+ All Categories
Home > Documents > 7??-1 b] - University of Pretoria

7??-1 b] - University of Pretoria

Date post: 16-Jan-2023
Category:
Upload: khangminh22
View: 0 times
Download: 0 times
Share this document with a friend
124
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021. 100~ 7??-1 b] Kgaogacy& Bogare Letlakala n Kgar& ya Ponyaneng. ••••••••••••••••••••••••• 846 " Dikg~r& tsa Mag~dimane. ••••••••••••••••••••• 847 289 290 291 292 293 294 295 296 n Xgar& ya Rape & etc. •••••••••••••••••••••••• 848-849 Dikg&re ka papet~o, ga tia batam&lana. ••••••• 850 l'.gor& ya Leaufi le Radin.gwana. •••••••••••••• 851-852 Ka.ahlaola o gatile Xgoteledi. ••••••••••••••• 853-858 Ka bophelo bja Seapart Phala. • • 859-860 Maina a dit§ho§etAo go bana. •••••••••••••••• 861-862 Ka Biograpl\v ya Mdi. Tborometeane III. Vmuludi a hloka Moditi mola& o t~ea ka tsebe. • • • • • • • • • • 863-864 865-866 Ser&t& sa tebogo go ?«mu~& (D.K.E. Motubatsi). " "
Transcript

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

100~

7??-1 b]

Kgaogacy& Bogare Letlakala

n Kgar& ya Ponyaneng. ••••••••••••••••••••••••• 846

" Dikg~r& tsa Mag~dimane. ••••••••••••••••••••• 847

289

290

291

292

293

294

295

296

n

Xgar& ya Rape & etc. •••••••••••••••••••••••• 848-849

Dikg&re ka papet~o, ga tia batam&lana. ••••••• 850

l'.gor& ya Leaufi le Radin.gwana. •••••••••••••• 851-852

Ka.ahlaola o gatile Xgoteledi. ••••••••••••••• 853-858

Ka bophelo bja Seapart Phala. • • • • • • • • • • • • • • • 859-860

Maina a dit§ho§etAo go bana. •••••••••••••••• 861-862

Ka Biograpl\v ya Mdi. Tborometeane III.

Vmuludi a hloka Moditi mola& o t~ea ka

• • • • • •

tsebe. • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

863-864

865-866

Ser&t& sa tebogo go ?«mu~& (D.K.E. Motubatsi). " "

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Xgaogany&

256

257

258

K3 4 / 12 o

Bogare

Bjobopho bja Phakana a Dimo (Bogwa~a) ••

Ke boaang bana ba hlbla t~eo? •••••••••••

Lehu la Mohumagadi Ngwanamohube L. II.

Letlakala

764-780

781-782

Kgaphola. ••••••••••••••••••••••••••••••• 783-784

259 Borifi bja Z.M.M. Makgata le karab& lta

260

261

262

263

264

265

266

E.M.E. Motubats1. •••••••••••••••••••••••

Borifi b,ja Motodi "Benard" Sekhukhune go

M. Kome.ne. ••••••••••••••••••••••••••••••

An application for post private bag. ••••

Lehu la Kgo~i Morwamotshe w. Sekhukhune ••

Kgotla ya th&pa goba thepollo ya ditaba-

kg&rt> • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

Bafalaledi ka malapa le mebina ya bona ••

Ma.nkg&kgt>th&gadi a baloi, tlhathollo ya

mafofonyane. ••••••••••••••••••••••••••••

Kmilobelwana ga Kgoli Ma.hlagaume

785-786

787

788

789-791

792

793-795

796-798

Makofane. ••••••••••••••••••••••••••••••• 799-800

267 Di nyapolot~we t~a mmo1·81'1 ka Mna. ••••

Sekwati. ••••••••••••••••••••••·•••••••••

268 Na.a keng go lomisa (lumishwa)? (s. I). ••

269 Di reng t~a Marota Mohlaletse Paradys?

801-802

803-805

(S. II) • • ••• • ••••••••••• • ••••••••••••• •. 806-807

270 Leloko la Xgo~i Mohube Moukangwe ke

lefe?;(s. I). ••••••••••••••••••••••••••• 808-810

271 Marupi le marutswana a Ma.rota; (1600-

1965) ••••••••••••••••••••••••••••••••••• 811-813

272 Ka dibeg&la tla mesata ya Sepedi le maina

a metlae. ••••••••••••••••••••••••••••••• 814-819

273 Kgora ya Morwamotshe II l'Ia.kweng le maina

a basadi ba gagwe ka go latllana ~a kgati 820-821

274 Maboae abo kgomo, go riano monna wa

Dihlwa-ntewaneng, ••••••••••••••••••••••• 822-824

275 Kgor~ ya Matubeng a Mojaludi Morwa

Phethedi. ••••••••••••••••••••••••••••••• 825-826

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003 /{3 4/ 12 0

Kgaoga:ny~ :Bogare Letlakala

276 Dikgero tie tharo tea Mallegaz Mob.la-

letse. ••••••••••••••••••••••••••••••••• 827

277 Kg!>rt, ya babina Kwena e kgolo MohlaJ.etse

(1895-1921). ••••••••••••••••••••••••••• 828

278 Dikg&r~ t~a Batubatse: Bogopa, Ma.firi,

279

280

281

M.aleka 1 e Tl aka. • ••••••••••••••••••••••

Kgare ya Maredi JIDlina phiri (pshiri). ••

K8oro ya Makgopa Vashab&la mmina kw~na ••

Dikgar& t~a Makgl,leng, ka barwa ba. bona

le di tlogolo. • ••••••••••• •·• ••••••••••••

282 Kgara ya Ma.naJ..eng ya Motubatee Sekwati

283

284

285

wa pele. •••••••••••••••••••••••••••••••

Kgbrt> ya Morena Sepadi Sekhuk:hune

Sekwati. •••••••••••••••••••••••••••••••

Kgoro ye Makgata babina t§hwene. •••••••

Marota a tiisa tea leag& la bona. , -

829

830

831-833

834-835

836

837

838-839

Appies. • •••••••• •·•..................... 840

286

287

288

Kgore ya Mapiteing (Hlakudi). ••••••••••

Kgor& ya Makgalwa a Kgom.a. Maila-boteng

(eebete). ••••••••••••••••••••••••••••••

Kgoro ya Maroing Komane le Sehlophe. •••

841-842

843-844

845

3

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

100)

764

765

lCga.ogaey-& 25 6 K!4/ f20

Bjobopholo bja Phakana a Dimo (Bogwa~a)

Go let~e go fetile makgolo a maruro a mengwaga (300 yrs) ga

felo fa "Naboomkoppies" go be go bitawa ka. leina. le: "lsogwaAa,

bare ke: Bjobopholo-bja-Pha.kana a Dimo - Bogwaaa bja Tabana­

Bohlolo bja Tuba.tee."

Bjalege, bare mafiri a tswala Phakana gomm~ Phakana a tsw4a

Thibane gomm.e Thibane a tswala Mafef~ monna wa lladisa wa mphatho

wa Kgo~ana Mahlagaume Sekwati Thulare. Sareto se: "Bjobopholo

bja bohlalo bja Tubatse, ke gc go retwa lesogt:ma le la go b&llgwa

fa thabaneng ye ya Bog·.va.aa".

Bo-rrawe~u bare: "D!k:gero tee bitswago Batubatse-tubatse

ke t~e: (a) Bogopa, (b) Mafiri, (c) Ma.leka, (d) Tlaaka, gomme

t~e thllro (A.~.c.) di bina noko ya Bogwasa; (d) e bina t§hwene,

ba na le motmo wa eeb8ne. ka direteletso t~a. aekgoro. Gomme ga e

le mekgwa ya dikoma tia Serota, ts5na di fo swana ka mokgwa le

molaa wa Ma.rota; ba fo arogana ka dibelo, tir~ y8na e tee.

Ka mpherefeiana wa go dirwa ke kgosana Mosehla Sekhukhune

Morwamotshe ka 1958 barakiwa. kamoka motseng wa Mohlaletse,

mohlabanedi wa rena ke kgosana lames Mabowe Sekhukhune Morwamotshe

go re bol&lila le ba-Mmu.~o wa "Union Governmant" go fihlela

Republiek van Suid Afrika (1964).

Dihlbgt, tea motse o moewa fa Aaboomkoppies, Marota ka malapa

le tewaalong ya b&na, bao ba rakilwego bo-sempja (sempla) le go

tshwaelwa malapa gamm~ga le dithoto le go lahleg&lwa ke dihuswane

le dikgogo ~iba:-

(I)

(A)

Ba kgt>r?J ya Sekhukhune wa bobedi.

Kgo~ana Motodi "Benard" Sekhukhune Jrlorwamotshe le mosa.di

Lelidi, morwedi wa Mokg&na.na Mamogudi Sekhukhune sa pele le

barw93e:-

(l) Phathudi

(2) Kga.gudi

le methepa e meraro - ka la di 18/7/64.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

xs 4/ 12 0 765 (II) Kgosana Mogaee Stephen Sekhukhune.Xorwam.otshe le moaadi

Mamokgapi morwedi wa Mokgomana Matsebe Bokgob~lo Sekhukhune

sa pele le morwaye:-

(1) Morewane (Matsebe), le mothepa o tee

(III) Kgo~ana Sebope "Charlie" Sekhukh.une Morwamotshe le mosadi

Dinaa morwedi wa Sekhukhune sa pele, le morwaye:-

(1) tphraim le methepa ye meraro.

(IV) Kgo~ana Mametse Sekhukhune Morwamotahe le moeadi

s

Maakgetshepe morwedi wa Mokg6mana Moruthane wa Sekhukhune ea

pele le morwaye:-

(1) Ramphelane le mo·the:pa o tee.

(V) Kgo~ana Moleke Sekhukhune Morwamotshe le mosadi Makabate

morwedi wa Sekhukhune I, .le barwaye:

(1) Lekoko

( 2) Segopotse

(3) Sepobi.

(VI) Xgo~ana James Ma.bowe Sekhukhune Morwamotshe le basadi ba

babedi - (1) Nth&pl Lekhine le Johana Teekere Mojapelo.

Barwa ba gagwe:-

(1) Tseke

(2) Moleke

(3) Morekgomo le methepana e mebedi.

(VII) Kgo~ana Judah Sekgothe Sekhukhune le moeadi Meriam

Mamphedi morwedi wa Adam Kgetshepe Maredi le barwaye:­

(1) Mor&wane

(2) Kgetshepe

(3) Tswaledi

(4) fslk&, le methepana e mebedi (2).

766 (VIII) Kgo~ana Matshile Sekhukhune Morwamotshe le baeadi

(1) Mama.segare Moruthanyane le Makopodi Ra.mahudu.

Jlorwaye

Methepa Ba ea letetiwe (1965).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

766 (B) l{:t4/120

Ba kg&ro ya Morwamotehe wa bobedi.

(I) Kgo~a.na Ramphelane Sebase Morwamotehe le moeadi Makgalake

morwedi wa Segwarihle Mogase Motubatse le morwaye Senna+

Sebase le methepana ye mebedi

(II) Mokgt>ma.na. Malatagole "Ben" Mpjamaleka. Morwamotshe le moeadi

Maabatho morwedi wa Mokg&mana Sekwati Ts&ke Morewane, le

barwaye Mpjamaleke le Tswaledi le mothepana o tee.

(III) Ma~upjwe "Gad" Jlpja.maleka Morwamotshe le mOSci.di Fringelina

morwe<li wa Jlokgomana Moloto le morwaye Rantobeng le barwedi

ba

(C)

Ba kgar& ya Sekhukhune wa pele {1st).

(I) Mokgam.ana Mahlagaume Seraki Sek.hukhune le mosadi Lekgolane

mc,rwedi wa Mokgf>mana Mohube Mampuru. Morwaye - Kgoloko.

Mosadi wa bobedi - Mateko morwedi wa Mariri Phahlam.ohlaka1

barwa (1) Mariri, (2) Diphatehe, (3) Nkopodi. (Mosadi Mateko

o 11e badimong 1965.)

( II) Kgoput~o Seraki wa Sekhukhune wa pele (1st),- le mosadi

Dinao morwedi wa Ramaube Mamothame Ma.mpuru ka basadi ba

babedi, wa bobedi ina ke Elena morwedi wa Kwelet~i. Morwaye

ke Edward le mositsana o tee.

(III) Setlamorag~ Sepadi Sekhukhune wa pele (let) le mosadi

Mo§ia.ne morwedi wa M'orwamohube IO.a.kudi. Barwa.ye1 Leseilane1

methepana ke: (November 7, 1964).

(D)

Ba kgt>r~ ya Sekwati I Mabjaneng (Manaleng).

(I) Moru.ti Edward M.E. Motubatsi morwa Sekgothe le mosadi

Dorothy Maletsiri morwedi wa Setswlke Phala le barwaye:

(1) Cecil Nyaku, (2) Wilberforce Setewekt, (3) Washington

Nkahloleng le methepa ye mene, yo mongwe ke aotlogolwane,

'ina ke Preeilla Dikoti. (25/9/64).

+ Senna ke •1na la bonyane."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

767

{34/ 120 (II) Mokg&mana Michael Ma~upjwe Horewane Motubatai le mosadi

Gladys Ma.amatsb.1 morwedi wa Mokg~mana Selwakgotong Phala., morwaye

ke Marei Dinkwa.nyane le methepa e mebed.1. (November 1964.)

(IV. c. wa kg~ro ya Sekhukhune I.)

Mokgt»nana. Mabatane Jack Moruthane wa Sek.hukhune I le mosadi

Dipahle morwedi wa Sepadi ea Phethed1 wa Mojalud.i; morwaye ke

Motubatse le dikgaet~edi tee tharo (October 1964):

(E) •

Ba kg&ro ya Mapitimetle (Senkgadikgomo) lta.kgata.

(I) Zakaria Molebeledi Ma.pitimet~e Ma.kgata le basadi gomme go

fihlili moaadi Mabarwe le b&rwaye, main~ & bons. ke: (1) Malegodi,

(2) Serobane (Shiluvane) le mothepana o tee. Mosadi yoke

morwedi. wa Mokg8mana Maftft Thibane M&firi. (November 1964).

(II) Mamogudi Mapitimetse Ma.k:gata le moeadi Maledimo morwedi wa

!lailane Serobane Makgata le barwaye (1) Sekgothe, (2) Martm&, le

mothepa o tee. (17/7/64,)

(F)

Ba kg&ro ya Mapiteing (Kgcloko wa Morwamotshe I).

(I) Moruthanyane Lesailane Hlakudi le moeadi Sekam~ le barw~ye,

maina §1a: (1) Mag~mar~l&, (2) Mokgoneng le mothepana o tee.

(November, 1964.)

(G)

Wa kg~ra ya Sekwati I, I~bjaneng.

(I) Mortwane Jacob Mo§abane Sekwati le mosadi Mante Andronic,

morwedi wa Makgeru le morwaye (1) Tswaledi wa mosadi wa go

1

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

100.3

768 hl?>kaf'ala gomme ge e · le }!ante ga. a na ngwa.na., ke moopa.

(Nov. 1964.)

769 Ba kg8ro ya P..a.ma.ipadi ba bina kwer.a.

780

(I) Lazarus Mokwale Malaka liamaipadi le moss.di Kgoodu, morwedi

wa Mokg3m.ana Diphat~e Tlac.1 le barwaye. maina ke (1) ilala.ka,

(2) Potlake le barwedi ba. bararo.

(II)

Ba kgt>rt> yfj, Mabogwar~ (t!eo:m&) ba. bin& kwena.

Mothabon1 Thomas Ma.ruwane Ma.bogwane le moeadi Sephaku, morwedi

wa Mokgomana Sef"adi Phala 11.:) b.;;.r.vaye: (1) M&aileng, (2) Masenthene+

le m.ethepana ye meraro. Kaina+ akhwe ke a bonyana, Moltgmnana

Mothabong+ o genne le & bogolo & ba.~cma.nyans. bawo go:m.~e di nail

(G)

B& kg~r~ ya Sereka (Lebeeya).

(I) Mokg~mana Makoko Ramokgobeng Seroka le basadi ba babedi:

{l) Mal.ope morwedi wa Phaphedi Phasha, (2) morwedi wa Mahudu

Seroko "Father's wife" L:£sosa peJ:7. Ba.rwaye: Maudi le Tsokwane

le Sekele le Lekwa:oa le Lofo le Ngwanapula. Barodiye: bahlano

(m:phet§a = 5). (November, 1964.)

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

780

K34/120 9 (H)

Ba kg~ro ya Phala (Dikotope). 28/11/64.

(I) Thamaga Ra.malau Rantobeng Phala le mosadi Masilo+ morwedi

wa Mokhiritsa.ne MaAilo. Bana ke (1) Ra.malau (male),

(2) mothepana o teet

Wa kgore ya Masab&la.

(I) lllokg3mana Kgopa.ne Makgopa !l'Iasabela, (basadi ba babedi, wa

pele ke mosadi Mothomi, morwedi wa Mokgamana Mapudi. Wa bobedi

ke JfagalEi.lle morwedi wa Mokgomana Mpha.ge. Barwa ba b3na ~iba1

Mosadi wa pele: (1)

(2)

(3)

(4)

( 5)

(6)

.Rangwedi

Maseu

Mapudi

Mpoyepoye

Le&l~

Lukas.a

(methepa ( 2) )

Kosa.di wa bobedi:

(1) Motehele le

(mathepa (2) )

'

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

781

J(}

Kgaogany& 257 ~4/ 120

Ke bomang bana ba hlola ts~?

Mogologolo yo mon5"'We wa mmina-tan o i t~e are dikwal\,vana tee

nnyane ga di begela born.ma.go t~3n~ ge di garoga ka merithi, di re

go bommat~o: Ba hlwele bare kganyoBa makgaRwana (m.ape~ana)l

13jale bommatso di arabele pege13 di re: ke bomang bt>na bawe

bana ba dihl3la t!ewo? Ma.ina a a ngwadilwego fake a bagajana

ba go tshuma nyako ya barakiwa motsang ~a Mohlaletse (Maroteng)

ka kgwedi ya "May" 1958. Maina a neelwa ke Mokgt>ma.na Mahlagaume

Seraki ea Sekhukhune aa pele, gore Thamaga ya Mabjana~e a bolokele

ditlogolwana tsebong mehlang ya tlago. Maina a b3na bagajana

bawo ~ia: (1) Mo~a~.,1 mor·-'7a wa L-aseilane Jfo~abi R1:1.di.agwana, o bina

tlou, ke yena a go tahuma lapa la mokg~mana Mahl.agaume Seraki

Sekhukhune. (2) Mamogogabe morwa Segolokwane Makgoweng o tshumile

lapa la Mokgamana Setlamorago Sapadi 3akhukh:tma.

(3) Ntshweng Magalaweng Mafiri a thokgosetsa bohwa bja bana ba

lapa la Moru.ti Edward M.E. !lvtu1>a.tsi.

Se&ma sa borrawa~u ee re: Sehlala sa kgomo ea ~131~1a mong

wa s3na, gomme sa mo·tho ae a tetlllol~la (itlhal~lt3.). Kamoka ga

bona basema.nyana ba ba ripegile dinokana, go ~~t§e dlkonana t~a

dibelebijana, ba abudiswa ka dikiribanc~ "wheelbarrows", go

phethegile seemo. se ~eilwego ke baJ.imo (1363); lehonb ba kgothula

dike:nywa t~a matsog& a bona gomme ba duma bagwera ba b3na ga ba

782 tlemile leokodi go ra:nkv,a mekgobeng le mapatlalong; bona e le

dinkokoi ka nyakong.

Basemanyana ba e bee le bana bagajana ba Makhudutha.maga

(Makhudutha-magana); lehono ke metsololwana ya malapa abo mmab3.

Ga ba bun~ moputso wa pth~lekgolo ? 11 envious" ya b?>na. Genesis 3:14

"0 tlo gagaba ka mpa matsatsi a bophelo bja gago kamoka, go fihl&la

o bowela leroleng." Ka mokgwa o bjalo go banugala gore ngwako wa

Mokgomana Gad M.M. Sekhukhune e ka fo ba b3na basemane ba, ba go

pshatla mafesetere ka melamo, ga:uun3g~ le sekabosaua Sb

Makhuduthama~ana, ge go ka bapet§wa tshenylg~lo ya malapa a

barakiwa, e ka ba palo e telele-talele, ka gouw1e eyako ya

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

/{3 4} 12 0 782 Kokg?ml.ana Jam.as Kabowe Selthukhune e bee agilwe ka ditshenyegel~

t~e telele-telele mo 14a.gnetsvlakte No.437, Bapedi Tribal Fdrm..

Na.a ke man.ts a tlo'go lebala ditiro tsa James M. Sekhukhune, ka

go rena barakiwa Mohlaletse? Aowaal Ga a g~na, le batlogolo ba

rena ba tlo ~ala ba laodi~a (laodisha) ka Mabowe ga a bowel~la

fubatse, ga Bjobopholo bja Phaka.ua a Dimo, bja tabana Bohlalo

bja. Tuba.toel

Mot~ofadi, Mokgekolo Modi:pe KweletFi Thakeng wa mmina nkw&

a re: 11 Fa ke maropeng a .Ma.rota le Bogopa le Maf'1ri le Maleka le

Pha.la gomme tbabana elaa le ala.a ke BogwaAa le Bogwaiana maina a

t~ana." :Ke mosadi wa mphath~ wa kgoliana Phathudi Morwamotshe

Sekhu.khune, ke wa moroto wa Masoka a Ngwanamohub& morwedi wa

Kgo~i Morwamotahe wa bobedi. Yena o belegwe ka 1892, pejana ga

lehu la Chieftain Kgoloko Sev;ati Thulare, Ma.rota ba ea agile

Masehleng - Parys Gelusk Location Sekhukhuneland area.

Jj

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

783 /(3 4/ 12 0

Lehu la Mohumagadi Ngwanamohube Lobang Mahlopi.

"Mahla.ko a Hlabirwa:

Wa Bauba a Hlabi~,

A Phaab.l.e a Bauba.

R&bala go beng ba gago:

Modimo O tlo di senola

Tea thobalo ya gago. 11

Naa keng se dirilego, goba se ka bol~lwago ka. lehu la

Chieftainess Ngwanamohube Lob&ng Mahlopi Kgaphola? Lege yens. a

robadit~we badimong ka diatln, ka lerumo la Mokgomana Ts~r~re

Lobang Mahlopi Kgaphol~ ka l& Jlst Deoember, 1964.

Bo-rrawesu bare: Letlale la motho gale bapolelwe goba ga

le patliwe lebatong. Yee salo y~na tiro ya Mokgomuna Mosehla

Sekhukhune Morwwnotshe ya 1958, yewo ktgaro ya Mohl.aletse e aa e

swerego ka lekgotla la yona la Khudutha.maga.

Mo polokong "funeral" go hwot~wa. thoro§o ma.bapi le

khuduthamagana ya Kgosi Morwamotshe Sekhukhuno gore ke makgonthe

kgert> ya Ma.rota a M:ohlalatse ba. aa ngangabat~e go aerate go

ikokobet~a ka fase ga mola~ ya l'fmu~o wa P.opubliek van Suid 1\.frika..

Mohlomphagi Mor&na B.F. Lizamore - Bantu Affairs Commissioner

of Sekhukhuneland area, a. na a but~i~a a re: 11 Naa Kgo~i

Morwamotshe o gana fa polokong ye, goba o rometse motseta wa

gagv,t, o kae?" Itarabo ya re ga go motho1 Kgoai Taake Mabowe

Masemola a. hlaba ee&ma a res "Batau ba Mphanama, lehono le dirile

bohl?>la. gare ga babi:na tau ~ta ngwana yo wabo ma.lome." Ga e le

ba motse wa Mohlaletae e bee fo ba flla bana ba kgOro ya .Makweng

784 a Morwamotshe II. Moikutswi "private attendant" e bee le

Mohwnagadi Mpilo Thulare Sekhukhune, mmago kgosana Phethedi, morwa

wa Thu.la.re II.

Seboledi sa t~hupa.-mabaka mabapi le mmolawa e bile Mokgomana

Matlebjane morwa wa Lo bang Mahlopi wa lapa le lengwe. Ngwana yo

a bol&la ka go lebanya seema sa bo-rraweiu ga bare:

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

784 "Hlola sa kgomo se hl&l~la mong wa yt>na, gomme ga e le sa motho

se a 1 thlt.ilela."

Mohu ga a robatswa badimong.

(a) Kgo~i Ts&ke Mabowe Masemola a kuka ka hlogong,

(b) Kgosana ~1otodi S~khukhune V.orwamotahe le wa Kgaphola ba kuka.

ka mahlakoring le Mokg?imana Tseke Plu-..thudi Mtehe.

(c) Kgo~ana Koman& M. Ntshabeleng a kukile ka maotong.

A go timiwe molltt

Go ria.no "Major Leaftet'' go Kgoai Sekhukhuue II ka 1939 mo

piitsong ya dikgo~i le dikgosana fa Maruleng "Driekop" gamm3go le

setsha.ba a re: "Kgosi Sekhu.khune (Sekukuni), a go timiwe mollt>

(hlaga) e sale kgole, gee ka ba. kga.uf'si gomme mollb wa. kgoma

diphat>, o tlo palela batimi ba wona. 11

Le gona mehleng y&no bu.so wo wa "Republiek van Suid id'rika"

ga o namole hlt>lo-mollo. Ebe ka go fsiela dilabi "flies"

leratadimeng, ka go·bane kgoteledi ye e a keka, e tlo phedi~a

dilete "tribes" ka malat»mabe,

Taba ye ke mor..1a10 mo set~habeng sa baagi ba tikologo ya

Sekhukhunela.nda ga momia a bolaya mo1iho wa. mosadi ka J..erumo.

Mosadi o phasolwa leraga ka tshosa, esego go mo ent~ha l~hu, go

riano bo-rrawe~u mogolo

+~Ianyamisa a magolo - Mohumagadi N~anamohub~ o bolailwe e le

moiman1:., e. le kgwedi t~e seswai 118 months."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

785 Kgaogany3 259 (A) 1(3 4/ t 2 0

Borifi bja z.M.M. Makgata, karab~ ka E.M.E. Motubatsi.

Ba.:pedi 't'1·il)a.l .lfa.r-m.,

Sekhukhuneland.

17th October, 1964.

Mohlomphegi Moruti £dward M.E.Motubatsi,

Naboomkopp1es.

Madum.r-:. Bauba,

Aowa.aa, ke kwele, aa ntshe tsebi§a. Mohlomphegi "Prince James"

Mabowe wa Sekukuni II. Nna z. Makgata ka 1964 nka ae tle, ka

leba..k:a la bana (masogana) ga bale makgoweng go fih1~la 1965,

gom.me Mortn~ Mamogudi ~akgata a ntemele tihemo yaka.

Mokgomana Mak&ke Ramokgobeng Seraka le Moruthanya.ne Hlakudi

ba hlathile nyakf>, tlang le ba tee~ ka t§at~i la di 24.10.64.

0 tli o ba t~e~ kantle le nna Zakaria Ma.kgata.

Sa re lahleng, nyak:& e hlathil~e ka di 25/9/64, gomme pula

le go lema di fihlile.

z. Ma.kgata.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

786 (B) Kt 4 I 12 o

Naboomkoppies,

Headman z.M.M. :Ma.kga.ta,

Vooruitzieht No.30, B.T. Farm,

P/Bag 570,

Middelburg, Tvl.

Ngwato a Dimo!

c/o Sekhukhune Cash Store,

P.O. Box 60,

Penge-Mine,

via Lydenburg.

23/10/64.

Borifi bja gago bjo. la 17 kgwedi ye bo fihlile gabotse go

nna ka Mphanama "Trading Store." Ke th!:.i.betee go kwesisa thato

ya gago le sewo se. go diegi~ago go fihl.a fano lenyaga (1964).

Modimo o re fe "tranquility" le go bdna ( baana} ba r·ena, le go

ditlogolwane tse tlago.

Modimo o be le lena kamoka.

E.M.E. Motubatsi.

(C)

Mohlo~phegi James M. Sekukuni,

It

Kesa t§o amogela borifi bja Headman Vakgata wa Vooruitzicht

Nebo ar·.;1a. Mogwahle hJ.akudiea bo-Mna. Ser7'ka le Hlakudi ka

24/10/64 ba sirogol~ ~khuduthamaga a kgonong ya ka bodikela bja

Gel\l.ks Location.

E.M.E. Motubatsi.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

787

X34/120 1'8aog~t> 260 (D)

Borifi bja M~todi "Benard" Sekhukhune go

M. Komane

Kgoli Morwaiai Komane,

Ga-Motshane (Local).

rladuma,

Naboomkoppies (Bogwa~a).

24th October, 1964~

Kgc~i, ke a go tsebi~a gore na V.imu~o bar~ gafet~e naga ~a

Tswetlane go ba madult> arena, bjale ka ge re be re se na madulo.

Lehono re th.a.bile kudu-lru.du gomme 3 tlo'ba bokhut~o bja rena 1-.

bana ba. rena neng 1 e ne.ng.

Ke a holo£tla le wene le set~aba sa gago, se tlo thabl1a

bokhut§o bja rena, e bile le gore le re lebogtl~ go Modimo.

Gae be Pulal magareng arena le wene gal!Uft.~g~ le eetlha.ba

sa gago.

Th~b&la wa gago ka. mehla,

M.B. Sekhukhune.

P.S. ~let~e e le me:ngwaga ye meteletsana ga kgo~i ye e foufetse

sefa.1-'..logo, goPIJlle o babja le malwet~ana a dieipidi. Y~na ke monna

wa ml)hEA.tho wa Mangana a Xgosana Pha.thlld.1 Morvmmotshe wa

S ekhukhune I.

T-Ma.bja.na (1964)

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

788

Ka4t 120

Kgaoga.nyb 261

An application for post private bag

(E)

The Post Master,

Burgersfort.

Dear Sir,

Sekukuni Cash Store,

P.O. Box 60,

Penge-mine.

28th Sept., 1964.

On behalf of the Bapedi tribe, at Naboo'!'l1koppies, we bego to

a.ppl,y a priv-a.te bag their/our own, and ·to have the named thus1-

llarota Private bag, Naboomkoppiea, Post Office Burgersfort.

We have the hon.our to be,

Yours obediently,

Motodi B. Sekhukhune.

17

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

789 X34/ 120

Xgaoganyf> 262

Lehu la Kgo~i Mo:r.wamotahe "Waehington"

Sekhukhune ea Morwamotshe II.

Acting Paramount Chief Morwamotshe "Washington" Sekhukhune

Morwamotehe o belegwe ka la 23rd November, 1914. 0 bileditswe

badimong ka kgwedi ya January 3rd, 1965. 0 robadit~w~ gal!ll!l?>g&

mar6balong a batswadi le mogolwane le Mohumagadi Lekgolc1ne

Thulare le ."Princess" Leganabatho, morwedi wa Thulare Sekhukhune.

Go:mme ga e le mabapi le bophel& le mokgvva "manner," e bee le

motho wa go tetseba (itseba) gore ke yena mang, gomme a se na

bohl.afsi go setlhaba sabo ka bophara, e bee le tloklla-gohle.

Bonnyaneng bja. gagwe o kile a tehuma. la:pa labo ka moll?>

taadi e amu~a tajana, ke ge bat&wadi·ba mmit~a ka la metlae, ba

re: HKe Sefata-m.oll?> goba Fata.ng." 0 kile a teena "African M.E.

Mission School" g?>na fa Mohla.letse ka 1921, gom.me ga ee a ke a

topa sel3, o lahlile sekolc, a le moj oija "Std·. II"• Naa leba.ka

e bile eng tshebelong ya thut6 ya mangwala? Aowa.a!, e bee le

kgorulane, go-mme mmagw~ a mo rutunt~ha go lama ka ditonki, gomme

ke ge ngwana a kgologa go lema a hlanoglla sekolo ka 1923, a ba

ltgwele le naka le mokgalabjwe Bodibeng Mabogwana.

Washington e bee le thaadi ya bobedi letlokong "handwringe"

ka aekolong a l~tela Michael Motubatsi.

Kgo~1 Morwamotshe Sekhukhune o beilwe setulo sa boswaredi

ke Marota ka ngwa.ga wa 1945, a tii~elet~wa ka eeatla ea ~,mu.§o

wa "Union of South Africa" ka bo·tsetedi bja "Additional Native

Commissioner," Joubert.

)fl

790 Poloko ya Acting Paramount Chief MorV'lamotshe ka la di 6th

January {Nthole) 1965 e bile ya mehlol~ ka mekgwa le melaa ya

Seped1. Kg&oga goba eephutha-mohu ga ee sa ba gona. Tlhobo~a

ya kg&r& ga se ya di:rwa gomm.e t~e pedi t§e ga ee t~a kg&teefat~a

bohle ba dilate (metse).

Gae sale go pbatlogeng ga Ped1 Bokgatla 1600 AD, go fihl&la

Mohlaletee 1965, ga se gwa b6nwa le§aba le le kakago leo polokong

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

X34/ 120 790 ya mohu. Banna. 1~ baaadi babe ba feta dikete t~e pedi, gomme e

filo ba nw.nylilJlli ga ba Mmu.so wa ge~a base ~a ba g~na phelegetlong

ya morutiwa wa kg3ro le madi a bor~na bja Thulare I.

791

Bauba a Hlabirwa,

A Bauba a Hlabirwa

A Hlabirw~ a Phaahle,

A Phaahle a Bauba.

Rtbala ka khutso.

Dikopelo (dikola) tse pedi t~e:-

(1) Nearer, my God to Thee, No.362, Gospdl Hymns.

(2) Khoteo khotsol No.293, Difela tsa Doya.ki.

Ee! Le diket~e e le gare ga mosegare, gomme tse t~ohle di eme

ka ditehimll~ ma.phutha 1itshaba. Naa re tlo ithea ka mang lehono,

ka goban~ mal~ba re be re re go riano Thulare?, e le ga re ph~~a

meretlwa ya bagw~ra ba rena1

Ba.nna ba tewelego fan.o Bogwasa "Naboomkoppies" go ya polokong

ya Kgo~i Morwamotshe ka l~na la 6/1/65 ~iba:

(1) Kgo~ane. Motodi B. Sekhukh~"'le

(2) Kgolana Sebope Sekhukhune

(3) Kgo~&.na l!ametse Selrhukhune

(4) Kgo,ana Ma.bowe J. Sekhu.k.b.une

(5) Sekgothe Judah Sekhukhune

( 6) lde.hlagaume S era.ki Sekhukhune

(7) Masupjwe Gad M. Sek:hukhune

(8) Moruti E. Morewane E. Motubatei.

Ba tlwelego Phirins ga Dinkwa.ey-a.ne:

(1) Chiefta.inees Victoria J. Dinkwauyane

(2) Mokgoma.na Edwin Kgoloko Sek--wati

(3) Mokgomana s.n.L. Phala.

Phelegetso ya mohu lebitleng e bee etilwe pele ka moruti wa

lekgowa wa Anglican+Catholio Church of the ProYince of South Africa

+voeegafelwa yewo ke ~ather Rev. Oarri~k - Jane Furee Memorial

Hospital.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

792

,K34/120 Kgaog&.nya 263

Xgotla la thapo goba. thepollo ya ditaba-kgoz·t>.

(Executive Comm.1.ttee)

K3pane ya kgotla (komiti) ye e bee d11t~e ka la 3◊th Nthole -

Mmanthole 1965, gomme eit~e gwa dumelllana gore ~na. J.M.

Sekhukhun~ e be modula-setulo wa komiti ya motse wo wa Marota.

Kongwaledi wa komiti gwa dum.elelane ka Mna B.M.M. Sekhukhune.

Komiti ye e tlo gahlana gabedi mo kgweding, gomme Lekgotla

la motse 1ena le tlo ba gotee mo kgweding go f'ihlela gale ka

fetoswa ke yena komiti ye e ngwadilweng. Ma.ina a komiti lia:

(1) Morlna Motodi Bena.rd Sekhukhune member

(2) Mor~na James Ma.bowe Sekhukhune Chairman

(3) Mortna Judah Sekgothe .Sekhukhune member

(4) Mor~na Benjamin M.M. Sek.hune Mongwa.ledi

( 5) Mor~na Gad M.M. Sekhukhune Mothuai Mongwaledi

(6) Morlna Edward M.E. Motubatsi Mot~uli-modu.la-setulo

(7) Mor3na Mahlagaum.e Seraki member

(8) Morena Mamogudi Mapitimetse ?!!8.kgata member

N.B. Bathu~i go Modula-setulo le Mongwaledi:-

(1) Mna. G.M.M. Sekhukhune ke mothusi wa Mongwaledi,

(2) E.M.E. Motubatsi ke mothu~i wa Modu.la-setu.lc.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

793 Kgaoga:eyt> 264 Ks 4 / 12 o

Bafalaledi ka ~lapa le mebine ya bona.

Xe tshwant1e le mekgwa ya mela& ya Sepedi gore baagi kamoka

ba leagelo la Serot~ ba tsebje melok~ le n1ebin8 ya bona. Se ke

go lota teebo ya ditlogolwana go mehla le mabaka. gore bohle ba

tsebe tlhagong ya. me&none ya dilete ph&.tlogong ya btlna.

(a) Lesibe Teresa Maile ke mmina phuthi, o tlile le basadi ba

babedi~ ke Moraka.

(b) Sekwa.za. Josefa M_okwena ke mmina ngwenya, o tlile le mosadi o

tee, ytna ke Lepulana.

(c) Sekhoza Lu.ltase Ma!tlt, o tlile le mosadi o tee, gomm.e ke

Lehlakano (lesegate~be).

(d) Matloope William ~dhlule. 0 tlile & n~ le basadi ba babedi,

ka mmina kgogo.

(e) Seto:folo Teha:bangu,- o na le mosudi o tee, gomme yend. o bina

phepe:ng.

(:f) Khungc:1.uka Al:phe.us Maim.ela, ka m.osad1 o taa, yena. ke mmina

phathi (Mor6ka).

(g) :Mona.m.ola .c.liaee Khumalo le moRa.di o tee, gomme ke mm.ina kw&na.

(h) Maputi Titus Mabelane le mosa.di o tee, ke m.mina. tau.

{ 1) Makgei-w,;\ne Solomon t~:tomboti le biisadi ba ba.bedi, ka mmina.

nkwt.

794 (j) Taabudi Jim Ma.belane le mosadi o tee, ycna ke :mmina tau.

(k) Zuba.nyana William Nk&l~ le mosadi o tee, ke mmina tshwene.

(1) Mabokana Thomas Ngwane (Swaizi) le mosadi o tee, ke mmina nku.

(m) Makola Piet Yo~waane le mosadi o tee, ke m.mina n&~e.

(n) Sephuphisi Simon Ma.thee le mosadi o tee, ke mm.ina tlou.

N.B. "Mm.a.di wa Tha.nuilga ya Mabjana ye a lemog~ ka tlhakomilo gore

kg~r~ ya ba selete ea ba Kgo~ana Ngwanateela Morena aa babina tlou

bao ba falalet~ego fa Naboomkoppies ga se ba ngwadiwa malapa a

b3na mo kgaoganyong ye, eupja ba tsebja bontshi bja. bans. ka

Mohumagadi wa kgoAana ya b5na:- (Mamatimo - Maletime Mor&na).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

794 Ka 1964 go phethegile pale ya malapa aka. fetago maoome a mal'...lano

gomme khudugilo ya bona e ea lebelet~we go gar~ga fa Bogwala.

Set~habana eie ee fl:;!.le.lt:la fa se t~wa Ohrigstad Ga-Mae:pa, ba rakwa

ke makgowa a dip013.aa. ke mela~ ya ~mulfo we. Republiek van Suid

Afrika. Go :;a ku magarti ga. se go tswa.na!

Motna wa Ba-Maep~:

Ba re: "Keba Mortna Maripane a Ma.bokei Lehla-hl~ne a moll&.

E gola ke mmut~wet~i, ga o ea o but§wel~t§e o ~ tim~1 Ke batho

795 ba Maakgetse-m.ogolo, ke ba Lehaa.re le tala "green" la Tshia.ne:

Ba bowa Leriane Mapja a Mo15ta.

Ke ~oratha ka nt~iane :pedi moloi (moloyi) a wela.

Ba bOW!;i Mot..lo.tawaneng wa Saola.

( 0 ne~lwa ke MohUE'3.gadi Jf.tB.matime Mabatsebi Ngwanatsela Morlna).

+Mohumaeadi Maoatsebi o abet~we ma.du.1'5 le kg8ro ya gagwe ka

bodikela-t§atsi bja motse wa :Marota, eupja go na le batho bao ba

it~ego go kwa pha.laleto ya gagwe fano "Naboo:mko:ppiee'' Bogwa~a, ka

gobane le btma bu. bl.! ba r:::i.kwa ke beng ba. dint1.gan.yana 11farms 11 , ba

latlla ph~lalelong gomme le b3na ba abet~we kg~re ya b~na. E!l:pja

ba.tho bake ~e.hlakana-9~le - ke gore ba lemoe;iwa kudu ka. mebo1~18

ya b~na le mebino; ka baka leo ga ba balelwe kgerong ya gagagwe,

aowaal Le bt>na. ba tlo ba le m.otseta goba bateeta ba bt>na kgorong

ya baldna noko Ma.rota; go phethilwe ka lo.bone 4th Murch 1965.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

796 Kgaogaeya 265

Mankgt>kgtJ·th<!lgaui a baloi, tlhath.ollo ya mafofo~van&.

(a) Pu.t§iso gc me.nkgakgothogadi: Naa ke eng bolwetsi bjo le rego

ke mafof'onya.ne, ka gobane mehleng yeno bo tletse gomme bo

atile kudu mo bathong?

Aowaa ng\·:anaka, ga ee bolwotsi, e fo ba didi:-wa ke batho ba

basoro, ba dipelo t~e hupilego bonaba, gomroe ba §elebanya

batho ba gabo bona ka boomo.

(b) Naa ba ba ~eleban;y-a bjang, ka eng se dirago motho goba batho

go tshereo.na?

Hel Baloi ba na le t~~na. diteebja t§a dimakat~e le meh1a1wana.

Go g~na uit~ho~wane t~e khubedu-khubedu, di bit§wago badimc

goba ba-Mongatana. T~ho~wane ye ke y~na e jago nama goba

ditcpo t~a bahu ka mo tlase ga mobu - me.bitleng, gomme t~ona

ke y~na tomet~o e kgolo ye tsenago dikgwaletsong, ke gore

dijong tse tsafelang bl~Ji bu tsona: (1) bjal111a, (2) mafei,

(3) more, (4) meragwana ya go tawakanywa, (5) metagwana le

t~e dingwe t~e fologelang teng ya motho go fihl~la mading.

Bjal.ege, tom~t~o ye ya dija-batho e hlakan,vwa le dikgopamesa

tie ding~e, gomme di t~helelwe t~hwene (eerepja goba sebolaiwa)

ea gagwe, gomme motho yewo a thome go tsheresna ka mokgwanya:n~

wa bolwet~ir.warJ.a, kganthe ke badingwana bale ba fereh1a mmele

wa motehereani gomme di hwe.di t§e m.adulo go moaenywa yo.

( c) Naa niotho wa go tsbereanywa ka. t~a bading\vana a ka alafiwa?

Geo na le mahJ.atse, wa gahlanci- le monna. wa banna. m.an.kgekgt>th&

ka gobane badingwana ba teenego mmeleng wa motehereanywa yo

bjalo ke memoya ye mebe ya badimo ye e phelago sebadimong,

gomm.e ke mo go thata-thata, go e raka fa ngwakong wa bf)na

o mofsa (mufsiaa). Go alaf'a ma.fofonyane go fiti~a go alafa

motho wa legafa "madness", yo a llego nwna. t~a batho; ke ka

baka leo dipetleleng tla bo-Ra.mo~weu ba ea ~itwago kalafo ya

:mafofonyane, eupja go na le kholofedilo go tlo teebja.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

/4i34/120 797 (d) Na.a mosaui ga a loile moruJa k~ mafofonyane o dira bjang

mohlang wa lehu la monna yo wa gagwe?

Hel ngwanaka, sewo ke Tloro kema ya M'am:p~•• Lehu la moloiwa,

ga moya o se wa f~l&la nameng ya mohu, molo1 yoga a tsebile

bagaditiong gobane ba ka mmonela. O letela ge m&ya o felet~e

gomme area "Tlang le mpontiheng, nna ka mono ke silo dilal"

Mokgw&n~ WOO g3na le wona ma.tsatsiug a.no O ea dirwa, ke ka

bdka lewo Thamag~ ya Mabjana e rego: Ke Tloro koma ya Mamp03e

"pr1...-ate secret", ka goba.ne ge mohu a sa tsetla dithoto tse di

a bolabola gomme di re: Kam.a ela y~ rena re wedit~e go:rmne go

tha.tha.swa lesego la a.gee, age~l more-ntswengl, ka. gobane

lehono bo-mohubetlwa.na go thabelwa ga setopo "carcase" se

tla bowela mobunt;.

Jrio~wa wa kal.af'o "medicd.te" ya mafofonyune ke go a :r·d.ka mmeleng

wa motshereanywa ka ditehidi le sedimo aa kgomo, pudi, le ga

e le nk.u gobn se o tlo'go alafiwa ka s5na gc diruiwa t,e, o

~lo iuiswa sona ya ba moilane ma.t~at~i ka.noka a go phela ga

gago lefaAeng. Gomme ge o ka bale pelotswana wa leka go

ilolla. ka go utswa n:ma ya seidiswa aewo wa ja, o tlo kwa

mantaunyana a re go wene: Agaa, lehono re tao bow~l O lle

seil~la sela? Bjalo mafofonyane a boetee gape go wene

ngwako.ng o mufsaa. (moswa) go fih1!la o rebala. mobung.

798 Mafofonyane ke memoya e ditshila. ya bahu ba ditihila, bao ba

se nago madulo goba bokhut~o kuwa gae leagong la badimo.

Motho ga a hNile ka bolNet§ana bja mftfofonyane go lemogiwa ka

go hloki!wa kgt>oga. "coffin" ya letlalf> la seruiwa.; ka mekgwa

ye. Sepedi Kgo~i Mon1amotshe Sekhukhune Morwamotehe ga ee a

bolokwa ka mokgwa wa ltgooga, gomme le tlhobo~a (tlhobosha) ya

kg8ro ga se ya phethwa (6th January, 1965).

Gomme ae se bonagetle aelebaneng sa le§aba l.e fetago dikete

t~e pedi, ke gore y&na Mohumagagi Mankopodi Thulare Sekhukhune

o na le ae a se tsebago m.a.bapi le lehu le la ngwana yo wa

setlhaba sa Thulare. kbohlatse a memoya ye mebe e hl.atswiwa

~a Ebangedi ya Kokgethwa Lukase 8:33.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Xa4J 120 798 (e) Na.a ba.-mongatana ga ba go tseneletse dilaong ba rakiwa bjang

ka eng?

Badingwana ba ge ba ka go hlasela dilaong bo~ego o robetse,

tsoma letsoku "red stone" le kilego la be§wa mollOJ16 gomme o

thale methaJ.adi ka tlaae ga legogwa la gago. Gomme o

putlaga.nye methaladi boka makgwai, o r~bale goba bana ba

r~bale, ka morag~ ga mets~ts& ye lesome ba-mongatana ba tlo

bolla m.oleteng wa bt>ne., ha ka se hlw& ba e-tl.a gape.

(f) A elego ka Sepedi, mohu ga a ntshiwa ka la:,eng go dirwa bja.ng?

0 a tshediswa goba a ~wahliswe lefae • . ,

(g) E le ka baka lang ga a tshedi~wa fa~ le?

Kg~nono ke gore mohlomong mohu yo aka bowa gomm.e ke go mo

gakila tsela goba eefer~ "entrance"·seo a bego a ts~na ka

EJena gomme a e;akan~ge, a gomele marobalong a gagwe.

Bo-rrawesu ga mohu a t~ho~a bana ka lapeng o r~kwa ka dipheko.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

799 )<.34/120

Kgaoga.nyt> 266

Mmilobilwana ga ~o~i Mahle.gau.me Maki:fo.ne 4

Fa JQ;ac,ganyong ye go t~ipiwa ka mo~awane ba Makofane ka. ba

Mm.u~o wo we. "Suid Afrika Republiek", ba. tikologo yg, Sek..'"mkhuneland

"District o:f Lyden.burg".

Ebe e le ka Labone ka di 4th January, 1965 ga sehlophana sa

Makhuduthamaga.na. se be se te:phele kgtmtmwa.na ya. go ·tsatsela kgosi

ya bana gore ba mmolay~ ka baka la go inamela melao ya boipueo

(Bantu Authorities Acts) ya mengwageng ye: 1936-1951 le 1959.

Mmilobilwa.na wo wa. kf»kt>ta ditshitsito, ya ba Il'.pb.e setiya-aeswerwe

(peetlwe,) thaka-tah.oge.ne, ya "Rangers'' ba dikampo tE§a ba "Trust

land",fano Neboomkoppies go be go ile kgo~ana Motodi Benard

Sek:h:.1.kbune Jli'l'orwamotshe le Mogase Stephen Sekhukhune M.orwa.motehe

"rangere" ba Mar·ote Bogwa~a. Bo-Ramoeweu bona ba phath.akgile

bo-musana-kuwe-sebatana ka kwatla.

Ba.tho be go swarwa mohlang owe e bee le :pal?> ye feta.go

masome a ~upago, banna le basadi, gomme go bona.getae gore baeadi

ba swerwe ka paat~hi-ya-mpaapa ka m~tana "bottles".

Setma sa:r.nogologolo sere: "Mola~ wa tswa mo~ate mule.ta re a

iuama"; bjalege rena Bapedi go1•eng ra 1k8altant~ha le go gakwa ke

pu~a ya Thulare ra itira magakwa, aowa.al Ditaba di na le

mo9eeya-lec!.go, mot~ws. dia.tleng t~a Dionna, yena mpholot~anc wa.

seja ka marago - thitelwana ya diotswa, mmamor-~to wa makglswa a

banna, s~ila digoro t~a. mahura, set18la mol?>ra, yf,na kgapjadigadi ,

a jago a phumula. m.olomo a re ka nk~k?>twana ke tlo phorimet~a..

Ga ke tul.tll "smear" fela, ke tlot~a mon.vana "oily."

800 Gae le molab&. wona o tsene na.m.a.ne. lfka. ee phonyokgwe, ke bina

batana ea :mariri, le ge noko o a_pere meotlwo..

Thekgo e ~lo ba lerots~.

Mehleng yeno Mopedi-pedi wa motAe wa Mohlaletse o tlo ithuta

ka. kgonthe-nthe gore setma se sa bo-rrawelu se rego "Lenat.. gale

na nlt?> le nk:o ga e dupe"_ke there~o. Go bonagetse lehono go

Marota-boteng, motee wola wa Sekhukhune II le Leganabatho o

fetogile le~upi "desolation" ka baka la mpholot~ane a go ja ka

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

800 maraga "izibunu".

Ba palet~we Marota ka gobane banna ba e lego: (1) Moruti

Judase Motubatse Kgolane Hlakudi, (2) Motshakane Serisane Chankane,

{3) Mokgomana Judah Pogoti Maredi Masabela ha patilwe ka maong,

ba bjalo ka dipela ka leweng gomme le ytma hlw~i & hla.eJ~la. e sa

fihlelele sekubeng sa leweng.

----... __ ..,_

Peetlw::i.: llol:l.fflo wa k".::u:'U, o :liritwa nt·Re:r.i.i::;, tlhn.banong yJJ. go baka

Fa.atehi: Morepja.r,.a - md.repj9.lla WU. senna wa (la.) r_;o apeza

sebelebele.

Mp,:.utpa: .!3jalwa. bj,.i. sekgowa, bo a.9cw:.:. ka ba.sadi le !:m.:nr..a; bo

nyaretse fan.o Ho_p'3di ka 1921, bo lercogilwe kapewone; ka 1910 e;A.

mu.bu1·u. a a:pea ka dipera~isi le rr.a.hlatE:wa u. th.::~beng.

1~J:a,.rli le l~r.e. letnoku.

mr!elf.! boteheping bjh 1lih1 onoledi.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

801

/<i34/ 120 Kgaogany?, 267

ui nyapolotswe tsa mmolai Luna Monisi ka Mna. Jacob

Mor&wane Mosabane Sekwati.

J8

"Ke tsenetse modirong wa ma:pholi~a "South .ti.f:r·ic~·.n Police" ka

ncwaga na l?,26, ga Komi~inare e le Major D.~. Hunt yu.

Sekhukhunelu.na 'a.l"er...'. 31-t~e ka ngm.i.ga via 1928 go kil-; g~e. ba

gona ,,,onna wa schlt>ln a tsobjugo ka '.'..einu 1 a 1~una Monisi.

J.'rcrrraye f:! be e le Naete :-'"11na ::ro:r.isi; ba be ha ~L.ile fa tlase ga

y.,l::-togu yu thabu ye. Mo:-:on~, ka mosolu wa noka ya Tul,E...tse

"Uteelpoort riv·(:;:r.". Mo~emarwana. yo Naete 'Nighty' e l>e e le

1.;sotni ( lchoau) , a ut~r:ra rli"lq;omo t'1a bb.tho 6.. tfa:m.a a rekiGO..

!,'tokgc~i 1vo. l"·w~.l,la cii tse'l>ong t1ia b~-J.T:::1u~c '"la "Union Goverr.1rre11t 11 , o

ret;O: Kg~kg?rll.£""'m~-niphar,wa! Lehl.1..1.len:a le hul~i-;o .motse le

mets1-.ma. ga lo sv:a.riwe ~ be ~.;1 nta kobong, go se ke: $:,"W&. tlbi>J1.rn.

~o-~1 tt>. Ke t,.e re n~y~~, ba. i;.:goro ya "!'!a tive A.ffairs" ya I'~f;·:.l<1tlou

"~ c1~0,,!l0orr! GP,lUk~ ""OC'.i ticJi" r-1 t~ame re J;huru:p.hut~a m~ ts-lne~

grmime g~ re fihla f'a 1.!ot"enE ra wet~a, r;;. swa::-ws..

Leso_ga~vaTJa 1,, 1~ it~e ga le ti-kw,1 mababedi a ftit~l1.i1li

''handcuff,;" R. rE.:: Dika;o~i, le rong le ~Jwara. rJia kfi! lo no~'H,

kganth& 10 t ... tane yena. o bcJ.1\ile h::.tho "two chi.lrlren" e;a la mo

sv:are? '7-~ ge Surgeant Sw~rt a. tlo$a la r.ative constublo

T·;osabel·11a.ne 5etrmalc ~-;o m·,aru. se;ia.-hanu 9~, el ego nuna Monisi,

got1rnte b::1. tl~m~;~nywa bobodi. Djale "Surgeunt 11 a re: Erien.3 la

:re la~tse IJO le bol..)kilc,;;o b_tho b-~wo; ku ge b:..~ .. rotOl,"c4 th:;l.u.! ya

i:or~n~ 8'0mme ~v hwe"'.;~vk1. m~·.hut.;,.mino, gwa f:s. tiwn gwa tneiv1a.

802 dih.1.~t£Vlfel.:tl.::.. ,.o:i..u11s" toe pedi, tnr;!. l~wa go NGttk.:.i tl))octor" eore

di sin.kiwe c;;orfJ a h<.-1.tho ba ba bolail,~e ~Ob(;l. ba hwilA :iv.1. hfJl,;et~i

gob&. l!li.1.lwet~i. GoI.1J11e oi t~& k.l ~11or~go t?;U mabal<an~rami. re k11ele

gore lenu.b~ lo Luna. 1'fonini o a;,lolctawe tht~pt> "ga:: lt:>w~ 11• Gommc1

ga e 1-a ku go !bete 1-"'tma Monioi b.;;. :-e o teilvrn k ... 1. roc 1~i:r#,an~ o

tsenego n~m&n.e ''tl'iflc-Rtring, '' 1':e gore },_gc,legon.g :ra ba.~e:,yi."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

803 f.a 4 / 12 o

Xgaogany& 268 (Seripa I.)

Haa keng go lumisa (lumilwa)?

Bo-rrawelu bare go na le ditlhatholl& tie pedi elego tla

math&ma:

(l) Go kgemila goba kgem1~6 ya eetla.ng ea ngwaga sa dilemiwa

ma~emong, tea ngwaga o moswa, ke t~e: lerak:a, meebja,-~•ntshwe,

lehea.

(2) Go rutisa mpja go loma motho goba batho, goba go l&ma.tla

DgNana go loma ba ba.ngwe bana. Ditlhathollo tie tharo mabapi

le medira ya t~6na ~idi: tshwene, tau, nltwl.

(a) Leina le tAhwene "infene" ke ka mm.ol&la wa senna, ge

tlhabanong ya marumo ga monna goba banna ba bolaile motho goba

batho bawo elego manaba a bana, bare: 0 teile tihwene goba

ditlhwene. Gomme motho yowe goba batho bawe ba lomiswa ka. kgomogadi

goba dikgomogadi J ka kgomogadi hl&g& ya mogalefi yo mongwe le yo

mongwi.

Seo ke mokgwa le mol~o wa Bapedi ba Thulare, go leboga le go

tiiAa maatla gore bahlabani ba tswtli pele bogaleng bja marwao,

base ke ya ba~maf~ega tlhabanong ka mehla gomme se se dirwa ke

kgosi ka noii selebaneng sa dikgosana "princes" le bakgomana le

aadira kamoka a pul6 ya gagwe.

(b) Tau "lion" ke eebatana se bogale le boloro ka kudu go

motho le go diph&5t31& tia naga, gom:me ge monna a e bolaile

lesolong goba ka mokgoii wa sebatakgomo, le ga e le ka more6, ka

mokgwa wa mola& wa Sepedi monna goba leeogana o lomi~wa ka

kgomogadi goba tswetAi goba namane ya seth&l& ee bapolago gomme

804 le wena mokgwa WO ke wa gore mogalefi yo a tiiseletswe kgalefong

"bravery", gore a se ke a bale boi (boyi) kgahlano go dibatana

tie bjalo lea tau, gomme e le pontAho le go bagw&ra ba gagwe ka

bophara, le go ba bontlha tsela ya senna gomme e be setumo le go

dilete.

(c) Nkw& ke se eengwe sebatana se se lorwana gare ga

dibatanyana t§a mehutana ya dimpja, gomme ebile e na le

borumulane. Ge lesogana goba monna a e bolaile leeolong goba 1ra

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

,,(a 4 I 12 o 30

804 more&, o lomilwa ka ;y&na tekany?» ya go tiya tlhwene le tau, lea

wt>na molal> le mokgwa wa llarota.

{d) TlhathollO ya go ruma, bo-rraweiu ba hlatholotee bare:

Monna ofe le ofe yo aka tso§ago goba tlhablelo ya bonaba motseng

wa .Ma.rota gomme motse wa lasarakana, dihl&g5 t§a batho tea

theog&la bahung ka tire ya gagwe, o ba aolato o lekanego lehu la

sehlogo "cruelty" ka tallt> ya ltgoli ya motse owe.

0 tla bolaiwa, a hlt)ka moseki, a ba madi a. kgatwane ka

mabohlatse awo a lego selebaneng sa mahlt> a selete goba setshaba

sewo. Go kile gwa ba gt>na mo moteeng wa Marota ga go sa a.gilwe

ka Tiate-etadt", ina la gagw& ke Mokgamana Mam.0th.a.me Peetswa

Mampuru, a go fehleletla phapang makgatheng a kgoei Sekhukhune I

le kgoAana Mampuru Sekwati Thulare ka ngwaga wa 1875 ka moraga

ga lehu la KgoAi Sekwat1 I. Yina monna yo a iwahla le Kgolana

Mampuru go fihl&la Kgono ka morage ga teheey-lg& ya motse wa

Me.rota ka ngwaga wa 1877. Eitle ka 1883 gore Mampuru. a swariwa

gomme a fegilwe "gallowed", monna yoga a tennw& ke pulwana ya

804a Kgosi Malekutu, morwa. wa Mampuru Seltwati Thulare, a hlanoglla

seripa sewo sa !&a.rota, a gartga mo§ate - Maroteng ka ngwaga wa

1903.

Ma.aoneaeyi yo a loba. go Vohumagadi Thoromet§ane II ka

morodiye - Kohumagatlana Mante gore e be yo mongw& wa basadi ba

Kgoli Sekhukhune II, gomme seloba sa hl?>g& ya motho sa. amogelwa1

aothepa yoke y&na mmago Moelhla Sekhulthune, ke ylna motlogolo wa

Mokg~mana Mamothame Peetswa Mampuru.

(e) Ka mo dikolong baru.tili "teachers" ba rutila bane. palt

ye nngw& yewo Maisimane ba rego ke "division", gomme y~na ke gore

go arollla goba go abaganya, go:mme seabagaeywa ke "dividend"'

seabaganyi ke "divisor", gomme seab&lwa ke "quotation". Bjale se

ka §alago goba ga go §ale sela e be "remainder" goba too "zero".

Kehle!J8 yeno {1958-1965) motse wa Marota - Mohlaletse o na

le w&na mantiu akhwe a m.anl gomme tlhatholl6 ya wOna lia:

I {l) Mogohlaa - "dividend"

(2) Hlame - "divisor"

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

804a

X34/t20 (3) Mogolodi - "quotation"

(4) Phiri - '*remainder".

Bjaleg&, morut1Ai wa pale ye ke m.ang? Ge palo ye e sita

baithuti, morut111 o ewanetse go hlatholl&la diithuti, gomme a

ba ne&lg molaetio "simplification".

:Mogwahl&, a nke o ti.ye kgomo lenaka malebana le babaki ba

motse wo wa Sekhukhune II le Leganabatho.

Aowaal Phethedi Thulare Sekhukhune le Mankopodi Thulare ga se

batho ba ka fiwago naga ka tlase ga Mm.ulo wo wa Republiek van

Suid Afrika, nnangl Ma.baka "reasons" Aia: (1) Ke bOna dikltapele

805 le bo-banna bo-mokltl ba go fehl!l!la mpherefere wa 1957-1958.

Ka gobane Mmu.~o wo ga o ka ba lo:mi§a, gomme ba gann& boipuAo

"Bantu Authorities Act of 1952", naa m.ago~i le dilete ba tlo reng

go MmuAo wo?

Ge eba Mmuso o ka ba dira bagalefi, dihl.aga t§a banna bale ba

theogetsego mobung ga ba bow&, gomme le wana malapa ale a go

tehumiwa ka moll~ a teo§wl. Gona ba ka fiwa naga yewo ya go

lomiawa, eupja ma.goli le dit~haba ba amoget~e bo1pu§o ba tlo bea

diatla phatleng, bahl6logad1 le dit~huwa.na le batshum~lwa ba

ithwala megona ba rea jool ra lahl&ga joo1 ra hwll&laal

Mm.u§t> ga o hlakudis~, e ee ke ya ba ye-ti§hupja-gt>l&la, tla

dina.ka di gobat~ane, aowaal Gao nam.ole hl6lt>-moll~, go ee ke

gwa ba kgahli~a go ba merafO ye e lego kantll go Republiek ye ya

Afrika Borwa; a go se ke ~vVa. ph~thtga seema ea Ma.iaimane ee rego:

"David and rule." Mong wa setshaba sa Bopedi o flu.ere, e lego

Kgoli Sekhukhune wa Bobadi, gomme lehono go ~et~e bo-mpholotlane

ba maja ka leleme, bo-thitelwana lehaano, barego Morena, fofaa

nna ke nnosi. Ngwana Morwamot~he o dirisane le Mm.us~ wa

11 Republiek I; Union Government" (1910-1943) ka boikokobetao

ditirong le melaon.g go babusi~i bohle ba bego ba rom~lwa mo

SekhukhunelQ?ld area. Ka go rum~i~la ke re Republiek lI ye e

n1ehile" go fitisa Republiek l ya 1658.

+ Lehile ke lent§u la Mapa.ye, ke gore botelele goba phagamo -

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

806

807

K34/120 Jtgaogany~ 269 (Ser1pa II.)

A di reng tla Marota Mohlaletee "Paradys?•

iCa letaatAi la. 16 Ferekgong "March" 1965, ta kgorong ya

bakhutsi ba ~osana Motodi "Benard" Sekhukhune gu be go etetAe

bakg~ma.na ''Officials" bli babe di ba. "Bantu Affairs Department"

ya Sekh.ukhuneland •area•.

Dabe ba tlile ka tseb1sa :m&.ba~i le go se kwane ga leag&

~gareng ga Kgo~ana l'hethedi Thu.la.re le Mohumagadi l.rankopodi

Thula.re, gortt motE6 wa Ma.rota - Mohl.aletet, o boemong bja diphatlo

tie pedi.

Bjalegl Phethedi o k:gcpet~e madulo a go aga motee, gaI!lllleg&

le balatedi ba gagwe, gomme kgopolo ya Mmu~6 e akantse muruping

a J.\.gosi Kotole Hahl.s.gane Ma.tlala, goba marupeng a Kgosi Frank

Shikwane Maserumu.le Matlala, gomme kak:SD¥b ye gs. se ya dir&ga;

na.a lena le gopola bjang?

Bann.a. ba kgbrb ya Mma.~akwane ba swa.ile ka gore: Eel,

Phethedi ga a fiwe madulb ge a ikga:f'&la ka tlase ga ta~lO!lb ya

"Bantu Authorities Acts;" gomme lvfmu~?> nke o mo hlt>k6m&l~ kudukudu,

ke moradiya gomme ebile ke y~na a go ferekanya motse wa KgoAi

Sekhukhune II, gomme .hlaee "speck" ya gotelet~a metee le metsana

ka bophara mo Bopedi (1957-1965). Gom.~e le matsatsing ario bathv

ba sa fele ba ngangabet~e go gana mola~ wa Mmu§a wo wa "Republiek

II ,ran Suid Afrika." Lentlu le •noipul~ •, go riano Mortna Venter,

gale sa dirilwa, go diri~wa la PuA~ ya Set§haba "Tribal

Authorities".

E tlo bake bu.lo (kehulo ?) ye kgolo go Morina Phethedi

Thulare le balatedi ba gagw~ ge M:mu§~ o ka ba f~ segolana fawo

Marulaneng; mohlomong phatane e tlo kg&ola, med.:tmo ya rt>bala.

+Hl.&k~m~1a, boipnAo (ho~~n~~, kP- l~nt~u le legry1o ke 1':u.d~, ga ae la lebana rena mehleng yeno; ka Seisimane k~ gore Self-Govennment. Na.a motho-moeo rt ka ipu~a bjarig a ee a be. !e teeb& "knowledge" ya mabohlale a go itirila tea 111.8.d.tla a boip~lo, goba sewo makgowa a lego sana mehleng yeno? (1900-1965). See kabago tlhahl6 ya mohola mo Afrika ga a fihle aeremong ea thut~ yeo aka kgt,nago go likara bo1pu~o. Ga e~ita le yena "Democracy Government" e tlo agiwa ka bothata goba menyaga-nyaga e kwesiAwa ka gare ga metee ya mono Bopedi. ~ona-kgolo ~ano ga Sekhukhu.ne, go sa tsom~ga kekelet~o ya dikolo tsa thuto e phagamilego "Secondary Schools" ka bohlabela­tsatsi le ka bodikela-tsatsi; gona nthwese le nthole di tlo ba bohwefe go metse megolo le metse-menyane.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

/3 4 / 12 0 807 0 ngangabet~e r,entle-labo-Lek.golanE', ga a. rate go kwa. eelo

go dikelet§o ti§a kg3rti ya Ma.rota a Bogwa~u (24/3/65). "N~e

ya pholwana ea apea," go riano monna wa boswa.neng. (wa

bogologolo).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

100.3

808

/\34/120 Xgaoga,ny-1> 270

Leloko la Kgoli Mohube Moukangwe ke lefe?

(Seripa I.)

Mo metseng kam.oka ya ba-Noko go na·1e dik:gar& tse bitswago

gore ke kg&re ya ga Phala. Naa leina le le tlwa kae, le supang?

Bo-rrawe§u bare mehleng ya pu~o ya Kgo~i Morwamotehe I

(Maphutha-ditshaba) go kile gwa rapiwa leeola la go bolaya

diph6&f&la, gomme eitAe g~na mowe leeolong leo gwa bolawa phala

goba diphala, gomm.e eit§e ga lesolo le gorogile bosegong bjowe

ka kgorong ya mokgwlabjwe, gwa belegwa ngwana wa mosemanyana.

Bjalege, leeeanyana 16 la beeletlwa leina 16 la Ph.ala, gomme la

tsebja ka mokgwa le mola& wa go r&la maina a bogolo. Gorn.me eit~e

mohlong wola go r!lwa maina ke ge ngwana yo a kglngwa ka sebete

ea kgomo le go plhwelwa ka bjalwa phatleng le phogong ka la Phala.

Yare gore leeogana le a nyet§e basadi, kg&r~ ya gagwl ya

taebja gore ke ka ga Phala go fihl~la le mehleng yeno.

Kgara ye ya morwa wa Kgo§i Thaga-e-tala Mohube-a-Seopela e

1cgara tAe tharo, ke gore:

(a) Phal.a, yo mogolo: Ntshwane Magahl& Phala (1921),

(b) Letsiri, monyanana: 'Malapeng Letsiri Phala (1921),

(c) Rantobeng, kgorulane: Kgetshepe Ramalau Phala (1921).

Gape-gape mabapi go mokgwana wa t§e dingwe dipapadi wa tsa ka?!l.8

ya Ma.rota pulamadibogo ke: (d) Nt~ana, (e) Moukangwe/Magabeng,

809 (f) Phala, gomme moraga go ts&na Semo~ata, go latele malata le

malatana, gomme m.afelelong e be bafalaledi. Phala ke leina la

ph&af~la ya mohutana wa dipudi, mmala wa yana e bohulwane. bja

bong&l~, eupja t~a ditshadi ke dithulwana - tea dipholwana di na

le dina.lta.

MokgOmana yo Phala la metlae bare: Phala-m.atata a Ma.-llega:

o tata a ll&ga, a tatela kgoli Tshwaane.

Kgara ye ya ga Phala, batho ba go nyalana se-eng ea bona

ltudu-kudu go akanya lelatano; wa ramogolo wa rangwane, wa malome

le wa rakgadi, gomme mokgwana wa b5na ba na le dintwana ga ba

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

~34/120 809 nwele ba tagilwe, ke ka baka lewo Kgo§i Thulare I a itsego a re:

"Gose ke gwa tli~wa melatwana ya dintwa.na t~a ba Phala fa kgorong

ya Karota; b&na ba ikahlole ka bobona".

Xa tael& 7eo ya Sepi tla-'Ma.ngana go ea. :f'o ba ka wt>na molcgwa,

wo, go :f'ihlila pulong ya Kgo§i Sekhukhune II le go morwaye

Morwamotshe Washington Sekhukhune (1858-1958). Melato ya kgar& ya ga Phala go be go ka tlilwa ye:- (a) tlhalan&, (b) bohodu,

(c) polayan&, (d) bohlala.

810 {g) Dikgara tee hu.:f'ilego Maroteng (Mohlaletse) §idi:-

(1) Madikweng, (2) NtAana, (3) Mogoru, (4) Moganedi,

(5) Mokgwat§a.na, (6) Malemeng, (7) Magabeng, (8) Makgeru.

Bjalege, le mehleng yeno motse goba leag& la Ma.rota le sa

fele le ru.tliga. Kgo§ana Jlotodi "Bena.rd" Sekhukhune le bo-morwa

rragwt le balatedi ba tiwelego dikgorong tie:-

(a) Matubeng a Sekhukhune II ka ngwaga wa 1958.

(b) Matubeng a Sekhukhune I ka ngwaga wa 1958.

(c) Makweng a Morwa.motshe II ka ngwaga wa 1958.

(d) Mabja.neng a Sekwati I ka ngwaga wa 1958.

( e) Makgata le Mabogwana le Mapiteing ka ·ngwaga wa 1958.

Gomme ga e le mager& a tiwelego le kgolana Phethedi Thulare

Sekhukhune a sa beilwe molatt5a (1965) fa Ma.rulaneng, maropeng a

Kgo§i Kotole (Mokgoml) Rahlagane Matlal.a.

+ ollb go mantAu a: (a) phala - ke leina la phabf&lb gobs go p[lf;ia b,ci ba.ngwe ka tirwana, (b) go .phothoganya eelogiwa, (c) Mallega: go loia ka boAaedi, go se tiil& go kgomaganya, ya1g0

1 kgonanaganya ld) llega: go palllwa go dira bothakga go se og wa oba.thulelo~ ya ngwakb ka bjang "grass", (e) matata, dikenywa

t§e sa b~tlwago: go loga ka boradia, go tataalga goba mosetsebi, go leye-leya selogiwa, (f) Mont~hwaana: kg&ra ya Phala ya ditshejana ka botagwana.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

].003

811 Kgaoga.nyo 271

Maropi le marotswana a Marota (1600-1965).

Mo ThaPga ya Mabjana e hweditAe mok&l&la wa fawe Bapedi ba

kilego ba aga. ntahe mehleng ya kgale go fihl&la le mehleng yeno,

gomme maropi a b~na go phatlogeng ba bena kuwa Bokgatla ba

thondle go thellga leag& fa khwiting ya noka ya Tubatse fel& fa:­

(a) Bogwa~a "Naboomkoppies".

(b) Le mola gwa go agwa Manonk:e - As.pies doorndraai. Monna. wa ga

Kwampe, ke gore Lekwapa gomme fawe ntahe ke mowe makgema a

ga Kr>mane a go bolaya Kgo~i Mohube, morwa wa Moukangwe.

(c) Mogokgomeng (Mokor&rwane) "Steelpoort-etation", felo fa ba

dut~e go tloga ka (1600-1835) gomme g~na fake Impi ya

Motsilikatse ya go tshitlanya boik~tl~ bja Marota ka. ngwaga

wa 1835.

(d) Phalaltle ya KgoAi Mmat§haka gena ga ba du.la sela, babe ba

hlabile thedi meeyaga ye mene f&la (1836-1840).

(e) Mo Phiring ga 1/1"..asemola ba tshoramile ka 1841-1852.

(f) T§ate (Thaba-Lee~go-Moe&ga) "Mountain of laughing or snuffing

ground tobacco by skin," (1853-1877).

(g) Kgono "Brakf'ontein Nebo area" (1878-1889).

(h) Tsw!ll "Grootvy-genboom/!hornhill", (1881-1883).

(1) Mosehleng "Geeneinde" (1884-1894). 'f t

{j) Mohla.letse "Par&dys/Strafland" (1895-1965).

Gomme le nankhono go sa agilwe, f~la ka. baka. la mpherefiAana

wa Kgo~ana Moalhla Sekhukhune Morwa.motshe go fihlllla le wo wa.

812 Kgosana Phethedi Thulare Sekhukhune le Mohumagadi (Seantla)

Me.nkopodi Thulare, ga go tsefe sele molate wa Ma.rota, pitla e

fehliwa e sa bela, ~inaka di gakile bakuduwetsi (baletii) ba

t~~na. Go phethegile seilma. ea bo-rrawesu se rego "~aku la hl?>ka

thoblla !i:u mojano.n Kgoli Sekhukhune II o boletse a. re: Basaa,

mohlang ke hwilego, naga ye e tlo fetoga letheledi, le tlo re ka

re kgwa-kgwari-kgwar1, gwa se ke gwa kganlga selol Lehono (1958-

1965) motse wola wa mo§ate wa Marota o tAwele diripana t~e tharo:-

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

812 (I) Wa Mohumagadi Mankopodi Thule.re, ~a 4 / 12 o

(II) Wa Kgosuna Motodi "Bena.rd" Sekhukhune sa Morwamotshe wa

bobed.i.

(III) Wa Kgoia.na. Phethedi "Auth" Thulare wa Sekhukhune sa. bobedi.

N.B. Ditemo~o go mant~u a:-

(a) Bogwasa: ke leina la tho.ba; gwala go teyateye mabele goba

leotja gale sa teefe.

(b) Manonke: leina la motho, eupja ke ge a re tlang kamoka,

gomme ge a riano a napa a bitswa Ma.nonke.

(c) Lekwa.pa: ka Sepedi ke sekgabe, ke leina la ba.na ba Kwampe -

Matshaka.ne: Makwapa. e kile ya ba. setsha.ba ee ee mautla meh.leng

ya bogologolo. (Bana go (OT) Bafilisita "Gaza".)

(e) Mmatshaka.: ke kgoli ya Ba.tl&kwa kuwa kgaufsi le noka ya

Mononong "Ilwaarsrivier."

(f) Mogokgomeng (Mokor~wo.ne) ke maropeng a kgosi Morwamotshe I.

Thule.re I go senyegile ka 1835.

(g) ~aku: ke lein~, eupja lea se~ma ke motse goba leaga.

(h) Mojano: mpherefere, go hl3yana, go hloka khut~r>.

(1) Kgolana: "Prince", morwa wa kgo~i. goba barwa ba bogoiing.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

813

Xa4/ 120

Naboomkoppiea,

Mohunu.t£,;a ii .~it.mkopodi T!.1ulare, Mohla1etse, P/Bag 1015, Pietersburg, N.?vl.

hhJ.ako a Phaahle,

c/o Sekuku.ni Cash Store,

P.O. Box 60, Penge,

via Lydenburg.

20th April, 1965.

N-na ::Eidward Morewane Edumand wa Sekgotha sa Motubatsi ke go

ngwallla l)e..m.pi~ana ye gore e be oohlatse le kuwa badimong. Ke

re go wene Mahlako a Phaahle, mogwahl~ nke o sekegele tslbl le

mogopola ka ngwana yo Rein Thulare, o se ke wa mo papatlet~a ka

mowe lapeng, mo romlll eekolong go phltha J.C. gom.me ka. kudu-kudu

a ye ka kuwa Kholetihing ka Arabie, mowe a tlo'go rutwa tlhaologany~

ya mela~ ya Mmu~o wa Republiek ya Borwa bja Afrika le tsebo ya

pus3 ya setshaba goba ditshaba.

Wene o se ke wa hlahela ngwana yeo· lefsifsing ka mekgwana ya

Sepedi, Wene o rata go kgelo§a le go lahlegedi~a le go mo hlokisa

mahl.a:tse le tshegofatst> go tilodimo le go batho lefaseng lekhwi.

Wene o senyeditAe yo le motse wa Kgo§i Sekhukhune le Leganabatho.

Ge wene o pal&lwa ke go mo ila, mo romll~ go 0 .Bantu Affairs

Commissioner" go ipola-bol&la ka noii, ge a sa rata thut& le go

tlo hula motho.

Ma.hlako a Phaahle, nkarabe lea bjak&,

E.M.E. Motubatsi.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

814

815

/(34/120 Kgaogaeyt> 272

~a dibeg~la tea me~ate ya Sepedi le maina dintweng.

?i~o kg&.Oc;/'i.n.yon.g ye go tlo hlt~thollw~t le gc- rathe.'.!1,1 ... v~ lta

botlalt> d~,bog'elt t~o. segora k6. setsha.ba ee agetset;o kgosi 2;oba

(a) lta. er:bego su. 'bjalwa 11 bP-~r" ke m.oJ.ati le mokgwa wa Sepedi gore

laps. 1 e lell£we le 1.ene;wP. ga le h.lc•tliltt nequeezing" b;jc.lwa. le

ka. la::?enr; la IlohuD.ll.~d.d.i wa. keomo tsa mvl~;obo gcrme tire 7e

ke ya kalamblt; e;c mohlomon.g go ka iiregu bo:5Ltla goba

m.phu.refi~1;!..&"la lw. muwe lapeng lewe, gore kgolii goba letlatswa

le be boLlatse le go set:.eletss. modirelwu kotei yewo.

Ga e 1H mo~tu. wn St;b(:~<i :::a monyar211T., aena se futu \ta Bl;}beg&l?,

sa bjalw&. bja. "J.,hatikoto - thekifc,, gomme ka lnidu g&. e be

·tckanyo ya "5-i- g~llons". Ku n~ttagt;:. via 1695 tohu.mugc.di

Th.o:r·om.etlnne II a fokotsa. thekiso ya bjah1a y aba "li gallons",

gore e r!kw! ka •1t.:l.en, abut - 10 cent, 0 ele ku buka lt.

tlheJ.ee,ndi. le 6.i tohuv,ur..yc.r.tu - rr.ehlc•nf; ya c1i tlc.la. t!.o. r:..ohlopi •

(b) Ya. lehlt:1.ko:ci: Nau keng lehl.ultori? Lehle.kori ke sE'abu goba

eeabtla sa oitsh•Nar.1elu, ke dikgcpo tae pcdi le soripo..ne. (2i-)

tue :c-a.tl:.ilv1ego go kgomo efe lf.: cfc ye hlubet~ncgu no1wr~.nya.

gobu. cegoro le yt;. mtithabo mal~pE.ng. GoirJne gu o le kgomo ye.

t;o sit~ga goba E;O h\!Ua ku 'bolv,c,tli ft.no mooate v;a. Mr.trctc.mg

lchla.kor.i ga le isiwt-i I:J.oifo.tu, ruos&te:: go le~Ye. l& kgo];lC ya go

tlhubJa fela.

(c) i.:oota - "Bcthokgct1: Na.a ke selt mang w.oota?

Moota ke tl5hemo ye }Q;olo ya lapa la bor·!ne. bja Sepedi, m.ebleng

yeno e lengwa ke b&.nru.i. lu. :pholc, le dipanye.na. tsa. dipbktlo,

gommc e 1£ gor£ mehleng ya k.gale e be e lene.\·a ke mephath&

1a basadi k:a go hlatlamana ga bona, gonune go lemiwa ka megoma

7a mats&go, Mab&ll a hlagolwa le go thenwa le go folwa ka

b&na basadi ba motee owe. Tshemo ye e na le molat wo boima

go :mangle :mang yo aka hlokegago modirong - monna goba

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

K.34/120 815- 1r.oaa.di, g-3 a ka. dira kd. boom.o gi,ba r40.rebana t;omme o tlo hulwa

goba go senyetswa le.pa gob:i :JW.lapa; monna a ·be to:to ya mmu.wa.

Mohlok3~3 wa tshemo ye ke wa ph~p~ ya kg3ra ya borem;. le go

hlakodisa ba._p~te6i le badapa.ragi leagon5 la Serota..

( d) LehwiJlii .keug? aowaa.1 • ldhwi•ti .ke aoi•ipana sa naga i;emelong

gooa le1nka:1t1. lewQ .kgosi ya ~el~te a 1~ kgetesego goba a le

bolok.st:ll;igo mo::wey-~ (l')i)cl. barwaye go tlo bli masemo a. basad.i

ba bcua ka mehld-lJYWla•

( e) Batsl3t~ • 0Q1,seta, mo·taeta: Le kt; ntsu .lE:! tee, iaupJa le ka

hla.thollwa lea. Popo-puo "gr-c.1mmaticu.l ''. Mots~ta ka Sero·ta

(Pcdi) k~ :u11)tho yo a kgerthilwego go gorosa melato ya selete

goba mo·tse goba ~otsaru:.i. owe e lego mota~t~di go wona, ke

gore dipegelo taa mathakga le ts~ bosu.la; le ga e le

di tsheldso ~orang ya BapeJi ua ]~h'1lare.

Uaa mo·i..ho yo o ::i. kg~thwa. gobt-1 o tawaletswe ·ooi;seta? .a.owaal

:.Ootseta ga bo ts,1alelwet kgoro efe le efe itiax·o·teng ~

kget.hetuwe motse gob& met!le yeo e taatelugo go:mme g~na ka

m.o gare ga. kgo!·o go be lb monna yo a kget.l'.dlwego ke lekgotla

la keo,co y~ i:Joi-.r.nd, le 11ihlogo gore: Ii0.i.tgcm1a.na Mogase idotubatse

Sakw.sti e ve mots eta ·,,-a mo ~a& w~ Se:togole Kauu lvfaitgeru.

Gcmm.tt ka maba.ka ga kgt»r?> ya lkk~eru e ka belaela botaetiedi

bja kgoro y~ Manale:.ag, ~ ka foe hlanogela gorame ya ik6~th~la

( tekg~thOl~) mo e ka kgouisegago; ge.>bane Mokgomaua Setlamu1·ag3

Pharane ?dampuru. o hlanogetse kgoro ya ~bjana, o ~wahl.etae ka

Matub~ng a Sek:hukhun~ II ka ngwag3 wa 1947.

(f) Dikotope: Ga bo-rra.weau bare laodisetsa ka Dikotope bare e

bee le mogolwane wa Kgo~i Sapitle-aa-Manga.na gomm& a oolawa

ke yena Sepitie. Gomme gore taodiaa ye ke thereAo go b5nagala

ka kgati ya leloko la gugwe fa Marote118, eupja. mehleng yeno

kgoro ya 11a Dikotope e hufile ka ngw&.ga wa 1~28, ke gore ba

ba Ntsana.

(g) Ka mephath~ ya banna le baeadi, ga eke e gobana, aowaat

Banna gee re ga ba iphedit§e bogwera. e be gana mathuma~a a

ba hlap&lago lerole, gomme moropa o lla pidi-pidi. Le gona

maina a meroto ga a ewane, mohlomong wa banna o ka rtlwa

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

xa4/120 816 Dihlwantswaneng (Makgola a Tsate) gom:me bagwtra ba b3na ya ba

817

Mapoga a Dithaga, gomme kuwa gae (gaye) Tubatse e bee le moroto

wa Thaga-ye-tala Mohube a Seopgla.

Moholanyana wa meroto e fo ba pelo-therinyana ya go taeba

gore ngwana sema.nye-manye o ilea bellgwa ga go bolla mphath& wa

Mankwe a ltgo§i goba kgoAana Mabowe Sekhukhune Sekwati ea

Thulare I, bjalege go hlakomelwe gore ke menyaga ye mekae go

tloga f'awe.

(h) Maina a dintweng le bogale ntweng ya marumo:

( i) Mapbereke

(1:i.) Mak~r&ganye

(iii) Mmatu:medi kamoka ke 1'o·tuoatse.

(iv) Moaehle

(v) Kg?Jrf>

(vi) Bokgoblla

( i) Padima

(ii) Sef~ane

(iii) Nk.,, &ma.a 0£d.na.

(iv) Ph.oJ.o·t~.l.ma tladi

( v) Ra.ma·abe-a-dil~pe

(1) Thulare - leina ke Sepitle - Sepitla.mangana.

(ii) Sekwati - leina ke Ra9ipilo.

(iii) Vasile - leina ke Sekhukhune - Sekukuni.

(iv) Maphuthe - leina ke Morwamotshe.

(v) 'Mmalakwane - leina ke Motodi.

(vi) Lerutla - leina ke Leseilane - Phaswane.

(vii) Morwammatlou - leina ke Kgolane.

(viii) Sebatana - leina ke Kgagudi

(ix) Sam.akgalwa - leina ke Sekgothe.

(x) Morammakubu - leina ke Mogase.

(xi) Lentle - leina ke Phethedi.

{xii) Hlako - leina ke Kg!tsh~pl.

(xiii) MorvJantlole - leina ke Sebasg.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

817 (xiv)

(xv)

(xvi}

(xvii)

(:xviii)

{xix)

(xx)

(xxi)

(xxii)

(xxiii)

(xxiv)

(xrv)

Xa 4 I 1 '2 o The:D3ane - leina ke Malekutu.

Lehlok:wane - leina ke Tswaled1.

Direng - leina ke SegopotAe.

Dikgantheng - leina ke Nyaku,.

Kgokong - leina ke Ma~upjwe.

Mago§olle - leina ke Kgoloko.

Morwamaditau - leina ke Kgobalale.

Malapeng - l.eina ke Mamosat§ane.

Kgomohlabana - leina ke Sepadt.

Tlhakwaeyane - leina. ke Nkopodi.

Ra.m.orok~ - leina ke Nl<!:opodi.

Masenyeletfe - leina ke Potlake.

(xxvi) Tauejakgomo - leina ke Mabatane.

(xxvii) Kget~a - leina ke Mahlagaume.

(xxviii) Morwamanku - leina ke Kgoput~o.

818 (ni~) Mpuru - leina ke Makopole.

(xxx) Bohlolo-bja-Tubatse - leina ke Matsebe.

(xxxi) Majadit~hukudu - leina ke Moruthanyane.

(xxx:l.1) Ntlotlopane o. dire. tsa Mohube.;.. leina ke

Morwamohube.

(xxxiii) Senkgad.ikgomo - leina ke Mapit1met§e.

Senkgadikgomo - leina ke Magokg~.

(xxxiv) Mankikitile - leina ke Moruthane.

(xxxv) Masethokgweng - le.inu ke Setlamorcl.g?>.

(xxxvi) Tsepu - leina ke Maf'~f&.

(xxxvii) Malesiba - leina ke Maphakgl.

(:xxxviii)Lethamaga - leina ke Ts~k~.

(xxxj_x) Sejanoko - leina ke Sekokobale.

(XL) Lelau - leina ke Ngwanatsomane.

(XLI) Dinkwanyane - leina ke Kg3lema.

(XLII) Ihl61ehubedu - leina ke Mo§abane.

(XLIII)

(llIV)

(XLV)

(XLVI)

Kgotong-a-dira - leina ke Selwakgotong.

Thuri (Thuuri) - leina ke SegWarihle.

Sogola-Mangana - leina ke Ramphelane.

Morwantlole - leina ke Seraki.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

818 xa4/120

(XLVII) Xopi - leina ke Moleke.

(XLVIII) .Diba·botala - leina ke Bodibe~.

(XLIX) Maretele - leina ke Mokgoner48.

(~) Leponyane - leina ke Sepobe.

(LI) Mokitlana-t~atsi - leina ke Thipa.

(LII)

(LII!)

(LIV)

Lekgau - leina ke Molomo.

WJB.kubu - leina ke RamotAatsi.

Mathibathi - leina ke Thibane.

N.B. - Hlokom~lH:-

Ma.Lu >.1 :rr.;;.:.ng1ve E:.O a. nG no.go d.itlht1tholJ.a ta~ bocale bja

mar-umong goba tlhah-:;,.ngori..g a swel~ ka 1958 kc.

819 Makhud~tthn.:7"age .. na. n. mpher£fi1~a ':78. go d1rwn. ke: Kgo~anu Mosihli

Sekhukhuue oa Mor.ro.:rotohe II la l!ohur.it:tgedi (Ses.ntlo) Ifa.nkopodi

Tht1-lare.

Thwnaga ya Mabjana e eyaditse go gopoltlwa ~g5n8l~le lea ba

mehla yeno le ye e tlago, ka baka lewo e filo ngwala botulo

akhwe:-

(1) Kaou, (2) Magomarlle, (3) Tshelane, (4) Sikwane, (5) Phathudi,

(6) Ma.goma.r~lt, (7) Mogaramedi, (8) Tenyane, (9) Kopjane,

(10) Marisane, (11) Mampuru, (12) Ntobeng, (13) Molohla...YJYi,

(14) Lekalanke, (15) Peetewa, (16) Mojaludi, (17) Rantobeng,

(18) Ramotef~ne, (19) Mampahwe, (20) Kgotwane, {21) Kgwale,

(22) Nthepeng, (23) Marutlwe, (24) Set§akadume, (25) Morwwnagane,

(26) Ma.kuduwele,. (27) Mpuieng, (28) Phaf1:1ne, (29) Kge.wane,

(30) Kgwerane, (31) Ma.sipa, (32) Ralekwe, (33) Mahubahube,

(34) Masehube, (35) Magalaweng, (36) Mokgabudi, (37) Molatany.ane,

(38) Mol~bane, (39) ?falegodi, (40) Makofane, (41) Matsabole,

{42) Molebeledi, (43) Mankgwanyane, (44) Kgaditse,

{45) Sekgankgetse, (46) Mag6hla, {47) Maphoto, (48) Mokiri,

(49) Mainangwane, (50) Dikgape, (51) Sekiritle, (56) Tauatona,

(57) Setsw&k&, (58) Mogolobaneng, (59) Mabidibidi, (60) Moditi,

(61) Mamoe;t>gaba, (62) Serolo, (63) Moepadira, (64) Mohube,

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

100.3

xa 4 / t2 o 819 (65) Maotwane, (66) Sebope, (67) ':Makwatanyane, (68) Koma.ne,

(69) Sedile, (70) Malekaleke, ('11) Rahlolo), (72) Selai,

(73) Hlaku.di, (74) Mpjamaleka, (75) Nthatisane, (76) Sehulela,

(77) Mate.be, (78) Thopa, (79) Selatole, (80) Letshela,

(61) Ramonku.ng, {82) Legaudiee, (83} Ramahudu, (84) Lep&na,

(85) Ra.mahlodi t (86) Morwamakoti, ( 87) Ma.legodi, (88) Ramoeedi,

(89) Maamang, (90) Paadi, (91) Segolokwane, (92) Ma.madiae,

(93) Motl&kwe, (94) Molebaleng, {95) Sepek&, (96) wraloro,

(97) Seswayi, (98) Nyehlane, (99) Nki·te, (100) Ma.dithakadu,

(101) Badje, (102)

(105) Phale, (106)

(109) !'alekat~m?>,

(113) Sekgweng.

Nkopeleng, {103) Lekwankwa, (104) Lekgalake,

Pogoti, (107) Thabi, (108) Segokodi, . {110) Kgabe, (111) Mpjane, (112) Mame·tee,

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

820

J<.34} 120 Kgaoga.nyo 273

Kg~ro ya ~orwamotshe II M.akweng, le m.aina a basadi ba

gagwe • Matobole

Mpetse III

Maakopi VI -

Maabuke I

. ----.,~ ..... ·---~--""'"·•·-. X Maarakgudi

I Mamarothi

,XIII Mamosiane

. XIV Maakgotlele

XVI Rantobeng II Mputle Maakganke

Fa sedikudikung ee go laet~ws. leagll~ al basadi ba Kgo~i

Morwamotshe wa bobedi, tatago Sekhukhune ea bobedi, ka go

lat~lana. gli bona mabapi le mekgwa ya Sepedi. Go thema ka pala

ntowe go fihlela ka pale ya lesome le met~e e seswai (18), gomme

maina. a:- (a) Makgobokele, ( b) ?,!!'anyaku ga a ba le pal?> fa

sedikudikung ka mabaka a diantla

(I) Thorometsane, :mm.ago Sekhukhune II o tlile seantlo

(seyantlo) sa Makgobokele. (II) Motobole o tliJ.e seantlo sa

Manyaku, morwedi wa Kgo~i Legadima.ne Mampuru wa babina noko ba ~

Ma6 u~ala (Makga.kala).. (III) Mpet§e ke morwedi wa Kgo~i Tsh~lane !

wu Nk:adim~ug wa. mmina tau. (IV) Mahlodi ke morwetii wa Mokg?,mana

Sebas~ wa ga Mokgwat~ana wa babina pshiri (phiri). (V) Mareketle

ke morwedi wa Kgosana Kgoloko Sekwati sa Thulare I, gomme o kile

821 a ewar~la Ma.rota sedulo sa bor~na bja Bapedi (1888-1893); go

hl~ka mahlatee ga Marota, lehung la gagwe gwa teoga mpherefere,

go:mme gwa r~lwana maina a: Maune le mekat~la ka ngwaga wa 1894.

(V) Makop1., morwedi wa MaJ!upjwe Sekwati ea Thule.re I wa mmina

noko. {VII) Digoke, mor.vedi wa Motubatse, morwa Sekwati I.

(VIII) :Mapitsi, morwedi wa Mor~wane {Nkwemasogana). (IX) Mabuke

morwedi wa kgosi Mankopane I wa mmina tau. (X) Marakgu.di, morwedi

wa Kgo§i Maaenyelet~e I wa Phaaha babina phuthi. (XI) Mamarothi,

morwedi wa Mokgomana Tenyane morwa yo mongwe wa Sekwati I.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003 1'.34/120

821 (nI) Ngwanankwana, morwedi wa Kgosi Legadi:mane .Ma.m.puru.

(XIII) Mam.oliane, morwedi wa Malabagole, ke wa kgart ya Magabeng

ya mokgalabjwe Kou.kangwe wa Diala, tatago Thaga-e-tala Mohube a

Se~p&la.

(XIV)

(:XV)

(XVI)

(XVII)

(XVIII)

Makgotlele

Mmeeleng

Rantobeng

Mputle

?«akganke

ltamoka gab&na bake balatedi ba

ditima-moll& go Mahuma.gadi a kgomo tla

mokgob~, gomme le bona bana ba b&na ba

latelana ka kgati ya b&na bor&neng bja

mekgwa le mela& ya Bapedi, ka gobane

le b&na ke ba madi a bogoAi bja Jlarota.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Kgaoganya 274 f\34/120

Ma.bose abo kgomo 1 go riano monna wa Dihlwa.-ntshwaneng (ntewaneng)

Go riano mokgalabjwe Nathaniel Kgotwane Mag&hlt» Phala:

Kgomo e na le mabose gomme lia: (1) mafei, (2) nama, (3) m&k&,

(4) maletla, (5) bob&te, (6) letala, (7) ditlono (ditlhono,

(8) letlala, (9) bolok& bja go kgopb.a ka 1J1"ak:Ong le go dira

makgwai medutudung ya la.pa goba ma.la.pa, (10) dina.ka tla go nw&la

meetse le go betliwa dithoko t~a go kg&gela mot~oko le mehlogo

ya go lom.&ga batho mahloko a mebele le dihlogong.

Kgomo e tswalanya le go bopa leloko go batho ka go nyala.na

ka yt>na, gomme ke ka baka leo bo-rraweAu ba itAego bare: Ngwana

ke wa dikgoao (:matiakath&ka) ?13"adilanong ya barwa le barwedi ba

b&na, mohla dikahlolo tia go hlalana (tlhalanong) ya babedi.

Kgomo e b&tla bogoli ka mekgwa le mela& ya Bapedi ba setlhaba

sa Thulare, gom.me le ka bophara go batho-baso ba leno la Borwa

bja Afrika."

(A) Na.kt> ya go gama mehleng ya kgale ga naga e ea na le :mahwiti

le go nllwa ke dipula tla diretla le medupi, e bee le

segatogong sa matlema, ke gore 9 mosong (a.m.) lehlabula,

gomme le ma.raga goba selema go gamiwa ka nak& ya 7 thapama

(p.m.) ge bo-rampekile (dintlhi) di robetie ka diruthuthung

goba :madigeng a lelaka.

Jlarega le selengwana go gamiwa ka 8 tha.pama (p.m.) gore di

ke di kgolle (Aila), ka sebaka se kgomogadi ga di ea gamiwa

823 malokotlo ka gobane me.manyana aka lar&lwa, gomme wa ba

modilana wa seota.

(B) Dinku: Nku. ke mmangwane abo kgomo, le gee ea gamiwe maf*i a

go dira m.phehla, eupja mafei a y6na e le a kalaf6 ye kgolo go

aaeea "babies", ga e hlabiwa ke eethi-sehumu.di gomme gantlhi

bahlabi ba y&na ba e pipa molomo ka gobane ga e ka lla bare

ke sehl&la.

(C) Dipudi: Pudi y&na e fo gamiwa boka kgomo, le gee hwetlwe ke

putlanyana e gamiwa bout§a, eupja mafsi a yOna ga a ratege go

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

823

824

K34112 o lewa sekgatla "unboiled", a apewa pele ka moruf'si. Gae le

badiAa.na ba dipudi ba fo W\V'WetAa le go Aeba ka w?>na boratala.

Nku le puii ke dileba t~e ltgaufei melatong le go baeng,

le tl6na ke dithekga leag& la Serotaa ga pudi e hlabiwa go

rat&ga ga e hlaba mokgoli.

Dith&kal& tla y&na ga di kgan&gl go kgopa malapa, ebile go

kaone :malokwana a dinku, a na le monkgwana o ea tsefelego

batho ba ditihepi goba bahlafsi.

(D) Dikgogo, dikolob&s Bakgalabjwe, bakgekolo babe bare: dil&

tie ke dil& tla Batswaka, gomme di hlafsiwa ka klldu-kudu di

ea lewe; kolobl e bitswa ka la modiradiso, le nankhono e sale

leina la yt>na.

Dil& tie tla Batswaka di thond.le go atafala ga Xarota a

agile fa Tlate go fihlila Mohlaletae, go riano monna wa

mphath~ wa Diblwa-ntswaneng ba kgolana Kgagud1 Sekwati sa

Thulare I.

{E) Kpja: mpja y?>na ke ltgwele le n?>ka go banna ba setlhaba sa

Bapedi, gomme mehla ya go ruiwa ga yana go swana le ya kgomo

le 7a pu.di le nku; y?>na ke seleta-motho, ke m.ogw&ra. wa

mar~ma - "hunterse"

(F) Katse-katee: Nkatse: Bakgekolo ba kgalenyana babe bare

ke ngwa.na-matome ga ba e reteletla, gomm.e e atafetse kudu

gore go agiwa Ma.sehleng le Manoge "Gaeneinde Geluks Location

Sekhukhuneland" bjaloka moperekiei le mphaya wa seltgowa le

morara "M:oterebe"•

{G) Ph&?>t&l~ ya mal8ka fa.no Maroteng ga se gwa ke go ruiwa

phbaf&le goba tlhwene, aowal E ka ba bohl~la mo leagong la

babina noko. Ka Sepedi ga motho goba batho ba ka bonwa le

ga e le go kuiwa (kwiwa) ba ruile ph&6f&lb goba sebatana sa

iokeng ba ka re ke thuri ya baloi.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

825 Kgaogany& 275 ~34/120 Kgorb ya Matubeng a Mojaludi, morwa wa Phethedi.

(7) Makuele.

(9) Moruthane · Sekwati (4)

Sepobe (5)

Go tloga ntsogohlong go ya gojeng (From left to right): Ka

ngwaga wa 1894-1900 ke ge motse o ea tlo agiwa, kgati e lat&lana

ka pa16 tseo.

Kg~r3 ye e bitswa Matubeng a Moja.ludi morwa wa Phethedi,

morwa wa Thulare I, gomme ke y&na kgara ye kgolo fa Maroteng -

Mohlaletse "Paradys". Kgolana Phethedi ke yo mongw~ wa barwa ba

Xgo§i Thulare wa pele, bawo ba go bolawa ka "Impi" ya Motselekatee

ka Matshabane fa Mogokgomeng (Mokororwane) Steelpoort Station,

Phethedi wa Mojaludi (Vojalodi) a tswala Kgoput~o, gomme

y&na a nyala mosetsana Baf edi, morwedi wa Morwam.otehe II'~ Kgarebe

ye mmagwe ke Digoke, kgaetledi ya Sekgothe le Mogase - barwa ba

Mokgamana Motubatse (Motubatsi) morwa wa Sekwati I, mor&na wa

khut~a. Ke yena tlh&kwa-di-r&bale "tranquility".

Taba ye nngw' ke ya Mokgamana Phethedi Mojaludi Phethedi ya

molato wa dikgomo tia Kgoli Sekhukhune wa bobedi; y&na e bile taba

ye eek&b& leagong la Marota ka kudu, ya go dira ke mothepa, leina

826 ke Mama.eyake, 'ina la mmagw& ke Ngwanakgari. Tatagwe o ilea

loba ka yena di.kgomo t§eo t§a mo§ate, eupja go goleng ga mothepa

wo a h1anoglla thata ya motswadi a gana bongwetsi bja kg&rt, ya

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Ka 4 I 12 o 50

826 GoJDJlle molato wa dikgomo wa ema ntshestre. Kgo§i Sekhukhune II

a re: "Dikgomo ga. di tsoge!" T~a hl,okega, ke 6e Mokg?>mana

Phethedi a botla a. rapela ka morwediye yo mozzyane, leina ke

Sebataladi, yewo leho~o a bonwago moaadi wa Morwamotshe Washington

Sekhukhune ea Morwamotehe wa bobed1. Eupja ke mosadi wa tatagwl,

go riano mokgwa le molaa wa Bapedi ba set~haba sa Thulare.

Go hl?>ka mahlatse, Mamanyak.e ke moopa, go fihl~la le

matsatAing a.no, le ge a nyetAwe ke yo mongwe wa barwa ba Kgoli

Morwamotshe II

''Nyatsa-legola e hwet!e legoleng;" pelo-babi ya motswadi e

apela meotlwa ya sehlong.

+Bl.akemtla malapa a a swailwego nthokolwana ye e,ke a math&mt ka 1895-1900 fa Mohlaletse, gomme go thama gape ka 1901-1958 kg&ra ya Phethedi Mojaludi e tahlet~e tidi-tidi; lapa moraga le lengwe. Leswao x ye e ~upa kgohlagant> ya malapa a a1aswa (mafsa) a dingwetlii ka masogana a kg3ra ye, le ka mekgwa ya dikgati tsa bo-b?,na..

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

827

( b)

Se oEe H1

4

}<34/120

Kgaogany3 276 (Seripa sa bobedi)

Dikg~ro tse tharo tsa rniJ.lleg-1: !.to::.y.aletse

(a)

(c)

Masatc !ltshre

Mala;peng

Ua.bitla Ma. itla

5)

,2

Xa ngwaga wa 1921-1934 dikg~ro t~e t~a. barwa ba Phala-Matata

a Mallega, ga di be di sa agilwe ka w8na mokgwa woo, gomme kgara

ye kgolo ke y?>na ye ka gare ya Morena Ntshwane Magohlo Phala.

Serope ke Mor~na Hlako (Kgetaep~) Ramalau Rantobeng Phala.

Letsogo ke Mor~na Malapeng Motodi Phala; kgoro ye e bitswa ya

Letsiri.

+Hlakom&la:-(a) Kgt>ra ye ya mosate wa Phala e na le malapa a m.agolo a difero

t~e leaome le met§b e mehlano, gomme ga e le diferwana tAa mekgolokgothana tsona ga tia ngwalwa fa.

(b) Ye kgoro fa Serope e na le difer6t~e lesome f~la, yona e bitswa kgoro ya Rantobeng, motlogolo yo mongwe wa Kgo~i Mohube.

(c) Kg8ro ye e abelwa Letsogo, yona e na. le difero t~e leaome le metsB e mehlano; kgoro ye ke ka mowe Mohumagadi Thoromet§ane I a tlwago ka ntshe ga a nyalwa ke Kgosi Sekwati I, Bapedi ba sa agile gae Mogokgomeng "Steelpoort Station", Kgosi Thulare I a sa phela. Kgo§i Sekhunekhune Io nyet~e basadi go sa agilwe gona Tubatee.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

il& 100.3

828 /{34/120

I __ .....,... ___ .. ,x :) XI

. XII

~ XIII

· XIV

I

Xg&r& ye e bitlwa 7a Mabogwana goba. ya Seoma, gomme ga e

reteletlwa bK re: Seoma-a-'Matshola, goame ga e le therelo mong wa

kgCr& ye ke Mokg&mana Marutlwe Mabogwa.na. £1tle ka baka la go ea

f'1hla Mad11lo le Kgoli Sekwati I, a. fololwa.• eupja a fo la.la ka

kga.ti ya. k&ma boltapele. Xe ge Kgoli Seltwati I a e-fa ba

Jlabogwana leb6nl, aorwedil elego Semogwane, kga.1tAed1 ya rtokg6me.na

Motubatae. •rna la bon;anga lte "Seleg", a. rllwa ke Komose.oa

el ego Morin.a. Abel Erasmanse. LebOnl le nyalwa ke Mokg&mu.na

Bodibeng 'Mabogwana, ka gore o be a ile nal kuwa gaRampulana.

GOJDJ!!e ga ae kg~re ya Mabogwana tlla ye itlego ya phekgola.nywa,

aowaat Re a di tseba, gomme ebile nke ke mokgwa wa Serota. Go

bl?>ka ma.hlatse ltg&rt> ye go. e ea na maim?>, e thoaane ka kudu-kudu

mehleng yeno (1941-1958). Mo.bakan.vana o. kamoka kgt>ra ye e be e

thekg1lwtt ke ~~okg&mane. Maru1•·ane (Ramphelane) kbogwana (1921-1956).

Gae le morwa we. ·Bodibeng ylna. e bee le 'Ao kho~e?' Taba e be

e fo ba Blare aa Mana, ga e le ta.ba y&na nkh6kh&. Modira wa

gagwe e le go tseba mat§atli a go balamu ga d1ke-wed1 "moons", tuu\

6a e dula mt1.tlapa, ga e bin~la tlhwene le lebala.na.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

829

53 /<i3 4 / 12 0

X&aogany& 278

Dikg&ra tla Batubatee, Bogopa, J(a.firi, Maleka le Tlaka

(b)

\ I

Maf~&

"a~· iri (d)

Didikodiko tie nne tse di laetia leago la 1cgara, gomm.e

dinthokolwane ts&na di bonagatAa malapa a basadi ba monna goba

banna ba kg&rf> yeo. Mothaladi wa go putlaganya ke wa go

lupeletla lapa la moiate. Bjaloge, nthokolo ye mo gare ke le§aka

la dikgomoi ke ka mowe bagolo ba kg6r& ba bolokwago ntshe. Xe

g6na badimong. Leag& lee bee le le lebotse ka 1895-1900, eupja

mebleng yeno le rathagane (1901-1928).

(a) ICg&r& ye e godilitewe ka balta la go t~wa madiilo le Kgoli

Sek.wat1 I, y&na e bitlwa ka. kakaretlo gore: Maf1r1 a Mohlabana.

(Mohlaba.na o nnyane.)

(b) Xg&rt, ye 1a Bogopa e eyadit~we (?) gomme ga e le kgati y&na

ba &ta pele go Mafiri.

(c) Kgt>r& ye Mmamabu - Maleka, ke y?>na Mant§ha-dipeu Xaroteng; ke

Xaleka-seriti. Mmago Kgosi Sekwati Ike wa kg&ra ye.

(d) Xg&r& ye e bitlwa ya gaTlaka, gomme dikg&r& tie ke tAona ka

thereio e lego Batubatee; rena Bapedi re Bakgatla. Na.a keng

sewo re kgatlang eana? Mouba, Ramaube, Bauba le Mauba le

Seuba. Magar& a - A,B,C ba bina noko ya BogwaAa. - sehlong,

go:mme e le Mokgamana Tlaka o bina tudu "apiee".

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

830

){34/120

18&ra ya Maredi mmina ph1r1.

I Moliane ,.,,

Digoke I I I

Jla.dirabane III I

Ma.mph et o IV j'

ltaa:tlale

Matleke

¥II Kwalabotleng

Dilale

llaakgatle

Nk&tsi

Ye ke kg&ra ye kgolo ya babina pehiri Maroteng, bao ba go

falallla Kgoli Thulare I go ea agilwe gae Mogokgomeng Tubatse.

Hl.?,g& ya kgt>ra ye ke Mokgo:mana Adam Kgetsh&,&, morwa wa Barwe

Mo~abane wa Ma.redi, yowe ke Ma.Aila-a-gati§a a ithltago ka y&na

gomme le y&na tatagwe a ithltago ka mothepa Ma.bolaka wa ga ltaredi. t

Dinthokolwana tee ke malapa a leag&l?, la kg&ra. eupja go

w&na ke maina a basadiJ la ntowe ke mosata wa Maredi, gomme la

dibedi ke la morwaye, Mohumagadi Digoke morwedi wa Kgolana

Bokgob&la Sekhukhune Sekwati. Mor&na Adam Kgetehipe Maredi ke

monna wa mphatho wa Sekhukhune II.

Morwa yo monyane elego Hezekiel Kgagudi Kgetsh&p& Maredi ke

yo mongwe a go dira mmbgo le Makhuduthamagana "rascals" ba

Mohlaletse go ferehlanya bor&na bja Ma.rota (1958). Motse wa

Marota o wetle ka legageng leo o ka ee bego le mohlakodi§t,, ka

go ee be le kinam&lt> go molaa wa pu§o ya kakaretAo ya Afrika

Borwa,

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

831 Xgaogany& 280 K34/120 Xg8ra ya 'Makgopa MaAabela.

I Malekgala -------Ditolcwe IV Mokgohlwe

Raisibe II V Mmaltobakoba

Ko ltgaogaeyong ye ka bokopana go khupurullwa ka ngaka-kgolo

ya aagafa "madness", Morlna Kgopane Makgopa Malab&la. 0 be a

agile fa nageng ya go r~kwa. ke setshaba sa Bapedi; e bee le

monna wa mphatht> wa Makga.lwa a Kgo~ana Mabowe Sek:hukhune Sekwa.ti:

ke bl'>na "Makgalwa. a kgomo maila boteng, maila bete.sa namane".

0 be a eyetie baeadi ba motlala, ba fet~ago seatla f~la, eupja yo

mogolo wa bona e le Mohumagadi Malekgala, morwed1 wa Kgo§ana

Seraki Sekhukhune Sekwati.

Monna yo o robetse motaeng wa gagwe ka ngwaga wa 1934, e be

e le ngaka.-ngaka ya senna, magafa. a balo1 babe ba ea bata.m.ele

dikala:f'ong tla gagwe, ka gore baloi ke majabatho 0 cannibal1sm";

le gt>na e bee le motho yo mere ya gagwe e sa tshwakanywa boloing.

Motho yo a ll&go nama ya yo mongwe o be a ganana le kalaft> tla

gagwe tla me§1 go ar&la; go fo swana le dingaka tAa makgowa

"Europeans", aa ba ~itwa go ala.fa ma-batho-ka-melcmo, go:mme ba

e-ja ba fofora molomo. B~na ba bjaloka mosadi goba monna wa

seotswa a ll&go ka go swana le n&ga e se na.go mohlala godimo ga

lefsika (lefsaaka) • Le ile lengaka-ktnna le teeb8 ya 16na 1 se ke

lehu lebe labo ngaka-moso baneng le moloko wa gagw&.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

832 Mokgwa wa kale.fa.

(a) Motho goba batho ba tl1i1tAwego kalafong, putliA& ya matht>m.&

go b&na e rea Na.a legafa le le d1r1leng bolulaT Gee le

batho ba maa.ka ba tlo re: "Re fo b6na le go kwa ga a bolabola

ditabana tAe di re tlabago tla bolilo le boneanya, gomme ga

re tsebe gore o itleng. Phetolo: Aowaa, go tlo ithaga modir&,

o tlo ikw&la ka noli ka disetla ga a &rela.

(b) Bjalo peya e tlo hlahlllwa meethiao15, gomm.e molwetli a

tsenywa lta ngwakwaneng, gomme molwet~e (legafa} la khu:rwnetlwa

ka moga§wa wa kgomo, molle wa gotetAwa eeAi ea kuwlllla

aoga~wa o gatilwe ka mathoka kamoka. ka masogana.

(o) ICa na.k8nyana ga ditswaltanywa ka musi wa tiana o qf>gwa ke

molwet~1 ka dinka le molomo, go tlo k.wala sell& gomme mogalwa

o tlo gatiwa go fihlila ga moalafiwa a kgapiwa ke muA1

"smoke"• Gomme bjale ba tsebe gore ·,lou marum~ e a k.wele.

BJano mogalwa o tlo apolwa eebakana legafa le sa idibet§e

"eypnotiam" go fenyffll. ke digobanywa.

(d) Monna goba mosadi o g016la thaka-mphal& ya kola ya se11e ea

masetlapelo, le tsana dibe di tlo kgopa lebat6; ga se

kg&hlt>lf> fela e tloge e le go kga.pa kudum&la.

(e) Ge mogafi a ee a ja nama ya motho ka mekgwa ya eeloi

"cannibal", gona mogafi o a huwets&ga, eupja gee le moja-batho

dib&tlela di tlo palllwa. Mohlomong ngak:a e eitlego ya senya

letiwa ke mankg&kg&th& a baloi, y&na mankgapane a dingaka a

rego ga di epiwe molete o tee.

(f) Ka lrudu-kudu magafa a lligo nama ya motho goba batho ba tht>ma

833 go phurulogana ga go boolwa diriri tea math&na, ka morago ga

kgwedi tie tharo goba tee motabe, ke gore fawe letlwa le

dikologile ka go tsama le huwetswa ke ba bangw& bo-reatseba.

(g) Mogologolo ore: 0 se kwa. wa nyatla monna ga a re ke a tseba,

o gane ga a re nka tswala ngwana ka go swana goba go etla

mosadi goba ditehad1"•

O robet~e badimong ngaka-kgolo Makgopa Kgopane Ma§ablla.

Baloi ba peperetAa monaka base na motlakala, se ke se&ma

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Ka 4 I 12 o sa monna wa Motlhakane e kilego ya ba.'lephodisa fa Rffative

Affairs Department" ya Sek:hukhuneland "area"; 11na la dikw&r&

bare ke Kwalakwala.

+Hlakam&la: Go alafa digafa go na le moputsa o mogolo ka kudu;

banna le baeadi ba eenyegilwa ke dikgomo le tlt>na dit~halete

t§a go buAulla m.at!wa. Go hlt>ka mahlatse ga ngaka-kgolo ye,

aotlogolo wa gagwe o gann~ bongaka bjo bja makgolwage.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

lOOJ

834 Kga.ogacya 281

Dikg&r& t§a ffakgolang ka ba.rwa ba b5na le d,itlogolo.

I I

I III I

(a) Barwa ba Seraki. ( b) Barwa ba Moruthanyane

l. Sekwati le Segwa.rihle le 1. Kgoloko 7. Rkopodi.

Mabowe le Kgoputlo 2. Kgagudi

2. Mahlagawae le Jrgoput~o le 3. Kgoputso

KasupJe 4. Marisane

3. Makopole 5. Ngwanatsomane

4. Makweleyane 6. Rama.hudu

N.B. H13k3m~la gore Kgo~ana Seraki ke morwa wa KgoAi Sekhukhune

wa bobed1, go:mme gee sale a hl6lwa ka Xakgoleng le kgoro ya

gagwe o e bitsa Makgoleng a Seraki. Seraki ke yena hl3go ya

mphatho wa Mankwe-Dithwnaga.

Mokgamana Moruthaeyane yltna ke tshwan&l?, ga kgf>ra ye ya

gagwe e bitlw~ ka mphath3 wa tatagwi - Dihlwa-ntswaneng Makgola

a Tlate, dikgola motse - Moslga.

Pht)sf> ya Mokgt)m.a.na Moru.thanyane Jr&agudi Sek_.-1ati o bd a

rcy-aditlie mmago Kgoloko, gomme mmamorato e le mm.ago Kgagudi; la

metlae yo ngwa.na wa mmamorato ke Pantomo. Y&na o bile yo mongwe

wa dingangana t~a Makhuduthamagana a 1957-1965, gomme o kile a

i~wa "exile" ka mela& ya Union Government of South Africa; le

nankhono o ea ngangabetse.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

835

VII Le­sikare

Ngwana.­tsomane

V new lapa (1958)

ew ls.pa (1958)

Kgara ye e beakant§we ka maina gabotee a bana ba kgor&, le

ge lapa Pal~ II le ee na lesogana, e le mositeana f&la wa go

nyalwa ke Mokgomana Sebaee Morwamotshe wa Sekhukhune wa pele.

Kg5rf> ye ya Mokgf>mana Mangope Morewane Sekwati le yona ke

sephatlo ea kgora ya Makgoleng a Kgo~ana Kgagudi Sekwati sa

Thulare wa pele.

+ . Tswaledi Tsek& Mor&wane - le1na le o retswe ramogolo wa gagwe

yo Ii. go bolawa ke moeyanana Tseke ka phapano ya. Maune le

Mekatela (1824), lebaka e le go hlanog~la pus5 ya Mohumagadi

Thor,.,met!ane II. Mothepa wo :Bafedi ka. mo lapeng labo ga. go na

leeogarla, e bee fo ba yena le methepa ye mebedi, bahwnagatsana

ba: Makgobokele le Mante a go nyalwa Magakala (1930).

Barwa ba Nkwemasogana ~iba: (1) Tewaledi, (2) Ts~ke,

(3) Mama.rege, {4) Mangope, (5) Ralekwe, (6) Tslkenyane,

(7) Rama.bitso, (8) Ramphelane.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

836

Xgaoga.n.y& 282 }< 3 4 / 1 2 0 Xg~r& ya Manaleng ya Motubatse morwa Sekwati wa pele.

I Sekgothe --,;,ia. a+--,~ w~~ Leeeilane

Motubatsers kwati I

Jfogase

;-~~:+-~ -~\ ~rr,,, VI Mamothame

Ntobeng III

I I I Jlorwemakoti

I

+ Mokg&mana Kotubatse o bololtilwe kuwa Khwadibeng.

(a) Lapa la pal& Ike labo Sekgothe le Mogase le methepa ye

M mebedi,

III ke labo Phethedi•

IV ke labo Ntobeng le dilrgaet§edi tie pedi.

V ke labo Leseilane le Morwaa.aga.ne.

(b) Sekgothe o tswala Motubatse le Morewane (Pit).

(c) Motubatse o tswala Sekgothe le methepa ye mebedi.

to

(d) Mor&wane o tswala (l) Malupjwe le Tslkl le methepa ye mebedi

ka mosadi wa pela. Ka mosadi wa bobedi o tswala (2) Tswaledi

le Nyak:u le Setsw!kl le Nkahloleng le methepa ye mehl.ano• ka

:m.orwed.1 wa Mokgama.n& Setswgkl Magate Phala. Bona basadi ba

ke ba lenyala la bo-Kriste le mela& ya Maus&. (e) Mamothame le Morwamakoti ba Mampuru wa Magakala ba t~wele ka

Manalang ba s&hl&la ya bona kgt>r& (1909),

(f) Bl&k8m&la •tse•• e phekgotAwe •tsi• ke mongwadi wa Thamaga ya

Mabjana.

(g) Mogase o tawala (3) Segwarihle le Thibane le Sebase le

Lebidike le Rakgwane le Sempupuru le methepa ye selllago• ka

basadi ba bararo: Ntobeng le Phethedi ba hlokile masogana.

Phethedi e bile kg~pl,

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

837 Kgaogany3 283 Ka 4 / 12 o K&oro Mna. Sepe.di Sekhukhune Sekwati •

Xg?>rt> ye ke sepha·~lo sa kg5r8-kgolo ya llatubeng a Sekhulthune

sa pele, gomme o tomotse lefata ka mekgwa le mela~ ya Sepedi,

Moltg&mana Sepadi e bee le monna wa go tseba go swara eel&p&,

ke gore go teeba go b&tla mafata a kg5ra. Mokgalabje yo o be a le

lelma la "6~/4 feet", eupja e le monna yo mosesane, gomme mmele a

le kgaadibakeng. Ebe e le yo mongwe wa babotegi ba kg&r& ya

bor&na bja Me.rota. 0 be a ea gane go rongwa bosoganeng le

bonneng.

Mokiri,Ramonku.ng,II Motubatse

Mak8lll'0ge IV

Ngwanatsomane Kgoloko (ke barwa

ba Malau),

'

I l

I t

I I Sepad1Js·k:hukhune

Ngwa.namonyane :Makgatole

+m.&kfnnlla gore Motubatse yoke yina wa sehl5phana ea

malthudutha.magana, wa go bola.ya Mo~Pomana Dinakanyane Kgobalale

Ser&ka, gape-gape ke ylna a go hlaba kgobat~a go Mna. Mothabong

Maruwane Mabogwana ka. lerumo (le.38).

Kakaeyoge e b~ e le yena-ytna phehliloko ye kgolo fa kgorong

ya Kgoli Morwamotshe Sekhukhune Morwa.motshe, a rego: "Ba ratago

le go dum&la melao ya Ymu.sa wa makgowa ga ba bolawl". B&na ba

e bee le ma.naba a Kgosana ?lotodi Sekhukhune, gamm?>g~ le bohle

ba kwisilago go t~a Mmu§a woo.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1603

838

8)9

Kg~oganyo 284

Xg&r~ ya Jlakgata bab1na -~lhwene.

Mag~kgl II Senkgadikgomo

I Selebela

Y Mamollglll

Kabitla

Y.motlane

S ekgalakga.the

H.B. Sed1kudL.~a •• ke ea leag6 la ga Marota a thelegile

motee wa Mohl~letee lea ngwaga wa 1894-1941.

(a) Lapa le legolo k• labo Selebela Makgata, a tewala Maopole.

(b) Lapa la bobedi ke labo Wiatiye Maqata, a tewala Xswale,

Ma.rule, Xwaatla, Tlhweu le Vagetle.

(o) Lapa la boraro ke labo Mag&kgl Senkgadikgomo Kapitimetle

Makgat~, a tewala masogana as Raeodi, Varule, Volebeledi

"Zakaria", Serobs.ne (:lhiluvane) le Maaogudi, go:mme ka la.pa la

bobedi elego le lesolo ~ tewala Malegodi le Kogaram•d1.

(d) Lapa la bone labo Ma:moleglll Makgata, a tawala seapene.

(e) Lapa la bohlano labo Mmotlane Maqata, a tsw~la Kolete.

(f) Lapa la mota.be lte labo Sekgalaqathe, a tawala Dithomo le

Jl&;!gOrometie.

+ Bak:galabje ba .-e: Go Jdle gwa ba g~n-. monna yo 1110ngwe wa

kgar& ye ya ba Maqata, leina la gagwl e lego Mamatehiri. Ebe

e le monna wa mphath& wa Mabjana a Kgoat .Seltwat1 I, Monna 10 a

ea 1peh1ne ka eel& mo kgorong, ka mehla ga a b&na tona-kgolo •

fele e Ima le kgoli go laudi~etAana dithcpa "confidentially''

gomme ke ge a lOba kgoAi ye ka pholo ye kgolo gore le y&na a tele

a kgopela kgo§i fo-tlaJ gomme ba Ima bobedi ba hwlna.-hwlna gore '-

kamoka bakg&nana ba dum3 eehlamulwa, e le gore ga se gana, e

fo ba eo babiAa nelo tuu.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

840

{3 4/ 12 O 63

Kgaoga.nyt, 285

Me.rota a tii~a t~a leag6 la b&na "Naboomkoppiee"•

Ka let§atli la ma.some a ma.bed1 a kgwedi ya. "May'' 1965, fa

kgorong ya Kgoiana Motod1 Sekhukhune ea Morwamotshe wa bobedi,

go be go dutle piitAt ya Marota kamoka, elego baagi ba

"Naboomkoppies" - Bogwaaa, gomm.e kapa.no ye e ukametAwe ke

Moh1ompheg1 Mor&na B.F. Lizamore, elego Khomilinare ya tikolog&

ya Sekhukhuneland.

Banna ba bego bale g&na e bee le masome a aeewai le metl&

ye mebedi, ba dikg6r& ties (1) (b) Maepa (Ngwanatsela),

(3) Mahlakanasll&.

Kam.oka go amogetAwe le tiila mer&ra ye, (a) Kamogela ya

maloko a "School Committee" ba 1965-1968; (b) moag& wa Marota

Comm.unity School, le mowe se ewa.net§ego agiwa ntshe, e lego

bokguJana bja "200 yde" go tloga Seterateng sa ma.th&me.

(c) Moagwana. wa kt>kilwana "clinio" ya setlhaba, gomme madulo a

bile a kgotAwe; (d) meag~ ya Kgara ya dikahlol~ le Post Office

ka leina la Ma.rota.

K6pant> ye ya bulwa ka thapllt> go Jehova Modimo ke lloru.ti

Senior Edw. M.E. Motubatsi. Go:mme ka mefelelong kgobokan~ ya

tswalllwa ka thap&lo ke Johannes Ngona+ gomme piitse ya

phatlalala ka thabilana.

+Ngona:- Nguna, monna yoke yo mongwe wa banna ba thelediso ya

bofaladi bja b&na; ka leme le boreledi go Mahlakanasele a lease

lahlw&, y&na ke semanf> "Plain-dealer".

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

J.003

841

842

,K34/120

Kgaoga.nyo 286

Kgorf> ya Mapitaing (lll.akudi).

I Thu.lare

II Kgolane

Thipa & VII IV Kgoputso

Morlwane

Yekhwi ke ye nngw& ya dikger& t~e kgolo, ya pus~ ya Marota,

go thema kuwa gae Mogokgomeng - Tubatse ka pu~~ ya Kgosi

Morwamotehe wa pele go fihl~la ka Kgo~i Sekhukhune wa bobedi

(1894-1942). Mehleng yeno kgara ye ya Map1ts1 e rathagane go

swana le dikg&ro t~e dingwl fa Mohlaletse ga di tabolokane, gomme

bana goba barv,,a ba motho ba atafala.

Kgc>ra ye ke y5na ya Kgosana Mago§olle (Kgoloko) morwa wa

Morwamotehe I. Ma.ina awo a ngwadilwego go lebana le dipa.lt, ke a

btma beng ba kgt»ro ka go lat!lana ka madu18 a bona mekgweng ya

Sehlak:wana goba babina noko.

Mokgalabje Rah15lo filakudi e bee le monna wa pelotheri,

ebile ke y~na a bego a thuAa ka kudu go :ngwalweng ga d1pukwana

t§e: (1) On Sepedi Customs & Law, by Mr. C.L. Harries,

(2) On account of Bapedi, by Major D.R. Hunt. Xa baka leo le

ge a robet§e go badimo, o sa phela go ~ena Marota.

Banna ba be6ologolo ba Maisimane ba boletle bare:

(1) The footprints on the sands of time;

(II} As for unbeginning and unending time it~ mean."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

{3 4/ 12 0

842 Etlpja rena ba meh1eng yeno re 1loifa go nyapolla. ma.aka ao a

timediteego, gomme a ea fele a gagela motho-moso lefsifaing le

borokong bja kidibatlo "hypnotism" go motho a lebaleba.

Mahleng yeno ma.bitl.:.. ~bo rra-wesu le bo-mma-welu le ma.goli

le m.ahuma.ga.di a boreng le barwa ba bona a re timelet§e, ga go

tsebje gore ba robetle ka.e.

Oka fo kwa bare ke ka. kuwa Mosego goba Masehleng; ga o ka

ya ntehe o ka se ke wa hwet~a seka s~ pontsho gore motho o

robaditswe fa. Gao itle ware ke kae, ba fore nke ke gana mo,

e le kg~n~na fela ye se nago selupetea sa thereso.

Kgo§1 Sekhukhune Io robadit~wo ma.bitleng a mago§i a

Nkadimeng - Nianganeng ka ngwaga wa 1882, eupja ga go hlathiwe

gore ka letsogong lefe la mang.

Ka ngwaga wa 1947 re be re ile molatong wa phapan& ya

moswaredi wa bogo~i, ke ge ke kgopela Mokg6mana Ts&ke Mor&wane

Sekwati gore re laetswe lebitla la Tau ya ngwana Phala Segaladi,

Aowau, e f'ilo ba. ke gana fa, ke ge Kgosana Sap~kt Phaswane

Nkadimeng a re go rena, re tlo fo aga sedikodiko sago fo

bonagatna gore mago~i a robet~e fa fela le maina a bona ka

mosamelt) o tee "single tombstone".

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

843

,,{'34/120 .Kgaoga.r,so 287

Kgorf> ya Makgalwa a kgomo maila-boteng.

Mangope le Mak&pole

Maatshehli le Dinkwanyane le MaAabagole

Seledu le Marieane

Moukangwe le morwaye VII Ramahudu (bafalaledi)

Ma.1,sebe le Mahlagaume ---"'!!'la~~

Morwam.ohube le Nkopodi

III Kgoputso le Tshelane le Kgopjane le Mogase

kgareb! Digoke

Xg?>ra ye ke ya Mokgamana Bokgob!lf> Sekhukhune Sekwati; e be

e le tonakgolo ya Kgo~i Sekhukhune wa bobedi, f&la o baa ea

kwesile ka tea mabapi le thuta ya mangwalij, le·setswaro sa

mokhwamela wa maoto mabedi a o hlaswa. Ka na.k:6 ye nngw& Major

D.R. Hunt a.baa mo rela leina a re ke "Retrograde«. Ebe e le

motho yo a sa ratego go kgahlwa ke t~a tlwel6pele go mekgwa

kamoka ya badumedi, gomme that& ya gagw& e le koma fela, e le

gore tatagwe Sekhukhune I ga a tlo bitla Moruti Le~eleba kuwa

Kimberly e bee le ka baka. la gagwe le morwa-rragwe Malupje gore

ba tl& ba rutwe mangwal& ~ sekgows. (1881).

Ka ngwaga wa 1921 ga Moruti Edward M.E. Motubatsi a thama

go thtl&ga sekolo sa bana ea mosegare, e bile y&na a go tiba

molit~ go dikgaro kamoka gore bana ba lena ba tlilo seny&ga, a

ba blohleletla Kgo§i Sekhukhune II go gom.iAa ma.soga~a.na a gagwl

sekoloDB, a re: "Geo dum&ltla baAemane ba go rutwa puku, lemoga

844 ba tlilo rekila ~aka le la gago la dikgomo gomme re tlo b~na gore

o tlo llela go mang".

Pol&le ye ya mela kgonong ya kgosi, ke ge a gomisa ma.sogana

a: (1) Ramphela.ne, (2) Kgolane, (3) Sebope, (3) Ra:m.ahudu Sehlophe,

(4) Maphereke wa Moruthane. Bjalege masogana a motse kamoka ba

kata ka sa moraga, gamm.ago le thakana ya Mabjana a Kgo~ana

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

844 /(34/120

Sekwati Sekhukhune Morwamot9he. Gwa ~ala ba: (1) Maphoto

Makwatanyane Sekwati, (2) Motubatae Kgolane Hlakudi, (3) Kgolane

Thipa Hlakudi le Sepobe Morwamotshe Sek:hukhune le Selatole

Setswlk! Phala. Taba ye~ ile ya makat§a dikg~r~ tAe dingwl t§e

kaaufsi go leago la Marota,

Tonakgolo Bokgobil~ o be a boitiwa kudu ke dikg&ra tsa

Marota, ka go hlomphiwa tswalong ya gagwe, le gana a kwa.na le

mogana-polll5 ya Seisim~:..ne; a na le lehufa ka go see tsebe -

elego Moruti Nathaniel Kgotwane Ma.g?ihlo Phala (senganga).

Ye nngwl thuri ya go gana thuta ya dikgapetla e bee le

Mok&t>mana Kgetshepe (Hlako) Ramal.au Phale.J monna yo e bee le wa

mphathO wa Makwa a Morwamotshe wa bobedi; senganga ee se g&gelago

botlaeleng, moewari wa pilo ye ae nago hlase.

Kholofet§o ya eekolo sa bane. e thomile ka mphath~ wa Magasa

a Kgo~ana Motodi Sekhukhune Morwamotehe le mphath~ wa KgoAana

Morwamotshe Sekhukhune Morwamotshe, go fihlela mehleng yeno

(1922-1965). Mahumo a kg~ra ya Sekhukhune II, a sebe~~ sa kg6r~

ya dikahlola a hwelet§e ka tona t~e: Koma.ne le Bokgob&lt. Go

tloga !ao (fawo) kg~ra ga se yake e hlosa selo, ee ka goba

khum&lt, go matona a: Matsebe Bokgob&lt> le Makwatanyane

Sekhukhune le Mabatane Moru.tha.ne le Phehlane Koma.ne Sekwati

(1924-1958}.

Le ge go kile gwa ba le di tsheny&lo ka bo-Ramela?>, ka pu§o

ya Mohumagadi Thoromet~ane II, eupja ka Mankopodi e fetiAit~e.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

845 .Kgoro ya iCarcing ~3 4 / 12 o

Mankgase le Set~akadume le Phehlane ---t---

Pogoti le IV • Sekgaola

(ke barwa ba Sehlophe)

II Kethepa ye meraro ka Mamollll

II Kotsane le Kgolane (Maletswai) le Koma.ne

(ke barwa ba Sehlophe)

Kgolana K5m.ane e bee le yo mongw& wa barwa ba Kgoi§i Sekwati I

le Mo~yanana Sehlophe. Eitse mehleng ya pusa ya Mohumagadi

Thoromet~ane II a kgethiwa go ba tonakgolo y·a Ma.rota (1894-1909) ,

a swere modiro wa setshaba ka tlb.3komelo le go kgena go lt>ta

matl3tlo a lhula·te ka. tshwc.1.nelo, gomm.e Monya.nana e le molaki wa

lerue la dikgomo. Bobedi bja bona ga se b~a bale bosodi, ba

rooetse ga.botaana. badimong, gomme ye ke yona toela J·e rategago

ssleteng sefe le sete.

(a) Ma.sogana a Mor~na Romane aia:­

(1) Ma.nkgaso

(2) Set~akadume ke barw~ ·ba Komane Sekwati Thulare

(3) Phehlane

(4) Kotea.ne + (5) Xgolane (Maletswai)

(6) Komane

(7) Pogoti

(8) Sekgaola

ke barwa ba Sehlophe Sekwati Thulare

+Maletowa1: Gase leina, ke se~nw. ea seka aa ngwageng wo1a go

t~wele masola a monna wa ga Lebea a go bolS3a bana ba babedi, yo

mongwl e bee le Monya.na.na wa Ex Headman Ru.mokgobeng Sereka;

gomme ke ga go b~ltgwa Kgola.ne Sehlophe Selcwati.,

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

846

1<34/120

Xe;o1·0 ya Ponyaneng (Maponyane).

Sela.tole Nkopodi (Mathobosele)

monna yo a a.mog~lwa f~ kgoro:ng ye g0r a tso hlanog~la Maune a Madibong.

I

II Kgetahepe

III Kgomatau

bi

Kgar3 ye ya Morena Sepobe e taebega ka kudu-kudu, ke ye

nngw& ya. diphatlo t'sa kgorokgolo ya Mang~na, gomme e bi tswa

Pueyaneng goba Ma.ponya.ne. P0!'"'1ane ke dinonyana t~e dint~hi

kudu, bjalege Bapedi ga ba ea agile kuwa gae Mogokgomeng go kile

gwa bolot~wa mphatho wa bitav,a Ma.ponyane, goba Leponya.ne

(hl&ga ya mphatho).

{a)

(b)

(o)

(d)

Banna ba kg5ra ye Aiba:

Sepobe a tswala Makwataeyane le bo-ngwanabo.

Kgetshepe a tswala Ser~l5 le bo-ngwanab?>.

Kgomatau.

Masi.pa a tawala Mamog&g~be le dikgaitsedi; yo Mamog?>gab&

e bee le mootledi wa dimeila tea maeto a kgoei le bak:g~mana

ba mer~r6 ya kgor3 ya borena bja Bapedi (1898-1922).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

847

/{3 4 / 12 0 7?J D1kg6ra tia Magadimane Mohlaletse (1894-1958).

Phafane (sons Sepadi) ~--......_ let Selatole

L ke gore lapa

Kamotla- II kelele

.,ga.ne

ti ko

Rtladi & Thabi ma wa II Lekala-

III Mor ,nke

.II

v Selatole

·III Motl3kwe

Dikgt>rwana tie tAa Ma.gadim.ana {Mampuru wa Magakala) di lego

leagong la Mohlaletee ga di blamaeig& gabotsana ka gobane kg~ra

7a. Mokg5:mana Sea.par& :Mampuru (Lethiba) e na le mogopo wa bodikana

(k&ma). llokgt>mana Lekalanke le y&na o na le w~na mogopo ka

bo1tshetlllo. Bjaloge se ee laetsa gore dikgorwane t§e ga di

follele ka nti le tee, eupja ka mokgwa wo di hlomoganego ka wt>na

41 neile tsebagala, kantl& le kgt>rwana ya Mor&na Marule Mampuru

k.uwa ruosola Kaebe. Mokg6mana Seapar& Mampuru o robetse badimong

ka ngwaga wa 1927, o be a na le lehu la ponang (TB). Mor&na

Seapara e kile ya ba yo mongw& wa maphodisa a ba tikologo ya

Sekhukhuneland, gape ebile yo mongw& mehleng ya kamogijlo ya

R.H. Prince Edward, y~na eegana bogoAi, re na le Kgo§i Sekhukhune

II. Ebe e le yo mongw& wa babotegi go kgo~i ya Ma.rota, e be•

bee le monna wa mvhathe wa Mankwt a KRoiana Seraki SekhukhunJ

Sekwati.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

848 Kgaoganyt, 289

Xgt>r& ya Nape

,K34/120

Go ltwesiAwe gabotee-botse gore sedikodiko ee ke kg8r& ya

Nape ga e sa kt>pane mm&ga le dikgorwana tie, gomm.e dinthokolwana

tie di dikologetAego ga se malapa, eupja ke dikgt,ra tee di

t~welego go itehetlela ka bo-ti&na.

Maina a beng kgt,rwana ke ao a putlilego.

I

V getlie Mal.apane

Nthokolwana ye nngw& le ye nngw~ bjale leina la mogolo wa

kg6rwana ke l&na leo. Eupja le ge dikg?>rwana t,ekhwi mehleng

yeno di tlwele matswikana-tswika.na, mehleng ya 1894-1907 go be

go ea kopanet§we mokgwa wa leag& la Serota.

849 Mokgwa wo wa tswikagano ya dikg&r& ga se wa math5mt, mehleng

yeno, aowaal Ke wa kgale le setlogong sa Basotho goba ditlhaba

kamoka. Mogongw& go dirwa ke mala&mabe a gc se kwane ga bana

ba motho, mogongw~ e be go pitlagana lea.gong, gomme bana ba

luth&lalane, yo mongw! a tomole lefata, a bone botshoramo (madul&)

a bokaonana a du.le.

(a) Kgt>r& ya Mokgomana Magohl~ Sekhukhune Sekwati e tlwele ka

Jlatubeng a Sekhukhune I.

(b) Kgora ya KgoAana Kgobalale Sekhukhune le y8na e t~wele ka

kgorong yab5, o agile ya gagwe le morwa-rragw& Mogase

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

lOOJ

849 Sekhulthune Sekwati le monnagw& Thibane. J\34/120 (c) Motubatse Sekwati Thulare o t~wele ka Mabja.neng, o thelegile

ya gagw& ya Manala ba mphath6 wa Mampuru, ta.ta.go Maleku.tu wa

Mamone.

(d) :Mokg&mana Makwatanyane Sekwati Thulare o tlwele ka Mabja.neng,

~omile ya gagwi. Morwe.ye yo mogolo ke Kgetehepe {Stephen) ,

ke yo mongwa wa Makhuduthamagana a 1958. Yina o kile a

lahlwa le Nkopodi (RamagwatAane), morwa wa Sela.tole.

(e) Sekgothe Seltwati Thulare le morwa wa Ngwanateom.ane Sekwati

Thulare ba agile ya bona kgt>rwana kuwa Rite.

(f) Kg?lrt> ya .Mokgamana Rapudi "Johannes" Nyaku Phala le Malupje

le Mpjamaleka le Tauatona "Isaiah" kamoka ba tswele dikgorong

tla Montshwane Mallega le Ntobeng Ph.ala, ba itlhometAe ya

boithnp8.

(g) Mokg?>mana Ma.inangwane Moldri o na le kgorwana, e bit~wa ka

Manganeng, yana e kgaufsi le kg&rt> ye kgo:!o ya Makweng a

Morwamotshe II ka tallt> ya Mohumagadi Lesoka II. Re a di ' teeba tAa mor.wa wa Mokiri gore lebaka e bile eng.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

850

1\3 4 I 12 o Kgaoganyo 290

DikgOra ka papet§o, ga t~a batamllana.

I I !

Maroteng Mogase t,.erota

. ! ... tla

lforwa ~p mogo o Mo-qoa,1

t J

III Moepadira

IV Segopotile

V

III

e

III Jlia.inangwane

IV Sepadi

III . 'ffl'NI~--• liam" IV V :Morewane

VI Motubatse V Selatole

IV VII Seaparo

wala (1) ?4agomartl~, a tswala (2) Sekgothe le Ma.rieane le ~eteiri Sekgothe, a tewala Kgoloko le monnagwe Kgoputi'So le methepa ye mebedi ka aorwtdi wa Motubatse Sekw~ti Thulare.

{l) Kgoloko le Seraki yo lehono e lego

tonakgolo ya Mohumagadi Mankopodi Thulare wa Sekhukhune II.

(1) Nkitie (II) Madithakadu (Gonglamoketla).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

851 Kgaoganyo 291

Kg&rt> ya Lesufi le Radingwana

Lapa I Nkgatho le Timothy

' Mol&k!

Hlabjane II ,, ♦a III lla.no~e

B~a ' ! 1 I •

Barwa ba mokgalabje Molok& Leeufi,ke mmina phuthi: (1) Nkgatho

le aonnagwe Timothy, (2} ManoAe, (3) Hlabjane. Mokgalabje Mol8kt

e bee le monna wa tseba ya di~ma tla bagologolo le metlae,

barway& babe ba mo abet§e, gomme Hlabjane le "Timot~" bona e be

e le mmala wa kgomo namaneng1 ba leme le boreledi. Mogolo wa

bona Nltgatho o be a hlalefet~e go loga maletlana, ebile a na le

tsebO ya go phekgolaeya mekuny& ye melekwana ya senna "sorcery",

t~~o e le dipapadilane tie. tatago-bona. Kg&rwana ye ke sephatlwana

ea babina phuthi "duiker", ke Bareka ba Xgora ya Phasha.

I Leseilane

Kaotwane II

I I

(Matubane)

, III Mahl.a tsi

Ye ke yf>na kg6rwana ya MoAabi Radingwana, le maina a barwqe

ka d1fer5 tia bo-bona Leswaneng. Mokgalabje yo o be a romlga

gomm.e gantAhi-nt~hi KgoAi Sekhukhune II a fele a sepela na,-e

masolong a diph&tfbl&. Eu.pja a na a hwa lehu la masetlapelo,

ka gobane o be a ratha-ratha, gomme a hlaboia lentAu1 ke ge go

boifiwa kgobogo & etc. •••••••

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

852 +Dikgaro tie pedi tse di falaletAe fa go Ma.rota, esego ka

ma.rum&, aowaal, lea go kganyoga mejo le go gatoga d1la6 gagabo

b6na. Ge go lat&lwa there§o motse wa Ma.rota o kile wa gapa

dilete ka mokhora. Mehleng yeno, go riano monna wa Mankwe,

Varota go Aetle leina flla, ga e le kgwale y&na e fofile.

Monna wa Mabjana a Sekwati sa Sekhukhune II y!na a re: "Gae le

Sepedi eana go ren~ sere eiile, maroll a a5na a sobel&la

Motsepula, a lebant~e Jfaehishing "Lydenburg"•

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

853

854

!<34/120 Kgaoganyo 292

Mahlaola o gatile kg5t~ltla (kgoteledi}.

Ka ngwaga wa 1964 Mahlaola, mogatia Mor&na Ngwateane

Kgetehlp! Ramalau Phala - Mab1aola ke morwedi wa Mokgamana Kgolane

Hlakudi wa kgaro ya Ma.pitsing. Mositeana yo ke kgaitledi ya

Mokgomana Judaee Motubatse Kgolane Hlakudi.

Eit~e ga bo hlagile bodikana bja kgare ya Mokgamana Potlake

Sebope Tladi, monna wa mphath~ wa Dihlwa-ntswaneng (Makgola),

moeadi yo a rumulana ka go i~a motlogolo wa gagwe go lwahllla

komeng, ka kgopolwe.na ya go fenya dipheko tla senna-nna ka

maletlana a boloi.

Ka go nyataa yo Morwa'Tladi (Photo) gore o beile kg5ttllla

mos&hlelong wa sedik&dike sa dibuludi, g&na ke ge a gata

dikokontwa.ne tia banna difetela-baloi. Motlogolo a ~wahlela

gwa kwala mokgolokwane wa kola ya tihogo ka mphathong. Ba.nna ka

gae gwa tsogwa dilaong go hlatlegela tshogo. Gwa phapharegwa

bolego go b&na se direg~tlego ba.ditiana thabeng. ' Ke ge ba

hwetla baditana ba tlabegile go bona ngwana a hla.getee ka go

sephiri-phiring ea Tladi kantll le motliii goba tama-mor&na.

Banna ba tia 'nxa• le •m.aftff>!' Lesoganyana leo leina la ga.gwl

la bonnyane ke Mailago "Next-years" Thabl Nkopodi Mmata:medi, wa

kgara ya Ma.tubeng a Mojaludi. Eit~e mohlang madikana go iwa .

:ma.kgaing, Mahlaola a hlabola mokgoAi a re: "Ke dirileng

ngwaeyana-tha.kana? M&hlajana aka a ntele," ya ba more-ntsweng.

Lehu la Mahlaola batho ba bantlhi bale bapetla le la

eepipa-maya goba go kgaola lek8b&, gomme s~ ke kg~nana ya

malebana, ka gore o bolailwe ka go taboga dipheko t§a barwa ba

Tladi (Ph&ta), Gomme ke ka baka leo go ea ronego kg6nen& go

bohle ba tsebago mahu a baloi. 0 hwile lehu la masetlapelo,

leleme la gagwe le be le kukumogile le tletle legano

(magalagapa), a Aitwa ke kgala ya go hlabo§a lentlu,

Gomme le polokong ya ga{!;'Rs lebitleng o thakgotlwe ka

malele-makga, go be go se :motho yo aka kgwathago eetopo ea

gagwe, a hlaew&ga gomme ga se bona bateebi (bo-motna-ludi).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

854

855

/(3 4 / 12 o Ba.loi babe ba kg~nwa-ke Kgosi Sekhukhune I, a bego a·ba

bolaya, a ba lahla sethobolong, gomme ditopo di kgopelwa ka

kgomo go bolokwa; a ba lahla ntshe gore ba lewe ke dimpja.

Mehleng yeno go katanwa ka t~&na dipheko goba dihl!ger& -

dipu~elet§o go moloi, gomme baloi ba gaketee go feti§a mehleng

ya bo-YJialila-a-gatiAe. Naa ke ka baka la.ng boloi bo a tile?

77

Ke ka baka la gore mehleng yeno go atile bcngaka.na bja selot~ana

go metse le metsa.na, bja melekwana le maletlana a dilate le

mehutana ya dit§habuna.

Mekgwa ya pola~ ya baloi:-

(a) Kgosi Sekb.ukhune I obe a bola.ya ka molamo wa petlwa, k1.:t

lesogana le diphaka.

(b) Batanyi ba baloi ka dipheko, ba ba bolaya ka (1) hlofi,

(2) lehlab3 - nopa.

(c) Ba lapa goba leloko: (1) se~ipa m&ya, (2) kgaola.-lekab~.

(hlofi ke phata e fefilwego ntlha ya thololwana go ewana le

mapolo gomme ya bokotwana, e le botelet~ana. bja dinoko t§e

senyane 11 9 i:nohes"; ba e au§umet§a ka mogolong,makgatha

ma.raga e sobeletswe bjale moloi a upullw~, gomme a kgalengw&

ka lent~u bare: "Tloga. lef&lla tenal" Le tloge go hwela ka

lapeng labo goba la gagwl.

Nopa - lehlab6: bataeyi ba roromet!a nopa goba lehla.ba ka

dimpeng "stomach", bjale a rakiwe gore a ye a hw~l~ ka

lapaneng la gagw&.

Go kgaola lek3b& ke selma ea mehleng yeno, ga legafa le

bolailwe ka meetee a belago "boiled water". Khuduthama.ga ye

le na.nkhono e sa ~omi§wa bathong ka go boifa dikw&ro ka

bagadit~ong diagelong tea Sesotho.)

Dika ke tse:

"Figure" 16 ke pit~ana ya meetse iho (sebeaong).

"Figure" 17 ke ge go kgaolwa lekab&, gomme ye ke t1ra ya leloko

ka kg?,rorong ya lapa la legafa.

"Figure" 18 ke mmolai elego eeatla ea YgoAi ka. tiileletAo ya

kgoro le mmolaiwa; tire ye e bee le ya mohola

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

855

~3 4 / 12 0 aet~habeng, go riano mogologolo

"Figure" 19 ye ke :pole.ti ya. pi:pedis6 ka ma.polo goba lefat~a la

boteletsana bja "ten inches", le iu~umeletswa ka

mogweteng "rectum" wa motanywa ke dipheko, gomme le

a sobelet~wa; bjale a rakiwe a phela go hwela ka

la:peng laba. Tir5 ye ke ye nngw& ya sehlogo go

am1na la ya lehlabo (nop::£.) •

Naa a ke tahwan~la gore batho ba bolayane? Aowaa, bala

pukung ya Genesis IX:1-vii. Gae se f&la ntwa ya maruma ybna e

laot§we ke Y~na Jehovah Modimo ~a dintwa: St. Luke XXI vars IX.

"Figure" 20: Ye ke tlhatho11e le taetso go Kgaoganyo 269 (S II)

ka morago go th?,ma letlakaleng la 806, "etc."

o/t

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

1 OfY-3 ~a 4 I 12 o

( ~J,

[CJ WlA/ Jo-~ 'lrurf°<r la mut1-e-. { ';J ~9 17).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

tOOJ

1 1003

i ( rf.:g 19},

-- - - --- --------- ------------- ---- --- - - - -- -- - - -

- ------·-- (C.J·

r----------- -------- -------- -- --- ------------------- --------------

-r--- --- --- ---- ---- ---------------~---

_,r- ---- ·- - -- --------· --- -- ~ -- - . --------------------- - - -

--------- -----

,---- ------- --

J ____ _ -------------------

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

1003 . ':fra 20 >,

j{34 /120

, . ~.-----~(!l'll_~~~L,,::.~~;;:------..~~-M.'o.fl-- ~--

.',

---------=~;,,r.:;,i\f------------'i~~~~--------=--~-'t+f-;,~";tA/---t ( rt /

_ _.:,_., ------,,il'ii{IH; ,.,._~~>4.1----------~~~~;:ior-------t--~.____---~

-L-----~------------------~~--4lc~~~~-t\4,,-II i

---1:-'-- ------------------------4-+-~~~~.,,... '

I

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

859

1<34/120 Kgaogany?> 293

Ka bophel~ bja Seaparo Sefadi Pnala.

Mokgemana Seapar~ morwa wa Sefadi (Sanputula) Phala wa kg~r&

Letsiri. Seaparo o belegwe Masehleng "Geeneinde" ka ngwaga wa

1888 mehleng ya pu§a ya Chieftain Kgoloko Sekwati Thulare.

Monna yo o be a ruile dinku le dipudi ka kudu go fetila

kamoka ba tikologwana ya Mohlaletse Paradya Geluks Location.

Ylna. e bee le motho wa borumulane, gomme a fele a re: Ge monna

a sa dire molato, a kgoli e tlo ja eng?

Ka ngwaga wa 1952 a na a imi~a morw(!di wa Mokgomana Yokadi

Matjie, leina la kgareb& e bee le Mmaphoko, gomme e bee le

segal&, a le legolo la "3 feet" leemo. Ebe e le ngwana wa maeome

a mabedi a menyaga, a bolawa ke p~lgg&, a bolawa ke p~llga ka

baka la bogojana "pigmy". 0 be a re ga a ith&ta Seapara a re:

"Le a kgokologa lentewe, go kgokologa letlapa - lefsika la

lfpheleget~eng." ·

0 bileditlwe badimong ka. ngwaga wa 1953, a bolawa ke

legadima a lebant~e motsaneng wa gagwe e le ka merithi. 0 ~ea

agile sekhutlwaneng sa thaba ya Maebe, e le bokgojana bja dimaele

t§e tharo go tloga kgorong ya moiate wa Marota - Mohlaletse.

Ka lebaka le lengw& Kgo~i Sekhukhune II o kile a mo roma go

ba mo.k:go:riyana go nyala Tlhatewa~~in5ka t~a Mohumagadi Maleeibe

kuwa Boraka ga Sek3r&ra, go gapiwa matiakatheka a lesome le motlo

o tee a dikgomo, gomme tA&na di hweletAe Makhut~o ga Sekar~ra.

Dihlatse t§a matiakathaka ao e bee le:

860 (1) Kgo~ana Kgolane Sekhukhune Y.orwamotshe (dead 1959),

(2) Kgo~ana Ramphelane "Andries" Sekhukhune Morwamotshe (dead 1941)

(3) Kgosana. Ramahudu "Jackson" Sekhukhune Morwamotse.

Khwelel3 ya dikgomo t§e e tlo ba ka baka la ga KgoAi

Morwamotshe a sea bale tlh3k?>mt31B mabapi le taba ye ya

tlhatewa-dineka ka mokgwa wa ma1aa (molaw~) wa Sepedi,

Bjale m.olato woo §et§e eyanyeng, le ge bo-rrawei§u bare

molato g~ o bole.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

860 Kgo~ana Mojaludi Phethedi Thule.re a na a ja dikgomo t~a

Kgo~i Sekhukhune I, eit~e ka pu§o ya Mohuma5adi Thoromet~ane wa

bobedi morwa Mojaludi, e lego Mokg5mana Pbethed.1 a hl.oma { stead)

morodiye, mogolwane wa Seba.tal-adi, leina ke Mamanyake, gomme y&na

a kg5kg~na "doubted"; a nyalana le morwarrago Kgo~i. Ke ge

mohumagateana Sebataladi a mo ~ma legata ka tlhompha ya batawadi.

Lehono batho ba ba ~a tsebego 'ha sema nke ke mogatiSa Vgosi

Morwamotehe ye, aowae\ Ke · o~adi we. Sekhulthune II; ka baka la

go bekwa els kgale kgo~i e hwile go hl~kafet~e thereeo go tsena

maineng a lenane& la baeadi ba kg3rt ya Matubeng a Digoli -

"rinkhals".+

+"Rinkhal.s": e bee le se~ma sa mphatht> wa Ma.tuba a Sek'h.ukhune II

ge go b1t~anwa ntweng ya. maruma (1899-1900), go pitimetewa

metsa.na ye rogil ,,go Lesoka II e re ke Mmapitsane, ke gore pit~ana

ye·p~hatlegago goba mohl~ka-mosoledi. Ga Kgosi ~orwamotehe II e

bile ka 1877 ka T~ate - Thabalesega, a ~ala lupeng.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

861

862

Kgaoganyo 294

Maina a ditshosetso go bana ka malapeng {diagelong).

(a) Bkokoi (nkokoiyane): Leina le' le hlathollwa ka aekokoyi, ke

motho o hla.miwa ka dilogo tia tlhokwa ka babolot!i ba dikomana.

tla Barok .. i le .Batswakt>.

{b) Sefiril~kwane (aefiri), ke seba.t~na se swanago le namanyana

ya k&omo, gomme mmalana wa s?>na ka wo phi:f'at~ana.

(c) MogorompJa: ke eebatana. ea bogolwanyana go leka.na le phukubje;

o teeb~ga ka leina la molapalome. Le motho wa mok&nani o

kwtrwa gore ke mogorompja, ke gore setlaela aa go rata t~a

ba ban.gw~ gomme e le yo thatana go tla gagw& (sekonani).

(d) Baloi: ke batho, gomme mpho ye ya bona e feti~a ma.bonaba

ka.moka lefaseng ka gobane motho ga a r~ta go ithuta boloi o

swanetle go bola_y-a Ilt;'Nana wa. ga.gwe wa letlibolo ( thagaletswal&) •

(e) Kaleotseng: ke modimots~l~, bo-rraweau bare ke batho ba

hwilago bogologolo "a.gee ago", gorume ba aepela ka aesesed1

{eedingwa-dingwane), se bonwa phefo le ka go hwidihwitla

lerole.

Selo se ba rego ke tladimothwane se lupilwe go rwalwa kG

seseeedi ka inaletla.na a dingaka tea baloi, le ka go lopanya

ka dithuri goba tshiidi ya thagaletawal3.

(f) Dimomogolo a Ma.kwa kgaladi a inakgopo: motho yo bo-rrawei§u

bare e bee le lert!ma 11 hunter11 la. diph&of&lt>, a di swara ka

mo1·opa "drum", eupja ba re e be e le sejato, a e-ja a k?>na le

ba lapa la gagwl.

(g) Mamphaka-Mae;asa: ke nonwane, eupja bene; bare e bee le motho

wa eethakga kudu dipooding tea mpha·tho wa Ma.gasa • Gomme ka

gore ba banyane ba bekune le legare, ba boifiswa ka mph.aka wa

go boola dipoodi tea Magasa a I\Jmasa.ltwane a Monepe, mose wa go

setla gabedi wa Magasa a TAate Mogokgomeng.

Seema sere: "Mamphaka a Ma.;asa wee, tla o tsee bupi ~ebol"

(h) T~hwene: ke aebatana, ke motho-batana gomme baloi ba e ~atola

thuri e dule ka phihlothudi {mathuding) a ngwak~ ka mafuri ke

diphapholeng fawo go ea dumelelwago motho fela yo a sego

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1c03

862

~3 4 / 12 0 we leloko la baloi. Ks mokgwa o bjalo tAhwene ke lenaba la

bana. (bof~e&eng).

(1) Phiri (pahiri): ke eebatana, gomme y~na tiro ya yona e bolelwa

ke ma.ngdka-kama, ebile ke setiho~et§o sa bana, ka gore

bogologolo gs. motho a hwile babe bare: "0 t§erwe ke phiri."

(j) G,Jregctswu.la: Mosasapodi, go foraforets9., go t~hoset~a: 'Motho

yoke gore, naa ga go t..,wet~we bana a g::l. go sa lewe? Ke ge

bana b~ p~lekgolela yo mogolo ga a hlahuna, bjale mokgalabje

afore ba.na a re: Arieng le ye go bit~a Goregotswala, e le

go ba rom3 phirangwak.o (m.::..aka) ":false".

Bjaloge, bana ba tswel& kantle gomme ba bit§e ba hlabo~a

:mantiiu ba re: "Goregotsvm.la wee 1, makgolo goba. ta tane o a go

bitlal" Gomme le ge ba bowa bare go morumi, Goregotswala ga

a arabe. Makgolo wa bona afore: Ke~ bona, o ile go disa

lehono, arieng go ipe..palela ka kgorong.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Kgaogaey o 2 95 ~34/120

Ka 11 Biograpey" ya Mohwnagadi T.horometlane wa boraro.

Mohlang wa go b&l~gwa. ga Her Royal Highness Princess,

Victoria Thoromet~a.ne (Leeoka), Kgo~i Sekhukhune II le ~ohumagad1

Leganab1ttho, brt it~e ba rom~la lent§u la pegelf> go m.okgekolo

Thoromet~ant1 ~~orwe.motehe S ekhukhune, ka kgcrong ya Makwcng gore

mmawesu tseba ka. mono lapeng la moY·~redi wa Matsobane re filwe

ngwana wa mositeana. Gomm.e mokgekolo a leboga a re: "Ngwana yeo

ke nnat 'ina la gagwe ke ~ho~omet~ane." Kgosi le Mohumagad.i

Leganab~tho ba leboga Mmago-~ana a ithietse leina.

Go tleng ga Victoria, go ts~na sekolo, go tlwele ka piteb ya

Serota fa kgorong ya tatagwe; go be go ee bose ka let~at~i leo

ka Moru.ti !Jotubatei.

Mchumagatsana Victoria a. rc.m.tlwa sekolong aa African M.E.

Mission fa Mohl~letae ka wona. ngwaga wa 1921.~ morutiai e le

Moruti .Edward M.E. Motubutsi. Ng\vana yo a tli.~wa ka polelt> ya

go bulela bohle b~na ba motee mojako wa eekolo, gore kamoka bawe

elego baganyet§i ba thut3 "t:ducation" ya. mal&t~r~, ba lokolll

bana ba b5na go kgerem&la thutong. Victoria a na a tli§wa ke

dihlatee tse: Mohumagatsana Mante Sekhukhune Morwamotshe le

Mobrunagataana Maakopi Phathudi Morwamotshe, ka ta.el6 ya kgoli le

mohumaga.di; e bee le ka kgwedi~ya. "September", 1921.

Victoria e bile ngwana wa sekolo gomme a. 1thuta ka m.afolofolo

a baa fihlela Std v, ka botlala go dipuk:u tsa Seisimane tie

tsebjago "Royal Readers".

Victoria Lesoka e le moithuti wa boikokobet~o le tlhokam&la

dithutong; o phethile kamoka dithat& tea batswadi t~a mekgwa le

melao ya Serota (dik8ma.na), a amog&lwa mohlapeng wa Bakrisete mo

864 African M.E. Ker&kl, a kolobetswa ke Morut1 John Metiro Pangane

Lebala a na le Morut1 John Lekgowa Mahoii fa Mohlaletae ka ne&la

ya Moruti Motubatsi ka mokgwa wa kina.mel6 ya kgodi~ano ya eeruti:

11God our father: Christ our 1·edeemer; Man our brother. 11

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

lv0.3

864

,{3 4 / 12 0

0 eyadisitewe "monogamy" le Prince Johannes Michael Masupje

Dinltwt'A.llyane Sekwat1 ka ngwaga wa 1941, a segofatswa m Reverends

A.J. Rouese~u a na le Louw ba Dutch Reformed Church ka tiri§ant

le kgopela ya Moruti E.M.E. Motubatsi, ka ge baewana bare:

"Moreku ga a :i.thekolle. 11 ~ be e le ka. 1942.

Victoria Leaoka ga go phafog~lwa go eewo a lego sona mehleng

yeno, aowaa.1 G-a e sale go tlogeng b;1aneng bj~ gH.gwe e le motho

wa bo-Modimo go bohle bao ba mo tsebago, gomme le go te-tiba tsebf>

ya mmo1~1a e fQ ba wa Thoromet§a.ne II le a&na seina sa gagw~.

Biographer:- (a) Thorometsane Victoria o belegwe ka kgwedi ya

August 4th, 1912. (b) A amogelwa kerekeng ka kgwedi ya March

1941, (c) a legotatlwa nyalong ya m.ela~ ya "Union Government and

ritualism" ka ngwaga wa 19,i2 ka mo phuthegong ya A.V.E. Church,

e le lebt>ni ttcandle" la Bapedi ba. tikilogo ya Mashishing

"Lydenburg". (d) Y&na le setlaba sabo ba amogetse pu~a ya eet!haba

ka ngwaga wa 1962. (e) Huri bokgologolo le ditshegofat§o t§e

filwe6o setsha'ba sa Marota a Dinkwa.nyane, ka Modimo Tate

Ramaatla-Ohle, e bee le seo re sa se letelago, go itAano Kgo§i

Micha.el M. Dinkwanyane Sek:wati, a re: "Ga le mp◊tsa tshepho yaka ke tle. re

/ ke Sekhukhune, gae ke Mohlaletae."

Edward M.E. Motubatsi.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

lOOj

865

866

t/5_8

Kgd.Og{;LD3 0 2 96

Mmolodi a hloka moditi, molao o tsea ka tseb~.

Ka dikahlol3 le direthenyo go melato ya dikgobatAano ke

dipolaa le ditlhalant> le bo-m.mcJ.monyadiwa. ka malapeng a go ahlola

goba felet~a kbe? Mogologolo a re:-

(a) Molato wa kotsi, Kgo~ana Kgobalale Sekhukhune Sekwati o kile

a pshatlil. Mohwnaga.t§ana Maakokong, kgaetiedi ya Mokgo~na

Samuel N.s.hlako Sekwati Thulare leihlo la. mpati "left" ka

ngwaga wa 1870, go ea agilwe ka gd.e - Tsa:te, gomme :mole-a.to woo

wa ee ke wa fih.li~wa kgorong, wa :ohuphuthwa ka lapeng ka

kgorong ya Sekhukhune~I, gomme wa raplllga.

(b) Molato wa polao, monna wa mmina phiri o kile a bola.ya mosadi

wa •onna wa gabo, ya "oa mola.to wa tehekisano ye kgolo ka

ng·,;aga wa 1869. Monna yowe a l~ba ka kgare·be go tso~a lapa

leo, ka molao wa leag6, morwa wa kgarebe yec o ea phela (1960),

g&na mo ga Mari~ana. Polao ye e bee se ya tebano, aowa.a.1

Ebe e le kotei, thapelan6 ye ke ka mekgw~ le malao ya Sepedi

mehleng ya pulo ya s~tsh3.ba sa ·sopetli mo Sekhukhunela.nd.

(c) Ge pt>& ya. iak:a la motho, mangle mang, e gobatsa tea malaka a

mangwi, e bee le mola~ gore po& yeo e fagolwe fawo l~agong la

selete seo.

Ge a na le kgang, a gobat§a ba bangwe, o be a rephiwa gomme a

bokwe a lahliawe makokwana ao a gagwe ka go babi§wa mmejana ka

diroba goba meretlwa, a be a re: "go nya go eme ke lahlile".

Gomme ga e le gapa la bogosi, o a be a bakollwa ka lt>na; a

bile a lefile go ntehi-ntshi.

(d) Bohodu: Motho wa lets~gwana le go lemala go topa le go menetsa.

t~a magagab8 o be a lefi§wa gabedi: (1) Kgero, (2) puAelet§o

gabedi go moutewet§wa, gomme ge a ea lahle, gona di na!; o

tlo tshereana a bonagala motaeng wa gabo, ya ba wa lapa-le-boori.

ka ditefelet~o "avenge" t~a banna bo-keateeba, ka gobane

letlatswa le ka. ee mmolaye.

(e) Tlhalano goba go hlalana, ga monna le mosadi ga potlc.n3 e ee

~ana fa kahloloru:c. kgor~ e tlo r!ma ka mola~ wo: Monna a

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

;<a41120 89 866 nkgago goba mosadi a nkgago, somme seltpi ee - ke gore khwl1115

ya matia.ka thoku le be.na ga ba le g8na. Monna goba moea.di,

moahlol~lwa o tla feta le dikgomo le bana.

(f) Mma.m.onyadiwa: Naa keng mmam.onyadiwa? Ke kgobo§o go mosadi wa

nyalo ya motlalo, ga mon.na. a hlaswa teohle tsa moeadi yowe,

go~..me pel3.et~wana e ar-1.olwa ke 'batho ba lelokwana f~la, eupje

gee kekela pelo ga e be ('l. fihle ::Cgororig, gom.me tsheki~an?> e

kgwathe t~~Ana ya (e).

Ser~t6 sa tebog5 go Mmuilio:

Ke: Mohumagadi Dorothy M.E. Motubatsi.

19 (Naboomkoppies). 64

TeogcJ.ng bana ha ga Thular,al

A re lebeng Bogwrii.la.,

Mo re tlo hwet~ago bohlale,

Re hwet§e le bokhut~o.

A re y~ng bana ba ga Thulare1

Re lebeng MohJ.tllt£· le Tubates;

A re lebogeng Mmd~,

0 re file fase le§u.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Kgaogany&

297

298

299

300

301

302

,K34/120 Bogare

Lehu la Temane M.M. Sekwati. •••••••••••

Le hlafi§itlwe leb&n& la ba-Matshatsha ••

Keng Lekaba la maiylti (memoya e mebe)?.

Kiss. Madin&g& Sebope o hlanogetlwe. •••

Nt>nwane "mythology" ya bo-rrawelu. •••••

Pipoll& ya dikgobatsan& le ya matlpl le

boloi. •••••••••••••••••••••••••••••••

303 Tie dingwl ditaodil& tla Karota ka

diael&. ••••••••••••••••••••••••••••••

304 Serita ea Mokg&mana James II. Sekhukhune,

305

306

307

k:a Dorothy•••• Motubatsi. •••••••,•••

Thupantl& ya wa e b&na o a hwa. ••••••••

Tlhatholl& ya mephatha ya baeadi. ••••••

Kgop&l& ya moaga wa k&rlkl {E.L.c.). •••

308 Mephath& ya banna, tshetsholo maineng a

309

310

y&na. • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

Naa ke mang Mokgamana Mogaee? ••••••••••

Bar&ka ba ga Maahl& ba bina nare. ••••••

lftlhana ya "Biograp~.y" ya Mohumagadi

Letlakala

867

868

869-870

871-872

873-874

875-878

879-881

882-884

885-886

887-888

889

890-892

893-894

"

D.N. Legadimane. ••••••••••••••••••••• 895

311 Ntlhanyana ya Biography ya Mokg&mana

Kgolane. ••••••••••••••••••••••••••••• 896-897

312 Se gaketle seantl&, molato o tsene

kgorong phulala. ••••••••••••••••••••• 898-899

313 Tebog& ya Ma.rota, ka Judah s. Sekhu-

khune. • •••••••••••••••••••••••••••••• 900-901

b C.

90

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

867 1\3 4 I 12 o

Xgaogany& 297

Lehu la Tem.ane Mareta Makwataeya.ne Sek:wati

Mohumagadi Temane Mareta Makwatanyane Sekwati e bee le yo

mongwe wa barutiwa ba Morut1 Nathaniel l{gotwane Mag&hla Phala,

°II

wa African M.E. Church fa Mohlaletse, a kolobedit§we ka ngwaga wa

1901. Eitle ka ngwaga wa 1915 bolwetsi bja mmele bja mo robatla

fase lebaka le letelet~ana, a ripitla go sa bonwe bokaonwana bja

lephelwana, go:mm.e eitie kale lengwl la matAat§i a phafoga

legogweng a re: "Moruti, ke bone motse o mogolo wo botse, gomme

kg&r& "gate" ya wt>na ga ke e bones ke swerwe lee tlala., bana ga ba

mphlhlll& motapana lee gamole, lee swerwe lee lelse ka kudu-kudu."

Bana ba la.pa ba toba-toba - gwa ritwaritwa mote.pa, yaba o

bewa d1hlogong tea gagwe. A tso§wa a thoma a latswa-latewa ka

teeka.na "spoon", a metla-metAa a phakgamila sefahlog& a re: • Sala.ng gabotsel Ya ba g~na ga Vareta a robet§e tseleng ya

leetong la mafel&lfl, leo mangle mang a le letetsego. Gomme se

ee laet~a kamoka gore dimpha tla Modimo ka. tumll& ga di bonwe ka

mahl& ke therelo, ebile ke sephiri go bohle lefaseng.

Lehu la Temane M:areta Ma.kwatanyane Sekwati ekile ya ba thuta

ye kgolo ya Moru.ti N.K.M. Phala,•motseng wa Ma.rota le tikologong

ya Sekhukhuneland "area" tao go lego phuthegwana ya A.M.E. Churoh.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

868

Ka 4 I 12 o Kgaogany~ 298 (Seripana I).

Le hlafi~itawe lebona la ba-Matshateha.

Ka ngwaga wa 1955 sehlophana aa ltg&rf> ya ba-Matsha.tsha ba

kgopetle mothepa go Kgoli :Morwamotshe, morwa wa Sekhukhune II,

gomme ditaba tla amogllwa, ya ba matswerere. Kgo§i ka moraga ga

lebakana ga a boletse le bo-morwa-rragw& a ba §upet~a lapa la

Kgosana Sebope Sekhukhune Morwamotshe; bjale ba-Matshatsha ba

tseba lta gabo b5na, gwa tliswa tla tebogo lta mekgv;a ya Sepedi.

Leina la mohumagat3ana ke Matobole Sebope Sekhukhune. Motseta

wa molato wo goba mathakga a e le Mokgamana Sepad1 Phafane Mampuru.

Ka 1957 Mohu.magadi Ma.nkopodi Thulare Sekhukhune ka. baka la

boikgodilo bJa gore ke mohuma.gadi wa kgara ya Ma.rota, a hlafi§a

ditaba a hlanoglla kln&l~ ya se§upetswa sa ba-Ma.tshatsha ka gore ' Kgosana Sebope barodiye ba r!ka maupi ka lebenkeleng la Kgolana

Jamee Mabowe Sekhukhune, ka gore Ma.bowe o kwana le ba Mmu~o wa

makgowa ka mela~ ya Acta of Tribal Authorities Acts. Gomme ka

baka leo morwedi wa Kgosana Sebope a senyetswa bob&n& bja

ba-llatshatsha babina n~na. Ke ge ka thopeng ya bena ya

sekhuduthama,ga ba AupetAa Bakwena ba la.pa la Kgoluna Malekutu

Sekhukhune Morwamotehe.

Kgosi Morwamotshe o be a ea dumele tlhanog&l& ye, o

kateleditlwe ke go fenywa a re: "Xe ik&f&la boloi bja Manltopodi

{seantl&).

Boraditiragalo e ka se be makala ka Mohuma.gadi yo a bitlwago

seantl&, tia gagwl di tletse teh&lwana kuwa ga Ma.risana, Marotal

Mo tlogeng moraga, o a di tseba, o tlo nyapologa - kgwedi e

bonwe mahubeng.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

869 Xgaoganyf> 299

Keng lekaba la maiytt& (memoya e mebe)?

Mo kgaoganyong ye Moratheledi ore ke phef& ye bitlwago

eeeasedi "whirlwind" goba disasedi t~ewe elego dihlt>lwa.-tlhagongJ

gomme memoya e mebe ya bahu bao ba hlokilego. bokhut~a ku.wa

badimong. Disasedi ke makaba a bana, ka wana. mosepel& wa go

dikologa woo, wa go ewana le dimp§he ga di bina ko~a ya tltna.

Mogologolo ore: disasedi ke pheff>, eupja maiyete, ka baka

la go se be le madulo bahung ba sepela ba itshwareletle ka sena

goba tAt>na disa.sedi tliewe elego t~a lebopong ••creation" go tloga

go sa tsebjego go ya go ea felego. Moruti Nathaniel Kgotwane

Mag6hl3 Phala (B. 1810 - H. 1931) a go riano a re: "Ma.1.yete ke

batho base nago there~o bophelong bja b5na na.meng ye. Gase

Barisetue, ga se bahetene, naa ba ka hwetia bokhut~o kae lehung

la bona? Baka ee g3rt>gll~ go batho ba ttJeeus" le go batho ba

Sathane gobane le y&na mmusong wa gagwl ga a ba rate."

Ka ngwaga wa 1913 go be go le gena moeadi wa lei.yet&, •1na

13

la gagwe ke Mako:nko, morwedi wa Mokgo:mana Sebale MagOhla Phala

gana mo Mohlaletse. Mosadi yo e bee le mokgelogi gomm.e ebile a

itira moporofetigadi. 0 be a sa bolla dik~mana tea eeeadi, a ea

tsebe eela ka tsana. Ka le lenew& la mat~atsi a wela bjaale bja

Magakala. A ta.ny~ga, baditana bare go y~na: "A re go kw& mosadi."

A fo re;'Areyeng Nahono weel 1 le a b3na mono ga go na naga.•

Bo-rrawe~u ba boletse bare: "Ya t§ea mebila mebedi e phatloga

naka." Morina Jesus Krietus a re ga a gana motho yo aka

870 dirllago mar&na a mabedi; o tlo kgana bjang go dir~la Modimo le

Maamone? {st. Luke 16:13-18.)

0 hlokile bolme morakaneng okhu wa bophelwana bja nama; naa

o tlo kgana bjang to ts&na khutlong ya badimong?

Seopedi ea sefela sa Basutoland ee re:-

"Jesu ke kgolwa ke Wena;

0 se tehabll& sakal

Gara meleko o mph~ ma.atla,

Le polok~ga lehung laka."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

870 Ka 4 J 12 o

Xosadi yo wa leiy&te (maiyet&) leina la gagwe la go

kolobetewa e bee le ~eriam ~'Ia.konko Sebale Magohl& wa kgoro ya ga

Pha.J.a Ma.roteng Mohlaletse, e le motho wa phuthlgo ya Berlin

Mission Society ka ngwaga wa 1878. Ka mabaka kamoka o phedile e

le mokgel.ogi a ipitAa moporofeta, eupja lehu la gagwe e bile la

masetlapelo, a tim!la dibeke t~e pedi, a hwetswa a senyegile.

A phuthwa-phuthwa go bolokwa. 0 hwile fa mmotong wa Phatametsane

Pokwane "Nebo area". 0 be a nyetiwe ke m.onna wa leloko la

ba-Matlala babina hlagahlagane.

+Maiyete: ke lent~u le lesw&. ka Sepedi, le hl&.tbollwa ka Moruti

N.K.M. Phala, ore ke batho ba kgelogilego, g~mm~ memoya ya bona

e fo phi\ph~tha zt:1.re ga lera.tad.ima le lefase. Memoya. ye e hlokile

madulo kuwa gae badimong.: Leiylt§, seiy&t&, boiyet&.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

lOCJ

871 Xgaogany6 JOO (Ser1pana II~ 4 / 12 O Mohu.ma.&atluna Madinog& Sebope o hla.noget§we.

Xa ngwa.ga wa 1950 Mohumagadi Sateopa m.orwedi wa Xgoli

Sekukhune wa bobedi, elego leb&nl la eephatlwana ea ba-Ma.18113 ba

Kgo!i Moawatee a& babina tlou ba ag11ego •Indie No.347" Bapedi

Tribal Fara: Geluke Location, Sekhukhunela.nd area. Mohuma.gadi

Satsopa o rattle, a bowetle ka go kgu1tled1 go fiwa leb&nl la go ba

aeara-mahlaku a rakgadi. Djalege, Kgo511forw'..lmotehe Sekhukhune le

bo-morwarragwe ba amoget!e thatb ya kgait!edi ya bona ka lethab&

la mekgwa le mela& ya leugo la Marota. Ditaba e le matehwerere,

kganthe hlame e tlo lu.hl3. lelta le kgano •:mAercat" ya putla.

moetl pele. Mathakgu a lebelekaru.i. ka baka la bohlanogedi bja

Makhuduthama.gu a ~ohum.agodi Manko»od1 Thulare go hlanola Kgol1

Morwamotshe Sekhukhune thereAong ya g~gwe le ba. ~Tmul& wa makgowa,

gomme kgoli ya. ba ;;a ls.hlwa kuwa "Calan Mathoeeng (1957). Bjalo

ke ge kg&r~ ya ba.-Maiell1 bare aowaa, re ka se kganl go nyala

morwedi wa Y...e;o~a.na Sebope Sekhukhune, ka gobane o eme le Xgolana

James Vabowe Sekhukhune go ,thaetla se bolllwago ka ba-Mmul& woo

wa makgowa ".E.'uropean".

S6 ke yena teel& ya kg"r& ya babina tlou, go latt.la manganga

a Marota so ba kgahlan& go molal\ wa leno la A!rika Borwa, go

fihlila m&tAatling ano. B~alege, le ge Mohumar,adi Mankopodi

Thulare a be a rat1le go dire. gore mothepa woe be kg&pe, ge. ae a

hOlf:I. selt., o di gagatletle. Uorwa yo aongwl wa Kgoli Mankopane II,

lehono ba kg6r& ya ti!aiael& ba ithwele mogono ka go thaetla

moaruligadi wa seantl5 Maroteng - ~ohlaletee.

872 Kgolana Mafolo wa Kotloolo o bolailwe ke morwaye ka ngwaga

wa 1959, gomme e1tle ka ngwaga wa 1965 leeogana le la. bolawa ke

mosadi wa 1ana, :,are ga ditaba di kwetAe mahlong a mola& "La•"

karab& 7a re: Moeadi-wa-baaadi, ariye gae. Wene lehono o kgotle

meetl-.,a, moiJema.nyana yo e bee le Lekhuduthamagana, balatedi ba

Vankopodi Thulare Sekhukhune.

"Go madimabe yeo dintwa le meteretere di tlwllllago ka y&na,"

go riano aeru1tla ea Etangedi ya ~mul& wa pholog& le letag&.

(st. Matthew 8:7-14.)

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

Ka 4 / 12 o 872 Bjalege, ga go makat~e ga ngwana yo wa morwa. wa Nkadimeng

ga a thubagantse motse wa Ma.rota Mohlaletse, o aa fele a lalet§e

legatong la tatagw& ga a kile a leka mahlajana a go aeD31"a

lekg~tho la aet~haba sa Bapedi ka ~17Waga wa 1924, gomme a ena

tahl&g8. Le nankhono lebi tla la gagwe di tlogolwana t~a gagwe ba

ka se le b8ne ka mahl~, ke la male.pa a ilego le boori, goriano

motho boewaneng "primitive".

Gee a.ga ea i~e~le, ga e eenye e e 1tehenyet~a; eefata

mollt, sea iphat!la. Mohwnagedi Mankopodi Thulare ga a o tsebe

moll& wa Maltiri woo kilego wa oriwa ke benne le baeadi ka ngwaga

wa 1894 mola mmotong wa "Suid Geluke Lokasie Sekhukhuneland"•

Naa e bee le ka baka lang ga banna le baeedi ba.oriswa mo11a o

kaa-kaa woo? Ebe e le ka go phegiAana le Mor~ne Abel Eraemens

"Commissioner", mohla.nka wa I.fmu~o wa Die Volksraa,d van

Republiek I van Lydenburg. Ka baka leo bo-rraweAu ba boletAego

ba ra: "Madie;a 8mafsa (maswa) a ithekga ka. a kgale, mmolodi a

hl&ka moditi molaa o t~ea ka te~bf- 11 •

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

873 Kgaogacyo 301 K3 4 I 12 o

Nt>nwane "mythology 0 ya bagologolo, go riano bo-rrawesu.

Go gobat~a ga mosadi goba monna keng? Phetolo ere: Ga

mosadi a uk~metswe ke kgwedi ya ma.th~m3 ya go imeng ga gagw~,

goba monna, mosadi wa gagwe e le moima go.mme mosadi yo a sa

lemogege, se§up5 sa math~m~ go lemogiwa ka ditumo (ditakatsb) go

dijwana t§e hosana goba go hwa dihlaa. Gomm.e gape o bonagala ka

go hlaswa dijwana t~e dingw~, le go hlaola-hlaola sa mma.pelo o

ja serati; le banna ba fo ba ka wona mokgowa owe.

Bo-rrawe~u bare go kile gwa ha gona mosadi yo mongwe ga e

le moimruia. 0 pregnant" a re go monna wa gagwe: ke duma sebete sa

tau. Monna a thama a fahl~la melamo le letsolo, a tloga a

ewahla-swahla le§aka, ke ge a hwetsa ditau tse nne: (a) tau ya

kgotho, (b)taugadi, (c) taugadigadi, (d) tawana ya leotlela.

A dumedi§a, a am9gelwa ma.du.long a ts?ma, e le ka nako ya phirim.ane

go dut~we sebe~ong, e le ka maabane go itisitswe. + Kc ga ·ta.wa.na

e lemog"" aekana hlogong ya monna. yo, se nsaretse kfA. godine,--waJia

ga phatla, e le ntshutshuthana ya moriri.

ere:

Ke ge tawa.na (taunyana) e thomila go ep&la kosana ya y~na

"Tau ye ke tau mang ye?

Kutselele-ku.tselelel

Ea nkutsaa!

Ya serilana nkego sa motho,

Kutselele-kuteelelel

Ea nkutsaa!"

Djale kc ge ditau-kgolo di kgalema tawana tea re: Mo~aa,

o a re eeleka. Tawana ya homola, gomme e fele e boeletla ko~ana

ye "decuple" ka lebakanyana.

Tsa hutd.Jlla, eitle k~ mahuba a meso t~a tsoiana t~a re go

874 seel& (bo aeele) •. Tea re go moeng: tsoga re yeng go tsoma dijo

(d1ph?>5fole). Moeng a re: "Ke ea lapile, le tsona dina.t> di sa.

kwele bohloko ka baka la mosepelo wa mal3ba le maabane."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

874 Bjal.o tau le i;auga.cli tea ru.thuloga khulamong go ya

mehlokolong, tQwana le tougadigadi (motsot~di) tea aala segoleng

(mahulamong} le moetedi wa bona.

Eit§e ka nako ya digatogo tea matshema (9 a.m.) mosong,

moeng yola a re go taunyanaz tsea kgamelwana sewe o yoga meetee

ka nokeng, mokgekolo a ee hlwe ka lenyaro. Tawana ya ya e

kg3kgonaJ eitse gore tawana e dikele ka moet~ana, moeti a apola

mokwamilo "overall11 a thoma go kgaol~ lekt>be. Mokgekolo yola wa

taugadi a fatolwa mpa, a rapollwa sebete. Moeti a teea theb& a

fulara. Ko~ana yel~ kutselele e diragetse.

Se ke yona tabana ya motee wa Mohlaletee lehono ka 1965.

"Ere ke tsoma Mongwaledi, elego ngwana wtt. Thula~e II, lehono go

bjang, ga· di gokgone?"

Bo-rrawe~u bare mon110. le yena a re ke tsom~ meetee a ea

llego segwegwe. Gomme ga e le Thamaga ya Mabjana ere kantle le

eegwegw& go ka se be g~ua tseb& ya mmusa, meeding le melapong.

E fo ba manyami ka gore mosudi yola o palegile mpa ka baka la

mabose a ditodi t~a dinosi.

Deeuple "Tau ye ke tau mang ye?

Kutselelei Kutselele1

Ea nkutsaa!

Ya seri~ana nkego sa mothol"

+Tawana: ngwana wa tau, taunyana, leotlllana.

Kutselele: se eelaa, banagala, e bonwag~ ka ~edi.

Nkutsaa: sealana, eehlorana ee belaet§ago goba eebelaet~a;

kgan&na.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

875 :[gaoga1-zyo 302

Fipoll.c ya dikgoba ts,;;.no le ya. ma:tapG la boloi.

Ka.karetso ya dikgobatsano le ka ditir~ tea boomo.

Borra.wesu bare ge dithetsano taa bana ba leago goba monria

la mosadi ka lapeng goba dipapading mekgobeng, gomme thetsano

yeo ya fihlilwa kgorong goba teheki~anong gomme molato wa batlwa

ke 1cgarr> ya banna, gomm.e wa. hwetswa e le wa go dirwa ka

malepeledi (boomo) a mogobatei, selepe se tlo nangaaela kudu go

mmigwa gomme ae be se nwe ka mosogo wa sona. Kahlolo e tlo rema

ka mokgwa le molao wa Sepedi wa "gapa la bogo~i," ke gore madi a

motho YQ mongwe le yo mongw~ ke ma.di a babago bohle batho ba

puso ya Thulare.

(a) Kgobalo (kgob~t~o): motho - monna goba mosadi ge kgobatsano

e ka hlolega magareng a bona, goD1Jne seo se sa dirwa ka boome -

e bile kotsi gomme dikarabano bobedi di kwana, ga e be

phuphuthano ka lapeng seleb~neng ea ba moloko.

(b) K&obatsano: Ge oana goba masoganyana, yo mongwe a gobatsa yo

mongwe ka molamo goba eerogo, go:mme go bapalwa tshwana, le ga

e le dikgarebe goba ma.thumaea go ba.palwa k:gwele "golf11,

babapadi bare ke ma.di a kgatwane, ke gore m.abosaboeane a

papadi, molato gu o g3na, e fo ba 'nxaee samma•.

(o) Phumisa: Go phumisa serwalwa sa meetse goba bjalwa, mafsi le

ga e le mabele ke molato wa tsheko ka lapeng goba kgorong,

gomme ge mophumisa a le manganga gomme dihlatae di le gana,

molato owe o tlo ahlolwa pu~etso ya tsheny6 le bony~t~i go

mophwaisa - monna goba mosadi.

876 (d) Bootswa: Gae le bootewa bjana ka Serota e fo ba kgwedi go

kwerwa ye setswego, ga esita lohllla wa tanywa o molato wa

tefo ka 1nthapeleleng barwa• Thulare. Phetho ya leagf> ke

ntaboge eamma.i Gom:me ga e le moga.tsa monna o se ke wa

peperetsa monaka - hlompha lapa la nt:,-iwaneno goba morwarrago

goba la mogolwago goba la tatago. Eupja gee le mosadi wa

mohl5lagadi ga e se nonyana, le yina o na le ba ditok&la t§a

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

~3 4 / 12 0 l OD

676 gagwe goba difera tae di leban&go yena ka mekgwa le melao

ya Sepedi.

(e) Kata (kaa.t~): Woke molato wo mongwe ka Serota o bitawago

botilf>la. Ge monna ofe le ofe aka begwa kgorong a dirile

kgobola ye, banna ba letlatswa ba ~~gama. Mehleng ya kgale

ga leeoboro "uncircumcieed" le ka kata lethu.masa molato o be

o se gona, bakgalabje bare ke dipapadisane tea bana

mekgobeng (1888-1940).

Papet§o go melato ye ka godimo (A-F):-

'Mokgf>mana. Kgetahepa "filako" Ramalau Phala. (1925) o kile a

gobatla mosadi wa gagwe,leina ke Mankwane, morwedi wa

Mokg&mana Malakeng Rat~u, babe ba nwela bja!wa, a itse ke

mo raga ka mol~t~e, kganthe monwana wa kgagoropa o na le

lenala le leteletsa.na, a mo gobataa moomo, lesapo la potaa.na

la ba la b~nala. Moaadi a g~gijla ngwa.kong dike:,-wedi, gomme

molato wa phuphuthwa, gwa fela ya ba kwano ka lapeng.

(f) Boloi: Bl:i.loi ba gtna ke ther~~o, ga se kgopol&le goba kg3nane,

aowaaV Ka ngwaga wa 1907 fa motseng wa Mohlaletee Mokgb:mana I

Tslke Morewane Sek:wati o kile a tanya ngwana wa lethumalana

ka dipheko t~a banna, lsina la mot~nywa e bee le Mahlodi,

morwedi wa Mokg?>mana Jlotlokw~ l.Ia.mpuru wa kgoro ya Mathibeng.

877 Mmago lethuma§a e le moloigadi, a e-ja kgomo e phala. Ka

bo~ego bjo bonpe thepb ya dithurigadi tea r~pha go ja boteng

bja kgomogadi ya Mokg8mana Ts&ke M. Sekwati, kganthe ba tlo

w~la ka ~akeng la monna wa-bo radipheko.

Go be go le gona ka mo ~akeng kgomogadi ya bonalana, bjale

moloigadi yo a phorot~e yo morodie gore a teen~ ka mo mpeng

tAa kgomo ye, go thaea tAa ka teng. Eit~e ga a teene lta gare

a eobelet~e, yare ka naka ya gore a bow& motsila "rectum" wa

kgosogadi wa kup3la. 0 it~e ka gora.gora meso ya re ke fihlile.

Baloi ba gaba ba fulara, ke ge let§at~i le re dumela.ng

Bahlaltwana, le robetAe bjang, a tea mese di reng? Mokgemana

Lehta.maga la Mankw~ eit~e ga a hlodi~la ka §akeng a bana,

gomme banangl kgomogadi e teetalet~e ka maoto, gomme tee

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

J\84/120 877 dingw& di sa hutami!e. Ke bee bona letsago le hlago ya

878

motho di tswel~tso m~rugong a kgomogudi, gornae a re: Ma.nkwll

MafiftH Mosa.bi, M.o~abi, mpiletAe ta ta.go Matub;..0,ne a tl~ a

mpont~he ae ke se btnago ka mo sakengl Aowaa, ke ge

moena-ludi e ba mmoV'1a nalO. Bjale lethUJDl.'ii§ana le potloga

motsileng le w~la fase, le gokere pitsana le nthasana ya ma.la

0 1ntestine". Lethumasana ke la moroto wa Y...a.p3go a

Mohwna.gatlfo.na. I.!anyaku Morwamotshe Sekhukhune, ke kgai tsadi ya

Sekhukhune II.

Baloi ba ja kgo~o e aepela, gomme le motho ba mo amoga

meya a ea phela, ere mohlang a hwago ba mo fetole eetho-thuri

seo se tlo go ba ph&thela dithomelo tea b~na bo~ego. Boloi

ga bo rutwe, bo h1ab~lwa mmeleng wa bana ba b~na bjaloka

mokgwa wa tlh~b~l~ ya aekcbonyana gobu ditohiti "powders"

t~a meleko ya dikalafo t~a mangaka.-k6ma.

Malebana le mekg-wa le mela3 ya Sepedi ga o gona molao woo

rego motho ga a ewere moloi ku dipheko a mrnolay~. Kgo§i

Sekhukhune Io kile a dira taho~et~o go bohle (Polaa ya

moloi, bona m.atlakaleng 856-857). Gomme ga e le dikgObtit§t>

le dikgaolar-mak&b~, tsana e bee le dithopa t,a badiri ba

t~ana ka kutamong, gomme thopa-kgolo go ratwa. hl&g&rA.

Ka ngwaga wa 1959 Mohu.magadi Mama.thu.me, mogat~a Mokg5mana

Sekgankget§e Malapane o bolailwe ka go hlabiwa ka lehlaba

lehla.koring a be a tant~we ke pheko ya monna wa ga Nthuwane

{Seeesehu) "Hoeraroep Geluks Location Sekhukhuneland".

Moaadi yo a hwa lehu la ditahila, e bee le morwedi wa monna

wa leloko la ga Ma.fir!, ha agilogo Madibong. 0 ilea hw~la

g~na mattwaneng a gagw~ g8na. fawe ntshe. Tau e lle mohlallla.

Dipheko t~a mangaka-kama ga di tabogwe-tabogwe, go riano

monna wa m.phath& wa Seraki Sekhukhune, wa 1883 fa P.Ianoge

"Geeneinde"•

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

8"/9

K3 4 J 12 o Kgaogan.yo JOj

Tse dingwe ditaodiso tsa Alarotb ka ~im~lo.

Kgosi Morwam.otshe wa bobedi a r&bala ntweng gomme a

reteledit§e kgbro ya Ma.kweng ka pal5 ya basani ye kgahlisago ka

mok~~,a wa Sepedi, eupja e bee le kgoai ya sehlogo, gomme e le

mokgogi wa mat?>1'.--wane (lebaki), ba re ke hlare sa Mak:·a - ma.bitsana

ka melodi. Mphatha wa gagwe e le bakgogi ka botlalo.

Mokgamana Sekgothe Motubatse Sekwati a robala badimong ka.

ngwaga wa 1901; e bee le monna yo bogale marum.ong. Ka ngwaga wa

1885 a lt>rela morwaye toro a sale boeeeng, elego "Edward" Morewa.ne

gore ke lorile ngwana yo a balela ba·tho ba bant~h:l dikgapetla, a

botsa Mankgadi-a-tabana-boh161~.

Mogalefi yo e bee le motho wa go rata khut~o ka kgorong

y~ ta.tagwe ya Manale, gomme e le mokgogi wa hlare sa Makwa •

.Mokgomana Teeke 'Morewane Sekwati e be e le I1101nu.t wa go rata

leaga la motse wa Marota, gape e le motsebi wa dikahlolo kgorong

ya mosate. 0 be a botegile ditehekoll8 ka Kgosi Sekhukhune II;

o be a rata thuto ya dikgapetla, gomme a :f'ele a re: hTatane

Mor&wane a nthibela ke e-ya thutong, lehono nkabe ke le "Bishop".

Mokg8mana Matie Kgwale Ma.kgata e bee le ngaka-kgolo ya

mere:pe ••herbalist" dikalafong kamoka go ba bagolo le maeea.nyana,

gomme e le moalafi a ea kwane le ditir& t§a dikgagara le

maletlana a mankgwanyane a sa a rate a re a bol&la maaka, ba t§ea

dil& tsa batho ka bofora; batho bao ke bahudi ba ja dilo tea ba

gabo ka lefela.

Ke dipapadisane tea Boroka, ke t§ona maletlana a bo-Kgatan,yane -

motsodisa ngwa.na kgoei ya maletlana.

880 Ma.tie Makgata le nankhono o ea bol&lwa ka ditira t§e botae

tla gagw& Maroteng.

Mokgomana Mankgwanyane Tlaka: monna yo e be e le moihlo,

gomm.e e le motho yo boreledi, a le boi ditabaneng tea baaro§i.

Taba-kgolo ya gagwe ka mehla e bee le tlholog&lo ya Kgosana

Thulare aka tla a aga motse wo wa Marota (1930). 0 robet§e

badimong a phuthilwe ka lethlba la dit~hipa le dipela (1937).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003 /63 K3 4 / 12 o

860 Mokgam.s:.n.a Zeb.:...se Morwamotsh6 Sekhukhune ke wa lapa la bosupa

go bana ba i.0061 :rn:orv1ilomutshe II. Mmagwc: ko Digoke, morwedi wa

Motubci.tse (Selage). Mokg3mana yo o be a. rata ·thuto ya dikgapetla;

tlholog~lt, e be e le ·boaeanyana uja morr,a.ye Ramphelune le

dikgaitoedi {1921-1933). Ebe e le motho wa go rota tewelo-pele

ya setshab~ sa gabo sa Bopedi, e bee le yo mongwe wa bathei

(bathelegi) ba Folokelo ya uetshaba sa Bapedi (1921·-• ••• ).

Polokelt> ya fe·tolwu ye ba "Bapodi Tribul Lovy 0 (1925-1952).

Mokgomana Maruwa.ne 'Magone !Kabogwana e bee le motseta yo

mongwe wa go rongwa di~uba-thatu ton Y...;oai Sckhukhune (Sekukuni II).

Leina la gagwe la bogolo ke Ramphel~ne. Mokgalabje yo o ilea \

phela mengwaga y~ lekgolo 19 lesome (1845-1955); e bee le motho

yo a se nago bosodi.

Mokgumanu Sepadi Sokhukhune 3ekwati e lo motho wa seth~kga sa

go betla diphata t~a meag5 ya sesotho le i:w.fata a kgoro, eupja o

hlokile ngwana a. kago swana le yena; ebile. ba.na ba gagwe kamoka

ba phadilwe ke 'ochle th.utong i10.rotong, e fo ba now?iJ.t)lf> •

Mokgumana Kgobalale Sekhukhune Sekwati e bo e le mohlanka wa

go botega go ba IVlmuso wa "Native A..ffe.irs Department" ya Bopedi,

gomme o baa se na lengalatsepa puAong ya Thorvmet§ane II

881 (1894-1900). 0 bo a f~le a re: "Btmang Bapodi, le ka se~ke la

lebana le Mmuao wo, o fentse bo-tata weno mosegare tsatsi le

hlabilG, lena ke lena bo-mun&? B~nm:i. a ro th~otseng makgowa ka

go ipea ka fase go bona. Le lemoge le ka seny&g&lwa ke pusa ya

lena, ka gobane bare feta ka thuto lo ka mahlale a lefase le." Xokgt>mana Mpjamal.eka Morwamotshe Sekhukhune e bee le monna

wa go rata thuto, e bilo yo mongv,a a go thu~a thologong ya aekolo

ea bana sa moeegare, a baa kgithwa modula-aetulo wa Komiti Sekolo

- (1927-1931). Ebe e le mmotegi go dilo kumoka go tAa kag1§a

ya motse wa Marota, e le .monna wa go ~ma senna dipol~long tAa

kgt>ra ka mehla., Ka baka leo kgoAi le mohumagadi Leganabatho ba

be ba hlakamela kudu dikeletaO t~a gagw~. Masogana a gagw~ a

mararo ke diithuti, gomme ba babedi ke ba thutO ya borut1A1 bja

dikolo tAa bana: (1) Benjamin Ma~abagole M. Sekhukhune, (2) Gad

Ma~upje M. Sekhukhune.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

831 Mokgt>mana Xgetiep~ (:&labjanang) Seltwa-,1 Thule.re e be e le

segble t gomt;io e se mo tho wa selo, e le ser·onwa ke go tswalwa ke

ma.di a bogoii bja Marota. Molomong wa gagwe go be go fo tswa

mah1atsa (m.a.rog~). C be a sa tlwaelane le bohle, a fo teebja ga

e le morwa Seiwati. Kgorong ya mo~ate a kgafilwe "excludett a sa

tsomege le di thopeng tla se-mosate goba ·thepong efe le efe. O

khut~isit~we badimong ka ngwaga vta 1922. Morwaye ke Sekwati,

gomme yena e fo ha motho, ga a na boeodi; e to ba ka gore

tte mafsi ga e itswale".

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

882

,<a 4 / 12 o Kgaogany& 304

Ser&tf> sa Vokgf>mana James Mabowe Sekhukhune.

(leas Dorothy V.M. Motubatei)

(1) Go hlab3a mokgoli khutlong ea thaba:+

Go bile go kwala le tau ya segal&,

Nk:ga.lagale, ke tau 7a Ma.tuba a dig&kglla; ke tau yabo

Moleke.+

(2) E kwele bjang tau yabo Lesoka+ le lehubedu,

E rego go tsoga ka mahuba ya klraltlra molapong?

Bl.eng go bile go kwala lentiu la tawana-nyane ya serilana

Sa phatleng?

(3) Ngwana-Hlabirwa~ o botsa Kgokong~ ba dula thopa

Nkgar&r&. ~ + + 0 bot»a Phaahle thopa ya banna, ya Mangana

Dir&tha ore: Saba leno le a ya, le t~haba le thulami~a

ltohla.letsel

Le leba Mothopong gabo Kanyane a Ph&g&l&.

(4) Ba kgwath&l Oba Aupl mogolwago, o ba lupe

Dimo Mosana. Marota.

0 re tsogang, bana ba ga Thulare: A re lebeng

Bogwala+ Tubatse;

Moo re tlo go hwetAa bohlale: Re be re hwetle le bokhutio.

(5) Tau-segala a Ma.tuba-digokg&la: E gala e

Gatile Kllr&l E lupeletia Leolo la Tlhupagadi

A mebetha a Bokone.

E theoga ka la Maruleng, ga Mohlala sehlabeng

Sa Tubatse:

E lebeletle Mpaapo Manonke mosolaal e le mo~ono. + (6) Puputla'-lerole; E lebile bja Phakana a Dimo:

E sohlola Dimo, Magaseng rJiolotong: +

0 sa fele a bot~a Phaahle thopa ya senna;

883 A re ga re mokal O gopotle Baube-Lekwakwetla le ma.atla:

Y&na mafata didiba; ke ra Bauba tatago

kabatho a T~ate.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

883 (7) Tau segala-e-gala e gatile Kl&r&;

E lupa e supile Ngwaritei a Lefaka:

E tehela ka la Lekalela+ - let~ibogo;

E fihla Sehlakolet O kgakgatholla Lekwakwetla le maatla.

(8) Xe ra Baube tatago "Nurse," Hee lena ba ga

Phahla-Mohlaka-falalal

( 9)

A le bana khudu+ e rwele eefyana a Marota:

Babin.a tau ba Marisana Malakeng-maso.

A le b&na musi-sethu.eya a gatile k&&rlt

Puputla lerole; sethuthubetla mot&t61&. + O rotoga ka la Maserumule bo&kelong,

O theoga a feta Sef&g&le Hlatludil

0 fetile le Maphopha a Mapinane• Mogale.

0 theola Tubatee - morath&+ o tshela ka la

Mok&r&rwane letAiboga, Puputla lerole:

O lebile Bjobopholo Bogwala bja Phakana a Dimo. + (10) 0 a gahlola tau-segalal O bitAa Mabatana a Tlou;

0 re Heel tau e ja kgomo bol&lal

Batho beno ba tla ka boithap&:

Lelaba le bowa lta. p6pf>- t§e go f&la;

Go tla (a) Nawa, (b) tlhodi, {c) th&tse:

(d) leot~a, (4) lebell, (f) tirimane:

Go bile go tlile le ma.kata pharana.

Tlhatholl& ya mantlu.

"Explanation of meanings of words."

(a) Moleke: mogol~ane wa James Mabowe Sekhukhune.

(b) Lesoka: chieftainess Victoria Thorometlane III.

(o) Thaba: Lepo8 thaba ya mabollo a masogana.

(d) Tawanaeyane: Phethedi Thulare Sekhulthune.

(e) Hlabirwa: Paramount Chief Sekhukhune II.

(f) Xgokong: Gad Malupje M. Sekhukhune.

(g) Banna1 Makhuduthamaga - baaroei ba: Mos&hla le Phehlane le

884 Mohum.agadi Mankopodi le bohle balatedi ba bona (ba ngwadilw~

/tJt

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

884 dikgaog~ong t§e hlatlamago ke ye puku goba "manuscriptions").

(h) Mangana: Mphatho wa Moethla le Phehlane ba bolotle le Kgolana

Thulare Sekhukhune.

(1) Bogwa§a: ke leina ka Setubatse la "Naboomkoppies".

(j) Kl&re: setlema, setlemolla sa difatanaga: lori.

(k) Mpaapa: ke leina la "headman" Jacobus Ma.nonke, eupja "nonke"

ke gore kamoka, gomme metlae ya re Manonke; ke ge a kwerwa ke

Mat~hakane a gab5 e sale lepholisa la Mmuso wa Republiek I

wa Paul.

(1) Phakane (Phaltana): ke leina la Morwa• Mafiri wa BogopaJ ke

bona Batubatse ka thereso.

(m) Motolo (Motolong): mohlare kgorong ya molate wa Ma.rota

Bogwa~a ya Mosana a Marota: Motodi Sekhukhune.

(n) Lekalela: ke 'ina la "Loopspruit No.41, Nebo area". Y&na ke 1 ye nngw& ya go r&kwa ka eetlhaba ea Bapedi.

(o) Sehlakole: ke liena la lerakwana le bego le furaletlwe ke

Sefyaane "Edward" mo Lekalela.

(p) Bookelong: Jane Furse M. Hospital.

(q) Hlatludi: mothusi, sethu~i-thu~i.

(r) Moratha: eetabolwa, leporogo, eetshidisa.

(s)

Mabatana (Mabatane): ex induna ya Mohu Morwamotshe Sekhukhune.

Le nankhono o ea thelf8eleditAe Kgosana Motodi "Ben" Sekhukhune

fa Bogwala (1964-1965).

Baa dipeu t§e ke goreng? Tlhathollo ke gore baagi ba

Baboomkoppies.

(1) Karota (2) 1/Iaewatse (3) Mat§hangane.

(4) Mazulu (5) Bakone (6) Mahlangano.

(7) Baroka (8) Mapulana ( 9) Manpa.ye.

Re batho ba tee ka eebopega le ge dipol&l~ di fapane, eupja

ka Tum&lb go Jesus Kristus re moya ka kholofll~ e tee go K&rlkl

ye kgethwa.

"God our Father, Christ our Redeemer, Man our Brother."

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

885 Xe;aoganya 305

Thupantle ya wa e bena o wa hwal

/tl6

(1) A e lego keng thupantl&? Aow11 1 thupantlt, ke le8b6 le ag&lwago

kt>mana ya bogwlra dikgorong t§e kgolo le tie kgolwanyana t~a

Ma.rota, ke gore dikg5rt, ties (a) Matubeng a Sekhukhune II,

(b) Vafiri, (c) Mabogwana, (d) Maredi.

(2) Naa thupantla e agiwa bjang lethel&gf>? Aowaa, mogongwi e fo

agiwa go etla gai§ana (ngwakwa.na wa dikhutl&-nne), go swana

le le&b& la seburu la d1kolo1 "waenhuis", gomme e fo rulllwa

ntheteletla go §adi~wi sebu tlhakeng gore muei wa mo11a

(eebeio) o ee ke wa bipetla babolodi ka gare.

(3) Af'a thupantl& e na le leb&tt> la mobu? Aowaa, lebata la y&na

ke go fahlelwa ka diak5 tla pharagobe, gomme phahlil3 ye ba

dire gore go se be gt,na eeet~ana, se ka b3nalago sa moll& go

bohle ba ka fetago kgaufei le "waenhuie" ngwakwana wo.

(4) Na.a afa basadi bona ba na le thupa.ntl5? MosateS Basadi le

b&na ba na nayt,, le b6na ba uta maakana a b&na ka ntehe, go

etla panna; ga eiita le kuwa Lepoo ba t~wa gabedi mola banna

ba tlwa ntshe gatee. Thupantlo ya baeadi e fahlelwa ka

mahlaka a mab&ll goba leotla, eupja ga e fahl&lwe k:udu ka

gore e agllllwa le ka lefa&; e agiwa ka mafu.ri a ntl5kgolo

ya setima-mell&.

(5) El.ego ka kudu-kudu keng se fahlll&lwago ka mo gare? Aowii,

monnatel Go utilwe wa e b&na o a hwa - kama gore ma~oboro le

mathuma~a ba dum& go e b6na, gomme le b&na ba phele ka

tlhologllf> go e b8na mehleng ya b&na.. Phahlllt> ya dithupantl&

go dirwa gore le ge senokwane (lehotlwana) le ka tsats&la

bo§ego goba mosega.re go nyaku.rela ka dithobana., a se ke a

b~na thulelet~o "tranepara.ncy" go bena maf&fa goba ma.seraa.

886 Byapo11a ke gore ka mo gare ga dithupantlt tleo ga go na

sel&, ga e ee flla ma.nkgeretlana a dikobjana le mekgopana

(diphatiana) ya go ala "spread" ga babolod1 (babuludi) ba

robala goba go pata letlabjna, esego boroko bo-tehadi, aowaal

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

K34/120 886 (6) Naa go pata letlabjana orang? Aowaa, ke mmole18 wa senna,

ke gore borokwana bja diripanyana goba segaupana bjo morobadi

a ea ipehinego ka bjana, ka gobane ga bo swane le bja ka

lapeng labo motho; e fo ba bja ltuwa ntweng ya maruma le dijo

le j&lago kgwa.lelong.

(7) Ha.a ke mang motho yo a go gapiia ditlhaba-diso lefeifsi le?

Gae le rena Bapedi re gapilit§we ke megaburu ya dikgoii tAa

gabo rena ka go rata go dir!lwa ka ma.ana, sebakeng sago

botsa balaledi ba bona there§o, gomme bare ke mokgwa wa

lebopong la motho lefaseng le. Gomme le mehleng yeno dit§haba

di sa na le kgologo gore ditira t~e tAa maaka ka tlhag~ ya

batho baso ba mo Sekhulthuneland; ge ekabe e le tlhag& ya

batho baso eka.be e dirwa k\lwa mosate o mogolo ga "Zulu" wa

motho moso. "Kosa ya tAwa mosate," go riano mogologolo.

Mehleng yeno re ~et§e nyaneng, dilete di phalalet~e go

tlwelepele, go tseb& ya thuta le poif~ go Modimo, go madimabe

go Bapedi ba maaka a dirwago ke bana: Kutull& 21:8.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

887

K34/120

X:gaogany'o 306

Tlhatholl& ya mepha.the ya basadi.

1/o

Yekhu kgaogany~ ke mohola go bale tseb& ya tlhatholla ye

tlet§ego mabapi le maina a meroto ya sesadi. Bo-rrawe§u le

bo-mmawe~u e bee le batho ba go hlak~mlla 1 dika bophelong bja b~na,

gomme se sengwl le se sengwe se rllwa leina: leina lee be • segopotlo b~neng ba b8na, go iea ditlogolong. Sia maina a •epµatho:

(a) Matlatla: ke gore go ekeletea ba bangw&, gobane meroto ye e

bile mebedi e ea kgaolwe ka masogana ka gare, gomJD.e wa

bit~wa gore ke batlaleletsi "additional"•

(b) Medibo: ke 'ina la mohlare, le le.ngwl ke mogokare (megokare).

Moroto wo wa na wa aloga goba go hlapi~wa bothumaea ga

medibo e pale~a leteoba, ke ge bare: ke Medibo,,ke megokare

ya noka mehloga selem~.

(c) MatloAa: moroto woke wona wa go fedi~a phapang motaeng wa

Nkadimeng (Mane;aneng), ke ge Ma.rota a ea dut~e gae

Mokororwane (Mogokgomeng) Tubatse.

(d) Masoka: ke gore go soka mobza "belt" wa thari, go se tl~mft

gabotsana; go b~nagala gore hl8ga ya moroto woo be a sa

kgone go :mpepu.

(e) Map?>g?>: go na le nkw& ye nngw& e bitlwago lep5gt>. Moroto wo

wa rillwa eebatana se, ka gobane h13g?, :mphatha wa b~na e be

e le ngwanana wa moreba; ke u~~ag~ dithaga-mereba.

(f) Maputla: ke a mere, a ga serobile, ke gore se rweAe yo mongwi

morwala go feti§a :maa~lana a gagwe, ba bohle ba rwale go

lekanya bogolwanyana bja bona dikeong goba mab&l&.

888 (g) Masenya: ke Masenya a thetha mokhwab&la (lehut~). Moroto wo

o hlatholla seka ea moditi-mogolo wa b5na, ka baka le wa

ba wa rllwa go ph~tla mobza ga moditi,

(h) Maratwa: A Makhuwaneng a pula: Moroto woo ile wa r&lwa pun&

ye kgolo ye kilego ya ba g~na kuwa gae Mogokgomeng - Tubatse.

(1) Dibuka: Moroto wo wa dibuka, bagologolo babe ba thabiAwa ke

ge mathuma~a a dibuka ba t~wilwa ke maupi ga ba Aila

dinalaneng "grinding stonee"tAa seeotho, gomme thabi§&

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

888

K3 4/ 12 o ye ya rtlwa mphath5 wa b~na, ka gobane maupi a bona ke

dintotolo m.:.lwaleng.

!l!

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

889

K3 4 I 12 o

Kgaog.anyo 307

Xeop~lo ya moag5 wa ker~ke.

Naboomkoppies.

26th Junet 1965.

Go Bantu Affairs Commissioner,

Sekhukhuneland.

Tht>blla,

Rena maJ.oko a kg8r8 ya Marota a Naboomkoppies re amogtla

moaga wa Kfr~ke ya Evangelical Lutheran Church gore moaga wa

yana fa o ka t~w~la pele kagong.

Ba gago bahlanka,

(signed): Motodi Sekhukhune.

Jack Mabatane Moru.thane.

Edward M.E. Motubatei.

+Kgopel& ye e tlisitlwe ke Moruti Philip Sehulele Ntwampe Ma.mpuru

a na le batseta ba gagwe; bathe bake bOna ba go thoewa kuwa

kgaufsi le torapa ya Maehishing "Lydenburg", ba go lahlwa fa

Naboomkoppies ka "September, 1964". Batho bake Mahlaltanae&l&

ka aebolel&: Sepedi, Swazi, Shangaan le Afrikaans (Seburu).

Gomm.a bont~hi bja bona ga ba teebe eel& ka mekgwa le melao ya

pui& ya Bapedi ba Sekhukhune, gomme ga e le mabapi le bophe13 bja

bo-Jtriste bjOna bo ea holofetla tumelong go Mophololi wa bohle -

Jesus Krietus. Ka la 12th Aug. 1965 go iAitswe badimong Dorokatse

Kobankwg Mok&l~ Madibe, bafeleget§1 mabitleng e bile batho ba

feta.go makgolo a lupago. "Mosadi yo o robet~e a rapeletAe khutAo,"

go riano Moruti polokong ya bahu.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

890

891

f\3 4 I 12 o 113

K.gaoganyo 308

Mephatha ya banna, tshetsholo maineng a y~na.

(a) Magaba (Magabeng): Dijato, bojato: ke mphath& wa Moukangwe a

go tewalwa e le eefofu, gom.me a tseba dikahlola t~a kg6r3 ya

Bapedi. Ke maine&la a koba mokgahla.

(b) Dithaga: Leina le ke la dinonyana, gomme la r&lwa mphath& wa

Kgo~i Mohube a seaplla. Nonyana ye thaga e be e ratwa kildu

ke banna bagolo go rwalwa eeala dihl&gong. Ke nonyana ye

nngw& ye bohlale go ageng g~ sehlaga sa y~na, go paledi!a

noga go utswa mafOtwana a y~na ka go kgokelet~a ngwakwana

wa yona thabing ya mohlare.

(c) Mal&ma (Malemeng): Ke lent§u le hlathago mol&m&la wa naka t~a

kgomo; go l&m.a ga dinaka goba go tlwaet§a makokwana.

Mephath6 ye ea hlwego e relwa mehleng yeno Maroteng ke ye:­

Di thaga., Magaha, Mal~ma, Ma:ponya.na, !mdikwa, Manala,

Magolopt, Mahlanyana, 'Mapitai.

(d) Makwa: Ke lent~u le ~upago bothaet~i; Makwa-Mabit§ana ka

melodi (Dleludi) goba Bakwi.

(e) Mangana: Nt~u le 1~ tAwa go mohlare o bitlwago gore ke Mongana.

Mongana ka go ratega ga madiga le temo§a ya setlang ea

ngwaga..

(f) Maponyana (Leponyane): Mphath3 woo retawe nocyane, gomme ke

nonya.na t~e sepalago ka. sepuputla, t§e dirago kotsi male~ong.

Ga di ka hwet~a mab&le goba maot~a a budule goba talane,

nonyana tie di goro§a tlala set~habeng. Ka ngwaga wa 1947

e kila ya hula kudu-kudu Lebowa la "Geluks Location

Sekbukhuneland area".

(g) Mabjana (Matlapana): Mpha.the woke gore dibolabodi goba go

tlat~a le~ata, le dikga.gara di riano.

(h) Madikwa: Mphath& woo ~upa seka ee dirggago goba se diregilego.

Mphathe woo hlano~it~we go Mapitsi a Kgoloko, morwa wa

kgoli Morwamotshe I, ke kgo§i Sekwati I ga a agile Fhiring

Magalies Location "Nebo area".

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

891 Ka 4 / 12 o

Man.tau akhwi a hlathollu leina le:- go dika, go dikologela,

go boka motho, go tatelOla motho, go se kgone selo o nosi;

mo dikeng le mo kg5ne.

Lemoga ka ntwa ya Sekhukhune I (1877) modikwa ga a na. maana.

Ntwa ya Majeremane ya 1914-1918; ntwa ya Mokgoma.na Hitler

1939-1944. Go dika ke go gobatsa yo mollg\Ve ka kwana ya

mogofe.

(1) Manala: Ke 'ina la mphatho wa Kgo~i Mampuru., tatago Malekutu.

Mphatho woo tshethot~we mmaleng wa kgomo wa r~lwa lebotho

le. (j) Magolopo: A retswe Mogolepa, motlogclo wa Xgoli Mohube, gomm.e

ina la gagwe ke Nya.ku, le la Mog&l&po ke ge a ithijta la

marumong; e bee le monna yo bogale tllla.banong, go riano

mogologolo.

{k) Ma.tuba: Mphath3 •1na le le tlositlwe (tse) ke: Batubatae,

Ditubatse, Setubatse. Phetho ya lona ke Motubatse yo wa go

belegwa mathomo fa khwiting ya noka ya Tubatse (Matubatee).

(1) Jlakgola: Gase go kgola leino, aowaal Ke go kgola madulo ka

megoma goba dilepe, go rema mehlare le dit~ang1 ke ge go

kgolwa motse wa Kgoai Sekwati I ka kuwa gae Ntshwaneng

(Tsatestad).

(m) Mankw~: Ke Mankwl dithama.ga. dikgwadi tia Nkopeleng. Mphatha

wo wa na wa bola.ya nkw& - lerobja.ua e sale madikana fa

Mok5rorwane "Steelpoort Station," go riano morwa Dithamaga,

monna wa Madisa a T~ate.

(n) Magasa: Mphath3 woke wa Motodi, morwarra~o Thulare I, gomm.e

e bee le yena mmalakwane. Re fo kwa ga ba r&ta bare:

"'Mosana. Ma.rota. mose wa go eetla gabedi wa M'.agaea (Maga~a)

a Tsate" (Mogokgomeng).

892 (o) Mapitsi: Wo moroto wa Magoaolle Kgoloko wa Morwamotshe wa pele,

kgoli a o r&la Dipitsi, go bona.gala gore ba r~t~we phaara1e

ya lesolo goba ya go bolawa bodikaneng bjo bja bona.

(p) Makgalwa: Wo mphatha go ipolet§e leina la Ma.ewene ga Mampuru

a retie mphath8 wa morweye Ma.lekutu, gomme y&na a hlano~a

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

892

1,a 4 I 12 o morwaye Bokgob~lo a re: "ke Makgalwa maila bete sa kgomo",

goba r,takt;a.lwa a kgomo maila boteng, maila bete ea namane

(1881).

(q) Mahla.nya.neng: Leina le ke kgara, ga se mphatha. Le swana le

akhwi: Makaleng, Matloung, Maroing, Nape, Mabogwana,

Makgata, Maredi, llathiba.

l/5

+Kg&n3n~: Mohlomong go na le mephathO ye mengwe yeo Bapedi ba

kilego ba e rela, ga ba ea le kuwa Bokgatla "sixteenth century",

gomme bo-rra.wesu ga se bare botAa maina a y6na. Le g~na ga re

tsebe gore arena Bahlakwana re kwana ka mmit~o o tee mephathong.

Thamaga ya Mabjana. (1921-1965).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

893

/Ii K3 4/ 12 o

KgaogarJYo 309

Nar.;. ke :m.ang ?l!ol:g'emana rtogase?

Mokg3m.ana Mogase la metale leina ke Morwaaeolo. Ke morwa wa

Mokg6m.ana Motodi Thulare Morwamotshe; ke monna wa mphatho wa

ila.kwa a Kgosi Morwam.otshe II• E1 tse gore ntwa ya Sekhukhune I a

fenyw& ke Makgowa ka 1877, ga motse wa Marota o seey-egile gomme

eelete se puputlwa ke Kgosi Y.ampuru go ba is~ kuwa Kgono

(Hagagamatala) "Brakfontein Groblersdal", le yena a na nabo go:mme

yo a gtt.piwago t kganthe go ra.-twa le J?elo go bu§wa ke Mampuru.

Yare ka lebaka ga go sebja gore Kgo~i Sekhukhune Io tlo hunollwa

kgolegong (1882) Morwaseolo a thoma go hunyela go ka boela le

Marota morago go bu~wa ke l!Jasila-gatise.

Eitse ka morago ga phapana ya Maburu le Maisimane ya 1899

go ya 1902, Morwaseolo a se ke a ipshina ka selo motseng wa barwa

ba Mam}?uru, ke ge a re go bona: aefatal (1903). Barwa ba Mampuru

bare go y~na: m.atswerere, ngwa.na Dimo a Bauba! Bjalo ke ge

Morwaseolo a g&raga ga go agilwe fa Mohlaletse.

Ka puso ya Kgos1 ·sekhukhune wa bobedi gom.me ~la.rota ba mo fa

madulo ka l\Yakgwa.reng mafelelong a lea.go la motse. E be e le

mokgomana wa eetshepi le go itseba bo-madi a bogosi. 0 robet~e

badimong ka ngwaga wa 1923, a tlog~la barwaye e le bonna ba

malapa a bona.

Semelo "character" e bee le motho wa go homola kudu, gomme

Ma.rota ba ba ba mo :nyat~a f~la ka ga a kile a ba hlanogela ga go

bo~lwa g&e Mohlaletse "Geluks Location Sekhukhuneland area".

0 be a fele a etela ka mo~ate, Kgosi Sekhukhune II a fo nywanya le

894 go mo fa :no~tana. wa bjalv,a go dira thabisano "pleasantry", go:mme

se se laet~e gore kgo~i ye ga e latele mahufa, ke kgo§i ya go re.ta

kagisano go aet~haba eabo.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

894

}<,34/120 I Ir

Bar&ka. ba ga Mahlo ba bina•nare.

(ka: se,ego Wm. Wmiutiane)

Mo~no wa bona bare: Rena re bmva Makhutso ga Sekor5r~ Sellag&li;

ga motlabo a Maa.tshtlane, motl~bo a tshela diteri?

Phatlogt> ya bena Bort>ka:

Mokg8mana Mm.utlane ke morwa.rrago X:goli Sekr,rarb ka baka la

go batam&la sephemedi sa manaba "Ama.swazi", a tshela Lepelle

(Lepelele) le ba.latedi ba gagwe a tla a aga Malokele "Putney",

kgau:fs1 le mo mehleng yeno go teebjang ka la 11 Penge Mine". Bitse

ge Kgo~1 Se~..hukhune I a mme11e fa.we ka ngwaga wa 1853 a baa mo

neela le dikgomo gore a di d1§e, gom.t1e ka menyaga, ga kgosi e

e-ya go bona dikgomo t§ela a hwet§a e le mohlape. Ma~ila-gati~a

a hlaJ.ala kudu, a baa swa~la M'okg5mana Mm.u.tlane Mahle eeripana

sa morojan.a.

Mokgama.na Mmutlane Ma.hla o ile badimong e le yo aka bago a

fetile masome a senyane a mengwaga.. 0 hlokafetlJe mehleng ya Ntwa

ya Lefaee "World War II11• Mokg&na.na Mmutlane o bile wa pt>t&gt, go

Kgoli Sek..1-J.ukhune I go fihl~la le go Sekhukhune sa bobedi. Gape

o bile moikokobet~i go beng po1asa ya "Putney" kudu-kudu -

Mr. Walker le bahlatlami ba. gagwe, e sale "The Transvaal

Investment Association".

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

895

l\3 4 I 12 o KgaogaD¥fJ 310

Ntlhe.na ya "Biograpbyn ya M.bgdi D1phala .N. Legadi:mane.

Lege gwa. na gwa lebalwa ka batewadi matsat~i a go b~l&gwa

ga. Diph&la, eupja ngwa.ga wl',na ke ka 1908, go rian.o tatagwl Kgoli

Sekhukhune II. Mohumagad1 Diphala o ile seantl& sa mogolwane

(mohu) Mpetshl; ke mekgwa le melab ya Ma.rota.

Eit§e ka mpherefelana wa Mokg~ma.na Moeehla Sekhukhune

Morwamotehe, ga motee wa Magadimane le wona. o kho~e, wa tsoea

kgaruru ya go rata go bola.ya Mohumagadi (leb&nl) le, ke ge a

rakiwa motseng, a trhablla ka Mohlaletse go kgait!edi gomme a fo

hwetla mehlopi le mepipi go fo swana. Makhuthama - baaro§1

"calumniators" e le setltme setee le aa Magadim.a.ne, a wela iho

melomong ya bakweri. Ke ge a thob€lla ga Ntshabeleng. Go:mme ntshe

g8na a fo palllwa ke go thwalwa, ke ge a la&lana gabotse le beng

motee, a teta sehuba "bravery" a bo~la motseng wa gagwe Magakala,

Gomme le ga go le bjalo khut§o e bee se gena., Makhuduthamagana

a gaket~e; a fo dula go fihlela morwaye Kgosi Legadimane Ntwampe

Y~puru a §1kara bogoei bja ~agadimana. Mohuma.gadi Diphala a ba

mahlatse le mahl~g~nono go b6na morwaye ga a bea lefsika la

segopot§a hlogong ya mar~balo a Kgo~i Ntwampe Legadimane Mampuru

(1965), mosam~la wa th&kt ya lekgolo le maeome a Aupago a diponto

(£170) ka Seis1mane. O ntowe, o lehlagonono gare ga dikgadi

tla ma.di a bor&na vja babina noko, le ge motlotlegi go ba Baiweu

le babaso, nke o sa banwa a dutse sedulong sa ga.gwe sa borena bja

Magadimana-ntweng.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

896

~4 /120 Kgaoganyo 311

Ntlhanya.na ya Biography ya Mokg~ma.na Kgolane.

Ka bohlatee bja there~o Mokgamana Kgolane, morwa wa Kgo~i

Kgoloko Kgolane o bala.:llwe ka. melamo le mafsika. kP, makhuduthamagana

a motse wa ~ad.ibong ka ngw--dga wa 1958, a bola&lwe go latila se

bolilwago ke mola~ wa Mmu.so wa "Union Government," wa Afrika

Borwa.

(a) Mokgomane yo e bee le notho a kilego a ukam~la ka sekolong

sa. thuto y.a mal.~ter~ goba dikgapetla.

(b) Mokg~mana yo e bee le motho wa k~l~lA(mogopolo) o hlwekilego

le dikelet~fa. go bohle b,10 ba i·theteyago ka ytlna.

(c) Mokg5mana. yo selemelo "oharaotar or conduct" sa bo~aedi bja

gagwe e bee le go aepela le malapa go gwai~a mabjalwa,

gomme ebile e la 1T10tho wa ditheetha t1offender" le go dihwiri,

goID.1'.lle a fele a tao~a lerole bathong.

(d) Ka le lengwe 1.:i mat~at~i o kile a dira kotei, a lwa. le

Mokgamana Mosela (Induna) ya N1tive Recruiting Corporation.

Bjale m.onna yo Nosel:1 (Swa~i man) a tloga a ya a bega go kgare

ya "S.A.P. Station". Yare ga a ip5na borumu.lane le bo§aedi,

a tloga a ya go ex-constable Morlwa.ne "Jacob" Mosa.bane a re

go yena: ''Ba.uba, ke n.yele ke eme". Bauba a re molato keng?

Phetolo: "Kgo~i, ke gobadit~e Mokg51118.na Mosela., gomme ebile o

tio mpega mo§ate kuwe. maphodiseng Kgalatlou."

Be.uba a re: B8na Thobejane, o dirile molato wa tshek~ go:mme

o tlo go ja. Akgof&la kuwa s.A.P. o ye o gate tshekisan~ le

897 ylna ka go dum~la bolaedi bja gago gomme o gatis& ka pont~

tie hlano. Gomme etlore mohlang wa letla.t~i la tsh&kt wene

o thinyl o se ke wa ya, ka gore £5 o ipone molato, e tlo

t!ewa. ke senthulwane."

{e) Mokgemana Kgolane Kgoloko Kgolane le gee bee le motho wa go

tenywa ke s:edila, eupja o be a na. le kinam&lt> go Kgo~i

Morwamotshe Sekhukhune Morwamotehe le go hlompha bakgomwia ka.

mokgwa wa Serota.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003 f<34 /120

897 Ka ngwaga wa 1949 ga Kgosi ~orwamotehe a etetee kuwa Tehwane

a Mmamelodi - Pretoria e bile yo mongwe wa go hlak&l&la kgosi le

batseta. ba gagwe go t~ohle t~e malebana le ditum.edi§o.

Taba ye botse go motho mangle :mang ke go hwela thato le

molaa wa mmu~i goba babu~i ba gago, le Bakriaete ba bantehi ba

ile ba hwgla go la.tile. seo 11Jesus Krietua" a ba laet~ego etma,

gomme le mehleng yeno go ea fo ba ka yana yeo tsela. 0 ene le~u

le eehlogo, o robet~e badimong ka baka la moga.nyet~i Mohuma.gadi

Madinoge, morwedi wa Kgo~i ?1kg0Jl37 elet~e Phaswane Ma§a.b&la -

mmina-kw~na.

Reba.la Bauba a Ngwato, §ibao magageno:-

(1) Mokgf>mana Lekoko "Bobtt Ngwanateomane Nlta.dimeng.

( 2) " !!arekoae Sinamela.

(.3)

(4)

ft

,. Kgolane Sekhukhu.ne Morwamotshe.

Dinakanyane Kgobalale Sereka.

(5) " Makoropet§e Thibane Mafiri.

(6) " Mmotla Nkadimeng.

(7) Mohumagadi Ngwanamohube Lobang Mahlopi Kgaphola.

{8) Mokg~ma.na Ntehelet§eng Matlala.

P.s. Kgolane Sekhukhune lehu la gagwe· le begilwe phori-mahlong

go babu~i, ga a g8na motho yo aka ipolayago ka lebzaa (lebja) a

hwa gomme a iphegolla ka no~i mohlareng. Ga isita Mor&na Jeaus

ga sea iphegolla sefapanong ka nosi.

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

898

K3 4 I 12 o Kgaoganyo 312

Se gaketse seantlo, molt:l.tO O tsf:me phulu.Sch

Ka ngwaga wa 1948 kg6r6 ya Ma.kgalweng ya Mokg3ruana Bokgob&lo

Sekhukhune Se1rnat1, ka morweye Kopjane, go :i.d.le ES'Wa begwa

mohumagat~a.na Maa.kopi, morwedi wa mohu Morwamohube Bokgobi315

Sekhkhune. Molato woe b~ e le wa go ra.tabala ga mothepa ea o

gana go ya seantl~ aa ra.kgadi wa gagwe - mohu Digoke, lebone la

kge>r~ ya Mared.1 bi::1.bina phiri "hyena". So ratabetee seantla,

ditaba di padile ka lapeng go ba leloko.

Tonakgolo ya letlat~wa, elego Mokg~"lll:Ula Mabata.11e Moruthane ...

Sekhul:r..hune a re: "Sidiwe tea morwedi wa lena bablna noko, di

padile ka -thepong ya lapa la morwa wa lana le Mohumagadi

Ngwana.theko, morwsdi wa mohu Kgosana Sefogtle Kab·11 11akgaru, di

fihlile go lena lehono I'4athulare (bana ba Thulare)."

Kgar~ - (dibatli) t~a re: Mohlalo! Ga ee re e-kwa 8a secJ.lltlo se

kile aa gapelet~wa ke kg~ra go ya boyantl~, naa ke ofe mothepa

yo a kilego a eubathwa kgorong ya moeate k~ mathakga a leag~ la

boyantl~? Naa re ka ithetea ka ofe mothepa goba wa kgtrt afe,

a kilego a tli~wa kgorong, go tloga gae Mogokgomeng Tubatse?

Lekgotla la re: Gase rake re e-kwa.

Tonakgolo: Bauba a. Hla'birwa, bo-rrago ba riano, ua re molc:.to o

ewandgO le wo ga ba o tsebe, gomme le go kwa ga ee bake ba o

kwa le lta ditsebe.

Selepe (kahlol~): Ga batewadi ha eitilwe ka lapeng labo mothepa,

kg5r~ ye e ka se kg3n~ go mo tlem&llla kutun5 ya mohlara goba

go mo lahll)la ka legageng; kgoro e k.a ahlola phula~a. Bauba a.

899 Hlabirwal Kgoro ye ga e blatswiwe k&. se13 ma.bapi le mothepa wo,

o tlo eyalwa ke leaogana leie le lefe a le rats.go. Bauba a

Hlabirwal"

Eit~e ka moragO ga ma.t§atei dipute (ditshenyegele) tia

Rapudi, morwa wa Mokg?Jma.na Mphakamogolo Kgolane Hlakudi tea g&rt>ga

ka ga Mohumagadi Ngwanatheko Morwamohu·be Bokgobelf>. Eitt!§e ka

1953 e bile monyanya wa kgatlapana, ngwetsi ya gor~ga lapeng la

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

~34/ 120 899 Map1ts1, ya ba kgw&n&nt lesoganal Mapelo o ja serati, senyak&lwa

ga a ee rate, go riano mogologolo.

+Xahlolo e s~k~bo:

Ka ngwaga wa 1911 Mokg3mana Ma.mog6gt>b~, morwa .va mokgalabje

~sipa wa kgoro ya Pocyaneng o kile a rata kgareba :Maats~ke,

morwedi wa. Mokg3mf::l.na. Ma.lkadikwe Sekhukhune Sekr.ati. Gom:J1e

kgarebe ye a aa rate Mamogogobe; yare ~a baka la Mamogog6b~ e le

mootledi wa dipi tsi tsa dikoloyana t~a Kgosi Sekhu~'lune II, molato

wa kf!.ano wa fin.liS\Ta kgorong ya mosa te • Moa1 tsa.--ia a tlemilwe ka

mabja, e le go dira t~ho~etso gore a re "Ee". Sel~pe sa r~ma

eepit~a (k~m~lelo), mositsana a rataoala, ya ba o hla~tlalwa ka

ngwak:ong la leaogana, dikope "doors" tea tswalelwa gore 11. .. amogag6b~

a mo robale "ra:pa 0 ka go kata. Kgareba ya Mapu:t;la y&. bekci. monna

wa Ma.tuba a Sekhukhune II la W.aputla a Prinoeea Mpetahe ba go

bolla ka 1921. Mahlatse kahlolB ye e dirilwG malae ya sekgowa e

sale k:gojana le pu~e ya motse wa Mohlaletse, go riano MoI1e:,-..valedi

wa Marota (1948).

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

900

}<3 4 / 12 0 KgaogaIJ30 313

Tebog8 ya 1'a.rota ka Judah Sekgothe Sekhukhune.

I

Dwnulang hl.e Ba.hlakt> !

Ba ra-Phogole a Ngwato;

Arieng bana ba. Sekh.ukhune,

lie lebeng Maroteng Tuba.tse.

Ke mo re tlo go hwetsa khutso;

Ro hwet~e le m.ahloganol~.

II

Rena re bowa Mohlake,

Re bowa Mohl.aka ma.role,

Mohl.opi wa mmaaebutla

Sa Dimo S~olo uw.thebo,

Ma.bje maramaga:

,.c;ka mae a I'shilwane.

III

Ge re gopola Mohlaletse

Mo ~o robetsego sa Matuba

Sekhukhune ea bobedi,

H1abirwa a Bauba tsoga hlel

0 tle o re bon·tehe

Tswelopele ya Ma.rota.

IV

Jlarota a mahubedu 1

Babina noko ya Mohla.ke,

Arieng bana ba ga Thul.are

Re 1ebeng Mohlake le Tubatse,

Ke mo re tlo go hwetAa llohlal.e,

He be re hwetae le bogale.

V

113

Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.

1003

900 V

Re re ka leb~l~la

Thabana e mpe Manoge,

Thabana ya go hw&la kgosi

Mahl3 a tla megakga

901 A befet~we Marota,

Dig~18kwane t§a T~ate

VI

Diboba tsa mohlaka,

Tse di sa ilego go hwa.

Yarota a mahubedu,

To:n.a-tona m.'3.kgowa

A busitle fase labo Thulare.

VII

A re lebong bu~o,

0 thu§it~e batho-baso,

Gara' ditlala le mathata.

Wa. thusa. bo§ezo le m.osegare,

Re re Yodimo thu§a

MmuAo wo wa rena.

VIII

Lebogang Marota,

Modimo o le kwele,

0 bone ~aba la Thulare.

Le buile le ka ditlogolo,

0 re le befelet~weng?

Le r~ta Modimo.

IX

A re reteng Modimo

0 kwele thaptlt ya rena

Re re: Amenl Allelujah

Allelujah Ament Amenel

R~tang Mor~na Modimo;

Modimo 0 ea feleng

f<34J 120

ends 1003


Recommended