Proceedings of the International Scientific Correspondence … · 2017. 12. 27. · Correspondence...

UNIVERSITY OF PREŠOV IN PREŠOV

RASTISLAV KOTULIČ

(ED.)

PROCEEDINGS OF THE INTERNATIONAL SCIENTIFIC

CORRESPONDENCE CONFERENCE

EAEP 2015

PREŠOV

2015

Title: Proceedings of the International Scientific Correspondence Conference EAEP 2015

Editor: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD.

Autors: Peter Adamišin, Viktória Ali Taha, Zuzana Birknerová, Viktória Bobáková, David Březina, Jana

Cocuľová, Milan Černaj, Svetlana Dobrovičová, Radovan Dobrovič, Ján Dobrovič, Mariana

Dubravská, Jana Džuňová, Jana Fiľarská, Miroslav Frankovský, Jaroslav Gonos, Jaroslava

Hečková, Petra Hlaváčková, Alexandra Chapčáková, Jana Chovancová, Rastislav Kotulič,

Ivana Kravčáková Vozárová, Jozef Nemec, Ladislav Sojka, Slávka Svatková, Nella

Svetozarovová, Kristína Šambronská, Anna Šenková, Elena Širá, Juraj Tej, Ľuba Tomčíková,

Roman Vavrek.

ARTICLES HAVE UNDERGONE A PEER REVIEW PROCESS.

AUTHORS ARE RESPONSIBLE FOR THE CONTENT OF THEIR PAPER.

ARTICLES HAVE NOT UNDERGONE GRAMMAR CORRECTION.

PRÍSPEVKY PREŠLI RECENZNÝM KONANÍM.

ZA OBSAH PRÍSPEVKOV ZODPOVEDAJÚ JEDNOTLIVÍ AUTORI.

PRÍSPEVKY NEPREŠLI JAZYKOVOU ÚPRAVOU.

Reviewers: prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc.,

doc. Ing. Emília Huttmanová, PhD.

Publisher: © Prešovská univerzita v Prešove, 2015

© Text – Kotulič, R., autori, 2015

Edition: First

ISBN 978-80-555-1381-2

3

CONTENTS

CONTENTS ..................................................................................................................................................................... 3

PREFACE ........................................................................................................................................................................ 5

SCIENTIFIC COMMITTEE OF CONFERENCE ..................................................................................................... 6

ORGANIZING COMMITTEE OF CONFERENCE .................................................................................................. 7

SCIENTIFIC ARTICLES AND STUDIES.................................................................................................................. 8

ZAPOJENIE ZAMESTNÁVATEĽOV – PLATFORMA PRE ROZVOJ PARTNERSTVA ZAMESTNÁVATEĽOV A VYSOKÝCH ŠKÔL.... 9 EMPLOYER ENGAGEMENT – PLATFORM FOR DEVELOPING PARTNERSHIPS OF EMPLOYERS AND UNIVERSITIES .............. 9

Viktória Ali Taha ...................................................................................................................................................... 9

NEVYHNUTNOSŤ PODPORY INOVÁCIÍ V MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOCH .................................................................... 16 THE NEED TO SUPPORT INNOVATION IN SMALL AND MEDIUM –SIZED ENTERPRISES ........................................................ 16

Viktória Bobáková .................................................................................................................................................. 16

TEORETICKO-METODOLOGICKÝ PŘÍSTUP K EKONOMICKÉMU HODNOCENÍ SPRÁV NÁRODNÍCH PARKŮ V ČESKÉ

REPUBLICE ............................................................................................................................................................................ 26 THE THEORETICAL-METHODOLOGICAL APPROACH TO ECONOMICAL ASSESSMENT OF NATIONAL PARK

ADMINISTRATIONS IN THE CZECH REPUBLIC ....................................................................................................................... 26 David Březina, Petra Hlaváčková .......................................................................................................................... 26

ANALÝZA VYBRANÝCH CHARAKTERISTÍK KLIENTOV SLUŽBY OUTPLACEMENT V PODMIENKACH SR. ............................... 39 AN ANALYSIS OF SELECTED CHARACTERISTICS OF CLIENTS OF OUTPLACEMENT IN SLOVAKIA. ...................................... 39

Jana Cocuľová ....................................................................................................................................................... 39

ANALYTICKÝ POHĽAD NA KLASIFIKÁCIU METÓD HODNOTENIA VÝKONNOSTI ZAMESTNANCOV ......................................... 47 ANALYTICAL VIEW OF PERFORMANCE EVALUATION METHODS OF EMPLOYEES AND ITS CLASSIFICATION ...................... 47

Jana Cocuľová, Nella Svetozarovová .................................................................................................................... 47

THE CONSEQUENCES THAT FLOODS BRING WITH THEM ..................................................................................................... 55 Svetlana Dobrovičová, Radovan Dobrovič, Ján Dobrovič .................................................................................... 55

ANALYSIS OF CONDITIONS FOR TOURISM DEVELOPMENT IN THE PREŠOV REGION .......................................................... 62 Ján Dobrovič .......................................................................................................................................................... 62

ANALÝZA VYBRANÝCH VÝVOJOVÝCH INDIKÁTOROV TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ........ 69 ANALYSIS OF CHOSEN DEVELOPMENT INDICATORS OF THE SUSTAINABLE DEVELOPMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC . 69

Mariana Dubravská ............................................................................................................................................... 69

ANALÝZA VYBRANÝCH TRANSFEROV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ...................................................................................... 77 ANALYSIS OF SELECTED TRANSFERS IN THE SLOVAK REPUBLIC ....................................................................................... 77

Jana Džuňová ......................................................................................................................................................... 77

EFEKTY VYBRANÝCH ŠTÁTNYCH ZÁSAHOV NA NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU ......................................................... 85 EFFECTS OF SELECTED GOVERNMENT INTERVENTIONS ON UNEMPLOYMENT IN SLOVAKIA ............................................. 85

Jana Fiľarská......................................................................................................................................................... 85

PRÁVNA FORMA ORGANIZÁCIÍ TRETIEHO SEKTORA A POSÚDENIE PROBLÉMOVÝCH OBLASTÍ ICH PÔSOBENIA ............... 99 LEGAL FORM OF THE THIRD SECTOR ORGANIZATIONS AND ASSESSMENT OF THE PROBLEM AREAS OF THEIR

FUNCTIONING ........................................................................................................................................................................ 99 Miroslav Frankovský, Zuzana Birknerová, Milan Černaj .................................................................................... 99

ANALÝZA INDEXU EKONOMICKEJ SLOBODY KRAJÍN V4..................................................................................................... 112 THE ANALYSIS OF THE INDEX OF ECONOMIC FREEDOM OF V4 COUNTRIES .................................................................... 112

Jaroslav Gonos, Jozef Nemec .............................................................................................................................. 112

EURÓPSKA SPOLOČNOSŤ V PRAXI ..................................................................................................................................... 122 EUROPEAN COMPANY IN PRACTICE ................................................................................................................................... 122

Jaroslava Hečková, Alexandra Chapčáková ....................................................................................................... 122

HODNOTENIE VZŤAHU MEDZI EKONOMICKÝM RASTOM A PRODUKCIOU EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV V KRAJINÁCH V4

POMOCOU METÓDY DECOUPLING ...................................................................................................................................... 134

4

ASSESSMENT OF RELATIONSHIP BETWEEN ECONOMIC GROWTH AND GREEHNOUSE GAS EMISSIONS PRODUCTION IN

V4 COUNTRIES BASED ON DECOUPLING METHOD ............................................................................................................ 134 Jana Chovancová ................................................................................................................................................. 134

ANALÝZA VÝVOJA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA POĽNOHOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV PODĽA PRÁVNEJ FORMY ........... 142 ANALYSIS OF TRADING INCOME DEVELOPMENT OF AGRICULTURAL ENTITIES BY LEGAL FORM ..................................... 142

Rastislav Kotulič, Peter Adamišin, Ivana Kravčáková Vozárová ....................................................................... 142

PRÍNOS JEANA TIROLA V OBLASTI MIKROEKONÓMIE A TRHOVEJ REGULÁCIE ODVETVÍ .................................................. 148 THE CONTRIBUTION OF JEAN TIROLE IN THE FIELD OF MICROECONOMICS AND MARKET REGULATION OF THE

INDUSTRIES ......................................................................................................................................................................... 148 Ivana Kravčáková Vozárová ................................................................................................................................ 148

VPLYV LEGISLATÍVNYCH ZMIEN NA FINANCOVANIE REGIONÁLNEJ SAMOSPRÁVY ........................................................... 155 THE IMPACT OF LEGISLATIVE CHANGES ON FINANCING OF REGIONAL GOVERNMENT .................................................... 155

Simona Petrániková ............................................................................................................................................. 155

ANALÝZA KREATÍVNYCH ZAMESTNANCOV V PODMIENKACH KULTÚRNEHO PRIEMYSLU NA SLOVENSKU ....................... 164 ANALYSIS OF CREATIVE EMPLOYEES IN TERMS OF CULTURAL INDUSTRIES IN SLOVAKIA............................................... 164

Michaela Sirková.................................................................................................................................................. 164

VÝZVY V RIADENÍ ĽUDSKÝCH ZDROJOV V NOVOM MILÉNIU .............................................................................................. 173 THE HUMAN RESOURCE CHALLENGES IN NEW MILENIUM ................................................................................................. 173

Ladislav Sojka, Slávka Svatková .......................................................................................................................... 173

ANALÝZA STAVU CESTOVNÉHO RUCHU NA BÁZE DEVÍZOVÝCH PRÍJMOV A DEVÍZOVÝCH VÝDAVKOV Z ČINNOSTI

CESTOVNÉHO RUCHU V SR ................................................................................................................................................ 181 ANALYSIS OF TOURISM STATUS BASED ON FOREIGN CURRENCY RECEIPTS AND FOREIGN CURRENCY EXPENDITURE OF

THE ACTIVITIES OF TOURISM IN THE SR ............................................................................................................................. 181 Kristína Šambronská, Anna Šenková .................................................................................................................. 181

SINGAPUR AKO DRUHÁ NAJKONKURENCIESCHOPNEJŠIA EKONOMIKA SVETA ................................................................. 193 SINGAPORE THE SECOND MOST COMPETITIVE ECONOMY IN THE WORLD ....................................................................... 193

Elena Širá ............................................................................................................................................................. 193

THE ANALYSIS OF THE REGULATORY FRAMEWORK OF UKRAINE ON THE DISPOSAL OF SPENT BATTERIES IN THE

CONTEXT OF EUROPEAN INTEGRATION ............................................................................................................................. 199 Oleksandr Telizhenko, Tetiana Shevchenko ....................................................................................................... 199

PERSONÁLNA AGENDA PODNIKU A JEJ VÄZBA NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV .......................................................... 208 COMPANY PERSONNEL AGENDA AND ITS POSITION IN RELATION TO THE LAW ON PROTECTION OF PERSONAL DATA . 208

Juraj Tej ............................................................................................................................................................... 208

RIADENIE VÝKONNOSTI ZAMESTNANCOV V ETAPE GLOBALIZÁCIE ................................................................................... 218 EMPLOYEE PERFORMANCE MANAGEMENT IN PERIOD OF GLOBALIZATION ...................................................................... 218

Ľuba Tomčíková ................................................................................................................................................... 218

PUBLIKÁCIA AKO SÚČASŤ ROZPOČTU - PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA FAKULTA MANAŽMENTU NA PREŠOVSKEJ UNIVERZITE V

PREŠOVE ............................................................................................................................................................................. 226 PUBLICATION AS A PART OF BUDGET - CASE STUDY FACULTY OF MANAGEMET AT UNIVERSITY OF PRESOV IN PRESOV

............................................................................................................................................................................................. 226 Roman Vavrek ...................................................................................................................................................... 226

5

PREFACE

The anthology of academic articles and studies from the International Scientific

Correspondence Conference EAEP 2015 represents one of the intended conference outputs in the

scope of research assignments of the experienced collective of research-pedagogical staff of the

Department of Economic Sciences and Economy and the Department of Management of the Faculty

of Management of the University of Prešov in Prešov.

The aim of the anthology of the correspondence conference held in Prešov on October 21 to

October 23, 2015 is to evaluate the status of Grant Projects KEGA 032PU-4/2013, KEGA 032PU-

4/2014, VEGA 1/0173/15, VEGA 1/0513/14 and to subject the published results to the further

scientific and professional discussion through the Internet.

The organizing committee is confident that the International Scientific Correspondence

Conference allows its participants not only the mutual exchange of theoretical and practical

knowledge but also the personal experience, which contributes to the partial fulfillment of set aims

of Grant Projects.

Further information on the International Scientific Correspondence Conference is available on

the Internet page ( http://eaep2015.webnode.sk ).

I believe that conference papers contribute through their themes not only to the popularization

of scientific-research topics but also to the further discussion of published authors and their

followers.

doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD (Chair of the Organizing Committee of the Conference)

http://eaep2015.webnode.sk/

6

SCIENTIFIC COMMITTEE OF CONFERENCE

prof. Ing. Viktória Bobáková, CSc., Faculty of Public Administration, P. J. Šafárik University, Slovak Republic

prof. Dr. Kai Neumann, Hochschule Wismar, University of applied sciences, technology, business and design, Germany

prof. Ing. Igor Liberko, CSc., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

prof. Ing. Jiří Kern, CSc., Faculty of Economics, VŠB - Technical University of Ostrava, Czech Republic

prof. Oleksandr Telizhenko, Dr.Sci., Faculty of Economics and Management, Sumy State University, Ukraine

prof. P.Cz. dr hab. inž. Sebastian Kot, The Management Faculty, Czestochowa University of Technology, Poland

prof. Dr. P.S. Syed Shabudeen. MSc., PGDMM., Ph.D., Centre for Research Chemistry and Environmental Science, Kumaraguru college of Technology, Coimbatore, India

assoc. prof. Nancy Meyer-Emerick, Ph.D., Maxine Goodman Levin College of Urban Affairs, Cleveland State University, United States of America

assoc. prof. Nicolae Marinescu, Faculty of Economic Sciences and Business Administration, Transilvania University of Brasov, Romania

doc. Ing. Rastislav Rajnoha, PhD., Faculty of Management and Economics, Tomas Bata University in Zlín, Czech Republic

doc. Dr. Antonín Kulhánek, CSc., The University of Business in Prague, Czech Republic

doc. Ing. Pavel Krpálek, CSc., The University of Business in Prague, Czech Republic

doc. Ing. Miroslava Rajčániová, PhD., Faculty of Economics and Management, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovak Republic

asst. prof. Igor Budak, Ph.D., Faculty of Technical Sciences, University of Novi Sad, Serbia

Miklós Vásáry, Ph.D., Faculty of Economics and Social Sciences, Szent István University, Hungary

doc. Ing. Peter Adamišin, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Ján Dobrovič, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Jaroslava Hečková, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Alexandra Chapčáková, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Ladislav Sojka, CSc., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Juraj Tej, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

doc. Ing. Emília Huttmanová, PhD., Faculty of Management, University of Prešov in Prešov, Slovak Republic

7

ORGANIZING COMMITTEE OF CONFERENCE

Head of organizing committee: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD.

Vice-head of organizing committee: doc. Ing. Ján Dobrovič, PhD.

Members of organizing committee:

prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hroncec, DrSc.

doc. Ing. Jaroslava Hečková, PhD.,

doc. Ing. Alexandra Chapčáková, PhD.,

PaedDr. Július Alcnauer, PhD.,

PhDr. Daniela Bertová, PhD.,

PhDr. Jana Cocuľová, PhD.,

PhDr. Daniela Matušíková, PhD.,

PhDr. Ľuba Tomčíková, PhD.,

Ing. Ľudmila Bednárová, PhD.,

Ing. Mariana Dubravská, PhD.,

Ing. Jaroslav Gonos, PhD.,

Ing. Jana Chovancová, PhD.,

Ing. Matúš Kubák, PhD.,

Ing. Jozef Nemec, PhD.,

Ing. Elena Širá, PhD.,

Ing. Viktoria Ali-Taha, PhD.,

Ing. Michaela Sirková,PhD.,

Ing. Kristína Šambronská, PhD.,

Ing. Anna Šenková, PhD.,

PhDr. Roman Vavrek,

Ing. Ivana Kravčáková Vozárová,

Mgr. Martina Cehlárová,

Mgr. Nella Svetozarovova.

8

SCIENTIFIC ARTICLES AND STUDIES

9

ZAPOJENIE ZAMESTNÁVATEĽOV – PLATFORMA PRE ROZVOJ

PARTNERSTVA ZAMESTNÁVATEĽOV A VYSOKÝCH ŠKÔL

EMPLOYER ENGAGEMENT – PLATFORM FOR DEVELOPING

PARTNERSHIPS OF EMPLOYERS AND UNIVERSITIES

Viktória Ali Taha

ABSTRACT

There are many ways in which a company or organization can participate in collaborating

with higher education institutions to help provide the workforce of the future. One way is the

engagement which has a number of forms, e.g. recruitment, training and skill development, work

placements and internships or participation in course design. The purpose of this article is to

introduce relatively new concept of employer engagement and provide insights about the

possibilities of partnership between employers and universities/higher education institutions.

KEY WORDS

Employer engagement. Higher education institutions. Human resources.

JEL classification: I23

SÚHRN

Existuje mnoho spôsobov, akými môžu spoločnosti alebo organizácie spolupracovať

s vysokými školami, aby vzdelávali resp. formovali pracovnú silu budúcnosti. Jedným zo spôsobov

je zapojenie/ angažovanosť, ktoré má viacero foriem, napríklad nábor absolventov, školenie

a rozvoj zručností, pracovné stáže či participácia na tvorbe študijných plánov. Cieľom príspevku je

predstaviť relatívne nový koncept angažovanosti zamestnávateľov a objasniť možnosti partnerstva

medzi zamestnávateľmi a vysokými školami.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Zapojenie/angažovanosť zamestnávateľov. Vysokoškolské inštitúcie. Ľudské zdroje.

10

ÚVOD

Pri súčasnej ekonomickej klíme je silné zapojenie zamestnávateľov veľmi dôležité. Potrebu či

dokonca až naliehavosť partnerstiev podnikateľskej sféry a vysokých škôl vyvolávajú viaceré

faktory, najmä pomalé oživovanie ekonomiky, rýchle a prudké zmeny v technológiách, požiadavky

na lepšie zručnosti a vyššie vzdelanie ľudí na dobre platených pracovných miestach ako aj rastúci

nesúlad medzi potrebami zamestnávateľov a zručnosťami zamestnancov (Wilson, 2015). Štúdia

obsiahnutá v dokumente vydanom v roku 2008 „Oddelením pre inovácie, univerzity a zručnosti“

(Department for Innovation, Universities and Skills, in Carson, 2008) uvádza, že stále je porne

veľký počet dospelých s nedostatočnými alebo zastaranými zručnosťami. Na druhej strane približne

tretina zamestnávateľov vo Veľkej Británii nevyškoľuje svojich zamestnancov. V záujme

zabezpečenia prosperujúcej budúcnosti je potrebné tieto problémy riešiť (Carson, 2008).

Obrovský rozmach vysokoškolského vzdelávania v posledných dvoch desaťročiach vyvolal

otázky a kritiku týkajúcu sa štandardov a kvality absolventov opúšťajúcich vysoké školy. Okrem

toho pretrváva nespokojnosť a sťažnosti organizácií a podnikov v niektorých sektoroch resp.

oblastiach podnikania na neschopnosť vysokých škôl produkovať dostatočný počet absolventov

s potrebnými odbornými alebo všeobecnými zručnosťami, t.j. zručnosťami, ktoré spĺňajú ich

potreby ako zamestnávateľov (Hogarth a kol., 2007). Pritom, ako uvádza Leitch (2006, in Drake

a kol., 2009) v našom rýchlo sa meniacom svete, je pre zamestnávateľov ekonomickou nutnosťou

mať k dispozícii dostatok vysoko kvalifikovanej pracovnej sily.

Paradoxom je, že na jednej strane existuje medzera na trhu a obrovský dopyt po niektorých

zručnostiach a na druhej strane je tu alarmujúco vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí.

Mnoho krajín sa snaží reagovať na tento stav zmenou vzdelávacích systémov. Najmä pokiaľ ide o

prepojenie medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami objavujú sa nové spôsoby myslenia

a vývojové trendy (ICEF Monitor, 2014). Treba podotknúť, že aj napriek pretrvávajúcim obavám z

nadmernej ponuky a následného nedostatočného využívania absolventov (Mason, 2002, in

Blackwell a Higson, 2014), sa pozornosť (na národnej úrovni) zmeriava najmä na rozvoj zručností a

atribútov absolventa pre trh práce.

Podľa Hogartha a kol. (2007) spoločnosti, ktoré majú veľký dopyt po vyššej úrovni zručností

majú spravidla rozvinuté vzťahy s univerzitami. Chcú si tak zabezpečiť, že systém vysokého

školstva bude produkovať ten typ technických a všeobecných zručností, ktoré potrebujú, a že budú

mať prístup k ponuke správne kvalifikovaných absolventov. Schopnosť budovať takéto vzťahy je

zvyčajne determinovaná rozsahom činností – spravidla väčšie spoločnosti sú lepšie schopné

podporiť takéto druhy väzieb s vysokými školami.

11

ZAPOJENIE ZAMESTNÁVATEĽOV

Zapojenie/angažovanosť zamestnávateľov je v širšom ponímaní možné vnímať ako formu

zapojenia sa zamestnávateľov do iniciatív aktívnej politiky trhu práce a teda ako nástroj, ktorým je

možné znižovať nezamestnanosť (McGurk. 2014). Carole Carson (2008) tvrdí, že pri získavaní

dlhodobo nezamestnaných (napr. ľudí, ktorí sú mimo trhu práce z rôznych sociálnych, zdravotných

a ekonomických dôvodov) späť do (dlhodobo) udržateľnej práce je nevyhnutná spolupráca

a zapojenie zamestnávateľov.

Higher Education Funding Council for England (HEFCE) (2006, in Irwin, 2008.) definuje

zapojenie/angažovanosť zamestnávateľov ako podmnožinu širokého spektra spolupráce medzi

poskytovateľmi vzdelávania a organizáciami verejného a súkromného sektora (zamestnávateľmi).

Zapojenie zamestnávateľov a vzdelávacích inštitúcií predstavuje obojsmernú komunikáciu a

výmenu série interakcií medzi sektorom vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce (QQI,

2014). Angažovanosť zamestnávateľov môže mať mnoho rôznych foriem, napríklad:

• účasť/prítomnosť zamestnávateľa priamo vo výučbe (v triedach),

• zapojenie zamestnávateľov do tvorby pracovných noriem,

• praktická výučba (work based learning)

• mentoring,

• zapojenie do tvorby študijných plánov alebo akreditovaných študijných programov,

• prenos poznatkov výskumu a vývoja,

• podpora začínajúcich firiem (QQI, 2014).

Zapojenie zamestnávateľov v oblasti vzdelávania odráža širšiu škálu ohnísk a záujmov -

zahŕňa napríklad vzťahy medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a študentmi v mnohých formách a

spôsoboch vzdelávania a odbornej prípravy. Zaoberá sa nielen výsledkami/výstupmi vzdelávania

pre študentov, ale snaží sa aj o pochopenie toho, ako tieto vzťahy vplývajú (ak vôbec) na

vzdelávanie a pokrok študentov, ako aj na konečný hospodársky a sociálny blahobyt mladých ľudí,

zamestnávateľov a ich zamestnancov (Stanley a kol., 2014).

Zapojenie (angažovanosť) zamestnávateľov je v podstate proces, prostredníctvom ktorého sa

mladý človek „spája“ sa členmi hospodárskej komunity pod záštitou svojej školy, pričom cieľom je

ovplyvniť jeho dosiahnuté vzdelanie aj angažovanosť a/alebo usmerňovať jeho vzdelávanie

(smerom) k budúcemu zamestnaniu. Toto zapojenie bolo vnímané ako mechanizmus zvýšenia

individuálnej mobility a tiež ako mechanizmus umožňujúci zamestnávateľom nábor nových

12

talentov zo širšej škály potenciálnych kandidátov. Treba však podotknúť, tento pojem/koncept nie

je totožný s konceptom podnikového či kariérneho vzdelávanie (Stanley a kol., 2014).

Koncept angažovanosti zamestnávateľov vychádza zo štyroch základných ideí:

1. Vzdelávací systém nie je bez zásahu zo strany zamestnávateľov schopný adekvátne plniť svoju

povinnosť/zodpovednosť vzdelávať mladých ľudí tak, aby mohli získať zamestnanie, naplno

využiť svoj potenciál a plne prispievať k rozvoju spoločnosti a hospodárstva.

2. Zamestnávatelia aj zamestnanci majú záujem a tiež schopnosti prispieť k vzdelávaniu, odbornej

príprave a progresii mladých ľudí.

3. Je možné zavádzať rôzne druhy spolupráce a partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami

a podnikateľskou sférou - tak, aby obidva tieto systémy boli schopné lepšie dosiahnuť svoje

ciele.

4. Ciele vlády budú (by mali) podporovať túto spoluprácu a partnerstvo (Stanley a kol., 2014).

Zapojenie zamestnávateľov môže mať rôzne formy a intenzitu. Najviditeľnejšou formou

zapojenia zamestnávateľov s vysokými školami je podľa Hogartha a kol. (2007) nábor absolventov.

Zapojenie zamestnávateľov s vysokoškolskými inštitúciami pri nábore absolventov im umožní

úsporu nákladov (napr. náklady na hľadanie) a zvýšenie produktivity. Prepojenie s vysokými

školami taktiež umožňuje zamestnávateľom ľahšie identifikovať vhodných (dobrých) absolventov.

Okrem toho sa zamestnávatelia „angažujú“ aj inými spôsobmi - prispievajú k procesu učenia/

vzdelávania vo vzdelávacích inštitúciách prostredníctvom:

• financovania,

• pracovných stáží,

• nastavenia štandardov,

• návrhu/zostavovania (osnov) kurzov,

• hodnotenia,

• zapojenia a účasti na výučbe, prednáškach alebo workshopoch,

• uvoľnenia personálu pre rozvojové aktivity zamestnancov (Hogarth a kol., 2007).

Účasť a zapojenie zamestnávateľov do rozvoja, podpory či dokonca priameho financovania

alebo sponzorovanie jednotlivcov sú rozšírenejšie a významnejšie najmä v krajinách, kde sú

študentské poplatky pomerne vysoké, napríklad v Anglicku či Austrálii (Blackwell a Higson, 2014).

13

Správa „Lambert Review“ (in Hogarth a kol., 2007) identifikovala viacero obchodných výhod

zapojenia podnikov s vysokými školami. Patrí medzi na najmä prístup k:

• ponuke kvalifikovaných absolventov a doktorandov vhodných pre nábor,

• vysokokvalifikovaným vedcom a výskumníkom,

• najnovším výskumom a špičkovým technológiám,

• medzinárodnej sieti akademických pracovníkov,

• celoživotnému profesijnému rozvoju pre svojich zamestnancov a manažérov.

No spolupráca vysokých škôl a zamestnávateľov má aj svoje úskalia. Reeve a Gallacher

(2005, in Drake a kol., 2009) uvádzajú tri dôvody prečo sú partnerstvá zamestnávateľov a univerzít

problematické:

1. Nejasný záujem zo strany zamestnávateľov - neexistuje dostatok dôkazov, že zamestnávatelia

majú naozaj záujem o zapojenie.

2. Kultúrne rozdiely v rámci partnerstiev – kultúra v organizáciách sa líši (hoci niektoré vlastnosti

môžu byť podobné alebo rovnaké v rámci určitých sektorov, odvetví či dokonca regiónov).

Pochopenie podstaty podnikania, potrieb a kultúry klienta zo strany vysokej školy je kľúčové

pre rozvíjanie vzťahov.

3. Problémy pri kontrole kvality – patrí tu najmä kontrola kvality, zdokonaľovanie náboru a

zlepšenie retencie (Drake a kol., 2009).

Zapojenie zamestnávateľov môže prebiehať aj inej báze, napríklad zapojením do vzdelávania

odbornej prípravy ľudí na pracovisku. Zamestnávatelia môžu napríklad v dôsledku zmien

požiadaviek podnikania a meniacich sa okolností navrhovať nové kvalifikácie pre mladých ľudí.

Podľa zistení prieskumu realizovaného vo Veľkej Británii, predpokladom efektívnejšej

angažovanosti zamestnávateľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je návrh flexibilných

(vzdelávacích) programov so stabilným financovaním a prispôsobených/prispôsobiteľných

lokálnym podmienkam (Mazenod, 2014)

ZÁVER

Angažovanosť zamestnávateľov prináša výhody pre všetky zúčastnené strany - pre vysoké

školy, zamestnávateľov a najmä študentov, ktorí prechádzajú z fázy vzdelávania a odbornej

prípravy do fázy zamestnania prípadne samostatnej zárobkovej činnosti Nezanedbateľný je aj vplyv

na zamestnanosť – prostredníctvom rôznych programov vyhovujúcich potrebám jednotlivcov a

14

spoločnosti, ktoré umožňujú „vybaviť“ absolventov správnymi zručnosťami a spôsobmi myslenia

potrebnými pre súčasný a budúci trh práce (QQI, 2014).

Aj napriek trendom, v našich podmienkach je spolupráca vysokých škôl a zamestnávateľov

stále minimálna a realizujú sa skôr pasívnejšie formy spolupráce. Je potrebné rozvíjať

intenzívnejšie a aktívnejšie zapojenie a spoluprácu zamestnávateľov s vysokými školami, zamerané

napríklad na výstupy či už vo forme schopností a zručností absolventov, poradenstva alebo

výsledkov výskumu a vývoja. V príspevku bola pozornosť sústredená najmä na prvú spomínanú

oblasť. V tomto kontexte hlavnými argumentmi v prospech využívania konceptu

zapojenia/angažovanosti zamestnávateľov sú:

• rozšírenie a zlepšenie pracovných príležitostí pre študentov, zníženie počtu nezamestnaných;

• budovanie a posilnenie väzieb medzi akademickou sférou a zamestnávateľmi, ktoré umožnia

zamerať sa a vhodnými vzdelávacími programami rozvíjať správne zručnosti budúcej pracovnej

sily - objasnenie budúcich kvalifikačných potrieb zamestnávateľov (resp. odvetví) umožní

správne nastavenie vzdelávacích programov;

• možnosť získať od zamestnávateľov dodatočné zdroje financovania resp. investície do rozvoja

pracovnej sily - jej zručností a kvalifikácie.

BIBLIOGRAFIA

Blackwell, R. a Higson, H. (2014). Employer Engagement. In: Higher education quarterly, Vl. 68,

Iss. 3, 2014. pp. 241 -248. ISSN 0951-5224.

Carson, C., 2008. For welfare to work we need better employer engagement. In: Training Journal,

Oct 2008. pp. 53-56. ISSN 1465-6523.

Drake, J., Blake, J. a Swallow, W. (2009). Employer engagement: the critical role of employee

commitment. In: Education + Training, Vol. 51, Iss 1, pp. 23-42. ISSN 0040-0912.

ICEF Monitor, (17. marec 2014). Is employer engagement in education the next source of

competitive advantage? [online]. [cit. 2015-09-12]. Dostupné na:

http://monitor.icef.com/2014/03/is-employer-engagement-in-education-the-next-source-of-

competitive-advantage/

Hogarth, T., Winterbotham, M., Hasluck, C., Carter, K., Daniel, W.W., Green, A.E. and Morrison,

J. (2007). Employer and University Engagement in the Use and Development of Graduate Level

Skills: Main Report. Institute for Employment Research University of Warwick [online]. ISBN

978-1-84478-901-6. [cit. 2015-09-12]. Dostupné na: http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/

20130401151715/https://www.education.gov.uk/publications/eOrderingDownload/RR835A.pdf

15

Irwin, P., (2008). Competencies and employer engagement. In: Asia Pacific Education Review,

Vol. 9, Iss. 1, February 2008. pp. 63-69. ISSN 1598-1037 (online 1876-407X).

Mazenod, A., (2014). Engaging employers in workplace training - lessons from the English Train to

Gain programme. In: International journal of training and development, Vol. 18, Iss. 1, 2014.

pp. 53-65. ISSN 1360-3736.

McGurk, P. (2014). Employer engagement: A human resource management perspective. University

of Greenwich Business School Working Paper WERU7 [online]. London: University of

Greenwich. [cit. 2015-09-12]. Dostupné na: http://www2.gre.ac.uk/__data/assets/pdf_file/

0004/1060933/McGurk-WERU-working-paper-May-2014.pdf.

Stanley, J., Mann, A. and Archer, J.L. (2014). Introduction. In: Mann, A., J. Stanley a L. Archer

(eds.) Understanding Employer Engagement in Education: Theories and Evidence. Oxon, New

York: Routledge, 2014. ISBN 978-0-415-82345-6.

QQI (Quality and Qulifications Ireland) (september 2014). Education and Employers: Joining

forces to promote quality and innovation across further and higher education and training

[online]. [cit. 2015-09-09]. Dostupné na:

http://www.qqi.ie/Publications/Education%20and%20Employers% 20-

%20A%20Strategic%20Approach%20to%20Employer%20Engagement.pdf.

Wilson, R., (2015). A resource guide to engaging employers [online]. Jobs for the Future, 2015.

[cit. 2015-09-10]. Dostupné na: https://www.accs.cc/default/assets/File/DPE_AED/Resources/

WIOA/A-Resource-Guide-to-Employer-Engagement-011315.pdf

*The scientific paper from International Scientific Correspondence Conference EAEP 2015, October

21–23, 2015 (Prešov, Slovak Republic).

KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Viktória Ali Taha, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov

E-mail: [email protected]

16

NEVYHNUTNOSŤ PODPORY INOVÁCIÍ V MALÝCH A STREDNÝCH

PODNIKOCH

THE NEED TO SUPPORT INNOVATION IN SMALL AND MEDIUM –SIZED

ENTERPRISES

Viktória Bobáková

ABSTRACT

The new economy, innovation is a significant factor in economic growth and competitiveness

of the economy. Only economy capable of supporting the creation of inventions and innovations can

be applied to ensure the welfare of citizens. The importance of SMEs in the innovation development

of the country is discussed quite long and often. It is generally accepted view of their great

importance in improving innovation performance. Based on the fact that one reason for the low

competitiveness of the Slovak economy is the low innovation performance, delivering post view of

the innovative capacity of small medium enterprises, expressed in number of SMEs with innovation

activity, innovation strength. At the same time suggests some possible causes stagnant innovation

capability.

KEY WORDS

Competitiveness. Innovation performance. Small and medium-sized enterprises. Innovation.

Technological innovation. Non-technological innovation.

JEL classification: O31.

SÚHRN

V novej ekonomike sú inovácie významným činiteľom ekonomického rastu

a konkurencieschopnosti ekonomiky. Len ekonomika schopná podporovať vznik invencií a aplikovať

inovácie môže zabezpečiť blahobyt občanov. O význame malých a stredných podnikov v inovačnom

rozvoji krajín sa diskutuje pomerne dlho a často. Je všeobecne akceptovaný názor o ich veľkom

význame pri zvyšovaní inovačnej výkonnosti. Vychádzajúc zo skutočnosti, že jedným z dôvodov

nízkej konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky je jej nízka inovačná výkonnosť, prináša

príspevok pohľad na inovačnú schopnosť malých stredných podnikov, vyjadrenú počtom MSP

17

s inovačnou aktivitu, intenzitou inovácií. Súčasne naznačuje niektoré možné príčiny stagnujúcej

inovačnej schopnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Konkurenčná schopnosť. Inovačná výkonnosť. Malé a stredné podniky. Inovácie. Inovácie

technologické. Inovácie netechnologické.

ÚVOD

Konkurencieschopnosť krajín závisí v súčasnosti oveľa viac ako kedykoľvek v minulosti od

ich schopnosti inovovať výrobu, služby, podnikanie, sociálne procesy a modely. Schopnosť

inovovať je zároveň najlepším prostriedkom na úspešné zvládnutie významných spoločenských

výziev, akými sú zmena klímy, zdravie a starnutie populácie, nedostatok energií a zdrojov. Jednou

z najväčších výziev pre krajiny EÚ je prijatie takého strategického prístupu k inováciám, v ktorom

je inovatívnosť hlavným cieľom politiky, kde všetky nástroje politiky, opatrenia a finančné

príspevky vedú k podpore vzniku inovácií. Jednou z hlavných priorít stratégie Európa 2020 je

zabezpečiť zvýšenie úrovne investícií do rozvoja inovácií tak, aby v roku 2020 dosiahli 3% HDP

priemeru krajín EÚ. Cieľom slovenskej ekonomiky je zvýšiť podiel investícií do rozvoja inovácií

z doterajších 0,61 na 1 % HDP.

Slovenská republika vo svojej Inovačnej stratégii SR na roky 2014–2020 zdôrazňuje, že

inovácie predstavujú jeden z najlepších nástrojov ako udržať a zlepšiť vývoj ekonomiky štátu

a zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov v lokálnom aj globálnom podnikateľskom prostredí.

Vláda SR v nadväznosti na tento dokument určila ako priority zabezpečiť podporu MSP, kde sa

zlyhanie trhu vyskytuje najviac, najmä u začínajúcich inovatívnych podnikateľských subjektoch

zvýšiť inovačnú aktivitu slovenského podnikateľského sektora, zlepšiť spoluprácu štátneho

a vysokoškolského sektora s podnikateľským sektorom systémovým zabezpečením spolupráce.

Dnes je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby bolo moderné hospodárstvo založené

na znalostiach a inovatívnej otvorenej spoločnosti. Ani slovenská ekonomika nemôže dosahovať

priaznivých hospodárskych výsledkov bez zásadného využívania inovácií. Inovácie predstavujú

jeden z najlepších nástrojov na udržanie a zlepšenie vývoja ekonomiky štátu a zlepšenia

konkurenčnej schopnosti podnikov v lokálnom aj globálnom podnikateľskom prostredí.

18

MATERIÁL A METÓDA

Pri spracovávaní príspevku boli základným zdrojom informácií o inovačnej aktivite

a výkonnosti údaje získané z databázy Štatistického úradu SR, Eurostatu a Slovak Business

Agency, Národnej banky Slovenska.

Významným zdrojom informácií boli aj správy a prehľady významných slovenských a

európskych inštitúcií ako Podnikateľská aliancia Slovenska. Slovak Business Agency, správy

Európskej komisie. Pri spracovávaní príspevku použité štandardné vedecké metódy skúmania. V

príspevku vychádzame z definície malých a stredných podnikov podľa EÚ, podľa ktorej do tejto

kategórie spadajú všetky podniky s 0–250 zamestnancov a ktorých ročný obrat nepresahuje 50

miliónov euro a/alebo ročná bilančná suma nepresahuje 43 miliónov EUR. V rámci kategórie MSP

sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat

a/alebo ročná bilančná suma nepresahuje 10 miliónov EUR. V rámci kategórie MSP sa mikro

podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo

ročná bilančná suma nepresahuje 2 milión EUR.

Pri vymedzení inovácií vychádzame z definovania inovácie v zmysle zákona č. 172/2005 Z. z.

o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Ako podniky s inovačnou aktivitou označujeme tie

podniky, ktoré zaznamenali aspoň jednu z inovačných aktivít počas sledovaného obdobia, t. j.

zaviedli nový alebo výrazne zdokonalený produkt alebo proces alebo mali nedokončené, resp.

pozastavené inovačné aktivity týkajúce sa inovácií produktov a procesov, alebo mali organizačnú

inováciu alebo marketingovú inováciu. Medzi inovácie sme zahrňovali technologické a

netechnologické inovácie. Technologické inovácie predstavujú inováciu produktu tzn. nový alebo

výrazne zdokonalený produkt (výrobok, služba) zavedený na trh alebo inováciu procesu, tzn. nový

alebo výrazne zdokonalený proces zavedený v rámci podniku. Netechnologické inovácie

zahŕňajú organizačné inovácie a marketingové inovácie. Výdavky na výskum a vývoj chápeme ako

celkový objem výdavkov vynaložených v organizácii na aktivity výskumu a vývoja, t. j. sú to

vnútorné výdavky. Zahŕňajú kapitálové a bežné výdavky.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Všetky európske krajiny si uvedomujú význam inovácií pri zvyšovaní

konkurencieschopnosti svojich ekonomík. Úvahy o konkurencieschopnosti sa zintenzívňujú

spravidla vtedy, ak vyspelé krajiny pociťujú hrozbu straty svojich trhov, ak sa zhoršujú výsledky

svetovej ekonomiky. Inovačná výkonnosť ekonomiky je do značnej miery podmienená efektívnym

fungovaním celého systému podpory vzniku a uplatňovania inovácií. Veľkosť prostriedkov, ktoré

každoročne investujú do vedy, výskumu a inovácií sa líši a premieta sa aj do rozdielnej inovačnej

19

výkonnosti krajín. Vytváranie vhodného prostredia pre podporu inovácií je preto naliehavou úlohou

súčasnosti. Inovačná výkonnosť v rámci EÚ bola aj v roku 2014 na vysokej úrovni. Pretrvávajú

však rozdiely v inovačnej výkonnosti, ktoré sú pomerne vysoké a znižujú sa iba pomaly.

Najpriaznivejšie výsledky v inovačnej výkonnosti dosiahlo Švédsko, za nim nasleduje Dánsko,

Nemecko a Fínsko. V posledných rokoch výrazne zlepšili svoju pozícii Portugalsko, Estónsko

a Lotyšsko. Do skupiny inovačných lídrov aj v roku 2014 patrili Dánsko, Fínsko, Nemecko

a Švédsko. Ich inovačná výkonnosť bola vyššia ako priemer EÚ. Do skupiny inovačných

nasledovníkov patrili Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko,

Holandsko. Slovinsko, Veľká Británia. Slovensko, spolu s Chorvátskom, Českou republikou,

Gréckom, Maďarskom, Talianskom, Litvou, Maltou, Poľskom, Portugalskom a Španielskom patria

do skupiny miernych inovátorov. Ich inovačná výkonnosť je nižšia ako priemer EÚ. Vo väčšine

hodnotených kritérií dosahuje Slovensko nižšie hodnoty ako je priemer EÚ. Priaznivé výsledky

dosahu v oblasti podielu predaja inovácií. Horšie výsledky dosahuje Slovensko v oblasti výnosov

z licencií a patentov zo zahraničia. Porovnania s EÚ ukazujú, že slovenská ekonomika patrí

k najmenej inovatívnym ekonomikám. Niektoré výsledky dokumentujú, že dokonca stráca tempo za

všeobecným trendom v EÚ. Do poslednej skupiny najslabších inovátorov patrili Bulharsko,

Lotyšsko, Rumunsko.

Obrázok 1

Inovačná výkonnosť krajín EÚ v oblasti inovácií

Zdroj: European Innovation Scoreboard 2014

20

Tohtoročné výsledky ukazujú, že výkonnosť v oblasti inovácií v členských štátoch sa

vyrovnáva, avšak proces približovania sa spomalil. Z toho vyplýva, že konvergenčná úroveň

výkonnosti v oblasti inovácií sa dostala na rovnakú úroveň ako v roku 2009. Priemerná ročná

rýchlosť rastu v rámci EÚ vo výkonnosti v oblasti inovácií dosiahla hodnotu 1,7 % v priebehu

osemročného obdobia 2006–2013, počas ktorého si svoju výkonnosť v oblasti inovácií zlepšili

všetky členské štáty. Najrýchlejší rast inovačnej výkonnosti zaznamenali Portugalsko, Estónsko a

Lotyšsko. Najnižší rast v oblasti inovácií zaznamenali Švédsko, Spojené kráľovstvo a Chorvátsko.

Výsledky najinovatívnejších krajín výrazne prekračujú priemer EÚ vo všetkých oblastiach

– od výskumu a systémov vyššieho vzdelávania, od podnikateľských inovačných činností

a intelektuálneho prínosu po inovácie v oblasti MSP a hospodárske účinky. To všetko je dôsledkom

vyvážených národných systémov výskumu a inovácií. Najúspešnejšie členské štáty v oblasti

inovácií sústredili svoje investície na inteligentné stratégie, v rámci ktorých kombinujú politiky

zamerané na stranu ponuky (napr. verejné dotácie na vysokoškolské vzdelávanie, výskum a vývoj v

podnikateľskom sektore, rizikový kapitál a vedecko-technologická infraštruktúra) a politiky

zamerané na stranu dopytu (napr. verejné obstarávanie inovatívnych produktov, štandardizácia

orientovaná na výkon a regulácia trhu v prospech konkurencieschopných výrobkov)

Slovenská ekonomika preukázateľne disponuje inovačným potenciálom, ktorého rast je

potrebné stimulovať a podporovať, pretože inovácie sú jedným z predpokladov rastu

konkurencieschopnosti krajiny. Inovačné aktivity ako výsledky výskumu a vývoja vo všeobecnosti

rozvíjajú možnosti budúcej konkurencieschopnosti vo forme nových poznatkov, zvyšujú

efektívnosť podniku a jeho akcieschopnosť (Bobákova; Hečková;) Nízka inovačná výkonnosť sa

premieta aj do nízkej konkurenčnej schopnosti. Na základe údajov Správy o globálnej

konkurencieschopnosti 2014/2015 vyplýva, že Slovenská republika sa umiestnila na 75. mieste (z

celkového počtu 144 krajín sveta). Oproti predchádzajúcemu roku dosiahla zlepšenie o tri miesta.

Napriek tomu sa Slovenskej republike nepodarilo dostať sa do prvej polovice rebríčka, v ktorej sa

nachádzajú všetky krajiny EÚ okrem Chorvátska (77. miesto) a Grécka (81. miesto). Zlepšenie

pozície Slovenska spôsobilo predovšetkým zvýšenie makroekonomickej stability, klesajúci deficit

verejných financií a priaznivejšie výsledky v boji s daňovými únikmi. Na najvyššej pozícii

v rebríčku konkurencieschopnosti sa umiestnilo Švajčiarsko, Fínsko (4. miesto), Nemecko (5.

miesto), Holandsko (8. miesto). Sú to krajiny, ktoré sú inovačnými lídrami, resp. nasledovníkmi. Aj

z nasledujúceho obrázku vyplýva, že najmenej priaznivé výsledky v rámci hodnotených atribútov

konkurencieschopnosti dosahuje Slovensko v oblasti inovácií a efektívnosti pracovného trhu.

21

Obrázok 2

Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Zdroj: Správa o globálnej konkurencieschopnosti

Toto sú teda oblasti, na ktoré je potrebné prioritne sústrediť pozornosť. Významné miesto

v procese zvyšovania inovačnej výkonnosti patrí malým a stredným podnikom. Malé a stredné

podniky sú významnou súčasťou národnej ekonomiky, tvorby pracovných miest a pridanej hodnoty.

Novozaložené MSP vytvárajú nové pracovné miesta, nové MSP ktoré vznikajú ako prostriedok

komercionalizácie nových technológií alebo inovatívnych myšlienok. Často sú často nositeľmi

pozitívnych štrukturálnych zmien v ekonomike, zvyšujú produktivitu a prispievajú

k ekonomickému rastu. Rozvoj MSP zvyšuje intenzitu konkurencie na trhu, pôsobí oproti

monopolizačným tendenciám, má potenciál znižovať sociálnu a regionálnu polarizáciu.

Existuje viacero malých a stredných, rýchlo rastúcich firiem s potenciálom stať sa lídrom

v určitej oblasti podnikania, v ktorých vzniká mnoho nových nápadov. Tieto nápady sa ale bez

účinnej podpory len ťažko dokážu transformovať na nové produkty, patenty, konkurenčné výhody,

alebo pracovné miesta. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že Slovensko disponuje

obmedzenými zdrojmi.

Podľa štúdie Annual report on small and medium-sized enterprises in the EU 2013/14

existuje pozitívny vzťah medzi inováciami v MSP a schopnosťou MSP generovať rast a

zamestnanosť. Krajiny s nadpriemerným podielom vysoko až stredne vysoko technologických MSP

a MSP v sektore poznatkovo intenzívnych služieb dosahovali v rokoch 2010 až 2013 vyšší

priemerný rast hrubej pridanej hodnoty MSP. Zamestnanosť v MSP v krajinách s nadpriemerným

22

podielom vysoko až stredne vysoko technologických MSP poklesla v rokoch 2010 až 2013 menej

než je priemer celej EÚ. A miera zamestnanosti v MSP je v krajinách s nadpriemerným podielom

poznatkovo intenzívnych služieb MSP vyššia než v ostatných krajinách EÚ.

Vďaka jednoduchej organizačnej štruktúre a ochote k vyššej akceptácii rizika sú MSP

schopné podstupovať inovačné aktivity. Aj keď inovatívne podniky s vysokým rastovým

potenciálom tvoria iba malý podiel z celkového množstva MSP a len menej ako jedno percento

tvoria inovační lídri, majú tieto podniky obrovský vplyv na potenciál hospodárskeho rastu.

Vzhľadom k charakteristikám MSP je ich význam pri zavádzaní inovácií nezastupiteľný. V roku

2014 v ekonomike EÚ tvorili mikropodniky 29%, malé podniky 21% a stredné podniky 17%

všetkých podnikov. Ich podiel na zamestnanosti bol 79%. Na tvorbe priadnej hodnoty sa podieľali

71%.

Podobné postavenie majú MSP aj v slovenskej ekonomike. Na konci roka 2013 bolo z

celkového počtu podnikateľských subjektov 96,8 % mikropodnikov, 2,6 % malých podnikov a 0,5

% stredných podnikov. Podiel veľkých podnikov predstavoval 0,1 %. Podiel MSP na celkovej

zamestnanosti v hospodárstve SR dosahuje 59,5 %. Podiel MSP na tvorbe pridanej hodnoty v

nefinančnom sektore dosahuje 55,1 % a podiel na dosahovanom zisku pred zdanením 53,4 %.

Podiel MSP na celkovom počte podnikov s inovačnou aktivitou je 79,6%.

Tabuľka 1

Inovácie v priemysle a vybraných službách v SR

Ukazovateľ 2004 2006 2008 2010 2012

Podiel podnikov s inovačnou aktivitou (v %) 23,2 25,1 36,1 35,6 34,0

• malé podniky 16,3 19,2 31,5 29,3 29,8

• stredné podniky 34,8 34,4 48,7 43,6 40,0

• veľké podniky 58,0 56,0 67,6 65,1 62,1

Intenzita inovácie v %(podiel výdavkov na

inovácie z tržieb v inovujúcich podnikoch

7,0 6,3 2,3 2,2 1,8

• malé podniky 9,5 9,4 3,3 6,6 4,3

• stredné podniky 5,5 14,0 3,9 4,2 2,8

• veľké podniky 8,6 4,6 2,1 1,7 1,8

Zdroj: Štatistický úrad SR

Nemožno všeobecne konštatovať, že MSP sú inovatívnejšie ako veľké podniky. Úloha MSP

v inovačnom procese sa líši od úlohy veľkých podnikov. Baumol (2002) uvádza, že vplyv

inovácií, ktoré prinášajú iba malé zlepšenia existujúcich produktov a procesov je malý, kumulatívne

však majú veľký význam. Prelomové inovácie prinášajú diskontinuitu z pohľadu technológií,

23

organizačných postupov, marketingu a pod. Táto skupina inovácií je málo početná, ich individuálny

vplyv na produktivitu, rast či zamestnanosť však býva výrazný. V poslednom období sa ukazuje, že

prelomové inovácie vytvárajú práve MSP. Veľké firmy sú dominantnými tvorcami prírastkových

inovácií. Aj medzi MSP sú však podniky s nulovými inovačnými aktivitami. Bez inovačnej aktivity

bolo v priemysle a vybraných službách roku 2012 76% malých podnikov a 21% stredných

podnikov v SR.

Tabuľka 2

Druhy inovácií MSP

Druh inovácie 2006 2008 2010 2012

Technologické inovácie 1 635 2 108 1 665 1 334

- malé podniky 882 1 272 890 770

- stredné podniky 511 584 546 392

Inovácie produktu 364 408 406 381

- malé podniky 221 247 218 237


Inovácie procesu 549 704 462 324

- malé podniky 343 484 288 175


Netechnologické inovácie 947 1 386 440 968

- malé podniky 649 1 120 252 671


Zdroj: Štatistický úrad SR

Podľa výsledkov prieskumu „SMEs’ Access to Finance Survey 2013“ hodnotiaci prístup

malých a stredných podnikov k financiám viac ako dve pätiny (43,6 %, rast o 7,5 p. b. oproti roku

2011) slovenských malých a stredných podnikov považovalo nedostatočný dopyt za najzávažnejší

problém, s ktorým sa stretávajú pri podnikaní (EÚ-28 22,4%). Za druhý najvýznamnejší problém

považovalo 17,6 % respondentov prístup k finančným zdrojom, čo predstavuje mierne vyššiu

úroveň ako u respondentov EÚ - 28 (15,4 %). I napriek tomu, že MSP v SR nepovažujú inovácie za

najdôležitejší zdroj konkurenčnej schopnosti, je potrebné zdôrazniť, že bez nich v súčasnom

období nie je možné dosahovať potrebnú mieru zhodnotenia vložených prostriedkov a získať

a udržať konkurenčnú výhodu, byť schopným obstáť v náročných podmienkach konkurenčného

boja na trhu Európskej únie. Inovačný MSP čelí v počiatočnej fáze mnohým špecifickým

problémov financovania, ktoré sú spojené so samotnou inovačnou technológiou, limitovanými

24

zdrojmi, nízkym objemom stálych aktív, ktoré spravidla nestačia ako garancia bankových úverov.

Dôležité je, aby finančné nástroje pokrývali potreby podniku počas celého inovačného cyklu

Podľa technologickej úrovne výrobných odvetví bolo v roku 2013 z celkového počtu MSP-

PO registrovaných v odvetví priemyselnej výroby (14 406) 3,1 % v sektoroch výroby s vysokou

technologickou úrovňou (ekonomické činnosti s vysokou intenzitou výskumu a vývoja), 14,0 % v

sektoroch stredne vysokej technologickej úrovne, 40,7 % v sektoroch so stredne nízkou

technologickou úrovňou a 42,3 % v sektoroch s nízkou technologickou 24. Z dlhodobého hľadiska

je uvedená štruktúra pomerne stabilná, bez výraznejších zmien. Z celkového počtu MSP-PO v

odvetví služieb pôsobilo v poznatkovo intenzívnych službách, ktoré sú v rozhodujúcej miere

založené na využívaní poznatkov alebo znalostí 35,3 % MSP-PO a v poznatkovo nenáročných

službách 64,7 % MSP-PO. Na základe uvedených údajov možno konštatovať, že v roku 2013 došlo

k zastaveniu trendu postupného nárastu podielu poznatkovo intenzívnych služieb, ktoré bolo

zreteľné od roku 2009. Štruktúra MSP-PO podľa technologickej úrovne výroby v krajoch SR sa

vyznačuje nadpriemerným zastúpením sektorov výroby s vysokou technologickou úrovňou a

stredne vysokou technologickou úrovňou v Bratislavskom kraji (súhrnne 20,4 %), v Trenčianskom

kraji (19,5 %) a v Žilinskom kraji (19,3 %). Zastúpenie MSP-PO v poznatkovo intenzívnych

službách bolo rovnako najvyššie v Bratislavskom kraji (42,6 %). V ostatných krajoch sa

rozvrstvovalo v intervale od 27,6 % v Žilinskom kraji po 33,9 % v Banskobystrickom kraji (príloha,

mapa č. 3 a č. 5).

ZÁVER

Vzhľadom na dôležitú úlohu MSP v hospodárskom vývoji krajín, budú aj v budúcnosti patriť

výskum a inovácie MSP k dôležitým faktorom zvyšovania konkurencieschopnosti, zvyšovania

hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a teda pri dosahovaní cieľov stratégie Európa

2020. Vzhľadom na výrazný inovačný potenciál je nevyhnutné podporovať inovačné aktivity MSP.

Na Slovensku je v súčasnosti iba 600 inovatívnych spoločností. Spolu zamestnávajú 3 000

zamestnancov. K významným prekážkam podnikania začínajúcich podnikateľov sú nedostatok

kapitálu, nízky kúpyschopný dopyt obyvateľstva a legislatívne podmienky. Hlavným zdrojom

financovania sú osobné úspory (74%), podpora priateľov a rodiny (22%). Nemožno všeobecne

konštatovať, že MSP sú inovatívnejšie ako veľké podniky. V poslednom období sa však ukazuje, že

prelomové inovácie vytvárajú práve MSP. Veľké podniky sú dominantnými tvorcami prírastkových

inovácií. MSP bráni pri dosahovaní vyššej úrovne inovačnej aktivity celý rad problémov, vrátane

nedostatku finančných zdrojov a prístupu k financiám, nedostatok zručností v riadení inovácií,

nedostatky pri budovaní kontaktov a spolupráci s externými subjektmi a nedostatočného využívania

25

verejného obstarávania na posilnenie inovácií v MSP. Je potrebné, aby aj štát vo zvýšenej miere

participoval na vytváraní nevyhnutných podporných mechanizmov na posilnenie inovačnej

kapacity malých a stredných podnikov. Vypracovanie a prijatie inovačnej stratégie je iba prvým

krokom.

BIBLIOGRAFIA

Baumol, W.J. (2002) The Free-Market Innovation Machine: Analyzing the Growth Miracle of

Capitalism. Princeton University Press, 2002.

Bobáková, V., Hečková, J. (2007). Analýza konkurencieschopnosti slovenského spracovateľského

priemyslu. In: Politická ekonomie, roč. LV, 2007, č. 4, s. 490, ISSN 0032-3233.

Hečková, J. (2010). Identifikácia zdrojov konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky

v spoločnom európskom priestore. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu.

ISBN 978-80-555-0248-9.

Inovačná aktivita podnikov v Slovenskej republike 2010-2012. Dostupné z:http://www.statistcs.sk

Inovačná stratégia SR na roky 2014-2020

Innovation Union Scoreboard 2014 dostupné na (http://europa.eu)

The Global Competitiveness Report 2014–2015 World Economic Forum

Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2013, SBA



KONTAKTNÁ ADRESA

prof. Ing. Viktória Bobáková, CSc., Fakulta verejnej správy. Univerzita P. J. Šafárika

v Košiciach, ul. Popradská 66, 040 11 Košice


http://europa.eu/

mailto:[email protected]

26

TEORETICKO-METODOLOGICKÝ PŘÍSTUP K EKONOMICKÉMU

HODNOCENÍ SPRÁV NÁRODNÍCH PARKŮ V ČESKÉ REPUBLICE

THE THEORETICAL-METHODOLOGICAL APPROACH TO ECONOMICAL

ASSESSMENT OF NATIONAL PARK ADMINISTRATIONS IN THE CZECH

REPUBLIC

David Březina, Petra Hlaváčková

ABSTRACT

National parks are an important institution fulfilling the need to protect the nature and

landscape of the Czech Republic. National parks have been established by the Ministry of the

Environment of the Czech Republic to manage areas with a special statute of protection. These

organizations are not profit-oriented. Four national parks lie on the territory of the Czech Republic –

Šumava National Park (68,064 ha), Krkonoše National Park (55,000 ha) and Podyjí National Park

(6,300) which function as state allowance organizations, and the Bohemian Switzerland National

Park (7,200 ha) which functions as a state organizational unit. The Ministry of the Environment

annually expends massive financial resources to run, manage and maintain these organizations. The

aim of the paper is to describe a theoretical-methodological procedure focused at comparing the

legal forms of management and the possible methods of evaluating essential economic indicators of

national park administration systems in the Czech Republic.

KEY WORDS

Economics, economic indicators, management, national park, state organizational unit,

allowance organization

JEL classification: E62, G30, Q56.

ABSTRACT

Významnou institucí plnící požadavek ochrany přírody a krajiny v České republice jsou

národní parky. Národní parky byly zřízené Ministerstvem životního prostředí České republiky pro

správu území se zvláštním statutem ochrany a cílem těchto organizací není zisk. Na území České

republiky se nachází čtyři národní parky – Národní park Šumava (68 064 ha), Krkonošský Národní

park (55 000 ha), Národní park Podyjí (6300 ha), které hospodaří jako státní příspěvkové

27

organizace a Národní park České Švýcarsko (7200 ha), který hospodaří jako organizační složka

státu. Ministerstvo životního prostředí každoročně vynakládá obrovské finanční prostředky na chod,

správu a udržení těchto organizací. Cílem příspěvku je popis teoreticko-metodologického postupu

zaměřeného na komparaci právních forem hospodaření a možných způsobů hodnocení významných

ekonomických ukazatelů správ národních parků v podmínkách České republiky.

KEY WORDS

Ekonomika, ekonomické ukazatele, management, národní park, organizační složka státu,

příspěvková organizace

INTRODUCTION

Kontinuální degradace přírodního prostředí v důsledku dopadu lidské činnosti, zejména

v posledních staletích, vyústila ve zřízení chráněných oblastí na konci 19. století (Arabatzis and

Grigoroudis 2010). Během posledních 30 let na celém světě počet chráněných oblastí, které byly

zřízené za účelem ochrany přírodních systémů, vzrostl (Robinson et al. 2013). Zároveň je důležité

zmínit, že za poslední tři desetiletí se měnily i role vnímání chráněných oblastí po celém světě

(Niedzialkowski et al. 2014). Postoje k chráněné oblasti jsou vnímány jako klíčový faktor

ovlivňující přijetí a úspěch chráněných oblastí (Arnberger et al. 2012).

Chráněná území jsou stále více vnímána jako důležitý prvek pro ochranu a prosazování

sociálních, ekonomických a kulturních cílů komunit žijících v jejich blízkosti. Veřejné nebo státní

vlastnictví chráněné oblasti patří mezi běžné režimy vlastnictví, které jsou nastaveny

ve prospěch společnosti, s hlavním cílem zachování biologické rozmanitosti (Gandiwa et al. 2013).

Chráněná území, jako jsou národní parky, jsou základními kameny v oblastech politiky

ochrany přírody v národních i mezinárodních rozměrech (Arnberger et al. 2012).

Národní parky jsou převážně určeny a zřízeny za účelem ochrany, ale také poskytují mnoho

ekosystémových služeb, jako například příležitosti pro rekreaci, která představuje značné

hospodářské přínosy. Bohužel jsou tyto výhody často zanedbávány, nebo v nejlepším případě je

jejich hodnota podceňována. Vědecké podklady dokazují, že udržitelné, multifunkční využití

přírodních ekosystémů je často ekonomicky výhodnější než jednoúčelové využití. (Bernard et al.

2009)

Mezi hlavní cíle národního parku patří ochrana životního prostředí a biologické rozmanitosti

(Ezebilo and Mattsson 2010).

Zvyšující se tlak na rozvoj národních parků zdůrazňuje potřebu nových a důležitých informací

pro rozhodování managementu parku. Je důležité vnímat role národních parků nejen jako nástroj

28

pro ochranu biologické rozmanitosti, ale také jako poskytovatele ekosystémových služeb. (Juutinan

et al. 2011)

Například ve Finsku, stejně jako jinde na světě, se národní parky často stávají turistickou

atrakcí a centrem rekreace. Výdaje návštěvníků doplňují místní ekonomiku a částečně kompenzují

ztráty příjmů, které vyplynuly z jejich zřizování. (Selby et al. 2011)

Problematiku chráněných území najdeme v publikacích řady světových autorů například

Berkes (2004); Wells and Mc Shane (2004); Chape et al. (2008); Blicharska et al. (2011). Z českých

autorů se danou problematikou zabývá řada autorů, například lze uvést Míchal

a Petříček (1999); Voženílek (2002); Balák (2003); Miko a Štursa (2010); Simon et al. (2010).

V české legislativě najdeme v § 14 odst. 2 zákona č. 114/1992 Sb., rozdělení zvláště

chráněných území (ZCHÚ) do 6 kategorií:

o národní parky (NP),

o chráněné krajinné oblasti (CHKO),

o národní přírodní rezervace (NPR),

o přírodní rezervace (PR),

o národní přírodní památky (NPP),

o přírodní památky (PP).

Zvláště chráněná území představují územní ochranu dle zákona 114/1992 Sb., o ochraně

přírody a krajiny, a jeho prováděcích vyhláškách 395/1992 Sb. a 60/2008 Sb. a dělí

se na velkoplošná zvláště chráněná území (VZCHÚ) – chráněné krajinné oblasti a národní parky

a maloplošná zvláště chráněná území (MZCHÚ) – národní přírodní rezervace, národní přírodní

památka, přírodní rezervace a přírodní památka (Hlaváčková a Kalousek 2011).

V tab. 1.1 jsou uvedeny informace o ZCHÚ nacházejících se na území České republiky. Údaje

byly převzaty z Ústředního seznamu ochrany přírody (ÚSOP) a jsou platné k 20. 6. 2014.

29

Tab. 1: Přehled kategorií zvláště chráněných území v ČR

Kategorie Počet Výměra (ha) Podíl na území

v ČR (%)

Národní parky 4 119 489,00 1,51

CHKO 25 1 086 737,30 13,77

Národní přírodní památky 114 5 207,35 0,06

Národní přírodní rezervace 110 28 318,90 0,35

Přírodní památky 1 431 31 347,28 0,39

Přírodní rezervace 809 41 488,97 0,52

PP, PR, NPP, NPR 2 464 106 362,50 1,34

PP, PR, NPP, NPR na území NP a CHKO 742 52 242,54 0,66

ZCHÚ celkem 2 493 1 260 346,26 15,94

Zdroj: AOPK ČR 2014; stav k 20. 6. 2014

Ekonomika chráněných území může hrát také důležitou roli při financování těchto území

(Hlaváčková 2011).

Chráněná území jsou základem pro zachování biologické rozmanitosti v rozvojovém světě, ale

skutečným problémem je, jak by měly být financovány. Zásadní problém ve vedení chráněných

území je nedostatek finančních zdrojů. Jedním z cílů stanovených v Úmluvě o biologické

rozmanitosti je zajistit jejich finanční udržitelnost v rozvojovém světě. Financování může být

složité a náročné, protože finanční prostředky musí být shromažďovány ze všech dostupných

zdrojů: vládní rozpočty, mezinárodní dotace a finanční prostředky od dárců. (Baral and Dhungana

2014)

Nejdůležitějším zdrojem financování pro chráněná území se stále zdá být státní rozpočet

(Baral et al. 2008).

Závislost na veřejném rozpočtu může být problematická, protože sektor životní prostředí často

dostane nejmenší prioritu, jsou-li příjmy omezeny. Chráněná území mohou generovat příjmy za

vstup do území využívaného k rekreaci a cestovnímu ruchu, dále různé povolení, koncese, platby za

služby v oblasti životního prostředí a další poplatky, včetně vědeckého výzkumu. Tyto zdroje

příjmů mohou snížit závislost na veřejném rozpočtu a podpořit finanční soběstačnost. (Baral and

Dhungana 2014)

Vzhledem k nedostatečnému financování a neustále se zvyšujícím nákladům na řízení

chráněných území, je velmi riskantní se spoléhat pouze na jeden finanční mechanismus (Hein et al.

2013).

Ekonomikou chráněných území se dále zabývá například Dudley et al. (2009).

V České republice Kupčáková (2010); Hlaváčková (2011); Hlaváčková a Kalousek (2011);

Hlaváčková a Šafařík (2011); Rejmanová (2012); Březina (2014).

30

Hospodaření státních příspěvkových organizací a organizačních složek státu je vymezeno

zákonem č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech, dále zákonem č. 219/2000 Sb., o majetku

České republiky. Samotné účtování se řídí vyhláškou č. 410/2009 Sb., kterou se provádí zákon č.

563/1991 Sb., o účetnictví. (Březina, Šafařík, Hlaváčková 2013)

Problematikou hospodaření státních neziskových organizací se zabývají například Stuchlíková

a Hympánová (1998); Havlan (2004); Jurajdová a Šelešovský (2004); Novotný a Vávrová (2004);

Boukal a Vávrová (2007); Rektořík et al. (2007); Hyánek et al. (2007); Peková et al. (2008);

Svobodová (2008), Máče (2012); Mockovčiaková et al. (2012).

Podmínky hospodaření státní příspěvkové organizace (SPO), tvorba peněžních fondů a

možnost převádět zlepšený hospodářský výsledek do fondů jsou uvedeny v § 53, 55, 56 zákona č.

218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech, ve znění pozdějších předpisů.

Dle § 56 zákona č. 218/2000 Sb. SPO tvoří tyto peněžní fondy:

o rezervní fond,

o fond reprodukce majetku,

o fond odměn,

o fond kulturních a sociálních potřeb.

Odst. 2, 3 § 57, odst. 1, 2 § 58, odst. 1, 2 § 59 a § 60 zákona 218/2000 Sb., se zabývají bližší

charakteristikou peněžních fondů. Finanční vztahy se zřizovatelem jsou uvedeny v § 54 zákona č.

218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech, ve znění pozdějších předpisů.

Podmínky hospodaření organizační složky státu (OSS) a tvorba peněžních fondů jsou uvedeny

v § 45, 46, 47 a 48 zákona č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech.

Dle § 48 zákona č. 218/2000 Sb. OSS tvoří tyto peněžní fondy:

o rezervní fond,

o fond kulturních a sociálních potřeb.

Zúčtování ve prospěch státního rozpočtu řeší § 50 zákona č. 218/2000 Sb.,

o rozpočtových pravidlech, ve znění pozdějších předpisů.

MATERIALS AND METHODS

Materiál

Při komparaci právních forem hospodaření správ národních parků (dále jen „správ NP“) byly

využity následující legislativní předpisy.

o Zákon č. 563/1991 Sb., o účetnictví, ve znění pozdějších předpisů,

31

o Vyhláška č. 410/2009 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona

č. 563/1991 Sb., o účetnictví, ve znění pozdějších předpisů, pro některé vybrané

účetní jednotky,

o Zákon č. 218/2000Sb., o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících

zákonů (rozpočtová pravidla), ve znění pozdějších předpisů,

o Zákon č. 219/2000Sb., o majetku České republiky a jejím vystupování v právních

vztazích, ve znění pozdějších předpisů.

Pro níže navržený metodický postup hodnocení významných ekonomických ukazatelů, lze

provést agregaci dat z výkazu zisku a ztráty správ národních parků. Data dostupná na portálu ARIS

web (prezentační systém údajů databáze IDB ARIS) a na portálu ÚFIS (prezentační systém

finančních a účetních informací státu). Oba informační systémy jsou přístupné na stránkách

Ministerstva financí České republiky (MF ČR).

Metody

Při porovnávání právních forem hospodaření správ národních parků s využitím legislativních

předpisů byla použita analýza, syntéza, dedukce a komparace.

Návrh metodického postupu pro sledování významných ekonomických ukazatelů správ NP

U ekonomických ukazatelů lze aplikovat modelování časových řad. Výchozí princip

modelování časových řad je založen na předpokladu, že jednotlivá pozorování jsou funkcí času, což

lze zapsat ve tvaru:

(1)

Kde yt je hodnota modelovaného ukazatele v čase t, t = 1,2,…,n a εt je hodnota tzv. náhodné

složky (poruchy) v čase t.

K výše uvedenému modelu se v zásadě přistupuje dvěma způsoby (Šafařík 2013):

o pomocí klasického (formálního) modelu, kdy jde pouze o popis forem pohybu časové

řady, bez poznání věcných příčin dynamiky vývoje – jež byl zvolen,

o pomocí Boxovy-Jenkinsovy metodologie, která považuje za základní prvek konstrukce

modelu časové řady náhodnou složku εt, jež může být tvořena vzájemně závislými

náhodnými veličinami.

Časovou řadu lze dekomponovat na složku trendovou Tt. Trend představuje složku vývoje

časové řady. Z trendových funkcí lze použít lineární trend.

32

Vzorec pro výpočet lineárního trendu:

(2)

Tt

Kde a0, a1 jsou neznámé parametry; t = 1,2,….n je časová proměnná.

Pro jednotlivé ekonomické ukazatele je pak vypočten korelační koeficient (R).

Vzorec pro výpočet korelačního koeficientu:

(3)

Kde y je naměřená hodnota ukazatele; y modelová hodnota ukazatele a y průměrná hodnota

z hodnot ukazatele.

Následuje test významnosti (tR) korelačního koeficientu podle vzorce:

(4)

(Drápela 2002)

Kde R je korelační koeficient; n je počet měření.

Nulová hypotéza pro tento test tvrdí, že korelace mezi proměnnými není prokazatelná

v základním souboru. Vzorec testového kritéria významnosti párového korelačního koeficientu má

Studentovo rozdělení s (n – 2) stupni volnosti. Platí-li | tR | > tᾳ, n – 2 (kritická hodnota), potom H0

zamítáme. (Drápela 2002). Výsledky testu se stanoví při hladině významnosti α = 0,05, tedy

spolehlivost testů je 95 %. K samotnému výpočtu i grafickému znázornění lze použít program

Microsoft Office Excel 2013.

RESULTS AND DISCUSSION

Základní charakteristika Správ NP Šumava, KRNAP, NP Podyjí:

o státní příspěvkové organizace zřízené na základě zřizovací listiny zřizovatelem,

kterým je Ministerstvo životního prostředí ČR,

o jsou právnickou osobou a samostatnou účetní jednotkou (ÚJ),

o v čele organizace stojí ředitel,

o účelem zřízení správ NP je ochrana přírody a krajiny v národním parku, řídící se

zákonem č. 114/1992 Sb., o ochraně přírody a krajiny,

33

o vlastní hospodaření se řídí zákonem č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech,

hospodaří v hlavní a vedlejší činnosti (hospodářská činnost),

o zdroje financování hlavně v podobě příspěvku od zřizovatele a to včetně nenárokového

programového financování (Program péče o krajinu a od roku 2003 podprogram

Správa nezcizitelného státního majetku v ZCHÚ),

o možnost vlastních výnosů z tržeb za dřevo, z prodeje zvěřiny a semen,

o sestavují výsledek hospodaření (VH), zlepšený VH může převést

podle stanovených procent do jednotlivých fondů (4 fondy),

o majetková práva v kompetenci zřizovatele,

o jsou plátcem daně z přidané hodnoty (DPH).

Specifickou organizací je Správa NP České Švýcarsko, která se v určitých ekonomických

a účetních aspektech odlišuje od výše zmíněných charakteristik:

o nemá právní subjektivity (není samostatnou ÚJ),

o rozpočet je součástí státního rozpočtu,

o příjmy i výdaje jsou součástí státního rozpočtu,

o hospodaří s mimorozpočtovými zdroji,

o tvoří pouze dva fondy (rezervní fond, fond kulturních a sociálních potřeb).

Největší rozdíl mezi OSS a SPO je ve způsobu napojení na státní rozpočet a v míře

financování hlavní činnosti organizace ze státního rozpočtu.

Důležitost finančních ukazatelů u správ národních parků vzrostla z důvodu legislativní změny

od 1. 1. 2010, kdy vstoupila v platnost vyhláška č. 410/2009 Sb., která nahrazuje vyhlášku

č. 505/2002 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona č. 563/1991 Sb., o účetnictví, ve

znění pozdějších předpisů, pro účetní jednotky, které jsou územními samosprávnými celky,

příspěvkovými organizacemi, státními fondy a organizačními složkami státu, ve znění pozdějších

předpisů. Cílem této změny bylo přiblížit tyto organizace podnikatelskému prostředí, z tohoto

důvodu se článek zaměřuje na možnost sledování vývoje ekonomické ukazatelů správ NP.

Výše uvedený metodický postup sledování vývoje významných ekonomických ukazatelů

u správ národních parků byl aplikován v disertační práci Březina (2014) pod názvem: „Ekonomické

aspekty Správy NP Podyjí“.

Záměrem sledování vývoje významných ekonomických ukazatelů za referenční období 2005

– 2012 u správ NP ve zmíněné disertační práci byl vztah těchto ukazatelů k nejvýznamnějšímu

ukazateli poměrové analýzy, což je analýza likvidity (platební schopnosti). Za tyto ekonomické

ukazatele byly stanoveny nejvýznamnější nákladové položky – osobní náklady, náklady na služby a

výnosové položky – výnosy z prodeje vlastních výrobků, výnosy z transferů (příspěvky na činnost).

34

Z dostupných zahraničních a tuzemských literárních zdrojů bylo zjištěno,

že se sledováním vývoje ekonomicky významných veličin (náklady na služby, osobní náklady,

výnosy z prodeje vlastních výrobků a příspěvky na činnost) v přepočtu na hektar rozlohy NP

pomocí lineárního trendu s výpočty korelačního koeficientu a testováním významnosti korelačního

koeficientu, nikdo nezabýval.

Výsledky budou publikovány v recenzovaných vědeckých časopisech.

CONCLUSION

Správy národních parků a chráněných krajinných oblastí jsou typy organizací, které přímo

propagují využívání celospolečenských funkcí lesa a krajiny a poskytují společnosti vyžití jak

v oblasti odpočinku, tak i v poznání. Cílem subjektů není na prvním místě zisk, ale ochrana krajiny

a přírody a tím plnění společenské objednávky zvyšování kvality života.

Současně je však nutné zdůrazňovat, kolik finanční prostředků ze státního rozpočtu je

vydáváno na chod, správu a udržení zvláště chráněných území.

Všechna zjištěná tvrzení, která může uvedený metodického postupu v rámci sledování vývoje

významných ekonomických ukazatelů do budoucna odhalit, jsou založena na teoretické bázi

výpočtů. Vlivem neovlivnitelných změn (např. politická situace státu, socio-ekonomické vnímání

chráněných území, strategie EU) může dojít v následujících letech k nepředpokládanému vývoji

ekonomických ukazatelů správ NP.

ACKNOWLEDGES

Příspěvek byl zpracován s podporou projektu Ministerstva zemědělství České republiky

NAZV č. QJ1220313 Diferenciace intenzit a postupů hospodaření ve vztahu k zajištění biodiverzity

lesa a ekonomické životaschopnosti lesního hospodářství.

REFERENCES

AOPK ČR, 2014 [online]. Ústřední seznam ochrany přírody. [cit. 20. 6. 2014]. Stav

k 20. 6. 2014. Dostupné na World Wide Web: <http://drusop.nature.cz>.

Arabatizs, G. and Grigoroudis, E. (2010). Visitors´ satisfaction perceptions and gap analysis: The

case of Dadia-Lefkimi-Souflion National Park. Forest Policy and Economics 12 (3). 163-172.

Arnberger, A., Eder, R., Allex, B., Sterl, P. C., Burns, R. (2012). Relationships between national-

park affinity and attitudes towards protected area management of visitors to the Gesaeuse

National Park, Austria. Forest Policy and Economics 19 (6). 48–55.

35

Balák, I. a kol. (2003). Národní parky a chráněné krajinné oblasti. 1 vyd.

Praha: Olympia. 204 s. Navštivte. ISBN 80-7033-808-3.

Baral, N. and Dhungana, A. (2014). Diversifying finance mechanisms for protected areas

capitalizing on untepped revenues. Forest Polyci and Economics 41 (4). 60-67.

Baral, N., Stern, M. J., Bhattarai, R. (2008). Contingent valuation of ecotourism

in Annapurna Conservation Area, Nepal: implications for sustainable park finance

and local development. Ecological Economics 66 (2–3). 218–227.

Berkes, F. (2004). Rethinking community-based conservation. Conservation Biology 18 (3). 621–

630.

Bernard, F., Groot, de S. R., Campos, J. J. (2009). Valuation of tropical forest services and

mechanisms to finance their conservation and sustainable use: A case study of Tapantí National

Park, Costa Rica. Forest Policy and Economics 11 (3). 174-183.

Blicharska, M., Angelstam, P., Antoson, H., Elbakidze, M., Axelsson, R. (2011). Road, forestry and

regional planners’ work for biodiversity conservation and public participation: a case study in

Poland's hotspots regions. Journal of Environmental Planning and Management, 54. 1373–1395.

Boukal, P. a Vávrová, H. (2007). Ekonomika a financování neziskových organizací. Vyd. 1. Praha:

Oeconomica, 89, [20] s. ISBN 978-80-245-1293-8.

Březina, D. (2014). Ekonomické aspekty Správy NP Podyjí. Disertační práce. Mendelova univerzita

v Brně. 132 s.

Březina, D., Šafařík, D., Hlaváčková, P. (2013). LM3 – Local Multiplier

in Environmental Economics. In Fialová, J. Kubíčková, H. Public Recreation and Landscape

Protection - with man hand in hand. 1. - 3. května. 1. vyd. Brno: Mendelova univerzita v Brně,

s. 77 – 81. ISBN 978-80-7375-746-5.

Drápela, K. (2002): Statistické metódy II. Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně,

Edičné středisko MZLU v Brně, 160 s. ISBN 80-7157-474-0.

Dudley, N., Higgins-Zogib, L., Mansourian, S. (2009). The links between protected areas, faiths

and sacred natural sites. Conservation Biology 23 (3). 568 – 577.

Ezebilo, E. E. and Mattsson, L. (2010). Socio-economic benefits of protected areas

as perceived by local people around Cross River National Park, Nigeria. Forest Policy

and Economics 12 (3). 189-193.

Gandiwa, E., Heitkönig, A. M. I., Lokhorst, M. A., Prins, T. H. H., Leeuwis C. (2013). Illegal

hunting and law enforcement during a period of economic decline

in Zimbabwe: A case study of northern Gonarezhou National Park and adjacent areas. Jouranl

for Natura Conservation 21 (3). 133-142.

36

Havlan, P. (2004). Česká příspěvková organizace v kostce: (aneb její majetkoprávní podstata ve

dvou aktuálních podobách). Justičná revue: časopis pre právnu praxi, Bratislava: Ministerstvo

spravedlivosti SR 56 (6-7). s. 803 – 811.

Hein, L., Miller, D. C., Groot, R. D. (2013). Payments for ecosystem services

and the financing of global biodiversity conservation. Current Opinion in Environmental

Sustainability 5. 87–93.

Hlaváčková, P. (2011). Ekonomika managementu zvláště chráněných území. Disertační práce.

Mendelova univerzita v Brně. 220 s.

Hlaváčková, P. a Kalousek, F. (2011). Ekonomika správy národních parků v České republice:

Economics of managing national parks in the Czech Republic. Vyd. 1. Kostelec nad Černými

lesy: Lesnická práce. 124 s. ISBN 978-80-7458-020-8.

Hlaváčková, P. a Šafařík, D. (2011). Financing of Management of Large-scale Specially Protected

Areas in the Czech Republic. Journal of Landscape Management 2 (1). 12 – 17.

Hyánek, V., Prouzová, Z., Škarabelová, S. (2007). Neziskové organizace

ve veřejných službách: nepřátelé, či spojenci?. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 293 s.

ISBN 978-802-1044-234.

Chape, S., Spalding, M., Jenkins, M. (2008). The World’s Protected Areas. Status, Value and

Prospects in the 21 century. UNEP World Conservation Monitoring Centre. University of

California Press, Berkeley, USA. xv + 359 s. ISBN 978-0-520-24660-7.

Jurajdová, H. a Šelešovský, J. (2004). Účetnictví, daně, audit a financování územních

samosprávních celků a organizací neziskového sektoru. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita,

132 s. Varia. ISBN 80-210-3583-8.

Kupčáková, M. (2010). Ekonomika a správa národních parků v ČR. Bakalářská práce LDF

Mendelovy univerzity, Brno. 62 s.

Máče, M. (2012). Účetnictví pro územní samosprávné celky, příspěvkové organizace

a organizační složky státu: aplikace v příkladech. 1. vyd. Praha: Grada, 632 s.

ISBN 978-80-247-3637-2.

Míchal, I. a Petříček, V. (1999). Péče o chráněná území: II. Lesní společenstva. AOPK, ČR. Praha.

713 s. ISBN 80-86064-14-X.

Miko, L. a Štursa, J. (2010). Národní parky a chráněné krajinné oblasti v České republice. 2. vyd.

Ministerstvo životního prostředí ČR. Praha. 71 s. ISBN 978-80-7212-543-2.

Mockovčiaková, A., Prokůpková, D., Morávek, Z. (2012). Příspěvkové organizace 2012-2013:

výklad je zpracován k právnímu stavu ke dni 1. 6. 2012. Vyd. 6. Praha: Wolters Kluwer Česká

republika, 376 s. ISBN 978-80-7357-736-0.

37

Niedzialkowski, K., Blicharska, M., Mikusiński, G., Jedrzejewska, B. (2014). Why is it difficult to

enlarge a protected area? Ecosystem services perspective on the conflict around the extension of

the Białowieża National Park in Poland. Land Use Policy 38 (5). 314–329.

Novotný, J. a Vávrová, H. (2004). Ekonomika a řízení neziskových organizací (zejména nevládních

organizací). Vyd. 1. Praha: Oeconomica, 156 s. ISBN 80-245-0792-7.

Peková, J., Pilný, J., Jetmar, M. (2008). Veřejná správa a finance veřejného sektoru. Praha: ASPI. 3.

Přepracované vydání. 712 s. ISBN 80-735-7052-1.

Rejmanová, P. (2012). Komparativní analýza správy národních parků České republiky. Magisterská

diplomová práce FES MU, Brno. 113 s.

Rektořík, J., Prouzová, Z., Škarabelová, S. (2007). Organizace neziskového sektoru: základy

ekonomiky, teorie a řízení. 2. aktualiz. vyd. Praha: Ekopress, 187 s. ISBN 978-80-86929-25-5.

Robinson, Z. J. E., Albers, J. H., Busby, M. G. (2013). The impact of buffer zona size and

management on illegal extraction, park protection, and enforcement. Ecological Economics 92

(8). 96-103.

Selby, A., Petäjistö, L., Huhtala, M. (2011). The realisation of tourism business opportunities

adjacent to three national parks in southern Finland: entrepreneurs and local decision-makers

matter. Forest Policy and Economics 13 (6). 446-455.

Simon, J. et al. (2010). Strategie managementu lesních území se zvláštním statutem ochrany. In

Hlaváčková, Kalousek. Ekonomika správy národních parků v České republice: Economics of

managing national parks in the Czech Republic. Vyd. 1. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická

práce. 9.

Stuchlíková, H. a Hympánová, V. (1998). Zdaňování rozpočtových organizací, příspěvkových

organizací a obcí daní z příjmů právnických osob. Olomouc: ANAG. 125 s. ISBN 80646-60-9.

Svobodová, J. (2008). Abeceda účetnictví pro územní samosprávné celky, příspěvkové organizace,

státní fondy a organizační složky státu 2008. Olomouc: ANAG. 504 s. ISBN 978-80-7263-457-

6.

Šafařík, D. (2013). Současnost a perspektivy trhu energetických štěpek v České republice

a možnosti dalšího odbytu do zemí Evropské unie. Disertační práce. Mendelova univerzita

v Brně. 122 s.

Voženílek, V. (2002). Národní parky a chráněné krajinné oblasti České republiky.

1. vyd. Olomouc. 156 s. ISBN 80-244-0468-0.

Vyhláška č. 410/2009 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona č. 563/1991 Sb., o

účetnictví, ve znění pozdějších předpisů, pro některé vybrané účetní jednotky,

jež nahrazuje vyhlášku č. 505/2002 Sb.

38

Wells, M. and Mc Shane, O. T., 2004. Integrating protected area management with local needs and

aspirations. AMBIO 33. 513–519.

Zákon č. 114/1992 Sb., ve znění zákona č. 218/2004 Sb., o ochraně přírody a krajiny, ve znění

pozdějších předpisů.

Zákon č. 563/1991 Sb., o účetnictví, ve znění pozdějších předpisů.

Zákon č. 218/2000Sb., o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících zákonů

(rozpočtová pravidla), ve znění pozdějších předpisů.

Zákon č. 219/2000Sb., o majetku České republiky a jejím vystupování v právních vztazích, ve znění

pozdějších předpisů.

*The scientific paper from International Scientific Correspondence Conference EAEP 2015,

October 21–23, 2015 (Prešov, Slovak Republic).

CONTACT ADDRESS

Ing. David Březina, Ph.D., Ing. Petra Hlaváčková, Ph.D., Ústav lesnické a dřevařské

ekonomiky a politiky, Lesnická a dřevařská fakulta, Mendelova univerzita v Brně,

Zemědělská 3, 613 00 Brno, Česká republika, e-mail: [email protected],

[email protected]

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0264837713002639#bib0435

39

ANALÝZA VYBRANÝCH CHARAKTERISTÍK KLIENTOV SLUŽBY

OUTPLACEMENT V PODMIENKACH SR.

AN ANALYSIS OF SELECTED CHARACTERISTICS OF CLIENTS OF

OUTPLACEMENT IN SLOVAKIA.

Jana Cocuľová

ABSTRACT

The paper deals with the issue of outplacement, ie services of assistance to the redundant

workers to assert on the labor market. A part of the paper is to present the results of research which

aimed to detect the existence of statistically significant differences in the rate of use of outplacement

between two different types of providers of outplacement services in Slovakia, personnel-consulting

companies and labor offices. Research examined that there are differences in terms of two

characteristics of clients - level of education and level of job position. To fulfill the research goal,

six statistical hypotheses were tested by using the T-test.

KEY WORDS

Outplacement. Personnel-consulting companies. Labor offices.

JEL classification: M12. M5.

SÚHRN

Príspevok sa zaoberá problematikou outplacementu, t.j. služby spočívajúcej v pomoci

prepusteným pracovníkov uplatniť sa na trhu práce. Súčasťou príspevku je prezentácia výsledkov

výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť existenciu štatisticky významných rozdielov v miere využívania

tejto služby medzi dvoma odlišnými typmi subjektov, ktoré poskytujú outplacement v podmienkach

SR, a to personálnymi spoločnosťami a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Výskum sledoval

existenciu rozdielov z hľadiska dvoch charakteristík klientov, a to vzdelanie a úroveň pracovného

zaradenia. Pre naplnenie výskumného zámeru bolo testovaných 6 výskumných hypotéz využitím

Studentovho t-testu.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Outplacement. Personálno-poradenské spoločnosti. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

40

ÚVOD

V súčasnej dobe je poradenstvo a pomoc prepusteným zamestnancom bežnou súčasťou

portfólia služieb subjektov, ktoré poskytujú dodávateľským spôsobom rôzne aktivity v oblasti

riadenia ľudských zdrojov. Vzhľadom na to, že outplacement je relatívne nový trend, pričom tento

pojem nemá slovenský ekvivalent, je žiaduce ozrejmiť, čo presne tento pojem označuje.

Outplacement je externá poradenská alebo trénerská služba, ktorá poskytuje zamestnancom,

s ktorými daná spoločnosť ukončuje alebo ukončila pracovný pomer, pomoc pri hľadaní nového

zamestnania a uplatnenia. Outplacement poskytuje takýmto zamestnancom odbornú pomoc, ktorá

im zabezpečí, aby proces zmeny práce prebiehal ľahšie. Pomocou využitia služby outplacement

podnik dokáže redukovať možnosť sporov s prepustenými zamestnancami, predísť prezradeniu

podnikových tajomstiev a v neposlednom rade aj negatívnej publicite, a tak poškodeniu mena firmy

v očiach verejnosti (Strasburger 1991).

Ďalšiu definíciu prinášajú Meyer a Shadle (1994), ktorí outplacement charakterizujú ako

konzultačný a starostlivý proces za asistencie oboch strán, teda zamestnávateľa a zamestnanca, ktorí

čelia zmene. Podľa Pickmana (1994) sa proces poradenstva klientom zvyčajne skladá z niekoľkých

kľúčových oblastí, a to:

• emočné rozpoloženie klienta,

• profilovanie osobných a marketingových materiálov klienta,

• hľadania stratégií trénovaním,

• dopytovanie sa a konečné vytvorenie ponuky podľa vytvoreného profilu.

Pickman (1994) dodáva, že cieľom poradenstva je pomôcť jedincom čeliť tomu, že o prácu

prišli, s obnoveným sebavedomím, naučiť sa efektívnymi spôsobmi a technikami hľadať prácu,

a samostatne, a úspešne si riadiť hľadanie nového zamestnania, uplatnenia a kariéry.

Podľa Kociánovej (2010) proces outplacementu tvorí oblasť prípravy na hľadanie nového

zamestnania formou školení a poradenstva ako správne vytvoriť životopis, motivačný list, ale aj

precvičovanie situácií na pracovných pohovoroch a podobne. Do služieb outplacementu radí taktiež

rôzne vzdelávacie programy (jazykové, zručnosti s PC apod.), psychologickú podporu

a poradenstvo, aj pre rodinných príslušníkov, a pomoc s vytváraním nových pracovných kontaktov.

Poradca umožní prepustenému používať technické vymoženosti pre vyhľadávanie pracovných

príležitostí.

41

Gonska (2015) vo svojom článku uvádza päť dôvodov, prečo by podniky, resp.

zamestnávatelia, mali sprostredkovať outplacementové služby pre svojich prepúšťaných

zamestnancov:

a) Outplacement dokáže zmierniť negatívny dopad prepúšťania na podnik, ale aj na

zamestnanca. Poskytnutá pomoc pri vzniknutej negatívnej situácii môže byť poskytnutá

v krátkom čase.

b) Outplacement ochráni imidž podniku. O skutočnosti prepúšťania sa verejnosť môže

dozvedieť veľmi rýchlo, no zabezpečením profesionálnej pomoci pre prepúšťaných

zamestnancov napomôže zmierniť negatívny dopad na mienku verejnosti, klientov, ale aj

akcionárov.

c) Outplacement upevní vzťahy so zamestnancami, ktorí zostávajú na svojich pracovných

miestach. Ak pri prepúšťaní, ktoré je podložené racionálnymi a objektívnymi dôvodmi,

zamestnávateľ neposkytne podporu pre zamestnancov opúšťajúcich spoločnosť, riskuje sa

strata podpory a dobrých vzťahov s tými, ktorí v podniku zostávajú.

d) Outplacement chráni podnik pred právnymi nárokmi. S ponukou profesionálnej pomoci pri

prepúšťaní sa znižuje pravdepodobnosť, že prepustený zamestnanec sa bude domáhať

rôznych právnych nárokov voči zamestnávateľovi.

Na Slovensku je pomoc a poradenstvo nezamestnaným poskytované jednak súkromnými

subjektmi, najčastejšie personálnymi, príp. personálno-poradenskými spoločnosťami (PPS) a jednak

táto služba spadá do náplne činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Odborná

pomoc štátu je vo svojom jadre veľmi podobná profesionálnej pomoci v podobe outplacementu

súkromných spoločností zameraných na tento typ služby. „Odborné poradenské služby podľa tohto

zákona sú zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie,

vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača o zamestnanie a požiadavkami na

vykonávanie určitého zamestnania, sociálnu a pracovnú adaptáciu uchádzača o zamestnanie“

(Zbierka zákonov č. 280/2013, s.2587).

Zbierka zákonov č. 280/2013 uvádza, že vzdelávanie a príprava pre trh práce obsahuje

teoretickú, ale aj praktickú prípravu uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorý chce

zmeniť zamestnanie. Teoretická a praktická príprava občana vychádza z predpokladov, ktoré si jeho

uplatnenie na trhu práce vyžaduje. Určovanie obsahu a rozsahu vzdelávania, či prípravy na

zamestnanie vychádza z doterajšej úrovne odborných vedomostí, zručností a schopnosti uchádzača.

42

MATERIÁL A METÓDA

Vzhľadom na to, že na Slovensku poskytujú službu typu outplacement dva odlišné typy

subjektov, bolo cieľom výskumu overiť, či existujú štatistické odlišnosti vo využívaní služby

outplacement medzi dvoma odlišnými typmi poskytovateľov tejto služby, a to z hľadiska vybraných

charakteristík klientov. Pozornosť bola sústredená na dva identifikačné znaky klientov (nezávislé

premennné), a to:

• úroveň dosiahnutého vzdelania klienta,

• úroveň zastávanej pracovnej pozície (pracovného zaradenia) klienta.

Miera využívania služby outplacement ako závislá premenná bola meraná využitím 5 bodovej

Likertovej škály. Zber dát prebiehal elektronickou formou a osobne prostredníctvom

štandardizovaného dotazníka. Pre naplnenie výskumného zámeru bolo testovaných 6 hypotéz

využitím Studentovho t-testu pri hladine významnosti α = 0,05.

Výskumnú vzorku tvorili dva typy subjektov, a to personálno-poradenské spoločnosti (PPS)

a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), v celkovom počte 71 subjektov. Zloženie

výskumnej vzorky z hľadiska typu poskytovateľa služby zobrazuje graf 1.

Graf 1 Zloženie výskumnej vzorky podľa typu poskytovateľa služby

(Zdroj: vlastné spracovanie).


Prvá časť výskumu bola zameraná na zistenie štatistických rozdielov vo využívaní služby

outplacement medzi klientmi PPS a ÚPSVaR z hľadiska úrovne dosiahnutého vzdelania. Pre tento

účel boli testované 3 štatistické hypotézy (H1a, H1b, H1c).

H1a:Predpokladáme štatisticky významný rozdiel v miere využívania služby ouplacement

medzi klientmi PPS a ÚPSVaR so základným vzdelaním.

43

H1b:Predpokladáme štatisticky významný rozdiel v miere využívania služby ouplacement

medzi klientmi PPS a ÚPSVaR so stredoškolským vzdelaním.

H1c:Predpokladáme štatisticky významný rozdiel v miere využívania služby ouplacement

medzi klientmi PPS a ÚPSVaR s vysokoškolským vzdelaním.

Ako zobrazuje tabuľka 1, na základe výsledkov boli prijaté dve hypotézy H1a a H1c. Je

možné konštatovať, že ÚPSVaR a PPS sa odlišujú v miere využívania služby outplacement

v prípade klientov so základným a vysokoškolským vzdelaním. Bolo zistené, že ľudia so základným

vzdelaním vo vyššej miere využívajú poradenské služby poskytované ÚPSVaR a naopak ľudia

s vysokoškolským vzdelaním častejšie využívajú pri hľadaní zamestnania služby PPS. Zistenie

možno zdôvodniť dostupnosťou služby a jej cenou. V prípade ÚPSVaR je poradenstvo

nezamestnaným a pomoc pri hľadaní zamestnania súčasťou procesu evidovania nezamestnaného.

Nezamestnanému, ktorý sa po prepustení zo zamestnania eviduje na ÚPSVaR, je automaticky

ponúknutá možnosť poradenstva a pomoci pri hľadaní zamestnania, pričom táto služba je bezplatná.

Možno predpokladať, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním využívajú viaceré možnosti v záujme

čo najlepšieho uplatnenia sa na trhu práce, čo môže byť dôvodom ich vyššieho záujmu o využívanie

služieb PPS.

Tabuľka 1 Testovanie štatistickej významnosti rozdielu v miere využívania služby outplacement

medz klientmi ÚPSVaR a PPS z hľadiska vzdelania

(Zdroj: výstup z SPSS Statistics 21)

Podobne, ako v prípade vzdelania klienta, sa predpokladalo, že rozdiel v miere využívania

služby outplacement bude aj v prípade ďalšej charakteristiky, a to úroveň zastávanej pracovnej

pozície (pracovného zaradenia). Pre overenie predpokladu boli testované tri štatistické hypotézy:

typ subjektu priemer Smerodajná

odchýlka

t p

základné vzdelanie ÚPSVaR 3,34 1,12

2,252 0,028 PPS 2,69 1,28

stredoškolské

vzdelanie

ÚPSVaR 3,50 0,92 -0,053 0,958

PPS 3,51 1,10

vysokoškolské

vzdelanie

ÚPSVaR 2,31 0,78 2,311 0,024

PPS 2,82 1,02

44

H2a:Predpokladá sa štatisticky významný rozdiel v miere využívania služby ouplacement

medzi klientmi PPS a ÚPSVaR zastavajúcimi nízke pracovné pozície.

H2b:Predpokladá sa štatisticky významný rozdiel v miere využívania služby ouplacement

medzi klientmi PPS a ÚPSVaR zastavajúcimi stredné pracovné pozície.

H2c:Predpokladá sa štatisticky významný rozdiel v miere využívania služby ouplacement

medzi klientmi PPS a ÚPSVaR zastavajúcimi vysoké (riadiace) pracovné pozície.

Výsledky testovania hypotéz zobrazuje tabuľka 2.

Tabuľka 2 Testovanie štatistickej významnosti rozdielu v miere využívania služby outplacement

medz klientmi ÚPSVaR a PPS z hľadiska úrovne pracovného zaradenia

(Zdroj: výstup z SPSS Statistics 21)

Využitím štatistického testovania rozdielov bolo možné potvrdiť hypotézu v dvoch prípadoch,

a to v prípade nízkej a vysokej pracovnej pozície. Hypotéza H2b bola zamietnutá. Výsledky

potvrdili predpoklad o tom, že službu outplacement v rozdielnej miere využívajú typy klientov, čo

sa týka pracovného zaradenie, v prípade PPS a ÚPSVaR. Osoby zastávajúce nižšie pracovné

pozície vo vyššej miere využívajú pri hľadaní nového zamestnania služby ÚPSVaR. Toto zistenie

korešponduje aj s prechádzajúcim zistením štatistického rozdielu v prípade premennej – vzdelanie.

Naopak osoby, ktoré zastávali vyššie, riadiace pracovné pozície, vo vyššej miere využívajú služby

PPS, čo možno zdôvodniť či už vyššou informovanosťou, viac špecifickými požiadavkami pri

hľadaní práce a prípadne aj vyššou ochotou platiť za tieto služby. Skutočnosť, že poradenstvo zo

strany ÚPSVaR je poskytované automaticky osobám evidovaným na ÚPSVaR, nevyžaduje si zo

strany klienta aktívny prístup pri hľadaní zamestnania, môže byť jedným z dôvodov, prečo je táto

služba vo vyššej miere využívaná osobami s nižším vzdelaním a na nižších pracovných pozíciách.

typ subjektu priemer Smerodajná

odchýlka

t p

nižšia pracovná pozícia ÚPSVaR 3,69 1,18

2,050 0,044 PPS 3,05 1,39

stredná pracovná

pozícia

ÚPSVaR 3,16 0,92 -0,197 0,844

PPS 3,21 1,13

vyššia, riadiaca

pracovná pozícia

ÚPSVaR 1,72 0,89 -3,661 0,000

PPS 2,72 1,32

45

ZÁVER

Poskytovanie služby outplacement ako špecifickej služby zameranej na pomoc prepusteným

zamestnancom má rastúci trend, o čom svedčí aj rastúci počet subjektov poskytujúcich túto službu.

Vzhľadom na to, že na slovenskom trhu poskytujú tento typ služby dva rozdielne typy subjektov,

bola pozornosť zameraná na zistenie rozdielov v štruktúre klientov využívajúcich tieto služby.

Výskum vo väčšej časti potvrdil predpoklad o tom, že miera využívania služby ouplacement je

v prípade ÚPSVaR a PPS odlišná z hľadiska vzdelania a pracovného zaradenia klientov. Na základe

zistených výsledkov možno dedukovať, že dôvodmi nižšej miery využívania služby outplacement

poskytovanej PPS zo strany pracovníkov so základným vzdelaním a pracovníkov na nižších

pracovných pozíciách môže byť nižšia informovanosť tejto kategórie pracovníkov o ďalších

možnostiach poskytovania pomoci pri hľadaní zamestnania a tiež finančné náklady, ktoré sú

spojené s využívaním služieb PPS ako súkromných subjektov. Možno predpokladať, že klientmi

PPS budú naďalej vo vyššej miere práve ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším pracovným zaradením,

a to, už okrem vyššie uvedeného, aj z dôvodu viac špecifických požiadaviek pre nové pracovné

uplatnenie.

POĎAKOVANIE

Príspevok je vypracovaný v rámci výskumného grantu KEGA č. 042PU-4/2014 Riadenie

ľudských zdrojov v etape globalizácie.

BIBLIOGRAFIA

Gonska, M. (2015). Corporate outplacement&Career Transition. [online]. [cit. 1. Marca 2015].

Dostupné z: http://www.diseco.com/hr-consulting-services/corporate-outplacement/

Kocianová, R. (2010). Personální činnosti a metódy personální práce. Grada, 2010. 224 s. ISBN

978-8024724973.

Meyer, J. and Shadle, C. (1994). The changing outplacement process. Westport, CT: Quorum

Books. 316 p. ISBN 978-0899308906.

Pickman, A. J. (1994). The complete guide to outplacement counseling. New Jersey: Lawrence

Erlbaum Associates. ISBN 978-0805816488.

Strasburger, F. (1991). Corporate outplacement. Business and Economic Review, 38(11-13).

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov, č.

280/2014. IURA Edition, spol. s.r.o. s. 2566.

46



KONTAKTNÁ ADRESA

PhDr. Jana Cocuľová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 78 Prešov


47

ANALYTICKÝ POHĽAD NA KLASIFIKÁCIU METÓD HODNOTENIA

VÝKONNOSTI ZAMESTNANCOV

ANALYTICAL VIEW OF PERFORMANCE EVALUATION METHODS OF

EMPLOYEES AND ITS CLASSIFICATION

Jana Cocuľová, Nella Svetozarovová

ABSTRACT

The paper focuses on the issue of performance evaluation, in particular, on selected

performance evaluation methods of employee and its classification. Determining the extent to

which an organization is successful and its processes efficient, unconditionally requires a

comprehensive evaluation of the status of its performance. The presented concept constitutes

an important input, which is helpful for the development of an organization as a whole,

including the development of its employees, i.e. the development in the entire vertical of its

management.

KEY WORDS

Performance evaluation. Evaluation methods. Competitiveness. Organizations.

JEL classification: M12.

ABSTRACT

Predmetný príspevok je zameraný na problematiku hodnotenia výkonnosti, konkrétne na

hodnotiace metódy výkonnosti pracovníkov a ich klasifikáciu. Zistenie skutočnosti do akej

miery je organizácia úspešná a jej procesy sú efektívne si bezpodmienečne vyžaduje

komplexné hodnotenie stavu jej výkonnosti. Práve predmetná koncepcia predstavuje dôležitý

vstup, ktorý je nápomocný tak pre rozvoj organizácie ako celku, vrátane rozvoju samotných

pracovníkov, to znamená rozvoju v celej vertikále jej riadenia.

KEY WORDS

Hodnotenie výkonnosti. Metódy hodnotenia. Konkurencieschopnosť. Organizácie.

48

ÚVOD DO PROBLEMATIKY HODNOTENIA VÝKONNOSTI

Praktika hodnotenie pracovného výkonu je jednou z kľúčových integrovaných súčastí

manažmentu ľudských zdrojov, paralelne je možné predmetnú praktiku označiť za nevyhnutnú

súčasť kontroly výkonu pracovníkov, a to najmä z hľadiska efektívneho využitia pracovných síl a

úspešného prosperovania organizácií v celej vertikále ich riadenia. Orientácia pozornosti samotných

organizácií na rozvoj potenciálu zamestnancov sa kontinuálne zintenzívňuje. Práve praktika

hodnotenia má svoju náväznosť jednak na samotné odmeňovanie zamestnancov, ako aj na ich

vzdelávanie respektíve rozvoj. Ako uvádza Koubek (2007, s. 280), podstata hodnotenia výkonnosti

zamestnancov závisí od systematického, formálneho a periodického hodnotenia, ktorá je jednou z

najdôležitejších personálnych činností. Samotná efektivita zvládnutia tak náročného procesu akým

je hodnotenie jednotlivcov a s tým súvisiace činnosti ako napríklad voľba adekvátnej hodnotiacej

metódy, či výber a kvantifikácia ukazovateľov výkonnosti, či normovanie výkonu, má za následok

komplexné zlepšenie pracovného výkonu, či zvyšovanie motivácie jednotlivcov.

Nové moderné koncepcie sledovania výkonnosti organizácií majú paradoxne svoj pôvod v

tradičných systémoch, avšak ich nadstavba sa zakladá na predpoklade, že podnik je výkonný, ak je

schopný dosahovať vopred definované strategické ciele (Sojka, 2015). Zvoliť metódu hodnotenia

znamená určiť postup pre prácu s kritériami a zároveň podmienky, za ktorých majú byť použité. V

odbornej literatúre sa uvádza a charakterizuje množstvo metód hodnotenia zamestnancov, pričom

niektoré z nich sa ešte členia na rozličné varianty (Milkovich-Bodreau 1993; Vetráková 1996).

Inými slovami povedané úsilie nájsť optimálny koncept hodnotenia výkonnosti pracovníkov viedlo

vo svojej podstate k vývoju celého radu rôznych metód, ktorých klasifikáciu prezentuje predmetný

príspevok.

KLASIFIKÁCIA METÓD HODNOTENIA VÝKONNOSTI

Autori (Hroník 2006; Wagnerová 2008; Kocianová 2010) sa zhodujú v názore, že každá

metóda si vyžaduje rôznych hodnotiteľov, nakoľko každý typ hodnotiteľa má svoje charakterové

črty, danosti, preddispozície (Foot, Hook 2002), a preto je na základe uvedeného vhodné využívať

aj viac zdrojové hodnotenie zamestnancov. Autori sa ďalej zhodujú v tvrdení, škála metód

hodnotenia výkonnosti je široká, ktorú je možné v zásade rozdeliť na posudzovanie objektívne a

subjektívne. Pri „objektívnych meraniach výkonnosti sa môže vyskytnúť prvok v závislosti od

podmienok, ak majú niektorí pracovníci na vykonávanie pracovnej činnosti lepšie podmienky ako

druhí“ (Boroš, Sivák 2004, s. 85). To znamená, že pri voľbe konkrétnej metódy hodnotenia (aj

49

vyhodnocovaní získaných výstupov) je potrebné zohľadňovať nerovnosť pracovných podmienok,

ktoré sú len málokedy štandardizované.

Následne po stanovení metriky kľúčových ukazovateľov a indikátorov hodnotenia výkonnosti

nasleduje stanovenie postupu ich monitorovania, zaznamenávania a vyhodnotenia respektíve

podmienky ich aplikácie. Pre uvedené účely je teda potrebná adekvátna voľba a výber vhodnej

metódy hodnotenia výkonnosti a to v snahe zvýšenia výkonnosti tak jednotlivcov, ako aj celého

podniku. O žiadnej metóde sa však nedá povedať, že by bola dokonalá, každá má isté výhody aj

nevýhody zhoduje sa v názore autorka Kachaňáková (2007, s. 164).

Venclová et al. (2012) na základe dôslednej analýzy vymedzila delenie metód hodnotenia

výkonnosti do štyroch kategórií a to:

• tradičné a moderné metódy (Deb 2006; Khurana - Sharma 2010; Randhawa 2007),

• cieľovo orientované metódy alebo výkonovo orientované metódy a posudkové metódy

(Griffin 2012; Pride, Hughes a Kapoor 2012),

• škálovacie a popisné metódy (Mathis a Jackson 2012),

• komparatívne, hodnotiace, popisné a behaviorálne metódy (Bogardus 2007; Schermerhorn

2011).

Existuje celý rad metód hodnotenia výkonnosti, ktoré môžu byť použité pre hodnotenie

výkonu zamestnanca. Vzhľadom na množstvo existujúcich metód hodnotenia Decenzo a Robbins

1998, Fischer et. al. 1999 uvádzajú niekoľko rôznych kategorizácia.

V literatúre, najčastejšie a populárne kategorizácia sú prvé dve skupiny podľa kritéria

komplexnosti hodnotenia (Cascio 1991; In: Turgut, Mert 2014):

• Metódy absolútneho hodnotenia;

• Metódy relatívneho hodnotenia;

V poradí druhá skupina metód je zameraná na charakter hodnotenia (Fischer et. al. 1999):

• Komparatívne metódy;

• Behaviorálne metódy;

• Pozorovacie/posudzovacie metódy;

Hoci existuje niekoľko štúdií, ktoré používali vyššie uvedený typ kategorizácie ( Roch et al.

2007; Goffin et al. 1996; Jelley, Goffin 2001; Nathan, Alexander 1988; Wagner, Goffin 1997;

50

Heneman 1986; In: Turgut, Mert 2014), nie je možné celkové hodnotenia výkonnosti priradiť vždy

len do jednej z kategórii, nakoľko metódy v rovnakej kategórii môžu mať rôzne vlastnosti, pokiaľ

ide o hodnotiace chyby, ktoré sa spájajú s hodnotiacimi kritériami na hodnotenia výkonnosti

kladenými.

Pri pojednávaní o metódach hodnotenia výkonnosti sa spravidla využíva klasifikácia podľa

kritérií rôznorodého charakteru. Z pohľadu časového charakteru uvádza Hroník (2006), že

hodnotenie by sa malo hlavne zameriavať na tri časové obdobia, a to na minulosť(hodnotia minulé

výkony), súčasnosť (hodnotia súčasnú situáciu) a v neposlednom rade na budúcnosť (zamerané na

dosahovanie budúcich výkonov). Hlavným časovým pásmom by však mala zostávať budúcnosť, tá

by mala byť prvoradá. Klasifikáciu metód hodnotenia výkonnosti na metódy orientované na

minulosť a metódy orientované na budúcnosť ako prví popisujú Werther a Davis (1992). Z

uvedeného konceptu vychádza aj autorka Dvořáková (2012), ktorá obdobne klasifikuje metódy

podľa kritéria časového charakteru a rozlišuje medzi metódami zameranými na prácu už vykonanú

(minulá výkonnosť) a metódami koncentrovanými na budúcnosť a identifikovanie potenciálneho

rozvoja pracovníkov. Duda (2008) analyzuje výhody a nevýhody metód hodnotenia výkonnosti,

uvádza, že metódy zamerané na minulosť majú výhodu spočívajúcu v tom, že sa zaoberajú už

vykonanou prácou a sú teda relatívne merateľné. Avšak nevýhodou metód zameraných na minulosť

je nemožnosť ovplyvnenia výsledku hodnotenia. Metódy zamerané na budúcnosť umožňujú zas

zamestnancovi ovplyvňovať jeho výkonnosť v čase.

Krajčiová (2012) uvádza delenie metód podľa uvedených 3 parametrov a to (1) Meranie

vlastností – vstup, (2) Meranie správania – proces, (3) Meranie výsledkov – výstup, paralelne

metódy klasifikuje z pohľadu faktoru času.

Tabuľka 1: Klasifikácia metód hodnotenia výkonnosti

Zdroj: Hroník, F. 2006

51

Obdobne podľa faktora času kategorizuje metódy hodnotenia výkonnosti autori Werther a

Davis (1992) , teda v kontexte či sa orientujú na minulé alebo budúce výkony, t. j. či sú zamerané

na prácu už vykonanú, resp. na prácu, ktorá ešte len má byť vykonaná.

Prístupy orientujúce sa na minulosť - skutočnosť, že sú orientované na už vykonanú prácu je

výhodou, lebo takáto práca je do značnej miery korektne merateľná. Zamestnancom sa tak

poskytuje spätná väzba o výsledkoch ich snaženia, čo v konečnom dôsledku môže mať pozitívny

vplyv na ich úsilie a výkonnosť. Najmarkantnejšou nevýhodou je, že výsledky tejto práce sa už

nedajú zmeniť. Pri uplatnení takéhoto prístupu sú najviac používané tieto metódy hodnotenia:

• assessment centrum

• dotazníky

• metóda nútenej voľby

• metóda kľúčovej udalosti

• hodnotiace stupnice zakotvujúce správanie

• metóda pomocného úsudku

• testovanie a pozorovanie pracovného výkonu

• postupy porovnávacieho hodnotenia

Metódy orientujúce sa na budúcnosť - na rozdiel od predchádzajúceho prístupu a skupiny

metód sa použitie týchto postupov hodnotenia orientuje na budúci výkon, t. j. v centre pozornosti sú

zamestnancove možnosti resp. hodnotením sa stanovujú budúce úlohy. Najrozšírenejšie metódy

orientujúce sa na budúcnosť sú:

• sebahodnotenie

• vytváranie úloh

• psychologické hodnotenie

• hodnotiace strediská

Všeobecnú klasifikáciu metód autorka Wagnerová (2008) uvádza nasledovne:

• meranie vlastností: či má hodnotený vlastnosti ako spoľahlivosť, pracovitosť, iniciatíva,

kreativita,

• meranie správania: aké správania sa má alebo nemá v rámci pracovnej činnosti prejavovať,

• meranie výkonnosti.

52

Premyslené stanovenie kritérií hodnotenia (či už objektívneho alebo subjektívneho charakteru)

je základným predpokladom úspešného priebehu hodnotiaceho aktu. Avšak skutočnosť, do akej

miery hodnotenie splní svoj cieľ a nakoľko sa podarí vyhnúť skresleniu hodnotenia, závisí od

výberu postupov hodnotenia pracovného výkonu, t. j. od voľby optimálnej metódy.

ZÁVER

V súčasnosti sa praktika hodnotenia výkonnosti jednotlivcov pôsobiacich v organizáciách

stala automatickou súčasťou personálnych aktivít. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že trendy

vo vývoji praktík a postupov riadenia ľudských zdrojov sprevádza dynamický proces zmeny, ktorý

je formovaný mnohými aspektmi dnešnej doby, ako sú trhové podmienky v kontexte permanentne

zvyšujúceho sa konkurenčného tlaku na ľudský kapitál, vládne reštrikcie, demografický vývoj,

zmeny sociálneho charakteru, či samotný fenomén globalizácie (Dobrovič, 2015). Predmetný

článok poukazuje na diverzitu metód hodnotenia výkonnosti jednotlivcov v kontexte riadenia

ľudských zdrojov. Dianhua (2007) uvádza, že „riadenie ľudských zdrojov je vyjadrením

rôznorodých vlastností v rôznych krajinách, rôznych profesií a rôznych podnikov“, čo reflektuje

potrebu zodpovedného prístupu k implementácii tých najvhodnejších postupov a praktík riadenia

ľudských zdrojov, vrátane metód hodnotiacich výkonnosť, ktoré by prihliadali na špecifiká viažuce

sa ku charakteru danej organizácii, či samotnej krajiny. „Pri rozhodovaní o systéme riadenia

ľudských zdrojov je preto vhodné prispôsobiť riadenie ľudských zdrojov potrebám konkrétnej

organizácie a zohľadniť jej veľkosť, činnosti, primárne a podporné procesy, stratégiu organizácie a

ľudských zdrojov, kultúru či podmienky vonkajšieho prostredia“ ako popisuje autorka Olexová

(2008).

POĎAKOVANIE

Príspevok je vypracovaný v rámci výskumného grantu: VEGA 1/0513/14 „Výskum možnosti

merania a hodnotenia vplyvu praktík riadenia ľudských zdrojov na výkonnosť organizácie“.

BIBLIOGRAFIA

Boroš, J. a Sivák, R. (2004). Manažment ľudských zdrojov a organizačné správanie. Bratislava: Iris.

ISBN 80-89018-59-9.

Decenzo D. A. a Robbins, S.P. (1998). Human resource management. Wiley piblishing. ISBN 978-

047-1299-89-9.

53

Dianhua,W. (2007). The Mode of Human Resource Management in Developed Countries and it´s

Enlightenment for Enterprises of China. In: Management Science and Engineering. [online]

2007, Vol. 1, Iss. 1. Pg. 66-74. ISSN 1913-034.

Dobrovič, J. (2015). Princípy zvyšovania efektívnosti manažmentu finančnej správy SR s využitím

procesného modelu riadenia. In: Exclusive journal : economy and society and environment. ol.

3, no. 2 (2015), s. 96-103. ISSN 1339-0260.

Duda , J. (2008). Řízení lidských zdrojů. Ostrava: KEY Publishing. ISBN 978-80-87071-89-2.

Dvořáková, Z. (2012). Řízení lidských zdrojů. 1.vydání. Praha: C. H. Beck. ISBN 978-80-7400-

347-9.

Fischer, C. D., Schoenfeldt, L. F. a Show J. B. (1999). Human Resource Management. Boston:

Houghton Mifflin Company Proud. ISBN 13 978-0395-908-17-4.

Foot, M. a Hook, C. (2002). Personalistika. Brno: Computer Press. ISBN 80-7226-515-6.

Hroník, F. (2006). Hodnocení pracovníků. Praha: Grada Publishing. ISBN: 978-80-247-1458-5.

Kachaňáková, A. et al. (2007). Riadenie ľudských zdrojov. 1. vyd. Bratislava: Sprint. ISBN 978-

80-89085-83-5.

Kociánová, R. (2010). Personální činnosti a metody personální práce. Praha: GRADA Publishing.

ISBN 978-80-247-2497-3.

Koubek J. (2007). Personální práce v malých a středních firmách. Praha: GRADA Publishing.

ISBN 978-80-247-2202-3.

Krajčiová, M. (2012). Pravidlá vedenia zamestnancov. In: MLADÝ MANAŽÉR. [online]. [cit.

2014. 12.09] Dostupné z: <http://www.krajciova.sk/MANAZER/L5_

HodnotenieZamestnancov_V1.pdf>.

Milkovich, G. a Boudreau, J. D. (1993). Řízení lidských zdrojů. Praha: Grada Publishing. ISBN 80-

85623-29-3.

Sojka, L. a Svatková, S. (2015). Tendencie v medzinárodnom manažmente ľudských zdrojov. In:

Manažment v 21. storočí: problémy a východiská. ISBN 978-80-89306-30-5.

Turgut, H. a Mert, I.S. (2014). Evaluation of Performance Appraisal Methods through Appraisal

Errors by Using Fuzzy VIKOR Method. In: Business And Economics--International Commerce.

Vol. 7, Iss. 10. p. 170-178. ISSN 1913-9004.

Venclová, K. et al. (2013). Identification of Employee Performance Appraisal Methods in

Agricultural Organizations. In Journal of Competitiveness. Vol. 5. Iss. 2. s. 20-36. ISSN 1804-

1728.

Vetráková, M. (1996). Personálny manažment. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB. ISBN

978-80-228-2151-3.

54

Wagnerová, I. (2008). Hodnoceni a řízeni výkonnosti. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-

2361-7.

Werther, W. a Davis, K. (1992). Lidský faktor a personální management. 1. Vyd Praha: Victoria

Publishing. ISBN 80-85605-04-X.



KONTAKTNÁ ADRESA

PhDr. Jana Cocuľová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov,


Mgr. Nella Svetozarovová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01

Prešov, E-mail: [email protected]



55

THE CONSEQUENCES THAT FLOODS BRING WITH THEM

Svetlana Dobrovičová, Radovan Dobrovič, Ján Dobrovič

ABSTRACT:

For centuries and even millennia, people have been settling near rivers in order to till fertile

soils, profit from flat terrain, have easy access to the water needed to sustain life, and use the river

for transport. In days gone by, dwellings were typically constructed on higher land, while lower

ground was used for farming. Riparian peoples benefited from the floods which have enriched the

soil (irrigation and nutrient supply) and helped agriculture. In short, people lived in harmony with

floods (Kundzewicz, 2004).The frequency and consequences of extreme flood events have increased

rapidly worldwide in recent decades (e.g. Bouwer et al. 2007; Kron 2009 in Zevenbergen,

2013).The key drivers for these increases are the world’s population growth and the increase in

socioeconomic activities in flood-prone areas and significant climate change, which occurred in

almost all countries of the world.

Key words: Floods are becoming, significant determining, efficiency, process management

JEL: Q00, Q01

CAUSES OF FLOODS

The cause of floods are most frequently extremely heavy rains or sudden melting snow

combined with significantly reduced ability, even inability of an area to retain rainwater (due to

damage to the country – e.g. dried swamps or drained of agricultural land).

Flood risk may have increased due to a range of changes in the use of land, which induce

changes of hydrological systems. Deforestation, urbanization, and reduction of wetlands cause a

decrease in accumulation of water in the basin and increase the runoff. Urbanization has a negative

impact on the risk of flooding by increasing impervious surfaces (roofs, roads, sidewalks, parking

lots, etc.) (Kundzewicz, 2004). Extensive asphalted or concrete surfaces contribute to the rapid

runoff of rainwater and the drying the soil under these built-up areas, including reduction of

groundwater reserves and climate change in cities. These factors cause changes in drainage

conditions and increase the risk of local flooding. According to EEA (2001) on average every 10

years a loss of 2% of agricultural land in Europe occurs.

The dried soil without anti-erosion measures (e.g. fields with an area of tens of hectares

without any vegetation) behaves as an impermeable film. In such an affected land a flood wave can

easily arise, which rises up to 3 or 4 meters within a few tens of minutes respectively hours, even at

a creek which the water level of is typically 20 or 30 cm.

The countries face a wide variety of flood problems and have differing capacities to deal

with these problems. Some countries are situated in temperate and monsoon-like climates, or have

mountainous or flat floodplain-like features. Bangladesh has extensive floods every year, covering

56

up to 30–60% of the country, whereas the Netherlands experienced real devastating floods for the

last time in 1926 (rivers) and 1953 (storm surge).

Several sources of floods were identified: (a) floods that occur regularly in relation to yearly

monsoon rainfall (Bangladesh, China, Vietnam), or (b) as sudden flash floods after torrential rains

in mountainous areas (Argentina, Bangladesh, China, Croatia, Flanders, Indonesia, Japan, USA,

UK, Vietnam). In addition, floods may occur (c) as rare events due to unusual combinations of

rainfall and soil conditions (prolonged rainfall in combination with frozen or saturated soils, poor

drainage or drainage congestion due to high river or sea levels, e.g. during typhoons or hurricanes

(Croatia, Japan, USA) or floods may occur (d) due to embankment failure, e.g. due to poor

maintenance (Croatia), inadequate construction or poor design (failures can occur everywhere) or

riverbank erosion (Bangladesh).

Flood damage is most pronounced in urban areas, where high densities of people, assets and

vulnerable infrastructure occur (Buenos Aires, Dhaka, Jakarta, Japanese cities, Croatian and

Chinese floodplains). Extremely dangerous are low-lying polders behind embanked rivers, where

flood levels may be 5–10 meters above ground level. This situation occurs in the river deltas of the

Netherlands, China, Japan, USA and Bangladesh (Van Alphen, Lodder, 2006).

FLOOD CONSEQUENCES

Impacts of floods due to high density of population, large impervious areas, clogging of

drainage systems, high economic values of properties and infrastructures and various other effects

can be: physical, economic, social and environmental (Tingsanchali, 2012). Random nature of

flooding (frequency of occurrence, progress and culmination flow) is also reflected in the variability

of flood damages, which are proportional to the damaging effects of floods, the extent of the

flooded area and the degree of economic exploitation

In general, we can divide the flood losses:

- losses on human life;

- ecological losses;

- economical losses.

The consequences of all natural disasters are always twofold. Primarily produced damage

caused by the action of natural forces themselves. Direct flood damage covers all varieties of harm

which relate to the immediate physical contact of flood water on humans, property and the

environment. This includes, for example, damage to buildings, economic goods and dykes, loss of

standing crops and livestock in agriculture, loss flood damage, vulnerability and risk perception of

human life, immediate health impacts, and contamination of ecological systems. Indirect or

consequential effects comprise damage, which occurs as a further consequence of the flood and the

disruptions of economic and social activities for example interruptions of energy supplies,

interruption of communication links, water logging buildings, contamination of drinking water

sources, environmental accidents and more. This damage can affect areas quite a bit larger than

those actually inundated. One prominent example is the loss of economic production due to

destroyed facilities, lack of energy and telecommunication supplies, and the interruption of supplies

of intermediary goods. Other examples are the loss of time and profits due to traffic disruptions,

disturbance of markets after floods (e.g. higher prices for food or decreased prices for real estate

near floodplains), reduced productivity with the consequence of decreased competitiveness of

selected economic sectors or regions and the disadvantages connected with reduced market and

public services (Smith/Ward 1998, Green et al.1994 in Messner, Meyer, 2005). Primary and

secondary effects of large-scale flood disasters are a particularly serious source of risk to the society

in terms of impact on it, the property and the land.

57

Flood losses can be distinguished as (Hanák et al., 2009):

- direct calculable losses (caused by immediate contact with water – property losses, contamination,

…);

- direct non-calculable losses (caused by immediate contact with water - victims, losses on

historical buildings, destruction of biotopes, subjective losses on property, …);

- indirect calculable losses (profit loss, purchasing power decrease, decrease of real property prices,

evacuation costs, …);

- indirect non-calculable losses (social life failure – education, increased rate of sickness).

Financial consequences of floods, which can be directly quantified, include flood damages

by themselves and the cost of rescue and security works (Table 1).

Table 1: Overview of expenditure for the implementation of flood safety and rescue works

and flood damage in the period 2002 - 2013 in Slovakia:

Year Flood security

works

Flood rescue

works

Flood works

(together)

Flood

damages

Flood damages

and works

(together)

2002 1 664 177,12 1 927 072,96 3 591 250,08 50 644 393,55 54 235 643,63

2003 139 314,88 188 773,82 328 088,70 1 457 412,20 1 785 500,90

2004 3 416 915,62 1 235 842,79 4 652 758,41 34 913 496,65 39 566 255,06

2005 2 674 135,30 2 236 241,12 4 910 376,42 24 045 973,58 28 956 350,00

2006 6 424 815,77 6 053 508,60 12 478 324,37 79 602 237,27 92 080 561,64

2007 212 374,69 319 358,69 531 733,38 3 638 949,74 4 170 683,12

2008 2 514 937,00 3 586 769,00 6 101 706,00 39 754 597,00 45 856 303,00

2009 1 591 301,00 1 301 334,00 2 892 635,00 8 436 354,10 11 328 989,10

2010 28 041 650,00 25 751 090,00 53 792 740,00 480 851 663,3 534 644 403,34

2011 12 573 473,82 2 001 204,36 14 574 678,18 20 017 256,53 34 591 934,71

do

8/2012 460 623,91 369 427,02 830 050,93 2 435 268,39 3 265 319,32

9/2012 -

6/2013 4 518 834,57 2 648 270,81 7 167 105,38 12 782 551,26 19 949 656,64

07/2013

–

12/2013

231 642,20 81 634,11 313 276,31 678 046,16 991 322,47

Ø 2002

– 2013 5 372 016,32 3 975 043,94 9 347 060,26 63 271 516,65 72 618 576,91

Source: Prepared on the basis of data from “the Report on the progress of the flood” (www.minzp.sk)

Increase in economic losses due to natural disasters is closely associated with the increasing

value of assets exposed to risk. During the 20th century in all economically developed countries a

continuous increase in the value of tangible and intangible assets which are the subject of threats to

natural processes occurs. The value of endangered assets and volume of total insured property is

growing faster than the intensity of natural threats (Messner, Meyer, 2005).

The total damage potential, which represents the maximum possible damage incurred as a

result of the process, is influenced by the structure, value and deployment of assets in floodplains.

http://www.minzp.sk/

58

The actual amount of flood damage of a specific flood event depends on the vulnerability of the

affected socio-economic and ecological systems, i.e. on their potential to be harmed by a hazardous

event (Cutter 1996, Mitchell 1989 in Messner, Meyer, 2005). The vulnerability of socio-economic

structures is reflected into a growing dependence on sophisticated technology and communications

systems. In the event of their collapse the dependence of all management systems for electricity

supply for computing, information and communication systems, telecommunication networks and

transportation causes greater chaos and harm than in the less advanced systems. In crisis situations

the ability to deliver the right information at the right place at the right time and in the correct form

plays a decisive role for the functioning of the rescue system. Timely and correct information and

communication functionality have proved to be one of the major problems which marred the

solution of flood situation in extreme floods for example in August 2002 in the Czech Republic,

despite the experience of the floods in the year 1997 in Moravia (Langhammer, 2007B).

Growth flood damage is influenced by various factors such as:

- The way the space is built;

- The way floods behave (culmination flow, shape and volume of flooding, duration of

flooding ...);

- Bed capacity, condition and ability to withstand more water;

- Timely awareness of flood risks (weather, warning system);

- Preparedness and level of flood protection.

In addition to economic and social damage, floods may have severe environmental

consequences (COM, 2004) as for example when waste water treatment plants are inundated or

when factories holding large quantities of toxic chemicals are also affected. Floods may also

destroy wetland areas and reduce biodiversity. There is also a growing awareness of the

significance of river flooding on human health, both physical and psychological. Substantial health

implications can occur for example when floodwaters carry pollutants, or are mixed with

contaminated water from drains and agricultural land. There will be mental health consequences as

well: in addition to the considerable stress of extensive damage, the threat of repeated floods,

sometimes coupled with possible withdrawal of insurance cover can make properties impossible to

sell.

CONCLUSION

Floods in the past brought humanity many positive effects as floods in the Nile, which

helped ensure the livelihood of the population in ancient Egypt. Only when the floods began to

threaten the lives, health and property of the population and economic activities of society, they

became a serious problem for the mankind. Not the nature can be held responsible for the fact that

the floods are harmful to society, but the people because they take natural space from water and put

themselves in her way (MŽP SR, 2010). On the other hand, building of settlements in the

watercourses was necessary because rivers provided enough water to cater for the necessities of life

and the most fertile land due to floods is in riverside floodplains. Society is becoming more aware

that floods can be controlled to a limited extent, and that absolute safety against floods is a myth.

The flood as a natural hazard has effect on the stability of society. If more people are to

dwell in vulnerable areas and more and more businesses settle down in these areas the more

intensive effect a flood event will have upon society (Seifert, 2012). It will be necessary to evacuate

more buildings, provide emergency accommodation for more people, more workers will not be able

to make money, because they will have to rescue and look after their property. More and more

companies will have to suddenly cease production, services will no longer be provided, unexpected

59

shortfalls in tax receipts shall bring the municipal budgets out of balance and public services will no

longer be funded. The infrastructure to repair after a flood event will also be more extensive.

One single event may produce both benefits and losses to different parts of the riverine

ecosystem. These impacts are extremely difficult to quantify or monetize e.g. by quantifying

ecosystem services before and after an event or accounting for the number of fish killed or trees

damaged. Regular annual floods provide water resources for domestic supply, irrigation or

industrial use. Some of the most important benefits of floods are linked to the maintenance of

biological diversity in the flood plain ecology (Smith and Ward, 1998). Furthermore, many rivers

carry minerals and nutrients which support agricultural production on the flood plains. Another

aspect that makes it difficult to quantify the ecological consequences of floods is that some of the

benefits from floods tend to become evident months or years after the event, or are often not

apparent at all (e.g. recharging of groundwater stocks). This suggests that any immediate ecological

accounting is prone to error (NRC, 1999). Flooding in river ecosystems should be regarded as a

natural process and not as a disturbance.

ACKNOWLEDGEMENT

The contribution is the result of VEGA Project No. 1/0513/14“ Research capabilities to

measure and assess the impact of human resource management practices on organizational

performance.”.

REFERENCES

ČAMROVÁ, L - JÍLKOVÁ, J. et al. (2006) Povodně v území – institucionální a ekonomické

souvislosti. IEEP, Institut pro ekonomickou a ekologickou politiku při FNH VŠE v Praze,

Eurolex Bohemia, Praha, 2006. 174 s. ISBN 80-7379-000-9.

DE MOEL ,H. - VAN ALPHEN, J. - AERTS, J. C. J. H. (2009) Flood maps in Europe – methods,

availability and use. In: Nat. Hazards Earth Syst. Sci., 9, 289–301, 2009.

EEA (European Environment Agency). (2001) Sustainable water use in Europe. Part 3 - Extreme

hydrological events: Hoods and droughts. Environmental issue report No. 21. 84 p.

Copenhagen, 2001. [Online]

file:///D:/Download/Environmental%20issue%20report%20No%2021%20Sustainable%20water

%20use%20in%20Europe-%20Part%203-

%20Extreme%20hydrological%20events%20floods%20and%20droughts%20.pdf.

EEA, WHO, and JRC. (2008) Impacts of Europe’s changing climate – 2008 indicator-based

assessment. European Environment Agency, Copenhagen, Denmark, EEA No 4/2008. [Online]

http: //reports.eea.europa.eu/eea report 2008 4/en.

EEA. (2010) Mapping the impacts of natural hazards and technological accidents in Europe —

An overview of the last decade. European Environment Agency. EEA Technical report. No

13/2010. 144 pp. Copenhagen, 2010. ISBN 978-92-9213-168-5. ISSN 1725-2237.

HANÁK, T. - VÍTKOVÁ, E. - HROMÁDKA, V. (2009) Flood Risk Management and Flood

Zones System in Czech. In Proceedings of Eleventh International Symposium on Water

http://www.ieep.cz/cz/tiskove-zpravy/params/4.html

http://www.ieep.cz/cz/tiskove-zpravy/params/4.html

60

Management and Hydraulic Engineering. Skopje, Makedonie: Faculty of Civil Engineering, Ss.

Cyril and Methodius University, Skopje, 2009. s. 615-622. ISBN: 978-9989-2469-7- 5.

COM (Komisia európskych spoločenstiev). (2004) Manažment rizík povodní. Prevencia, ochrana

a zmiernenie škôd po povodniach. Oznámenie komisie rade, EP, EHSV a výboru regiónov,

Brusel, KOM(2004)472. 2004.

KUNDZEWICZ, Z.W. (2004) Floods and flood protection: business-as-usual?, The Basis of

Civilization - Water Science? (Proceedings of the UNESCO/1 AHS/IWI1A symposium held in

Rome. December 2003). IAHS Publ. 286. 2004.

KUNDZEWICZ, Z.W. - PIŃSKWAR, I. - BRAKENRIDGE, G.R. (2013) Large floods in Europe,

1985–2009. In: Hydrological Sciences Journal, 58 (1), 1

LANGHAMMER, J. et al. (2007 A) Změny v krajině a povodňové riziko. Sborník příspěvků

semináře Povodně a změny v krajině. Vydané v rámci projektu VaV SM/2/57/05, PřF UK,

Praha, 251 s. ISBN 978-80-86561-87-5.

LANGHAMMER, J. (2007 B) Současné přístupy k hodnocení a modelování povodňového rizika.

In: Langhammer, J. (ed): Povodně a změny v krajině. MŽP a PřF UK, Praha, pp. 13-32.

MESSNER, F. - MEYER, V. (2005) Flood damage, vulnerability and risk perception – challenges

for flood damage research. UfZ Discussion Papers, 2005, 13, 1–26.

MUNICH RE. (2005) Weather catastrophes and climate change - is there still hope for us?.

Münchener Rückversicherungs-Gesellschaft, München, 264 p. ISBN 3-937624-81-3.

MUNICH RE. (2013) Europe's floods top 2013 disaster bill. [Online] 09. 07. 2013.

http://www.news.com.au/business/europes-floods-top-2013-disaster-bill-according-to-munich-

re/story-e6frfm1i-1226676778882.

MŽP SR. (2010) Analýza stavu protipovodňovej ochrany na území Slovenskej republiky 2010

a jej prílohy č. 1 a 2. 2010. [Online] http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vlastny_material-

analyza_stavu_ppo_na_uzemi_sr.pdf.

http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/priloha_1-suhrn_vysledkov_analyzy.pdf.

http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/priloha_2-doplnenie_k_castiam_analyzy.pdf.

MŽP SR. (2013) Škody po tohtoročnej povodni sú v Bratislave o 98% nižšie ako v roku 2002.

[Online] http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-

spravy-oktober-2013/skody-po-tohtorocnej-povodni-su-bratislave-98-nizsie-ako-roku-2002.html.

NRC. (1999) The Impacts of Natural Disasters. National Academy Press, Washington, D.C., 80 p.

ISBN: 978-0-309-07510-7

SEIFERT, P. (2012) S bezpečím roste škoda?. Kancelář Regionálního plánovacího sdružení Horní

údolí Labe/Východní Krušnohoří . [Online] http://strima-

ziel3.eu/fileadmin/user_upload/Infomaterials/s_bezpecim_roste_skoda.pdf.

SMITH, K. - WARD, R. (1998) Floods — Physical Processes and Human Impacts. John Wiley &

Sons, Chichester. 1998. No. of pages: 382. ISBN 0-471-95248-6.

http://www.news.com.au/business/europes-floods-top-2013-disaster-bill-according-to-munich-re/story-e6frfm1i-1226676778882

http://www.news.com.au/business/europes-floods-top-2013-disaster-bill-according-to-munich-re/story-e6frfm1i-1226676778882

http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vlastny_material-analyza_stavu_ppo_na_uzemi_sr.pdf

http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vlastny_material-analyza_stavu_ppo_na_uzemi_sr.pdf

http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/priloha_1-suhrn_vysledkov_analyzy.pdf

http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/priloha_2-doplnenie_k_castiam_analyzy.pdf

http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-oktober-2013/skody-po-tohtorocnej-povodni-su-bratislave-98-nizsie-ako-roku-2002.html

http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-oktober-2013/skody-po-tohtorocnej-povodni-su-bratislave-98-nizsie-ako-roku-2002.html

61

SOUKOPOVÁ, J. - FUROVÁ, L. (2012) Macroeconomic implication of the floods – a case study

for the regions of the Czech Republic. In: Acta universitatis. agriculturae. et silviculturae.

Mendelianae. Brunensis., 2012, LX, No. 7, pp. 289–298.

TINGSANCHALI, T. (2012) Urban flood disaster management. In: Procedia Engineering 32

(2012) 25-37, online na www.sciencedirect.com.

VAN ALPHEN, J. - LODDER, Q.(2006) Integrated flood management: experiences of 13

countries with their implementation and day-to-day management. Proceedings of the 3rd

International Symposium on Flood Defence, 25–27 May 2005, Nijmegen, the Netherlands.

Irrigation and drainage. 55: S159–S171 (2006). Published online in Wiley InterScience

(www.interscience.wiley.com).



CONTACT ADDRESS:

Ing.Svetlana Dobrovičová - doktorand Slovenskej akadémie vied SR, Bratislava,

[email protected]

Ing. Radovan Dobrovič - doktorand Slovenskej akadémie vied SR, Bratislava,

[email protected]

doc.Ing. Ján Dobrovič, PhD., University of Prešov in Prešov,Faculty of management,

[email protected]

http://www.sciencedirect.com/

http://www.interscience.wiley.com/

mailto:svetlana.dobrovicova@st

62

ANALYSIS OF CONDITIONS FOR TOURISM DEVELOPMENT IN THE

PREŠOV REGION

Ján Dobrovič

ABSTRACT

This paper deals with aspects of regional environment on the basis of an example from

eastern Slovakia and focuses on the development of SMEs, mainly in the Prešov Region.

It analyzes characteristic features of the region’s environment with respect to the EU and

Slovakia (demography, economy, market conditions, education, technology, infrastructure,

resources, etc.). In the conclusion of the paper, suggestions for the development of SMEs

according to analyzed aspects are presented.

KEY WORDS

SME development, aspects, region

JEL classification: L80.

1. CHARACTERISTICS OF THE REGION

The regional environment of the Prešov Self-Governing Region is influenced by the Region’s

Economic and Social Development Programme, in which actions on the way towards the

implementation of development plants are specified. The region was historically perceived in

particular as an agricultural area, with well-known sheep and cattle farming and forestry. At

the start of the 20th century, industrial manufacturing started to develop intensively, under the

effect of which the region started to change into an agricultural-industrial area. Tourism,

which uses the attractiveness of the whole region, has been on the rise recently. The border

character of the region nowadays offers opportunities for the development of cross-border co-

operation.

The Prešov Region has an area of 8,998 km2, which is about 18 % of the territory of Slovakia.

The region is administratively divided into 13 districts. It includes 666 municipalities, 23

towns and cities, and 2 military districts. The average population density is 88 per km2.

54.3 % of the total population live in towns and villages (the regional capital Prešov has the

population of 97,720). In the territory of the Prešov Region, there are deposits of the

following mineral raw materials: bentonite and zeolite, lime stones and cement raw materials,

construction raw materials - andezites and raw materials from them. Particularly significant

are the deposits of salt in the locations of Solivar - Prešov, where brine extraction of

nationwide significance takes place.

With respect to international transport, the region has a significant position on the north-south

as well as east-west axes. The important main (northern) Bratislava - Žilina - Poprad - Prešov

63

- Košice corridor and an eastern Stará Ľubovňa - Bardejov - Svidník - Prešov - Košice -

Michaľany corridor run through it. The connection of the region to the European transport

network is a problem. The Plavec - Prešov - Košice railway line is of a nationwide and

international significance. In the territory of the region, there is an international airport in

Poprad.

The territory of the Prešov Region is supplied with electric energy through the national

electrical grid substation in Lemešany.

The capacity of underground and surface water sources covers the needs of the region with

a margin.

In the statistical register of businesses, as of the end of 2013, there were 58,722 registered

enterprises, organisations, and businesses. Most of them were small businesses – natural

persons not registered in the business register (almost 77.6 %).

The region belongs to moderately industrialised areas, with a significant share of the

processing industry. The Prešov Region’s share on Slovakia’s revenues from own operations

and goods in the manufacturing industry in 2012 was 5.2 % (€1.8bn). The manufacturing

industry is concentrated in particular in the districts of Prešov, Poprad, Humenné, and

Bardejov. With respect to industry types, production of foods and beverages, manufacture of

machines and equipment, textile and clothes production, and chemical and electrical

engineering industries prevail. The agriculture in the region specialises in crop production.

The unemployment rate in the population of the region is one of the highest in Slovakia.

The natural environment in the region can be characterized as one of the less disturbed ones in

Slovakia.

In the territory of the region, there are 2,079 schools and education facilities. Prešov

University with 9 faculties and a detached department of the Technical University - Faculty of

Manufacturing Technologies - is located there.

The network of healthcare facilities in the region includes 12 hospitals.

The social sphere includes a complex of activities, from various civic activities, through

cultural and sporting activities, up to social services for citizens in difficult living situations.

The results of the summary analysis of the region’s environment are shown in Table 1.

The following global strategic objectives result from the analysis:

A. Stop the region’s economic and social lagging behind and, as soon as possible, set on

the road of economic and social development leading towards continual decrease in

disparity between the Prešov Region and other regions of Slovakia and Slovakia as a

whole in the economic performance, social dynamics, ecological balance and the overall

quality of living.

B. Mobilise internal resources of the region and secure resources from outside of the

region as supplementary, but essential, since the Prešov Region is weak in terms of

resources.

64

2. PROBLEMATIC AREAS AND SOME ASPECTS OF THE DEVELOPMENT OF THE

REGION

The technical infrastructure, compared with other regions and real needs of our region, is

insufficient and it is necessary to complete its building, in particular in the area of roads and

motorways, telecommunications, and utilities. A built-up infrastructure is an opportunity for

further development of business and further inflow of investments, and it also contributes to

the increasing of quality of the life of the population.

Tourism, culture, and external relations is an area on which we can build and therefore it is

necessary to develop the tourism industry with the focus on increased competitiveness, with

the emphasis on the quality of services and on the building of the region’s image.

Business support and development is an area in which the lack of funds for the

development and a low level of product finalization are dominating. It is necessary to create a

suitable environment for business and thus the creation of competition capable to produce in

the EU; focus on finalization in the light industry and use the region’s strengths for the

development of services.

Agriculture, forestry and rural development are particularly sensitive development areas.

While the agriculture is permanently underfinanced, the forest industry, at the current logging

rate, shows low production finalisation. The rural areas record continual decline in population

due to migration in search of jobs.

The social area and healthcare should be completed institutionally in their building, people

should be prepared for that, and a suitable model of financing should be found.

The natural environment should focus on securing access by the whole population to

sources of drinking water; reduction in waste generation, and ecological waste management;

protection of soil, air, and biodiversity; rational use of natural resources and countryside; and

environmental education and creation of institutional partnerships.

Learning, education, and science are some of the basic preconditions for the preparation of

human resources and require the creation of a flexible system that will react flexibly to the

requirements of the job market, with adequate financial support.

The amount of funds available for the development is limited by the economic performance of

the state and by a contribution from EU funds. Currently known is just the amount of

contribution from EU funds, but its splitting into individual programmes and sectors has not

been very clear so far.

Its basic priority is the economic growth of the region’s economy, increase in the region’s

economic performance, and the competitiveness of its economic entities while respecting

sustainability principles.

The securing of the implementation of the region’s development programme is determined by

measures of the National Development Plan and Act No. 503/2001 Z.z. on regional

development support. According to EU criteria (Regulation 99/1260/EC), the partnership

principle, applied in the creation and activities of monitoring committees, is one of the most

important principles of a successful regional policy. Act No. 503/2001 Z.z. defines the lowest

monitoring committee at the regional level, i.e. NUTS II - in our case a NUTS II region -

65

Eastern Slovakia (Prešov and Košice Self-Governing Regions).

3. LOAN PROGRAMMES TO SUPPORT SMES

Microloan programme

The objective of the microloan programme is the support of small business in selected regions

of Slovakia and making capital available for starting businesses. The programme is intended

for small businesses with fewer than 50 employees whose business activities arise from the

needs of the region.

Loan programme Development II to support SMEs with support from the EU

Long-term investments may be financed with the loan, except:

- financing of projects started earlier than 6 months before the date of the submission of the

application at the SZRB bank through the implementing bank (ex-post financing);

- replacement of other financing (debt restructuring);

- primary agricultural production and mining projects;

- projects related with gambling, real property, banking, insurance or financial brokering, or

weapons.

The loan programme Development II to support SMEs

With a loan, it is possible to finance medium-term and long-term investments, except:

- financing of projects started earlier than 6 months before the date of the submission of an

application at the SRZR bank through the implementing bank (ex-post financing);

- replacement of other financing (debt restructuring);

- primary agricultural production and mining.

Loan programme "Support"

The loan can be used for:

- procurement of tangible assets (lands, buildings, constructions, machinery, instruments, and

equipment, tools, etc.);

- procurement of intangible assets (licences, appreciable rights, etc.);

- investment costs that were provingly not started earlier than 6 months before the submission

of the loan application.

66

Table 1 - Summary of the analysis

Strengths Weaknesses

● Location of the region on a pan-European

corridor and Baltic – south-eastern Europe

route

● Natural and cultural-historical potential

● Qualification level of educational facilities

● Qualified human resources, available

flexible workforce

● Very good conditions for tourism

● Diversified structure of manufacturing

industries

● Abundance of high quality drinking and

mineral water resources

● Insufficient transport infrastructure as well

as technical infrastructure of municipalities

● Lack and inaccessibility of funding sources

in the region

● Low level of basic and supplementary

services

● Not secured accessibility of healthcare

services according to the specifics and

needs of the population

● Weak base of scientific and research

institutions

● Waste management

Opportunities Threats

● Completion of the transport infrastructure

will increase the attractiveness of the

region for investors, transport operators,

and visitors to the region

● Opportunity for the development of the

potential of the nature and countryside,

and ecological stabilisation through

decreasing energy demand by increasing

the share of renewable sources of energy

and by good waste management

● Enlargement of the market after joining

the EU and the creation of offers for

effective investors

● Effective use of EU sources for the

optimisation of offer and demand on the

job market and in the building of the basic

infrastructure

● Increased opportunities for tourism in the

region by its targeted regionalisation, offer

of packaged products, and increased

promotion

● Development of an information society

● Inclusion of marginalised groups into the

job market and willingness to take

responsibility for own destiny

● Failure to complete the transport

infrastructure will cause the region’s further

lagging behind and an unsuitable transport

mode will increase the burdening on the

environment

● Devastation of the environment, insufficient

flood protection

● Inability to adapt to the EU market and

drain of qualified workforce

● Further horizontal and vertical social

disintegration

● Uncoordinated approach of entities involved

in tourism may lead to its further

fragmentation and decline

● Ineffective use of funds intended for the

development of the job market may lead to

an increased number of groups dependent

on social assistance

67

4. CONCLUSION

The way out for small and medium enterprises in the analysed region is also, among other things,

their association.

The securing of logistical and distribution services in particular is unbearably costly for SMEs. The

way towards the effectiveness and rationality is in the building of logistics and distribution centres

(LDCs). LDCs are systems that secure most of the distribution activities and services for the

customer. They represent a connection between manufacturers, transport agents, dispatchers, and

customers, and thus exceeding enterprise systems. LDCs secure in particular the following

activities:

● Transport and its coordination;

● Warehousing;

● Purchase order processing;

● Job management;

● Product price labelling;

● Special packaging;

● Sufficient inspection of the quantity and quality of the supplied goods;

● Information and coordination services;

● Consulting;

● and other.

An LDC is understood to be an integrated system of services with organisation centralisation and

with major geographic features; i.e. an LDC for small businesses has a regional significance.

LDCs may be organised by a large company that co-operates with a larger number of small

businesses and, by the establishment of an autonomous business unit, secures logistics and

distribution services, in particular for regular suppliers or subcontractors. With the understanding by

the managers of a large company that small businesses are not “servants” of the large company but

its partners, who may contribute to its higher efficiency, LDCs organised in such a way may be an

advantageous form of the organisation. There may also be strategic alliances, which mostly have

the legal form of inter-enterprise co-operation or a joint venture. Areas, times, and methods of co-

operation between partners in the alliance are specified on the basis of contracts or legally valid

agreements.

LDCs organised in such a way may exist either as independent joint ventures or as facilities of

small business associations, e.g. of the mentioned small business chamber or of a professional

association. In the world, there are also LDCs that are parts of scientific and technological parks

at technological colleges and universities.

REFERENCES

1. Nemec, V.,1995, Victoria Publishing, Praha, Organizace výrobních živností a malých podniku

(Organisation of Manufacturing Small Businesses and Small Enterprises),

2. Rašner, Jaroslav,1995, INCO'99 Bratislava, Logisticko-distribučné centrá malého podnikania

(Small Business Logistics and Distribution Centres) Program hospodárskeho a sociálneho

rozvoja prešovského samosprávneho kraja. Materiál PSK (Programme of Economic and Social

Development of the Prešov Self-Governing Region, material of the Prešov Self Governing

68

Region). Prešov 2009. (unpublished)

3. Sujová, Andrea,2005, Published by TUZVO. Zvolen Aspekty reštrukturalizácie drevárskych

podnikov (Aspects of the Restructuring of Wood Processing Companies).. ISBN 80-228-1543-8

4. Dobrovič, Ján,2004,TU Zvolen, Regionálne malé a stredné podnikanie v oblasti spracovania

dreva. Dizertačná práca. (Regional Small and Medium Business in Wood Processing.

Dissertation thesis.)



CONTACT ADDRESS:

doc.Ing. Ján Dobrovič, PhD., University of Prešov in Prešov,Faculty of management,

[email protected]

69

ANALÝZA VYBRANÝCH VÝVOJOVÝCH INDIKÁTOROV TRVALO

UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ANALYSIS OF CHOSEN DEVELOPMENT INDICATORS OF THE

SUSTAINABLE DEVELOPMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC

Mariana Dubravská

ABSTRACT

Sustainable development has been defined as development that meets the needs of the present

without compromising the ability of future generations to meet their own needs. The European

Union's Sustainable Development Strategy sets out the objective of promoting a prosperous,

innovative, knowledge-rich, competitive and eco-efficient economy, which provides high living

standards and full and high-quality employment throughout the European Union. The economic

prosperity of Slovakia and its sustainable economic growth can be achieved through a full

convergence of our economy with the economies of advanced EU Member States. The Paper aims

at the analysis of chosen development indicator of the Sustainable Development of the Slovak

Republic.

KEY WORDS

Sustainable development. Indicators. Slovak Republic

JEL classification: O1

SÚHRN

Trvalo udržateľný rozvoj bol zadefinovaný ako rozvoj, ktorý zohľadňuje potreby dnešnej doby

bez obmedzenia budúcej generácie pri zohľadňovaní ich potrieb. Stratégia EÚ pre trvalo

udržateľný rozvoj si kladie z cieľ podporovať inovatívnu, znalostnú, konkurencieschopnú a eko-

efektívnu ekonomiku, ktorá zabezpečí vysoký životný štandard a vysokú a vysoko-kvalifikovanú

zamestnanosť v rámci Európskej únie. Ekonomická prosperita Slovenska a jej trvalo udržateľný

rozvoj môžu byť dosiahnuté konvergenciou slovenskej ekonomiky s ekonomikami vyspelých

členských štátov EÚ. Príspevok analyzuje vybrané idńdikátory trvalo udržateľného rozvoja SR.

70

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Trvalo udržateľný rozvoj. Indikátory. Slovenská republika

ÚVOD

Pojmy trvalá udržateľnosť (sustainability) a trvalo udržateľný rozvoj (sustainable

development) sa začali používať začiatkom 70-tych rokov najmä v súvislosti s poznaním, že

nekontrolovateľný rast akýkoľvek (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) je

neudržateľný v prostredí obmedzených zdrojov. Trvalo udržateľný rozvoj v Slovenskej

republike právne vymedzuje § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Podľa neho ide o

taký „rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich

základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené

funkcie ekosystémov.“ Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý (priebežný),

komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne,

sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej,

regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva

(miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne

uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje

alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy

života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a

prírodné dedičstvo (NR SR 2013).

Koncept trvalo udržateľného rozvoja hovorí o spôsobe ekonomického rastu, ktorý pokrýva

potreby spoločnosti vytváraním podmienok blahobytu v krátkodobom, strednodobom, no najmä

dlhodobom horizonte. V máji 2001 bola prijatá Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj.

Externú dimenziu získala v 2002, keď Komisia prijala globálne partnerstvo pre udržateľný

rozvoj. Cieľom Stratégie je zabezpečiť vysokú úroveň environmentálnej ochrany, sociálnej

spravodlivosti a kohézie, ekonomickej prosperity a aktívna celosvetové podpora trvalo

udržateľného rozvoja. Medzi týmito kľúčovými väzbami existujú mnohé prepojenia –

využívanie obnoviteľných zdrojov energie a klimatické zmeny, klimatické zmeny a chudoba,

chudoba a používanie environmentálne citlivých technológií a postupov. Pre meranie pokroku

pri napĺňaní stratégie boli stanovené Indikátory trvalo udržateľného rozvoja. V zhode so

zameraním stratégie a šírkou pojmu „trvalo udržateľný rozvoj“ nepokrývajú len otázky

životného prostredia, ale aj udržateľnosti ekonomického rastu a sociálnej kohézie. Indikátory sú

rozdelené do siedmych tematických okruhov, tie sa delia na témy a oblasti záujmu.

71

Tabuľka 1: Indikátory trvalo udržateľného rozvoja Téma Úroveň 1 Podtémy do ktorých sú zaradené

indikátory v úroveni 2 a 3

Ekonomický rozvoj Rast HDP na hlavu Investície

Konkurencieschopnosť

Zamestnanosť

Chudoba a sociálna exklúzia Miera ohrozenosti chudobou

po sociálnych transferoch

Monetárna chudoba

Prístup k trhu práce

Iné aspekty sociálnej vylúčenosti

Starnutie obyvateľstva Súčasná a projektovaná miera

závislosti v staršom veku

Adekvátnosť penzií

Demografické zmeny

Stabilita verejných financií

Verejné zdravie Pravdepodobné dožitie pri

narodení

Ochrana ľudského zdravia

a životný štýl

Bezpečnosť a kvalita potravín

Manažment chemikálií

Zdravotné riziká spôsobená

environmentálnymi podmienkami

Klimatické zmeny a energia Celkové emisie skleníkových

plynov

Celková domáca spotreba

energie podľa zdrojov

Klimatické zmeny

Energia

Vzory výroby a spotreby Domáca spotreba surovín Ekologická efektivita

Vzory spotreby

Poľnohospodárstvo

Sociálna zodpovednosť

Riadenie prírodných zdrojov Populačné trendy chovaných

vtákov

Výlov rýb mimo bezpečný

biologický limit

Biodiverzita (žiadne indikátory

zatiaľ nie sú k dispozícii)

Morské ekosystémy

Zdroje sladkej vody

Využitie pôdy

Doprava Celková spotreba energie

dopravou

Rast dopravy

Cena dopravy (žiadne indikátory

zatiaľ nie sú k dispozícii)

Sociálne a environmentálne

dopady dopravy

Dobré vládnutie Miera dôvery občanov voči

inštitúciám EÚ

Koherentnosť politiky

Verejná účasť

Globálne partnerstvo Oficiálna rozvojová pomoc Globalizácia obchodu

Financovanie trvalo udržateľného

rozvoja

Manažment zdrojov

Zdroj: Europska únia 2015

Trvalo udržateľný rozvoj je pojmom, ktorý prenikol v súčasnosti do mnohých sfér

ekonomicko-sociálneho života. Mnohé doposiaľ hodnotené dimenzie rozvoja či rastu, začali byť v

poslednom období dopĺňané aj o sféru udržateľnosti. Avšak samotná udržateľnosť rozvoja je

pomerne ťažko kvantifikovateľná. O to viac je zložité posudzovať jednotlivé procesy, či javy v

spoločnosti, aj v kontexte udržateľnosti (resp. trvalej udržateľnosti). Zmyslom trvalej udržateľnosti

72

nie je obmedziť vývoj, či spomaliť rast a rozvoj, ale nájsť také modely rozvoja spoločnosti, ktoré

nebudú obmedzujúce pre budúce generácie (Huttmanová 2011).

MATERIÁL A METÓDY

Príspevok analyzuje vybrané indikátory trvalo udržateľného rozvoja SR. Príspevok je

súčasťou riešenia grantového projektu KEGA No. 032PU-4/2013.

Dáta potrebné k vypracovaniu príspevku boli získané od Európskej komisie, vedeckých prác

a publikácie a z internetových stránok relevantných inštitúcií akými sú Štatistický úrad, atď. Pri

realizácii cieľa boli použité metódy ako komparácia, analýza, syntéza a dedukcia.


Rast HDP na hlavu

Slovensko by sa mohlo v roku 2020 stať lídrom regiónu a dosiahnuť až 90 percent priemeru

únie. Predpokladom je ročný rast ekonomiky o 2,8 percenta. O päť rokov by sa SR mohlo dostať už

na 90 percent priemeru EÚ, čím by sa dostalo na čelo medzi porovnávanými krajinami bývalého

východného bloku. Z hľadiska vývoja vidíme nárast HDP na obyvateľa počas sledovaného obdobia

od roku 2005 (viď graf 1).

Graf 1: HDP na obyvateľa (podľa parity kúpnej sily, %)

Zdroj: Deloitte 2015

V roku 2013 dosahovalo Slovensko 76 percent priemernej úrovne EÚ. Porovnanie vybranými

krajinami EU znázorňuje obrázok 1.

73

Obrázok 1: HDP na hlavu vo vybraných krajinách (% priemernej úrovne Európy)

Zdroj: Eurostat 2013

Miera ohrozenosti chudobou po sociálnych transferoch

Chudoba a sociálne vylúčenie sú javy mnohodimenzionálne. Tak ako neexistuje jediná, alebo

správna definícia chudoby, neexistuje ani jediný všeobecne prijatý spôsob jej merania. Každé

meranie chudoby znamená, že meriame len určitý koncept chudoby. Miera rizika chudoby po

sociálnych transferoch predstavuje podiel osôb (v percentách) v celkovej populácii, ktorých

ekvivalentný disponibilný príjem sa nachádza pod hranicou rizika chudoby (60 % mediánu

národného ekvivalentného disponibilného príjmu). Indikátor miera rizika chudoby po sociálnych

transferoch ovplyvňuje množstvo faktorov. Za najvýznamnejšie faktory môžeme vo všeobecnosti

považovať regionálne hľadisko, vek, pohlavie, typ domácnosti, pracovná intenzita domácnosti,

najčastejší status ekonomickej aktivity, vlastnícky vzťah k obydliu. Je známe, že Slovensko sa

dlhodobo zaraďuje medzi krajiny s výraznými hospodárskymi a sociálnymi rozdielmi medzi

regiónmi. Nerovnomernosť medzi jednotlivými krajmi Slovenska súvisí predovšetkým s

nerovnomerným rozmiestnením priemyslu. Problémy chudobnejších krajov sa prehlbovali aj v

dôsledku nedostatočne rozvinutej infraštruktúry, slabej dopravnej siete, menej sa rozvíjajúceho

podnikateľského prostredia a nižšej vzdelanostnej úrovne časti obyvateľstva.

Na Slovensku sledujeme klesajúci počet ľudí s rizikom chudoby z 32 % v roku 2005 na 18,4

% v roku 2014. Celková miera rizika chudoby po sociálnych transferoch v členení podľa krajov je

uvedená v tabuľke 2.

74

Tabuľka 2: Celková miera rizika chudoby po sociálnych transferoch v členení podľa krajov

(v %)

Zdroj: Štatistický úrad SR 2013

Súčasná a projektovaná miera závislosti v staršom veku

Starnutie obyvateľstva je jednou z najväčších výziev nadchádzajúcich desaťročí. V období

rokov 2010 až 2050 by mal podľa demografických odhadov Eurostatu narásť počet obyvateľov EÚ

nad 65 rokov zo súčasných 87 miliónov na 148 miliónov, čiže o 70 %. Zároveň tieto prognózy

naznačujú pokles počtu osôb v produktívnom veku od 15 do 64 rokov o 12 %, teda zo súčasných

335 miliónov na 294 miliónov v roku 2050.3 Pomer počtu osôb vo veku nad 65 rokov k počtu ľudí

v produktívnom veku od 15 do 64 rokov (ďalej označovaný ako „demografický pomer závislosti“4)

by sa tak mal zdvojnásobiť z 26 % na takmer 50 %. Na 100 ľudí vo veku 15-64 rokov by potom

pripadlo až 50 osôb vo veku nad 65 rokov (namiesto súčasných 26). Pozoruhodné pritom je, že

aktuálne predpovede pre jednotlivé štáty Európskej únie vykazujú výrazné rozdiely. Najvýraznejší

nárast demografického pomeru závislosti projektuje Eurostat v prípade Slovenska. Na základe

použitých predpokladov by sa mal tento pomer strojnásobiť – zo 17 % v roku 2010 na 55 % v roku

2050.5 Slovensko ako v súčasnosti „najmladšia“ krajina v rámci EU (spolu s Írskom) by teda v

priebehu nasledujúcich štyroch desaťročí „zostarla“ do tej miery, že by sa stala jednou z

„najstarších“ (Türk 2011).

75

Graf 2: Miera zamestnanosti starších pracovníkov (%)

Zdroj: Európska komisia 2015

Slovenská republika mala v roku 2014 mieru 44,8 % zamestnanosti starších pracovníkov.

Daný údaj predstavuje nárast o 22 % oproti roku 2004. V počte zamestnaných vo vyššom veku

prevažujú muži hodnotou 53,1 %.

ZÁVER

Koncept trvalo udržateľného rozvoja hovorí o spôsobe ekonomického rastu, ktorý pokrýva

potreby spoločnosti vytváraním podmienok blahobytu v krátkodobom, strednodobom, no najmä

dlhodobom horizonte. Pre meranie pokroku pri napĺňaní stratégie boli stanovené Indikátory trvalo

udržateľného rozvoja. Cieľom predkladaného príspevku bolo analyzovať vybrané indikátory – rast

HDP na hlavu, miera ohrozenosti chudobou po sociálnych transferoch a súčasná a projektovaná

miera závislosti v staršom veku. V roku 2013 dosahovalo Slovensko 76 percent priemernej úrovne

EÚ HDP na obyvateľa. V rámci vývoja tohto ukazovateľa môže konštatovať konštatný rast. Na

Slovensku sledujeme klesajúci počet ľudí s rizikom chudoby z 32 % v roku 2005 na 18,4 % v roku

2014. Starnutie obyvateľstva je jednou z najväčších výziev nadchádzajúcich desaťročí. Aj na

Slovensku sa táto skutočnosť odráža v číslach. Slovenská republika mala v roku 2014 mieru 44,8 %

zamestnanosti starších pracovníkov. Daný údaj predstavuje nárast o 22 % oproti roku 2004. V počte

zamestnaných vo vyššom veku prevažujú muži hodnotou 53,1 %.

Záverom môžeme konštatovať, že z hodnotených indikátorov sledujeme mierne priaznivé

zmeny v raste HDP na hlavu a v miere ohrozenosti chudobou po sociálnych transferoch a mierne

nepriaznivé zmeny v súčasnej a projektovanej miere závislosti v staršom veku.

76

POĎAKOVANIE

Príspevok bol vypracovaný ako jeden z výstupov v rámci riešenia projektu KEGA 032PU-

4/2013.

BIBLIOGRAFIA

Deloitte. (2015). Slovensko možno o 5 rokov dobehne ČR v HDP na hlavu. [online]. [cit. 14.

septembra 2015]. Dostupné z: http://www.investujeme.sk/deloitte-slovensko-mozno-uz-o-5-

rokov-dobehne-cr-v-hdp-na-hlavu/

European Commission. 2013. Sustainable development indicators. [online].[ cit. 10. Septembra

2015]. Dostupné z: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/sdi/indicators

Európska únia. (2015). Trvalo udržateľný rozvoj. [online]. [cit. 10. septembra 2015].

Dostupné z: http://www.europskaunia.sk/trvalo_udrzatelny_rozvoj1

Huttmanová, E. (2011). Vybrané aspekty a problémy hodnotenia udržateľného rozvoja. In: Kotulič.

R. (ed.). Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2011. PU v Prešove.

[online]. [cit. 14. septembra 2015]. Dostupné z:

http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic14/pdf_doc/11.pdf

NR SR. (2015). Indikátory trvaloudržateľného rozvoja. [online]. [cit. 14. septembra 2015].

Dostupné z: http:// www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-88550

Türk, E. (2011). Pomer závislostí v kontexte demografických zmien. [online]. [cit. 14. septembra

2015]. Dostupné z:

http://www.alternativa.sk/fileadmin/user_upload/dokumnety/Pracovny_zosit_AKO_1_-

_POMER_ZAVISLOSTI_V_KONTEXTE_DEMOGRAFICKYCH_ZMIEN.pdf

Statistical Office of the Slovak Republic. [online]. [cit. 14. septembra 2015]. Dostupné z:

http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/160fc96e-084a-42a3-b5df-2154982464d7/



KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Mariana Dubravská, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01

Prešov


http://www.investujeme.sk/deloitte-slovensko-mozno-uz-o-5-rokov-dobehne-cr-v-hdp-na-hlavu/

http://www.investujeme.sk/deloitte-slovensko-mozno-uz-o-5-rokov-dobehne-cr-v-hdp-na-hlavu/

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/sdi/indicators

http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic14/pdf_doc/11.pdf

http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-88550

http://www.alternativa.sk/fileadmin/user_upload/dokumnety/Pracovny_zosit_AKO_1_-_POMER_ZAVISLOSTI_V_KONTEXTE_DEMOGRAFICKYCH_ZMIEN.pdf

http://www.alternativa.sk/fileadmin/user_upload/dokumnety/Pracovny_zosit_AKO_1_-_POMER_ZAVISLOSTI_V_KONTEXTE_DEMOGRAFICKYCH_ZMIEN.pdf

http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/160fc96e-084a-42a3-b5df-2154982464d7/

77

ANALÝZA VYBRANÝCH TRANSFEROV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

ANALYSIS OF SELECTED TRANSFERS IN THE SLOVAK REPUBLIC

Jana Džuňová

ABSTRACT

Transfers are an inherent and essential part of every budget. Except to the theoretical

definition of that issue is part of the contribution analysis of selected transfers too, which are

provided to individuals and nonprofit legal entities and their comparison over time.

KEY WORDS

Transfers, public budget, expenditure, funding.

JEL classification: E20.

SÚHRN

Transfery tvoria neoddeliteľnú a základnú súčasť každého rozpočtu. Okrem teoretického

vymedzenia uvedenej problematiky je súčasťou príspevku aj analýza vybraných transferov, ktoré sú

poskytované jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám a ich komparácia v čase.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Transfery, verejný rozpočet, výdavky, financovanie.

ÚVOD

Transfery sú základnou zložkou verejných výdavkov vo všetkých rozpočtoch fungujúcich vo

verejnej správe. Predstavujú prostriedky poskytované rozmanitým subjektom bez akejkoľvek

protihodnoty (Hamerníková (2010, s. 77). Uvedená autorka ich považuje za výdavky špecifického

charakteru a tvrdí, že podiel transferov na verejných výdavkoch neustále narastá. Túto skutočnosť

dopĺňa aj Peková (2005, str. 200) ktorá dodáva, že transfery majú tendenciu a sklon neustále

narastať, najmä čo sa týka transferov smerujúcich pre obyvateľstvo konkrétnej krajiny.

Pri klasifikácii transferov možno postupovať analogicky ako pri členení výdavkov na bežné a

kapitálové. Ako uvádza portál Ministerstva financií Slovenskej republiky (07. 09. 2015), v oblasti

78

bežných transferov sú vymedzené ďalšie akoby podoblasti, ktoré uľahčujú a sprehľadňujú ich

klasifikáciu; do týchto podoblastí patria:

▪ transfery v rámci verejnej správy,

▪ transfery určené jednotlivcom a právnickým osobám, ktoré vykonávajú svoju činnosť na

neziskovom princípe,

▪ transfery nefinančným subjektom a príspevkovým organizáciám, ktoré nie sú zaradené vo

verejnej správe v registri organizácií, ktorý vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky,

▪ náklady na likvidáciu štátnych podnikov a akciových spoločností, náklady spojené s

určením Fondu národného majetku Slovenskej republiky za sprivatizovaný majetok,

▪ transfery do tuzemských finančných inštitúcií,

▪ transfery poskytované do zahraničia.

Kapitálové transfery majú tiež svoje miesto v ekonomickej rozpočtovej klasifikácii.

Obdobne ako pri bežných transferov tam patria:

▪ transfery v rámci verejnej správy,

▪ transfery, ktoré sú určené pre jednotlivca alebo pre právnickú osobu neziskového charakteru,

▪ transfery do zahraničia,

▪ transfery pre finančné inštitúcie.

Tieto kapitálové transfery sa od bežných líšia najmä tým, že sú určené na dlhšie časové

obdobie a zároveň majú vyššiu čiastku finančných prostriedkov.

V ďalšej časti príspevku priblížime metódy využité pri písaní a v diskusii sa budeme

venovať tej zložke bežných transferov, ktoré sú distribuované jednotlivcom a neziskovým

právnickým osobám. Záver obsahuje ich vzájomné porovnanie.

MATERIÁL A METÓDA

Pri spracovávaní príspevku sme vychádzali z odbornej literatúry domácich i zahraničných

autorov zaoberajúcich sa problematikou verejných výdavkov. Pri klasifikácii transferov nám boli

nápomocné legislatívne zdroje dostupné na portáli Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Výsledky skúmania, ktoré sú v príspevku uvedené, boli zostavené na základe voľne dostupných

databáz Štatistického úradu Slovenskej republiky a ich následnej analýzy a komparácie v čase.

79


Bežné transfery určené pre jednotlivcov a neziskové právnické osoby

Ako sme už uviedli v úvode, transfery predstavujú nenávratné platby z verejných rozpočtov.

Tento pojem sa v mnohých prípadoch spája so sociálnym zabezpečením, sociálnou pomocou

poskytovanými dávkami a pod., no na druhej strane, pod sociálne zabezpečenie okrem rôznych

finančných, či hmotných podpôr spadá aj politika vzdelávania, bývania, zamestnanosti

a v neposlednom rade zdravotná a tiež aj rodinná politika (Geffert, 2009, str. 8).

Ak sa však vrátime k časti, respektíve k podsystému sociálneho zabezpečenia, ktorý sa týka

sociálnej pomoci, Rievajová (2006, str. 14) tvrdí, že tento druh podpory znamená, že sa občan ocitol

v situácii, kedy nie je v jeho moci, ani v moci jeho rodiny, aby sa sám zaopatril. Ako uvádza

Macková (2009, str. 78) hlavným cieľom sociálnej pomoci je „zabezpečiť občanovi pomoc za jeho

aktívnej účasti pri prekonávaní alebo zmierňovaní sociálnej alebo hmotnej núdze“.

Tieto aspekty možno zaradiť pod oblasť sociálnej politiky štátu, ktorá tvorí neoddeliteľnú

súčasť ekonomiky a hospodárstva každej krajiny. Podľa Demeka (2010, str. 53 – 54) pri hľadaní

zdrojov na fungovanie sociálnej politiky a pri financovaní sociálnej pomoci je presadzovaný princíp

plurality zdrojov. Najčastejšie ide o transfery zo štátneho rozpočtu, prípadne z rozpočtov

samosprávnych celkov. Nevylučuje však ani samofinancovanie príjemcom na základe finančnej

spoluúčasti.

Z uvedeného možno konštatovať nevyhnutný zásah štátu. Ako uvádza Žofčinová (2010, str.

39), Slovenská republika sa radí k demokratickým krajinám, nepopiera nutnosť intervencie do

fungovania ekonomiky štátu a berie na vedomie aj svoju spoluzodpovednosť za to, v akej sociálnej

situácii sa obyvateľstvo nachádza.

Práve táto spoluzodpovednosť a starostlivosť štátu o svoje obyvateľstvo bude predmetom

nasledujúcej tabuľky, v ktorej rozanalyzujeme vybrané indikátory sociálneho zabezpečenia

s porovnaním v čase, konkrétne:

▪ výdavky na dávky, ktoré sú financované zo strany štátu,

▪ výdavky na sociálnu starostlivosť,

▪ výdavky na sociálnu ochranu.

80

Tabuľka 1: Výdavky na dávky v Slovenskej republike (mil. Eur)

642 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Sociálne dávky a

dôchodky 653,23 709,32 815,19 834,22 828,73 838,78 873,42

Sociálna starostlivosť 587,50 606,88 655,05 673,72 680,93 697,79 672,17

Sociálna ochrana 10 757 11 813 12 322 12 591 13 110 : :

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Slovstatu (09. 09. 2015)

Štátne sociálne dávky a dávky nemocenského a dôchodkového poistenia

Ako prvý indikátor v rámci tejto kategórie transferov sme uviedli štátne sociálne dávky

a dávky nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré sú hradené štátom. Ako uvádza Slovstat,

(10. 09. 2015), pod túto skupinu patria všetky dávky, ktoré sú hradené štátom, konkrétne šesť

príspevkov týkajúcich sa podpory pri starostlivosti o deti, príspevok pre dôchodcov a príspevok

na pohreb, tri druhy dôchodkov spolu s dvoma spôsobmi ich navýšenia. Spadajú tu aj výdavky na

kúpeľnú starostlivosť a v neposlednom rade prídavky na deti.

Ako môžeme v tabuľke vidieť, počas sledovaného obdobia mali tieto dávky a príspevky

stúpajúcu tendenciu a v roku 2014 oproti roku 2008 bol zaznamenaný približne 33% nárast. No

v roku 2013 oproti roku 2012 stúpli zhruba len o 1 %. Rastúca tendencia nebola však počas celého

obdobia, ktorý sme analyzovali, nakoľko v roku 2011 začali výdavky klesať, no v ďalších rokoch

mierne stúpali.

Z tejto skupiny bola najväčšia časť zdrojov v roku 2014 podľa Slovstatu (10. 09. 2015)

prerozdelená na rodičovské príspevky v sume 356,18 mil. Eur (40,78 %) a tiež aj na prídavky na

deti vo výške 318,99 mil. Eur (36,52 %). Naopak, najmenej finančných prostriedkov bolo v roku

2014 vynaložených na dôchodok manželky (0,22 mil. Eur), ktorý podľa Metodických vysvetliviek

Slovstatu (10. 09. 2015) predstavuje dávku hradenú štátom, ktorá je poskytovaná vydatým ženám,

ktoré dosiahli vek aspoň 65 rokov, alebo sú invalidné a zároveň im nevzniklo právo na iný druh

dôchodku. Taktiež musia spĺňať podmienku, že nie sú ekonomicky aktívne, teda nevykazujú žiaden

iný zárobok. Príspevok na pohreb bol v roku 2014 na úrovni 3,9 mil. Eur, čo predstavuje 0,45 %

z celého balíka štátnych sociálnych dávok a touto výškou sa uvedený príspevok zaradil medzi

dávky s druhou najnižšou výškou finančných prostriedkov v danom časovom období.

81

Sociálna starostlivosť

Podobne aj sociálna starostlivosť, ako druhý analyzovaný ukazovateľ, je vyšpecifikovaná

Štatistickým úradom Slovenskej republiky (11. 09. 2015), podľa ktorého sa do tejto oblasti

zaraďujú výdavky v oblasti sociálnych služieb (ich zariadenia, podpora občanov, ktorí sa ocitnú

v hmotnej núdzi, prípadne sú ťažko zdravotne postihnutí). Okrem uvedených sem prislúchajú aj

príspevky neštátnym subjektom a prevody z mimorozpočtových prostriedkov, či fondov.

V roku 2014 bolo najviac peňazí prerozdelených občanom, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi

(245,77 mil. Eur). Naopak, najmenej zdrojov plynulo do kategórie ďalších sociálnych služieb

(0,435 mil. Eur), ktoré však Metodické vysvetlivky Slovstatu (10. 09. 2015) bližšie nekonkretizujú.

Výdavky na sociálnu ochranu

Posledným indikátorom, ktorým sa budeme v tejto podkapitole zaoberať je ukazovateľ,

výdavkov na sociálnu ochranu. Do tejto sféry sa začleňujú podľa databázy Slovstatu (11. 09.

2015) dávky spojené s invaliditou, chorobou (resp. zdravotnou starostlivosťou), starobou,

sociálnym vylúčením a bývaním, nezamestnanosťou, výdavky v oblasti zabezpečenia pozostalých

a taktiež aj rôzne administratívne náklady, ktoré spolu s uvedenými dávkami tvoria celkovú sumu

výdavkov na sociálnu ochranu.

V rámci dávok na sociálnu ochranu bolo najviac finančných zdrojov distribuovaných na

peňažné a vecné plnenie a podporu v oblasti staroby, konkrétne 4 950 mil. Eur, čo značí zhruba 37

% z celkovej sumy určenej na sociálnu ochranu.

Za výdavkami na starobu nasledujú výdavky na zdravotnú starostlivosť a taktiež aj na

chorobu (3 875 mil. Eur). Metodické vysvetlivky Slovstatu (10. 09. 2015) túto kategóriu vymedzuje

ako finančnú pomoc, ktorá je poskytovaná v súvislosti s duševnou, alebo telesnou chorobou a tiež

ako starostlivosť, ktorá je cielene orientovaná na skvalitnenie a zlepšenie zdravotného stavu ľudí,

prípadne na jeho udržanie. Nepatrí tu však invalidita, ktorá tvorí samostatnú skupinu.

Najnižšie výdavky v tejto oblasti boli vynaložené na tzv. iné výdavky (21 mil. Eur) a na

administratívne náklady (336 mil. Eur). O niečo vyššie výdavky boli v roku 2012 určené na bývanie

a sociálne vylúčenie (349 mil. Eur). Výdavky pre osoby, ktoré sú vedené v evidencii

nezamestnaných osôb predstavovali 512 mil. Eur. Náklady pre osoby, ktoré utrpeli ujmu v podobe

smrti blízkej osoby boli v sledovanom období oproti dávkam pre nezamestnaných vyššie o 148 mil.

Eur.

82

ZÁVER

Záverečná časť príspevku obsahuje vzájomnú komparáciu analyzovaných ukazovateľov. Ak

navzájom porovnáme vyššie uvedené indikátory ako skupinu jednotlivých dávok a príspevkov

tvoriacu jeden celok, môžeme vidieť, že najvyššie výdavky boli vynaložené na oblasť sociálnej

ochrany a na druhej strane, najnižšie investície predstavovala oblasť sociálnej starostlivosti.

Rozdiel medzi týmito dvoma ukazovateľmi predstavoval v roku 2012 12 429,07 milióna

Eur. No všetky ukazovatele majú minimálne jeden spoločný znak, ktorý spočíva v rastúcej

tendencii a vo zvyšujúcom sa objeme finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na financovanie

a zabezpečenie tej ktorej oblasti. Dôvodov, prečo je tomu tak, je skutočne veľa a neustále pribúdajú

ďalšie.

Zjednodušene a zovšeobecnene môžeme konštatovať, že nárast tejto skupiny výdavkov zo

štátneho rozpočtu je výsledkom stavu na trhu práce, stúpajúcej miery nezamestnanosti v určitých

obdobiach a s tým súvisiacej a zvyšujúcej sa potrebe zabezpečenia občanov, ktorí stratili prácu.

Okrem týchto faktorov uvádza Krajčíková (12. 09. 2015) aj ďalšie, ako je starnutie populácie

a kríza tzv. tradičnej rodiny, ktorá súvisí s ohrozením aj takých hodnôt, akými sú solidarita v

spoločnosti, či opak akéhosi sebectva a egoizmu. Autorka to odôvodňuje tým, že rodina sa čoraz

viac relativizuje a výsledkom tohto procesu je narastajúci počet rodičov, ktorí vychovávajú deti

samostatne a zároveň aj klesajúci počet osôb, ktoré by im mohli v prípade ťažšej, či nepriaznivej

životnej situácii pomôcť.

V takomto prípade nastupuje štát s prívlastkom sociálny a prostredníctvom svojej

redistribučnej funkcie sa snaží o zmiernenie negatívnych dopadov konkrétnych sociálnych udalostí.

Pochopiteľne, ani v tomto prípade nemožno vylúčiť sociálne rozdiely, ktoré nastávajú a ktoré sú

spôsobené nepostačujúcimi prostriedkami na strane tých, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu a na

strane tých, ktorí si svoje potreby a želania snažia zabezpečiť svojpomocne.

No okrem krízy solidarity v základných, rodinných medziľudských vzťahoch autorka vo

svojom článku hovorí aj o solidarite medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Takáto

spolupatričnosť medzi základnými subjektmi trhu práce je ohrozená práve krízou, ktorá je na trhu

práce a hrozbou straty zamestnania, či rizikami neúspechu pri hľadaní práce.

Druhým faktorom, ktorý Krajčíková (12. 09. 2015) uvádza a ktorý má podľa nej vplyv na

zvyšovanie výdavkov, príspevkov a dávok sociálnej ochrany, sociálnej pomoci a podobne je

starnutie populácie, ktoré je výsledkom toho, že sa rodí menej detí a viac ľudí zomiera

(nepriaznivý prírastok obyvateľov). Okrem toho sa čoraz častejšie rozpráva o zvyšovaní veku,

v ktorom občanovi vznikne nárok na odchod do dôchodku. Opodstatnenie takéhoto opatrenia je

otázne a konfrontujúce pri otázke zamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl, ktorí sa snažia

83

zaradiť do kategórie ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ale aj v prípade tých občanov, ktorí už

vykazovali určitú aktivitu na trhu práce, no v súčasnosti sú v evidencii nezamestnaných.

V konečnom dôsledku však všetky tieto kategórie obyvateľstva zostanú odkázané na pomoc

od štátu, či už vo forme poskytovania dôchodkov, alebo skrze podporu v nezamestnanosti, čo má

vplyv na výšku transferov poskytovaných jednotlivcom.

BIBLIOGRAFIA

DEMEK, P., 2010. Atribút sociálnej pomoci v práve a jeho funkcia pri zvládaní

nepriaznivých sociálnych udalostí. In VERNARSKÝ, M. a kol. 2010. Sociálna funkcia v právnej

úprave zdaňovania príjmov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-

7097-861-0.

GEFFERT, R., 2009. Sociálna politika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

ISBN 978-80-7097-740-8.

HAMERNÍKOVÁ, B., MAATYOVÁ A. a kol., 2010. Veřejné finance. Praha: Wolters

Kluwer ČR, a. s. ISBN 978-80-7357-497-0.

MACKOVÁ, Z., 2009. Právo sociálneho zabezpečenia, všeobecná časť. Šamorín: Heuréka.

ISBN 978-80-89122-53-0.

PEKOVÁ, J., 2005. Veřejné finance, úvod do problematiky. Praha: ASPI, a. s. ISBN 80-7357-

049-1.

RIEVAJOVÁ, E. a kol., 2006. Sociálne zabezpečenie. Bratislava: SPRINT vfra. ISBN 80-

89085-62-8.

ŽOFČINOVÁ, V., 2010. Sociálny status občana v kontexte právnej úpravy zdaňovania

príjmov fyzických osôb. In VERNARSKÝ, M. a kol. 2010. Sociálna funkcia v právnej úprave

zdaňovania príjmov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 26 – 47 s. ISBN 978-

80-7097-861-0.

Internetové zdroje

E-polis, společenskovědní časopis. 2007. Sociálný štát (2) – V treťom tisícročí. [on – line].

[Cit. 12. 09. 2015]. Dostupné na internete: <http://www.e-polis.cz/clanek/socialny-stat-2-v-tretom-

tisicoroci.html>.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky. 2014. Úplné znenie Ministerstva financií

Slovenskej republiky z 08. 12. 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová

klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie. [on –

84

line]. [Cit. 07. 09. 2015]. Dostupné na internete:

<http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7861>.

Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2015. Demografia a sociálne štatistiky. Sociálne

zabezpečenie. Štátne dávky, sociálna pomoc, sociálna ochrana. [on – line]. [Cit. 09. 09. 2015].

Dostupné na internete:

<http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=387&cmd=go&s=1002&sso=2&so=35>.


zabezpečenie. Štátne dávky. Metodické vysvetlivky. [on – line]. [Cit. 10. 09. 2015]. Dostupné na

internete: <http://www.statistics.sk/pls/elisw/utlData.htmlBodyWin?uic=67>.


zabezpečenie. Sociálna pomoc. [on – line]. [Cit. 11. 09. 2015]. Dostupné na internete:<

http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=751&m_sso=2&m_so=35&ic=75>.


zabezpečenie. Štátne dávky. [on – line]. [Cit. 10. 03. 2015]. Dostupné na internete:

<http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=506&m_sso=2&m_so=35&ic=288>.



KONTAKTNÁ ADRESA

Mgr. Jana Džuňová, Fakulta verejnej správy, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.


http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=751&m_sso=2&m_so=35&ic=75


85

EFEKTY VYBRANÝCH ŠTÁTNYCH ZÁSAHOV NA NEZAMESTNANOSŤ

NA SLOVENSKU

EFFECTS OF SELECTED GOVERNMENT INTERVENTIONS ON

UNEMPLOYMENT IN SLOVAKIA

Jana Fiľarská

ABSTRACT

Unemployment is one of the macroeconomic indicators. It is a serious economic, social and

political problem. Particularly problematic is the long-term unemployment. The aim of the article

was to describe unemployment and unemployment rate in Slovakia between 2004 and 2014. Its

growth was markedly signed a financial crisis in 2008. The minimum wage, living wage, levies and

taxes affect employment. A significant proportion of creating and sustaining jobs have also

government intervention in the form of subsidies, incentives, programs, etc.

KEY WORDS

Unemployment, The unemployment rate, Minimum wage, The subsistence minimum, State

interventions.


SÚHRN

Nezamestnanosť je jedným z makroekonomických ukazovateľov. Je vážnym ekonomickým,

sociálnym a politickým problémom. Zvlášť problematická je dlhodobá nezamestnanosť. Cieľom

článku bolo popísať nezamestnanosť a mieru nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2004 až 2014

a opísať vybrané vplyvy štátnych zásahov na nezamestnanosť, akými sú minimálna mzda, životné

minimum, odvodové a daňové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov, podpora

zamestnávateľov, dotácie alebo iné vládne programy. Na raste počtu nezamestnaných sa výrazne

podpísala kríza na finančných trhoch v roku 2008. Snahu vlády je napomáhať pri tvorbe a

udržiavaní pracovných miest.

86

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Nezamestnanosť, Miera nezamestnanosti, Minimálna mzda, Životné minimum, Štátne zásahy.

ÚVOD

Jedným z hlavných ukazovateľov ekonomiky je nezamestnanosť. V dôsledku nerovnováhy

medzi ponukou a dopytom pracovnej sily vzniká sociálno-ekonomický jav, nazvaný

nezamestnanosť (Vincúr a kol 2007). Skupinu nezamestnaných, ekonomicky aktívnych ľudí, tvorí

časť obyvateľstva nad 15 a do 64 rokov, ktorá si hľadá prácu, je schopná okamžite alebo najneskôr

do štrnástich dní do práce nastúpiť a súčasne nepoberá žiadny plat, alebo skupina ľudí, ktorá si

prácu nehľadá. Skutočnosť, že nie každý, kto nepracuje, je nezamestnaný, tak ako nie každý, kto

pracuje, je zamestnaný (Mareš 1994), upozorňuje na závažný problém, že aj zamestnanému napriek

tomu, že je zamestnaný, zo zamestnania nemusí plynúť príjem a nezamestnaný môže mať iné

príjmy, ako príjmy zo zamestnania alebo podnikania.

Na nezamestnanosť vplýva hneď niekoľko faktorov, akými sú dopyt a ponuka na trhu práce,

vzdelanie, mzdy, odvodové a daňové zaťaženie, pomoc malým a stredným podnikom, vplyv

zahraničných investícií, inflácia, vzdelanie a pod. Na nezamestnanosť vplýva snaha

nezamestnaných hľadajúcich si prácu podľa svojich schopností, síl alebo iných predpokladov.

Nezamestnanosť je zložitým sociálnym javom a procesom, ktorá má množstvo príčin a prináša so

sebou závažné ekonomické, sociálne aj politické dôsledky (Nový 1997). Práceschopné

obyvateľstvo je rozdelené na dve skupiny, pričom prvú skupinu tvoria zamestnaní, druhú skupinu

nezamestnaní. V dokonalej ekonomike s pružnými mzdami sa určité skupiny obyvateľstva môžu

rozhodnúť pre dobrovoľnú nezamestnanosť, v opačnej situácii pri nepružnosti miezd vzniká

nedobrovoľná nezamestnanosť (Lisý 2007). Nezamestnanosť meriame ukazovateľom miery

nezamestnanosti (Holman 2002). Pri rovnováhe trhu práce a výrobkov hovoríme o prirodzenej

miere nezamestnanosti (Lisý 2007). Ukazovateľ miery nezamestnanosti je vyjadrovaný

percentuálne, kde U vyjadruje počet nezamestnaných a L vyjadruje počet zamestnaných:

Miera nezamestnanosti je teda podielom nezamestnaných a súčtu zamestnaných

a nezamestnaných. Pokiaľ trh nie je v rovnováhe s ponukou a dopytom po výrobkoch a kým

existuje dobrovoľná nezamestnanosť, prirodzená miera nezamestnanosti sa nemôže rovnať nule.

Nezamestnaní, ktorí si aktívne hľadajú prácu sú poväčšine registrovaní na úradoch práce, čím

87

vzniká registrovaná nezamestnanosť, ktorú je možné merať. Na Slovensku počet nezamestnaných

a mieru nezamestnanosti meria štatistický úrad SR.

K ekonomicky aktívnym ľuďom patria aj zamestnaní. Je to skupina pracujúcich ľudí starších

ako 15 rokov a mladších ako 64 rokov, kde patria aj pracujúci, ktorí následkom choroby,

dovolenky, štrajku alebo iných prekážok v zamestnaní, práve nepracujú. Treťou skupinou sú

ekonomicky neaktívni, t.j mladší než 15 rokov a obyvateľstvo v dôchodkovom veku nad 64 rokov,

ktorí sú definovaní ako mimopracovné sily.

Podobne, ako mieru nezamestnanosti, je možné vyjadriť aj mieru zamestnanosti, a to ako

podiel zamestnaných k celkovému obyvateľstvu v rozpätí 15 až 64 rokov. Miera zamestnanosti sa

účinne využíva pri skúmaní vývoja zamestnanosti na trhu práce.

Dlhodobá nezamestnanosť patrí ku kľúčovým makroekonomickým ukazovateľom. Už pri

nezamestnanosti trvajúcej viac ako jeden rok, hovoríme o dlhodobej nezamestnanosti.

Nezamestnanosť má vážny sociálny dopad na obyvateľstvo, preto v posledných troch rokoch boli

na Slovensku vytvorené podporné balíčky na jej zníženie.

Jedným z ukazovateľom, ktorý ovplyvňuje nezamestnanosť je mzda. Mzda vyjadruje cenu

práce, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi za odvedenú prácu. Podľa § 7 ods. 1až 4 zákona

o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. určuje každoročne najnižšiu cenu práce minimálna mzda. S

prihliadnutím na ekonomickú a sociálnu situáciu je na Slovensku minimálna mzda každoročne

zvyšovaná. Ukazovatele, ktoré majú vplyv na zvýšenie minimálnej mzdy, vychádzajú z

pozorovania za posledné dva roky: Sú to ukazovatele vývoja:

• spotrebiteľských cien,

• zamestnanosti,

• priemerných mesačných miezd v hospodárstve Slovenskej republiky,

• životného minima.

K nezanedbateľným faktorom ovplyvňujúcich nezamestnanosť patrí aj životné minimum.

Životné minimum je zákonom daná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby. Pri menšom príjme

než je životné minimum nastáva stav hmotnej núdze. Životné minimum je jedným z hlavných

kritérií na zmenu minimálnej mzdy a zároveň na výšku hmotnej núdze, ktorú poberá nezamestnané

obyvateľstvo. Jej 19,2 násobok má zásadný účinok na základnú nezdaniteľnú časť, ktorá je

súčasťou výpočtu čistej mzdy.

Dňa 1.7. 2013 sa Opatrením MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. zmenilo životné minimum:

• pre jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu 198,09 EUR,

• pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu na sumu 138,19 EUR,

88

• pre zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa na sumu 90,42 EUR.

Podstatným faktorom vplývajúcim na nezamestnanosť je zásah štátu. Jedným z hlavných

záujmov štátu je pomocou aktívnej politiky trhu práce znižovať nezamestnanosť, vytvárať

a podporovať tvorbu a údržbu nových pracovných miest, motivovať obyvateľstvo pracovať

a zamestnávateľov zamestnávať. Okrem rekvalifikácie nezamestnaných a poradenskej činnosti,

najmä v oblasti zamestnávania, štát vytvára programy na zamestnávanie a samo zamestnávanie. Štát

znižuje nezamestnanosť pomocou poskytovania štátnych úľav a dotácií aj v súvislosti s prílevom

priamych zahraničných investícií. Snaha vlády o zníženie nezamestnanosti sa prejavila aj

v odvodových úľavách pre zamestnávateľov, dlhodobo nezamestnaných, stredne a málo

zarábajúcich. Sociálna politika sa prejavila aj pri zavedení mzdových limitoch pre pracujúcich

dohodárov a prijatí dočasného súbehu mzdy a dávky v hmotnej núdzi.

MATERIÁL A METÓDA

Pre naplnenie vytýčeného cieľa príspevku boli použité sekundárne údaje získané z webových

stránok Štatistického úradu Slovenskej republiky, webovej stránky Eurostatu Statistics Explained a

z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ročné ukazovatele za obdobie

rokov 2004 až 2014 boli získané a spracované z oficiálnych vyššie uvedených stránok. Základné

pojmy potrebné pre spracovanie boli získané zo slovenských zákonov uverejnených v zbierke

zákonov platných v súčasnosti. V článku boli využíté aj znalosti získané zo slovenskej a zahraničnej

odbornej literatúry.


Na Slovensku je nezamestnanosť evidovaná prostredníctvom Štatistického úradu SR. Pri

výpočte nezamestnanosti sa zároveň vychádza z údajov poskytovaných z tzv. evidovanej

nezamestnanosti – t.j. údaje poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prehľad nezamestnanosti v rokoch 2004 – 2014

Podľa sekundárnych údajov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky sú údaje o

počte nezamestnaného obyvateľstva a percentuálnej miery nezamestnanosti na Slovensku

spracované v tabuľke č. 1.

89

Tabuľka 1: Prehľad nezamestnanosti a miery nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2004 – 2014

Rok / ukazovateľ 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Počet

nezamestnaných

v tis

480,7 427,5 353,4 291,9 257,5 324,2 389,0 367,9 377,5 386 358,7

Medziročný

prírastok v tis. -53,2 -74,1 -61,5 -34,4 66,7 64,8 -21,1 9,6 8,5 -27,3

Miera

nezamestnanosti v

%

18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 14,2 13,2

Medziročný

prírastok v % -1,9 -2,9 -2,3 -1,4 2,5 2,3 -0,9 0,5 0,2 -1

Zdroj: (http://slovak.statistics.sk/, 10.septembra 2015)

Nezamestnanosť od roku 2004 do roku 2008 klesala, neskôr až do roku 2014 mala tendenciu

rastu. V roku 2004 bol stav nezamestnanosti zaznamenaný vo výške 480,7 tis obyvateľstva, v roku

2005 bol zaznamenaný pokles o 53,2 tis na počet obyvateľstva 427,5 tis. V nasledujúcom roku 2006

bol opäť pozorovaný pokles nezamestnanosti o 74,1 tis na počet obyvateľstva 353,4 tis. Rok 2007

mal opakovane tendenciu úbytku nezamestnanosti o 61,5 tis ľudí, stav nezamestnaných bol 291,9

tis ľudí. Posledný rok, kedy bola nezamestnanosť na Slovensku v nízkych číslach, bol rok 2008 s

poklesom o 34,4 tis nezamestnaných, úroveň nezamestnaného obyvateľstva bola 257,5 tis. V roku

2009 bol zaznamenaný prudký nárast nezamestnanosti v počte 324,2 tis nezamestnaných s

rozdielom 66,7 tis oproti roku 2008. Tento stav bol zapríčinený najmä finančnou krízou, ktorá sa v

Európe prejavila v druhej polovici v roku 2008. Rok 2010 mal opakovanie, ako rok 2009, sklon

rastu nezamestnaných o 64,8 tis na 389 tis nezamestnaných. Rok 2011 reprezentoval zmenu,

pretože nezamestnanosť v porovnaní s rokom 2010 poklesla o 21,1 tis. na počet 367,9 tis.

nezamestnaných. Druhá vlna rastu nezamestnanosti nastala v roku 2012, ktorý bol opätovne

poznačený rastom nezamestnanosti o 9,6 tis. na 377,5 tis ľudí bez práce, podobne aj rok 2013 mal

sklon k rastu počtu nezamestnaných na 386 tis, a to o 8,5 tis. Až v poslednom meranom roku bol

zaznačený pokles nezamestnanosti o 27,3 tis. V roku 2014 bolo na Slovensku 358,7 tis

nezamestnaných z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Maximum

nezamestnanosti za sledované obdobie bolo dosiahnuté v roku 2004 v počte 480,7 tis ekonomicky

činného obyvateľstva, minimum bolo pozorované v roku 2008 v počte 257,5 tis z celkového počtu

obyvateľstva.

Informačný stav nezamestnanosti je určený mierou nezamestnanosti. V roku 2004 bola

miera nezamestnanosti vyjadrená v 18,1%, v roku 2005 s poklesom o 1,9% na 16,2%. V roku 2006,

znova s poklesom o 2,9%, bola miera nezamestnanosti vypočítaná na 13,3%. Miera

90

nezamestnanosti v ďalšom roku 2007 mala opäť tendenciu mierneho poklesu o 2,3, pričom

vyjadrovala 11%. V roku 2008 miera nezamestnanosti, s menším poklesom o 1,4% oproti

predchádzajúcemu roku, bola vyjadrená v 9,6%. V roku 2009, následkom udalostí na finančných

trhoch, miera nezamestnanosti v porovnaní s rokom 2008 stúpla o 2,5 na 12,1%. Podobne i v roku

2010 vzrástla percentuálna miera nezamestnanosti o 2,3% na 14,4%. V roku 2011 bola miera

nezamestnanosti vyjadrená v 13,5%, s miernym poklesom o 0,9%. V roku 2012 s rastom o 0,5%

úroveň miery nezamestnanosti vzrástla na 14%. V roku 2013 mala miera nezamestnanosti obdobné

hodnoty ako v roku 2012, a to 14,2% s rozdielom 0,2% v porovnaní s rokom 2012. Percentuálna

miera v nezamestnanosti bola v roku 2014 vyjadrená v 13,2%, čo v porovnaní s rokom 2013

znamenal pokles o 1%.

Graf 1: Grafické zobrazenie nezamestnaných na Slovensku v rokoch 2004 - 2014

Zdroj: (http://slovak.statistics.sk/, 10. Septembra 2015)

Porovnanie úrovne miery nezamestnanosti a zamestnanosti na Slovensku v rokoch 2004 až

2014 je graficky znázornené v grafe č. 2.

http://slovak.statistics.sk/

91

Graf 2: Úroveň percentuálnej miery nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2004 – 2014

Zdroj: (http://slovak.statistics.sk/, 10. Septembra 2015)

Pre porovnanie - miera zamestnanosti sa počas celého obdobia pohybovala na úrovni 57% -

62%. Miera zamestnanosti dosiahla svoje maximum v roku 2008 so 62,38%, minimum miery

zamestnanosti bol zaznamenaný v roku 2004 s 57% z celkového ekonomicky aktívneho

obyvateľstva.

Tabuľka 2: Miera zamestnanosti na Slovensku v rokoch 2004 - 2014

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Miera

zamestnanosti v

%

57,0 57,7 59,4 60,7 62,3 60,2 58,8 59,3 59,7 59,9 61,0

Medziročný

prírastok 0,7 1,7 1,3 1,6 -2,1 -1,4 0,5 0,4 0,2 1,1

Zdroj: (http://ec.europa.eu/, 10. Septembra 2015)

Nezamestnanosť je ovplyvňovaná viacerými faktormi. napr. minimálnou mzdou, daňovým

a odvodovým zaťažením, životným minimom, vplyvom priamych zahraničných investícií, vplyvom

štátnej politiky, motiváciou, vzdelaním a pod.

Vplyv minimálnej mzdy na nezamestnanosť.

Jedným z faktorov majúcich vplyv na nezamestnanosť je mzda. Zavedením minimálnej

mzdy sa určili základné mzdové nároky vyplývajúce z vykonanej práce. Slovensko patrí ku

krajinám s najnižšou minimálnou mzdou. Podľa Eurostatu na Slovensku minimálnu mzdu zarába

približne 5% pracujúcich, priemernú mzdu zarába menej než 70% pracujúcich z celkovo

ekonomicky činného obyvateľstva. Dôvodom, prečo len 30% obyvateľstva zarába viac, než je

priemerná mzda, môžu byť vysoké príjmy vo vybraných odvetviach, akými sú napr. služby

http://slovak.statistics.sk/

http://ec.europa.eu/

92

v oblasti informácii a komunikácii, dodávky energií a priemyslu. Najmenšie mzdy sú vyplácané

prevažne v oblasti činností reštaurácii a pohostinstiev. Priemerná mzda vyplácaná na Slovensku

predstavuje poväčšine 2,5 násobok minimálnej mzdy.

Tabuľka 3: Vývoj minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku v rokoch 2004 – 2014 v EUR.

Rok/

Ukazovateľ 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

minimálna

mzda 216 229 252 269 269 295,5 307,7 317 327,2 337,7 352

medziročný

prírastok 13 23 17 0 26,5 12,2 9,3 10,2 10,5 14,3

priemerná

mzda 525,29 573,39 622,75 668,72 724,03 744,5 769 786 805 824 858

životné

minimum 152,03 157,01 165,31 170,28 178,92 178,92 185,38 189,83 194,58 198,09 198,09

medziročný

prírastok 4,98 8,30 4,98 8,63 0,00 6,46 4,45 4,75 3,51 0,00

Zdroj: (http://www.minimalnamzda.sk/, 10.septembra 2015, http://www.employment.gov.sk/, 10. Septembra 2015)

Najväčší prírastok minimálnej mzdy bol zaznamenaný v roku 2009 vo výške 295,5 EUR

z 269,- EUR. V roku 2008 sa minimálna mzda nezvyšovala vôbec. Najmenej sa minimálna mzda

zvýšila v roku 2011 z 307,7 EUR na 317,- EUR. Priemerná mzda na Slovensku sa vypočítava

aritmetickým priemerom všetkých vykazovaných hrubých miezd. Podľa údajov štatistického úradu

SR však viac, než 70% pracujúcich dosahuje menej než priemerný zárobok. Jedným z prvkov

majúcich vplyv na výšku mzdy je aj životné minimum, ktorého výška sa však vyvíjala iným

tempom ako minimálna mzda. Maximum zvýšenia životného minima bola dosiahnutý v roku 2008v

sume 178,92 EUR, a to až o 8,63 EUR, o niečo menej v roku 2006 v sume 8,30 EUR na 165,31

EUR. Minimum zvýšenia bolo dosiahnuté v roku 2013v hodnote 198,09 EUR. V tomto roku bolo

životné minimum zvýšené len o 3,51 EUR. Na rovnakej úrovni životné minimum bolo hneď

v dvoch rokoch. V roku 2009 ako v roku 2008 vo výške 178,92 EUR a v roku 2014 ako v roku

2013 vo výške 198,09 EUR. Podľa uvedeného zamestnanci dosiahli vyššiu čistú mzdu, pretože

životné minimum má priamy dosah na výšku základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka a manžela

(manželku).

So zvyšovaním minimálnej mzdy sa zvyšujú aj preddavky na daň, preddavky na zdravotné

poistenia a sociálne poistenie, preto mnohí malí zamestnávatelia nesúhlasia so zvyšovaním miezd.

Na Slovensku sa následkom znižovania nezamestnanosti od 1.1.2013 zaviedli povinné odvodové

položky aj pri výpočte miezd vyplácaných zamestnancom zamestnaných na iný než pracovný

pomer, teda tzv. dohodárov. Nový výpočet sa netýkal všetkých dohodárov, výnimky tvorili

dohodári na starobnom dôchodku alebo invalidnom dôchodku. Skutočnosť zavedenia povinných

http://www.employment.gov.sk/

93

odvodov aj pracovných pomerov vyvolala nevôľu slovenských zamestnávateľov. Preto sa

rozhodnutím vlády opäť zaviedli úľavy na vybrané typy dohôd, týkajúce sa najmä študentov.

Tabuľka 4: Prehľad odvodových položiek pri výpočte čistej mzdy pre zamestnanca v hlavnom pracovnom pomere

Sociálne poistenie Zdravotné poistenie Preddavky na daň

Zamestnanec 9,4% 4% 19% *

Zamestnávateľ 33,55% 10%

Zamestnanec 9,4% 2% 19% *

Zamestnávateľ 33,55% 5%

Zdroj: zákon č. 461/2003 Z.z., č. 580/2004 Z.z., č. 595/2003 Z.z.

• v súčasnosti podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z. § 11 je

základom výpočtu dane zo mzdy daňový základ znížený o základnú nezdaniteľnú

časť na daňovníka.

Medzi vládou SR a podnikateľskou sférou existuje spor o význame udržiavania minimálnej

mzdy. Kým zamestnávatelia sú za zrušenie minimálnej mzdy, pretože narúša ich ďalšie finančné

plánovanie, vláda sa zasadzuje za jej udržiavanie a obhajuje jej význam. Pravdou je, že minimálna

mzda je značne zneužívaná, a to najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.

Vplyv štátnej politiky na nezamestnanosť

Následkom krízy na finančných trhoch v roku 2008 na Slovensku po roku 2009 opäť stúpla

nezamestnanosť. Vláda SR preto prijala niekoľko opatrení v súvislosti so znižovaním

nezamestnanosti.

1. V oblasti dlhodobej nezamestnanosti, t.j. nezamestnanosť, ktorá trvá viac než jeden rok,

sa zaviedli aktivačné práce podporujúce udržavanie pracovných návykov.

2. Pre dlhodobo nezamestnaných sa zaviedli odvodové úľavy, t.j. zamestnávateľ za

zamestnanca odvádza iba garančné a úrazové poistenie, teda zo mzdy zamestnanca nie

sú zrážané žiadne povinné zdravotné a sociálne odvody. Využitie odvodovej úľavy je

možné, iba ak sa uzavrie hlavný pracovný vzťah založený pracovnou zmluvou, u

dlhodobo nezamestnaného a u toho zamestnávateľa, ktorý si túto vymoženosť uplatnil.

Odvodovú úľavu je možné uplatniť len na jeden pracovný pomer počas 12 po sebe

nasledujúcich kalendárnych mesiacoch.

3. Pre pracujúcich s nízkymi a strednými príjmami sa zaviedla odpočítateľná položka

týkajúca sa zníženia vymeriavacieho základu zdravotného poistenia, t.j. zamestnávateľ

neodvádza povinných 14% alebo 7% na zdravotné poistenie. Odvodová položka sa však

týka len zamestnancov iba s jedným pracovným pomerom založeným na pracovnej

zmluve bez akýchkoľvek iných príjmov.

94

4. Pre podporu pracujúcich bol v roku 2004 zavedený Daňový bonus na vyživované dieťa,

ktorý je každoročne zvyšovaný so zvyšovaním životného minima. Pre jeho vyplatenie

musí byť splnená podmienka príjmu aspoň 6 násobku minimálnej mzdy v danom roku,

a to z príjmov podľa §5 zo závislej činnosti alebo § 6 z podnikania v zmysle zákona č.

595/2003 Z.z

5. Pre brigádnikov – študentov denného štúdia zamestnaného na dohodu o brigádnickej

práci študentov do veku 25 rokov platí odvodová výnimka do výšky 200,- EUR. Opäť

táto výnimka sa vzťahuje len pre jednu takto uzavretú dohodu.

6. Absolvent školy pri zamestnaní sa na absolventskú prax od ÚPSVARu získava

v zamestnaní pri polovičnom pracovnom úväzku za obdobie šesť mesiacov paušálny

príspevok vo výške 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Pre zamestnávateľa nevznikajú žiadne priame náklady na vytvorenie takého pracovného

miesta.

7. Využitie fondov Európskej únie v operačných programoch:

• Kvalita životného prostredia

• Výskum a inovácie

• Ľudské zdroje

• Integrovaná infraštruktúra

• Integrovaný regionálny operačný program

• Program rozvoja vidieka

• Rybné hospodárstvo

• Efektívna verejná pomoc

• Technická pomoc

8. Investičné stimuly podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci podporujú

zamestnávanie najmä v oblasti priemyselnej výroby, technologických a inovačných

miest, v centrách zdieľaných služieb a v cestovnom ruchu. Ide predovšetkým o:

• poskytovanie financií alebo znížených predajných cien na obstaranie majetku,

• úľavy na daniach,

• príspevky na vytvorenie nových pracovných miest pre mladých do 29 rokov,

zamestnávanie občanov so zníženou pracovnou schopnosťou, tzv. vytvorenie

chránenej dielne.

http://www.finance.sk/dane/socialna-sfera/zivotne-minimum/

95

9. Podpora duálneho štúdia – tzv. učňovské vzdelávanie, kde študenti pracujú už počas

štúdia, pričom teoretické znalosti nadobúdajú počas štúdia v škole a praktické praxou

u zamestnávateľa.

Pre názornosť úspor následkom zavedenia odpočtovej položky alebo zavedenia odvodových

úľav pri hrubej mzde 380,- EUR sú v tabuľke č. 5 porovnané čisté mzdy pre zamestnanca a celková

cena práce pre zamestnávateľa.

Tabuľka 5: Výpočet čistej mzdy a ceny pracovného miesta pri hrubej mzde 380 ,- EUR pri uplatnení odpočítateľnej položky

OP alebo odvodovej úľavy OÚ

Druh odvodu

pri hrubej mzde 380

EUR

Zamestnanec Zamestnávateľ

Sadza v % s OP s OÚ Sadzba v

% s OP s OÚ

Zdravotné poistenie 4 15,2 0 0 10 38 0 0

Starobné poistenie 4 15,2 15,2 0 14 53,2 53,2 0

Nemocenské poistenie 1,4 5,32 5,32 0 1,4 5,32 5,32 0

Invalidné poistenie 3 11,4 11,4 0 3 11,4 11,4 0

Poistenie v

nezamestnanosti 1 3,8 3,8 0 1 3,8 3,8 0

Garančný fond 0 0 0 0 0,25 0,95 0,95 0,95

Rezervný fond 0 0 0 0 4,75 18,05 18,05 0

Úrazové poistenie 0 0 0 0 0,8 3,04 3,04 3,04

Daň z príjmu (19%) 19 2,31 5,19 11,98 0 0 0

Odvody spolu 53,23 40,91 11,98 133,76 95,76 3,99

Čistá

mzda 326,77 339,09 368,02

Celk.

cena

práce

513,76 475,76 383,99

Zdroj: Vlastné spracovanie

Pri hrubej mzde 380,-EUR je zamestnancovi vyplatená čistá mzda v sume 326,77 EUR.

O 12,32 EUR viac, pri uplatnení odpočítateľnej položky zamestnancovi prislúcha čistá mzda

v sume 339,09 EUR a pri uplatnení odvodovej úľavy zamestnanec má nárok na vyplatenie čistej

mzdy v sume 368,02 EUR, čo je o 41,25 EUR viac, než pri uplatnení všetkých odvodových

položiek.

Zamestnávateľ má pri hrubej mzde celkové náklady na jedno pracovné miesto v sume 513,76

EUR. Pri uplatnení odpočítateľnej položky je cena jedného takého pracovného miesta, s rozdielom

o 38,- EUR menej, vyčíslená na sumu 475,76 EUR a po uplatnení odvodovej úľavy je cena práce

vyhodnotená na sumu 383,99 EUR, čo je o 129,77 EUR menej ako pri odvádzaní plných odvodoch.

Využitie štátnych stimulov má nielen svoje klady, ale aj zápory. Zamestnávateľom by mali

slúžiť nielen na podporu vytvárania nových pracovných miest, ale najmä aj na ich udržiavanie.

Vyskytuje sa však mnoho prípadov, kedy zamestnávatelia takto financujú svoje podnikanie, keď po

96

uplynutí výhod striedajú zamestnancov na pracovných pozíciách, zrušujú pracovné miesta, časť

prevádzky alebo prevádzky premiestňujú do iných miest, kde majú opäť nové možnosti. Čas

a spätné väzby, najmä zo strany sociálnej poisťovne a úradov práce sociálnych vecí a rodiny,

preverí význam zavedenia niektorých úľav alebo dotácií. Ani odvodové úľavy pre zamestnanca nie

sú až také výhodné, pretože zamestnanec počas práceneschopnosti nemá nárok na vyplácanie

nemocenského poistenia. Ďalšou skrytou nevýhodou pre zamestnanca je, že obdobie počas ktorého

zamestnanec využíval tieto úľavy nie sú zahrnuté do obdobia rozhodujúceho pre výpočet

akéhokoľvek dôchodku, prípadne podpornej doby pre kompenzáciu straty zamestnania.

V konečnom dôsledku sú chýbajúce prostriedky v zdravotníctve a v štátnom rozpočte v súvislosti

s pokytovaním úľav vyrovnávané:

1. zvýšením daňového zaťaženia všetkých podnikajúcich:

• fyzických osôb – v roku 2015 sa nemení výška životného minima a vznikajú nové úpravy vo

vykazovaní výdavkov, čo ovplyvní zvýšenie dane,

• právnických osôb – od roku 2014 zavedením povinných daňových licencí (aj pri vykazovaní

straty) a opäť nevýhodné úpravy vo vykazovaní nákladov,

2. zvýšením odvodového zaťaženia všetkých fyzických osôb – pre výpočet poistného sa pre

určenie vymeriavaceho základu (v minulosti rovnajúcemu sa daňovému základu), k základu

dane pripočítava zaplatené poistné.

ZÁVER

Nezamestnanosť je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov. Jej zvyšovanie

má negatívny vplyv nielen na ekonomické zdravie štátu, ale aj zlé sociálne dopady na samotných

nezamestnaných. Úlohou vlády je pomocou štátnych zásahov nezamestnanosť znižovať. Vplyv

životného minima sa odráža na výške minimálnej mzdy, ktorá ovplyvňuje nezamestnanosť. Na

jednej strane zabezpečuje pracujúcim z nízkym príjmom garanciu aspoň minimálneho zárobku, na

druhej strane je zneužívaná. Okrem inflácie, vplyvu priamych zahraničných investícii, dopytu

a ponuky na trhu práce a pod, aj štátne zásahy majú dosah na dočasné zníženie nezamestnanosti.

Štát využíva k znižovaniu nezamestnanosti dotácie na nákup majetku, jeho obnovu, refunduje mzdy

pri novovytvorených pracovných miestach, podporuje zamestnávanie pomocou odvodových

položiek a úľav, napomáha absolventom formou šesť mesačnej mzdy, praxou pre študentov a pod.

Následkom udalostí na finančných trhoch v roku 2008 nezamestnanosť stúpla aj na Slovensku.

Politikou nezamestnanosti sa vláda snaží znižovať negatívne dopady finančnej krízy, avšak úžitok

niektorých zásahov bude viditeľný už v krátkej dobe. Je otázkou, či štátne zásahy v takom rozsahu

nie sú plytvaním štátneho rozpočtu. Nezamestnanosť má silný vplyv na nezamestnaného a jeho

97

okolie, zvlášť dlhodobá, pri ktorej vzniká strata pracovných návykov, zručností alebo aj schopností.

Preto problém nezamestnanosti treba riešiť nielen s využitím všetkých dostupných prostriedkov ale

riešenie treba nechať aj na samotnom trhu práce.

BIBLIOGRAFIA

HOLMAN, R. (2005). Ekonomie. Praha: CH. BECK. ISBN 80-7179-891-6

LISÝ, J. et al. (2007. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. ISBN

978-80-8078-164-4

MAREŠ, P. (1994). Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha: SLON, ISBN 80-901424-9-4

NOVÝ, I. et al. (1997). Sociologie pro ekonomy. Praha: Grada Publishing, 1997. ISBN 80-7169-

433-9

VINCÚR, P et al. (2007). Teória a prax hospodárskej politiky, 2nd ed. Bratislava: Sprint. ISBN 978-

80-89085-80-4

Eurostat Statistics Explained. [online]. [cit.10.september 2015] dostupné z

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Employment_statistics

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR.[online]. [cit.10.september 2015] dostupné z

http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/

https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf

[online]. [cit.10.september 2015] dostupné z

http://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-historia.php

http://www.mhsr.sk/dotacie-na-podporu-rozvoja-maleho-a-stredneho-podnikania/135610s

http://www.pwc.com/sk/sk/investicie

Štatistický úrad Slovenskej republiky. [online]. [cit.10.september 2015] dostupné z

http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/labour/indicators/!ut/p/b1/hZDJcqNA

EES_xR8g09CsxwYksTY0AgRcFIAEAswiCQPi60fj8dWeumRUxMuqyKQSKqKSLp2qMh2r

vks__u4JfwotV5RlGoG94NNAx_gQhCKBPANfQPwCwA-

DwJefCPo_v4i9LdB95O49g6UBy1FHKtJiWlYfdqkir5glTSFow0nXzli9KgIKIXJ6PmxOt9a9

MDbGVvoMuPx8LpK6TDJB9dRoXhjjAGxoDmYY2zdGGsvmBj_Khd-

VJoLW3T8qkBtpwSRzAcrpM8l5jC-DZZqTxzHPwWw-

6PW0VFFiB3Gx1x1tZz3Vdhb1HYpkJ0rz8nFFqVVcL4Wo3DOW8PPb23f2X8L9p7sjlXwhyh

5prGABIFp7DuhICzyJQAgQ_AZ-

qRdrfXuh4hcm_PgKMZRPRYA9HernoK_N6tVgMe3acHCNGNCABddWgP3tE4_yS3oaqAH

w1cT2653jZ-HrlOqeQy-

QEWL8_aanDCqpsvZ9ztt38A4lDvKCAHnIQcDQPBVaMRC2vT2rKHLJTTsctdAho26wrKpp

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Employment_statistics

http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/

https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf

http://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-historia.php

http://www.mhsr.sk/dotacie-na-podporu-rozvoja-maleho-a-stredneho-podnikania/135610s

http://www.pwc.com/sk/sk/investicie

http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/labour/indicators/!ut/p/b1/hZDJcqNAEES_xR8g09CsxwYksTY0AgRcFIAEAswiCQPi60fj8dWeumRUxMuqyKQSKqKSLp2qMh2rvks__u4JfwotV5RlGoG94NNAx_gQhCKBPANfQPwCwA-DwJefCPo_v4i9LdB95O49g6UBy1FHKtJiWlYfdqkir5glTSFow0nXzli9KgIKIXJ6PmxOt9a9MDbGVvoMuPx8LpK6TDJB9dRoXhjjAGxoDmYY2zdGGsvmBj_Khd-VJoLW3T8qkBtpwSRzAcrpM8l5jC-DZZqTxzHPwWw-6PW0VFFiB3Gx1x1tZz3Vdhb1HYpkJ0rz8nFFqVVcL4Wo3DOW8PPb23f2X8L9p7sjlXwhyh5prGABIFp7DuhICzyJQAgQ_AZ-qRdrfXuh4hcm_PgKMZRPRYA9HernoK_N6tVgMe3acHCNGNCABddWgP3tE4_yS3oaqAHw1cT2653jZ-HrlOqeQy-QEWL8_aanDCqpsvZ9ztt38A4lDvKCAHnIQcDQPBVaMRC2vT2rKHLJTTsctdAho26wrKppsCXbBjsahw0py-LumHcXSQr4GZCHFTDXunXr2i2b0PZm676ie0WaQQjR2n_y_ZQus-iMnl2uwMwaUvYRmZyTEiKp6B5jvhGFidiJXeqfQBnO1jUHnjpcKi3ilmiYGenQCQvmV1lER8nne_GNGtpgsnhPxIWN_gDy36tS/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/











98

sCXbBjsahw0py-LumHcXSQr4GZCHFTDXunXr2i2b0PZm676ie0WaQQjR2n_y_ZQus-

iMnl2uwMwaUvYRmZyTEiKp6B5jvhGFidiJXeqfQBnO1jUHnjpcKi3ilmiYGenQCQvmV1lE

R8nne_GNGtpgsnhPxIWN_gDy36tS/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/

http://www.zakonypreludi.sk/



KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Jana Fiľarská, Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov





http://www.zakonypreludi.sk/


99

PRÁVNA FORMA ORGANIZÁCIÍ TRETIEHO SEKTORA A POSÚDENIE

PROBLÉMOVÝCH OBLASTÍ ICH PÔSOBENIA

LEGAL FORM OF THE THIRD SECTOR ORGANIZATIONS AND

ASSESSMENT OF THE PROBLEM AREAS OF THEIR FUNCTIONING

Miroslav Frankovský, Zuzana Birknerová, Milan Černaj

ABSTRACT

The third sector organizations represent a significant and important part of the life of every

company. Their functioning is, however, affected by many issues. The presented report is aimed

at specification of the issues of functioning of the third sector organizations and subsequently at an

analysis of interconnections between the legal form of the third sector organizations and

assessment of the problems with their functioning. On the basis of an analysis of the data gained

from 357 third sector organizations, the economic and financial problems of their functioning are

accentuated. Apart from these problems there is also the financial support of the business sector

and self-financing. The aforementioned issues were assessed as the most significant both from the

viewpoint of the own organization as well as of the third sector in general. The detected differences

prove that when studying the third sector organizations, it is inevitable to take into consideration

not only the general issues of these organizations, but also the situational ones, e.g. the legal form

of existence of the third sector organizations.

KEY WORDS

Third sector. Third sector problems

JEL classification: K00.

100

SÚHRN

Organizácie tretieho sektora predstavujú významnú a dôležitú súčasť života každej

spoločnosti. Ich pôsobenie sa však stretáva s mnohými problémami. V prezentovanom príspevku je

pozornosť sústredená na špecifikáciu problémov pôsobenia organizácií tretieho sektora a následne

na súvislostí medzi právnou formou organizácie tretieho sektora a posúdením problémov ich

pôsobenia. Na základe analýzy údajov získaných od 357 organizácií tretieho sektora do popredia

vystupujú ekonomicko-finančné problémy pôsobenia týchto organizácií. Okrem týchto problémov sú

uvádzané finančná podpora podnikateľského sektora a samofinancovanie. Tieto problémy boli

posúdené ako najvýznamnejšie tak z hľadiska vlastnej organizácie, ako aj z hľadiska tretieho

sektora všeobecne. Zistené rozdiely potvrdili nevyhnutnosť zohľadniť pri skúmaní problematiky

organizácií tretieho sektora nie len všeobecné problémy týchto organizácií, ale aj situačné faktory,

napr. právnu formu existencie organizácií tretieho sektora.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Tretí sektor. Problémy tretieho sektora

ÚVOD

Občiansku spoločnosť charakterizuje existencia mimovládnych organizácií, ktoré sa

zúčastňujú na živote spoločnosti. Na Slovensku sa pre označenie všetkých mimovládnych

organizácií používa spojenie „Tretí sektor“. Socionet (2014) uvádza, že ku subjektom Slovenskej

organizovanej občianskej spoločnosti a základným právnym formám neziskových organizácií na

Slovensku patria:

• občianske združenia,

• nadácie,

• neinvestičné fondy,

• neziskové (verejnoprospešné) organizácie, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby.

Pojmom tretí sektor je podľa Skovajsu, Dohnalovej (2010) označovaná organizovaná sféra

slobodného ľudského správania a dobrovoľného združovania nachádzajúceho sa medzi štátom,

trhom a rodinou. Skúmaná oblasť zahŕňa širokú škálu ľudských aktivít, ktorých hlavnými

spoločnými znakmi sú organizovanosť, súkromný charakter a legálne individuálne, spoločné či

verejnoprospešné ciele, ktoré neobmedzujú práva občanov a nie sú zamerané na dosiahnutie zisku.

Čihovská a kol. (1999) tvrdia, že na označenie rozmanitosti aktivít tretieho sektora sa

používajú aj iné pomenovania, ktoré zdôrazňujú rôzne stránky danej problematiky. Pojem tretí

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ob%C4%8Dianska_spolo%C4%8Dnos%C5%A5_%28modern%C3%BD_v%C3%BDznam%29

101

sektor zdôrazňuje fakt, že sa jedná o sektor, ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. Pojem

neziskový sektor popisuje absenciu ziskového motívu, pričom sa dosiahnutý zisk vracia do ďalších

verejnoprospešných programov. Pojem dobrovoľnícky sektor vyzdvihuje participáciu

dobrovoľníkov, pričom v ňom pôsobia aj platení zamestnanci. Pojem mimovládny sektor naznačuje

určitú nezávislosť od trhu a štátu. Tošner, Sozanská (2002) dodávajú, že v súčasnosti predstavuje

dobrovoľníctvo fenomén, ktorý vzhľadom ku globalizácii prekračuje hranice štátov a poukazuje na

možnosti vzájomného spolunažívania založeného na vzájomnej solidarite a pomoci, napríklad

v procese podpory demokracie, vo forme rôznych kampaní pri ochrane ľudských práv, pri ochrane

životného prostredia a pod.

V tomto kontexte môže byť diskutovaná otázka či ide o rôzne pomenovania tretieho sektora

alebo sú to špecifikované charakteristiky tohto sektora.

Rektořík, Hyánek (2010) uvádzajú, že základné vymedzenie tretieho sektora pochádza zo

sektorového rozdelenia hospodárstva Slovenska. Sektorové členenie ekonomiky operuje s pojmami,

ako sú verejný sektor, súkromný sektor, tretí sektor a sektor domácností. Verejným sektorom je

popisovaná celá verejná správa, teda štát a samospráva (Tej, 2002). Súkromný sektor predstavujú

súkromné fyzické a právnické osoby zamerané na dosiahnutie zisku. Ich činnosti dohromady tvoria

trh. Tretí sektor sa v sektorovom modeli ekonomiky objavuje od 70-tych rokov 20. storočia, pričom

vymedzuje oblasť súkromných fyzických aj právnických osôb, ktorých činnosť je zameraná na iné

ciele, ako je dosiahnutie zisku. Sektor domácností predstavuje neformálne súkromnú oblasť

spoločnosti, tvorenú jedincami, rodinami a ďalšími neformálnymi spoločenstvami.

V právnom systéme Slovenska nie je tretí sektor špeciálne definovaný a neexistujú právne

predpisy a zákony, ktoré by vymedzovali základný rámec vzťahov a aktivít daného sektora k iným

subjektom práva. Preto je možné podľa Holúbkovej (2011) konštatovať, že tretí sektor nemá pevné

miesto v Ústave SR a toto označenie sa využíva na určitý inštitucionalizovaný rámec života našej

spoločnosti. Používanie pojmu tretí sektor je úzko spojené s postmoderným ponímaním vzťahov

spoločnosti a štátu, založenom na princípe diverzifikácie záujmov, foriem, spôsobov ich

uplatňovania (Svák, Haňdiak, 2002). Samotný pojem tretí sektor sa potom javí ako konštrukt,

ktorého obsah je ovplyvnený kultúrno-historickým a politickým spoločenským kontextom.

METÓDA

Empirické údaje od respondentov boli získané dotazníkovou metódou. Použitý vlastný,

pôvodný dotazník sa skladá z dvoch základných častí. V prvej časti dotazníka je pozornosť

venovaná získaniu identifikačných informácií o organizáciách tretieho sektora. V tomto kontexte

102

boli získané informácie o právnej forme organizácie tretieho sektora, kraji, v ktorom táto

organizácia sídli, o oblasti, v ktorej organizácia pôsobí a o štruktúre jej zamestnancov.

Druhá časť dotazníka obsahuje položky, ktoré súvisia priamo s riešením skúmanej

problematiky.

Do výskumu sa zapojilo 557 organizácií tretieho sektora, ktoré boli náhodne, losovaním

vybrané z registrov organizácií tretieho sektora a neinvestičných fondov z krajských úradov,

registra združení a nadácií z Ministerstva vnútra SR a oficiálneho registra organizácií zo

štatistického úradu SR. Vzorka sa vyberala za predpokladu, že tieto organizácie vykonávajú určitú

činnosť.

Údaje boli zberané osobne, poštou, faxom a formou elektronickej pošty. Z 557 oslovených

organizácií odpovedalo 357 organizácií.


Pôsobenie organizácií tretieho sektora sa stretáva s problémami vo viacerých oblastiach. V

prezentovanom výskume bola pozornosť sústredená na identifikovanie týchto problémových oblastí

so špecifickým dôrazom na ekonomické problémy. Zároveň bol analyzovaný výskyt problémov

spätých s využívaním marketingu, financovania a spolupráce so subjektmi podnikateľského sektora.

Výskumné otázky a hypotézy boli formulované ako predpoklad existencie súvislostí medzi

právnou formou organizácií tretieho sektora a všeobecnými problémami pôsobenia organizácií

tretieho sektora, faktormi ovplyvňujúcimi spoluprácu medzi organizáciami tretieho sektora

a podnikateľskými subjektmi a atribútmi marketingu organizácií tretieho sektora.

Právna forma organizácie tretieho sektora a posúdenie podstatných problémových oblastí

pôsobenia organizácií tretieho sektora

V úvode analýzy získaných empirických údajov bola pozornosť sústredená na posúdenie

piatich podstatných, všeobecných problémových oblastí pôsobenia organizácií tretieho sektora

(tabuľka 1).

V rámci tejto analýzy mali organizácie tretieho sektora posúdiť 5 podstatných, všeobecných

problémových oblastí pôsobenia týchto organizácií a vybrať najviac problémovú oblasť. Rozdiely

v uvedenom výbere najviac problémovej oblasti, ktorá súvisí s pôsobením organizácií tretieho

sektora, boli testované pomocou matematicko-štatistickej metódy Chí-kvadrát.

Výsledky analýzy potvrdili existenciu štatisticky významných rozdielov v preferencií výberu

uvedených problémov.

103

Tabuľka 1 Problematické oblasti v organizáciách tretieho sektora

Absolútna početnosť

Relatívna početnosť

Personálna oblasť 40 11,2

Samofinancovanie 52 14,6

Partnerská oblasť 99 27,7

Právno-legislatívna oblasť 46 12,9

Ekonomicko-finančná oblasť 120 33,6

Spolu 357 100,0

Chí-kvadrát = 71,866, významnosť = 0,000

Z prezentovaných relatívnych početností hodnotenia problémov vychádza ako

najproblémovejšia ekonomicko-finančná oblasť. Tretina organizácií tretieho sektora posúdila túto

oblasť ako najproblematickejšiu. Ďalšou problémovou oblasťou je partnerská oblasť v tejto sfére

organizácie tretieho sektora majú problém sa dohodnúť na spolupráci s podnikateľskými

organizáciami. Najmenšie problémy majú tieto organizácie v personálnej oblasti.

Následne bola analyzovaná preferencia týchto problémových oblastí z hľadiska právnej formy

pôsobenia skúmaných organizácií (tabuľka 2).

Z prezentovaných relatívnych údajov je zrejmé, že právna forma pôsobenia organizácie

tretieho sektora nesúvisí významné s posúdením podstatných problémových oblastí pôsobenia

týchto organizácií. Ako najproblémovejšia bola nezávisle od právnej formy posúdená ekonomicko-

finančná oblasť. Druhou najviac problémovou oblasťou, opäť nezávisle od právnej formy, je

partnerská oblasť, problém dohodnúť sa na spolupráci s podnikateľskými organizáciami.

Tabuľka 2 Právna forma organizácie tretieho sektora a podstatné problémové oblastí pôsobenia

týchto organizácií

Právna forma Personálna Samofinancovanie Partnerská Právno-

legislatívna

Ekonomicko-

finančná Celkom

Občianske

združenie

14 18 28 14 40 114

12,3% 15,8% 24,6% 12,3% 35,1% 100,0%

Nadácia 1 10 9 8 16 44

2,3% 22,7% 20,5% 18,2% 36,4% 100,0%

Nezisková

organizácia

15 15 35 12 32 109

13,8% 13,8% 32,1% 11,0% 29,4% 100,0%

Neinvestičný

fond

10 9 27 12 32 90

11,1% 10,0% 30,0% 13,3% 35,6% 100,0%


104

Právna forma organizácie tretieho sektora a posúdenie ekonomických problémov pôsobenia

organizácií tretieho sektora

V nadväznosti na analýzu súvislostí medzi právnou formou organizácie tretieho sektora

a problémami jej pôsobenia na všeobecnej úrovni, sme sústredili pozornosť aj na analýzu súvislostí

medzi právnou formou týchto organizácií a posúdením ekonomických problémov ich pôsobenia

(tabuľka 3).

Z výsledkov uvedenej analýzy, že právna forma pôsobenia organizácie tretieho sektora ani

v tomto prípade nesúvisí významné s posúdením ekonomických problémov pôsobenia týchto

organizácií. Ako najproblémovejšia bola, nezávisle od právnej formy organizácií tretieho sektora,

posúdená oblasť podpory podnikateľského sektora.

Druhou najviac problémovou oblasťou, opäť nezávisle od právnej formy, je nedostatok

informácií, ktoré súvisia s ekonomickou oblasťou pôsobenia organizácií tretieho sektora.

Tabuľka 3 Právna forma organizácie tretieho sektora a ekonomické problémy ich pôsobenia

Právna forma Občianske

združenie

Nadácia Nezisková

organizácia

Neinvestičný

fond Celkom

Legislatíva 0 0 1 0 1

0,0% 0,0% 0,9% 0,0% 0,3%

Nedostatok

ekonómov

7 4 3 4 18

6,1% 9,1% 2,8% 4,4% 5,0%

Podpora

podnikateľského

sektora

37 17 38 42 134

32,5% 38,6% 34,9% 46,7% 37,5%

Podpora štátu

a samosprávy

11 5 16 13 45

9,6% 11,4% 14,7% 14,4% 12,6%

Podpora jednotlivcov 8 3 4 2 17

7,0% 6,8% 3,7% 2,2% 4,8%

Profesionálne

zručnosti

7 1 4 5 17

6,1% 2,3% 3,7% 5,6% 4,8%

Nedostatok

informácií

25 14 28 17 84

21,9% 31,8% 25,7% 18,9% 23,5%

Ľudské zdroje 9 0 2 2 13

7,9% 0,0% 1,8% 2,2% 3,6%

Vedenie účtovníctva 5 0 7 4 16

4,4% 0,0% 6,4% 4,4% 4,5%

105

Spracovanie výročnej

správy

3 0 2 1 6

2,6% 0,0% 1,8% 1,1% 1,7%

Finančné riadenie 2 0 4 0 6

1,8% 0,0% 3,7% 0,0% 1,7%

Celkom 114 44 109 90 357

100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0%


Právna forma organizácie tretieho sektora a posúdenie miery problematickosti jednotlivých

oblastí súvisiacich s ich pôsobením

Z hľadiska pôsobenia organizácií tretieho sektora je možné špecifikovať niekoľko

podstatných, všeobecných oblastí, ktoré môžu týmto organizáciám spôsobovať problémy. Výsledky

analýzy potvrdili, ako sme už uviedli, existenciu štatisticky významných rozdielov pri výbere

najproblematickejšej oblastí súvisiacej s pôsobením organizácií tretieho sektora (tabuľka 1).

Matematicko-štatistická analýza údajov z hľadiska právnej formy organizácií tretieho sektora

nepotvrdila štatisticky významný rozdiel v posúdení miery jednotlivých problematickosti

jednotlivých oblastí súvisiacich s ich pôsobením (tabuľka 4 a obrázok 1).

Tabuľka 4 Právna forma organizácie tretieho sektora a posúdenie miery problematickosti

jednotlivých oblastí súvisiacich s ich pôsobením (Kruskal Wallis test a medianové hodnoty)

Personálna

oblasť

Samofinancovanie Partnerská

oblasť

Právno-

legislatívna

oblasť

Ekonomicko-

finančná

oblasť

Chi-Square 4,287 3,400 0,416 3,034 6,206

df 3 3 3 3 3

Asymp. Sig. 0,232 0,334 0,937 0,386 0,102

Právna forma Personálna

oblasť

Samofinancovanie Partnerská

oblasť

Právno-

legislatívna

oblasť

Ekonomicko-

finančná

oblasť

Občianske

združenie

2,00 4,00 4,00 2,00 3,00

Nadácia 1,00 3,00 4,00 2,00 5,00

Nezisková

organizácia

1,00 4,00 4,00 2,00 4,00

Neinvestičný fond 1,00 4,00 4,00 2,00 3,00

106

Obrázok 1 Právna forma organizácie tretieho sektora a posúdenie miery problematickosti

jednotlivých oblastí súvisiacich s ich pôsobením

Bez ohľadu na právnu formu pôsobenia organizácie tretieho sektora ako oblasti s najnižšou

mierou problematickosti boli posúdené personálna oblasť a právno-legislatívna oblasť. Naopak, bez

ohľadu na právnu formu pôsobenia týchto organizácií, ako oblasť v najvyššou mierou

problematickosti, bola posúdená oblasť vytvárania partnerstiev.

Právna forma organizácie tretieho sektora a potreba pomoci

V nadväznosti na predošle výsledky bola pozornosť sústredená na analýzu súvislostí medzi

právnou formou existencie organizácií tretieho sektora a pomoci pri ich pôsobení (tabuľka 5).

Matematicko-štatistická analýza údajov potvrdila štatisticky významný rozdiel v posúdení

pomoci medzi jednotlivými organizáciami tretieho sektora z hľadiska právnej formy ich pôsobenia.

Jednoznačne sa za túto pomoc vyjadrili občianske združenia (100%), neziskové organizácie

(100%) a neinvestičné fondy (100%). Na rozdiel od týchto právnych foriem nadácie sa za túto

pomoc vyjadrili v oveľa nižšej miere (59,1%).

Uvedené výsledky svedčia o skutočnosti, že problémy so spoluprácou s podporou od

podnikateľského sektora nemajú všetky organizácie tretieho sektora. V uvedenom kontexte je

postavenie nadácií odlišné od ostaných právnych foriem organizácií tretieho sektora.

107

Tabuľka 5 Právna forma organizácie tretieho sektora a potreba pomoci

Právna forma Odpoveď

Celkom áno nie

Občianske združenie 114 0 114

100,0% ,0% 100,0%

Nadácia 26 18 44

59,1% 40,9% 100,0%

Nezisková organizácia 109 0 109

100,0% 0,0% 100,0%

Neinvestičný fond 90 0 90

100,0% 0,0% 100,0%


Právna forma organizácie tretieho sektora a forma pomoci

Na základe vyššie uvedených výsledkov súvisiacich s vyjadrením sa organizácií tretieho sektora

k potrebe pomoci, bola analyzovaná aj preferencia foriem pomoci z hľadiska právnej formy

pôsobenia týchto organizácií (tabuľka 6).

Tabuľka 6 Právna forma organizácie tretieho sektora a forma pomoci

Právna forma

Pomoc pri

tvorbe

stratégií

Poradenstvo Informácie Iné Celkom

Občianske združenie 10 17 87 0 114

8,8% 14,9% 76,3% 0,0% 100,0%

Nadácia 4 2 20 18 44

9,1% 4,5% 45,5% 40,9% 100,0%

Nezisková organizácia 9 15 85 0 109

8,3% 13,8% 78,0% 0,0% 100,0%

Neinvestičný fond 11 9 70 0 90

12,2% 10,0% 77,8% 0,0% 100,0%


Matematicko-štatistická analýza údajov potvrdila štatisticky významný rozdiel v posúdení

formy pomoci medzi jednotlivými organizáciami tretieho sektora z hľadiska právnej formy ich

pôsobenia.

108

Jednoznačne sa za potrebu informácií vyjadrili občianske združenia (76,3%), neziskové

organizácie (78%) a neinvestičné fondy (77,8%). Na rozdiel od týchto právnych foriem, podobne

ako v predchádzajúcej analýze, nadácie sa za potrebu informácií vyjadrili v oveľa nižšej miere

(45,5%). Naopak, za iné formy pomoci sa vyjadrilo až 40,9% nadácií. V nižšej miere (4,5%) sa

nadácie vyjadrili aj k pomoci vo forme poradenstva.

Aj tomto kontexte je tade postavenie nadácií odlišné od ostaných právnych foriem organizácií

tretieho sektora.

DISKUSIA A ZÁVER

V prezentovanom príspevku bola pozornosť sústredená na vybrané atribúty pôsobenia

organizácií tretieho sektora v spoločnosti. Zameranie pozornosti na tieto organizácie nebolo

náhodne. V kontexte ich pôsobenia sa totiž stretávame s paradoxnou situáciou, v ktorej je na jednej

strane proklamovaný význam týchto organizácií pre spoločnosť a na strane druhej je evidentné, že

organizácie tretieho sektora sú v reálnom živote konfrontované s rôznymi problémami.

Organizácie tretieho sektora sú významnou a dôležitou súčasťou života každej spoločnosti.

Všeobecná akceptácia tejto pozície organizácií tretieho sektora v spoločnosti nie je vždy v súlade

s reálnym vnímaním a prístupom štátu, podnikateľských subjektov, občanov k týmto organizáciám.

Ako to dokumentujú aj výsledky realizovaného výskumu, konkrétne pôsobenie, napĺňanie úloh

a cieľov organizácií tretieho sektora sa stretáva s mnohými prekážkami a problémami.

Efektívne fungovanie organizácií tretieho sektora je podmienené mnohými faktormi,

politickými, ekonomickými, právnymi, kultúrnymi, ale aj faktormi z oblasti ľudských zdrojov.

V mozaike predpokladov efektívneho fungovania organizácií tretieho sektora významné miesto

zaujíma aj vzájomná spolupráca týchto organizácií s podnikateľskými subjektmi.

Ako uvádza Čáslav (2012) pracovať v organizácii tretieho sektora, môže byť zaujímavá a

príjemná skúsenosť, ale aj hrozný zážitok. Ľudia, ktorí chcú pracovať v tomto sektore majú často

pocit, že budú pracovať v „alternatívnom“ priestore, ktorý sa riadi inými pravidlami, ako napr.

sektor služieb, výroby a pod.

Organizácie v treťom sektore však musia rešpektovať všeobecne platné legislatívno-právne

normy a pravidla ich existencie. Mnohí ľudia, ktorí chcú pôsobiť v týchto organizáciách vnímajú

ich činnosť idealisticky. Prvoradá je pre nich problematika, ktorej sa organizácia tretieho sektora

venuje. Táto problematika môže byť povýšená nad vlastné potreby, čo je späté s akceptovaním aj

109

nepriaznivých podmienok výkonu činností v týchto organizáciách (horšie pracovné podmienky,

nestabilný pracovný čas, nižšia mzda a pod.).

Prezentované výsledky a poznatky prispeli k identifikácii a špecifikácii vybraných problémov

pôsobenia organizácií tretieho sektora v spoločnosti tak zo všeobecného hľadiska, ako aj v kontexte

právnej formy ich pôsobenia.

Identifikácia a špecifikácia problémov pôsobenia organizácií tretieho sektora potvrdila

významnú pozíciu ekonomicko-finančných otázok v kontexte skúmaných problémov (Demeš,

2001). Ako významné sa preukázali aj problémy späté s finančnou podporou podnikateľského

sektora (Kiseľáková, 2010) a samofinancovaním (Davis, Etchart, 1999).

Chceme ešte raz upozorniť na skutočnosť, že tieto problémy boli posúdené ako najvýznamnejšie

tak z hľadiska vlastnej organizácie, ako aj z hľadiska tretieho sektora všeobecne. Uvádzané

problémy je preto možné považovať za všeobecné, generalizované problémy pôsobenia organizácií

tretieho sektora, ktoré nie sú situačne podmienené (Čáslav, 2012). Zároveň je nevyhnutné na základe

analýzy súvislostí medzi právnou formou existencie organizácií tretieho sektora a posúdením

jednotlivých problémov ich pôsobenia rešpektovať aj určité situačné atribúty. Uvedená analýza

potvrdila významné rozdiely v hodnoteniach medzi týmito organizáciami z hľadiska ich právnej

formy vo vzťahu k potrebe, forme a požiadaniu pomoci, obsahu spolupráce a prekážkam tejto

spolupráce s podnikateľskými subjektmi (Svák, Haňdiak, 2002).

Problémy pôsobenia organizácií tretieho sektora súvisia väčšinou s oblasťami, na ktoré tieto

organizácie nemajú priamy dosah. Okrem už uvedených problémov je možné v tejto oblasti uviesť

všeobecne všetky otázky, ktoré súvisia so získavaním zdrojov (od štátu, od jednotlivcov, od

podnikov).

V porovnaní s oblasťami, ktoré charakterizovali organizácie tretieho sektora ako problémové,

ako relatívne bezproblémové, boli posúdené tie oblasti, ktorých správu majú tieto organizácie

bezprostredne vo svojich rukách, napr. vedenie účtovníctva, finančné riadenie projektov, finančné

riadenie rozpočtu. Do tejto oblasti je možné priradiť aj legislatívno-právne aspekty pôsobenia týchto

organizácií (Holúbková, 2011).

Zistené rozdiely potvrdili nevyhnutnosť zohľadniť pri skúmaní problematiky organizácií tretieho

sektora nie len všeobecné problémy týchto organizácií, ale aj situačné faktory, napr. právnu formu

existencie organizácií tretieho sektora.

110

BIBLIOGRAFIA

Čáslav, I. (2012). Práca v mimovládnej organizácii – na čo si dávať pozor. [online]. [cit. 2015-04-

23]. http://www.priamaakcia.sk/Praca-v-mimovladnej-organizacii-na-co-si-davat-pozor.html

Čihovská, V. a kol. (1999). Marketing neziskových organizácií. Bratislava: Eurounion, 1999. 200 s.

ISBN 80-88984-04-1.

Davis, L., Etchart, N. (1999). Profits for Nonprofits. NESsT: Santiago, Chile, 1999.

Demeš, P. (2001). Financovanie tretieho sektora. In Hospodársky denník, 19.- 21. 2001, s. 5.

Holúbková, T. (2011). Legislatívna úprava správy mimovládnych neziskových organizácií na

Slovensku. In Ekonomika - Management - Inovace. Roč. 3, č. 1, s. 25-35. ISSN 1804-1299.

Kiseľáková, D. (2010). Analýza dostupnosti vybraných finančných zdrojov na podporu rozvoja

podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve. In Analýza základných ekonomických

faktorov a ich využitie pri reštrukturalizácii poľnohospodárstva a zabezpečení trvalo

udržateľného rozvoja Slovenska. Prešov: FM PU v Prešove. 9 s. ISBN 978-80-555-0294-6.

Rektořík, J., Hyánek, V. (2010). Prostor pro působení neziskových organizací. In Rektořík, J. a kol.

Organizace neziskového sektoru. Základy ekonomiky, teorie a řízení. Vydání III. Praha:

Ekopress, s.r.o.

Skovajsa, M., Dohnalová, M. (2010). Úvodem o studiu organizované občanské společnosti. In

Skovajsa, M. a kol., Občanský sektor. Organizovaná občanská společnost v České republice.

Praha: Portál, s. 16-29.

Socionet. (2014). [online]. [cit. 2014-04-25]. http:// www.socionet.sk/index. php?stav=leg.

Svák, J., Haňdiak, P. (2002). Právna úprava tretieho sektora. Bratislava: 1. slovenské neziskové

servisné centrum, 84 s. ISBN 809-68-75-42-6.

Tej, J. (2002). Ekonomika a manažment verejnej správy. Prešov: PU v Prešove. ISBN 80-8068-

136-8.

Tošner, J., Sozanská. O. (2002). Dobrovolníci a metodika práce s nimi v organizacích. Praha:

Portál, 152 s. ISBN 80-7178-514-8.



KONTAKTNÁ ADRESA

doc. PhDr. Miroslav Frankovský, CSc., Fakulta manažmentu PU, ul. Konštantínova 16, 080

01 Prešov, e-mail: [email protected]

111

doc. PaedDr. Zuzana Birknerová, PhD., MBA, Fakulta manažmentu PU, ul. Konštantínova

16, 080 01 Prešov, e-mail: [email protected]

PaedDr. Milan Černaj, PhD., e-mail: [email protected]

112

ANALÝZA INDEXU EKONOMICKEJ SLOBODY KRAJÍN V4

THE ANALYSIS OF THE INDEX OF ECONOMIC FREEDOM OF V4

COUNTRIES

Jaroslav Gonos, Jozef Nemec

ABSTRACT

The article deals with the issue of monitoring the development of the index of economic

freedom over the past ten years on the example of V4 countries. In the first part of the article, the

attention is paid to the characteristics of the index of economic freedom itself, especially in terms of

the importance of the criteria this index works with. Subsequently, in the second part of the article,

based on the collected and processed data, we analyzed this index on the example of V4 countries.

We studied the development of the index of economic freedom over the last decade in the Slovak

Republic, the Czech Republic, Hungary and Poland. We compared not only V4 countries among

themselves, but based on the studied index, these countries were also compared to the economy of

Hong Kong which has long maintained the first place in the ranking which is based on the index of

economic freedom.

KEY WORDS

Index of Economic Freedom, Economy, V4, Analysis.

JEL classification: E20, F40.

ABSTRACT / SÚHRN

Predkladaný článok sa venuje problematike sledovania vývoja indexu ekonomickej slobody za

posledných desať rokov na príklade krajín V4. V prvej časti článku je upriamená pozornosť na

samotnú charakteristiku indexu ekonomickej slobody, hlavne z pohľadu dôležitosti kritérií s ktorými

tento index pracuje. Následne v druhej časti článku na základe zozbieraných a spracovaných dát

sme tento index podrobili analýze na príklade krajín V4. Sledovali sme vývoj indexu ekonomickej

slobody za posledných desať rokov v Slovenskej republike, v Českej republike, v Maďarsku a

v Poľsku. Porovnávali sme nielen krajiny V4 medzi sebou, ale tieto krajiny sme porovnali na

113

základe sledovaného indexu aj s ekonomikou Hong Kongu, ktorá si dlhodobo udržuje prvé miesto

v rebríčku, ktorý je zostavený na základe idexu ekonomickej slobody.

KEY WORDS / KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Index ekonomickej slobody, ekonomika, V4, analýza.

INTRODUCTION / ÚVOD

Pokladáme za dôležité upriamiť pozornosť na termín a problematiku ekonomickej slobody,

keďže viacerí odborníci v odborných diskusiách sa zhodujú na tom, že ekonomická sloboda zohráva

významnú úlohou v ekonomickom a sociálnom raste a rozvoji ekonomík krajín.

Najnovšie výsledky dlhodobého projektu Ekonomická sloboda sveta potvrdzujú, že krajiny s

permanentne vyššími úrovňami ekonomickej slobody dosahujú oveľa lepšiu výkonnosť, meranú tak

finančnými, ako aj nefinančnými indikátormi, než krajiny s nízkou úrovňou ekonomickej slobody.

Množstvo štatistických a ďalších údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, poskytuje odborníkom

príležitosť na ďalšiu a hlbšiu analýzu vzťahov medzi ekonomickou slobodou a následnými

dôležitými ekonomickými a sociálnymi indikátormi, umožňuje analyzovať, akú významnú úlohu

pre celkovú ekonomickú prosperitu krajiny a jej rozvoj zohráva ekonomická sloboda. [1]

Ekonomickú slobodu môžeme chápať ako základné právo každého človeka slobodne

realizovať svoju prácu a spravovať svoj majetok. V ekonomicky slobodnej spoločnosti majú mať

jednotlivci voľný prístup k práci a investovaniu. V hospodársky slobodnej spoločnosti by mali

vlády vytvoriť vhodné podmienky pre voľnosť práce, kapitálu a tovaru a zdržať sa nátlaku alebo

obmedzeniu tejto voľnosti.

Čo je index ekonomickej slobody?

Index ekonomickej slobody jasne preukazuje väzbu medzi ekonomickou slobodou

a prosperitou ekonomík.

The Heritage Foundation v spolupráci s The Wall Street Journal už dva desaťročia poskytujú

merania dopadov slobody a voľného trhu na celom svete a každoročne sa zostavuje index

ekonomickej slobody.

Index definuje ekonomickú slobodu ako „obmedzenosť vládneho vplyvu na rozhodovanie

o produkcii, alebo spotrebe tovaru a služieb nad rozsah nevyhnutný na zachovanie slobody

samotnej“. [2]

114

Meranie ekonomickej slobody je založené na 10 kvantitatívnych a kvalitatívnych faktorov,

zoskupených do štyroch väčších kategórií alebo pilierov ekonomickej slobody:

• Právny štát (vlastnícke práva, miera korupcie)

• Obmedzenia vlády (daňové zaťaženie, štátne výdavky)

• Regulačné zásahy (podnikateľské prostredie, trh práce, menová stabilita)

• Otvorené trhy (medzinárodný obchod, podmienky pre investovanie, finančný sektor)

Každá z desiatich ekonomických slobôd v rámci týchto kategórií je hodnotená na stupnici od

0 do 100. Celkové skóre krajiny je odvodené spriemerovaním týchto desatich hospodárskych

slobôd s rovnakou váhou pre každého. [3]

Pri zostavovaní 178-miestneho rebríčka Index hodnotí každú krajinu podľa nasledujúcich

desiatich kategórií:

1. Vlastnícke práva

2. Miera korupcie

3. Daňové zaťaženie

4. Štátne výdavky

5. Podnikateľské prostredie

6. Trh práce

7. Menová stabilita

8. Medzinárodný obchod

9. Podmienky pre investovanie

10. Finančný sektor [2]

Za každý hodnotený ukazovateľ sa každej krajine priraďuje skóre v škále od 0 do 10 (0

naznačuje absenciu ekonomickej slobody, 10 zasa jej maximum). Hodnotenie jednej oblasti (napr.

vplyvu štátu na ekonomiku) je aritmetickým priemerom hodnotení jednotlivých ukazovateľov

(výšky verejných výdavkov, dotácií, sadzieb daní atď.) a celkové hodnotenie je aritmetickým

priemerom hodnotení jednotlivých oblastí. [1]

Zdrojom hodnotených informácií boli v prípade kvantifikovateľných ukazovateľov štatistické

publikácie medzinárodných finančných inštitúcií (Svetová banka, Medzinárodný menový fond), v

prípade hodnotenia nemerateľných aspektov ekonomického prostredia v tej-ktorej krajine World

Competitiveness Report, ktorý hodnotí kvalitu infraštruktúry, pracovnej sily a ďalších faktorov

dôležitých pre celkovú príťažlivosť krajiny z hľadiska umiestnenia podnikateľských aktivít, ako aj

115

International Country Risk Guide, ktorý používajú investori pri odhadovaní finančných a

politických rizík danej krajiny. [1]

MATERIÁL A METÓDA

Hlavným cieľom článku bolo charakterizovať a následne analyzovať vývoj indexu

ekonomickej slobody na príklade krajín V4. Pre analýzu dát sme vybrali časové obdobie v škále od

roku 2006-2015. Po obsahovej stránke podkladové dáta a spracované informácie sú čerpané

z rôznych literárnych zdrojov, z veľkej miery internetového charakteru. Ako už bolo spomenuté pri

analyzovaní sme sa zamerali na skupinu krajín V4.

Pri písaní príspevku boli použité základné logické vedecké metódy, ktorými sú analýza,

syntéza, indukcia, dedukcia a metódy deskriptívnej štatistiky. Pri vyhodnocovaní záverov bola

využitá vo veľkej miere metóda komparácie, pomocou ktorej sme zisťovali zhodné alebo odlišné

črty porovnávaných dát. Pre grafické zobrazenie dát a výsledkov boli využité grafy a tabuľky.


Ako už bolo spomenuté, v článku sa venujeme indexu ekonomickej slobody krajín V4. Prvá

časť výsledkov prezentuje práve porovnávanie týchto krajín a to z pohľadu, ktorý zachytáva vývoj

indexu za posledných desať rokov. Ďalší rozmer výsledkov v tejto časti ponuka porovnanie týchto

krajín s priemerom celosvetovej ekonomickej slobody. V druhej časti výsledkov sa venujeme

pozorovaniu a porovnávaniu jednotlivých kritérií indexu za rok 2015 pre Hong Kong a krajiny V4.

Hong Kong sme si vybrali preto, keďže dlhodobo si udržuje prvé miesto a najvyššie bodové skóre

v ekonomickej slobode.

Vývoj indexu za posledných desať rokov v krajinách V4

Slovenska republika

Slovenský ekonomická sloboda nadobudla skóre 67,2, čo je 50. najslobodnejšia ekonomika

podľa indexu ekonomickej slobody pre rok 2015. Z pohľadu minulého roka sa jej skóre zvýšilo

o 0,8 bodu. Poukazuje sa hlavne na zníženie korupcie a na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Ako je možné vidieť z grafu 1 a tabuľky 1, tento pozitívny trend vývoja indexu je možné vnímať

len z pohľadu porovnania roku 2015 s predchádzajúcim rokom. Keďže z pohľadu dlhšieho

časového horizontu index ekonomickej slobody ma negatívny vývoj a bodové hodnotenie

Slovenskej republiky pokleslo. Pokles bodov možno zaznamenať hlavne v kategóriách v kontrole

štátnych výdavkov, trhu práce a v menovej stabilite. [3]

116

Slovenska republike obsadila podľa indexu 22. miesto z 43 krajín z Európy a jej celkové skóre

je vyššie, než je celosvetový priemer.

Z pohľadu do budúcna je samozrejme stále priestor na zlepšovanie, hlavne v pilieri právneho

štátu, kde je potrebné sa vážne zaoberať otázkou mieri korupcie a absencie transparentnosti vo

vládnom a štátnom sektore. Napriek určitému pokroku za posledný rok, ostáva ešte veľa oblastí,

kde je možné urobiť pokrok. Poukazujeme na dôležitosť vlády vytvárať vhodné podmienky pre

podnikateľské prostredie, posilniť prosperitu a hospodársku súťaž. Samozrejme finančná kríza mala

pre ekonomiku Slovenska ako aj pre ostatné krajiny negatívne dopady, oslabila hlavne regionálne

prostredie a podkopala verejné financie.

Graf 1 Vývoj indexu ekonomickej slobody krajín V4 a celosvetového priemeru

Zdroj: Vlastné spracovanie.

117

Tabuľka 1 Index ekonomickej slobody 2006-2015 pre krajiny V4


Česká republika

Skóre ekonomickej slobody Českej republiky je 72,5. Pri tomto skóre česká ekonomika

v sledovaní indexu ekonomickej slobody obsadila 24. miesto. Oproti minulému roku zaznamenala

zlepšenie o 0,3 bodu v celkovom hodnotení. Čiastkové negatívne bodové hodnotenie nadobudla

v kritériách ako sú riadenie verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, trh práce a sa poukazuje

na väčší priestor v kategórii právneho štátu, hlavne z pohľadu majetkových práv a mieri korupcie.

Česká republika sa umiestnila na 13. mieste z 43 krajín v regióne Európy, a jej celkové skóre je

vyššie ako regionálny priemer a taktiež globálny, teda celosvetový priemer. [3]

Aj vďaka dynamickej automobilovej výrobnej základne sa Česká republika etablovala na

otvorené a dynamické trhy. Avšak poukazuje sa aj na to, že nezávislosť súdnictva a vykorenenie

korupcie zostáva kritické.

Poľsko

Poľsko obsadilo v rebríčku indexu ekonomickej slobody 42. miesto pre rok 2015 so skóre

68,6. Jeho skóre je 1,6 bodu lepšie ako v minulom roku, a to vďaka zlepšeniu sa v polovici z 10

kritérií alebo slobôd, ktoré index skúma. Pozitívne hodnoty poľská ekonomika za posledný rok

nadobudla hlavne v kategóriách právneho štátu ako miera korupcie a vládnych obmedzení ako

riadenia vládnych výdavkov. Poľsko je zaradené na 19. miesto z 43 krajín v regióne Európy, a jeho

celkové skóre sa pohybuje nad svetovým priemerom.

Za posledných päť rokov poľská ekonomická sloboda pokročila o 4,5 bodu. V indexe 2015 Poľsko

zaznamenalo vôbec najvyššie skóre ekonomickej slobody. [3]

Index upozorňuje aj na slabšie oblasti, ktorými sú napríklad stále rigidné obchodné predpisy,

ktoré zaostávajú za štandardmi v niektorých západných a severných európskych krajinách. Taktiež

presadzovanie právneho štátu je brzdené často krát časovými bariérami v rozhodnutiach v súdnom

Index ekonomickej slobody 2006-2015

Krajina Slovenská republika

Poľsko Maďarsko Česká

republika Hong Kong

2006 69,8 59,3 65,0 66,4 88,6

2007 69,6 58,1 64,8 67,4 89,9

2008 70,0 60,3 67,6 68,1 89,7

2009 69,4 60,3 66,8 69,4 90,0

2010 69,7 63,2 66,1 69,8 89,7

2011 69,5 64,1 66,6 70,4 89,7

2012 67,0 64,2 67,1 69,9 89,9

2013 68,7 66,0 67,3 70,9 89,3

2014 66,4 67,0 67,0 72,2 90,1

2015 67,2 68,6 66,8 72,5 89,6

118

systéme. Napriek tomu, členstvo v Európskej únii pomáha zmierniť obchodné obmedzenia

a prilákať investície do poľskej ekonomiky.

Maďarsko

Ako je možne vidieť z grafu 1 a tabuľky 1 maďarská ekonomická sloboda získala skóre 66,8.

Toto skóre ju umiestnilo na 54. miesto v indexe ekonomickej slobody pre rok 2015. Je to pokles o

0,2 bodu oproti minulému roku. Slabšie bodové hodnotenie nadobudla v kritériách akými sú

vlastnícke práva, podnikateľské prostredie, fiškálnej politiky, kontrola verejných výdavkov.

Pozitívne hodnotenie nadobudla v oblastiach trhu práce a v miere korupcie. Ako je možné z grafu 1

vidieť, Maďarsko sa pohybuje na úrovňou celosvetového priemeru indexu ekonomickej slobody.

Ekonomická sloboda Maďarska vyvrcholila v roku 2013, a klesá v posledných dvoch rokoch,

najmä v majetkových právach, ktoré vyvolali otázky týkajúce sa impulzov pre ďalšie reformy.

Podnikateľské prostredie je pomerne povzbudivé podnikanie a riskovanie, a kapitálové trhy sú

vyvinuté a otvorené pre zahraničné investície. V posledných rokoch vláda zápasí s narastajúcim

rozpočtom a dlhom v cudzej mene. [3]

Porovnane indexu ekonomickej slobody krajín V4 s lídrom rebríčka Hong Kongom

Index ekonomickej slobody sme podrobili hlbšiemu pozorovaniu, keď sme sa zamerali na

desať kritérií, slobôd na ktorých sa tento index zakladá. Pre dané pozorovanie a porovnávanie sme

si vybrali aktuálne dáta z roku 2015 pre krajiny V4 a tieto dáta sme porovnali s dlhodobým lídrom

rebríčka indexu Hong Kongom. O výsledkoch a hodnotách graficky vypovedá graf 2.

119

Graf 2 Porovnanie kritérií indexu ekonomickej slobody krajín V4 s Hong Kongom pre rok

2015


Získané údaje sme preniesli do grafického vyjadrenia 2. Zaoberali sme sa dvoma

skutočnosťami. Prvý rozmer, ktorý sme sledovali sa venoval krajinám V4 a ich vzájomnému

porovnaniu na základe desiatich kritérií, ktoré tvoria index. Druhým rozmerom máme v úmysle

porovnať jednotlivé kritériá krajín V4 s lídrom v tomto rebríčku Hong Kongom.

Viac menej nám korešponduje bodovanie jednotlivých kritérií s celkovým skóre krajín V4.

Keďže medzi krajinami V4 zastáva najsilnejšiu pozíciu Česká republika. Čiastkové kritéria, ako sú

vládne výdavky a miera korupcie upozorňujú na kritické oblasti tejto ekonomiky, ale napriek tomu

si udržuje najlepšiu pozíciu krajín V4. Z grafu 2 je taktiež vidieť, že kritériá ako vládne výdavky

a miera korupcie sú javmi, ktoré sú špecifické pre každú krajinu V4 ako javy s nízkym bodovým

ohodnotením podľa indexu ekonomickej slobody.

Ďalej sme sa venovali porovnávaniu týchto kritérií indexu krajín V4 s Hong Kongom, keďže

sme chceli poukázať na kritériá, slobody, ktoré v porovnaní s týmto dlhoročným lídrom rebríčka

pôsobia extrémne. Všetky krajiny V4 majú spoločné črty v podobe štyroch kritérií, ktoré sú

najslabšie v porovnaní s Hong Kongom. Ako už bola často krát spomínaná miera korupcie, ktorá je

120

silnou spoločnou črtou krajín V4, ale taktiež aj kritériá podnikateľské prostredie, štátne výdavky

a vlastnícke práva. Práve tieto kritériá patria medzi najkritickejšie pre krajiny V4. Zatiaľ čo,

v medzinárodnom obchode, v menovej politike, z časti aj v podmienkach pre investovanie držia

krajiny V4 vysoké bodové hodnotenie.

ZÁVER

Spracovaná problematika ponúkla priestor, ktorého cieľom bolo upozorniť na dôležitosť

ekonomickej slobody z pohľadu jej vplyvu na sociálnu a ekonomickú slobodu. Pri čom bol využitý

index ekonomickej slobody, ktorý komplexne hodnotí, na základe obsiahnutých kritérií úroveň

slobody v jednotlivých sférach daných ekonomík. Z pozorovania a porovnávania krajín V4 vyplýva,

že tieto krajiny sa vyznačujú spoločnými črtami na ktoré sa dá nahliadať kriticky, a pre budúcnosť

práve tieto zistenia a signály sú výzvou pre možné riešenia. Je preto dôležité prikladať dostatočnú

váhu na výstupy, ktoré prezentuje tento index a venovať sa kritickým oblastiam, ktoré signalizovalo

slabšie bodové ohodnotenie.

POĎAKOVANIE


4/2013 „Aplikácia e-vzdelávania vo výučbe ekonomických disciplín študijného programu

Manažment a nových akreditovaných študijných programoch na Fakulte manažmentu

Prešovskej univerzity v Prešove“.

REFERENCES / BIBLIOGRAFIA

[1] HNonline. [online]. 2011. Dostupné na internete: http://hn.hnonline.sk/ekonomicka-sloboda-

je-klucova-pre-ekonomicky-a-socialny-rozvoj-94556

[2] Nadacia F.A. Hayeka. [online]. 2014. Dostupné na internete: http://www.hayek.sk/index-

ekonomickej-slobody-2014/

[3] Index of Economic Freedom. [online]. 2015. Dostupné na internete:

http://www.heritage.org/index/



121

KONTAKTNÉ ADRESY

Ing. Jaroslav Gonos, PhD. Adresa: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu,

Katedra ekonómie a ekonomiky, Ulica 17. Novembra, 080 01, Prešov, e-mail:

[email protected]

Ing. Jozef Nemec, PhD. Adresa: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu,

Katedra ekonómie a ekonomiky, Ulica 17. Novembra, 080 01, Prešov, e-mail:

[email protected]

122

EURÓPSKA SPOLOČNOSŤ V PRAXI

EUROPEAN COMPANY IN PRACTICE

Jaroslava Hečková, Alexandra Chapčáková

ABSTRACT

The paper deals with the analysis of selected legal and economic aspects of one of the

supranational legal forms of companies at Community law, European Company, through

characterizing the main sources of its regulation, its relationship with national legislation,

implementing regulations, causing its foundation, structure, governance and its use in

practice. The paper was compiled as a part of the project KEGA no. 032PU-4/2013 "Applying

E-Learning to Teaching Economic Disciplines of the Management Study Programme and New

Accredited Study Programmes at the Faculty of Management of University of Prešov in

Prešov" and VEGA no. 1/0173/15 "Analytical view on the aspects determinated the

development of cross-border mergers and acquisitions in the European area".

KEY WORDS

European Company. Cross-border merger. Joint stock company.

JEL classification: F15. F23.G34.

SÚHRN

Príspevok sa zaoberá analýzou vybraných právnych a ekonomických aspektov jednej z

nadnárodných právnych foriem obchodných spoločností na úrovni komunitárneho práva, a to

európskej spoločnosti, prostredníctvom charakterizovania základných prameňov jej právnej

úpravy, jej vzťahu k národnej právnej úprave, vykonávacích predpisov, spôsobov jej

založenia, štruktúry, správy a riadenia a jej využitia v praxi. Príspevok bol spracovaný

v rámci riešenia projektov KEGA č. 032PU-4/2013 „Aplikácia e-vzdelávania vo výučbe

ekonomických disciplín študijného programu Manažment a nových akreditovaných študijných

programoch na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove“ a VEGA č. 1/0173/15

„Analytický pohľad na aspekty determinujúce vývoj cezhraničných fúzií a akvizícií v

európskom priestore“.

123

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Európska spoločnosť. Cezhraničná fúzia. Akciová spoločnosť.

ÚVOD

Európska spoločnosť (lat. Societas Europaea, ďalej tiež SE) predstavuje jednu z nadnárodných

foriem obchodných spoločností na úrovni komunitárneho práva (acquis comunataire) a tiež jeden z

nástrojov, ktorý má potenciál napomôcť realizácii jednotného vnútorného trhu na území Európskej

únie, uľahčiť rozvoj základných slobôd (predovšetkým slobody pohybu kapitálu, tovaru a osôb),

odstrániť obchodné prekážky ale aj prispôsobiť výrobné štruktúry novým trendom nadnárodných

spoločností a dimenzii Európskej únie v súčasnosti.

SE je výsledkom niekoľko desiatok rokov trvajúceho úsilia o vytvorenie nadnárodnej

európskej obdoby akciovej spoločnosti, ktorá by zodpovedala požiadavkám ekonomických

subjektov pôsobiacich na území Európskej únie a ich potrebám v rámci svetovej ekonomiky. Prvé

impulzy k vytvoreniu nadnárodnej formy obchodnej spoločnosti s vlastným právnym režimom,

ktorú by nezväzovali a neobmedzovali hranice jednotlivých štátov sa v západnej Európe objavili

ešte pred samotným založením Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957. Prvý

konkrétny legislatívny návrh nariadenia je z roku 1970. Po mnohých rokoch diskusií,

prepracovávania pôvodného návrhu a postupného okliešťovania právnej úpravy bola definitívna

koncepcia právnej úpravy SE členskými štátmi schválená až na summite v Nice v roku 2000,

konečný text nariadenia prijatého Radou v roku 2001 bol podstatne stručnejší ako pôvodné návrhy

a výsledná podoba celého projektu iba zlomkom pôvodnej veľkolepej predstavy o „čistej“

európskej spoločnosti.

Myšlienka európskej spoločnosti ako nadnárodnej európskej obdoby akciovej spoločnosti

dostala reálnu podobu prijatím Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách

európskej spoločnosti (SE) (ďalej aj ako Nariadenie) a nadväzujúcej Smernice Rady č. 2001/86/ES

o účasti zamestnancov na riadení, ktoré vytvorili základný právny rámec pre to, aby obchodné

spoločnosti z rôznych členských štátov Európskej únie mali možnosť naplánovať a uskutočniť

reorganizáciu svojho podnikania v rámci hospodárskeho priestoru celej Európskej únie1. Táto nová

forma právnickej osoby bola následne postupne implementovaná do právnych poriadkov všetkých

1 Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) sa na základe

rozhodnutia Spoločného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru č. 95/2002 zo dňa 25.6.2002 aplikuje aj v

Lichtenštajnsku, Nórsku a na Islande (t.j. v členských štátoch Európskeho združenia voľného obchodu).

124

členských štátov Únie, ktoré sa museli vysporiadať s jej špecifickým postavením i úpravou. Členské

štáty ukončili implementáciu v októbri 2004.

Cieľom príspevku je špecifikovať vybrané právne a ekonomické aspekty jednej z

nadnárodných právnych foriem obchodných spoločností na úrovni komunitárneho práva, a to

európskej spoločnosti, prostredníctvom charakterizovania základných prameňov jej právnej úpravy,

jej vzťahu k národnej právnej úprave, vykonávacích predpisov, spôsobov jej založenia, štruktúry,

správy a riadenia a jej využitia v praxi.

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA

Pramene práva, vzťah Nariadenia k národnej právnej úprave, vykonávacie predpisy

Jedným z výsledkov kompromisov prijatých v priebehu prípravy textu Nariadenia Rady (ES)

č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) je aj určenie práva, ktoré sa

na SE podporne vzťahuje. Základné východiská a ciele úpravy SE sa nachádzajú v Preambule

Nariadenia v jej 29 úvodných bodoch. Napriek tomu, že ide o parciálne zámery, všetky majú

spoločného menovateľa a majú smerovať k dosiahnutiu cieľov uvedených v Zmluve o založení

Európskeho spoločenstva2. Nariadenie tiež v Preambule (bod 9) a v Článku 9 upravuje svojím

znením hierarchiu jednotlivých prameňov práva pri ich aplikácii v statusových záležitostiach. Podľa

článku 9 sa SE spravuje: a) Nariadením Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách

európskej spoločnosti (SE), b) v prípadoch výslovne uvedených v Nariadení ustanoveniami svojich

stanov alebo c) v prípadoch neupravených Nariadením alebo v prípadoch čiastočnej úpravy vo

veciach neupravených Nariadením: i) ustanoveniami právnych predpisov prijatých členskými štátmi

pri vykonávaní opatrení Spoločenstva týkajúcich sa výslovne SE (v Slovenskej republike

ustanoveniami zákona č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov), ii) ustanoveniami právnych predpisov členských štátov uplatniteľných na akciovú

spoločnosť založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má SE sídlo (v Slovenskej republike

ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka), iii) ustanoveniami jej stanov za

rovnakých podmienok ako v prípade akciovej spoločnosti založenej podľa práva členského štátu, v

ktorom má SE sídlo.

Podľa uvedenej hierarchie je Nariadenie ako prameň sekundárneho práva Európskej únie a

súčasť komunitárneho práva prednostne aplikovateľné pred národnými právnymi normami.

Nariadenie má zásadne kogentný charakter, tzn. odchýlenie je možné, iba ak to samo výslovne

2 V súčasnosti v Zmluve o Európskej únii a v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

125

dovoľuje a spôsobom, ktorý nariaďuje. Povinnosť uprednostniť jeho aplikáciu vždy pred národným

právnym poriadkom má každý súd alebo iný orgán verejnej moci. V prípade vecnej zhodnosti

národnej úpravy s úpravou v Nariadení sa aplikuje vždy Nariadenie bez úvahy o ďalšej diskusii.

Nakoľko Nariadenie obsahuje len základné otázky právnej úpravy akciovej spoločnosti (otázky

vzniku SE, základné otázky postavenia SE, štruktúru jednotlivých orgánov a niekoľko ustanovení

týkajúcich sa vedenia účtovníctva, zrušenia, likvidácie a zániku SE), v niektorých miestach dokonca

samo odkazuje na národnú akciovú úpravu konkrétnych záležitostí (napríklad Článok 5, 15, 47, 61,

62), vzniká pomerne komplikovaný systém vzťahov medzi Nariadením a ostatnými prameňmi

práva SE. Národným právom sa pritom myslí právo členského štátu sídla SE. Prípadná kolízia môže

vzniknúť pri porušení povinnosti SE mať hlavnú správu v štáte zapísaného sídla.

SE je upravená Nariadením s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárska jednotka podnikateľa

zhodovala s jeho právnou jednotkou, tzn. aby registrované sídlo spoločnosti bolo totožné s ústredím

riadenia spoločnosti (t.j. s faktickým sídlom). Nie je však nevyhnutné, aby Nariadenie obsahovalo

úpravu explicitne. V skutočnosti je vplyv národného akciového práva v štáte, v ktorom má SE svoje

sídlo, na štruktúru a podobu SE signifikantný. Prakticky sa národná akciová úprava integruje do

všetkých oblastí života SE s výnimkou niekoľkých málo inštitútov, ktoré Nariadenie upravuje

pomerne komplexne. Medzery možno vyplniť už len samotným výkladom ustanovení Nariadenia,

resp. aplikáciou všeobecných zásad, na ktorých Nariadenie spočíva. Medzery v úprave Nariadenia,

resp. otázky vôbec neupravené, sa riadia na základe odkazov právom členských štátov. Odkazy

plnia v Nariadení dve funkcie: ohraničenie teritoriálnej pôsobnosti práva rôznych členských štátov

(kolízna) a ohraničenie pôsobnosti komunitárneho práva a práva členských štátov. Tieto odkazy

nariaďujú aplikáciu práva členského štátu na právne vzťahy, na ktoré by sa inak vnútroštátne právo

nevzťahovalo z dôvodu, že SE nie je akciovou spoločnosťou upravenou vnútroštátnym akciovým

právom. Právo členského štátu sa tak nepoužije z vlastnej normatívnej sily, ale na základe

splnomocnenia v Nariadení. Odkazy vždy nemusia odkazovať na právo štátu sídla SE. V niektorých

prípadoch, pokiaľ by sa v danej veci použilo na bežnú akciovú spoločnosť, môže ísť aj o právo

iného štátu.

V prípadoch, ktoré neupravuje Nariadenie vôbec, resp. upravuje ich len čiastočne, sa použijú

ustanovenia národnej právnej úpravy, v Slovenskej republike zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej

spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prijatej k

prevedeniu tých článkov SE, ktoré počítajú s národnou právnou úpravou určitých špecifických

otázok SE. Prijatie vykonávacieho zákona vyplýva z Článku 68 Nariadenia, podľa ktorého

členským štátom vyplýva povinnosť prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného

uplatňovania Nariadenia. Súčasne podľa Článku 9 ods. 2 Nariadenia ustanovenia právnych

126

predpisov prijatých členskými štátmi osobitne pre SE musia byť v súlade so smernicami

uplatniteľnými na akciové spoločnosti podľa prílohy 1 Nariadenia. Pokiaľ by národný zákonodarca

prijal úpravu odchýlnu od národného akciového práva špeciálne pre SE bez predchádzajúceho

odkazu plynúceho z Nariadenia, stanú sa tieto ustanovenia národnej legislatívy neaplikovateľné,

tzn. prakticky neúčinné.

Podľa Článku 10 Nariadenia sa SE považuje v každom členskom štáte za akciovú spoločnosť

založenú podľa členského štátu, v ktorom má sídlo.

Na komunitárnej úrovni boli v súvislosti s Nariadením Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra

2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) doplnené už existujúce smernice v oblasti daňovej, a

to predovšetkým Smernica Rady č. 90/435/EHS o dcérskych a materských spoločnostiach a

Smernica Rady č. 90/434/EHS o fúziách. Doplnením Smernice Rady č. 2003/123/ES o spoločnom

systéme zdanenia uplatniteľnom v prípade materských a dcérskych spoločností rôznych členských

štátov bola rozšírená pôsobnosť pôvodnej smernice na SE. Tým má byť aj pre SE garantované, že

členský štát materskej spoločnosti buď nezdaní príjmy dcérskej spoločnosti so sídlom v inom

členskom štáte alebo pokiaľ tieto príjmy zdaní, umožní materskej spoločnosti odpočítať od základu

dane daň z príjmov, ktorú platí dcérska spoločnosť v inom členskom štáte. Smernica tiež v prípade

SE vylučuje zrážkovú daň pri rozdelení zisku po zdanení dcérskej spoločnosti. Nová Smernica

Rady č. 2005/19/ES, ktorou sa zmenila a doplnila Smernica č. 90/434 EHS o spoločnom systéme

zdaňovania, uplatniteľnom na obchodné spoločnosti rôznych členských štátov pri zlučovaní,

rozdeľovaní a prevode aktív rozšírila pôsobnosť pôvodnej Smernice č. 90/434 EHS, ktorej cieľom

bolo zabrániť zdaneniu zisku, ktorý môže vzniknúť pri fúzii ako rozdiel medzi hodnotou

prevádzaných aktív a pasív a ich účtovnou hodnotou aj na SE. Cieľom implementácie smernice

bolo zabezpečiť, aby pri zmene sídla a reorganizáciách SE v rámci Európskej únie mohlo

dochádzať bez akýchkoľvek daňových prekážok (Nerudová, Neruda, 2005).

Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov podľa § 1 upravuje niektoré otázky postavenia SE so sídlom na území

Slovenskej republiky a niektoré právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou, zánikom a riadením

SE, ktoré nie sú upravené v Nariadení.

§ 4 zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov definuje SE ako právnickú osobu, ktorá sa v zmysle § 27 ods.

2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov zapisuje do

obchodného registra. SE sa všeobecne zapisuje do obchodného registra v štáte svojho sídla, pričom

sa jej zápis a výmaz povinne zverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.

127

SE musí mať formu spoločnosti s upísaným podielovým kapitálom, ktorej základné imanie je

rozdelené na akcie. Zatiaľ čo spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, akcionári

zodpovedajú za záväzky spoločnosti len do výšky svojich podielov. Základné imanie SE musí byť

najmenej 120 000 eur a vyjadrené v EUR. Pokiaľ nie je v Nariadení uvedené inak, základné imanie

SE, jeho udržiavanie a zmeny, spolu s akciami a ostatnými cennými papiermi sa spravujú právnymi

predpismi, ktoré by sa uplatnili na akciovú spoločnosť so sídlom v tom členskom štáte, v ktorom je

SE zapísaná.

Európska spoločnosť je povinná uvádzať svoj obchodný dodatok v uniformnej podobe „SE“

pred alebo za obchodným menom, pričom iná forma dodatku nie je dovolená. Iba SE je oprávnená

daný dodatok používať. Možná odchýlka sa týka len právnických osôb, ktoré majú vo svojom

obchodnom mene alebo inom označení skratku „SE“, pokiaľ vznikli pred dňom účinnosti

Nariadenia. Tieto právnické osoby nie sú povinné ju odstrániť.

Spôsoby založenia európskej spoločnosti

Založenie SE sa podľa Článku 15 Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o

stanovách európskej spoločnosti (SE) spravuje právom platným pre akciové spoločnosti v členskom

štáte, v ktorom SE zakladá sídlo. Zakladajúcim dokumentom SE sú stanovy. Nariadenie ustanovuje,

že spoločnosť má povinnosť umiestniť svoje ústredie do rovnakého členského štátu, kde má SE

svoje registrované sídlo. Na účely zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ústredím riadenia SE rozumie miesto,

z ktorého sa riadi činnosť SE (§ 2 písm. a)). V zmysle ustanovenia § 5 sa na založení obchodnej

spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky môže za podmienok stanovených v Článku 2

Nariadenia podieľať aj obchodná spoločnosť s ústredím riadenia mimo územia členského štátu

Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Napriek značnej flexibilite komunitárnej úpravy SE hlava II Nariadenia taxatívne vymedzuje

spôsoby založenia SE. Tu je potrebné zdôrazniť, že SE nemožno založiť sukcesívnym spôsobom a

až na výnimku ju nemožno založiť ani simultánnym spôsobom, t.j. nemožno ju založiť tzv. na

zelenej lúke (upísaním akcií, nakoľko ide o právnu formu pre veľké podniky). V zásade možno SE

založiť len v rámci reorganizácie vybraných existujúcich foriem podnikania. Tu sa vyžaduje, aby

ich pôsobenie vykazovalo určitý nadnárodný prvok.

Európska spoločnosť môže byť založená viacerými spôsobmi, a to:

1) Založenie európskej spoločnosti fúziou (t.j. zlúčením alebo splynutím)

128

SE môže byť založená zlúčením alebo splynutím spoločností (t.j. fúziou) minimálne dvoch

alebo viacerých akciových spoločností, ktoré podliehajú právu rôznych členských štátov Európskej

únie a majú sídlo a ústredie na území Únie. Fúziou vzniknutá spoločnosť môže mať sídlo aj na

území tretieho členského štátu. Založenie SE fúziou predstavuje výnimočnú možnosť presunúť

sídlo doterajšej spoločnosti do zvoleného štátu Únie a patrí k pomerne frekventovaným variantom

jej založenia. Proces zlúčenia alebo splynutia sa riadi zmluvne dohodnutými podmienkami. Podľa

Článku 20 Nariadenia však návrh podmienok musí obsahovať:

a) názov a sídlo každej spoločnosti, ktorá je predmetom zlúčenia alebo splynutia, a navrhovaný

názov a sídlo SE,

b) výmenný pomer akcií a výšku náhrady,

c) podmienky rozdelenia akcií v SE,

d) dátum, od ktorého držba akcií v SE oprávni držiteľov podieľať sa na zisku a akékoľvek

osobitné podmienky ovplyvňujúce toto oprávnenie,

e) dátum, od ktorého sa obchody zlučovaných spoločností budú na účely účtovníctva

považovať za obchody SE,

f) práva, ktoré SE priznáva držiteľom akcií, na ktoré sa viažu osobitné práva, ako aj držiteľom

cenných papierov iných ako akcií alebo opatrenia navrhnuté vo vzťahu k nim,

g) akákoľvek osobitná výhoda priznaná znalcom preskúmavajúcim návrh podmienok zlúčenia

spoločnosti alebo členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov

zlučovaných spoločností,

h) stanovy SE,

i) informácie o postupoch pre určenie spôsobov účasti zamestnancov na riadení podľa

smernice 2001/86/ES.

Zlúčenie musí mať podľa Článku 29 ods. 1 Nariadenia nasledujúce účinky:

a) všetok majetok a záväzky každej nadobúdanej spoločnosti sa prevedú na nadobúdajúcu

spoločnosť,

b) spoločníci nadobúdanej spoločnosti sa stávajú spoločníkmi nadobúdajúcej spoločnosti,

c) nadobúdaná spoločnosť zaniká,

d) nadobúdajúca spoločnosť získava formu SE.

Splynutie musí mať podľa Článku 29 ods. 2 Nariadenia nasledujúce účinky:

a) všetok majetok a záväzky zlučovaných spoločností sú prevedené na SE,

b) spoločníci zlučovaných spoločností sa stávajú spoločníkmi SE,

c) zlučované spoločnosti zanikajú.

129

Zákonnosť zlúčenia alebo splynutia musí byť podrobne preskúmaná vo vzťahu ku konaniu

týkajúceho sa každej zo zlučovaných spoločností v súlade s právom o zlúčení alebo splynutí

akciových spoločností toho členského štátu, ktorého subjektom je zlučujúca spoločnosť.

Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov nad rámec Nariadenia špecifikuje ochranu menšinových akcionárov

a veriteľov dotknutých touto operáciou.

2) Založenie holdingovej európskej spoločnosti

Dve alebo viaceré kapitálové spoločnosti (vrátane európskych spoločností) môžu založiť

holdingovú SE v prípade, ak sa spravujú právom iného členského štátu alebo majú najmenej dva

roky dcérsku spoločnosť alebo pobočku, umiestnenú v inom členskom štáte, spravujúcu sa právom

iného členského štátu Európskej únie. Zakladajúce spoločnosti sa týmto stávajú dcérskymi

spoločnosťami novovzniknutej SE.

3) Založenie dcérskej európskej spoločnosti

SE môže byť založená aj ako dcérska spoločnosť. Dve obchodné spoločnosti (bez obmedzenia

právnej formy vrátane družstiev a iných právnických osôb verejného alebo súkromného práva

(napr. aj záujmové združenie právnických osôb), s výnimkou neziskových organizácií) z rôznych

členských štátov môžu vytvoriť holdingovú spoločnosť typu SE. Spoločnosti a iné právnické osoby

zúčastňujúce sa na takejto operácii sa spravujú ich vnútroštátnymi právnymi predpismi

upravujúcimi takúto účasť pri zakladaní dcérskej spoločnosti vo forme akciovej spoločnosti.

4) Prevod existujúcej akciovej spoločnosti na európsku spoločnosť

Akciová spoločnosť, ktorá má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť alebo pobočku, ktorá sa

spravovala právom iného členského štátu, môže zmeniť svoju právnu formu na SE. Tento variant

neumožňuje súčasnú zmenu sídla spoločnosti.

5) Založenie dcérskej spoločnosti inej európskej spoločnosti

Pre tento variant založenia Nariadenie nestanovuje žiadne osobitné podmienky. SE môže bez

obmedzenia zakladať ďalšie dcérske SE v rôznych štátoch Európskej únie.

Štruktúra, správa a riadenie európskej spoločnosti

Medzi ďalšie prínosy Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách

európskej spoločnosti (SE) patrí možnosť voľby medzi jednostupňovým alebo dvojstupňovým

systémom riadenia SE, čo zjednocuje rozdielne názory k riadeniu obchodných spoločností v rámci

Európskej únie. Podľa Článku 38 Nariadenia orgány SE tvorí valné zhromaždenie

akcionárov, dozorný orgán a riadiaci orgán (dvojstupňový systém) alebo správny orgán

130

(jednostupňový systém) v závislosti na forme prijatej stanovami. Každá SE má možnosť voľby,

ktorým z uvedených systémov sa bude spravovať.

V prípade jednostupňového systému riadenia a správy je štatutárnym orgánom SE správna

rada, ktorá riadi jej činnosť, určuje zásadné zámery podnikateľskej činnosti, dohliada na ich

uskutočňovanie a koná v mene SE. Správna rada má pritom najmenej troch členov. Stanovy môžu

určiť aj vyšší počet členov. Členom správnej rady môže byť len fyzická osoba. Správna rada môže

poveriť konaním v mene SE jedného alebo viacerých výkonných riaditeľov, ktorí môžu ale nemusia

byť členmi správnej rady. Výkonní riaditelia vykonávajú pôsobnosť obchodného vedenia SE.

V prípade, ak SE nemá zvoleného výkonného riaditeľa, vykonáva túto pôsobnosť správna rada.

Najväčšou výhodou tohto systému je zrýchlenie rozhodovacích procesov, nižšie náklady na správu

SE a zjednodušenie riadenia predovšetkým pre menšie SE.

V prípade dvojstupňového systému riadenia SE je riadiaca funkcia štatutárneho orgánu a

dozorná funkcia diverzifikovaná medzi predstavenstvo, ktoré koná v mene SE a dozornú radu.

Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov neustanovuje minimálny počet členov predstavenstva SE ani dozornej rady.

V Slovenskej republike je však analogicky potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov pre akciovú spoločnosť. Výhodou tohto

systému je oddelenie riadenia a kontroly, kedy sa dozorná rada stáva dobrým zástupcom akcionárov

spoločnosti.

Európska spoločnosť v praxi

Od zakotvenia právnej úpravy týkajúcej sa európskych spoločností v roku 2004 v krajinách

Európskej únie sa pre túto formu podnikania do roku 2014 rozhodlo spolu 2 125 spoločností (Graf

1), pričom najväčší medziročný nárast nových registrácií bol zaznamenaný v rokoch 2012 (565)

a 2013 (469). Iba 289 z celkového počtu registrovaných SE (t.j. 14 %) je považovaných za funkčné,

ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a zamestnávajú viac ako päť zamestnancov.

Z hľadiska geografického rozmiestnenia (Graf 2) je až 70 % európskych spoločností

registrovaných v Českej republike (1 495). Z nich však iba 66 zamestnáva viac ako päť

zamestnancov, nasleduje Nemecká spolková republika s počtom 292 európskych spoločností

(z toho 138 s viac ako piatimi zamestnancami) a Slovenská republika, kde je registrovaných 92

európskych spoločností (z toho iba štyri zamestnávajú viac ako päť zamestnancov). Čo sa týka

zastúpenia tejto právnej formy v jednotlivých odvetviach európskych ekonomík, viac ako 50 %

podiel z celkového počtu SE s viac ako piatimi zamestnancami predstavujú spoločnosti pôsobiace v

131

sektore služieb, a to finančných a komerčných. Významné je ich zastúpenie aj v strojárskom

priemysle (15 %) a chemickom priemysle (11 %).

Graf 1: Celkový počet registrovaných SE Graf 2: Počet registrovaných SE v jednotlivých štátoch EÚ

v období rokov 2004-2014

Zdroj: European Company (SE) Database Zdroj: European Company (SE) Database

Legenda: - počet SE v jednotlivých štátoch EÚ

- počet SE s viac ako 5 zamestnancami

v jednotlivých štátoch EÚ

V registrovaných SE v súčasnosti prevláda dvojstupňový systém ich riadenia, a to až v 81 %

prípadoch. Z toho v Českej republike z celkového počtu 1 495 SE je až 1 458 riadených

dvojstupňovým systémom. Naopak v Nemeckej spolkovej republike je z celkového počtu 292

európskych spoločností riadených až 111 jednostupňovým systémom. Z celkového počtu 2 125

registrovaných SE v súčasnosti až 78 % bolo založených ako dcérska spoločnosť, predovšetkým

inej SE, 8 % zmenou existujúcej akciovej spoločnosti na SE, 4 % fúziou a iba 1 % vytvorením

holdingu (9 % registrácií nie je známych). V Českej republike až 98 % SE bolo založených ako

dcérska spoločnosť. Z celkového počtu 289 registrovaných SE s viac ako piatimi zamestnancami

bolo 40 % založených zmenou existujúcej akciovej spoločnosti na SE, 38 % ako dcérska

spoločnosť, 19 % fúziou, 2 % vytvorením holdingu (1 % registrácií nie je známych). Potrebu

premiestnenia svojho sídla do inej krajiny doposiaľ z celkového počtu 2 125 SE využilo iba 79 (t.j.

4 %). (European Company (SE) Database)

ZÁVER

Na základe vyššie uvedeného možno skonštatovať, že snahou európskeho zákonodarcu bolo

vytvoriť nadnárodný typ korporácie, ktorý by prekonal prekážky cezhraničného podnikania v rámci

jednotného trhu Európskej únie, a tým prispieť k prehĺbeniu integrácie Európskej únie.

V súčasnosti je SE stále považovaná za najvyspelejší spôsob organizácie kapitálu na území

Únie. Kozmopolitná identita SE (európsky goodwill, európska (korporátna) identita) má významný

132

vplyv na jej postavenie a prestíž. Právna forma SE so sebou prináša unikátny image, dôkaz

medzinárodného úspechu a stability spoločnosti spolu s anonymitou jej vlastníctva. Podnikanie

obchodnej spoločnosti, ktorá pôsobí súčasne na území viacerých štátov Únie a Európskeho

hospodárskeho priestoru, je naviac významne jednoduchšie z dôvodu, že odpadajú prekážky

napríklad v oblasti vzťahov medzi dcérskymi spoločnosťami, pri prevodoch majetku atď. Ide o

nadnárodný typ obchodnej spoločnosti prinášajúcej možnosť prvýkrát v histórii premiestňovať

svoje sídlo bez komplikácií a realizovať cezhraničné fúzie. Účelom je odbúrať prekážky podnikania

vyplývajúce z odlišností v právnych úpravách obchodných spoločností jednotlivých členských

štátov a existencie štátnych hraníc pre spoločnosti a skupiny podnikajúce na medzinárodnej úrovni.

Výber krajiny sídla SE znamená taktiež možnosť výberu vhodného podnikateľského prostredia,

predovšetkým právneho a daňového systému v rámci Európskej únie. Daňové výhody sa môžu

týkať aj obchodu s pohľadávkami, tovarom, nákupu a predaja podielov v spoločnostiach,

financovania, vývoja softvéru, internetových služieb atď.

Za ďalší prínos zavedenia inštitútu SE možno považovať flexibilitu štruktúry riadenia a

zníženie administratívnej a finančnej náročnosti podnikania ekonomických jednotiek na

nadnárodnej úrovni, kedy tieto jednotky budú vo všetkých členských štátoch pôsobiť

prostredníctvom jedného právneho subjektu, typizovaného pre celú Európsku úniu, riadiaceho sa

približne rovnakým súborom legislatívnych pravidiel. Nespochybniteľnou výhodou právnej formy

SE je aj vytvorenie podmienok na účasť zamestnancov na jej riadení a ochrana minoritných

akcionárov a veriteľov.

Súčasná podoba SE však na druhej strane robí túto formu podnikania atraktívnu viac

z dôvodov korporátnych (premiestnenie sídla do zahraničia, cezhraničné fúzie) ako z daňových

dôvodov. Oblasť zdaňovania je ponechaná plne v kompetencii jednotlivých členských štátov, čo

podnikanie tejto právnej formy nezjednodušuje. Existuje celý rad súvisiacich oblastí, ktoré by si

zaslúžili osobitnú úpravu. Patrí k nim predovšetkým oblasť zdaňovania. SE v súčasnej podobe tak

možno považovať iba za prvý krok na ceste k ďalšej koordinácii v oblasti daní z príjmov korporácií,

prípadne budúcemu jednotnému európskemu systému korporatívneho zdaňovania z dôvodu, že

práve tento bol jedným z prvotných motívov úvah o zavedení SE do komunitárneho práva (viac

v Nerudová, Neruda, 2005).

BIBLIOGRAFIA

European Company (SE) Database. [online]. [cit. 12. septembra 2015]. Dostupné z:

http://www.worker-participation.eu/European-Company-SE/Facts-Figures

133

Hečková, J. – Chapčáková, A. – Badida, P. (2014). Aktuálne problémy ohodnocovania podnikov pri

fúziách a akvizíciách a ich riešenie. In: Ekonomický časopis, roč. 62, č. 7, s. 743-766. ISSN

0013-3035.

Máziková, K. a kol. (2011). Význam Európskej spoločnosti pre spoločný trh a nevyhnutnosť

harmonizácie účtovníctva v rámci krajín EU. [online]. Dostupné z:

http://www.fhi.sk/files/katedry/ku/UVT/Vyznam-Europskej-spolocnosti.pdf

Nerudová, D. – Neruda, R. (2005). Evropská společnost z pohledu daně z příjmů. In: Daně a právo

v praxi. Praha: ASPI, roč. 10, č. 5, s. 2-10. ISSN 1211-7293.

Olexová, Z. – Vasilišin, M. a kol. (2011). Niektoré výhody a nevýhody Európskej akciovej

spoločnosti. Dostupné z: http://www.ovlegal.sk/files/akciova.pdf

Úradný vestník Európskej únie L 294/1 z 10.11.2001: Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8.

októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE)

Úradný vestník Európskej únie L 294/22 z 10.11.2001: Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra

2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na

riadení

Úradný vestník Európskej únie L 007 z 13.01.2004. Smernica Rady č. 2003/123/ES o spoločnom

systéme zdanenia uplatniteľnom v prípade materských a dcérskych spoločností rôznych

členských štátov

Úradný vestník Európskej únie L 58/19 z 4.3.2005: Smernica Rady 2005/19/ES, ktorou sa mení a

dopĺňa smernica 90/434 EHS o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom na obchodné

spoločnosti rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a výmene akcií

Úradný vestník Európskej únie C 326/1 z 26.10.2012: Zmluva o Európskej únii a Zmluvy o

fungovaní Európskej únie (2012/C 326/01)

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov



KONTAKTNÁ ADRESA

doc. Ing. Jaroslava Hečková, PhD., Fakulta manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov,

email: [email protected]

doc. Ing. Alexandra Chapčáková, PhD., Fakulta manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01

Prešov, email: [email protected]

134

HODNOTENIE VZŤAHU MEDZI EKONOMICKÝM RASTOM

A PRODUKCIOU EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV V KRAJINÁCH V4

POMOCOU METÓDY DECOUPLING

ASSESSMENT OF RELATIONSHIP BETWEEN ECONOMIC GROWTH

AND GREEHNOUSE GAS EMISSIONS PRODUCTION IN V4 COUNTRIES

BASED ON DECOUPLING METHOD

Jana Chovancová

ABSTRACT

The aim of the paper is to perform quantitative evaluation on the relationship between

economic development and production of greenhouse gas emissions in V4 countries based on

decoupling model theory. The results of analysis suggest, that in most observed partial variables

occurs the strong decoupling of economic growth and greenhouse gas emissions, which can be

considered as positive trend. These achievements notwithstanding, EU countries remain far from

the targeted reduction by 2050.

KEY WORDS

Greenhouse gas emissions. Economic growth. Decoupling. Decoupling elasticity.

JEL classification: Q51.

ABSTRACT / SÚHRN

Príspevok je zameraný na kvantitatívne hodnotenie vzťahu medzi ekonomickým rozvojom

a produkciou emisií skleníkových plynov v krajinách V4 pomocou teórie decouplingu. Výsledky

analýzy poukazujú na to, že vo väčšine sledovaných parciálnych premenných dochádza k silnému

decouplingu, teda rozpojeniu ekonomického rastu a produkcie emisií, čo možno považovať za

pozitívny trend. Aj napriek dosiahnutým výsledkom sú však európske krajiny pomerne ďaleko od

ambiciózneho cieľa zníženia emisií do roku 2050.


Emisie skleníkových plynov. Ekonomický rast. Decoupling. Elasticita decouplingu.

135

ÚVOD

Začlenenie efektívneho využívania zdrojov a nízkouhlíkovej spoločnosti medzi európske

politické priority je výsledkom poznania, že prevládajúci model hospodárskeho rozvoja, založený

na plynulom raste využívania zdrojov a škodlivých emisií, je z dlhodobého hľadiska neudržateľný.

Preto sa v posledných rokoch stali tieto témy predmetom globálnych diskusií týkajúcich sa

prechodu na zelené hospodárstvo (OECD, 2014; UNEP, 2014). Zásadný význam týchto otázok pre

budúci blahobyt sa takisto odráža v strednodobom a dlhodobom plánovaní Európy. Napríklad

prioritný cieľ 2 v rámci 7. environmentálneho akčného programu (EU, 2013) hovorí o potrebe

„premeniť Úniu na zelené, konkurencieschopné a nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne

využívajúce zdroje.“

Na strategickej úrovni stanovuje politika EÚ široký rámec pre efektívne využívanie zdrojov

a politiku v oblasti zmeny klímy vrátane rôznych dlhodobých (nezáväzných) cieľov. Napríklad Plán

pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (EC, 2011) obsahuje víziu pre rok 2050, podľa ktorej

„hospodárstvo EÚ rastie spôsobom, ktorý rešpektuje obmedzenosť zdrojov a hranice možností

planéty, čím prispieva k celosvetovej transformácii hospodárstva“. Dopĺňajú ich politiky, ktoré sa

zaoberajú konkrétnymi tlakmi a odvetviami. Ciele EÚ do roku 2020 týkajúce sa emisií

skleníkových plynov a spotreby energie (EC, 2010) sú v tomto zmysle poprednými príkladmi.

MATERIÁL A METÓDA

Téme vzájomného prepojenia ekonomického rastu a stavu životného prostredia sa venujú

environmentálni ekonómovia už od druhej polovice minulého storočia. Viacerí autori poukazujú na

fakt, že neobmedzený ekonomický rast nie je možný vo svete obmedzených zdrojov (napr. Daly,

1997; Stern, 2004; Anderson, 2010; Hronec et al. 2010; Huttmanová, Adamišin, Chovancová, 2013

a pod.).

Na meranie ekonomických a environmentálnych premenných sa používa široké spektrum

indikátorov (Huttmanová, 2011; Adamišin & Vavrek, 2015; Chovancová & Rusko, 2008).

Ekonomickou premennou je zväčša HDP (či už v absolútnej alebo agregovanej forme), aj keď napr.

Európska komisia poukazuje na nedostatky tohto ukazovateľa, nakoľko zoskupuje rozmanité zdroje

na základe hmotnosti, čím zastiera rozdiely týkajúce sa ich nedostatku, hodnoty a súvisiacich

vplyvov na životné prostredie (EC, 2011). Medzi environmentálne indikátory zaraďujeme napr.

celkovú produkciu CO2, produkciu odpadov, emisie skleníkových plynov (GHG), a pod.

Hoci väčšina svetových ekonomík sa snaží o ekonomický rast, zároveň sa hľadajú cesty ako

tento rast dosiahnuť s čo najmenším zaťažením životného prostredia. Za tým účelom bolo

vyvynutých viacero konceptov ako napr. eko-efektívnosť, dematerializácia, de-linking alebo

136

decoupling. V rámci environmentálneho výskumu bol decoupling aplikovaný na viacero oblastí,

ako napr. decoupling materiálových zdrojov a ekonomického rastu (Vehmas, Luukkanen, a Kaivo-

oja, 2007), decoupling HDP, hustoty dopravy a emisií CO2 z dopravy (Tapio, 2005) a pod.

Vo všeobecnosti rozlišujeme dve základné formy decouplingu: absolútny a relatívny

(Ballingall, Steel a Briggs, 2003; UNEP, 2011), ako to ilustruje obr. 1.

Obr. 1. Relatívny a absolútny decoupling (upravené podľa UNEP, 2011)

Relatívny decoupling znamená, že miera nárastu negatívnej environmentálnej záťaže je nižšia

ako miera ekonomického rastu. Inými slovami k relatívnemu decouplingu dochádza, keď

ekonomika rastie rýchlejšie, než sa zvyšuje záťaž životného prostredia (UNEP, 2011). Vzájomná

väzba medzi týmito činiteľmi teda stále existuje, ale jej elasticita je menšia než 1. Takýto relatívny

decoupling môžeme sledovať na mnohých aspektoch životného prostredia (OECD, 2001).

V prípade absolútneho decouplingu dochádza k úplnému oddeleniu závislosti ekonomického

rastu na environmentálnej záťaži. K tomuto absolútnemu decouplingu však dochádza zriedka, iba v

prípadoch, keď environmentálna záťaž je stabilná alebo klesá, zatiaľ čo ekonomika rastie (OECD,

2002), čiže keď "výťažnosť zo zdrojov" prevyšuje mieru ekonomického rastu (Bleischwitz, 2012).

Cieľom tohto príspevku je pomocou decouplingu kvantitatívne posúdiť vzťah medzi

ekonomickým rastom a produkciou emisií skleníkových plynov v krajinách V4. Údaje, ktoré sme

použili, sme získali z databáz Svetovej banky (HDP v mil. USD v bežných cenách) a OECD (emisie

skleníkových plynov – ekvivalent CO2 v tis. ton).

Aby sme mohli navzájom porovnávať jednotlivé krajiny a časové obdobia, je potrebné určiť

stupne, resp. subkategórie decouplingu. Podobnú metódu využili vo svojom výskume (Tapio,

Environmentálne

dopady (GHG)

Environmentálne

dopady (GHG)

Relatív

ny

deco

up

ling

Ekonomické

aktivity

(HDP)

Absolútny

decoupling

čas

137

2005) (Finel, N. & Tapio, P., 2012), ktorí rozlišujú osem subkategórií decouplingu, ako to

interpretuje obr. 2.

Obr. 2 Model decouplingu (upravené podľa Finel &Tapio, 2012)

Pomer zmien produkcie emisií skleníkových plynov (∆GHG) a HDP (∆HDP) môže

predstavovať coupling (spojenie), decoupling (rozpojenie) alebo negatívny decoupling. Decoupling

produkcie emisií skleníkových plynov a ekonomického rastu môžeme vypočítať ako pomer

percentuálnych jednotiek zmeny produkcie GHG a percentuálnych jednotiek zmeny HDP v danom

časovom období. Výsledkom bude elasticita decouplingu e:

e = %∆GHG / %∆HDP (1)

Za účelom lepšej interpretácie výsledkov, bola hodnota elasticity rozdelená na niekoľko

úrovní, ako sú zaznamenané v modeli decouplingu na obr. 2.


V tejto štúdii budeme uvažovať 4 ročný časový interval. Analyzované obdobie bude rozdelené

na 5 úsekov S1 – S5 (viď tab. 1). Hodnoty %∆GHG a %∆HDP boli vypočítané na základe údajov z

dostupných databáz Svetovej banky a OECD. Následne bola vypočítaná hodnota elasticity

decouplingu pomocou rovnice (1).

∆GHG

Expanzívny

coupling

(0,8≤e≤1,2)

Slabý

decoupling

(0≤e≤0,8)

Recesívny

negatívny

decoupling

(0≤e≤0,8)

Recesívny

coupling

(0,8≤e≤1,2) Recesívny

decoupling

(e>1,2)

Slabý

negatívny

decoupling

(e>1,2)

Silný

decoupling

(e<0)

Silný

negatívny

decoupling

(e<0)

∆HDP

138

Tab. 1 Elasticita decouplingu krajín V4 v období 1992 - 2012

S1

(1992-1996)

S2

(1996-2000)

S3

(2000-2004)

S4

(2004-2008)

S5

(2008-2012)

Česká

republika

(CZ)

%∆GHG -6,48 -6,29 0,64 -3,58 -8,15

%∆HDP 48,41 -8,62 48,33 49,42 -13,76

e -0,13 0,73 0,01 -0,07 0,59

Maďarsko

(HU)

%∆GHG 1,22 -5,49 3,29 -7,88 -18,31

%∆HDP 17,08 1,40 54,33 34,12 -23,46

e 0,07 -3,91 0,06 -0,23 0,78

Poľsko

(PL)

%∆GHG 2,66 -14,64 0,49 1,98 -1,71

%∆HDP 41,09 8,61 32,20 52,18 -6,85

e 0,06 -1,70 0,02 0,04 0,25

Slovensko

(SK)

%∆GHG -7,68 -9,62 3,90 -3,94 -14,73

%∆HDP 44,54 4,43 49,22 42,57 -7,64

e -0,17 -2,17 0,08 -0,09 1,93

Na základe výsledkov analýzy sme zostavili model decouplingu (obr. 3), v rámci ktorého sú

analyzované krajiny v rámci jednotlivých období zaradené do týchto subkategórií:

- Slabý decoupling: v tejto subkategórii rastie jednak produkcia emisií skleníkových plynov

a jednak HDP, avšak HDP rastie rýchlejšie ako produkcia emisií. V tomto prípade hovoríme

o decouplingu, pretože emisie rastú pomalšie ako HDP, ale ide o slabý decoupling, pretože

absolútne množstvo emisií narastá. V tejto subkategórii sa nachádza Česká republika

v období rokov 2000 – 2004, Maďarsko v období rokov 1992 – 1996 a 2000 – 2004, Poľsko

v období rokov 1992 – 1996 a 2000 – 2008 a Slovensko v období rokov 2000 – 2004.

- Silný decoupling: v rámci tejto subkategórie HDP rastie, ale produkcia emisií

skleníkových plynov klesá. Ide o prípad absolútneho decouplingu, čo možno považovať za

najlepší vývoj pre ekonomiku aj pre životné prostredie. V tejto subkategórii sa nachádza

najviac sledovaných položiek, čo možno považovať za pozitívny trend. Silný decoupling

dosiahli Česká republika v období rokov 1992 – 1996 a 2004 – 2008, Maďarsko v období

rokov 1996 – 2000 a 2004 – 2008, Poľsko v období rokov 1996 – 2000 a Slovensko

v období rokov 1992-2000 a 2004-2008.

- Recesívny decoupling: v rámci tejto subkategórie dochádza k poklesu HDP ako aj emisií

skleníkových plynov, ale produkcia emisií klesá rapídnejšie ako HDP. Do tejto subkategórie

môžeme zaradiť Slovensko v období rokov 2008 – 2012.

- Recesívny negatívny decoupling: v rámci tejto subkategórie dochádza k poslesu HDP

a zároveň aj poklesu emisií, avšak HDP klesá rýchlejšie. Na základe analýzy sa v tejto

139

kategórii nachádzajú Česká republika v období rokov 1996 – 2000 a 2008 – 2012,

Maďarsko v období rokov 2008 – 2012 a Poľsko v období rokov 2008 – 2012.

Obr. 3 Rozdelenie krajín V4 v rámci sledovaných období do subkategórií decouplingu

ZÁVER

Problematika znižovania produkcie emisií skleníkových plynov sa priamo týka všetkých

členských štátov Európskej únie, ktorej víziou je znížiť tieto emisie do roku 2050 na úroveň, ktorá

je o 80 – 95 % nižšia ako úroveň, ktorá existovala v roku 1990. V rámci tejto štúdie sme sa zamerali

na krajiny V4, ktoré majú viacero spoločných črt – historických, politických, ekonomických či

geografických. Pomocou metódy decouplingu sme stanovili mieru elasticity decouplingu, teda

rozpojenia ekonomického rastu a produkcie emisií skleníkových plynov v jednotlivých krajinách

V4 v rámci jednotlivých sledovaných období. Na základe vykonanej analýzy možno konštatovať

prevládajúci silný decoupling, teda ekonomiky týchto krajín rastú, pričom produkcia emisií

skleníkových plynov má klesajúcu tendenciu. K tomuto zníženiu emisií prispeli jednak

makroekonomické trendy a jednak politické iniciatívy. Hospodárska reštrukturalizácia počas 90.

rokov minulého storočia zohrala svoju úlohu, obzvlášť prostredníctvom meniacich sa

poľnohospodárskych postupov a uzatvorenia závodov spôsobujúcich veľkú mieru znečistenia

v energetickom a priemyselnom odvetví. V poslednom období taktiež finančná kríza a následné

hospodárske problémy prispeli k zníženiu emisií. Aj napriek týmto výsledkom sú tieto krajiny

ďaleko od dosiahnutia ambiciózneho cieľa Európskej únie. Výsledky naznačujú, že na dosiahnutie

tohto cieľa budú musieť jednotlivé členské štáty EÚ urýchliť svoju implementáciu nových politík

Recesívny negatívny

decoupling: CZ2,

CZ5, HU5, PL5

Recesívny

coupling

Recesívny

decoupling:

SK 5

∆GHG

Expanzívny

coupling

Slabý decoupling:

CZ3, HU1, HU3,

PL1, PL3, PL4, SK3

Slabý

negatívny

decoupling

Silný decoupling:

CZ1,CZ4, HU2, HU4,

PL2, SK1, SK2, SK4

∆HDP

140

a zároveň reštrukturalizovať spôsoby, ktorými uspokojujú svoj dopyt po energii, potravinách,

doprave a bývaní.

POĎAKOVANIE

Príspevok vznikol vďaka podpore Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry MŠVVaŠ SR

KEGA 032PU-4/2014 a KEGA 032PU-4/2013.

BIBLIOGRAFIA

Adamišin, P. & Vavrek, R. (2015). Analysis of the links between selected socio-economic

indicators and waste management at the regional level in the Slovak republic. 5th Central

European conference in regional science [elektronický zdroj] : conference proceedings (s. 1-9).

Košice : Technical university of Košice.

Anderson, D. A. (2010). Environmental economics and natural resource management. Routledge.

ISBN 978-0-415-77905-0

Ballingall, J., Steel, D. a Briggs, P. (2003). Decoupling economic activity and transport growth: the

state of play in New Zealand', Ministry of Transport. AT RF 03.

Bleischwitz, R. (2012). Towards a resource policy unleashing productivity dynamics and balancing

international distortions. Wuppertal Institute for Climate, Environment and Energy.

EC (2010). Communication from the Commission 'Europe 2020 — A strategy for smart, sustainable

and inclusive growth', COM(2011) 112 final.

EC (2011). Analysis associated with the Roadmap to a Resource Efficient Europe. Dostupné na:

http://ec.europa.eu/environment/resource_efficiency/pdf/working_paper_part1.pdf (cit.

11.09.2015). Brussels.

EU (2013). Decision No 1386/2013/EU of the European Parliament and of the Council of 20

November 2013 on a General Union Environment Action Programme to 2020 Living well,

within the limits of our planet, OJ L 354, 20.12.2013, pp. 171–200.

Finel, N. & Tapio, P. (2012). Decoupling transport CO2 from GDP. e-book. Helsinki: Finland

futures research center.

Hronec, O.,Vilček, J., Tomáš, J., Adamišin, P., Huttmanová, E. (2010). Kvalita zložiek životného

prostredia v problémových oblastiach Slovenska. Brno: Mendelova univerzita v Brně.

Huttmanová, E. (2011). Národohospodárstvo [elektronický zdroj]. Prešov: Prešov : Vydavateľstvo

Prešovskej univerzity v Prešove.

Huttmanová, E., Adamišin, P. & Chovancová, J. (2013). Assessment of the current state of

environment in the Slovak republic with the use of gree growth indicators. Ecology, economics,

https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCEQFjAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fkulturna-a-edukacna-grantova-agentura-msvvas-sr-kega%2F&ei=jfREVLzBHcTUObDIgMgI&usg=AFQjCNGtfyP05s7cF_ZHARZlSInOUzuCHQ&sig2=ySX5Gq-obgAdimTFkd1w0w&bvm=bv.77648437,d.ZWU

https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCEQFjAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fkulturna-a-edukacna-grantova-agentura-msvvas-sr-kega%2F&ei=jfREVLzBHcTUObDIgMgI&usg=AFQjCNGtfyP05s7cF_ZHARZlSInOUzuCHQ&sig2=ySX5Gq-obgAdimTFkd1w0w&bvm=bv.77648437,d.ZWU

141

education and legislation : conference proceedings, volume II : 13th international

multidisciplinary scientific geoconference SGEM 2013 , (s. 133-140).

Chovancová, J., Rusko, M. (2008). The application of environmental indicators in environmental

reports of companies. Environmental management for education and edification. Vol. 5, no. 1

(2008), s. 18-25.

OECD. (2001). Decoupling: a conceptual overview. Dostupné na:

http://www.oecd.org/tad/agricultural-policies/25481500.pdf (cit. 10.09.2015).

OECD. (2002). General Secretariat: Sustainable Development: Indicators to Measure Decoupling of

Envi- ronmental Pressure from Economic Growth, SG/SD (2002) 1/FINAL. .

OECD. (2014). Economic policies to foster green growth, dostupné na: http://www.oecd.org/

greengrowth/greeneco) cit. 10.09.2015.

Tapio, P. (2005). Towards a theory of decoupling: degrees of decoupling in the EU and the case of

road traffic in Finland between 1970 and 2001. Transport Policy, vol. 35, 137-151.

UNEP. (2011). Decoupling natural resource use and environmental impacts from economic growth,

A Report of the Working Group on Decoupling to the International Resource Panel.

UNEP. (2014). Green economy — What is GEI?, (dostupné na: http://www.unep.org/

greeneconomy/AboutGEI/WhatisGEI/tabid/29784/Default.aspx) cit. 10.09.2015.

Vehmas, J., Luukkanen, J. a Kaivo-oja, J. (2007). Linking analyses and environmental Kuznets

curves for aggregated material flows in the EU, Journal of Cleaner Production, vol. 15,. 1662-

1673.



KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Jana Chovancová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov



142

ANALÝZA VÝVOJA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

POĽNOHOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV PODĽA PRÁVNEJ FORMY

ANALYSIS OF TRADING INCOME DEVELOPMENT OF AGRICULTURAL

ENTITIES BY LEGAL FORM

Rastislav Kotulič, Peter Adamišin, Ivana Kravčáková Vozárová

ABSTRACT

The transformation of the economy from a centrally planned economy to a market economy was

accompanied by a decline in GDP and decline in industrial production virtually in all countries of Central

and Eastern Europe. The decline was caused by a number of factors such as: distorted structure of the

economy, the loss of markets of the former association RVHP, trade liberalization and the associated

creation of highly competitive market. With the entry into a new market environment after 1990, the

agricultural entities were accompanied by complicated structural, economic and social change, which

showed measurable improvement in only some aspects of technical performance and competitiveness. The

aim of this scientific contribution is to assess the trading income development of the agricultural entities by

legal form from 1999 to 2011.

KEY WORDS

Business Company. Agricultural Cooperative. Net Profit.

JEL classification: Q19, M21

SÚHRN

Transformácia ekonomiky z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo bola

prakticky vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy sprevádzaná poklesom HDP a poklesom

priemyselnej produkcie. Pokles bol zapríčinený celým radom faktorov, napríklad: deformovanou štruktúrou

ekonomiky, stratou trhov bývalého združenia RVHP, liberalizáciou obchodu a s tým súvisiacou tvorbou

veľmi tvrdého konkurenčného prostredia. Vstupom do nového trhového prostredia po roku 1990 nastúpili

poľnohospodárske podniky na cestu zložitých štrukturálnych, ekonomických a sociálnych zmien, ktoré sa

však prejavili merateľnými zlepšeniami iba v niektorých aspektoch technickej výkonnosti a

konkurencieschopnosti. Cieľom vedeckého príspevku je zhodnotiť vývoj výsledku hospodárenia

poľnohospodárskych subjektov podľa právnej formy v období rokov 1999 až 2011.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Obchodná spoločnosť. Poľnohospodárske družstvo. Výsledok hospodárenia.

143

ÚVOD

Vývoj poľnohospodárskeho sektora do roku 1989 bol u nás podobne ako vo väčšine štátov

strednej a východnej Európy ovplyvnený kolektivizáciou realizovanou na princípe centrálneho

plánovania. Hlavným cieľom sa stalo množstvo, kým kvalite a efektívnosti sa pripisoval iba

druhoradý význam.

Vstupom do nového trhového prostredia po roku 1990 nastúpili poľnohospodárske podniky

na cestu zložitých štrukturálnych, ekonomických a sociálnych zmien, ktoré sa však prejavili

merateľnými zlepšeniami iba v niektorých aspektoch technickej výkonnosti a

konkurencieschopnosti. Vznikli nové formy podnikania, vzrástol počet subjektov a ich priemerná

koncentrácia sa znížila. Hodnotením nových foriem sa zaoberali aj Hanousek, Kočanda a Mašika

(2012), ktorí analyzovali firemnú efektivitu a vplyv vlastníckych štruktúr po transformačnom

procese, ktorý sa vyznačoval reštrukturalizáciou, privatizáciou i podporou inštitucionálnych

reforiem.

Následne vstup Slovenskej republiky do Európskej únie otvoril slovenským

poľnohospodárskym výrobcom veľký európsky agrárny trh, no zároveň odstránil všetky ochranné

bariéry trhu domáceho. To viedlo k novým výzvam v oblasti konkurencieschopnosti domáceho

poľnohospodárstva (Bujňáková 2010; Grznár a kol. 2009; Bielik a Rajčániová 2004).

Výkonnosťou a efektívnosťou hospodárenia agrárnych podnikov v závislosti od ich

organizačno-právnej formy podnikania sa zaoberal Mathijs (2002), ktorý vo svojej štúdii

porovnával efektívnosť fariem rôznej organizačno-právnej formy na výberových súboroch z roku

1998 v Maďarsku a Bulharsku pri zohľadnení väčšieho počtu výrobných faktorov. Výsledky

analýzy maďarských podnikov so zameraním na rastlinnú výrobu ukázali, že najvyššiu priemernú

mieru efektívnosti dosahujú rodinné farmy (58%), za nimi nasledujú obchodné spoločnosti (50%)

a poľnohospodárske družstvá (44%). Analogická analýza v Bulharsku prezentuje ako v priemere

najefektívnejšie obchodné spoločnosti (51%), za ktorými nasledujú rodinné farmy (44%) a

družstvá (43%).

Podnikateľská štruktúra v poľnohospodárstve, v službách pre poľnohospodárstvo a v

potravinárstve je v sústavnom pohybe. V súčasne existujúcich podnikateľských formách sa mení

najmä počet fariem, ich veľkostná štruktúra a zastúpenie na obhospodarovanej výmere pôdy.

Agropodnikanie determinuje najmä Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a vnútorný

spoločensko-politický vývoj s dôrazom na agrárnu politiku vlády (t.j. štátnu pomoc) a formovanie

podnikateľského prostredia (Zelená správa, 2013).

144

MATERIÁL A METÓDA

Cieľom vedeckého príspevku je zhodnotiť vývoj výsledku hospodárenia

poľnohospodárskych subjektov podľa právnej formy v období rokov 1999 až 2011.

Podkladové údaje boli čerpané z oficiálnych štatistických informácií SR, z odborných kníh a

vedeckých článkov. Ekonomické ukazovatele poľnohospodárskej prvovýroby za sledované

obdobie boli analyzované z údajov poľnohospodárskych podnikov, ktoré zabezpečilo

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou Informačných listov, ktoré sme

získali od spoločnosti Radela, s.r.o.

Pri písaní príspevku boli použité rôzne vedecké metódy skúmania, ako sú metóda

porovnávacia, metóda analýzy a syntézy. Pri hodnotiacom procese boli využité štandardné

matematicko-štatistické vzťahy a numerické výpočty.


Spomedzi právnických osôb hospodáriacich na pôde majú v Slovenskej republike

dominantné postavenie poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti. Stalo sa tak pod

vplyvom transformačného procesu už začiatkom 90-tych rokov. Láziková a Bandlerová (2007)

konštatujú, že poľnohospodárske družstvá si úspešne obhájili svoje postavenie na

poľnohospodárskej pôde aj medzi novovytvorenými poľnohospodárskymi podnikmi, akými sú

akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným či samostatne hospodáriaci roľníci.

Rozdielnosť v ich hospodárení je však evidentná dlhodobo, aj napriek tomu, že transformované

poľnohospodárske družstvá sa snažia udržať trend po boku obchodných spoločností. V prvých

rokoch transformácie mali novovznikajúce obchodné spoločnosti výhodu v tom, že sa v

transformačnom procese očistili o rôzny neefektívny majetok a najmä staré dlhy, čím si vytvorili

lepšiu východiskovú pozíciu pre ďalší rozvoj. Sumárnym ukazovateľom hospodárenia je výsledok

hospodárenia. Jeho vývoj počas analyzovaného obdobia zachytáva graf 1 a tabuľka 1.

Vývoj výsledku hospodárenia v čase má pri obidvoch porovnávaných právnych formách

podobný priebeh. Pretrvávajú však diferencie v jeho hodnotách medzi oboma právnymi formami.

Obchodné spoločnosti (OS) na hektár poľnohospodárskej pôdy dosahujú pravidelne lepší výsledok

hospodárenia od 25,4 do 102 EUR.ha-1 p.p., než poľnohospodárske družstvá (PD). Najväčší

prepad v hospodárení dosiahli tak družstvá ako aj obchodné spoločnosti v rokoch 2003 a 2009,

kedy mali hodnoty výsledku hospodárenia veľmi nízky dokonca záporný charakter. Avšak v roku

2011 už obe právne formy dosiahli kladný výsledok hospodárenia s vyššou úrovňou v obchodných

145

spoločnostiach ako poľnohospodárskych družstvách. Za pozitívnu preto môžeme považovať

skutočnosť, že sa zvýšila efektívnosť hospodárenia v obidvoch právnych formách.

Graf 1. Vývoj výsledku hospodárenia (v EUR.ha-1 p.p.- za ha poľnohospodárskej pôdy) podľa právnych foriem

Zdroj: vlastné kalkulácie

Tabuľka 1. Výsledok hospodárenia (v EUR.ha-1 p.p.- za ha poľnohospodárskej pôdy)

Roky PD - poľnohospodárske družstvá OS - obchodné spoločnosti

1999 -33,59 -2,52

2000 -27,55 3,15

2001 1,96 27,35

2002 -6,90 25,92

2003 -104,66 -2,69

2004 12,35 58,39

2005 -17,92 39,90

2006 -9,33 48,63

2007 32,13 78,07

2008 21,21 70,07

2009 -99,60 -23,00

2010 -16,10 16,80

2011 50,40 80,90

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

ZÁVER

Podnikom oboch právnych štruktúr, tak družstvám ako aj obchodným spoločnostiam boli

poskytnuté podpory podľa rovnakých kritérií a podmienok, napriek tomu však dochádzalo

k prehlbovaniu medzipodnikových diferencií vo výsledkoch hospodárenia z viacerých príčin aj

medzi samotnými družstvami a samotnými obchodnými spoločnosťami. Jednou z takýchto príčin

pretrvávajúcich diferencií vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a

146

obchodnými spoločnosťami sú aj doznievajúce vplyvy samotného vzniku obchodných

spoločností, ktoré vo veľkej miere vznikali z bonitných častí majetku poľnohospodárskych

družstiev bez toho, aby na seba prevzali aj adekvátne záväzky voči bankám či iným obchodným

partnerom.

Podľa Adamišina a kol. (2015), efektívne riadenie poľnohospodárskeho subjektu aj za

zhoršených poveternostných podmienok môže byť dobrou inšpiráciou nielen pre ostatné firmy v

okolí. Schválené účinné prvky v konaní by mohli byť aplikované na subjekty pôsobiace v lepších

podmienkach, a preto môžu prispieť k ešte vyššej ekonomickej výkonnosti jednotlivých subjektov

alebo poľnohospodárstva ako celku.

POĎAKOVANIE

Príspevok vznikol za podpory Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (projekt VEGA 1/0541/11) a

za podpory Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a

športu Slovenskej republiky (projekt KEGA 032PU-4/2013 a KEGA 032PU-4/2014).

BIBLIOGRAFIA

Adamišin, P., Kotulič, R., Kravčáková Vozárová, I., Vavrek, R. (2015). Natural climatic

conditions as a determinant of productivity and economic efficiency of agricultural entities.

Agricultural Economics – Czech, 61(6), 265-274.

Bielik, P., Rajčániová, M. (2004). Competitiveness analysis of agricultural enterprises in Slovakia.


Bujňáková, M. (2010). Competitiveness of Slovak agriculture within the V4 countries before and

perspectives after the entry to the EU. In: Kotulič, R. and P. Adamišin (eds.): Prosperita

poľnohospodárskej výroby pre zabezpečenie trvaloudrzatelneho rozvoja regiónov. Prešov: PU

v Prešove, 21-29.

Grznár, M., Szabo, Ľ., Jankelová, N. (2009). The Agrarian Sector of the Slovak Republic after the

Entry to the European Union. Ekonomický časopis, 57(9), 903-917.

Hanousek, J., Kočenda, E., Mašika, M. (2012). Corporate Efficiency: Effect of Ownership

Structures and Financial Indicators. Politická ekonomie, 60(4), 459-483.

Lazíková, J., Bandlerová, A. (2007). Postavenie poľnohospodárskych družstiev na Slovensku v

Európskej únií. In: Vybrané otázky agrárneho práva Európskej únie III: Podnikanie a

predpoklady jeho ďalšieho rozvoja v EÚ - 24. november 2006, Podkylava. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 46-55. ISBN 80-8069-812-0.

147

Mathijs, E. (2002). Microecnomic Analysis of farm restructuring in East and Middle Europe.


MPSR. (2013). Zelená správa 2013. [online]. Available at:

http://www.mpsr.sk/index.php?navID=122&id=8150 (accessed March 14, 2014).



KONTAKTNÁ ADRESA

doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD., Fakulta Manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove, ul.

17. novembra č.1, 080 01 Prešov; email: [email protected]

doc. Ing. Peter Adamišin, PhD., Fakulta Manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove, ul.

17. novembra č.1, 080 01 Prešov, email: [email protected]

Ing. Ivana Kravčáková Vozárová, Fakulta Manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove, ul.

17. novembra č.1, 080 01 Prešov; E-mail: [email protected]

http://www.mpsr.sk/index.php?navID=122&id=8150




148

PRÍNOS JEANA TIROLA V OBLASTI MIKROEKONÓMIE A TRHOVEJ

REGULÁCIE ODVETVÍ

THE CONTRIBUTION OF JEAN TIROLE IN THE FIELD OF

MICROECONOMICS AND MARKET REGULATION OF THE INDUSTRIES

Ivana Kravčáková Vozárová

ABSTRACT

Jean Tirole is one of the most influential economists of our time. His research is based on

new scientific methods such as game theory and contracting theory. Within the long-standing

scientific interaction and research in this field, he was awarded the Nobel Prize for analyzing the

market power and regulation in the economic field. Many governments have opened the doors of

public monopolies to private stakeholders. However, the experiences of privatization have been

mixed and the behavior of private companies was worse than expected.

KEY WORDS

Jean Tirole, Market power. Regulation. Imperfect Competition. Laffont-Tirole model.

JEL classification: L1, L33, L43.

SÚHRN

Jean Tirole patrí k jedným z najvplyvnejších ekonómov našej doby. Jeho výskum je

postavený na nových vedeckých metódach akými sú teória hier či kontraktačné teórie. V rámci

dlhoročného vedeckého pôsobenia a bádania v tejto oblasti mu bola udelená Nobelova cena za

analýzu trhovej sily a regulácie v ekonomickej oblasti. Mnoho vlád otvorilo dvere verejných

monopolov pre súkromné zainteresované strany. Skúsenosti vyplývajúce z privatizácie však boli

zmiešané a správanie súkromných firiem bolo horšie než sa očakávalo.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Jean Tirole, Trhová sila. Regulácia. Nedokonalá konkurencia. Laffont-Tirolov model.

149

ÚVOD

Jean Tirole patrí k jedným z najvplyvnejších ekonómov našej doby. Venuje sa teoretickému

výskumu v mnohých oblastiach. Najviac zo všetkého objasnil ako pochopiť a regulovať sektor,

kde pôsobí niekoľko silných firiem. V rámci dlhoročného výskumu v tejto oblasti mu bola udelená

Nobelova cena za analýzu trhovej sily a regulácie v ekonomickej oblasti.

Do akej miery by mali byť realizované vládne zásahy na trhu? Ekonómovia často tvrdia, že

divoko konkurenčné trhy sú vo verejnom záujme. Keď sa výrobcovia na týchto trhoch snažia

dosiahnuť zisk, sú vedení - akoby neviditeľnou rukou – realizovať vysokú kvalita za nízku cenu.

Avšak mnoho odvetví nie je príliš konkurencieschopných, a tento nedostatok súťaže rozširuje

priestor pre prospešnú verejnú intervenciu. Tu má svoje miesto práve teória regulácie a politika

hospodárskej súťaže s cieľom poskytovať užitočné vedecké vodítko pre takúto intervenciu (Tirole

2014).

Relevantnou otázkou sa stáva to, ktoré činnosti by mali byť vykonávané ako verejné služby

a ktoré by mali byť ponechané v pôsobnosti súkromných firiem. Mnoho vlád otvorilo dvere

verejných monopolov pre súkromné zainteresované strany. Platí to najčastejšie pre odvetvia,

akými sú doprava najmä železnice či diaľnice, vodárenské spoločnosti, pošty a telekomunikácie,

či odvetvia súvisiace s poskytovaním vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Skúsenosti

vyplývajúce z privatizácie týchto oblastí boli zmiešané a správanie súkromných firiem bolo horšie

než sa očakávalo.

Ak má firma trhovú silu, ako sa bude správať? Na akom princípe funguje jej správanie s

dodávateľmi, zákazníkmi či konkurentmi? Podobné otázky sú predmetom štúdia a výskumu v

rámci oblasti priemyselnej organizácie („industrial organization“). Stigler (1971) bol prvým

oceneným ekonómom za významný prínos v danej oblasti, pokiaľ ide o priemyselnú štruktúru,

fungovanie trhov, príčin a následkov verejnej regulácie. Od tej doby, však daná oblasť skúmania

zažíva búrlivý rozvoj, naozaj revolúciu. Táto revolúcia má výrazne posilniť porozumenie

ohľadom fungovania nedokonale konkurenčných trhov aj v podobe teórie optimálnej regulácie

podnikov s trhovou silou, autorom ktorej je práve Jean Tirole.

Výskum Jeana Tirola je postavený na nových vedeckých metódach akými sú teória hier či

kontraktačné teórie. V oblasti príspevku týchto metód existovali veľké očakávania smerom k

praktickej politike. Teória hier by mohla napomôcť na poli systematického štúdia v oblasti

reagovania podnikov na rôzne podmienky a vzájomné správanie sa. Ďalší krok spočíval v návrhu

vhodnej regulácie založenej na novej teórie motivačných zmlúv medzi stranami s rôznou

asymetriou informácií. Než sa začneme zaoberať špecifikami, je potrebné zdôrazniť že celkový

vedecký prínos Jeana Tirola je väčší než súčet jeho jednotlivých príspevkov. Vytvoril jednotný

150

rámec pre teóriu a reguláciu v oblasti priemyselnej organizácie, založený na dôkladnej analýze

strategického správania sa a informačnej ekonomike. Jean Tirole začal realizovať tento výskum

ohľadom regulácie od začiatku roka 1980.

Existujú niektoré odvetvia, kde sú priemerné náklady minimalizované, nakoľko je výroba

sústredená v jedinej firme. Ak tam je priestor pre rýchle inovácie, bude tento trh zvyčajne

dominantou jedinej firmy iba po obmedzenú dobu, kým nedôjde k napodobeniu tejto inovácie

ostatnými firmami na trhu. Z dominantného podniku tak môže vzniknúť dočasný monopol a

získať monopolný zisk vyšší než marginálne náklady. V tomto prípade však môže ísť o cenu

prijateľnú pre spoločnosť s cieľom podporiť inovácie (Schumpeter 1943).

V ostatných prípadoch existuje malý priestor pre konkurenčné výzvy novými a inovatívnymi

účastníkmi. Napríklad v prípade ak je výroba závislá na špecifických zdrojov alebo investícií,

ktorú je príliš drahé duplikovať. Medzi typické príklady môžeme zaradiť sieťové odvetvia či

spoločnosti prenosovej sústavy. Firmy, ktoré riadia také zdroje - či už verejné alebo súkromné – sa

nazývajú prirodzenými monopolmi. Ako je možné týmto prirodzeným monopolom zabrániť

využívať ich dominantnú silu na úkor spotrebiteľov a spoločnosti ako celku, bez toho, aby museli

trh opustiť? Ak má monopol právo slobodne stanovovať ceny, často je cena typicky príliš vysoká

a výkon príliš nízky. V prípade, že firma je namiesto toho nútená stanovovať ceny nepokrývajúce

hraničné náklady, dochádza k použitiu verejných prostriedkov na pokrytie týchto strát. Moderná

teória regulácie charakterizuje optimálnu reguláciu z pohľadu reálnych predpokladov o

informačnej asymetrii, distribučných obáv vlády a sociálnych nákladov použitia verejných

prostriedkov (Laffont a Tirole 1987).

MATERIÁL A METÓDA

Cieľom príspevku bolo poukázať na hlavné ekonomické prínosy Jeana Tirola s dôrazom na

Laffont-Tirolov model. Pri písaní príspevku sme vychádzali z odbornej literatúry napísanej daným

autorom ako aj z vedeckých štúdií iných autorov, venujúcich sa danej problematike. Využívali

sme logické metódy, najmä analýzu, syntézu, dedukciu, indukciu ako aj metódy ekonometrické.


Tirole spolu so svojím kolegom Laffontom (1986) použili nástroje na vytvorenie modelu s

endogénnymi nákladovými funkciami. Tento Laffont-Tirolov model rieši otázku regulácie ako

tzv. principal-agent problému, s vládou resp. regulačným orgánom ako principálom

a regulovaným podnikom ako agentom.

151

Predpoklady Laffont-Tirolovho modelu

Zjednodušená verzia tohto základného modelu spočíva v skutočnosti, že vláda obstaráva

nedeliteľný verejný statok od súkromného vlastníka firmy. Statok je kompletne financovaný

prevodom t smerujúcom od vlády k podniku; jednotliví spotrebitelia neplatia nič. Regulačný orgán

zodpovedný za verejné obstarávanie konštatuje výrobné náklady firmy C. To znamená, že prevod

nám umožňuje študovať optimálne rozdelenie nákladov medzi vládou a firmou. Tieňové náklady

verejných prostriedkov predstavujú , kde deformačné účinky zdanenia predstavujú .

Regulačný orgán sa snaží maximalizovať celkový sociálny prebytok kde

S predstavuje prebytok spotrebiteľa a U je užitočnosť riadenia firmy. Konkrétne

, kde predstavuje úsilie vyvíjané na zníženie výrobných nákladov a

predstavujú náklady spojené s úsilím manažéra. Výrobné náklady predstavujú ,

sú závislé na dvoch faktoroch:

• nárast výkonnostného parametra , ktorý hovorí o nákladovom type firmy; náklady firmy

pochádzajú z intervalu , predpokladá sa kontinuálne rozloženie zabezpečujúce

monotónnu mieru rizika vlastníctva. Nízko-nákladový typ firmy (nízky ) je

neodmysliteľne účinnejší než typ s vysokými nákladmi (vysoký ).

• klesajúce úsilie manažéra

Regulačný orgán sa zameriava na C ale nie na alebo , často však narazí na skryté,

zatajené informácie alebo skryté zatajené procesy (Laffont a Tirole 1987).

Na poli regulačných orgánov existujú tri typy regulačných obmedzení: informačné,

transakčné a administratívne a politické. V praxi tieto obmedzenia bránia regulačnému orgánu pri

vykonávaní jeho preferovanej politiky.

Informačné prekážky

Regulačný orgán sa nemôže spoliehať na regulačné zmluvy, ktoré sú závislé len na

informáciách poskytnutých danou firmou. Tieto prekážky tak obmedzujú účinnosť kontroly

priemyselných odvetví zo strany vládnych agentúr. Obvyklé sa rozlišuje medzi dvoma typmi

informačných obmedzení: morálnym hazardom a nepriaznivým výberom.

Morálny hazard sa týka pôsobenia endogénnych premenných, ktoré nie sú pozorované

regulačným orgánom. Firma realizuje diskrečné kroky, ktoré majú vplyv na jej náklady, alebo

kvalitu výrobkov. Všeobecným označením pre takéto diskrečné opatrenia je snaha. To znamená

počet odpracovaných hodín zo strany manažérov alebo intenzita ich práce. Dalo by sa to však

152

interpretovať aj v omnoho širšom zmysle. Rozdeľovanie výhod samotným manažérom,

zhovievavosť v činnostiach, ktoré privilegujú jeho kariérny potenciál nad samotnou efektivitou,

odklad či vynechávanie „nepríjemných“ činností, nákup materiálov a zariadení pri vysokých

cenách, nábor inžinierov alebo hromadenie strojov nie v závislosti od požiadaviek platných zmlúv,

ale s ohľadom na komerčný zisk alebo s cieľom vyhrať budúcu zákazku je príkladom negatívneho

úsilia.

Nepriaznivý výber vzniká, keď firma má viac informácií o exogénnych premenných ako

regulačný orgán. Táto asymetria informácií je pravdepodobná na poli technologických možností

firiem alebo samotnej náročností realizácie niektorých produktívnych úloh. Napríklad, dodávatelia

obranného systému sú zvyčajne lepšie informovaní ako samotné ministerstvo obrany o

pravdepodobných nákladoch na vývoj nového systému zbraní (Laffont a Tirole 1993).

Transakčné prekážky

Vyhotovenie a zabezpečenie zmlúv je nákladným procesom, často krát sa stáva že sú

zmluvy neúplné. Williamson (1975) rozlišuje niekoľko druhov "transakčných nákladov". Po prvé,

je potrebné vziať do úvahy budúce nepredvídané výdavky; čo môže vyžadovať dlhú a nákladnú

štúdiu. Po druhé, nepredvídané výdavky musia byť jednoznačne špecifikované regulačnou

zmluvou; čo predstavuje náklady na čas a prácu advokátov a dodatočné zákonné poplatky. Po

tretie, dohoda musí byť sledovaná a v prípade problémov vynútená súdnou cestou. Transakčné

náklady sú tým vyššie, čím je ťažšie nepredvídateľné udalosti predvídať a formulovať tak jasným

spôsobom spomínané výdavky.

Administratívne a politické prekážky

Pôsobnosť a výkon regulačných orgánov je obmedzovaná nákladmi regulácie, úkonmi

správneho konania ako aj zákonmi. Po prvé je obmedzený rozsah regulácie. Napríklad Federálna

komisia pre telekomunikácie USA má právomoc regulovať oblasť telekomunikácií a pod. Po

druhé, regulačné orgány nemôžu používať ľubovoľné nástroje, teda také, ktoré si sami želajú.

Ako príklad môžeme uviesť Agentúru na ochranu životného prostredia. Tá môže buď zakázať

alebo povoliť určitý druh chemikálie; avšak mohla by používať sofistikovanejšie nástroje, akými

sú napr. daňové stimuly a niektoré ďalšie (Laffont a Tirole 1993).

Základný Laffont-Tirolov regulačný model

Typický Laffont-Tirolov regulačný model sa skladá z regulátora a jedného podniku,

ktorého výrobné náklady (za predpokladu, že je možná iba jedna úroveň výroby) sú:

153

kde predstavuje snahu firmy znížiť náklady, θ ∈ [θ, θ] je parameter známy jedine samotnej firme

a vyvodený z kumulatívnej distribučnej funkcie F (θ); a je náhodná veličina s priemerom nula.

Ak regulátor vynahradí firme jej výrobné náklady, potom firemná užitočnosť U je:

,

kde c (e), konvexná a rastúca funkcia predstavujúca náklady na úsilie; t predstavuje peňažný

prevod za úhradu nákladov C. Regulátor, reprezentujúci celkové blaho spoločnosti má potom

užitočnosť:

,

kde S je sociálny prínos produkcie firmy a λ je marginálny účinok straty mŕtvej váhy z daní na

financovanie hrubého transferu t + C (Maskin 2004 ). Ak vynecháme , problém regulátora

predstavuje nájdenie stimulačnej schémy (t (θ), C (θ)), ktorá rieši

max , pre ktorú platia tieto výhrady

pre všetky

a

.

Optimálna schéma má potom tieto vlastnosti:

a) ak firma presadzuje najvyššie náklady (napr. ) nemá žiadny prebytok, ale prebytok je

pozitívny pre každé ;

b) úsilie je efektívne v prípade najnižších nákladov (napr. ) stanovených

pod efektívnou úrovňou pre všetky (napr. (Maskin 2004).

ZÁVER

Výskum Jeana Tirola je charakterizovaný rešpektovaním špecifík rôznych trhov a obratným

uplatňovaním nových analytických metód v ekonomických vedách. Rozvinul hlboké analytické

výsledky týkajúce sa základnej povahy nedokonalej konkurencie a uzatvárania zmlúv pod

vplyvom pôsobenia asymetrických informácií. Jean Tirole tiež spojil vlastné ako aj ďalšie

výsledky výskumov danej oblasti do jednotného rámca pre výučbu, politické poradenstvo a trvalý

výskum. Jeho príspevky poskytujú skvelý príklad toho, ako môže mať ekonomická teória veľký

praktický význam.

154

POĎAKOVANIE


4/2013.

BIBLIOGRAFIA

Laffont, J-J. and Tirole, J. (1986). Using cost observation to regulate firms. Journal of Political

Economy 94, 614-641.

Laffont, J.J. and Tirole, J. (1987). Auctioning incentive contracts. Journal of Political Economy

95, 921-937.

Laffont, J.J. and Tirole, J. (1993). A Theory of Incentives in Procurement and Regulation.

Cambridge, USA: The MIT Press. ISBN 0-262-12174-3.

Maskin, E. (2004). Jean –Jacques Laffont: A Look Back. Journal of the European Economic

Association, 2(5), 913–923.

Schumpeter, J. (1943). Capitalism, Socialism and Democracy. London: Unwin. ISBN 0-203-

20205-8.

Stigler, G. (1971). The Economic Theory of Regulation. Bell Journal of Economics 2, 3-21.

Tirole, J. (2014). Jean Tirole: Market Power and Regulation. Stockholm: The Royal Swedish

Academy of Sciences.

Williamson, O.E. (1975). The Economics of Organization: The Transaction Cost Approach.

American Journal of Sociology, 87(3), 548-577.



KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Ivana Kravčáková Vozárová, Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01

Prešov, E-mail: [email protected].


155

VPLYV LEGISLATÍVNYCH ZMIEN NA FINANCOVANIE REGIONÁLNEJ

SAMOSPRÁVY

THE IMPACT OF LEGISLATIVE CHANGES ON FINANCING OF

REGIONAL GOVERNMENT

Simona Petrániková

ABSTRACT

The Regional governments can be considered as some interface between state and municipality.

There are defined a lot of duties by separate law that can provide more efficient than the villages.

At present there are some changes in the financing area. Higher territorial units on the one hand,

they lose their original power to raise revenue from car taxes, but receive in compensation a

larger share of income tax of individuals. All these changes have legislative bases in law no.

361/2014 car tax.

KEY WORDS

Regional government, effectiveness, income, tax

JEL classification: G30.

ABSTRACT

Samosprávne kraje je možné považovať za určitý medzičlánok medzi štátom a obcou, ktoré majú

samostatným zákonom presne vymedzené úlohy, ktoré dokážu zabezpečovať efektívnejšie ako

obce. V súčasnosti regionálna samospráva prechádza zmenami v oblasti financovania. Vyššie

územné celky na jednej strane síce strácajú svoju originálnu právomoc získavať výnosy z dane

z motorových vozidiel, ale ako kompenzáciu získavajú vyšší podiel na dani z príjmov fyzických

osôb. Všetky tieto zmeny majú svoj legislatívny základ v zákone č. 361/2014 Z.z. o dani

z motorových vozidiel.

KEY WORDS

Samosprávny kraj, efektívnosť, príjem, daň

ÚVOD

Regionálna samospráva zohráva dôležitú úlohu najmä v oblasti ekonomického, sociálneho a

kultúrneho rozvoja. Tak, ako aj na iných úrovniach riadenia štátu, je nevyhnutným predpokladom

pre plnenie zákonom stanovených úloh dostatok finančných prostriedkov. V súčasnom období

156

samosprávne kraje prechádzajú zásadnou zmenou v oblasti získavania vlastných finančných

prostriedkov. Doterajším spôsobom boli samosprávne kraje financované okrem cudzích zdrojov,

aj vlastnými v podobe príjmu z vlastného majetku, výnosmi z pokút, výnosmi z dobrovoľných

zbierok, či výnosmi z miestnych daní. Miestnou daňou, pri ktorej ako výlučný správca pôsobil

samosprávny kraj, bola do konca roka 2014 daň z motorových vozidiel. Zákonom č. 582/2004 Z.z.

o miestnych daniach a miestnom poplatku, bol samosprávny kraj oprávnený samostatne

rozhodovať o výške daňovej sadzby, čím dokázal priamo ovplyvňovať výšku tohto druhu príjmu.

Novelou zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel s účinnosťou od 01. januára 2015

sa však táto miestna daň pretransformovala na daň štátnu a viac neplynie do rozpočtu VÚC. Štát

sa touto zmenou snaží o spravodlivejšie rozdeľovanie daňových príjmov a stratu, ktorá

samosprávnym krajom vznikla, plánuje kompenzovať zvýšeným podielom z podielových daní vo

výške 29,2%. Cieľom príspevku je zistiť vplyv zavedenej legislatívnej zmeny na financovanie

samosprávnych krajov v podmienkach Slovenskej republiky.


Postavenie regionálne samosprávy v systéme verejnej správy

Samosprávne kraje majú svoju právnu úpravu zakotvenú samostatným právnym predpisom

č. 302/2001 Z. z o samospráve vyšších územných celkov. V zmysle uvedeného zákona vyššie

územné celky vystupujú ako samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej

republiky. Základnou úlohou samosprávneho kraja je starať sa o všestranný rozvoj územia

a potreby obyvateľov na ňom žijúcich. K plneniu uvedenej úlohy mu napomáha aj zákonom

priznané postavenie právnickej osoby, čím je oprávnený samostatne hospodáriť s vlastným

majetkom a vlastnými príjmami, spravovať dane a poplatky, zostavovať rozpočet a hospodáriť

podľa neho. Zároveň má postavenie verejnoprávnej korporácie a správneho orgánu. V postavení

verejnoprávnej korporácie je jeho úlohou plniť tie úlohy územnej samosprávy, ktoré nemôžu obce

zabezpečovať jednotlivo, alebo je takéto ich zabezpečovanie pre VÚC výhodnejšie. V tomto

smere ide najmä o zabezpečovanie úloh spojených so sociálno-ekonomickým rozvojom,

vyrovnávanie rozdielov vybavenosti územia, zabezpečovanie spoločných služieb pre všetky obce

územia a ich obyvateľov. Ako správny orgán je samosprávny kraj povinný plniť úlohy

vyplývajúce z jeho vlastnej pôsobnosti, ako aj úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy

(Nižňanský, str.8, 2002).

Základná pôsobnosť samosprávneho kraja je taxatívne vymedzená v §4 zákona o samosprávnych

krajoch, ktorý vymenúva úlohy, resp. oblasti, v ktorých samosprávny kraj vykonáva svoju

pôsobnosť. Ide najmä o:

• Zabezpečenie tvorby a plnenia programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja

územia samosprávneho kraja,

• Vykonávanie plánovacej činnosti týkajúcej sa územia samosprávneho kraja,

• Obstarávanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacích podkladov samosprávneho

kraja a územných plánov regiónov,

• Účelné využívanie miestnych ľudských, prírodných a iných zdrojov,

• Vykonávanie vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti v záujme zabezpečenia potrieb

obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,

• Zakladanie, zriaďovanie, zrušovanie a kontrolu vlastných rozpočtových a príspevkových

organizácií a iných právnických osôb podľa osobitných predpisov,

• Podieľanie sa na tvorbe a ochrane životného prostredia,

• Utváranie predpokladov na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov

a ostatných prvkov svojho územia,

157

• Utváranie podmienok pre rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä na stredných školách, a na

rozvoj ďalšieho vzdelávania,

• Utváranie podmienok na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych

aktivít a staranie sa o ochranu pamiatkového fondu,

• Koordinovanie cestovného ruchu,

• Koordinovanie rozvoja telesnej kultúry a starostlivosti o deti a mládež,

• Spolupracovanie s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,

• Podieľanie sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území

samosprávneho kraja,

• Rozvíjanie spolupráce s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,

• Vykonávanie ďalšej pôsobnosti ustanovenej osobitnými zákonmi.

Uvedené úlohy samosprávny kraj vykonáva prostredníctvom svojich orgánov. Základnými

orgánmi sú predseda a zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Administratívne a organizačné

záležitosti zabezpečuje úrad samosprávneho kraja, na čele ktorého stojí riaditeľ.

Základným predpokladom pre vykonávanie uvedenej pôsobnosti a úloh, ktoré s ňou súvisia, je

disponovanie dostatočným objemom finančných prostriedkov. Samosprávny kraj získava finančné

zdroje vlastnou činnosťou, ako aj z úrovne štátu.

Financovanie samosprávnych krajov pred zavedením legislatívnej zmeny

Fiškálna decentralizácia výrazne ovplyvnila spôsob financovania nielen obcí, ale aj

samosprávnych krajov. Zavedením zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom

poplatku boli samosprávne kraje oprávnené ukladať a vyberať daň z motorových vozidiel. Táto

daň patrila medzi ich originálne dane a správu tejto dane zabezpečovali daňové úrady miestne

príslušné podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Základnú štruktúru príjmov, vrátane daňových tvorili v zmysle zákona č. 302/2001 nasledujúce

zdroje:

• Príjmy z majetku samosprávneho kraja a z majetku štátu prenechaného samosprávnemu

kraju do užívania,

• Výnosy z pokút,

• Výnosy dobrovoľných zbierok, dobrovoľné príspevky a dary právnických a fyzických

osôb,

• Iné príjmy.

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy uvádza aj ďalšie zdroje

príjmov samosprávnych krajov:

• dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v

súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych

fondov,

• ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok,

• účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z rozpočtu iného vyššieho územného celku na

realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,

• prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

• iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

158

Samosprávny kraj na plnenie svojich úloh je oprávnený využiť aj prostriedky peňažných fondov,

prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

návratné zdroje financovania a združené prostriedky.

Štruktúru príjmov samosprávnych krajov SR zobrazuje Tab. 1 a Tab.2. V tabuľkách sú uvedené

príjmy samosprávnych krajov v sledovanom období 2010 – 2014. Ako z tabuliek vyplýva

samosprávne kraje dosahovali daňové príjmy z podielových daní a dane z motorových vozidiel.

Oba druhy daňových príjmov mali vo všetkých samosprávnych krajoch narastajúci charakter.

Podielová daň rástla rýchlejšie, čo bolo spôsobené aj zmenou percentuálneho podielu

pripadajúcemu samosprávnym krajom. Daň z motorových vozidiel predstavovala v niektorých

rokoch aj štvrtinu daňových príjmov VÚC, čo poukazuje na skutočnosť, že uvedená daň

predstavovala relatívne významný vlastný zdroj príjmov pre tieto subjekty.

Príjmy, ktoré samosprávne kraje získavajú cestou vlastných zdrojov alebo tých cudzích, využívajú

na úhradu svojich výdavkov.

Výdavky samosprávneho kraja plynú na úradu:

• záväzkov vyššieho územného celku vyplývajúcich z plnenia povinností ustanovených

osobitnými predpismi,

• výdavkov na výkon samosprávnych pôsobností vyššieho územného celku podľa

osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

zriadených vyšším územným celkom,

• výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných

predpisov,

• výdavkov spojených so správou, s údržbou a so zhodnocovaním majetku vyššieho

územného celku a majetku iných osôb, ktorý vyšší územný celok užíva na plnenie úloh

podľa osobitných predpisov,

• záväzkov vzniknutých zo spolupráce s iným vyšším územným celkom alebo s obcou,

prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti vyššieho

územného celku vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,

• výdavkov vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce alebo z členstva v medzinárodnom

združení,

• úrokov z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

• výdavkov súvisiacich s emisiou cenných papierov vydaných vyšším územným celkom a

výdavkov na úhradu výnosov z nich,

• iných výdavkov ustanovených osobitnými predpismi.

Príjmy a výdavky sú spoločne rozpracované v rozpočte samosprávneho kraja, ktorý predstavuje

základný nástroj finančného hospodárenia. Rozpočet samosprávneho kraja je súčasťou rozpočtu

sektora verejnej správy. Samosprávny kraj svoj rozpočet zostavuje na obdobie jedného

kalendárneho roka.

159

Tab. 1 Prehľad príjmov samosprávnych krajov SR v sledovanom období 2010 - 2014

Kraj

Obdobie

Bežné príjmy

Kapitálové

príjmy

Finančné

operácie Spolu

daňové

nedaňové transfery DzPFO

Daň z motorových

vozidiel

Bra

tisl

avsk

ý

sam

osp

ráv

ny

kra

j 2010 26 819 110,00 27 256 787,46 5 053 240,58 44 207 426,23 1 845 818,00 7 799 123,23 113 475 835,24

2011 31 826 660,60 31 292 200,36 5 504 777,96 39 949 655,93 1 443 870,37 11 870 797,03 121 887 962,25

2012 32 416 385,30 33 346 130,26 5 714 365,96 40 014 520,18 728 056,56 7 090 361,83 119 309 820,09

2013 32 850 592,73 34 591 927,88 5 459 541,62 40 580 683,85 2 199 959,28 10 378 090,83 126 060 796,19

2014 34 140 922,34 38 095 229,44 5 415 874,42 41677416,39 2 837 329,76 1 508 664,95 120 928 532,80

Trn

avsk

ý

sam

osp

ráv

ny

kra

j 2010 33 908 211,00 13 159 542,00 712 488,00 41479218,00 1 845 818,00 6 410 385,00 103 927 662,00

2011 40 184 299,00 14 545 546,00 8 596 642,00 39 218 897,00 6 516 792,00 53 470 696,00 162 532 872,00

2012 40 904 048,00 15 285 484,00 8 447 573,00 38 064 729,00 9 682 758,00 9 641 765,00 122 026 357,00

2013 41 744 055,00 15 746 017,00 9 352 597,00 39 385 207,00 2 666 741,00 5 467 891,00 114 362 508,00

2014 43 278 000,00 16 506 466,00 8 765 868,00 40 172 743,00 5 165 382,00 4 380 521,00 115 767 074,00

Tre

nči

ansk

y

sam

osp

ráv

ny

kra

j 2010 36 818 247,39 12 207 408,00 6 564 447,04 51 802 519,80 2 522 742,40 13 430 663,49 123 346 028,12

2011 43 576 348,09 12 587 678,78 7 065 046,16 49 425 471,03 3 757 327,25 58 456 955,10 174 868 826,41

2012 44 204 417,28 12 917 533,31 7 830 044,26 47 519 184,64 13 685 351,54 9 833 816,17 135 990 347,20

2013 45 100 932,96 13 352 463,83 8 166 497,63 46 994 879,56 6 271 749,44 6 637 311,19 126 523 837,61

2014 47 060 000,00 13 400 000,00 7 136 306,00 46 341 867,00 8 698 142,00 -4991290,00 122 636 315,00

Nit

rian

sky

sam

osp

ráv

ny

kra

j 2010 45 061 727,46 15 490 724,79 10 350 182,64 57 254 346,52 4 581 647,25 7 900 338,73 140 993 854,32

2011 53 268 282,16 17 174 969,91 11 540 839,34 53 101 990,72 5 090 435,67 40 203 560,50 180 380 078,30

2012 53 950 987,09 18 026 542,76 11 962 596,72 51 129 281,92 14 136 514,03 5 947 039,55 155 152 962,07

2013 54 876 862,61 18 731 139,52 13 189 162,20 52 255 843,60 11 326 764,20 4 742 414,86 155 122 186,99

2014 6 867 608,69 20 761 257,43 13 382 077,82 52 153 373,35 2 618 971,79 9 594 170,44 155 377 459,52

Zdroj: vlastné spracovanie na základe záverečných účtov samosprávnych krajov SR

160

Tab. 2 Prehľad príjmov samosprávnych krajov SR v sledovanom období 2010 – 2014

Kraj

Obdobie

Bežné príjmy

Kapitálové

príjmy

Finančné

operácie Spolu

daňové

nedaňové transfery DzPFO

Daň z

motorových

vozidiel

Žil

insk

ý

sam

osp

ráv

ny

kra

j

2010 41 920 839,00 14 806 571,00 9 229 449,00 64 271 425,00 22 852 468,00 16 131 428,00 169 212 180,00

2011 49 795 822,00 16 093 425,00 11 412 553,00 61 092 258,00 7 648 350,00 9 691 962,00 155 734 370,00

2012 50 696 234,00 16 293 291,00 12 165 219,00 61 234 020,00 8 216 029,00 11 947 502,00 160 552 295,00

2013 51 730 456,00 16 524 323,00 12 006 764,00 61 749 840,00 12 537 549,00 10 751 501,00 165 300 434,00

2014 53 672 123,00 17 449 196,00 12 222 103,00 64 063 079,00 5 905 417,00 48 325 856,18 154 845 566,32

Ba

nsk

ob

yst

rick

ý

sam

osp

ráv

ny

kra

j

2010 49 947 305,55 11 624 660,77 12 010 726,46 51 494 933,46 4 207 758,66 8 215 652,82 137 501 037,48

2011 58 924 505,67 12 613 113,69 11 435 543,22 48 211 683,64 7 539 285,66 8 127 519,00 146 851 830,99

2012 59 831 657,74 12 619 601,96 11 107 837,45 45 597 235,01 14 835 693,00 11 165 423,71 155 157 448,87

2013 61 615 277,46 13 483 393,88 11 245 240,34 47 443 540,02 12 212 979,24 12 652 539,19 158 652 970,13

2014 63 948 045,67 15 179 654,32 11470183,65 46 714 978,14 1 218 772,89 5 271 069,93 153 803 993,27

Pre

šov

ský

sam

osp

ráv

ny

kra

j

2010 52 490 174,00 12 028 445,00 7 247 137,00 69 467 345,00 17 940 653,00 20 307 210,00 179 480 964,00

2011 62 492 863,00 12 617 211,00 7 988 206,00 670 58 055,00 29 267 590,00 22 839 397,00 202 263 322,00

2012 63 702 677,00 13 839 598,00 7 835 457,00 64 996 033,00 10 969 809,00 15 758 695,00 177 102 269,00

2013 65 615 169,00 14 681 762,00 7 852 262,00 66 511 417,00 7 980 290,00 8 862 856,00 171 503 856,00

2014 68 188 143,00 15 593 181,00 7 944 270,00 69 622 562,00 10 152 958,00 7 324 672,58 194 024 376,58

Ko

šick

ý

sam

osp

ráv

ny

kra

j

2010 45 858 938,00 12 033 310,00 7 648 398,00 65 116 092,00 11 147 109,00 13 309 542,00 155 113 389,00

2011 54 446 371,00 12 545 343,00 8 358 190,00 62 784 458,00 10 745 742,00 21 835 284,00 163 715 388,00

2012 55 395 823,00 12 296 526,00 7 908 972,00 61 932 093,00 9 444 097,00 16 523 010,00 163 500 521,00

2013 57 427 426,00 12 988 880,00 10 793 999,00 64 916 169,00 12 969 049,00 15 606 064,00 174 701 587,00

2014 59 893 867,00 13 464 759,00 9 083 849,00 68 438 289,00 1 993 6359,00 14 171 851,00 171 046 974,00

Zdroj : vlastné spracovanie na základe záverečných účtov samosprávnych krajov SK

161

Legislatívna zmena a jej dopad na samosprávne kraje

Hospodárenie VÚC je založené na vzájomnom súlade príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu.

V súčasnosti nastáva zmena najmä na strane príjmovej časti, nakoľko v dôsledku legislatívnej

zmeny sa mení postavenie miestnej dane (daň z motorových vozidiel) na daň štátnu. S účinnosťou

od 01.01.2015 už samosprávne kraje nie sú oprávnené vyberať na svojom území uvedenú daň. Táto

zmena je zavedená zákonom č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel. Štát aj naďalej

ponechal spôsob správy dane z motorových vozidiel prostredníctvom miestne príslušných daňových

úradov, no výnos dane nezostáva VÚC, ale plynie priamo do štátneho rozpočtu. Štát pristúpil

k takejto zmene z dôvodu nejednotného prístupu vyšších územných celkov pri určovaní výšky

daňových sadzieb, ako aj pri určovaní oslobodenia od tejto dane. Nerovnaké pravidlá mali za

následok vytváranie rozdielnych podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia, a tým aj

rozdielne daňové zaťaženie podnikateľov. Zavedenou zmenou bude v súvislosti s daňou

z motorových vozidiel, stanovená jednotná daňová sadzba, jednotné podmienky pre oslobodenie,

zvýšenie a zníženie sadzby, ktoré budú platné v rámci celého územia Slovenskej republiky.

Vzhľadom na skutočnosť, že daň z motorových vozidiel tvorila zhruba 4% celkových daňových

príjmov samosprávnych krajov, je potrebné v tejto oblasti uskutočniť určitú kompenzáciu. Aby

samosprávne kraje neboli negatívne poznačené zmenou, ktorú štát zavádza, bola ako reparácia

uskutočnená aj zmena v oblasti podielových daní. Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na

roky 2015 – 2017, budú samosprávne kraje od roku 2015 získavať vyšší podiel na dani z príjmov

fyzických osôb. Očakávaná výška podielu je 29,2%, čo je oproti doterajšiemu podielu nárast

o 7,3%. Celkovo by do rozpočtu samosprávneho kraja malo už v roku 2015 plynúť o 187 751€ viac

oproti roku 2014.

Daň z motorových vozidiel mala významné postavenie v štruktúre príjmov samosprávnych krajov.

Ako vyplýva z Obr.1 daň z motorových vozidiel (DzMV) mala narastajúci charakter, no rýchlosť

rastu bola nižšia ako v prípade dane z príjmov fyzických osôb (DzPFO). Zároveň z Obr. 1 je

zrejmé, že zmena v spôsobe financovania je markantná. V roku 2015 DzPFO prekročí hranicu 613

590€. Samosprávne kraje teda celkovo získajú vyššie daňové príjmy, ako to bolo doterajším

spôsobom ukladania a výberu vlastnej dane. Na druhej strane, zmena, ktorá preklasifikovala

postavenie dane z motorových vozidiel z fakultatívnej miestnej dane na obligatórnu štátnu daň

predstavuje aj výrazný zásah do práv samosprávnych krajov. Reforma verejnej správy a fiškálna

decentralizácia, ktoré si ako jeden z cieľov stanovovali zvýšenie finančnej sebestačnosti a

autonómie územnej samosprávy sa do istej miery týmto opatrením otriasli v základoch.

Samosprávne kraje sa pod vplyvom legislatívnych opatrení vyšších štátnych orgánov stali opäť

závislé od rozhodnutí centrálnej vlády. Vzhľadom na skutočnosť, že o výške podielu dane z príjmov

fyzických osôb rozhoduje centrálna vláda, samosprávne kraje nebudú do budúcna schopné ich

rozhodnutia priamo ovplyvniť. V čase krízy, či zhoršenia ekonomickej situácie krajiny, môže dôjsť

k zníženiu výšky tohto podielu, čo bude mať negatívny dopad aj na hospodárenie samosprávnych

krajov. Hoci bol doterajší výber dane z motorových vozidiel nejednotný a možno do istej miery

nespravodlivý (zvýhodnený bol najviac Bratislavský kraj a Bratislava), stále predstavoval

uplatnenie práva VÚC na slobodné rozhodovanie a spravovanie vlastných finančných prostriedkov.

162

Obr. 1 Vývoj daňových príjmov VÚC v rokoch 2010 – 2015

Zdroj: MF SR

ZÁVER

Samosprávne kraje napriek určitému skepticizmu obyvateľstva voči ich potrebnosti, predstavujú

významnú zložku územnej samosprávy. Zabezpečujú úlohy, ktoré by neboli schopné, resp. ktoré by

nebolo možné zabezpečovať na úrovní obcí. Postupným vývojom získali mnohé práva, ktoré sú

vyvažované povinnosťami v prospech svojich obyvateľov. Zároveň im v dôsledku reformných

zmien bolo umožnené rozhodovať o svojich príjmoch, avšak nie v takej miere ako obciam. Do roku

2015 boli VÚC oprávnené ukladať a vyberať daň z motorových vozidiel. Rovnako ako v prípade

ostatných miestnych daní stávali sa výnosy výlučným vlastníctvom samosprávneho kraja.

V súčasnosti už toto právo neplatí a výnos dane plynie do rozpočtu štátu. Legislatívnou zmenou

došlo k zmene financovania samosprávnych krajov, ktoré od 01.01.2015 budú mať výnos dane

kompenzovaný vyšším podielom na dani z príjmov fyzických osôb. Samosprávne kraje tým získajú

väčší obnos finančných prostriedkov do svojich rozpočtov, no oslabí to ich finančnú autonómnosť.

Otázkou zostáva, či štát aj v prípade turbulentných období v oblasti ekonomiky a hospodárstva bude

schopný poskytovať rovnaké percento z podielových daní ako ho garantuje dnes.

BIBLIOGRAFIA

NIŽŇANSKÝ, V. a kol. 2002. Samospráva vyššieho územného celku, Príručka pre volených

predstaviteľov a pracovníkov v samospráve. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN

80-968786-0-3

PEKOVÁ, J. 2004. Hospodáření a finance územní samosprávy. Praha: Management Press. ISBN

80-7261-086-4

PEKOVÁ, Jitka a Jaroslav PILNÝ a Marek JETMAR, 2008. Veřejná správa a finance verejného

sektoru. 3.aktualizované a rozšířené vydáni. Praha: ASPI, ISBN 978-80-7357-351-5

Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov

Zákon č. 361/2014 Z.z o dani z motorových vozidiel

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

Záverečné účty samosprávnych krajov v rokoch 2010 - 2014

Rozpočet verejnej správy na roky 2015 – 2017, Príloha č.1



163

KONTAKTNÁ ADRESA

Mgr. Simona Petrániková, Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach, Popradská 66, 041 32

Košice, E-mail: [email protected]

164

ANALÝZA KREATÍVNYCH ZAMESTNANCOV V PODMIENKACH

KULTÚRNEHO PRIEMYSLU NA SLOVENSKU

ANALYSIS OF CREATIVE EMPLOYEES IN TERMS OF CULTURAL

INDUSTRIES IN SLOVAKIA

Michaela Sirková

ABSTRACT

In this age of rapid technological advancement, the demand for creativity from employees is

rising. It is significant mainly for multinational companies, it was an attempt to give employees

the time and space to think innovatively and bring innovative and new ideas, technologies and

successful projects in the organization. Although creativity is an inborn trait, without creating

conducive conditions, conducive environment for creativity, support and freedom from management

cann´t be expected that employees will think creatively and create. Particularly in the cultural

industries, including in particular the arts and heritage institutions and activities which

characterize the results of intellectual creative activity, adding economic value. This article deals

about analysis of creative employees working in the cultural industries in Slovakia.

KEY WORDS

Employees. Creativity. Cultural industries. Creative economy. Organization.

JEL classification: M12, M54

ABSTRACT / SÚHRN

V súčasnom období rýchleho technologického pokroku je dopyt po kreatívnych

zamestnancoch na vzostupe. Príznačné je to hlavne pre veľké nadnárodné spoločnosti, ktorých

trendom je vytvoriť zamestnancom čas a priestor, aby inovatívne mysleli a prinášali tak nové

nápady, technológie a úspešné projekty do spoločnosti. Aj keď je kreativita vrodenou vlastnosťou,

bez vytvorených priaznivých podmienok, priaznivého prostredia pre kreativitu, podpory a slobody

zo strany manažmentu nemožno očakávať, že zamestnanci budú kreatívne myslieť a tvoriť. Obzvlášť

v kultúrnom priemysle, ktorý zahŕňa najmä umenie a aktivity pamäťových inštitúcií a pre ktorý sú

165

príznačné výsledky duševnej tvorivej činnosti s pridanou hospodárskou hodnotou. Obsahom článku

je samotná analýza kreatívnych zamestnancov pôsobiacich v kultúrnom priemysle na Slovensku.


Zamestnanci. Kreativita. Kultúrny priemysel. Kreatívna ekonomika. Organizácia.


Jedným z najvýznamnejších iniciátorov inovatívnych myšlienok súčasnosti je kultúrna

a kreatívna ekonomika. Kreativita je kľúčom k inovatívnym a interdisciplinárnym odpovediam na

globálne a lokálne výzvy – či už ekonomické alebo spoločenské. Kultúrna a kreatívna ekonomika je

charakteristická tým, že rôznorodými spôsobmi ovplyvňuje ekonomický a mestský rozvoj, a tiež

tým, že vytvára nové umelecké trendy. (Lipnická et al. 2013).

Kreatívny ľudský kapitál je nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti organizácie

na trhu. Spokojní zamestnanci majú potenciál vyprodukovať oveľa viac. Mať vo svojich

zamestnaneckých radoch kreatívnych zamestnancov na akomkoľvek trhu znamená mať obrovskú

konkurenčnú výhodu, lebo takáto organizácia disponuje potenciálom pre vývoj nových kreatívnych

a inovatívnych myšlienok a riešení. Kreatívny zamestnanec sa tak stáva vzácnou „komoditou“ na

trhu práce. Kreativita je predpokladom pre pokrok v akejkoľvek oblasti ľudskej aktivity. Okrem

základných zručností pre konkrétnu oblasť sú pre uskutočnenie kreatívneho procesu potrebné aj

konkrétne kreatívne techniky. Kvalita a rozsah kreatívnej činnosti sú ovplyvnené nielen vlastnými

skúsenosťami, ale aj prehľadom a znalosťami jedinca rôznych kreatívnych techník. Úspešnosť

použitia kreativity je taktiež daná schopnosťou jedinca pracovať s prekážkami, ktoré sú mu kladené

z vonkajšieho prostredia, alebo ktoré si z väčšej miery vytvára sám tvorca (Žák 2004).

Tvorivosť alebo kreativita je pojem, ktorý sa vyskytuje naprieč všetkými sférami ľudskej

spoločnosti. Pojem kreativita je veľmi komplexný. Kreativitu je možné podľa Žáka (2004, in Tej,

Ali Taha 2012) vnímať spôsobom:

• Schopnosť – kreativita ako schopnosť znamená schopnosť predstaviť si alebo vymyslieť

niečo nové alebo schopnosť tvoriť nápady, myšlienky a diela s použitím kombinácie, zmeny

alebo reaplikáciou existujúcich nápadov. Patrí tu tiež schopnosť vnímať a analyzovať

problémy a navrhovať ich riešenia.

• Postoj – kreativitu je tiež možné vnímať ako postoj jednotlivca, pre ktorého je

charakteristický súhlas a prijatie zmeny, ochota hrať sa s nápadmi a myšlienkami

a flexibilita v pohľade na vec.

166

• Proces – kreativita môže byť tiež v zmysle procesu, ktorý je charakterizovaný tvrdou

prácou, kontinuálnou myšlienkovou činnosťou zameranou na tvorbu riešení, priestorom pre

improvizáciu a poriadkom.

Vedecká a odborná literatúra zaoberajúca sa kreativitou uvádza taktiež štyri, resp. päť

pilierov kreativity, známe ako „štyri P“, resp. „päť P“ kreativity, ktorými sú:

• Osobnosť – Personality - pôvodcom kreatívnej myšlienky je vždy človek. Guilford

a Torrance (in Sternberg 2002) tvrdia, že každý človek disponuje určitým tvorivým

potenciálom. Iní autori argumentujú aj v prospech ďalších osobnostných čŕt, ktoré

predpokladajú vysokú kreativitu jednotlivca.

• Proces – Process - predstavuje komplexnú organizujúcu aktivitu, ktorá prebieha na základe

interakcie intrapsychických a interpersonálnych procesov. Autori, ktorí skúmajú

interpersonálne aspekty procesu, tvrdia, že kreatívny proces je komunikácia medzi

kreatívnym jedincom a jeho publikom. Kreatívny proces predstavuje proces zmeny, vývinu,

evolúcie v organizácii subjektívneho života. Tento proces vyžaduje reštrukturáciu,

myšlienok a konceptov, čo vedie k produkcii nových foriem (Sternberg 2002).

• Produkt – Product - produkt ako výsledok kreatívneho procesu možno vymedziť aj ako

odchýlku od statusu quo. Reprezentuje nové usporiadanie existujúceho materiálu alebo

vedomostí do produkcie niečoho nového. Akceptovateľnosť nového produktu znamená, že

tento produkt musí byť určitým spôsobom kongruentný s potrebami alebo skúsenosťami

skupiny (Adams 2005).

• Fyziológia – Physiology - fyziológia ako štvrté „P“ kreativity predstavuje fyziologické

predispozície pre kreativitu jedinca. Aj v prípade kreativity platí, že genetické predispozície

zohrávajú významnú úlohu, efekt génov sa môže prejaviť iba interakciou s podmienkami

prostredia.

• Tvorivé prostredie – Environment - prostredie prispievajúce k tvorivosti, ktoré je možné

rozčleniť na mikrospoločenské (rodina, okruh priateľov) a makrospoločenské (vzdelanie,

kultúra, politické prostredie).

Okrem problematiky zaoberajúcej sa kreativitou jednotlivca, je potrebné zaoberať sa aj

kreativitou na pracovisku, ktorá sa zameriava na manažérov, resp. vedúcich a riadiacich

zamestnancov a na spôsoby, ako podporiť kreatívnu podnikovú klímu. Tieto zdroje sa zhodujú

v tom, že podniky sa snažia vytvárať kreatívnu klímu rôznymi spôsobmi a „neexistuje žiadny recept

167

na systematickú kreativitu" (Mauzy a Harriman 2003, in Adams 2005). Jedným z hlavných faktorov

kreativity však je, že vrcholový manažment má právomoc udávať tón a tak zohráva kľúčovú úlohu

v tom, či organizácia bude kreatívna, alebo nie. Vedenie podniku musí naozaj chcieť dosiahnuť

kreatívnu klímu s cieľom dosiahnuť inovácie a tomuto cieľu a úlohe byť aj skutočne oddaný.

MATERIALS AND METHODS / MATERIÁL A METÓDA

Analýza kreatívnych zamestnancov bola vykonávaná v 124 inštitúciách na Slovensku, ktorých

hlavným predmetom činnosti je tvorba umeleckej hodnoty. Pri analýze bola použitá metóda

dotazníkového skúmania, kde respondenti pri jednotlivých vyjadreniach mali možnosť vybrať si

jednu z 5 odpovedí, ktorých metodika hodnotenia bola nasledovná: 5 - silno súhlasím, 4 – súhlasím,

3 – neutrálne, 2 – nesúhlasím, 1 - silno nesúhlasím. Dotazník bol sústredený do dvoch oblastí. Prvá

oblasť bola zameraná na skúmanie kreativity jednotlivca a druhá na skúmanie kreativity

v organizácii ako celku. Pri vyhodnocovaní výsledkov bola použitá deskriptívna štatistika.

RESULTS AND DISCUSSION / VÝSLEDKY A DISKUSIA

Pri analyzovaní kreativity jednotlivca bola skúmaná oblasť osobnostných predpokladov pre

kreativitu jednotlivca na pracovisku a jeho osobné postoje k otázke dôležitosti kreativity vo výkone

jeho povolania. Táto časť sa sústredila na otázku pracovných výziev a postoja respondentov k nim.

Na základe získaných údajov je možné konštatovať, že pre zamestnancov pôsobiacich vo sfére

tvorby umeleckej hodnoty predstavujú pracovné výzvy pozitívny impulz a priestor pre

sebarealizáciu, kde 28% respondentov vyjadrilo jednoznačný pozitívny postoj k výzvam v práci, pre

57% respondentov prostredníctvom odpovede „súhlasím“ predstavujú výzvy na pracovisku taktiež

pozitívny impulz. Negatívny postoj voči pracovným výzvam vyjadrilo iba 6% zúčastnených (viď

graf 1).

168

Graf 1 Postoj k výzvam na pracovisku

(Zdroj: vlastné spracovanie)

Pri otázke, či svoju prácu respondenti považujú za prínosnú a kreatívnu, silno súhlasilo 15%,

49% respondentov sa k tejto oblasti vyjadrilo skôr pozitívne, svoju prácu nepovažovalo za prínosnú

a kreatívnu činnosť len 6% (viď graf 2).

Graf 2 Práca, ako prínosná a kreatívna činnosť


Na ďalšiu otázku v rámci pracovných priorít, až 51% respondentov silno súhlasilo, že k nim

patrí originalita a kreativita na pracovisku. Kladný postoj k tomuto vyjadreniu vyjadrilo ďalších

38% respondentov a len 2% z nich sa k danej veci vyjadrilo skôr negatívne. Absolútne negatívny

postoj k tejto oblasti nevyjadril žiadny z respondentov (viď graf 3).

169

Graf 3 Originalita a kreativita na pracovisku v rámci pracovných priorít


Z výskumu ďalej vyplynulo, že:

• 22% opýtaných sa považuje za kreatívnych a všestranných pri hľadaní riešení pri plnení si

pracovných úloh, pozitívne hodnotenie svojej osoby v oblasti inovatívnosti a všestrannosti

vyjadrilo 55% respondentov, kritickejší postoj voči vlastnej osobe zaujalo 7% zúčastnených;

• 23% respondentov má na pracovisku možnosť vyvíjať kreatívne nápady a implementovať

ich riešenia, 52% sa k danej problematike vyjadrilo taktiež skôr pozitívne, 11% z nich

zvolením možnosti nesúhlasím, vyjadrilo názor, že nemajú možnosť vyvíjania kreatívnych

nápadov v práci.

Z analýzy kreativity jednotlivca teda vyplýva, že väčšina respondentov sa považuje za

originálnych a kreatívnych pri práci. Mnohí umelci sa vyznačujú takými osobnostnými rysmi, ako

je otvorenosť ku skúsenosti, fantázia, imaginácia, impulzívnosť, nedostatok svedomitosti a emočná

citlivosť. Svojej práci pripisujú vysokú dôležitosť, a preto sú jej plne oddaní.

V druhej časti dotazníkového skúmania, kde bola analyzovaná kreativita organizácie ako

celku vyplynulo, že 45% respondentov silne súhlasilo alebo súhlasilo so stratégiou a podporou

kreativity zo strany organizácie a so stratégiou svojho podniku nesúhlasilo 14% a silne nesúhlasilo

2% respondentov (viď graf 4).

170

Graf 4 Stratégia a podpora zo strany organizácie


Pri otázke, či organizácie využívajú motivačné techniky na zvýšenie kreatívnej tvorby

vyplynulo, že 50% z nich absolútne využíva alebo využíva techniky a negatívny postoj zaujalo 19%

a absolútne negatívny postoj v tejto súvislosti vyjadrilo 5% z dopytovaných (viď graf 5).

Graf 5 Využívanie motivačných techník na zvýšenie kreatívnej tvorby


V znení ďalšej otázky, či vedenie podniku vyvíja úsilie pre udržanie kľúčových a kreatívnych

zamestnancov, silno súhlasilo alebo súhlasilo 38%, silno nesúhlasilo alebo nesúhlasilo 28%

z dopytovaných (viď graf 6).

171

Graf 6 Vedenie podniku udržiava kľúčových a kreatívnych zamestnancov


Z výskumu ďalej vyplynulo, že:

• 64% respondentov, v oblasti poskytovania autonómie zamestnancom, ohodnotilo svoju

organizáciu vysoko pozitívne a len 2% z prieskumnej vzorky sa k otázke vyjadrilo

negatívne;

• 85% respondentov vysoko pozitívne hodnotilo otvorenú komunikáciu medzi zamestnancami

podporovanú organizáciou a len 2% z dopytovaných vyjadrilo negatívny postoj;

• 69% respondentov úplne súhlasilo alebo súhlasilo s tvrdením, že spomínaná otvorená

komunikácii podporuje kreativitu na pracovisku a aj tvorbu nových nápadov, iba 1%

z opýtaných s vyjadrením nesúhlasilo.

CONCLUSION / ZÁVER

Podpora kreativity zamestnancov vedie k inováciám a k novým možnostiam rozvíjať podnik,

jeho konkurencieschopnosť, ako aj prinášať novú hodnotu podnikom i zákazníkom. Jedným zo

základných predpokladov konkurencieschopnosti podniku na trhu je kreatívny ľudský kapitál, ktorý

má potenciál generovať tvorivé nápady a tým priniesť svojej organizácii konkurenčnú výhodu.

Preto je dôležité sústreďovať sa na pozitívnu stimuláciu kreativity u zamestnancov a zároveň na

stratégie udržania kreatívnych zamestnancov.

172

ACKNOWLEDGES / POĎAKOVANIE

Príspevok bol vypracovaný v rámci grantu VEGA č. 1/0513/14 s názvom Výskum možnosti

merania a hodnotenia vplyvu praktík riadenia ľudských zdrojov na výkonnosť organizácie.


Adams, K. (2005). The Sources of Innovation and Creativity - Research Summary and Final Report

by Karlyn Adams – July, [online]. Dostupné na: http://www.ncee.org/wp-

content/uploads/2010/04/Sources-of-Innovation Creativity.pdf

Ali Taha V. and Tej, J. (2012). Tvorivé metódy v manažmente. Prešov: Bookman, s.r.o, ISBN978-

80-89568-48-2

Amabile, T. M. (1996).Creativity and Innovation in Organizations. Schwarz Pharma [online].,

January, s. 5-7. Dostupné na:

http://cms.schwarzpharma.com/_uploads/media/7165_Amabile%20Creativity%20an%20Innov

ation%20in%20Organizations.pdf

Binc M. (2015). Vplyv podnikovej kultúry na rozvoj a udržiavanie kreatívnych zamestnancov

[magisterská práca]. Prešovská univerzita v Prešove. Fakulta manažmentu.

Dacey, J. S., Lennon, K. H. (2000). Kreativita. Praha: Grada Publishing. ISBN 80-7169-903-9.

Lipnická et al. (2013). Správa o stave a potenciáli kreatívneho priemyslu. [online]. Dostupné na:

http://www.culture.gov.sk

Peiron, C. (2013). ERE Recruting Conference: 9 Steps to a Successful Employer Branding Strategy.

[online]. Dostupné na: http://www.ere.net/2013/02/06/9-steps-to-a-successful-employer-

branding-strategy/

Sternberg, R. J. (2002). Kognitívni psychologie. 1. vyd. Praha: Portál, ISBN 80-7178-376-5

Žák, P. (2004). Kreativita a její rozvoj. Brno : Computer Press, str. 315. ISBN 80-251-0457-5.



CONTACT ADDRESS / KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Michaela Sirková, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov

e-mail: [email protected]

http://www.ncee.org/wp-content/uploads/2010/04/Sources-of-Innovation%20Creativity.pdf

http://www.ncee.org/wp-content/uploads/2010/04/Sources-of-Innovation%20Creativity.pdf

http://cms.schwarzpharma.com/_uploads/media/7165_Amabile%20Creativity%20an%20Innovation%20in%20Organizations.pdf

http://cms.schwarzpharma.com/_uploads/media/7165_Amabile%20Creativity%20an%20Innovation%20in%20Organizations.pdf

http://www.ere.net/2013/02/06/9-steps-to-a-successful-employer-branding-strategy/

http://www.ere.net/2013/02/06/9-steps-to-a-successful-employer-branding-strategy/


173

VÝZVY V RIADENÍ ĽUDSKÝCH ZDROJOV V NOVOM MILÉNIU

THE HUMAN RESOURCE CHALLENGES IN NEW MILENIUM

Ladislav Sojka, Slávka Svatková

ABSTRACT

This paper describes the main challenges to which today organizations are facing. Stated are

characteristics of today economic environment and impacts resulting from this environment for

human resource management. Analysed are challenges resulting from following aspects:

globalization, market changes, demographic changes, knowledge economy, technological changes,

talent management, multicultural knowledge, diversity management, work-life balance,

performance management , industrial relations.

KEY WORDS

Globalization, Human resource practices, Market changes, Global economy

JEL classification: M20

ABSTRAKT

Príspevok popisuje hlavné výzvy ktorým musia súčasné organizácie čeliť. Uvedené sú

charakteristiky súčasného ekonomického prostredia a dopady ktoré z tohto prostredia rezultujú pre

riadenie ľudských zdrojov. Analyzované sú výzvy, ktoré rezultujú z nasledujúcich aspektov:

globalizácia, zmeny trhov, znalostná ekonomika, technologické zmeny, multikulturálne znalosti,

manažment dvierzity, rovnováha pracovného a osobného života, manažment výkonnosti,

priemyselné vzťahy.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Globalizácia, praktiky riadenia ľudských zdrojov,rhové zmeny, Globálna ekonomika.

174

ÚVOD

Technologický rozvoj, nasadzovanie informačne komunikačných technológií a postupujúca

razantná globalizácia vytvárajú nové podnikateľské prostredie a tieto zmeny majú dopady aj na

pracovné sily a aj na metódy akými ľudské zdroje riadené. Organizácie, ktoré chcú zostať

konkurencieschopné, musia v súlade s týmito technologickými a štrukturálnymi zmenami hľadať

adekvatné odozvy v praktikách riadenia ľudských zdrojov. Ľudské zdroje, praktiky akými sú

riadené predstavujú v podstate jediný zdroj idiosynkratickej výhody. V súvislosti s postupujúcou

globalizáciou a jej konkurenčným tlakom sa musia manažéri naučiť „ myslieť globálne, konať

lokálne“.

Cieľom predmetného príspevku je vyšpecifikovať výzvy a zmeny v ekonomickom prostredí ,

uviesť dopady na praktiky riadenia ľudských zdrojov a zároveň naznačiť potrebné adekvatné

reakcie. Uvedené výzvy a potenciálne reakcie sú vykonané na baze štúdia literárnych zdrojov

dlhodobých skúsenosti a poznatkov autorov.

HLAVNÉ ZMENY V EKONOMICKOM PROSTREDÍ, VÝZVY A REAKCIE NA

PRÍSLUŠNÉ ZMENY A VÝZVY.

Na prahu začiatku nového milénia manažment riadenia ľudských zdrojov je postavený pred

nové výzvy , nakoľko svetová ekonomika a trhy sa líšia od toho, čo bolo niekoľko dekád predtým.

Riadenie ľudských zdrojov musí reagovať predovšetkým na nasledujúce fenomény súčasného

ekonomického , technologického a sociálneho vývoja a hľadať na ne adekvatnú odpoveď.

Nástup globalizácie

Globalizácia je ponímaná ako progresívna integrácia finančných, výrobkových a pracovných

trhov prekračujúc takto národné hranice. Guilen (2001) definuje globalizáciu ako „proces vedúci

k väčšej vzájomnej závislosti a vzájomnej reflexivite medzi politickými, ekonomickými

a sociálnymi jednotkami vo svete a medzi jednotlivými aktérmi vo všeobecnosti(str. 206). Keďže

globalizácia vytvára bezhraničný svet jedným z dôsledkov globalizácie je aj konvergencia,

v skúmanom prípade konvergencia praktík riadenia ľudských zdrojov.

Vedie to aj ku konvergencií spôsobu života v celosvetovom meradle. Globálne myslenie musí byť

elementárnou súčasťou výbavy každého manažéra.

Ak chce firma prežiť v 21. storočí, musí adaptovať globálne myslenie a transformovať

vodcovstvo, aby sa stalo globálne konkurenčne schopným. Globálni vodcovia musia byť schopní

zmeniť riziká a ohrozenia vyplývajúce z procesu globalizácie do príležitostí; motivovať ľudí nie

aby v organizácii iba prežívali, ale aby podávali excelentný výkon a pracovali v medzinárodných

tímoch pri riešení problémov. Musia zvládnuť online recruitment, nazývaný aj e-recruitment,

charakterizovaný ako „komplexný on-line systém celého procesu vyhľadávania a výberu

zamestnancov, ktorý umožňuje efektívny kontakt s potenciálnymi kandidátmi na dané pracovné

pozície“. Rozmach online recruitmentu, voľné preloženého ako elektronický nábor, nastal

na prelome 20. a 21. storočia po tom, čo si zamestnávatelia uvedomili dôležitosť internetu

a virtuálnej spolupráce. Éra inzerátov v printových médiách a zdĺhavý proces zasielania žiadostí

o zamestnanie poštou boli nahradené bezdrôtovými komunikačnými metódami, ktoré dopomohli k

markantnému zrýchleniu celkového procesu získavania zamestnancov a zvýšili flexibilitu

komunikácie medzi zamestnávateľom a potenciálnym zamestnancom. Aj odborná verejnosť začala

venovať tejto problematike pozornosť. Svedčí o tom viac než 48 000 publikovaných odborných

článkov v odborných a vedeckých časopisoch, a to len v rozpätí uplynulých dvoch rokov.

175

Konvergencia praktík riadenia ľudských zdrojov.

V súvislosti s pokračujúcou globalizáciou a vytváraním multinacionalnych podnikov sú

paralelne s transferom finančných zdrojov a technológií transferované aj praktiky riadenia

ľudských zdrojov, najmä z materskej spoločnosti na dcérske spoločnosti. Výsledná podoba týchto

praktík je ovplyvňovaná národnou kultúrou štátu v ktorom sídli materská spoločnosť, podnikovou

kultúrou materskej spoločnosti, podnikovou kultúrou dcérskej spoločnosti, inštitucionálnym

a podnikateľským systémom dcérskej spoločnosti. Aj napriek tomu , že transferované praktiky

musia byť v konečnom dôsledku prispôsobené na inštitucionálne prostredie dcérskej spoločnosti,

predsa v rámci multinácionálnej spoločnosti dochádza k určitej štandardizácií praktík , ktoré sú

v manažérskej literatúre označované ako „ Best Practices“. Transferované praktiky z materských

spoločnosti teda nie sú mechanický prijímané a implementované v rámci dcérskych spoločnosti ale

ich výsledná podoba je produktom dynamickej rovnováhy medzi vplyvom materskej spoločnosti

a kultúrnymi a inštitucionálnymi aspektmi dcérskej spoločnosti.

Neopomenuteľný je aj fakt, že transfer praktík sa neuskutočňuje iba jedným smerom, teda od

materskej spoločnosti k dcérskym spoločnostiam Najmä v posledných rokoch je badateľný aj

spätný transfer, teda od dcérskych spoločnosti k materskej spoločnosti, najmä pokiaľ dcérske

spoločnosti dokážu vytvoriť praktiky , ktoré budú zdrojom konkurenčnej výhody.

V súvislosti s procesmi konvergencie a divergencie praktík riadenia ľudských zdrojov

v rámci európskej únie sa dá povedať, že v súčasnej dobe sa nedá hovoriť o jednotnom systéme

riadenia ľudských zdrojov v EU, ale iba o riadení ľudských zdrojov v jednotlivých krajinách EU.

Pretrváva teda divergentný stav avšak v dôsledku supranacionálnej sily EU a jej harmonizačným

tlakom je celkový trend je konvergentný. V tejto súvislosti vyvstáva pred manažérmi ľudských

zdrojov výzva ako kreovať diferenčnú výhodu pre organizáciu založenú na baze špičkových

praktík riadenia ľudských zdrojov v súvislosti s uvádzaným konvergenčným tlakom.

Zmeny trhov

Súčasné trhy sú omnoho komplikovanejšie ako v minulosti. Mnohé firmy zvyšujú množstvo

produkovaných výrobkov a tým sa snažia obsadzovať cudzie trhy. Postupujúca globalizácia

extrémne zvyšuje medzinárodnú konkurenciu. Je to umožnené novými formami strategických

aliancií , prístupom k lacnej pracovnej sile implementáciou informačných technológií (IT).

Využívaním IT sa výrazne skracujú časy na uzatváranie kontraktov a v mnohých prípadoch

využívaním videokonferencií sa cestovanie do miesta rokovania stáva zbytočným. Zmenil sa aj

pracovný trh. Špičkoví odborníci sa dnes môžu regrutovať nielen na národnej úrovní ale na úrovní

celosvetovej , pričom je možné v krátkom čase a s minimálnymi nákladmi osloviť veľký počet

záujemcov o pracovné pozície. Vyvstáva tu pred manažérmi ľudských zdrojov výzva , ako udržať

najmä špičkových pracovníkov aby neodišli napr. ku konkurencií. Rovnako ale aj výzva , ako

využiť núkajúce sa možnosti pre získanie špičkových talentov z iných organizácií. V mnohých

prípadoch , využitím teleworku nie je ani nutná fyzická prítomnosť na pracovisku. Tento fakt

zvyšuje požiadavky na talenty a ako signalizuje Society for Human resource management , mnohé

pozície je problém obsadiť vhodnými kandidátmi.

Demografické zmeny

Demografické zmeny sú veľmi dôležité pre stratégiu riadenia ľudských zdrojov. Iné nástroje

riadenia je možné aplikovať v prípade starších pracovníkov, iné nástroje v prípade mladých

pracovníkov. Iné motivačné aspekty platia na ženy iné na mužov resp. minority. (Lipiec, 2001).

V súčasnosti sme svedkami starnutia populácie. Do roku 200 podľa odhadov EU by malo byť v EU

21,9 % populácie staršej ako 65 rokov. To , okrem iného vyvoláva značný tlak na sociálny systém ,

ktorý môže skolabovať. Počet mladých vo veku 21 rokov a menej, poklesol od roku 1950 ku konca

storočia o 5%.

176

Chýbajúce pracovné sily budú musieť byť nahradzované ženami a minoritami, najmä imigrantmi.

To si vyžaduje ne jednej strane zosúladenia práce so starostlivosťou o rodinu. Na druhej stráne

pokiaľ sú pozície obsadzované imigrantmi je treba zabezpečiť ich kultúrnu integráciu s ostatnými

zamestnancami. Rovnako separátne programy budú musieť byť pripravené aj pre starších

pracovníkov.

Zmeny v dizajne pracovných pozícii

Reštrukturalizácia pracovných pozícií je celosvetový fenomén. V dôsledku rozvoja nových

technológií došlo k výraznému poklesu pracovných miest v základných spracovateľských

odvetviach a naopak narástli pracovné pozície v terciárnej sfére a v oblasti High-tech.

Nasadzovanie automatizácie, robotizácie má dopad na to čo pracovníci robia, čo majú ovládať

a ako to majú robiť(Wright a Rudolph 1994).

Ak chce byť z tohto pohľadu firma úspešná, musí zaviesť vo svojej vnútornej štruktúre

mechanizmy, postupy a procedúry pre monitorovanie relevantných zmien a vyvodzovať

odpovedajúce implikácie pre svoju činnosť.

Posun paradigmy riadenia ľudských zdrojov.

V tomto prípade ide o to čomu sa v manažmente ľudských zdrojov hovor „posun paradigmy“

od tradičného personálneho riadenia k prístupu viac strategickému. Podľa Thomasona tento posun

znamená pohyb od taktického resp. pragmatického , krátkodobého, reaktívneho ad hoc prístupu

k prístupu ktorý integruje riadenie ľudských zdrojov s ostatnými stratégiami, najmä so stratégiou

podnikateľskou. Hoci potreba takého posunu je všeobecne uznávaná, nie je zatiaľ precizovaný

názor na to, čo to ma znamená. Brewster a Bournois In Wright a Rudolph(1994), popisuje, že

súčasné riadenie ľudských zdrojov( RĽZ) „je viac zväzkom vzájomne sa prelínajúcich pojmov

a predstav, ako správnou koncepciou“. Tento zväzok pozostává z variabilnej zmesy troch foriem

manažérskych praktík; operačný personálny manažment( nábor, výber , odmeňovanie),

dennodenných personálnych aktivít a strategického rozhodovania.

Organizácie ktoré úspešne zvládnu súčasne výzvy by podľa Schulera(1991) mali byť „

globalizované, štíhlejšie , plochejšie, viac flexibilné, viac zákaznícky orientované, viac

koncentrované na kvalitu a viac inovatívne. Reštrukturalizácia, vzdelávanie a učenie, ako aj

implementácia nových manažérskych nástrojov by sa mali stať modus operandi.

Zvládnutie a akceptácia manažmentu diverzity.

Manažment ľudských zdrojov v etape globalizácie sa musí usilovať kreovať zamestnancov,

ktorí sú schopní vyrovnať sa so strategickými aj operatívnymi paradoxmi, ktoré sa nachádzajú

v globálnych organizáciách, a ktorí sú schopné manažovať diverzitu. Diverzita, bez ohľadu na jej

povahu, nesmie byť zdrojom problémov, ale musí viesť k vytvoreniu synergického efektu

a k vytvoreniu hodnôt, ktoré by bez diverzity nevznikli. Riadenie organizácií v etape globalizácie

znamená manažovanie a rozvoj ľudí, ktorí sú schopní myslieť, viesť a konať z globálnej

perspektívy a ktorí musia mať globálne myslenie a globálne zručnosti.

Multikulturálne znalosti.

Organizácie sa globalizujú, kultúrna senzitivita a porozumenie je životne dôležité pre

manažérov riadenia ľudských zdrojov. Globalizácia zvyšuje mix kultúr, jazykov, perspektív ako aj

počet expatriantov. Efektívni manažéri riadenia ľudských zdrojov musia teda disponovať

znalosťami o legislatívnom prostredí v jednotlivých štátoch, musia poznať praktiky riadenia

ľudských zdrojov, ktoré sa značne líšia v jednotlivých štátoch. Musia vedieť efektívne

komunikovať v rôznych kultúrach, vedieť si získať dôveru lokálnych zamestnancov s pomerne

177

rôznorodým zložením a hovoriacich rôznymi jazykmi. Musia si zvyknúť pracovať v oblastiach

s inými klimatickými pomermi, v krajinách s protizápadným a protikresťanským cítením. Keďže

organizácie expandujú globálne, počet premenných, ktoré musia zvládnuť, rastie exponenciálne,

a teda manažment zmeny sa stáva veľkou výzvou.

Manažment talentov.

Manažment talentov je filozofiou riadenia ľudských zdrojov podporujúcou rozvoj

zamestnancov disponujúcich výnimočnými schopnosťami ako zdroja konkurenčnej výhody podniku

s akcentom na jej úzke prepojenie s praxou. Táto téma sa stala veľmi diskutovanou zhruba na

prelome storočí a o tom, že sa v súčasnosti táto problematika javí ako skutočný fenomén, svedčí aj

rapídny nárast publikovaných článkov vo vedeckých a odborných časopisoch, pričom len v rokoch

2008 až 2012 ich bolo uverejnených takmer 205 000 a počet vyhľadávaní na portáli Google

dosiahol len za jeden rok (2007) zhruba 57 000 zobrazení. Dôsledkom globalizácie je vytváranie

celosvetového zásobníka talentov. Manažéri riadenia ľudských zdrojov majú možnosť vytvárať

takýto zásobník a využívať talenty v ňom obsiahnuté.

Nástup znalostnej ekonomiky.

Tradičné faktory rozvoja ekonomiky - pôda, práca, kapitál ustupujú do úzadia a do popredia

sa výrazne dostávajú znalosti. Aj v oceňovaní podnikov dochádza ku zmenám a namiesto

tradičných hmotných aktív, ako sú stroje, zariadenia a budovy, sa viac dostáva do popredia

intelektuálny kapitál. Znalostný manažment a jeho výsledný produkt- intelektuálny kapitál sa

stávajú zdrojom konkurenčnej výhody. Oproti všetkým ostatným formám kapitálu má výhodu

v tom, že sa neodpisuje, časom sa pri správnom manažovaní zveľaďuje a nespotrebúva, a je oveľa

ťažšie imitovateľný. Ak teda platí a určite to nie je iba fráza, že ľudia a ich znalosti sú

najdôležitejším aktívom, je nutné analyzovať súčasne trendy a implikácie, ktoré z toho vyplývajú

pre oblasť riadenia ľudských zdrojov.

Znalostný manažment

.Predstavuje tvorbu, zdieľanie a využívanie znalostí, tacitných aj explicitných, na individuálnej,

skupinovej a organizačnej úrovni, prostredníctvom zvládnutia ľudí, technológií procesov, k úžitku

všetkých, ktorí sú do procesu zainteresovaní alebo sú ním ovplyvňovaní (Thite 2004). Predpokladá

to kontinuálny cyklus kreativity a inovácií, primárne posúvaný dopredu akčným učením

a adoptovaný predovšetkým znalostnými pracovníkmi. Na rozdiel od doterajších praktík, keď

trendy boli ovplyvňované staršími manažérmi, nimi iniciované a predpisované, znalostný

manažment ponúka len minimum príležitostí pre jeho usmerňovanie. Zložitosť problematiky

znalostného manažmentu vyplýva z toho, že ide o fenomén, ktorý je multikomponentný, reálny aj

abstraktný, implicitný aj explicitný, verbálny aj zakódovaný (Bladder 1995; In: Thite 2004).

Obzvlášť tacitná znalosť má kognitívnu dimenziu a obsahuje intuície, dobré pocity, hodnoty,

presvedčenia a mentálne modely, ktorých si ani jednotlivec nemusí byť vedomý. Významní

myslitelia manažmentu tvrdia, že nie je to technológia, ale je to spôsob riadenia ľudí, ktorý je

výzvou pre manažérov.

Ak je primárnym záujmom organizácie znalostný manažment, musí byť definovaný v podobe

znalostných a sociálnych procesov, v rámci kontextu ich kulturálnych hodnôt, prístupov,

178

kompetencií a záväzkov. Iba v takomto prípade sa z toho stáva zdroj ťažko imitovateľných

konkurenčných výhod.

Programy kvality a rovnováhy pracovného života a mimopracovného života.

Zvyšujúce sa zaťaženie pracovníkov, dynamika zmeny v charakteristikách pracovnej sily, si

vyžaduje od pracovníkov útvarov riadenia ľudských zdrojov zavedenie podporných programov pre

zabezpečenie kvality a rovnováhy pracovného života. Opatrenia na zabezpečenie kvality

a rovnováhy pracovného života pripadne iné podporné programy a benefity , môžu byť zdrojom

idiosynkratickej výhody. Samotné finančné stimuly od určitej úrovne strácajú svoju motivačnú silu.

Preto trendom je, že namiesto transakčného odmeňovania nastupuje odmeňovanie relačné.

Zmeny v manažérskych metódach

Riadenie ľudských zdrojov je integrálnou súčasťou manažmentu organizácie, takže zmeny

v tejto oblasti sú navzájom závisle. Všeobecným trendom v manažmente je decentralizácia

rozhodovacích právomoci. To samozrejme rezultuje do tvorby jednotiek s vysokým stupňom

autonómie. Z toho aspektu aj rola riadenia ľudských zdrojov musí reflektovať tento posun.

Informačne a komunikačné technológie významne ovplyvňujú dizajn pracovných miesta tým

pádom umožňujú neštandardné formy práce, najmä prácu z domu.

Zmeny v kolektívnych zamestnaneckých vzťahoch

Kolektívne zamestnanecké vzťahy sa dostavajú do novej pozície. Konfrontačný štýl vzťahov ktorý

prevládal v druhej polovici dvadsiateho storočia je nahradzovaný štýlom viac kolaboratívnym.

Z hľadiska legislatívneho pohľadu regulácie zamestnaneckých vzťahov je možné vidieť dve

základné koncepcie:

1. Voluntarizmus, kde štát minimalizuje svoje zásahy do zamestnaneckých vzťahov a považuje

to za záležitosť vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec.

2. Intervencionizmus, kde štát sa snaží regulovať zamestnanecké vzťahy prostredníctvom

legislatívy.

V tejto súvislosti s globalizáciou a vznikom multinacionálných podnikov zmenilo sa aj postavenie

týchto veľkých multinacionálnxch spoločnosti vo vzťahu k odborom. Najmä nasledujúce faktory

zmenšujú vyjednávaciu silu odborov

Mohutné finančné zdroje. Finančné zdroje MNP sú obvykle tak značné, že ani prípadné dočasné

straty v jednej krajine neohrozia existenciu spoločnosti. Obzvlášť to platí pre MNP, ktoré majú

svoje pobočky vo viacerých krajinách. V dôsledku toho je vyjednávacia sila odborov menšia, ako

keby rokovali iba s jednou domácou firmou.

Alternatívne zdroje dodávateľov. Prípadný, či už zákonný alebo nezákonný štrajk u niektorého z

dodávateľov neohrozí finálnu produkciu, nakoľko je možnosť náhrady z iného zdroja.

Schopnosť premiestňovať výrobné kapacity do iných krajín. Medzi zamestnancami MNP vládne

obava, že bude presunutá produkcia do inej krajiny, obvykle do krajiny s nižšími výrobnými

nákladmi. V rámci EÚ sa ukázuje, že obvykle produkcie, ktoré si vyžadujú vyššiu kvalifikáciu

pracovných síl, sa presúvajú do krajín, kde je venovaná väčšia pozornosť vzdelávaniu a kde je aj

kvalifikovanejšia pracovná sila, zatiaľ čo produkcia menej náročná na kvalifikovanú pracovnú silu

sa presúva do krajín, kde je menej kvalifikovaná pracovná sila s nižšími mzdami.

Vzdialenosť medzi pobočkou a materskou spoločnosťou. Vo všeobecnosti sa aspoň v teoretickej

rovine hovorí o tom, že by mala byť posúvaná zodpovednosť aj rozhodovacie právomoci smerom z

centra na pobočky, odbory tvrdia, že sa tak nedeje. Okrem toho reprezentanti zamestnancov nie sú

vždy dostatočne informovaní o strategických zámeroch MNP (Mahnkopf, Alvater 1995).

179

Produkčné možnosti vo viacerých odvetviach priemyslu. Väčšina multinacionálnych podnikov

(MNP) v majú svoje aktivity vo viacerých odvetviach priemyslu , čím sú prípadným výpadkom

v jednom odvetví menej postihnuté.

Vynikajúce znalosti, ktorými disponuje multinacionálny podnik(MNP). Obvykle MNP zamestnáva

vynikajúcich expertov a právnikov na zamestnanecké vzťahy, ktorým odborársky zástupcovia môžu

iba ťažko konkurovať.

Schopnosť MNP uskutočniť „investičný štrajk“. Ak MNP prestane investovať do pobočiek, stane sa

ich technológia zastaranou a v konečnom dôsledku konkurenčne neschopnou. Multinacionálna

spoločnosť nezávisle, v ktorej krajine pôvodu, musí pri svojom pôsobení vo väčšej či menšej miere

prihliadať na záujmy reprezentatívnej organizácie zamestnancov. Mnohé operácie, ktoré realizuje

mimo svojej domácej krajiny, sú obvykle odlišné od tých, ktoré realizuje doma. Vyvinúť jeden

štandardný systém, ktorý by bol uplatniteľný v globálnom meradle, je prakticky nemožné. Obvykle

je starostlivosť o riadenie zamestnaneckých vzťahov delegovaná na pracovníkov útvarov riadenia

ľudských zdrojov v materskom podniku. Tento útvar by pri manažovaní zamestnaneckých vzťahov

mal implementovať jeden z uvedených siedmych prístupov (Briscoe et al. 2012).

Odborové organizácie majú 3 spôsoby, ako môžu limitovať strategické rozhodnutia MNP

(Dowling 2007) :

-ovplyvňovaním úrovne miezd až do výšky, že sa náklady dostanú na takú úroveň, že

spoločnosť nebude konkurencieschopná,

-obmedzovaním schopnosti MNP variovať úroveň zamestnanosti,

-zabraňovaním ďalšej globálnej integrácie pobočiek v zahraničí.

Vzrastajúca sofistikácia negociačného procesu ale a komplikovanejšia legislatíva vyžadujú nový

prístup aj z pozície útvarov riadenia ľudských zdrojov.

Manažment výkonnosti

Zostrujúca sa medzinárodná konkurencia núti organizácie, výrobne najmä, neustále dosahovať

vysokú úroveň výkonnosti. Keďže praktický všetky zdroje ktoré má firma k dispozícií sú pomerne

ľahko imitovateľné, jedine pracovné sily a implementované praktiky riadenia ľudských zdrojov

môžu byť zdrojom trvalej konkurenčnej výhody. Zavadzanie manažmentu výkonnosti s prepojením

na systém odmeňovania je dnes výzvou nielen pre výrobné organizácie ale aj pre organizácie

verejnej správy. Ďalšou tendenciou je zavedenie podnikovej kultúry založenej na baze výkonnosti.

Tradičné systémy majúce protektívny charakter s prvkami seňiority v odmeňovaní nemajú šancu

prežiť v období zostrujúcej sa medzinárodnej konkurencie. Prepojenosť medzi podnikateľskou

stratégiou a stratégiou riadenia ľudských zdrojov je základom úspešného riadenia ľudských zdrojov.

ZÁVER

Podľa Chiavento (2001) je v novom miléniu potrebná nová filozofia. Koncept „Riadenie

ľudských zdrojov“ by mal byť nahradený novým pojmom „ Riadenie ľudí“, pri vzrastajúcej

zodpovednosti stredného manažmentu . Ľudia by mali byť primárne považovaní za ľudské bytosti

a nie ako zdroje organizácie. Tento koncept znamená, že ľudia na všetkých úrovniach by mali byť

zaangažovaní do podnikania organizácie a zodpovední za výsledok podnikania. Byť zodpovedným

znamená že zamestnanci majú a využívajú potrebné informácie, uplatňujú svoje znalosti

a zručnosti a zároveň vykonávajú rozhodnutia , ktoré vedú k dosiahnutiu požadovaného úspechu.

Stále viac sa udomácňuje konsenzus, že hlavnými zákazníkmi organizácie sú jej zamestnanci. Toto

zároveň vysvetľuje širšie využívanie externých marketingových techník vo vnútri organizácie,

pričom cieľom je aby pracovníci boli informovaní o filozofií organizácie, o jej politikách a cieľoch.

180

Zároveň je potrebné aby sa pracovníci integrovali prostredníctvom rôznych participatívnych

programov , aby im organizácia dopomohla k splneniu ich osobných ašpirácií by sa cítili súčasťou

organizácie. Táto zmena vysvetľuje koncept holistického manažmentu , pričom pracovníci sú

považovaní za ľudské bytosti a nie iba komponenty produkčného systému.

Tento príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu KEGA č. 042 PU -4/2014 s názvom

„Riadenie ľudských zdrojov v etape globalizácie“

BIBLIOGRAFIA

BREWSTER, C. and BOURNOIS, F., 1991. A European Perspective.In: Personel Review , Vol. 20

No 6

BRISCOE, D., SCHULER, R. a I. TARIQUE, 2012. International Human Resource Management.

Policies and Practices for multinational Enterprises. New York, 10017: Routlege Edition.

ISBN-13: 978-0415884761.

CHIAVENATO ,I. 2001. Advances and challenges in human resource management in the new

millenium.In: Public Personal Management; Spring 2001;30,1.

DOWLING,P.J., M.FESTING and A.D. ENGLE. 2008. International Human Resource

Management.Cengage Learning Learning EMEA. Hamshire, UK. ISBN 978-1-84480-542-6.

GUILEN,M.F.., 2001. Is Globalization Civilizing, Destructive or Feeble? A Critique of five Key

Debates in the Social Science Literature , In: Annual Review of sociology, 27,2001,pp235-260.

MAHNKOPF, B. a ALVATER, 1995. Transmision Belts of Transmisional Competition? Trade

Unions and Collective Bargaining in the context of European Union. In: European Journal of

Industrial Relations. Vol. 1, no.1, pp. 101-117. ISSN 1461-7129.

LIPIEC,J.2001. Human Resource Perspectives at the Turn of the Century.In: Public Personel

Management ; 30, 2. ABI / INFORM Global.

SCHULER,R. 1989. Scaning the Envirnment : Planing for Human Resource Management and

Organizagtional Change. In: Human Resource Planning., Vol. 12, No 4.

SOJKA,L.,2007. Nástup globalizácie a znalostnej ekonomiky v oblasti vzdelávania.In: Manažment

školy v praxi: odborný mesačník pre manažment škôl, školských a predškolských zariadení. Č. 4,

s. 1, 6. ISSN 1336-9849.

TEJ, J.,2008.Regionaldevelopmental actors and education in Prešov self-governing

region.In:Management in the Time of Global Change and Uncerteinity. Prešov: Prešovská

univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu. ISBN 978-80-8068-849-3.

THITE,M., 2004. Strategic Position HRM in Knowledge Economy. In:Learning Organization.

Vol. 11, iss. 1, pp. 28-44. ISSN 0969-6474.

THOMASON,G.1991.The Management o Personnel. IN Personell Review , Vol. 19 No 23

WRIGHT,P.C.1991. HRM trends in the 1990s: Should Local Government Buy in? The

International Journal of Public Sector Management; 1994; 7, 3. ProQuest Central.



KONTAKTNÁ ADRESA

Doc. Ing. Ladislav Sojka,CSc Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra

manažmentu , ul. Konštantínova 16, 080 01 Prešov

e-mail: [email protected]

MUDr. Slávka Svatková, Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra

manažmentu , ul. Konštantínova 16, 080 01 Prešov, externá doktorandka

e-mail: [email protected].


181

ANALÝZA STAVU CESTOVNÉHO RUCHU NA BÁZE DEVÍZOVÝCH

PRÍJMOV A DEVÍZOVÝCH VÝDAVKOV Z ČINNOSTI CESTOVNÉHO

RUCHU V SR

ANALYSIS OF TOURISM STATUS BASED ON FOREIGN CURRENCY

RECEIPTS AND FOREIGN CURRENCY EXPENDITURE OF THE

ACTIVITIES OF TOURISM IN THE SR

Kristína Šambronská, Anna Šenková

ABSTRACT

Tourism is a major factor in economics. The impact of tourism has two pages. Positive: raises

economic growth areas by creating new jobs, reducing unemployment. Tourism concentrates other

types of production related to tourism and so on. Negative: excessive concentration of tourism can

act negatively on the environment in the area and so on. The main objective of the study is to

compare the state of tourism-based foreign exchange earnings and foreign spending from tourism

activities in the Slovak Republic. Then it compares the current state of tourism on the basis of those

indicators in the Slovak Republic with selected EU countries.

KEY WORDS

Tourism. Balance of Payment. Foreign Currency Receipts. Foreign Currency Expenditure.

JEL classification: Z32, Z39

SÚHRN

Cestovný ruch je významným činiteľom v oblasti ekonomiky štátu. Vplyv cestovného ruchu má

dve stránky. Pozitívnu, vyvoláva ekonomický rast oblastí tým, že vytvára nové pracovné príležitosti,

čím znižuje nezamestnanosť. Koncentruje ďalšie druhy výroby súvisiace s cestovným ruchom a pod.

Negatívnu, ktorej nadmerná koncentrácia v cestovnom ruchu môže pôsobiť negatívne na životné

prostredie v danej oblasti a pod. Hlavným cieľom štúdie je porovnať stav cestovného ruchu na báze

devízových príjmov a devízových výdavkov z činnosti cestovného ruchu v rámci SR. Následne

porovnať súčasný stav cestovného ruchu na báze uvedených ukazovateľov v SR s vybranými

krajinami EÚ.

182

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Cestovný ruch. Platobná bilancia. Devízové príjmy. Devízové výdavky.

ÚVOD

Pozitívne vplyvy na cestovný ruch z ekonomického hľadiska badať vo viacerých oblastiach.

Borovský at al. (2008) uvádza zamestnanosť, HDP, reštrukturalizáciu, podporu nových výrob

a stimuláciu nových podnikateľských aktivít, rozvoj vidieka, zahraničnoobchodnú platobnú

bilanciu, rozvoj IT komunikácii a ďalšie.

Cestovný ruch je v súčasnosti v mnohých krajinách odvetvím, v ktorom vzniká najviac

pracovných príležitostí. Pracuje v ňom približne 10 miliónov ľudí a ďalších 20 miliónov pracuje

v nadväzných odvetviach.

Zahraničný cestovný ruch vznikol ako dôsledok medzinárodnej územnej deľby práce, ktorá sa

začala rozvíjať vplyvom nerovnomerného rozloženia potenciálu pre cestovný ruch (Petrů 2007). Je

najefektívnejšou činnosťou na produkciu devíz. Podľa Ševčíka Ide o odvetvie efektívneho zapájania

sa do medzinárodnej výmeny, nakoľko získava devízy bez úverovania a poistných rizík.

Aktívny zahraničný cestovný ruch (AZCR) predstavuje príchod zahraničných návštevníkov

do cieľovej krajiny, ktorá nie je ich hlavným ani trvalým bydliskom. V zahraničnom cestovnom

ruchu ide o príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny, ktorých výdavky v navštívenej

krajine sa prejavujú v aktívach bilancie cestovného ruchu ako súčasti platobnej bilancie (Gúčik et al

2006). Ide o príchodový alebo incomingový cestovný ruch. Pre ekonomiku danej krajiny

predstavuje príjmy, nakoľko zahraniční návštevníci platia za spotrebované služby a tovary

podnikateľským subjektom v navštívenej krajine. Pobyt účastníka aktívneho cestovného ruchu

nesmie trvať dlhšie ako 1 rok.

Pasívny zahraničný cestovný ruch predstavuje cestovanie rezidentov do cieľovej krajiny

pričom ich výdavky v navštívenej krajine sa prejavia v pasívach bilancie cestovného ruchu ako

súčasť platobnej bilancie štátu (Gúčik et al 2006). Ide o výjazdový alebo outgoingový cestovný

ruch. Z ekonomického hľadiska znamená pre krajinu výdavky, ktoré sú spojené s platbou za služby

spotrebované domácim obyvateľstvom v zahraničí. Pobyt účastníka pasívneho cestovného ruchu

nesmie trvať dlhšie ako 1 rok.

Tranzitný cestovný ruch, je charakterizovaný ako prejazd zahraničných účastníkov cestovného

ruchu cez územie určitého štátu, ktorý je limitovaný časom. Pre národnú ekonomiku má rovnaké

účinky ako aktívny cestovný ruch (Petrů 2007).

183

Platobná bilancia štátu predstavuje vzťah medzi súčtom peňažných prostriedkov, ktoré do

národnej ekonomiky plynú zo zahraničia a peňažnými prostriedkami, ktoré plynú do zahraničia

z národnej ekonomiky (Petrů 2007). Platobná bilancia cestovného ruchu predstavuje komplexný

výraz pre ekonomické transakcie medzi národnou ekonomikou a zahraničím, pričom zachytáva

všetky operácie týkajúce sa cestovného ruchu. Platby v zahraničnom cestovnom ruchu sa evidujú

v bilancii cestovného ruchu, ktorá je súčasťou bilancie služieb. Sledovanie platobnej bilancii

cestovného ruchu má význam hlavne pre ekonomiky s vysokou závislosťou na cestovnom ruchu,

kde je potrebné sledovať vyváženosť jednotlivých sáld platobných bilancií ako ukazovateľov

vonkajšej ekonomickej rovnováhy (Palatková 2011). Bilancia cestovného ruchu a devízová bilancia

(ako čiastková bilancia platobnej bilancie) väčšinou predstavuje jedinú možnosť ako kvantifikovať

ekonomický význam cestovného ruchu v danom štáte.

Delenie platobnej bilancie:

bilancia kapitálového účtu,

bilancia bežného účtu:

• obchodná bilancia,

• bilancia služieb,

- bilancia CR,

- dopravy,

- poisťovníctva,

• transfery.

saldo chýb a opomenutí

finančný účet

devízová bilancia (Platobná bilancia).

Rozdiel medzi stranou aktív a stranou pasív v platobnej bilancii cestovného ruchu tvorí saldo

(aktívne, pasívne, vyrovnané).

Platobnú bilanciu zahraničného cestovného ruchu tvoria na strane aktív príjmy z aktívneho

cestovného ruchu, pasívnu stranu reprezentujú výdaje na pasívny zahraničný cestovný ruch.

V súčasnosti príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu rastú vo svete rýchlejšie ako

príjmy z exportu tovarov (Petrů 2007).

Strana aktív platobnej bilancie cestovného ruchu:

• príjmy za ubytovanie a stravovanie,

• príjmy dopravných podnikov,

184

• príjmy z nákupov od zahraničných návštevníkov,

• príjmy zo služieb poskytovaných zahraničným hosťom.

Strana pasív platobnej bilancie cestovného ruchu:

• výdavky domácich obyvateľov za služby v cestovnom ruchu v zahraničí,

• výdavky domáceho obyvateľstva za medzinárodnú prepravu, ktoré plynú do zahraničia

(Kaspar 1995).

Na základe medzinárodných konvencií (Medzinárodný menový fond) platobná bilancia

cestovného ruchu zahrňuje:

prázdninové / dovolenkové pobyty,

obchodné pobyty,

jednodňové pobyty a tranzit,

medzinárodnú osobnú prepravu (železničnú, leteckú a lodnú) (Kaspar 1995).

Tabuľka 1: Bilancia cestovného ruchu

Aktíva, t.j. príjmy zo zahraničných návštevníkov Pasíva, t.j. výdavky domáceho obyvateľstva pri

cestách do zahraničia

• predaj ubytovacích a pohostinských služieb,

• kúpeľné pobyty (vrátane lekárskej

starostlivosti),

• potreba ostatných služieb a potrebného tovaru.

• na ubytovacie a pohostinské služby,

• na kúpeľné pobyty (vrátane lekárskej

starostlivosti),

• služby a tovary cestovného ruchu spojené

s pobytom v zahraniční.

Zdroj: Gúčik, M., 2011. Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: Trian. s. 145

Platobná bilancia ako taká, má horizontálnu a vertikálnu štruktúru. Ako bolo spomínané,

položka cestovný ruch je vedená na bežnom účte v bilancii služieb. Pre sledovanie vonkajšej

ekonomickej rovnováhy sú používané indikátory konštruované na základe vertikálneho porovnania

vybraných položiek platobnej bilancie. Ide o kumuláciu salda a pomerových ukazovateľov,

z ktorých uvádzame vybrané:

• saldo bežnej bilancie – zachytáva zmenu devízovej pozície krajiny ako celku a má

bezprostrednú viazanosť na bilanciu stavu celkového zadlženia krajiny voči zahraničiu

EX – IM + D + T =(DK + KK + ΔDR) (Palatková 2011)

• saldo výkonovej bilancie – označuje súčet salda obchodnej bilancie a bilancie služieb

(Kubišta 1999)

EX – IM = -(D + T + DK + KK + ΔDR)

• saldo obchodnej bilancie (bilancie služieb) označuje rozdiel medzi hodnotou vývozu

a dovozu služieb / tovarov

185

• saldo cestovného ruchu predstavuje rozdiel devízových príjmov a výdavkov na zahraničný

cestovný ruch (Palatková 2011).

EX – export tovarov a služieb, IM – import tovarov a služieb, D – dôchodky, T – transfery, DK – dlhodobý kapitál, KK

– krátkodobí kapitál, ΔDR – zmena devízových rezerv.

Prímy a výdaje z cestovného ruchu sa podieľajú viac alebo menej na podobe jednotlivých

sáld, teda pôsobia ako faktor vonkajšej ekonomickej rovnováhy. Devízové príjmy a výdaje na

zahraničný cestovný ruch sú zahrnuté podľa metodiky platobnej bilancie na bežnom účte, v bilancii

služieb. Položky súvisiace s investičnou činnosťou a realizáciou zahraničného cestovného ruchu je

možné nájsť v priereze na všetkých účtoch platobnej bilancie (Palatková a Zichová 2011).

MATERIÁL A METÓDA

Hlavným cieľom štúdie je analyzovať stav cestovného ruchu na báze devízových príjmov

a devízových výdavkov z činnosti cestovného ruchu v rámci SR. Následne porovnať súčasný stav

cestovného ruchu na báze uvedených ukazovateľov v SR s vybranými krajinami EÚ. Analýza

vývoja cestovného ruchu v SR sa zameria na roky:

• 2005 - ako rok po vstupe SR do EÚ

• 2009 – rok po vypuknutí hospodárskej krízy

• 2013 – aktuálny stav

Rok 2013 je zároveň rokom, v rámci ktorého bude komparovaný stav cestovného ruchu v SR

s vybranými krajinami v zahraničí.

Na komparáciu stavu cestovného ruchu so SR sme vybrali skupiny krajín, ktoré boli rovnako

ako SR v minulosti tzv. „socialistickými“ krajinami (Českú republiku, Poľsko) a ďalej krajiny,

v minulosti označované ako kapitalistické (Nemecko, Veľká Británia).

Za účelom naplnenie cieľa boli použité viaceré teoretické metódy vedeckého bádania.

Konkrétne metódy indukcie, dedukcie, analýzy a syntézy ako aj metóda komparácie sekundárnych

údajov získaných a následne spracovaných zo Štatistického úradu SR a Eurostatu.

Pri skúmaní danej problematiky je možné uviesť zistenie, že metodika Menového fondu nie

je ale kompatibilná s metodikou sledovania cestovného ruchu UNWTO a štatistickým vymedzením

cestovného ruchu, ktoré do cestovného ruchu nezahŕňajú cesty za účelom vykonávania

práce/zárobku. Položka cestovný ruch zahrňuje príjmy a výdaje všetkých účastníkov cestovného

ruchu, vrátane tranzitne cestujúcich, ktorí realizovali platby za tovary a služby vyžadované pre

osobnú spotrebu behom pobytu v destinácii i po návrate domov (Palatková 2011).

186

Preto sme sa v rámci sekundárnej analýzy a pri následnej komparácii opierali o metodiku

používanú Štatistickým úradom SR a Eurostatom.


V sledovanom období rokov 2005 – 2013 v rámci Slovenskej republiky príjmy z aktívneho

zahraničného cestovného ruchu ako aj výdavky na pasívny zahraničný cestovný ruch striedavo

rástli aj klesali, pričom svoj vrchol dosiahli v roku 2008. V krízovom roku 2009 oba tieto

ukazovatele klesli a od roku 2010 začali opätovne mierne stúpať.

Graf 1: Vývoj platobnej bilancie CR SR v rokoch 2007-2012

Zdroj: vlastné spracovanie údajov zo ŠU SR a Eurostatu

Z hore uvedeného logicky vyplýva, že saldo zahraničného cestovného ruchu v Slovenskej

republike, ktoré predstavuje akési imaginárne nožnice medzi príjmami z cestovného ruchu a

výdavkami na cestovný ruch, dlhodobo zaznamenáva klesajúcu tendenciu. Z vedenia modrej a

červenej línie na grafe 1 je viditeľné, že nožnice sa postupne uzatvárajú. V praxi to možno

interpretovať, že ekonomika SR na jednej strane má príjem od zahraničných turistov (tzv. vývoz

služieb), no na druhej strane takmer v rovnakej hodnote má aj výdavky. Výdavky sú súhrnom

výdavkov slovenských dovolenkárov za tovary a služby v zahraničí (tzv. dovoz služieb).

Jednoducho povedané, veľkú časť financií, ktoré zaplatili zahraniční dovolenkári na Slovensku za

tovary a služby, sú následne vyvezené do zahraničia. Definovaný trend vytvára platformu pre

hľadanie príčin tohto vývoja. Diskusií o tom, či je dôvodom daného stavu pomer cena/kvalita

služieb, dostupnosť, atraktivita, návštevnícky servis, marketing, príp. iné faktory, bude určite veľa

(Vývoj cestovného ruchu v SR v rokoch 2007 – 2012).

187

Tabuľka 2: SR – devízové príjmy a výdavky z cestovného ruchu v platobnej bilancii

rok Devízové príjmy

v mil. EUR

Devízové výdavky

v mil. EUR

Saldo

v mil. EUR

2005 972,4 680,1 292,6

2006 1 207,7 841,6 366,1

2007 1 472,8 1 116,6 356,1

2008 1 762,6 1 467,3 295,3

2009 1 674,5 1 504,1 170,4

2010 1 684,4 1 470,7 214,0

2011 1 744,7 1 566,8 177,9

2012 1 789,0 1 666,3 122,6

2013 1 924,5 1 782,0 142,5

2014 1 940,6 1 859,8 80,8

Zdroj: vlastné spracovanie štatistických údajov o turizme v SR za roky 2005 - 2014

V roku 2005 zaznamenal cestovný ruch zvýšenú dynamiku vývoja predovšetkým v oblasti

zahraničného cestovného ruchu. Až do roku 2008 devízové príjmy vzrastali (v 2006 bol nárast o

takmer 20% oproti predošlému roku) pri súčasne rovnakom tempe rastu devízových výdavkov.

V rámci tohto pozitívneho vývoja možno konštatovať, že podiel devízových príjmov z aktívneho

zahraničného cestovného ruchu na HDP vzrástol z 2,6% na 2,7% (roky 2005-2006). Išlo o

pozitívny vývoj. Problémom bolo, že nebol podporený vývojom v oblasti štatistiky výkonov

ubytovacích zariadení (v počte ubytovaných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach ako aj v

počte prenocovaní) (Štátna politiky CR v SR).

Rok 2009 bol rokom, kedy aj priemysel cestovného ruchu bol zasiahnutý vplyvom finančnej a

hospodárskej krízy. Na vývoji bežného účtu sa to v danom roku prejavilo poklesom objemu vývozu

a dovozu tovarov a služieb. Historicky najvyšší počet hostí bol zaznamenaný v roku 2008, kedy

bola prekonaná hranica 4 mil. ubytovaných návštevníkov na Slovensku. Rok 2009 bol zlomový,

nakoľko celá ekonomika Slovenska čelila zložitej situácii. Najvýraznejšími faktormi, ktoré

zásadným spôsobom zasiahli dovtedy rastúci trend vnútorného cestovného ruchu na Slovensku,

boli:

• zavedenie jednotnej európskej meny „eura“ ako oficiálnej platobnej jednotky Slovenska,

• vznik svetovej hospodárskej krízy s jej markantným vplyvom na jednotlivé ekonomiky

štátov, t.j. tzv. „dlhová kríza“ s ekonomickými problémami narušujúcimi verejné sektory

niektorých štátov eurozóny,

• Rusko-ukrajinský spor, ktorý na Slovensku spôsobil tzv. „plynovú krízu“.

188

Kombinácia vplyvov uvedených udalostí zásadným spôsobom zmenila spotrebiteľské

správanie aj na trhu CR. Spotrebitelia začali byť opatrnejší vo vzťahu k svojim výdavkom. V

súvislosti so zavedením novej meny na Slovensku sa na jednej strane stali niektoré služby CR pre

rezidentov lacnejšie v zahraničí. To spôsobilo zvýšenie importu služieb CR (výdavkov na PZCR), a

na strane druhej došlo v okolitých krajinách (významných zdrojových trhoch pre Slovensko),

k oslabeniu národných mien voči euru (Česko cca 20 %, Poľsko cca 33 %, Maďarsko cca 23 %).

Dovolenka na Slovensku sa stala pre účastníkov CR z týchto krajín výrazne drahšou. Zdraženie

služieb z pohľadu AZCR bolo spôsobené aj oficiálnym konverzným kurzom, ktorý bol stanovený

na 30,126 SKK za 1 euro, pričom trhová hodnota eura bola cca 36 SKK, čo malo zreteľný vplyv na

export. Súbeh týchto udalostí mal za následok zmenu v rozhodovaní o účasti na cestovnom ruchu

a v konečnom dôsledku viedol tento proces k výraznému poklesu výkonov vnútorného CR na

Slovensku (SACR Marketingová stratégia SACR 2014-2020).

Rok 2013 odzrkadľuje niekoľkoročnú snahu o stabilizovanie situácie, uvoľňovanie

ekonomického napätia a spomalenie recesie vnútorného CR na Slovensku, ktorého výkony začínajú

zaznamenávať kladné hodnoty (návštevnosť 2012 + 5,7 %, objem tržieb + 2,6 %). Súčasný stav

vývoja vnútorného CR (2012) v komparácii s „predkrízovým“ obdobím (2008) stále znamená

pokles, pričom z pohľadu návštevnosti ide o takmer 8% rozdiel (cca 13 % prenocovania) a

zariadenia poskytujúce pohostinské a ubytovacie služby utŕžili menej približne o jednu štvrtinu

(SACR Marketingová stratégia SACR 2014-2020).

Tabuľka 3: Vybrané krajiny – devízové výdavky a príjmy z cestovného ruchu v platobnej bilancii

krajiny Devízové príjmy v mil. EUR Devízové výdavky v mil.

EUR

Saldo

v mil. EUR

2005 2009 2013 2005 2009 2013 2005 2009 2013

Česká

republika

3 879 5 017 5 307 1 940 2 919 3 462 1 939 2 098 1 845

Poľsko 5 056 6 422 8 594 4 485 5 240 6 866 571 1 182 1 728

Nemecko 23 449 24 842 31 030 59 766 58 183 64 677 -36 317 -33 341 -33 647

Veľká Británia 24 672 21 722 30 565 47 939 36 128 39 574 -23 267 -14 406 -9 009

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov Eurostatu

Ako vedieť z tabuľky 3, záporné saldo môžu mať aj vyspelé krajiny, ktoré označujeme ako

tradičné krajiny cestovného ruchu (Nemecko, Veľká Británia) a to aj napriek vysokej návštevnosti

a investícií do cestovného ruchu.

V roku 2013 v boli v absolútnom vyjadrení najvyššie príjmy z medzinárodného cestovného

ruchu v zaznamenané v Španielsku (45,5 mld. EUR) a vo Francúzsku (42,2 mld. EUR), za ktorými

189

nasledovalo Taliansko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (všetky tri krajiny zaznamenali príjmy vo

výške 30 – 32 mld. EUR) - – viď tabuľka 2 „Vybrané krajiny...“. Nemecko zaznamenalo najvyššiu

úroveň výdavkov na medzinárodný cestovný ruch, ktoré v roku 2013 dosiahli spolu 64,7 mld. EUR;

za ním nasledovalo Spojené kráľovstvo (39,6 mld. EUR). V roku 2013 malo spomedzi členských

štátov EÚ najvyššiu úroveň čistých príjmov z cestovného ruchu Španielsko (33,3 mld. EUR), zatiaľ

čo najväčší deficit zaznamenalo Nemecko (-33,6 mld. EUR).

Česko - Po klesajúcom HDP v roku 2012 (od apríla do júna 2013) začala ekonomika po rok a

pol dlhej recesii po prvýkrát zaznamenávať oživenie. Celkovo dosiahla opäť len medziročný pokles

– o 0,9 %. Aktívny zahraničný cestovný ruch Českej republiky mal v roku 2013 29,5 %-ný podiel z

celkového počtu zahraničných návštevníkov Slovenska, priemerne tu strávili 2,8 dňa. V roku 2013

Česi strávili v zahraničí celkovo 5,304 mil. dovoleniek (s počtom prenocovaní 1 a viac), čo bolo

medziročne o 2,1 % menej, kde priemerne strávili 8,4 dní. V celkovom priemere si českí turisti

polepšili, náklady na ich dovolenku klesli o 1,5 %. V roku 2013 bol priemerný výdavok na kratšiu

dovolenku (1-3 prenocovania) 4 263,- CZK, na dlhšiu dovolenku (4 a viac prenocovaní) 12 705,-

CZK. Na jednu zahraničnú služobnú cestu v tomto roku Česi priemerne minuli 11 405,- CZK.

Poľsko - Poľsko ako jediná krajina v Európe neupadla do recesie počas hospodárskej krízy.

Poľský HDP na 1 obyvateľa zostáva dlhodobo najnižším v strednej Európe. Kým v posledných

šiestich rokoch sa poľskej ekonomike darilo, v roku 2012 sa jej ekonomický rast spomalil na 2 % a

v roku 2013 na 1,6 %. To súviselo s pokračujúcimi hospodárskymi ťažkosťami v Európe. Podiel

cestovného ruchu na HDP Poľska predstavuje okolo 5 %. Inflácia v roku 2013 bola 0,9 %. V roku

2013 Poľsko navštívilo okolo 72,3 miliónov cudzincov, z toho 15,8 miliónov boli turisti, čo

predstavuje nárast o 6,8 % v porovnaní s rokom 2012.

Nemecko - Podľa revidovaných údajov Spolkového štatistického úradu HDP najväčšej

európskej ekonomiky v roku 2013 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol len o 0,4 %.

Najvýznamnejšie sa na nemeckom hospodárstve podieľal rast importu expandujúcich krajín. V roku

2013 cestovný ruch priamo prispel k HDP krajiny sumou 46,3 mld. EUR, čo predstavuje 1,7 %

HDP.

Veľká Británia - vďaka zvýšenému spotrebiteľskému dopytu a oživeniu trhu

s nehnuteľnosťami (v druhej polovici roku 2013) HDP vzrástol o 1,4 %. Napriek klesaniu

rozpočtový deficit je stále na vysokej úrovni (takmer 7%). Na druhej strane sa verejný dlh naďalej

190

zvyšuje. Výjazdový cestovný ruch v Spojenom kráľovstve tvorí takmer tretinu celkovej účasti na

cestovnom ruchu. V roku 2013 cestovný ruch priamo prispel k HDP sumou 57,3 mld. GBP, čo

predstavuje 3,5 % HDP, spolu s nadväznými odvetviami vytvoril 10,5 % HDP v sume 170,5 mld.

GBP. Cestovný ruch v Spojenom kráľovstve priamo vytvára 1 765 000 pracovných miest (5,5 %

celkovej zamestnanosti). Priemerný výdavok obyvateľov Spojeného kráľovstva na jednu cestu do

zahraničia bol v roku 2013 596,- GBP (denne 57,- GBP). Dovolenkári minuli počas jedného pobytu

v zahraničí 628,- GBP, obchodní cestujúci 688,- GBP, najmenej míňajú cestujúci na návštevu

rodiny a známych (420,- GBP). Priemerná dĺžka pobytu v zahraničí bola v tomto roku 10,5 nocí

(SACR 2014).

ZÁVER

Štatistické údaje predstavujú nevyhnutný nástroj na sledovanie výkonnosti odvetvia

cestovného ruchu a jeho komparáciu s inými porovnateľnými odvetviami v rámci štátu ako aj

základ pre porovnanie s inými štátmi. Zistené výsledky slúžia ako podklad pre tvorbu strategických

plánov na rôznych úrovniach, sú súčasťou vedeckých pozorovaní a analýz odhadov budúceho

vývoja. Preto je nielen dôležité ich sledovanie ale aj kvalitné vstupné údaje či jednotná metodika

zberu a spracovania údajov.

Sledovaním bilancii devízových príjmov a devízových výdavkov z cestovného ruchu

dochádza k selekcii štátov s dominantným kalným alebo záporným saldom.

Výkonnosť cestovného ruchu na Slovensku je z pohľadu vývoja devízových príjmov a salda

platobnej bilancie slabá.

V závere možno konštatovať, že v roku 2014 podľa zverejnených údajov Národnej banky

Slovenska dosiahli príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu SR výšku 1 940,6 mil. EUR.

V porovnaní s rokom 2013 to predstavuje nárast o 0,8 %. Výdavky občanov Slovenska boli v tom

istom roku 1 859,8 mil. EUR, čo je v porovnaní s rokom 2013 medziročné zvýšenie o 4,4 %.

Napriek tomu, že saldo zahraničného turizmu bolo aktívne vo výške 80,8 mil. EUR, oproti roku

2013 išlo o pokles o 43,3 %.

POĎAKOVANIE


4/2013.

191

BIBLIOGRAFIA

Gúčik, M. and kol. (2006). Výkladový slovník: Cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo.

Bratislava: Mladé letá. ISBN 80-10-00360-3.

Gúčik, M. (2011). Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: Trian s.r.o..

ISBN: 978-80-89090-98-3.

Kaspar, C. (1995). Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: Trian s.r.o.. ISBN 80-901166-5-5.

Kubišta, V. (1999). Medzinárodní ekonomické vztahy. Praha: HZ Editio.

Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska z 20.

augusta 2012 č. 7/2012

Palatková, M. (2011). Medzinárodní cestovní ruch. 1. vyd. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3750-8.

Palatková, M. and Zichová, J. (2011). Ekonomika turizmu. Praha: Grada. ISBN 978-

80-247-3748-5.

Petrů, Z. (2007). Základy ekonomiky cestovního ruchu. 2. vyd. Praha: Idea Service. ISBN 978-80-

85970-55-5.

Petrů, Z. and Holubová, J. (1992). Ekonomika cestovného ruchu. Praha: Idea Service.

ISBN 80-900880-7-4.

Platobná bilancia. [On-line]. [cit. 29.augusta 2015]. Dostupné na: http://www.google.sk/url?sa

=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CD8QFjAF&url=http%3A%2F%2Ffiles.ekonom

gvarza.webnode.sk%2F2000000440819908721%2Fplatobna_bilancia_statu.pdf&ei=YqjWU6vZJOH

R7AbJyoFQ&usg=AFQjCNGsAtHcDDFatTbpcv3gXQMtUNMvSA&bvm=bv.71778758,d.ZGU

Ševčík, M. Základy rozvoja cestovného ruchu. [online]. [citované 16.6.2014]. Dostupné na:

http://www.tik.sk/projekty/vidiecky-turizmus-a-agroturizmus/iikolo/zaklady-rozvoja-

cestovneho-ruchu/.

Štatistický úrad SR. Štatistické údaje o cestovnom ruchu v SR za roky 2007 – 2013. [online]. [cit.

29.augusta 2015]. Dostupné z: www.statistics.sk

Vybrané ukazovatele – metodické pokyny. [online]. [cit. 16. Júna 2014]. Dostupné z:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3981

Vývoj cestovného ruchu v SR v rokoch 2007 – 2012. [online]. [cit. 16. Júna 2014]. Dostupné z:

http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=142017



http://www.google.sk/url?sa%20=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CD8QFjAF&url=http%3A%2F%2Ffiles.ekonomgvarza.webnode.sk%2F2000000440819908721%2Fplatobna_bilancia_statu.pdf&ei=YqjWU6vZJOHR7AbJyoFQ&usg=AFQjCNGsAtHcDDFatTbpcv3gXQMtUNMvSA&bvm=bv.71778758,d.ZGU




http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3981

192

KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Kristína Šambronská, PhD., Ing. Anna Šenková, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Katedra

turizmu a hotelového manažmentu ul. Konštantínova 16, 080 01 Prešov

E-mail: [email protected], [email protected]


193

SINGAPUR AKO DRUHÁ NAJKONKURENCIESCHOPNEJŠIA

EKONOMIKA SVETA

SINGAPORE THE SECOND MOST COMPETITIVE ECONOMY IN THE

WORLD

Elena Širá

ABSTRACT

This article deals with the analyses of Singapore’s economy. This economy is on the 2nd place

of the world, when we measure the competitiveness of economy. So we try to analyse this

economy through selected indicator to show the key of this success. We chose the GDP as the

most relevant indicator for our analysis.

KEY WORDS

GDP.Competitiveness. Singapore.

JEL classification: O11. (http://www.aeaweb.org/jel/jel_class_system.php)

SÚHRN

Príspevok sa zaoberá analýzou ekonomiky Singapuru. Táto ekonomika je 2.

najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Aby sme mohli odhaliť v čom tkvie úspech

danej ekonomiky podrobili sme ju analýze cez vybraný ukazovateľ. Ako najvhodnejší

ukazovateľ pre našu analýzu ekonomiky sme si vybrali HDP.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

HDP. Konkurencieschopnosť. Singapur.

ÚVOD

Vývoj svetovej ekonomiky po druhej svetovej vojne smeroval v skupine rozvinutých trhových

ekonomík k postupnej tvorbe troch rozhodujúcich centier (a neskôr ďalších troch), a to:

1. Severoamerické centrum (USA, Kanada, Mexiko), kde dominujúce postavenie má USA.

http://www.aeaweb.org/jel/jel_class_system.php

194

2. Ázijské centrum, resp. juhovýchodoázijské centrum, kde hospodárskym vodcom je

Japonsko.

3. Európske centrum, resp. západoeurópske centrum s dominujúcim postavením štátov dnešnej

Európskej únie.

4. Novú skupinu krajín tvoria tzv. novoindustrializované štáty (Ázijské tigre, štáty ANIC), kde

v prvej štvorke sú: Južná Kórea, Singapur, Taiwan a Hongkong a v druhej štvorici Malajzia,

Indonézia, Thajsko a Filipíny.

5. Do tejto skupiny môžeme zaradiť bývalé centrálne riadené ekonomiky, dnes transformujúce

sa ekonomiky v oblasti strednej a východnej Európy, kde patrí aj Slovensko.

6. Rozvojové krajiny. (Čorba, Kuzmišin 1998)

Ázijské tigre sa nachádzajú v troch oblastiach Ázie:

1. vo východnej Ázii - Kórejská republika, Taiwan a Hongkong

2. v pevninskej juhovýchodnej Ázii - Thajsko, Malajzia a Singapur

3. v ostrovnej juhovýchodnej Ázii - Indonézia a Filipíny. (Polcerová a kol. 2013)

Spoločné charakteristiky štyroch Ázijských tigrov sú podľa Gainesa (2009) tieto:

• rozvinuté ekonomiky s vysokým HDP na obyvateľa a vysoký index ľudského rozvoja,

• zaostrené na vývoz do bohatších vyspelých krajín,

• kladné saldo zahraničného obchodu s týmito krajinami,

• trvalá rýchlosť - dvojciferný rast za desaťročia,

• vysoká úroveň amerických štátnych dlhopisov podnikov,

• motivovaná a kvalifikovaná pracovná sila,

• vysoká miera úspor.

Vynikajúca ekonomická výkonnosť Singapuru a ďalších ázijských "tigrov ekonomík"

(Hongkong, Kórea a Taiwan) počas posledných piatich desaťročí priťahoval veľkú pozornosť od

vedcov a tvorcov politiky na celom svete. Jeden spôsob, ako získať pohľad do výkonu týchto

ekonomík je rozložiť ich rast do príspevku výrobných faktorov (práce a kapitálu) a zvýšenie

celkovej produktivity faktorov (TFP). Vďaka tomu je možné zachytiť rast kombinovanej

produktivity výrobných vstupov a príspevok nepozorovateľných faktorov.

195

Young (1995 In Cheng 1995) dospel k záveru, že zatiaľ čo v novoindustrializovaných

krajinách rast výstupu je prakticky bezprecedentný, rast TFP v týchto ekonomikách nie je. Kim a

Lau (1994) tvrdia, že hypotéza, že nedošlo k technickému pokroku v povojnovom období nemôže

byť zamietnutá pre štyri východoázijské novoindustrializované krajiny. Na základe týchto

výsledkov, Krugman (1994) prijal bez pesimistického pohľadu východoázijský model rastu. Je

zaujímavé, že v roku 2010 rast HDP Singapuru vyvrcholil na 14,8 %, kedy dosiahol najlepšie

hodnoty za posledné štyri desaťročia. (Krugman 1994 In Cheng 1995).

MATERIÁL A METÓDA

Cieľom príspevku je analyzovať ekonomiku Singapuru cez vybrané ukazovatele. Zdrojmi

informácií boli údaje publikované Svetovým ekonomickým fórom, Štatistickým úradom SR,

Ministerstvom zahraničných vecí SR, ďalej články a vedecké štúdie ako aj odborné knižné

publikácie domácich a zahraničných autorov. V príspevku boli použité najmä metódy analýzy

a syntézy. Ekonomika krajiny bola hodnotená cez ukazovateľ HDP.

Pre analýzu bola ekonomika Singapuru vybraná na základe vynikajúceho umiestnenia

v rebríčku hodnotenia konkurencieschopnosti krajín sveta. V Global competitiveness report

vydaným Svetovým ekonomickým fórom si Singapur zlepšoval svoje umiestnenie z 5. miesta v

hodnotení 2008-2009 na 3. miesto v hodnotení 2009-2010 a od ďalšieho hodnotenia je už na 2.

mieste. spomedzi 144 hodnotených krajín sveta v 2014-2015.


Singapur má rozlohu 692,7 km² so 4 425 720 obyvateľov. Štátnym zriadením je republika.

(Čorba, Kuzmišin 2008). Od dosiahnutia autonómie v roku 1965, Singapur zaznamenal rapídny

ekonomický nárast. Singapur je obchodným, finančným, komunikačným a prepravným centrom

regionálneho i svetového významu, kde sa nachádzajú tisícky regionálnych zastúpení nadnárodných

spoločností. Zásluhou vnútropolitickej stability, dôkladnému plánovaniu rozvoja infraštruktúry,

daňovým úľavám, prvotriednym službám a výchove vysokokvalifikovaných pracovných síl sa

Singapur už v 80. rokoch začlenil medzi tzv. novo industrializované krajiny. Hospodárstvo

Singapuru sa stalo značne konkurencieschopným a zatriedilo sa medzi najotvorenejšie svetové trhy.

Významným zdrojom devízových prostriedkov sa v 90-tych rokoch stala turistika. Napr. v roku

2012 do Singapuru prišlo skoro 14,5 mil. návštevníkov a priemerná miera obsadenosti hotelov je

cca 86 %. Singapur je dôležitým leteckým dopravným uzlom čo sa týka nákladnej i osobnej

dopravy – napr. v roku 2012 ho využilo 51 mil. cestujúcich, čo značí nárast o 10 % oproti roku

196

2011. Všetky investície do svojej krajiny, ktoré môžu znamenať jej ďalší ekonomický rast, sú

vítané. Ale v skutočnosti sú vítané obzvlášť tie investície, ktoré sú v súlade s vládnym plánom

reštrukturalizácie singapurskej ekonomiky. Ide najmä o oblasti s vysokým stupňom pridanej

hodnoty, ktoré vyžadujú vysokú kvalitu práce a úroveň vedomostí a využitie najmodernejších

technológií, ako napr. elektronický a elektrotechnický priemysel, informačné technológie, letecký

priemysel, bioinžinierstvo a biotechnológie, určité druhy chemických výrobkov, optika a pod.

Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami Singapuru v roku 2012 boli výroba počítačov,

elektroniky a optiky (30,5 %), spracovanie ropy a jej produkty (19,1 %), chemický priemysel (14,6

%), strojárstvo (9,4 %) a farmaceutický priemysel (8,4 %) (MZV 2015).

Graf 1 HDP Singapuru v bil. USD (1988-2014)


Graf 2 Rast HDP Singapuru v percentách (1988-2014)


197

Od roku 2004 je vidieť výrazný nárast objemu HDP krajiny. Okrem celkového objemu HDP

rástol aj podiel Singapuru na svetovom HDP. Celkovo má krajina dobre nastúpenú rastúcu

tendenciu ekonomiky.

Graf 3 Podiel Singapuru na svetovom HDP v %


Singapur sa v roku 2013 stal 13. najlepším svetovým exportérom (Workman 2015).

Najvýznamnejšími vývoznými komoditami Singapuru sú stroje a zariadenia, spotrebný a

priemyselný tovar (kde dominuje elektronika), chemické výrobky, lieky a liečivá, ako aj ropné

produkty. Z celkového objemu exportov v roku 2012 vyše 44 % tvorili reexporty – Singapur je

dôležitým prístavom a prekladiskom tovaru s colnými skladmi, prekladá sa tu tovar z celého sveta

včítane tovaru z/do regiónu juhovýchodnej Ázie. Z objemu reexportov v roku 2012 temer 32 % boli

reexporty elektroniky. Z hľadiska typu exportov v roku 2012, vyše 45 % exportu tvorili stroje,

prístroje a zariadenia. Elektronika a jej časti činí 20,3 % singapurského exportu. Vývoz minerálnych

palív, tvoriaci 25,7 % hodnoty exportu v roku 2012, pričom ropné produkty tvorili takmer 33 %

importu Singapuru. V ďalšom poradí v roku 2012 v singapurskom exporte sú: chemické produkty

(13,2 %) a rôzne priemyselné výrobky (7,8 %). Import Singapuru (okrem ropných produktov) v

roku 2012 vytvárali najmä tieto položky: stroje, prístroje a zariadenia (41,4 %), rozličné

priemyselné výrobky (7,2 %) a chemické produkty (6,8 %). Elektronika sa podieľala na importe v

roku 2012 výškou 15,7 % (MZV 2015).

ZÁVER

Singapur predstavuje 2. najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta podľa hodnotení

Svetového ekonomického fóra. HDP krajiny sa každým rokom zvyšuje a čo je zaujímavejšie,

198

nerastie len jeho absolútny objem, ale aj podiel na svetovom HDP. Krajina si vďaka proexportnej

politike a zameraniu sa na tovary s vysokým stupňom pridanej hodnoty udržuje popredné priečky

v medzinárodných hodnoteniach.

POĎAKOVANIE


4/2013.

BIBLIOGRAFIA

Čorba, Vojtech a Peter Kuzmišin. (1998). Kapitoly z ekonómie a ekonomiky. Prešov: MANACON.

ISBN 80-85668-66-1

Gaines, Adonis. (2009). Asian Tigers. Dostupné z:

http://bashapedia.pbworks.com/w/page/13960137/Asian%20Tigers [cit. 15. 9.2015]

CHENG, Leonard. (1995). Strategies for rapid economic development: The case of Hong Kong In:

Contemporary Economic Policy 13.1, 1995. Dostupné z:

http://www.pulib.sk:2088/docview/274232046/4AF656AD65C74182PQ/1?accountid=164160 [cit.

10. 9. 2015]

Ministerstvo zahraničných vecí. (2015). Ekonomická informácia o teritóriu - Singapurská republika.

Dostupné z:

http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_6ACE148CCE780AD6C1257B390058B19

D_SK/$File/EIT_Singapur_140205.pdf [cit. 15. 9. 2015]

Polcerová, Michaela a kol. (2013). Východná Ázia. Dostupné z:

http://www.1sg.sk/www/data//01/projekty/2012_2013/tornadoes/azia/uvod.html [cit. 2.9.2015]

Workman, Daniel. (2015). World’s Top Exports: Products and Countries. Dostupné z:

http://www.worldstopexports.com/worlds-top-exports-products-countries/3502 [cit. 10. 9.2015]



KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Elena Širá, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov



199

THE ANALYSIS OF THE REGULATORY FRAMEWORK OF UKRAINE ON

THE DISPOSAL OF SPENT BATTERIES IN THE CONTEXT OF

EUROPEAN INTEGRATION

Oleksandr Telizhenko, Tetiana Shevchenko

ABSTRACT

The article provides the analysis of the regulatory support on the disposal of spent batteries in

Ukraine and studies the current state of their management. The author determines the main

directions of the improving of the regulatory support on the disposal of spent batteries in Ukraine

to comply with the requirements of the European Union directives.

KEY WORDS

Chemical current sources. Hazardous waste. Waste management. Disposal of spent batteries.

JEL classification: Q530.

INTRODUCTION

The agreement on the association between Ukraine and the EU (Association 2015) obliges our

state to comply with a number of requirements of the EU directives in the field of waste

management. According to the Annex 30 of Chapter 6 «The environment» (section 5 of the

Association agreement) concerning the field of «Waste and Resources Management», the following

three directives are to be implemented: Directive 2008/98/EC on waste (Directive 2008/98/EC);

Directive 1999/31/EC on the waste landfill with amendments and additions introduced by EC

Regulation 1882/2003 (Directive 1999/31/EC); Directive 2006/21/EC on the management of waste

from extractive industries and amending Directive 2004/35/EC (Directive 2006/21/EC).

The compliance with EU directives in the field of waste management will bring Ukraine

closer to the European standards, in particular, there will be created a new industry for the recycling

of waste on the basis of the modern vision of the society concerning the waste problem solving. At

the same time, there are many issues to be solved in the short terms and they are connected with the

following (Association 2015): 1) the adoption of national legislation and the determination of the

200

authorized body; 2) preparation of plans on waste management in accordance with the five-step

waste hierarchy and programs on the waste prevention; 3) establishing the mechanism of full

expense covering, in accordance with the principle «polluter pays» and the principle of extended

producer’s responsibility; 4) establishing the permitting system for institutions/enterprises that carry

out the operations on disposal or recycling of waste, with special commitments to the management

of hazardous waste; 5) the introduction of the register of institutions and enterprises that collect and

transport the waste; 6) preparing the national strategy on the reducing the amount of municipal

waste that decompose under the influence of microorganisms (biodegradable), and are sent to

landfills; 7) establishing the procedures of the control and monitoring during the operation and

closing of landfills, as well as procedures for further monitoring after the closing to ensure their

disposal etc.

A group of experts from Ukraine and the EU, with the support of the Swedish Environmental

Protection Agency, has prepared «The Proposals to the Basic Plan of Adaptation of Ukrainian

Ecological Legislation to the Legislation of the European Union». The preparation of Basic plan of

adaptation was preceded by «The Assessment of Compliance of the Environmental Legislation of

Ukraine with the Legislation of the EU». The conclusion of the commission shows that the

legislation of Ukraine in the field of waste and resource management partially complies with the EU

requirements, and the degree of compliance is low. The legislation requires the fundamental

revision to comply with the EU legislation, as the key approaches and some principles in the field of

waste management differ greatly as a whole as well as by certain types of waste or ways of their

management. (Mishchenko 2013; Review 2011).

MATERIALS AND METHODS

The EU legislation in the field of waste management is based on the horizontal regulation

when regulatory legal acts deal with all types of waste, and on the vertical regulation when

regulatory legal acts deal with specific types of waste and regulate the sequence of operations on

their treatment. Directive 2008/98/EC, Directive 1999/31/EC and Directive 2006/21/EC are

indicated in the Association Agreement between Ukraine and the EU as those that should be

implemented without fail, and, in fact, this is the first stage of the implementation of the principles

and provisions of the European legislation in this field.

The Framework Directive 2008/98/EC on waste is based on the following key provisions and

principles that reflect the current vision of the EU on waste problem solutions: 1) the transition from

«waste management» to «management of waste and resources» and orientation at the minimizing of

overall adverse impacts connected with the corresponding processes for the protection of

201

environment and human health (Art. 1); 2) introduction of five-step hierarchy of waste

management, according to which the directions of tasks solving are arranged by priority principle

i.e. from prevention to disposal (Art. 4); 3) implementation of the best available technologies and

methods i.e. the use of modern progressive technologies, which are effective for the area and cause

minimal impact on the environment (Art. 3); 4) introduction of the extended producer responsibility

i.e. the responsibility for the waste recycling lies with producer of that products that require the

recycling (Art. 8); 5) promotion of environmentally oriented product projecting , and therefore the

inclusion of the designers to the chain of drivers, who in fact form resource potential of waste

(Art. 8 (2)); 6) the principle of preventing the adverse impact of waste on the environment (Art. 9)

and establishing the waste prevention programmes, the purpose of which is to break the link

between economic growth and the environmental impacts associated with the generation of waste

(Art. 29); 7) principle of self-sufficiency that consists in the fact that that the area should become

self-sufficient in waste disposal as well as in the recovery of waste (Art. 16 (2)); 8) principle of

proximity according to which the waste must be disposed as close as possible to the place of their

formation by means of the most appropriate methods and technologies (Art. 16 (3)); 9)

implementation of waste management plans which should have an analysis of the current waste

management situation in the geographical entity concerned, the measures to be taken to improve

environmentally sound preparing for re-use, recycling, recovery and disposal of waste (Art. 28 (2)),

and etc.

Practical implementation of these principles and provisions and also the provisions of

Directive 1999/31/EC, will require at the second stage the implementation of the European

directives on certain types of waste, namely Directive 2004/12/EC on packaging and packaging

waste (Directive 2004/12/ЄС), Directive 2012/19/EC on waste electrical and electronic equipment

(Directive 2012/19/ЄС), Directive 2006/66/EC on batteries and accumulators and waste batteries

and accumulators (Directive 2006/66/ЄС), Directive 2000/53/EC on end-of life vehicles (Directive

2000/53/ЄС), Directive 2002/95/EC on the restriction of the use of certain hazardous substances in

electrical and electronic equipment (Directive 2002/95/ЄС) and etc.

To comply with the EU requirements on the recycling of spent batteries (Directive

2006/66/ЄС) it is necessary to create in Ukraine the modern systems of their collection, which

requires the establishment of corresponding infrastructure and environmental awareness of the

Ukrainians. The formation, operation and development of such systems are possible on condition of

the existence of an effective legal framework in the area of spent batteries, which should be based

on the basic principles and provisions of EU legislation in this area. Thus, the purpose of the article

202

is to analyze the regulatory support for the disposal of spent batteries in Ukraine and to determine

the main directions of its improvement to comply with the requirements of the EU directives.

RESULTS AND DISCUSSION

The composition of municipal waste includes the hazardous waste, whose share is growing

every year: the batteries and accumulators, fluorescent lamps, expired pharmaceuticals, electrical

and electronic technology, etc., and some of them contain heavy metals: mercury, cadmium and

lead. Spent batteries make approximately 0.25% of all solid domestic waste and about 50% of

hazardous waste as part of domestic waste (Kravchenko 2013). Let us consider in more detail the

regulatory support for the disposal of spent batteries that are the main source of heavy metals in

landfills. Unlike the accumulators, the usual batteries cannot be recharged and should be disposed

after the end of their useful life.

The modern market offers to a consumer a wide range of small chemical current sources such

as: Zinc-carbon battery, Alkaline battery, Mercuric Oxide battery, Lithium batteries, Water-

activable batteries, Silver-oxide battery, Zinc–air batteries and also the following accumulators:

Nickel-cadmium (NiCd), Nickel metal hydride (NіMH), Lithium-ion (Li-Ion), Sealed Lead-

acid (SLA). Daily 10-12 tonnes of AA batteries are thrown in Ukraine. Decomposition of one

improperly recycled AA battery lasts for more than 20 years. One spent AA battery while falling

into the general waste stream pollutes 400 liters of water or 20 m2 of soils (Kravchenko 2013).

The main regulatory act in the field of waste management in Ukraine is the Law of Ukraine on

waste (The Law 1998) that defines the regulatory, organizational and economic principles of

activity connected with the prevention and reduction of volume of waste generation, their

collection, transportation, storage, sorting, treatment, recycling and disposal, processing and burial

as well as prevention the adverse impact on the environment and human health on the territory of

Ukraine. The main principles of state policy on waste management (The Law 1998) is a priority

protection of the environment and human health from adverse impact of waste, the providing of

efficient use of raw materials and energy resources, scientifically grounded harmonization of

environmental, economic and social interests of the society on the generation and use of waste in

order to ensure its sustainable development.

In terms of providing the above mentioned principles the regulatory framework on the solid

municipal waste management partially corresponds to them and as a whole is characterized by

fragmentarity and declarativity of current norms, absence of mechanisms of the implementation of

the principle of producer’s responsibility for the recycling of used container and package, absence

of organization, coordination, motivation and control over sorting and selective collection of

203

municipal waste.

In spite that fact that spent batteries are generated in the households, and relate essentially to

hazardous waste as part of domestic waste, they fall under the action of another law, the Law of

Ukraine on chemical current sources (The Law 2006). The Article 3 of this law defines the

legislation on chemical current sources as well as clearly states that the operation of the Law on

waste does not extend to the relations arising in the field of chemical current sources. Thus, spent

batteries and accumulators do not have the legal status of waste, including the municipal waste but

are determined as chemical current sources to which should be applied the management systems

that comply with the requirement of the Law on chemical current sources.

Organizational and economic aspects of the collection and recycling of spent chemical current

sources are defined in Articles 17-20 of this law (The Law 2006). According to the Article 17 the

juridical and physical entities (business entities), that use the chemical current sources has to deliver

dangerous spent chemical current sources with capacity of 7 A/h and more for recycling to

specialized enterprises on recycling, to specialized production or to their collection centers. The

collection and recycling of spent chemical current sources is carried out directly by specialized

production on recycling and specialized enterprises on recycling or through the network of

collection centers. The recycling of spent chemical current sources is carried out at specialized

production on recycling or by specialized enterprise on recycling with use of technologies and

equipment that provide environmental safety of the technological processes on the recycling of

spent chemical current sources and removal of secondary raw materials for their further use in the

production (Art. 20 of the Law). At the same time it should be noted that most of the spent batteries

and accumulators have a capacity that is less than 7 A/h, so they do not fall under the requirements

for the obligatory delivery, collection and recycling of chemical current sources. In addition, the

domestic sector is the place of their generation, and in this sector solid municipal waste, which are

the subject of another law (Law on waste), generate. Thus, regulatory, organizational and economic

principles of activity connected with the collection and recycling of spent batteries and

accumulators with a capacity of less than 7 A/h, are not reflected in the legislative field.

Despite the above mentioned legal conflicts in the field of spent batteries management in

Ukraine, their collection and recycling do occur. In Ukraine the plant SOE «Argentum», that is

located in Lviv city, carries out the recycling of spent batteries, its productive capacity is 1 ton per

day. At present moment the plant is not working due to the lack of sufficient volume of raw

materials to be recycled. The processing technologies, used by plant, allow to recycle 80% of the

total volume of spent batteries. This enterprise along with non-governmental organizations, in

particular, within the framework of the All-Ukrainian Environmental Initiative «Clean Ukraine -

http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/3503-15

http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/3503-15

204

Dispose the batteries» created a network of collection points of small household chemical current

sources. The All-Ukrainian public interest environmental campaign «Batteries are to be recycled»

acts under the auspices of the All-Ukrainian Environmental League. The main task of this campaign

is to inform the public about the necessity of the spent batteries collection. Since the beginning of

the campaign nearly 200 containers for the collection of spent batteries were placed in Ukraine. At

the same time in Vinnytsya there is current a project on the collecting of spent batteries, which is

implemented by the Polish association «Integration – East Europe» within the framework of Polish

cooperation program on the development of the Ministry of Foreign Affairs of the Republic of

Poland. According to the data given in (Information 2015), only during the period of January-

February, 2015 the enterprise «Argentum» received 5,141 tons of spent chemical current sources.

The aim of the Directive 2006/66/EC on batteries and accumulators and waste batteries and

accumulators is to regulate the processes of collection, storage and recycling of spent batteries and

accumulators in the EU countries, as well as the limitation of concentration of some heavy metals

such as mercury, cadmium and lead. The document determines the minimum levels of collection

and recycling of spent batteries: up to September 26, 2016 45% of the batteries, purchased on the

territory of the EU, should be recycled. At the same time the production and sale of the batteries and

accumulators with concentration of the most hazardous substances such as mercury (more than

0.0005% by weight) and cadmium (more than 0.002% by weight) is prohibited. The financing of

the operations on the collection, processing and recycling of batteries is performed by producers in

the amount that is necessary for covering the costs on the carried out operations, as well as the costs

on their information support minus the income received from the sale of recovery materials.

Member countries also can use different economic instruments to promote the collection of spent

batteries and accumulators and the use of electrochemical current sources with less concentration of

pollutants, for example the differentiated tax rates, etc. (Directive 2006). To simplify the procedure

of sorting and recycling of spent batteries the codes for their recycling were introduced, i.e. special

characters (symbols) that are used to describe the material of the object such characters (symbols)

are usually placed on the batteries and accumulators, glass materials, metal materials, paper

materials, plastic materials. Directive 97/129/EC provides the numbering and abbreviations of the

identification of the materials.

For consistent fulfillment of the requirements of this Directive in Ukraine it is necessary to

develop the National and Regional plans on waste management and that are aimed at following

tasks: to minimize the concentration of heavy metals in batteries and to promote the sale of batteries

that contain less concentration of hazardous substances; sorting the spent batteries apart from

https://translate.google.com/translate?hl=uk&prev=_t&sl=ru&tl=en&u=https://translate.google.com/translate%3Fhl%3Duk%26prev%3D_t%26sl%3Duk%26tl%3Dru%26u%3Dhttp://uk.wikipedia.org/wiki/%2525D0%252590%2525D0%2525BA%2525D1%252583%2525D0%2525BC%2525D1%252583%2525D0%2525BB%2525D1%25258F%2525D1%252582%2525D0%2525BE%2525D1%252580



205

household waste, their further collection through the network of collection centers; separate

recycling with the use of the most environmentally safe technologies and methods of recycling.

To minimize the integral negative impact of the processes on batteries treatment on the

environment and human health, as well as to maximize the use of their resource potential, the state

environmental policy on the disposal of spent electrochemical batteries of small capacity in Ukraine

should be directed at: 1) prohibition on the production (import) of chemical current sources, which

contain heavy metals (mercury, lead, cadmium), the concentration of which exceeds the guideline

values determined by Directive 2006/66/EС; 2) the gradual replacement of batteries containing

heavy metals within the guideline values (determined by the EU Directive 2006/66/EC) by batteries

produced from safe substances; 3) the changing of the structure of production (import) and

consumption (use) the batteries in the direction of increasing the proportion of those that do not

contain hazardous substances; 4) the changing of the structure of production (import) and

consumption (use) the batteries in the direction of increasing the proportion of those that have

bigger electrochemical resource; 5) the implementation of modern high-performance systems of the

collection of spent batteries; 6) the use of the most environmentally safe technologies of batteries

production; 7) the use of the most environmentally safe technologies and methods of spent batteries

recycling.

CONCLUSION

Summarizing the abovementioned it should be noted that the Ukrainian legislation in the field

of management of the electrochemical elements of small capacity significantly differs from the

fundamental principles and regulations which form the basis of the European directives. To be

closer to the European norms and standards in the field of disposal of spent batteries it is necessary

to regulate the issues concerning the minimizing the concentration of heavy metals in the batteries,

promotion of the sale of batteries that contain less concentration of hazardous substances. At the

same time, the issue on sorting the spent batteries apart from household waste, their further

collection through the network of collection centers and separate recycling with the use of the most

environmentally safe technologies and methods of recycling should be solved at the legislative

level. The management process in the field of spent batteries management should cover the entire

life cycle of the electrochemical element, and therefore different drivers: battery designers,

engineering and technology of production and recycling, producers (importers), population,

business entities that perform the collection of spent batteries and business entities that carry out

their recycling. Each of them performs his tasks, which together provide the minimization of the

206

negative impact of the processes of spent batteries management, as well as maximum use of their

resource potential.

REFERENCES

Association Agreement between the European Union and its Member States, of the one part, and

Ukraine, of the other part. Government Portal, European Integration, as of 24.06.2015 from

http://www.kmu.gov.ua/control/uk/publish/article?art_id=248387631

Directive No 2008/98/EC of the European Parliament and of the Council of 19 November 2008 on

waste and repealing certain Directives, from http://eur-lex.europa.eu/legal-

content/EN/TXT/?uri=CELEX:32008L0098

Council Directive No 1999/31/EC of 26 April 1999 on the landfill of waste, from http://eur-

lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:31999L0031

Directive No 2006/21/EC of the European Parliament and of the Council of 15 March 2006 on the

management of waste from extractive industries and amending Directive No 2004/35/EC, from

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32006L0021

Mishchenko, V. (2013). Implementation ideology of EU directives on waste Ukrainian legislation.

Proceedings of the National Forum, Lugansk 24-25 October 2013, Сеnter of Environmental

Education and Information, 27-29.

Review of the harmonization of Ukrainian legislation with the requirements of EU law and basic

plan for harmonization of Ukrainian legislation with EU law (2011), 110 p., from

http://www.menr.gov.ua/docs/activity-adaptation/Overview.pdf

Directive No 2004/12/EC of the European Parliament and of the Council of 11 February 2004

amending Directive No 94/62/EC on packaging and packaging waste, from http://eur-

lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:32004L0012

Directive No 2012/19/EC of the European Parliament and of the Council of 4 July 2012 on waste

electrical and electronic equipment, from http://eur-lex.europa.eu/legal-

content/EN/TXT/?uri=celex:32012L0019

Directive No 2006/66/EC of the European Parliament and of the Council of 6 September 2006 on

batteries and accumulators and waste batteries and accumulators and repealing Directive No

91/157/EC, from http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:266:

0001:0014:EN:PDF

Directive No 2000/53/EC of the European Parliament and of the Council of 18 September 2000 on

end-of life vehicles, from http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:32000

L0053

http://www.kmu.gov.ua/control/uk/publish/article?art_id=248387631



http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:31999L0031

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:31999L0031


http://www.menr.gov.ua/docs/activity-adaptation/Overview.pdf

207

Directive No 2002/95/EC of the European Parliament and of the Council of 27 January 2003 on the

restriction of the use of certain hazardous substances in electrical and electronic equipment,

from http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32002L0095

Gubanova, O. (2014). Electronic waste: theory and practice handling: monograph – Odessa: Odessa

State Environmental University, 119 p.

Kravchenko, V. Bondar, I. and Muraveva, N. (2013). Research concerning the safe handling of

components (elements) of hazardous waste in the composition of domestic waste: Report on

research work – Ukraine, 63 p.

Law of Ukraine No 187/98-ВР of 5 March 1998 on waste, Version of 26.10.2014.

Law of Ukraine No 3503-IV of 23 February 2006 on chemical power sources, Version of

11.02.2015.

Information about the collection and recycling of waste (as of 01.05.2015), from

http://www.batare.com/record.htm



CONTACT ADDRESS

Professor Telizhenko Oleksandr, Doctor of Economic Sciences, Sumy State University,

Faculty of Economics and Management, Department of Management, 2 Rymskogo-Korsakova St.,

40007, Sumy, Ukraine


Assistant Professor Tetiana Shevchenko, Candidate of Economic Sciences, Sumy State

University, Faculty of Economics and Management, Department of Management, 2 Rymskogo-

Korsakova St., 40007, Sumy, Ukraine


http://www.batare.com/record.htm


208

PERSONÁLNA AGENDA PODNIKU A JEJ VÄZBA NA OCHRANU

OSOBNÝCH ÚDAJOV

COMPANY PERSONNEL AGENDA AND ITS POSITION IN RELATION TO

THE LAW ON PROTECTION OF PERSONAL DATA

Juraj Tej

ABSTRACT

The article characterizes administrative work of HR manager connected to the processing of

documents and information about employees. It evaluates the need of observance of Personal data

protection under Act no. 122/2013 Coll. on protection of personal data, Act no. 311/2001 Coll. on

Labor Code and EU directives. The analysis was performed in company Medeko Cast Ltd.

KEY WORDS

Personal Agenda. Protection of Personal Data. Processes.

JEL classification: M59

ABSTRACT / SÚHRN

Príspevok charakterizuje administratívnu personálnu prácu spojenú so spracovaním

dokumentov a informácií o zamestnancoch. Zhodnocuje potrebu dodržiavania ochrany osobných

údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, Zákona č. 311/2001 Z. z.

zákonníka práce a európskych smerníc. Analýza bola vykonaná v spoločnosti Medeko Cast s.r.o.


Personálna agenda. Ochrana osobných údajov. Procesy.


Personálna agenda je chápaná ako personálna činnosť, ktorej hlavným cieľom je

zhromažďovať a spracovávať dokumenty súvisiace s pracovným pomerom zamestnanca.

209

Zamestnanec je najdôležitejším a najdrahším zdrojov organizácie. Je nevyhnutné, aby každé

pracovné miesto bolo obsadené kvalifikovaným, perspektívnym a aktívnym zamestnancom.

Samozrejmosťou nie je len aktuálnosť, ale aj ochrana osobných a citlivých údajov zamestnanca.

Ochranou osobných údajov sa zaoberá zákon 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, Zákonník

práce 311/2001 v platnom znení a smernica Európskej únie.

MATERIALS AND METHODS / MATERIÁL A METÓDA

Príspevok podáva pohľad na dokumentáciu v spoločnosti Medeko Cast, s. r. o., ktorá vzniká

pri praktickom výkone jednotlivých personálnych funkcií v priebehu trvania pracovného pomeru

v kontexte ochrany osobných osobných údajov podľa zákona 122/2013 Z. z. o ochrane osobných

údajov a v znení zákona č. 84/2014 Z. z. V práci je využitá metóda komparácie teoretickej roviny

práce s praktickou činnosťou v konkrétnej spoločnosti na základe pozorovanie personálneho

pracovníka priamo na pracovisku, taktiež rozhovorom s vybranými zamestnancami.

RESULTS AND DISCUSSION / VÝSLEDKY A DISKUSIA

Podľa Hrazdilovej Bočkovej a Ižovej (2013) je personálna agenda charakterizovaná ako

administratívna činnosť súvisiaca so zamestnávaním ľudí. Obsahuje zabezpečenie, uchovanie a

aktualizáciu personálnych dokumentov. Do personálnej agendy sa zaraďujú činnosti súvisiace s

výberom konkrétneho zamestnanca, vzdelanie a školenie zamestnancov a podklady k odmeňovaniu

zamestnancov, či evidencia pracovnej doby. Zamestnávateľ môže od zamestnanca žiadať len údaje,

ktoré nie sú v rozpore so zákonom 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Aby zamestnávateľ mohol spracovať osobné údaje je potrebný podpísaný

súhlas zamestnanca so spracovaním osobných údajov. Evidujú sa nasledovné údaje:

• priezvisko, meno, titul,

• dátum a miesto narodenia, rodné číslo,

• štátna príslušnosť,

• adresa,

• informácie o deťoch a manželke/manželovi, rodinnom stave,

• informácie o kvalifikácií,

• informácie o zdravotnej spôsobilosti,

• doklady súvisiace s úradom práce,

• pracovné zmluvy z predchádzajúcich zamestnaní.

210

Údaje sú potrebné pre evidenciu zamestnanca do sociálnej a zdravotnej poisťovne, pre úrad

práce sociálnych vecí a rodiny a štatistický úrad. Zamestnávateľ nikdy nesmie zisťovať citlivé údaje

ako vierovyznanie, tehotenstvo, rasu, majetkové pomery, sexuálnu orientáciu a pod.

Pôsobenie pracovníkov vo firmách a organizáciách je jednoznačne záležitosťou manažmentu

ľudských zdrojov, príslušných zákonov a možností zamestnávateľa (Tej et al. 2010). Procesy

spojené s cyklom zamestnávania pracovníkov je možné spravidla rozdeliť do troch fáz. Prvou sú

aktivity spojené s praktikami manažmentu ľudských zdrojov pred vznikom pracovného pomeru

(získavanie, výber a prijímanie zamestnancov). Druhú fázu tvoria praktiky manažmentu ľudských

zdrojov vykonávané v priebehu trvania pracovného pomeru (rozmiestňovanie, hodnotenie,

odmeňovanie, vzdelávanie zamestnancov...) a treťou fázou sú praktiky spojené s ukončovaním

pracovného pomeru.

Dokumentácia vedená o zamestnancovi má zaužívanú podobu osobného spisu a je vedená

spravidla v printovej podobe, v podobe elektronickej alebo kombinovanej. Osobný spis je súhrnom

dokumentov zodpovedajúcich právnym normám a zaznamenávajúcim priebeh a výsledky

jednotlivých personálnych činností, ich rozsah a formu určujú jednotliví zamestnávatelia

(Hrazdilová Bočková and Ižová 2013). Vedenie dokumentácie o zamestnancoch predstavuje

v súčasnosti systém mnohých informácií, ktorý sa nazýva personálny informačný systém a je

súčasťou informačných systémov podniku.

Alexy (2009) charakterizuje informačný systém podniku ako včasné zabezpečenie dát na

riešenie rutinných problémov organizácie. Hrazdilová Bočková a Ižová (2013) definuje personálny

informačný systém ako „usporiadaný počítačový systém zisťovania, uchovávania, spracovávania a

poskytovania informácií o všetkom, čo sa týka personálnej práce v organizácií a čo je pre ňu

podstatné. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je súbor metód a postupov používania práce s

informáciami, vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupu k týmto informáciám.“ Hlavným ziskom z

používania personálneho informačného systému je pre personálneho manažéra znižovanie

nákladov, šetrenie času, archivácia a jednoduchšia práca s vytváraním štatistík a celkových

hodnotení (Budayová 2015). Aby personálny informačný systém pracoval vyvážene musia byť jeho

jednotlivé časti prepojené. Tej et al. (2010) vymedzuje nasledovné oblasti personálneho

informačného systému:

• personálna evidencia, hodnotenie zamestnancov, stanovenie pracovnej spôsobilosti,

výchova a vzdelanie, evidencia kurzov, hodnotenie a analýza práce, organizácia

systematizácia, mzdy, bezpečnosť práce, personálny marketing, hodnotenie uchádzačov o

zamestnanie, evidencia bývalých zamestnancov, zamestnanecké výhody a dochádzka a

výkon.

211

Ústava Slovenskej republiky uvádza, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe (Ústava

Slovenskej republiky 1992). Z uvedeného vychádza celý proces ochrany osobných údajov tak ako

ho poznáme z dnešnej manažérskej praxe. Ochrana osobných údajov je upravovaná zákonom

122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, listinou základných práv a slobôd, smernicou 95/46/ES

o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a s voľným pohybom týchto

údajov. Osobné údaje predstavujú akúkoľvek informáciu týkajúcu sa určeného alebo určiteľného

subjektu údajov. Ako uvádzajú Hrazdilová Bočková a Ižová (2013), subjekt údajov sa považuje za

určený alebo za určiteľný ak je možné subjekt údajov priamo či nepriamo identifikovať hlavne na

základe čísla, kódu alebo jedného či viac prvkov, špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú,

psychickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

V praxi na základe §23 ods. 5 zákona NR SR č. 122/2013 Z. Z. o ochrane osobných údajov a

o zmene a doplnení zákonom č. 84/2014 Z. z. rozlišujeme zodpovednú a dotknutú osobu.

Zodpovednou osobou podľa uvedených zákonov je fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má platné potvrdenie úradu (Úradu na ochranu osobných

údajov) o absolvovaní skúšky. Dotknutou osobou je v rámci zákona osoba, ktorej údaje sa

spracúvajú. Osobné údaje môžu spracovávať spravidla všetci zamestnanci - oprávnené osoby, ktoré

v rámci svojich pracovných činností prichádzajú do styku s osobnými údajmi zamestnancov,

predovšetkým vedúci pracovníci, pracovníci personálnych útvarov, mzdové účtovníčky, pracovníci

vykonávajúci údržbu softvéru. Ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje dotknutej osoby,

v rámci uvádzaných zákonov , musí oznámiť dotknutej osobe svoje identifikačné údaje

(identifikačné údaje sprostredkovateľa), účel spracúvania osobných údajov, zoznam spracúvaných

údajov a ďalšie doplňujúce informácie (Mičo 2014).

V spoločnosti Medeko Cast, s.r.o., ktorá sa zaoberá výrobou zliatin z farebných kovov,

spájok, olova a oloveného drôtu, ďalej výrobou polotovarov, hotových kovových výrobkov

a umeleckých odliatkov, vychádzajú pri ochrane osobných údajov plne v kontexte citovaných

zákonov. Majiteľ spoločnosti ju definuje ako rodinnú firmu, ktorej víziou je zaistenie silných

partnerských vzťahov dnes aj v budúcnosti, pokračovanie v neustálom zlepšovaní výrobných

procesov a zvyšovaní kvality výrobkov, aby zákazníci mohli byť úspešní pri predaji finálnych

produktov (Demáček 2014).

Evidencia osobných údajov

Medeko Cast, s. r. o. tvorí osobný spis každému zamestnancovi. Podľa internej smernice č. 11

evidencia, archivácia a ochrana osobných údajov zamestnanca podlieha osobitnému režimu

212

v zmysle Zákona o ochrane osobných údajov. Za osobné údaje sa považujú všetky informácie

vzťahujúce sa na určitého zamestnanca. Osobný spis zamestnanca môže obsahovať podľa uvedenej

smernice č. 11:

• osobnú kartu s identifikačnými údajmi pracovníka, dátumom a miestom narodenia,

adresou bydliska,

• údaje o národnosti a štátnej príslušnosti, údaje o rodinných príslušníkoch,

• údaje o vzdelaní a absolvovaním certifikovaných kurzoch a školeniach, jazykových

skúškach,

• údaje o predchádzajúcich zamestnaniach, dotazníky a životopisy, potvrdenia o

predchádzajúcich zamestnaniach, pracovné a zdravotné posudky,

• pracovné zmluvy a dohody o ich zmenách,

• hodnotenia pracovných výsledkov,

• upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, výpis z registra trestov a pod.“

Každá osobná zložka podpísaná personálnym manažérom alebo generálnym riaditeľom sa

dňom podpisu stáva majetkom spoločnosti. Aktualizáciu a archivovanie vykonáva pracovník

zodpovedný za personálnu agendu v spoločnosti. Podľa internej smernice č. 11 osobné údaje sa

považujú za dôverné informácie a sú chránené pred prístupom nepovolaných osôb. Prístup

k osobným zložkám a osobným údajom má povolený len pracovník poverený personálnou

administratívou, personálny manažér a generálny riaditeľ. Prístup k vybraným osobným

informáciám majú aj ostatní riadiaci pracovníci, a to v rozsahu potrebnom pre vedenie pracovníkov

v ich riadiacej pôsobnosti.

Ochrana osobných údajov

Personálny manažér na základe zmeny zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov

vytvoril interné smernice č. 42 Bezpečnostný projekt a č. 41 Bezpečnostný manuál informačných

systémov. Obe smernice sú schválené generálnym riaditeľom.

V priestoroch spoločnosti sa nachádzajú osobné údaje zamestnancov, budova je zabezpečená

elektronický vrátnikom a aj vrátnikom na vrátnici. Kancelárie obsahujúce záznamy s osobnými

údajmi sú vždy uzamknuté. Bez sprievodu príslušnej oprávnenej osoby je vstup zakázaný do

miestností: serverovňa, kancelária mzdy a personalistiky, kancelária učtárne a kancelária

finančného manažéra. Kancelárie mzdy a personalistiky, učtárne a finančného manažéra po

skončení pracovnej doby uzamyká vrátnik, otvoriť ich môže iba oprávneným osobám.

213

Personálny manažér ako oprávnená osoba zakladá všetky dokumenty s osobnými údajmi do

uzamykateľnej skrinky. Po skončení pracovnej doby skrinku uzamkne a kľúč odloží na miesto,

ktoré pozná len on.

Generálny riaditeľ Medeko Cast, s.r o. vymenoval ako zodpovednú osobu personálneho

manažéra. Ten na základe pracovnej náplne určuje oprávnené osoby a ostatné osoby, ktoré môžu

prísť do styku s osobnými údajmi. Personálny manažér poučuje oprávnené osoby a vymedzuje im

rozsah osobných údajov, s ktorými môžu nakladať. Podľa internej smernice č. 41 majú

k informačným systémom s osobnými údajmi prístup výlučne oprávnené osoby, preukázateľne

poučené a zodpovedné za ich ochranu a bezpečné používanie a mlčanlivosť. Ak vzniká

pravdepodobnosť, že sa zamestnanec dostane do styku s osobnými údajmi je povinný podpísať

mlčanlivosť. Ak oprávnená osoby poruší ustanovenia v smernici č. 41, č. 42 a zákona č. 122/2013

Z. z. o ochrane osobných údajov, je proti nej zahájené disciplinárne konanie.

Podľa smernice č. 41 zo zákona o ochrane osobných údajov vyplýva povinnosť ohlasovať

informačné systémy obsahujúce osobné údaje, ktoré sa spracúvajú na základe súhlasu dotknutých

osôb v automatizovanej forme na Úrade na ochranu osobných údajov. Ohlásenie informačného

systému vykoná zodpovedná osoba vyplnením formulára, ktorý tvorí prílohu bezpečnostného

projektu a zaslaním Úradu na ochranu osobných údajov.

Medeko Cast, s.r.o. spracúva len osobné údaje vymedzené evidenčným listom. Podľa

smernice č. 41 pri tlači výplatných listín a písomností obsahujúcich osobné údaje je potrebné

zabezpečiť dôvernosť osobných údajov. Skenovanie a kopírovanie osobných údajov je zakázané.

Žiadosti o zamestnanie a životopisy, ktoré obsahujú osobné údaje a boli zaslané mailom sa hneď po

vytlačení vymazávajú. Ak uchádzač nebol prijatý na pracovnú pozíciu jeho osobnú údaje sú

okamžite skartované.

Spoločnosť na zabezpečenie priestorov využíva kamerové monitorovanie. Podľa internej

smernice č. 41 je kamerový monitorovací systém určený:

• na monitorovanie priestorov zamestnávateľa ako kontrolný mechanizmus voči

zamestnancom,

• monitorovanie BOZP, aspektov požiarnej ochrany a enviromentu.

S kamerovými záznamami môže pracovať len oprávnená osoba. Archivácia záznamu je v

dĺžke 15 dní, po uplynutí lehoty sú záznamy likvidované. Priestor monitorovaný kamerovým

systémom musí byť zreteľne označený ako priestor monitorovaný kamerovým systémom (obr. 1).

Označenie sa vykoná tabuľkou alebo nálepkou s textom a piktogramom upozorňujúcim osoby

vstupujúce do priestoru, že vstupujú do monitorovanej oblasti.

214

Obrázok 1 Piktogram označenia kamerového systému

Zdroj: Medeko Cast, s.r.o.

Ak slúžia fotografie na marketingovú propagáciu a sú zverejňované na internetovej stránke

firmy alebo jej profile na sociálnej sieti, musí personálny manažér žiadať súhlas na zverejnenie od

zamestnanca.

Personálny manažér pri podpise súhlasu so spracovaním osobných údajov informuje

zamestnanca, že tieto údaje môžu byť poskytnuté tretím stranám. Agendy spracujúce osobné údaje

môžu spracúvať len oprávnené osoby. Spracúvajú len údaje plynúce zo zákona 122/2013, zakazuje

sa spracovávať údaje napríklad „pre istotu“ alebo „pre prehľad“.

Oprávnená osoba dostane prístupové právo do vybraných informačných systémov

spracúvajúcich osobné údaje, ktoré súvisia s jej pracovným zaradením. Ak sa zmenilo pracovné

zaradenie oprávnenej osoby, má právo na opätovné preškolenie v oblasti spracovania osobných

údajov. Pri spracovaní osobných údajov musí oprávnená osoba dbať na dodržiavanie etického

kódexu spoločnosti, bezpečnostného projektu, pravidiel etiky a príslušných zákonov. Oprávnená

osoba nesmie ponechávať osobné údaje voľne dostupné na chodbách a v iných neuzamknutých

miestnostiach alebo na iných miestach, vo verejne prístupných miestach, opustených dopravných

prostriedkoch a pod. Taktiež nesmie po pracovnej dobe zanechávať osobné spisy voľne položené na

pracovnom stole. Pri tlačení a skenovaní je nevyhnutné spracovávať údaje podľa ich citlivosti.

Oprávnená osoba pred prvým kontaktom s osobnými údajmi zamestnanca v spoločnosti podpisuje

dohodu o mlčanlivosti.

Ak pominie dôvod na zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov musí ich personálny

manažér bezpodmienečne zničiť. Zlikvidujú sa všetky písomnosti, CD, DVD a vyčistí sa pevný

disk. Zároveň personálny manažér oboznámi dotknutú osobu o ich zničení.

215

CONCLUSION / ZÁVER

Spoločnosť implementáciu zákona o ochrane osobných údajov prepracovala v roku 2013.

Podľa bezpečnostného projektu internej smernice je pravdepodobné riziko úniku osobných

informácií stanovené ako nízke, súbor obsahujúci osobné informácie je zabezpečený heslom.

Spoločnosť musí rátať aj z rizikom používanie prenosných zariadení ako USB, externá pamäť, CD,

na ktorých sa môžu nachádzať nebezpečné programy s infiltráciami. Môže nastať poškodenie,

zničenie, zneužitie alebo nedostupnosť dát. Aj napriek tomu, že prístup k údajom je zabezpečený

prihlasovacím meno a heslom, spoločnosť by mala dané údaje archivovať v pravidelných – aspoň

desaťdňových intervaloch, nie len pri aktualizácií softveru a databáz.

Spoločnosť pokladá za zvyškové riziko ochranu tvorby neautorizovaných kópií citlivých

údajov oprávnenými pracovníkmi, čo svedčí o vysokej dôvere spoločnosti voči zamestnancom.

Zabezpečenie je riešené len organizačnými opatreniami (poučenie osôb o nakladaní s osobnými

údajmi v zmysle zákona.

Každej oprávnenej osobe s prístupom k osobným údajov musí byť do priestoru kancelárie

namontovaná uzamykacia skrinka a po skončení pracovnej doby musia skrinku alebo kartotéku

zamknúť.

Keďže vzhľadom na svoju veľkosť disponuje len jednou zodpovednou osobou na pozícií

personálneho manažéra, bolo by vhodné zabezpečiť zástupcu, napr. sekretárku generálneho

riaditeľa alebo projektové manažér, ktorý pracuje s väčšinou THP pracovníkov a operátorov

výroby.

Spoločnosť by v budúcnosti mohla menovať správcu zabezpečujúceho dodržiavania zásad

manipulácie s osobnými údajmi. Dohliadal by, nie len na spôsob úschovy dokumentov, ale aj na

aplikovanie bezpečnostnej smernice a projektu.

Osobné údaje nachádzajúce sa v databázach a informačných systémoch zabezpečuje správca

sieti. Oprávneným osobám vygeneruje heslá, do každého informačného systému iné. Týmto

spoločnosť ochráni elektronicky spracované údaje, avšak podľa našej analýzy sa často stáva, že

heslá sú zapísané na papieroch a uložené na voľne dostupných miestach. Preto odporúčame

zodpovednej osobe nariadiť uchovávanie hesiel v zamknutých skrinkách.

Na základe analýzy , pozorovania a rozhovorov odporúčame prijať nasledujúce opatrenia:

• organizačnými opatreniami a pravidelnými kontrolami zabezpečiť prísne dodržiavanie

zavedených bezpečnostných opatrení,

• pravidelne kontrolovať inštalovaný softvér na pracovných staniciach, zabezpečiť aby

užívatelia nemali na svojich pracovných staniciach administrátorské práva,

• heslá nezaznamenávať na voľne dostupné miesta,

216

• heslá uložiť do obálky a do uzamykateľnej plechovej skrine s určením osôb

oprávnených pre prístup k takto uloženým heslám.

Spoločnosť implementáciu a zavedenie zákona do platnosti dodržuje. Vznikajú len menšie

nedostatky zapríčinené ľudskou faktorom.

ACKNOWLEDGES / POĎAKOVANIE

Ďakujeme spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. za možnosť spolupráce.


Alexy, J. (2009). Trh práce a manažment ľudských zdrojov. Bratislava: Ekonóm. ISBN 978-80-

225-2728-6

Budayová, A. (2015). Personálna agenda zamestnancov vo vybranom podniku a jej väzba na

ochranu osobných údajov. Dubnica n/V: DTI v Dubnici n/V., 76 s.

Cehlarová, M. and Svetozarovová, N. (2014). Analýza vybraných metód hodnotenia angažovanosti

zamestancov na báze teoretických poznatkov. In: Exclusive journal: economy and society and

environment, Vol. 2, no. 1 (2014), s. 24-32, ISSN 1339-0260

Cocuľová, J. (2014). Analýza prístupov skúmania vplyvu praktík riadenia ľudských zdrojov na

výkonnosť organizácie. In: Exclusive journal: economy and society and environment. Vol. 2,

no. 2 (2014), s. 19-25, ISSN 1339-0260

Demáček, P. (2014). Profil spoločnosti Medeko Cast, s. r. o. [online]. [cit 10. 09. 2015]. Dostupné

z: http://www.medeko.sk/sk/profil-spolocnosti

Dobrovič, J. (2014). Výskum možností vzdelávania a vplyv na riadenie ľudských zdrojov pre

výkonnosť. In: Manažment podnikania a vecí verejných – dialógy. Roč. 9, č. 26 (2014), s. 6-15,

ISSN 1337-0510

Fuchsová, K. and Kravčáková, G. (2007). Manažment pracovnej motivácie. Bratisklava: IRIS,

ISBN 80-8901-866-1

Gašpárová, E. (2006). Personálna a mzdová agenda z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov

a zákona o archívoch a registratúrach. In: www.epi.sk [online]. [cit. 11. 09. 2015]. Dostupné z:

http://www.epi.sk/odborny-clanok/Personalna-a-mzdova-agenda-z-pohladu-zakona-o-ochrane-

osobnych-udajov-a-zakona-o-archivoch-a-registraturach.aspx

Hečková, J., Birknerová, Z. and Chapčáková, A. (2015). Zarzadzenie zasobami ludzkimi

kluczowym narzedziem w przejeciach fuzjach. In: Gospodarka i finanse: wspóleczne wyzwania

rozwoju spoleczno-ekonomicznego Polski i Europy. Zesz. 6 (2015), s. 227-232, ISSN 2084-

7904

http://www.epi.sk/odborny-clanok/Personalna-a-mzdova-agenda-z-pohladu-zakona-o-ochrane-osobnych-udajov-a-zakona-o-archivoch-a-registraturach.aspx




217

Hrazdilová Bočková, K. and Ižová, K. (2013). Personální agenda a normy. Dubnica nad Váhom:

MiF s. r. o. ISBN 978-80-89400-63-8

Lelková, A. and Nemec, J. (2015). Analýza modelov vzdelávania zamestnancov. In: Exclusive

journal: economy and society and environment, Vol. 3, no. 2 (2015), s. 21-28, ISSN 1339-0260

Medeko Cast, s. r. o.: Smernica č. 11 - Riadenie ľudských zdrojov

Mičo, T. (2014). Zmeny o ochrane osobných údajov. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-

8168-040-3

Sirková, M., Ali Taha, V. and Ferencová, M. Talent management: Focus on Slovak enterprises. In:

Economic annals – XXI, No. 1-2 (1) (2015), s. 40-43, ISSN 1728-6220

Tej, J. and Krasnodębski, A. (2014). Význam vybraných procesov manažmentu ľudských zdrojov v

kontexte personálnej agendy. In: Ľudský kapitál a spoločnosť 2014. Košice: Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy. ISBN 978-80-8152-210-9

Tej, J., Sláviková, G. and Hrvolová, M. (2010). Vybrané kapitoly z manažmentu ľudských zdrojov.

Dubnica nad Váhom: MiF s. r. o. ISBN 978-80-89400-06-05

Vyhláška 164/2013 Z. z. Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky z 13. júna 2013

o rozsahu a dokumentácií bezpečnostných opatrení

Vyhláška 165/2014 Z. z. Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky z 13. júna 2013,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby

Zákon č. 84/2014 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky z 3. apríla 2014

Zákon č. 122/2013 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov z 30. apríla 2014

Zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce z 1. januára 2015

Ústava SR, zákon č. 460/1992



CONTACT ADDRESS / KONTAKTNÁ ADRESA

doc. Ing. Juraj Tej, PhD., Fakulta manažmentu PU v Prešove, Ul. 17. novembra 1, 080 01

Prešov



RIADENIE VÝKONNOSTI ZAMESTNANCOV V ETAPE GLOBALIZÁCIE

EMPLOYEE PERFORMANCE MANAGEMENT IN PERIOD OF

GLOBALIZATION

Ľuba Tomčíková

ABSTRACT

Performance management as a natural process of management contributes to the effective

management of individuals and teams to achieve high levels of organisational performance. The

goal of performance management is to achieve human capital advantage, because human resources

are in a period of globalization recognised as the most important source of competitive advantage.

Contribution provides a theoretical view of the process of employee performance management in

the period of globalization and highlights the survey results of 2014 in the management of

employee performance.

KEY WORDS

Employee Performance Management. Globalization. Human Resources Management.


SÚHRN

Riadenie výkonnosti ako prirodzený proces prispieva k efektívnemu riadeniu jednotlivcov

a tímov k dosiahnutiu vysokej úrovne výkonnosti organizácie. Cieľom riadenia výkonnosti je

dosiahnuť výhody ľudského kapitálu, pretože práve ľudské zdroje sú v čase globalizácie

považované za zdroj konkurenčnej výhody. Príspevok poskytuje teoretický pohľad na proces

riadenia výkonnosti zamestnancov v etape globalizácie a poukazuje na výsledky prieskumu z roku

2014 v oblasti riadenia výkonnosti zamestnancov.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Riadenie výkonnosti zamestnancov. Globalizácia. Riadenie ľudských zdrojov.

219

ÚVOD

Riadenie výkonnosti zamestnancov sa stáva aktuálnom témou v oblasti riadenia ľudských

zdrojov v súčasnosti a zahŕňa individuálnu participáciu pri stanovení výkonnostných cieľov, spätnú

väzbu na ceste k dosiahnutiu cieľa, príležitosti na zlepšenie za predpokladu hodnotenia výkonnosti,

vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov, väzby medzi výsledkami a odmenami (Fenwick 2005).

Predstavuje proces pomocou, ktorého môžu manažéri zabezpečiť, aby boli kroky, postupy a výkony

zamestnancov v súlade s cieľmi podniku (Noe, Hollenbeck, Gerhart, Wright 2000). V etape

globalizácie je proces efektívneho riadenia výkonnosti zamestnancov obzvlášť dôležitý pre

medzinárodné spoločnosti, ktoré chcú čo najlepšie využiť schopnosti a zručnosti expatriantov, ktorí

hrajú ústrednú rolu v globálnom úspechu spoločnosti (Tahvanainen 2000).

V súčasnosti sa viacero autorov venuje problematike medzinárodného riadenia výkonnosti

expatriantov, pretože sa zvyšuje počet globálnych spoločnosti, ktoré pôsobia po celom svete a teda

vysielajú zamestnancov pre prácu do zahraničia. Riešia otázky, ako manažment výkonnosti

zamestnancov pracuje v medzinárodných a nadnárodných spoločnostiach, do akej miery sú tieto

praktiky riadenia výkonnosti štandardizované alebo lokalizované (Suutari, Tahvanainen 2002).

Cascio (2006) vo svoje štúdií popisuje hlavné ciele globálneho riadenia výkonnosti medzi,

ktoré patrí poskytovanie spätnej väzby zamestnanom na všetkých úrovniach a upozornenie

zamestnancov na neuspokojivý výkon. Medzi rozvojové ciele radí ochotu pomôcť zamestnancom

na všetkých úrovniach, zlepšiť ich pracovný výkon a rozvíjať ich odborné zručnosti a schopnosti,

diagnostikovať osobné a organizačné problémy, rozvoj akčných plánov pre potreby vzdelávania

a rozvoja kariéry, schopnosť motivovať zamestnancov pre zlepšenie pracovného výkonu.

MATERIÁL A METÓDA

Príspevok približuje prostredníctvom odbornej domácej a zahraničnej literatúry proces

riadenia výkonnosti zamestnancov v čase globalizácie. Následne poukazuje na výsledky prieskumu

z roku 2014, na vzorke 100 spoločnosti, ktorý skúmal aktivity a procesy, ktoré sú uplatňované

v priebehu procesu riadenia výkonnosti zamestnancov, ich frekvenciu výskytu a iné otázky,

tykajúce sa danej problematiky. Výsledky prieskumu sú konfrontované s výsledkami zo štúdií

viacerých autorov, ktorí sa venujú problematike riadenia a hodnotenia výkonnosti zamestnancov.


Z jednotlivých štúdií je zrejme, že postupy, ktoré sa uplatňujú pri riadení výkonnosti

zamestnancov na medzinárodnej úrovni často predstavujú kombináciu domácich a lokálnych

systémov, koncepcií, ktoré ovplyvňujú správanie sa zamestnanca. So správaním expatrianta

220

v hostiteľskej krajine často krát súvisia aj faktory ako národná kultúra, ekonomické, politické

a právne systémy, faktory, ktoré sú špecifické pre danú organizáciu, ako je stratégia, štruktúra

a podniková kultúra (Entrekin, Chung 2001, In: Shen 2004). Shih et al. (2005) naznačujú, že proces

riadenia výkonnosti na medzinárodnej úrovni ovplyvňuje kontextová premenná, ktorou je národná

kultúra. Odlišné postupy sú pripisované kultúre krajiny v ktorej sídli spoločnosť (Suutari,

Tahvanainen 2002).

Prieskum z roku 2014, ktorý bol realizovaný na vzorke 100 spoločností, ktoré pôsobia

v domácom a medzinárodnom pracovnom prostredí, poukazuje na skutočnosť, že zamestnávatelia

využívajú celý rad aktivít a procesov v ich programoch pri riadení výkonnosti zamestnancov. Každá

organizácia využíva individuálne hodnotenie výkonnosti, čo je zrejme z grafu 1, kde môžeme

pozorovať, že 100 % organizácií označilo práve túto možnosť. Z výsledkov prieskumu je zrejme, že

96% skúmaných organizácií sa zameriava na riadenie výkonu podľa cieľov. Menej uplatňované sú

činnosti, ktoré zahŕňajú vstup väčších skupín osôb do procesu riadenia, ako sú spätná väzba,

hodnotenie výkonnosti tímu. Ďalšie z využívaných aktivít a procesov dokumentuje graf 1 v ktorom

sú jednotlivé výsledky uvádzané v percentách.

Graf 1 Aktivity a procesy obsiahnuté v programoch riadenia výkonnosti zamestnancov

100

96

94

90

93

35

34

87

74

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Individuálne hodnotenie výkonosti

Hodnotenie podľa cieľov

Plány na zvyšovanie výkonnosti

Individuálne rozvojové plány

Feedback/coaching

360 feedback

Hodnotenie výkonnosti t ímu

Odmena a uznanie

Vlastné ocenenie

(Zdroj: 2014 ERC Performance Management Practices Survey, 2014)

Cieľom prieskumu bolo tiež zistiť, ako často sú jednotlivé aktivity a procesy v priebehu procesu

riadenia výkonnosti zamestnancov uskutočňované. Prieskum poukazuje na skutočnosť, že

221

organizácie sa líšia vo frekvencií s akou vykonávajú jednotlivé činnosti. Frekvencia je veľmi úzko

spätá s druhom činnosti, ktoré sa organizácia rozhodne zahrnúť do svojho programu riadenia

výkonnosti svojich zamestnancov, prípadne expatriantov. Väčšina organizácií vykonáva svoje

činnosti a s nimi spojené riadenie výkonnosti zamestnancov na ročnej báze, a to najmä pokiaľ ide o

hodnotenie individuálnej výkonnosti. Túto činnosť každoročne využíva 75% skúmaných

spoločnosti. Druhou aktivitou, ktorá je najčastejšie využívaná každoročne, je práve hodnotenie na

základe vopred stanovených cieľov (66%). Aktivity, ako sú 360 stupňová spätná väzba

a hodnotenie výkonnosti tímu, môžeme na základe výsledkov prieskumu zaradiť medzi aktivity,

ktoré viac ako 50% spoločnosti vôbec nepoužíva v priebehu hodnotenia výkonnosti zamestnancov.

Frekvenciu realizácie jednotlivých aktivít možno bližšie pozorovať v nasledujúcej tabuľke 1.

Tabuľka 1 Frekvencia realizácie jednotlivých činnosti riadenia výkonnosti zamestnancov

Činnosti

Každoročne Polročne Štvrťročne Podľa

potreby

Menej

často

ako raz

za rok

Nepoužívajú

sa

Individuálne hodnotenie

výkonnosti

75% 17% 2% 5% 2% 0%

Feedback/coaching 13% 4% 2% 40% 2% 7%

Hodnotenie podľa cieľov 66% 7% 2% 7% 2% 4%

Plány na zvyšovanie

výkonnosti

15% 2% 1% 68% 2% 6%

Odmena a uznanie 15% 1% 5% 18% 3% 13%

Individuálne rozvojové

plány

28% 6% 1% 39% 1% 10%

Vlastné ocenenie 48% 14% 0% 2% 1% 26%

Školenia – riadenie

výkonnosti

24% 2% 2% 22% 14% 19%

360 stupňová spätná

väzba

6% 1% 1% 10% 3% 65%

Hodnotenie výkonnosti

tímu

6% 1% 3% 6% 1% 66%

Hodnotenie výkonnosti

po skúšobnej dobe

15% 6% 10% 26% 6% 19%

(Zdroj: 2014 ERC Performance Management Practices Survey, 2014)

Ak chceme nájsť a zvýrazniť súvislosti medzi individuálnym výkonom zamestnanca

a organizačnými cieľmi musíme zlepšiť komunikáciu na pracovisku a určiť ďalšie vzdelávacie

potreby zamestnancov. Jackson a Schuler (2003) upozorňujú, že hodnotiť výkonnosť je potrebné

pravidelne. To vyvoláva otázku ako často by mal byť výkon zamestnanca hodnotený.

Zo zrealizovaných prieskumov vyplýva, že najpopulárnejšie je ročné hodnotenie v nadnárodných

222

spoločnostiach (82 %), následne sú to dvojročné a štvorročné intervaly hodnotenia výkonnosti (9

%). Ak je vyhodnocovanie výkonov uskutočňované raz do roka, ostáva na organizácií, či sa

rozhodne hodnotiť zamestnancov v čase, keď nastúpil do zamestnania, na ich „výročie“ alebo

hodnotí všetkých zamestnancov v tom istom období.

Pravidelné hodnotenie zamestnancov je v medzinárodných podnikoch široko rozšírené. Je mu

venovaná značná pozornosť, preto manažéri a zamestnanci týmto hodnotením trávia pomerne

značný čas. Využívaná je nie len základná podoba hodnotenia výkonnosti zamestnancov

v medzinárodných podnikoch, ale často krát aj ďalšie formy, ako sú vzájomné hodnotenie

zamestnancov pracujúcich na spoločných úlohách, hodnotenie nadriadených zdola, hodnotenie

zamestnancov ich mentormi a pod. Hlavný prínos pravidelného hodnotenia zo strany priameho

nadriadeného spočíva v jasnom stanovení výkonových očakávaní, a tým aj hlavného smeru

pracovného úsilia medzinárodných zamestnancov.

Plány na zvyšovanie výkonnosti zamestnancov zahŕňajú podľa prieskumu z roku 2014 viacero

aspektov, ako očakávané správanie a výsledky (86%), cieľový dátum pre zlepšenie výkonu (84%),

zoznam všetkých činnosti, ktoré majú byť vykonané (83%) a iné aspekty. Prieskum tiež zisťoval,

kto stanovuje pre zamestnancov kritéria hodnotenia výkonnosti. Zamestnanci jednotlivých

spoločnosti mali možnosť vybrať si z viacerých odpovedí. Kritéria hodnotenia výkonnosti

v prevažnej miere stanovuje priamy nadriadený (63%), HR manažér (35%), senior manažér (34%),

prípadne si každý zamestnanec stanovuje vlastné požiadavky (3%), alebo je to prierez zástupcov

zamestnancov (2%), a iné (1%). To, že kritéria výkonnosti sú prevažne stanovené priamym

nadriadeným nie je z výsledkov prieskumu prekvapujúce, pretože v odbornej literatúre, ktorá sa

venuje problematike riadenia výkonnosti zamestnancov, je zrejme, že priamy nadriadený určuje

kritéria hodnotenia výkonnosti jednotlivých zamestnancov, tak v medzinárodných či domácich

spoločnostiach.

V dynamickom globálnom prostredí sa upúšťa od detailne vymedzených kritérií hodnotenia

medzinárodných zamestnancov a prednosť dostáva predovšetkým komplexne stanovený cieľ, či

úloha ako napr. ukončiť činnosť pobočky v priebehu jedného roka pri dodržaní všetkých zákonných

noriem, zvýšiť podiel pobočky na lokálnom trhu a pod. Na ciele sú tak viazané variabilné zložky

platu poprípade niektoré zamestnanecké výhody (Thomson 2007). Schopnosť globálnych podnikov

merať individuálny výkon zamestnanca a posúdenie ľudského kapitálu z hľadiska strategického

procesu sa stávajú v súčasnosti hlavnou témou. Dôležitým aspektom hodnotenia výkonnosti je tak

stanovenie merateľných a špecifických cieľov.

223

Dowling, Festing, Engle (2008) konštatujú, že v medzinárodných spoločnostiach hovoríme

o troch typoch cieľov, ktoré sú často krát používané ako základňa pre kritéria výkonnosti na

medzinárodnej úrovni. Ide o nasledujúce ciele:

• hard goals (ťažké ciele) - sú objektívne, kvantifikovateľné a môžu byť priamo merané, ako

napr. ROI, podiel na trhu a pod.

• soft goals (mäkké ciele) v sebe zahŕňajú štýl vedenia, príp. interpersonálne zručnosti.

• contextual goals (kontextové ciele) snažia sa brať do úvahy faktory, ktoré majú za následok

situáciu, v ktorej výkonnosť nastane. Medzinárodne spoločnosti využívajú rôzne finančné

nástroje pre uskutočnenie transakcií medzi dcérskymi spoločnosťami s cieľom

minimalizovať daňové výdavky.

Urban (2007) konštatuje, že základom hodnotenia výkonnosti medzinárodných zamestnancov

sú osobné ciele (individual objectives). K ich vyjadreniu slúži spravidla určitý formulár. Návrhy

osobných cieľov, ktoré chce v budúcom období dosiahnuť zamestnanec pracujúci v medzinárodnom

prostredí, si často stanoví sám na základe svojich osobných ambícii a výkonových ukazovateľov

podniku, alebo organizačného útvaru, ktorého je členom. Pre posilnenie motivácie zamestnancov

môžu byť ich osobné ciele rozdelené do dvoch časti, a to na základné ciele a vyššie, alebo tiež

nazývané ambiciózne ciele (stretch targets, aggressive goals a pod.) tvoriace náročnejšiu variantu

cieľov. Zatiaľ čo splnenie základných cieľov sa od zamestnancov očakáva, splnenie náročnejších

cieľov si vyžaduje vysoké nasadenie zamestnanca, ktoré podnik odpovedajúcim spôsobom ocení.

ZÁVER

V dobe globalizácie a nárastu medzinárodných spoločnosti je možné poukázať na dôležitosť

procesu riadenia výkonnosti zamestnancov, na viaceré trendy a závery tykajúce sa hodnotenia

výkonu zamestnanca, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Ako napr. je dôležité brať do

úvahy, že kritika ma negatívny dopad na dosahovanie cieľov, kritické hodnotenie vedie k defenzíve

a znižuje výkonnosť zamestnancov, pričom pochvala ma len malý účinok. Hroník (2006) uvádza

ďalšie trendy v oblasti zvyšovania výkonnosti zamestnancov medzi ktoré radí: vedenie cieľmi je

vhodnejšie robiť každý deň a nie raz ročne, tímové formulovanie vedie k zvýšenej výkonnosti,

prejednávanie cieľov a zvýšenie výkonnosti zamestnancov nemá byť spájané so zvyšovaním platu

zamestnanca, formulovanie cieľov hodnoteným vytvára predpoklady pre vyššiu výkonnosť, ako

keď je cieľ hodnotenému určený, najefektívnejšia je denná spätná väzba, elektronické prostredie

umožňuje, aby sa hodnotenie vykonávalo permanentne.

224

Príspevok je výsledkom riešenia výskumného projektu KEGA 042PU-4/2014 „Riadenie ľudských

zdrojov v etape globalizácie.“

BIBLIOGRAFIA

Cascio, W.F. (2006). Global performance management systems. In: G.K. Stahl & I. Bjorkman

(Eds.), Handbook of Research in International Human Resource Management. Northhampton,

MA: Edward Elgar Publishing. pp. 176-196.

Dowling, P.J., Festing, M. and A.D. Engle (2008). International Human Resource Management. 5.

vyd. Cengage Learning EMEA. 368 s. ISBN 978-1-84480-542-6.

Dowling, P.J., Welch, D.E. and R.S. Schuler (1999). International Human Resources Management.

Managing People in a Multinational Context. Cincinnati (OH): South- Western College

Publishing. ISBN 0–538–86137-1.

Fenwick, M. (2005). A cognitive model expatriate performance management. In department of

management working paper series. Vol. 4, no. 5, pp. 19. ISSN 1327 – 5216.

Hroník, F. (2006). Hodnocení pracovníků. Praha: Grada Publishing. 126 s. ISBN 80-247-1458-2.

Noe, R.A., Hollenbeck, J.R., Gerhart, B. and P.M. Wright (2000). Human resources management:

gaining a competitive advantage, McGraw-Hill.

Performance Management Practices Survey (2014). [online]. [cit. 08. 08. 2015]. Dostupné z:

http://www.yourerc.com/assets/ce/Documents/survey/research-studies/14-Performance-

Management-Practices-Survey.pdf

Shen, J. (2004). International performance appraisals: policies, practices and determinants in the

case of Chinese multinational companies. In: International Journal of Manpower. Vol. 25, no.6,

pp.547–63. ISSN 0161-6781.

Shin, H.A, Chiang, Y.H. and I.S. Kim (2005). Expatriate performance management from

MNEs of different national origins. In: International Journal of Manpower. Vol. 26, no.

2, pp. 157–76. ISSN 0161-6781.

Suutari, V. and M. Tahvanainen (2002). The antecedents of performance management among

Finnish expatriate. In International Journal of Human Resource Management. Vol. 13, no.1, pp.

55–75. ISSN 1466-4399.

Tahvanainen M. (2000). Expatriate performance management: the case of Nokia

Telecommunication. In Human Resource Management. Vol. 37, no. 4, pp. 267–75. ISSN 1748-

8583.

225

Thomson, R. (2007). Řízení lidí. Praha: ASPI. ISBN 978-80-7357-267-9.

Urban, J. (2007). Hodnocení a odměňování v mezinárodních firmách. In Práce a mzda 2007/11.



KONTAKTNÁ ADRESA

PhDr. Ľuba Tomčíková, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov


226

PUBLIKÁCIA AKO SÚČASŤ ROZPOČTU - PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA FAKULTA

MANAŽMENTU NA PREŠOVSKEJ UNIVERZITE V PREŠOVE

PUBLICATION AS A PART OF BUDGET - CASE STUDY FACULTY OF

MANAGEMET AT UNIVERSITY OF PRESOV IN PRESOV

Roman Vavrek

ABSTRACT

The main source of university budget is subsidy from the state budget. One of the criteria for

the redistribution of this subsidy are publications which directly affect the amount of subsidy per

calendar year. The paper deals with structure of publications of internal staff and PhD students on

case study (Faculty of Management, University of Prešov in Prešov) in 2014. Paper highlights

impact of their position on the proportion of subsidy which internal staff / PhD students cooperated

on.

KEY WORDS

Faculty of Management. Subsidies. Publication activities.

JEL classification: I21. I22. I23.

SÚHRN

Hlavným zdrojom rozpočtu verejnej vysokej školy je dotácia zo štátneho rozpočtu. Jedným z

kritérií pre jej prerozdeľovanie je aj publikačná činnosť, ktorá priamo ovplyvňuje výšku dotácie v

kalendárnom roku. Príspevok sa na prípadovej štúdii (Fakulta manažmentu, PU v Prešove) venuje

štruktúre publikačnej činnosti interných zamestnancov a doktorandov v roku 2014 a mimo iného

konštatuje signifikantný vplyv zastávanej pracovnej pozície na podiele dotácie, na ktorej interný

zamestnanec/doktorand spolupracoval.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Fakulta manažmentu. Dotácie. Publikačná činnosť.

227

ÚVOD

Vysoká škola ako vrcholná vzdelávacia, vedecká a umelecká ustanovizeň ma v regiónoch

rozhodujúce úlohy, medzi ktoré patrí oblasť tvorby ľudského kapitálu, oblasť transferu poznatkov

do regiónu či oblasť spolupráce s podnikateľským sektorom (Ali Taha, Tej 2009). Hlavným

zdrojom financovania týchto úloh sú podľa Zákona 131/2002 Z. z. (§ 89) dotácie zo štátneho

rozpočtu, pričom "Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie

akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj

vysokej školy a na sociálnu podporu študentov."

Rozdelenie finančných prostriedkov medzi vysoké školy je každoročne upresňované a

predstavuje kombináciu nasledovných modelov (Duračinská 2005):

1. Model účelového financovania na základe programového plánovania, keď sú zdroje

účelovo prideľované na určité programy.

2. Model financovania podľa výkonov, keď sú finančné prostriedky prideľované v závislosti

od veľkosti skutočne vykázaných výkonov. Pri stanovení výšky dotácie sa vychádza z údajov o

počte študentov, absolventov, pedagogických a nepedagogických pracovníkov.

3. Model financovania podľa kvality, ktorý sleduje výkony vysokej školy z hľadiska kvality –

počtu publikácii, citácií, dosiahnutých výsledkov vo vede a výskume, v počte získaných domácich a

zahraničných grantov.

Podľa Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2015 pre verejné školy (2015) je

v rámci dotácie na mzdy a poistné (179 799 094 EUR) rozdelených 14,25 % podľa publikačnej

činnosti. Príspevok sa venuje štruktúre tejto dotácie na Fakulte manažmentu, Prešovskej univerzity

v Prešove.

MATERIÁL A METÓDA

Skúmanou vzorkou boli interní zamestnanci a interní doktorandi Fakulty manažmentu k

31.7.2015, t.j. celkovo 81 štatistických jednotiek, z toho 39 mužov a 42 žien.

Pozícia Počet

profesor 4

docent 19

odborný asistent 40

interný doktorand 18

Tab. 1: Štruktúra základného súboru

Zdroj: Webová stránka FM PU (2015)

228

Do analýzy boli zahrnuté publikačné výstupy za rok 2014 evidované v Univerzitnej knižnici

PU v Prešove, ktorá predstavovala primárny zdroj informácií. Nasledujúca tabuľka obsahuje súbor

sledovaných publikačných kategórií vrátane dotácie za jednotlivé kategórie.

Kategória Dotácia (EUR)

AAA 2558

AAB 2558

ABC 255,8

ACA 1104,8

ACB 1104,8

ADC 5438,9

ADD 5438,9

ADE 107,4

ADF 107,4

ADM 2558

ADN 1279

AEC 429,7

AED 214,8

AFA 429,7

AFC 429,7

AFB 214,8

AFD 214,8

BCI 1104,8

AFG 107,4

FAI 1104,8

Tab. 2: Súbor sledovaných publikačných kategórií (vrátane dotácie) v EUR

Zdroj: MINEDU (2015)

Obsahom nižšie uvedenej analýzy sú publikačné výstupy ako celok, t.j. nie je započítaný

percentuálny podiel autora na publikačnom výstupe.

Predmetom analýz je identifikácia heterogenity základného súboru z pohľadu nominálnej aj

ordinálnej premennej a identifikáciu vplyvu týchto premenných na celkový objem získaných

dotácii, na ktorom sa jednotlivé štatistické jednotky podieľali. Objem dotácií je pre účely analýzy

modifikovaný konštantou.

Matematicko-štatistické výpočty a analýzy boli spracované v prostredí Statgraphics, Statistica

12 a MS Office.


Základný súbor 81 interných zamestnancov a interných doktorandov disponuje 50,55 %

podielom dvojíc prvkov s rôznou hodnotou nominálnej premennej. Pri sledovaní profesijnej

štruktúry je heterogenita súbor pomocou ordinálneho rozptylu identifikovaná na úrovni 56,41 %. Na

229

základe oboch premenných môžeme považovať sledovaný súbor za heterogénny. Na hladine

významnosti (p = 0,05) sme zároveň zamietli hypotézu o nezávislosti premenných, pričom ich

závislosť považujeme za strednú (V = 0,314).

Graf 1: Štruktúra objemu dotácií

Zdroj: Vlastné výpočty

Rozloženie získaného objemu dotácií je výrazne ovplyvnené odľahlou hodnotou

identifikovanou grafom 1. Vplyvom tejto hodnoty je medián súbor na úrovni 15,50 % jej hodnoty,

priemer na úrovni 18,83 %.

Graf 2: Komparácia rozloženia výsledkov na základe identifikačných premenných

Zdroj: Vlastné výpočty

K-W testom sa na hladine významnosti p = 0,05 nepotvrdil vplyv genderu na závislú

premennú (TK = 0,317; p = 0,057). Vplyv pozície/akademického titulu na objem dotácií už

signifikantným bol (TK = 16,3; p = 0,001).

230

ZÁVER

Kvantita a kvalita publikačnej činnosti predstavujú významný determinant, ktorý priamo

vplýva na výšku rozpočtu, s ktorým hospodári každá fakulta na vysokej škole v Slovenskej

republike. V rámci prípadovej štúdie (Fakulta manažmentu, PU v Prešove) sa preukázala

heterogenita základného súboru interných zamestnancov a doktorandov z pohľadu sledovaných

nezávislých premenných. Ako štatistický významný sa preukázal vzťah medzi akademickým

titulom (zastávanou pozíciou) a podielom dotácie, na ktorom sa štatistická jednotka aktívne

podieľala.

POĎAKOVANIE

Príspevok vznikol za podpory projektu GAMA/15/2.

BIBLIOGRAFIA

Ali Taha, V., Tej, J. (2009). Potreba univerzít v znalostnej spoločnosti pri rozvoji regiónov. In:

Úloha univerzít v regionálnom rozvoji, Košice: UPJŠ. 9-20. ISBN 978-80-7097-791-0.

Cyhelský, L., Kahounová, J., Hindls, R. (2001). Elementární statistická analýza. Praha:

Management Press. ISBN 80-7261-003-1.

Duračinská, M. (2005). Finančné hospodárenie vysokých škôl v Slovenskej republike z aspektu

požiadaviek Európskej únie na rozvoj vzdelávania a vedy. Mezinárodní a srovnávací právní

revue. 5(14), 78-94.

Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2015 pre verejné školy. [online]. [cit. 24. júla

2015]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnym-

vysokym-skolam-na-rok-2015/

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. (2015). Rozpis dotácií zo

štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2015. Dostupné 20. Júla, 2015:

https://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnym-vysokym-skolam-na-rok-

2015/

Pacáková, V. a kol. (2009). Štatistické metódy pre ekonómov. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-

80-8078-284-9.

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov



231

KONTAKTNÁ ADRESA

PhDr. Roman Vavrek, Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov



Date post:	28-Mar-2021
Category:	Documents
Upload:	others
View:	3 times
Download:	0 times