Príspevok k poznaniu urbanoným Bratislavy v kontexte ideológie národného socializmu a komunizmu...

transcript

PrísPevok k Poznaniu urbanoným bratislavy v kontexte ideológie národného socializmu a komunizmu v rokoch 1939 – 1989

slavomír b u c h e r

bucher, slavomír. a contribution to understanding the historical meaning of bratislava urbanonyms in the context of the national socialist and communist ide-ologies during the period 1939-1989. Historický časopis, 2015, 63, 3, pp. 451-481, bratislava. the article mainly deals with the urbanonymy of the capital of slovakia – bratis-lava in the period 1939-1989. the accent is on the hierarchy of the street network, where we can define various ideological views of the governments on social and historical events, which influenced the political development of the territory in the local or national contexts. the work mostly deals with the practical possibilities of the analysis of urbanonyms and their interpretation, which may be interesting in the field of history, ethnology, anthropology and geography. During the period 1939-1945 also known as the first Slovak Republic, a puppet state of Nazi Ger-many, a lot of foreign (german and austrian origin) place-names were introduced. after February 1948 known in communist historiography as the „victorious Feb-ruary“, the Communist Party of Czechoslovakia with Soviet backing, assumed control over the government of the state. many urbanonyms were replaced by names of Soviet or Russian origin. The purpose of our study is a reflection of the historical identity of the bratislava old town. study of urbanonymy, or renaming in space and time led to the conclusion, that the place names reflect the shared history, culture and political processes in the wider region of eastern europe. urbanonymy. slovakia. Place names. ideology. historical context.

ÚvodV Bratislave sa nachádzajú pamätné miesta jedinečného významu, ktoré počas ľudácke-ho a komunistického režimu slúžili k upevňovaniu symbolickej moci ideológie v mest-skom priestore. Primárnym cieľom ideologickej propagandy je aktívna participácia na spoločenskom dianí prostredníctvom agitačných hesiel a symbolov v mestskom prostre-dí.1 Politická moc sa snaží pomocou názvov ulíc, ktoré odkazujú na osobnosti, udalosti a inštitúcie spojené s daným režimom, inštitucionalizovať verejný priestor a vštepovať jeho obyvateľom poslušnosť voči dogmám ideológie.2 Spoločnou črtou oboch nedemo-kratických systémov sa stala ich legalizácia v spoločnosti, čo sa dosahovalo prostredníc-tvom diskreditácie bývalých režimov. Propaganda ich často označovala za vykorisťujúce a utláčateľské voči svojmu národu. Druhou črtou sa stala neustála agitácia a presvied-

1 AZARYAHU, Maoz. The politics of commemorative street renaming: Berlin 1945-1948. In Journal of Historical Geography, 2011, roč. 37, č. 4, s. 483-492. ISSN 0305-7488.

2 AZARYAHU, Maoz. Renaming the past post-Nazi Germany: insights into the politics of street naming in mannheim and Potsdam. in Cultural Geographies, 2012, roč. 19, č. 3, s. 385-400. ISSN 1474-4740.

Historický časopis, 63, 3, 2015

čanie, že práve ich politický systém je prirodzeným vyvrcholením historickej vôle ná-roda po spravodlivosti. Proces premenovania ulíc počas Slovenského štátu/komunizmu nadväzoval na historický kontext národného príbehu, pričom jeho hlavným motívom bolo upevnenie si vedúcich pozícií Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), resp. komunistickej strany Slovenska (KSS) v spoločnosti.3 Počas vyše 40 ročného vplyvu komunistickej doktríny v Československu sa zdôrazňovali historické a kultúrne väzby na Sovietsky zväz v podobe sovietskeho bratského národa a taktiež ako obrancu socia-listickej ideológie vo svete.4

Nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách môžeme pozorovať určité charakteristické trendy pri premenovaní ulíc v období 1939 – 1989. Centrálne ulice Bratislavy nesúce svoj názov po osobnosti, resp. historickej reminiscencii na obdobie prvej Českosloven-skej republiky sa stali nežiadúcim elementom počas Slovenského štátu, ktorý otvorene propagoval slovenský národný socializmus, vychádzajúc z kresťanských a národných tradícií. Slováci sa považovali za autochtónnych obyvateľov krajiny5. Prejavy národno-socialistického zmýšľania nachádzali predstavitelia režimu už v generáciách bernolákov-cov, katolíckych a evanjelických kňazov, ktorí zakladali spolky miernosti či sporiteľne6. Príkladom je Nám. 28. októbra ako historická reminiscencia na vznik Československej republiky, ktoré bolo následne počas ľudáckeho režimu premenované na Nám. Dr. Bu-daya.

V našom príspevku sa pokúsime poukázať na politickú spojitosť medzi urbanony-mami bratislavských ulíc vnútorného mesta a predmestí s ideológiou, ktorá vplývala na ich formovanie v rokoch 1939 – 1989. Urbanonymá neponímajú iba abstraktné názvy v priestorovej štruktúre miest, ale predstavujú konštrukt sociálnych a mocenských vzťa-hov, prostredníctvom ktorých sa utvára identita miesta a spoločnosti.7 V zhode s viace-rými autormi poukážeme na fakt, že urbanonymá nie sú iba reflexiou istej ideológie, ale taktiež predstavujú významný nástroj jej propagácie.8 Historické centrum každého mesta obvykle reprezentuje priestor, kde sú umiestnené najvýznamnejšie a historicky najhodnotnejšie starobylé budovy a stavby z rôznych architektonických období. Vďaka historickej a umeleckej hodnote hmotného kultúrneho dedičstva je tento priestor často vyhľadávaným a obľúbeným miestom domácich obyvateľov, ako aj turistov9. vysoká

3 KLABJAN, Borut. Taliansko a Slovensko vo vojne. Vplyv talianskeho fašizmu na Slovensku pred druhou svetovou vojnou a počas nej. In Historický časopis, 2006, roč. 54, č. 3, s. 451-470. ISSN 0018-2575.

4 GÓRNY, Maciej. Past in the Future. National Tradition and Czechoslovak Marxist Histography. In Euro-pean review of History, 2003, roč. 10, č. 1, s. 103. ISSN 1350-7486.

5 POLAKOVIČ, Štefan. Slovenský národný socializmus, jeho nevyhnutnosť a ráz. In Slovák, 1940, roč. 56, č. 11, s. 613-623.

6 POLAKOVIČ, Štefan. Právny stav a ideológia. In Slovenské pohľady, 1939, roč. 55, č. 3, s. 167. ISSN 1335-7786.

7 LIGHT, Duncan. Street names in Bucharest, 1990 – 1997: exploring the modern historical geographies of post-socialist change. in Journal of Historical Geography, 2004, roč. 30, č. 1, s. 154-172. ISSN 0305-7488.

8 STIPERSKI, Zoran - LORBER, Lucka - HERŠAK, Emil et al. Identity through Urban Nomenclature: eight central european cities. in Geografisk Tidsskrift-Danish Journal of Geography, 2011, roč. 111, č. 2, s. 181-194. ISSN 0016-7223.

9 BUCHER, Slavomír - MATLOVIČ, René - LUKÁČOVÁ, Alena et al. The perception of identity through

koncentrácia návštevníkov vytvára predpoklad pre ľahšie zapamätanie si názvov ulíc historického jadra v porovnaní s ostatnými ulicami na periférii mesta. Keďže urbanony-má majú okrem orientačnej aj vzdelávaciu a ideologickú funkciu, predstavujú vhodný nástroj propagácie ideologických predstáv politických elít10.

Pomocou hierarchizácie uličnej siete môžeme definovať rôzne ideologické pohľady lokálnych inštitúcií na sociálne a historické udalosti, ktoré vplývali na politické formo-vanie územia v miestnych, prípadne národných kontextoch. Súbor analyzovaných urba-noným predstavuje nami vnímanú reflexiu určitého priestoru. Promenáda cez historické jadro mesta v nás evokuje impresiu, ako keby samotné ulice odovzdávali svojim návštev-níkom časť histórie, pohľadov na svet, ako aj ideologický zámer, ktorý je spečatený v ich názve. Politická elita rozhoduje o názvosloví ulíc, určuje mená mestských lokalít, podľa ktorých osôb, inštitúcií alebo spoločenských udalostí budú ulice pomenované. Po zmene politického systému, ako sme boli svedkami roku 1989, dochádza aj k transformácii spo-ločenských hodnôt, noriem správania sa, čo sa patrične odzrkadlilo aj na zmene v názve mnohých ulíc, ktoré svojou podstatou symbolizovali vzťah k minulému režimu.

Nie vždy dôjde k vzájomnému kompromisu medzi elitami a obyvateľmi mesta pri pomenovaní niektorých ulíc. Niekedy sa stáva, že jestvujúci názov ulice sa nevžije medzi lokálnym obyvateľstvom ani po niekoľkých decéniách a samotní obyvatelia sa stotožnia s predchádzajúcim názvom, prípadne majú vlastné pomenovanie pre daný priestor.

Najmä v historickom centre miest obyvatelia citlivo reagujú na zmeny v názvoch ulíc, ktoré sú v kompetencii miestnych elít. Verejný priestor v historickej časti mesta je preto senzibilnejšie vnímaný, taktiež jeho plánované zmeny na rozdiel od okrajových/periférnych oblastí. Periféria má menší historicko-kultúrny význam, mestským obyva-teľstvom nie je chápaná ako dôležitý element formujúci morfologickú a kultúrnohisto-rickú štruktúru mesta.

Kľúčovú rolu pri utváraní identity našich miest zohráva názov centrálneho priestoru mesta či už sa jedná o dominantu v podobe námestia, alebo ulice11.

Už v minulosti bolo Hlavné námestie v Bratislave významným dejiskom kultúrnych a historických udalostí, ktoré mali dosah za hranice mesta. Z genealógie názvov môžeme spomenúť – 1673 ,,Forum Civitas“, 1783 ,,Haubtplatz“, 1920 ,,Masarykovo námestie“, 1940 ,,Hitlerovo námestie“, 1953 ,,námestie 4. Apríla“.12

S nástupom demokratických procesov v stredovýchodnej Európe začiatkom 90. ro-kov minulého storočia vzrástol záujem historikov, etnológov i jazykovedcov k predmetu toponomastického záujmu o urbanonymá.13 Bolo to spojené najmä so zmenami, kto-

urban toponyms in the regional cities of slovakia. in Anthropological Notebooks, 2013, roč. 19, č. 3, s. 23-40. ISSN 1408-032X.

10 MÁCHA, Přemysl. Krajina antropologie a antropologie krajiny. In Český lid-Etnologický časopis, 2010, roč. 97, č. 3, s. 225-246. ISSN 0009-0794.

11 LIGHT, Duncan - NICOLAE, Ion - SUDITU, Bogdan. Toponyms and the Communist city: Street names in Bucharest, 1948-1965. In GeoJournal, 2002, roč. 56, č. 2, s. 135-144. ISSN 0343-2521.

12 horváth, vladimír. Bratislavský topografický lexikón. Bratislava : Tatran 1990, s. 403 + 48 s. príl. ISBN 8022202290.

13 DAVID, Jaroslav - MÁCHA, Přemysl. Možnosti studia toponym ve vztahu ke krajine, prostoru a identite. in Acta Onomastica, 2012, roč. 53, s. 28-45. ISSN 1211-4413.

slavomír bucher Príspevok k poznaniu urbanoným Bratislavy

ré nastali v názvoch ulíc a mestských priestranstiev po roku 1989. Vzťah urbanoným a miesta je komplexnejší, ako by sa na prvý pohľad javilo, keďže názov nie je iba lin-gvistickým vyjadrením charakteru miesta, ale práve naopak, charakter miesta je tvore-ný samotným názvom, ktoré mu dáva jedinečný význam v priestore. Prostredníctvom urbanoným môžeme v priestore definovať kultúrno-historické prvky, pomocou ktorých identifikujeme priebeh zmien v urbánnom priestore pod vplyvom rôznych ideologických smerov. Názvy ulíc reprezentujú kľúčové prvky kultúrnej krajiny v jej historickom kon-texte.14 Neoddeliteľnou súčasťou výskumu urbanoným je ich mnohorozmerný charakter, pomocou ktorého môžeme pochopiť komplexný obraz formovania spoločnosti v jej his-torickom priereze.

V jednotlivých miestach historického jadra sme vytvorili topografickú sieť, ktorá nám uľahčuje identifikáciu ulice s významnou lokalitou mestského priestoru, avšak názov určuje aj dôležité etnokultúrne rysy napr. ,,slovenský/slovanský..“ v protiklade k ,,nemeckému/germánskemu..“15, ktoré predstavujú spoločného menovateľa urbano-ným odvodených od historických udalostí, významných osobností, resp. miest alebo hnutí. Spomenuté typy urbanoným sa spravidla nachádzajú na hlavných komunikačných líniách a uzloch (námestiach) mesta pričom plnia ideologicko-výchovnú úlohu pri presa-dzovaní politických cieľov vládnúcich elít v spoločnosti. Názvy ulíc derivované od vý-znamných osobností, historických udalostí slovenského štátu, resp. komunistického Čes-koslovenska reprezentujú jazykové pamätníky, ktoré značkujú verejný priestor, t. j. krok za krokom obsadzujú a premenovávajú miestny priestor atribútmi ideológie slovenského štátu, príp. komunistického Československa. Politické elity sú si vedomé symbolickej moci urbanoným, ktorými je pomenovaný jadrový priestor miest. Po zmene politického režimu, ako to bolo roku 1989 na Slovensku a v Čechách, došlo k revízii historických faktov, a to prevažne tých, ktoré tvorili súčasť novodobých dejín.

Metodologické členenie bratislavských urbanoným Za cieľ práce sme si vytýčili zmapovať smer zmien, ktoré sa premietli do premenová-

vania vybraných typov názvov ulíc a námestí vnútorného mesta a predmestí Bratislavy. Identifikovali sme dve územné jednotky:

vnútorné mesto, t. j. časť Bratislavy vo vnútri bývalých mestských hradieb s obran-nými vežami a baštami a medzi štyrmi mestskými bránami, ktorými boli Laurinská brána, Rybárska brána, Vydrická brána a Michalská brána. Označenie ,,vnútorné mesto“ sa používalo aj ako oficiálne administratívne členenie, a to v 18. storočí. Dnes ho ohraničuje na západe Staromestská, na severe Kapucínska, Hurbanovo ná-mestie a Námestie SNP, na východe Kamenné námestie a na juhu Hviezdoslavovo námestie a Gorkého ulica. Výskumný súbor tvorilo 27 názvov ulíc a námestí. V sú-časnosti ,,vnútorné mesto“ reprezentujú nasledovné ulice: Baštová, Biela, Farská, Františkánska, Kapitulská, Klariská, Klobučnícka, Kostolná, Laurinská, Michalská,

14 PALONEN, Emilia. The city-text in post-communist Budapest: Street names, memorials, and the politics of commemoration. in GeoJournal, 2008, roč. 73, č. 3, s. 219-230. ISSN 0343-2521.

15 NEKULA, Marek. Hus – Husova, Žižka – Žižkov...: Toponyma a ideologie. In ČORNEJOVÁ, Michaela (ed.). Jazyk a jeho proměny. Prof. Janě Pleskalové k životnímu jubileu. Brno : Host, 2008, s. 178-194. ISBN 9788072943012.

Nedbalova, Panská, Podjazd, Prepoštská, Radničná, Sedlárska, Uršulínska, Úzka, Ventúrska, Zámočnícka, Zelená ulica a ulica Na vŕšku. Rovnako k tomuto územiu prislúchajú Františkánske, Hlavné, Primaciálne, Rudnayovo námestie a Chlebový trh (dnes časť Námestia SNP). podhradie a predmestia Bratislavy ako druhá významná územná jednotka. Územie priľahlé k ,,vnútornému mestu“ nachádzajúce sa medzi Kozou bránou, Suchým mý-tom, Schöndorfskou bránou, Špitálskou bránou, Dunajskou bránou a Vodnou vežou. Urbanonymá v tomto priestore reprezentovali ulice a námestia lokalizované v Mi-chalskom, Špitálskom, Dunajskom a Rybárskom predmestí, osade Vydrica a Pod-hradí. Výskumný súbor tvorilo spolu 123 (1948 – 1989)16, resp. 125 (1939 – 1945) ulíc a námestí.

Urbanonymá vnútorného mesta, podhradia a predmestí Bratislavy sme rozdelili pod-ľa mierky a témy. Pri rozdelení jednotlivých ulíc do kategórií podľa mierky a témy sme sa opierali o sémantické hľadisko (základná motivácia vzniku).17 Na základe sémantic-ko-motivačného hľadiska môžeme jednotlivé ulice rozdeliť do nasledujúcich kategórií: A. Názvy spoločensky motivované, tzv. angažované názvy (ak je to možné, napr. pri

politických osobnostiach alebo historických udalostiach, tak sa snažíme porovnať urbanonymá typické pre obdobie slovenského štátu 1939 – 1945 a urbanonymá do-minujúce v období 1948 – 1989):I. Podľa osobností:

1. Politika (prezidenti, politici, príslušníci vojenských zložiek, šľachtici, králi atď.):a/ domáci predstavitelia: Nám. A. Hlinku, Nám. Dr. Budaya, Kukorelliho ul.,

Martanovičova ul.b/ zahraniční predstavitelia: Hitlerovo nám., Törökova ul., Leninovo nám.,

Malinovského ul. 2. Umenie a kultúra (poeti, spisovatelia, maliari, sochári, architekti atď.):

a/ domáci predstavitelia: Prayova ul., Tilgnerova ul., Fučíkova ul., Bubenkova ul.

b/ zahraniční predstavitelia: Goetheho ul., Mozartova ul., Gorkého ul., Čaj-kovského ul.

3. Cirkev (svätci, kňazi, biskupi, ostatné religiózne osobnosti):a/ domáci predstavitelia: Pöckova ul., Fajnorova ul. (v nami vymedzenom

historickom jadre centra Bratislavy sme identifikovali iba 2 ulice v rokoch 1948 – 1989, ktoré môžeme zaradiť do menovanej kategórie: Svoradova a Prepoštská ul.)

4. Veda (osobnosti, ktoré sa zaslúžili o pokrok v rôznych vedeckých disciplí-nach):a/ domáci predstavitelia: Kmeťovo nám., Michaelisova ul.b/ zahraniční predstavitelia: Gutenbergova ul., Lomonosova ul.

16 V rokoch 1948 – 1989 došlo k zlúčeniu dvoch ulíc, preto stav počtu urbanoným v predmestiach a podhradí nezodpovedá stavu v rokoch 1939 – 1945.

17 Bližšie BLICHA, Michal. Charakteristika názvov ulíc okresných miest Východoslovenského kraja. Košice : Východoslovenské múzeum, 1986, s. 209. ISBN 8088697239.

5. Remeslá a obchod (podnikatelia, remeselníci, patróni miest):a/ domáci predstavitelia: Bosákova ul., Roykova ul., Páričkova ul.

II. Historické názvy, inštitúcie: a/ domáce názvy: Ul. Gardistov, Nám. 14. marca, Nám. Hlinkovej gardy, Nám.

4. apríla, Námestie SNP, Ul. 29. augusta b/ zahraničné názvy: Októbrové nám., Ul. Červenej armády, Sovietske nám.

B. Názvy spoločensky nemotivované (tzv. neutrálna skupina):I. Geografia:

1. Geografické názvy (názvy riek, miest, regiónov, štátov, pohorí, ostrovov): a/ domáce názvy: Pöllnská ul., Dunajské nábrežie, Starohorská ul., Duklian-

ska ul. b/ zahraničné názvy: Ruská ul., Chorvátska ul., Leningradská ul., Kyjevské

nám. 2. Názvy lokalít (týkajúce sa napr. okolia železničnej, autobusovej stanice):

a/ domáce názvy: cesta do Ružovej záhrady, Poľovnícky rad, Mostová ul., Pa-lisády

3. Znaky A (určujúce smer, tvar a vlastnosť predmetu): Dlhá ul., Vysoká ul., Strmá ul.

4. Znaky B (biologické atribúty): Fazuľová ul., Škovrančia ul.II. Remeslá a obchod (miesta a lokality, kde pracovali mäsiari, kováči, mlynári):

Kamenné nám., Kováčska ul., Sedlárska ul.Vznik urbanoným súvisí bezprostredne so vznikom miest. Používali sa názvy ape-

latívne motivované polohou, smerom, účelom, objektom, skupinou obyvateľov a pod.18 Vývoj zmien názvov ulíc sa hodnotil ako odraz historicko-spoločenského a politického vývinu spoločnosti.19 Z tohto dôvodu sa najčastejšie menia názvy ulíc dedikačného typu (na základe sémantickej motivácie členenia urbanoným20) ako dôsledok politizácie vý-beru mien.21

Podľa Pavla Odaloša sa označovanie ulíc v procese spoločenských zmien vo vše-obecnosti realizuje v rámci triády pomenovanie – premenovanie – opätovné premenúva-nie, pričom sa v diachrónnom pohľade (čiastočne) fixuje alebo aj nefixuje jeden z pólov vývinových tendencií názvov, ako sú schematizácia – deschematizácia, personalizá- cia – depersonalizácia, honorifikácia – ahonorifikácia, tradicionalizácia – neologizácia, teizácia – ateizácia a nacionalizácia – internacionalizácia.22

18 MAJTÁN, Milan. Súčasný pohyb v toponymii. In Zápasník slovenského jazykovedca. Bulletin Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV, 1991, roč. 10, č. 1-2, s. 6-9. ISBN 8096915916.

19 ODALOŠ, Pavol. Toponymia okresu Banská Bystrica po 17. 11. 1989. In Kultúra slova, 1991, roč. 25, č. 11, s. 337-346. ISSN 0023-5202.

20 KROŠLÁKOVÁ, Ema. Sémantická motivácia názvov ulíc. In Onomastika a škola. Zv. 2. Urbanonymia. Zborník prednášok z 2. Celoštátneho onomastického seminára Modra-Piesok 8. – 10. októbra 1986. Bratislava : Unvierzita Komenského, 1988, s. 56-62. ISBN 9788022411264.

21 MÜLLER, Klaus. Jména ulic ve spirále dějinných zvratů. In Mezinárodní konference o městě. Brno-město uprostřed Evropy 2. – 4. Prosince 1993. Referáty a diskusní příspěvky, Magistrát města Brna, 1994, s. 180-183. ISBN 8022407917.

22 ODALOŠ, Pavol. Vývinové tendencie názvov ulíc a námestí miest a obcí na Slovensku. In Slovenská reč,

Vývinové tendencie a determinácia urbanonymie v rokoch 1918 – 1989

Za medzníky vo vzťahu k premenúvaniu ulíc a námestí v 20. storočí považujeme roky 1918, 1938, 1945 – 1948 a 1989. Rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Česko-slovenska nastáva dehungarizácia (ahonorifikácia) spojená s depersonalizáciou názvov s príklonom k pôvodným pomenovaniam, resp. k honorifikácii osôb slovenskej a českej národnosti s globálnym, ale niekedy aj lokálnym významom (T. G. Masaryk, J. Žižka, Ľ. Štúr, P. Orzságh-Hviezdoslav).

Taktiež možno v krátkosti spomenúť význam husitského hnutia pri formovaní urba-noným počas prvej československej republiky a v období po roku 1945.23 Po vzniku pr-vej Československej republiky sa názvy ulíc pomenovaných podľa husitov udomácnili aj v Bratislave. Husitské hnutie za prvej republiky reprezentovalo symbol demokratických tradícií a stalo sa súčasťou propagácie národnej jednoty.24

Názvy sa náznakovo aj internacionalizujú pomenúvaním podľa slovanských osob-ností, najmä spisovateľoch (Mickiewicz, Gorkij).

Po pripojení Bratislavy k Československej republike (1. január 1919) vydal župan Bratislavskej župy a mesta Bratislavy Samuel Zoch 19. júna 1919 nariadenie o premeno-vaní ulíc, námestí a ostatných verejných priestranstiev v Bratislave. Staré pomenovania boli v rokoch 1920 a 1921 zväčša pomenované podľa zaužívaných názvov u slovenské-ho obyvateľstva, prípadne boli preložené do slovenčiny. Iba v prípadoch zakázaných názvov po osobnostiach predchádzajúceho režimu alebo podľa jeho historických uda-lostí boli premenované.

Tieto nariadenia Bratislavskej župy boli v súlade s legislatívnym procesom premeno-vávania ulíc a námestí v novej Československej republike, konkrétne o tom pojednával zákon č. 266 zo 14. apríla 1920 o názvoch měst, obcí a ulic, jakož i označování obcí místními tabulkami a číslování domů. V zákone z roku 1920 sa zakazujú pomenovania, ktoré nie sú v súlade s históriou a vonkajšími vzťahmi československého národa, kým v nariadení z roku 1919 sa zakazujú pomenovania napr. dedikované rodu Habsburgov-cov. O nových pomenovaniach sa v budúcnosti uznáša obecné zastupiteľstvo, schvaľuje ho tiež nadriadený politický úrad.25

Národná symbolika vo vnútornom meste a predmestiach Bratislavy bola prítomná aj bez vyhlásenia slovenského štátu roku 1939. Súviselo to najmä s požiadavkami sloven-skej samosprávy, kde prevažoval názor, že ide o štát spojený z dvoch častí do jedného štátneho celku.26

Po Mníchove roku 1939 a po osamostatnení Slovenska sa prirodzene opäť prejavila tendencia glorifikácie osobností vtedajšieho politického systému. Upevňovanie si pozícií a ideovej orientácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), ktorá reprezentovala

1993, roč. 58, s. 332-338. ISSN 0037-6981. 23 nekula, ref. 15, s. 9.24 RATKOŠ, Peter. Husitské revolučné hnutie a Slovensko. In Historický časopis, 1953, roč. 1, č. 1,

s. 26-41. ISSN 0018-2575. 25 Zákon č. 266 ze dne 14. dubna 1920 o názvech měst, obcí a ulic, jakož i označování obcí místními ta-

bulkami a číslování domů, s. 2. 26 KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Praha : NLN, s.r.o. 1998, s. 401. ISBN 8071062685.

v období prvej slovenskej republiky vládnúcu stranu na Slovensku, sa prejavovalo vo všetkých sférach verejného života.27 Podľa Horvátha28 došlo v období slovenského štátu k dvom významným premenovaniam verejných priestranstiev:

– (roku 1939) 19. apríla a 26. apríla premenovanie niektorých ulíc a námestí podľa osobností slovenského štátu;

– (roku 1943) 25. júla odstránenie názvov podľa českých osobností výnosom vládne-ho komisára mesta bratislavy.

Vyhláška Ministerstva vnútra č. 314/1943, uverejnená v Úradných novinách, naria-dila úradom vykonať zmeny názvov ulíc ,,do všetkých dôsledkov“ v duchu tzv. ,,sloven-skej samostatnosti“ a stanovila aj termín (do 15. decembra 1943), avšak hlavnú zása- du – „ducha slovenskej samostatnosti“ nijako nedefinovala, a tak vlastne ponechala miestnym činiteľom určitú voľnosť v ponímaní tohto „ducha“29.

Vzhľadom na fakt, že štátna moc potrebovala legitimizovať rozpad Československa a vznik slovenského štátu, pomocou historikov vládnúceho režimu začala konštruovať národný príbeh, ktorého prirodzeným vyústením mala byť samostatnosť a historická opodstatnenosť slovenského štátu.30

To sa prejavilo aj na premenovaní ulíc Bratislavy, ktoré reprezentovali politické a kultúrne hodnoty prvej Československej republiky. Ako príklad môžeme uviesť Nám. 28. októbra v Bratislave ako reminiscenciu vyhlásenia nezávislosti a zvrchovanosti Československa v Prahe. Námestie bolo následne premenované na Nám. Dr. Budaya, slovenského politika, spisovateľa, senátora a podpredsedu HSĽS. V podobnom duchu došlo k premenovaniu Masarykovho námestia v Bratislave, ktorého osoba symbolizova-la nielen prvého prezidenta, ale bola aj symbolom bratstva Čechov a Slovákov v podobe jednotného československého národa. Toto námestie následne zmenilo svoj názov na Hitlerovo nám., keďže najintenzívnejšie vzťahy mal slovenský štát v dôsledku okolností svojho vzniku s Nemeckou ríšou. Nemecká ríša patrila medzi prvé štáty, ktoré uznali de facto et de iure Slovenský štát. Nemecko sa zároveň postavilo do pozície ochrancu zvrchovanosti Slovenska.31

Wilsonova ulica v Bratislave bola pripomienkou 28. prezidentovi Spojených štátov amerických, vizionárovi W. Wilsonovi. V lete 1918 predniesol Kongresu štrnásť bodov, ktoré hlásali otvorenú diplomaciu, slobodu obchodu, celosvetové odzbrojenie a právo malých národov na sebaurčenie. Bol taktiež signatárom vzniku Spoločnosti národov, ktorá mala byť zárukou trvalého mieru vo svete. Právo na sebaurčenie pri delimitácii hraníc po I. svetovej vojne využilo aj Československo k legitimizovaniu svojej samos-tatnosti.32 Názov ulice po americkom prezidentovi bol pre ľudácky režim neprípustný už

27 hubenák, ladislav. Právne dejiny Slovenska do roku 1945. Nitra : Univerzita Mateja Bela, 2005, s. 376. ISBN 8080555303.

28 HORVÁTH, ref. 12, s. 43. 29 BLICHA, ref. 17, s. 108.30 HRUŠOVSKÝ, František. Slovenské dejiny. Martin : Matica Slovenská, 1939, s. 448. ISBN

978802241437131 LIPTÁK, Ľubomír. Slovenský štát a protifašistické hnutie v rokoch 1939 – 1943. In Historický časopis,

1966, roč. 14, č. 2, s. 168. ISSN 0018-2575.32 LARSEN, Daniel. Abandoning Democracy: Woodrow Wilson and Promoting German Democracy,

len z toho dôvodu, že 12. decembra 1941 vyhlásil slovenský štát vojnu USA. Symbo-lickú spätosť Wilsonovej ulice s hlavným mestom môžeme dokumentovať aj prostred-níctvom vojenskej kartografie, keďže na popud amerických Slovákov mala Bratislava na vojenských mapách z rokov 1918 – 1919 pomenovanie Wilsonovo mesto. Táto ulica niesla meno bratislavského mešťana – mecéna bratislavských hasičov Michaelisa.

Politika Hlinkovej slovenskej ľudovej strany k minoritám bola krajne antagonistická (okrem nemeckej). Od uzurpovania moci sa ľudácky režim pokúšal eliminovať českú i židovskú menšinu v spoločenskom a verejnom živote. To sa prejavovalo rôznymi čist-kami a obmedzeniami výkonu povolania v oblasti školstva, administratívy a v štátnych službách, ktorých cieľom bola postupná likvidácia týchto menšín na Slovensku.33 anti-semitizmus a ,,čechofóbia“ sa prejavila aj na premenovaní ulíc Bratislavy, ktorých názov glorifikoval české alebo židovské osobnosti.34 Ako príklad uvádzame Schreiberovu ul. v Bratislave (Ignác Schreiber bol bratislavský židovský veľkoobchodník, ľudomil, ktorý založil základinu pre mesto v sume 275 tis. korún), Rašínova ul. (český národohospodár a politik, prvý minister financií v Československej republike).

Možno však konštatovať, že za slovenského štátu boli v rokoch 1939 premenova-né v Bratislave iba najhlavnejšie verejné priestranstvá, názvy podľa českých osobností a českých historických udalostí boli premenované v zmysle koncepcie nového štátu roku 1943.

Bratislavský magistrát schválil 7. decembra 1945 premenovanie ulíc a námestí pome-novaných podľa osobností slovenského štátu.35 V nasledujúcom období sa pri určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev vychádzalo z Vyhlášky Ministerstva vnútra SSR, č. 93 z 15. októbra 1970, v rámci ktorej ,,názvy ulíc a verejných priestranstiev sa určujú podľa významných osobností, miest, osôb (nežijúcich). Názvy majú byť spoločen-sky opodstatnené, priliehavé, ľahko vysloviteľné a z jazykového hľadiska správne“.36

Po oslobodení Československa Sovietskou armádou nastáva (zjavná) personalizácia, resp. širšie aj honorifikácia názvov ulíc s cieľom upevniť novú politickú líniu. Okrem neutralizácie názvov podľa náboženských reálií sa teda prejavuje aj favorizovanie so-vietskych osôb/osobností i rôznych realít. Na tento účel veľmi dobre poslúžil husitizmus, ktorý mal tomuto hnutiu pripisovať dôležitú úlohu pri upevňovaní bratských vzťahov Čechov a Slovákov a podporiť hypotézu intenzívneho budovania vzájomných kultúr-nych zväzkov. Husitskému hnutiu bola pripisovaná protifeudálna, proticirkevná a pro-tokomunistická historická idea, ktorá prirodzene zapadala do marxistického národného príbehu.37

1918-1919. in Diplomatic History, 2013, roč. 37, č. 3, s. 476-508. ISSN 0145-2096. 33 Bližšie KARCOL, Marián. Slovenská historiografia o židovskej otázke na Slovensku v rokoch 1939

– 1945. in Acta historica Neosoliensia, 2006, č. 9, s. 277-292. ISSN 1336-9148. 34 NIŽŇANSKÝ, Eduard. Od demokracie k diktatúre: slovenská politika v čase autonómie Slovenska

a riešenie židovskej otázky. In Historická revue, 2012, roč. 23, č. 3, s. 5-31. ISSN 1335-6550. 35 HORVÁTH, ref. 12, s. 43.36 BLICHA, ref. 17, s. 112.37 hudek, adam. Najpolitickejšia veda – Slovenská historiografia v rokoch 1948 – 1968. Bratislava :

Historický ústav SAV, 2010, s. 252. ISBN 9788097030230.

Mestské urbanonymá podľa genealógie vzniku: vzájomná komparácia období 1939 – 1945 a 1948 – 1989Najvyšší počet urbanoným vo výskumnom súbore analyzovaných ulíc Bratislavy je

odvodených od významných osobností, ktoré svojou činnosťou a aktivitami výraznou mierou prispeli k formovaniu spoločnosti v pozitívnom, ale aj negatívnom zmysle. Cel-kový podiel tejto skupiny názvov ulíc v predmestiach Bratislavy a podhradí predstavo-val v rokoch 1939 – 1945 (52 %) a 1948 – 1989 (50 %). Nižší podiel v tejto skupine zaznamenávame v prípade analýzy urbanoným vo vnútornom meste Bratislavy. Podiel ulíc pomenovaných po osobnostiach bol v rokoch 1939 – 1945 (22 %), avšak v rokoch 1948 – 1989 sa tento podiel mierne zvýšil na (33 %). Pri bližšej analýze urbanoným vnú-torného mesta a predmestí Bratislavy podľa jednotlivých priezvisk osobností môžeme konštatovať, že v najvyššej miere prevládajú osobnosti, ktoré prispeli svojou tvorbou a životným dielom k rozvoju umenia a kultúry (poeti, spisovatelia, maliari, sochári, ar-chitekti).

Tabuľka 1: Priestorové rozloženie urbanoným derivovaných od osobností

v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 (vnútorné mesto)

Osobnosti urbanonymá v rokoch 1939 – 1945 urbanonymá v rokoch 1948 – 1989abs. (%) abs. (%)

politika 2 33 2 22umenie a kultúra 1 17 5 56cirkev 2 33 2 22veda 0 0 0 0remeslo, obchod 1 17 0 0spolu 6 100 9 100

Zdroj: Vlastná analýza

tabuľka 2: Priestorové rozloženie urbanoným derivovaných od osobností

v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 (predmestia bratislavy a podhradie)

Osobnosti urbanonymá v rokoch 1939 – 1945 urbanonymá v rokoch 1948 – 1989abs. (%) abs. (%)

politika 14 22 21 34umenie a kultúra 31 47 36 59cirkev 7 11 1 2veda 9 14 2 3remeslo, obchod 4 6 1 2spolu 65 100 61 100

Názvy ulíc odvodených od osobností zo sveta kultúry a umenia tvorili v rokoch 1939 – 1945 (47 %) a 1948 – 1989 (59 %) všetkých osobnostných urbanoným v predmestiach Bratislavy a podhradí. V prípade vnútorného mesta bol tento podiel o niečo nižší v sle-dovanom časovom úseku.

Bližšie sa zameriame na osobnosti z obdobia slovenského národného obrodenia, pretože názvy ulíc, ktoré tieto osobnosti reprezentovali si zachovali viac-menej stabil-né pozície počas celého sledovaného obdobia rokov 1939 – 1989, dokonca môžeme konštatovať, že ich význam a pozícia sa v rámci súčasných urbanoným Bratislavy ešte viac zviditeľnila. Propaganda slovenského štátu zneužila predstaviteľov slovenského národného obrodenia, pretože ich vyobrazovala ako skupinu slovenských vlastencov, ktorá zakladala svoj program na samobytnosti slovenského národa a na kresťanskom svetonázore. Tým chceli predstavitelia slovenského štátu odignorovať delenie národov na historické a nehistorické a pokračovať v organizovaní národného príbehu Slovákov, ktorí už nebudú svoje dejiny zväzovať s tzv. historickými národmi (Čechmi, Maďarmi) alebo etnickými a jazykovými skupinami (Slovania).

Aj keď komunistický režim akceptoval prítomnosť osobností slovenského národného obrodenia v názvoch ulíc, marxistickí historici kritizovali týchto predstaviteľov, pretože sa v revolučných rokoch 1848/49 prednostne venovali boju za národnostné a kultúrne otázky a zanedbali problematiku zrušenia feudalizmu.38

Druhú početnosťou význačnú podskupinu predstavujú osobnosti, ktoré sa rozhodujú-cim spôsobom zúčastňovali na politickom a vojenskom riadení štátu (prezidenti, politici, príslušníci vojenských zložiek) Táto skupina mala v rokoch 1939 – 1945 22 % podiel a v rokoch 1948 – 1989 predstavovala 34 % podiel v rámci osobnostných urbanoným v predmestiach Bratislavy a podhradí. Vo vnútornom meste bol podiel politicky motivo-vaných osobnostných urbanoným v rokoch 1939 – 1945 33 %, v nasledujúcom analy-zovanom období 1948 – 1989 klesol na 22 %. Ľudácki režim si upevňoval svoje pozície v štáte propagáciou osobností a inštitúcií, ktoré sa zaslúžili o jeho zrod a existenciu. Prí-kladom takýchto bratislavských urbanoným je Nám. A. Hlinku, resp. Nám. Dr. Budaya.

Ľudácky režim zastúpený Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou glorifikoval pred-staviteľov, ktorí sa podľa neho zaslúžili o zrod a rozvoj slovenského národa. To sa preja-vovalo nielen v názvosloví ulíc, ale aj pri rôznych spomienkových a slávnostných udalos-tiach. Tak napríklad výročie smrti Andreja Hlinku okrem obsiahlych článkov v novinách sumarizujúcich jeho život a dielo strana aktívne propagovala aj prostredníctvom záduš-ných omší a usporadúvaním spomienkových slávností po celom Slovensku.39

Podobné ,,značkovanie“ priestoru lojálnymi politickými osobnosťami bolo charak-teristické aj pre komunistický režim. Do popredia sa dostávali osobnosti, ktoré bojovali po boku ZSSR v II. svetovej vojne, resp. ako významní predstavitelia bojových parti-zánskych oddieloch (Nálepkova ul., Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu, Markušova ul., Ne-šporova ul.), funkcionári Komunistickej strany československa a pracovníci revolučného

38 RAPANT, Daniel. Štúr a štúrovci v službe národa a pokroku. In Slovenská literatúra, 1965, roč. 12, č. 5, s. 446. ISSN 0037-6973.

39 Bližšie MIHÁLIKOVÁ, Silvia. Sviatky na Slovensku ako súčasť politických rituálov. In Historický ča-sopis, 2005, roč. 53, č. 2, s. 339-354. ISSN 0018-2575.

robotníckeho hnutia na Slovensku (nám. Fr. Zupku, Steinerova ul., ul. Marka Čulena, Martanovičova ul.)

Z analýzy politicky motivovaných osobnostných urbanoným vo vnútornom meste a predmestiach Bratislavy môžeme vyvodiť závery, že komunistická moc preferovala pomenovania ulíc po osobnostiach bojujúcich v II. svetovej vojne, respektíve pôsobia-cich v partizánskych oddielov. Takto chceli na jednej strane glorifikovať význam komu-nistickej strany v boji proti nacizmu a na strane druhej poukázať na čierno-biele vníma-nie historických udalostí spojených s II. svetovou vojnou.

Náboženské urbanonymá derivované od svätcov, kňazov, biskupov, pápežov a ostat-ných religióznych osobností sa svojou početnosťou umiestnili na treťom mieste v kate-górii osobnostných urbanoným. Vo vnútornom meste poklesol ich podiel z 33 % v rokoch 1939 – 1945 na 22 % v rokoch 1948 – 1989. V prípade podhradia a predmestí bol tento podiel oveľa nižší. Počas slovenského štátu niesli ulice v tejto kategórii pomenovanie po významných slovenských katolíckych predstaviteľoch a národných buditeľoch. Ako príklad môžeme uviesť Moyzesovu ulicu (Štefan Moyzes, slovenský národovec, biskup v Banskej Bystrici, prvý predseda Matice slovenskej), Sasinkovu ul. (František Víťazo-slav Sasinek, slovenský historik, katolícky kňaz).

Prostredníctvom byrokratického štátneho a straníckeho aparátu, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže bola do propagandistickej mašinérie slovenského štátu zavlečená aj katolícka cirkev.40 Katolícke bohoslužby venované pripomienkovým udalostiam a spo-mienkovým oslavám slovenského štátu boli veľakrát celebrované najvýznamnejšími predstaviteľmi vtedajšej cirkevnej hierarchie na Slovensku. Slovenský katolicizmus predstavoval pre komunistickú moc účelový nástroj kolaborácie s nacistickým Nemec-kom a slovenskými separatistami.

Po obnovení Československa roku 1945 bola ľudácko-nacionalistická verzia sloven-ských dejín odmietnutá a podobne po ,,víťaznom“ februári 1948 aj náboženská slobo-da. Na Slovensku komunisti veriacich katolíkov spájali s ľudáckym režimom nakoľko v osobnosti Jozefa Tisa, prezidenta prvej Slovenskej republiky, videli súčasne kolabo-ranta s nacistami i rímskokatolíckeho kňaza. V období 1948 – 1989 v nami skúmanom súbore urbanoným Bratislavy sa zachovali iba dve ulice a jedno námestie, ktoré niesli vo svojom názve náboženské symboly – Prepoštská a Sasinkova ulica a Rudnayovo ná-mestie.

Na posledných miestach v tejto skupine urbanoným sa umiestnili názvy ulíc späté s osobnosťami vedy a remesiel/podnikania. Väčšina týchto názvov mala nemecký pôvod, najmä remeselníci, obchodníci a živnostníci, preto došlo po roku 1945 k ich premenova-niu. Existencia urbanoným odvodených od predstaviteľov remeselných cechov, prípadne živnostníkov predstavovala pre komunistický režim potenciálnu hrozbu, nakoľko navo-dzovala atmosféru triedneho boja medzi spoločenskými triedami – tak charakteristickú vlastnosť kapitalistickej spoločnosti. Ako názorný príklad uvádzame Richthausenovu ulicu (Ján Konrád Richtausen, významný bratislavský mešťan, prírodovedec), ktorá zmenila svoj názov na Lomonosovovu (Michail Vasilievič Lomonosov, význačný ruský

40 Bližšie o význame náboženstva a národnosti ako základných kategórií formujúcich národ v príspevku HRUŠOVSKÝ, ref. 30, s. 11, 52.

básnik a prírodovedec). Je pochopiteľné, že ľudácky režim akceptoval nemecké názvy a doktrínu tretej ríše rovnako ako komunistický režim preferoval ruských/sovietskych predstaviteľov z oblasti vedy a kultúry, pričom sa inšpiroval doktrínou Sovietskeho zvä-zu. Na prezentovanej ulici tak môžeme pozorovať boj mocenských systémov, pričom každý z nich sa snažil uprednostniť svoju percepciu reality, a to aj prostredníctvom pre-ferovaných osobností či už z oblasti politiky, vedy, kultúry, alebo umenia.

K spoločensky motivovaným urbanonymám sme zaradili aj názvy odkazujúce na historické udalosti, pamätné miesta, spoločenské organizácie, hnutia a podobne. Pros-tredníctvom spoločenských inštitúcií a organizácií ako napr. Hlinkova garda, Rodobrana si ľudácky režim upevňoval svoje pozície v spoločnosti. Tieto polovojenské organizácie združovali prívržencov radikálneho krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.41 táto organizácia predstavovala v rukách radikálov nástroj na cielenú konfrontáciu voči ži-dovským, maďarským a českým skupinám obyvateľstva. Taktiež sa pomocou týchto organizácií rozširovala propaganda slúžiaca na upevnenie režimu, ktorý vznikol podľa nacistického vzoru. Námestie 14. marca symbolizuje pamätný deň vzniku Slovenské-ho štátu, ktorému spomedzi všetkých sviatkov oslavovaných počas slovenského štátu patrilo jednoznačne výnimočné miesto. Spoločenská elita vládnúcej strany v tento deň prezentovala víťazné zavŕšenie boja slovenského národa o znovuzískanie jeho samostat-nosti v podobe vlastného štátneho útvaru.

Všetky menované sviatky boli po zániku slovenského štátu vymazané zo spoločen-ského života a nahradené novými symbolmi odkazujúcimi na komunistickú ideológiu. Tak vzniklo na počesť dňa oslobodenia Bratislavy Nám. 4. apríla. Spojenectvo Českoslo-venska a Sovietskeho zväzu môžeme pozorovať v názve ulíc a námestí ako Ul. Červenej armády, Októbrové nám. či Sovietske nám. Významné postavenie v spoločnosti, často zneužívané komunistickou ideológiou, mali udalosti Slovenského národného povstania z roku 1944.42

Nasledujúca kategória urbanoným symbolizuje z hľadiska sémanticko-motivačného kritéria názvy spoločensky nemotivované (tzv. neutrálna skupina), ktorá obsahuje geo-grafické toponymá a názvy po remeslách a obchode.

V rámci geografických názvov sa bližšie zameriame na glorifikované detoponymic-ké urbanonymá, ktorých základnou úlohou je pripomienka určitého miesta (tzv. názvy lokalít). Táto kategória tvorí druhú najvýznamnejšiu, od ktorej sú odvodené názvy ulíc vnútorného mesta a predmestí Bratislavy. Mementom komunistického režimu vnútorné-ho mesta Bratislavy je Leningradská ulica. Táto ulica okrem ojkonymického významu (názvu mesta) symbolizuje blokádu Leningradu, vojenskú operáciu počas II. svetovej vojny, odkazuje taktiež na jednou z najkrvavejších bitiek v ľudskej histórii. Práve deto-ponymické urbanonymá tvoriace lokálny systém sú v tejto kategórii zastúpené v najväč-šej miere.

41 O úlohe Hlinkovej gardy v období pred 6. októbrom 1938, spoločenských predpokladoch jej vzniku, ako aj formovaní prvých organizácií Hlinkovej gardy v monografii SOKOLOVIČ, Peter. Hlinkova garda 1938 – 1945. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2009, s. 559, ISBN 9788089335107.

42 GRACA, Bohuslav. Slovenské národné povstanie roku 1944. In Historický časopis, 1954, roč. 2, č. 1, s. 3-38. ISSN 0018-2575.

Pri lokálnych urbanonymách existuje súvislosť medzi polohou v rámci Bratislavy a smerom, kde sa nachádza územie, ktoré sa stalo základom vzniknutého systému, napr. Laurinská alebo Michalská ulica. Práve ulice vnútorného mesta zohrávali dôležitú úlo-hu pri rozvoji obchodu v Bratislave. Cez Michalskú a Laurinskú bránu viedli do mesta dve dôležité diaľkové cesty z Moravy a južného Slovenska.43 Cez mesto prešli ako dve hlavné ulice a spoločne vyústili Vydrickou bránou k dunajskému brodu. Takéto usporia-danie komunikácií prinútilo všetkých cestujúcich, najmä kupcov vezúcich tovar, prejsť cez mesto, čo malo pre jeho hospodársky život nemalý význam. Medzi týmito dvoma hlavnými ulicami vzniklo pravidelné námestie, na ktorom sa sústreďoval všetok život mesta. Okrem hlavného námestia vznikli ešte dve námestia – jedno pred františkánskym kostolom, druhé pred kúriou ostrihomského arcibiskupstva. Okrem spomínaných ulíc a námestí všetky ostatné uličky vnútorného mesta boli postavené ako spojky medzi hlav-nými ulicami alebo ako prechody k dôležitým častiam mestského opevnenia.

Z historického a etnologického hľadiska sú tieto názvy ulíc pomenovávajúce lokality spoločensky hodnotné, pretože v nich môžeme identifikovať historický odkaz konkrét-neho miesta. Župné námestie (Komitathausplatz, Vármegyeház tér) bolo pomenované podľa Župného domu, ktorý stojí na jeho severnej strane. Prostredníctvom analýzy tých-to ulíc môžeme identifikovať základné prvky sociálnej pamäti, ktoré reprezentujú sociál-ne identity v meste.

Tabuľka 3: Urbanonymá podľa genealógie vzniku v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989

(vnútorné mesto)

Téma urbanonymá v rokoch 1939 – 1945

urbanonymá v rokoch 1948 – 1989

abs. (%) abs. (%)osobnosti – politika, umenie a kul-túra, cirkev, veda, remeslo a obchod 6 22 9 33geografia – geografické názvy, názvy lokalít, znaky A, B 17 63 14 53historické udalosti, inštitúcie 1 4 2 7remeslá a obchod 3 11 2 7spolu 27 100 27 100

Práve lokálne názvy tvoria dôležitý komponent formovania genius loci mesta.44 tieto urbanonymá obsahujú v sebe jednotu genia regionis (ducha lokálnej krajiny) a genia populi (ducha ľudí, príp. spoločnosti).

43 lehotská, darina - Pleva, Ján. Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1966, s. 606. ISBN 9788055603308.

44 MATLOVIČ, René. Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 1998, s. 260. ISBN 8088885337.

Koncept identity vzhľadom na jeho polysémantický charakter má často abstraktný zmysel. Z tohto dôvodu dochádza k jeho nejednoznačnému vymedzeniu. Samotná de-finícia evokuje na jednej strane vzťah k individuálnej identite, na strane druhej však nabáda na výskum kolektívnej identity. Objektom štúdia je určitá skupina ľudí, s ktorou sa jednotlivec identifikuje.45

Samotný názov Župného námestia nám neodhaľuje iba hmotné kultúrne dedičstvo viažuce sa k danej lokalite, ale aj osudy a spomienky ľudí, ktorí v meste žili alebo ešte žijú. Dozvedáme sa, že tu kedysi predávali rôzne hospodárske náradie ako hrable, mo-tyky, fúriky a na jeseň, najmä počas trhových dní tu predávali na vozoch kapustu z oko-litých dedín.46

Obdobie 1948 – 1989 nebolo pre lokálne názvy ulíc vnútorného mesta, podhradia a predmestí Bratislavy priaznivé. Väčšina z nich bola premenovaná po ideologických predstaviteľoch režimu a stratila svoju lokálnu identitu. Niektoré zanikli alebo boli zlú-čené s ostatnými ulicami.

Tabuľka 4: Urbanonymá podľa genealógie vzniku v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989

(predmestia bratislavy a podhradie)

Téma urbanonymá v rokoch 1939 – 1945

abs. (%) abs. (%)osobnosti – politika, umenie a kultúra, cirkev, veda, remeslo a obchod 65 52 61 50geografia – geografické názvy, názvy lokalít, znaky A, B 50 40 47 38historické udalosti, inštitúcie 5 4 10 8remeslá a obchod 5 4 5 4spolu 125 100 123 100

Mestské urbanonymá podľa priestorovej dôležitosti (mierky): vzájomná kom-parácia období 1939 – 1945 a 1948 – 1989Nasledujúca podkapitola stručne sumarizuje priestorovú dôležitosť (mierku) urbano-

ným vo vnútornom meste a v predmestiach Bratislavy. Názvy ulíc, námestí sme klasifi-kovali do troch základných priestorových skupín – lokálna, národná mierka a zahraničie, v závislosti na význame samotného názvu ulice/námestia.

45 barnard, alan – sPencer, Jonathan. Encyclopedia of Social and Cultural Anthropology. London; New York : Routledge, 1998, s. 898. ISBN 0415285585.

46 ortvay, tivadar. Ulice a námestia Bratislavy : Ferdinandovo mesto – Ferdinandstadt – Nándorváros. Bratislava : Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, 2004, s. 140. ISBN 808891244X.

Vo všetkých kategóriách dominuje lokálna mierka. Vo vnútornom meste lokálne ur-banonymá predstavovali v rokoch 1939 – 1945 89 % všetkých urbanoným, pričom tento podiel sa v rokoch 1948 – 1989 znížil na 67 %. Rovnako aj podhradie a predmestia Brati-slavy mali významné zastúpenie lokálnych urbanoným počas slovenského štátu 1939 až 1945, keď tento podiel predstavoval 56 %, no v rokoch 1948 – 1989 sa znížil na 33 %.

Graf 1: Urbanonymá vnútorného mesta a predmestí Bratislavy

v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 podľa genealógie vzniku (%)

Zahraničné urbanonymá mali vyšší podiel vo vnútornom meste aj v predmestiach Bratislavy v rokoch 1948 – 1989, kde ich podiel predstavoval 26 % v prípade vnútorného mesta a 31 % v historickej časti podhradia a predmestí Bratislavy.

Tabuľka 5:Urbanonymá podľa priestorovej dôležitosti (mierky)

v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 (vnútorné mesto)

Priestorová dôležitosť (mierka) urbanonymá v rokoch 1939 – 1945

abs. (%) abs. (%)lokálna mierka 24 89 18 67národná mierka 2 7 2 7zahraničie 1 4 7 26spolu 27 100 27 100

Tendencia rastu počtu a podielu zahraničných urbanoným v rokoch 1948 – 1989 súvisí s internacionalizáciou ulíc a námestí, t. j. čerpaním námetov a názvov zo zahra-ničných zdrojov.47

Tabuľka 6: Urbanonymá podľa priestorovej dôležitosti (mierky)

v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 (predmestia bratislavy a podhradie)

Priestorová dôležitosť (mierka)

abs. (%) abs. (%)lokálna mierka 70 56 41 33národná mierka 32 26 44 36zahraničie 23 18 38 31spolu 125 100 123 100

Graf 2:

Urbanonymá vnútorného mesta a predmestí Bratislavy v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989

podľa priestorovej dôležitosti (mierky) (%)

zdroj: Vlastná analýza

47 ODALOŠ, Pavol. Kontinuita jednotlivého a všeobecného v onomastike. 18. slovenská onomastická konferencia, Prešov 12. – 14. septembra 2011. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2012, s. 14-21. ISBN 9788055505947.

Tabuľka 7:

Zahraničné urbanonymá v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 na území vnútorného mesta a predmestí Bratislavy

Príslušnosť k štátu

Zahraničné urbanonymá v rokoch 1939 – 1945

Zahraničné urbanonymá v rokoch 1948 – 1989

Česko heydukova, legionárska

Jiskrova, Šmeralova, Gottwaldovo nám., Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu, Palackého, Nedbalova, Jiráskova, Heydukova, Janáčkova, Bezručova,

Dvořákovo nábr., Legionárska

rusko (soviet-sky zväz) Dostojevského rad, Ruská

Malinovského, Suvorovova, Leninovo nám., Gor-kého, Čajkovského, Dostojevského, Lomonosova, Leningradská, Moskovská, Októbrové nám., Ul.

Červenej Armády, Sovietske nám.

Rakúsko törökova, donnerova, Mozartova -----------------------------------------------

usa ------------------------------------- Americké nám.

Poľsko Poľská Mickiewiczova, Poľská

srbsko Vuka Karadžiča, Bele-hradská Karadžičova, Belehradská

bulharsko Vazovova VazovovaMaďarsko Lisztova -----------------------------------------------

Ukrajina ------------------------------------- Kyjevské nám.

Izrael sv. anny -----------------------------------------------Nórsko Björnsonova Björnsonova

Grécko ------------------------------------- Belojanisova

chorvátsko Gayova, Alžbetina, Záhreb-ská, chorvátska Gajova, Záhrebská, Chorvátska

nemeckohitlerovo nám., goetheho,

hellova, gutenbergova, Lužická

-----------------------------------------------

líbya ------------------------------------- tobrucká

internacionálne -------------------------------------

Obrancov mieru, Nám. 1. mája, Mierové nám., odborárske nám.,

Záver

Organizácia mestského priestoru je v mnohých ohľadoch determinovaná podľa hod-nôt a zámerov konkrétneho ideologického systému v štáte – zmenou ideologickej doktrí-ny dochádza k opätovnému premenovaniu urbánneho priestoru, čo sa prejavuje inštalo-vaním nových symbolov a znakov, ktoré sú pre daný politický systém akceptovateľné. V tomto príspevku sme sa snažili poukázať na zmeny urbanoným vo vnútornom meste, podhradí a predmestiach Bratislavy v rokoch 1939 – 1989 ako súčasť priestorovej konfi-gurácie urbánneho priestoru počas ľudáckeho a komunistického režimu.

Po roku 1918 názvy bratislavských ulíc vytláčajú do úzadia urbanonymá, ktoré niesli mená po významných osobnostiach československého štátu, slovenských dejín a kultúry. Nastáva dehungarizácia (ahonorifikácia) spojená s depersonalizáciou, s príklonom k pô-vodným pomenovaniam, menej k prekladom maďarského názvu do slovenčiny. Zrejme vplyvom fungovania nemčiny a maďarčiny v rámci názvov bratislavských ulíc a námestí do roku 1918 lokálne tiež fungujú v období 1918 – 1938. Akt pomenovania verejných priestranstiev nezostal len pri zámere uchovať spomienku na vážené osobnosti, ale ich úlohou bolo presadiť pamäť vládnúceho kolektívu na lokálnej úrovni, prezentovať jeho ideológiu a posilniť u miestnych obyvateľov vedomie príslušnosti k tejto skupine.

Po Mníchove a po osamostatnení Slovenska sa v Bratislave, ako aj v iných sloven-ských mestách prejavila tendencia glorifikácie osobností vtedajšieho politického režimu (Hlinkovo nám., Nám. A. Hitlera, Nám. 14. marca). Honorifikačné urbanonymá, ako ukazovatele aktuálneho vládnúceho politického režimu, predstavovali jednu z foriem symbolickej kontroly verejného priestoru. Vládnúca elita sa pokúšala v čo najväčšom možnom rozsahu predefinovať národnú identitu podľa svojich vlastných požiadaviek. Počas ľudáckeho režimu 1939 – 1945 bola ústrednou úlohou orgánov pri konfigurovaní uličnej siete snaha odstrániť všetky symboly spojené s prvou Československou repub-likou, s jej hlavnými predstaviteľmi, ako aj s ideovými zámermi, ktoré reprezentovali. To sa samozrejme realizovalo dekrétom z 19. a 26. apríla o premenovaní niektorých ulíc a námestí Bratislavy podľa osobností slovenského štátu. Rovnako 25. júla 1943 došlo k odstráneniu názvov podľa českých osobností výnosom vládneho komisára mesta Bra-tislavy.

Po oslobodení Československa a Bratislavy Sovietskou armádou dochádza k perso-nalizácii, resp. širšej honorifikácii názvov s cieľom upevniť novú politickú líniu v štáte. Dedikačné názvy dostávajú aj ulice, ktoré si počas maďarizácie zachovali pôvodnú sé-mantiku, napr. Františkánska sa premenovala na Pugačovovu ul., Kamenné na Kyjevské nám, Župné nám. nieslo názov po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.

Ešte roku 1945, a to 7. decembra sa v Bratislave pristúpilo k premenovaniu ulíc a ná-mestí pomenovaných podľa osobností slovenského štátu. Po ,,víťaznom februári 1948“ dochádza k politickým a sociálno-ekonomickým zmenám v spoločnosti, čo malo nega-tívny dopad na funkčné usporiadanie Bratislavy. Komunistické obdobie 1948 – 1989 opätovne narušilo integritu ulíc zavádzaním názvov podľa predstaviteľov komunistickej strany, prípadne udalostí spojených s Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou. Pri-stúpilo sa k zmene majetkových pomerov, a to najmä obytných domov a palácov v his-torických jadrách miest, ktoré boli znárodnené.

došlo k deštrukcii genius loci mesta, nakoľko historicky podložené názvy ulíc zme-nili svoj názov len preto, aby reprezentovali ideológiu komunistickej strany. Takmer všetky obchody, kaviarne i malé súkromné dielne zmizli z centra našich miest, vytratila sa ich farebnosť a rozmanitosť, ktorá bola nahradená pochmúrnou, často nevľúdnou a še-dou atmosférou.48

48 BITUŠÍKOVÁ, Alexandra – LUTHER, Daniel. Sustainable diversity and public space in the city of Bra-tislava, slovakia. in Anthropological Notebooks, 2010, roč. 16, č. 2, s. 5-18. ISSN 1408-032X.

Prílohy:

Tabuľka 8: Urbanonymá podľa sémanticko-motivačného kritéria

v rokoch 1939 – 1945 (podhradie a predmestia bratislavy)

TÉMA/MIERKA LOKÁLNA MIERKA

NÁRODNÁ MIERKA ZAHRANIČIE

NÁZVY SPOLOČENSKY MOTIVOVANÉ – ANGAŽOVANÉ NÁZVYI. PODĽA OSOBNOSTÍ:POLITIKA (prezidenti, politici, príslušníci vojenských zložiek, šľachtici, králi atď.)

Štefanovičova, Gyurikokovicsova, Raneysova, Dobrovitsova, Jakubovo nám., Zochova (2/4)

Štefánikova, Nám. Dr. Budaya, Nám. A. Hlinku, Lehotského, Pribinovo námestie (1/4)

Törökova, Nám. Cára Borisa II., Alžbetina (0/3)

UMENIE A KULTÚRA (poeti, spisovatelia, maliari, sochári, architekti atď.)

Jána Fadrusza, Prayova, Tilgnerova, Richtausenova (0/4)

Šafárikovo nám., Paulínyho, Štúrova, Rázusovo nábr., kollárovo nám., Hodžovo nám., benediktiho, J. Hollého, bernolákova, Belnayova, Radlinského, Francisciho, Martina Čulena, Vajanského nábr., Belopotockého, Kadlecovo nám., Šoltésovej (13/4)

Goetheho, heydukova, Donnerova, Björnsonova, Vuka Karadžiča, Vazovova, Lisztova, Mozartova, Dostojevského rad, Gayova (6/4)

CIRKEV (svätci, kňazi, biskupi, pápeži, ostatné religiózne osobnosti)

Pöckova (0/1)

Fajnorova, Moysesova, Svoradova, sasinkova, Furdekova (1/4)

Ul. sv. Anny (0/1)

VEDA (osobnosti, ktoré sa zaslúžili o pokrok v rôznych vedných disciplínach)

Endlicherova, Michaelisova, Richthausenova,Kempelenova,Lenardova,Raygerova (0/6)

Kmeťovo nám., (1/0) Hellova, Gutenbergova (0/2)

REMESLO A OBCHOD (podnikatelia, remeselníci, patróni miest, manažéri)

Roykova, Ludwigova, Reichardova (0/3)

Bosákova (0/1)

ii. historické názvy, INŠTITÚCIE (napr. Ulica 1. mája, názvy bánk, novín, sociálnych hnutí, opisujúce vojenské udalosti – trieda snP)

Ul. Gardistov, (0/1)

Nám. Hlinkovej gardy, Nám. Slobody, Ul. Rodobrany (0/3)

Legionárska (1/0)

NÁZVY SPOLOČENSKY NEMOTIVOVANÉI. GEGORAFIA:GEOGRAFICKÉ NÁZVY (toponymá) – názvy riek (hydronymá), miest, regiónov, štátov, pohorí, ostrovov atď.

Schöndorfská, Dunajská, Pöllnská, vodný vrch, Dunajské nábr. (2/3)

Záhrebská, Belehradská, Ruská, Poľská, Chorvátska, Lužická (2/4)

NÁZVY LOKALÍT (viažuce sa napr. k okoliu železničnej, autobusovej stanice – napr. Predstaničné nám. v ba, trhu – napr. senný trh (zač. 20. storočia predaj dobytka), architektonických stavieb (zámkov, kostolov, palácov, hradov), ostatných stavieb (nemocnice, súdy) atď.

Špitálska, Poľovnícky rad, Pred divadlom, kapucínska, staromestská, Mostová, Židovská, Suché Mýto, Poštová, Jozefova, Svätojánska, Šancová, tabaková, Centrálne trhovisko, záhradnícka, Poľná, Račištorské mýto, mýtna, Dunstová, Školská, Novomestská, cintorínska, cukrová, továrenská, Lazaretská , Mariánska, konventná, Panenská, Palisády, Cesta do Ružovej záhrady, Burgstalova, zámocka, Krížna (19/14)

ZNAKY A (určujúce smer, tvar a vlastnosť predmetu), napr. úzka ulica, strmá, široká, dlhá

Vysoká (1/0)

ZNAKY B (biologické atribúty)

Hrebíčková, Škovránčia, Grösslingova, Fazuľová (2/3)

ii. remeslá A OBCHOD:

Kamenné nám., Kováčska, Kolárska, Povraznícka, Strelecká (4/1)

Poznámka: Tučným písmom a kurzívou sú označené ulice, ktoré v nami skúmanom území (podhradie a pred-mestia Bratislavy) boli premenované, prípadne zanikli po roku 1945.

Tabuľka 9:

Urbanonyma podľa sémanticko-motivačného kritéria v rokoch 1939 – 1945

(vnútorné mesto Bratislavy)

NÁZVY SPOLOČENSKY MOTIVOVANÉ – ANGAŽOVANÉ NÁZVY

I. PODĽA OSOBNOSTÍ:POLITIKA (prezidenti, politici, príslušníci vojenských zložiek, šľachtici, králi atď.)

Molecova (0/1) Hitlerovo nám. (0/1)

Hummelova (0/1)

CIRKEV (svätci, kňazi, bisk-upi, pápeži, ostatné religiózne osobnosti)

Prepoštská (1/0) Rudnayovo nám. (1/0)

remeslo a obchod (pod-nikatelia, remeselníci, patróni miest, manažéri)

Ventúrska (0/1)

ii. historické názvy, INŠTITÚCIE (napr. ulica 1. mája, názvy bánk, novín, sociálnych hnutí opisujúce vo-jenské udalosti – Trieda SNP)

Nám. 14. marca (0/1)

NÁZVY SPOLOČENSKY NEMOTIVOVANÉ

I. GEGORAFIA:geograFické názvy (toponymá) – názvy riek (hydronymá), miest, regiónov, štátov, pohorí, ostrovov atď.

NÁZVY LOKALÍT (viažuce sa napr. k okoliu železničnej, autobusovej stanice – napr. Predstaničné nám., trhu – napr. Senný trh (zač. 20. storočia predaj dobytka), architek-tonických stavieb (zámkov, kostolov, palácov, hradov), ostatných stavieb (nemocnice, súdy) atď.

Baštová, Na vŕšku, klariská, Farská, kapitulská, michal-ská, zelená, Schnee-weissova (Biela), Laurinská, rybárska brána, uršulínska, Františkánska, Kostolná, Radničná, Primaciálne nám., (12/3)

Dlhá, Úzka (1/1)

II. REMESLÁ A OBCHOD:

Zámočnícka (1943 zmena Rómerová), sedlárska, Klobučnícka (2/1)

Poznámka: Tučným písmom a kurzívou sú označené ulice, ktoré v nami skúmanom území (vnútorné mesto) boli premenované, prípadne zanikli po roku 1945.

v rokoch 1948 – 1989 (podhradie a predmestia bratislavy)

I. PODĽA OSOB-NOSTÍ:POLITIKA (preziden-ti, politici, príslušníci vojenských zložiek, šľachtici, králi atď.)

Zochova, Štefano-vičova, Szaboóva (2/1)

Fajnorovo nábr., Nám. Fr. zupku, steinerova, marka Čulena, Martanovičova, markušova, nešporova, Kukorelliho, Lehotského, Majkova (3/7)

Malinovského, Jiskrova, Belojanisova, Suvoro-vova, leninovo nám.Šmeralova,Gottwaldovo nám., nábr. arm. gen. l. Svobodu (2/6)

umenie a KULTÚRA (poeti, spisovatelia, maliari, sochári, architekti atď.)

Nám. Ľ. Štúra, Hviezdo-slavovo nám., Šafárikovo nám., Štúrova, Jesenského, Fučíkova, Rázusovo nábr., Vajanského nábr., Kol-lárovo nám., Kýčerského, Belopotockého, Berno-lákova, nám. m. benku, Ferienčíkova, Francisciho, klemensova,Paulínyho, Benediktiho, Hollého, Radlinského, Leškova, Bubenkova, Šoltésovej (21/2)

Gorkého, Palackého, heydukova, mickie-wiczova, Karadžičova, Vazovova, Čajkovského, Janáčkova, Bezručova, Dostojevského rad, Dvořákovo nábr., Gajova, Björnsonova (13/0)

CIRKEV (svätci, kňazi, biskupi, pápeži, ostatné religiózne osobnosti)

Sasinkova (1/0)

veda (osobnosti, ktoré sa zaslúžili o pokrok v rôznych ved-ných disciplínach)

Kmeťovo nám. (1/0) Lomonosovova (1/0)

remeslo a ob-chod (podnikatelia, remeselníci, patróni miest, manažéri)

Páričkova (0/1)

ii. historické názvy, INŠTITÚCIE (napr. ulica 1. mája, názvy bánk, novín, sociál-nych hnutí, opisujúce vojenské udalosti – trieda snP)

Československej armády, Námestie SNP, 29. augusta (2/1)

obrancov mieru, nám. 1. mája, Mierové nám., Ul. Červenej armády, legionárska, sovietske nám., odborárske nám., (3/4)

NÁZVY SPOLOČENSKY NEMOTIVOVANÉI. GEGORAFIA:geograFické názvy (toponymá) – názvy riek (hy-dronymá), miest, regiónov, štátov, pohorí, ostrovov atď.

Dunajská, Hradné údolie,Vodný vrch (3/0)

Banskobystrická, Žilinská, starohorská, duklianska, Košická (4/1)

Kyjevské nám., Americké nám., záhrebská, beleh-radská, Poľská, Chorváts-ka, Lužická, Moskovská, Tobrucká (4/5)

názvy lokalít (viažuce sa napr. k okoliu železničnej, autobusovej stanice – napr. Predstaničné nám., trhu – napr. Senný trh (zač. 20. storočia predaj do-bytka), architektonick-ých stavieb (zámkov, kostolov, palácov, hradov), ostatných stavieb (nemocnice, súdy) atď.

staromestská, Múzejná, Mostová, Židovská, Suché mýto, tabaková, záhradnícka, Justičná, Strážnická, Poľná, Račianske mýto, mýtna, Školská, Cintorín-ska, cukrová, tová-renská, Panenská, Palisády, zámocká, Poštová, Jozefská, Jánska, konventná, Kapucínska, Múze-jná (24/0)

Vysoká, Spojná, Strmá cesta, Rajská, (4/0)

Fazuľová, Škovránčia (2/0)

ii. remeslá A OBCHOD:

obchodná, Povraznícka, Kováčska,Kolárska, Strelecká (5/0)

Poznámka: Tučným písmom a kurzívou sú označené ulice, ktoré v nami skúmanom území (podhradie a pred-mestia Bratislavy) boli premenované, prípadne zanikli po roku 1989.

v rokoch 1948 – 1989 (vnútorné mesto)

I. PODĽA OSOBNOSTÍ:POLITIKA (prezidenti, politici, príslušníci vojenských zložiek, šľachtici, králi atď.)

Nálepkova (0/1) Pugačevova (0/1)

Strakova (1/0)Dunajevského, Jiráskova, Wolkrova, Nedbalova (1/3)

CIRKEV (svätci, kňazi, bisk-upi, pápeži, ostatné religiózne osobnosti)

Prepoštská (1/0) rudnayovo nám. (1/0)

remeslo a obchod (pod-nikatelia, remeselníci, patróni miest, manažéri)

ii. historické názvy, INŠTITÚCIE (napr. ulica 1. mája, názvy bánk, novín, sociálnych hnutí, opisujúce vo-jenské udalosti – Trieda SNP)

Nám. 4. apríla (0/1) Októbrové nám. (0/1)

NÁZVY SPOLOČENSKY NEMOTIVOVANÉ

I. GEGORAFIA:geograFické názvy (toponymá) – názvy riek (hydronymá), miest, regiónov, štátov, pohorí, ostrovov atď.

Leningradská (0/1)

NÁZVY LOKALÍT (viažuce sa napr. k okoliu železničnej, autobusovej stanice – napr. Predstaničné nám., trhu – napr. Senný trh (zač. 20. storočia predaj dobytka), architek-tonických stavieb (zámkov, kostolov, palácov, hradov), ostatných stavieb (nemocnice, súdy) atď.

baštová, na vŕšku, Klariská, Farská, kapitul-ská, michalská, zelená, ry-bárska brána, uršulínska, kos-tolná, Radničná, Primaciálne nám. (12/0)

Úzka (1/0)

II. REMESLÁ A OBCHOD: sedlárska, Klobučnícka (2/0)

Poznámka: Tučným písmom a kurzívou sú označené ulice, ktoré v nami skúmanom území (vnútorné mesto) boli premenované, prípadne zanikli po roku 1989.

Graf 3: Zachované a premenované urbanonymá vnútorného mesta a predmestí Bratislavy

v rokoch 1939 – 1945 a 1948 – 1989 (%)

Zdroj: vlastná analýza

* Príspevok je súčasťou riešeného grantového projektu VEGA 1/016/15 Pro-poor turizmus ako nástroj trvalo udržateľného rozvoja marginalizovaných komunít a sídiel na východnom Slovensku.

beitrag zur kenntnis der urbanonymen von bratislava im kontext der ideologie des nationalsozialismus und kommunismus in den Jahren 1939-1989

slavomír b u c h e r

in diesem beitrag haben wir uns bemüht, auf die Änderungen der urbanonymen in der innenstadt, Vorburg und Vororten von Bratislava in den Jahren 1939-1989 , als Bestandteil der räumlichen Konfiguration des Urbanraumes während des Ludakischen und kommunistischen Regimes, hinzu-weisen. Wir haben zwei Gebietseinheiten identifiziert: - die innenstadt, d.h. der teil von bratislava innerhalb den ehemaligen stadtmauern mit den Wehrtürmen und Basteien und zwischen den vier Stadttoren, d.h. Lorenzertor, Fischertor, Weidritzertor und Michaelertor.

- Vorburg und die Vororte von Bratislava als die zweitwichtigste Gebietseinheit. Anliegendes Territorium zur ,,Innenstadt“ zwischen Ziegentor, Trocken-Maut, Schöndorfer Tor, Spitäler-Tor, donau-tor und dem Wasserturm.

die urbanonymen der innenstadt, vorburg und der vororte von bratislava haben wir nach dem Maßstab und Thema aufgeteilt. Nach der Aufteilung der einzelnen Straßen in die Kategorien nach dem maßstab und thema haben wir uns auf das semantische kriterium (hauptmotivation der entstehung) orientiert.

Die Entstehung der Urbanonymen hängt unmittelbar mit der Entstehung der Städte zusam-men. Ihre Verwendung als Bezeichnung war appellativ, motiviert durch die Lage, Richtung, Zweck, Objekt, Bewohnergruppe usw. Die Änderung der Straßennamen wurde als Abbild der historisch-gesellschaftlichen und politischen entwicklung der gesellschaft gesehen. aus diesem Grund ändern sich am häufigsten die dedikativen Straßennamen (aufgrund einer semantischen motivation der aufteilung der urbanonymen) als Folge der Politisierung bei der auswahl der namen. nach 1918 wurden in bratislava die urbanonymen von den straßennamen, die nach be-deutenden Persönlichkeiten des tschechoslowakischen staates, der slowakischen geschichte und Kultur benannt wurden, verdrängt. Es kommt zur Demagyarisierung (Ahonorifizierung), die mit einer Depersonalisierung und Neigung zu den ursprünglichen Bezeichnungen und seltener mit einer Übersetzung der ungarischen Bezeichnung ins Slowakische, verbunden war. Nach dem Münchner Abkommen 1938 und nach der Verselbstständigung der Slowakei wurde in Bratislava, sowie in den anderen slowakischen Städten die Tendenz zur Glorifizierung der Persönlichkeiten des damaligen politischen Regimes (Hlinka-Platz., A. Hitler-Platz, Platz des 14. März) sichtbar. Honorifikative Urbanonymen als Anzeiger des aktuellen herrschenden politischen Regimes stel-lten eine Form der symbolischen kontrolle des öffentlichen raums dar. nach der befreiung der Tschechoslowakei und Bratislava durch die sowjetische Armee kommt es zur Personalisierung, bzw. einer breiteren Honorifizierung der Bezeichnungen mit dem Ziel, die neue politische Linie im Land zu stärken. Dedikative Bezeichnungen bekommen auch solche Straßen, die während der Magyarisierung die ursprüngliche Semantik beibehalten hatten, z. B. Františkánska wurde zu Pugačovova Straße, Platz Kamenné nám.zu Kyjevské nám, der Platz Župné nám. wurde nach der oktoberrevolution benannt.

rndr. slavomír bucher, Phd.Katedra geografie a aplikovanej geoinformatikyFakulta humanitných a prírodných viedPrešovská Univerzita v PrešoveUl. 17. Novembra 15, 080 01 Prešove-mail: slavobucher@yahoo.com

Príspevok k poznaniu urbanoným Bratislavy v kontexte ideológie národného socializmu a komunizmu...

Documents