VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový...

VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU

Tréningový manuál pre učiteľov

www.ekostopa.sk

Názov: Ekologická stopa – výchova k trvalo udržteľnému rozvoju. Tréningový manuál pre učiteľov.Zostavili: RNDr. Jana Šimonovičová, PhD., Mgr. Katarína KoskováIlustrácie: Marián Horváth a kresby z publikácie „The environment? What Europeans think, 2003“Grafika a Prepress: Marián HorváthJazyková úprava: Anna GudzováVydal: Slovenská agentúra životného prostredia so sídlom v Banskej Bystrici Tlač: DOLIS s.r.o.Náklad: 2 000 ksRok: 2011

Táto publikácia bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci projektu „Zlepšenie environ-mentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)“.

MŠVVaŠ SR odporúča školám zapojiť sa do školského programu Ekologická stopa.

Táto publikácia je vytlačená na FSC certifikovanom papieri. Nákupom produktov so značkou FSC podporujete zodpovedné obhospodarovanie lesov a prispievate k ich zachovaniu a ochrane. Viac informácií nájdete na www.fsc.org alebo www.fscslovakia.sk.

„Žaba si nevypije rybník, v ktorom žije!“ (Čínske príslovie)

Kresba: M

arian Horváth

EKOLOGICKÁ STOPA – VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU

Tréningový manuál pre učiteľov4

Problematika trvalo udržateľného rozvoja (TUR) je bohato teoretic-ky rozpracovaná a podložená už vyše 20 rokov, jej problémom však stále zostáva prevod do praxe. Rezervy prírodných zdrojov sa stále míňajú závratným tempom. Ľudská populácia, nespravodlivá spotre-ba a poškodzovanie život podporujúcich ekosystémov sa naopak, zväčšujú.

Pozornosť sa upiera na výchovu a vzdelávanie ako na základný nástroj zmeny. Spoločnosť 21. storočia od svojich členov očakáva, že budú schopní chápať a riešiť integrované problémy ľudstva (envi-ronmentálne, sociálne, ekonomické) ako v lokálnom tak globálnom prostredí. Že budú vybavení zručnosťami pre jeho prirodzené uplat-ňovanie v každodennom živote. Uvedené požiadavky majú impliká-cie nielen pre výchovno-vzdelávací proces (obsah, metódy, formy), ale aj pre samotné prostredie, v ktorom sa výchova uskutočňuje.

Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú práve učitelia, ich schopnosť tlmočiť teóriu a prax trvalo udržateľného rozvoja mladej generácii. Sú vnímaní nielen ako mediátori dôležitých vedomostí, ale aj spolo-čenských hodnôt, postojov a vzorcov správania. Pre zabezpečenie úspechu je preto dôležitá príprava a vzdelávanie pedagógov práve v oblasti výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju (VTUR). Táto potreba je zakotvená vo viacerých dokumentoch medzinárodného a národ-ného významu, z ktorých vyberáme:

• Dekáda OSN výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju na roky 2005 - 2014. Jedným z hlavných cieľov dekády je „posilnenie vzdelávania učiteľov a reorientácia na trvalo udržateľný rozvoj“.

• Stratégia Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN pre vý-chovu k trvalo udržateľnému rozvoju. Stratégia uvádza, že „pre zabezpečenie úspechu výchovy k TUR je mimoriadne dôležitá adekvátna základná príprava a rekvalifikácia pedagógov, ako aj vytvorenie možností vymieňať si skúsenosti“.

• Štátny vzdelávací program (ŠVP). Pri začlenení prierezovej témy environmentálna výchova do obsahu vzdelávania by vyučujúci mali žiakom poskytnúť informácie o význame trvalo udržateľ-ného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti.

Súčasne so snahou spoločnosti o TUR vzniká aj potreba zisťovať

pokrok a vyhodnocovať jeho ukazovatele (indikátory). Medzi hlavné merateľné ukazovatele TUR sa v súčasnosti zaraďuje ekologická stopa. Zjednodušene povedané, ide o metódu, ktorá umožňuje vy-počítať vplyv ľudstva, štátov, miest, organizácií alebo jednotlivcov na planétu Zem.

Ekologická stopa je aj účinná edukačná metafora, ktorá učiteľom a žiakom sprístupňuje problematiku TUR zrozumiteľným spôsobom. Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) preto v septembri 2009 spustila školský program, v rámci ktorého si školy na Slo-vensku môžu vypočítať svoju ekologickú stopu. Program prebieha v interaktívnom prostredí webového portálu www.ekostopa.sk. Základom je internetový kalkulátor, ktorý počíta vplyv školy na životné prostre-die planéty v ôsmich kategóriách spotreby. Portál poskytuje učiteľom nielen zaujímavú učebnú pomôcku, zdroj vzdelávacích aktivít a mate-riálov, ale aj nástroj hodnotenia environmentálneho správania školy.

Tréningový manuál Ekologická stopa – výchova k trvalo udrža-teľnému rozvoju vznikol ako podklad k tréningom pre učiteľov, ktoré realizuje SAŽP v rámci projektu „Zlepšenie environmentálneho po-vedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)“ financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Hlavným cieľom je rozvíjať kvalifikáciu pedagogických zamestnancov v oblasti výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju. Prostredníctvom manuálu si však tréning môže uskutočniť každý záujemca sám, v pohodlí svojho domova. V rámci 12 lekcií nadobudne aktuálne vedomosti v oblasti:

• teórie trvalo udržateľného rozvoja; • realizácie výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju v škole;• konceptu ekologickej stopy a metodiky jej výpočtu;• jednotlivých kategórií spotreby, ktoré vplývajú na veľkosť ekolo-

gickej stopy školy.Autori želajú všetkým pedagógom a výchovno-vzdelávacím pra-

covníkov, ktorí s manuálom budú pracovať, aby v ňom našli to, čo práve potrebujú – nielen pre svoju prácu, ale aj pre svoj osobný roz-voj. Výchova mladých ľudí k TUR je nesmierne dôležitá, pretože:

„Ak nezmeníme náš smer, pravdepodobne skončíme tam, kam smerujeme.“ (Čínske príslovie)

Úvod k manuálu


Tréningový manuál pre učiteľov 5


Obsah lekciíTréningový manuál pozostáva z 12 tematických oblastí – lekcií,

rozdelených na teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti sa uči-teľ (účastník tréningu) oboznámi so základnými pojmami a tézami danej oblasti. V praktickej časti si získané vedomosti upevní, prípad-ne rozšíri prostredníctvom pripravených aktivít a cvičení. Posledná

lekcia slúži na aplikáciu nadobudnutých vedomostí do výchovno-vzdelávacej práce daného účastníka.

V nasledujúcom prehľade uvádzame stručný obsah a mená spra-covateľov jednotlivých lekcií:

Lekcia 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ ..................... str. 009

Obsah Lektor

Teoretická časť • Ukazovatele rozvoja• Čo je to trvalo udržateľný rozvoj• Prečo je náš svet neudržateľný a aké možnosti

riešenia máme• Nový model rozvoja – uzavretý systém

Dr. James Hindson, PhD.

Praktická časť • Predstava o budúcnosti• Zmena myslenia• Výrobný proces• Biologický proces


Lekcia 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU ..................... str. 019

Obsah Lektor

Teoretická časť • Čo je výchova k trvalo udržateľnému rozvoju?• Kritériá hodnotenia trvalo udržateľného rozvoja

školy• Oblasti trvalo udržateľného rozvoja školy


Praktická časť • Kde sa práve nachádzame?• Kde chceme byť o päť rokov?• Aké máme priority?• Ako to dosiahneme?• Aké máme zdroje a podporu?


Lekcia 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY ..................... str. 029

Obsah Lektor

Teoretická časť • Indikátory trvalo udržateľného rozvoja• Výpočet ekologickej stopy• Ekologická stopa ľudstva a jednotlivých krajín


Praktická časť • Rozvoj alebo drancovanie biodiverzity?• Zlepšenie alebo zhoršenie?• Bohatý alebo chudobný?


Lekcia 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA ..................... str. 038

Obsah Lektor

Teoretická časť • Vznik a vývoj školského programu Ekologická stopa na Slovensku

• Metodika výpočtu ekologickej stopy školy• Práca s webovým portálom školského programu

ako s učebnou pomôckou a nástrojom hodnotenia environmentálneho správania školy

RNDr. Jana Šimonovičová, PhD.

Praktická časť • Odkaz v tajničke• Veľa ciest, jeden cieľ• Rozloženie síl




Lekcia 5: ENERGIA – ELEKTRINA A KÚRENIE ..................... str. 046

Obsah Lektor

Teoretická časť • Primárne energetické zdroje• Výroba elektriny a tepla – elektrárne, teplárne,

výhrevne, kotolne• Zdroje tepla na vykurovanie• Záväzky Slovenska a legislatívne nástroje

Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc.

Praktická časť • Energia v číslach• Podiel na ekostope• Inšpirovaný prírodou


Lekcia 6: VODA ..................... str. 054

Obsah Lektor

Teoretická časť • Voda ako zložka životného prostredia• Hodnotenie stavu vôd v SR• Zdroje znečistenia a ochrana vôd• Vodohospodárska infraštruktúra• Medzinárodná spolupráca

Mgr. Janette Dugasová

Praktická časť • Znečistenie vôd• Vodné kvízovanie• Čo vieme o vode?

Ing. Andrej Švec

Lekcia 7: STRAVOVANIE ..................... str. 063

Obsah Lektor

Teoretická časť • Ekológia stravovania• Bezpečné potraviny• Obal z potravín ako ekologický problém• Stravovanie a environmentálne zdravie• Súčasné trendy v stravovaní

doc. Ing. Kamil Cejpek, PhD.

Praktická časť • Od vidiel po vidličku• Codex Alimentarius• Označovanie potravín


Lekcia 8: ODPAD ..................... str. 072

Obsah Lektor

Teoretická časť • Produkcia odpadov v SR v európskom kontexte• Odpady a legislatíva• Spôsoby nakladania s odpadmi – minimalizácia,

recyklácia, spaľovanie, skládkovanie• Separovaný zber v škole

Ing. Miloš Veverka, PhD.

Praktická časť • Odpadové minimum• Separujeme v škole• Kompostujeme v škole• Zvoľ si správnu tašku

Ing. Andrej Švec,Ing. Miloš Veverka, PhD.

Lekcia 9: DOPRAVA ..................... str. 083

Obsah Lektor

Teoretická časť • Doprava a životné prostredie• Znečisťovanie ovzdušia, hluk, parcelácia krajiny a

záber pôdy• Trendy v ochrane životného prostredia – palivá,

elektromobily

Ing. Emília Gregová

Praktická časť • Dopravné pravdy – nepravdy• Rebríček vplyvov• Pyramída výfukových plynov

Ing. Katarína Béresová



Lekcia 10: BUDOVY A POZEMKY ..................... str. 092

Obsah Lektor

Teoretická časť • Priestorové plánovanie a tvorba krajiny• Manažment zelene – sídelná zeleň, školské

záhrady• Ekológia budov – syndróm chorých budov, zelené

stavby • Manažment vôd na pozemkoch• Brownfields

Ing. Martin Lakanda

Praktická časť • Stromy a oxid uhličitý• Brownfields vo vašom okolí• Charakteristický ráz krajiny

Mgr. Katarína Kosková,Ing. Martin Lakanda

Lekcia 11: NÁKUP A VYBAVENIE ..................... str. 101

Obsah Lektor

Teoretická časť • Ciele spotrebiteľského vzdelávania• Obsah spotrebiteľského vzdelávania • Metódy a formy spotrebiteľského vzdelávania

Mgr. Božena Stašenková, PhD.

Praktická časť • Nakupovanie = výber a rozhodovanie• Dopady civilizácie• Prieskum spotrebiteľského správania

Mgr. Božena Stašenková, PhD.

Lekcia 12: HODINA S EKOSTOPOU ..................... str. 109

Obsah Lektor

Teoretická časť • Príprava výchovno-vzdelávacej aktivity podľa pripra-veného formulára.

• Zaradenie konceptu ekologickej stopy do vyučova-nia vybraného predmetu.

účastník tréningu

Praktická časť • Realizácia vzdelávacej aktivity na vyučovacej hodine.

účastník tréningu

ODPOVEDE K AKTIVITÁM ..................... str. 117POUŽITÉ LITERÁRNE A INTERNETOVÉ ZDROJE ..................... str. 121



O lektoroch

• doc. Ing. Kamil Cejpek, PhD. vysokoškolský učiteľ, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, www.fpv.umb.sk

• Dr. James Hindson, PhD. špecialista na výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju, riaditeľ MVO Sense&Sustainability, Veľká Británia, www.sense25.co.uk

• RNDr. Jana Šimonovičová, PhD. odborný zamestnanec environmentálnej výchovy, vedúca Odboru environmentálnej výchovy a vzdelávania Slovenskej agentúry život-ného prostredia, Banská Bystrica, www.sazp.sk

• Ing. Andrej Švec odborný zamestnanec environmentálnej výchovy, Odbor environ-mentálnej výchovy a vzdelávania Slovenskej agentúry životného pro-stredia, Banská Bystrica, www.sazp.sk

• Mgr. Katarína Kosková odborný zamestnanec environmentálnej výchovy, Odbor environ-mentálnej výchovy a vzdelávania Slovenskej agentúry životného pro-stredia, Banská Bystrica, www.sazp.sk

• Ing. Katarína Béresová vedúca Strediska environmentálnej výchovy Dropie, Slovenská agentúra životného prostredia, Zemianska Olča, www.sazp.sk

• Ing. Martin Lakanda špecialista pre koncepcie, vedúci Odboru ochrany a tvorby kra-jiny Slovenskej agentúry životného prostredia, Banská Bystrica, www.sazp.sk

• Mgr. Janette Dugasová špecialista pre zložky životného prostredia – voda, vedúca Odboru environmentálnej regionalizácie Slovenskej agentúry životného pro-stredia, Košice, www.sazp.sk

• Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. špecialista na energetiku, riaditeľka Odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry, Banská Bystrica, www.siea.sk

• Ing. Miloš Veverka, PhD. environmentalista, špecialista na odpadové hospodárstvo, Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy, Zvolen, www.cepta.sk

• Mgr. Božena Stašenková, PhD. prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska, Sta-

rá Ľubovňa, www.spotrebitelinfo.sk, www.spotrebiteliask.sk

• Ing. Emília Gregová špecialista na dopravu, software senior tester, Ixonos Slovakia s.r.o., Košice, www.ixonos.com


LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

V súčasnosti sme už pomerne dobre oboznámení s pojmom trvalo udržateľný rozvoj (ďalej TUR) a mnohé školské programy požadujú výučbu tejto témy v rámci vybraných predmetov.

Napriek tomu ešte stále pretrváva istý pojmový chaos v tom, čo vlastne táto fráza znamená. Účelom tejto kapitoly je:

• vysvetliť aký neudržateľný je náš svet,• pouvažovať nad tým, ako došlo k tejto situácii,• popísať ako vytvárame trvalo udržateľnú budúcnosť.

Náš svet nie je trvalo udržateľný

Takmer všetky práce venované trvalo udržateľnému rozvoju začí-najú prijatými a schválenými definíciami. Táto kapitola nebude nasle-dovať tento klasický model! Definícia sa objaví až neskôr! Začneme istými pozorovaniami a zisteniami.

Tabuľka 1: Indikátory rozvoja.

Indikátor Názov Spôsob merania

Blahobyt Hrubý domáci produkt na osobu (HDP) Hrubý národný produkt krajiny (celkový blahobyt) delený populá-ciou krajiny.

Kvalita života Index ľudského rozvoja (Human Development Index – HDI)

Životný štandard, vzdelanosť (gramotnosť dospelého obyvateľstva a počet prihlásených na školy prvého, druhého a tretieho stupňa), HDP na osobu – skombinované do jedného indexu.

Šťastie Index šťastia (Happiness Index - HI) Spokojnosť so životom delená ekologickou stopou, inými slovami, koľko prírodných zdrojov potrebujeme na zabezpečenie šťastnej spoločnosti.

Prvé zistenie je pozitívne. Rozvoj – alebo kvalita života – sa zlepšuje skoro vo všetkých krajinách sveta, vrátane Slovenska. Skúste sa na to opýtať žiakov vo vašej triede. Nech od svojich rodičov a starých rodičov zistia, ako sa niekedy žilo. Samozrejme, že staršie generácie sa pozerajú na minulosť s ružovými okuliarmi, ale keď si mladí ľudia porovnajú svoje možnosti s možnosťami, ktoré mali kedysi ich starí rodičia zistia, že ich život nie je až taký zlý. Ľudia vo všeobecnosti majú lepšie vzdelanie, lepší prístup k potravinám, lepšiu zdravotnú starostlivosť, žijú v čistejšom prostredí a majú viac možností, ako mali ľudia pred päťdesiatimi alebo sto rokmi. Pravdou je, že ľudom sa žije lepšie ako v bohatých, tak aj v chudobnejších krajinách sveta.

Sú zámožnejší. Je to viditeľné najmä na štatistikách z Číny a Indie. Oveľa viac ľudí sa stáva bohatšími. Majú viac majetku a vybavenia, napríklad chladničku, sporák, majú elektrinu a tečúcu vodu v do-mácnostiach. Toto sa volá rozvoj.

Rozvoj sa dá merať viacerými spôsobmi pričom najpopulárnejšie sú: blahobyt vyjadrený príjmom jednotlivca, kvalita života a šťastie alebo spokojnosť so životom. Tabuľka 1 uvádza príklady indikátorov rozvoja a spôsob ich merania.

Hrubý domáci produkt (HDP) sa už tradične považuje za hlavný indikátor rozvoja, i keď existujú kritické názory na jeho validitu. HDP napríklad nevypovedá o distribúcii blahobytu v krajine. Pri výpočte blahobytu krajiny sa zameriava prevažne na to, ako krajina zarába peniaze. Je preto sporné, či indikátor vypovedá o pozitívnom glo-bálnom rozvoji. Napriek tomu však stále zostáva dôležitým ukazova-teľom. Ak by sme chceli dosahovať dobrú kvalitu života, museli by

Obrázok 1: Mapa krajín podľa veľkosti hrubého domáceho produktu na osobu v roku 2007 (Zdroj: Medzinárodný menový fond – International Monetary Fund).

sme žiť v krajine, ktorá má HDP okolo 5 000 EUR, hodnotu HDI cez 0,8 a v ktorej sú ľudia šťastní. Počet krajín, ktoré spĺňajú uvedené kritériá narastá.

Dve veci nie je možné poprieť. Prvá, že existujú obrovské globálne rozdiely v distribúcii príjmov a faktorov, ktoré zabezpečujú vyššiu kva-litu života. Tieto niekedy veľmi dramatické rozdiely sú zjavne nespra-vodlivé a objavujú sa ako na globálnej, tak aj národnej úrovni. Mapa na obrázku 1 znázorňuje tieto globálne rozdiely a naznačuje, ktoré krajiny a ich obyvatelia potrebujú väčší rozvoj.

Svetové spoločenstvo si túto potrebu uvedomuje. Spojené náro-dy vytvorili tzv. „Miléniové rozvojové ciele“ (Millennium Development

Goals – MDG) s cieľom zvýšiť kvalitu života ľudí v najchudob-nejších krajinách sveta. Jed-notlivé ciele sú uvedené v ta-buľke 2. Pokrok v ich napĺňaní sa dosahuje celosvetovo, hoci s výraznými regionálnymi od-chýlkami.

V druhom rade nemožno po-prieť, že veľa ľudí celkom správ-ne odmieta spájanie rozvoja iba s potrebou mať a vlastniť. Je to tak. Rozvoj znamená oveľa viac, čo zohľadňuje indikátor s názvom ukazovateľ reálneho pokroku (Genuine Progress Indicator – GPI). Indikátory GPI a HI hovoria o tom, že spokoj-nosť v živote ľudí nie je priamo



Tabuľka 2: Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals – MDG).

Cieľ Popis

1 Odstrániť extrémnu chudobu a hlad.

2 Dosiahnuť, aby všetci získali základné vzdelanie.

3 Presadzovať rovnosť pohlaví a podporiť ženy.

4 Znížiť úmrtnosť detí.

5 Zlepšiť starostlivosť o ženu v tehotenstve a počas pôrodu.

6 Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám.

7 Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia.

8 Vytvárať globálne partnerstvá pre rozvoj.

Obrázok 2: Planetárne, život podporujúce systémy.

úmerná príjmu, ale len v tom prípade ak výška nášho príjmu dosahu-je primeranú úroveň.

S naším rozvojom to celkovo nevyzerá zle, až na jednu zásadnú vec. Súčasná nespravodlivá úroveň rozvoja bola a je dosaho-vaná hromadnou deštrukciou prírodných zdrojov, na ktorých tento rozvoj závisí. Indikátory rozvoja sa, aj keď pomaly, pohybujú správnym smerom. Naopak indikátory ekologickej udržateľnosti idú opačným smerom, ktorým zdá sa prekračujeme únosné limity pla-néty.

Rozvoj v akejkoľvek podobe znamená dve veci. Po prvé, príroda poskytuje zdroje, ktoré sa buď pestujú (stromy, rastliny), alebo sa ťažia a premieňajú na nové produkty (uhlie a ropa na energiu, kovy na výrobky). Príroda je zdroj, na ktorom je založený náš rozvoj. Po druhé, príroda predstavuje akúsi žumpu pre odpad vznikajúci po-čas výrobného procesu na každej úrovni rozvoja. Približne od roku 1970, keď bola uverejnená správa Rímskeho klubu pod názvom „Limity rastu“ (Limits to Growth), environmentalisti varujú, že záso-by prírodných zdrojov sú obmedzené, rovnako ako kapacita Zeme absorbovať vyprodukovaný odpad. Tieto tvrdenia naberajú na váž-nosti najmä so vzrastajúcou populáciou našej planéty. V poslednej správe od uznávaného Štokholmského environmentálneho inštitútu sa uvádza deväť tzv. „Planetárnych, život podporujúcich systémov”. Tieto systémy zobrazuje diagram na obrázku 2. Pokiaľ sa život pod-porujúci systém dostane nad čiernu líniu, ocitneme sa v kritickej situ-ácii. Klimatické zmeny, biodiverzita a pôda sa ocitli za touto kritickou hranicou a takmer polovica ostatných systémov sa k nej približuje.

Obrázok 3: Zložky trvalo udržateľného rozvoja.

Existuje množstvo detailných správ a štatistík, ktoré poukazujú na tento problém. Ekologická stopa je jedným z nich. Niet pochýb o tom, že svet sa ocitol v ekologickej kríze. Hoci táto kríza nie je citeľná

vo vyspelých krajinách, situácia v niektorých chudobných krajinách sveta je vskutku vážna.

Trvalo udržateľný rozvoj by mal byť predovšetkým ekologický. Ži-vot nad rámec únosnej kapacity planéty nie je možný! Diagram na obrázku 3 znázorňuje, že TUR pozostáva z ekonomickej a sociálnej oblasti, pričom obe sú závislé na environmentálnom zdraví.

Svetová ekonomika je v chaose. Je to výsledok neúspešných rokovaní medzi ekonómami a svetovými lídrami, ktorí zúfalo hľadajú riešenia. Pretrváva obava, že naša túžba po konštantnom ekonomic-kom raste situáciu v budúcnosti ešte viac zhorší. Niektorí odborníci tvrdia, že nie je možné pokračovať v ekonomickom raste, vo zvyšo-vaní kvality života a zároveň v udržaní ekologickej stability. Domnieva-jú sa, že pokiaľ ekonomika bude rásť, budeme spotrebúvať stále viac a viac prírodných zdrojov až kým nedôjde ku kolapsu ekosystémov. Na druhej strane, ak ekonomiky krajín ako je Afrika, India a Čína ne-porastú, kvalita života pre milióny ľudí ostane na veľmi nízkej úrovni.

Toto je skutočne hrôzostrašná dilema. Hoci sa dennodenne v mé-diách objavujú iskierky nádeje a pozitívne príklady, pravdou zostá-va, že všetky indikátory trvalo udržateľného rozvoja sa uberajú ne-správnym smerom. Otvorene povedané: rozvoj, s ktorým máme do činenia je v zásade netrvalo udržateľný. Nemôžeme naďalej pokračovať v rozvoji doterajším spôsobom, pretože podlamujeme život podporujúce systémy, na ktorých sme závislí. Povedané iný-mi slovami, ekonomický príjem a sociálne výhody, ktoré máme, si užívame na účet biosféry. Niektorí tvrdia, že planéta sa nachádza v kritickom stave a že sa blížime k prevratnému bodu, v ktorom musí nastať zmena.

Potrebujeme nový model rozvoja – trvalo udržateľný rozvoj. Slovami Gro Harlem Brundtlandovej a výstupov z Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (tzv. Summit Zeme) v Rio de Janeiro v roku 1992, potrebujeme taký „rozvoj, ktorý zabezpečuje potreby súčas-ných generácií bez toho, aby ohrozoval napĺňanie potrieb budúcich generácií”. Toto vyjadrenie je relatívne zrozumiteľné, no oveľa náročnejšie na realizáciu na celosvetovej úrovni.

Predtým ako sa pozrieme na to, čo je potrebné spraviť, zamyslime sa nad tým, prečo sme sa ocitli tam, kde sme. Ak nepochopíme, ako sme sa dostali do problémov, cesta von zostane len výzvou. Odbor-níci tvrdia, že existujú dve hlavné príčiny:

1. Bohaté krajiny sveta spotrebúvajú veľa zdrojov a produkujú veľa odpadu.

2. Náš súčasný ekonomický systém podnecuje alebo dokonca vy-žaduje nadmernú spotrebu. Preto hodnotíme svoju spokojnosť a úspech podľa toho, koľko vecí máme a konzumujeme. Ľuds-ká rasa je v istom slova zmysle konzumným mlynom!

V týchto vyjadreniach je veľa pravdy, obidve však majú svoje li-mity v snahe o komplexné vysvetlenie toho, ako neudržateľne náš



Obrázok 4: Odpadový systém výroby produktov.

svet funguje. Kľúčová príčina súčasného stavu spočíva v spôsobe výroby – systéme produkcie, ktorý viedol k zvýšeniu kvality nášho života. Spôsob výroby na ktorom je postavená globálna ekonómia, znázorňuje diagram na obrázku 4.

Obrázok 5: Potravinový systém výroby produktov.

Z úplne jasných príčin sa tento systém nazýva aj „zober – vyrob – vyhoď systém”. Z prírody čerpáme prírodné zdroje – vytvárame z nich rôzne výrobky – predávame ich ľuďom, ktorí ich po použití vyhadzujú. V podstate ide skôr o systém produkcie odpadu ako o systém produkcie výrobkov. Takmer všetko, čo spotrebúvame, pro-dukuje počas výroby obrovské množstvo odpadu, ťažšie ako výro-bok samotný. Zamyslime sa nad každým jedným výrobkom, ktorý si zakúpime – tričko, stolička alebo mobilný telefón. Aké suroviny a prírodné zdroje boli spotrebované alebo poškodené pri jeho výro-be? Ako prebiehal výrobný proces a ako boli dopravené do všetkých kútov sveta? Napríklad, pre dopestovanie bavlny na výrobu tričiek je potrebné množstvo pesticídov a hnojív, ktoré znečisťujú miestne rieky a jazerá. Vo farbiarskom priemysle sa spotrebuje a znečistí veľa vody, počas transportu sa spotrebuje veľa energie. Po prevoze z Číny sa tričká nakoniec objavia v našich obchodoch za neuveriteľ-ne nízku cenu. Raz, možno dvakrát si ich oblečieme a odložíme do skrine na niekoľko rokov. Potom ich zahodíme alebo posunieme na recykláciu. Toto v žiadnom prípade nie je rozumný spôsob výroby. Navyše, nie je to len planéta, ktorú, obrazne povedané, vyhadzuje-me na smetisko. Spolu s ňou sú to aj ľudia, ich zdravie a vynaložená práca.

Tento systém sa vyvinul pomerne jednoducho a istý čas fungoval veľmi dobre. Až kým nevzrástol počet ľudí na planéte, ktorí spo-trebúvajú príliš veľa. Na odpade vznikajúcom z banskej činnosti, z dopravy, z výroby a z vyhodených vecí nezáležalo. Prírodné zdro-je sa vtedy zdali byť nevyčerpateľné a miesta na uloženie odpadu bezodné! Systém fungoval celkom dobre aj z pohľadu kľúčových mocnárov sveta. Pokiaľ voda, vzduch a pôda fungovali ako voľne dostupné zdroje pre všetkých a využívali sa bezplatne, ukladal sa do nich odpad bez vážnejšieho zamyslenia sa nad dôsledkami. Systém mohol fungovať aj naďalej, pretože niektoré poplatky boli externali-zované – neplatené výrobcom alebo spotrebiteľom. Systém bol pod-porovaný aj inými ekonomickými a sociálnymi mechanizmami, ktoré v systéme uprednostňovali výrobcov pred spotrebiteľmi a tými, ktorí pracovali vo vnútri systému. Cena tovaru musela byť čo najnižšia, pretože ekonomický rast závisel od nákupnej sily ľudí, nakupovania viac vecí, čím sa zarábalo viac peňazí a následne sa objavil požado-vaný rozvoj.

Štatistiky a údaje, ktoré sme uviedli vypovedajú o tom, že tento systém je v nebezpečenstve. Hlavná otázka znie: Ako sa môžeme naďalej rozvíjať bez toho, aby sme pokračovali v ničení planéty? Oči-vidne nemôžeme ísť doterajšou cestou, a to ani v prípade, že by sme nebrali do úvahy úroveň svetovej chudoby.

Existujú dva myšlienkové prúdy, ktorými sa môžeme uberať. Prvý nám predostiera možnosť udržať súčasný systém, viac ho však ze-fektívniť a zredukovať konzumný spôsob života na bohatom západe.

Druhý navrhuje úplne nový systém, nový spôsob zmýšľania. Do prvého prístupu sa už vložilo veľa snahy a do istej miery dáva

dojem fungujúceho systému. Na niektorých miestach sa recykluje až 50 % odpadu, veľa krajín aktívne vytvára programy na podporu obnoviteľných zdrojov, svetový biznis sa sústreďuje na zníženie spo-treby prírodných zdrojov (vody, energie) a dokonca aj elektrickým autám sa dostáva viac publicity. Mimovládne organizácie sa nás sna-žia presvedčiť o potrebe znižovania spotreby. Napriek uvedenému pokroku, pretrváva názor a zároveň obava, že zlepšovanie už roz-padajúceho sa systému neušetrí dostatočné množstvo zdrojov pre zaistenie vyššej životnej úrovne pre viac ľudí.

Potom je tu myšlienka nového systému, ktorá naberá na popula-rite! Prvýkrát ju uverejnili autori Braungart a McDonough. Je posta-vená na myšlienke vytvoriť taký systém, ktorý vychádza z princípov fungovania prírodných systémov. Volá sa „Od kolísky ku kolíske” alebo „Uzavretý systém”. Je založený na preberaní zákonitostí z ekosystémov a budovaní obchodných systémov okolo nich. Nie je to také zvláštne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Biomimikry je nová vedná disciplína, ktorá sa zameriava na hľadanie riešení inšpi-rovaných fungovaním prírodných ekosystémov (príkladom je skúma-nie listu na vynájdenie lepšieho slnečného článku). Nový systém túto myšlienku posúva ešte ďalej a celý sa riadi prírodnými zákonitosťami. Príroda funguje podľa týchto piatich hlavných princípov:

• V prírode neexistuje odpad, alebo presnejšie, všetok odpad je potravou. Príroda ničím neplytvá.

• V prírode neexistujú toxíny, ktoré by mohli otráviť iné zložky sys-tému.

• V prírode sa využíva len obnoviteľná solárna energia. • V prírodnom systéme sa biodiverzita neznižuje, naopak zvyšuje

sa. • Prírodné systémy sú zdravé a efektívne.

Ako by mohol takýto systém fungovať v zmysle ľudskej výroby pro-duktov, znázorňuje diagram na obrázku 5.

To však neznamená, že jeden systém vyrieši všetky problémy, kto-rým čelíme na tejto planéte. Schéma uzavretého kruhu však vyzerá celkom atraktívne. Natoľko atraktívne, že niektoré krajiny, ako naprí-klad Holandsko a Čína, ho prijali za model ďalšieho plánovania. Sve-tové výrobné prevádzky a svetový obchod stavajú na myšlienke „ak je to prírodného pôvodu, malo by sa to kompostovať, ak je to technického pôvodu malo by sa to navrhnúť tak, aby sa to dalo využiť niekde inde”. Xerox, niektorí výrobcovia áut a aj Interfaceflor (tretí najväčší výrobca kobercov na svete) prijali túto myšlienku a zakomponovali ju do svojej environ-mentálnej politiky fungovania. Viac informácií sa môžete dozvedieť na www.ellenmacarthurfoundation.org a www.storyofstuff.com. Nejde len o nové spôsoby výroby produktov, ale aj o ďalšie významné aspek-ty trvalo udržateľného rozvoja akými sú napríklad spôsob predaja, štruktúra ekonomického systému, spôsob pestovania plodín a pod. Veľa vecí sa musí zmeniť, aby takýto systém fungoval čo najlepšie!



Atraktívnosť tohto modelu spočíva v tom, že dovoľuje nárast spo-treby. Preto umožňuje pokračovať v rozvoji tým, ktorí sú chudobní a aj tým, ktorí sú už bohatí a aj naďalej si chcú užívať benefity vysokej životnej úrovne. Myšlienky nového systému vytvárajú pevný základ pre zelenú ekonomiku, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou medzi ekonomickými expertmi od Kalifornie až po Beijing.

Existuje teda spôsob, ktorý nám umožňuje žiť ekologicky udrža-teľne a zároveň sa rozvíjať. Treba však mať na pamäti, že filozofia tohto rozvoja je úplne iná ako princípy, na ktorých momentálne fun-guje svet. Súčasný model rozvoja v krajinách ako Afrika, vidiecka

India a Čína je zameraný na zlepšovanie poľnohospodárskej ekono-miky. Problémom je, že zakladať ekonomický rozvoj na poľnohospo-dárstve nikde na svete neviedlo k úspechu a určite to nie je ani spô-sob akým zbohatol západ. Vyvinuli sme priemysel a otázka preto znie: O aký typ rozvoja sa máme globálne usilovať, aby nám zabez-pečil férový život na zdravšej planéte? Vybudovanie ekonomík zalo-žených na modeli „uzavretého systému“ ponúka vyššiu kvalitu života pre všetkých, bez nezmyselného vyhadzovania planéty do smetného koša.

To je trvalo udržateľný rozvoj!

Kresba: M

arian Horváth



Predstava o budúcnostiZamyslite sa a opíšte budúcnosť v roku 2050 podľa nasledujúceho diagramu:

Sú tieto dve verzie budúcnosti identické alebo rozdielne? Ak sa odlišujú, potom sa zamyslite nad tým, prečo je to tak?

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

Čo by sa malo stať, aby sa váš ideálny svet stal skutočnosťou?

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

Akú úlohu v tomto procese zohráva škola?

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................


Zmena mysleniaVašou úlohou je spojiť týchto deväť bodov štyrmi rovnými čiarami, bez toho, aby ste pritom zdvihli pero. Nezamýšľajte sa zbytočne dlho nad úlohou – správna odpoveď je na konci.

XX XX XX

XX XX XX

XX XX XX

Nepodarilo sa vám splniť úlohu? Položte si nasledujúce otázky a zistíte prečo:

• Čo vás obmedzovalo pri hľadaní riešenia? Boli to stanovené inštrukcie alebo vnútorné pravidlá?

• Ako ste vnímali obrazec – ako deväť bodov alebo ako štvorec?

• Aký význam má táto aktivita z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja?

• Ako súvisí výrok Alberta Einsteina „Nikdy nevyriešite problém spôsobom myslenia, ktorý spôsobil tento problém.“ s riešením tejto úlohy?



Výrobný procesPokúste sa načrtnúť „život“ ľubovoľného výrobku, ktorý bežne používate (napríklad mobilu, časti obleče-nia alebo stoličky), od jeho „narodenia až po hrob“.

Svoj náčrt porovnajte s diagramom na obrázku 4. Potom si prečítajte nasledovné otázky. V odpovediach k aktivitám nájdete na konci manuálu stručný komentár.

1. Zahrnuli ste do svojho náčrtu odpad? Nielen odpad, ktorý vzniká pri ťažení a spracovaní prírodných zdrojov, ale aj odpad z celého výrobného procesu – odpadovú vodu, energiu a podobne? Ak nie, včleňte ho do svojho diagramu.

2. Zahrnuli ste do svojho náčrtu recykláciu? Ak áno, viete aká časť výrobku sa skutočne zrecykluje? Je recyklácia dobrým riešením, alebo sa výrobok nakoniec aj tak stane odpadom?

3. Zahrnuli ste do svojho náčrtu ľudí? Počas výroby produktov sa nemrhá iba s prírodnými zdrojmi. Ako je to s ľudskou prácou?

4. Existuje nejaký súvis medzi načrtnutým systémom a súčasným stavom životného prostredia na našej planéte?

5. Čo spôsobilo vznik „odpadového systému výroby produktov“?



Biologický procesKeby sa výroba produktov riadila princípmi, podľa ktorých funguje príroda, ako by ste prekreslili „život“ výrobku z predchádzajúcej aktivity?

Svoj náčrt porovnajte s týmto diagramom:




Poznámky



Poznámky


LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU

ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU

Predchádzajúca kapitola načrtla problematiku trvalo udržateľného rozvoja. Nasledujúca sa sústreďuje na to, ako mladých ľudí presved-čiť, ako odpovedať na novú výzvu a čo by mali školy robiť pri zabez-pečení výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju (ďalej VTUR). Väčšina textov, ktoré sú napísané o výchove k TUR je pomerne komplikova-ná. Táto kapitola sa drží hesla „stručne a jednoducho“ s cieľom po-vzbudiť zaneprázdnených učiteľov k príprave efektívnych programov VTUR vo svojich školách. To, že vysvetlenie bude jednoduché však neznamená, že bude povrchné.

Počas našej snahy učiť mladých ľudí o trvalo udržateľnom rozvoji sa objavuje jeden základný problém. Keď hovoríme, že svet je v eko-logickej kríze, pre mladých ľudí z bohatých krajín sveta, Slovensko nevynímajúc, je veľmi ťažké pochopiť, o čo vlastne ide. Napokon, čo vidia každý deň pri pohľade z okna? Áno, sú tam nejaké problémy – možno zápach z dopravy v meste alebo znečistená rieka a, samo-zrejme, veľa smetí a odpadkov. Všeobecne sa im Slovensko spolu so zvyškom Európy nejaví až tak neudržateľne. Mladí ľudia si môžu pozrieť štatistiky a filmy o životnom prostredí v iných krajinách, ale väčšinou nevnímajú, že sa to týka aj ich samotných.

Čo je výchova k trvalo udržateľnému rozvoju?

Prvá otázka, samozrejme, znie, čo je výchova k TUR? Podľa De-kády OSN o trvalo udržateľnom rozvoji „Výchova k TUR sa snaží o dosiahnutie blahobytu spoločnosti v súlade s trvalo udržateľným rozvojom prostredníctvom výchovy a vzdelávania ľudí tak, aby prijali zodpovednosť na vytváraní trvalo udržateľnej budúcnosti“. Definícia je pomerne jasná! Vytvorenie efektívneho programu VTUR, ktorý v mladých ľuďoch zanecháva pocit zodpovednosti za budúce generácie, je však oveľa náročnejšia úloha.

Odborníci na výchovu k TUR vytvorili rôzne kritériá, podľa ktorých si školy môžu zmerať svoj pokrok smerom k trvalo udržateľnému roz-voju. Väčšinou ide o stanovenie určitých úrovní TUR, s ktorými sa škola porovnáva. Najčastejšie ide o tri úrovne:

• začínajúca škola, • škola dosahujúca pokrok, • trvalo udržateľná škola. V nasledujúcej časti sa na každú z uvedených úrovní pozrieme cez

šesť základných oblastí, ktoré školy musia v snahe o trvalo udržateľ-ný rozvoj brať do úvahy:

• prístup k trvalo udržateľnému rozvoju, • prístup k budúcnosti, • obsah vzdelávania, • prístup k učeniu, • spôsob riadenia, • vedenie školy. .

Prístup k trvalo udržateľnému rozvoju

Začínajúca škola vníma TUR ako ochranu prírody. Mladých ľudí podporuje k individuálnym aj rodinným aktivitám zameraným na znižo-vanie dopadu na životné prostredie ako celok. Väčšinou má prírodné záhrady, environmentálne krúžky, podporuje recykláciu, zapája sa do rôznych projektov a iniciatív (dni bicyklovania do školy, zbieranie smetí a množstvo ďalších aktivít). Táto úroveň je nevyhnutná, ale nie postačujúca. TUR je viac ako len príroda a určite viac ako len zmena v správaní jednotlivca.

Škola dosahujúca pokrok vidí TUR viac systematicky. Uvedo-muje si, že pokiaľ máme žiť v budúcnosti trvalo udržateľne, potom

zmenu potrebujú aj jednotlivé systémy, nielen správanie jednotliv-cov. TUR znamená, že vláda a obchod zmenia spôsob získavania energie, zabezpečovania potravín alebo cenového zvýhodňovania ekologickejšieho cestovania. Ide ďalej ako len po morálne rozhod-nutia mladých ľudí. V tomto štádiu sa riadi heslom „urobme naše sú-časné systémy zelenšími“. Snaží sa o to, aby sa TUR stal normálnou súčasťou školy.

Trvalo udržateľná škola si uvedomuje, že naše súčasné systé-my sú natoľko poškodené, že ich potrebujú nahradiť úplne nové. Ohliadnuc sa za predošlou kapitolou, ide o školu, ktorá pochopila, že lineárne ekonomické systémy nikdy nebudú fungovať v prospech našej planéty. Že potrebujeme nové „kruhové“ ekonomické systé-my. Ak budú školy nasledovať tento prístup, potom TUR prenikne do všetkého, čo robia!

Prístup k budúcnosti

Začínajúca škola pravdepodobne stavia svoj prístup na klasic-kom katastrofickom scenári. Ten hovorí o tom, že svet je v totálnom chaose a pokiaľ niečo rýchlo nespravíme, planéte hrozí viacnásob-ná katastrofa, ktorá môže viesť k úplnému ekologickému kolapsu. Ide o veľmi tragicky ladený prístup, ktorý si kladie za cieľ vyplašiť ľudí k činom. Súčasne však pribúda počet výskumných prác ako aj praktických skúseností dokazujúcich, že strašenie ľudí o hrozbe v budúcnosti jednoducho nefunguje. Je to väčšinou preto, že envi-ronmentálne katastrofy vnímame ako niečo, čo sa stane v ďalekej budúcnosti, alebo v inej krajine. Zdá sa nám tiež málo pravdepo-dobné, že sa nás to dotkne, alebo že pocítime ich následky. Prístup založený na vzdialenom strachu preto nefunguje.

Škola dosahujúca pokrok si samozrejme uvedomuje, že pla-néta sa zmieta v problémoch. No súčasne začína vnímať potrebu novej vízie, ktorá by mala preniknúť do nášho myslenia. Uvedomuje si, že potrebujeme druhý, tentoraz environmentálny výrok „Mám sen“, podobný tomu, ktorý vyslovil vo svojom slávnom prejave o rasizme Martin Luther King mladší. Jeho reč postrčila dopredu pozitívnu víziu o budúcnosti a viedla k radikálnej zmene. Súčasní filozofi tvrdia to isté: „Optimizmus je stratégia lepšej budúcnosti.“

Trvalo udržateľná škola predkladá svojim žiakom obraz racio-nálneho optimizmu o budúcnosti. Vytvára obraz zelenej ekonomiky, v ktorej je lepšia kvalita života určená pre všetkých. Existuje presved-čenie, že ak máme prijať myšlienku trvalo udržateľného rozvoja, bu-deme potrebovať mladých ľudí schopných priniesť nové inovácie a nové predstavy o budúcnosti. Pozitívna budúcnosť bude postavená na technológiách, ktoré dnes ešte nepoznáme a na spôsoboch vý-roby, ktoré ešte neboli vymyslené! Je zaujímavé, že väčšina najväč-ších objavov od 19. storočia až dodnes sa prihodila viac menej ná-hodou. Dôkazom toho je aj internet. Nikto si pred 50 rokmi nesadol a nezačal plánovať jeho fungovanie. Čo nás teda núti myslieť si, že vieme naplánovať budúcnosť na 50 rokov dopredu? Aj keď lepšiu budúcnosť nedokážeme detailne naplánovať, môžeme v ňu veriť a vštepovať ju mladým ľuďom.

Obsah vzdelávania

Začínajúca škola vyučuje o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci predmetov ako je Biológia a Geografia. Zameriava sa prevažne na vedomosti z oblasti ekológie. Ide o základný prístup, ktorý je zároveň dôležitým východiskovým bodom.

Škola dosahujúca pokrok si začína uvedomovať, že výchova k


trvalo udržateľnému rozvoju by sa nemala obmedzovať iba na nie-koľko predmetov. Že ide o viac ako len učenie sa o prírode. Vidí, že VTUR obsahuje aj sociálny a ekonomický aspekt a týka sa všetkých predmetov. Okrem obsahu samotného predmetu uvažuje aj nad kľú-čovými témami trvalo udržateľného rozvoja.

Trvalo udržateľná škola pravdepodobne celé kurikulum a pro-ces výučby sústredí okolo témy trvalo udržateľného rozvoja, nie oko-lo predmetov. Uplatňuje holistický prístup k tomu čo a ako sa mladí ľudia učia. Do výučby zapája lokálnu aj globálnou komunitu.

Obsah vzdelávania, nech je akokoľvek členený, mal by zahŕňať základné pochopenie toho, ako fungujú kľúčové ekonomické, so-ciálne a ekologické systémy. Bez tejto dôležitej znalosti mladí ľudia nebudú dostatočne rozumieť hlavným problémom nášho storočia, akými sú bezpochyby aj chudoba a klimatické zmeny. Toto poznanie je základom výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju. Napriek tomu je v obsahu vzdelávania častokrát opomenuté alebo úplne chýba. Výchova k trvalo udržateľnému rozvoju a aktívne občianstvo predsta-vujú viac ako len zmenu správania. Ide o schopnosť robiť uvážené rozhodnutia postavené na dôkladnom porozumení a informáciách.

Kľúčové témy, ktoré by mali byť súčasťou každého kurikula sú:1. Vzájomná závislosť spoločenského, ekonomického a

prírodného prostredia, v lokálnom aj globálnom merítku. Chápať že ľudia, príroda a ekonomika sú nerozviazateľne pre-pojené na všetkých úrovniach, od lokálnej až po globálnu.

2. Aktívne občianstvo – práva a povinnosti, spoluúčasť a spo-lupráca. Nadobudnúť zmysel pre zodpovednosť za individuálne aj skupinové činy. Uvedomiť si vplyv týchto aktivít na prírodné pro-stredie a ľudskú komunitu, a to na lokálnej aj globálnej úrovni.

3. Práva a potreby budúcich generácií. Uznať, že kvalita života budúcich generácií je ovplyvňovaná (zhoršovaná alebo zlepšo-vaná) aktivitami a rozhodnutiami, ktoré robíme práve teraz.

4. Diverzita – kultúrna, sociálna, ekonomická, biologická. Rešpektovať a ceniť si ako ľudskú (kultúrnu, sociálnu, ekono-mickú), tak aj biologickú rozmanitosť.

5. Kvalita života, rovnosť a spravodlivosť. Chápať, prečo sú rovnosť a spravodlivosť nevyhnutné pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a základné potreby sú rovnaké všade na svete.

6. Udržateľná zmena – rozvoj a únosnosť. Uvedomiť si, že prí-rodné zdroje sú obmedzené, a že tento fakt musí mať dôsledky pre životný štýl ľudí, pre ekonomické a politické priority.

7. Neistota a obozretnosť v konaní. Uvedomiť si, že existuje spektrum prístupov k riešeniu problematiky trvalo udržateľného rozvoja. Situácia sa nepretržite mení a vyvíja. Nesmierne dôleži-té je preto celoživotné vzdelávanie a rozvoj kritického myslenia.

Prístup k učeniu

Rovnako dôležité ako obsah vzdelávania je to, ako sa žiaci učia o trvalo udržateľnom rozvoji. Začínajúca šklola sa prevdepodobne veľmi nezamýšľa nad tým, ako výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju prežívajú samotní žiaci. Väčšina času z vyučovacej hodiny je ovláda-ná a riadená učiteľom.

Škola dosahujúca pokrok začala uvažovať nad tým, že mladí ľudia potrebujú pre život v budúcnosti nadobudnúť rad dôležitých kompetencií (spôsobilostí). Čo však nie je možné, ak celý svoj škol-ský život presedia v lavici, vnímajúc „učiteľa ako experta“. Prístup k učeniu sa preto viac orientuje na študenta, obsahuje viac skupinovej práce, projektových aktivít, rovesnícke hodnotenie a podobne. Táto škola sa do vyučovania snaží zapojiť aj lokálnu komunitu uvedomujúc si, že žiaci sa neučia iba v škole a od učiteľov, ale tiež jeden od dru-hého a od spoločnosti ako takej.

Trvalo udržateľná škola je tá, v ktorej všetci učitelia, rodičia a komunita májú jasnú predstavu o kompetenciách, ktoré chcú odovz-dať svojim žiakom. Škola sama predstavuje učiacu sa spoločnosť

schopnú prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam v príprave mladých ľudí pre novú zelenú budúcnosť. Táto budúcnosť bude celkom urči-te potrebovať kreatívnych, inovatívnych ľudí, ktorí dokážu pracovať samostatne, ale tiež v kolektíve, rozmýšľajú flexibilne a vedia sa pri-spôsobiť neustálym zmenám. Svet bude potrebovať sebavedomých ľudí, ale tiež systém, v ktorom každý uplatní svoj potenciál, systém v ktorom je každý človek dôležitý.

Spôsob riadenia

Táto časť nehovorí o systémoch riadenia, ale o tom, že prístup školy k trvalo udržateľnému rozvoju sa odráža v manažmente budov, pozemkov a ostatných oblastiach prevádzky školy.

Začínajúca škola sa z aspektov trvalo udržateľného rozvoja pravdepodobne zaoberá recykláciou, úsporou energie, realizáciou kampaní v súvislosti s cestovaním do školy alebo sadením stromče-kov.

Aj tieto aktivity sú samozrejme dôležité, avšak škola dosahujú-ca pokrok si navyše vytvorí vlastnú stratégiu a stanoví si špecifické ciele, napríklad v oblasti energie (elektriny a kúrenia), dopravy do školy a v škole, stravovania, vody, školských pozemkov, odpadu a ďalších. Táto škola sa tiež snaží vyčleniť určité financie na zlepšenie niektorých oblastí školského života smerom k trvalo udržateľnému rozvoju.

Trvalo udržateľná škola ide ešte ďalej a nezostáva iba pri stra-tégiách, plánoch, cieľoch a financovaní. Má jasnú predstavu o tom, aký druh udržateľnosti chce dosiahnuť. Snaží sa nastaviť celý systém prevádzky a vzdelávania v škole na trvalo udržateľný rozvoj. V takejto škole sa postupne:

1. znižuje množstvo energie odoberané zo siete, tam kde je to mož-né si školy (odborné/priemyselné) vyrábajú vlastnú energiu;

2. minimalizuje množstvo vody čerpané z externých zdrojov, ako aj množstvo odpadovej vody a splaškov odvedených na úpravu vody;

3. stúpa množstvo organického odpadu zhodnoteného komposto-vaním, pokiaľ je to možné až na 100 %;

4. zvyšuje biodiverzita školských a verejných pozemkov;5. klesá uhlíková stopa školskej prepravy, pokiaľ možno na nulu;6. znižuje odpad odvezený na skládky, pokiaľ možno na nulu;7. používajú primárne prírodné suroviny a materiály iba v prípade,

že sú súčasťou biologického cyklu poháňaného obnoviteľnými zdrojmi;

8. nakupujú výrobky, ktoré demonštrujú uzavretý cyklus a tam kde je to možné si škola namiesto kupovania výrobky prenajíma.

Trvalo udržateľná škola si uvedomuje, že TUR musí byť súčasťou celého kurikula, no zároveň sa musí odrážať aj v prevádzke budov a pozemkov školy. Mladí ľudia, ktorí síce v školských laviciach po-čúvajú o pozitívnej zmene, ale iný príklad vidia v samotnom školskom prostredí (ako učitelia cestujú do školy, ako škola nakladá s odpa-dom a podobne), si domov odnášajú to, čo vidia, nie to, čo počujú. Školské prostredie preto zohráva pri učení o a pre trvalo udržateľný rozvoj veľmi dôležitú úlohu!

Vedenie školy

Zabezpečenie výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju školou ako celkom si vyžaduje podporu jej vedenia.

Začínajúca škola má pravdepodobne vedenie, ktoré ešte nechá-pe dôležitosť vzdelávania mladých ľudí k trvalo udržateľnému rozvo-ju. Výchova k TUR je realizovaná jedným prípadne dvomi nadšenými učiteľmi. Niekedy s podporou riaditeľa, no väčšinou, a preto aj me-nej úspešne, bez jeho podpory. Pozitívom však je, že škola začala.

Škola dosahujúca pokrok má vedenie, ktoré už začalo rozpoz-návať význam a možnosti výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju –



propaguje napríklad zapojenie sa do programu Ekoškoly, vytvorilo funkciu koordinátora, podporuje vytvorenie školskej politiky v oblasti kurikula a manažmentu. Trvalo udržateľný rozvoj sa postupne stane integrovanou súčasťou školského myslenia, čo sa premietne aj do získavania financií pre tieto účely.

V trvalo udržateľnej škole vedenie, pri formulovaní vízie školy a pri reorientácii na výchovu k trvalo udržateľném rozvoju, spolupracu-


je so všetkými miestnymi autoritami. Podporuje integráciu TUR do kurikula a prevádzky školy. Vedenie aktívne povzbudzuje personál, zriaďovateľa a študentov k spoluúčasti. Trvalo udržateľný rozvoj je veľmi výrazným prvkom života a práce školy. Výmena medzi školou a komunitou je intenzívna a obojsmerná. Záväzok a orientácia školy na trvalo udržateľný rozvoj je hlboko zapustená v jej morálke a sprá-vaní.

Kresba: Ladislav Vojtuš



Kde sa práve nachádzame?Prvým krokom pri zavádzaní trvalo udržateľného rozvoja do práce a života školy je zistiť súčasný stav v rámci každej z nasledujúcich oblastí:

• Prístup k TUR • Prístup k učeniu• Prístup k budúcnosti • Spôsob riadenia• Obsah vzdelávania • Vedenie školy

Jednou z metód, ktoré vám pritom môžu pomôcť je tzv. SWOT analýza, v ktorej zisťujete:• silné stránky (Strengths), ktoré napomáhajú trvalo udržateľnému rozvoju školy, predstavujú dobrý

odrazový mostík pre budúce kroky (napr. flexibilné kurikulum, školský pozemok vybavený vonkajšou učebňou, fungujúci eko-krúžok);

• slabé stránky (Weaknesses), ktoré škole bránia na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju (napr. slabá podpora riaditeľa, striktné kurikulum);

• príležitosti (Opportunities), ktoré škole môžu v budúcnosti pomôcť pri dosahovaní trvalo udržateľné-ho rozvoja (napr. programy podporujúce výchovu k TUR – Ekologická stopa, Zelené školy);

• riziká (Threats), ktoré môžu školu zabrzdiť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja (napr. zmeny kurikula, financovanie).

Silné stránky Slabé stránky

Príležitosti Riziká

Účelom SWOT analýzy je pomôcť nastaviť si reálne ciele. Nezabúdajte, že silné stránky môžu byť niekedy aj slabými!


Kde chceme byť o päť rokov?Druhým krokom je plánovanie – vytvorenie Plánu trvalo udržateľného rozvoja školy. Skúste si odpove-dať na otázku: „Aká by mala byť naša škola o päť rokov?“

Na základe brainstormingu si stanovte ciele v každej z oblastí činnosti školy. Pokiaľ je to možné, spolupra-cujte pri tom s kolegami, žiakmi, rodičmi a ostatnými zainteresovanými subjektmi. Vaše ciele by mali byť vypracované podľa tzv. SMART kritéria:

• Specific – špecifické a jasné• Measurable – merateľné • Agreed – odsúhlasené všetkými • Realistic – realistické• Timescale – časovo ohraničené

SMART ciele našej školy

Prevádzka• Zníženie spotreby elektriny na žiaka o 10 %.• 100 % recyklácia papiera. • Nákup recyklovaného papiera.

• Vytvorenie priestorov pre odkladanie bicyklov.

Kurikulum• Integrácia výchovy k TUR do každého predmetu



Aké máme priority?V nasledujúcom kroku si stanovené ciele rozdeľte podľa náročnosti na čas, peniaze, vynaložené úsilie a podľa vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj školy. Zistíte tak, ktoré ciele majú, aj bez vysokých finančných investícií, veľký vplyv na trvalo udržateľný rozvoj školy. Výsledky vám pomôžu určiť si krátkodobé a dlho-dobé priority.

Nár

očn

osť

(č

as, p

enia

ze, ú

silie

)

MAL

Ý

Nemajú veľký vplyv na TUR, ale sú ľahko zrealizovateľné (zníženie spotreby vody).

Majú veľký vplyv na TUR a zároveň si nevyžadujú vysoké investície (bicyklovanie do školy). Mali by sa zrealizovať medzi prvými.

STR

ED

NÝ

VYS

OK

Ý

Majú veľký vplyv na TUR, ale vyžadujú si veľký investičný projekt (zmena energetickej základne).

MALÝ STREDNÝ VYSOKÝ

Trvalo udržateľný rozvoj




Ako to dosiahneme?Po stanovení cieľov príde na rad otázka: „Čo musíme spraviť, aby sme ich dosiahli?“. Pre každý cieľ si preto napíšte opatrenia a konkrétne aktivity na ich dosiahnutie.

CIELE NAŠEJ ŠKOLY

1. Integrácia výchovy k TUR aspoň do 5 vyučovacích hodín v rámci každého predmetu počas školského roka.

Aktivity• Využitie internetovej stánky www.co2nnect.org v rámci hodín Geografie na meranie emisií oxidu uhličitého z dopravy.• Využitie internetovej stránky www.ekostopa.sk v rámci hodín Matematiky na meranie ekologickej stopy školy.• Zorganizovanie celoškolského workshopu na tému „Integrácia VTUR do môjho vyučovacieho predmetu”.



Aké máme zdroje a podporu?Posledným krokom pri plánovaní je hľadanie možných zdrojov finančnej alebo materiálnej podpory. Vyplň-te uvedený diagram a zistite, aké formy podpory môžete využiť pre dosiahnutie vašich plánov v rámci trvalo udržateľného rozvoja školy. Kružnice vyjadrujú úroveň podpory.

Poznámka na záver

Pri plánovaní nezabudnite na jednu dôležitú pomôcku – KISS (Keep It Short and Simple) – v každom kroku myslite na stručnosť a jednoduchosť. Stanovenie veľkého množstva komplikovaných cieľov čas-tokrát vedie k sklamaniu z ich nenaplnenia. Plán trvalo udržateľného rozvoja školy by nemal byť príliš veľký a zložitý, inak môže skôr odrádzať ako motivovať.



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY

KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPYZákladnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja je poznanie

aktuálnej situácie – ako udržateľní alebo neudržateľní v súčasnosti sme. Bez poznania vlastného východiskového bodu je ťažké stanoviť si ciele a ešte ťažšie sledovať, ako rýchlo tieto ciele napĺňame. Jed-ným z hlavných nástrojov na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju je preto meranie dosahovaného pokroku.

V súčasnosti existuje veľké množstvo indikátorov trvalo udržateľné-ho rozvoja. Väčšina štátov na národnej úrovni pravidelne zhromažďuje a vyhodnocuje údaje, ktoré ilustrujú rôzne aspekty trvalo udržateľné-ho rozvoja (napr. aké množstvo energie sa spotrebovalo, koľko odpa-du sa vyprodukovalo a zrecyklovalo, koľko áut jazdí na cestách, aké percento ľudí využíva hromadnú prepravu a pod.). Štáty si zvyknú ur-čiť tzv. „headlinové indikátory“ – kľúčové oblasti, ktoré sledujú a me-rajú. Vláda Spojeného kráľovstva si napríklad stanovila 68 takýchto indikátorov, ktoré zahŕňajú environmentálne indikátory (emisie oxidu uhličitého, stav biodiverzity, produkcia odpadu), ekonomické a soci-álne indikátory (zločinnosť, blahobyt, vzdelanosť). Vláda SR schválila v roku 1997 súbor 125 ukazovateľov TUR (38 sociálnych, 23 ekono-mických, 49 environmentálnych a 15 inštitucionálnych).

K dispozícii sú doslova tisíce indikátorových a štatistických súbo-rov, využívaných na meranie rôznych aspektov trvalo udržateľného rozvoja. Napriek tomu sa, v snahe o výpočet a hodnotenie celko-vého stavu trvalo udržateľného rozvoja, vyznačujú viacerými nedo-statkami.

Každý indikátor v zásade hovorí len o istom článku trvalo udrža-teľného rozvoja, o tom, či sa tento článok zlepšuje alebo naopak zhoršuje. Získané údaje sú síce nápomocné, ale z hľadiska výpočtu celkovej miery trvalo udržateľného rozvoja nie je väčšinou možné vzájomne ich spájať a vyhodnocovať. Napríklad nie je možné s ur-čitosťou stanoviť, koľko oxidu uhličitého môže vyprodukovať jeden človek, alebo koľko odpadu musí odovzdať na recykláciu, aby sa spoločnosť ako celok správala trvalo udržateľne. Aké limity by mali byť nastavené? Je dôležité vedieť či sa spoločnosť stáva viac alebo menej trvalo udržateľnou? V jednom súbore indikátorov nemajú všet-ky indikátory rovnakú váhu. Niektoré sú viac, iné menej dôležité. Ako z nich potom vieme vyhodnotiť úroveň trvalo udržateľného rozvoja? Povedzme, že emisie oxidu uhličitého klesnú, no zároveň klesne percento odpadu zhodnoteného recykláciou a naopak stúpne počet áut na cestách. Vieme povedať, ako sa tieto tri údaje vzájomne vyvá-žia a aký to bude mať vplyv na mieru trvalo udržateľného rozvoja?

Na rozdiel od spomínaných súborov, ekologická stopa pred-stavuje agregovaný indikátor trvalo udržateľného rozvoja. Ide o sumárny výpočet, zohľadňujúci rôzne kľúčové faktory a aspekty. Ekologická stopa je však aj veľmi účinná metafora. Myšlienka za-nechávania vlastnej stopy, povedzme na piesočnej pláži, je oveľa zrozumiteľnejšia ako napríklad údaj o množstve ton CO

2 vyproduko-

vaných na jednu osobu ročne. Aj z tohto dôvodu sa stala výnimočne silným nástrojom a meradlom trvalo udržateľného rozvoja štátu a spoločnosti. Je tiež obľúbeným indexom, ktorý využívajú nielen vlá-dy, ale aj rôzne organizácie a mestá pri riadení a meranní svojho trvalo udržateľného rozvoja.

Výpočet ekologickej stopy

Meranie ekologickej stopy je jednoduché a zároveň komplexné. Koncept ekologickej stopy vytvorili dvaja kanadskí vedci Mathis Wackernagel a William Rees, na University of British Columbia začiatkom 90. rokov 20. storočia. Úspech ekologickej stopy ako nástroja na meranie trvalo udržateľného rozvoja viedol k založeniu organizácie Global Footprint Network. Od roku 2003 organizácia vytvorila sériu „Narodných účtov ekologickej stopy“ (National Foot-print Accounts) pre rôzne krajiny sveta. Internetová stránka www.fo-

otprintnetwork.org predstavuje jeden z kľúčových zdrojov informácií o ekologickej stope.

Ekologická stopa je metóda, ktorá meria veľkosť ľudských požiadaviek na ekosystémy Zeme a porovnáva ich s ekologic-kou kapacitou planéty regenerovať sa. V podstate ide o výpočet vplyvu človeka na planétu Zem. Čím väčšia je stopa, tým väčší je vplyv. Väčšinou sa meria na úrovni štátov. Uvádza sa v tzv. globál-nych hektároch (gha) na jedného obyvateľa danej krajiny. Ekolo-gická stopa sa stále častejšie využíva aj na meranie trvalo udržateľ-ného rozvoja organizácií, miest alebo konkrétnych výrobkov.

Ekologická stopa sa skladá z dvoch zložiek:1. plochy Zeme potrebnej na regeneráciu prírodných zdrojov

spotrebúvaných ľudskou spoločnosťou v danej krajine a 2. plochy Zeme potrebnej na absorbciu a zneškodnenie vy-

produkovaného odpadu. Výsledná ekologická stopa, plocha Zeme, je následne porovnaná

s biologickou kapacitou (biokapacitou) danej krajiny. Biokapacita je celkové množstvo dostupnej produktívnej plochy pre zabezpeče-nie prírodných zdrojov, ktoré štát konzumuje a pre absorbciu odpa-du, ktorý produkuje.

Skúsme sa na to pozrieť zjednodušene. Ak vediete veľmi jednodu-chý životný štýl a pre život vám stačí jedlo, oblečenie a prístrešok nad hlavou, potom vaša ekologická stopa pozostáva z plochy Zeme po-trebnej na dopestovanie vlastných plodín na prípravu jedál, z plochy potrebnej na chov povedzme oviec, ktoré vám okrem mäsa a mlieka poskytnú vlnu na výrobu oblečenia, ďalej z plochy lesa potrebnej na vytvorenie prístrešku. Nesmieme zabudnúť pripočítať aj plochu potrebnú na zneškodnenie vzniknutého odpadu. Viete si predstaviť podobný životný štýl? V súčasnosti je život vo väčšine krajín oveľa zložitejší a výpočet ekostopy je preto komplikovanejší. Myšlienka je však jednoduchá a podstata výpočtu zostáva rovnaká.

Porovnaním biokapacity, ktorú štát potrebuje (ekologická stopa) s biokapacitou, ktorú má k dispozícii, dostaneme údaj o trvalo udržateľnom rozvoji krajiny. Ekologická stopa Slovenskej re-publiky má hodnotu 4,06 gha na jednu osobu. Jej biokapacita však predstavuje 2,68 gha na osobu. Výsledkom je deficit -1,38 gha na osobu, čo znamená, že Slovensko nie je trvalo udržateľnou krajinou.

Biologicky produktívna plocha Zeme sa rozdeľuje do šiesich ka-tegórií podľa spôsobu využívania – orná pôda, pasienky, vodná plocha, zastavaná plocha, hospodárske lesy (zdroj paliva, sta-vebného materiálu), lesy pre absorbciu uhlíka (zneškodnenie odpadu). (Viac o kategóriách sa dočítate na www.ekostopa.sk.) Údaje o jednotlivých kategóriách pochádzajú prevažne z národných šta-tistík zhromažďovaných pre rôzne medzinárodné organizácie. Aby

Obrázok 6: Plocha jednotlivých kategórií využívania Zeme v hektároch a v globálnych hektároch (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).



tieto údaje mohli byť porovnávané medzi jednotlivými krajinami, sú ošetrené dvomi spôsobmi:

1. Národné údaje sú najprv vážené podľa miery produktivity územia v porovnaní s ostatnými krajinami. Orná pôda na Novom Zélande uživí na jednom hektári viac dobytka ako napríklad orná pôda v strednej Ázii, preto je aj viac vážená.

2. Druhý spôsob spočíva v štandardizova-ní údajov, aby sa zabezpečilo, že každý hektár pozostávajúci z rôznych kategórií využívania Zeme reprezentuje rovnakú bioproduktivitu.

Graf na obrázku 6 ukazuje ako to funguje v praxi. K dispozícii máme 11,9 miliárd geo-grafických hektárov bioproduktívnej plochy na planéte – prvý stĺpec. Avšak jeden hektár ornej pôdy je zjavne viac produktívny ako hek-tár vodnej plochy – druhý stĺpec odráža tieto rozdiely. Globále hektáre je preto možné po-rovnávať z pohľadu bioproduktivity, nie z geo-grafického hľadiska.

Ekologická stopa je zároveň upravená tak, aby zohľadňovala cel-kový import a export v danej krajine. Pri dovoze totiž štát využíva biokapacitu inej krajiny, napríklad na zabezpečenie potravín, energie alebo likvidáciu odpadu. Pri vývoze zase predáva časť svojej bioka-pacity iným krajinám.

Na záver je potrebné uviesť, že výsledná hodnota ekologickej sto-py nezahŕňa úplne celú spotrebu prírodných zdrojov, ani produkciu odpadu (jediným odpadom sú emisie oxidu uhličitého). Je to štatis-ticky nemožné, pretože nie všetky údaje sú dostupné. To však zna-mená, že ak sú niektoré z údajov podhodnotené, situácia je horšia ako ukazujú čísla.

Ekologická stopa krajín

Ľudstvo nežije v rámci biokapacity planéty približne od roku 1986, čo dokumentuje graf na obrázku 7. V roku 2007 (pre ktorý existujú po-sledné výpočty) predstavovala celková spotreba 18 miliárd globálnych hektárov (gha) pri svetovej populácii 6,7 miliárd ľudí. Priemerná ekologic-ká stopa jedného človeka mala preto hodnotu 2,7 gha. Dostupná biokapacita však predstavo-vala iba 11,9 miliárd gha, to znamená 1,8 gha na osobu. Hodnotu 1,8 gha môžeme považovať za ideálnu ekostopu, férový podiel pripadajúci na jedného človeka, ktorý by v snahe o trvalo udrža-teľný rozvoj nemala prekračovať žiadna krajina.

Ten istý graf (obrázok 7) ukazuje, že priemerná ekostopa (vyjadrená počtom zemegúľ potrebných

na zabezpečenie všetkých potrieb ľudstva) rýchlo stúpa. Predpokla-dá sa, že ak v hospodárení s prírodnými zdrojmi budeme pokračovať ako doteraz, do roku 2050 stúpne priemerná ekologická stopa je-ného človeka na hodnotu približne 4,4 gha. Ide o pomerne desivý scenár.

Grafy a mapy na obrázkoch 8 až 11 zdôrazňujú fakt, že ekologická stopa je veľmi názorný spôsob interpretácie vplyvu človeka na plané-tu Zem a že medzi jednotlivými krajinami existujú obrovské rozdiely. Graf na obrázku 8 uvádza, že Spojené štáty americké s hodnotou 8 gha na osobu sú piatou krajinou sveta s najväčšou ekologickou stopou, približne štyrikrát väčšou ako trvalo udržateľná hodnota 1,8 gha. Na úrovni jednej planéty (1,8 gha) sa nachádza Guatemala Za ňou je umiestnených ešte množstvo krajín s menšou hodnotou. Môžme teda povedať, že krajiny s ekologickou stopou nad 1,8 gha konzumujú viac ako len svoj férový podiel zdrojov. Žijú na úkor iných, aby zabezpečili svoj vlastný životný štýl.

Ďalší graf na obrázku 9 znázorňuje biokapacitu jednotlivých kra-jín. Na vrchole zoznamu sa nachádza Gabun nasledovaný Bolíviou, Mongolskom a Kanadou. USA sa nachádzajú až na 25. mieste s biokapacitou približne o polovicu menšou ako ich ekologická stropa. Tento rozdiel poukazuje na vysokú úroveň neudržateľnosti krajiny.

Množstvo podobných tabuliek, máp a grafov nájdete na stránke www.worldmapper.com. Stránka www.gapminder.com umožňuje koreláciu ekologickej stopy so sociálnymi a ekonomickými indikátormi. Rovna-

Obrázok 7: Scenár vývoja ekologickej stopy do roku 2050 (Zdroj: www.footprintnetwork.org).

Obrázok 8: Ekologická stopa krajín na jednu osobu v roku 2007 (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).

Obrázok 9: Biokapacita krajín na jednu osobu v roku 2007 (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).


ká stránka zároveň poskytuje možnosť sledo-vať, ako sa vzťah medzi jednotlivými premen-nými v priebehu času mení a vyvíja. Obrázok 12 poukazuje na to, že veľkosť ekologickej stopy jednotlivých regiónov úzko súvisí s úrovňou ich rozvoja.

Na globálnej úrovni Porovnávaním ekologickej stopy jednot-

livých krajín s férovým podielom (1,8 gha na človeka) alebo ich vlastnou biokapacitou si môžeme vytvoriť celkový obraz o trvalo udrža-teľnom rozvoji na globálnej úrovni.

Veľkosť ekologickej stopy môžeme vyjadriť aj počtom planét. Koľko planét by ľudstvo potrebovalo na zabezpečenie všetkých prírod-ných zdrojov pri určitej úrovni konzumu a produkcie odpadu? Súčasná ekologická stopa človeka predstavuje 2,7 gha, ale k dispozícii má len 1,8 gha. To znamená, že biologickú kapacitu planéty prekračujeme o 50 % a využívame plochu zodpovedajúcu 1,5 planétam. Inými slo-vami povedané, planéta by potrebovala jeden rok a šesť mesiacov na obnovenie zdrojov skonzumovaných ľudstvom počas predchádza-

júceho roka. Ak by sme všetci žili napríklad ako priemerný Američan, pre zabezpečenie všetkých našich potrieb by sme potrebovali takmer 4,5 planét. Práve táto myšlienka napríklad podnietila organizáciu WWF k realizácii kampane „Jedna živá planéta” (One Planet Living – www.oneplanetliving.org).

Je zaujímavé a snáď aj trochu povzbudzujúce, že netrvalo udrža-teľne sa ľudstvo začalo správať iba v roku 1986. Vtedy sme prvýkrát začali spotrebovávať viac zdrojov ako nám poskytuje jedna planéta

Obrázok 10: Geografické rozložnie podľa veľkosti ekologickej stopy v roku 2007. Červená – dlžníci, krajiny prekračujúce kapacitu jednej planéty. Zelená – kreditori, krajiny žijúce v rámci kapacity jednej planéty (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).

Obrázok 11: Zmeny vo veľkosti ekologickej stopy regiónov v priebehu rokov (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).

Obrázok 12: Porovnanie Ekologickej stopy s Indexom ľudského rozvoja v roku 2007 (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).

Obrázok 13: Porovnanie ekologickej stopy ľudstva a biologickej kapacity Zeme (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010).



(obrázok 13). Stalo sa tak iba 25 rokov dozadu, čo v histórii vývoja ľudskej spoločnosti nepredstavuje dlhé obdobie. Aj v roku 1986, sa-mozrejme,existovali medzi krajinami obrovské rozdiely. Napriek tomu nám to dáva nádej, že pri správnej politickej a ekonomickej vôli bude-me schopní opäť žiť v rámci limitov jednej planéty.

Ako je však môžné konzumovať zdroje viac ako jednej planéty, keď v skutočnosti máme iba jednu? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Povedzme, že ste dosť bohatý a v banke máte uloženú veľkú sumu pe-ňazí. Nemusíte ďalej pracovať, stačí vám žiť z úrokov nadobudnutého majetku. Zo základného kapitálu nečerpáte ani cent. Akonáhle by ste z neho začali ukrajovať, ťažkosti na seba nenechajú dlho čakať. Po-dobne je to aj s prírodným kapitálom. V súčasnosti môžeme využívať viac zdrojov ako nám poskytuje jedna planéta iba preto, že čerpáme z jej kapitálu namiesto toho, aby sme spokojne žili z úrokov.

Ďalším z možných spôsobov interpretácie ekologickej stopy je tzv. Celosvetový deň prekročenia (Global Overshoot Day). Na základe výpočtu množstva prírodných zdrojov (biokapacity), ktoré sú dostup-né počas daného roka, vieme vypočítať, kedy ľudstvo začne čerpať zo základného prírodného kapitálu a prekračovať kapacity jednej planéty. V roku 2008 bol týmto dňom 23. september a v roku 2009 to bol 25. september. Avšak v roku 2010 bol tento deň vypočítaný už na 31. august. Jednoducho povedané, situácia sa zhoršuje. Je to ako keby ste si 1. januára naplnili komoru zásobami a už koncom augusta zistíte, že je prázdna. To určite nie je dobrá správa.

Niekoľko upozornení

Ekologická stopa je zaujímavá metóda merania trvalo udržateľné-

ho rozvoja, využívaná na rôznych úrovniach po celom svete. Príkla-dom je vláda vo Walse, ktorá ekostopu využíva ako tzv. headlinový indikátor, vláda v Švajčiarsku a Japonsku zase ako jeden z národ-ných indikátorov. Stále viac sa využíva na meranie trvalo udržateľ-ného rozvoja firiem, podnikov, miest, výrobkov, domácností, ale aj organizácií akými sú školy.

Na druhej strane sa ozývajú kritici metodiky výpočtu ekologickej stopy, preto na tomto mieste uvádzame niekoľko sporných otázok, ktoré treba vziať do úvahy.

Výpočet ekologickej stopy je relatívne zložitý proces. V súčasnosti existuje veľké množstvo jednoduchých kalkulátorov, ktoré väčšinou poskytujú iba veľmi všeobecný údaj. Nie sú dostatočne podrobné, aby sme sa nimi mohli riadiť. Napriek tomu môžu predstavovať zábav-nú formu oboznámenia sa s hlavnou myšlienkou ekologickej stopy. Skutočne efektívne a komplexné kalkulátory sú založené na prepoč-toch pre konkrétnu krajinu. Na stránke www.footprintnetwork.org nájdete kalkuátory ekologickej stopy pre približne 15 krajín sveta, pričom neustále pribúdajú nové.

Zároveň treba dodať, že ani ekologická stopa nie je najdokonalej-ším indikátorom trvalo udržateľného rozvoja. Nezahŕňa všetky jeho aspekty. Ide predovšetkým o environmentálne meradlo, ktoré sa ne-vzťahuje k dvom ostatným pilierom (ekonomickému a sociálnemu). Nezahŕňa tiež napríklad spotrebu neobnoviteľných zdrojov energie – uhlia, ropy a zemného plynu, alebo mieru degradácie ekosystémov – napríklad vysušovanie mokradí a podobne.

Napriek tomu, naše vlastné prežitie závisí od zabezpečenia stravy, oblečenia a príbytku zo zdrojov planéty! To to je jedna zo zásadných vecí, ktoré si potrebujeme uvedomiť a na ktorú ekologická stopa veľ-mi zrozumiteľne a jasne poukazuje.


Pozerám, že zase jedna planéta, ktorá to ženie do extrému......škrtám zo zoznamu!

Kresba: M

arian Horváth



Rozvoj alebo drancovanie biodiverzity?Pozorne si preštudujte graf a popíšte vzťah medzi rozvojom (vyjadreným ako Index ľudského rozvoja) a veľkosťou ekologickej stopy.

Aký odkaz podľa vás tento graf nesie, pozitívny alebo negatívny?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Aké riešenia by ste navrhli? Zabezpečuje váš návrh pokračovanie rozvoja a zároveň ekologickú udržateľ-nosť?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................



Zlepšenie alebo zhoršenie?Na základe uvedených grafov popíšte trend vývoja na Slovensku a v ďalších krajinách z hľadiska ekolo-gickej stopy a biokapacity. Následne prediskutujte šance vášho riešenia (z predchádzajúcej aktivity) na úspech.

Podobné grafy rôznych krajín nájdete na webovej adrese: http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/footprint_for_nations/

ANGLICKO USA

NEMECKO ČÍNA

SLOVENSKO NEPÁL


Bohatý alebo chudobný?V bodoch uveďte, čo všetko možno vyčítať z tohto grafu:

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Ako by ste sformulovali správu, ktorú nám chce graf „povedať“? Dáva nám nejakú nádej?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Ekostopy rozvojových krajín, obzvlášť v Afrike, sú menšie ako férový podiel na jedného človeka. S vyspe-losťou sa však spája aj väčšia stopa. Ako by podľa vás mali bohatšie krajiny znížiť svoju ekostopu, aby dovolili rozvojovým krajinám zvýšiť ich vlastnú?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................




Poznámky



Poznámky


LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA

ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPASlovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s brit-

skými expertmi pripravila pre školy inovatívny edukačný program, prvý svojho druhu na Slovensku, s názvom Ekologická stopa. Ce-losvetovo majú možnosť vypočítať si svoju ekologickú stopu zatiaľ iba školy v Anglicku, Austrálii, Rakúsku a Českej republike.

Program je odporúčaný Ministerstvom školstva, vedy, výsku-mu a športu SR. Slúži ako moderný nástroj pre medzipredmetové vyučovanie environmentálnej výchovy. Učiteľom poskytuje námety pre projektové vyučovanie a využitie IKT vo vyučovacom procese. Žiakom sprostredkúva nové vedomosti pomocou hravých aktivít.

Edukačným cieľom je pochopiť vplyv našich každodenných akti-vít na životné prostredie. Skúmať vlastné možnosti a hľadať správne voľby. Šíriť myšlienky ekologickej stopy v školských laviciach a za-nechávať v mladých ľuďoch stopy zodpovednosti za svoj domov, za planétu Zem.

Cieľovou skupinou sú učitelia a žiaci všetkých škôl na Slovensku. Zapojiť sa môže každá materská, základná alebo stredná škola.

Program prebieha v interaktívnom prostredí portálu www.ekosto-pa.sk. Základom je internetový kalkulátor počítajúci ekologickú stopu školy, vplyv školy na planétu Zem, v ôsmich hlavných kate-góriách spotreby:

1. Elektrina 5. Odpad2. Kúrenie 6. Doprava3. Voda 7. Budovy a pozemky4. Stravovanie 8. Nákup a vybavenie

Registrácia do programu je bezplatná a otvorená od septembra 2009. Školu registruje učiteľ vyplnením on-line registračného formu-lára na www.ekostopa.sk/registracia kedykoľvek počas roka. Na základe úspešnej registrácie je škole pridelené jedno prihlasovacie meno a heslo, platné po celú dobu trvania programu. Učiteľ, ktorý uskutočnil registráciu je ďalej uvádzaný ako kontaktná osoba, opráv-nená poskytnúť prihlasovacie údaje školy ostatným pedagógom a využívať možnosti programu:

• internetový kalkulátor a metodiku pre výpočet ekologickej stopy školy,

• interaktívnu učebnú pomôcku pre praktické vyučovanie envi-ronmentálnej výchovy,

• súbor 50 vzdelávacích aktivít osobitne pre materské, základ-né a stredné školy s odkazom na konkrétne predmety a tema-tické celky učiva,

• certifikát ekologickej stopy školy a logo programu ako ná-stroj environmentálneho hodnotenia a medializácie školy.

Certifikát ekologickej stopy je pri príležitosti Svetového dňa ži-votného prostredia udelený každej škole, ktorá si do 5. júna daného školského roka vypočíta svoju ekologickú stopu vo všetkých kate-góriách. Prvý certifikát získalo v školskom roku 2009/2010 spolu 94 slovenských škôl. O dosiahnutom úspechu sú zriaďovatelia certi-fikovaných škôl informovaní prostredníctvom informačných listov.

V súčasnosti je do programu zapojených 510 škôl z celého Slo-venska (február 2011). Zoznam všetkých registrovaných, aktívnych a certifikovaných škôl, ako aj vyhľadávanie podľa krajov, okresov, obcí a druhov škôl sa nachádza na portáli programu v časti Ekostopy škôl.

Okrem elektronických materiálov program ponúka tlačené pub-likácie: Pracovné listy pre školy v slovenčine a v angličtine, Teo-retické inšpirácie pre učiteľa, Hracie karty protikladov a ďalšie. V školskom roku 2010/2011 zároveň pod názvom Hodina s eko-stopou prebieha súťaž pre pedagógov o najlepšiu aktivitu na tému ekologická stopa.

Štruktúra portálu

Dizajn a štruktúra portálu školského programu Ekologická stopa sú prispôsobené potrebám učiteľa tak, aby slúžili ako učebná po-môcka a umožňovali prehľadnú navigáciu pri práci v programe. Por-tál pozostáva z dvoch častí – verejnej a užívateľskej.

1. Verejná časť – prístupná všetkým návštevníkom portálu (ob-rázok 14). Poskytuje všeobecné informácie o metodike výpočtu ekologickej stopy, umožňuje vypočítať si vlastnú ekologickú stopu, prezentuje výsledky počítania a práce zapojených škôl. Pozostáva z nasledovných stránok:

Čo je ekologická stopa – podáva základné informácie o kon-cepte ekologickej stopy, princípy výpočtu ekologickej stopy a biolo-gickej kapacity Zeme, veľkosť ekologickej stopy ľudstva a štátov.

Tvoja ekologická stopa – obsahuje jednoduchú kalkulačku pre výpočet ekologickej stopy jednotlivca v oblastiach: Domácnosť, Stravovanie, Doprava, Nakupovanie, Odpad.

Ekologická stopa školy – informuje o zameraní školského pro-gramu, o podmienkach a prínosoch registrácie školy do programu.

O programe – predstavuje členov pracovného tímu, konzultantov a pedagógov, ktorí sa podieľali na príprave programu. Informuje o zdroji financovania programu.

Ekostopy škôl – zobrazuje Registrované školy – zaregistrované do programu; Aktívne školy – ktoré si vypočítali svoju ekologickú stopu; Certifikované školy – ktorým bol udelený certifikát. Školy je možné filtrovať podľa kraja, okresu, obce, druhu a veľkosti ekologic-kej stopy. Kliknutím na názov školy sa zobrazujú informácie o škole a jej výsledky – aktuálna ekostopa školy, certifikované ekostopy školy a ich vzájomná bilancia.

Novinky – informuje o aktuálnych novinkách v rámci realizácie programu (vyhlásenie súťaží, tlačové správy, informácie o zmene metodiky a pod.). Zobrazuje tiež články vystavené samotnými ško-lami.

2. Užívateľská časť – prístupná iba zaregistrovaným školám (ob-rázok 15). Poskytuje návod pre prácu s portálom, prístup k interne-tovému kalkulátoru pre výpočet ekologickej stopy školy, metodiku počítania, nástroj pre interpretáciu výsledkov, možnosť prezentácie školy prostredníctvom krátkych článkov, súbor vzdelávacích aktivít a ďalšie podporné materiály. Pozostáva z nasledovných stránok:

Profil školy – umožňuje upraviť kontaktné údaje, zmeniť prihla-sovacie heslo, vložiť fotografiu a krátku informáciu o škole, ktorá sa následne zobrazí kliknutím na názov školy vo verejnej časti portálu.

Obrázok 14: Hlavná stránka portálu školského programu Ekologická stopa.



Ako na to – obsahuje 10 krokov, ako postupovať pri práci s por-tálom:1. Prečítajte si Čo je ekologická stopa? Oboznámte sa so štruktúrou

a možnosťami stránky. Všetky inštrukcie, formuláre, vzdelávacie aktivity a doplnkové informačné zdroje sú pre vás k dispozícii v sekcii Dokumenty.

2. Nazrite do internetového Kalkulátora pre výpočet ekologickej stopy školy, pozostávajúceho z ôsmich kategórií. „Rýchly návod“ vás v rámci každej kategórie navedie na aktivity pre žiakov, pomocou ktorých získate údaje potrebné k výpočtu stopy vašej školy. Ak si napriek tomu neviete s niečím poradiť, kliknite na „Mám otázku“.

3. Predstavte program Ekologická stopa vašim žiakom. Na uvede-nie do problematiky využite internetovú hru Tvoja ekologická stopa. Spoločne si potom naplánujte, ako budete postupovať pri zbere údajov pre výpočet ekologickej stopy školy.

4. Zozbierané údaje vložte priamo do on-line Kalkulátora. Za kaž-dou vyplnenou kategóriou kliknite kurzorom na „Vypočítať kate-góriu“ – pre priebežné zobrazovanie výsledkov. Po vložení údajov do všetkých kategórií nezabudnite kliknúť na „Uložiť ekostopu“ – pre uloženie vypočítanej stopy. S využitím dataprojektora môžu žiaci všetko sledovať na premietacom plátne, akoby v priamom prenose. Údaje o škole zadávané do internetového kalkulátora sú pou-žité výhradne na výpočet ekostopy školy. Nie sú prístupné pre iných užívateľov, čím je zabránené ich zneužitiu. Zverejnená je len informácia o výslednej ekostope školy!

5. V sekcii Naša ekostopa sa následne dozviete, čo znamená aktuálna veľkosť ekologickej stopy vašej školy. Preskúmate, čo spoločný-mi silami zvládnete urobiť pre jej zníženie a naplánujete si dokedy a ako to zrealizujete.

6. Po uskutočnení vášho Akčného plánu si ekologickú stopu školy vypočítajte ešte raz. Zistite, či sa vám ju podarilo hoci aj o malý kúsok zmenšiť. Pripravte si nový, ešte akčnejší plán a opakujte rovnaký postup.

7. Prostredníctvom sekcie Novinky sa vždy podeľte o získané skú-senosti. Svoje osvedčené tipy na zníženie ekologickej stopy ponúknite ostatným školám a návštevníkom stránky.

8. Námety pre zábavno-poučné vyučovanie s témou ekologickej stopy nájdete v Dokumentoch časť „Aktivity“. Sú vypracované pre každú oblasť ekologickej stopy, zvlášť pre materské, základné a stredné školy, a tiež pre konkrétne tematické celky daného uči-va.

9. Program ako interaktívnu učebnú pomôcku môže využívať každý učiteľ školy s rôznymi triedami žiakov počas celého školského roka. Údaje vložené do Kalkulátora je možné ukladať, a tým eko-logickú stopu školy stále aktualizovať. Všetky uložené výpočty sa nachádzajú v Histórii ekostôp.

10. Program ako nástroj environmentálneho hodnotenia a medializá-cie môže využívať každá škola. Certifikát ekologickej stopy jej bude udelený v každom školskom roku na základe splnenia jediného kritéria. Školy s najnižšou ekostopou alebo školy, ktorým sa podarilo znížiť svoju ekologickú stopu, budú vecne a zároveň verejne ocenené.

Kalkulátor – počíta ekologickú stopu školy v ôsmich kategóriách spotreby: Elektrina, Kúrenie, Voda, Stravovanie, Odpad, Doprava, Budovy a pozemky, Nákup a vybavenie. Každá kategória je spracova-ná rovnakým spôsobom a pozostáva z troch hlavných častí (obrázok 16):

• Formulár kalkulátora – definuje druh informácií potrebných pre výpočet ekologickej stopy školy a obsahuje aktívne okná pre vpi-sovanie zistených údajov.

• Rýchly návod – poskytuje stručnú metodiku pre zisťovanie úda-jov, odpovedá na otázky: Čo zisťujem?, Kde hľadať? Ako postu-povať?

• Mám otázku – obsahuje rozšírenú metodiku, odpovedá na naj-častejšie otázky, s ktorými sa pri počítaní ekologickej stopy môžu školy stretnúť. Navrhuje aktivity a metódy, ako zapojiť do zisťova-nia údajov samotných žiakov.

Ekologická stopa školy reprezentuje vplyv školy na životné prostre-die planéty. Tento vplyv je vyjadrený ako množstvo biologicky produktív-nej plochy Zeme (v globálnych hektároch) potrebnej na zabezpečenie všetkého, čo v škole konzumujete a používate a tiež na zneškodnenie všetkého odpadu, ktorý v škole produkujete. Čím väčšia je vaša stopa, tým väčší je aj váš vplyv na prírodu našej planéty.

Výsledkom počítania sú dve základné hodnoty:• ekologická stopa školy – množstvo biologicky produktívneho

územia (gha) potrebného pre všetkých zamestnancov a žiakov školy,

• ekologická stopa na 1 osobu školy – množstvo biologicky produktívneho územia (gha) potrebného pre jednu osobu školy (zamestnanca alebo žiaka).

Naša ekostopa – slúži na interpretáciu výsledkov školy (obrázok 17) a ich prezentáciu vo verejnej časti portálu. Pozostáva z nasledov-ných častí:

• Ekologická stopa školy na 1 osobu – zobrazuje číselné a per-centuálne zastúpenie jednotlivých kategórií na ekologickej stope školy.

• Zloženie ekologickej stopy školy – farebne znázorňuje zlože-nie ekologickej stopy školy a podiel jednotlivých kategórií na jej veľkosti.

• Koľko planét potrebujeme? – vplyv školy na životné prostredie znázorňuje prostredníctvom zemegúľ, ktoré by sme potrebovali, keby každý na Zemi žil rovnakým spôsobom ako žiaci a učitelia školy. Výsledok porovnáva s ekologickou stopou obyvateľov vy-

Obrázok 15: Stránka zobrazujúca sa po prihlásení školy na portáli školského programu Ekologická stopa.

Obrázok 16: Stránka internetového kalkulátora ekologickej stopy školy.



braných štátov. • Na stope riešeniu – pomáha pochopiť získané výsledky, radí

ako získať certifikát alebo ako vypracovať plán na zníženie eko-stopy školy.

Pri interpretácii výsledkov je potrebné si uvedomiť: 1. Ekologická stopa školy sa vzťahuje len na čas strávený v

škole. Ekologická stopa na 1 osobu školy je oveľa menšia ako priemerná

stopa pripadajúca na 1 Slováka (4,06 gha). V škole totiž trávite iba časť svojho dňa, časť týždňa a časť roka. Ekologická stopa získaná v škole teda reprezentuje iba časť vašej celkovej stopy!2. Ekologickú stopu školy je možné porovnávať s ostatnými

školami. Za reprezentatívnu je považovaná ekologická stopa školy vypočítaná

vo všetkých ôsmich kategóriách spotreby. Pri vzájomnom porovnávaní výsledkov medzi školami na Slovensku alebo v zahraničí je potrebné vychádzať z hodnoty ekologickej stopy na 1 osobu školy.

Novinky – slúži na komunikáciu pracovného tímu so zaregistrova-nými školami, na informovanie o aktuálnych novinkách programu. Re-gistrované školy majú k dispozícii jednoduchý textový editor, pomocou ktorého môžu vystavovať vlastné články s nasledovným zameraním:

• správy z merania ekologickej stopy vašej školy;• informácie o aktivitách, projektoch alebo podujatiach, ktoré ste

zrealizovali v rámci programu Ekologická stopa;• vlastné skúsenosti, nápady a tipy na zníženie ekologickej stopy

školy;• námety na realizáciu vyučovacej hodiny s témou ekologickej sto-

py, vlastné edukačné aktivity a učebné pomôcky;• informácie o podujatiach alebo odkazy na zaujímavé informačné

zdroje týkajúce sa ekologickej stopy.

Dokumenty – obsahuje užitočné dokumenty a materiály pre pro-pagáciu školy, prácu v programe a začlenenie konceptu ekologickej stopy do vyučovacieho procesu (tabuľka 3).

Komunikácia

Komunikácia pracovného tímu programu smerom k školám pre-bieha prostredníctvom sekcie Novinky. Naopak pre komunikáciu s pracovným tímom môžu školy (registrované aj neregistrované), ale aj široká verejnosť využiť:

• kontaktný formulár, ktorý je k dispozícii na stránkach portálu,• e-mailovú adresu [email protected].

Obrázok 17: Stránka Naša ekostopa interpretujúca výsledky školy.

Tabuľka 3: Obsah stránky Dokumenty.

Logo programu Logo programu vo vysokej kvalite, ktoré si môže bezplatne stiahnuť a využívať na propagačné účely každá zaregistrovaná škola.

Certifikáty školy Certifikáty školy vo vysokej kvalite, ktoré si škola môže stiahnuť a vytlačiť.

Publikácie Aktuálne publikácie vydané v rámci programu: Pracovné listy pre školy, Teo-retické inšpirácie pre učiteľa, Plagát

Inštrukcie pre prácu s kalkulátorom

Kompletné inštrukcie pre výpočet ekolo-gickej stopy školy pomocou internetové-ho kalkulátora – návody, odpovede na najčastejšie otázky, aktivity, prieskumy a formuláre pre všetkých osem kategórií ekologickej stopy.

Formuláre z kalku-látora

Všetky formuláre používané pri práci s internetovým kalkulátorom na výpočet ekologickej stopy školy.

Záznamy z priesku-mov

Prehľadné tabuľky pre zaznamenáva-nie údajov a výsledkov z prieskumov potrebných pre výpočet ekologickej stopy školy.

Ďalšie dokumenty Akčný plán, PowerPoint prezentácie, Atlasy ekologickej stopy

Aktivity Námety pre zábavno-poučné vyučova-nie s témou ekologickej stopy. Vypra-cované pre každú oblasť ekologickej stopy, zvlášť pre materské, základné a stredné školy, a tiež pre konkrétne predmety a tematické celky učiva.

Užitočné odkazy Doplnkové informačné zdroje zamera-né na problematiku ekologickej stopy: odkazy na internetové stránky písané v slovenčine, češtine a angličtine.

Kresba: M

arian Horváth



Odkaz v tajničkeNa Zemi žije približne 6,6 miliárd ľudí. Keby sme všetci žili ako priemerný Američan, nestačila by nám jedna planéta Zem. Potrebovali by sme viac ako štyri. Preto ...

1.

2.

3.

E

4.

5.

6.

7.

8.

9.

ekologickej stopy

Z

10.

11.

12.

13.

14.

1. Do školského programu Ekologická stopa sa môže registrovať každá materská, základná alebo stredná škola, kedykoľvek počas školského roka, pretože registrácia je ... .2. Kalkulačku ... EKOLOGICKÁ STOPA môžete využiť aj na predstavenie výpočtu ekologickej stopy žiakom. 3. Prostredníctvom časti ... pracovný tím programu komunikuje so zapojenými školami. 4. Do programu sa škola registruje prostredníctvom ... .5. Výsledky škôl si všetci návštevníci portálu môžu pozrieť v časti ... ŠKÔL.6. ... programu si registrovaná škola môže stiahnuť v časti DOKUMENTY. 7. Všetky uložené ekostopy školy sa nachádzajú v ... EKOSTÔP.8. Na ... výsledkov školy slúži stránka NAŠA EKOSTOPA. 9. V časti ... ŠKOLY môžete vystaviť informácie o vašej škole.10. Škola, ktorá si do 5. júna daného školského roka vypočíta svoju ekologickú stopu aspoň jeden krát vo všetkých ôsmich kategóriách, získa ... ekologickej stopy školy. 11. V ... NÁVODE nájdete stručnú metodiku pre zisťovanie údajov potrebných pre výpočet ekologickej stopy školy. 12. Internetový kalkulátor počíta ekologickú stopu školy v ôsmich kategóriách ... .13. Udeľovanie certifikátov sa koná pri príležitosti Svetového dňa ... prostredia.14. Školy, ktoré využívajú internetový kalkulátor pre výpočet svojej stopy sú v časti EKOSTOPY ŠKÔL označené ako ... .



Veľa ciest, jeden cieľVäčšinou existuje viacero ciest a spôsobov, ako sa dostať k vytúženému cieľu. Ak je vaším cieľom získanie certifikátu, potom stačí, ak si ekologickú stopu školy vypočítate iba jedenkrát, s jednou triedou, kedy-koľvek počas školského roka (najneskôr však do 5. júna).

Ekologická stopa je predovšetkým edukačný program. Je na každom učiteľovi, do akej miery a ako často ho bude využívať. Existuje preto toľko možností realizácie programu v škole, koľko učiteľov s ním pra-cuje. Ekostopu môžete počítať napríklad aj takto:

• s jednou triedou,

• každý mesiac s inou triedou,

• s viacerými triedami súčasne, pričom každá počíta inú kategóriu,

• jedenkrát počas školského roka,

• na začiatku a na konci školského roka, medzitým si pripravíte a zrealizujete akčný plán na zníženie ekologickej stopy školy a na záver porovnáte výsledky,

• všetky kategórie súčasne,

• každý mesiac jednu kategóriu.

Ako by ste postupovali vy?

S kým ...Kedy ...Ako ...



Rozloženie sílPočítanie ekologickej stopy školy si môžete rozložiť na jednotlivé mesiace školského roka a zaradiť do tematických plánov predmetu. Pri plánovaní vám môže pomôcť nasledujúca aktivita.

Ku každému kalendárnemu mesiacu priraďte environmentálny deň, ktorý sa v ňom slávi a ku dňu kate-góriu ekologickej stopy, ktorá sa k nemu tematicky hodí.

SEPTEMBERBEE

OKTÓBEROKTO

NOVEMBERMBER

DECEMBERDECEMDE

JANUÁRUÁR

FEBRUÁRFEBRU

MARECC

APRÍLAPR

MÁJ

Medzinárodný deň bez internetu

Svetový deň lesov

Svetový deň ochrany zvierat

Medzinárodný deň nenakupovania

Svetový deň mokradí

Medzinárodný deň Zeme

Svetový deň pôdy

Svetový deň životného prostredia

Svetový deň bez áut

Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti

Elektrina

Kúrenie

Voda

Stravovanie

Odpad

Doprava

Budovy a pozemky

Nákup a vybavenie

ÁJ

JÚN



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 5: ENERGIA – ELEKTRINA A KÚRENIE

ENERGIA – ELEKTRINA A KÚRENIEPodľa dostupných údajov ľudstvo ročne využíva asi 1,4.1020 J (jou-

le) energie v rôznej forme. Na jedného človeka pripadá v priemere trvalý príkon 1,2 kW, čo je asi dvadsaťkrát viac ako výkon, ktorý je človek schopný poskytovať fyzickou prácou.

Konečná energetická spotreba Slovenskej republiky predstavuje ročne cca 400 PJ (petajoule = 1015 J). Podiel jednotlivých sektorov na celkovej spotrebe je uvedený na obrázku 18. Spotreba primár-nych energetických zdrojov je asi 750 PJ.

V súčasnosti uznávané fyzikálne zákony nepripúšťajú výrobu resp. spotrebu energie. Energia sa nestráca, ale sa premieňa z jednej formy na inú, pre človeka využiteľnú alebo nevyužiteľnú. Najvýzna-mnejšou využiteľnou formou energie je elektrická a tepelná energia. Elektrická a tepelná energia sú výsledkom premeny primárnych energetických zdrojov (PEZ), ktoré môžu byť neobnoviteľné alebo obnoviteľné.

Medzi neobnoviteľné primárne energetické zdroje zaraďuje-me najmä: fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn) a jadrové palivá.

Obnoviteľné zdroje energie sú zdroje, ktorých potenciál sa tr-valo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí: veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia, ener-gia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a bioplyny.

Okrem toho, že elektrická energia a tepelná energia sú využiteľné formy energie, sú aj formami komerčne dostupnej energie, s ktorý-mi sa obchoduje na trhu. Na tento účel sa označujú pojmami „elek-trina“ a „teplo“ a v praxi bežne používame formuláciu, že elektrina a teplo sa „vyrába“ resp. „spotrebúva“. Vyrábajú sa v zariadeniach, ktoré slúžia na premenu energie a tieto často nazývame aj „zdroje energie“. Podľa toho aká forma využiteľnej energie je po premene k dispozícii delíme zdroje energie na

• elektrárne,• teplárne,• výhrevne a kotolne.

ELEKTRÁREŇ je zariadenie, v ktorom sa z primárneho energetic-kého zdroja vyrába elektrina. Podľa spôsobu výroby elektriny medzi najčastejšie využívané elektrárne patria:

• tepelné (klasické alebo jadrové),• slnečné,• vodné,• veterné.

Základom klasickej tepelnej elektrárne je parný kotol, v ktorom sa spaľuje palivo, najčastejšie fosílne (uhlie, zemný plyn, vykurova-cí olej). V palive je chemicky viazaná energia, ktorá sa spálením za prítomnosti kyslíka zo vzduchu uvoľní a prostredníctvom horúcich spalín odovzdá teplo vode. Voda sa vo výparníku vyparuje a vzniká para. Výparník je špecifický druh výmenníka spaliny/voda. V ďal-

ších výmenníkoch spaliny/voda sa vodná para postupne prehrieva na požadovanú teplotu. Prehriata vodná para prúdi na lopatky parnej turbíny a roztáča jej hriadeľ. Tepelná energia sa teda premieňa na mechanickú energiu. Na spoločnom hriadeli s turbínou je osadený elektrický generátor, v ktorom sa mechanická energia mení na ener-giu elektrickú. Para z turbíny odchádza do kondenzátora, kde odovzdá teplo chladiacej vode, kondenzuje a vzniknutý kondenzát prečerpá-vajú kondenzátne čerpadlá do napájacej nádrže. V odplyňovači, ktorý je súčasťou napájacej nádrže, sa kondenzát a prídavná voda tepelne upravujú. Napájacími čerpadlami sa voda z napájacej nádrže dopra-vuje späť do kotla, kde sa celý proces opakuje. Schéma zapojenia klasickej tepelnej elektrárne je uvedená na obrázku 19. (Dynamická schéma tepelnej elektrárne sa nachádza na: http://www.seas.sk/ency-klopedia/elektrina-sposob-vyroby/tepelna-elektraren/.)

Pri spaľovaní fosílneho paliva sa do ovzdušia dostávajú zne-čisťujúce látky ako napr. tuhé častice (najmä v prípade spaľovania uhlia), oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a oxidy síry. Oxidy síry sa môžu naviazať na vodu v ovzduší pričom vzniká riedená kyselina sírová, ktorá je príčinou tzv. kyslých dažďov najmä v okolí elektrární, ktoré spaľujú palivá s vyšším obsahom síry (napr. hnedé uhlie). Správnym nastavením spaľovania a použitím technológií na zachytávanie zne-čisťujúcich látok je možné emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia minimalizovať. Nie je však možné a ani účelné obmedziť tvorbu oxidu uhličitého, ktorý patrí medzi hlavné skleníkové plyny.

Podobný princíp premeny sa uplatňuje aj pri spaľovaní bioma-sy, najčastejšie vo forme drevnej štiepky. Ako v predchádzajúcom prípade, aj pri spaľovaní biomasy sa do ovzdušia dostávajú znečisťu-júce látky, najmä tuhé častice, oxid uhoľnatý a oxidy dusíka. Menej problémov je s oxidmi síry, lebo jej podiel v biomase je skutočne minimálny. V niektorých prípadoch je však potrebné eliminovať zlú-čeniny chlóru, ktoré ohrozujú časti kotla vysokoteplotnou koróziou. Elektráreň, v ktorej sa spaľuje biomasa sa v súčasnosti nepovažu-je za zdroj energie, ktorý do ovzdušia vypúšťa skleníkové plyny. Pri spaľovaní biomasy síce oxid uhličitý vzniká, ale vzhľadom na skutoč-nosť, že rastliny (v tomto prípade hovoríme najmä o stromoch) po-čas svojho rastu CO

2 spotrebúvajú pri fotosyntéze, platí dohoda, že

takýto zdroj energie je CO2 neutrálny. (Dynamická schéma tepelnej

elektrárne na spaľovanie biomasy sa nachádza na http://www.seas.sk/_cms_/_files/822/schema_biomasa.htm.)

Princíp výroby elektriny v jadrovej elektrárni je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Namiesto kotla je však jadrový reaktor a parogenerátor. Ako palivo sa spravidla používa prírodný alebo oboha-tený urán. Takéto palivo sa však nespaľuje, ale štiepi. Je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora v tzv. palivových kazetách. Do tlakovej nádo-by reaktora prúdi chemicky upravená voda. Táto preteká kanálikmi v

Obrázok 18: Podiel jednotlivých sektorov na konečnej energetickej spotrebe v SR (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky).

1 parný kotol, 2 parná turbína, 3 generátor, 4 kondenzátor, 5 kondenzátne čerpadlo, 6 odplyňovač, 7 napájacia nádrž, 8 napájacie čerpadlo

Obrázok 19: Schéma zapojenia klasickej tepelnej elektrárne.


palivových kazetách a ohrieva sa teplom, ktoré vzniká pri štiepnej re-akcii. Ohriata voda prechádza primárnym potrubím parogenerátora a odovzdáva teplo vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu. Ochladená voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora. Voda sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para odvádza na lopatky turbíny. Hriadeľ tur-bíny roztáča generátor, ktorý vyrába elektrinu. Princíp kondenzácie je v podstate rovnaký ako v prípade klasickej tepelnej elektrárne. (Dynamická schéma jadrovej elektrárne sa nachádza na: http://www.seas.sk/_cms_/_files/822/schema_jadrova.htm.)

V jadrovej elektrárni sa palivo nespaľuje, do ovzdušia sa nedostá-vajú znečisťujúce látky a netvorí sa ani oxid uhličitý. Výrobou elektriny v jadrových elektrárňach sa nezvyšuje podiel skleníkových plynov. Namiesto technológií na zachytávanie znečisťujúcich látok do ovzdu-šia je dôležité environmentálne optimálne nakladanie s „vyhoretým“ jadrovým palivom.

Slnečné elektrárne sa rozdeľujú na dva základné typy: • koncentračné termické (tepelné) elektrárne a• fotovoltické elektrárne. V koncetračných elektrárňach sa na koncentráciu slnečného žia-

renia používajú: lineárne parabolické zrkadlá, tanierové parabolické zrkadlá, alebo termálne solárne veže. Koncentrovaným slnečným ži-arením je ohrievaný energonosič (spravidla sa jedná o olej) a následne sa využíva princíp klasickej tepelnej elektrárne. (Dynamická sché-ma termickej slnečnej elektrárne sa nachádza na: http://www.seas.sk/_cms_/_files/822/schema_slnecna.htm.)

Solárne fotovoltické elektrárne využívajú princíp fotovoltického javu, t. j. premeny svetelnej energie na energiu elektrickú. Zo sl-nečnej elektrárne sa do ovzdušia nedostávajú žiadne znečisťujúce látky. Nevýhodou slnečných elektrární je skutočnosť, že výroba elek-triny je závislá od disponibility slnečného žiarenia.

Vo vodnej elektrárni (tzv. hydroelektráreň) usmernený vodný tok dopadá na lopatky vodnej turbíny a roztáča hriadeľ, na ktorom je osa-dený generátor. Mechanická energia sa mení na elektrickú. Podľa spôsobu využitia vodného toku rozlišujeme viaceré typy vodných elektrární:

• prietokové,• akumulačné,• derivačné,• prečerpávacie,• kombinované. Prevádzkou vodných elektrární sa síce nezvyšuje zaťaženie ovzdu-

šia znečisťujúcimi látkami, ale pri ich výstavbe sa spravidla významne zasahuje do životného prostredia a preto je potrebný citlivý prístup. Výkon vodných elektrární závisí od hydrologických podmienok. Tieto sú však primerane predikovateľné. Na rozdiel od slnečných elekt-rární sú vodné elektrárne schopné vyrábať elektrinu aj v noci. (Dy-namická schéma vodnej elektrárne sa nachádza na: http://www.seas.sk/_cms_/_files/822/schema_vodna.htm.)

Veľmi špecifické sú prečerpávacie vodné elektrárne. Ich podsta-tou je prečerpanie vody z dolnej zásobnej nádrže do hornej v čase, keď je k dispozícii elektrina z iných zdrojov. V prípade nedostatku elektriny sa potom použije voda akumulovaná v hornej nádrži na vý-robu elektriny. Na dopravu vody z dolnej nádrže do hornej sa však spotrebuje viacej elektriny, ako je možné v prečerpávacej vodnej elektrárni vyrobiť. Elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elek-trárni sa nepovažuje za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, je to však jeden zo spôsobov, ako vyrobiť potrebné množ-stvo elektriny veľmi rýchlo.

Veterné elektrárne premieňajú energiu prúdenia vzduchu na elektrickú energiu. Sila vetra sa oprie o vhodne nastavené krídla roto-ra turbíny a roztáča ich. Točivá sila sa z rotora prenáša cez prevodovku, alebo priamo do elektrického generátora, kde sa premieňa na elek-trickú energiu. Podľa polohy osi rotora poznáme dva základné typy veterných turbín:

• s horizontálnou osou (všetky väčšie zariadenia), • s vertikálnou osou (niektoré typy menších zariadení).

Turbíny s horizontálnou osou môžu mať rotory s jedným, alebo s dvoma listami, ale prevažujú rotory s tromi listami. Väčší počet veterných elektrární v jednej lokalite sa nazýva veterný park. Výkon veterných elektrární závisí od prúdenia vzduchu. V prípade slabé-ho alebo naopak príliš silného vetra veterná elektráreň nepracuje. Z primárnych energetických zdrojov je ´vietor najmenej predikovateľ-ný a preto je potrebné mať okrem veterných elektrární aj iné zdroje energie.

Nevýhody elektrickej energie sú najmä v tom, že je veľmi ťažko skladovateľná a pri premene primárnych energetických zdrojov na elektrickú energiu sa pomerne veľa energie nedá využiť. Hovorí sa teda o relatívne veľkých „stratách“. Aby sa primárne energetické zdroje využili efektívnejšie, je vhodné v jednom procese spolu s elek-trinou vyrábať aj využiteľné teplo. Takýto proces prebieha v teplár-ňach.

TEPLÁRNE sú teda zdroje energie s kombinovanou výrobou elektriny, mechanickej energie a tepla. Z primárnych energetických zdrojov sa využívajú fosílne palivá, jadrové palivo, biomasa a bioplyn. Na obrázku 20 je znázornená jedna z možných schém zapojenia teplárne, pričom ako technológia kombinovanej výroby elektriny a tepla je uvedená kondenzačná parná turbína s odberom pary. Okrem tejto technológie sa elektrina môže spolu s teplom vyrábať aj v prípade použitia: protitlakovej parnej turbíny, spaľovacej turbíny s kombinovaným cyklom, spaľovacej turbíny s regeneráciou tepla, spaľovacieho motora, palivového článku a ďalších.

V poslednom čase sa uprednostňuje tzv. vysoko účinná kombino-vaná výroba, pri ktorej v porovnaní so samostatnou výrobou elektriny a samostatnou výrobou tepla dochádza k úspore primárnych ener-getických zdrojov. Pre zariadenia s inštalovaným elektrickým výko-nom nad 1 MW to musí byť až 10 %.

Teplo z teplární sa používa na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na technologické účely. Na miesto spotreby sa dopravuje čerpa-dlami cez rozvody tepla. Rozvody tepla môžu byť rozsiahle (napr. vo väčšom meste) a vtedy sa hovorí o centralizovanom zásobovaní teplom, ktoré spravidla pozostáva z primárnych rozvodov tepla, odo-vzdávacích staníc tepla a zo sekundárnych rozvodov tepla.

Do rozvodov tepla nemusia dodávať teplo len teplárne. Teplo sa môže vyrábať aj vo výhrevni. VÝHREVŇA je zariadenie, v ktorom sa z fosílnych palív, výnimočne aj z jadrového paliva a prípadne aj z niek-torých obnoviteľných zdrojov energie, vyrába teplo. Schéma zapoje-nia výhrevne je znázornená na obrázku 21.

Výhrevne môžu byť parné alebo horúcovodné. Závisí to najmä od toho, na aký účel vyrábajú teplo. Ak je teplo určené na vykurova-nie a prípravu teplej vody, je spravidla teplonosným médiom horúca

1 parný kotol, 2 parná turbína – vysokotlaká časť, 3 parná turbína – nízkotlaká časť, 4 generátor, 5 kondenzátor, 6 spotrebič tepla (napr. vykurovanie), 7 kondenzátne čerpadlo, 8 obehové čerpadlo kondenzátu, 9 odplyňovač, 10 napájacia nádrž, 11 napájacie čerpadlo

Obrázok 20: Schéma zapojenia teplárne s kondenzačnou parnou turbínou s odberom pary.



voda, ktorá v odovzdávacích staniciach tepla odovzdáva teplo teplej vode.

Ak sa jedná o rozvody tepla menšieho rozsahu, ktoré sa nečlenia na primárne a sekundárne, teplo sa vyrába v KOTOLNI a to buď spaľovaním fosílnych palív alebo využívaním niektorého obnoviteľ-ného zdroja energie (napr. geotermálna energia, slnečná energia). Podľa inštalovaného výkonu môže byť kotolňa samostatným staveb-ným objektom, alebo môže byť umiestnená v budove, pre ktorú vyrá-ba teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Vykurovanie slúži na pokrytie tepelnej straty objektu a na zabezpe-čenie požadovanej tepelnej pohody. Vykurovacia sústava pozostáva zo zdroja tepla, rozvodov vykurovacieho média, vykurovacích telies, armatúr, meracích a riadiacich prvkov, komína a ostatných prvkov, ktoré zaisťujú bezpečnú a hospodárnu prevádzku. Vykurovacie sústavy rozdeľujeme podľa druhu, teploty, tlaku a spôsobu obehu teplonosného média, podľa počtu rozvodných rúr a podľa druhu a umiestnenia zdroja tepla. Na vykurovanie rodinného domu či bytu sa používajú predovšetkým teplovodné vykurovacie sústavy s prirod-zeným alebo núteným obehom, kde je teplonosnou látkou voda s teplotou do 110 °C alebo sústavy teplovzdušného vykurovania, kde je teplonosnou látkou ohriaty vzduch.

Zdroj tepla, ktorým je spravidla kotol, slúži na ohrev teplonosnej látky. Pri výbere zdroja musíme brať do úvahy predovšetkým dostup-nosť primárneho energetického zdroja a požadovaný výkon vykuro-vacej sústavy. Dôležitá je však aj cena paliva a výška investičných nákladov. Ako zdroj tepla na vykurovanie je možné použiť:

• kotol na tuhé palivá,• kotol na plynné palivo,• kotol na kvapalné palivo,• elektrokotol,• tepelné čerpadlo,• slnečný kolektor.

Kotol na tuhé palivá spaľuje fosílne palivá (napr. uhlie), ale aj obnoviteľné zdroje energie (napr. kusové drevo, drevené brikety, drevnú štiepku, drevené pelety). Umiestňuje sa do samostatnej prízemnej alebo pivničnej miestnosti, ktorá sa musí dobre vetrať. Spaliny sa odvádzajú samostatným komínovým prieduchom. Kotol na tuhé palivo je vhodné doplniť akumulačným zásobníkom teplej vody s reguláciou, čo zlepšuje využitie paliva a predlžuje životnosť kotla i komína.

V prípade kotla na plynné palivo sa používa najmä zemný plyn alebo skvapalnený plyn. Parametre týchto kotlov sa v posledných rokoch podstatne zlepšili – ich účinnosť dosahuje až 95 %. V praxi sa používajú aj tzv. kondenzačné kotle, ktoré dokážu využiť aj teplo z kondenzácie vodných pár obsiahnutých v spalinách. Na účelné vyu-žitie kondenzačného kotla je však potrebné prispôsobiť aj vykurova-

cie telesá, ktorými môže byť napr. podlahové vykurovanie. Kotle na plynné palivo sú kompaktnejšie ako kotle na tuhé palivá, vyrábajú sa ako stacionárne alebo závesné. Možno ich umiestniť aj mimo kotol-ne, napríklad na chodbu alebo do kúpeľne. Mnohé z nich obsahujú už aj zásobník teplej vody.

Kotol na kvapalné palivá (ľahké a super ľahké vykurovacie ole-je) sa v súčasnosti na Slovensku používa skôr výnimočne. Súvisí to najmä s dostupnosťou zemného plynu. Kotle na vykurovacie oleje majú približne rovnaké nároky na priestor a umiestnenie ako plynové kotle, ľahko sa obsluhujú a regulujú.

Elektrokotol je nenáročný na obsluhu a najmä „čistý“ zdroj tepla. Nič sa v ňom nespaľuje a na jeho prevádzku nie je teda potrebný komín. Teplo sa vyrába z elektriny. Teplonosnú látku kotol ohrieva buď priamo, alebo prostredníctvom akumulačného vodného výmen-níka. Možná je aj kombinácia oboch uvedených spôsobov. Účinnosť elektrokotlov je až 99 %.

Tepelné čerpadlo využíva geotermálnu energiu (zem/voda), hydrotermálnu energiu (voda/voda) alebo aerotermálnu energiu (vzduch/voda). Odoberá teda nízkopotenciálne teplo z okolia a odo-vzdáva ho teplonosnému médiu. Je však poháňané elektromotorom alebo spaľovacím motorom. Skutočný výkon je daný pomerom ener-gie prijatej z okolia a energie spotrebovanej na pohon tepelného čer-padla. Efektívnosť využitia tepelných čerpadiel závisí predovšetkým od prírodných podmienok v okolí domu. Rozšíreniu dosiaľ bránia vyššie investičné náklady a konkurencia iných zatiaľ pomerne lac-ných a prístupných druhov paliva.

Na vykurovanie je možné použiť aj slnečný kolektor, ktorý tepel-nú energiu slnečných lúčov využíva na ohrev teplonosného média v primárnom kolektorovom okruhu. Následne sa potom ohrieva v zá-sobníku vykurovacia voda. Využitie slnečných kolektorov závisí od prírodných podmienok. Tie sú na našom území len priemerné, takže kolektory slúžia predovšetkým ako doplnok hlavného zdroja tepla (najmä kotla na fosílne palivo) a na ohrev teplej vody.

Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a zavia-zala sa podieľať na spoločných programoch zameraných na úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V roku 2020 sa má v SR na hrubej konečnej energetickej spotrebe obno-viteľná energia podieľať 14 %. (Hrubá konečná energetická spo-treba je konečná energetická spotreba + straty energie od zdroja energie na miesto spotreby). V oblasti úspor energie sme si naplá-novali, že v rokoch 2008 až 2016 budeme každoročne šetriť 1 % z konečnej energetickej spotreby z priemeru rokov 2001 – 2005, čo ročne predstavuje asi 4 PJ.

Týmto cieľom sa prispôsobujú legislatívne predpisy, ale aj rôzne podporné mechanizmy. Pre domácnosti je napríklad zaujímavý Pro-gram vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domác-nostiach. Prostredníctvom tohto programu poskytuje Ministerstvo hospodárstva SR domácnostiam dotácie na inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. Program administruje Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá okrem iných činností po-skytuje verejnosti informácie o úsporách energie a o využívaní obno-viteľných zdrojov energie.


1 parný kotol, 2 spotrebič tepla (napr. vykurovanie), 3 obehové čerpadlo kondenzátu, 4 odplyňovač, 5 napájacia nádrž, 6 napájacie čerpadlo

Obrázok 21: Schéma zapojenia výhrevne.



Energia v číslachK jednotlivým častiam koláčových grafov priraďte ich názvy:

• Doprava• Priemysel a stavebníctvo• Pôdohospodárstvo• Domácnosti• Obchod a služby

• Hnedé uhlie a lignit• Ropa • Zemný plyn• Jadrové palivo• Obnoviteľné zdroje energie

• Pranie • Ohrev vody• Osvetlenie • Vykurovanie • Varenie • Ostatné spotrebiče• Chladenie

1. Podiel jednotlivých sektorov ľudských činností na celkovej spotrebe energie v Slovenskej republike.

2. Podiel primárnych energetických zdrojov na výrobe elektriny a tepla v Slovenskej republike.

3. Podiel na spotrebe energie v domácnostiach podľa účelu využitia.



Podiel na ekostopeVýpočet ekologickej stopy elektriny a kúrenia spočíva v prepočte oxidu uhličitého (CO

2), uvoľneného pri

výrobe elektrickej energie a tepla, na plochu lesa potrebnú na absorbciu tohto skleníkového plynu (zne-škodnenie plynného odpadu). Čím viac CO

2 sa v procese výroby uvoľní, tým väčšia je ekologická stopa.

1. Uvedené primárne energetické zdroje zoraďte podľa množstva CO2 (v kg) emitovaného pri výrobe 1 kilowattho-

diny (kWh) elektrickej energie:

• Zemný plyn • Uhlie • Jadrové palivo • Vietor • Voda • Slnko

2. Uvedené primárne energetické zdroje zoraďte podľa množstva CO2 (v kg) emitovaného pri výrobe 1 kilowattho-

diny tepla (1 kWh = 3 600 000 J):

• Zemný plyn • Biomasa • Uhlie • Vykurovací olej

3. Prečo sa biomasa považuje z hľadiska emisií CO2 za neutrálny zdroj energie? Aký je rozdiel medzi spaľovaním

uhlia a dreva?

......................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................

0,8

00

kg

0,4

40

kg

0,1

00

kg

0,3

45

kg

0,0

30

kg

0,0

30

kg

0,0

20

kg

0,0

15 k

g

0,2

67

kg

0,1

81 k

g

0,0

34

kg



Inšpirovaný prírodouOdhaduje sa, že celosvetové zásoby ropy a zemného plynu nám pri súčasnej spotrebe postačia iba na najbližších 40 – 50 rokov. Zvážte všetky „pre a proti“ výroby energie z uvedených zdrojov na Slovensku z hľadiska ich zásob, finančných nárokov a vplyvu na životné prostredie. Zakrúžkujte ten zdroj, ktorý z vášho hodnotenia vyšiel najlepšie.

Zásoby/Podmienky Finančné náklady Životné prostredie

Fosílne palivá(uhlie, ropa, zemný plyn)

Vodná energia(malé a veľké)

Veterná energia

Slnečná energia

Geotermálna energia

„Keby slnečné lúče boli zbraňami vo vojne, solárnu energiu by sme mali už dávno.“ (citát George Portera). Predstavte si, ako vyzerali počítače alebo mobilné telefóny len pred pár rokmi. Pokrok ide veľmi rýchlo dopredu. Ako je teda možné, že ľudstvo ešte nenašlo odpoveď na energetickú krízu?!

Ako hospodária s energiou rastliny, zvieratá alebo ekosystémy? Nechajte sa inšpirovať prírodou a skúste sformulovať hlavné zásady, ktorými by sa mala riadiť aj ľudská spoločnosť:

1. ........................................ 4. ........................................

2. ........................................ 5. ........................................

3. ........................................ 6. ........................................

Potom si podľa nich načrtnite víziu hospodárenia s energiou vo vašom dome, paneláku, dedine alebo meste. Neobmedzujte sa na súčasné technologické možnosti ani na finančné nároky.



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 6: VODA

VODAVoda ako zložka životného prostredia

Voda sa v prírode vyskytuje v rôznom skupenstve a vytvára ne-súvislý vodný obal Zeme, ktorý označujeme ako hydrosféra. Voda spolu s pôdou a ovzduším je nevyhnutná pre život. Ako jeden zo zá-kladných zdrojov biosféry plní mnoho funkcií nielen v prírode, ale aj v ľudskej spoločnosti. Vytvára podmienky pre život organizmov, čím ovplyvňuje existenciu prírodných ekosystémov, ktoré sú súčasťou krajiny a zároveň životným prostredím človeka.

Samotný význam vody pre človeka a spoločnosť je možné dekla-rovať 12 bodmi Európskej charty o vode vyhlásenej 6. mája 1948 v Štrasburgu, ktorá je aktuálna aj v dnešnej dobe:

I. Bez vody niet život. Voda je drahocenná a pre človeka ničím nenahraditeľná surovina.

II. Zásoby obyčajnej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je nevyhnutné udržiavať ich, chrániť a podľa možnosti roz-hojňovať.

III. Znečisťovanie vody spôsobuje škody človeku a všetkým živým organizmom závislým od vody.

IV. Kvalita vody musí byť v súlade s nárokmi na rôzne spô-soby jej využívania, musí zodpovedať predovšetkým nor-mám ľudského zdravia.

V. Použitá voda, vrátená do zdroja, nesmie byť prekážkou jej ďalšieho využívania na verejné i súkromné účely.

VI. Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam ras-tlinstvo, predovšetkým les.

VII. Vodné zdroje musia byť zachované.VIII. Príslušné orgány musia plánovať účelné hospodárenie s

vodnými zdrojmi.IX. Ochrana vôd vyžaduje zintenzívnenie vedeckého výsku-

mu, výchovu odborníkov a informovanie verejnosti.X. Voda je spoločným majetkom, jeho hodnotu musia uzná-

vať všetci. Povinnosťou každého je používať vodu účelne a ekonomicky.

XI. S vodnými zdrojmi by sa malo hospodáriť v rámci pri-rodzených povodí a nie v rámci politických a správnych hraníc.

XII. Voda nepozná hranice, ako spoločný zdroj vyžaduje med-zinárodnú spoluprácu.

Stúpajúci význam vody pre ľudstvo v globálnom meradle dokumen-tuje aj vyhlásenie Svetového dňa vody, ktorého história sa začala písať na 47. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v novembri 1992 v brazílskom meste Rio de Janeiro, keď prijatou rezolúciou bol za Svetový deň vody určený 22. marec. Počnúc rokom 1993 bol tento deň zaradený do svetového kalendára významných dní.

Územie SR je rozdelené do dvoch národných správnych území povodí, a to Dunaja a Visly (tabuľka 4). V nasledujúcich častiach sú rámcovo načrtnuté základné informácie o systéme hodnotenia a stave povrchových a podzemných vôd, zdrojoch znečistenia vôd, základných kategóriách ochrany vôd, stave vodohospodárskej in-fraštruktúry (zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, čistenie odpadových vôd), medzinárodnej spolupráci, ktoré by mali pomôcť získať základný prehľad o tom aký je stav vôd v SR, čo sa v proble-matike vôd a vodného hospodárstva konkrétne v SR vykonáva a čo vyplýva z členstva SR v EÚ.

Hodnotenie stavu vôd v SR

Kvalita povrchových vôd sa hodnotí primárne ako ekologický stav/potenciál vôd cez biologické ukazovatele ako sú makrozoobentos,

fytobentos, ryby a makrofyty. Podpornými prvkami pre organizmy viazané na vodu sú fyzikálno-chemické prvky kvality a hydromorfo-logické prvky kvality. Tento stav sa vyjadruje piatimi triedami kvality (veľmi dobrý stav, dobrý stav, priemerný stav, zlý stav a veľmi zlý stav). Z celkového počtu 1 760 vodných útvarov (tečúce a stojaté vody) v SR je 487 útvarov vo veľmi dobrom, 635 útvarov v dobrom, 579 útvarov v priemernom, 52 v zlom a 7 vo veľmi zlom ekologickom stave/potenciáli.

Koncentrácie prioritných látok (prioritné látky sú stanovené vo vodnom zákone) definujú chemický stav vôd, ktorý sa vyjadruje dvomi triedami (dobrý stav a zlý stav, resp. nedosahujúci dobrý stav). Z celkového počtu 1 760 vodných útvarov SR bolo klasifikovaných 87 vodných útvarov nedosahujúcich dobrý chemický stav.

Na základe hodnotení možno konštatovať, že nevyhovujúca, resp. zhoršená kvalita vody je hlavne v tokoch, kde sú sústredené sídelné aglomerácie s priemyselnou činnosťou, intenzívnym poľnohospo-dárstvom a oblasti s banskou činnosťou. Sú to predovšetkým hlavné toky, ktoré pretekajú všetkými väčšími sídlami, v ktorých sa zložky negatívneho zaťaženia (významné bodové zdroje znečistenia, difúz-ne znečistenie, významnejšie odbery) kumulujú či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom vplyvu ich prítokov.

Kvalita podzemných vôd sa hodnotí ako chemický stav vôd. Ide o porovnanie priemernej hodnoty nameraných obsahov znečisťujú-cich látok v podzemných vodách s normami kvality (limitné/prahové hodnoty obsahov) pre dusičnany, pesticídy a pre ukazovatele kvality pitnej vody. Tento stav sa vyjadruje dvomi triedami kvality (dobrý a zlý stav). Vodné útvary, u ktorých sa nezistilo žiadne prekročenie (okrem Fe a Mn prírodného pôvodu) boli zaradené do dobrého chemického stavu. Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd SR bolo klasi-fikovaných 13 vodných útvarov v zlom chemickom stave.

Všetky dokumentované vplyvy pôsobiace na množstvá podzem-ných vôd ako celok a posúdenie ich dopadov tvoria hodnotenie kvan-titatívneho stavu vôd. Na území SR sa jedná výlučne o posúdenie vply-vu odberov podzemných vôd. Tento stav sa vyjadruje dvomi triedami (dobrý a zlý stav). Z celkového počtu 75 vodných útvarov SR bolo

Tabuľka 4: Členenie územia Slovenskej republiky podľa povodí.

Správne územie povodia Dunaj

Plocha správneho územia povodia Dunaj na území SR 47 084 km2

Celková dĺžka rieky Dunaj 2 857 km

Celková dĺžka rieky Dunaj na území SR 172 km

Čiastkové povodia správneho územia a ich plocha 1. Morava 2 282 km2

2. Dunaj 1 158 km2

3. Váh 18 769 km2

4. Hron 5 465 km2

5. Ipeľ 3 649 km2

6. Slaná 3 217 km2

7. Bodva 858 km2

8. Hornád 4 414 km2

9. Bodrog 7 272 km2

Správne územie povodia Visla

Plocha správneho územia povodia Visla na území SR 1 950 km2

Čiastkové povodia správneho územia a ich plocha 1. Dunajec 356 km2

2. Poprad 1 594 km2

Celková dĺžka rieky Dunajec na území SR 17,0 km

Celková dĺžka rieky Poprad na území SR 142,5 km


klasifikovaných 5 útvarov v zlom kvantitatívnom stave.Na základe hodnotení môžeme konštatovať, že zhoršená kvalita

podzemných vôd sa predpokladá viac v oblastiach nížin a alúvií tokov, kde sú sústredené sídelné aglomerácie s priemyselnou činnosťou, intenzívnym poľnohospodárstvom a oblasti s banskou činnosťou.

Zdroje znečistenia

Zdroje znečistenia, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu vôd, mô-žeme rozdeliť podľa ich charakteru a pôsobenia na dve základné kategórie:

Bodové zdroje znečistenia – významne ovplyvňujú kvalitu povr-chových vôd a následne aj kvalitu podzemných vôd. Majú sústrede-né vypúšťanie odpadových vôd do recipientov. U týchto zdrojov je možné presne určiť pôvodcu ako aj základné charakteristiky vypúš-ťaných odpadových vôd. Vypúšťanie odpadových vôd a znečistenie z bodových zdrojov má od roku 1990 klesajúcu tendenciu najmä v dôsledku obmedzenia výroby, zvýšenia ceny vody, technologických zmien vo výrobe, sprísnenia limitov. Pozitívnym faktorom je taktiež výstavba nových čistiarní odpadových vôd (ČOV) a ich uvádzanie do prevádzky.

Medzi významné priemyselné zdroje znečistenia povrchových vôd patria: Slovnaft, a. s., Bratislava; Duslo, a. s. o. z. Istrochem Brati-slava; Duslo, a. s., Šaľa; Smurfit Kappa Štúrovo, a. s.; NCHZ, a. s., Nováky; Mondi Business Paper SCP, a. s., Ružomberok; U.S.Steel, s. r. o., Košice; Bukocel, a. s., Hencovce.

Medzi významné komunálne zdroje znečistenia povrchových vôd patria: ČOV Vrakuňa; ČOV Trnava - Zeleneč; SČOV Žilina; ČOV Lip-tovský Mikuláš; ČOV Košice a ČOV Michalovce.

Plošné (difúzne) zdroje znečistenia – do tejto skupiny patrí hlavne poľnohospodárstvo, skládky, odkaliská, splachy z pevných plôch, znečistené zrážkové vody, znečistené závlahové vody a i. Plošné zdroje znečistenia sú menej kontrolovateľné, merateľné a na rozdiel od bodových zdrojov znečistenia sú menej adresné, eviden-čne náročnejšie, problematicky merateľné a ich sumárny účinok sa niekedy iba odhaduje.

Jedným zo závažných zdrojov znečistenia vodných tokov sa čoraz viac stáva znečistenie tokov tuhým odpadom. Odpady v tokoch ohrozujú rozvoj prirodzených živočíšnych a rastlinných spoločenstiev, znižujú kvalitu vody a sedimentov. Toky sa menia na prostredie odpudzujúce aj pre človeka.

Ochrana vôd

Ochrana vôd bola v minulých rokoch zameraná jednak na ochranu množstva vôd, ktorá je založená na zvyšovaní akumulačnej schop-nosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Za týmto účelom sa stanovujú limity vy-užívania zásob podzemných vôd (ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky pre povrchové vody. Ďalším, nemenej dôležitým dôvodom ochrany vôd bola ochrana a zachovanie vyhovujúcej kvali-ty vôd s ohľadom na elimináciu ohrozenia zdravia ľudí.

V súčasnosti je kvantitatívna a kvalitatívna ochrana vôd zameraná na ochranu vodárenských zdrojov podzemných a povrchových vôd, ochranu vôd pred znečistením dusičnanmi, ochranu vôd vhodných na kúpanie a tiež na ochranu vôd v územiach NATURA 2000. Pre ti-eto územia je udržanie alebo zlepšenie stavu vôd dôležitým faktorom ich ochrany a zachovania podmienok pre výskyt chránených druhov a biotopov.

Ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov definuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona 384/2009 Z. z. Nad rámec uvedeného zákona sú do Registra chránených úze-mí zaradené aj územia určené pre ochranu biotopov alebo druhov rastlín a živočíchov (NATURA 2000). Register chránených území obsahuje:

• Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody (ochranné pás-ma vodárenských zdrojov, povodia vodárenských tokov, chrá-nené vodohospodárske oblasti).

• Chránené oblasti určené pre chov hospodársky významných vodných druhov (v SR neboli zavedené).

• Chránené oblasti určené na rekreáciu, vrátane vôd vhodných na kúpanie (vody na rekreáciu nie sú v SR osobitne definované a vymedzené, vymedzené sú vody vhodné na kúpanie v počte 36 lokalít v roku 2009).

• Chránené oblasti citlivé na živiny (citlivé oblasti a zraniteľné ob-lasti – ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi).

• Chránené oblasti pre ochranu biotopov alebo rastlinných a živo-číšnych druhov, vrátane území NATURA 2000 (európska sústa-va chránených území NATURA 2000 – chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, národná sústava chránených území, osobitný druh chránených území – mokrade).

Vodohospodárska infraštruktúra

Zásobovanie pitnou vodouZásobovanie pitnou vodou je veľmi významnou činnosťou vodné-

ho hospodárstva v SR. Ukazovatele o počte zásobovaných obyva-teľov pitnou vodou z verejných vodovodov a špecifická potreba vody charakterizujú aj životnú úroveň a hygienu bývania. I keď počet oby-vateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov rastie a stále sa budujú nové vodovody, celkový nárast počtu zásobovaných obyvateľov je medziročne veľmi nízky. Kým v roku 2000 bolo v SR zásobovaných 82,9 % obyvateľov, v roku 2008 to bolo 86,3 % oby-vateľov, čo predstavuje nárast len o 3,4 %. Je to spôsobené vyso-kými cenami pitnej vody, ktoré vedú obyvateľov (hlavne v obciach) k odpájaniu sa z verejných vodovodov a k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody (domové studne). Vo väčšine prípadov však kvalita tej-to vody nezodpovedá hygienickým normám a predstavuje závažné zdravotné riziká.

Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je v Bratislavskom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Za celoslovenským priemerom zaostáva rozvoj ve-rejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Tieto rozdiely znázorňuje graf na obrázku 22. Oveľa diferen-covanejší stav v zásobovaní pitnou vodou je z pohľadu jednotlivých okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje od cca 60 % (napr. Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča, Košice – okolie) až po hranicu nasýtenia (napr. Bratislava, Prievidza, Martin, Banská Bystrica, Partizánske).

Špecifická spotreba vody (množstvo vody pripadajúce na obyva-teľa za jednotku času) od roku 1990 postupne klesala a v roku 2008 bola 189,4 l na obyvateľa a deň. Výrazný pokles nastal aj v prípade

LEKCIA 6: VODA

Obrázok 22: Percentuálny podiel obyvateľov napojených na verejný vodovod v jednotlivých krajoch SR v roku 2008 (Zdroj: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2009).


špecifickej spotreby vody pre domácnosti, ktorá v roku 2008 po-klesla na 85,7 l na obyvateľa a deň. Ide o alarmujúci stav, pretože odbery pre domácnosti sa blížia k hygienickým minimám. (Hygienic-ké minimum potreby vody = minimálne množstvo vody nevyhnutne potrebné na zabezpečovanie základných potrieb človeka bez ne-gatívneho vplyvu na jeho zdravie a hygienu. V SR sa pohybuje na hranici 70 - 80 l.obyv-1.deň-1.)

Kvalita pitnej vodyHodnotenie kvality pitnej vody vo verejných vodovodoch je založe-

né na výsledkoch kontroly prevádzkovateľov verejných vodovodov, a to vodárenských spoločností. Prevádzkovatelia verejných vodovodov kontrolujú kvalitu pitnej vody v rámci prevádzkovej kontroly rovnako ako kvalitu surovej a upravovanej vody počas technologického pro-cesu úpravy. Úrady verejného zdravotníctva kontrolujú kvalitu pitnej vody priamo u spotrebiteľa a v prípade zistenia nedostatkov by vodá-renské spoločnosti mali byť schopné preukázať, ako boli tieto nedo-statky spôsobené.

Kvalita vody je hodnotená na základe počtu, resp. podielu jed-notlivých ukazovateľov kvality vody prekračujúcich príslušné hygie-nické limity, ktoré sú stanovené nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu. V prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností sa v roku 2008 analyzovalo 11 382 vzoriek pitnej vody z odber-ných miest v rozvodnej sieti, v ktorých sa urobilo 287 783 analýz na jednotlivé ukazovatele kvality pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2008 hodnotu 99,45 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požia-davkám na kvalitu pitnej vody dosiahol v roku 2008 hodnotu 91,84 %.

Odvádzanie a čistenie odpadových vôdRozvoj verejných kanalizácií zaostáva za rozvojom verejných vo-

dovodov v SR. V posledných rokoch bol zaznamenaný nárast počtu obyvateľov pripojených na verejné kanalizácie, avšak tento nárast je veľmi pomalý a nerovnomerný. V roku 2000 bolo z celkového počtu obyvateľov v SR na verejnú kanalizáciu napojených 54,7 %, v roku 2008 to bolo 59,1 %, čo predstavuje nárast len o 4,4 %. Nepriaz-nivá situácia dlhodobo pretrváva v niektorých krajoch a okresoch, čo znázorňuje graf na obrázku 23. Za celoslovenským priemerom výrazne zaostávajú najmä Trnavský a Nitriansky kraj. Na okresnej úrovni je najnepriaznivejšia situácia v okresoch Komárno, Námesto-vo, Čadca a Košice – okolie, kde je podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu nižší ako 30 %.

Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpado-vých vôd je stanovené aj požiadavkami, smernicami EÚ a záväzka-mi, ktoré sa SR zaviazala plniť už v rámci predvstupových rokovaní

a ktoré sú jednoznačne definované i v zákone o vodách. Porovna-nie zásadných požiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií v SR, zahŕňajúcej vynegociované podmienky a časový harmonogram, sú uvedené v tabuľke 5.

V oblasti čistenia odpadových vôd nastala revolučná zmena zave-dením povinnosti odstraňovania nutrientov – dusíka a fosforu. Pred nadobudnutím tejto povinnosti bola realizácia čistiarní odpadových vôd (ČOV) riadená vtedajšími ekologickými, technickými a technolo-gickými požiadavkami. V prípade komunálnych ČOV boli základnými návrhovými a hodnotiacimi parametrami ukazovatele BSK

5, CHSK,

a nerozpustené látky (odstraňovanie uhlíkovej zložky, resp. sekun-dárne čistenie odpadových vôd). Pri návrhu a realizácii väčších ČOV neboli zohľadňované v súčasnosti platné požiadavky na kvalitu vyčis-tených vôd. Svojím dispozičným riešením, strojno-technologickým vybavením a kapacitou preto neboli schopné spĺňať súčasné kvalita-tívne a kvantitatívne požiadavky. Tieto ČOV boli v posledných rokoch rekonštruované a ich intenzifikácia bola zameraná predovšetkým na odstraňovanie nutrientov.

Medzinárodná spolupráca

Medzinárodná spolupráca je vykonávaná na základe multilaterál-nych dohôd a dohovorov, bilaterálnej spolupráce na hraničných vo-dách (medzivládne dohody a medzištátne zmluvy), a tiež na úrovni medzinárodných projektov na riešenie problémov vo vodnom hospo-dárstve. Ako príklad uvádzame najvýznamnejšie dokumenty týkajúce sa komplexného riešenia vodohospodárskych otázok.

Najvýznamnejším právnym aktom v oblasti ochrany vôd bolo

LEKCIA 6: VODA

Obrázok 23: Percentuálny podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v jednotlivých krajoch SR v roku 2008 (Zdroj: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2009).

Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS

Aglomerácia 0–2 000 EO 2 000–10 000 EO 10 000–15 000 EO 15 000–150 000 EO >150 000 EO

Citlivá oblasť Ak je vybudovaná sto-ková sieť, zabezpečiť primerané čistenie OV

T: do 31.12.2005

Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV

T: do 31.12.2005

Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstra-ňovaním nutrientov

T: do 31.12.1998


T: do 31.12.1998


T: do 31.12.1998

Vynegociované podmienky – premietnuté do právnej úpravy SR

Aglomerácia 0–2 000 EO 2 000–10 000 EO 10 000–100 000 EO >100 000 EO

Citlivá oblasť – celé územie SR

Ak je vybudovaná sto-ková sieť, zabezpečiť primerané čistenie OV

T: priebežne

Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV

T: do 31.12.2015

Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňo-vaním nutrientov

T: do 31.12.2010


T: do 31.12.2010

Tabuľka 5: Porovnanie požiadaviek EÚ a slovenskej právnej úpravy v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií (EO = ekvivalentní obyvatelia).


schválenie Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady, tzv. Rámcová smernica o vode, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva týkajúci sa politiky v oblasti vôd. Ustanovením smernice sa vytvára nadnárodný prístup v oblasti ochrany množstva a kvality vôd a dochádza k výraznému posilneniu environmentálneho pohľadu v procese ich ochrany. Rámcová smernica o vode vytvára právny rámec na ochranu a zlepšenie stavu vôd a trvalo udržateľné využívanie vôd. Nový prístup k ochrane vôd umožňuje vytvoriť jednot-ný systém hodnotenia vôd v rámci krajín EÚ prinášajúci spoľahlivé a porovnateľné výsledky o stave vodných útvarov v ktoromkoľvek re-gióne Európy, ako aj rovnaký postup pri určovaní cieľov a realizácii nevyhnutných opatrení na ochranu a zlepšenie stavu vôd. Hlavným environmentálnym cieľom Rámcovej smernice o vode je dosiahnu-tie dobrého stavu všetkých vôd do roku 2015, resp. do roku 2027. Dobrý stav pre útvary povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dob-rého ekologického stavu a dobrého chemického stavu a pre útvary podzemných vôd dosiahnutie dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu. Rámcová smernica o vode bola transponova-ná do národnej legislatívy SR.

V roku 1994 bol prijatý Dohovor o spolupráci pre ochranu a udržateľné využívanie Dunaja, tzv. Dunajský dohovor, ktorým sa zmluvné strany vrátane SR zaväzujú, že vypracujú, príjmu a usku-točnia opatrenia, aby sa zaistila účinná ochrana kvality vody, trvalo udržateľné využívanie vody a tiež prevencia, obmedzovanie a znižo-vanie vplyvov presahujúcich hranice štátov. Aktivity súvisiace s jeho implementáciou do praxe riadi a koordinuje Medzinárodná komisia

na ochranu Dunaja (ICPDR) so sídlom vo Viedni. Jej činnosť sa ne-vzťahuje len na Dunaj, ale aj na jeho prítoky a zdroje podzemnej vody pozdĺž celého povodia rieky Dunaj. Dunajský dohovor je zameraný na zlepšenie a ochranu Dunaja a vôd v jeho povodí so zámerom zin-tenzívniť vodohospodársku spoluprácu všetkých podunajských štá-tov v oblasti využívania a ochrany vôd a súčasne prispievať k ochrane morského prostredia Čierneho mora. Cieľom Dohovoru je dosiahnuť environmentálnu ochranu podzemných a povrchových vôd v celom povodí, ochranu pred nebezpečenstvom havárií v dôsledku úniku látok škodiacich vodám, ochranu pred povodňami a ľadovými javmi na rieke Dunaj.

14. decembra 2004 bol vo Viedni prijatý Akčný program trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja a 23. ok-tóbra 2007 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Na zá-klade týchto dokumentov bol na Slovensku vypracovaný Zákon o ochrane pred povodňami, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2010.

SR v oblasti dvojstranných vzťahov na úseku vodného hospodár-stva, ochrany a racionálneho využívania vôd spolupracuje so su-sednými štátmi v súlade s platnými medzivládnymi dohodami - s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou, Ukrajinou a Poľskou republikou. Všetky tieto dohody sa týkajú rie-šenia vodohospodárskych problémov na hraničných vodách (hyd-rologické, meteorologické údaje, sledovanie kvality povrchových a podzemných vôd).

LEKCIA 6: VODA

Kresba: M

arian Horváth


LEKCIA 6: VODA

Znečistenie vôdRoztrieďte zdroje znečistenia povrchových vôd do nasledovných skupín:

ZDROJE ZNEČISTENIA POVRCHOVÝCH VÔD

A) ČOV Liptovský Mikuláš F) U.S.Steel, s. r. o., KošiceB) skládky G) odkaliskáC) Duslo, a. s., Šaľa H) ČOV MichalovceD) Slovnaft, a. s., Bratislava I) splachy z pevných plôchE) poľnohospodárstvo J) ČOV Vrakuňa

Bodové zdroje znečistenia

priemyselné

komunálne

Plošné (difúzne) zdroje znečistenia

Uveďte aj ďalšie príklady zdrojového znečistenia povrchových vôd vo vašom blízkom okolí:

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................


Vodné kvízovanie1. Doplňte chýbajúce čiastkové povodia správneho územia povodia Dunaja:

a) .............. f) Slaná

b) Dunaj g) ..............

c) Váh h) ..............

d) ........... i) Bodrog

e) Ipeľ

2. Koľko vody priemerne spotrebujeme pri jednotlivých činnostiach? Vytvorte dvojice:

sprchovanie sa 10 litrov

kúpanie sa 200 litrov

umývanie auta 60 – 80 litrov

polievanie záhrady 540 litrov

spláchnutie WC 25 litrov

umývanie riadu 100 – 150 litrov

3. Správne usporiadajte triedy kvality povrchových vôd od najlepšej (I.) po najhoršiu (V.):

dobrý stav ....................

zlý stav ....................

veľmi dobrý stav ....................

veľmi zlý stav ....................

priemerný stav ....................

4. V uvedených faktoch o vode podčiarknite správnu možnosť:

a) 1,1 miliardy / 7 miliónov / 4, 1 miliardy ľudí v rozvojových krajinách nemá dostatočný prístup k vode a 2,6 miliardám ľudí chýba aspoň základné hygienické vybavenie.

b) Priemerná vzdialenosť, ktorú musia ženy v Afrike a Ázii prejsť, aby nabrali vodu, je 10 kilometrov / 6 kilometrov / 15 kilometrov.

c) Asi 70 % / 30 % / 5 % všetkej dostupnej sladkej vody sa využíva na poľnohospodárske zavlažo-vanie. Bohužiaľ, kvôli neefektívnym zavlažovacím systémom, hlavne v rozvojových krajinách, sa 60 % tejto vody stratí odparovaním, prípadne sa vracia do riek či zásobníkov podzemnej vody.

d) Viac ako 40 / 400 / 4 000 detí zomrie každý deň v rozvojových krajinách len preto, že nemajú prístup k čistej pitnej vode.

LEKCIA 6: VODA


Čo vieme o vode?Ak je výrok pravdivý označte ho fajkou , ak s ním nesúhlasíte označte ho krížikom :

Európska charta o vode bola vyhlásená 6. mája 1948 v Štrasburgu.

Eutrofizáciou rozumieme obohacova-nie vody živinami, najmä zlúčeninami vápnika a fosforu.

Voda nepozná hranice, ako spoločný zdroj nevyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

Na Slovensku máme osem väč-ších vodárenských nádrží (VN) a jednou z nich je aj VN Bukovčan.

Veľká väčšina svetovej vody (cca 97,4 %) nie je pitná, je slaná a tvorí oceány.

Na Slovensku je v súčasnosti priemerná spotreba vody približ-ne 120 litrov na osobu a deň.

Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo, pričom les má najmenší význam.

1 liter odpadovej vody znečistí okolo 5 litrov sladkej vody.

Človek potrebuje vypiť denne prinajmen-šom 1,5 až 2 litre vody.

Telo dospelého človeka obsahuje 60 až 70 % vody. Podiel vody v det-skom organizme je ešte vyšší, tvorí až 80 %.

Prírodné minerálne vody majú byť len doplnkom, optimálny príjem mi-nerálnych vôd je 0,5 l denne.

LEKCIA 6: VODA



Poznámky



Poznámky


STRAVOVANIE

LEKCIA 7: STRAVOVANIE

Výživa má pre každý živý organizmus, teda aj človeka, existenčný význam. V rôznych vývojových štádiách ľudskej spoločnosti sa menil celý spôsob života a s tým aj spôsob produkcie potravín a ich dis-tribúcie. To všetko viedlo k postupným zmenám životného štýlu až do súčasnej podoby. Otázkou však zostáva, či je súčasný stav v tejto oblasti pre človeka vyhovujúci. Skúsenosti zdravotníkov ale aj špor-tových odborníkov hovoria jasnou rečou, že v globalizujúcej sa spo-ločnosti do životného štýlu ľudí prenikajú viaceré negatívne spôsoby výživy preberané z iných kultúr a spôsobujú zhoršenie zdravotného stavu veľkej skupiny obyvateľstva. O výžive človeka mali bohaté skú-senosti už Babylončania, Číňania, Staroegypťania i Rimania, ktorí okrem výživovej hodnoty potravín vnímali aj liečivé účinky viacerých rastlín a vedeli ich vhodne zakomponovať do svojej stravy.

Úplne opačný trend bolo možné zaznamenať v neskoršom období v súvislosti s dynamickým rozvojom medicíny a farmácie, kedy sa začal uplatňovať názor, že lekárskymi metódami možno upravovať zdravotný stav človeka skôr ako rozumnou výživou. Odborníci na výživu už dávnejšie prezentovali overené výsledky dlhodobého vý-skumu vo viacerých krajinách, z ktorých vyplýva, že až 40 % tzv. civilizačných ochorení je možné predchádzať rozumnou výživou a zdravým životným štýlom. Medicínske vedy sa na zdraví podieľajú len 20 % a zbytok je záležitosť dedičných predispozícií. Realita v rámci Slovenska je však skôr opačná, čo do značnej miery komplikuje čin-nosť verejného zdravotníctva.

V populárno-vedeckej literatúre spred 30-tich rokov už možno ba-dať diskusie okolo problému obezity aj u mladej generácie. Napriek viacerým aktívnym opatreniam sa situácia nezlepšila a dnes sa úsilie zdravotníkov, v súčinnosti s rezortom školstva, sústreďuje najmä na deti a mládež, u ktorých sa hrozivo objavuje obezita ako diagnóza. Životný štýl sa za ostatné desaťročie významne zmenil v negatívnom smere, pohybové aktivity sú u mladých i starších výrazne menšie ako v minulosti. Na boj s kilami existuje množstvo „zaručene účinných“ receptov a návodov, ktoré však neprinášajú u každého rovnaký vý-sledok – zníženie hmotnosti na optimálnu hodnotu. Veľakrát je efekt práve opačný aj preto, že pacient nemá dostatočný motivačný náboj a jeho emočná stabilita je narušená. Aby cielene pristúpil k reduk-čnej diéte znamenajúcej výrazný nepomer medzi prijatou a vydanou energiou, musí obézny veriť v potrebu znížiť svoju hmotnosť, musí byť presvedčený o nevyhnutnosti svojho snaženia, musí celkom jasne vedieť „prečo chce schudnúť“. Otázkou je, čo okrem zdravotných problémov priamo dotknutej osoby prináša obezita aj svojmu okoliu a spoločnosti všeobecne. Samotná nadspotreba potravín je dnes už uznávaným vážnym ekologickým problémom. Možno povedať, že obezita je v antagonistickom postavení voči racionálnej výžive. Vytvá-ra tlak na producentov vyrábať viacej potravín, čo znamená aj väčšiu spotrebu energie, vody, obalových materiálov a väčšiu produkciu odpadov, ktoré nemožno vždy bezpečne recyklovať.

Paradoxne ani na začiatku 21. storočia sa ľudstvo nevysporiadalo s problémom hladu vo svete. Údaje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) jasne deklarujú, že v súčasnom období až tretina ľudstva trpí hladom a podvýživou. Ide predovšetkým o krajiny, ktoré sú zaraďované do tzv. „tretieho sveta“. Riešenie tohto problému spočíva skôr vo vytvo-rení vedomostných, personálnych a, samozrejme, aj materiálnych podmienok, aby si ľudia žijúci v týchto krajinách dokázali dopestovať a dochovať základné potraviny a významnou mierou sa tak pričinili o vyriešenie tohto globálneho problému.

V širšom zmysle slova sa v ostatných rokoch profilácia obsahu hu-mánnej výživy orientovala, napr. na ekonomiku a sociológiu výživy, výživové vedomie, stravovacie zvyklosti, prírodnú výživu a jej zdro-je i podmienky produkovania, ekológiu výživy, výživovú efektívnosť a dostatočnosť atď. Všetky uvedené a ďalšie okruhy sú neustále

predmetom odborných i laických diskusií, ale aj výchovných apelov v rámci systematickej výchovy k zdravej výžive a racionálnemu spô-sobu života.

Ekológia stravovania

Svet zaznamenal nevídaný pokrok v poľnohospodárskej pro-dukcii a v technológii, ako aj vo vedách o potravinách. Najväčší skok nastal v 50. rokoch uplynulého storočia, čo sa odrazilo v raste produkcie, spracovania, uskladňovania, distribúcie a, samozrejme, aj konzumu potravín. To všetko bolo dosiahnuté novými produkčnými technológiami a s využitím ochranných techník na veľkých poľno-hospodárskych plochách. Následne však došlo k zvyšovaniu rizík z kontaminácie životného prostredia priemyselnými polutantmi, ktoré sa objavili aj v potravovom reťazci. U spotrebiteľskej verejnosti to vyvolalo zvýšený záujem o problematiku zdravotnej neškodnosti potravín a teda o bezpečné potraviny. Na začiatku 60. rokov minu-lého storočia bola pod patronátom FAO a WHO ustanovená Komisia pre Potravinový kódex (Codex Alimentarius), ktorá aj v súčasnom období monitoruje stav v bezpečnosti potravín v rámci členských štá-tov EÚ, ale aj zámorských krajín. Poskytuje tiež poradenské a vzde-lávacie služby o kvalite a zdravotnej neškodnosti potravín, osobitne z aspektu aditív, kontaminantov a chemických rezíduí vyskytujúcich sa v produkcii rastlinných a živočíšnych surovín pre výrobu potravín.

Osobitným problémom súčasného sveta sa stali geneticky mo-difikované organizmy (GMO) a z nich vyprodukované potraviny. Nie je nič zvláštne na skutočnosti, že na stránkach vedeckých i populárnych periodík sa stretávajú v súboji protichodné názory na uplatnenie GMO v bežnom živote. So vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa tieto diskusie stále intenzívnejšie objavujú aj u nás a neobchádzajú ani učiteľskú komunitu. Cieľmi využívania tejto technológie sú najmä:

• zlepšovanie výživovej hodnoty potravín,• predĺženie trvanlivosti ovocia a zeleniny,• produkcia hypoalergénnych potravín, vakcín a podobných pro-

duktov, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť zdravie spotrebiteľov,• používanie poľnohospodárskych technológií šetriacich životné

prostredie.Väčšina vedcov a predstaviteľov spracovateľského priemyslu sa

zhoduje na podpore aplikácií GMO v medicíne, diagnostike, envi-ronmentálnych technológiách, v agropotravinárstve a pri produkcii organických látok. Vychádzajú pritom z vyše tridsaťročných skúse-ností nielen v oblasti výskumu a vývoja, ale i praktických aplikácií. Na druhej strane je skupina rigoróznych ekológov a predstaviteľov spotrebiteľskej verejnosti, ktorá vedie tvrdý boj za zákaz vývoja, produkcie a distribúcie GMO z obavy o bezpečnosť, zdravotnú ne-škodnosť potravín, pri výrobe ktorých boli použité GMO. Upozor-ňujú na možné riziká jednak pre životné prostredie, a tiež na etické aspekty vyplývajúce z používania týchto technológií.

V tejto súvislosti treba vziať do úvahy overenú skutočnosť, že GMO umožňujú znížené používanie pesticídov, čo z pohľadu životného prostredia nie je zanedbateľný fakt. Medzi pozitívne výsledky mož-no zaradiť:

• znižovanie finančných nákladov a počtu pracovníkov na jed-notku výkonov,

• stúpanie výnosov a pokles strát suroviny,• zníženie záťaže životného prostredia pesticídmi,• zníženie energetických vstupov do produkcie poľnohospodár-

skych surovín,• zníženie degradácie pôdy,• skvalitnenie výživovej hodnoty produktov, • možnosti nových obnoviteľných zdrojov priemyslových suro-



vín.Uplatnenie GMO má zrejme aj svoje environmentálne riziká,

ako napríklad:• selekcia rezistentnejších škodcov,• prenos génov rezistencie na buriny.Aj preto je v súčasnej európskej potravinovej legislatíve zakotve-

ná povinnosť výrobcov a distribútorov označovať výrobky z GMO textom: „Výrobok obsahuje geneticky modifikované organizmy“. V prípadoch, kedy použitie surovín z GMO nemôže byť vylúčené, musí byť výrobok označený textom: „Môže obsahovať geneticky modifi-kovaný organizmus“.

Na súčasnom trhu geneticky modifikovaných rastlín (GM rastlín) sa objavujú už produkty druhej a tretej generácie, ktoré majú výrob-com uľahčiť ich spracovanie na potravinárske alebo krmovinárske výrobky (sója, repka olejná a ryža) a spotrebiteľom ponúknuť nové jedlá, obohatené o nové funkcie (napr. prevencia proti chorobám, zvýšenie výkonnosti). Možno očakávať, že vývoj GMO sa bude v blíz-kej budúcnosti uberať práve týmto smerom. V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti objavil aj anglický novotvar „nutraceuticals“, zložený zo slov nutrition (výživa) a pharmaceutical (liečivá).

Problematiku GMO v slovenskej legislatíve upravuje zákon NR SR č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a gene-ticky modifikovaných mikroorganizmoch. Podľa tejto právnej normy je každé zámerné uvoľnenie GMO do životného prostredia ako aj uvedenie nového výrobku obsahujúceho GMO na trh podmienené súhlasom MŽP SR, ktorý je časovo obmedzený. Je to tiež jeden z nástrojov, ako zabezpečiť maximálnu bezpečnosť konzumenta po-travín pred prípadnými negatívnymi dôsledkami plošného uplatnenia GMO vo výžive ľudí.

Bezpečné potraviny

Ideálna definícia by mohla vyzerať asi takto: Je to potravina vyrobe-ná zo zdravého zvieraťa bez zbytkov liečiv a z plodiny bez použitia agro-chemikálií, spracovaná šetrnými technológiami so zachovaním všetkých nutričných hodnôt pôvodnej suroviny, bez aditívnych a kontaminujúcich látok. To je v dnešných podmienkach života ľudskej spoločnosti skôr zbožné želanie a významne sa líši od reálneho života. Prečo sú spo-mínané cudzorodé látky pre každý živý organizmus problematické, priam nebezpečné? Potravinový kódex SR uvádza ich základné charakteristiky:

Aditíva sú prídavné látky potrebné na zachovanie, prípadne vylep-šenie fyzikálnych vlastností a výživovej hodnoty potravín. Základnou požiadavkou je, aby boli zdraviu neškodné. Ich zoznam je v Potravi-novom kódexe SR.

Kontaminanty sú všetky cudzorodé látky, ktoré majú svoj pôvod zo znečisteného životného prostredia, napríklad ťažké kovy, mykotoxí-ny, PCB látky a pod. Ich maximálne prípustné koncentrácie sú tiež uvedené v Potravinovom kódexe SR.

Rezíduá pochádzajú zo zbytkov biologicky aktívnych látok použí-vaných na zvýšenie produkcie, resp. na ochranu pred chorobami v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Ich koncentrácie v potravinách sú limitované.

Logicky si ako spotrebitelia a konzumenti potravín kladieme otáz-ku, prečo je nutné pridávať do súčasných potravinárskych produktov tieto látky? Nie je ich totižto málo, odborníci hovoria až o 7 500 rôznych látkach, ktoré sa v potravinárskych tovaroch nachádzajú v niektorej z hore uvedených kategórií. U každej je možné nájsť od-borné zdôvodnenie, prečo sa musí použiť v niektorej fáze výroby, aké negatívne dôsledky pre ekonomiku by jej nepoužitie znamena-lo. Už menej hlasno sa spotrebiteľ dozvedá o negatívnych účinkoch na jeho zdravie. Je síce pravdou, že súčasná európska legislatíva prikazuje výrobcom a distribútorom informovať spotrebiteľa o prítom-nosti týchto látok v potravine, ale spôsob, akým sa to vykonáva, je diskutabilný. Informácie sú často neúplné, príliš nejasné a veľakrát

aj nečitateľné. Kontrola prítomnosti cudzorodých látok v potravinách sa navyše nedá vykonávať priebežne, skôr ide o exemplárne výsled-ky, o ktorých sa spotrebiteľská verejnosť informuje len sporadicky a zvyčajne len vtedy, keď vznikol problém väčšieho rozsahu (napr. otrava z pokazených potravín, spracovanie nekvalitnej suroviny do mäsových výrobkov, zistenie nebezpečných mykotoxínov v pive, ale-bo chlebe atď.).

Osobitným problémom pre výrobcov potravín, ale napríklad aj právnikov, sú aditívne látky, ktoré majú tzv. prirodzený pôvod – sú organickou zložkou príslušnej suroviny na výrobu potravinového produktu. Takéto látky sa napríklad nemusia uviesť na obaloch po-travín a pritom môžu byť pre niektoré skupiny spotrebiteľov vážnym problémom. Týka sa to viacerých aromatických látok ale aj farbív. To môže v konečnom dôsledku vyvolať nielen zdravotné problémy v podobe alergií na strane spotrebiteľov, ale aj legálne obchádzanie legislatívnych noriem (napr. povinnosti deklarovať na obaloch prítom-nosť rizikových látok) na strane výrobcov.

Obal z potravín ako ekologický problém

Tlak na zvyšovanie priemyselne vyprodukovanej potraviny s rôz-nou dobou trvanlivosti a použiteľnosti vyvolal zákonite potrebu tie-to produkty v masovom merítku baliť. Odhaduje sa, že až polovica hmotnosti komunálnych odpadov vyprodukovaných priemerným obyvateľom SR pripadá na rôzne druhy obalov a obalového materiá-lu spotrebovaného v súvislosti s potravinami a stravovaním človeka. Je zrejmé, že ústup od klasickej formy stravovania v domácnostiach priniesol požiadavky na dávkovanie jednotlivých porcií dennej stravy vo vhodnom balení, pričom v okamihu skonzumovania sa v značnej miere tieto materiály stávajú pre človeka odpadom. Otázkou je, aká je ďalšia cesta týchto, vo svojej podstate druhotných surovín? Sor-timent obalových materiálov z dreva, papiera, kartónu, lepenky, skla, plastov, tkanín, kovov a ďalších požívateľných látok je dnes sku-točne veľmi široký, všimneme si aspoň niektoré najviac používané.

Konzervové krabice sa vyrábajú z hliníka o čistote 99,5 % alebo s malým podielom mangánu. Hliníkové tuby sa vyrábajú z vysoko čis-tého hliníka. Hliníkové fólie sa vyrábajú z hliníka bežnej proveniencie s obsahom nečistôt vo forme kremíka, železa, stôp medi. Fólie bez ďalších povrchových úprav sa používajú pre neagresívne potraviny (ako sú napr. čokoládové výrobky, cigarety), do téglikov na pleťové krémy, na uzávery fliaš, pre misky na hotové jedlá v mraziarenstve, verejnom stravovaní a pod.

Sklo je osvedčený obalový materiál a veľmi dobre obstojí i v porov-naní s novšími materiálmi. K jeho prednostiam patrí veľká chemická odolnosť, dobrá omývateľnosť, možnosť sterilizácie obalov, či ľahká dostupnosť suroviny na výrobu skla. Nevýhodou sklených obalov je krehkosť a značná hmotnosť. Niekedy tiež vadí menšia tepelná vodivosť skla a jeho menšia odolnosť k teplotným zmenám. K nevý-hodám patrí aj značná energetická náročnosť výroby skla. Sklené obaly sú určené najmä pre výrobky tekuté ale aj pre kašovité, práš-kové, kusové v náleve alebo sušené. Uzávery fliaš patria k funkčne najdôležitejším častiam sklených obalov. Vyžaduje sa predovšetkým, aby dobre tesnili a aby boli hygienické. Dokonalá tesnosť je nutná predovšetkým u obalov so sterilizovanými výrobkami ale aj u nápojov sýtených oxidom uhličitým. Plasty sa uplatňujú u sklených obalov predovšetkým ako súčasť uzáverov alebo ako ochrana skla pred mechanickými vplyvmi. Širokohrdlové sklené obaly sú zastúpené predovšetkým konzervovými (zaváraninovými) fľašami. Vyrábajú sa vo veľkosti asi od 0,15 litrov do 5 litrov a majú prevažne valcový tvar. Pokiaľ ide o materiál na viečka, prevažná väčšina typov sa vyrába z oceľového pocínovaného plechu, len viečka Omnia a Pano bývajú z hliníkového plechu.

Plasty konkurujú skleným obalom aj ako obalový prostriedok, majúc na mysli predovšetkým dnes už široký sortiment fliaš. Veľkou prednosťou fliaš z plastov v porovnaní so sklenými je ich malá hmot-


nosť a spravidla lepšia odolnosť voči nárazom. Ako prednosť sa vníma aj možnosť výroby oveľa rozmanitejších tvarov dutých obalov. Keďže s plastovými obalmi (hlavne nápojové fľaše) sa spájajú aj eko-logické problémy, je snaha vyvinúť obal, ktorý by sa po spotrebovaní obsahu rozpustil vo vode a tak zlikvidoval.

Okrem bežných obalovín sa v potravinárstve používajú také mate-riály, ktorých spoločnou vlastnosťou je požívateľnosť. Chemicky sú veľmi rôznorodé, základom však väčšinou bývajú tri hlavné skupiny živín – cukry, bielkoviny a lipoidné látky. Okrem toho sem možno zaradiť i niektoré syntetické látky. Všetky požívateľné obalové materiály sa vyrábajú hlavne vo forme mäkkých (fóliových) obalov alebo povlakov. Zásadne sa môžu uplatniť vo funkcii bežných spotre-biteľských obalov, teda aj na ochranu pred vonkajším znečistením. V tom prípade by sa mali z potraviny pred upotrebením odstrániť, pretože ich požívateľnosť je len zárukou zdravotnej nezávadnos-ti potraviny, s ktorou sú v tesnom kontakte. Druhou možnosťou je konzumovanie obalov spolu s balenou potravinou, buď v pôvodnom stave, prípadne po vhodnej úprave (napr. po rozpustení, povarení, prípadne za použitia enzýmov). Táto alternatíva predpokladá ochranu požívateľného obalu pred znečistením. Jednoduchým jedlým oba-lom je vlastne i vrstva ľadu, ktorou sa poťahujú niektoré zmrazené potraviny, aby nevysychali a neoxidovali. Niektoré sacharidy a látky im podobné majú vlastnosti, ktoré dávajú predpoklady k vytvoreniu jedlých obalov. Obalovým materiálom, ktorý sa odporúča aj ako jedlý, je amylóza vo forme fólií alebo povlakov. Za požívateľné sú označované vo vode rozpustné deriváty celulózy (napr. metylceluló-za a karboxymetylcelulóza), z ktorých možno pripraviť transparentné fólie i povlaky. Štruktúrne blízky polysacharidom je pektín, ktorý sa aplikuje ako jedlý obal (povlak) vo forme vápenatých solí. Ako jedlé obaly sa používajú algináty, ktoré sa získavajú priemyselne z hne-dých rias a svojimi vlastnosťami sú podobné pektínom. Alginátové povlaky boli napríklad aplikované na opracovanú hydinu, a tiež na výrobu umelých čriev. Druhá veľká skupina jedlých obalov vychádza z proteínov. Praktický význam má predovšetkým želatína. Výhod-nosť želatínových filmov pri tvorbe jedlých obalov bola oceňovaná vo farmácii, zavádza sa však i v rade portavinárskych odborov (pre jedlé oleje, tuky, aromatické látky, vitamínové preparáty a i.). Tretia skupina požívateľných obalových prostriedkov vychádza z lipidov. Ide teda o látky odolné voči vode, s pomerne malou priepustnosťou pre vodné pary. Uvedené vlastnosti predurčili niektoré z látok tejto skupiny (predovšetkým vosky v tenkej vrstve na povrchu plodov a lis-tov rastlín) na ochranu tkanív pred vysychaním a pre ich vystuženie. Vosky možno použiť ako požívateľné povlaky, pretože sú chemicky pomerne stále a väčšinou i fyziologicky celkom nezávadné. Tenké voskové povlaky sa používajú na ovocie a zeleninu, aby sa zabránilo stratám vyparovaním, znížilo sa vyprchanie aróm a predišlo mikrobi-álnej infekcii.

Najintenzívnejšie sa však obaly a obalové materiály sledujú z hľa-diska kontaminujúcich cudzorodých látok. Pritom sa skúmajú vzťahy medzi látkovým zložením obalu a uvoľňovaním rôznych látok prcha-ním a vylúhovaním. Pri vzájomnom styku požívatín s rôznymi obalmi dochádza prakticky vždy k migrácii určitých, niekedy celkom nepatr-ných množstiev rôznych látok do potravín. Cudzorodé látky nemožno z potravín celkom vylúčiť, ale je nutné dbať, aby ich obsah nepresia-hol fyziologicky prijateľné medze.

Stravovanie a environmentálne zdravie

Pojem environmentálne zdravie vyjadruje súvislosť ľudského zdravia a životného prostredia. Vznikol prekladom medzinárodne používaného termínu environmental health. Vzdelávanie a výchova k environmentálnemu zdraviu sa v rámci školského systému vníma ako významná súčasť zdravotníckej prevencie.

Základným predpokladom pre udržateľný dobrý stav zdravia sú-časnej a budúcej populácie je poznanie súvislostí medzi environ-

mentálnym zdravím a životným štýlom (v rámci neho aj stravovaním) a tiež pochopenie princípov environmentálneho zdravia. Vysoká úro-veň environmentálneho a zdravotného povedomia je výsledkom sys-tematického a trvalého vzdelávania, ktoré sa začína už v útlom veku dieťaťa, pokračuje na základných, stredných a vysokých školách a v rôznych podobách sa rozvíja po celý život človeka. Environmen-tálne zdravie doposiaľ nespĺňa predpoklady vedného odboru, preto túto problematiku možno pokladať skôr za interdisciplinárnu. Medzi ciele edukácie v oblasti environmentálneho zdravia podľa WHO patria:

• porozumieť vzťahom medzi faktormi životného prostredia a zdra-via, medzi ekonomickým rozvojom, životným prostredím a zdra-vím v rámci ekosystému;

• uvedomiť si postavenie environmentálneho zdravia v historic-kom kontexte, pri zohľadňovaní technologických zmien, ekono-mického rozvoja a sociálnej organizácie;

• opísať základné požiadavky pre zdravé životné prostredie;• hodnotiť reálne závery a metódy merania kvality životného pro-

stredia a ohrozenia zdravia;• posúdiť dôležitosť pracoviska pre environmentálne zdravie;• poznať sociálne a ekonomické výstupy ovplyvňujúce zdravie;• uvedomiť si a správať sa s ohľadom na veľkú povinnosť a zodpo-

vednosť každého človeka k environmentálnemu zdraviu;• uvedomiť si význam potravy pre človeka;• opísať vplyv domácnosti na zdravie, nebezpečné odpady, po-

trebu energie pre človeka;• poznať globálne problémy ľudstva v korelácii s environmentál-

nym zdravím.

Súčasné trendy v stravovaní

Už dlhodobo sa konštatuje, že žijeme v civilizačnej epoche cha-rakterizovanej rýchlymi zmenami a intenzívnym životným tempom. Významným faktorom je aj intenzívny pohyb obyvateľstva medzi kraji-nami a kontinentmi. Dôsledkom toho je aj snaha poznávať, hodnotiť či klasifikovať jednotlivé potraviny a tzv. cudzie kuchyne. Aj výrobco-via potravín pod vplyvom týchto skutočností zmenili svoje aktivity, čo ovplyvnilo dynamický vývoj v oblasti produkcie a distribúcie potravín. Odrazilo sa to v zmenách stravovacích zvyklostí obyvateľov Európy, vrátane Slovenska, najmä pod vplyvom nasledujúcich fak-torov:

• možnosť rýchlej dopravy, kratšia pracovná doba, predlžovanie dovoleniek a zjednodušenie pasových formalít;

• postupné odstraňovanie colných bariér najmä medzi členskými a pristupujúcimi krajinami EÚ;

• zjednocovanie potravinárskej legislatívy s dôrazom na zníženie rizík falšovania potravín;

• postupné znižovanie podielu potravín z vlastnej produkcie (sa-mozásobovanie) a jej nahradzovanie nákupom v obchodných systémoch;

• zvyšovanie počtu aktívnych informácií o potravinách, ich význa-me pri formovaní vlastného výživového modelu, prekonávanie zaužívaných tradícií v stravovaní najmä u mladších vekových skupín;

• vplyv zvyšovania príjmov u väčšieho počtu spotrebiteľov po-travín, ako aj orientácia na lepšie využívanie voľného času, čo vyvoláva vyšší záujem o jednoduchšie a pohotovejšie postupy prípravy pokrmov;

• kapitálové prepojenie medzinárodných výrobných potravinár-skych koncernov dovoľuje rýchlejšie prenikanie najnovších ve-decko-výskumných poznatkov a nových potravín najmä na trhy vyspelejších krajín, deje sa tak v krátkych časových horizontoch a v podstate súčasne;

• s poklesom ťažkej fyzickej práce u významnej skupiny spotrebi-teľov sa začal výraznejšie meniť aj podiel energeticky bohatších



potravín na celkovej skladbe stravy;• spotrebiteľská verejnosť má stále viac vedomostí o tzv. racionál-

nej výžive a svoj záujem o konkrétne produkty orientuje v duchu týchto požiadaviek;

• stále pokračuje znižovanie počtu obyvateľov žijúcich na vidieku, zvyšuje sa podiel osobných dopravných prostriedkov, t. j. klesa-jú možnosti prirodzených pohybových aktivít;

• význam reklamy, jej serióznosť vo vzťahu k potenciálnym zákaz-níkom, evidentný vzostup podielu agresívnej (niekedy až neetic-kej) reklamy, mylná, zavádzajúca reklama.

Z analýzy potravinárskeho trhu v ostatných rokoch vyplýva, že roz-voj spotreby je predovšetkým ovplyvňovaný záujmom zákazníka. Je teda taktické uvádzať na trh nové produkty v predstihu pred zá-ujmom spotrebiteľa. Výrobca potravín, ktorý si chce vybojovať so-lídne postavenie na trhu, by mal vziať do úvahy tzv. marketingovú

optiku, ktorá v sebe zahrňuje najmä tieto kategórie:• kvalita – reklama – farba – optimálne predajné podmienky

– trvanlivosť – možnosť moderných foriem predaja (napr. samo-obsluhy) – chladiaci reťazec (skladovanie, distribúcia, spotrebi-teľ) – podmienky dopravy a rozvozu do predajnej siete.

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že iniciatíva zákazníka na po-trebe inovovať potravinárske výrobky nie je významná. V oblasti stravovania je badateľná skôr náklonnosť ku tradíciám predkov. U mládeže je možné viac očakávať, že bude propagátorom nových dru-hov potravín. Je to pochopiteľné, pretože práve mládež výraznejšie mení svoj životný štýl, má väčšiu radosť zo života, nie je ľahostajná ku kvalite životného prostredia, viac sa zaujíma o otázky výživy a aj o prostredie, v akom sa strava konzumuje.


Kresba: M

arian Horváth



Od vidiel po vidličkuStravovanie väčšinou tvorí veľkú časť ekologickej stopy obyvateľov vyspelých krajín. Prečo je to tak? Pred-stavte si vaše obľúbené jedlo (prípadne potravinu) a vkreslite ho do prázdnej bubliny. Potom okolo nej načrtnite celú jeho púť od vidiel až po vidličku na vašom stole.

Kam pokračuje cesta jedla od vidličky? Čo sa stane so vzniknutým odpadom?

Na základe náčrtu si do tabuľky zaznamenajte všetky súvislosti vášho obľúbeného jedla s kategóriami ekologickej stopy. Ako by bolo možné zmenšiť jeho ekostopu?

Názov jedla: Vplyv jedla

na ekologickú stopuNávrhy na zmenšenie

ekologickej stopy jedla

Elektrina

Kúrenie

Voda

Odpad

Doprava

Budovy a pozemky

Nákup a vybavenie

Vedeli by ste povedať, prečo majú jedlá z mäsa väčšiu ekostopu ako bezmäsité jedlá?



Codex AlimentariusKomisia Codex Alimentarius je medzinárodný orgán, ktorý bol založený v roku 1963 Organizáciou pre vý-živu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), s cieľom vytvárať normy a smernice pre bezpečnosť potravín. Hlavným účelom je podľa oficiálnej stránky kódexu zabezpečenie:

1. porovnateľnej úrovne kvality potravín v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov na celom svete,2. správnych praktík pri obchodovaní s potravinami.

Členmi kódexu je asi 170 krajín, v ktorých žije väčšina obyvateľstva Zeme. Tieto krajiny participujú na ná-vrhoch noriem a veľmi často ich implementujú do svojich národných kódexov. Slovenská republika bola za riadneho člena prijatá v roku 1994.

V kódexe sa nachádzajú tisíce noriem, ktoré možno rozdeliť do dvoch základných kategórií:

1. všeobecné – platia pre všetky potraviny (normy z oblasti hygieny, označovania, reziduí pesticídov a veterinárnych liečiv, potravinových aditív, kontaminantov, inšpekcie a certifikačného systému dovo-zu a vývozu, metód analýz a vzorkovania);

2. špecifické – platia pre konkrétne potraviny alebo skupiny potravín: obilniny a strukoviny, tuky a oleje, ryby a výrobky z rýb, čerstvé ovocie a zelenina, spracované a mrazené ovocie a zelenina, ovocné džúsy, mäso a mäsové výrobky, bujóny a polievky, mlieko a mliečne produkty, výrobky z cukru a kakaa.

Normy pre jednotlivé druhy potravín sú vypracované podľa pevne stanovených kategórií. Pokúste sa tieto kategórie priradiť k informáciám, ktoré obsahujú:

Kategória:

Oblasť

Popis

Základné zloženie

Potravinárske prídavné látky

Prímesy

Hygiena

Balenie, preprava a uskladnenie

Označovanie

Metódy analýzy a vzorkovania

Obsahuje:

informácie o zložení výrobku, kritériá a charakteristiky kvality, povinné a optimálne prísady

definíciu výrobku alebo skupiny výrobkov prípadne produktov, z ktorých sú vyrobené

zoznam testov potrebných pre zabezpečenie súladu potraviny s požiadavkami normy

názvy aditív a maximálne povolené množstvá, ktoré môžu byť do výrobkov pridané

limity pre kontaminanty, ktoré sa môžu vo výrobku vyskytnúť

požiadavky na balenie a použité obalové materiály

názov výrobku, pre ktorý sa norma vzťahuje a účel, na ktorý bude použitý

ustanovenia týkajúce sa názvu výrobku, s cieľom nezavádzať spotrebiteľa o pôvode výrobku

obsah patogénnych mikroorganizmov, toxínov a iných škodlivých látok v takých množ-stvách, aby neohrozili ľudské zdravie

Názory na tento kódex sa rôznia. A takto znejú niektoré z nich: Štandardy Kódexu sú úplnou potupou slobody ľudí k prístupu k čistej, zdravej potrave a prospešným živinám. Mohli by ste oponovať, že limity „prídavných komponentov“ v potravinách sú namieste a že ich účinná kontrola je potrebná. Skúsme to nazvať inak: priepustnosť škodlivín na svetový trh, pri ktorých stanovenie a dodržanie limitov možno stále považovať za humánny čin. Populačná kontrola za peniaze, takto najjednoduchšie možno opísať Codex Alimentarius, vedený USA a primárne kontrolovaný veľkými farmaceutickými spoloč-nosťami, s cieľom redukcie svetovej populácie zo súčasného odhadu 6 692 miliardy na udržateľných 500 miliónov – čo je redukcia o cca 93 percent. (Zdroj: www.nwoo.sk, www.zeitgeistmovement.sk)

Aký je váš osobný názor na Codex Alimentarius?


Označovanie potravínPodľa zákona o potravinách (č. 152/1995) každý, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiest-ňuje na trh, je povinný ich označiť v slovenskom jazyku týmito údajmi:

Podľa zákona je na trh zakázané umiestňovať potraviny: a) iné ako zdravotne neškodné; b) klamlivo ozna-čené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom (uvádzanie nepravdivých, zavádzajúcich alebo skresľujúcich informácií); c) neznámeho pôvodu; d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume mini-málnej trvanlivosti. Stretli ste sa už v obchodoch s porušením tohto zákazu?

O čom sa z obalu potraviny nedočítate?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Čo znamenajú tieto logá na obaloch potravín?

1. 3.


2.



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 8: ODPAD

ODPADProdukcia odpadov v SR v európskom kontexte

Odpad je v prírode pojem neznámy, opadané lístie či telo živočí-cha – to všetko je surovinou pre ďalšie skupiny organizmov.

Človek vytvára odpady takmer pri každej činnosti (priemysel, do-prava a pod.). Veľká skupina odpadu, ktorý produkujeme denne my všetci, sa nazýva komunálny odpad. Jeho tvorbu môžeme ovplyv-niť. A práve o komunálnom odpade (KO) bude nasledujúca lekcia.

Zákon o odpadoch (223/2001 Z. z.) definuje komunálny odpad ako všetky veci, ktorých sa chce ich držiteľ zbaviť. Okrem odpadu z domácností sem patrí aj odpad z údržby verejných priestranstiev, zelene, parkov a cintorínov.

Najviac komunálnych odpadov sa v rámci Európy produkuje v zá-padných krajinách. Súvisí to s konzumným životným štýlom. V Dán-sku v roku 2008 vyprodukovali až 802 kg KO na obyvateľa. Priemer dnešnej EÚ je 524 kg na obyvateľa. Na Slovensku sa vytvorilo 331 kg KO na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2007 je to až o 22 kg viac. Tvorba KO v mnohých krajinách stúpa, Nemecko je svetlou výnimkou (obrázok 24).

V EÚ 27 sa skládkuje priemerne 40 % komunálnych odpadov, 20 % sa spaľuje a 40 % sa materiálovo zhodnocuje (kompostova-nie a recyklácia). Lídrom recyklácie je jednoznačne Nemecko, ktoré takmer polovicu svojho KO zrecykluje a ďalších 17 % skompostuje. Spolu s Holandskom skládkujú len 1 % KO. Na chvoste je Rumun-sko a Bulharsko, ktoré skládkujú takmer 100 % KO.

Na Slovensku sa prevažná väčšina komunálneho odpadu skládku-je – až 76 %. 9 % sa spaľuje s využitím energie a len 6 % sa materiá-lovo zhodnocuje vrátane kompostovania.

Odpady a legislatíva

Základnými zákonmi v odpadovom hospodárstve sú Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a Zákon č. 529/2002 Z. z. o oba-loch. Oba zákony boli od svojho vzniku už mnohokrát novelizované. Slovensko ako člen EÚ musí do svojej legislatívy transponovať aj eu-rópske legislatívne rámce.

Smernica o skládkovaní odpadov č. 1999/31/ESTáto európska smernica je pre Slovensko dosť dôležitá, pretože

mení trend odpadového hospodárstva od skládkovania ku recyklá-cii a energetickému zhodnocovaniu odpadov. Ukladá povinnosť uzatvoriť skládky odpadov, ktoré nespĺňajú prísne environmentálne kritériá.

Výrazný posun je aj v oblasti nakladania s bioodpadom (biologicky rozložiteľný odpad – BRO), pretože smernica obmedzuje ukladanie BRO na skládky odpadov nasledovne:

• do r. 2010 znížiť množstvo BRO ukladaného na skládky o 25 % úrovne z r. 1995



Smernica o odpade č. 2008/98/ESTáto smernica je základom moderného európskeho odpadové-

ho hospodárstva. Definuje stav konca odpadu – stav, kedy odpad prestáva byť odpadom, napríklad keď sa stáva druhotnou surovinou. Zaoberá sa predchádzaním vzniku odpadov a ich opätovným použi-tím, teda prevenciou. Členským štátom EÚ ukladá povinnosť vypra-covať a vyhodnocovať programy predchádzania vzniku odpadu. EÚ chce aj prostredníctvom tejto smernice oddeliť hospodársky rast od rastu produkcie odpadov.

Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch Tento zákon stanovuje hierarchiu v odpadovom hospodárstve:• Minimalizácia – predchádzanie vzniku odpadov – najlepší odpad

je ten, ktorý vôbec nevznikne.• Recyklácia – materiálové zhodnotenie odpadov – ak sa vzniku

odpadu už nedá zabrániť.• Spaľovanie – energetické zhodnotenie odpadov – ak sa vzniknu-

tý odpad nedá recyklovať.• Skládkovanie – zneškodnenie odpadov na skládke – ak sa vznik-

nutý odpad nedá zhodnotiť materiálovo a ani energeticky.

Nakladanie s odpadom na Slovensku je v skutočnosti presne opačné – najviac odpadu sa skládkuje, potom spaľuje a recyklácia je na poslednom mieste.

Výsledkom transpozície smernice 1999/31/ES je zákaz zneškod-ňovať na skládkach bioodpad zo záhrad, parkov cintorínov a verejnej zelene – tzv. zelený bioodpad. Tento zákaz platí od 1. 1. 2006.

Od 1. 1. 2010 sú obce povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov a skla. Zákon však nijako nekvantifikuje, aký separo-vaný zber to má byť, neurčuje hustotu zberných nádob na obyvateľa, frekvenciu zvozov, účinnosť systému separovaného zberu (množstvo materiálovo zhodnotených odpadov na obyvateľa za rok).

Pôvodne mal platiť od 1. 1. 2010 zákaz zneškodňovať na sklád-kach bioodpad z kuchynských a reštauračných zariadení – tzv. ku-chynský bioodpad. Tento zákaz sa na nátlak samospráv presunul, kým Slovensko nebude mať stratégiu obmedzovania ukladania bio-logicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov. Slovensko však musí plniť vyššie uvedené prísne kritériá smernice EÚ 1999/31/ES o znižovaní množstva BRO ukladaného na skládky. Bez prísnej legis-latívy, návodu pre samosprávy ako na to a bez finančných podpor-ných mechanizmov to ale nesplní.

Minimalizácia

Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Problému, odpadu, predchádzajme a nemusíme potom riešiť, čo s ním. My sami máme denne množstvo príležitostí, ako odpad nevytvárať. Navyše, mnohé privíta aj naša peňaženka, keďže ide často o lacnejšie riešenia:

Nakupovanie• nepodliehajme reklame a módnym trendom, kupujme len to,

čo skutočne potrebujeme – veci trvácne, kvalitné a nadča-

Obrázok 24: Tvorba komunálneho odpadu vo vybraných krajinách EÚ (Zdroj: Eurostat).


sové, vyhýbajme sa veciam jednorazovým a takým, čo rýchlo vyjdú z módy. Uvedomme si, že takmer všetko, čo v obchode kupujeme, sa raz stane odpadom.

• pri nákupoch uprednostňujme veľké balenia – vyhýbajme sa zbytočne zabaleným tovarom.

• nakupujme do vlastných sáčkov – najmä chlieb, pečivo, ovo-cie a zeleninu, na nákupy používajme trvácnu tašku.

• kupujme nápoje vo vratných fľašiach – sú znova naplnené, čím nevznikne odpad.

• kupujme mlieko v mliečnych automatoch do prinesených obalov.

Domácnosť• pime vodu z vodovodu – v mnohých mestách a obciach Slo-

venska sa voda z vodovodu kvalitou vyrovná balenej vode, je výrazne lacnejšia a takmer „bezodpadová“.

• mnohé veci sa dajú ešte opraviť a nemusia skončiť v koši.

Kompostovanie • bioodpad tvorí až 40 % komunálneho odpadu. Je možné vyrobiť

si z neho kvalitný kompost, ktorý je výborným zdrojom živín v zá-hradke, zlepšuje pôdu a rast rastlín. Domácim kompostovaním môžeme podstatne minimalizovať množstvo zmesového komu-nálneho odpadu.

Viete, že...• Jedna vratná fľaša je počas svojej životnosti priemerne 50

krát naplnená. • Jednorazová plienka spotrebuje 3,5 krát viac energie, 8 krát

viac neobnoviteľných materiálov a 90-krát viac obnoviteľ-ných materiálov ako látková plienka.

• Na výrobu jednorazovej plienky je potrebná energia, ktorá umožní vyprať látkovú plienku 200-krát.

• Používanie bavlnených plienok je približne o 50 % lacnejšie ako používanie jednorazových plienok.

• Voda z vodovodu má 300-krát menšiu ekologickú stopu ako balená voda z PET fliaš.

• Na 1 l vody v PET fľaši sa spotrebuje približne 0,2 l ropy.

Recyklácia

Recyklácia sa nazýva aj materiálové zhodnotenie odpadu. Ak odpady už museli vzniknúť, mali by sme sa postarať o ich recykláciu, pretože my, ako pôvodcovia odpadu, nesieme za ne zodpovednosť. Preto by sme mali už pri kúpe uprednostniť také veci, z ktorých od-pady sa dajú ľahko recyklovať.

Každá obec má svoj vlastný systém separovaného zberu odpadov a mala by pravidelne oboznamovať občanov, čo patrí do zberných nádob, kedy sú zvozy a kam s ďalšími druhmi odpadu. Všeobec-ne ale platia ustálené farby pre isté druhy odpadu: papier – modrá, plasty – žltá, sklo – zelená, kovy a nápojové kartóny – červená/oranžová a bioodpad – hnedá farba.

Niekedy býva číre sklo v bielych zberných nádobách a aj na nápo-jové kartóny majú niektoré samosprávy biele kontajnery. Vždy by ale na zbernej nádobe malo byť napísané, čo tam patrí a čo nie. Stačí sa riadiť takýmito inštrukciami.

Najlepšie je odpady triediť už rovno doma, každú komoditu do inej tašky alebo škatule. Keď sa škatuľa naplní, jej obsah vynesieme do príslušného kontajnera. Na roztrieďovanie vonku pri zberných nádo-bách, keď je všetko zmiešané v jednom koši, je už neskoro.

Recyklácia papieraDo modrých kontajnerov na papier väčšinou patria: noviny, ča-

sopisy, reklamné letáky, zošity, knihy (bez tvrdých obalov), škatule,

papierové obaly a iný papier. Z papiera nie je potrebné odstraňo-vať kovové spinky, plastové okienka z obálok, drobné lepiace pásky a pod. V papierňach sa tieto zložky oddelia z papieroviny sitami a magnetickými separátormi. Do kontajnerov nepatrí odpad z papiera uvedený v tabuľke 6.

Papier sa z modrých nádob zváža, dotrieďuje na dva druhy: novi-nový papier (noviny, časopisy, reklamné letáky, zošity, knihy a iný papier) a kartón a následne sa z neho vyberajú nečistoty (plasty, tetrapaky a pod.).

Novinový papier sa spracováva v iných papierňach ako kartón, vy-rábajú sa z neho noviny, recyklovaný papier, zošity, toaletný papier, servítky, vreckovky a pod. U nás sú takéto papierne napr. v Harman-ci a v Žiline. Kartón sa používa na výrobu tzv. flutingu – vnútorná vlni-tá vrstva v kartóne. Na Slovensku sa kartón spracovával v Štúrove, v súčasnosti sa vyváža do zahraničia.

Viete, že...• Na výrobu 1 t papiera z celulózy sa spotrebuje 240 m3 vody, 4

700 kWh energie a 2 stromy.• Na výrobu 1 t papiera zo zberu sa spotrebuje 0,18 m3 vody,

2 750 kWh energie a 0 stromov.• Bez zberového papiera by boli noviny tak drahé, že by ich nikto

nekupoval.• Recykláciou 110 t papiera sa zachráni 1 ha 80 ročného lesa.

Recyklácia plastovPlasty sú veľmi variabilná skupina materiálov. Najčastejšie druhy plas-

tov sú: (v zátvorke sa nachádza číslo podľa medzinárodného označenia, ktoré zvykne byť uvedené v tzv. recyklačnom trojuholníku – obrázok 25)

Do modrých kontajnerov NEPATRÍ:

PREČO?

kopírovací (karbónový) papier je na ňom viac karbónového prachu ako papiera, takže znečistí všetko okolo

silno znečistený papier – od potravín, z maľovania, mastný papier

môže znečistiť a znehodnotiť ostatný papier

letáky a časopisy v igelito-vých obaloch, rôzne plastové euroobaly

sú z plastu, papiere z nich treba vybrať

nápojové kartóny (tetrapaky), papier potiahnutý fóliou (obaly z kávy, pudingov a pod.)

nie je to len papier ale spojenie materiálov plast a papier, niekedy aj hliník; patria do čer-vených nádob, spracovávajú sa iným spôsobom

Tabuľka 6: Odpad z papiera, ktorý nepatrí do modrých kontajnerov.

Obrázok 25: Príklad označenia plastov v zmysle vyhlášky č. 210/2005 Z. z.

LEKCIA 8: ODPAD


• PET (1) – nápojové fľaše,• HDPE (2) – fólie (mikroténové sáčky), aviváže, • PVC (3) – rúry, okná,• LDPE (4) – fólie, igelitky, • PS (5) – tégliky (jogurt), • PP (6) - šampóny, • ABS – skelet televízorov, monitorov. To, čo patrí alebo nepatrí do žltých kontajnerov na plasty, závisí

od systému zberu v obci. Niekde z plastov vyberajú len PET fľaše a fólie, inde ich dotrieďujú až na 12 kategórií rôznych materiálov.

Všeobecne však možno konštatovať, že do nádob na plasty NE-PATRIA: veľmi znečistené plasty, obaly so zvyškami obsahu (napr. fľaše s motorovým olejom, tégliky so zvyškami jogurtu a pod.). PET fľaše je treba ZOŠLIAPNUŤ, aby v kontajneri zaberali menej miesta.

Plasty sa dotrieďujú podľa druhov a PET fľaše aj podľa farieb. Mäk-ké plasty (fľaše, fólie) sa lisujú do balíkov a odovzdávajú na zhodno-tenie. V recyklačnom závode sa daný druh plastu prevažne pomelie, odstránia sa prímesi a nečistoty. Výsledný produkt je tzv. regranulát – plastové guľôčky, ktoré sú surovinou pre ďalšie výrobky.

Z PET regranulátu sa vyrábajú polyesterové tkaniny (napr. fleecové bundy). Existuje aj technológia Bottle-to-bottle, kedy sa z regranulátu vyrábajú znova PET fľaše. Z LDPE regranulátu sa vyrábajú rôzne fólie (napr. vrecia na odpady).

Mnohé plasty sa recyklujú ako zmes (napr. PE + PP + PS). Zo vzniknutej zmesi sa vyrábajú napríklad lavičky, koly do plotov a viníc, dlaždice na chodníky alebo odpadkové koše. Takáto recyklácia sa označuje pojmom downcykling – z výrobku sa vyrobí menej hodnot-ný výrobok, ktorý po doslúžení už skončí väčšinou na skládke. V podstate okrem technológie Bottle-to-bottle je väčšina technológií re-cyklácie plastov downcykling, preto by sme sa mali snažiť predchádzať vzniku plastového odpadu jeho minimalizáciou.

Viete, že...• Na jednu fleecovú bundu je treba približne 50 PET fliaš. • Na výrobu 1 kg PET sa spotrebuje 1,9 kg ropy a 23 kWh

energie. • Až 10 % svetovej produkcie plastov končí v moriach a oceá-

noch, kde vytvárajú plávajúce ostrovy odpadu a spôsobujú utrpenie množstvu živočíchov.

Recyklácia sklaPribližne 95 % odpadového skla tvoria obaly. Do zelených kon-

tajnerov na sklo patria: sklenené fľaše, zaváraninové poháre (bez obsahu!), tabuľové sklo, poháre a iné výrobky zo skla. Niekde sa zvlášť zberá farebné a zvlášť číre (biele) sklo. Pri skle je obzvlášť dôležité nevhadzovať do kontajnerov to, čo tam nepatrí. Sklo (na rozdiel od plastov a papiera) sa už ručne väčšinou nedotrieďuje a po približnom vybratí hrubých nečistôt putuje rovno do sklární. Do kontajnerov nepatrí odpad zo skla uvedený v tabuľke 7.

Sklo je veľmi dobre recyklovateľný materiál. Pretavením sklene-ných črepov v sklárni sa z nich môže vyrobiť nový obal znova a zno-va. Sklenené črepy sa tavia omnoho ľahšie ako primárna surovina, ktorá sa nazýva sklársky kmeň (sklársky piesok s prísadami) a preto sú pre skláreň veľmi dôležité. Na Slovensku sa sklo recykluje v sklár-ni v Nemšovej, kde sa z neho vyrábajú nové obaly.

Viete, že...• Recykláciou jednej vínovej fľaše sa ušetrí 0,4 kWh elektrickej

energie.• Výroba 1 t sklenených obalov z črepov zníži množstvo emisií

CO2 o 400 kg.

Recyklácia nápojových kartónovNápojové kartóny (tetrapaky) sú viacvrstvové kombinované materiá-

ly – VKM. Používajú sa ako obaly na mlieko, džúsy, vína a pod. Povrch tvorí vrstvička tenkej plastovej fólie (PE), ktorá vytvára dojem, že papier je povoskovaný. Hlavný skelet tvorí vrstva papiera s veľmi kvalitnými, dlhými vláknami. Papier predstavuje až 75 % obalu. Potom u niekto-rých obalov (najmä v prípade trvanlivých mliek a džúsov) nasleduje hliníková fólia. Nakoniec, pri styku s vnútorným obsahom, je ešte na-lisovaná tenká PE fólia.

Takýto obal, hoci väčšinou pozostáva z papiera, sa nedá spracovať s ostatným papierom. Keďže sú na ňom pevne nalisované iné mate-riály (plast, hliník), musí sa zbierať a spracovávať zvlášť. V niektorých mestách/obciach sa VKM zbierajú spolu s plastmi a pri dotrieďova-ní sa vyberajú. Inde sa zbierajú zvlášť, prípadne spolu s kovmi – do červených, prípadne oranžových nádob. Po dotriedení sa lisujú do balíkov a prepravujú na recykláciu.

V recyklačnom závode sa z tetrapakov vyrábajú dosky využiteľné v stavebníctve, podobne ako sadrokartón. Tetrapaky sa pomelú, vy-perú, vysušia a takáto drť sa následne zlisuje. Plast (PE) je pojivom a zabezpečí, že drť drží pokope, podobne ako drevotriesková doska. Navrch a naspodok sa ešte nalepí vrstva papiera a doska je hotová. Dosky sa využívajú na rôzne obklady, tepelné izolácie, záhradné chat-ky a pod. V druhom prípade sa tetrapaky pomelú na kašu, z ktorej sa potom extrahuje papierovina. Výsledkom je tzv. „nasávaná kartonáž“, z ktorej sa ďalej vyrábajú rôzne obaly, kvetináče a zakoreňovače.

Pri oboch spôsoboch však nejde o úplnú recykláciu ale o downcyk-ling – z výrobku sa nevyrobí podobný výrobok ako pri skle či kovoch. Z tetrapakového obalu sa už nikdy nevyrobí nový tetrapak. Preto je lepšie vyhnúť sa produkcii tetrapakového odpadu a používať iné obaly (sklenené fľaše, kupovanie mlieka v mliečnych automatoch do vlast-ných obalov, minerálky vo vratných fľašiach a pod.).

Recyklácia kovovKovy sú, podobne ako sklo, veľmi dobre recyklovateľný materiál.

Prevažnú väčšinu kovov v komunálnom odpade tvoria dva materiály: železo (Fe) a hliník (Al). Ľahko ich rozoznáme magnetom. V niekto-rých mestách/obciach sa zbierajú spolu s plastmi a pri dotrieďovaní sa vyberajú. Inde sa zbierajú zvlášť, prípadne spolu s tetrapakmi, do červených alebo oranžových nádob.

Produkcia hliníka z primárnych surovín je nesmierne náročná na elektrickú energiu. Vznikajú tiež nebezpečné priemyselné odpady

Do zelených kontajnerov NEPATRÍ:

PREČO?

porcelán (hrnčeky, taniere), keramika (kvetináče), kamene, štrk, hlina

nie je to sklo ale celkom iný materiál; pri recyklácii skla sa neroztaví a keramický črep/kamienok znehodnotí sklenený výrobok

drôtené sklápri recyklácii sa kovová mriežka nedá oddeliť od skla

zrkadlána skle je nanesená kovová (odzrkadľujúca) vrstva, ktorá sa nedá oddeliť

autosklápri recyklácii sa nedá oddeliť plastová fólia od skla

žiarivkyje to elektroodpad; obsahujú toxickú ortuť a luminofor, treba ich recyklovať osobitne

obrazovky, monitory (CRT)

je to elektroodpad; sú vyrobe-né z olovených skiel, obsahujú luminofor a treba ich recyklovať osobitne

Tabuľka 7: Odpad zo skla, ktorý nepatrí do zelených kontajnerov.

LEKCIA 8: ODPAD


– toxický červený kal. Preto je veľmi dôležité triediť hliníkové obaly, nielen nápojové plechovky, ale aj obaly z paštét, viečka z jogurtov, stanioly z čokolád a pod.

Vyhýbajme sa hliníkovým obalom – nápoje (pivo, nealko) kupuj-me radšej vo vratnej fľaši ako v plechovke, v domácnosti používajme namiesto alobalu servítky alebo plastovú fóliu.

Viete, že...• Za každou tonou vyrobeného hliníka je navyše 1,3 - 1,5 t to-

xického odpadu.• Recykláciou jednej Al plechovky sa ušetrí energia potrebná na

chod TV alebo počítača počas 3 hodín. • Celkové emisie skleníkových plynov sú pri oceli 4 - 5 krát nižšie

a pri hliníku až 40 krát nižšie, ak sa tieto materiály produkujú z vyseparovanej suroviny v porovnaní s primárnou surovinou.

Elektroodpad, objemný, stavebný a nebezpečný odpadTieto odpady sa najmä v niektorých menších obciach zbierajú vy-

ložením v predpísaný deň pred dom. Vo väčších mestách a najmä pri bytovkách sa často tieto odpady zberajú len na jar a na jeseň. Častejší zvoz by bol príliš nákladný. Občania tu majú možnosť kedykoľvek pri-niesť svoj odpad na zberný dvor. I napriek tomu ľudia vykladajú takéto odpady ku kontajnerom a vytvárajú tak neporiadok na sídlisku.

Elektroodpad je zmes rôznych materiálov: plasty, drevo (skelet televízorov), železo, PVC (izolácie káblov), olovené sklo (obrazovky), meď (káble), hliník, ťažké a vzácne kovy (najmä Pb, Sn, Au, Ag, Cu – plošné spoje, Hg – žiarivky a LCD displeje), kremík (čipy), PCB (kondenzátory), freóny a PUR pena (chladničky), luminofory (žiarivky, obrazovky) a iné.

Elektroodpad sa spracováva v špecializovaných linkách vo firmách, ktoré na to majú autorizáciu. Na oddelenie tak pestrého koktailu ma-teriálov sa používajú rôzne fyzikálne metódy. U nás sa elektroodpad spracováva napr. v Slovenskej Ľupči, Seredi (batérie), v Bratislave i v Košiciach.

Žiarivky, lineárne a aj úsporné (kompaktné), obsahujú ortuť vo for-me pár, ktorá na princípe výboja v zriedenom plyne umožňuje to, že ži-arivka svieti. Preto treba dbať na to, aby sa žiarivka nerozbila. Použité žiarivky treba odovzdať na zbernom dvore, kde ich uskladňujú v špe-ciálnych kontajneroch a odovzdávajú autorizovanému spracovateľovi. Na špeciálnych linkách sa zo žiariviek získava ortuť, sklo, luminofor (biely prášok) a hliníkové pätky.

Zistite si, kde sa vo vašej obci nachádza najbližší zberný dvor, kde sa dajú odovzdať takéto odpady. Je veľmi dôležité, aby najmä nebez-pečné odpady (batérie, žiarivky, elektroodpad, farby, oleje), ale tiež starý nábytok, okná, bytové jadrá, pneumatiky a pod., neskončili na skládke, pohodené pri kontajneroch a už vôbec nie vo voľnej prírode. Na zbernom dvore tieto odpady uložia do špeciálnych nádob podľa druhu a odovzdajú autorizovanému odberateľovi na ďalšie spracova-nie alebo zneškodnenie.

Staré lieky treba odovzdať do lekárne.

Viete, že...• Lineárna žiarivka obsahuje cca 10 mg ortuti, úsporná žiariv-

ka obsahuje cca 5 mg ortuti.• V LCD displejoch (ploché obrazovky a monitory, notebooky,

mobily) sa nachádzajú špeciálne tenké žiarivky na podsviete-nie displeja. 36-palcový LCD televízor obsahuje 16 - 80 mg ortuti, notebook 8 - 40 mg ortuti a mobil 1 - 5 mg ortuti.

Spaľovanie

Väčšina dnešných moderných spaľovní využíva energiu odpadu na výrobu elektrickej energie alebo tepla. Hovoríme o energetic-kom zhodnotení odpadu. Spaľovanie odpadu by podľa odpadovej

hierarchie malo prísť na rad až vtedy, keď sa odpad nedá recyklovať. Samozrejme, máme na mysli veľké spaľovne s riadeným procesom spaľovania a systémom čistenia spalín. Domáce spaľovanie odpa-du je zakázané!

Spaľovňa a spaľovanie odpadu však nesie so sebou aj nasledov-né riziká a nevýhody. Spaľovne predstavujú obrovské investičné projekty, ktoré zaťažia rozpočty samospráv a aj obyvateľov – napr. vysokými poplatkami za odpad. Aby sa investícia spaľovne rýchlo vrátila, spaľuje sa často aj dobre recyklovateľný materiál (plastové fólie, PET fľaše, noviny, kartón). Dochádza tým k strate cenných surovín. Spaľovne aj napriek systémom čistenia spalín bývajú vý-znamným zdrojom znečistenia ovzdušia. Ak sa v spaľovanom odpa-de nachádza PVC (niektoré obaly, elektroinštalačné lišty, potrubia, okná, nafukovacie hračky a pod.), čomu sa v praxi nedá zabrániť, pri spaľovaní dochádza k tvorbe jedovatých dioxínov. Jedným z výstu-pov spaľovne je toxický popol, ktorý obsahuje ťažké kovy a dioxíny a musí sa skládkovať.

Prečo nespaľujme odpad doma? Doma v peci alebo na záhrad-nom ohnisku, na rozdiel od veľkých spaľovní, nedokážeme zabez-pečiť dostatočnú teplotu a dostatočný prísun vzduchu. Pri spaľovaní plastov, gumy, textilu, drevotrieskových dosák a iného odpadu tak vznikajú veľmi jedovaté látky (monoméry plastov, plynný chlór, fos-gén, kyselina chlorovodíková, dioxíny, fenoly, sadze, decht, oxid uhoľnatý, kyanidy a iné). Tieto jedy sadajú na našu i okolité záhrad-ky, vzduch sa nedá dýchať. Odpady radšej vytrieďte a odovzdajte na zhodnotenie, prípadne na zneškodnenie. Podobne je to aj s biood-padom, ktorý je vlhký, zle horí a biely štipľavý dym obsahuje množ-stvo jedov uvedených vyššie. Zhrabané lístie, burinu, trávu je lepšie skompostovať ako spáliť.

Skládkovanie

Zneškodňovanie odpadu na skládkach je na samom konci odpadovej hierarchie. Malo by nastať až vtedy, keď odpad už nie je možné využiť inak. Realita je však úplne iná! Na Slovensku sa v súčasnosti skládkuje okolo 76 % odpadov.

Takéto nakladanie s odpadom však prináša viaceré nevýhody. Skládkovaním strácame cenné suroviny, ktoré by sme recykláciou ešte vedeli využiť. Skládky zaberajú nový a nový priestor v krajine, dochádza k znečisťovaniu okolia úletom ľahkých odpadov (napr. plastových tašiek) a k estetickému znehodnoteniu krajiny. Skládky sú zdrojom toxických výluhov a ovzdušie znečisťujú skládkovým plynom.

Biologicky rozložiteľný odpad – BRO (lístie, tráva, šupky z ovo-cia a zeleniny, zvyšky jedál a pod.) tvorí až 40 % zmesového komu-nálneho odpadu. Okrem toho, že na skládke zaberá zhruba polovicu priestoru, spôsobuje aj ďalšie problémy.

V telese skládky, bez prístupu vzduchu, začne BRO spolu s pa-pierom a drevom kvasiť, pričom vzniká skládkový plyn, ktorý obsahu-je okolo 40 % metánu (CH

4) a 55 % oxidu uhličitého (CO

2). Ďalej

obsahuje prímesi, ktoré spôsobujú zápach a sú toxické pre okolie. Štúdie ukazujú, že obyvateľstvo trvalo žijúce pri skládkach do 3 km, trpí zvýšeným výskytom rakoviny, leukémie a vrodených porúch u detí. Metán a oxid uhličitý sú skleníkové plyny, pričom metán má až 21-krát silnejší efekt. Aj toto bol dôvod, prečo EÚ v roku 1999 prijala Smernicu o skládkovaní odpadov, ktorá obmedzuje prísun BRO na skládky.

Tým, že sa BRO rozkladá, vytvára agresívne prostredie pre urých-lenie uvoľňovania aj iných látok (napr. železo, rôzne chemikálie a ťažké kovy, ktoré sa nachádzajú vo vyhodenom elektroodpade). Vznikajú toxické výluhy, ktoré pri neriadených skládkach unikajú do prostredia a pri riadených skládkach sa musia nákladne čistiť.

Najlepším riešením je bioodpad vyseparovať a spracovať kom-postovaním alebo anaeróbnou digesciou (bioplynové stanice). Ko-nečným produktom je kompost alebo digestát, ktorý obohatí pôdu o uhlík, ktorého je v nej dlhodobý nedostatok. Uhlík tak neuniká do

LEKCIA 8: ODPAD


ovzdušia ako metán, ale vytvára stabilné humusové štruktúry, ktoré v pôde vydržia veľa rokov.

Separovaný zber v škole

Separovaný zber v škole má dve dôležité funkcie: 1. znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu a 2. má výchovno-vzde-lávací účinok na žiakov a učiteľov. Separácia sa tak stáva prirodze-nou súčasťou života, núti nás zamýšľať sa nad širšími súvislosťami.

Systémy separovaného zberu (SZ) na škole môžu byť rôzne, závisí to od množstva faktorov, napríklad od systému v obci, komunikácie s obcou, prítomnosti aktívnych žiakov a učiteľov, postoja vedenia školy, finančnej situácie školy, priestorových možností a pod.

Ideálne je, ak SZ v škole je kompatibilný so systémom SZ v obci. Obec umiestni pred školu stojisko farebných kontajnerov, ktoré sa stane jedným z mnohých stojísk v obci. Školský systém tak funguje nezávisle, nádoby v škole vyprázdňujú týždenníci alebo upratovačky.

Ak škola nemá takúto možnosť, môže si vyčleniť priestor – tzv. zberocentrum, kde dočasne zhromažďuje, prípadne aj dotrieďuje, vyseparované suroviny (napr. so skupinkou aktívnych žiakov alebo v rámci environmentálnej výchovy). Čisté suroviny môže potom rovno odovzdať do zberu alebo na zberný dvor v obci. Prípadne, keď obec zváža SZ z obchodov, vyvezie aj školské zberocentrum.

Tipy pre zavedenie separovaného zberu v škole:• Pre zavedenie SZ je kľúčový súhlasný postoj vedenia školy.• Ujasnite si, ktoré komodity by ste chceli v rámci SZ zbierať, kto-

ré sa najčastejšie vyskytujú v školskom odpade. Začnite najprv s 2 alebo 3 komoditami, systém môžete neskôr rozšíriť. Najčas-tejšie sa v školskom odpade nachádza: papier (zošity, knihy, výkresy), nápojové kartóny (mlieko, džúsy) a plasty (PET fľaše z nápojov a vôd, tégliky z jogurtov a automatov, sáčky).

• Zistite, aké kontajnery by vám obec mohla poskytnúť. V rámci systému SZ v obci sa spraví jedno stojisko navyše (pri škole) a vy budete mať zabezpečený odvoz separátov.

• Systém SZ v škole navrhnite v súlade so systémom v obci – čo do jednotlivých nádob patrí a čo nie.

• Navrhnite rozmiestnenie nádob (v každej triede alebo na chod-bách). Nezabudnite na to, kto sa bude o nádoby starať a pravi-delne ich vyprázdňovať (týždenníci, upratovačky).

• Nádoby môžete zakúpiť špeciálne pre tento účel, alebo si ich

žiaci môžu zhotoviť sami z kartónových škatúľ (napr. na hodine výtvarnej výchovy – obrázok 26). Záleží od množstva financií, ktoré chce škola do SZ investovať. Vlastnoručne zhotovené ná-doby si však žiaci viac vážia a chránia.

• Každú nádobu označte tak, aby každý vedel, čo do nej patrí a čo nie.

• Pripravte nástenku s informáciami o systéme SZ v škole: čo patrí a nepatrí do jednotlivých nádob, prečo je dôležité sepa-rovať odpad, prípadne výsledky súťaží v SZ a ďalšie dôležité informácie.

• Do SZ zapojte aj školskú kuchyňu, pretože je významným tvor-com odpadu v škole (napr. obaly z mlieka).

• Pre lepšiu motiváciu žiakov zorganizujte súťaže v separova-nom zbere. Súťažiť môžu triedy navzájom v rámci školy, prí-padne aj školy medzi sebou. Žiaci sú do separovaného zberu schopní zapojiť aj rodičov a príbuzných. Zberať sa nemusí len papier, ale napríklad aj nápojové kartóny, hliníkové viečka či plechovky. Vyzbieraným množstvám môžete priradiť rôznu váhu (napr. trieda dostane 1 bod za: 1 kg papiera, ale aj za 0,1 kg hliníkových viečok – pretože hliník je ľahší a podstatne ťažšie sa zbiera). Do súťaže dajte podľa možností viac cien, aby to žiaci nevzdali, keď bude jasný jeden víťaz. Je prospešné súťaž vy-hodnotiť koncom mája, aby si triedy mohli užiť ceny (napr. na koncoročných výletoch).

Obrázok 26: Nádoby na separovaný zber v škole zhotovené žiakmi.

LEKCIA 8: ODPAD

Kresba: M

arian Horváth


LEKCIA 8: ODPAD

Odpadové minimum1. Jednotlivé spôsoby nakladania s odpadmi usporiadajte podľa hierarchickej úrovne. Ktoré uprednostňuje-me pred ktorými?

Skládkovanie I. ........................... Recyklácia II. ........................... Minimalizácia III. ........................... Spaľovanie IV. ...........................

Ako môžeme znižovať tvorbu odpadov? Uveďte aspoň 5 príkladov:

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

2. K nádobám na separovaný zber priraďte ich farby:

PAPIER hnedá PLASTY červená/oranžová SKLO žltá KOVY/TETRAPAKY modrá BIOODPAD zelená

3. Odpad v tabuľke roztrieďte do jednotlivých nádob. Ktorý odpad sa nedal vytriediť a prečo?

a) igelitka, sáčky h) plechovka z piva a koly o) konzerva

b) zaváraninový pohár i) škatuľa z mlieka p) zhrabané lístie, pokosená tráva

c) reklamný leták, noviny j) stará skriňa r) PET fľaša

d) zrkadlo k) fľaša z aviváže s) tabuľa z okna

e) kancelársky papier l) šupky z jablka a zemiakov t) žiarivka

f) vínová fľaša m) škatuľa z džúsu u) kartónová škatuľa

g) porcelán n) obrazovka z televízora v) obal z pudingu


LEKCIA 8: ODPAD

Separujeme v školeDoplňte chýbajúce časti viet tak, aby dávali zmysel. Zistíte, na čo všetko by ste pri zavádzaní systému se-parovaného zberu vo vašej škole nemali zabudnúť.

1. Vedenie školy (a) ....................................... so zavedením separovaného zberu na škole.

2. Budeme zbierať: (b) ...........................................................................................................,

pretože tieto komodity sa často vyskytujú v odpadkových košoch v triedach. Tieto odpady sa zbierajú aj v

rámci separovaného zberu v našej obci. Ak sa bude separácii na škole dariť, rozšírime zber ešte o (c) ....

..................................................................................................... .

3. Separovaný zber v našej obci vykonáva (d) ............................................................................. .

Už som ich kontaktoval/a. Poskytnú nám kontajnery na (e) ............................................................ .

4. Do separácie sa zapojí (f) ...................................... . V škole rozmiestnime cca (g) ...................

nádob. Umiestnené budú v (h) .................................. . Žiaci si nádoby zhotovia na (i) ...................

............. ................................................ . Škola zakúpi j) ........................... nádob. Nádoby (k)

....................., aby každý vedel, čo do nich patrí.

5. Zriadime informačnú nástenku, kde bude (l) ..............................................................................

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

................ . Nástenka sa bude nachádzať (m) .................................................., aby ju každý videl.

6. Do separácie zapojíme aj (n) ........................................................., pretože je významným produ-

centom odpadu na škole. Denne tam vzniká mnoho obalov z mlieka a iných potravín.

7. Pre lepšiu motiváciu žiakov budeme organizovať (o) .............................................. . Okrem papiera

budeme zbierať a bodovať aj (p) ................................................................................... .


Kompostujeme v škole1. Čo do kompostu patrí a čo nie?

Do prázdnych okienok vpíšte k jednotlivým druhom odpadu alebo .

2. Z dvojice slov v texte podčiarknite vždy to slovo, ktoré je podľa vás správne:

Kompostovaný materiál (a) musí/nemusí mať zabezpečený dostatočný prístup vzduchu, aby mohli dobre prebiehať rozkladné procesy. Kompost zakladáme na (b) slnečnom/tienistom mieste. Pri kompostovaní (c) miešame/nemiešame uhlíkaté – suché materiály (stará tráva, suché lístie, konáre, slama, piliny, hobli-ny papierové servítky) s dusíkatými materiálmi (čerstvo pokosená tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny, hnoj). Kompost (d) treba/netreba prekopávať, aby sa jednotlivé materiály lepšie a rýchlejšie skompostovali. Na polozrelý kompost (e) môžeme/nemôžeme zasadiť tekvice.

(1) pokosená tráva (13) konzerva (25) staré baterky

(2) igelitka (14) slama, seno (26) lieky

(3) zhrabané lístie (15) textil (27) zhnité ovocie

(4) konáre (16) papierové obrúsky (28) mastný papier

(5) vínová fľaša (17) popol z dreva (29) PET nápojová fľaša

(6) škatuľa z mlieka (18) starý motorový olej (30) usadenina z kávy

(7) hobliny (19) papierové servítky z desiaty (31) hnoj a trus

(8) vrecko z čaju (20) zaváraninový pohár (32) vlasy, perie

(9) plechovka (z piva, koly) (21) šupky z cibule (33) zvyšky jedál

(10) ohryzok z jablka (22) zvyšky rastlín zo záhrady (34) popol z uhlia

(11) šupky zo zemiakov (23) kvety (35) farby

(12) fľaša z aviváže (24) zemina z kvetináčov (36) drevené piliny

LEKCIA 8: ODPAD


Zvoľ si správnu taškuPodľa citátu I. G. Barboura „Konzum je návykový a ako všetky závislosti zahŕňa popieranie všetkých svojich následkov.“ S konzumom je neodmysliteľne spojené nakupovanie. Dennodenne robíme v obchodoch dôležité roz-hodnutia, ktoré neovplyvňujú iba naše financie. Svojim nákupom vyjadrujeme súhlas či nesúhlas s kvalitou výrobkov, ich zložením, vplyvom na zdravie človeka a životné prostredie. Rozhodujeme aj o množstve a druhoch vznikajúceho odpadu. Vybrať si správne z množstva ponúkaných možností však nie je vôbec jednoduché. Svedčí o tom aj voľba tašky, ktorá je pri nakupovaní našim verným spoločníkom a zároveň pomocníkom. Ku každému druhu tašky napíšte jej výhody a nevýhody z hľadiska obchodníka, spotrebiteľa aj životného prostredia.

LEKCIA 8: ODPAD



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 9: DOPRAVA

DOPRAVADoprava a životné prostredie

Dejiny dopravy začínajú v období vzniku nástrojov, kedy sa dopra-va vníma ako vedomé využívanie vonkajších prírodných síl pre po-hyb ľudí a vecí. Vývoj dopravy vyplýval z priamych skúseností. Asi najdôležitejším ľudským vynálezom v tejto oblasti je koleso. Každé prostredie bolo prvotným učiteľom jednotlivých techník. Energia na riadenie pohybu sa znásobovala prúdom vody a vetrom. Pozitíva a význam dopravy sú samozrejmé v zabezpečovaní našich potrieb. V súčasnosti je doprava jedným z rozhodujúcich faktorov ekonomic-kého potenciálu a kvality života obyvateľov, je pilierom európskeho hospodárstva a spoločnosti. Úloha dopravy vo výrobných procesoch je jednoznačne tvorivá. Dopravný priemysel celkovo zabezpečuje cca 7 % európskeho HDP a viac ako 5 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Na Slovensku je to až 8,2 % HDP a cca 4,2 % pracovných miest. V budúcnosti je predpoklad rastu dopravy a prepravy. Hoci rozvoj infraštruktúry potrebnej na zvládnutie nárastu prepravy tovaru a cestujúcich je výrazne obmedzený z priestorových a environmen-tálnych dôvodov.

Od začiatku histórie dopravy je vzťah dopravy ku kvalite životné-ho prostredia negatívny, pretože ho poškodzuje až devastuje. Pod znečisťovaním chápeme vnášanie takých fyzikálnych, chemických a biologických činiteľov do ŽP, najmä v dôsledku ľudskej činnosti, kto-ré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané pro-stredie. Znečistene je prírodného pôvodu alebo spôsobené ľudskou činnosťou. Emisie škodlivých látok, ktoré sa dostávajú do ovzdušia v procese premeny rôznych foriem energie a hmoty, rozdeľujeme podľa povahy na plynné a tuhé.

Výfukové plyny áut obsahujú 160 rôznych anorganických aj or-ganických zložiek. Medzi plynné látky patria najmä zlúčeniny síry, dusíka, uhlíka, halogénov a rádioaktívne látky. Emisie (napr. oxid uhoľnatý – CO, pevné častice) vznikajú ako dôsledok nedokonalé-ho spaľovania v motoroch. Na tieto látky sa treba pozerať z troch hľadísk: genetického (mutagénne, karcinogénne účinky), toxického (tabuľka 8) a ekologického (spôsobujú oxidačný smog, porušujú ozónovú vrstvu). Pôsobenie škodlivín z dopravy môže byť priame (dý-chaním) alebo nepriame (cez potravinový reťazec). CO spôsobuje bolesť hlavy a spomalenie reflexov.

Emisie oxidu uhličitého (CO2) poškodzujú životné prostredie a prispievajú k zmene klímy skleníkovým efektom. Najvýznamnejším skleníkovým plynom je voda (H

2O), ktorá spôsobuje asi 2/3 celkové-

ho skleníkového efektu. Obsah H2O je závislý najmä na prirodzenom

obehu vody. CO2 sa na skleníkovom efekte podieľa 30 %, metán

(CH4) spolu s oxidom dusným (N

2O) a ozónom (O

3) sa podieľajú 3 %.

CO2 je stabilným plynom, v atmosfére pretrváva desiatky rokov (60 -

200). Produkcia CO2 je spôsobená najmä spaľovaním fosílnych palív

a výrobou cementu. Predpokladá sa, že približne 40 % emitovaného CO

2 je absorbovaných oceánmi. Predpokladané oteplenie atmosfé-

ry môže klimatické pomery značne zmeniť pravdepodobne smerom

k zvýšeniu premenlivosti. Zvyšovaním teplôt sa zvyšuje aj odparova-nie z pôdy a znižuje sa jej priemerná vlhkosť.

Vývoj emisií COX, NO

X kopíruje vývoj spotreby nafty a benzínov.

Podiel dopravy na spotrebe ropy dosiahol v roku 1980 okolo 20 %. Globálne emisie sa v rokoch 2000 - 2008 zvýšili o 29 %. Národná klimatická správa uvádza, že podiel SR na globálnych emisiách skle-níkových plynov tvorí cca 0,2 %. Ročná emisia CO

2 na obyvateľa SR

predstavuje 11 ton (1990), čo je hodnota nižšia ako priemer rozvi-nutých krajín OECD, napriek tomu však SR patrí medzi 15 štátov s najvyššími emisiami na 1 obyvateľa.

Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého podieľa zhru-ba jednou štvrtinou. Približne 12 % z celkových emisií CO

2 v EÚ po-

chádza z paliva osobných áut. V EÚ pripadá takmer 40 % emisií CO2

produkovaných v odvetví dopravy na využívanie súkromných áut v mestách a mestských aglomeráciách. Napriek nedávnemu zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie bola v roku 2007 cestná dopra-va najväčším producentom oxidov dusíka a druhým najväčším pri-spievateľom znečisťujúcich tuhých častíc. Cestná premávka zostáva taktiež nesporne najväčším zdrojom dopravného hluku. Predpokladá sa, že počet ľudí vystavených poškodzujúcim hladinám hluku najmä v noci sa bude zvyšovať. Podiel dopravy v SR na celkovom množstve emisie CO

2 je cca 10 %.

Doprava je stále na 97 % závislá od fosílnych palív – neobnoviteľ-ných prírodných zdrojov. EÚ vypracovavá tzv. Bielu knihu o dopravnej politike. Stratégiou EÚ v oblasti dopravy je zmena klímy a čistá energia, udržateľná doprava a s ňou súvisiaca výroba a zodpovedná spotreba. Snahou EÚ je zvyšovať podiel palív z obnoviteľných zdro-jov energie, vrátane biopalív. Udržateľný rast spočíva v podporovaní ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje. Ďalej je potrebný rast spočívajúci v sociál-nej a územnej súdržnosti pri zamestnanosti. Doprava je komplexný systém, ktorý závisí od mnohých činiteľov, vrátane štruktúry ľudských obydlí, spotreby, organizácie produkcie a dostupnosti infraštruktúry. Preto pri zásahoch do dopravy treba prihliadať na dlhodobé vízie tr-valo udržateľnej mobility ľudí a tovaru. Zmeny sa realizujú dlho a je nutné ich plánovať v dostatočnom predstihu. Pokrok bude viditeľný, ak sa bude znižovať znečisťovanie a nehodovosť. Podľa Správy o trvalo udržateľnom rozvoji EÚ za rok 2007 sa európsky dopravný systém stále nenachádza na ceste trvalo udržateľného rozvoja. Na-priek tomu sa kvalita ovzdušia v európskych mestách výrazne zlep-šila uplatňovaním prísnejších európskych emisných noriem EURO (napr. pre osobné autá boli platné normy: 2000/2001 EURO3, 2005/2006 EURO4). Všetky spaľovacie motorové vozidlá musia každoročne absolvovať kontroly emisií (u nás zavedené v 60 - 70 ro-koch). Určité pozitíva sa dosiahli aj v oblasti deľby prepravnej práce na účinnejšie druhy dopravy, čím sa napríklad znížil pokles železni-čnej dopravy.

Znečisťovanie ovzdušia

Najväčší podiel na emisiách škodlivín v doprave na Slovensku má cestná doprava – 96 %, emisie z prepravy osobnými autami tvoria 34 %. Systémy klimatizácie v autách sú považované za hlavný zdroj úniku flourovaných skleníkových plynov do atmosféry, ktoré majú vysoký potenciál globálneho otepľovania. Pneumatiky automobilov vylučujú do vzduchu toxické častice. Medzi ďalšie negatíva cestnej dopravy patria zábery pôdy, znečisťovanie vody a pôdy pri haváriách. Až 73 % dopravných nehôd je spôsobených cestnou dopravou, na-jmä individuálnym motorizmom. Cesty neboli stavané na veľké za-ťaženie, preto sa ich kvalita zhoršuje. Odhaduje sa, že preťaženosť ciest vo veľkých mestách EÚ a ich okoliach spôsobuje náklady rov-najúce sa 1 % HDP. Ďalšími negatívami sú odpady, ako sú ojazdené

Tabuľka 8: Miera škodlivosti, toxicity látok vo výfukových plynoch pre človeka.

Miera škodlivosti Výfukové plyny

52 % NOX – oxidy dusíka

22,5 % aldehydy

10 % CO – oxid uhoľnatý

9 % SO2 – oxid siričitý

6 % pevné častice

0,5 % uhľovodíky


LEKCIA 9: DOPRAVA

pneumatiky či opotrebované motorové oleje. Každý rok produkujú staré autá v EÚ 8 - 9 miliónov ton odpadu.

Prevažnú časť emisií z dopravy tvoria emisie CO2 (V SR v roku

2008 tvorili 98 % všetkých emisií, ostatné emisie mali menej ako 1 %). Podiel jednotlivých druhov dopravy na emisiách CO

2 v SR zob-

razuje graf na obrázku 27. Znečisťovanie ovzdušia vodnou dopravou nie je výrazné, keďže

na Slovensku je len 172 km splavných tokov. Navyše výhodou je, že pozdĺž vodných tokov sú výhodné pomery prúdenia vzduchu, čím sa znižuje koncentrácia škodlivín v ovzduší. V svetovom merítku však znečisťovanie vôd únikom z ropných tankerov predstavuje až 12 %.

Železničná doprava má nízku energetickú náročnosť. K 1. 1. 2010 bolo na Slovensku 3 623 km železničných tratí, z toho 43,5 % elektrifikovaných, ostatné používajú motorovú naftu. V rámci tohto druhu dopravy je potrebné riešiť znižovanie hlučnosti. Tren-dom v mnohých krajinách (napr. Nemecko, Francúzko, Japonsko) je zavádzanie vysokorýchlostných vlakov, ktoré dosahujú rýchlosť 250 km/hod – 300km/hod. Metropolné mestá spájajú komfortnej-ším ale aj environmentálnejším spôsobom.

Letecká doprava patrí medzi najbezpečnejší druh dopravy. Po-dieľa sa približne 2 % na svetových emisiách CO

2. Jej podiel na cel-

kových emisiách z dopravného sektora je 12 % a tento podiel má ras-túci trend. Väčšina emisií je vypúšťaná vo veľkých výškach. Hlukom je postihnuté len okolie letiska, na rozdiel od cestnej a železničnej dopravy, ktorá je sprevádzaná hlukom pozdĺž celej trasy. Ochrana pred hlukom sa rieši územne – ochrannými hlukovými pásmami.

Kombinovaná (kontajnerová) doprava, resp. intermodálny sys-tém spočíva v tom, že tovar (zásielka) je dopravený cestnou náklad-nou dopravou do najbližšieho prekládkového bodu – terminálu, kde sa spolu s ďalšími zásielkami preloží na iný, výkonnejší druh dopravy (železničná doprava). Následne sa prepraví do terminálu čo najbliž-šie k príjemcovi, skade sa už využíva cestná doprava. Tento druh dopravy rastie, pretože kapacita dopravných koridorov v Európe za-ostáva za požiadavkami nákladnej dopravy. Na Slovensku máme 11 prekladísk. No len terminál v Dobrej pri Čiernej nad Tisou vyhovuje dnešným požiadavkám.

Hluk

Zvukom rozumieme všetky zmeny tlaku, s rýchlosťou väčšou ako 20-krát za sekundu. Napríklad zmeny tlaku vzduchu súvisiace so zme-nou počasia sú také pomalé, že ich človek nevníma a nenazývajú sa zvukom. V ideálnych podmienkach sa zvuk šíri rovnomerne na všetky strany. Do cesty jeho šírenia vchádza prostredie, ktoré zvuk odráža, pohlcuje a prenáša, v závislosti na akustických vlastnostiach objektu, dĺžky objektu a vlnovej dĺžky zvuku. Jedným z dobrých prenášačov zvuku je oceľ, menej prenáša zvuk voda a ešte menej vzduch. Obec-ne platí, že objekt výrazne narušuje zvukové pole vtedy, ak sú jeho rozmery väčšie ako dĺžka vlny zvuku. Malá vlnová dĺžka je výhodná z hľadiska zvukovej izolácie a tlmenia (pohlcovania) zvuku.

Základnou fyziologickou potrebou človeka sú hygienické požiadav-ky na zachovanie prirodzeného ticha. Hlukom nazývame nežiadu-ce zvuky. Miera nepríjemnosti nie je jednoznačne určená len fyzi-kálnymi parametrami zvuku ale tiež subjektívnym postojom, pričom rušivý zvuk nemusí byť silný. Podľa svetovej zdravotníckej organizá-cie už hluk nad 55 decibelov znamená vážne obťažovanie. Ľudský sluchový orgán patrí medzi najjemnejšie orgány človeka. Mieru ruši-vých účinkov na jednotlivca nie je možné určiť, lebo je nutné počítať s individuálnymi fyziologickými a psychologickými faktormi. Nebez-pečie spočíva vo fakte, že hluk často ani nevnímame ako škodlivý a predsa s väčším časovým odstupom (rádovo roky) môže byť príčinou choroby. Podľa správy mimovládnej organizácie Transport & Enviro-ment skoro polovica Európanov je vystavená hluku z dopravy, ktorý môže poškodzovať ich zdravie. Hluk spôsobuje stres, neurózy až poškodenie sluchu, v závislosti na citlivosti jedinca ďalej spôsobuje poruchy spánku, zvýšenú náchylnosť na kŕče, zmenu hĺbky spánku. Hluk pôsobí na vegetatívny nervový systém – centrálnu nervovú sú-stavu a následne na vnútorné orgány ako je žalúdok, vyprázdňovanie žlčníka, pulz, frekvencia dýchania a srdca.

Dopravný hluk je zo všetkých rušivých hlukov v živote člove-ka najdominantnejší. Najväčší podiel na hluku má cestná doprava 76 %, železničná doprava 14 % a letecká doprava 10 %. Najviac hlu-ku prežívajú ľudia v mestách. Najmenej hlučné z MHD sú trolejbusy, nasledujú električky a najhlučnejšie sa javia autobusy. Hluk z dopravy sa skladá z troch zložiek: aerodynamický hluk – vzniká rozrážaním vzduchu pohybom auta, hluk z motora a hluk z kontaktu pneuma-tík s vozovkou. Veľkosť hluku závisí na mechanickom výkone mo-tora, rýchlosti vozidla, režime práce motora (brzdenie zvyšuje hluč-nosť), od stavu vozidla, kvality vozovky, na technickom stave vozidla, od okolitej zástavby, terénu a poveternostných podmienok. Hluk z motora prevažuje pri nižších rýchlostiach do 30 km/hod u osobných vozidiel, a do 50 km/hod u nákladných vozidiel. Pri vyšších rýchlos-tiach dominuje hluk z pneumatík. Ak sa zdvojnásobí rýchlosť auta, hlučnosť z pneumatík sa zvýši o 8 až 10 dB. Aerodynamický hluk rastie súčasne s rýchlosťou.

Hluk z dopravy nie je bodový ani lokálny ale líniový a kolísavý. Pre emisie celkového hluku platí v EÚ limit 74 dB pre osobné autá a 80 dB pre nákladné autá. EÚ uvažuje nad smernicou o tichých pne-umatikách, ktoré nemajú žiaden negatívny vplyv ani na bezpečnosť, ani na spotrebu paliva. Zimné pneumatiky sú hlučnejšie ako letné. Vlaky sú zase hlučnejšie ako autá. Platia daň za najmenší valivý od-por a najmenšie trenie, ktoré na druhej strane tomuto druhu dopravy zabezpečuje najväčšiu efektivitu z hľadiska spotreby energie na tonu prepraveného nákladu. Hluk vlakov predstavuje cca 100 - 110 dB, ktoré vytvárajú kolesá vagónov s rýchlosťou 70 - 80 km/hod. Prúdo-vé lietadlo pri štarte vytvára hluk až 140 dB.

Hluk z dopravy má rastúci trend. Dôvodom je zvyšujúci sa počet áut, ciest, koncentrácia ľudí v mestách, resp. koncentrovanosť ľudí na menšom území. Na určenie miest s nežiaducim hlukom slúžia hlu-kové mapy. Okrem Bratislavy a čiastočne aj Košíc, SR nemá vypra-cované kompletné hlukové mapy. Znižovanie hluku z dopravy sa rieši pasívne – protihlukovými zástavbami v miestach so zvýšenou hladi-nou rušivého hluku. Ako prirodzenú protihlukovú ochranu je výhodné využívať samotný terén – stromy, svahy. Aktívne sa rieši predovšetkým zlepšovaním protihlukových konštrukcií.

Parcelácia krajiny a záber pôdy

Cestné komunikácie na Slovensku zaberajú 33 153 ha, železnič-né 12 416 ha (spolu cca 1 % z celkovej výmery Slovenska, údaje z roku 2000). Medzi zastavané plochy rátame aj tzv. statickú dopravu, alebo dopravu v pokoji – parkoviská a odstavné plochy. Výsledkom dopravnej infraštruktúry je fragmentácia krajiny. Medzi vplyvy frag-mentácie ekosystémov v krajine patrí:

• bariérový efekt pre živočíchy ale aj rastliny,

Obrázok 27: Podiel jednotlivých druhov dopravy na emisiách CO2

na Slovensku v porovnaní rokov 1995 a 2008 (Zdroj: www.telecom.gov.sk).


• úbytok biotopov a ich súvislého prepojenia, • rušivý efekt, • znečistenie prostredia, • strety fauny s dopravnými prostriedkami.Nehody zavinené lesnou zverou a domácimi zvieratami sú

druhou najčastejšou príčinou dopravných nehôd, na prvom mieste je ľudský faktor. Pri rozpade pôvodných biotopov na menšie územia môžu byť malé populácie v dôsledku príbu-zenského kríženia oslabené a náchylné k vyhynutiu. Ob-medziť parceláciu krajiny je možné dosiahnuť efektívnejším využitím prepravných kapacít a trás, či využívaním kombino-vanej dopravy.

Trendy v ochrane životného prostredia

Dopravné riešenie závisí od veľkosti premiestňovacích vzťahov, intenzity dopravy, skladby dopravného prúdu. V súčasnosti prevláda trend urbanizácie, teda sústreďovania hospodárskeho i kultúrneho života do veľkých miest na úkor vidieka. Táto skutočnosť zvyšuje potrebu individuálnej do-pravy. Je prospešné zamerať sa na spôsoby dopravy ale aj na dôvody cestovania. V riešeniach sa zamerať na: výs-kum a vývoj nových a efektívnejších technológií, na zlepšovanie účin-nosti motorov a spaľovania, znižovanie hmotnosti. Racionalizácia premiestňovacích vzťahov závisí od geografie, skladby obyvateľstva, výskytu surovín, zdrojov energie, vodných ciest. Spočíva v nekon-centrovaní veľkého počtu stavieb s vysokou produkciou dopravy, ale naopak v sústreďovaní stavieb, zariadení a inštitúcií so slabšími nárokmi na dopravu.

Ochrana životného prostredia musí byť braná z komplexného hľadiska. K opatreniam na vnútroštátnej úrovni by malo patriť: za-vádzanie inteligentných dopravných systémov a plne prepojenej do-pravnej infraštruktúry; rozvoj hospodárstva založený na znalostiach, inováciách, lepšej logistike a na využívaní informačných a komuni-kačných technológií v plnej miere. Dôležité je riešenie chýbajúcich spojení a úzkych miest.

V cestnej doprave je infraštruktúru dobré riešiť obchvatmi mesta a obytných oblastí a prestavbou pomalých križovatiek. Najideálnej-šie sú zberné komunikácie s protihlukovou ochranou, na ktoré sa napájajú prístupové cesty z obytných oblastí – účinná a jednoduchá sieť obslužných komunikácií s čo najmenším počtom automobilov prechádzajúcich cez obytnú zónu. Jednotlivým druhom dopravy je výhodné vyhradiť samostatnú dopravnú cestu.

Je potrebné zamerať sa na mestskú dopravu, ktorá výrazne pri-spieva k dopravnému preťaženiu a produkcii emisií. Dopravné záp-chy vždy znamenajú zvýšenie koncentrácií škodlivín, preto je dôležitá plynulosť dopravného prúdu. V mestách je potrebné čo najviac rozší-riť mestskú hromadnú dopravu, ktorá jediná môže zabezpečiť života-schopnosť mesta a najmenej narušuje životné prostredie. Kolektívna preprava cestujúcich produkuje iba asi polovicu CO

2 v porovnaní s

osobnými automobilmi. Najideálnejším riešením je preloženie MHD do druhej úrovne (metro), a to aj v centrách miest strednej veľkosti, čím by sa vzniknutý priestor uvoľnil pre peších a cyklistov. Pre veľké mestá sa ukazujú mestské rýchlodráhy ako najvýhodnejší hlavný hromadný prostriedok. Z prostriedkov MHD sa najpriaznivejšie javí trolejbus a električka, ktoré používajú elektrický pohon. Európske mestá v posledných rokoch využívajú integrovanú dopravu, teda kombináciu minimálne dvoch foriem prepravy cestujúcich. Dôvodom je zrýchlenie prepravy spočívajúce v lepšej nadväznosti spojov. Pre zvýšenie využitia hromadnej dopravy je vhodné parkoviská sústre-ďovať na okrajoch veľkých miest alebo pri železničných staniciach. Úlohou štátu je podporovať investície do verejnej hromadnej dopravy a približovať dopravné služby občanom tak, aby za nimi nemuseli cestovať.

Cestná doprava sa musí vo svojom technickom rozvoji zamerať

na: znižovanie spotreby pohonných látok, obsahu škodlivín a hluku a na zvyšovanie životnosti olejov a pneumatík. Vo výskume je potrebné sa zamerať na palivovo úsporné pneumatiky (ich valivý odpor pred-stavuje 20 - 30 % celkovej spotreby paliva). Je potrebné zvyšovať

obsadenosť lietadiel a osobných áut. Riešenia je potrebné vidieť aj vo vysokorýchlostných železniciach.

Riešenia problémov spočívajú aj v environmentálnom myslení. Mo-bilita je neoddeliteľne spojená s kvalitou nášho života. Je však potreb-né uvedomovať si vplyvy dopravy na životné prostredie a hľadať rieše-nia. Ak už pre nič iné, tak kvôli ochrane vlastného zdravia.

V roku 2006 bol schválený Plán dopravnej politiky SR do roku 2015, zohľadňujúci globálne i regionálne podmienky. Zo spracova-ných prognóz vyplýva, že do roku 2020 dosiahne vybavenosť oby-vateľstva SR osobnými automobilmi hodnotu 342 áut na 1 000 oby-vateľov, čo v porovnaní s rokom 2005 (250 áut) predstavuje nárast o 36 %. SR v súčasnosti nemá dobudovanú základnú infraštruktúru – existuje päť úsekov diaľnic, ktoré nie sú vzájomne prepojené (mapa na obrázku 28). Aplikácie inteligentných dopravných služieb nie sú v súčasnosti dostatočne využité. Vývoj je možné vidieť vo využívaní satelitného systému Galileo, interoperabilite platobných systémov (čipové karty) medzi rôznymi dopravnými prostriedkami a inými funk-ciami. Dopravná obslužnosť má byť zabezpečovaná viacúrovňovým prístupom, napríklad spojenie regionálnych centier s krajským mes-tom a spojenie samotných centier navzájom železnicou. Autobusová doprava by dominovala medzi spádovými centrami a obcami tvoriacimi spádové centrá. Výhody cestnej dopravy sa prejavujú na kratšie vzdia-lenosti. Verejná doprava v SR bude musieť zohľadňovať spoločenské tendencie vplývajúce na vývoj dopravy: pokles počtu obyvateľstva v produktívnom veku, zmena životného štýlu (nové formy práce a aktivity v rámci voľného času), nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou na dlhšie vzdialenosti.

Podiel verejnej osobnej dopravy v SR poklesol na preprav-nom objeme z 50 % v roku 1995 na 30 % v roku 2008, pričom podiel individuálnej dopravy sa zvýšil na 70 %. Zvyšovanie konkuren-cieschopnosti verejnej dopravy voči individuálnej, najmä v centrách väčších miest, je možné rôznymi ekonomickými nástrojmi, uplat-ňovaním zásady „znečisťovateľ platí“ (napr. zvýšením parkovacích po-platkov). Pretože prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd je ekonomicky náročné!

Cestná nákladná doprava je u nás dominantnejšia ako železničná nákladná doprava. Hoci železničná doprava v Európe disponuje znač-ným rozvojovým potenciálom a je environmentálnejšia ako cestná, je menej flexibilná. Jedným z projektov EÚ je projekt na rozvoj transeu-rópskych dopravných sietí TEN-T, vychádzajúci z paneurópskych kori-dorov, ktorých je v súčasnosti 10. Slovenskou republikou prechádzajú koridory č. 7 (vodná cesta cez Dunaj) a koridory č. 4, č. 5a, č. 6 (diaľ-nice D1, D2 a D3, rýchlostné cesty R3, R4 a železničné trate).

Obrázok 28: Sieť dialnic a ciest I. a II. triedy v Slovenskej republike (Zdroj: www.telecom.gov.sk).

LEKCIA 9: DOPRAVA


Palivá

Zážihové (benzínové) a vznetové (naftové) motory majú, pokiaľ ide o emisie, lepšie i horšie stránky. Naftové motory produkujú me-nej CO

2 ako benzínové, na druhej strane zas vypúšťajú do vzduchu

viac škodlivých pevných častíc. Emisie z benzínových áut obsahovali v minulosti olovo. V súčasnosti sa používajú bezolovnaté benzíny. Nízke emisie NO

X a iných škodlivín sa dosahujú používaním trojcest-

ného katalyzátora (filter alebo odlučovač škodlivín) v kombinácii s lambda sondou (kyslíkový snímač vo výfuku).

Výskum v oblasti palív sa zameriava na palivá na báze neropných surovín, najmä na zmes benzínu s etanolom, metanolom alebo vo-dou. Ďalej na klasické palivá vyrábané z náhradnej neropnej suroviny (plyn a uhlie) alebo na iné druhy, akými sú alkoholy a skvapalnené plyny. Alternatívne palivá sa pritom musia vyrábať trvalo udržateľným spôsobom.

Biopalivá v súčasnosti reprezentujú len asi 0,3 % v porovnaní so spotrebou nafty a benzínu v EÚ. Podľa Európskej komisie majú v najbližších 20 rokoch potenciál presiahnuť 5 % hranicu len tri alter-natívne palivá:

• biopalivá, ktoré sú už k dispozícii, • zemný plyn zo strednodobého hľadiska (LPG – skvapalnený

plyn: propán bután, CNG – stlačený zemný plyn), • vodíkovo-palivové články z dlhodobého hľadiska.

Je potrebné zamerať sa na biopalivá druhej generácie, ktoré sa nevyrábajú z poľnohospodárskych plodín ale z odpadových surovín a ich výroba je preto menej energeticky náročná. Kvapalné biopali-vá, ako sú etanol a bionafta, možno až do určitého pomeru zmiešať s konvenčnými kvapalnými palivami a spaľovať v súčasných spaľo-vacích motoroch. Používanie iných alternatívnych palív si vyžaduje úpravu spaľovacích motorov, osobitnú palivovú nádrž vo vozidle a dostatočne rozšírenú sieť čerpacích staníc. Emisie z LPG pohonu obsahujú menej NO

X a uhľovodíkov zapríčiňujúcich vznik smogu.

Motor na etanol sa vyznačuje tichým chodom a malými vibráciami, nakoľko spaľovanie prebieha veľmi pomaly. Tým sa znižuje aj únava vodiča.

Vodík (H) je najrozšírenejším chemickým prvkom, ktorý sa však v prírode voľne nenachádza. Vodík nie je zdrojom energie, ale jej nositeľom. Vodíková ekonomika by mohla vyriešiť environmentálne problémy (globálne oteplenie, znečistenie ovzdušia) a zabezpečiť

nezávislosť na energetických zdrojoch. Vodíkové autá majú elektric-ké motory generujúce elektrickú energiu z vodíkového paliva (vodí-kové palivové články) priamo vo vozidle, pričom produkujú len vodnú paru. Elektrická účinnosť súčasných palivových článkov je približne 40 - 55 % celkovej výhrevnej hodnoty paliva. Hybridné systémy kom-binujúce palivový článok s parnou turbínou dosahujú účinnosť viac ako 70 % výhrevnej hodnoty paliva. Palivové články nepotrebujú po-hyblivé súčasti, preto je ich prevádzka tichá. Vodík sa najjednoduch-šie vyrába z vody elektrolýzou, na výrobu je však potrebná elektrická energia. Kritici poukazujú na fakt, že v súčasnosti je väčšina vodíka vyrábaná z tradičných fosílnych palív pri extrémne náročných ener-getických procesoch. Ďalším rizikom je fakt, že vodík so vzduchom tvorí výbušnú zmes. Medzi prekážky rozšírenia tohto pohonu patria vysoké investičné náklady, životnosť vysokoteplotných článkov pod-liehajúcich korózii, či chýbajúca infraštruktúra.

Elektromobily

Dopravné prostriedky s elektrickým pohonom sa zúčastňujú na znečisťovaní ovzdušia iba tuhými časticami a prakticky neprodukujú žiadne zdraviu škodlivé látky. Medzi negatíva elektromobilov patrí krátka dojazdová dráha, nižšia maximálna rýchlosť, dlhá nabíjacia doba, obmedzená kapacita líthium-iontových batérií a nedostatočná infraštruktúra. V súčasnosti je dojazdová dráha elektromobilov cca 100 km a maximálna rýchlosť 95 km/hod. Doba nabíjania z bežnej zásuvky (230V/116A) trvá 4 - 6 hodín. Rýchle nabíjanie v špeciál-nych nabíjacích staniciach pod vysokým napätím by trvalo 10 -15 minút. Hromadné nabíjanie elektromobilov po návrate ľudí z práce by mohlo znamenať veľké zaťaženie pre sieť nízkeho napätia (čo by viedlo k nutnosti dimenzovať rozvody na vyššie prúdové zaťaženie). Hromadné užívanie elektromobilov by si tiež vyžiadalo zvýšenie výro-by elektriny. Zásadným faktorom pri zavádzaní elektrických vozidiel na spotrebiteľský trh je ich cenová dostupnosť. Z dôvodu vyspelej technológie sú však tieto vozidlá stále výrazne drahšie ako konvenč-né vozidlá. V prípade batériových elektrických vozidiel sa predpo-kladá, že podiel na trhu porastie z 1 % až na 2 % v roku 2020 a na 11 % až 30 % v roku 2030. V prípade dobíjateľných hybridných vozidiel sa v roku 2020 predpokladá 2 % podiel a do roku 2030 5 až 20 % podiel. Tento druh elektrických motorov je vzhľadom na menší dojazd najsľubnejší v mestách, a to za predpokladu, že v nich bude rozmiestnená nabíjacia infraštruktúra.

LEKCIA 9: DOPRAVA

Kresba: M

arian Horváth


LEKCIA 9: DOPRAVA

Dopravné pravdy – nepravdyOd začiatku histórie dopravy je vzťah dopravy ku kvalite životného prostredia negatívny, pretože ho po-škodzuje až devastuje. Na základe prečítaného textu Doprava rozhodnite, či sú nasledujúce tvrdenia pravdivé alebo nepravdivé:

Tvrdenie pravda – nepravda

1.Rozvoj infraštruktúry potrebnej na zvládnutie nárastu prepravy tovaru a cestujúcich

je výrazne obmedzený z priestorových a environmentálnych dôvodov.

2. Výfukové plyny áut obsahujú až 60 rôznych anorganických a organických zložiek.

3.Najvýznamnejším skleníkovým plynom je voda (H

2O), ktorá spôsobuje asi 2/3

celkového skleníkového efektu.

4.Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého podieľa cca dvomi štvrtina-

mi. Približne 12 % z celkových emisií CO2 v EÚ pochádza z paliva nákladných áut.

5. Doprava je stále na 47 % závislá od fosílnych palív.

6.

Systémy klimatizácie v autách sú považované za hlavný zdroj úniku flourovaných

skleníkových plynov do atmosféry, ktoré majú vysoký potenciál globálneho otepľo-

vania.

7.Najväčší podiel na hluku má cestná doprava 76 %, železničná doprava 14 % a

letecká doprava 10 %.

8.Hluk z dopravy má rastúci trend, pretože sa zvyšujú počty áut, ciest a koncentrá-

cia ľudí v mestách.

9.

Naftové motory produkujú viac CO2 ako benzínové, na druhej strane zas vypúšťajú

do vzduchu menej škodlivých pevných častíc. Emisie z benzínových áut obsaho-

vali v minulosti olovo.

10.

Podľa Európskej komisie majú v najbližších 20 rokoch potenciál presiahnuť 5 %

hranicu z celkovej spotreby palív len tri alternatívne palivá: biopalivá, zemný plyn a

vodíkovo-palivové články.


LEKCIA 9: DOPRAVA

Rebríček vplyvovCestné komunikácie na Slovensku zaberajú 33 153 ha, železničné 12 416 ha (spolu cca 1 % z celkovej výmery Slovenska, údaje z roku 2000). Medzi zastavané plochy rátame aj tzv. statickú dopravu, alebo dopravu v pokoji – parkoviská a odstavné plochy.

Rozvoj dopravnej infraštruktúry vedie k neustálej fragmentácii krajiny. Pokúste sa zostaviť rebríček 3 naj-negatívnejších vplyvov rozdrobovania ekosystémov v krajine a svoje tvrdenia zdôvodnite:

1.

2.

3.........................................

........................................

........................................

lebo .................................

lebo .................................

lebo .................................


Pyramída výfukových plynovVýfukové plyny áut obsahujú až 160 rôznych anorganických a organických zložiek. Medzi plynné látky patria najmä zlúčeniny síry, dusíka, uhlíka, halogénov a rádioaktívne látky. Na tieto látky sa treba pozerať z troch hľadísk: genetického (mutagénne, karcinogénne účinky), toxického a ekologického (spôsobujú skleníkový efekt, oxidačný smog, porušujú ozónovú vrstvu).

1. K jednotlivým poschodiam pyramídy priraďte zložku výfukového plynu podľa miery jej škodlivosti pre zdravie človeka:

LEKCIA 9: DOPRAVA

2. Uvedené dopravné prostriedky zoraďte podľa množstva CO2 (v kg) vyprodukovaného na jeden prejde-

ný kilometer:

• autobus• bicykel • vlak/trolejbus• malé auto • veľké auto• hybridné auto

0,1

83

kg

0,1

10

kg

0,0

84

kg

0,0

69

kg

0,0

65

kg

0 k

g

• oxidy dusíka (NOX)

• uhľovodíky • oxid siričitý (SO

2)

• aldehydy • pevné častice • oxid uhoľnatý (CO)



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY

BUDOVY A POZEMKYPriestorové plánovanie a tvorba krajiny

Všetky ľudské činnosti sa navonok prejavujú v priestore, v kra-jine a majú svoje priestorové nároky. S čoraz viac stupňujúcim sa tlakom týchto činností na krajinu a skupín presadzujúcich svoje zá-ujmy, dochádza k atakovaniu priestoru, krajiny a prekrývaniu sa tých-to záujmov. Ide o záujmy rezortné, hospodárske, ekonomické, poľ-nohospodárske, lesnícke, vodohospodárske, sociálne, dopravné, o záujmy skupín, štátu, územných celkov, obcí, sektorov, súkromných osôb, podnikateľov, politických strán alebo neziskových organizácií, ktoré si ich uplatňujú na určitom území, ktoré je priestorovo ohrani-čené. Z týchto dôvodov je nutné dané priestorové nároky regulovať, obmedzovať a riadiť, v priestore a čase. To je úlohou priestorového plánovania, ktoré plánuje a riadi činnosti na dosiahnutie všeobecné-ho prospechu využitia priestoru, prostredia. Obsahom priestorového plánovania je cieľavedomé, integrované a koordinované pôsobenie na priestorový vývoj spoločnosti a prostredia pre zabezpečenie jeho udržateľnosti.

Subsystémom priestorového plánovania je územné plánovanie. Územným plánovaním sa komplexne rieši funkčné využitie územia, ustanovujú sa zásady jeho organizácie, vecne a časovo sa koordi-nuje výstavba a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia. Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností realizovaných v území, s osobitným zreteľom na starostlivosť o život-né prostredie a jeho zložky, dosiahnutie ekologickej stability a trvalo udržateľného rozvoja územia, pre šetrné využívanie prírodných zdro-jov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni sa ostatné nezastavané úze-mie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy so záujmami ostatných záujmo-vých skupín.

Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnopláno-vacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhod-nutie:

1. územnoplánovacie podkladya. urbanistická štúdia,b. územný generel,c. územno-technické podklady,d. ostatné podklady (krajinný plán),

2. územnoplánovacia dokumentácia

- podľa kategórie:a. územná prognóza, b. územný plán, c. územný projekt,

- podľa stupňov:a. pre územie Slovenskej republiky (Koncepcia územného

rozvoja Slovenska),b. pre územie veľkého územného celku (územný plán regi-

ónu),c. pre sídelný útvar (územný plán obce),d. pre zónu (územný plán zóny),

3. územné rozhodnutiea. rozhodnutie o umiestnení stavby, b. rozhodnutie o využití územia, c. rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pás-

me, d. rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Územná prognóza pripravuje alebo preveruje možnosti dlho-

dobého urbanistického rozvoja územia, prípadne jeho jednotlivých urbanistických funkcií. Vychádza pritom najmä z rozboru územno-technických a územno-ekonomických podmienok, demografických a sociologických úvah, ako aj z tendencií technického a hospodár-skeho rozvoja územia. Územná prognóza pre územie Slovenskej republiky sa pri zohľadnení medzinárodných súvislostí spracúva pre celé územie štátu ako Koncepcia územného rozvoja Slovenskej republiky. Územný plán rieši funkčné vymedzenie a usporiadanie plôch a určuje základné zásady organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky výstavby. Územný projekt rieši spôsob využitia a zástavby plôch vymedzených na miestne a časove sústredenú vý-stavbu a určuje podmienky vecnej a časovej koordinácie výstavby.

Územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku sa spracúva pre územie, na ktorom je umiestnených viac sídelných útvarov, alebo pre veľké územie, v ktorom sa uplatňujú špeciálne záujmy (ťažba, priemysel, poľnohospodárstvo, rekreácia a pod.). Územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru sa spracúva pre celé územie sídelného útvaru vrátane jeho záujmového územia, pre zoskupenie sídelných útvarov a pre územie strediska cestovné-ho ruchu a rekreácie. Sídelným útvarom je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorovo odde-lený útvar. Územnoplánovacia dokumentácia zóny sa spracúva pre ucelené časti sídelného útvaru, najmä pre jeho priemyselnú, obytnú, centrálnu a historickú časť a pre časť rekreačného alebo krajinného celku, prípadne pre celé územie malého sídelného útvaru, s cieľom podrobne riešiť regulatívy a limity funkčného a priestorového uspo-riadania a umiestnenia stavieb.

Špecifickou oblasťou priestorového plánovania je krajinné plá-novanie. Krajinné plánovanie môžeme definovať ako všetky cieľa-vedomé činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality, k obnove alebo k tvorbe krajiny. Krajinné plánovanie vytvára priestor pre integrovanú starostlivosť o krajinu, kde dopĺňa ochranu krajiny, jej manažment a jej priamu tvorbu.

V rámci krajinného plánovania sa spracováva odborný plánovací a koncepčný podklad o stave krajiny, jej zmenách a manažmente. Za-bezpečujú sa podklady pre návrh ekologicky optimálneho priestoro-vého usporiadania a funkčného využívania územia, aplikujúc poznat-ky krajinnej ekológie. Zosúlaďujú sa požiadavky ľudských činností s krajinno-ekologickými podmienkami územia. Výsledným produktom je odborná dokumentácia vo forme krajinného plánu. Krajinný plán patrí medzi ostatné územnoplánovacie podklady, ktoré sa využíva-jú pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie. Vypracúvajú sa najmä na tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu prírody a tvorbu krajiny, ochranu kultúrneho a historického dedičstva, tech-nickej a dopravnej infraštruktúry. Krajinné plánovanie sa v posled-ných troch desaťročiach úspešne presadilo v systéme priestorového plánovania a v súčasnosti sa považuje za jeden z najzávažnejších smerov aplikovaného krajinnoekologického výskumu. Význam kra-jinného plánovania v európskom priestore zdôrazňuje aj Európsky dohovor o krajine, ktorý bol predložený na podpis vo Florencii v ok-tóbri 2000 a ktorý nadobudol účinnosť 1. 3. 2004. Na Slovensku bol tento dohovor ratifikovaný 9. augusta 2005 a do platnosti vstúpil 1. decembra 2005.

Európsky dohovor o krajine (ďalej Dohovor) znamená celkové posilnenie významu krajiny – jej ochrany, manažmentu a plánova-nia – v celom rozhodovacom procese a tiež v medzinárodnej spolu-práci. Jeho cieľom je podporiť trvalo udržateľný rozvoj na základe vyváženého a harmonického vzťahu medzi spoločenskými potreba-mi, hospodárskou činnosťou a životným prostredím. Poukazuje na dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri ochrane, manažmente a plánovaní krajiny, pričom zdôrazňuje väzbu na celý rad významných medzinárodných dohovorov. Cieľom Európskeho dohovoru o krajine


je dosiahnuť väčšiu jednotu ideálov a zásad celej Európy. Európsku krajinu považuje Dohovor za spoločné dedičstvo. Európa ako kon-tinent obsahuje množstvo rozmanitých krajín. Od prímorských ob-lastí, cez roviny, až po vysokohorské masívy. To všetko predstavuje spoločné európske bohatstvo. Dohovor spája ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva ako ochranu neoddeliteľných hodnôt. Prírod-ných aj ľudských.

Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zamera-ný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny. Významným prvkom Európskeho dohovoru o krajine je zavedenie pojmu cieľovej kvality krajiny. Cieľová kvalita krajiny znamená prianie a požiadavky verej-nosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny, v ktorej žije, formulo-vané pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy. Toto opatrenie predpokladá zaradenie participatívnych a interaktívnych metód pre zaradenie verejnosti do plánovania zmien v krajine. Veľmi dôležitými oblasťami, ktorými sa Dohovor ďalej zaoberá sú: hodno-tenie charakteristického vzhľadu krajiny a jeho ochrana; hodnotenie dopadov ľudských činností na krajinu; zvyšovanie povedomia širokej verejnosti a typologické hodnotenie krajiny.

Manažment zelene

Sídelnú zeleň tvoria všetky plochy pokryté vegetáciou na území daného sídelného útvaru. Patria k nim aj prvky líniového a bodového charakteru, a tiež plochy poľnohospodárskej pôdy, ak sú využívané ako sad alebo trvalý trávny porast. Súčasný stav zelene v jednotlivých sídlach je reálnym výsledkom vývoja osídlenia. Tvorí základnú kostru, ktorá by mala byť napojená na zeleň mimo sídla, čím sa zabezpečí väzba na lokálny systém ekologickej stability územia. Pri členení sídelnej zelene sa uplatňuje viacero hľadísk. K základným patria:

1. hľadisko dosahovaných rozmerov • nízka zeleň – trávnaté plochy a plochy rastlín, ktoré nahradzujú

trávnaté plochy• stredne vysoká zeleň – plochy zelene tvorené kríkmi, trvalkami a

kvetinami• vysoká zeleň – plochy zelene tvorené stromami a kríkmi stromovi-

tého vzhľadu

2. hľadisko vlastníckych vzťahov• súkromná zeleň – je využívaná výhradne súkromnými osobami, vo

väčšine prípadov majiteľmi pozemku alebo členmi ich rodiny. Ak je priemyselný alebo poľnohospodársky podnik v súkromnom vlastníctve, zeleň v jeho okolí je tiež súkromná. Súkromná ze-leň je prístupná iba užívateľovi, jeho zamestnancom a hosťom. Medzi súkromnú zeleň v sídle radíme:- rodinné záhrady,- predzáhradky,- vilové záhrady,- vidiecke záhrady,- záhradné osady,- záhrady pri chatách.

• verejná zeleň – je prístupná všetkým občanom po celý deň a v každom ročnom období. Iba vo výnimočných prípadoch je ná-vštevnosť obmedzená na sezónnu i dennú dobu. Verejná zeleň má širšie poslanie a jednotlivé zelené plochy spĺňajú rôzne fun-kcie. Medzi verejné zelené plochy radíme: - zeleň na námestiach, v parkoch a v uliciach,- zeleň okolo pomníkov a pamiatok,- zeleň pred významnými budovami,- oddychové, osvetové, historické, mestské a lesné parky,- úpravy kúpeľných a rekreačných miest,

• vyhradená zeleň – patrí sem zeleň, ktorá nie je prístupná všetkým občanom, alebo je jej využívanie určené vyhradenými hodinami prípadne poplatkom. Medzi vyhradenú zeleň môže zaradiť: - zeleň bytoviek s uzatvoreným dvorom,

- školské záhrady,- okolie zdravotníckych zariadení,- zeleň vo vnútri priemyselných a poľnohospodárskych podni-

kov,- zeleň zoologických a botanických záhrad,- ochranné pásy priemyselných a poľnohospodárskych podni-

kov,- ochranné lesné pásy,- sprievodná zeleň vodných plôch a tokov, ciest a železníc,- zeleň na cintorínoch,- hospodárska zeleň (ovocné sady, výrobné záhrady, vinice,

chmeľnice a pod.).

Všetky formy a druhy zelene sa vyznačujú priaznivým vplyvom na človeka a jeho životné prostredie. Medzi základné funkcie zelene patrí:

1. hygienická a mikroklimatická • zachytáva častice prachu,• zachytáva plynné exhaláty,• znižuje množstvo škodlivých mikroorganizmov v ovzduší,• produkuje kyslík a absorbuje oxid uhličitý,• vplýva na prevetrávanie priestoru, smer vetra a tepelný režim,• znižuje a vyrovnáva teploty vzduchu,• zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu,

2. estetická a psychologická • dopĺňa a zvýrazňuje architektúru stavieb,• zakrýva stavebné a architektonické nedostatky objektov,• dotvára a formuje krajinný obraz, začleňuje sídlo do krajiny,• pozitívne vplýva na psychiku človeka (ukľudňujúci vplyv zelenej

farby, šumenie stromov, spev vtákov),

3. ochranná • pôdoochranná,• vodoochranná,• retenčná (záchyt dažďovej vody),• vetroochranná,

4. hospodárska • produkcia drevnej hmoty a jej následné využitie, • produkcia organickej hmoty,

5. ekologická • poskytuje úkryt pre živočíchov, • zvyšuje biodiverzitu.

Uvedené funkcie však zeleň môže plniť iba vtedy, ak je plá-novaná, realizovaná a udržiavaná na odbornej úrovni, tzn. so znalosťou zásad sadovníckej a krajinárskej tvorby. Okrem re-špektovania odbornosti je potrebné brať do úvahy aj obmedzenia prírodného, technického, zdravotného a legislatívneho charakteru (spomenieme len niektoré).

• Prírodné obmedzenia Od projektanta vyžadujú nielen znalosť zásad rajonizácie okras-

ných drevín, ale aj znalosť konkrétnych vlastností stanovišťa ur-čeného na výsadbu (podmáčané miesto, kyslá pôda, studená kotlina a ďal.) a, samozrejme, znalosť bohatého sortimentu drevín.

Rajonizácia drevín pre potreby sadovníckej a krajinárskej tvorby vychádza z princípov rajonizácie úžitkových plodín, tzn. že jej hlav-ným cieľom je voliť pre dané podmienky najvhodnejšie odrody, ktoré majú predpoklad poskytovať najvyššie výnosy. U okrasných drevín je týmto cieľom poskytnutie najvyšších funkčných efektov (hygienic-kých, bioklimatických, ochranných, estetických).

Na princípe klimatickej rajonizácie (podľa Supuku) sa odporúča v podmienkach Slovenska pestovať a používať 635 druhov cu-dzokrajných drevín, z toho 628 druhov v teplej oblasti, 384 dru-hov v mierne teplej oblasti a 82 druhov v chladnej oblasti. V rámci rastlinných druhov majú osobitné miesto pôvodné druhy stromov



a krovín, z nich sa na území bývalého Československa dá použiť cca 230 základných druhov a cca 1 000 foriem, variet, poddruhov. Existuje viacero typov rajonizácie okrasných drevín, ale v snahe za-chovať pôvodný ráz krajiny a vytvoriť v sídlach stabilné ekosystémy s čo najmenšími ekonomickými nárokmi na údržbu, vznikla myšlienka tvorby sídelnej zelene na princípe potenciálnej (možnej) prirodzenej vegetácie.

• Zdravotné obmedzeniaPri plánovaní výsadieb a výbere drevinných druhov musia byť do

úvahy brané aj zdravotné (hygienické) obmedzenia, čo v praxi pred-stavuje najmä obmedzenie vysoko alergénnych druhov a vylúčenie jedovatých a pichľavých druhov drevín z areálov detských ihrísk a školských zariadení. K najsilnejším alergénom patria: lieska, jelša lepkavá, breza, hrab obyčajný, buk lesný, dub letný, dub zimný, gaštan jedlý. K stredne silným alergénom patria: zlatovka, baza, chmeľ, jaseň, moruša, platan, pagaštan. K slabým alergénom patria: vŕba, tis, hlošina, orgován, borievka, ruža, tavoľník, vtáčí zob, brečtan, topoľ, brest, javor, orech, agát, paja-seň, lipa, ihličnaté dreviny.

Jedovaté látky obsahuje drevina buď rovnomerne v celej rastline, alebo sú sústredené iba v jej určitej časti, napríklad v koreňoch, lis-toch, kôre, bobuliach. Najmä bobule, ktoré lákajú k ochutnaniu, sú nebezpečné pre malé deti. K týmto drevinám patrí napríklad: lykovec obyčajný (celá drevina), bršlen európsky (plody, listy), brečtan – vzpriamená odroda (bobule), cezmína (plody, ostnité listy), štedrec (plody a mladá kôra), pavinič (plody), kalina vráskavolistá (plody).

Školské záhrady môžu byť významným nástrojom na zlepšenie kvality výživy a vzdelávania detí v rámci školskej výučby. Ich hlavným prínosom je budovanie vzťahu k poľnohospodárskym činnostiam, zdravej výžive a využívaniu lokálnych zdrojov. V minulosti boli tieto školské záhrady veľmi obľúbené, neskôr ich početnosť klesala a v súčasnom období začína idea vytvárania školských záhrad silnieť. Zá-hrady pritom plnia okrem hospodárskej funkcie aj funkcie estetické, sociálne, hygienické a ekologické. Na podporu budovania záhrad tohto typu existuje viacero finančných nástrojov implementovaných v Slovenskej republike. Pri ich realizácii sa školy zvyčajne sústredia na vytváranie plôch pre výsadbu zeleniny, ovocia, či už stromového alebo krovitého, byliniek alebo ozdobných rastlín.

Ekológia budov

V súčasnom období sa čoraz aktuálnejšou stáva aj otázka ekoló-gie budov, ich zdravotného stavu, vplyvu na ľudský organizmus, ako aj samotná zmena trendov vo výstavbe obytných a administratívnych priestorov spôsobená uvedomením si závažnosti tejto problematiky.

Problematiku budov a ich ekológie môžeme deliť do dvoch zá-kladných okruhov: 1. problematika existujúcich stavieb vykazujúcich syndróm chorých budov, s náväznosťou na spôsoby nápravy tohto nepriaznivého stavu; 2. nové poznatky a trendy z oblasti ekologic-kých, zelených a k životnému prostrediu šetrných stavieb.

Život množstva ľudí sa premiestnil z vonkajšieho prostredia do vnútra budov, úradov, domov, škôl a nákupných centier. Mnohí oby-vatelia budov majú skúsenosť, že v budove častejšie cítia príznaky ochorenia alebo nepohody, ktoré nemajú zjavné príčiny. Zdravotné problémy vznikajúce v súvislosti s pobytom v budove, ktoré sa strá-cajú po opustení budovy, sú definované ako syndróm chorých bu-dov (Sick Building Syndrom – SBS). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi najčastejšie príznaky zaraďujeme: podráždenie, pálenie a slzenie očí; podráždený alebo upchatý nos; krvácanie z nosa; sucho alebo bolesť v krku, niekedy opisované ako škrabanie v krku; podráždenie horných dýchacích ciest; suchá, podráždená alebo svrbiaca pokožka; bolesť hlavy; únava; podráždenosť a poru-chy koncentrácie. Často si jedinec sťažuje na niekoľko symptómov súčasne, symptómy zvyknú byť sprevádzané pocitom nedostatku vzduchu, vlhkosti vzduchu, nadmerného hluku, nedostatočného

osvetlenia, tepla alebo chladu.Syndróm chorých budov má vzťah takmer ku všetkým subsysté-

mom, ktoré sa zúčastňujú na realizácii stavby a k ich vzájomnému prepojeniu. Prevencia vzniku SBS by sa mala uberať cestou regu-lačných opatrení presadzovaných na miestnej úrovni štátnej správy. Problematiku prevencie SBS je možné rozdeliť do troch oblastí:

1. projektovanie budov a zmien ich využitia, 2. zabezpečenie účinnej a vyváženej ventilácie, 3. riadenie a správne užívanie budovy.

V prostredí SR nie je ešte adekvátne vytvorený systém sledova-nia tohto syndrómu. Jeho diagnostika vo vzťahu k budovám nie je zriedkavosťou iba u nás. Príčinou je najmä to, že definícia prípadu pre tento komplex symptómov je veľmi svojvoľná, neexistujú biolo-gické markery pre jeho presnejšie definovanie a súbor zdravotných ťažkostí je nešpecifický. Napriek tomu pri typických ťažkostiach, pre ktoré nie je iné vysvetlenie, je žiaduce, aby lekári mysleli aj na možnosť SBS. Zvyšovanie dôrazu na predchádzanie vzniku SBS a riešenie jestvujúcich problémov je významné z hľadiska predchád-zania vzniku poškodenia zdravia obyvateľov budov, ale aj z hľadiska zvyšovania produktivity práce pracovníkov a znižovania ich prácene-schopnosti.

Zelené stavby vychádzajú z filozofie, ktorá sa zameriava na zvý-šenie efektivity využívaných zdrojov – energia, pitná a úžitková voda, stavebné materiály. Cieľom zelených stavieb je zníženie negatívne-ho dopadu stavby na ľudské zdravie a na životné prostredie, a to prostredníctvom lepšieho umiestnenia budovy v prostredí, dizajnu, konštrukcie, prevádzky a údržby budovy. Definíciu zelených stavieb môžeme interpretovať rôzne, avšak vo všeobecnosti sa jedná o stav-by, ktoré sú projektované a prevádzkované tak, aby:

• efektívne využívali energie, pitnú a úžitkovú vodu a ostatné zdroje,

• ochraňovali zdravie obyvateľov a zvyšovali výkon zame-stnancov,

• znižovali odpad, znečistenie a degradáciu životného pro-stredia.

Jedným z najdôležitejších prvkov zelených stavieb je znižovanie spotreby elektrickej energie ako aj energie potrebnej na ohrev tep-lej a úžitkovej vody (vykurovanie). Toto znižovanie sa môže docieliť mnohými spôsobmi. Na zvýšenie energetickej účinnosti plášťa bu-dovy (hranica medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom) sa môžu používať vysoko účinné okná a izolácie na múroch, stropoch a podlahách. Ďalším spôsobom je pasívna slnečná architektúra, ktorá sa uplatňuje v tzv. nízkoenergetických domoch. Projektant orientuje okná, múry, rôzne rolety, letné záhrady a stromy po obvode budovy tak, aby v lete (kedy nie je potrebné vykurovanie) čo naj-viac tienili budovu. Ale tiež tak, aby v zime čo najviac maximalizovali slnečnú energiu dopadajúcu na stavbu a do samotného obytného priestoru. Navyše, vhodne zvolená poloha okien výrazne znižuje spotrebu elektrickej energie na osvetlenie počas dňa. Dôvodom je maximálne využitie denného svetla v objekte. Produkcia energií priamo v mieste stavby prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie – slnečná, veterná energia, energia prostredia (tepelné čerpadlá), biomasa – znižuje dopad na životné prostredie vo veľmi veľkej miere, šetrí náklady a zvyšuje energetickú sebestačnosť.

Manažment vôd na pozemkoch

Dostupnosť, dostatok a prítomnosť vody v prostredí a krajine je základnou podmienkou života, sociálnej a ekologickej stability, ako aj ekonomickej prosperity územia. Voda je strategickým a nena-hraditeľným prírodným zdrojom. V poslednom období dochádza k extrémnym prejavom viazaným na vodu, na jej kolobeh. Ide jednak o povodne, ktoré spôsobujú nesmierne škody na životoch a majet-



koch ľudí. Na strane druhej ide o suchá, nedostatok vody a zhoršo-vanie jej kvality, čo následne prináša zmeny v kolobehu vody, zmeny v krajine v jej štruktúre. Dôležitým nástrojom na odvrátenie, respektí-ve minimalizáciu týchto javov je integrovaný manažment vodných zdrojov (povodí, krajiny). Integrovaný manažment vodných zdrojov je proces komplexného posudzovania dopadov odoberania vody z ekosystémov a jej spätného návratu vody do nich. Zaoberá sa vyu-žívaním vôd a ochranou vodných zdrojov v území, pri rešpektovaní zákonitostí obehu vody v ekosystémoch územia a ochrany stability obehu vody v krajine.

V rámci integrovaného manažmentu okrem základných prvkov ochrany pred povodňami (podľa zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami) je dôležité zamerať sa na lokálne udržiavanie dažďo-vej vody na pozemkoch, v krajine. Dažďová voda by v urbanizova-nom prostredí nemala skončiť vo verejnej kanalizácii, ale mala by byť k dispozícii na podporu výparu a vsakovania do podložia, na účely zavlažovania verejnej zelene a ostatnej vegetácie, ale aj na úče-ly akumulácie pri jednotlivých budovách či zastavaných plochách. Akumulovaná, dočasne prebytočná voda v rôznych akumulačných priestoroch tak môže neskôr slúžiť na účely zavlažovania zelene, zvlhčovanie mestského a vidieckeho prostredia alebo ako úžitková voda. Môže byť tiež využitá na predlžovanie výparu alebo vsakovania dažďovej vody do pôdy aj mimo obdobia zrážkovej činnosti. Dažďo-vá voda využívaná na výpar v mestskom prostredí má pozitívny chla-diaci účinok. Uplatňovanie tohto prístupu je spojené so zvyšovaním podielu, objemu a kvality vegetácie a zelených plôch, ktorých pro-sperita je závislá najmä od dostatku vody a slnečnej energie. Vodou lepšie zásobená zeleň a vlhšie prostredie v meste sú vhodnejšie tak z hľadiska hygieny prostredia, ako aj vytvárania priaznivejších zdra-votných podmienok pre život obyvateľov.

Medzi najobľúbenejšie opatrenia aplikované v zastavanom úze-mí na udržanie dažďovej vody v krajine patria: zmeny nepriepustných povrchov na priepustné; budovanie vsakovacích drénov, jám, tune-lov a studní; akumulácia dažďovej vody; adaptácia zaústení zvodov dažďovej vody pri budovách; adaptácia rigolov pri cestách a chodní-koch; budovanie zelených striech a zelených sietí.

Brownfields

Zmeny ekonomických modelov, ktorými prešla aj Slovenská re-publika, priniesli v oblasti funkčného využitia plôch a priestorov pl-

niacich hlavne výrobnú, produkčnú úlohu, vznik nového fenoménu nazývaného brownfields. Brownfields sú plochy, ktoré:

• sú dotknuté predchádzajúcim užívaním a užívaním okolitých po-zemkov,

• sú opustené alebo nedostatočne využívané,• majú skutočné alebo očakávané problémy s kontamináciou,• nachádzajú sa hlavne v rozvinutých oblastiach sídiel,• vyžadujú zásah, aby mohli byť vrátené k prospešnému využíva-

niu.

Brownfields na území Slovenska môžeme vnímať z viacerých po-hľadov. Z hľadiska zvyšujúceho sa tlaku na využitie pôdy a jej po-tenciálu, nakoľko aj pôda je obmedzený zdroj, ktorý je nutné chrániť a udržateľne s ním nakladať. Ďalej z hľadiska potencionálnych en-vironmentálnych záťaží a tiež z hľadiska estetického vnímania krajiny. Preto je našou dôležitou úlohou vyriešiť problematiku brown-fields, vytvoriť priestor a účinné nástroje pre ich revitalizáciu – opra-vu, zmenu využívania, prípadne demoláciu, asanáciu a následnú rekultiváciu pôdy.

Revitalizácia brownfields pritom môže významným spôsobom pri-spieť k rozvoju miestnych ekonomík. V dnešnom stave však predsta-vuje skôr sociálny a environmentálny problém, obzvlášť v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a nízky výkon ekonomiky. Brownfi-elds tiež ilustrujú pálčivé problémy územného rozvoja sídiel. Pre mestá Európy sú meradlom odrážajúcim ich rozvojové schopnosti a možnosti. Hlavnými aktérmi v riešení problémov brownfields sú miestne samosprávy, verejné inštitúcie a najmä vlastníci týchto plôch a objektov. Významná je však aj účasť širokej verejnosti pri pláno-vacích procesoch spojených s možnosťou riešenia týchto plôch a objektov. Dôležité je sústrediť sa nielen na riešenie už existujúcich brownfields, ale aj na obmedzovanie vzniku nových.

V slovenských pomeroch je nutné, aby sa vyvinul tlak na vznik národnej, regionálnych a lokálnych politík riešenia problematiky brownfields – ich revitalizácie, regenerácie, samotnej likvidácie, transformácie a monitoringu. Aby sa vyvinuli národné alebo európ-ske finančné mechanizmy určené na priame riešenie brownfields a zvýšil sa záujem aktérov o riešenie tohto problému.


Kresba: M

arian Horváth



Stromy a oxid uhličitý Stromy zohrávajú veľkú úlohu pri ukladaní uhlíka a spracovaní oxidu uhličitého na kyslík v procese zná-mom ako fotosyntéza. Tento proces sa spravidla odohráva v listoch. V závislosti od tvaru koruny môžu byť niektoré stromy schopné spracovávať viac oxidu uhličitého ako iné.

Vypočítajte objem každého z troch uvedených stromov, pričom všetky majú rovnakú výšku v = 12 metrov a rovnaký polomer r = 4 metre. Ktorý z nich má najväčší objem, a teda bude schopný absorbovať najväčšie množstvo oxidu uhličitého?

Tri stromy s rôznymi tvarmi koruny:

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

Väčšina opadavých stromov má listy iba počas siedmich mesiacov v roku. Ihličnaté stromy majú ihlice počas celého roka, ale intenzita fotosyntézy závisí od dostupnosti slnečného žiarenia, ktorého je v ihlična-tých porastoch menej. V ihličnatých monokultúrach navyše ihlice bránia dopadu slnečných lúčov na zem a tak znižujú biodiverzitu vo svojom okolí. Na druhej strane majú väčšiu schopnosť zachytávať prachové častice a fytoncídnymi látkami zlepšovať kvalitu ovzdušia. Ak by ste chceli na určitej ploche v okolí vašej školy vysadiť stromy, aké by bolo ich zloženie, zvažujúc pritom absorpciu oxidu uhličitého, biodiverzitu a ostatné funkcie zelene, ale tiež zdravotné a prírodné ob-medzenia? Aké by bolo najlepšie riešenie?


Brownfields vo vašom okolíSkúste identifikovať jeden objekt alebo územie vo svojom okolí, ktoré by sa mohlo označiť pomenovaním brownfield. Popíšte jeho negatívny dopad na krajinu a následne navrhnite riešenia. Ako by bolo možné zrekultivovať a zatraktívniť danú lokalitu tak, aby sa zlepšili jej ekologické parametre, pri dodržaní princípov trvalo udržateľného rozvoja?

Popis objektu/územia:

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Nákres:

Návrh na riešenie:

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................




Charakteristický ráz krajinyEurópsky dohovor o krajine definuje pod pojmom ochrana krajiny všetky činnosti smerujúce k zachova-niu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny, vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania. Významnou súčasťou ochrany našej krajiny je zachovávanie jej charakteristic-kého rázu, čŕt a hodnôt. Medzi tieto hodnoty patrí aj ľudová architektúra, ktorá nesie charakteristické znaky prostredia a regiónov, v ktorých vznikala.

Tvary, formy a výzdoba obydlí mali svoje zákonitosti vychádzajúce z miestnych prírodných pomerov a do-stupných materiálov. Drevenice so šindľom na streche preto vznikali na Kysuciach, Liptove či Horehroní. Kamenné domy so slamenou strechou sa stavali na Honte, hlinené domy s krytinou z rákosia v Podu-najsku. Z týchto dôvodov je dôležité, aby sa aj v modernej architektúre a staviteľstve rešpektovali prvky miestneho tvaroslovia, nevnášali sa cudzie prvky narúšajúce charakteristický vzhľad a harmóniu krajiny.

K jednotlivým fotografiám priraďte základné typy ľudového domu:

1. Spišský dom – murovaný dom charakteristický sedlovou strechou so šindľovou krytinou, kuklou (kukla, polkružie – polkužeľovitý prístrešok vrcholu štítu ľudovej stavby) a špecifickým prejazdom (dufartom) ťahajúcim sa po celej dĺžke domu.

2. Podunajský ľudový dom – typický krovom neseným čelnou sochou a sedlovou strechou s trstino-vou krytinou, vrcholovou kuklou a doskovým štítom zasunutým v hĺbke krovu.

3. Roľnícky dom z Hontu – murovaný z kameňa, v čele s pivnicou, steny domu omazané a natreté vápnom, prikrytý valbovou strechou (valba – zošikmená trojuholníková rovina strechy, nahrádzajúca štít) nahladko pokrytou slamou, na dvornej strane prerezanou vikierom.

4. Oravský drevený zrubový dom – charakteristický sedlovou strechou pokrytou šindľom s podlo-menicou (podlomenica – strieška na spodnej časti štítu chrániaca hlavnú fasádu pred dažďom) a kuklou, bez komína s dymníkom.



Poznámky



Poznámky


LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE

NÁKUP A VYBAVENIESme obyvateľmi tohto sveta, ktorí ako spotrebitelia dennodenne

volia a ovplyvňujú jeho ďalší vývoj. Každý deň na trhu volíme svojimi peňažnými hlasmi a rozhodujeme o tom, aký dopad má naša spo-treba na ekonomiku, aké sociálne dôsledky prináša a ako ovplyvňuje životné prostredie. Spotrebou rozumieme predmety nášho každo-denného života, ktoré využívame v domácnosti, potraviny, odev a tisíce produktov – tovarov a služieb, ktoré denne ponúka spotrebi-teľský trh. Proces hľadania, nakupovania, používania a hodnotenia produktov pri uspokojovaní potrieb označujeme ako spotrebiteľské správanie. Spotrebiteľské správanie je výsledkom celoživotného procesu učenia, v ktorom sa vytvárajú spotrebiteľské návyky a po-stoje.

Spoločná Stratégia spotrebiteľskej politiky Európskej únie na roky 2007 - 2013 kladie dôraz na to, aby štáty podporili spo-trebiteľské vzdelávanie k trvalo udržateľnej spotrebe. Spotrebi-teľské vzdelávanie je ponímané ako nevyhnutná súčasť pre rozvoj osobnosti, ktorá získava potrebné vedomosti, zručnosti a postoje k zodpovednosti pre život na obrovskom trhu v súčasnej globálnej spoločnosti. Úlohou vzdelávania v školách je formovať jasné ciele spotrebiteľského vzdelávania, používať efektívne vzdelávacie postu-py a ovplyvniť správanie mladých ľudí smerom k aktívnemu a zodpo-vednému prístupu k spotrebe.

Ciele spotrebiteľského vzdelávania

Nakupovanie sa v súčasnej konzumnej spoločnosti stáva dôleži-tou činnosťou. Spotrebitelia sú povzbudzovaní masívnou reklamou do neobmedzovanej a nekontrolovanej spotreby, na ktorej sa v nebý-valej miere podieľajú mladí ľudia. Vzrastajúca spotreba kladie dôraz na formovanie mladých ľudí ako nezávislých a informovaných spo-trebiteľov, ktorí sú vybavení vedomosťami a zručnosťami potrebnými pre život v komplexnej spoločnosti, aby si vybrali životný štýl smeruj-úci k trvalo udržateľnej spotrebe. Výsledkom spotrebiteľského vzde-lávania budú zmeny v spotrebiteľských zvykoch a spotrebiteľskom správaní, ktoré sa prejavia v ekonomike v oblasti verejných financií, v rodinnej ekonomike a aj v životnom prostredí.

Cieľom spotrebiteľského vzdelávania je formovanie aktív-nych občanov, ktorí racionálne rozhodujú o svojich obmedze-ných zdrojoch vo vzťahu k osobným potrebám a spoločenským hodnotám a uvedomujú si dôsledky svojich rozhodnutí na eko-nomiku, občiansku spoločnosť a životné prostredie. V spotrebi-teľskom vzdelávaní je podľa Fernanda G. Luciniho potrebné:

1. Zistiť a dať prioritu hodnote „byť“ pred „mať“ pri hľadaní a bu-dovaní osobných a spoločenských horizontov šťastia ako ná-sledok rozhodovania o spotrebe.

2. Poznať a oceňovať základné a pre život potrebné prírodné zdroje, uvedomiť si ich nerovnomerné rozloženie a v mnohých prípadoch ich nedostatok a vyčerpanosť, rozvíjať postoje re-špektu a starostlivosti o ne.

3. Aktívne sa zúčastňovať na zachovaní prírody tým, že si osvojí-me iniciatívu zodpovednosti v takých aktivitách ako znovupou-žívanie a recyklácia odpadu, neznečisťovanie alebo záchrana základných zdrojov, ktoré sú ohrozené.

4. Zistiť, analyzovať a ohodnotiť procesy distribúcie spotrebi-teľských produktov alebo výrobkov, rozpoznať v týchto proce-soch dôležitosť a hodnotu ľudského zásahu počas práce a úsilie vynaložené na poskytnutie služby zákazníkom.

5. Zistiť a uvedomiť si holé potreby života, s cieľom vedieť prijať logické, vyvážené a zodpovedné rozhodnutia o spotrebe a ga-rantovať osobnú autonómiu pri stretnutí so „spotrebiteľom“.

6. Učiť sa používať, mať rád, starať sa o výrobky, ktoré vlastníme alebo spotrebúvame, bez ohľadu na to, aké sú jednoduché

alebo obyčajné, spoznať ich skutočné použitie a ohodnotiť ich funkciu.

7. Poznať a analyzovať mechanizmus spotrebiteľskej spoločnos-ti, čo sa týka organizácie, výroby a distribúcie, ako aj činnosti a správania spotrebiteľov.

8. Vedieť kriticky čítať a interpretovať predajnú stratégiu a reklam-né odkazy, ich verbálne a symbolické súčasti tak, aby sme vedeli rozpoznať ich pravdivosť, mohli konať slobodne a uve-domili si, ako na nás pôsobia.

9. Rozpoznať a byť vnímavý k problémom ľudí a miestam, kde chýbajú základné a pre život potrebné spotrebiteľské tovary, ukázať im štedrý a oddaný prístup ako na individuálnej úrov-ni, tak aj na úrovni spolupráce s organizáciami a inštitúciami, ktoré zasvätili svoje úsilie rozvoju a pozornosti spoločenským skupinám alebo obyvateľom, ktorí sú v najväčšej núdzi.

Informovaný a vzdelaný spotrebiteľ sa lepšie dokáže orientovať v zložitej občianskej spoločnosti, má schopnosti konať na rôznych špecializovaných spotrebiteľských trhoch a orientovať sa v zložitom svete potrieb a hodnôt. Dôležitým cieľom spotrebiteľského vzdelá-vania je vybaviť spotrebiteľa schopnosťou rozdeliť svoje obmedzené zdroje do spotrebného koša na malé množstvá tovarov, vedieť vyhľa-dávať nezávislé informácie, porovnávať ceny a s najmenším výdajom energie dosiahnuť maximálnu užitočnosť.

Výsledným produktom spotrebiteľského vzdelávania je, aby žiaci a študenti ako spotrebitelia kriticky nazerali na faktory, ktoré ovplyv-ňujú ich rozhodovanie, poznali dôsledky svojich spotrebiteľských rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú rozvoj trhovej ekonomiky, ovplyvňujú osobný a spoločenský život, prinášajú sociálne dôsledky a globálne menia životné prostredie. Konečným cieľom je, aby zmenili spotrebi-teľské správanie na viac uvedomelé a kritické, robili ekonomicky uži-točné rozhodnutia, rešpektovali zákony, brali ohľad na svoje zdravie, na blaho iných a trvalo udržateľnú spotrebu.

Obsah spotrebiteľského vzdelávania Systémy spotrebiteľského vzdelávania vo vyspelých krajinách zá-

padnej Európy sú založené na integrácii spotrebiteľského vzdeláva-nia do učebných predmetov. Vzdelávaniu na Slovensku je svojím charakterom najbližší model spotrebiteľského vzdelávania v kraji-nách severnej Európy (Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko), ktorý je tvorený šiestimi oblasťami. Vychádzajúc z tohto modelu navrhujeme a odporúčame, v ktorých predmetoch alebo tematic-kých celkoch je možná integrácia spotrebiteľského vzdeláva-nia do učebných osnov základných a stredných škôl.

V spotrebiteľskom vzdelávaní je dôležité poskytnúť špecializova-né vedomosti a zručnosti, aby si spotrebitelia našli vlastnú cestu v neustále rastúcej, komplexnej spoločnosti. Dôležité je, aby im tieto špecializované vedomosti a zručnosti umožnili prevziať zodpoved-



nosť za svoj život a naplniť povinnosti voči sebe, rodine, spoločnosti a životnému prostrediu. Do obsahu spotrebiteľského vzdelávania je navrhnuté zaradiť témy ekonomickej prípravy občanov, aby ich kúp-ne rozhodnutia prispeli k fungovaniu konkurenčných trhov a témy občianskej prípravy, aby boli schopní aktívne chrániť svoje práva a záujmy.

Spotrebiteľské vzdelávanie má poskytnúť priestor na nadobúdanie a analyzovanie dostupných dát o výrobkoch a službách, na uvažo-vanie o možných následkoch a identifikácii alternatívnych riešení. Dôraz v spotrebiteľskom vzdelávaní má byť položený na vzájomných vzťahoch spotrebiteľských rozhodnutí medzi jednotlivcami, ekono-mikou spoločnosti a životným prostredím, ktoré spájajú spoločné hodnoty. To si vyžaduje, aby občania pri zabezpečovaní vlastných potrieb a blahobytu prevzali aj zodpovednosť na miestnej, regionál-nej a globálnej úrovni.

Život v trhovej ekonomike vyžaduje, aby občania poznali základy ekonomického a politického života. Nie sú to automatické záruky na lepší život, ale určite výhodnejšia pozícia, aby zosúladili svoje prí-jmy a výdaje a účelne vynakladali svoje finančné zdroje. Jednotlivé témy spotrebiteľského vzdelávania vybrané z každodenného ži-vota spotrebiteľov je možné integrovať do rôznych predmetov, čím spotrebiteľské vzdelávanie zároveň posilní multidisciplinárny princíp vzdelávania.

Prvá oblasť – Osobné financie Cieľom vzdelávania už v školách by malo byť zvyšovanie schop-

nosti spotrebiteľov robiť racionálne rozhodnutia založené na nezávis-lých informáciách a dostatočných vedomostiach o finančných služ-bách. Mladí ľudia hospodária s čoraz väčšími objemami finančných zdrojov. Okrem vreckového od rodičov majú často aj vlastné príjmy. Finančnú slobodu však často nahrádza nesloboda, ktorá je daňou za chýbajúce finančné zručnosti a neschopnosť racionálneho uvažova-nia. Finančná gramotnosť je pri narastajúcej zložitosti finančného trhu stále dôležitejšia pre udržanie blahobytu jednotlivcov a celej spoločnosti. Spotrebitelia ako neprofesionálni užívatelia finančných služieb sú na finančnom trhu slabo pripravenou a ľahko ovplyvniteľ-nou skupinou. Dôležitým predpokladom prípravy spotrebiteľov na rozhodovanie o osobných zdrojoch a financiách je získanie finančnej gramotnosti ako kľúčovej kompetencie pre kvalifikované rozhodnutia o sporení, úveroch, dôchodkoch a poisteniach.

K základnej gramotnosti patrí: nadobúdanie zručností riadiť a kontrolovať finančné zdroje, rozvoj schopnosti plánovať finančnú budúcnosť, poznať dôvody dobrého úverového hodnotenia, rozvíjať schopnosti riešiť vzniknuté finančné problémy, rozvoj zručnosti ko-munikácie s finančnými inštitúciami a využívanie výhod úverového poradenstva.

Dôležitým predpokladom k tomu je nielen vytvoriť potrebné schop-nosti a zručnosti, ale aj posilniť kritické hodnotenie spotrebiteľov, aby vedeli vyhodnotiť finančné riziká. Úlohou súčasnej školy je dis-kutovať o prehnaných želaniach mladých ľudí, upozorňovať ich na riziká zadlžovania a s tým spojené problémy – splácanie dlhov, soci-álne vylúčenie a narastanie osobných problémov.

Druhá oblasť – Práva a povinnosti spotrebiteľa Nakupovanie je spojené s potrebou vyznať sa v množstve práv-

nych predpisov, ktoré sú zviazané s nákupom a užívaním množstva produktov. Predpokladom k tomu sú schopnosti samostatného a kritického rozhodovania pri kúpe, zvládania situácií pri riešení pro-blémov nekvalitných produktov a schopnosti uplatňovania spotrebi-teľských práv v praxi.

Dôležitým cieľom je rozvoj schopností poznávať a uvedomovať si svoje občianske práva a povinnosti a vedieť ich uplatňovať v praxi. Právo poznať katalóg ľudských a občianskych práv je zakotve-né tak v medzinárodnom ako aj vnútroštátnom práve. Spotrebiteľské vzdelávanie má umožniť občanom normatívne právne akty nielen po-znať, ale naučiť sa ich využívať v praktickom živote. Prostredníctvom poznávania práv a povinností sa môžu žiaci na konkrétnych príklad-och oboznamovať so súčasným systémom práva v Európskej únii a v Slovenskej republike.

Na zvýšenie právneho vedomia žiakov a uvedomenie si potreby aktívneho postoja spotrebiteľa pri ochrane svojich práv a záujmov je možné využiť množstvo konkrétnych problémových situácií z prak-tického života. Príprava na uvedomelé občianske konanie v trhovej ekonomike si vyžaduje dostatočný priestor na praktické cvičenie ako si uplatniť právo na kvalitné tovary a služby, ako sa chrániť pred nespravodlivými dohodami, podvodmi, okrádaním alebo diskriminá-ciou.

Študentov je potrebné naučiť aktívne využívať zákon o prístupe k informáciám, a tým naplniť svoje právo na pravdivé a úplné infor-mácie, ktoré slúži ako prostriedok kontroly štátu občanom. Ďalšou požiadavkou je poznať fungovanie občianskych združení a ich ak-tívnu účasť na riadení občianskej spoločnosti v rámci európskeho princípu horizontálnej subsidiarity: „Všetko, čo sa týka a ovplyvňuje život občana, sa deje na jeho úrovni a za jeho aktívnej účasti.“

Tretia oblasť – Reklama a presviedčanie Prioritou prostriedkov masovej komunikácie, najmä televízie, už

nie je zábava, informácie, rady alebo vzdelávanie, ale stále viac za-bezpečenie obchodu a predaja pre spotrebiteľov. Mladých ľudí za-sahuje komercionalizácia skoro na všetkých úsekoch života, pretože sú dôležitou cieľovou skupinou ovplyvňovanou reklamou. Mladí ľu-dia nemajú dostatočné zručnosti poznávať a odolávať reklame, nie sú schopní rozlišovať, poznávať reklamné pôsobenie v programoch rádií, televízie, či kriticky vnímať fungovanie súkromnej televízie. Te-levízne programy sú predmetom špeciálnych komerčných faktorov a ich obsah a formálna stránka sú porovnateľné s reklamou. Mnohé detské programy sú infiltrované reklamou a povzbudzujú detskú túž-bu po kúpe predvádzaných produktov.

Cvičenie mediálnej zručnosti v rámci spotrebiteľského vzde-lávania umožní mladým ľuďom vytvárať kritické postoje, poznávať dôsledky mediálneho pôsobenia a programov, ktoré ich podnecujú k spotrebe a k prehnaným požiadavkám na životný štýl. Cieľom je naučiť mladých ľudí poznávať ako médiá ovplyvňujú vnímanie a dôve-ru spotrebiteľov a ako formujú populárnu kultúru. Cvičiť ich schop-nosť odolávať týmto pôsobeniam. Vysielanie televíznych programov, ktoré podporujú konzumnú kultúru, je potrebné spojiť s diskusiou o hodnotách. Výsledkom vzdelávania by mal byť rozvoj schopnosti filtrovať prijímané informácie, porozumieť pojmom spotreba, reklama a marketing, ďalej poznávať vlastné spotrebiteľské správanie a uve-domovať si dôsledky svojich spotrebiteľských rozhodnutí.

Štvrtá oblasť – Výživa, zdravie, životný štýl Spotrebiteľské vzdelávanie je zamerané na podporu zdravia,

zdravej výživy a zdravého životného štýlu. Cieľom je napomáhať rozvoju osobnostných kvalít, naučiť poznávať hodnoty zdravia pre jednotlivca a spoločnosť. Výsledkom upevňovania návykov zdravej výživy a podpory zdravého životného štýlu je nielen ochrana vlast-ného zdravia, ale aj ochrana životného prostredia so zreteľom na


potreby budúcich generácií. Diskusie a riešenie problémov rôznych životných štýlov vo svete vytvárajú priestor pre porovnanie spotreby vo vzťahu k ekologickým problémom, ktoré prináša moderná doba.

Piata oblasť – Spotreba a životné prostredie Dôležitosť spotrebiteľského vzdelávania k trvalo udržateľnej spo-

trebe narastá z dôvodov pribúdajúcich tovarov a služieb na trhu a inovácií v informačno-komunikačných technológiách. Témy kaž-dodennej spotreby vo vzťahu k dôsledkom na životné prostredie umožňujú pochopiť sociálne a kultúrne dopady, ktorých pôvodcom je správanie spotrebiteľa ale aj výrobcu. Spotrebiteľské témy, ako racionálne využívanie prírodných zdrojov, spotreba energie a vytvá-ranie odpadu, podporujú uvedomenie si dôsledkov spotreby a pod-necujú kritické postoje smerom k zodpovednej spotrebe.

Šiesta oblasť – BezpečnosťV cieľoch výchovy k bezpečnosti je rozvoj schopností užitočne a

bezpečne tráviť voľný čas, poznávať bezpečné a nebezpečné výrob-ky a služby. Témy bezpečnosti sú spojené najmä s bezpečnosťou v domácnosti a bezpečnosťou trávenia voľného času. Bezpečnosť spotrebiteľov ohrozujú nebezpečné výrobky, porušovanie pravidiel zaobchádzania s elektrickými spotrebičmi, nesprávne užívanie che-mikálií v domácnosti, nebezpečné správanie v doprave, nebezpeč-né užívanie liekov a drog.

Bezpečnosť potravín, tovarov a služieb je predmetom špeciálnej kontroly všetkých členských štátov Európskej únie, ktoré využívajú informačný systém bezpečnosti a výstražného varovania (RAPEX, RASFF). Rozvoj techniky v domácnosti a využívanie technických pro-striedkov pri trávení voľného času si vyžadujú rozšírenie vzdelávania zameraného na bezpečnosť výrobkov a služieb.

Metódy a formy spotrebiteľského vzdelávania

Učiteľ má možnosť voľby obsahu spotrebiteľského vzdelávania, ktoré vychádza z reálneho života a tiež slobodu vo výbere vyučo-vacích postupov tak, aby sa študenti mohli stať aktívnym subjektom vzdelávania. Dôležitý je nielen výsledok, ale aj samotný proces uče-nia, v ktorom sa rozvíja osobnosť učiaceho sa. Reálne témy spo-trebiteľského vzdelávania poskytujú veľa príležitostí na uvažovanie, reflexiu a rozvoj zručností pri riešení problémových úloh. Spotrebi-teľské vzdelávanie je kontinuálny proces učenia sa a cvičenia zruč-ností v každodenných životných situáciách.

Vhodné metódy sú všetky, ktoré podporujú tvorivosť, priamy kon-takt a osobnú angažovanosť žiakov pri riešení problémov. Odporú-čanými formami sú praktické cvičenia zamerané na rozvoj schop-nosti porovnávať cenu a kvalitu, poznávať dôsledky spotrebiteľského rozhodovania na rodinný rozpočet, ekonomiku a životné prostredie. Vo vyučovaní by mali byť primerane zastúpené metódy dramatizácie, simulačných a inscenačných hier, zážitkového učenia, dialogické metódy, problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, výskum-

ná práca a tvorba projektov. Denné pozorovania, záznamy skúseností a informácie z maso-

vokomunikačných prostriedkov pomôžu žiakom lepšie porozumieť každodennému životu a spojeniu seba samého s ostatným svetom. Hodnotovú orientáciu spotrebiteľa možno cvičiť získavaním vedo-mostí, osobných skúseností a postojov na pozadí aktívneho a kon-štruktívneho učenia. Na pozadí konfliktu hodnôt a pseudohodnôt majú žiaci príležitosť riešiť konflikty doby a aktívne sa zapájať do rie-šenia spoločenských ale aj globálnych problémov.

Spotrebiteľské vzdelávanie riešením úloh a problémov, ktoré so sebou prináša konzumne orientovaná spoločnosť, pomáha porozu-mieť otázkam spojeným s osobnými a spoločenskými hodnotami. To znamená, že spotrebitelia poznávajú a rozumejú, ako spotreba ovplyvňuje na jednej strane ich zdravie, sociálnu a finančnú existen-ciu a na druhej strane životné prostredie. Môžu tiež poznávať ako, kým a za akých okolností sú produkty vyrábané. Aké škody zostávajú pre nasledujúce generácie a aké pre chudobné krajiny, kde sú vy-čerpávané zdroje na uspokojenie našich želaní.

Spotrebiteľské vzdelávanie žiakov je potrebné spojiť so znalos-ťou regiónu, poznávaním ekonomického prostredia miestneho trhu a jeho problémov, s poznávaním roly spotrebiteľa na lokálnom trhu výrobkov a služieb. Spotrebiteľské vzdelávanie je odporúčané založiť na potrebách a záujmoch žiakov, ktoré sú charakteristické pre daný vývojový stupeň. Vo svojich potrebách sú žiaci konfrontovaní s tla-kom výroby, reklamy a presviedčania, možnosťami rozpočtu rodiny a s hodnotami získanými doma a v škole.

Situačné vzdelávanie možno využiť pri poznávaní trhu, porovnáva-ní cien a kvality tovarov a služieb a ekonomických problémov spoloč-nosti. Riešenie problémových úloh a práca na projektoch umožnia študentom nadobudnúť komunikačné schopnosti, robiť uvedomelé rozhodnutia a získať kritické postoje, ktoré budú potrebovať v kaž-dodennom živote na globálnom ekonomickom trhu súčasnej spo-ločnosti.

Výber metód a foriem spotrebiteľského vzdelávania závisí od preberaných tém, veku študentov a je individuálnou záležitosťou každého učiteľa. Významnú pomoc v tejto oblasti môžu ponúknuť vzdelávacie nástroje sprostredkované internetom, ako napríklad Eu-rópsky diár a internetový portál DOLCETA. Ďalšie informačné zdroje poskytujú:

• www.spotrebitelinfo.sk• www.europadiary.eu• www.dolceta.eu• www.e-cons.net• www.onlinechildprotection.org• www.pravaspotrebitela.sk• www.yomag.net• www.asu.sk• www.consuminstit.sk• www.zss.sk• www.ombudspot.sk• www.spotrebiteliask.sk




Nakupovanie = výber a rozhodovanieDo tabuľky doplňte nevýhody, ktoré podľa vás môžu prinášať jednotlivé spôsoby nakupovania:

Spôsoby nakupovania Výhody Nevýhody

1. Klasický (kamenný) obchodmožnosť vyskúšať tovar; infor-mácie od predávajúceho

2. Supermarket (hypermarket) veľký výber tovaru, nižšie ceny

3. Podomový predaj nákup priamo z domu

4. Internetový predaj

domáci a zahraničný výber to-varov, pohodlnosť nakupovania; možnosť výberu tovaru s najniž-šou cenou

5. Predaj na trhoviskulacnejšie tovary; čerstvá zele-nina

Vymenujte, s akými problémami ste sa pri nakupovaní doposiaľ stretli:

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Na ktoré orgány alebo inštitúcie sa môžete pri riešení týchto problémov obrátiť ?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................


Dopady civilizáciePrečítajte si stručný prehľad vymožeností našej civilizácie a pokúste sa doplniť ďalšie výhody a dopady, ktoré so sebou prinášajú. Potom skúste odpovedať na otázku: „Akým spôsobom môžem ja ako spotre-biteľ prispieť k zmierneniu negatívnych dopadov civilizácie – svojej spotreby?“

Vymoženosti civilizácieVýhody ich využívania

Dopadyich využívania

Návrhy spotrebiteľana zmiernenie ich dopadov

Telefón a internet zbližovanie ľudí, uľahčova-nie komunikácie,

elektromagnetický smog, spotreba materiálov,

Domáce spotrebiče uľahčovanie práce, šetre-nie času,

spotreba materiálov, spo-treba energie,

Cestovanie a trávenie voľného času

poznávanie krás prírody a kultúry, zlepšovanie kvality života,

zvyšovanie hustoty dopra-vy, poškodzovanie príro-dy,

Lepšia starostlivosť o telo

udržiavanie vzhľadu a zdravia,

testovanie na zvieratách,

Bývanie zlepšovanie kvality býva-nia,

ubúdanie zelene a pôdy, spotreba materiálov a energie,




Prieskum spotrebiteľského správaniaKrížikom v dotazníku označte, podľa akých kritérií si vyberáte produkty a ktoré faktory vás ovplyvňujú pri rozhodovaní. Na záver sčítajte krížiky v každom stĺpci. Zosumarizujte výsledky dotazníkov vo vašej skupine (triede).

DOTAZNÍK

Produkt/ výrobok/služba Podľa akých kritérií si vyberáte produkty Ktoré faktory vás ovplyvňujú pri rozhodovaní

obal

cena

hmot

nosť

ekol

ógia

kval

ita

rodi

na

kam

arát

i

tele

vízi

a

film

rekl

ama

škol

a

spol

užia

ci

sladkosti

ovocie

odev

športová obuv

skrášľovanie tela, piercing, tetovanie

kozmetika

mobilný prístroj

športové potreby (vyberte 3 spoločné druhy)---

SÚČET KRÍŽIKOV

Analyzujte a diskutujte: 1. Čo ste sa z výsledkov dotazníka dozvedeli o svojom spotrebiteľskom správaní? 2. Ako hodnotíte spotrebiteľské správanie vašej skupiny (triedy)?

........................................................................................................................................

........................................................................................................................................

Domáca úloha: Na uvedených stránkach vyhľadajte informácie o prieskume verejnej mienky Eurobarometer. Čo sa môže spotrebiteľ dozvedieť z jeho výsledkov?

• www.europskaunia.sk/eurobarometer• www.ec.europa.eu/public_opinion/index_en.htm



Poznámky



Poznámky


HODINA S EKOSTOPOU

LEKCIA 12: HODINA S EKOSTOPOU

Po prečítaní tohto manuálu a realizácii jednotlivých cvičení po-rozmýšľajte, ako by ste aplikovali nadobudnuté vedomosti do vyu-čovania vášho predmetu. Podľa uvedeného formulára si vypracujte aktivitu na jednu alebo viac oblastí ekostopy a zrealizujte ju so svojimi žiakmi/študentmi. Ak je v danom školskom roku vyhlásená súťaž pre

pedagógov o najlepšiu aktivitu na tému ekologická stopa, zašlite ju pracovnému tímu programu na e-mailovú adresu [email protected]. Viac informácií o súťaži, elektronický formulár aktivity a inštrukcie k vyplneniu formulára nájdete na www.ekostopa.sk/novinky. Prajeme vám veľa zábavy pri ekostopovaní.

FORMULÁR AKTIVITY

Autor

Škola

Oblasť ekologickej stopy

EKOLOGICKÁ STOPA VODA DOPRAVA

ELEKTRINA STRAVOVANIE BUDOVY A POZEMKY

KÚRENIE ODPAD NÁKUP A VYBAVENIE

Aktivita ...Cesta na kurikulum

PREDMET ROČNÍK TEMATICKÝ CELOK... ... • ...... ... • ...Minutáž...Potrebujem...Provokačná myšlienka...Krok po kroku 1. ...

2. ...

3. ...

Prílohy:

Fotodokumentácia:



Poznámky



Poznámky



Poznámky



Poznámky



Poznámky



Poznámky




Odpovede k aktivitámSkúmanie pojmu trvalo udržateľný rozvoj

Zmena myslenia

Výrobný proces1. Dôležité je do náčrtu zahrnúť odpad vyprodukovaný v celom

procese výroby produktu. Množstvo odpadu, najmä kovov a uhľovodíkov rôzneho druhu, vzniká pri ťažbe surovín. Počas sa-motnej výroby vzniká nielen odpadový materiál, ale aj odpadová voda a odpad z výroby energie. Ďalej je to odpad z predaja a distribúcie výrobku. V celom systéme treba myslieť na odpadové plyny z výroby energie a z dopravy. Niektoré vzniknuté odpady sú toxické. Množstvo odpadu, produktov a výrobkov sa transportuje na veľké vzdialenosti ako súčasť celého procesu. Na výrobu väč-šiny produktov sú použité suroviny, ktoré majú väčšiu hmotnosť ako výsledný produkt. Preto môžeme niektoré systémy nazvať skôr ako systémy produkcie odpadu a nie výrobkov.

2. Niektorí možno zahrnuli do svojho náčrtu aj recykláciu plastov, kovov, dreva, textilných alebo iných častí výrobku. Je to, samo-zrejme, dobre, ale zamyslime sa aj nad niektorými nedostatkami. Prvým je, že recyklácia sa považuje až za posledné východisko na samotnom konci životného cyklu výrobku, v snahe vyhnúť sa odpadu. Otázka znie, či sa na recykláciu myslelo už pri výrobe produktu. Druhým nedostatkom recyklácie je, že ide o proces nazývaný „down cycling“ – ktorý iba odkladá koniec výrobku o niekoľko rokov. Z výrobku sa vyrobí menej hodnotný výrobok, ktorý po doslúžení skončí väčšinou na skládke.

3. Možno ste vo svojom náčrte zabudli na ľudskú prácu, ktorá je potrebná v každej fáze života výrobku. A pravdepodobne aj na peniaze, ktoré pretekajú celým systémom. Trvalo udržateľný roz-voj je o ľuďoch. Kto sú títo ľudia, ako sú platení, do akej miery sú spokojní s pracovnými podmienkami, aká je kvalita ich života, ako sú riadení, majú rovnaké životné príležitosti? Zamyslite sa nad výrokom „ľudia ako odpad“. Ľudskou prácou a potenciálom sa mrhá napríklad ak majú nevhodné pracovné podmienky, ale-bo ak sú za vykonanú prácu zle platení. Mrhá sa aj kultúrou a dokonca môžeme diskutovať aj o mrhaní demokraciou (napríklad v krajinách ako Kongo, kde sa vedú boje o cenné minerály).

4. Vzťah medzi výrobným procesom a stavom životného prostredia je jednoduchý. Príliš veľké množstvo odpadu je hlavnou príčinou vážneho narúšania stavu biodiverzity a štruktúry pôdy. Zároveň je príčinou vyčerpávania prírodných zdrojov, ktorých zásoby sú limitované (ropa, zemný plyn, rôzne kovy). V tomto „zober – vy-rob – vyhoď systéme“ je pomer odpadu k produktu až 9:1. Takto by to nemalo pokračovať ďalej!

5. Existuje niekoľko príčin vzniku tohto systému. Vytvoril sa počas priemyselnej revolúcie, keď bola populácia ľudstva na planéte oveľa nižšia ako dnes (približne 1 miliarda v porovnaní s dneš-

nými takmer 7 miliardami). Zásoby prírodných zdrojov sa v tom čase zdali byť nevyčerpateľné, v porovnaní s veľkosťou našej po-pulácie a planéty. Miera ich spotreby bohatšími krajinami bola tiež oveľa nižšia. Problém vznikol tým, že systém sa s nárastom populácie nezmenil a tým, že dnešní ľudia majú a chcú viac vecí. Udržal sa predovšetkým vďaka tzv. „externalitám“. Inými slovami, ľudia využívajúci ľudské a planetárne zdroje v skutočnosti nepla-tia úplné náklady spojené s tvorbou odpadu. To isté platí aj pre konečného spotrebiteľa. Systém je výhodný pre tých, ktorí sú dostatočne bohatí a môžu si dovoliť vysokú spotrebu a pre tých, ktorí chcú na tom čo najviac zarobiť. Napríklad si kúpite lacné tričko. Lacné je však len pre vás, pretože ľudia v Číne za jeho výrobu nedostali dostatočne zaplatené. Je lacné preto, že ne-musíte zaplatiť náklady na zdravotnú starostlivosť neplnoletých dievčat pracujúcich vo fabrike 15 hodín denne. Vy ani výrobca nemusíte zaplatiť za úpravu znečistenej vody riek a pod.

Školský program ekologická stopa

Odkaz v tajničke1. otvorená, 2. tvoja, 3. novinky, 4. učiteľa, 5. ekostopy, 6. logo,

7. histórii, 8. interpretáciu, 9. profil, 10. certifikát, 11. rýchlom, 12. spotreby, 13. životného, 14. aktívne. Znenie tajničky: Na veľkosti ekologickej stopy záleží.

Rozloženie sílSeptember – Svetový deň bez áut; október – Svetový deň ochrany

zvierat; november – Medzinárodný deň nenakupovania; december – Svetový deň pôdy; január – Medzinárodný deň bez internetu; február – Svetový deň mokradí; marec – Svetový deň lesov; apríl – Medziná-rodný deň Zeme; máj –Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti; jún – Svetový deň životného prostredia.

Energia – elektrina a kúrenie

Energia v číslach1. Podiel jednotlivých sektorov ľudských činností na celkovej spo-

trebe energie v Slovenskej republike: Priemysel a stavebníctvo – 36,5 %, Domácnosti – 23,8 %, Obchod a služby – 19,4 %, Doprava – 18,8 %, Pôdohospodárstvo – 1,5 %.

2. Podiel primárnych energetických zdrojov na výrobe elektriny a tepla v Slovenskej republike: Jadrová energia – 70,7 %, Obno-viteľné zdroje energie – 17,4 %, Hnedé uhlie a lignit – 10,2 %, Zemný plyn – 1,4 %, Ropa – 0,3 %.

3. Podiel na spotrebe energie v domácnostiach podľa účelu vyu-žitia: Vykurovanie – 56 %, Ohrev vody – 24 %, Varenie – 7 %, Chladenie – 5 %, Pranie – 4 %, Osvetlenie – 2 %, Ostatné spo-trebiče – 2 %.

Podiel na ekostope1. Uhlie – 0,800 kg; Zemný plyn – 0,440 kg; Slnko – 0,100 kg;

Biomasa – 0,030 kg; Vietor – 0,030 kg; Voda – 0,020 kg; Jad-rové palivo – 0,015 kg.

2. Uhlie – 0,345 kg; Vykurovací olej – 0,267 kg; Zemný plyn – 0,181 kg; Biomasa – 0,034 kg.

3. Biomasa sa z hľadiska emisií CO2 považuje za neutrálny zdroj

energie, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO2, koľko

rastlina počas svojho rastu prijala. Uhlie môžeme zobraziť ako konzervu, ktorá symbolizuje, že pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia dostáva uhlík uložený do zeme pred 360 miliónmi rokov (počas karbónu – vznik ložísk čierneho uhlia). Strom môžeme zobraziť ako pľúca Zeme, ktoré denne zbavujú atmosféru nadbytočné-

ODPOVEDE K AKTIVITÁM


ho uhlíka a zabudovávajú ho do svojho tela. Ich spálením sa do atmosféry dostane len toľko oxidu uhličitého, koľko si z neho stromy zobrali. Naopak spaľovaním uhlia vraciame do ovzdušia neželaný zakonzervovaný uhlík, ktorého sa Zem pred časom zbavila, aby zlepšila podmienky pre život na svojom povrchu. To však ešte neznamená, že kúriť drevom je najlepšie riešenie!

Inšpirovaný prírodouPríklady hospodárenia s energiou v prírode: Rastliny – premieňajú

slnečnú energiu na energiu chemických väzieb a uskladňujú ju vo svojich telách v podobe organických látok; niektoré rastliny využívajú pre rozširovanie svojich „okrídlených“ semien vzdušné prúdy (ane-mochória – púpava, lipa); väčšina horských rastlín je nízkeho vzrastu s množstvom chĺpkov, ktoré im zabezpečujú tepelnú izoláciu (plesni-vec, poniklec). Živočíchy – zvieratá žijúce v chladných podmienkach majú zvyčajne hustejšiu srsť; niektoré prežúvavce (kamzík, kozoro-žec) využívajú aj tzv. vlastné vyhrievanie – prijatú potravu (biomasa) viackrát prežúvajú, potrava v tele kvasí a tým vzniká energia v podobe tepla, ktorá ich zvnútra vyhrieva.

Príklady zásad hospodárenia s energiou v prírode: 1. využíva sa len čistá slnečná energia (biomasa, vodná a veterná energia vzniká premenou slnečnej energie); 2. energiou sa neplytvá, spotrebuje sa len toľko, koľko je potrebné pre život, 3. pri spotrebe nedochádza k uvoľňovaniu škodlivých látok; 4. každý si zabezpečuje potrebnú energiu sám; a ďalšie.

Voda

Znečistenie vôdPriemyselné: C, D, F; Komunálne: A, H, J; Plošné (difúzne) zdroje

znečistenia: B, E, G, I

Vodné kvízovanie1. Doplňte chýbajúce čiastkové povodia správneho územia povo-

dia Dunaja: a) Morava, d) Hron, g) Bodva, h) Hornád2. Koľko vody priemerne spotrebujeme pri jednotlivých činnosti-

ach? Vytvorte dvojice: kúpanie sa (100 - 150 litrov); sprchova-nie sa (60 - 80 litrov); umývanie riadu (25 litrov); splachovacie WC (10 litrov); umývanie auta (200 litrov); polievanie záhrady (540 litrov)

3. Správne usporiadajte triedy kvality povrchových vôd od najlepšej (I.) po najhoršiu (V.): I. veľmi dobrý stav, II. dobrý stav, III. prie-merný stav, IV. zlý stav, V. veľmi zlý stav

4. V uvedených faktoch o vode podčiarknite správnu možnosť: a) 1,1 miliardy, b) 6 kilometrov, c) 70 %, d) 4 000

Čo vieme o vode? Správne znenie chybných výrokov:• Eutrofizáciou rozumieme obohacovanie vody živinami, najmä

zlúčeninami dusíka a fosforu.• Na Slovensku máme osem väčších vodárenských nádrží (VN) a

jednou z nich je aj VN Bukovec.• Voda nepozná hranice, ako spoločný zdroj vyžaduje medziná-

rodnú spoluprácu.• Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo,

predovšetkým les.• 1 liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov sladkej vody.

Stravovanie

Od vidiel po vidličkuVplyvy stravovania na ekologickú stopu: využívanie ornej pôdy; polia sú

obrábané traktormi, ktoré jazdia na naftu; na poliach sa používajú hnojivá a pesticídy obsahujúce rôzne škodlivé látky poškodzujúce živé organizmy; do obchodov jazdíme autami, ktoré vypúšťajú výfu-

kové plyny; potraviny z celého sveta sú prevážané nákladnými loďami alebo kamiónmi; kamióny a autá jazdia po cestách, ktoré zaberajú časť zeme, pri cestách denne uhynie množstvo živočíchov; v zime dovážame ovocie a zeleninu, aj keď práve u nás nie je sezóna; dová-žame aj potraviny, ktoré vieme u nás dopestovať; potraviny sú balené v plastových obaloch, väčšina odpadu končí na skládkach; plasty sa vyrábajú z ropy; nie všetky potraviny sú zdraviu prospešné.

Tipy na zníženie ekologickej stopy stravovania: Nakupujte lokálne a se-zónne! Vypestujte si vaše vlastné potraviny. Domáca výroba prispieva k znižovaniu emisií CO

2 z prepravy potravín po celom svete a minima-

lizuje obaly, ktoré končia na skládkach. Podporte ekologické poľno-hospodárstvo kúpou biopotraviny aspoň jeden krát za mesiac.

Ekologická stopa jedla s mäsom: Pri výrobe mäsa sa spotrebuje veľké množstvo zdrojov. Napríklad na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 10 000 litrov vody, v porovnaní s 500 litrami na 1 kg zemiakov. Ekostopa tohto mäsa navyše zahŕňa nielen plochu pasien-kov pre chov hovädzieho dobytka, ale aj plochu ornej pôdy potreb-nej pre dopestovanie krmiva.

Codex AlimentariusOblasť – názov výrobku, pre ktorý sa norma vzťahuje a účel, na

ktorý bude použitý; Popis – definíciu výrobku alebo skupiny výrob-kov, prípadne produktov, z ktorých sú vyrobené; Základné zloženie – informácie o zložení výrobku, kritériá a charakteristiky kvality, po-vinné a optimálne prísady; Potravinárske prídavné látky – názvy aditív a maximálne povolené množstvá, ktoré môžu byť do výrobkov pri-dané; Prímesy – limity pre kontaminanty, ktoré sa môžu vo výrobku vyskytnúť; Hygiena – obsah patogénnych mikroorganizmov, toxínov a iných škodlivých látok v takých množstvách, aby neohrozili ľudské zdravie; Balenie, preprava a uskladnenie – požiadavky na balenie a použité obalové materiály; Označovanie – ustanovenia týkajúce sa názvu výrobku, s cieľom nezavádzať spotrebiteľa o pôvode výrobku; Metódy analýzy a vzorkovania – zoznam testov potrebných pre za-bezpečenie súladu potraviny s požiadavkami normy.

Označovanie potravín1. Nové logo EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo – spotrebitelia

si môžu byť istí, že minimálne 95 % zložiek produktu poľnohos-podárskeho pôvodu bolo vyrobených ekologicky; produkt vyho-vuje pravidlám oficiálneho inšpekčného systému; produkt prišiel priamo od výrobcu alebo spracovateľa v uzatvorenom obale; produkt nesie meno výrobcu, spracovateľa alebo predajcu a ná-zov alebo kód inšpekčného orgánu.

2. Logo SR pre ekologické poľnohospodárstvo – ekologickí poľ-nohospodári sa zriekajú používania umelých hnojív; používania syntetických pesticídov; používania geneticky manipulovaných organizmov; týrania zvierat neprirodzenými spôsobmi chovu napr. v klietkach; používania neprirodzených krmív, napr. mäso-vokostných múčok u bylinožravcov; mrzačenia zvierat upaľova-ním zobákov, kupírovaním chvostov a pod.; ožarovania a použí-vania syntetických prísad pri výrobe biopotravín.

3. Logo spravodlivého obchodu voči chudobným krajinám – ob-chod sa riadi nasledujúcimi princípmi: férová a stabilná cena pre prvovýrobcu; dlhodobé obchodné vzťahy a zálohové platby; investície do rozvoja chudobných komunít; zákaz zneužívania detskej práce; pestovanie priateľské voči životnému prostrediu; podpora pri získaní lepších zručností a postavenia výrobcov na svetovom trhu.

Odpad

Odpadové minimum1. Jednotlivé spôsoby nakladania s odpadmi usporiadajte podľa

hierarchickej úrovne: I. Minimalizácia; II. Recyklácia; III. Spaľo-vanie; IV. Skládkovanie. Príklady znižovania tvorby odpadov: ku-



pujme len to, čo skutočne potrebujeme; uprednostňujme veľké balenia; nakupujme do vlastných sáčkov; používajme trvácnu tašku; kupujme nápoje vo vratných fľašiach; kupujme mlieko pri-amo od farmára alebo v mliečnych automatoch; pijeme vodu z vodovodu; opravujeme pokazené veci; kompostujeme bioodpad vo vlastnej záhrade.

2. K nádobám na separovaný zber priraďte ich farby: Papier – mod-rá, Plasty – žltá, Sklo – zelená, Tetrapaky/Kovy – červená/oran-žová, Bioodpad – hnedá.

3. Odpad v tabuľke roztrieďte do jednotlivých nádob: Papier – c, e, u; Plasty – a, k, r; Sklo – b, f, s; Tetrapaky/Kovy – h, i, m, o, v; Bioodpad – l, p; Nezatriedené – d, g, j, n, t.

Separujeme v školea) súhlasí; b) napríklad: papier, plasty, nápojové kartóny; c) naprí-

klad: hliník, baterky; d) meno organizácie, ktorá vykonáva separova-ný zber v obci; e) komodity dohodnuté s obcou; f) celá škola/I. stu-peň/II. stupeň; (g) odhadovaný počet nádob; h) v triedach a/alebo na chodbách; i) napríklad na hodinách výtvarnej výchovy; j) odhado-vaný počet zakúpených nádob; k) označíme; l) napríklad: informácie o tom, že na škole je zavedený separovaný zber, prečo sa separuje, ako správne separovať, čo patrí a nepatrí do jednotlivých nádob, koľko sa separáciou ušetrí materiálov a energie, výsledky súťaží v separovanom zbere a pod.; m) napríklad: pri vstupe do školy, vo ves-tibule; n) školskú kuchyňu/jedáleň; o) súťaže v separovanom zbere; p) napríklad: plasty, hliník, nápojové kartóny, plechovky a pod.

Kompostujeme v škole1. Do kompostu patrí:1, 3, 4, 7, 8, 10, 11, 14, 16, 17, 19, 21, 22,

23, 24, 27, 28, 30, 31, 32, 33, 34, 36. Do kompostu nepatrí: 2, 5, 6, 9, 12, 13, 15, 18, 20, 25, 26, 29, 35.

2. Z dvojice slov v texte podčiarknite vždy to slovo, ktoré je podľa vás správne: a) musí; b) tienistom; c) miešame; d) treba; e) mô-žeme.

Zvoľ si správnu taškuPapierová taška – jednorazová, prípadne vydrží niekoľko málo po-

užití; recyklovateľná, ak neskončí v zmesovom odpade; vyrobená z obnoviteľnej suroviny (drevo).

Textilná taška – trvácna, vydrží niekoľko rokov a ušetrí tak mnoho odpadu; po opotrebovaní sa stáva odpadom; vyrobená z rôznych obnoviteľných (bavlna) a neobnoviteľných (plasty, syntetický textil) materiálov.

Plastová taška – jednorazová, prípadne vydrží niekoľko použití; re-cyklovateľná, ale často končí v zmesovom odpade, prípadne ako vrecko na odpad, čím sa stáva odpadom; vyrobená z neobnoviteľnej suroviny (ropa); plastové tašky často končia odhodené voľne v kra-jine – na lúkach, v lesoch a pri cestách, sú splavované vodnými to-kmi až do mora, kde spôsobujú nemalé problémy a smrť mnohým organizmom. Preto ich niektoré krajiny zakázali. Taliansko je prvou krajinou Európy, v ktorej od 1. januára 2011 platí celoštátny zákaz používania plastových tašiek.

BIO rozložiteľná plastová taška – jednorazová, prípadne vydrží nie-koľko použití; je možné ju kompostovať; pokiaľ skončí v zmesovom odpade, jej environmentálny prínos sa stráca a na skládke sa z nej produkujú skleníkové plyny; vyrobená z obnoviteľnej suroviny (väčši-nou kukuričný škrob).

Kožená taška – trvácna, vydrží niekoľko rokov a ušetrí tak mnoho odpadu; po opotrebovaní sa stáva odpadom; vyrobená z rôznych obnoviteľných (koža) a neobnoviteľných (plasty) materiálov.

Jutová taška – trvácna, vydrží niekoľko rokov a ušetrí tak mnoho odpadu; po opotrebovaní sa stáva odpadom; vyrobená z rôznych obnoviteľných (juta) a neobnoviteľných (plasty) materiálov.

Doprava

Dopravné pravdy – nepravdy1. Pravda. Výsledkom dopravnej infraštruktúry je fragmentácia kra-

jiny. Medzi vplyvy fragmentácie ekosystémov v krajine patrí: bariérový efekt, úbytok biotopov a ich prepojenia, rušivý efekt, znečistenie, strety fauny s dopravnými prostriedkami. Nehody zavinené lesnou zverou a domácimi zvieratami sú druhou najčas-tejšou príčinou dopravných nehôd, na prvom mieste je ľudský faktor.

2. Nepravda. Výfukové plyny obsahujú až 160 anorganických a orga-nických zlúčenín.

3. Pravda. Obsah H2O je závislý najmä na prirodzenom obehu vody.

Oxid uhličitý (CO2) sa na skleníkovom efekte podieľa 30 %, me-

tán (CH4) spolu s oxidom dusným (N

2O) a ozónom (O

3) sa po-

dieľajú 3 %.4. Nepravda. Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého

podieľa zhruba jednou štvrtinou. Približne 12 % z celkových emi-sií CO

2 v EÚ pochádza z paliva osobných áut.

5. Nepravda. Doprava je stále na 97 % závislá od fosílnych palív – neobnoviteľných prírodných zdrojov. EÚ vypracováva tzv. Bielu knihu o dopravnej politike. Stratégiou EÚ v oblasti dopravy je zmena klímy a čistá energia, udržateľná doprava a s ňou súvi-siaca výroba a zodpovedná spotreba. Snahou EÚ je zvyšovať podiel palív z obnoviteľných zdrojov energie, vrátane biopalív.

6. Pravda. Systémy klimatizácie v autách sú považované za hlavný zdroj úniku flourovaných skleníkových plynov do atmosféry, kto-ré majú vysoký potenciál globálneho otepľovania.

7. Pravda. Najväčší podiel na hluku má cestná doprava 76 %, že-lezničná doprava 14 % a letecká doprava 10 %. Najviac hluku prežívajú ľudia v mestách. Najmenej hlučné z MHD sú trolejbusy, nasledujú električky a najhlučnejšie sa javia autobusy.

8. Pravda. Hluk z dopravy má rastúci trend. Dôvodom je zvyšujúci sa počet áut, ciest, koncentrácia ľudí v mestách, resp. koncentro-vanosť ľudí na menšom území. Hluk z dopravy nie je bodový ani lokálny ale líniový a kolísavý. Pre emisie celkového hluku platí v EÚ limit 74 dB pre osobné autá a 80 dB pre nákladné autá. EÚ uvažuje o smernici o tichých pneumatikách, ktoré nemajú žiaden negatívny vplyv ani na bezpečnosť ani na spotrebu paliva. Zimné pneumatiky sú hlučnejšie ako letné. Vlaky sú zase hlučnejšie ako autá.

9. Nepravda. Naftové motory produkujú menej CO2 ako benzínové,

na druhej strane zas vypúšťajú do vzduchu viac škodlivých pev-ných častíc. Emisie z benzínových áut obsahovali v minulosti olo-vo. V súčasnosti sa používajú bezolovnaté benzíny. Nízke emisie NOx a iných škodlivín sa dosahujú používaním trojcestného ka-talyzátora (filter alebo odlučovač škodlivín) v kombinácií s lambda sondou (kyslíkový snímač vo výfuku).

10. Pravda. Biopalivá v súčasnosti reprezentujú len asi 0,3 % v po-rovnaní so spotrebou nafty a benzínu v EÚ. Podľa európskej komisie majú v najbližších 20 rokoch potenciál presiahnuť 5 % hranicu len tri alternatívne palivá: biopalivá, ktoré sú už k dispozí-cii, zemný plyn zo strednodobého hľadiska (LPG – skvapalnený plyn: propán bután, CNG – stlačený zemný plyn) a vodíkovo-pa-livové články z dlhodobého hľadiska. Je potrebné zamerať sa na biopalivá druhej generácie, ktoré sa nevyrábajú z poľnohospo-dárskych plodín, ale z odpadových surovín a ich výroba je preto menej energeticky náročná. Kvapalné biopalivá, ako sú etanol a bionafta, možno až do určitého pomeru zmiešať s konvenčnými kvapalnými palivami a spaľovať v súčasných spaľovacích moto-roch. Používanie iných alternatívnych palív si vyžaduje úpravu spaľovacích motorov, osobitnú palivovú nádrž vo vozidle a dosta-točne rozšírenú sieť čerpacích staníc.



Rebríček vplyvovMedzi vplyvy fragmentácie krajiny patrí napríklad: bariérový efekt

pre živočíchy ale aj rastliny; úbytok biotopov a ich súvislého prepo-jenia, vplyvy na živočíchy v súvislosti s rušením a znečistením, strety fauny s dopravnými prostriedkami. Pri rozpade pôvodných biotopov na menšie územia môžu byť malé populácie v dôsledku príbuzenské-ho kríženia oslabené a náchylné k vyhynutiu.

Pyramída výfukových plynov1. Miera škodlivosti výfukových plynov pre zdravie človeka: 52 % – oxi-

dy dusíka (NOX); 22,5 % – aldehydy; 10 % – oxid uhoľnatý (CO); 9

% – oxid siričitý (SO2); 6 % – pevné častice; 0,5 % – uhľovodíky.

2. Dopravné prostriedky zoradené podľa množstva CO2 (v kg) vyprodu-

kovaného na jeden prejdený kilometer: veľké auto – 0,183 kg; malé auto – 0,110 kg; hybridné auto – 0,084 kg; autobus – 0,069 kg; vlak/trolejbus – 0,065 kg; bicykel – 0 kg.

Budovy a pozemky

Stromy a oxid uhličitýKužeľ – 200,96 m3; Valec – 602,88 m3; Guľa – 267,85 m3

Charakteristický ráz krajiny1. Spišský dom – D, 2. Podunajský ľudový dom – B, 3. Roľnícky

dom z Hontu – A, 4. Oravský drevený zrubový dom – C.



Použité literárne a internetové zdrojeSkúmanie pojmu trvalo udržateľný rozvoj

• BROWN, L. R.: Eco Economy – Building an Economy for the Earth. Earthscan Publications, 2001. ISBN 1 85383 826 8.

• LEONARD, A.: The Story of Stuff. Constable, 2010. ISBN 978-184901-038-2.

• MCDONOUGH, W. – BRAUNGART, M.: Cradle to Cradle, Remaking the way we make things. North Point Press, 2002. ISBN 9780099535478.

• MEADOWS, D. H., MEADOWS, D. L. et al.: The Limits to Grow-th. New York: Universe Books, 1972. ISBN 0-87663-165-0.

• PORRITT, J.: Capitalism as if the World Matters. Earthscan, 2007. ISBN 978-1-84407-193-7.

• WEBSTER K.: Sense and Sustainability. Terra Preta, 2009. ISBN 978-0-9559831-0-8.

Úvod do výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju

• SCOTT, W. – VARE, P.: Learning for a Change: exploring the relationship between education and sustainable development. Journal of Education for Sustainable Development 1(2), 2007.

• SENGE, P.: The Necessary Revolution. How Individuals and Organisations Are Working Together to Create a Sustaina-ble World. Nicholas Brealey Publishing, 2008. ISBN 978-1-85788-373-2.

• WEBSTER K.: Rethink, Refuse, Reduce, Education for Sustai-nability in a Changing World. Field Studies Council, 2004.

Koncept ekologickej stopy

• Ecological Footprint Atlas 2010. Oakland, CA, USA: Global Fo-otprint Network, 2010.

• The Earth’s nine lives. New Scientist, Volume 205, No 2749, February 27th, 2010.

• WACKERNAGEL, M. – REES, W. E. – TESTEMALE, P.: Our Ecological Footprint: Reducing Human Impact on the Earth. 1995.

• www.footprintnetwork.org

Školský program ekologická stopa

• Ecological Footprint Atlas 2010. Oakland, CA, USA: Global Fo-otprint Network, 2010.

• www.ekostopa.sk

Energia – elektrina a kúrenie

• MARKO, Š. a kol.: Energetické zdroje a premeny. Bratislava: ALFA, 1989. ISBN 80-05-00084-7.

• Průvodce energetickými úsporami a obnovitelnými zdroji ener-gie. Lanškroun: TG TISK, 2006. ISBN 80-903680-1-8.

• TRNAVSKÝ, J.: Keď sa nás zima spýta … alebo čo všetko obsa-huje vykurovacia sústava [online], www.mojdom.zoznam.sk.

• www.seas.sk• www.slovstat.sk

Voda

• NERADOVIČOVÁ, J.: Údaje o vodohospodárskej investičnej výstavbe a prevádzke na Slovensku - stav k 31. 12. 2008. Brati-slava: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2009.

• Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2008. Bratislava: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2009.

• Vodný plán Slovenska. Bratislava: Ministerstvo životného pro-stredia Slovenskej republiky, 2009.

• www.enviroportal.sk • www.minzp.sk• www.tvs.sk

Stravovanie

• CEJPEKOVÁ, J. - CEJPEK, K.: Rational Nutrition as a Compo-nent of Environmental Education. In: Ochrana životného pro-stredia, vzdelanie a výchova. Zborník prednášok z konferencie Ochrana životného prostredia, vzdelanie a výchova, Banská Bystrica: UMB, 1995.

• CEJPEK, K.: Cudzorodé látky v potravinách, 2. Kontaminanty. Banská Bystrica: MC, 2000. ISBN 80-8041-312-6.

• DRDÁK, M. a kol.: Základy potravinárskych technológií. Brati-slava: Malé centrum, 1996. ISBN 80-967064-1-1.

• FERENČÍK, I. – SIEKEL, P.: Postoj obyvateľov Slovenska ku geneticky modifikovaným organizmom v porovnaní so svetom. In: Enviromagazín, B. Bystrica, 2004, č. 1, s. 12 – 13.

• HILBERT, H. a kol.: Rozšírenie koncepcie environmentálnej vý-chovy a vzdelávania na základných, stredných a vysokých ško-lách o environmentálne aspekty zdravia. In: Zborník príspevkov z III. národnej konferencie Environmentálna výchova a vzdelá-vanie v školách Slovenskej republiky, Košice, 2001. ISBN 80-7097-439-7.

• KAČEŇÁK, I.: Obaly a obalová technika. Bratislava: CHtF SVŠT, 1990. ISBN 80-227-0301-X.

• KOLEKTÍV: Genetically modified organismus. Trends in Food Science&Technology, 14(7), 2003.

• KRKOŠKOVÁ, B. – MACOVÁ, E. – ŠIMKOVÁ, M.: Technológie výroby potravín s profylaktickým účinkom. Bratislava: VÚ potra-vinársky, 1998. ISBN 80-85-33-0-52-0.

• KRCH, F. D.: Poruchy příjmu potravy. Praha: Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-627-7.

• Mc GAREY, W.: Potraviny ako liek. Bratislava: Eko-konzult, 1994.• MELICHERČÍKOVÁ, D.: Výživa, prostredie a zdravie. Banská

Bystrica: UMB, 2006. ISBN 80-8083-307-9.• PAMPLONA, R.: Kniha o zdravej výžive. Martin: Advent Orion,

1996. ISBN 80-88719-51-8.• PÁNEK, J.- POKORNÝ, J. – DOSTÁLOVÁ, J.: Základy výživy a

výživová politika. Praha: VŠCHT, 2002. ISBN 80-7080-468-8.• POLLMER, U., HOICKE, C., GRIMM, H.-U.: Víš co jíš? Je jídlo

jed? Olomouc: FONTÁNA, 2009. ISBN 80-7336-092-6.• POLUNINOVÁ, M.: Potraviny, ktoré liečia. Bratislava: Perfekt,

2000. ISBN 80-8046-151-1.• Potravinový kódex SR so súvisiacimi predpismi. 1. a 2. diel.

Bratislava: EPOS, 1996. ISBN 80-88810-57-4.• TÖLGYESSY, J. – CEJPEK, K.: Ochrana prostredia v priemys-

le. Banská Bystrica: UMB, 2002. ISBN 80-8055-388-2.• YASSI, A. et al.: Basic Environmental Health, Manitoba: WHO,

1997.

Odpad

• LIESKOVSKÁ, Z.: Odpad, Damoklov meč civilizácie. MŽP SR, 2008.

• MOŇOK, B.: Odvrátená strana jednorazových plienok. Spoloč-

POUŽITÉ LITERÁRNE A INTERNETOVÉ ZDROJE


nosť priateľov Zeme, 2004.• Odpady. Spoločnosť priateľov Zeme, 2004.• ŠŤASTNÁ, J.: Kam s nimi, vše o třídění a recyklaci odpadu.

Ekokom, 2007. ISBN 80-85005-72-7.• VAŠINA, J.: Inovácie elektroniky. In: ProEko, 6. výstava recyklá-

cie a zhodnocovania odpadov, 2010.• www.news.nationalgeographic.com

Doprava

• Doprava 2/2010, 1/2010, ročník 52, Print Design. • Doprava a logistika 10/2010, 1/2010, Bratislava: Ecopress.

ISSN 1337-0138.• Enviromagazín 3/2010. ISSN 1335-1877.• HLAVŇA, V.: Dopravný prostriedok a životné prostredie. VŠDS

Žilina, 1996. ISBN 80-71030-6-9.• KVASNIČKOVÁ, D.: Životné prostredie. Bratislava: SPN, 2002.

ISBN 80-080334-1-X.• Logistika 2/2010, Praha: Economia. ISSN 1211-0957.• ŘEZNÍČEK, B.: Životné prostredie a doprava. Bratislava: Alfa,

1986.• TKÁČ, Z.: Alternatívne palivá pre motory. Nitra: SPU, 2008.

ISBN 978-80-552009-5-8.• www.abc.blesk.cz • www.enviroportal.sk• www.hluk.eps.cz• www.intermodal.sk • www.telecom.gov.sk • www.silnice-zeleznice.cz• www.sjf.tuke.sk

Budovy a pozemky

• FERBER, U. a kol.: Brownfields príručka, 2006, 90 s.• KOLESÁR, Ľ.: Čo sú to vlastne zelené stavby? [online], www.

zelenastvba.sk.• Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídel na Sloven-

sku. 1998, s. 360.• Metodická pomôcka pre starostov obcí – Sídelná zeleň. Banská

Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2005.• SLOTOVÁ, K.: Syndróm chorých budov, In: Enviromagazín, MČ

2/2006, 2006, s. 12-15.• Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Nákup a vybavenie

• Consumer Education in Norway. Oslo: The Consumer Council of Norway, 1999.

• Consumers education in the Nordic countries. Copenhagen: The Nordic Council of Ministers, 2000. ISBN 92-893-0545-2.

• ČAPOVÁ, M.; STAŠENKOVÁ, B.: Metodická príručka k občian-skej výchove na 2. stupni základných škôl. 1. vyd. Bratislava: SPN, 1998. ISBN 80-08-02821-1.

• HELLMAN – TUITERT, G.: Promoting Consumer Education in Schools. Stockholm: The Nordic Council of Ministers, 1999. ISBN 91-7398-706-9.

• HRAŠKO, P.: Spotrebiteľské teórie a reálie. 1.vyd. Bratislava: Ekonomická univerzita, 1995. ISBN 80-225-0631-1.

• KNIGHTS,CH.: Výchova spotrebiteľa zajtrajška už dnes. Lon-dýn: Consumers International, 2000.

• STAŠENKOVÁ, B.: Environmentálna výroba a spotreba. Aso-ciácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, 2003. ISBN 80-968953-1-1.

• STAŠENKOVÁ, B.: How to educate consumer. 1. vyd. Asoci-ácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, 2005. ISBN 80-969329-0-X.

• STAŠENKOVÁ, B.: Prečo a ako vzdelávať spotrebiteľa. Metodic-ké-pedagogické centrum, 2006. ISBN 80-7164-408-0.

• STAŠENKOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti v integrovanom vyučova-ní občianskej a etickej výchovy. Bratislava, Štátny pedagogický ústav, 1995.

• STAŠENKOVÁ, B.: Spotrebiteľská výchova detí a vzdelávanie ži-akov základných a stredných škôl. Bratislava: Národné centrum podpory zdravia, 1999.

• STAŠENKOVÁ, B.: Spotrebiteľská výchova v základných a stred-ných školách. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1998. ISBN 809-8041-228-6.

• STAŠENKOVÁ, B.: Výchova spotrebiteľa k hodnotám. Stará Ľu-bovňa: Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, 2001. ISBN 80-85668-95-5.

• STAŠENKOVÁ, B.: Spotrebiteľská výchova. Bratislava: RAABE, 2009.

• STEFFENS, H.: Správanie spotrebiteľov a spotrebiteľská po-litika. 1. vyd. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2004. ISBN 80-225-1911-1.

POUŽITÉ LITERÁRNE A INTERNETOVÉ ZDROJE

ISBN

978-80-89503-13-1

Projekt je realizovaný z Operačného programu Životné prostredie, prioritná os 5 – Ochrana a regenerácia prírod-ného prostredia a krajiny, opatrenie 5.3. – Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami.

Cieľ projektu: Zlepšovanie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)

Špecifické ciele projektu:

1. Vytvorenie materiálovej a informačnej základne zameranej na výchovu a vzdelávanie k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 2. Zvyšovanie kvalifikácie odbornej verejnosti v oblasti výchovy a vzdelávania k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 3. Rozšírenie ponuky edukačných programov pre školy zameraných na zvyšovanie environmentálneho povedomia a informovanosti o ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 4. Posilnenie spolupráce, výmeny informácií a komunikácie medzi zainteresovanými subjektmi v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 5. Mediálna kampaň na sprostredkovanie informácií širokej verejnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000).

Úlohou projektu je prispieť k zvýšeniu environmentálneho povedomia širokej, pedagogickej a odbornej verejnosti o ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000) prostredníctvom vytvorenia základných metodických a informač-ných zdrojov, realizáciou cyklu certifikovaných školení a metodických dní, konferencií, výchovno-vzdelávacích akti-vít, súťaží a programov, uskutočnením informačných podujatí. Ďalej prispieť k zlepšeniu komunikácie a spolupráce medzi zainteresovanými subjektmi, výmene informácií a skúseností v tejto oblasti.

Viac o projekte na http://www.sazp.sk

Date post:	31-Aug-2019
Category:	Documents
Upload:	others
View:	8 times
Download:	0 times

VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový...

Documents