Date post: | 16-Jan-2023 |
Category: |
Documents |
Upload: | khangminh22 |
View: | 0 times |
Download: | 0 times |
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
100~
7??-1 b]
Kgaogacy& Bogare Letlakala
n Kgar& ya Ponyaneng. ••••••••••••••••••••••••• 846
" Dikg~r& tsa Mag~dimane. ••••••••••••••••••••• 847
289
290
291
292
293
294
295
296
n
Xgar& ya Rape & etc. •••••••••••••••••••••••• 848-849
Dikg&re ka papet~o, ga tia batam&lana. ••••••• 850
l'.gor& ya Leaufi le Radin.gwana. •••••••••••••• 851-852
Ka.ahlaola o gatile Xgoteledi. ••••••••••••••• 853-858
Ka bophelo bja Seapart Phala. • • • • • • • • • • • • • • • 859-860
Maina a dit§ho§etAo go bana. •••••••••••••••• 861-862
Ka Biograpl\v ya Mdi. Tborometeane III.
Vmuludi a hloka Moditi mola& o t~ea ka
• • • • • •
tsebe. • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •
863-864
865-866
Ser&t& sa tebogo go ?«mu~& (D.K.E. Motubatsi). " "
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Xgaogany&
256
257
258
K3 4 / 12 o
Bogare
Bjobopho bja Phakana a Dimo (Bogwa~a) ••
Ke boaang bana ba hlbla t~eo? •••••••••••
Lehu la Mohumagadi Ngwanamohube L. II.
Letlakala
764-780
781-782
Kgaphola. ••••••••••••••••••••••••••••••• 783-784
259 Borifi bja Z.M.M. Makgata le karab& lta
260
261
262
263
264
265
266
E.M.E. Motubats1. •••••••••••••••••••••••
Borifi b,ja Motodi "Benard" Sekhukhune go
M. Kome.ne. ••••••••••••••••••••••••••••••
An application for post private bag. ••••
Lehu la Kgo~i Morwamotshe w. Sekhukhune ••
Kgotla ya th&pa goba thepollo ya ditaba-
kg&rt> • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •
Bafalaledi ka malapa le mebina ya bona ••
Ma.nkg&kgt>th&gadi a baloi, tlhathollo ya
mafofonyane. ••••••••••••••••••••••••••••
Kmilobelwana ga Kgoli Ma.hlagaume
785-786
787
788
789-791
792
793-795
796-798
Makofane. ••••••••••••••••••••••••••••••• 799-800
267 Di nyapolot~we t~a mmo1·81'1 ka Mna. ••••
Sekwati. ••••••••••••••••••••••·•••••••••
268 Na.a keng go lomisa (lumishwa)? (s. I). ••
269 Di reng t~a Marota Mohlaletse Paradys?
801-802
803-805
(S. II) • • ••• • ••••••••••• • ••••••••••••• •. 806-807
270 Leloko la Xgo~i Mohube Moukangwe ke
lefe?;(s. I). ••••••••••••••••••••••••••• 808-810
271 Marupi le marutswana a Ma.rota; (1600-
1965) ••••••••••••••••••••••••••••••••••• 811-813
272 Ka dibeg&la tla mesata ya Sepedi le maina
a metlae. ••••••••••••••••••••••••••••••• 814-819
273 Kgora ya Morwamotshe II l'Ia.kweng le maina
a basadi ba gagwe ka go latllana ~a kgati 820-821
274 Maboae abo kgomo, go riano monna wa
Dihlwa-ntewaneng, ••••••••••••••••••••••• 822-824
275 Kgor~ ya Matubeng a Mojaludi Morwa
Phethedi. ••••••••••••••••••••••••••••••• 825-826
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003 /{3 4/ 12 0
Kgaoga:ny~ :Bogare Letlakala
276 Dikgero tie tharo tea Mallegaz Mob.la-
letse. ••••••••••••••••••••••••••••••••• 827
277 Kg!>rt, ya babina Kwena e kgolo MohlaJ.etse
(1895-1921). ••••••••••••••••••••••••••• 828
278 Dikg&r~ t~a Batubatse: Bogopa, Ma.firi,
279
280
281
M.aleka 1 e Tl aka. • ••••••••••••••••••••••
Kgare ya Maredi JIDlina phiri (pshiri). ••
K8oro ya Makgopa Vashab&la mmina kw~na ••
Dikgar& t~a Makgl,leng, ka barwa ba. bona
le di tlogolo. • ••••••••••• •·• ••••••••••••
282 Kgara ya Ma.naJ..eng ya Motubatee Sekwati
283
284
285
wa pele. •••••••••••••••••••••••••••••••
Kgbrt> ya Morena Sepadi Sekhuk:hune
Sekwati. •••••••••••••••••••••••••••••••
Kgoro ye Makgata babina t§hwene. •••••••
Marota a tiisa tea leag& la bona. , -
829
830
831-833
834-835
836
837
838-839
Appies. • •••••••• •·•..................... 840
286
287
288
Kgore ya Mapiteing (Hlakudi). ••••••••••
Kgor& ya Makgalwa a Kgom.a. Maila-boteng
(eebete). ••••••••••••••••••••••••••••••
Kgoro ya Maroing Komane le Sehlophe. •••
841-842
843-844
845
3
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
100)
764
765
lCga.ogaey-& 25 6 K!4/ f20
Bjobopholo bja Phakana a Dimo (Bogwa~a)
Go let~e go fetile makgolo a maruro a mengwaga (300 yrs) ga
felo fa "Naboomkoppies" go be go bitawa ka. leina. le: "lsogwaAa,
bare ke: Bjobopholo-bja-Pha.kana a Dimo - Bogwaaa bja Tabana
Bohlolo bja Tuba.tee."
Bjalege, bare mafiri a tswala Phakana gomm~ Phakana a tsw4a
Thibane gomm.e Thibane a tswala Mafef~ monna wa lladisa wa mphatho
wa Kgo~ana Mahlagaume Sekwati Thulare. Sareto se: "Bjobopholo
bja bohlalo bja Tubatse, ke gc go retwa lesogt:ma le la go b&llgwa
fa thabaneng ye ya Bog·.va.aa".
Bo-rrawe~u bare: "D!k:gero tee bitswago Batubatse-tubatse
ke t~e: (a) Bogopa, (b) Mafiri, (c) Ma.leka, (d) Tlaaka, gomme
t~e thllro (A.~.c.) di bina noko ya Bogwasa; (d) e bina t§hwene,
ba na le motmo wa eeb8ne. ka direteletso t~a. aekgoro. Gomme ga e
le mekgwa ya dikoma tia Serota, ts5na di fo swana ka mokgwa le
molaa wa Ma.rota; ba fo arogana ka dibelo, tir~ y8na e tee.
Ka mpherefeiana wa go dirwa ke kgosana Mosehla Sekhukhune
Morwamotshe ka 1958 barakiwa. kamoka motseng wa Mohlaletse,
mohlabanedi wa rena ke kgosana lames Mabowe Sekhukhune Morwamotshe
go re bol&lila le ba-Mmu.~o wa "Union Governmant" go fihlela
Republiek van Suid Afrika (1964).
Dihlbgt, tea motse o moewa fa Aaboomkoppies, Marota ka malapa
le tewaalong ya b&na, bao ba rakilwego bo-sempja (sempla) le go
tshwaelwa malapa gamm~ga le dithoto le go lahleg&lwa ke dihuswane
le dikgogo ~iba:-
(I)
(A)
Ba kgt>r?J ya Sekhukhune wa bobedi.
Kgo~ana Motodi "Benard" Sekhukhune Jrlorwamotshe le mosa.di
Lelidi, morwedi wa Mokg&na.na Mamogudi Sekhukhune sa pele le
barw93e:-
(l) Phathudi
(2) Kga.gudi
le methepa e meraro - ka la di 18/7/64.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
xs 4/ 12 0 765 (II) Kgosana Mogaee Stephen Sekhukhune.Xorwam.otshe le moaadi
Mamokgapi morwedi wa Mokgomana Matsebe Bokgob~lo Sekhukhune
sa pele le morwaye:-
(1) Morewane (Matsebe), le mothepa o tee
(III) Kgo~ana Sebope "Charlie" Sekhukh.une Morwamotshe le mosadi
Dinaa morwedi wa Sekhukhune sa pele, le morwaye:-
(1) tphraim le methepa ye meraro.
(IV) Kgo~ana Mametse Sekhukhune Morwamotahe le moeadi
s
Maakgetshepe morwedi wa Mokg6mana Moruthane wa Sekhukhune ea
pele le morwaye:-
(1) Ramphelane le mo·the:pa o tee.
(V) Kgo~ana Moleke Sekhukhune Morwamotshe le mosadi Makabate
morwedi wa Sekhukhune I, .le barwaye:
(1) Lekoko
( 2) Segopotse
(3) Sepobi.
(VI) Xgo~ana James Ma.bowe Sekhukhune Morwamotshe le basadi ba
babedi - (1) Nth&pl Lekhine le Johana Teekere Mojapelo.
Barwa ba gagwe:-
(1) Tseke
(2) Moleke
(3) Morekgomo le methepana e mebedi.
(VII) Kgo~ana Judah Sekgothe Sekhukhune le moeadi Meriam
Mamphedi morwedi wa Adam Kgetshepe Maredi le barwaye:
(1) Mor&wane
(2) Kgetshepe
(3) Tswaledi
(4) fslk&, le methepana e mebedi (2).
766 (VIII) Kgo~ana Matshile Sekhukhune Morwamotshe le baeadi
(1) Mama.segare Moruthanyane le Makopodi Ra.mahudu.
Jlorwaye
Methepa Ba ea letetiwe (1965).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
766 (B) l{:t4/120
Ba kg&ro ya Morwamotehe wa bobedi.
(I) Kgo~a.na Ramphelane Sebase Morwamotehe le moeadi Makgalake
morwedi wa Segwarihle Mogase Motubatse le morwaye Senna+
Sebase le methepana ye mebedi
(II) Mokgt>ma.na. Malatagole "Ben" Mpjamaleka. Morwamotshe le moeadi
Maabatho morwedi wa Mokg&mana Sekwati Ts&ke Morewane, le
barwaye Mpjamaleke le Tswaledi le mothepana o tee.
(III) Ma~upjwe "Gad" Jlpja.maleka Morwamotshe le mOSci.di Fringelina
morwe<li wa Jlokgomana Moloto le morwaye Rantobeng le barwedi
ba
(C)
Ba kgar& ya Sekhukhune wa pele {1st).
(I) Mokgam.ana Mahlagaume Seraki Sek.hukhune le mosadi Lekgolane
mc,rwedi wa Mokgf>mana Mohube Mampuru. Morwaye - Kgoloko.
Mosadi wa bobedi - Mateko morwedi wa Mariri Phahlam.ohlaka1
barwa (1) Mariri, (2) Diphatehe, (3) Nkopodi. (Mosadi Mateko
o 11e badimong 1965.)
( II) Kgoput~o Seraki wa Sekhukhune wa pele (1st),- le mosadi
Dinao morwedi wa Ramaube Mamothame Ma.mpuru ka basadi ba
babedi, wa bobedi ina ke Elena morwedi wa Kwelet~i. Morwaye
ke Edward le mositsana o tee.
(III) Setlamorag~ Sepadi Sekhukhune wa pele (let) le mosadi
Mo§ia.ne morwedi wa M'orwamohube IO.a.kudi. Barwa.ye1 Leseilane1
methepana ke: (November 7, 1964).
(D)
Ba kgt>r~ ya Sekwati I Mabjaneng (Manaleng).
(I) Moru.ti Edward M.E. Motubatsi morwa Sekgothe le mosadi
Dorothy Maletsiri morwedi wa Setswlke Phala le barwaye:
(1) Cecil Nyaku, (2) Wilberforce Setewekt, (3) Washington
Nkahloleng le methepa ye mene, yo mongwe ke aotlogolwane,
'ina ke Preeilla Dikoti. (25/9/64).
+ Senna ke •1na la bonyane."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
767
{34/ 120 (II) Mokg&mana Michael Ma~upjwe Horewane Motubatai le mosadi
Gladys Ma.amatsb.1 morwedi wa Mokg~mana Selwakgotong Phala., morwaye
ke Marei Dinkwa.nyane le methepa e mebed.1. (November 1964.)
(IV. c. wa kg~ro ya Sekhukhune I.)
Mokgt»nana. Mabatane Jack Moruthane wa Sek.hukhune I le mosadi
Dipahle morwedi wa Sepadi ea Phethed1 wa Mojalud.i; morwaye ke
Motubatse le dikgaet~edi tee tharo (October 1964):
(E) •
Ba kg&ro ya Mapitimetle (Senkgadikgomo) lta.kgata.
(I) Zakaria Molebeledi Ma.pitimet~e Ma.kgata le basadi gomme go
fihlili moaadi Mabarwe le b&rwaye, main~ & bons. ke: (1) Malegodi,
(2) Serobane (Shiluvane) le mothepana o tee. Mosadi yoke
morwedi. wa Mokg8mana Maftft Thibane M&firi. (November 1964).
(II) Mamogudi Mapitimetse Ma.k:gata le moeadi Maledimo morwedi wa
!lailane Serobane Makgata le barwaye (1) Sekgothe, (2) Martm&, le
mothepa o tee. (17/7/64,)
(F)
Ba kg&ro ya Mapiteing (Kgcloko wa Morwamotshe I).
(I) Moruthanyane Lesailane Hlakudi le moeadi Sekam~ le barw~ye,
maina §1a: (1) Mag~mar~l&, (2) Mokgoneng le mothepana o tee.
(November, 1964.)
(G)
Wa kg~ra ya Sekwati I, I~bjaneng.
(I) Mortwane Jacob Mo§abane Sekwati le mosadi Mante Andronic,
morwedi wa Makgeru le morwaye (1) Tswaledi wa mosadi wa go
1
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
100.3
768 hl?>kaf'ala gomme ge e · le }!ante ga. a na ngwa.na., ke moopa.
(Nov. 1964.)
769 Ba kg8ro ya P..a.ma.ipadi ba bina kwer.a.
780
(I) Lazarus Mokwale Malaka liamaipadi le moss.di Kgoodu, morwedi
wa Mokg3m.ana Diphat~e Tlac.1 le barwaye. maina ke (1) ilala.ka,
(2) Potlake le barwedi ba. bararo.
(II)
Ba kgt>rt> yfj, Mabogwar~ (t!eo:m&) ba. bin& kwena.
Mothabon1 Thomas Ma.ruwane Ma.bogwane le moeadi Sephaku, morwedi
wa Mokgomana Sef"adi Phala 11.:) b.;;.r.vaye: (1) M&aileng, (2) Masenthene+
le m.ethepana ye meraro. Kaina+ akhwe ke a bonyana, Moltgmnana
Mothabong+ o genne le & bogolo & ba.~cma.nyans. bawo go:m.~e di nail
(G)
B& kg~r~ ya Sereka (Lebeeya).
(I) Mokg~mana Makoko Ramokgobeng Seroka le basadi ba babedi:
{l) Mal.ope morwedi wa Phaphedi Phasha, (2) morwedi wa Mahudu
Seroko "Father's wife" L:£sosa peJ:7. Ba.rwaye: Maudi le Tsokwane
le Sekele le Lekwa:oa le Lofo le Ngwanapula. Barodiye: bahlano
(m:phet§a = 5). (November, 1964.)
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
780
K34/120 9 (H)
Ba kg~ro ya Phala (Dikotope). 28/11/64.
(I) Thamaga Ra.malau Rantobeng Phala le mosadi Masilo+ morwedi
wa Mokhiritsa.ne MaAilo. Bana ke (1) Ra.malau (male),
(2) mothepana o teet
Wa kgore ya Masab&la.
(I) lllokg3mana Kgopa.ne Makgopa !l'Iasabela, (basadi ba babedi, wa
pele ke mosadi Mothomi, morwedi wa Mokgamana Mapudi. Wa bobedi
ke JfagalEi.lle morwedi wa Mokgomana Mpha.ge. Barwa ba b3na ~iba1
Mosadi wa pele: (1)
(2)
(3)
(4)
( 5)
(6)
.Rangwedi
Maseu
Mapudi
Mpoyepoye
Le&l~
Lukas.a
(methepa ( 2) )
Kosa.di wa bobedi:
(1) Motehele le
(mathepa (2) )
'
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
781
J(}
Kgaogany& 257 ~4/ 120
Ke bomang bana ba hlola ts~?
Mogologolo yo mon5"'We wa mmina-tan o i t~e are dikwal\,vana tee
nnyane ga di begela born.ma.go t~3n~ ge di garoga ka merithi, di re
go bommat~o: Ba hlwele bare kganyoBa makgaRwana (m.ape~ana)l
13jale bommatso di arabele pege13 di re: ke bomang bt>na bawe
bana ba dihl3la t!ewo? Ma.ina a a ngwadilwego fake a bagajana
ba go tshuma nyako ya barakiwa motsang ~a Mohlaletse (Maroteng)
ka kgwedi ya "May" 1958. Maina a neelwa ke Mokgt>ma.na Mahlagaume
Seraki ea Sekhukhune aa pele, gore Thamaga ya Mabjana~e a bolokele
ditlogolwana tsebong mehlang ya tlago. Maina a b3na bagajana
bawo ~ia: (1) Mo~a~.,1 mor·-'7a wa L-aseilane Jfo~abi R1:1.di.agwana, o bina
tlou, ke yena a go tahuma lapa la mokg~mana Mahl.agaume Seraki
Sekhukhune. (2) Mamogogabe morwa Segolokwane Makgoweng o tshumile
lapa la Mokgamana Setlamorago Sapadi 3akhukh:tma.
(3) Ntshweng Magalaweng Mafiri a thokgosetsa bohwa bja bana ba
lapa la Moru.ti Edward M.E. !lvtu1>a.tsi.
Se&ma sa borrawa~u ee re: Sehlala sa kgomo ea ~131~1a mong
wa s3na, gomme sa mo·tho ae a tetlllol~la (itlhal~lt3.). Kamoka ga
bona basema.nyana ba ba ripegile dinokana, go ~~t§e dlkonana t~a
dibelebijana, ba abudiswa ka dikiribanc~ "wheelbarrows", go
phethegile seemo. se ~eilwego ke baJ.imo (1363); lehonb ba kgothula
dike:nywa t~a matsog& a bona gomme ba duma bagwera ba b3na ga ba
782 tlemile leokodi go ra:nkv,a mekgobeng le mapatlalong; bona e le
dinkokoi ka nyakong.
Basemanyana ba e bee le bana bagajana ba Makhudutha.maga
(Makhudutha-magana); lehono ke metsololwana ya malapa abo mmab3.
Ga ba bun~ moputso wa pth~lekgolo ? 11 envious" ya b?>na. Genesis 3:14
"0 tlo gagaba ka mpa matsatsi a bophelo bja gago kamoka, go fihl&la
o bowela leroleng." Ka mokgwa o bjalo go banugala gore ngwako wa
Mokgomana Gad M.M. Sekhukhune e ka fo ba b3na basemane ba, ba go
pshatla mafesetere ka melamo, ga:uun3g~ le sekabosaua Sb
Makhuduthama~ana, ge go ka bapet§wa tshenylg~lo ya malapa a
barakiwa, e ka ba palo e telele-talele, ka gouw1e eyako ya
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
/{3 4} 12 0 782 Kokg?ml.ana Jam.as Kabowe Selthukhune e bee agilwe ka ditshenyegel~
t~e telele-telele mo 14a.gnetsvlakte No.437, Bapedi Tribal Fdrm..
Na.a ke man.ts a tlo'go lebala ditiro tsa James M. Sekhukhune, ka
go rena barakiwa Mohlaletse? Aowaal Ga a g~na, le batlogolo ba
rena ba tlo ~ala ba laodi~a (laodisha) ka Mabowe ga a bowel~la
fubatse, ga Bjobopholo bja Phaka.ua a Dimo, bja tabana Bohlalo
bja. Tuba.toel
Mot~ofadi, Mokgekolo Modi:pe KweletFi Thakeng wa mmina nkw&
a re: 11 Fa ke maropeng a .Ma.rota le Bogopa le Maf'1ri le Maleka le
Pha.la gomme tbabana elaa le ala.a ke BogwaAa le Bogwaiana maina a
t~ana." :Ke mosadi wa mphath~ wa kgoliana Phathudi Morwamotshe
Sekhu.khune, ke wa moroto wa Masoka a Ngwanamohub& morwedi wa
Kgo~i Morwamotahe wa bobedi. Yena o belegwe ka 1892, pejana ga
lehu la Chieftain Kgoloko Sev;ati Thulare, Ma.rota ba ea agile
Masehleng - Parys Gelusk Location Sekhukhuneland area.
Jj
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
783 /(3 4/ 12 0
Lehu la Mohumagadi Ngwanamohube Lobang Mahlopi.
"Mahla.ko a Hlabirwa:
Wa Bauba a Hlabi~,
A Phaab.l.e a Bauba.
R&bala go beng ba gago:
Modimo O tlo di senola
Tea thobalo ya gago. 11
Naa keng se dirilego, goba se ka bol~lwago ka. lehu la
Chieftainess Ngwanamohube Lob&ng Mahlopi Kgaphola? Lege yens. a
robadit~we badimong ka diatln, ka lerumo la Mokgomana Ts~r~re
Lobang Mahlopi Kgaphol~ ka l& Jlst Deoember, 1964.
Bo-rrawesu bare: Letlale la motho gale bapolelwe goba ga
le patliwe lebatong. Yee salo y~na tiro ya Mokgomuna Mosehla
Sekhukhune Morwwnotshe ya 1958, yewo ktgaro ya Mohl.aletse e aa e
swerego ka lekgotla la yona la Khudutha.maga.
Mo polokong "funeral" go hwot~wa. thoro§o ma.bapi le
khuduthamagana ya Kgosi Morwamotshe Sekhukhuno gore ke makgonthe
kgert> ya Ma.rota a M:ohlalatse ba. aa ngangabat~e go aerate go
ikokobet~a ka fase ga mola~ ya l'fmu~o wa P.opubliek van Suid 1\.frika..
Mohlomphagi Mor&na B.F. Lizamore - Bantu Affairs Commissioner
of Sekhukhuneland area, a. na a but~i~a a re: 11 Naa Kgo~i
Morwamotshe o gana fa polokong ye, goba o rometse motseta wa
gagv,t, o kae?" Itarabo ya re ga go motho1 Kgoai Taake Mabowe
Masemola a. hlaba ee&ma a res "Batau ba Mphanama, lehono le dirile
bohl?>la. gare ga babi:na tau ~ta ngwana yo wabo ma.lome." Ga e le
ba motse wa Mohlaletae e bee fo ba flla bana ba kgOro ya .Makweng
784 a Morwamotshe II. Moikutswi "private attendant" e bee le
Mohwnagadi Mpilo Thulare Sekhukhune, mmago kgosana Phethedi, morwa
wa Thu.la.re II.
Seboledi sa t~hupa.-mabaka mabapi le mmolawa e bile Mokgomana
Matlebjane morwa wa Lo bang Mahlopi wa lapa le lengwe. Ngwana yo
a bol&la ka go lebanya seema sa bo-rraweiu ga bare:
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
784 "Hlola sa kgomo se hl&l~la mong wa yt>na, gomme ga e le sa motho
se a 1 thlt.ilela."
Mohu ga a robatswa badimong.
(a) Kgo~i Ts&ke Mabowe Masemola a kuka ka hlogong,
(b) Kgosana ~1otodi S~khukhune V.orwamotahe le wa Kgaphola ba kuka.
ka mahlakoring le Mokg?imana Tseke Plu-..thudi Mtehe.
(c) Kgo~ana Koman& M. Ntshabeleng a kukile ka maotong.
A go timiwe molltt
Go ria.no "Major Leaftet'' go Kgoai Sekhukhuue II ka 1939 mo
piitsong ya dikgo~i le dikgosana fa Maruleng "Driekop" gamm3go le
setsha.ba a re: "Kgosi Sekhu.khune (Sekukuni), a go timiwe mollt>
(hlaga) e sale kgole, gee ka ba. kga.uf'si gomme mollb wa. kgoma
diphat>, o tlo palela batimi ba wona. 11
Le gona mehleng y&no bu.so wo wa "Republiek van Suid id'rika"
ga o namole hlt>lo-mollo. Ebe ka go fsiela dilabi "flies"
leratadimeng, ka go·bane kgoteledi ye e a keka, e tlo phedi~a
dilete "tribes" ka malat»mabe,
Taba ye ke mor..1a10 mo set~habeng sa baagi ba tikologo ya
Sekhukhunela.nda ga momia a bolaya mo1iho wa. mosadi ka J..erumo.
Mosadi o phasolwa leraga ka tshosa, esego go mo ent~ha l~hu, go
riano bo-rrawe~u mogolo
+~Ianyamisa a magolo - Mohumagadi N~anamohub~ o bolailwe e le
moiman1:., e. le kgwedi t~e seswai 118 months."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
785 Kgaogany3 259 (A) 1(3 4/ t 2 0
Borifi bja z.M.M. Makgata, karab~ ka E.M.E. Motubatsi.
Ba.:pedi 't'1·il)a.l .lfa.r-m.,
Sekhukhuneland.
17th October, 1964.
Mohlomphegi Moruti £dward M.E.Motubatsi,
Naboomkopp1es.
Madum.r-:. Bauba,
Aowa.aa, ke kwele, aa ntshe tsebi§a. Mohlomphegi "Prince James"
Mabowe wa Sekukuni II. Nna z. Makgata ka 1964 nka ae tle, ka
leba..k:a la bana (masogana) ga bale makgoweng go fih1~la 1965,
gom.me Mortn~ Mamogudi ~akgata a ntemele tihemo yaka.
Mokgomana Mak&ke Ramokgobeng Seraka le Moruthanya.ne Hlakudi
ba hlathile nyakf>, tlang le ba tee~ ka t§at~i la di 24.10.64.
0 tli o ba t~e~ kantle le nna Zakaria Ma.kgata.
Sa re lahleng, nyak:& e hlathil~e ka di 25/9/64, gomme pula
le go lema di fihlile.
z. Ma.kgata.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
786 (B) Kt 4 I 12 o
Naboomkoppies,
Headman z.M.M. :Ma.kga.ta,
Vooruitzieht No.30, B.T. Farm,
P/Bag 570,
Middelburg, Tvl.
Ngwato a Dimo!
c/o Sekhukhune Cash Store,
P.O. Box 60,
Penge-Mine,
via Lydenburg.
23/10/64.
Borifi bja gago bjo. la 17 kgwedi ye bo fihlile gabotse go
nna ka Mphanama "Trading Store." Ke th!:.i.betee go kwesisa thato
ya gago le sewo se. go diegi~ago go fihl.a fano lenyaga (1964).
Modimo o re fe "tranquility" le go bdna ( baana} ba r·ena, le go
ditlogolwane tse tlago.
Modimo o be le lena kamoka.
E.M.E. Motubatsi.
(C)
Mohlo~phegi James M. Sekukuni,
It
Kesa t§o amogela borifi bja Headman Vakgata wa Vooruitzicht
Nebo ar·.;1a. Mogwahle hJ.akudiea bo-Mna. Ser7'ka le Hlakudi ka
24/10/64 ba sirogol~ ~khuduthamaga a kgonong ya ka bodikela bja
Gel\l.ks Location.
E.M.E. Motubatsi.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
787
X34/120 1'8aog~t> 260 (D)
Borifi bja M~todi "Benard" Sekhukhune go
M. Komane
Kgoli Morwaiai Komane,
Ga-Motshane (Local).
rladuma,
Naboomkoppies (Bogwa~a).
24th October, 1964~
Kgc~i, ke a go tsebi~a gore na V.imu~o bar~ gafet~e naga ~a
Tswetlane go ba madult> arena, bjale ka ge re be re se na madulo.
Lehono re th.a.bile kudu-lru.du gomme 3 tlo'ba bokhut~o bja rena 1-.
bana ba. rena neng 1 e ne.ng.
Ke a holo£tla le wene le set~aba sa gago, se tlo thabl1a
bokhut§o bja rena, e bile le gore le re lebogtl~ go Modimo.
Gae be Pulal magareng arena le wene gal!Uft.~g~ le eetlha.ba
sa gago.
Th~b&la wa gago ka. mehla,
M.B. Sekhukhune.
P.S. ~let~e e le me:ngwaga ye meteletsana ga kgo~i ye e foufetse
sefa.1-'..logo, goPIJlle o babja le malwet~ana a dieipidi. Y~na ke monna
wa ml)hEA.tho wa Mangana a Xgosana Pha.thlld.1 Morvmmotshe wa
S ekhukhune I.
T-Ma.bja.na (1964)
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
788
Ka4t 120
Kgaoga.nyb 261
An application for post private bag
(E)
The Post Master,
Burgersfort.
Dear Sir,
Sekukuni Cash Store,
P.O. Box 60,
Penge-mine.
28th Sept., 1964.
On behalf of the Bapedi tribe, at Naboo'!'l1koppies, we bego to
a.ppl,y a priv-a.te bag their/our own, and ·to have the named thus1-
llarota Private bag, Naboomkoppiea, Post Office Burgersfort.
We have the hon.our to be,
Yours obediently,
Motodi B. Sekhukhune.
17
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
789 X34/ 120
Xgaoganyf> 262
Lehu la Kgo~i Mo:r.wamotahe "Waehington"
Sekhukhune ea Morwamotshe II.
Acting Paramount Chief Morwamotshe "Washington" Sekhukhune
Morwamotehe o belegwe ka la 23rd November, 1914. 0 bileditswe
badimong ka kgwedi ya January 3rd, 1965. 0 robadit~w~ gal!ll!l?>g&
mar6balong a batswadi le mogolwane le Mohumagadi Lekgolc1ne
Thulare le ."Princess" Leganabatho, morwedi wa Thulare Sekhukhune.
Go:mme ga e le mabapi le bophel& le mokgvva "manner," e bee le
motho wa go tetseba (itseba) gore ke yena mang, gomme a se na
bohl.afsi go setlhaba sabo ka bophara, e bee le tloklla-gohle.
Bonnyaneng bja. gagwe o kile a tehuma. la:pa labo ka moll?>
taadi e amu~a tajana, ke ge bat&wadi·ba mmit~a ka la metlae, ba
re: HKe Sefata-m.oll?> goba Fata.ng." 0 kile a teena "African M.E.
Mission School" g?>na fa Mohla.letse ka 1921, gom.me ga ee a ke a
topa sel3, o lahlile sekolc, a le moj oija "Std·. II"• Naa leba.ka
e bile eng tshebelong ya thut6 ya mangwala? Aowa.a!, e bee le
kgorulane, go-mme mmagw~ a mo rutunt~ha go lama ka ditonki, gomme
ke ge ngwana a kgologa go lema a hlanoglla sekolo ka 1923, a ba
ltgwele le naka le mokgalabjwe Bodibeng Mabogwana.
Washington e bee le thaadi ya bobedi letlokong "handwringe"
ka aekolong a l~tela Michael Motubatsi.
Kgo~1 Morwamotshe Sekhukhune o beilwe setulo sa boswaredi
ke Marota ka ngwa.ga wa 1945, a tii~elet~wa ka eeatla ea ~,mu.§o
wa "Union of South Africa" ka bo·tsetedi bja "Additional Native
Commissioner," Joubert.
)fl
790 Poloko ya Acting Paramount Chief MorV'lamotshe ka la di 6th
January {Nthole) 1965 e bile ya mehlol~ ka mekgwa le melaa ya
Seped1. Kg&oga goba eephutha-mohu ga ee sa ba gona. Tlhobo~a
ya kg&r& ga se ya di:rwa gomm.e t~e pedi t§e ga ee t~a kg&teefat~a
bohle ba dilate (metse).
Gae sale go pbatlogeng ga Ped1 Bokgatla 1600 AD, go fihl&la
Mohlaletee 1965, ga se gwa b6nwa le§aba le le kakago leo polokong
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
X34/ 120 790 ya mohu. Banna. 1~ baaadi babe ba feta dikete t~e pedi, gomme e
filo ba nw.nylilJlli ga ba Mmu.so wa ge~a base ~a ba g~na phelegetlong
ya morutiwa wa kg3ro le madi a bor~na bja Thulare I.
791
Bauba a Hlabirwa,
A Bauba a Hlabirwa
A Hlabirw~ a Phaahle,
A Phaahle a Bauba.
Rtbala ka khutso.
Dikopelo (dikola) tse pedi t~e:-
(1) Nearer, my God to Thee, No.362, Gospdl Hymns.
(2) Khoteo khotsol No.293, Difela tsa Doya.ki.
Ee! Le diket~e e le gare ga mosegare, gomme tse t~ohle di eme
ka ditehimll~ ma.phutha 1itshaba. Naa re tlo ithea ka mang lehono,
ka goban~ mal~ba re be re re go riano Thulare?, e le ga re ph~~a
meretlwa ya bagw~ra ba rena1
Ba.nna ba tewelego fan.o Bogwasa "Naboomkoppies" go ya polokong
ya Kgo~i Morwamotshe ka l~na la 6/1/65 ~iba:
(1) Kgo~ane. Motodi B. Sekhukh~"'le
(2) Kgolana Sebope Sekhukhune
(3) Kgo~&.na l!ametse Selrhukhune
(4) Kgo,ana Ma.bowe J. Sekhu.k.b.une
(5) Sekgothe Judah Sekhukhune
( 6) lde.hlagaume S era.ki Sekhukhune
(7) Masupjwe Gad M. Sek:hukhune
(8) Moruti E. Morewane E. Motubatei.
Ba tlwelego Phirins ga Dinkwa.ey-a.ne:
(1) Chiefta.inees Victoria J. Dinkwauyane
(2) Mokgoma.na Edwin Kgoloko Sek--wati
(3) Mokgomana s.n.L. Phala.
Phelegetso ya mohu lebitleng e bee etilwe pele ka moruti wa
lekgowa wa Anglican+Catholio Church of the ProYince of South Africa
+voeegafelwa yewo ke ~ather Rev. Oarri~k - Jane Furee Memorial
Hospital.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
792
,K34/120 Kgaog&.nya 263
Xgotla la thapo goba. thepollo ya ditaba-kgoz·t>.
(Executive Comm.1.ttee)
K3pane ya kgotla (komiti) ye e bee d11t~e ka la 3◊th Nthole -
Mmanthole 1965, gomme eit~e gwa dumelllana gore ~na. J.M.
Sekhukhun~ e be modula-setulo wa komiti ya motse wo wa Marota.
Kongwaledi wa komiti gwa dum.elelane ka Mna B.M.M. Sekhukhune.
Komiti ye e tlo gahlana gabedi mo kgweding, gomme Lekgotla
la motse 1ena le tlo ba gotee mo kgweding go f'ihlela gale ka
fetoswa ke yena komiti ye e ngwadilweng. Ma.ina a komiti lia:
(1) Morlna Motodi Bena.rd Sekhukhune member
(2) Mor~na James Ma.bowe Sekhukhune Chairman
(3) Mortna Judah Sekgothe .Sekhukhune member
(4) Mor~na Benjamin M.M. Sek.hune Mongwa.ledi
( 5) Mor~na Gad M.M. Sekhukhune Mothuai Mongwaledi
(6) Morlna Edward M.E. Motubatsi Mot~uli-modu.la-setulo
(7) Mor3na Mahlagaum.e Seraki member
(8) Morena Mamogudi Mapitimetse ?!!8.kgata member
N.B. Bathu~i go Modula-setulo le Mongwaledi:-
(1) Mna. G.M.M. Sekhukhune ke mothusi wa Mongwaledi,
(2) E.M.E. Motubatsi ke mothu~i wa Modu.la-setu.lc.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
793 Kgaoga:eyt> 264 Ks 4 / 12 o
Bafalaledi ka ~lapa le mebine ya bona.
Xe tshwant1e le mekgwa ya mela& ya Sepedi gore baagi kamoka
ba leagelo la Serot~ ba tsebje melok~ le n1ebin8 ya bona. Se ke
go lota teebo ya ditlogolwana go mehla le mabaka. gore bohle ba
tsebe tlhagong ya. me&none ya dilete ph&.tlogong ya btlna.
(a) Lesibe Teresa Maile ke mmina phuthi, o tlile le basadi ba
babedi~ ke Moraka.
(b) Sekwa.za. Josefa M_okwena ke mmina ngwenya, o tlile le mosadi o
tee, ytna ke Lepulana.
(c) Sekhoza Lu.ltase Ma!tlt, o tlile le mosadi o tee, gomm.e ke
Lehlakano (lesegate~be).
(d) Matloope William ~dhlule. 0 tlile & n~ le basadi ba babedi,
ka mmina kgogo.
(e) Seto:folo Teha:bangu,- o na le mosudi o tee, gomme yend. o bina
phepe:ng.
(:f) Khungc:1.uka Al:phe.us Maim.ela, ka m.osad1 o taa, yena. ke mmina
phathi (Mor6ka).
(g) :Mona.m.ola .c.liaee Khumalo le moRa.di o tee, gomme ke mm.ina kw&na.
(h) Maputi Titus Mabelane le mosa.di o tee, ke m.mina. tau.
{ 1) Makgei-w,;\ne Solomon t~:tomboti le biisadi ba ba.bedi, ka mmina.
nkwt.
794 (j) Taabudi Jim Ma.belane le mosadi o tee, ycna ke :mmina tau.
(k) Zuba.nyana William Nk&l~ le mosadi o tee, ke mmina tshwene.
(1) Mabokana Thomas Ngwane (Swaizi) le mosadi o tee, ke mmina nku.
(m) Makola Piet Yo~waane le mosadi o tee, ke m.mina n&~e.
(n) Sephuphisi Simon Ma.thee le mosadi o tee, ke mm.ina tlou.
N.B. "Mm.a.di wa Tha.nuilga ya Mabjana ye a lemog~ ka tlhakomilo gore
kg~r~ ya ba selete ea ba Kgo~ana Ngwanateela Morena aa babina tlou
bao ba falalet~ego fa Naboomkoppies ga se ba ngwadiwa malapa a
b3na mo kgaoganyong ye, eupja ba tsebja bontshi bja. bans. ka
Mohumagadi wa kgoAana ya b5na:- (Mamatimo - Maletime Mor&na).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
794 Ka 1964 go phethegile pale ya malapa aka. fetago maoome a mal'...lano
gomme khudugilo ya bona e ea lebelet~we go gar~ga fa Bogwala.
Set~habana eie ee fl:;!.le.lt:la fa se t~wa Ohrigstad Ga-Mae:pa, ba rakwa
ke makgowa a dip013.aa. ke mela~ ya ~mulfo we. Republiek van Suid
Afrika. Go :;a ku magarti ga. se go tswa.na!
Motna wa Ba-Maep~:
Ba re: "Keba Mortna Maripane a Ma.bokei Lehla-hl~ne a moll&.
E gola ke mmut~wet~i, ga o ea o but§wel~t§e o ~ tim~1 Ke batho
795 ba Maakgetse-m.ogolo, ke ba Lehaa.re le tala "green" la Tshia.ne:
Ba bowa Leriane Mapja a Mo15ta.
Ke ~oratha ka nt~iane :pedi moloi (moloyi) a wela.
Ba bOW!;i Mot..lo.tawaneng wa Saola.
( 0 ne~lwa ke MohUE'3.gadi Jf.tB.matime Mabatsebi Ngwanatsela Morlna).
+Mohumaeadi Maoatsebi o abet~we ma.du.1'5 le kg8ro ya gagwe ka
bodikela-t§atsi bja motse wa :Marota, eupja go na le batho bao ba
it~ego go kwa pha.laleto ya gagwe fano "Naboo:mko:ppiee'' Bogwa~a, ka
gobane le btma bu. bl.! ba r:::i.kwa ke beng ba. dint1.gan.yana 11farms 11 , ba
latlla ph~lalelong gomme le b3na ba abet~we kg~re ya b~na. E!l:pja
ba.tho bake ~e.hlakana-9~le - ke gore ba lemoe;iwa kudu ka. mebo1~18
ya b~na le mebino; ka baka leo ga ba balelwe kgerong ya gagagwe,
aowaal Le bt>na. ba tlo ba le m.otseta goba bateeta ba bt>na kgorong
ya baldna noko Ma.rota; go phethilwe ka lo.bone 4th Murch 1965.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
796 Kgaogaeya 265
Mankgt>kgtJ·th<!lgaui a baloi, tlhath.ollo ya mafofo~van&.
(a) Pu.t§iso gc me.nkgakgothogadi: Naa ke eng bolwetsi bjo le rego
ke mafof'onya.ne, ka gobane mehleng yeno bo tletse gomme bo
atile kudu mo bathong?
Aowaa ng\·:anaka, ga ee bolwotsi, e fo ba didi:-wa ke batho ba
basoro, ba dipelo t~e hupilego bonaba, gomroe ba §elebanya
batho ba gabo bona ka boomo.
(b) Naa ba ba ~eleban;y-a bjang, ka eng se dirago motho goba batho
go tshereo.na?
Hel Baloi ba na le t~~na. diteebja t§a dimakat~e le meh1a1wana.
Go g~na uit~ho~wane t~e khubedu-khubedu, di bit§wago badimc
goba ba-Mongatana. T~ho~wane ye ke y~na e jago nama goba
ditcpo t~a bahu ka mo tlase ga mobu - me.bitleng, gomme t~ona
ke y~na tomet~o e kgolo ye tsenago dikgwaletsong, ke gore
dijong tse tsafelang bl~Ji bu tsona: (1) bjal111a, (2) mafei,
(3) more, (4) meragwana ya go tawakanywa, (5) metagwana le
t~e dingwe t~e fologelang teng ya motho go fihl~la mading.
Bjal.ege, tom~t~o ye ya dija-batho e hlakan,vwa le dikgopamesa
tie ding~e, gomme di t~helelwe t~hwene (eerepja goba sebolaiwa)
ea gagwe, gomme motho yewo a thome go tsheresna ka mokgwanya:n~
wa bolwet~ir.warJ.a, kganthe ke badingwana bale ba fereh1a mmele
wa motehereani gomme di hwe.di t§e m.adulo go moaenywa yo.
( c) Naa niotho wa go tsbereanywa ka. t~a bading\vana a ka alafiwa?
Geo na le mahJ.atse, wa gahlanci- le monna. wa banna. m.an.kgekgt>th&
ka gobane badingwana ba teenego mmeleng wa motehereanywa yo
bjalo ke memoya ye mebe ya badimo ye e phelago sebadimong,
gomm.e ke mo go thata-thata, go e raka fa ngwakong wa bf)na
o mofsa (mufsiaa). Go alaf'a ma.fofonyane go fiti~a go alafa
motho wa legafa "madness", yo a llego nwna. t~a batho; ke ka
baka leo dipetleleng tla bo-Ra.mo~weu ba ea ~itwago kalafo ya
:mafofonyane, eupja go na le kholofedilo go tlo teebja.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
/4i34/120 797 (d) Na.a mosaui ga a loile moruJa k~ mafofonyane o dira bjang
mohlang wa lehu la monna yo wa gagwe?
Hel ngwanaka, sewo ke Tloro kema ya M'am:p~•• Lehu la moloiwa,
ga moya o se wa f~l&la nameng ya mohu, molo1 yoga a tsebile
bagaditiong gobane ba ka mmonela. O letela ge m&ya o felet~e
gomme area "Tlang le mpontiheng, nna ka mono ke silo dilal"
Mokgw&n~ WOO g3na le wona ma.tsatsiug a.no O ea dirwa, ke ka
bdka lewo Thamag~ ya Mabjana e rego: Ke Tloro koma ya Mamp03e
"pr1...-ate secret", ka goba.ne ge mohu a sa tsetla dithoto tse di
a bolabola gomme di re: Kam.a ela y~ rena re wedit~e go:rmne go
tha.tha.swa lesego la a.gee, age~l more-ntswengl, ka. gobane
lehono bo-mohubetlwa.na go thabelwa ga setopo "carcase" se
tla bowela mobunt;.
Jrio~wa wa kal.af'o "medicd.te" ya mafofonyune ke go a :r·d.ka mmeleng
wa motshereanywa ka ditehidi le sedimo aa kgomo, pudi, le ga
e le nk.u gobn se o tlo'go alafiwa ka s5na gc diruiwa t,e, o
~lo iuiswa sona ya ba moilane ma.t~at~i ka.noka a go phela ga
gago lefaAeng. Gomme ge o ka bale pelotswana wa leka go
ilolla. ka go utswa n:ma ya seidiswa aewo wa ja, o tlo kwa
mantaunyana a re go wene: Agaa, lehono re tao bow~l O lle
seil~la sela? Bjalo mafofonyane a boetee gape go wene
ngwako.ng o mufsaa. (moswa) go fih1!la o rebala. mobung.
798 Mafofonyane ke memoya e ditshila. ya bahu ba ditihila, bao ba
se nago madulo goba bokhut~o kuwa gae leagong la badimo.
Motho ga a hNile ka bolNet§ana bja mftfofonyane go lemogiwa ka
go hloki!wa kgt>oga. "coffin" ya letlalf> la seruiwa.; ka mekgwa
ye. Sepedi Kgo~i Mon1amotshe Sekhukhune Morwamotehe ga ee a
bolokwa ka mokgwa wa ltgooga, gomme le tlhobo~a (tlhobosha) ya
kg8ro ga se ya phethwa (6th January, 1965).
Gomme ae se bonagetle aelebaneng sa le§aba l.e fetago dikete
t~e pedi, ke gore y&na Mohumagagi Mankopodi Thulare Sekhukhune
o na le ae a se tsebago m.a.bapi le lehu le la ngwana yo wa
setlhaba sa Thulare. kbohlatse a memoya ye mebe e hl.atswiwa
~a Ebangedi ya Kokgethwa Lukase 8:33.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Xa4J 120 798 (e) Na.a ba.-mongatana ga ba go tseneletse dilaong ba rakiwa bjang
ka eng?
Badingwana ba ge ba ka go hlasela dilaong bo~ego o robetse,
tsoma letsoku "red stone" le kilego la be§wa mollOJ16 gomme o
thale methaJ.adi ka tlaae ga legogwa la gago. Gomme o
putlaga.nye methaladi boka makgwai, o r~bale goba bana ba
r~bale, ka morag~ ga mets~ts& ye lesome ba-mongatana ba tlo
bolla m.oleteng wa bt>ne., ha ka se hlw& ba e-tl.a gape.
(f) A elego ka Sepedi, mohu ga a ntshiwa ka la:,eng go dirwa bja.ng?
0 a tshediswa goba a ~wahliswe lefae • . ,
(g) E le ka baka lang ga a tshedi~wa fa~ le?
Kg~nono ke gore mohlomong mohu yo aka bowa gomm.e ke go mo
gakila tsela goba eefer~ "entrance"·seo a bego a ts~na ka
EJena gomme a e;akan~ge, a gomele marobalong a gagwe.
Bo-rrawesu ga mohu a t~ho~a bana ka lapeng o r~kwa ka dipheko.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
799 )<.34/120
Kgaoga.nyt> 266
Mmilobilwana ga ~o~i Mahle.gau.me Maki:fo.ne 4
Fa JQ;ac,ganyong ye go t~ipiwa ka mo~awane ba Makofane ka. ba
Mm.u~o wo we. "Suid Afrika Republiek", ba. tikologo yg, Sek..'"mkhuneland
"District o:f Lyden.burg".
Ebe e le ka Labone ka di 4th January, 1965 ga sehlophana sa
Makhuduthamaga.na. se be se te:phele kgtmtmwa.na ya. go ·tsatsela kgosi
ya bana gore ba mmolay~ ka baka la go inamela melao ya boipueo
(Bantu Authorities Acts) ya mengwageng ye: 1936-1951 le 1959.
Mmilobilwa.na wo wa. kf»kt>ta ditshitsito, ya ba Il'.pb.e setiya-aeswerwe
(peetlwe,) thaka-tah.oge.ne, ya "Rangers'' ba dikampo tE§a ba "Trust
land",fano Neboomkoppies go be go ile kgo~ana Motodi Benard
Sek:h:.1.kbune Jli'l'orwamotshe le Mogase Stephen Sekhukhune M.orwa.motehe
"rangere" ba Mar·ote Bogwa~a. Bo-Ramoeweu bona ba phath.akgile
bo-musana-kuwe-sebatana ka kwatla.
Ba.tho be go swarwa mohlang owe e bee le :pal?> ye feta.go
masome a ~upago, banna le basadi, gomme go bona.getae gore baeadi
ba swerwe ka paat~hi-ya-mpaapa ka m~tana "bottles".
Setma sa:r.nogologolo sere: "Mola~ wa tswa mo~ate mule.ta re a
iuama"; bjalege rena Bapedi go1•eng ra 1k8altant~ha le go gakwa ke
pu~a ya Thulare ra itira magakwa, aowa.al Ditaba di na le
mo9eeya-lec!.go, mot~ws. dia.tleng t~a Dionna, yena mpholot~anc wa.
seja ka marago - thitelwana ya diotswa, mmamor-~to wa makglswa a
banna, s~ila digoro t~a. mahura, set18la mol?>ra, yf,na kgapjadigadi ,
a jago a phumula. m.olomo a re ka nk~k?>twana ke tlo phorimet~a..
Ga ke tul.tll "smear" fela, ke tlot~a mon.vana "oily."
800 Gae le molab&. wona o tsene na.m.a.ne. lfka. ee phonyokgwe, ke bina
batana ea :mariri, le ge noko o a_pere meotlwo..
Thekgo e ~lo ba lerots~.
Mehleng yeno Mopedi-pedi wa motAe wa Mohlaletse o tlo ithuta
ka. kgonthe-nthe gore setma se sa bo-rrawelu se rego "Lenat.. gale
na nlt?> le nk:o ga e dupe"_ke there~o. Go bonagetse lehono go
Marota-boteng, motee wola wa Sekhukhune II le Leganabatho o
fetogile le~upi "desolation" ka baka la mpholot~ane a go ja ka
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
800 maraga "izibunu".
Ba palet~we Marota ka gobane banna ba e lego: (1) Moruti
Judase Motubatse Kgolane Hlakudi, (2) Motshakane Serisane Chankane,
{3) Mokgomana Judah Pogoti Maredi Masabela ha patilwe ka maong,
ba bjalo ka dipela ka leweng gomme le ytma hlw~i & hla.eJ~la. e sa
fihlelele sekubeng sa leweng.
----... __ ..,_
Peetlw::i.: llol:l.fflo wa k".::u:'U, o :liritwa nt·Re:r.i.i::;, tlhn.banong yJJ. go baka
Fa.atehi: Morepja.r,.a - md.repj9.lla WU. senna wa (la.) r_;o apeza
sebelebele.
Mp,:.utpa: .!3jalwa. bj,.i. sekgowa, bo a.9cw:.:. ka ba.sadi le !:m.:nr..a; bo
nyaretse fan.o Ho_p'3di ka 1921, bo lercogilwe kapewone; ka 1910 e;A.
mu.bu1·u. a a:pea ka dipera~isi le rr.a.hlatE:wa u. th.::~beng.
1~J:a,.rli le l~r.e. letnoku.
mr!elf.! boteheping bjh 1lih1 onoledi.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
801
/<i34/ 120 Kgaogany?, 267
ui nyapolotswe tsa mmolai Luna Monisi ka Mna. Jacob
Mor&wane Mosabane Sekwati.
J8
"Ke tsenetse modirong wa ma:pholi~a "South .ti.f:r·ic~·.n Police" ka
ncwaga na l?,26, ga Komi~inare e le Major D.~. Hunt yu.
Sekhukhunelu.na 'a.l"er...'. 31-t~e ka ngm.i.ga via 1928 go kil-; g~e. ba
gona ,,,onna wa schlt>ln a tsobjugo ka '.'..einu 1 a 1~una Monisi.
J.'rcrrraye f:! be e le Naete :-'"11na ::ro:r.isi; ba be ha ~L.ile fa tlase ga
y.,l::-togu yu thabu ye. Mo:-:on~, ka mosolu wa noka ya Tul,E...tse
"Uteelpoort riv·(:;:r.". Mo~emarwana. yo Naete 'Nighty' e l>e e le
1.;sotni ( lchoau) , a ut~r:ra rli"lq;omo t'1a bb.tho 6.. tfa:m.a a rekiGO..
!,'tokgc~i 1vo. l"·w~.l,la cii tse'l>ong t1ia b~-J.T:::1u~c '"la "Union Goverr.1rre11t 11 , o
ret;O: Kg~kg?rll.£""'m~-niphar,wa! Lehl.1..1.len:a le hul~i-;o .motse le
mets1-.ma. ga lo sv:a.riwe ~ be ~.;1 nta kobong, go se ke: $:,"W&. tlbi>J1.rn.
~o-~1 tt>. Ke t,.e re n~y~~, ba. i;.:goro ya "!'!a tive A.ffairs" ya I'~f;·:.l<1tlou
"~ c1~0,,!l0orr! GP,lUk~ ""OC'.i ticJi" r-1 t~ame re J;huru:p.hut~a m~ ts-lne~
grmime g~ re fihla f'a 1.!ot"enE ra wet~a, r;;. swa::-ws..
Leso_ga~vaTJa 1,, 1~ it~e ga le ti-kw,1 mababedi a ftit~l1.i1li
''handcuff,;" R. rE.:: Dika;o~i, le rong le ~Jwara. rJia kfi! lo no~'H,
kganth& 10 t ... tane yena. o bcJ.1\ile h::.tho "two chi.lrlren" e;a la mo
sv:are? '7-~ ge Surgeant Sw~rt a. tlo$a la r.ative constublo
T·;osabel·11a.ne 5etrmalc ~-;o m·,aru. se;ia.-hanu 9~, el ego nuna Monisi,
got1rnte b::1. tl~m~;~nywa bobodi. Djale "Surgeunt 11 a re: Erien.3 la
:re la~tse IJO le bol..)kilc,;;o b_tho b-~wo; ku ge b:..~ .. rotOl,"c4 th:;l.u.! ya
i:or~n~ 8'0mme ~v hwe"'.;~vk1. m~·.hut.;,.mino, gwa f:s. tiwn gwa tneiv1a.
802 dih.1.~t£Vlfel.:tl.::.. ,.o:i..u11s" toe pedi, tnr;!. l~wa go NGttk.:.i tl))octor" eore
di sin.kiwe c;;orfJ a h<.-1.tho ba ba bolail,~e ~Ob(;l. ba hwilA :iv.1. hfJl,;et~i
gob&. l!li.1.lwet~i. GoI.1J11e oi t~& k.l ~11or~go t?;U mabal<an~rami. re k11ele
gore lenu.b~ lo Luna. 1'fonini o a;,lolctawe tht~pt> "ga:: lt:>w~ 11• Gommc1
ga e 1-a ku go !bete 1-"'tma Monioi b.;;. :-e o teilvrn k ... 1. roc 1~i:r#,an~ o
tsenego n~m&n.e ''tl'iflc-Rtring, '' 1':e gore },_gc,legon.g :ra ba.~e:,yi."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
803 f.a 4 / 12 o
Xgaogany& 268 (Seripa I.)
Haa keng go lumisa (lumilwa)?
Bo-rrawelu bare go na le ditlhatholl& tie pedi elego tla
math&ma:
(l) Go kgemila goba kgem1~6 ya eetla.ng ea ngwaga sa dilemiwa
ma~emong, tea ngwaga o moswa, ke t~e: lerak:a, meebja,-~•ntshwe,
lehea.
(2) Go rutisa mpja go loma motho goba batho, goba go l&ma.tla
DgNana go loma ba ba.ngwe bana. Ditlhathollo tie tharo mabapi
le medira ya t~6na ~idi: tshwene, tau, nltwl.
(a) Leina le tAhwene "infene" ke ka mm.ol&la wa senna, ge
tlhabanong ya marumo ga monna goba banna ba bolaile motho goba
batho bawo elego manaba a bana, bare: 0 teile tihwene goba
ditlhwene. Gomme motho yowe goba batho bawe ba lomiswa ka. kgomogadi
goba dikgomogadi J ka kgomogadi hl&g& ya mogalefi yo mongwe le yo
mongwi.
Seo ke mokgwa le mol~o wa Bapedi ba Thulare, go leboga le go
tiiAa maatla gore bahlabani ba tswtli pele bogaleng bja marwao,
base ke ya ba~maf~ega tlhabanong ka mehla gomme se se dirwa ke
kgosi ka noii selebaneng sa dikgosana "princes" le bakgomana le
aadira kamoka a pul6 ya gagwe.
(b) Tau "lion" ke eebatana se bogale le boloro ka kudu go
motho le go diph&5t31& tia naga, gom:me ge monna a e bolaile
lesolong goba ka mokgoii wa sebatakgomo, le ga e le ka more6, ka
mokgwa wa mola& wa Sepedi monna goba leeogana o lomi~wa ka
kgomogadi goba tswetAi goba namane ya seth&l& ee bapolago gomme
804 le wena mokgwa WO ke wa gore mogalefi yo a tiiseletswe kgalefong
"bravery", gore a se ke a bale boi (boyi) kgahlano go dibatana
tie bjalo lea tau, gomme e le pontAho le go bagw&ra ba gagwe ka
bophara, le go ba bontlha tsela ya senna gomme e be setumo le go
dilete.
(c) Nkw& ke se eengwe sebatana se se lorwana gare ga
dibatanyana t§a mehutana ya dimpja, gomme ebile e na le
borumulane. Ge lesogana goba monna a e bolaile leeolong goba 1ra
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
,,(a 4 I 12 o 30
804 more&, o lomilwa ka ;y&na tekany?» ya go tiya tlhwene le tau, lea
wt>na molal> le mokgwa wa llarota.
{d) TlhathollO ya go ruma, bo-rraweiu ba hlatholotee bare:
Monna ofe le ofe yo aka tso§ago goba tlhablelo ya bonaba motseng
wa .Ma.rota gomme motse wa lasarakana, dihl&g5 t§a batho tea
theog&la bahung ka tire ya gagwe, o ba aolato o lekanego lehu la
sehlogo "cruelty" ka tallt> ya ltgoli ya motse owe.
0 tla bolaiwa, a hlt)ka moseki, a ba madi a. kgatwane ka
mabohlatse awo a lego selebaneng sa mahlt> a selete goba setshaba
sewo. Go kile gwa ba gt>na mo moteeng wa Marota ga go sa a.gilwe
ka Tiate-etadt", ina la gagw& ke Mokgamana Mam.0th.a.me Peetswa
Mampuru, a go fehleletla phapang makgatheng a kgoei Sekhukhune I
le kgoAana Mampuru Sekwati Thulare ka ngwaga wa 1875 ka moraga
ga lehu la KgoAi Sekwat1 I. Yina monna yo a iwahla le Kgolana
Mampuru go fihl&la Kgono ka morage ga teheey-lg& ya motse wa
Me.rota ka ngwaga wa 1877. Eitle ka 1883 gore Mampuru. a swariwa
gomme a fegilwe "gallowed", monna yoga a tennw& ke pulwana ya
804a Kgosi Malekutu, morwa. wa Mampuru Seltwati Thulare, a hlanoglla
seripa sewo sa !&a.rota, a gartga mo§ate - Maroteng ka ngwaga wa
1903.
Ma.aoneaeyi yo a loba. go Vohumagadi Thoromet§ane II ka
morodiye - Kohumagatlana Mante gore e be yo mongw& wa basadi ba
Kgoli Sekhukhune II, gomme seloba sa hl?>g& ya motho sa. amogelwa1
aothepa yoke y&na mmago Moelhla Sekhulthune, ke ylna motlogolo wa
Mokg~mana Mamothame Peetswa Mampuru.
(e) Ka mo dikolong baru.tili "teachers" ba rutila bane. palt
ye nngw& yewo Maisimane ba rego ke "division", gomme y~na ke gore
go arollla goba go abaganya, go:mme seabagaeywa ke "dividend"'
seabaganyi ke "divisor", gomme seab&lwa ke "quotation". Bjale se
ka §alago goba ga go §ale sela e be "remainder" goba too "zero".
Kehle!J8 yeno {1958-1965) motse wa Marota - Mohlaletse o na
le w&na mantiu akhwe a m.anl gomme tlhatholl6 ya wOna lia:
I {l) Mogohlaa - "dividend"
(2) Hlame - "divisor"
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
804a
X34/t20 (3) Mogolodi - "quotation"
(4) Phiri - '*remainder".
Bjaleg&, morut1Ai wa pale ye ke m.ang? Ge palo ye e sita
baithuti, morut111 o ewanetse go hlatholl&la diithuti, gomme a
ba ne&lg molaetio "simplification".
:Mogwahl&, a nke o ti.ye kgomo lenaka malebana le babaki ba
motse wo wa Sekhukhune II le Leganabatho.
Aowaal Phethedi Thulare Sekhukhune le Mankopodi Thulare ga se
batho ba ka fiwago naga ka tlase ga Mm.ulo wo wa Republiek van
Suid Afrika, nnangl Ma.baka "reasons" Aia: (1) Ke bOna dikltapele
805 le bo-banna bo-mokltl ba go fehl!l!la mpherefere wa 1957-1958.
Ka gobane Mmu.~o wo ga o ka ba lo:mi§a, gomme ba gann& boipuAo
"Bantu Authorities Act of 1952", naa m.ago~i le dilete ba tlo reng
go MmuAo wo?
Ge eba Mmuso o ka ba dira bagalefi, dihl.aga t§a banna bale ba
theogetsego mobung ga ba bow&, gomme le wana malapa ale a go
tehumiwa ka moll~ a teo§wl. Gona ba ka fiwa naga yewo ya go
lomiawa, eupja ma.goli le dit~haba ba amoget~e bo1pu§o ba tlo bea
diatla phatleng, bahl6logad1 le dit~huwa.na le batshum~lwa ba
ithwala megona ba rea jool ra lahl&ga joo1 ra hwll&laal
Mm.u§t> ga o hlakudis~, e ee ke ya ba ye-ti§hupja-gt>l&la, tla
dina.ka di gobat~ane, aowaal Gao nam.ole hl6lt>-moll~, go ee ke
gwa ba kgahli~a go ba merafO ye e lego kantll go Republiek ye ya
Afrika Borwa; a go se ke ~vVa. ph~thtga seema ea Ma.iaimane ee rego:
"David and rule." Mong wa setshaba sa Bopedi o flu.ere, e lego
Kgoli Sekhukhune wa Bobadi, gomme lehono go ~et~e bo-mpholotlane
ba maja ka leleme, bo-thitelwana lehaano, barego Morena, fofaa
nna ke nnosi. Ngwana Morwamot~he o dirisane le Mm.us~ wa
11 Republiek I; Union Government" (1910-1943) ka boikokobetao
ditirong le melaon.g go babusi~i bohle ba bego ba rom~lwa mo
SekhukhunelQ?ld area. Ka go rum~i~la ke re Republiek lI ye e
n1ehile" go fitisa Republiek l ya 1658.
+ Lehile ke lent§u la Mapa.ye, ke gore botelele goba phagamo -
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
806
807
K34/120 Jtgaogany~ 269 (Ser1pa II.)
A di reng tla Marota Mohlaletee "Paradys?•
iCa letaatAi la. 16 Ferekgong "March" 1965, ta kgorong ya
bakhutsi ba ~osana Motodi "Benard" Sekhukhune gu be go etetAe
bakg~ma.na ''Officials" bli babe di ba. "Bantu Affairs Department"
ya Sekh.ukhuneland •area•.
Dabe ba tlile ka tseb1sa :m&.ba~i le go se kwane ga leag&
~gareng ga Kgo~ana l'hethedi Thu.la.re le Mohumagadi l.rankopodi
Thula.re, gortt motE6 wa Ma.rota - Mohl.aletet, o boemong bja diphatlo
tie pedi.
Bjalegl Phethedi o k:gcpet~e madulo a go aga motee, gaI!lllleg&
le balatedi ba gagwe, gomme kgopolo ya Mmu~6 e akantse muruping
a J.\.gosi Kotole Hahl.s.gane Ma.tlala, goba marupeng a Kgosi Frank
Shikwane Maserumu.le Matlala, gomme kak:SD¥b ye gs. se ya dir&ga;
na.a lena le gopola bjang?
Bann.a. ba kgbrb ya Mma.~akwane ba swa.ile ka gore: Eel,
Phethedi ga a fiwe madulb ge a ikga:f'&la ka tlase ga ta~lO!lb ya
"Bantu Authorities Acts;" gomme lvfmu~?> nke o mo hlt>k6m&l~ kudukudu,
ke moradiya gomme ebile ke y~na a go ferekanya motse wa KgoAi
Sekhukhune II, gomme .hlaee "speck" ya gotelet~a metee le metsana
ka bophara mo Bopedi (1957-1965). Gom.~e le matsatsing ario bathv
ba sa fele ba ngangabet~e go gana mola~ wa Mmu§a wo wa "Republiek
II ,ran Suid Afrika." Lentlu le •noipul~ •, go riano Mortna Venter,
gale sa dirilwa, go diri~wa la PuA~ ya Set§haba "Tribal
Authorities".
E tlo bake bu.lo (kehulo ?) ye kgolo go Morina Phethedi
Thulare le balatedi ba gagw~ ge M:mu§~ o ka ba f~ segolana fawo
Marulaneng; mohlomong phatane e tlo kg&ola, med.:tmo ya rt>bala.
+Hl.&k~m~1a, boipnAo (ho~~n~~, kP- l~nt~u le legry1o ke 1':u.d~, ga ae la lebana rena mehleng yeno; ka Seisimane k~ gore Self-Govennment. Na.a motho-moeo rt ka ipu~a bjarig a ee a be. !e teeb& "knowledge" ya mabohlale a go itirila tea 111.8.d.tla a boip~lo, goba sewo makgowa a lego sana mehleng yeno? (1900-1965). See kabago tlhahl6 ya mohola mo Afrika ga a fihle aeremong ea thut~ yeo aka kgt,nago go likara bo1pu~o. Ga e~ita le yena "Democracy Government" e tlo agiwa ka bothata goba menyaga-nyaga e kwesiAwa ka gare ga metee ya mono Bopedi. ~ona-kgolo ~ano ga Sekhukhu.ne, go sa tsom~ga kekelet~o ya dikolo tsa thuto e phagamilego "Secondary Schools" ka bohlabelatsatsi le ka bodikela-tsatsi; gona nthwese le nthole di tlo ba bohwefe go metse megolo le metse-menyane.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
/3 4 / 12 0 807 0 ngangabet~e r,entle-labo-Lek.golanE', ga a. rate go kwa. eelo
go dikelet§o ti§a kg3rti ya Ma.rota a Bogwa~u (24/3/65). "N~e
ya pholwana ea apea," go riano monna wa boswa.neng. (wa
bogologolo).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
100.3
808
/\34/120 Xgaoga,ny-1> 270
Leloko la Kgoli Mohube Moukangwe ke lefe?
(Seripa I.)
Mo metseng kam.oka ya ba-Noko go na·1e dik:gar& tse bitswago
gore ke kg&re ya ga Phala. Naa leina le le tlwa kae, le supang?
Bo-rrawe§u bare mehleng ya pu~o ya Kgo~i Morwamotehe I
(Maphutha-ditshaba) go kile gwa rapiwa leeola la go bolaya
diph6&f&la, gomme eitAe g~na mowe leeolong leo gwa bolawa phala
goba diphala, gomm.e eit§e ga lesolo le gorogile bosegong bjowe
ka kgorong ya mokgwlabjwe, gwa belegwa ngwana wa mosemanyana.
Bjalege, leeeanyana 16 la beeletlwa leina 16 la Ph.ala, gomme la
tsebja ka mokgwa le mola& wa go r&la maina a bogolo. Gorn.me eit~e
mohlong wola go r!lwa maina ke ge ngwana yo a kglngwa ka sebete
ea kgomo le go plhwelwa ka bjalwa phatleng le phogong ka la Phala.
Yare gore leeogana le a nyet§e basadi, kg&r~ ya gagwl ya
taebja gore ke ka ga Phala go fihl~la le mehleng yeno.
Kgara ye ya morwa wa Kgo§i Thaga-e-tala Mohube-a-Seopela e
1cgara tAe tharo, ke gore:
(a) Phal.a, yo mogolo: Ntshwane Magahl& Phala (1921),
(b) Letsiri, monyanana: 'Malapeng Letsiri Phala (1921),
(c) Rantobeng, kgorulane: Kgetshepe Ramalau Phala (1921).
Gape-gape mabapi go mokgwana wa t§e dingwe dipapadi wa tsa ka?!l.8
ya Ma.rota pulamadibogo ke: (d) Nt~ana, (e) Moukangwe/Magabeng,
809 (f) Phala, gomme moraga go ts&na Semo~ata, go latele malata le
malatana, gomme m.afelelong e be bafalaledi. Phala ke leina la
ph&af~la ya mohutana wa dipudi, mmala wa yana e bohulwane. bja
bong&l~, eupja t~a ditshadi ke dithulwana - tea dipholwana di na
le dina.lta.
MokgOmana yo Phala la metlae bare: Phala-m.atata a Ma.-llega:
o tata a ll&ga, a tatela kgoli Tshwaane.
Kgara ye ya ga Phala, batho ba go nyalana se-eng ea bona
ltudu-kudu go akanya lelatano; wa ramogolo wa rangwane, wa malome
le wa rakgadi, gomme mokgwana wa b5na ba na le dintwana ga ba
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
~34/120 809 nwele ba tagilwe, ke ka baka lewo Kgo§i Thulare I a itsego a re:
"Gose ke gwa tli~wa melatwana ya dintwa.na t~a ba Phala fa kgorong
ya Karota; b&na ba ikahlole ka bobona".
Xa tael& 7eo ya Sepi tla-'Ma.ngana go ea. :f'o ba ka wt>na molcgwa,
wo, go :f'ihlila pulong ya Kgo§i Sekhukhune II le go morwaye
Morwamotshe Washington Sekhukhune (1858-1958). Melato ya kgar& ya ga Phala go be go ka tlilwa ye:- (a) tlhalan&, (b) bohodu,
(c) polayan&, (d) bohlala.
810 {g) Dikgara tee hu.:f'ilego Maroteng (Mohlaletse) §idi:-
(1) Madikweng, (2) NtAana, (3) Mogoru, (4) Moganedi,
(5) Mokgwat§a.na, (6) Malemeng, (7) Magabeng, (8) Makgeru.
Bjalege, le mehleng yeno motse goba leag& la Ma.rota le sa
fele le ru.tliga. Kgo§ana Jlotodi "Bena.rd" Sekhukhune le bo-morwa
rragwt le balatedi ba tiwelego dikgorong tie:-
(a) Matubeng a Sekhukhune II ka ngwaga wa 1958.
(b) Matubeng a Sekhukhune I ka ngwaga wa 1958.
(c) Makweng a Morwa.motshe II ka ngwaga wa 1958.
(d) Mabja.neng a Sekwati I ka ngwaga wa 1958.
( e) Makgata le Mabogwana le Mapiteing ka ·ngwaga wa 1958.
Gomme ga e le mager& a tiwelego le kgolana Phethedi Thulare
Sekhukhune a sa beilwe molatt5a (1965) fa Ma.rulaneng, maropeng a
Kgo§i Kotole (Mokgoml) Rahlagane Matlal.a.
+ ollb go mantAu a: (a) phala - ke leina la phabf&lb gobs go p[lf;ia b,ci ba.ngwe ka tirwana, (b) go .phothoganya eelogiwa, (c) Mallega: go loia ka boAaedi, go se tiil& go kgomaganya, ya1g0
1 kgonanaganya ld) llega: go palllwa go dira bothakga go se og wa oba.thulelo~ ya ngwakb ka bjang "grass", (e) matata, dikenywa
t§e sa b~tlwago: go loga ka boradia, go tataalga goba mosetsebi, go leye-leya selogiwa, (f) Mont~hwaana: kg&ra ya Phala ya ditshejana ka botagwana.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
].003
811 Kgaoga.nyo 271
Maropi le marotswana a Marota (1600-1965).
Mo ThaPga ya Mabjana e hweditAe mok&l&la wa fawe Bapedi ba
kilego ba aga. ntahe mehleng ya kgale go fihl&la le mehleng yeno,
gomme maropi a b~na go phatlogeng ba bena kuwa Bokgatla ba
thondle go thellga leag& fa khwiting ya noka ya Tubatse fel& fa:
(a) Bogwa~a "Naboomkoppies".
(b) Le mola gwa go agwa Manonk:e - As.pies doorndraai. Monna. wa ga
Kwampe, ke gore Lekwapa gomme fawe ntahe ke mowe makgema a
ga Kr>mane a go bolaya Kgo~i Mohube, morwa wa Moukangwe.
(c) Mogokgomeng (Mokor&rwane) "Steelpoort-etation", felo fa ba
dut~e go tloga ka (1600-1835) gomme g~na fake Impi ya
Motsilikatse ya go tshitlanya boik~tl~ bja Marota ka. ngwaga
wa 1835.
(d) Phalaltle ya KgoAi Mmat§haka gena ga ba du.la sela, babe ba
hlabile thedi meeyaga ye mene f&la (1836-1840).
(e) Mo Phiring ga 1/1"..asemola ba tshoramile ka 1841-1852.
(f) T§ate (Thaba-Lee~go-Moe&ga) "Mountain of laughing or snuffing
ground tobacco by skin," (1853-1877).
(g) Kgono "Brakf'ontein Nebo area" (1878-1889).
(h) Tsw!ll "Grootvy-genboom/!hornhill", (1881-1883).
(1) Mosehleng "Geeneinde" (1884-1894). 'f t
{j) Mohla.letse "Par&dys/Strafland" (1895-1965).
Gomme le nankhono go sa agilwe, f~la ka. baka. la mpherefiAana
wa Kgo~ana Moalhla Sekhukhune Morwa.motshe go fihlllla le wo wa.
812 Kgosana Phethedi Thulare Sekhukhune le Mohumagadi (Seantla)
Me.nkopodi Thulare, ga go tsefe sele molate wa Ma.rota, pitla e
fehliwa e sa bela, ~inaka di gakile bakuduwetsi (baletii) ba
t~~na. Go phethegile seilma. ea bo-rrawesu se rego "~aku la hl?>ka
thoblla !i:u mojano.n Kgoli Sekhukhune II o boletse a. re: Basaa,
mohlang ke hwilego, naga ye e tlo fetoga letheledi, le tlo re ka
re kgwa-kgwari-kgwar1, gwa se ke gwa kganlga selol Lehono (1958-
1965) motse wola wa mo§ate wa Marota o tAwele diripana t~e tharo:-
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
812 (I) Wa Mohumagadi Mankopodi Thule.re, ~a 4 / 12 o
(II) Wa Kgosuna Motodi "Bena.rd" Sekhukhune sa Morwamotshe wa
bobed.i.
(III) Wa Kgoia.na. Phethedi "Auth" Thulare wa Sekhukhune sa. bobedi.
N.B. Ditemo~o go mant~u a:-
(a) Bogwasa: ke leina la tho.ba; gwala go teyateye mabele goba
leotja gale sa teefe.
(b) Manonke: leina la motho, eupja ke ge a re tlang kamoka,
gomme ge a riano a napa a bitswa Ma.nonke.
(c) Lekwa.pa: ka Sepedi ke sekgabe, ke leina la ba.na ba Kwampe -
Matshaka.ne: Makwapa. e kile ya ba. setsha.ba ee ee mautla meh.leng
ya bogologolo. (Bana go (OT) Bafilisita "Gaza".)
(e) Mmatshaka.: ke kgoli ya Ba.tl&kwa kuwa kgaufsi le noka ya
Mononong "Ilwaarsrivier."
(f) Mogokgomeng (Mokor~wo.ne) ke maropeng a kgosi Morwamotshe I.
Thule.re I go senyegile ka 1835.
(g) ~aku: ke lein~, eupja lea se~ma ke motse goba leaga.
(h) Mojano: mpherefere, go hl3yana, go hloka khut~r>.
(1) Kgolana: "Prince", morwa wa kgo~i. goba barwa ba bogoiing.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
813
Xa4/ 120
Naboomkoppiea,
Mohunu.t£,;a ii .~it.mkopodi T!.1ulare, Mohla1etse, P/Bag 1015, Pietersburg, N.?vl.
hhJ.ako a Phaahle,
c/o Sekuku.ni Cash Store,
P.O. Box 60, Penge,
via Lydenburg.
20th April, 1965.
N-na ::Eidward Morewane Edumand wa Sekgotha sa Motubatsi ke go
ngwallla l)e..m.pi~ana ye gore e be oohlatse le kuwa badimong. Ke
re go wene Mahlako a Phaahle, mogwahl~ nke o sekegele tslbl le
mogopola ka ngwana yo Rein Thulare, o se ke wa mo papatlet~a ka
mowe lapeng, mo romlll eekolong go phltha J.C. gom.me ka. kudu-kudu
a ye ka kuwa Kholetihing ka Arabie, mowe a tlo'go rutwa tlhaologany~
ya mela~ ya Mmu~o wa Republiek ya Borwa bja Afrika le tsebo ya
pus3 ya setshaba goba ditshaba.
Wene o se ke wa hlahela ngwana yeo· lefsifsing ka mekgwana ya
Sepedi, Wene o rata go kgelo§a le go lahlegedi~a le go mo hlokisa
mahl.a:tse le tshegofatst> go tilodimo le go batho lefaseng lekhwi.
Wene o senyeditAe yo le motse wa Kgo§i Sekhukhune le Leganabatho.
Ge wene o pal&lwa ke go mo ila, mo romll~ go 0 .Bantu Affairs
Commissioner" go ipola-bol&la ka noii, ge a sa rata thut& le go
tlo hula motho.
Ma.hlako a Phaahle, nkarabe lea bjak&,
E.M.E. Motubatsi.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
814
815
/(34/120 Kgaogaeyt> 272
~a dibeg~la tea me~ate ya Sepedi le maina dintweng.
?i~o kg&.Oc;/'i.n.yon.g ye go tlo hlt~thollw~t le gc- rathe.'.!1,1 ... v~ lta
botlalt> d~,bog'elt t~o. segora k6. setsha.ba ee agetset;o kgosi 2;oba
(a) lta. er:bego su. 'bjalwa 11 bP-~r" ke m.oJ.ati le mokgwa wa Sepedi gore
laps. 1 e lell£we le 1.ene;wP. ga le h.lc•tliltt nequeezing" b;jc.lwa. le
ka. la::?enr; la IlohuD.ll.~d.d.i wa. keomo tsa mvl~;obo gcrme tire 7e
ke ya kalamblt; e;c mohlomon.g go ka iiregu bo:5Ltla goba
m.phu.refi~1;!..&"la lw. muwe lapeng lewe, gore kgolii goba letlatswa
le be boLlatse le go set:.eletss. modirelwu kotei yewo.
Ga e 1H mo~tu. wn St;b(:~<i :::a monyar211T., aena se futu \ta Bl;}beg&l?,
sa bjalw&. bja. "J.,hatikoto - thekifc,, gomme ka lnidu g&. e be
·tckanyo ya "5-i- g~llons". Ku n~ttagt;:. via 1695 tohu.mugc.di
Th.o:r·om.etlnne II a fokotsa. thekiso ya bjah1a y aba "li gallons",
gore e r!kw! ka •1t.:l.en, abut - 10 cent, 0 ele ku buka lt.
tlheJ.ee,ndi. le 6.i tohuv,ur..yc.r.tu - rr.ehlc•nf; ya c1i tlc.la. t!.o. r:..ohlopi •
(b) Ya. lehlt:1.ko:ci: Nau keng lehl.ultori? Lehle.kori ke sE'abu goba
eeabtla sa oitsh•Nar.1elu, ke dikgcpo tae pcdi le soripo..ne. (2i-)
tue :c-a.tl:.ilv1ego go kgomo efe lf.: cfc ye hlubet~ncgu no1wr~.nya.
gobu. cegoro le yt;. mtithabo mal~pE.ng. GoirJne gu o le kgomo ye.
t;o sit~ga goba E;O h\!Ua ku 'bolv,c,tli ft.no mooate v;a. Mr.trctc.mg
lchla.kor.i ga le isiwt-i I:J.oifo.tu, ruos&te:: go le~Ye. l& kgo];lC ya go
tlhubJa fela.
(c) i.:oota - "Bcthokgct1: Na.a ke selt mang w.oota?
Moota ke tl5hemo ye }Q;olo ya lapa la bor·!ne. bja Sepedi, m.ebleng
yeno e lengwa ke b&.nru.i. lu. :pholc, le dipanye.na. tsa. dipbktlo,
gommc e 1£ gor£ mehleng ya k.gale e be e lene.\·a ke mephath&
1a basadi k:a go hlatlamana ga bona, gonune go lemiwa ka megoma
7a mats&go, Mab&ll a hlagolwa le go thenwa le go folwa ka
b&na basadi ba motee owe. Tshemo ye e na le molat wo boima
go :mangle :mang yo aka hlokegago modirong - monna goba
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
K.34/120 815- 1r.oaa.di, g-3 a ka. dira kd. boom.o gi,ba r40.rebana t;omme o tlo hulwa
goba go senyetswa le.pa gob:i :JW.lapa; monna a ·be to:to ya mmu.wa.
Mohlok3~3 wa tshemo ye ke wa ph~p~ ya kg3ra ya borem;. le go
hlakodisa ba._p~te6i le badapa.ragi leagon5 la Serota..
( d) LehwiJlii .keug? aowaa.1 • ldhwi•ti .ke aoi•ipana sa naga i;emelong
gooa le1nka:1t1. lewQ .kgosi ya ~el~te a 1~ kgetesego goba a le
bolok.st:ll;igo mo::wey-~ (l')i)cl. barwaye go tlo bli masemo a. basad.i
ba bcua ka mehld-lJYWla•
( e) Batsl3t~ • 0Q1,seta, mo·taeta: Le kt; ntsu .lE:! tee, iaupJa le ka
hla.thollwa lea. Popo-puo "gr-c.1mmaticu.l ''. Mots~ta ka Sero·ta
(Pcdi) k~ :u11)tho yo a kgerthilwego go gorosa melato ya selete
goba mo·tse goba ~otsaru:.i. owe e lego mota~t~di go wona, ke
gore dipegelo taa mathakga le ts~ bosu.la; le ga e le
di tsheldso ~orang ya BapeJi ua ]~h'1lare.
Uaa mo·i..ho yo o ::i. kg~thwa. gobt-1 o tawaletswe ·ooi;seta? .a.owaal
:.Ootseta ga bo ts,1alelwet kgoro efe le efe itiax·o·teng ~
kget.hetuwe motse gob& met!le yeo e taatelugo go:mme g~na ka
m.o gare ga. kgo!·o go be lb monna yo a kget.l'.dlwego ke lekgotla
la keo,co y~ i:Joi-.r.nd, le 11ihlogo gore: Ii0.i.tgcm1a.na Mogase idotubatse
Sakw.sti e ve mots eta ·,,-a mo ~a& w~ Se:togole Kauu lvfaitgeru.
Gcmm.tt ka maba.ka ga kgt»r?> ya lkk~eru e ka belaela botaetiedi
bja kgoro y~ Manale:.ag, ~ ka foe hlanogela gorame ya ik6~th~la
( tekg~thOl~) mo e ka kgouisegago; ge.>bane Mokgomaua Setlamu1·ag3
Pharane ?dampuru. o hlanogetse kgoro ya ~bjana, o ~wahl.etae ka
Matub~ng a Sek:hukhun~ II ka ngwag3 wa 1947.
(f) Dikotope: Ga bo-rra.weau bare laodisetsa ka Dikotope bare e
bee le mogolwane wa Kgo~i Sapitle-aa-Manga.na gomm& a oolawa
ke yena Sepitie. Gomme gore taodiaa ye ke thereAo go b5nagala
ka kgati ya leloko la gugwe fa Marote118, eupja. mehleng yeno
kgoro ya 11a Dikotope e hufile ka ngw&.ga wa 1~28, ke gore ba
ba Ntsana.
(g) Ka mephath~ ya banna le baeadi, ga eke e gobana, aowaat
Banna gee re ga ba iphedit§e bogwera. e be gana mathuma~a a
ba hlap&lago lerole, gomme moropa o lla pidi-pidi. Le gona
maina a meroto ga a ewane, mohlomong wa banna o ka rtlwa
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
xa4/120 816 Dihlwantswaneng (Makgola a Tsate) gom:me bagwtra ba b3na ya ba
817
Mapoga a Dithaga, gomme kuwa gae (gaye) Tubatse e bee le moroto
wa Thaga-ye-tala Mohube a Seopgla.
Moholanyana wa meroto e fo ba pelo-therinyana ya go taeba
gore ngwana sema.nye-manye o ilea bellgwa ga go bolla mphath& wa
Mankwe a ltgo§i goba kgoAana Mabowe Sekhukhune Sekwati ea
Thulare I, bjalege go hlakomelwe gore ke menyaga ye mekae go
tloga f'awe.
(h) Maina a dintweng le bogale ntweng ya marumo:
( i) Mapbereke
(1:i.) Mak~r&ganye
(iii) Mmatu:medi kamoka ke 1'o·tuoatse.
(iv) Moaehle
(v) Kg?Jrf>
(vi) Bokgoblla
( i) Padima
(ii) Sef~ane
(iii) Nk.,, &ma.a 0£d.na.
(iv) Ph.oJ.o·t~.l.ma tladi
( v) Ra.ma·abe-a-dil~pe
(1) Thulare - leina ke Sepitle - Sepitla.mangana.
(ii) Sekwati - leina ke Ra9ipilo.
(iii) Vasile - leina ke Sekhukhune - Sekukuni.
(iv) Maphuthe - leina ke Morwamotshe.
(v) 'Mmalakwane - leina ke Motodi.
(vi) Lerutla - leina ke Leseilane - Phaswane.
(vii) Morwammatlou - leina ke Kgolane.
(viii) Sebatana - leina ke Kgagudi
(ix) Sam.akgalwa - leina ke Sekgothe.
(x) Morammakubu - leina ke Mogase.
(xi) Lentle - leina ke Phethedi.
{xii) Hlako - leina ke Kg!tsh~pl.
(xiii) MorvJantlole - leina ke Sebasg.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
817 (xiv)
(xv)
(xvi}
(xvii)
(:xviii)
{xix)
(xx)
(xxi)
(xxii)
(xxiii)
(xxiv)
(xrv)
Xa 4 I 1 '2 o The:D3ane - leina ke Malekutu.
Lehlok:wane - leina ke Tswaled1.
Direng - leina ke SegopotAe.
Dikgantheng - leina ke Nyaku,.
Kgokong - leina ke Ma~upjwe.
Mago§olle - leina ke Kgoloko.
Morwamaditau - leina ke Kgobalale.
Malapeng - l.eina ke Mamosat§ane.
Kgomohlabana - leina ke Sepadt.
Tlhakwaeyane - leina. ke Nkopodi.
Ra.m.orok~ - leina ke Nl<!:opodi.
Masenyeletfe - leina ke Potlake.
(xxvi) Tauejakgomo - leina ke Mabatane.
(xxvii) Kget~a - leina ke Mahlagaume.
(xxviii) Morwamanku - leina ke Kgoput~o.
818 (ni~) Mpuru - leina ke Makopole.
(xxx) Bohlolo-bja-Tubatse - leina ke Matsebe.
(xxxi) Majadit~hukudu - leina ke Moruthanyane.
(xxx:l.1) Ntlotlopane o. dire. tsa Mohube.;.. leina ke
Morwamohube.
(xxxiii) Senkgad.ikgomo - leina ke Mapit1met§e.
Senkgadikgomo - leina ke Magokg~.
(xxxiv) Mankikitile - leina ke Moruthane.
(xxxv) Masethokgweng - le.inu ke Setlamorcl.g?>.
(xxxvi) Tsepu - leina ke Maf'~f&.
(xxxvii) Malesiba - leina ke Maphakgl.
(:xxxviii)Lethamaga - leina ke Ts~k~.
(xxxj_x) Sejanoko - leina ke Sekokobale.
(XL) Lelau - leina ke Ngwanatsomane.
(XLI) Dinkwanyane - leina ke Kg3lema.
(XLII) Ihl61ehubedu - leina ke Mo§abane.
(XLIII)
(llIV)
(XLV)
(XLVI)
Kgotong-a-dira - leina ke Selwakgotong.
Thuri (Thuuri) - leina ke SegWarihle.
Sogola-Mangana - leina ke Ramphelane.
Morwantlole - leina ke Seraki.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
818 xa4/120
(XLVII) Xopi - leina ke Moleke.
(XLVIII) .Diba·botala - leina ke Bodibe~.
(XLIX) Maretele - leina ke Mokgoner48.
(~) Leponyane - leina ke Sepobe.
(LI) Mokitlana-t~atsi - leina ke Thipa.
(LII)
(LII!)
(LIV)
Lekgau - leina ke Molomo.
WJB.kubu - leina ke RamotAatsi.
Mathibathi - leina ke Thibane.
N.B. - Hlokom~lH:-
Ma.Lu >.1 :rr.;;.:.ng1ve E:.O a. nG no.go d.itlht1tholJ.a ta~ bocale bja
mar-umong goba tlhah-:;,.ngori..g a swel~ ka 1958 kc.
819 Makhud~tthn.:7"age .. na. n. mpher£fi1~a ':78. go d1rwn. ke: Kgo~anu Mosihli
Sekhukhuue oa Mor.ro.:rotohe II la l!ohur.it:tgedi (Ses.ntlo) Ifa.nkopodi
Tht1-lare.
Thwnaga ya Mabjana e eyaditse go gopoltlwa ~g5n8l~le lea ba
mehla yeno le ye e tlago, ka baka lewo e filo ngwala botulo
akhwe:-
(1) Kaou, (2) Magomarlle, (3) Tshelane, (4) Sikwane, (5) Phathudi,
(6) Ma.goma.r~lt, (7) Mogaramedi, (8) Tenyane, (9) Kopjane,
(10) Marisane, (11) Mampuru, (12) Ntobeng, (13) Molohla...YJYi,
(14) Lekalanke, (15) Peetewa, (16) Mojaludi, (17) Rantobeng,
(18) Ramotef~ne, (19) Mampahwe, (20) Kgotwane, {21) Kgwale,
(22) Nthepeng, (23) Marutlwe, (24) Set§akadume, (25) Morwwnagane,
(26) Ma.kuduwele,. (27) Mpuieng, (28) Phaf1:1ne, (29) Kge.wane,
(30) Kgwerane, (31) Ma.sipa, (32) Ralekwe, (33) Mahubahube,
(34) Masehube, (35) Magalaweng, (36) Mokgabudi, (37) Molatany.ane,
(38) Mol~bane, (39) ?falegodi, (40) Makofane, (41) Matsabole,
{42) Molebeledi, (43) Mankgwanyane, (44) Kgaditse,
{45) Sekgankgetse, (46) Mag6hla, {47) Maphoto, (48) Mokiri,
(49) Mainangwane, (50) Dikgape, (51) Sekiritle, (56) Tauatona,
(57) Setsw&k&, (58) Mogolobaneng, (59) Mabidibidi, (60) Moditi,
(61) Mamoe;t>gaba, (62) Serolo, (63) Moepadira, (64) Mohube,
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
100.3
xa 4 / t2 o 819 (65) Maotwane, (66) Sebope, (67) ':Makwatanyane, (68) Koma.ne,
(69) Sedile, (70) Malekaleke, ('11) Rahlolo), (72) Selai,
(73) Hlaku.di, (74) Mpjamaleka, (75) Nthatisane, (76) Sehulela,
(77) Mate.be, (78) Thopa, (79) Selatole, (80) Letshela,
(61) Ramonku.ng, {82) Legaudiee, (83} Ramahudu, (84) Lep&na,
(85) Ra.mahlodi t (86) Morwamakoti, ( 87) Ma.legodi, (88) Ramoeedi,
(89) Maamang, (90) Paadi, (91) Segolokwane, (92) Ma.madiae,
(93) Motl&kwe, (94) Molebaleng, {95) Sepek&, (96) wraloro,
(97) Seswayi, (98) Nyehlane, (99) Nki·te, (100) Ma.dithakadu,
(101) Badje, (102)
(105) Phale, (106)
(109) !'alekat~m?>,
(113) Sekgweng.
Nkopeleng, {103) Lekwankwa, (104) Lekgalake,
Pogoti, (107) Thabi, (108) Segokodi, . {110) Kgabe, (111) Mpjane, (112) Mame·tee,
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
820
J<.34} 120 Kgaoga.nyo 273
Kg~ro ya ~orwamotshe II M.akweng, le m.aina a basadi ba
gagwe • Matobole
Mpetse III
Maakopi VI -
Maabuke I
. ----.,~ ..... ·---~--""'"·•·-. X Maarakgudi
I Mamarothi
,XIII Mamosiane
. XIV Maakgotlele
XVI Rantobeng II Mputle Maakganke
Fa sedikudikung ee go laet~ws. leagll~ al basadi ba Kgo~i
Morwamotshe wa bobedi, tatago Sekhukhune ea bobedi, ka go
lat~lana. gli bona mabapi le mekgwa ya Sepedi. Go thema ka pala
ntowe go fihlela ka pale ya lesome le met~e e seswai (18), gomme
maina. a:- (a) Makgobokele, ( b) ?,!!'anyaku ga a ba le pal?> fa
sedikudikung ka mabaka a diantla
(I) Thorometsane, :mm.ago Sekhukhune II o tlile seantlo
(seyantlo) sa Makgobokele. (II) Motobole o tliJ.e seantlo sa
Manyaku, morwedi wa Kgo~i Legadima.ne Mampuru wa babina noko ba ~
Ma6 u~ala (Makga.kala).. (III) Mpet§e ke morwedi wa Kgo~i Tsh~lane !
wu Nk:adim~ug wa. mmina tau. (IV) Mahlodi ke morwetii wa Mokg?,mana
Sebas~ wa ga Mokgwat~ana wa babina pshiri (phiri). (V) Mareketle
ke morwedi wa Kgosana Kgoloko Sekwati sa Thulare I, gomme o kile
821 a ewar~la Ma.rota sedulo sa bor~na bja Bapedi (1888-1893); go
hl~ka mahlatee ga Marota, lehung la gagwe gwa teoga mpherefere,
go:mme gwa r~lwana maina a: Maune le mekat~la ka ngwaga wa 1894.
(V) Makop1., morwedi wa MaJ!upjwe Sekwati ea Thule.re I wa mmina
noko. {VII) Digoke, mor.vedi wa Motubatse, morwa Sekwati I.
(VIII) :Mapitsi, morwedi wa Mor~wane {Nkwemasogana). (IX) Mabuke
morwedi wa kgosi Mankopane I wa mmina tau. (X) Marakgu.di, morwedi
wa Kgo§i Maaenyelet~e I wa Phaaha babina phuthi. (XI) Mamarothi,
morwedi wa Mokgomana Tenyane morwa yo mongwe wa Sekwati I.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003 1'.34/120
821 (nI) Ngwanankwana, morwedi wa Kgosi Legadi:mane .Ma.m.puru.
(XIII) Mam.oliane, morwedi wa Malabagole, ke wa kgart ya Magabeng
ya mokgalabjwe Kou.kangwe wa Diala, tatago Thaga-e-tala Mohube a
Se~p&la.
(XIV)
(:XV)
(XVI)
(XVII)
(XVIII)
Makgotlele
Mmeeleng
Rantobeng
Mputle
?«akganke
ltamoka gab&na bake balatedi ba
ditima-moll& go Mahuma.gadi a kgomo tla
mokgob~, gomme le bona bana ba b&na ba
latelana ka kgati ya b&na bor&neng bja
mekgwa le mela& ya Bapedi, ka gobane
le b&na ke ba madi a bogoAi bja Jlarota.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Kgaoganya 274 f\34/120
Ma.bose abo kgomo 1 go riano monna wa Dihlwa.-ntshwaneng (ntewaneng)
Go riano mokgalabjwe Nathaniel Kgotwane Mag&hlt» Phala:
Kgomo e na le mabose gomme lia: (1) mafei, (2) nama, (3) m&k&,
(4) maletla, (5) bob&te, (6) letala, (7) ditlono (ditlhono,
(8) letlala, (9) bolok& bja go kgopb.a ka 1J1"ak:Ong le go dira
makgwai medutudung ya la.pa goba ma.la.pa, (10) dina.ka tla go nw&la
meetse le go betliwa dithoko t~a go kg&gela mot~oko le mehlogo
ya go lom.&ga batho mahloko a mebele le dihlogong.
Kgomo e tswalanya le go bopa leloko go batho ka go nyala.na
ka yt>na, gomme ke ka baka leo bo-rraweAu ba itAego bare: Ngwana
ke wa dikgoao (:matiakath&ka) ?13"adilanong ya barwa le barwedi ba
b&na, mohla dikahlolo tia go hlalana (tlhalanong) ya babedi.
Kgomo e b&tla bogoli ka mekgwa le mela& ya Bapedi ba setlhaba
sa Thulare, gom.me le ka bophara go batho-baso ba leno la Borwa
bja Afrika."
(A) Na.kt> ya go gama mehleng ya kgale ga naga e ea na le :mahwiti
le go nllwa ke dipula tla diretla le medupi, e bee le
segatogong sa matlema, ke gore 9 mosong (a.m.) lehlabula,
gomme le ma.raga goba selema go gamiwa ka nak& ya 7 thapama
(p.m.) ge bo-rampekile (dintlhi) di robetie ka diruthuthung
goba :madigeng a lelaka.
Jlarega le selengwana go gamiwa ka 8 tha.pama (p.m.) gore di
ke di kgolle (Aila), ka sebaka se kgomogadi ga di ea gamiwa
823 malokotlo ka gobane me.manyana aka lar&lwa, gomme wa ba
modilana wa seota.
(B) Dinku: Nku. ke mmangwane abo kgomo, le gee ea gamiwe maf*i a
go dira m.phehla, eupja mafei a y6na e le a kalaf6 ye kgolo go
aaeea "babies", ga e hlabiwa ke eethi-sehumu.di gomme gantlhi
bahlabi ba y&na ba e pipa molomo ka gobane ga e ka lla bare
ke sehl&la.
(C) Dipudi: Pudi y&na e fo gamiwa boka kgomo, le gee hwetlwe ke
putlanyana e gamiwa bout§a, eupja mafsi a yOna ga a ratege go
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
823
824
K34112 o lewa sekgatla "unboiled", a apewa pele ka moruf'si. Gae le
badiAa.na ba dipudi ba fo W\V'WetAa le go Aeba ka w?>na boratala.
Nku le puii ke dileba t~e ltgaufei melatong le go baeng,
le tl6na ke dithekga leag& la Serotaa ga pudi e hlabiwa go
rat&ga ga e hlaba mokgoli.
Dith&kal& tla y&na ga di kgan&gl go kgopa malapa, ebile go
kaone :malokwana a dinku, a na le monkgwana o ea tsefelego
batho ba ditihepi goba bahlafsi.
(D) Dikgogo, dikolob&s Bakgalabjwe, bakgekolo babe bare: dil&
tie ke dil& tla Batswaka, gomme di hlafsiwa ka klldu-kudu di
ea lewe; kolobl e bitswa ka la modiradiso, le nankhono e sale
leina la yt>na.
Dil& tie tla Batswaka di thond.le go atafala ga Xarota a
agile fa Tlate go fihlila Mohlaletae, go riano monna wa
mphath~ wa Diblwa-ntswaneng ba kgolana Kgagud1 Sekwati sa
Thulare I.
{E) Kpja: mpja y?>na ke ltgwele le n?>ka go banna ba setlhaba sa
Bapedi, gomme mehla ya go ruiwa ga yana go swana le ya kgomo
le 7a pu.di le nku; y?>na ke seleta-motho, ke m.ogw&ra. wa
mar~ma - "hunterse"
(F) Katse-katee: Nkatse: Bakgekolo ba kgalenyana babe bare
ke ngwa.na-matome ga ba e reteletla, gomm.e e atafetse kudu
gore go agiwa Ma.sehleng le Manoge "Gaeneinde Geluks Location
Sekhukhuneland" bjaloka moperekiei le mphaya wa seltgowa le
morara "M:oterebe"•
{G) Ph&?>t&l~ ya mal8ka fa.no Maroteng ga se gwa ke go ruiwa
phbaf&le goba tlhwene, aowal E ka ba bohl~la mo leagong la
babina noko. Ka Sepedi ga motho goba batho ba ka bonwa le
ga e le go kuiwa (kwiwa) ba ruile ph&6f&lb goba sebatana sa
iokeng ba ka re ke thuri ya baloi.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
825 Kgaogany& 275 ~34/120 Kgorb ya Matubeng a Mojaludi, morwa wa Phethedi.
(7) Makuele.
(9) Moruthane · Sekwati (4)
Sepobe (5)
Go tloga ntsogohlong go ya gojeng (From left to right): Ka
ngwaga wa 1894-1900 ke ge motse o ea tlo agiwa, kgati e lat&lana
ka pa16 tseo.
Kg~r3 ye e bitswa Matubeng a Moja.ludi morwa wa Phethedi,
morwa wa Thulare I, gomme ke y&na kgara ye kgolo fa Maroteng -
Mohlaletse "Paradys". Kgolana Phethedi ke yo mongw~ wa barwa ba
Xgo§i Thulare wa pele, bawo ba go bolawa ka "Impi" ya Motselekatee
ka Matshabane fa Mogokgomeng (Mokororwane) Steelpoort Station,
Phethedi wa Mojaludi (Vojalodi) a tswala Kgoput~o, gomme
y&na a nyala mosetsana Baf edi, morwedi wa Morwam.otehe II'~ Kgarebe
ye mmagwe ke Digoke, kgaetledi ya Sekgothe le Mogase - barwa ba
Mokgamana Motubatse (Motubatsi) morwa wa Sekwati I, mor&na wa
khut~a. Ke yena tlh&kwa-di-r&bale "tranquility".
Taba ye nngw' ke ya Mokgamana Phethedi Mojaludi Phethedi ya
molato wa dikgomo tia Kgoli Sekhukhune wa bobedi; y&na e bile taba
ye eek&b& leagong la Marota ka kudu, ya go dira ke mothepa, leina
826 ke Mama.eyake, 'ina la mmagw& ke Ngwanakgari. Tatagwe o ilea
loba ka yena di.kgomo t§eo t§a mo§ate, eupja go goleng ga mothepa
wo a h1anoglla thata ya motswadi a gana bongwetsi bja kg&rt, ya
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Ka 4 I 12 o 50
826 GoJDJlle molato wa dikgomo wa ema ntshestre. Kgo§i Sekhukhune II
a re: "Dikgomo ga. di tsoge!" T~a hl,okega, ke 6e Mokg?>mana
Phethedi a botla a. rapela ka morwediye yo mozzyane, leina ke
Sebataladi, yewo leho~o a bonwago moaadi wa Morwamotshe Washington
Sekhukhune ea Morwamotehe wa bobed1. Eupja ke mosadi wa tatagwl,
go riano mokgwa le molaa wa Bapedi ba set~haba sa Thulare.
Go hl?>ka mahlatse, Mamanyak.e ke moopa, go fihl~la le
matsatAing a.no, le ge a nyetAwe ke yo mongwe wa barwa ba Kgoli
Morwamotshe II
''Nyatsa-legola e hwet!e legoleng;" pelo-babi ya motswadi e
apela meotlwa ya sehlong.
+Bl.akemtla malapa a a swailwego nthokolwana ye e,ke a math&mt ka 1895-1900 fa Mohlaletse, gomme go thama gape ka 1901-1958 kg&ra ya Phethedi Mojaludi e tahlet~e tidi-tidi; lapa moraga le lengwe. Leswao x ye e ~upa kgohlagant> ya malapa a a1aswa (mafsa) a dingwetlii ka masogana a kg3ra ye, le ka mekgwa ya dikgati tsa bo-b?,na..
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
827
( b)
Se oEe H1
4
}<34/120
Kgaogany3 276 (Seripa sa bobedi)
Dikg~ro tse tharo tsa rniJ.lleg-1: !.to::.y.aletse
(a)
(c)
Masatc !ltshre
Mala;peng
Ua.bitla Ma. itla
5)
,2
Xa ngwaga wa 1921-1934 dikg~ro t~e t~a. barwa ba Phala-Matata
a Mallega, ga di be di sa agilwe ka w8na mokgwa woo, gomme kgara
ye kgolo ke y?>na ye ka gare ya Morena Ntshwane Magohlo Phala.
Serope ke Mor~na Hlako (Kgetaep~) Ramalau Rantobeng Phala.
Letsogo ke Mor~na Malapeng Motodi Phala; kgoro ye e bitswa ya
Letsiri.
+Hlakom&la:-(a) Kgt>ra ye ya mosate wa Phala e na le malapa a m.agolo a difero
t~e leaome le met§b e mehlano, gomme ga e le diferwana tAa mekgolokgothana tsona ga tia ngwalwa fa.
(b) Ye kgoro fa Serope e na le difer6t~e lesome f~la, yona e bitswa kgoro ya Rantobeng, motlogolo yo mongwe wa Kgo~i Mohube.
(c) Kg8ro ye e abelwa Letsogo, yona e na. le difero t~e leaome le metsB e mehlano; kgoro ye ke ka mowe Mohumagadi Thoromet§ane I a tlwago ka ntshe ga a nyalwa ke Kgosi Sekwati I, Bapedi ba sa agile gae Mogokgomeng "Steelpoort Station", Kgosi Thulare I a sa phela. Kgo§i Sekhunekhune Io nyet~e basadi go sa agilwe gona Tubatee.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
il& 100.3
828 /{34/120
I __ .....,... ___ .. ,x :) XI
. XII
~ XIII
· XIV
I
Xg&r& ye e bitlwa 7a Mabogwana goba. ya Seoma, gomme ga e
reteletlwa bK re: Seoma-a-'Matshola, goame ga e le therelo mong wa
kgCr& ye ke Mokg&mana Marutlwe Mabogwa.na. £1tle ka baka la go ea
f'1hla Mad11lo le Kgoli Sekwati I, a. fololwa.• eupja a fo la.la ka
kga.ti ya. k&ma boltapele. Xe ge Kgoli Seltwati I a e-fa ba
Jlabogwana leb6nl, aorwedil elego Semogwane, kga.1tAed1 ya rtokg6me.na
Motubatae. •rna la bon;anga lte "Seleg", a. rllwa ke Komose.oa
el ego Morin.a. Abel Erasmanse. LebOnl le nyalwa ke Mokg&mu.na
Bodibeng 'Mabogwana, ka gore o be a ile nal kuwa gaRampulana.
GOJDJ!!e ga ae kg~re ya Mabogwana tlla ye itlego ya phekgola.nywa,
aowaat Re a di tseba, gomme ebile nke ke mokgwa wa Serota. Go
bl?>ka ma.hlatse ltg&rt> ye go. e ea na maim?>, e thoaane ka kudu-kudu
mehleng yeno (1941-1958). Mo.bakan.vana o. kamoka kgt>ra ye e be e
thekg1lwtt ke ~~okg&mane. Maru1•·ane (Ramphelane) kbogwana (1921-1956).
Gae le morwa we. ·Bodibeng ylna. e bee le 'Ao kho~e?' Taba e be
e fo ba Blare aa Mana, ga e le ta.ba y&na nkh6kh&. Modira wa
gagwe e le go tseba mat§atli a go balamu ga d1ke-wed1 "moons", tuu\
6a e dula mt1.tlapa, ga e bin~la tlhwene le lebala.na.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
829
53 /<i3 4 / 12 0
X&aogany& 278
Dikg&ra tla Batubatee, Bogopa, J(a.firi, Maleka le Tlaka
(b)
\ I
Maf~&
"a~· iri (d)
Didikodiko tie nne tse di laetia leago la 1cgara, gomm.e
dinthokolwane ts&na di bonagatAa malapa a basadi ba monna goba
banna ba kg&rf> yeo. Mothaladi wa go putlaganya ke wa go
lupeletla lapa la moiate. Bjaloge, nthokolo ye mo gare ke le§aka
la dikgomoi ke ka mowe bagolo ba kg6r& ba bolokwago ntshe. Xe
g6na badimong. Leag& lee bee le le lebotse ka 1895-1900, eupja
mebleng yeno le rathagane (1901-1928).
(a) ICg&r& ye e godilitewe ka balta la go t~wa madiilo le Kgoli
Sek.wat1 I, y&na e bitlwa ka. kakaretlo gore: Maf1r1 a Mohlabana.
(Mohlaba.na o nnyane.)
(b) Xg&rt, ye 1a Bogopa e eyadit~we (?) gomme ga e le kgati y&na
ba &ta pele go Mafiri.
(c) Kgt>r& ye Mmamabu - Maleka, ke y?>na Mant§ha-dipeu Xaroteng; ke
Xaleka-seriti. Mmago Kgosi Sekwati Ike wa kg&ra ye.
(d) Xg&r& ye e bitlwa ya gaTlaka, gomme dikg&r& tie ke tAona ka
thereio e lego Batubatee; rena Bapedi re Bakgatla. Na.a keng
sewo re kgatlang eana? Mouba, Ramaube, Bauba le Mauba le
Seuba. Magar& a - A,B,C ba bina noko ya BogwaAa. - sehlong,
go:mme e le Mokgamana Tlaka o bina tudu "apiee".
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
830
){34/120
18&ra ya Maredi mmina ph1r1.
I Moliane ,.,,
Digoke I I I
Jla.dirabane III I
Ma.mph et o IV j'
ltaa:tlale
Matleke
¥II Kwalabotleng
Dilale
llaakgatle
Nk&tsi
Ye ke kg&ra ye kgolo ya babina pehiri Maroteng, bao ba go
falallla Kgoli Thulare I go ea agilwe gae Mogokgomeng Tubatse.
Hl.?,g& ya kgt>ra ye ke Mokgo:mana Adam Kgetsh&,&, morwa wa Barwe
Mo~abane wa Ma.redi, yowe ke Ma.Aila-a-gati§a a ithltago ka y&na
gomme le y&na tatagwe a ithltago ka mothepa Ma.bolaka wa ga ltaredi. t
Dinthokolwana tee ke malapa a leag&l?, la kg&ra. eupja go
w&na ke maina a basadiJ la ntowe ke mosata wa Maredi, gomme la
dibedi ke la morwaye, Mohumagadi Digoke morwedi wa Kgolana
Bokgob&la Sekhukhune Sekwati. Mor&na Adam Kgetehipe Maredi ke
monna wa mphatho wa Sekhukhune II.
Morwa yo monyane elego Hezekiel Kgagudi Kgetsh&p& Maredi ke
yo mongwe a go dira mmbgo le Makhuduthamagana "rascals" ba
Mohlaletse go ferehlanya bor&na bja Ma.rota (1958). Motse wa
Marota o wetle ka legageng leo o ka ee bego le mohlakodi§t,, ka
go ee be le kinam<> go molaa wa pu§o ya kakaretAo ya Afrika
Borwa,
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
831 Xgaogany& 280 K34/120 Xg8ra ya 'Makgopa MaAabela.
I Malekgala -------Ditolcwe IV Mokgohlwe
Raisibe II V Mmaltobakoba
Ko ltgaogaeyong ye ka bokopana go khupurullwa ka ngaka-kgolo
ya aagafa "madness", Morlna Kgopane Makgopa Malab&la. 0 be a
agile fa nageng ya go r~kwa. ke setshaba sa Bapedi; e bee le
monna wa mphatht> wa Makga.lwa a Kgo~ana Mabowe Sek:hukhune Sekwa.ti:
ke bl'>na "Makgalwa. a kgomo maila boteng, maila bete.sa namane".
0 be a eyetie baeadi ba motlala, ba fet~ago seatla f~la, eupja yo
mogolo wa bona e le Mohumagadi Malekgala, morwed1 wa Kgo§ana
Seraki Sekhukhune Sekwati.
Monna yo o robetse motaeng wa gagwe ka ngwaga wa 1934, e be
e le ngaka.-ngaka ya senna, magafa. a balo1 babe ba ea bata.m.ele
dikala:f'ong tla gagwe, ka gore baloi ke majabatho 0 cannibal1sm";
le gt>na e bee le motho yo mere ya gagwe e sa tshwakanywa boloing.
Motho yo a ll&go nama ya yo mongwe o be a ganana le kalaft> tla
gagwe tla me§1 go ar&la; go fo swana le dingaka tAa makgowa
"Europeans", aa ba ~itwa go ala.fa ma-batho-ka-melcmo, go:mme ba
e-ja ba fofora molomo. B~na ba bjaloka mosadi goba monna wa
seotswa a ll&go ka go swana le n&ga e se na.go mohlala godimo ga
lefsika (lefsaaka) • Le ile lengaka-ktnna le teeb8 ya 16na 1 se ke
lehu lebe labo ngaka-moso baneng le moloko wa gagw&.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
832 Mokgwa wa kale.fa.
(a) Motho goba batho ba tl1i1tAwego kalafong, putliA& ya matht>m.&
go b&na e rea Na.a legafa le le d1r1leng bolulaT Gee le
batho ba maa.ka ba tlo re: "Re fo b6na le go kwa ga a bolabola
ditabana tAe di re tlabago tla bolilo le boneanya, gomme ga
re tsebe gore o itleng. Phetolo: Aowaa, go tlo ithaga modir&,
o tlo ikw&la ka noli ka disetla ga a &rela.
(b) Bjalo peya e tlo hlahlllwa meethiao15, gomm.e molwetli a
tsenywa lta ngwakwaneng, gomme molwet~e (legafa} la khu:rwnetlwa
ka moga§wa wa kgomo, molle wa gotetAwa eeAi ea kuwlllla
aoga~wa o gatilwe ka mathoka kamoka. ka masogana.
(o) ICa na.k8nyana ga ditswaltanywa ka musi wa tiana o qf>gwa ke
molwet~1 ka dinka le molomo, go tlo k.wala sell& gomme mogalwa
o tlo gatiwa go fihlila ga moalafiwa a kgapiwa ke muA1
"smoke"• Gomme bjale ba tsebe gore ·,lou marum~ e a k.wele.
BJano mogalwa o tlo apolwa eebakana legafa le sa idibet§e
"eypnotiam" go fenyffll. ke digobanywa.
(d) Monna goba mosadi o g016la thaka-mphal& ya kola ya se11e ea
masetlapelo, le tsana dibe di tlo kgopa lebat6; ga se
kg&hlt>lf> fela e tloge e le go kga.pa kudum&la.
(e) Ge mogafi a ee a ja nama ya motho ka mekgwa ya eeloi
"cannibal", gona mogafi o a huwets&ga, eupja gee le moja-batho
dib&tlela di tlo palllwa. Mohlomong ngak:a e eitlego ya senya
letiwa ke mankg&kg&th& a baloi, y&na mankgapane a dingaka a
rego ga di epiwe molete o tee.
(f) Ka lrudu-kudu magafa a lligo nama ya motho goba batho ba tht>ma
833 go phurulogana ga go boolwa diriri tea math&na, ka morago ga
kgwedi tie tharo goba tee motabe, ke gore fawe letlwa le
dikologile ka go tsama le huwetswa ke ba bangw& bo-reatseba.
(g) Mogologolo ore: 0 se kwa. wa nyatla monna ga a re ke a tseba,
o gane ga a re nka tswala ngwana ka go swana goba go etla
mosadi goba ditehad1"•
O robet~e badimong ngaka-kgolo Makgopa Kgopane Ma§ablla.
Baloi ba peperetAa monaka base na motlakala, se ke se&ma
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Ka 4 I 12 o sa monna wa Motlhakane e kilego ya ba.'lephodisa fa Rffative
Affairs Department" ya Sek:hukhuneland "area"; 11na la dikw&r&
bare ke Kwalakwala.
+Hlakam&la: Go alafa digafa go na le moputsa o mogolo ka kudu;
banna le baeadi ba eenyegilwa ke dikgomo le tlt>na dit~halete
t§a go buAulla m.at!wa. Go hlt>ka mahlatse ga ngaka-kgolo ye,
aotlogolo wa gagwe o gann~ bongaka bjo bja makgolwage.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
lOOJ
834 Kga.ogacya 281
Dikg&r& t§a ffakgolang ka ba.rwa ba b5na le d,itlogolo.
I I
I III I
(a) Barwa ba Seraki. ( b) Barwa ba Moruthanyane
l. Sekwati le Segwa.rihle le 1. Kgoloko 7. Rkopodi.
Mabowe le Kgoputlo 2. Kgagudi
2. Mahlagawae le Jrgoput~o le 3. Kgoputso
KasupJe 4. Marisane
3. Makopole 5. Ngwanatsomane
4. Makweleyane 6. Rama.hudu
N.B. H13k3m~la gore Kgo~ana Seraki ke morwa wa KgoAi Sekhukhune
wa bobed1, go:mme gee sale a hl6lwa ka Xakgoleng le kgoro ya
gagwe o e bitsa Makgoleng a Seraki. Seraki ke yena hl3go ya
mphatho wa Mankwe-Dithwnaga.
Mokgamana Moruthaeyane yltna ke tshwan&l?, ga kgf>ra ye ya
gagwe e bitlw~ ka mphath3 wa tatagwi - Dihlwa-ntswaneng Makgola
a Tlate, dikgola motse - Moslga.
Pht)sf> ya Mokgt)m.a.na Moru.thanyane Jr&agudi Sek_.-1ati o bd a
rcy-aditlie mmago Kgoloko, gomme mmamorato e le mm.ago Kgagudi; la
metlae yo ngwa.na wa mmamorato ke Pantomo. Y&na o bile yo mongwe
wa dingangana t~a Makhuduthamagana a 1957-1965, gomme o kile a
i~wa "exile" ka mela& ya Union Government of South Africa; le
nankhono o ea ngangabetse.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
835
VII Lesikare
Ngwana.tsomane
V new lapa (1958)
ew ls.pa (1958)
Kgara ye e beakant§we ka maina gabotee a bana ba kgor&, le
ge lapa Pal~ II le ee na lesogana, e le mositeana f&la wa go
nyalwa ke Mokgomana Sebaee Morwamotshe wa Sekhukhune wa pele.
Kg5rf> ye ya Mokgf>mana Mangope Morewane Sekwati le yona ke
sephatlo ea kgora ya Makgoleng a Kgo~ana Kgagudi Sekwati sa
Thulare wa pele.
+ . Tswaledi Tsek& Mor&wane - le1na le o retswe ramogolo wa gagwe
yo Ii. go bolawa ke moeyanana Tseke ka phapano ya. Maune le
Mekatela (1824), lebaka e le go hlanog~la pus5 ya Mohumagadi
Thor,.,met!ane II. Mothepa wo :Bafedi ka. mo lapeng labo ga. go na
leeogarla, e bee fo ba yena le methepa ye mebedi, bahwnagatsana
ba: Makgobokele le Mante a go nyalwa Magakala (1930).
Barwa ba Nkwemasogana ~iba: (1) Tewaledi, (2) Ts~ke,
(3) Mama.rege, {4) Mangope, (5) Ralekwe, (6) Tslkenyane,
(7) Rama.bitso, (8) Ramphelane.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
836
Xgaoga.n.y& 282 }< 3 4 / 1 2 0 Xg~r& ya Manaleng ya Motubatse morwa Sekwati wa pele.
I Sekgothe --,;,ia. a+--,~ w~~ Leeeilane
Motubatsers kwati I
Jfogase
;-~~:+-~ -~\ ~rr,,, VI Mamothame
Ntobeng III
I I I Jlorwemakoti
I
+ Mokg&mana Kotubatse o bololtilwe kuwa Khwadibeng.
(a) Lapa la pal& Ike labo Sekgothe le Mogase le methepa ye
M mebedi,
III ke labo Phethedi•
IV ke labo Ntobeng le dilrgaet§edi tie pedi.
V ke labo Leseilane le Morwaa.aga.ne.
(b) Sekgothe o tswala Motubatse le Morewane (Pit).
(c) Motubatse o tswala Sekgothe le methepa ye mebedi.
to
(d) Mor&wane o tswala (l) Malupjwe le Tslkl le methepa ye mebedi
ka mosadi wa pela. Ka mosadi wa bobedi o tswala (2) Tswaledi
le Nyak:u le Setsw!kl le Nkahloleng le methepa ye mehl.ano• ka
:m.orwed.1 wa Mokgama.n& Setswgkl Magate Phala. Bona basadi ba
ke ba lenyala la bo-Kriste le mela& ya Maus&. (e) Mamothame le Morwamakoti ba Mampuru wa Magakala ba t~wele ka
Manalang ba s&hl&la ya bona kgt>r& (1909),
(f) Bl&k8m&la •tse•• e phekgotAwe •tsi• ke mongwadi wa Thamaga ya
Mabjana.
(g) Mogase o tawala (3) Segwarihle le Thibane le Sebase le
Lebidike le Rakgwane le Sempupuru le methepa ye selllago• ka
basadi ba bararo: Ntobeng le Phethedi ba hlokile masogana.
Phethedi e bile kg~pl,
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
837 Kgaogany3 283 Ka 4 / 12 o K&oro Mna. Sepe.di Sekhukhune Sekwati •
Xg?>rt> ye ke sepha·~lo sa kg5r8-kgolo ya llatubeng a Sekhulthune
sa pele, gomme o tomotse lefata ka mekgwa le mela~ ya Sepedi,
Moltg&mana Sepadi e bee le monna wa go tseba go swara eel&p&,
ke gore go teeba go b&tla mafata a kg5ra. Mokgalabje yo o be a le
lelma la "6~/4 feet", eupja e le monna yo mosesane, gomme mmele a
le kgaadibakeng. Ebe e le yo mongwe wa babotegi ba kg&r& ya
bor&na bja Me.rota. 0 be a ea gane go rongwa bosoganeng le
bonneng.
Mokiri,Ramonku.ng,II Motubatse
Mak8lll'0ge IV
Ngwanatsomane Kgoloko (ke barwa
ba Malau),
'
I l
I t
I I Sepad1Js·k:hukhune
Ngwa.namonyane :Makgatole
+m.&kfnnlla gore Motubatse yoke yina wa sehl5phana ea
malthudutha.magana, wa go bola.ya Mo~Pomana Dinakanyane Kgobalale
Ser&ka, gape-gape ke ylna a go hlaba kgobat~a go Mna. Mothabong
Maruwane Mabogwana ka. lerumo (le.38).
Kakaeyoge e b~ e le yena-ytna phehliloko ye kgolo fa kgorong
ya Kgoli Morwamotshe Sekhukhune Morwa.motshe, a rego: "Ba ratago
le go dum&la melao ya Ymu.sa wa makgowa ga ba bolawl". B&na ba
e bee le ma.naba a Kgosana ?lotodi Sekhukhune, gamm?>g~ le bohle
ba kwisilago go t~a Mmu§a woo.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1603
838
8)9
Kg~oganyo 284
Xg&r~ ya Jlakgata bab1na -~lhwene.
Mag~kgl II Senkgadikgomo
I Selebela
Y Mamollglll
Kabitla
Y.motlane
S ekgalakga.the
H.B. Sed1kudL.~a •• ke ea leag6 la ga Marota a thelegile
motee wa Mohl~letee lea ngwaga wa 1894-1941.
(a) Lapa le legolo k• labo Selebela Makgata, a tewala Maopole.
(b) Lapa la bobedi ke labo Wiatiye Maqata, a tewala Xswale,
Ma.rule, Xwaatla, Tlhweu le Vagetle.
(o) Lapa la boraro ke labo Mag&kgl Senkgadikgomo Kapitimetle
Makgat~, a tewala masogana as Raeodi, Varule, Volebeledi
"Zakaria", Serobs.ne (:lhiluvane) le Maaogudi, go:mme ka la.pa la
bobedi elego le lesolo ~ tewala Malegodi le Kogaram•d1.
(d) Lapa la bone labo Ma:moleglll Makgata, a tawala seapene.
(e) Lapa la bohlano labo Mmotlane Maqata, a tsw~la Kolete.
(f) Lapa la mota.be lte labo Sekgalaqathe, a tawala Dithomo le
Jl&;!gOrometie.
+ Bak:galabje ba .-e: Go Jdle gwa ba g~n-. monna yo 1110ngwe wa
kgar& ye ya ba Maqata, leina la gagwl e lego Mamatehiri. Ebe
e le monna wa mphath& wa Mabjana a Kgoat .Seltwat1 I, Monna 10 a
ea 1peh1ne ka eel& mo kgorong, ka mehla ga a b&na tona-kgolo •
fele e Ima le kgoli go laudi~etAana dithcpa "confidentially''
gomme ke ge a lOba kgoAi ye ka pholo ye kgolo gore le y&na a tele
a kgopela kgo§i fo-tlaJ gomme ba Ima bobedi ba hwlna.-hwlna gore '-
kamoka bakg&nana ba dum3 eehlamulwa, e le gore ga se gana, e
fo ba eo babiAa nelo tuu.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
840
{3 4/ 12 O 63
Kgaoga.nyt, 285
Me.rota a tii~a t~a leag6 la b&na "Naboomkoppiee"•
Ka let§atli la ma.some a ma.bed1 a kgwedi ya. "May'' 1965, fa
kgorong ya Kgoiana Motod1 Sekhukhune ea Morwamotshe wa bobedi,
go be go dutle piitAt ya Marota kamoka, elego baagi ba
"Naboomkoppies" - Bogwaaa, gomm.e kapa.no ye e ukametAwe ke
Moh1ompheg1 Mor&na B.F. Lizamore, elego Khomilinare ya tikolog&
ya Sekhukhuneland.
Banna ba bego bale g&na e bee le masome a aeewai le metl&
ye mebedi, ba dikg6r& ties (1) (b) Maepa (Ngwanatsela),
(3) Mahlakanasll&.
Kam.oka go amogetAwe le tiila mer&ra ye, (a) Kamogela ya
maloko a "School Committee" ba 1965-1968; (b) moag& wa Marota
Comm.unity School, le mowe se ewa.net§ego agiwa ntshe, e lego
bokguJana bja "200 yde" go tloga Seterateng sa ma.th&me.
(c) Moagwana. wa kt>kilwana "clinio" ya setlhaba, gomme madulo a
bile a kgotAwe; (d) meag~ ya Kgara ya dikahlol~ le Post Office
ka leina la Ma.rota.
K6pant> ye ya bulwa ka thapllt> go Jehova Modimo ke lloru.ti
Senior Edw. M.E. Motubatsi. Go:mme ka mefelelong kgobokan~ ya
tswalllwa ka thap&lo ke Johannes Ngona+ gomme piitse ya
phatlalala ka thabilana.
+Ngona:- Nguna, monna yoke yo mongwe wa banna ba thelediso ya
bofaladi bja b&na; ka leme le boreledi go Mahlakanasele a lease
lahlw&, y&na ke semanf> "Plain-dealer".
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
J.003
841
842
,K34/120
Kgaoga.nyo 286
Kgorf> ya Mapitaing (lll.akudi).
I Thu.lare
II Kgolane
Thipa & VII IV Kgoputso
Morlwane
Yekhwi ke ye nngw& ya dikger& t~e kgolo, ya pus~ ya Marota,
go thema kuwa gae Mogokgomeng - Tubatse ka pu~~ ya Kgosi
Morwamotehe wa pele go fihl~la ka Kgo~i Sekhukhune wa bobedi
(1894-1942). Mehleng yeno kgara ye ya Map1ts1 e rathagane go
swana le dikg&ro t~e dingwl fa Mohlaletse ga di tabolokane, gomme
bana goba barv,,a ba motho ba atafala.
Kgc>ra ye ke y5na ya Kgosana Mago§olle (Kgoloko) morwa wa
Morwamotehe I. Ma.ina awo a ngwadilwego go lebana le dipa.lt, ke a
btma beng ba kgt»ro ka go lat!lana ka madu18 a bona mekgweng ya
Sehlak:wana goba babina noko.
Mokgalabje Rah15lo filakudi e bee le monna wa pelotheri,
ebile ke y~na a bego a thuAa ka kudu go :ngwalweng ga d1pukwana
t§e: (1) On Sepedi Customs & Law, by Mr. C.L. Harries,
(2) On account of Bapedi, by Major D.R. Hunt. Xa baka leo le
ge a robet§e go badimo, o sa phela go ~ena Marota.
Banna ba be6ologolo ba Maisimane ba boletle bare:
(1) The footprints on the sands of time;
(II} As for unbeginning and unending time it~ mean."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
{3 4/ 12 0
842 Etlpja rena ba meh1eng yeno re 1loifa go nyapolla. ma.aka ao a
timediteego, gomme a ea fele a gagela motho-moso lefsifaing le
borokong bja kidibatlo "hypnotism" go motho a lebaleba.
Mahleng yeno ma.bitl.:.. ~bo rra-wesu le bo-mma-welu le ma.goli
le m.ahuma.ga.di a boreng le barwa ba bona a re timelet§e, ga go
tsebje gore ba robetle ka.e.
Oka fo kwa bare ke ka. kuwa Mosego goba Masehleng; ga o ka
ya ntehe o ka se ke wa hwet~a seka s~ pontsho gore motho o
robaditswe fa. Gao itle ware ke kae, ba fore nke ke gana mo,
e le kg~n~na fela ye se nago selupetea sa thereso.
Kgo§1 Sekhukhune Io robadit~wo ma.bitleng a mago§i a
Nkadimeng - Nianganeng ka ngwaga wa 1882, eupja ga go hlathiwe
gore ka letsogong lefe la mang.
Ka ngwaga wa 1947 re be re ile molatong wa phapan& ya
moswaredi wa bogo~i, ke ge ke kgopela Mokg6mana Ts&ke Mor&wane
Sekwati gore re laetswe lebitla la Tau ya ngwana Phala Segaladi,
Aowau, e f'ilo ba. ke gana fa, ke ge Kgosana Sap~kt Phaswane
Nkadimeng a re go rena, re tlo fo aga sedikodiko sago fo
bonagatna gore mago~i a robet~e fa fela le maina a bona ka
mosamelt) o tee "single tombstone".
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
843
,,{'34/120 .Kgaoga.r,so 287
Kgorf> ya Makgalwa a kgomo maila-boteng.
Mangope le Mak&pole
Maatshehli le Dinkwanyane le MaAabagole
Seledu le Marieane
Moukangwe le morwaye VII Ramahudu (bafalaledi)
Ma.1,sebe le Mahlagaume ---"'!!'la~~
Morwam.ohube le Nkopodi
III Kgoputso le Tshelane le Kgopjane le Mogase
kgareb! Digoke
Xg?>ra ye ke ya Mokgamana Bokgob!lf> Sekhukhune Sekwati; e be
e le tonakgolo ya Kgo~i Sekhukhune wa bobedi, f&la o baa ea
kwesile ka tea mabapi le thuta ya mangwalij, le·setswaro sa
mokhwamela wa maoto mabedi a o hlaswa. Ka na.k:6 ye nngw& Major
D.R. Hunt a.baa mo rela leina a re ke "Retrograde«. Ebe e le
motho yo a sa ratego go kgahlwa ke t~a tlwel6pele go mekgwa
kamoka ya badumedi, gomme that& ya gagw& e le koma fela, e le
gore tatagwe Sekhukhune I ga a tlo bitla Moruti Le~eleba kuwa
Kimberly e bee le ka baka. la gagwe le morwa-rragwe Malupje gore
ba tl& ba rutwe mangwal& ~ sekgows. (1881).
Ka ngwaga wa 1921 ga Moruti Edward M.E. Motubatsi a thama
go thtl&ga sekolo sa bana ea mosegare, e bile y&na a go tiba
molit~ go dikgaro kamoka gore bana ba lena ba tlilo seny&ga, a
ba blohleletla Kgo§i Sekhukhune II go gom.iAa ma.soga~a.na a gagwl
sekoloDB, a re: "Geo dum<la baAemane ba go rutwa puku, lemoga
844 ba tlilo rekila ~aka le la gago la dikgomo gomme re tlo b~na gore
o tlo llela go mang".
Pol&le ye ya mela kgonong ya kgosi, ke ge a gomisa ma.sogana
a: (1) Ramphela.ne, (2) Kgolane, (3) Sebope, (3) Ra:m.ahudu Sehlophe,
(4) Maphereke wa Moruthane. Bjalege masogana a motse kamoka ba
kata ka sa moraga, gamm.ago le thakana ya Mabjana a Kgo~ana
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
844 /(34/120
Sekwati Sekhukhune Morwamot9he. Gwa ~ala ba: (1) Maphoto
Makwatanyane Sekwati, (2) Motubatae Kgolane Hlakudi, (3) Kgolane
Thipa Hlakudi le Sepobe Morwamotshe Sek:hukhune le Selatole
Setswlk! Phala. Taba ye~ ile ya makat§a dikg~r~ tAe dingwl t§e
kaaufsi go leago la Marota,
Tonakgolo Bokgobil~ o be a boitiwa kudu ke dikg&ra tsa
Marota, ka go hlomphiwa tswalong ya gagwe, le gana a kwa.na le
mogana-polll5 ya Seisim~:..ne; a na le lehufa ka go see tsebe -
elego Moruti Nathaniel Kgotwane Ma.g?ihlo Phala (senganga).
Ye nngwl thuri ya go gana thuta ya dikgapetla e bee le
Mok&t>mana Kgetshepe (Hlako) Ramal.au Phale.J monna yo e bee le wa
mphathO wa Makwa a Morwamotshe wa bobedi; senganga ee se g&gelago
botlaeleng, moewari wa pilo ye ae nago hlase.
Kholofet§o ya eekolo sa bane. e thomile ka mphath~ wa Magasa
a Kgo~ana Motodi Sekhukhune Morwamotehe le mphath~ wa KgoAana
Morwamotshe Sekhukhune Morwamotshe, go fihlela mehleng yeno
(1922-1965). Mahumo a kg~ra ya Sekhukhune II, a sebe~~ sa kg6r~
ya dikahlola a hwelet§e ka tona t~e: Koma.ne le Bokgob<. Go
tloga !ao (fawo) kg~ra ga se yake e hlosa selo, ee ka goba
khum<, go matona a: Matsebe Bokgob<> le Makwatanyane
Sekhukhune le Mabatane Moru.tha.ne le Phehlane Koma.ne Sekwati
(1924-1958}.
Le ge go kile gwa ba le di tsheny&lo ka bo-Ramela?>, ka pu§o
ya Mohumagadi Thoromet~ane II, eupja ka Mankopodi e fetiAit~e.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
845 .Kgoro ya iCarcing ~3 4 / 12 o
Mankgase le Set~akadume le Phehlane ---t---
Pogoti le IV • Sekgaola
(ke barwa ba Sehlophe)
II Kethepa ye meraro ka Mamollll
II Kotsane le Kgolane (Maletswai) le Koma.ne
(ke barwa ba Sehlophe)
Kgolana K5m.ane e bee le yo mongw& wa barwa ba Kgoi§i Sekwati I
le Mo~yanana Sehlophe. Eitse mehleng ya pusa ya Mohumagadi
Thoromet~ane II a kgethiwa go ba tonakgolo y·a Ma.rota (1894-1909) ,
a swere modiro wa setshaba ka tlb.3komelo le go kgena go lt>ta
matl3tlo a lhula·te ka. tshwc.1.nelo, gomm.e Monya.nana e le molaki wa
lerue la dikgomo. Bobedi bja bona ga se b~a bale bosodi, ba
rooetse ga.botaana. badimong, gomme ye ke yona toela J·e rategago
ssleteng sefe le sete.
(a) Ma.sogana a Mor~na Romane aia:
(1) Ma.nkgaso
(2) Set~akadume ke barw~ ·ba Komane Sekwati Thulare
(3) Phehlane
(4) Kotea.ne + (5) Xgolane (Maletswai)
(6) Komane
(7) Pogoti
(8) Sekgaola
ke barwa ba Sehlophe Sekwati Thulare
+Maletowa1: Gase leina, ke se~nw. ea seka aa ngwageng wo1a go
t~wele masola a monna wa ga Lebea a go bolS3a bana ba babedi, yo
mongwl e bee le Monya.na.na wa Ex Headman Ru.mokgobeng Sereka;
gomme ke ga go b~ltgwa Kgola.ne Sehlophe Selcwati.,
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
846
1<34/120
Xe;o1·0 ya Ponyaneng (Maponyane).
Sela.tole Nkopodi (Mathobosele)
monna yo a a.mog~lwa f~ kgoro:ng ye g0r a tso hlanog~la Maune a Madibong.
I
II Kgetahepe
III Kgomatau
bi
Kgar3 ye ya Morena Sepobe e taebega ka kudu-kudu, ke ye
nngw& ya. diphatlo t'sa kgorokgolo ya Mang~na, gomme e bi tswa
Pueyaneng goba Ma.ponya.ne. P0!'"'1ane ke dinonyana t~e dint~hi
kudu, bjalege Bapedi ga ba ea agile kuwa gae Mogokgomeng go kile
gwa bolot~wa mphatho wa bitav,a Ma.ponyane, goba Leponya.ne
(hl&ga ya mphatho).
{a)
(b)
(o)
(d)
Banna ba kg5ra ye Aiba:
Sepobe a tswala Makwataeyane le bo-ngwanabo.
Kgetshepe a tswala Ser~l5 le bo-ngwanab?>.
Kgomatau.
Masi.pa a tawala Mamog&g~be le dikgaitsedi; yo Mamog?>gab&
e bee le mootledi wa dimeila tea maeto a kgoei le bak:g~mana
ba mer~r6 ya kgor3 ya borena bja Bapedi (1898-1922).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
847
/{3 4 / 12 0 7?J D1kg6ra tia Magadimane Mohlaletse (1894-1958).
Phafane (sons Sepadi) ~--......_ let Selatole
L ke gore lapa
Kamotla- II kelele
.,ga.ne
ti ko
Rtladi & Thabi ma wa II Lekala-
III Mor ,nke
.II
v Selatole
·III Motl3kwe
Dikgt>rwana tie tAa Ma.gadim.ana {Mampuru wa Magakala) di lego
leagong la Mohlaletee ga di blamaeig& gabotsana ka gobane kg~ra
7a. Mokg5:mana Sea.par& :Mampuru (Lethiba) e na le mogopo wa bodikana
(k&ma). llokgt>mana Lekalanke le y&na o na le w~na mogopo ka
bo1tshetlllo. Bjaloge se ee laetsa gore dikgorwane t§e ga di
follele ka nti le tee, eupja ka mokgwa wo di hlomoganego ka wt>na
41 neile tsebagala, kantl& le kgt>rwana ya Mor&na Marule Mampuru
k.uwa ruosola Kaebe. Mokg6mana Seapar& Mampuru o robetse badimong
ka ngwaga wa 1927, o be a na le lehu la ponang (TB). Mor&na
Seapara e kile ya ba yo mongw& wa maphodisa a ba tikologo ya
Sekhukhuneland, gape ebile yo mongw& mehleng ya kamogijlo ya
R.H. Prince Edward, y~na eegana bogoAi, re na le Kgo§i Sekhukhune
II. Ebe e le yo mongw& wa babotegi go kgo~i ya Ma.rota, e be•
bee le monna wa mvhathe wa Mankwt a KRoiana Seraki SekhukhunJ
Sekwati.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
848 Kgaoganyt, 289
Xgt>r& ya Nape
,K34/120
Go ltwesiAwe gabotee-botse gore sedikodiko ee ke kg8r& ya
Nape ga e sa kt>pane mm&ga le dikgorwana tie, gomm.e dinthokolwana
tie di dikologetAego ga se malapa, eupja ke dikgt,ra tee di
t~welego go itehetlela ka bo-ti&na.
Maina a beng kgt,rwana ke ao a putlilego.
I
V getlie Mal.apane
Nthokolwana ye nngw& le ye nngw~ bjale leina la mogolo wa
kg6rwana ke l&na leo. Eupja le ge dikg?>rwana t,ekhwi mehleng
yeno di tlwele matswikana-tswika.na, mehleng ya 1894-1907 go be
go ea kopanet§we mokgwa wa leag& la Serota.
849 Mokgwa wo wa tswikagano ya dikg&r& ga se wa math5mt, mehleng
yeno, aowaal Ke wa kgale le setlogong sa Basotho goba ditlhaba
kamoka. Mogongw& go dirwa ke mala&mabe a gc se kwane ga bana
ba motho, mogongw~ e be go pitlagana lea.gong, gomme bana ba
luth&lalane, yo mongw! a tomole lefata, a bone botshoramo (madul&)
a bokaonana a du.le.
(a) Kgt>r& ya Mokgomana Magohl~ Sekhukhune Sekwati e tlwele ka
Jlatubeng a Sekhukhune I.
(b) Kgora ya KgoAana Kgobalale Sekhukhune le y8na e t~wele ka
kgorong yab5, o agile ya gagwe le morwa-rragw& Mogase
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
lOOJ
849 Sekhulthune Sekwati le monnagw& Thibane. J\34/120 (c) Motubatse Sekwati Thulare o t~wele ka Mabja.neng, o thelegile
ya gagw& ya Manala ba mphath6 wa Mampuru, ta.ta.go Maleku.tu wa
Mamone.
(d) :Mokg&mana Makwatanyane Sekwati Thulare o tlwele ka Mabja.neng,
~omile ya gagwi. Morwe.ye yo mogolo ke Kgetehepe {Stephen) ,
ke yo mongwa wa Makhuduthamagana a 1958. Yina o kile a
lahlwa le Nkopodi (RamagwatAane), morwa wa Sela.tole.
(e) Sekgothe Seltwati Thulare le morwa wa Ngwanateom.ane Sekwati
Thulare ba agile ya bona kgt>rwana kuwa Rite.
(f) Kg?lrt> ya .Mokgamana Rapudi "Johannes" Nyaku Phala le Malupje
le Mpjamaleka le Tauatona "Isaiah" kamoka ba tswele dikgorong
tla Montshwane Mallega le Ntobeng Ph.ala, ba itlhometAe ya
boithnp8.
(g) Mokg?>mana Ma.inangwane Moldri o na le kgorwana, e bit~wa ka
Manganeng, yana e kgaufsi le kg&rt> ye kgo:!o ya Makweng a
Morwamotshe II ka tallt> ya Mohumagadi Lesoka II. Re a di ' teeba tAa mor.wa wa Mokiri gore lebaka e bile eng.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
850
1\3 4 I 12 o Kgaoganyo 290
DikgOra ka papet§o, ga t~a batamllana.
I I !
Maroteng Mogase t,.erota
. ! ... tla
lforwa ~p mogo o Mo-qoa,1
t J
III Moepadira
IV Segopotile
V
III
e
III Jlia.inangwane
IV Sepadi
III . 'ffl'NI~--• liam" IV V :Morewane
VI Motubatse V Selatole
IV VII Seaparo
wala (1) ?4agomartl~, a tswala (2) Sekgothe le Ma.rieane le ~eteiri Sekgothe, a tewala Kgoloko le monnagwe Kgoputi'So le methepa ye mebedi ka aorwtdi wa Motubatse Sekw~ti Thulare.
{l) Kgoloko le Seraki yo lehono e lego
tonakgolo ya Mohumagadi Mankopodi Thulare wa Sekhukhune II.
(1) Nkitie (II) Madithakadu (Gonglamoketla).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
851 Kgaoganyo 291
Kg&rt> ya Lesufi le Radingwana
Lapa I Nkgatho le Timothy
' Mol&k!
Hlabjane II ,, ♦a III lla.no~e
B~a ' ! 1 I •
Barwa ba mokgalabje Molok& Leeufi,ke mmina phuthi: (1) Nkgatho
le aonnagwe Timothy, (2} ManoAe, (3) Hlabjane. Mokgalabje Mol8kt
e bee le monna wa tseba ya di~ma tla bagologolo le metlae,
barway& babe ba mo abet§e, gomme Hlabjane le "Timot~" bona e be
e le mmala wa kgomo namaneng1 ba leme le boreledi. Mogolo wa
bona Nltgatho o be a hlalefet~e go loga maletlana, ebile a na le
tsebO ya go phekgolaeya mekuny& ye melekwana ya senna "sorcery",
t~~o e le dipapadilane tie. tatago-bona. Kg&rwana ye ke sephatlwana
ea babina phuthi "duiker", ke Bareka ba Xgora ya Phasha.
I Leseilane
Kaotwane II
I I
(Matubane)
, III Mahl.a tsi
Ye ke yf>na kg6rwana ya MoAabi Radingwana, le maina a barwqe
ka d1fer5 tia bo-bona Leswaneng. Mokgalabje yo o be a romlga
gomm.e gantAhi-nt~hi KgoAi Sekhukhune II a fele a sepela na,-e
masolong a diph&tfbl&. Eu.pja a na a hwa lehu la masetlapelo,
ka gobane o be a ratha-ratha, gomme a hlaboia lentAu1 ke ge go
boifiwa kgobogo & etc. •••••••
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
852 +Dikgaro tie pedi tse di falaletAe fa go Ma.rota, esego ka
ma.rum&, aowaal, lea go kganyoga mejo le go gatoga d1la6 gagabo
b6na. Ge go lat&lwa there§o motse wa Ma.rota o kile wa gapa
dilete ka mokhora. Mehleng yeno, go riano monna wa Mankwe,
Varota go Aetle leina flla, ga e le kgwale y&na e fofile.
Monna wa Mabjana a Sekwati sa Sekhukhune II y!na a re: "Gae le
Sepedi eana go ren~ sere eiile, maroll a a5na a sobel&la
Motsepula, a lebant~e Jfaehishing "Lydenburg"•
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
853
854
!<34/120 Kgaoganyo 292
Mahlaola o gatile kg5t~ltla (kgoteledi}.
Ka ngwaga wa 1964 Mahlaola, mogatia Mor&na Ngwateane
Kgetehlp! Ramalau Phala - Mab1aola ke morwedi wa Mokgamana Kgolane
Hlakudi wa kgaro ya Ma.pitsing. Mositeana yo ke kgaitledi ya
Mokgomana Judaee Motubatse Kgolane Hlakudi.
Eit~e ga bo hlagile bodikana bja kgare ya Mokgamana Potlake
Sebope Tladi, monna wa mphath~ wa Dihlwa-ntswaneng (Makgola),
moeadi yo a rumulana ka go i~a motlogolo wa gagwe go lwahllla
komeng, ka kgopolwe.na ya go fenya dipheko tla senna-nna ka
maletlana a boloi.
Ka go nyataa yo Morwa'Tladi (Photo) gore o beile kg5ttllla
mos&hlelong wa sedik&dike sa dibuludi, g&na ke ge a gata
dikokontwa.ne tia banna difetela-baloi. Motlogolo a ~wahlela
gwa kwala mokgolokwane wa kola ya tihogo ka mphathong. Ba.nna ka
gae gwa tsogwa dilaong go hlatlegela tshogo. Gwa phapharegwa
bolego go b&na se direg~tlego ba.ditiana thabeng. ' Ke ge ba
hwetla baditana ba tlabegile go bona ngwana a hla.getee ka go
sephiri-phiring ea Tladi kantll le motliii goba tama-mor&na.
Banna ba tia 'nxa• le •m.aftff>!' Lesoganyana leo leina la ga.gwl
la bonnyane ke Mailago "Next-years" Thabl Nkopodi Mmata:medi, wa
kgara ya Ma.tubeng a Mojaludi. Eit~e mohlang madikana go iwa .
:ma.kgaing, Mahlaola a hlabola mokgoAi a re: "Ke dirileng
ngwaeyana-tha.kana? M&hlajana aka a ntele," ya ba more-ntsweng.
Lehu la Mahlaola batho ba bantlhi bale bapetla le la
eepipa-maya goba go kgaola lek8b&, gomme s~ ke kg~nana ya
malebana, ka gore o bolailwe ka go taboga dipheko t§a barwa ba
Tladi (Ph&ta), Gomme ke ka baka leo go ea ronego kg6nen& go
bohle ba tsebago mahu a baloi. 0 hwile lehu la masetlapelo,
leleme la gagwe le be le kukumogile le tletle legano
(magalagapa), a Aitwa ke kgala ya go hlabo§a lentlu,
Gomme le polokong ya ga{!;'Rs lebitleng o thakgotlwe ka
malele-makga, go be go se :motho yo aka kgwathago eetopo ea
gagwe, a hlaew&ga gomme ga se bona bateebi (bo-motna-ludi).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
854
855
/(3 4 / 12 o Ba.loi babe ba kg~nwa-ke Kgosi Sekhukhune I, a bego a·ba
bolaya, a ba lahla sethobolong, gomme ditopo di kgopelwa ka
kgomo go bolokwa; a ba lahla ntshe gore ba lewe ke dimpja.
Mehleng yeno go katanwa ka t~&na dipheko goba dihl!ger& -
dipu~elet§o go moloi, gomme baloi ba gaketee go feti§a mehleng
ya bo-YJialila-a-gatiAe. Naa ke ka baka la.ng boloi bo a tile?
77
Ke ka baka la gore mehleng yeno go atile bcngaka.na bja selot~ana
go metse le metsa.na, bja melekwana le maletlana a dilate le
mehutana ya dit§habuna.
Mekgwa ya pola~ ya baloi:-
(a) Kgosi Sekb.ukhune I obe a bola.ya ka molamo wa petlwa, k1.:t
lesogana le diphaka.
(b) Batanyi ba baloi ka dipheko, ba ba bolaya ka (1) hlofi,
(2) lehlab3 - nopa.
(c) Ba lapa goba leloko: (1) se~ipa m&ya, (2) kgaola.-lekab~.
(hlofi ke phata e fefilwego ntlha ya thololwana go ewana le
mapolo gomme ya bokotwana, e le botelet~ana. bja dinoko t§e
senyane 11 9 i:nohes"; ba e au§umet§a ka mogolong,makgatha
ma.raga e sobeletswe bjale moloi a upullw~, gomme a kgalengw&
ka lent~u bare: "Tloga. lef&lla tenal" Le tloge go hwela ka
lapeng labo goba la gagwl.
Nopa - lehlab6: bataeyi ba roromet!a nopa goba lehla.ba ka
dimpeng "stomach", bjale a rakiwe gore a ye a hw~l~ ka
lapaneng la gagw&.
Go kgaola lek3b& ke selma ea mehleng yeno, ga legafa le
bolailwe ka meetee a belago "boiled water". Khuduthama.ga ye
le na.nkhono e sa ~omi§wa bathong ka go boifa dikw&ro ka
bagadit~ong diagelong tea Sesotho.)
Dika ke tse:
"Figure" 16 ke pit~ana ya meetse iho (sebeaong).
"Figure" 17 ke ge go kgaolwa lekab&, gomme ye ke t1ra ya leloko
ka kg?,rorong ya lapa la legafa.
"Figure" 18 ke mmolai elego eeatla ea YgoAi ka. tiileletAo ya
kgoro le mmolaiwa; tire ye e bee le ya mohola
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
855
~3 4 / 12 0 aet~habeng, go riano mogologolo
"Figure" 19 ye ke :pole.ti ya. pi:pedis6 ka ma.polo goba lefat~a la
boteletsana bja "ten inches", le iu~umeletswa ka
mogweteng "rectum" wa motanywa ke dipheko, gomme le
a sobelet~wa; bjale a rakiwe a phela go hwela ka
la:peng laba. Tir5 ye ke ye nngw& ya sehlogo go
am1na la ya lehlabo (nop::£.) •
Naa a ke tahwan~la gore batho ba bolayane? Aowaa, bala
pukung ya Genesis IX:1-vii. Gae se f&la ntwa ya maruma ybna e
laot§we ke Y~na Jehovah Modimo ~a dintwa: St. Luke XXI vars IX.
"Figure" 20: Ye ke tlhatho11e le taetso go Kgaoganyo 269 (S II)
ka morago go th?,ma letlakaleng la 806, "etc."
o/t
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
1 OfY-3 ~a 4 I 12 o
( ~J,
[CJ WlA/ Jo-~ 'lrurf°<r la mut1-e-. { ';J ~9 17).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
tOOJ
1 1003
i ( rf.:g 19},
-- - - --- --------- ------------- ---- --- - - - -- -- - - -
- ------·-- (C.J·
r----------- -------- -------- -- --- ------------------- --------------
-r--- --- --- ---- ---- ---------------~---
_,r- ---- ·- - -- --------· --- -- ~ -- - . --------------------- - - -
--------- -----
,---- ------- --
J ____ _ -------------------
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
1003 . ':fra 20 >,
j{34 /120
, . ~.-----~(!l'll_~~~L,,::.~~;;:------..~~-M.'o.fl-- ~--
.',
---------=~;,,r.:;,i\f------------'i~~~~--------=--~-'t+f-;,~";tA/---t ( rt /
_ _.:,_., ------,,il'ii{IH; ,.,._~~>4.1----------~~~~;:ior-------t--~.____---~
-L-----~------------------~~--4lc~~~~-t\4,,-II i
---1:-'-- ------------------------4-+-~~~~.,,... '
I
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
859
1<34/120 Kgaogany?> 293
Ka bophel~ bja Seaparo Sefadi Pnala.
Mokgemana Seapar~ morwa wa Sefadi (Sanputula) Phala wa kg~r&
Letsiri. Seaparo o belegwe Masehleng "Geeneinde" ka ngwaga wa
1888 mehleng ya pu§a ya Chieftain Kgoloko Sekwati Thulare.
Monna yo o be a ruile dinku le dipudi ka kudu go fetila
kamoka ba tikologwana ya Mohlaletse Paradya Geluks Location.
Ylna. e bee le motho wa borumulane, gomme a fele a re: Ge monna
a sa dire molato, a kgoli e tlo ja eng?
Ka ngwaga wa 1952 a na a imi~a morw(!di wa Mokgomana Yokadi
Matjie, leina la kgareb& e bee le Mmaphoko, gomme e bee le
segal&, a le legolo la "3 feet" leemo. Ebe e le ngwana wa maeome
a mabedi a menyaga, a bolawa ke p~lgg&, a bolawa ke p~llga ka
baka la bogojana "pigmy". 0 be a re ga a ith&ta Seapara a re:
"Le a kgokologa lentewe, go kgokologa letlapa - lefsika la
lfpheleget~eng." ·
0 bileditlwe badimong ka. ngwaga wa 1953, a bolawa ke
legadima a lebant~e motsaneng wa gagwe e le ka merithi. 0 ~ea
agile sekhutlwaneng sa thaba ya Maebe, e le bokgojana bja dimaele
t§e tharo go tloga kgorong ya moiate wa Marota - Mohlaletse.
Ka lebaka le lengw& Kgo~i Sekhukhune II o kile a mo roma go
ba mo.k:go:riyana go nyala Tlhatewa~~in5ka t~a Mohumagadi Maleeibe
kuwa Boraka ga Sek3r&ra, go gapiwa matiakatheka a lesome le motlo
o tee a dikgomo, gomme tA&na di hweletAe Makhut~o ga Sekar~ra.
Dihlatse t§a matiakathaka ao e bee le:
860 (1) Kgo~ana Kgolane Sekhukhune Y.orwamotshe (dead 1959),
(2) Kgo~ana Ramphelane "Andries" Sekhukhune Morwamotshe (dead 1941)
(3) Kgosana. Ramahudu "Jackson" Sekhukhune Morwamotse.
Khwelel3 ya dikgomo t§e e tlo ba ka baka la ga KgoAi
Morwamotshe a sea bale tlh3k?>mt31B mabapi le taba ye ya
tlhatewa-dineka ka mokgwa wa ma1aa (molaw~) wa Sepedi,
Bjale m.olato woo §et§e eyanyeng, le ge bo-rrawei§u bare
molato g~ o bole.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
860 Kgo~ana Mojaludi Phethedi Thule.re a na a ja dikgomo t~a
Kgo~i Sekhukhune I, eit~e ka pu§o ya Mohuma5adi Thoromet~ane wa
bobedi morwa Mojaludi, e lego Mokg5mana Pbethed.1 a hl.oma { stead)
morodiye, mogolwane wa Seba.tal-adi, leina ke Mamanyake, gomme y&na
a kg5kg~na "doubted"; a nyalana le morwarrago Kgo~i. Ke ge
mohumagateana Sebataladi a mo ~ma legata ka tlhompha ya batawadi.
Lehono batho ba ba ~a tsebego 'ha sema nke ke mogatiSa Vgosi
Morwamotehe ye, aowae\ Ke · o~adi we. Sekhulthune II; ka baka la
go bekwa els kgale kgo~i e hwile go hl~kafet~e thereeo go tsena
maineng a lenane& la baeadi ba kg3rt ya Matubeng a Digoli -
"rinkhals".+
+"Rinkhal.s": e bee le se~ma sa mphatht> wa Ma.tuba a Sek'h.ukhune II
ge go b1t~anwa ntweng ya. maruma (1899-1900), go pitimetewa
metsa.na ye rogil ,,go Lesoka II e re ke Mmapitsane, ke gore pit~ana
ye·p~hatlegago goba mohl~ka-mosoledi. Ga Kgosi ~orwamotehe II e
bile ka 1877 ka T~ate - Thabalesega, a ~ala lupeng.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
861
862
Kgaoganyo 294
Maina a ditshosetso go bana ka malapeng {diagelong).
(a) Bkokoi (nkokoiyane): Leina le' le hlathollwa ka aekokoyi, ke
motho o hla.miwa ka dilogo tia tlhokwa ka babolot!i ba dikomana.
tla Barok .. i le .Batswakt>.
{b) Sefiril~kwane (aefiri), ke seba.t~na se swanago le namanyana
ya k&omo, gomme mmalana wa s?>na ka wo phi:f'at~ana.
(c) MogorompJa: ke eebatana. ea bogolwanyana go leka.na le phukubje;
o teeb~ga ka leina la molapalome. Le motho wa mok&nani o
kwtrwa gore ke mogorompja, ke gore setlaela aa go rata t~a
ba ban.gw~ gomme e le yo thatana go tla gagw& (sekonani).
(d) Baloi: ke batho, gomme mpho ye ya bona e feti~a ma.bonaba
ka.moka lefaseng ka gobane motho ga a r~ta go ithuta boloi o
swanetle go bola_y-a Ilt;'Nana wa. ga.gwe wa letlibolo ( thagaletswal&) •
(e) Kaleotseng: ke modimots~l~, bo-rraweau bare ke batho ba
hwilago bogologolo "a.gee ago", gorume ba aepela ka aesesed1
{eedingwa-dingwane), se bonwa phefo le ka go hwidihwitla
lerole.
Selo se ba rego ke tladimothwane se lupilwe go rwalwa kG
seseeedi ka inaletla.na a dingaka tea baloi, le ka go lopanya
ka dithuri goba tshiidi ya thagaletawal3.
(f) Dimomogolo a Ma.kwa kgaladi a inakgopo: motho yo bo-rrawei§u
bare e bee le lert!ma 11 hunter11 la. diph&of<>, a di swara ka
mo1·opa "drum", eupja ba re e be e le sejato, a e-ja a k?>na le
ba lapa la gagwl.
(g) Mamphaka-Mae;asa: ke nonwane, eupja bene; bare e bee le motho
wa eethakga kudu dipooding tea mpha·tho wa Ma.gasa • Gomme ka
gore ba banyane ba bekune le legare, ba boifiswa ka mph.aka wa
go boola dipoodi tea Magasa a I\Jmasa.ltwane a Monepe, mose wa go
setla gabedi wa Magasa a TAate Mogokgomeng.
Seema sere: "Mamphaka a Ma.;asa wee, tla o tsee bupi ~ebol"
(h) T~hwene: ke aebatana, ke motho-batana gomme baloi ba e ~atola
thuri e dule ka phihlothudi {mathuding) a ngwak~ ka mafuri ke
diphapholeng fawo go ea dumelelwago motho fela yo a sego
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1c03
862
~3 4 / 12 0 we leloko la baloi. Ks mokgwa o bjalo tAhwene ke lenaba la
bana. (bof~e&eng).
(1) Phiri (pahiri): ke eebatana, gomme y~na tiro ya yona e bolelwa
ke ma.ngdka-kama, ebile ke setiho~et§o sa bana, ka gore
bogologolo gs. motho a hwile babe bare: "0 t§erwe ke phiri."
(j) G,Jregctswu.la: Mosasapodi, go foraforets9., go t~hoset~a: 'Motho
yoke gore, naa ga go t..,wet~we bana a g::l. go sa lewe? Ke ge
bana b~ p~lekgolela yo mogolo ga a hlahuna, bjale mokgalabje
afore ba.na a re: Arieng le ye go bit~a Goregotswala, e le
go ba rom3 phirangwak.o (m.::..aka) ":false".
Bjaloge, bana ba tswel& kantle gomme ba bit§e ba hlabo~a
:mantiiu ba re: "Goregotsvm.la wee 1, makgolo goba. ta tane o a go
bitlal" Gomme le ge ba bowa bare go morumi, Goregotswala ga
a arabe. Makgolo wa bona afore: Ke~ bona, o ile go disa
lehono, arieng go ipe..palela ka kgorong.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Kgaogaey o 2 95 ~34/120
Ka 11 Biograpey" ya Mohwnagadi T.horometlane wa boraro.
Mohlang wa go b&l~gwa. ga Her Royal Highness Princess,
Victoria Thoromet~a.ne (Leeoka), Kgo~i Sekhukhune II le ~ohumagad1
Leganab1ttho, brt it~e ba rom~la lent§u la pegelf> go m.okgekolo
Thoromet~ant1 ~~orwe.motehe S ekhukhune, ka kgcrong ya Makwcng gore
mmawesu tseba ka. mono lapeng la moY·~redi wa Matsobane re filwe
ngwana wa mositeana. Gomm.e mokgekolo a leboga a re: "Ngwana yeo
ke nnat 'ina la gagwe ke ~ho~omet~ane." Kgosi le Mohumagad.i
Leganab~tho ba leboga Mmago-~ana a ithietse leina.
Go tleng ga Victoria, go ts~na sekolo, go tlwele ka piteb ya
Serota fa kgorong ya tatagwe; go be go ee bose ka let~at~i leo
ka Moru.ti !Jotubatei.
Mchumagatsana Victoria a. rc.m.tlwa sekolong aa African M.E.
Mission fa Mohl~letae ka wona. ngwaga wa 1921.~ morutiai e le
Moruti .Edward M.E. Motubutsi. Ng\vana yo a tli.~wa ka polelt> ya
go bulela bohle b~na ba motee mojako wa eekolo, gore kamoka bawe
elego baganyet§i ba thut3 "t:ducation" ya. mal&t~r~, ba lokolll
bana ba b5na go kgerem&la thutong. Victoria a na a tli§wa ke
dihlatee tse: Mohumagatsana Mante Sekhukhune Morwamotshe le
Mobrunagataana Maakopi Phathudi Morwamotshe, ka ta.el6 ya kgoli le
mohumaga.di; e bee le ka kgwedi~ya. "September", 1921.
Victoria e bile ngwana wa sekolo gomme a. 1thuta ka m.afolofolo
a baa fihlela Std v, ka botlala go dipuk:u tsa Seisimane tie
tsebjago "Royal Readers".
Victoria Lesoka e le moithuti wa boikokobet~o le tlhokam&la
dithutong; o phethile kamoka dithat& tea batswadi t~a mekgwa le
melao ya Serota (dik8ma.na), a amog&lwa mohlapeng wa Bakrisete mo
864 African M.E. Ker&kl, a kolobetswa ke Morut1 John Metiro Pangane
Lebala a na le Morut1 John Lekgowa Mahoii fa Mohlaletae ka ne&la
ya Moruti Motubatsi ka mokgwa wa kina.mel6 ya kgodi~ano ya eeruti:
11God our father: Christ our 1·edeemer; Man our brother. 11
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
lv0.3
864
,{3 4 / 12 0
0 eyadisitewe "monogamy" le Prince Johannes Michael Masupje
Dinltwt'A.llyane Sekwat1 ka ngwaga wa 1941, a segofatswa m Reverends
A.J. Rouese~u a na le Louw ba Dutch Reformed Church ka tiri§ant
le kgopela ya Moruti E.M.E. Motubatsi, ka ge baewana bare:
"Moreku ga a :i.thekolle. 11 ~ be e le ka. 1942.
Victoria Leaoka ga go phafog~lwa go eewo a lego sona mehleng
yeno, aowaa.1 G-a e sale go tlogeng b;1aneng bj~ gH.gwe e le motho
wa bo-Modimo go bohle bao ba mo tsebago, gomme le go te-tiba tsebf>
ya mmo1~1a e fQ ba wa Thoromet§a.ne II le a&na seina sa gagw~.
Biographer:- (a) Thorometsane Victoria o belegwe ka kgwedi ya
August 4th, 1912. (b) A amogelwa kerekeng ka kgwedi ya March
1941, (c) a legotatlwa nyalong ya m.ela~ ya "Union Government and
ritualism" ka ngwaga wa 19,i2 ka mo phuthegong ya A.V.E. Church,
e le lebt>ni ttcandle" la Bapedi ba. tikilogo ya Mashishing
"Lydenburg". (d) Y&na le setlaba sabo ba amogetse pu~a ya eet!haba
ka ngwaga wa 1962. (e) Huri bokgologolo le ditshegofat§o t§e
filwe6o setsha'ba sa Marota a Dinkwa.nyane, ka Modimo Tate
Ramaatla-Ohle, e bee le seo re sa se letelago, go itAano Kgo§i
Micha.el M. Dinkwanyane Sek:wati, a re: "Ga le mp◊tsa tshepho yaka ke tle. re
/ ke Sekhukhune, gae ke Mohlaletae."
Edward M.E. Motubatsi.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
lOOj
865
866
t/5_8
Kgd.Og{;LD3 0 2 96
Mmolodi a hloka moditi, molao o tsea ka tseb~.
Ka dikahlol3 le direthenyo go melato ya dikgobatAano ke
dipolaa le ditlhalant> le bo-m.mcJ.monyadiwa. ka malapeng a go ahlola
goba felet~a kbe? Mogologolo a re:-
(a) Molato wa kotsi, Kgo~ana Kgobalale Sekhukhune Sekwati o kile
a pshatlil. Mohwnaga.t§ana Maakokong, kgaetiedi ya Mokgo~na
Samuel N.s.hlako Sekwati Thulare leihlo la. mpati "left" ka
ngwaga wa 1870, go ea agilwe ka gd.e - Tsa:te, gomme :mole-a.to woo
wa ee ke wa fih.li~wa kgorong, wa :ohuphuthwa ka lapeng ka
kgorong ya Sekhukhune~I, gomme wa raplllga.
(b) Molato wa polao, monna wa mmina phiri o kile a bola.ya mosadi
wa •onna wa gabo, ya "oa mola.to wa tehekisano ye kgolo ka
ng·,;aga wa 1869. Monna yowe a l~ba ka kgare·be go tso~a lapa
leo, ka molao wa leag6, morwa wa kgarebe yec o ea phela (1960),
g&na mo ga Mari~ana. Polao ye e bee se ya tebano, aowa.a.1
Ebe e le kotei, thapelan6 ye ke ka mekgw~ le malao ya Sepedi
mehleng ya pulo ya s~tsh3.ba sa ·sopetli mo Sekhukhunela.nd.
(c) Ge pt>& ya. iak:a la motho, mangle mang, e gobatsa tea malaka a
mangwi, e bee le mola~ gore po& yeo e fagolwe fawo l~agong la
selete seo.
Ge a na le kgang, a gobat§a ba bangwe, o be a rephiwa gomme a
bokwe a lahliawe makokwana ao a gagwe ka go babi§wa mmejana ka
diroba goba meretlwa, a be a re: "go nya go eme ke lahlile".
Gomme ga e le gapa la bogosi, o a be a bakollwa ka lt>na; a
bile a lefile go ntehi-ntshi.
(d) Bohodu: Motho wa lets~gwana le go lemala go topa le go menetsa.
t~a magagab8 o be a lefi§wa gabedi: (1) Kgero, (2) puAelet§o
gabedi go moutewet§wa, gomme ge a ea lahle, gona di na!; o
tlo tshereana a bonagala motaeng wa gabo, ya ba wa lapa-le-boori.
ka ditefelet~o "avenge" t~a banna bo-keateeba, ka gobane
letlatswa le ka. ee mmolaye.
(e) Tlhalano goba go hlalana, ga monna le mosadi ga potlc.n3 e ee
~ana fa kahloloru:c. kgor~ e tlo r!ma ka mola~ wo: Monna a
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
;<a41120 89 866 nkgago goba mosadi a nkgago, somme seltpi ee - ke gore khwl1115
ya matia.ka thoku le be.na ga ba le g8na. Monna goba moea.di,
moahlol~lwa o tla feta le dikgomo le bana.
(f) Mma.m.onyadiwa: Naa keng mmam.onyadiwa? Ke kgobo§o go mosadi wa
nyalo ya motlalo, ga mon.na. a hlaswa teohle tsa moeadi yowe,
go~..me pel3.et~wana e ar-1.olwa ke 'batho ba lelokwana f~la, eupje
gee kekela pelo ga e be ('l. fihle ::Cgororig, gom.me tsheki~an?> e
kgwathe t~~Ana ya (e).
Ser~t6 sa tebog5 go Mmuilio:
Ke: Mohumagadi Dorothy M.E. Motubatsi.
19 (Naboomkoppies). 64
TeogcJ.ng bana ha ga Thular,al
A re lebeng Bogwrii.la.,
Mo re tlo hwet~ago bohlale,
Re hwet§e le bokhut~o.
A re y~ng bana ba ga Thulare1
Re lebeng MohJ.tllt£· le Tubates;
A re lebogeng Mmd~,
0 re file fase le§u.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Kgaogany&
297
298
299
300
301
302
,K34/120 Bogare
Lehu la Temane M.M. Sekwati. •••••••••••
Le hlafi§itlwe leb&n& la ba-Matshatsha ••
Keng Lekaba la maiylti (memoya e mebe)?.
Kiss. Madin&g& Sebope o hlanogetlwe. •••
Nt>nwane "mythology" ya bo-rrawelu. •••••
Pipoll& ya dikgobatsan& le ya matlpl le
boloi. •••••••••••••••••••••••••••••••
303 Tie dingwl ditaodil& tla Karota ka
diael&. ••••••••••••••••••••••••••••••
304 Serita ea Mokg&mana James II. Sekhukhune,
305
306
307
k:a Dorothy•••• Motubatsi. •••••••,•••
Thupantl& ya wa e b&na o a hwa. ••••••••
Tlhatholl& ya mephatha ya baeadi. ••••••
Kgop&l& ya moaga wa k&rlkl {E.L.c.). •••
308 Mephath& ya banna, tshetsholo maineng a
309
310
y&na. • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •
Naa ke mang Mokgamana Mogaee? ••••••••••
Bar&ka ba ga Maahl& ba bina nare. ••••••
lftlhana ya "Biograp~.y" ya Mohumagadi
Letlakala
867
868
869-870
871-872
873-874
875-878
879-881
882-884
885-886
887-888
889
890-892
893-894
"
D.N. Legadimane. ••••••••••••••••••••• 895
311 Ntlhanyana ya Biography ya Mokg&mana
Kgolane. ••••••••••••••••••••••••••••• 896-897
312 Se gaketle seantl&, molato o tsene
kgorong phulala. ••••••••••••••••••••• 898-899
313 Tebog& ya Ma.rota, ka Judah s. Sekhu-
khune. • •••••••••••••••••••••••••••••• 900-901
b C.
90
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
867 1\3 4 I 12 o
Xgaogany& 297
Lehu la Tem.ane Mareta Makwataeya.ne Sek:wati
Mohumagadi Temane Mareta Makwatanyane Sekwati e bee le yo
mongwe wa barutiwa ba Morut1 Nathaniel l{gotwane Mag&hla Phala,
°II
wa African M.E. Church fa Mohlaletse, a kolobedit§we ka ngwaga wa
1901. Eitle ka ngwaga wa 1915 bolwetsi bja mmele bja mo robatla
fase lebaka le letelet~ana, a ripitla go sa bonwe bokaonwana bja
lephelwana, go:mm.e eitie kale lengwl la matAat§i a phafoga
legogweng a re: "Moruti, ke bone motse o mogolo wo botse, gomme
kg&r& "gate" ya wt>na ga ke e bones ke swerwe lee tlala., bana ga ba
mphlhlll& motapana lee gamole, lee swerwe lee lelse ka kudu-kudu."
Bana ba la.pa ba toba-toba - gwa ritwaritwa mote.pa, yaba o
bewa d1hlogong tea gagwe. A tso§wa a thoma a latswa-latewa ka
teeka.na "spoon", a metla-metAa a phakgamila sefahlog& a re: • Sala.ng gabotsel Ya ba g~na ga Vareta a robet§e tseleng ya
leetong la mafel&lfl, leo mangle mang a le letetsego. Gomme se
ee laet~a kamoka gore dimpha tla Modimo ka. tumll& ga di bonwe ka
mahl& ke therelo, ebile ke sephiri go bohle lefaseng.
Lehu la Temane M:areta Ma.kwatanyane Sekwati ekile ya ba thuta
ye kgolo ya Moru.ti N.K.M. Phala,•motseng wa Ma.rota le tikologong
ya Sekhukhuneland "area" tao go lego phuthegwana ya A.M.E. Churoh.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
868
Ka 4 I 12 o Kgaogany~ 298 (Seripana I).
Le hlafi~itawe lebona la ba-Matshateha.
Ka ngwaga wa 1955 sehlophana aa ltg&rf> ya ba-Matsha.tsha ba
kgopetle mothepa go Kgoli :Morwamotshe, morwa wa Sekhukhune II,
gomme ditaba tla amogllwa, ya ba matswerere. Kgo§i ka moraga ga
lebakana ga a boletse le bo-morwa-rragw& a ba §upet~a lapa la
Kgosana Sebope Sekhukhune Morwamotshe; bjale ba-Matshatsha ba
tseba lta gabo b5na, gwa tliswa tla tebogo lta mekgv;a ya Sepedi.
Leina la mohumagat3ana ke Matobole Sebope Sekhukhune. Motseta
wa molato wo goba mathakga a e le Mokgamana Sepad1 Phafane Mampuru.
Ka 1957 Mohu.magadi Ma.nkopodi Thulare Sekhukhune ka. baka la
boikgodilo bJa gore ke mohuma.gadi wa kgara ya Ma.rota, a hlafi§a
ditaba a hlanoglla kln&l~ ya se§upetswa sa ba-Ma.tshatsha ka gore ' Kgosana Sebope barodiye ba r!ka maupi ka lebenkeleng la Kgolana
Jamee Mabowe Sekhukhune, ka gore Ma.bowe o kwana le ba Mmu~o wa
makgowa ka mela~ ya Acta of Tribal Authorities Acts. Gomme ka
baka leo morwedi wa Kgosana Sebope a senyetswa bob&n& bja
ba-llatshatsha babina n~na. Ke ge ka thopeng ya bena ya
sekhuduthama,ga ba AupetAa Bakwena ba la.pa la Kgoluna Malekutu
Sekhukhune Morwamotehe.
Kgosi Morwamotshe o be a ea dumele tlhanog&l& ye, o
kateleditlwe ke go fenywa a re: "Xe ik&f&la boloi bja Manltopodi
{seantl&).
Boraditiragalo e ka se be makala ka Mohuma.gadi yo a bitlwago
seantl&, tia gagwl di tletse teh&lwana kuwa ga Ma.risana, Marotal
Mo tlogeng moraga, o a di tseba, o tlo nyapologa - kgwedi e
bonwe mahubeng.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
869 Xgaoganyf> 299
Keng lekaba la maiytt& (memoya e mebe)?
Mo kgaoganyong ye Moratheledi ore ke phef& ye bitlwago
eeeasedi "whirlwind" goba disasedi t~ewe elego dihlt>lwa.-tlhagongJ
gomme memoya e mebe ya bahu bao ba hlokilego. bokhut~a ku.wa
badimong. Disasedi ke makaba a bana, ka wana. mosepel& wa go
dikologa woo, wa go ewana le dimp§he ga di bina ko~a ya tltna.
Mogologolo ore: disasedi ke pheff>, eupja maiyete, ka baka
la go se be le madulo bahung ba sepela ba itshwareletle ka sena
goba tAt>na disa.sedi tliewe elego t~a lebopong ••creation" go tloga
go sa tsebjego go ya go ea felego. Moruti Nathaniel Kgotwane
Mag6hl3 Phala (B. 1810 - H. 1931) a go riano a re: "Ma.1.yete ke
batho base nago there~o bophelong bja b5na na.meng ye. Gase
Barisetue, ga se bahetene, naa ba ka hwetia bokhut~o kae lehung
la bona? Baka ee g3rt>gll~ go batho ba ttJeeus" le go batho ba
Sathane gobane le y&na mmusong wa gagwl ga a ba rate."
Ka ngwaga wa 1913 go be go le gena moeadi wa lei.yet&, •1na
13
la gagwe ke Mako:nko, morwedi wa Mokgo:mana Sebale MagOhla Phala
gana mo Mohlaletse. Mosadi yo e bee le mokgelogi gomm.e ebile a
itira moporofetigadi. 0 be a sa bolla dik~mana tea eeeadi, a ea
tsebe eela ka tsana. Ka le lenew& la mat~atsi a wela bjaale bja
Magakala. A ta.ny~ga, baditana bare go y~na: "A re go kw& mosadi."
A fo re;'Areyeng Nahono weel 1 le a b3na mono ga go na naga.•
Bo-rrawe~u ba boletse bare: "Ya t§ea mebila mebedi e phatloga
naka." Morina Jesus Krietus a re ga a gana motho yo aka
870 dirllago mar&na a mabedi; o tlo kgana bjang go dir~la Modimo le
Maamone? {st. Luke 16:13-18.)
0 hlokile bolme morakaneng okhu wa bophelwana bja nama; naa
o tlo kgana bjang to ts&na khutlong ya badimong?
Seopedi ea sefela sa Basutoland ee re:-
"Jesu ke kgolwa ke Wena;
0 se tehabll& sakal
Gara meleko o mph~ ma.atla,
Le polok~ga lehung laka."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
870 Ka 4 J 12 o
Xosadi yo wa leiy&te (maiyet&) leina la gagwe la go
kolobetewa e bee le ~eriam ~'Ia.konko Sebale Magohl& wa kgoro ya ga
Pha.J.a Ma.roteng Mohlaletse, e le motho wa phuthlgo ya Berlin
Mission Society ka ngwaga wa 1878. Ka mabaka kamoka o phedile e
le mokgel.ogi a ipitAa moporofeta, eupja lehu la gagwe e bile la
masetlapelo, a tim!la dibeke t~e pedi, a hwetswa a senyegile.
A phuthwa-phuthwa go bolokwa. 0 hwile fa mmotong wa Phatametsane
Pokwane "Nebo area". 0 be a nyetiwe ke m.onna wa leloko la
ba-Matlala babina hlagahlagane.
+Maiyete: ke lent~u le lesw&. ka Sepedi, le hl&.tbollwa ka Moruti
N.K.M. Phala, ore ke batho ba kgelogilego, g~mm~ memoya ya bona
e fo phi\ph~tha zt:1.re ga lera.tad.ima le lefase. Memoya. ye e hlokile
madulo kuwa gae badimong.: Leiylt§, seiy&t&, boiyet&.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
lOCJ
871 Xgaogany6 JOO (Ser1pana II~ 4 / 12 O Mohu.ma.&atluna Madinog& Sebope o hla.noget§we.
Xa ngwa.ga wa 1950 Mohumagadi Sateopa m.orwedi wa Xgoli
Sekukhune wa bobedi, elego leb&nl la eephatlwana ea ba-Ma.18113 ba
Kgo!i Moawatee a& babina tlou ba ag11ego •Indie No.347" Bapedi
Tribal Fara: Geluke Location, Sekhukhunela.nd area. Mohuma.gadi
Satsopa o rattle, a bowetle ka go kgu1tled1 go fiwa leb&nl la go ba
aeara-mahlaku a rakgadi. Djalege, Kgo511forw'..lmotehe Sekhukhune le
bo-morwarragwe ba amoget!e thatb ya kgait!edi ya bona ka lethab&
la mekgwa le mela& ya leugo la Marota. Ditaba e le matehwerere,
kganthe hlame e tlo lu.hl3. lelta le kgano •:mAercat" ya putla.
moetl pele. Mathakgu a lebelekaru.i. ka baka la bohlanogedi bja
Makhuduthama.gu a ~ohum.agodi Manko»od1 Thulare go hlanola Kgol1
Morwamotshe Sekhukhune thereAong ya g~gwe le ba. ~Tmul& wa makgowa,
gomme kgoli ya. ba ;;a ls.hlwa kuwa "Calan Mathoeeng (1957). Bjalo
ke ge kg&r~ ya ba.-Maiell1 bare aowaa, re ka se kganl go nyala
morwedi wa Y...e;o~a.na Sebope Sekhukhune, ka gobane o eme le Xgolana
James Vabowe Sekhukhune go ,thaetla se bolllwago ka ba-Mmul& woo
wa makgowa ".E.'uropean".
S6 ke yena teel& ya kg"r& ya babina tlou, go latt.la manganga
a Marota so ba kgahlan& go molal\ wa leno la A!rika Borwa, go
fihlila m&tAatling ano. B~alege, le ge Mohumar,adi Mankopodi
Thulare a be a rat1le go dire. gore mothepa woe be kg&pe, ge. ae a
hOlf:I. selt., o di gagatletle. Uorwa yo aongwl wa Kgoli Mankopane II,
lehono ba kg6r& ya ti!aiael& ba ithwele mogono ka go thaetla
moaruligadi wa seantl5 Maroteng - ~ohlaletee.
872 Kgolana Mafolo wa Kotloolo o bolailwe ke morwaye ka ngwaga
wa 1959, gomme e1tle ka ngwaga wa 1965 leeogana le la. bolawa ke
mosadi wa 1ana, :,are ga ditaba di kwetAe mahlong a mola& "La•"
karab& 7a re: Moeadi-wa-baaadi, ariye gae. Wene lehono o kgotle
meetl-.,a, moiJema.nyana yo e bee le Lekhuduthamagana, balatedi ba
Vankopodi Thulare Sekhukhune.
"Go madimabe yeo dintwa le meteretere di tlwllllago ka y&na,"
go riano aeru1tla ea Etangedi ya ~mul& wa pholog& le letag&.
(st. Matthew 8:7-14.)
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
Ka 4 / 12 o 872 Bjalege, ga go makat~e ga ngwana yo wa morwa. wa Nkadimeng
ga a thubagantse motse wa Ma.rota Mohlaletse, o aa fele a lalet§e
legatong la tatagw& ga a kile a leka mahlajana a go aeD31"a
lekg~tho la aet~haba sa Bapedi ka ~17Waga wa 1924, gomme a ena
tahl&g8. Le nankhono lebi tla la gagwe di tlogolwana t~a gagwe ba
ka se le b8ne ka mahl~, ke la male.pa a ilego le boori, goriano
motho boewaneng "primitive".
Gee a.ga ea i~e~le, ga e eenye e e 1tehenyet~a; eefata
mollt, sea iphat!la. Mohwnagedi Mankopodi Thulare ga a o tsebe
moll& wa Maltiri woo kilego wa oriwa ke benne le baeadi ka ngwaga
wa 1894 mola mmotong wa "Suid Geluke Lokasie Sekhukhuneland"•
Naa e bee le ka baka lang ga banna le baeedi ba.oriswa mo11a o
kaa-kaa woo? Ebe e le ka go phegiAana le Mor~ne Abel Eraemens
"Commissioner", mohla.nka wa I.fmu~o wa Die Volksraa,d van
Republiek I van Lydenburg. Ka baka leo bo-rraweAu ba boletAego
ba ra: "Madie;a 8mafsa (maswa) a ithekga ka. a kgale, mmolodi a
hl&ka moditi molaa o t~ea ka te~bf- 11 •
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
873 Kgaogacyo 301 K3 4 I 12 o
Nt>nwane "mythology 0 ya bagologolo, go riano bo-rrawesu.
Go gobat~a ga mosadi goba monna keng? Phetolo ere: Ga
mosadi a uk~metswe ke kgwedi ya ma.th~m3 ya go imeng ga gagw~,
goba monna, mosadi wa gagwe e le moima go.mme mosadi yo a sa
lemogege, se§up5 sa math~m~ go lemogiwa ka ditumo (ditakatsb) go
dijwana t§e hosana goba go hwa dihlaa. Gomm.e gape o bonagala ka
go hlaswa dijwana t~e dingw~, le go hlaola-hlaola sa mma.pelo o
ja serati; le banna ba fo ba ka wona mokgowa owe.
Bo-rrawe~u bare go kile gwa ha gona mosadi yo mongwe ga e
le moimruia. 0 pregnant" a re go monna wa gagwe: ke duma sebete sa
tau. Monna a thama a fahl~la melamo le letsolo, a tloga a
ewahla-swahla le§aka, ke ge a hwetsa ditau tse nne: (a) tau ya
kgotho, (b)taugadi, (c) taugadigadi, (d) tawana ya leotlela.
A dumedi§a, a am9gelwa ma.du.long a ts?ma, e le ka nako ya phirim.ane
go dut~we sebe~ong, e le ka maabane go itisitswe. + Kc ga ·ta.wa.na
e lemog"" aekana hlogong ya monna. yo, se nsaretse kfA. godine,--waJia
ga phatla, e le ntshutshuthana ya moriri.
ere:
Ke ge tawa.na (taunyana) e thomila go ep&la kosana ya y~na
"Tau ye ke tau mang ye?
Kutselele-ku.tselelel
Ea nkutsaa!
Ya serilana nkego sa motho,
Kutselele-kuteelelel
Ea nkutsaa!"
Djale kc ge ditau-kgolo di kgalema tawana tea re: Mo~aa,
o a re eeleka. Tawana ya homola, gomme e fele e boeletla ko~ana
ye "decuple" ka lebakanyana.
Tsa hutd.Jlla, eitle k~ mahuba a meso t~a tsoiana t~a re go
874 seel& (bo aeele) •. Tea re go moeng: tsoga re yeng go tsoma dijo
(d1ph?>5fole). Moeng a re: "Ke ea lapile, le tsona dina.t> di sa.
kwele bohloko ka baka la mosepelo wa mal3ba le maabane."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
874 Bjal.o tau le i;auga.cli tea ru.thuloga khulamong go ya
mehlokolong, tQwana le tougadigadi (motsot~di) tea aala segoleng
(mahulamong} le moetedi wa bona.
Eit§e ka nako ya digatogo tea matshema (9 a.m.) mosong,
moeng yola a re go taunyanaz tsea kgamelwana sewe o yoga meetee
ka nokeng, mokgekolo a ee hlwe ka lenyaro. Tawana ya ya e
kg3kgonaJ eitse gore tawana e dikele ka moet~ana, moeti a apola
mokwamilo "overall11 a thoma go kgaol~ lekt>be. Mokgekolo yola wa
taugadi a fatolwa mpa, a rapollwa sebete. Moeti a teea theb& a
fulara. Ko~ana yel~ kutselele e diragetse.
Se ke yona tabana ya motee wa Mohlaletee lehono ka 1965.
"Ere ke tsoma Mongwaledi, elego ngwana wtt. Thula~e II, lehono go
bjang, ga· di gokgone?"
Bo-rrawe~u bare mon110. le yena a re ke tsom~ meetee a ea
llego segwegwe. Gomme ga e le Thamaga ya Mabjana ere kantle le
eegwegw& go ka se be g~ua tseb& ya mmusa, meeding le melapong.
E fo ba manyami ka gore mosudi yola o palegile mpa ka baka la
mabose a ditodi t~a dinosi.
Deeuple "Tau ye ke tau mang ye?
Kutselelei Kutselele1
Ea nkutsaa!
Ya seri~ana nkego sa mothol"
+Tawana: ngwana wa tau, taunyana, leotlllana.
Kutselele: se eelaa, banagala, e bonwag~ ka ~edi.
Nkutsaa: sealana, eehlorana ee belaet§ago goba eebelaet~a;
kgan&na.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
875 :[gaoga1-zyo 302
Fipoll.c ya dikgoba ts,;;.no le ya. ma:tapG la boloi.
Ka.karetso ya dikgobatsano le ka ditir~ tea boomo.
Borra.wesu bare ge dithetsano taa bana ba leago goba monria
la mosadi ka lapeng goba dipapading mekgobeng, gomme thetsano
yeo ya fihlilwa kgorong goba teheki~anong gomme molato wa batlwa
ke 1cgarr> ya banna, gomm.e wa. hwetswa e le wa go dirwa ka
malepeledi (boomo) a mogobatei, selepe se tlo nangaaela kudu go
mmigwa gomme ae be se nwe ka mosogo wa sona. Kahlolo e tlo rema
ka mokgwa le molao wa Sepedi wa "gapa la bogo~i," ke gore madi a
motho YQ mongwe le yo mongw~ ke ma.di a babago bohle batho ba
puso ya Thulare.
(a) Kgobalo (kgob~t~o): motho - monna goba mosadi ge kgobatsano
e ka hlolega magareng a bona, goD1Jne seo se sa dirwa ka boome -
e bile kotsi gomme dikarabano bobedi di kwana, ga e be
phuphuthano ka lapeng seleb~neng ea ba moloko.
(b) K&obatsano: Ge oana goba masoganyana, yo mongwe a gobatsa yo
mongwe ka molamo goba eerogo, go:mme go bapalwa tshwana, le ga
e le dikgarebe goba ma.thumaea go ba.palwa k:gwele "golf11,
babapadi bare ke ma.di a kgatwane, ke gore m.abosaboeane a
papadi, molato gu o g3na, e fo ba 'nxaee samma•.
(o) Phumisa: Go phumisa serwalwa sa meetse goba bjalwa, mafsi le
ga e le mabele ke molato wa tsheko ka lapeng goba kgorong,
gomme ge mophumisa a le manganga gomme dihlatae di le gana,
molato owe o tlo ahlolwa pu~etso ya tsheny6 le bony~t~i go
mophwaisa - monna goba mosadi.
876 (d) Bootswa: Gae le bootewa bjana ka Serota e fo ba kgwedi go
kwerwa ye setswego, ga esita lohllla wa tanywa o molato wa
tefo ka 1nthapeleleng barwa• Thulare. Phetho ya leagf> ke
ntaboge eamma.i Gom:me ga e le moga.tsa monna o se ke wa
peperetsa monaka - hlompha lapa la nt:,-iwaneno goba morwarrago
goba la mogolwago goba la tatago. Eupja gee le mosadi wa
mohl5lagadi ga e se nonyana, le yina o na le ba ditok&la t§a
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
~3 4 / 12 0 l OD
676 gagwe goba difera tae di leban&go yena ka mekgwa le melao
ya Sepedi.
(e) Kata (kaa.t~): Woke molato wo mongwe ka Serota o bitawago
botilf>la. Ge monna ofe le ofe aka begwa kgorong a dirile
kgobola ye, banna ba letlatswa ba ~~gama. Mehleng ya kgale
ga leeoboro "uncircumcieed" le ka kata lethu.masa molato o be
o se gona, bakgalabje bare ke dipapadisane tea bana
mekgobeng (1888-1940).
Papet§o go melato ye ka godimo (A-F):-
'Mokgf>mana. Kgetahepa "filako" Ramalau Phala. (1925) o kile a
gobatla mosadi wa gagwe,leina ke Mankwane, morwedi wa
Mokg&mana Malakeng Rat~u, babe ba nwela bja!wa, a itse ke
mo raga ka mol~t~e, kganthe monwana wa kgagoropa o na le
lenala le leteletsa.na, a mo gobataa moomo, lesapo la potaa.na
la ba la b~nala. Moaadi a g~gijla ngwa.kong dike:,-wedi, gomme
molato wa phuphuthwa, gwa fela ya ba kwano ka lapeng.
(f) Boloi: Bl:i.loi ba gtna ke ther~~o, ga se kgopol&le goba kg3nane,
aowaaV Ka ngwaga wa 1907 fa motseng wa Mohlaletee Mokgb:mana I
Tslke Morewane Sek:wati o kile a tanya ngwana wa lethumalana
ka dipheko t~a banna, lsina la mot~nywa e bee le Mahlodi,
morwedi wa Mokg?>mana Jlotlokw~ l.Ia.mpuru wa kgoro ya Mathibeng.
877 Mmago lethuma§a e le moloigadi, a e-ja kgomo e phala. Ka
bo~ego bjo bonpe thepb ya dithurigadi tea r~pha go ja boteng
bja kgomogadi ya Mokg8mana Ts&ke M. Sekwati, kganthe ba tlo
w~la ka ~akeng la monna wa-bo radipheko.
Go be go le gona ka mo ~akeng kgomogadi ya bonalana, bjale
moloigadi yo a phorot~e yo morodie gore a teen~ ka mo mpeng
tAa kgomo ye, go thaea tAa ka teng. Eit~e ga a teene lta gare
a eobelet~e, yare ka naka ya gore a bow& motsila "rectum" wa
kgosogadi wa kup3la. 0 it~e ka gora.gora meso ya re ke fihlile.
Baloi ba gaba ba fulara, ke ge let§at~i le re dumela.ng
Bahlaltwana, le robetAe bjang, a tea mese di reng? Mokgemana
Lehta.maga la Mankw~ eit~e ga a hlodi~la ka §akeng a bana,
gomme banangl kgomogadi e teetalet~e ka maoto, gomme tee
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
J\84/120 877 dingw& di sa hutami!e. Ke bee bona letsago le hlago ya
878
motho di tswel~tso m~rugong a kgomogudi, gornae a re: Ma.nkwll
MafiftH Mosa.bi, M.o~abi, mpiletAe ta ta.go Matub;..0,ne a tl~ a
mpont~he ae ke se btnago ka mo sakengl Aowaa, ke ge
moena-ludi e ba mmoV'1a nalO. Bjale lethUJDl.'ii§ana le potloga
motsileng le w~la fase, le gokere pitsana le nthasana ya ma.la
0 1ntestine". Lethumasana ke la moroto wa Y...a.p3go a
Mohwna.gatlfo.na. I.!anyaku Morwamotshe Sekhukhune, ke kgai tsadi ya
Sekhukhune II.
Baloi ba ja kgo~o e aepela, gomme le motho ba mo amoga
meya a ea phela, ere mohlang a hwago ba mo fetole eetho-thuri
seo se tlo go ba ph&thela dithomelo tea b~na bo~ego. Boloi
ga bo rutwe, bo h1ab~lwa mmeleng wa bana ba b~na bjaloka
mokgwa wa tlh~b~l~ ya aekcbonyana gobu ditohiti "powders"
t~a meleko ya dikalafo t~a mangaka.-k6ma.
Malebana le mekg-wa le mela3 ya Sepedi ga o gona molao woo
rego motho ga a ewere moloi ku dipheko a mrnolay~. Kgo§i
Sekhukhune Io kile a dira taho~et~o go bohle (Polaa ya
moloi, bona m.atlakaleng 856-857). Gomme ga e le dikgObtit§t>
le dikgaolar-mak&b~, tsana e bee le dithopa t,a badiri ba
t~ana ka kutamong, gomme thopa-kgolo go ratwa. hl&g&rA.
Ka ngwaga wa 1959 Mohu.magadi Mama.thu.me, mogat~a Mokg5mana
Sekgankget§e Malapane o bolailwe ka go hlabiwa ka lehlaba
lehla.koring a be a tant~we ke pheko ya monna wa ga Nthuwane
{Seeesehu) "Hoeraroep Geluks Location Sekhukhuneland".
Moaadi yo a hwa lehu la ditahila, e bee le morwedi wa monna
wa leloko la ga Ma.fir!, ha agilogo Madibong. 0 ilea hw~la
g~na mattwaneng a gagw~ g8na. fawe ntshe. Tau e lle mohlallla.
Dipheko t~a mangaka-kama ga di tabogwe-tabogwe, go riano
monna wa m.phath& wa Seraki Sekhukhune, wa 1883 fa P.Ianoge
"Geeneinde"•
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
8"/9
K3 4 J 12 o Kgaogan.yo JOj
Tse dingwe ditaodiso tsa Alarotb ka ~im~lo.
Kgosi Morwam.otshe wa bobedi a r&bala ntweng gomme a
reteledit§e kgbro ya Ma.kweng ka pal5 ya basani ye kgahlisago ka
mok~~,a wa Sepedi, eupja e bee le kgoai ya sehlogo, gomme e le
mokgogi wa mat?>1'.--wane (lebaki), ba re ke hlare sa Mak:·a - ma.bitsana
ka melodi. Mphatha wa gagwe e le bakgogi ka botlalo.
Mokgamana Sekgothe Motubatse Sekwati a robala badimong ka.
ngwaga wa 1901; e bee le monna yo bogale marum.ong. Ka ngwaga wa
1885 a lt>rela morwaye toro a sale boeeeng, elego "Edward" Morewa.ne
gore ke lorile ngwana yo a balela ba·tho ba bant~h:l dikgapetla, a
botsa Mankgadi-a-tabana-boh161~.
Mogalefi yo e bee le motho wa go rata khut~o ka kgorong
y~ ta.tagwe ya Manale, gomme e le mokgogi wa hlare sa Makwa •
.Mokgomana Teeke 'Morewane Sekwati e be e le I1101nu.t wa go rata
leaga la motse wa Marota, gape e le motsebi wa dikahlolo kgorong
ya mosate. 0 be a botegile ditehekoll8 ka Kgosi Sekhukhune II;
o be a rata thuto ya dikgapetla, gomme a :f'ele a re: hTatane
Mor&wane a nthibela ke e-ya thutong, lehono nkabe ke le "Bishop".
Mokg8mana Matie Kgwale Ma.kgata e bee le ngaka-kgolo ya
mere:pe ••herbalist" dikalafong kamoka go ba bagolo le maeea.nyana,
gomme e le moalafi a ea kwane le ditir& t§a dikgagara le
maletlana a mankgwanyane a sa a rate a re a bol&la maaka, ba t§ea
dil& tsa batho ka bofora; batho bao ke bahudi ba ja dilo tea ba
gabo ka lefela.
Ke dipapadisane tea Boroka, ke t§ona maletlana a bo-Kgatan,yane -
motsodisa ngwa.na kgoei ya maletlana.
880 Ma.tie Makgata le nankhono o ea bol&lwa ka ditira t§e botae
tla gagw& Maroteng.
Mokgomana Mankgwanyane Tlaka: monna yo e be e le moihlo,
gomm.e e le motho yo boreledi, a le boi ditabaneng tea baaro§i.
Taba-kgolo ya gagwe ka mehla e bee le tlholog&lo ya Kgosana
Thulare aka tla a aga motse wo wa Marota (1930). 0 robet§e
badimong a phuthilwe ka lethlba la dit~hipa le dipela (1937).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003 /63 K3 4 / 12 o
860 Mokgam.s:.n.a Zeb.:...se Morwamotsh6 Sekhukhune ke wa lapa la bosupa
go bana ba i.0061 :rn:orv1ilomutshe II. Mmagwc: ko Digoke, morwedi wa
Motubci.tse (Selage). Mokg3mana yo o be a. rata ·thuto ya dikgapetla;
tlholog~lt, e be e le ·boaeanyana uja morr,a.ye Ramphelune le
dikgaitoedi {1921-1933). Ebe e le motho wa go rota tewelo-pele
ya setshab~ sa gabo sa Bopedi, e bee le yo mongwe wa bathei
(bathelegi) ba Folokelo ya uetshaba sa Bapedi (1921·-• ••• ).
Polokelt> ya fe·tolwu ye ba "Bapodi Tribul Lovy 0 (1925-1952).
Mokgomana Maruwa.ne 'Magone !Kabogwana e bee le motseta yo
mongwe wa go rongwa di~uba-thatu ton Y...;oai Sckhukhune (Sekukuni II).
Leina la gagwe la bogolo ke Ramphel~ne. Mokgalabje yo o ilea \
phela mengwaga y~ lekgolo 19 lesome (1845-1955); e bee le motho
yo a se nago bosodi.
Mokgumanu Sepadi Sokhukhune 3ekwati e lo motho wa seth~kga sa
go betla diphata t~a meag5 ya sesotho le i:w.fata a kgoro, eupja o
hlokile ngwana a. kago swana le yena; ebile. ba.na ba gagwe kamoka
ba phadilwe ke 'ochle th.utong i10.rotong, e fo ba now?iJ.t)lf> •
Mokgumana Kgobalale Sekhukhune Sekwati e bo e le mohlanka wa
go botega go ba IVlmuso wa "Native A..ffe.irs Department" ya Bopedi,
gomme o baa se na lengalatsepa puAong ya Thorvmet§ane II
881 (1894-1900). 0 bo a f~le a re: "Btmang Bapodi, le ka se~ke la
lebana le Mmuao wo, o fentse bo-tata weno mosegare tsatsi le
hlabilG, lena ke lena bo-mun&? B~nm:i. a ro th~otseng makgowa ka
go ipea ka fase go bona. Le lemoge le ka seny&g&lwa ke pusa ya
lena, ka gobane bare feta ka thuto lo ka mahlale a lefase le." Xokgt>mana Mpjamal.eka Morwamotshe Sekhukhune e bee le monna
wa go rata thuto, e bilo yo mongv,a a go thu~a thologong ya aekolo
ea bana sa moeegare, a baa kgithwa modula-aetulo wa Komiti Sekolo
- (1927-1931). Ebe e le mmotegi go dilo kumoka go tAa kag1§a
ya motse wa Marota, e le .monna wa go ~ma senna dipol~long tAa
kgt>ra ka mehla., Ka baka leo kgoAi le mohumagadi Leganabatho ba
be ba hlakamela kudu dikeletaO t~a gagw~. Masogana a gagw~ a
mararo ke diithuti, gomme ba babedi ke ba thutO ya borut1A1 bja
dikolo tAa bana: (1) Benjamin Ma~abagole M. Sekhukhune, (2) Gad
Ma~upje M. Sekhukhune.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
831 Mokgt>mana Xgetiep~ (:&labjanang) Seltwa-,1 Thule.re e be e le
segble t gomt;io e se mo tho wa selo, e le ser·onwa ke go tswalwa ke
ma.di a bogoii bja Marota. Molomong wa gagwe go be go fo tswa
mah1atsa (m.a.rog~). C be a sa tlwaelane le bohle, a fo teebja ga
e le morwa Seiwati. Kgorong ya mo~ate a kgafilwe "excludett a sa
tsomege le di thopeng tla se-mosate goba ·thepong efe le efe. O
khut~isit~we badimong ka ngwaga vta 1922. Morwaye ke Sekwati,
gomme yena e fo ha motho, ga a na boeodi; e to ba ka gore
tte mafsi ga e itswale".
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
882
,<a 4 / 12 o Kgaogany& 304
Ser&tf> sa Vokgf>mana James Mabowe Sekhukhune.
(leas Dorothy V.M. Motubatei)
(1) Go hlab3a mokgoli khutlong ea thaba:+
Go bile go kwala le tau ya segal&,
Nk:ga.lagale, ke tau 7a Ma.tuba a dig&kglla; ke tau yabo
Moleke.+
(2) E kwele bjang tau yabo Lesoka+ le lehubedu,
E rego go tsoga ka mahuba ya klraltlra molapong?
Bl.eng go bile go kwala lentiu la tawana-nyane ya serilana
Sa phatleng?
(3) Ngwana-Hlabirwa~ o botsa Kgokong~ ba dula thopa
Nkgar&r&. ~ + + 0 bot»a Phaahle thopa ya banna, ya Mangana
Dir&tha ore: Saba leno le a ya, le t~haba le thulami~a
ltohla.letsel
Le leba Mothopong gabo Kanyane a Ph&g&l&.
(4) Ba kgwath&l Oba Aupl mogolwago, o ba lupe
Dimo Mosana. Marota.
0 re tsogang, bana ba ga Thulare: A re lebeng
Bogwala+ Tubatse;
Moo re tlo go hwetAa bohlale: Re be re hwetle le bokhutio.
(5) Tau-segala a Ma.tuba-digokg&la: E gala e
Gatile Kllr&l E lupeletia Leolo la Tlhupagadi
A mebetha a Bokone.
E theoga ka la Maruleng, ga Mohlala sehlabeng
Sa Tubatse:
E lebeletle Mpaapo Manonke mosolaal e le mo~ono. + (6) Puputla'-lerole; E lebile bja Phakana a Dimo:
E sohlola Dimo, Magaseng rJiolotong: +
0 sa fele a bot~a Phaahle thopa ya senna;
883 A re ga re mokal O gopotle Baube-Lekwakwetla le ma.atla:
Y&na mafata didiba; ke ra Bauba tatago
kabatho a T~ate.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
883 (7) Tau segala-e-gala e gatile Kl&r&;
E lupa e supile Ngwaritei a Lefaka:
E tehela ka la Lekalela+ - let~ibogo;
E fihla Sehlakolet O kgakgatholla Lekwakwetla le maatla.
(8) Xe ra Baube tatago "Nurse," Hee lena ba ga
Phahla-Mohlaka-falalal
( 9)
A le bana khudu+ e rwele eefyana a Marota:
Babin.a tau ba Marisana Malakeng-maso.
A le b&na musi-sethu.eya a gatile k&&rlt
Puputla lerole; sethuthubetla mot&t61&. + O rotoga ka la Maserumule bo&kelong,
O theoga a feta Sef&g&le Hlatludil
0 fetile le Maphopha a Mapinane• Mogale.
0 theola Tubatee - morath&+ o tshela ka la
Mok&r&rwane letAiboga, Puputla lerole:
O lebile Bjobopholo Bogwala bja Phakana a Dimo. + (10) 0 a gahlola tau-segalal O bitAa Mabatana a Tlou;
0 re Heel tau e ja kgomo bol&lal
Batho beno ba tla ka boithap&:
Lelaba le bowa lta. p6pf>- t§e go f&la;
Go tla (a) Nawa, (b) tlhodi, {c) th&tse:
(d) leot~a, (4) lebell, (f) tirimane:
Go bile go tlile le ma.kata pharana.
Tlhatholl& ya mantlu.
"Explanation of meanings of words."
(a) Moleke: mogol~ane wa James Mabowe Sekhukhune.
(b) Lesoka: chieftainess Victoria Thorometlane III.
(o) Thaba: Lepo8 thaba ya mabollo a masogana.
(d) Tawanaeyane: Phethedi Thulare Sekhulthune.
(e) Hlabirwa: Paramount Chief Sekhukhune II.
(f) Xgokong: Gad Malupje M. Sekhukhune.
(g) Banna1 Makhuduthamaga - baaroei ba: Mos&hla le Phehlane le
884 Mohum.agadi Mankopodi le bohle balatedi ba bona (ba ngwadilw~
/tJt
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
884 dikgaog~ong t§e hlatlamago ke ye puku goba "manuscriptions").
(h) Mangana: Mphatho wa Moethla le Phehlane ba bolotle le Kgolana
Thulare Sekhukhune.
(1) Bogwa§a: ke leina ka Setubatse la "Naboomkoppies".
(j) Kl&re: setlema, setlemolla sa difatanaga: lori.
(k) Mpaapa: ke leina la "headman" Jacobus Ma.nonke, eupja "nonke"
ke gore kamoka, gomme metlae ya re Manonke; ke ge a kwerwa ke
Mat~hakane a gab5 e sale lepholisa la Mmuso wa Republiek I
wa Paul.
(1) Phakane (Phaltana): ke leina la Morwa• Mafiri wa BogopaJ ke
bona Batubatse ka thereso.
(m) Motolo (Motolong): mohlare kgorong ya molate wa Ma.rota
Bogwa~a ya Mosana a Marota: Motodi Sekhukhune.
(n) Lekalela: ke 'ina la "Loopspruit No.41, Nebo area". Y&na ke 1 ye nngw& ya go r&kwa ka eetlhaba ea Bapedi.
(o) Sehlakole: ke liena la lerakwana le bego le furaletlwe ke
Sefyaane "Edward" mo Lekalela.
(p) Bookelong: Jane Furse M. Hospital.
(q) Hlatludi: mothusi, sethu~i-thu~i.
(r) Moratha: eetabolwa, leporogo, eetshidisa.
(s)
Mabatana (Mabatane): ex induna ya Mohu Morwamotshe Sekhukhune.
Le nankhono o ea thelf8eleditAe Kgosana Motodi "Ben" Sekhukhune
fa Bogwala (1964-1965).
Baa dipeu t§e ke goreng? Tlhathollo ke gore baagi ba
Baboomkoppies.
(1) Karota (2) 1/Iaewatse (3) Mat§hangane.
(4) Mazulu (5) Bakone (6) Mahlangano.
(7) Baroka (8) Mapulana ( 9) Manpa.ye.
Re batho ba tee ka eebopega le ge dipol&l~ di fapane, eupja
ka Tum&lb go Jesus Kristus re moya ka kholofll~ e tee go K&rlkl
ye kgethwa.
"God our Father, Christ our Redeemer, Man our Brother."
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
885 Xe;aoganya 305
Thupantle ya wa e bena o wa hwal
/tl6
(1) A e lego keng thupantl&? Aow11 1 thupantlt, ke le8b6 le ag&lwago
kt>mana ya bogwlra dikgorong t§e kgolo le tie kgolwanyana t~a
Ma.rota, ke gore dikg5rt, ties (a) Matubeng a Sekhukhune II,
(b) Vafiri, (c) Mabogwana, (d) Maredi.
(2) Naa thupantla e agiwa bjang lethel&gf>? Aowaa, mogongwi e fo
agiwa go etla gai§ana (ngwakwa.na wa dikhutl&-nne), go swana
le le&b& la seburu la d1kolo1 "waenhuis", gomme e fo rulllwa
ntheteletla go §adi~wi sebu tlhakeng gore muei wa mo11a
(eebeio) o ee ke wa bipetla babolodi ka gare.
(3) Af'a thupantl& e na le leb&tt> la mobu? Aowaa, lebata la y&na
ke go fahlelwa ka diak5 tla pharagobe, gomme phahlil3 ye ba
dire gore go se be gt,na eeet~ana, se ka b3nalago sa moll& go
bohle ba ka fetago kgaufei le "waenhuie" ngwakwana wo.
(4) Na.a afa basadi bona ba na le thupa.ntl5? MosateS Basadi le
b&na ba na nayt,, le b6na ba uta maakana a b&na ka ntehe, go
etla panna; ga eiita le kuwa Lepoo ba t~wa gabedi mola banna
ba tlwa ntshe gatee. Thupantlo ya baeadi e fahlelwa ka
mahlaka a mab&ll goba leotla, eupja ga e fahl&lwe k:udu ka
gore e agllllwa le ka lefa&; e agiwa ka mafu.ri a ntl5kgolo
ya setima-mell&.
(5) El.ego ka kudu-kudu keng se fahlll&lwago ka mo gare? Aowii,
monnatel Go utilwe wa e b&na o a hwa - kama gore ma~oboro le
mathuma~a ba dum& go e b6na, gomme le b&na ba phele ka
tlhologllf> go e b8na mehleng ya b&na.. Phahlllt> ya dithupantl&
go dirwa gore le ge senokwane (lehotlwana) le ka tsats&la
bo§ego goba mosega.re go nyaku.rela ka dithobana., a se ke a
b~na thulelet~o "tranepara.ncy" go bena maf&fa goba ma.seraa.
886 Byapo11a ke gore ka mo gare ga dithupantlt tleo ga go na
sel&, ga e ee flla ma.nkgeretlana a dikobjana le mekgopana
(diphatiana) ya go ala "spread" ga babolod1 (babuludi) ba
robala goba go pata letlabjna, esego boroko bo-tehadi, aowaal
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
K34/120 886 (6) Naa go pata letlabjana orang? Aowaa, ke mmole18 wa senna,
ke gore borokwana bja diripanyana goba segaupana bjo morobadi
a ea ipehinego ka bjana, ka gobane ga bo swane le bja ka
lapeng labo motho; e fo ba bja ltuwa ntweng ya maruma le dijo
le j&lago kgwa.lelong.
(7) Ha.a ke mang motho yo a go gapiia ditlhaba-diso lefeifsi le?
Gae le rena Bapedi re gapilit§we ke megaburu ya dikgoii tAa
gabo rena ka go rata go dir!lwa ka ma.ana, sebakeng sago
botsa balaledi ba bona there§o, gomme bare ke mokgwa wa
lebopong la motho lefaseng le. Gomme le mehleng yeno dit§haba
di sa na le kgologo gore ditira t~e tAa maaka ka tlhag~ ya
batho baso ba mo Sekhulthuneland; ge ekabe e le tlhag& ya
batho baso eka.be e dirwa k\lwa mosate o mogolo ga "Zulu" wa
motho moso. "Kosa ya tAwa mosate," go riano mogologolo.
Mehleng yeno re ~et§e nyaneng, dilete di phalalet~e go
tlwelepele, go tseb& ya thuta le poif~ go Modimo, go madimabe
go Bapedi ba maaka a dirwago ke bana: Kutull& 21:8.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
887
K34/120
X:gaogany'o 306
Tlhatholl& ya mepha.the ya basadi.
1/o
Yekhu kgaogany~ ke mohola go bale tseb& ya tlhatholla ye
tlet§ego mabapi le maina a meroto ya sesadi. Bo-rrawe§u le
bo-mmawe~u e bee le batho ba go hlak~mlla 1 dika bophelong bja b~na,
gomme se sengwl le se sengwe se rllwa leina: leina lee be • segopotlo b~neng ba b8na, go iea ditlogolong. Sia maina a •epµatho:
(a) Matlatla: ke gore go ekeletea ba bangw&, gobane meroto ye e
bile mebedi e ea kgaolwe ka masogana ka gare, gomJD.e wa
bit~wa gore ke batlaleletsi "additional"•
(b) Medibo: ke 'ina la mohlare, le le.ngwl ke mogokare (megokare).
Moroto wo wa na wa aloga goba go hlapi~wa bothumaea ga
medibo e pale~a leteoba, ke ge bare: ke Medibo,,ke megokare
ya noka mehloga selem~.
(c) MatloAa: moroto woke wona wa go fedi~a phapang motaeng wa
Nkadimeng (Mane;aneng), ke ge Ma.rota a ea dut~e gae
Mokororwane (Mogokgomeng) Tubatse.
(d) Masoka: ke gore go soka mobza "belt" wa thari, go se tl~mft
gabotsana; go b~nagala gore hl8ga ya moroto woo be a sa
kgone go :mpepu.
(e) Map?>g?>: go na le nkw& ye nngw& e bitlwago lep5gt>. Moroto wo
wa rillwa eebatana se, ka gobane h13g?, :mphatha wa b~na e be
e le ngwanana wa moreba; ke u~~ag~ dithaga-mereba.
(f) Maputla: ke a mere, a ga serobile, ke gore se rweAe yo mongwi
morwala go feti§a :maa~lana a gagwe, ba bohle ba rwale go
lekanya bogolwanyana bja bona dikeong goba mab&l&.
888 (g) Masenya: ke Masenya a thetha mokhwab&la (lehut~). Moroto wo
o hlatholla seka ea moditi-mogolo wa b5na, ka baka le wa
ba wa rllwa go ph~tla mobza ga moditi,
(h) Maratwa: A Makhuwaneng a pula: Moroto woo ile wa r&lwa pun&
ye kgolo ye kilego ya ba g~na kuwa gae Mogokgomeng - Tubatse.
(1) Dibuka: Moroto wo wa dibuka, bagologolo babe ba thabiAwa ke
ge mathuma~a a dibuka ba t~wilwa ke maupi ga ba Aila
dinalaneng "grinding stonee"tAa seeotho, gomme thabi§&
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
888
K3 4/ 12 o ye ya rtlwa mphath5 wa b~na, ka gobane maupi a bona ke
dintotolo m.:.lwaleng.
!l!
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
889
K3 4 I 12 o
Kgaog.anyo 307
Xeop~lo ya moag5 wa ker~ke.
Naboomkoppies.
26th Junet 1965.
Go Bantu Affairs Commissioner,
Sekhukhuneland.
Tht>blla,
Rena maJ.oko a kg8r8 ya Marota a Naboomkoppies re amogtla
moaga wa Kfr~ke ya Evangelical Lutheran Church gore moaga wa
yana fa o ka t~w~la pele kagong.
Ba gago bahlanka,
(signed): Motodi Sekhukhune.
Jack Mabatane Moru.thane.
Edward M.E. Motubatei.
+Kgopel& ye e tlisitlwe ke Moruti Philip Sehulele Ntwampe Ma.mpuru
a na le batseta ba gagwe; bathe bake bOna ba go thoewa kuwa
kgaufsi le torapa ya Maehishing "Lydenburg", ba go lahlwa fa
Naboomkoppies ka "September, 1964". Batho bake Mahlaltanae&l&
ka aebolel&: Sepedi, Swazi, Shangaan le Afrikaans (Seburu).
Gomm.a bont~hi bja bona ga ba teebe eel& ka mekgwa le melao ya
pui& ya Bapedi ba Sekhukhune, gomme ga e le mabapi le bophe13 bja
bo-Jtriste bjOna bo ea holofetla tumelong go Mophololi wa bohle -
Jesus Krietus. Ka la 12th Aug. 1965 go iAitswe badimong Dorokatse
Kobankwg Mok&l~ Madibe, bafeleget§1 mabitleng e bile batho ba
feta.go makgolo a lupago. "Mosadi yo o robet~e a rapeletAe khutAo,"
go riano Moruti polokong ya bahu.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
890
891
f\3 4 I 12 o 113
K.gaoganyo 308
Mephatha ya banna, tshetsholo maineng a y~na.
(a) Magaba (Magabeng): Dijato, bojato: ke mphath& wa Moukangwe a
go tewalwa e le eefofu, gom.me a tseba dikahlola t~a kg6r3 ya
Bapedi. Ke maine&la a koba mokgahla.
(b) Dithaga: Leina le ke la dinonyana, gomme la r&lwa mphath& wa
Kgo~i Mohube a seaplla. Nonyana ye thaga e be e ratwa kildu
ke banna bagolo go rwalwa eeala dihl&gong. Ke nonyana ye
nngw& ye bohlale go ageng g~ sehlaga sa y~na, go paledi!a
noga go utswa mafOtwana a y~na ka go kgokelet~a ngwakwana
wa yona thabing ya mohlare.
(c) Mal&ma (Malemeng): Ke lent§u le hlathago mol&m&la wa naka t~a
kgomo; go l&m.a ga dinaka goba go tlwaet§a makokwana.
Mephath6 ye ea hlwego e relwa mehleng yeno Maroteng ke ye:
Di thaga., Magaha, Mal~ma, Ma:ponya.na, !mdikwa, Manala,
Magolopt, Mahlanyana, 'Mapitai.
(d) Makwa: Ke lent~u le ~upago bothaet~i; Makwa-Mabit§ana ka
melodi (Dleludi) goba Bakwi.
(e) Mangana: Nt~u le 1~ tAwa go mohlare o bitlwago gore ke Mongana.
Mongana ka go ratega ga madiga le temo§a ya setlang ea
ngwaga..
(f) Maponyana (Leponyane): Mphath3 woo retawe nocyane, gomme ke
nonya.na t~e sepalago ka. sepuputla, t§e dirago kotsi male~ong.
Ga di ka hwet~a mab&le goba maot~a a budule goba talane,
nonyana tie di goro§a tlala set~habeng. Ka ngwaga wa 1947
e kila ya hula kudu-kudu Lebowa la "Geluks Location
Sekbukhuneland area".
(g) Mabjana (Matlapana): Mpha.the woke gore dibolabodi goba go
tlat~a le~ata, le dikga.gara di riano.
(h) Madikwa: Mphath& woo ~upa seka ee dirggago goba se diregilego.
Mphathe woo hlano~it~we go Mapitsi a Kgoloko, morwa wa
kgoli Morwamotshe I, ke kgo§i Sekwati I ga a agile Fhiring
Magalies Location "Nebo area".
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
891 Ka 4 / 12 o
Man.tau akhwi a hlathollu leina le:- go dika, go dikologela,
go boka motho, go tatelOla motho, go se kgone selo o nosi;
mo dikeng le mo kg5ne.
Lemoga ka ntwa ya Sekhukhune I (1877) modikwa ga a na. maana.
Ntwa ya Majeremane ya 1914-1918; ntwa ya Mokgoma.na Hitler
1939-1944. Go dika ke go gobatsa yo mollg\Ve ka kwana ya
mogofe.
(1) Manala: Ke 'ina la mphatho wa Kgo~i Mampuru., tatago Malekutu.
Mphatho woo tshethot~we mmaleng wa kgomo wa r~lwa lebotho
le. (j) Magolopo: A retswe Mogolepa, motlogclo wa Xgoli Mohube, gomm.e
ina la gagwe ke Nya.ku, le la Mog&l&po ke ge a ithijta la
marumong; e bee le monna yo bogale tllla.banong, go riano
mogologolo.
{k) Ma.tuba: Mphath3 •1na le le tlositlwe (tse) ke: Batubatae,
Ditubatse, Setubatse. Phetho ya lona ke Motubatse yo wa go
belegwa mathomo fa khwiting ya noka ya Tubatse (Matubatee).
(1) Jlakgola: Gase go kgola leino, aowaal Ke go kgola madulo ka
megoma goba dilepe, go rema mehlare le dit~ang1 ke ge go
kgolwa motse wa Kgoai Sekwati I ka kuwa gae Ntshwaneng
(Tsatestad).
(m) Mankw~: Ke Mankwl dithama.ga. dikgwadi tia Nkopeleng. Mphatha
wo wa na wa bola.ya nkw& - lerobja.ua e sale madikana fa
Mok5rorwane "Steelpoort Station," go riano morwa Dithamaga,
monna wa Madisa a T~ate.
(n) Magasa: Mphath3 woke wa Motodi, morwarra~o Thulare I, gomm.e
e bee le yena mmalakwane. Re fo kwa ga ba r&ta bare:
"'Mosana. Ma.rota. mose wa go eetla gabedi wa M'.agaea (Maga~a)
a Tsate" (Mogokgomeng).
892 (o) Mapitsi: Wo moroto wa Magoaolle Kgoloko wa Morwamotshe wa pele,
kgoli a o r&la Dipitsi, go bona.gala gore ba r~t~we phaara1e
ya lesolo goba ya go bolawa bodikaneng bjo bja bona.
(p) Makgalwa: Wo mphatha go ipolet§e leina la Ma.ewene ga Mampuru
a retie mphath8 wa morweye Ma.lekutu, gomme y&na a hlano~a
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
892
1,a 4 I 12 o morwaye Bokgob~lo a re: "ke Makgalwa maila bete sa kgomo",
goba r,takt;a.lwa a kgomo maila boteng, maila bete ea namane
(1881).
(q) Mahla.nya.neng: Leina le ke kgara, ga se mphatha. Le swana le
akhwi: Makaleng, Matloung, Maroing, Nape, Mabogwana,
Makgata, Maredi, llathiba.
l/5
+Kg&n3n~: Mohlomong go na le mephathO ye mengwe yeo Bapedi ba
kilego ba e rela, ga ba ea le kuwa Bokgatla "sixteenth century",
gomme bo-rra.wesu ga se bare botAa maina a y6na. Le g~na ga re
tsebe gore arena Bahlakwana re kwana ka mmit~o o tee mephathong.
Thamaga ya Mabjana. (1921-1965).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
893
/Ii K3 4/ 12 o
KgaogarJYo 309
Nar.;. ke :m.ang ?l!ol:g'emana rtogase?
Mokg3m.ana Mogase la metale leina ke Morwaaeolo. Ke morwa wa
Mokg6m.ana Motodi Thulare Morwamotshe; ke monna wa mphatho wa
ila.kwa a Kgosi Morwam.otshe II• E1 tse gore ntwa ya Sekhukhune I a
fenyw& ke Makgowa ka 1877, ga motse wa Marota o seey-egile gomme
eelete se puputlwa ke Kgosi Y.ampuru go ba is~ kuwa Kgono
(Hagagamatala) "Brakfontein Groblersdal", le yena a na nabo go:mme
yo a gtt.piwago t kganthe go ra.-twa le J?elo go bu§wa ke Mampuru.
Yare ka lebaka ga go sebja gore Kgo~i Sekhukhune Io tlo hunollwa
kgolegong (1882) Morwaseolo a thoma go hunyela go ka boela le
Marota morago go bu~wa ke l!Jasila-gatise.
Eitse ka morago ga phapana ya Maburu le Maisimane ya 1899
go ya 1902, Morwaseolo a se ke a ipshina ka selo motseng wa barwa
ba Mam}?uru, ke ge a re go bona: aefatal (1903). Barwa ba Mampuru
bare go y~na: m.atswerere, ngwa.na Dimo a Bauba! Bjalo ke ge
Morwaseolo a g&raga ga go agilwe fa Mohlaletse.
Ka puso ya Kgos1 ·sekhukhune wa bobedi gom.me ~la.rota ba mo fa
madulo ka l\Yakgwa.reng mafelelong a lea.go la motse. E be e le
mokgomana wa eetshepi le go itseba bo-madi a bogosi. 0 robet~e
badimong ka ngwaga wa 1923, a tlog~la barwaye e le bonna ba
malapa a bona.
Semelo "character" e bee le motho wa go homola kudu, gomme
Ma.rota ba ba ba mo :nyat~a f~la ka ga a kile a ba hlanogela ga go
bo~lwa g&e Mohlaletse "Geluks Location Sekhukhuneland area".
0 be a fele a etela ka mo~ate, Kgosi Sekhukhune II a fo nywanya le
894 go mo fa :no~tana. wa bjalv,a go dira thabisano "pleasantry", go:mme
se se laet~e gore kgo~i ye ga e latele mahufa, ke kgo§i ya go re.ta
kagisano go aet~haba eabo.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
894
}<,34/120 I Ir
Bar&ka. ba ga Mahlo ba bina•nare.
(ka: se,ego Wm. Wmiutiane)
Mo~no wa bona bare: Rena re bmva Makhutso ga Sekor5r~ Sellag&li;
ga motlabo a Maa.tshtlane, motl~bo a tshela diteri?
Phatlogt> ya bena Bort>ka:
Mokg8mana Mm.utlane ke morwa.rrago X:goli Sekr,rarb ka baka la
go batam&la sephemedi sa manaba "Ama.swazi", a tshela Lepelle
(Lepelele) le ba.latedi ba gagwe a tla a aga Malokele "Putney",
kgau:fs1 le mo mehleng yeno go teebjang ka la 11 Penge Mine". Bitse
ge Kgo~1 Se~..hukhune I a mme11e fa.we ka ngwaga wa 1853 a baa mo
neela le dikgomo gore a di d1§e, gom.t1e ka menyaga, ga kgosi e
e-ya go bona dikgomo t§ela a hwet§a e le mohlape. Ma~ila-gati~a
a hlaJ.ala kudu, a baa swa~la M'okg5mana Mm.u.tlane Mahle eeripana
sa morojan.a.
Mokgama.na Mmutlane Ma.hla o ile badimong e le yo aka bago a
fetile masome a senyane a mengwaga.. 0 hlokafetlJe mehleng ya Ntwa
ya Lefaee "World War II11• Mokg&na.na Mmutlane o bile wa pt>t>, go
Kgoli Sek..1-J.ukhune I go fihl~la le go Sekhukhune sa bobedi. Gape
o bile moikokobet~i go beng po1asa ya "Putney" kudu-kudu -
Mr. Walker le bahlatlami ba. gagwe, e sale "The Transvaal
Investment Association".
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
895
l\3 4 I 12 o KgaogaD¥fJ 310
Ntlhe.na ya "Biograpbyn ya M.bgdi D1phala .N. Legadi:mane.
Lege gwa. na gwa lebalwa ka batewadi matsat~i a go b~l&gwa
ga. Diph&la, eupja ngwa.ga wl',na ke ka 1908, go rian.o tatagwl Kgoli
Sekhukhune II. Mohumagad1 Diphala o ile seantl& sa mogolwane
(mohu) Mpetshl; ke mekgwa le melab ya Ma.rota.
Eit§e ka mpherefelana wa Mokg~ma.na Moeehla Sekhukhune
Morwamotehe, ga motee wa Magadimane le wona. o kho~e, wa tsoea
kgaruru ya go rata go bola.ya Mohumagadi (leb&nl) le, ke ge a
rakiwa motseng, a trhablla ka Mohlaletse go kgait!edi gomme a fo
hwetla mehlopi le mepipi go fo swana. Makhuthama - baaro§1
"calumniators" e le setltme setee le aa Magadim.a.ne, a wela iho
melomong ya bakweri. Ke ge a thob€lla ga Ntshabeleng. Go:mme ntshe
g8na a fo palllwa ke go thwalwa, ke ge a la&lana gabotse le beng
motee, a teta sehuba "bravery" a bo~la motseng wa gagwe Magakala,
Gomme le ga go le bjalo khut§o e bee se gena., Makhuduthamagana
a gaket~e; a fo dula go fihlela morwaye Kgosi Legadimane Ntwampe
Y~puru a §1kara bogoei bja ~agadimana. Mohuma.gadi Diphala a ba
mahlatse le mahl~g~nono go b6na morwaye ga a bea lefsika la
segopot§a hlogong ya mar~balo a Kgo~i Ntwampe Legadimane Mampuru
(1965), mosam~la wa th&kt ya lekgolo le maeome a Aupago a diponto
(£170) ka Seis1mane. O ntowe, o lehlagonono gare ga dikgadi
tla ma.di a bor&na vja babina noko, le ge motlotlegi go ba Baiweu
le babaso, nke o sa banwa a dutse sedulong sa ga.gwe sa borena bja
Magadimana-ntweng.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
896
~4 /120 Kgaoganyo 311
Ntlhanya.na ya Biography ya Mokg~ma.na Kgolane.
Ka bohlatee bja there~o Mokgamana Kgolane, morwa wa Kgo~i
Kgoloko Kgolane o bala.:llwe ka. melamo le mafsika. kP, makhuduthamagana
a motse wa ~ad.ibong ka ngw--dga wa 1958, a bola&lwe go latila se
bolilwago ke mola~ wa Mmu.so wa "Union Government," wa Afrika
Borwa.
(a) Mokgomane yo e bee le notho a kilego a ukam~la ka sekolong
sa. thuto y.a mal.~ter~ goba dikgapetla.
(b) Mokg~mana yo e bee le motho wa k~l~lA(mogopolo) o hlwekilego
le dikelet~fa. go bohle b,10 ba i·theteyago ka ytlna.
(c) Mokg5mana. yo selemelo "oharaotar or conduct" sa bo~aedi bja
gagwe e bee le go aepela le malapa go gwai~a mabjalwa,
gomme ebile e la 1T10tho wa ditheetha t1offender" le go dihwiri,
goID.1'.lle a fele a tao~a lerole bathong.
(d) Ka le lengwe 1.:i mat~at~i o kile a dira kotei, a lwa. le
Mokgamana Mosela (Induna) ya N1tive Recruiting Corporation.
Bjale m.onna yo Nosel:1 (Swa~i man) a tloga a ya a bega go kgare
ya "S.A.P. Station". Yare ga a ip5na borumu.lane le bo§aedi,
a tloga a ya go ex-constable Morlwa.ne "Jacob" Mosa.bane a re
go yena: ''Ba.uba, ke n.yele ke eme". Bauba a re molato keng?
Phetolo: "Kgo~i, ke gobadit~e Mokg51118.na Mosela., gomme ebile o
tio mpega mo§ate kuwe. maphodiseng Kgalatlou."
Be.uba a re: B8na Thobejane, o dirile molato wa tshek~ go:mme
o tlo go ja. Akgof&la kuwa s.A.P. o ye o gate tshekisan~ le
897 ylna ka go dum~la bolaedi bja gago gomme o gatis& ka pont~
tie hlano. Gomme etlore mohlang wa letla.t~i la tsh&kt wene
o thinyl o se ke wa ya, ka gore £5 o ipone molato, e tlo
t!ewa. ke senthulwane."
{e) Mokgemana Kgolane Kgoloko Kgolane le gee bee le motho wa go
tenywa ke s:edila, eupja o be a na. le kinam<> go Kgo~i
Morwamotshe Sekhukhune Morwamotehe le go hlompha bakgomwia ka.
mokgwa wa Serota.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003 f<34 /120
897 Ka ngwaga wa 1949 ga Kgosi ~orwamotehe a etetee kuwa Tehwane
a Mmamelodi - Pretoria e bile yo mongwe wa go hlak&l&la kgosi le
batseta. ba gagwe go t~ohle t~e malebana le ditum.edi§o.
Taba ye botse go motho mangle :mang ke go hwela thato le
molaa wa mmu~i goba babu~i ba gago, le Bakriaete ba bantehi ba
ile ba hwgla go la.tile. seo 11Jesus Krietua" a ba laet~ego etma,
gomme le mehleng yeno go ea fo ba ka yana yeo tsela. 0 ene le~u
le eehlogo, o robet~e badimong ka baka la moga.nyet~i Mohuma.gadi
Madinoge, morwedi wa Kgo~i ?1kg0Jl37 elet~e Phaswane Ma§a.b&la -
mmina-kw~na.
Reba.la Bauba a Ngwato, §ibao magageno:-
(1) Mokgf>mana Lekoko "Bobtt Ngwanateomane Nlta.dimeng.
( 2) " !!arekoae Sinamela.
(.3)
(4)
ft
,. Kgolane Sekhukhu.ne Morwamotshe.
Dinakanyane Kgobalale Sereka.
(5) " Makoropet§e Thibane Mafiri.
(6) " Mmotla Nkadimeng.
(7) Mohumagadi Ngwanamohube Lobang Mahlopi Kgaphola.
{8) Mokg~ma.na Ntehelet§eng Matlala.
P.s. Kgolane Sekhukhune lehu la gagwe· le begilwe phori-mahlong
go babu~i, ga a g8na motho yo aka ipolayago ka lebzaa (lebja) a
hwa gomme a iphegolla ka no~i mohlareng. Ga isita Mor&na Jeaus
ga sea iphegolla sefapanong ka nosi.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
898
K3 4 I 12 o Kgaoganyo 312
Se gaketse seantlo, molt:l.tO O tsf:me phulu.Sch
Ka ngwaga wa 1948 kg6r6 ya Ma.kgalweng ya Mokg3ruana Bokgob&lo
Sekhukhune Se1rnat1, ka morweye Kopjane, go :i.d.le ES'Wa begwa
mohumagat~a.na Maa.kopi, morwedi wa mohu Morwamohube Bokgobi315
Sekhkhune. Molato woe b~ e le wa go ra.tabala ga mothepa ea o
gana go ya seantl~ aa ra.kgadi wa gagwe - mohu Digoke, lebone la
kge>r~ ya Mared.1 bi::1.bina phiri "hyena". So ratabetee seantla,
ditaba di padile ka lapeng go ba leloko.
Tonakgolo ya letlat~wa, elego Mokg~"lll:Ula Mabata.11e Moruthane ...
Sekhul:r..hune a re: "Sidiwe tea morwedi wa lena bablna noko, di
padile ka -thepong ya lapa la morwa wa lana le Mohumagadi
Ngwana.theko, morwsdi wa mohu Kgosana Sefogtle Kab·11 11akgaru, di
fihlile go lena lehono I'4athulare (bana ba Thulare)."
Kgar~ - (dibatli) t~a re: Mohlalo! Ga ee re e-kwa 8a secJ.lltlo se
kile aa gapelet~wa ke kg~ra go ya boyantl~, naa ke ofe mothepa
yo a kilego a eubathwa kgorong ya moeate k~ mathakga a leag~ la
boyantl~? Naa re ka ithetea ka ofe mothepa goba wa kgtrt afe,
a kilego a tli~wa kgorong, go tloga gae Mogokgomeng Tubatse?
Lekgotla la re: Gase rake re e-kwa.
Tonakgolo: Bauba a. Hla'birwa, bo-rrago ba riano, ua re molc:.to o
ewandgO le wo ga ba o tsebe, gomme le go kwa ga ee bake ba o
kwa le lta ditsebe.
Selepe (kahlol~): Ga batewadi ha eitilwe ka lapeng labo mothepa,
kg5r~ ye e ka se kg3n~ go mo tlem&llla kutun5 ya mohlara goba
go mo lahll)la ka legageng; kgoro e k.a ahlola phula~a. Bauba a.
899 Hlabirwal Kgoro ye ga e blatswiwe k&. se13 ma.bapi le mothepa wo,
o tlo eyalwa ke leaogana leie le lefe a le rats.go. Bauba a
Hlabirwal"
Eit~e ka moragO ga ma.t§atei dipute (ditshenyegele) tia
Rapudi, morwa wa Mokg?Jma.na Mphakamogolo Kgolane Hlakudi tea g&rt>ga
ka ga Mohumagadi Ngwanatheko Morwamohu·be Bokgobelf>. Eitt!§e ka
1953 e bile monyanya wa kgatlapana, ngwetsi ya gor~ga lapeng la
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
~34/ 120 899 Map1ts1, ya ba kgw&n&nt lesoganal Mapelo o ja serati, senyak&lwa
ga a ee rate, go riano mogologolo.
+Xahlolo e s~k~bo:
Ka ngwaga wa 1911 Mokg3mana Ma.mog6gt>b~, morwa .va mokgalabje
~sipa wa kgoro ya Pocyaneng o kile a rata kgareba :Maats~ke,
morwedi wa. Mokg3mf::l.na. Ma.lkadikwe Sekhukhune Sekr.ati. Gom:J1e
kgarebe ye a aa rate Mamogogobe; yare ~a baka la Mamogog6b~ e le
mootledi wa dipi tsi tsa dikoloyana t~a Kgosi Sekhu~'lune II, molato
wa kf!.ano wa fin.liS\Ta kgorong ya mosa te • Moa1 tsa.--ia a tlemilwe ka
mabja, e le go dira t~ho~etso gore a re "Ee". Sel~pe sa r~ma
eepit~a (k~m~lelo), mositsana a rataoala, ya ba o hla~tlalwa ka
ngwak:ong la leaogana, dikope "doors" tea tswalelwa gore 11. .. amogag6b~
a mo robale "ra:pa 0 ka go kata. Kgareba ya Mapu:t;la y&. bekci. monna
wa Ma.tuba a Sekhukhune II la W.aputla a Prinoeea Mpetahe ba go
bolla ka 1921. Mahlatse kahlolB ye e dirilwG malae ya sekgowa e
sale k:gojana le pu~e ya motse wa Mohlaletse, go riano MoI1e:,-..valedi
wa Marota (1948).
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
900
}<3 4 / 12 0 KgaogaIJ30 313
Tebog8 ya 1'a.rota ka Judah Sekgothe Sekhukhune.
I
Dwnulang hl.e Ba.hlakt> !
Ba ra-Phogole a Ngwato;
Arieng bana ba. Sekh.ukhune,
lie lebeng Maroteng Tuba.tse.
Ke mo re tlo go hwetsa khutso;
Ro hwet~e le m.ahloganol~.
II
Rena re bowa Mohlake,
Re bowa Mohl.aka ma.role,
Mohl.opi wa mmaaebutla
Sa Dimo S~olo uw.thebo,
Ma.bje maramaga:
,.c;ka mae a I'shilwane.
III
Ge re gopola Mohlaletse
Mo ~o robetsego sa Matuba
Sekhukhune ea bobedi,
H1abirwa a Bauba tsoga hlel
0 tle o re bon·tehe
Tswelopele ya Ma.rota.
IV
Jlarota a mahubedu 1
Babina noko ya Mohla.ke,
Arieng bana ba ga Thul.are
Re 1ebeng Mohlake le Tubatse,
Ke mo re tlo go hwetAa llohlal.e,
He be re hwetae le bogale.
V
113
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2021.
1003
900 V
Re re ka leb~l~la
Thabana e mpe Manoge,
Thabana ya go hw&la kgosi
Mahl3 a tla megakga
901 A befet~we Marota,
Dig~18kwane t§a T~ate
VI
Diboba tsa mohlaka,
Tse di sa ilego go hwa.
Yarota a mahubedu,
To:n.a-tona m.'3.kgowa
A busitle fase labo Thulare.
VII
A re lebong bu~o,
0 thu§it~e batho-baso,
Gara' ditlala le mathata.
Wa. thusa. bo§ezo le m.osegare,
Re re Yodimo thu§a
MmuAo wo wa rena.
VIII
Lebogang Marota,
Modimo o le kwele,
0 bone ~aba la Thulare.
Le buile le ka ditlogolo,
0 re le befelet~weng?
Le r~ta Modimo.
IX
A re reteng Modimo
0 kwele thaptlt ya rena
Re re: Amenl Allelujah
Allelujah Ament Amenel
R~tang Mor~na Modimo;
Modimo 0 ea feleng
f<34J 120
ends 1003