377
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Pedagogická fakulta
Dagmar Marková (Ed.)
ZBORNÍK VEDECKÝCH PRÍSPEVKOV
1. vydanie
© Dagmar Marková (Ed.) / Univerzita Komenského
v Bratislave, 2010
ISBN 978-80-223-2960-6
3
Sexuality IV.
Dagmar MARKOVÁ (Ed.): Sexuality IV. : Zborník vedeckých
príspevkov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. 1. vydanie.
377 s.
Odborní/é recenzenti/tky:
Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.
PhDr. Jana Vernarcová, PhD.
Editorka:
PhDr. Dagmar Marková, PhD.
Grafická úprava:
Bc. Attila Mondočko
Publikácia vznikla vďaka podpore grantu VEGA 1/0516/08:
Sexuálne životné štýly mladých ľudí a ich socio-kultúrne kontexty
Publikácia neprešla jazykovou a redakčnou korektúrou
Vydala: Univerzita Komenského v Bratislave, 2010
ISBN 978-80-223-2960-6
4
Sexuality IV.
OBSAH
SEXUALITA V SPOLOČNOSTI
Katarína Jirešová - Katarína Čavojská - Katarína Sokolová
Sexuálne správanie a informovanosť mladých ľudí na Slovensku :
Realita generácie bez komplexnej sexuálnej výchovy .................... 8
Ivan Lukšík – Dagmar Marková
Sexuálne ţivotné štýly mladých ţien a muţov na Slovensku ....... 34
Linda Lörincová - Olga Pechová
Identita lesbických ţien v Holandsku ........................................... 46
Monika Gregussová - Jarmila Tomková - Mária Baláţová
Úloha internetu vo formovaní vzťahov a sexuality súčasných
adolescentov ................................................................................ 75
Ľudovít Višňovský
Názory respondentov na sexuálne a reprodukčné správanie ţien
a ich informovanosti o sexuálnom a reprodukčnom zdraví ......... 99
Jana Topoliová
Sexuálne zdravie ....................................................................... 110
Lenka Drobková
Sociálna podmienenosť diskurzu o HIV ...................................... 118
KULTÚRA, HODNOTY A SEXUALITA
Gabriel Bianchi
Intimita – od transformácie k transmutácii ............................... 140
5
Sexuality IV.
Martin Fafejta
Diskurzivní (ne)moţnost identity ............................................... 147
Miroslava Ţilinská
Masmediálny stereotyp ţien pracujúcich v sex-biznise: analýza dát
zo slovenských printových médií ............................................... 165
Paweł Czarnecki
Ethics of Sexuality ..................................................................... 191
Lukáš Motyčka
Proč není Venkovský učitel přelomový v tematizaci homosexuality
v dějinách českého filmu aneb Venkovský učitel revidivus ........ 208
Peter Ďurkovský
Rozvod a nerozlučnosť manţelstva : Otázky teológie
a politiky .................................................................................... 217
SEXUALITA V ŠKOLE
Oľga Pietruchová
Sexuálna výchova v kontexte reformy školstva : dobré praxe zo
zahraničia .................................................................................. 228
Jana Vernarcová
Vplyv programu sexuálnej výchovy na štýly identity
adolescentov/adolescentiek ..................................................... 233
Lenka Rovňanová
Výchova k manţelstvu a rodičovstvu (VMR) v kontexte
školskej reformy ....................................................... 248
6
Sexuality IV.
Lívia Nemcová
Sexuálne správanie stredoškolákov ........................................... 281
OSOBNOSTNÉ DIMENZIE A SEXUALITA
Gabriela Rozvadský Gugová - Andrej Kovalev
E.M.B.U. ako klinický nástroj na určovanie modelov sexuálnej
výchovy v rodinách na Slovensku a v Čechách ........................... 300
Andrzej Lipczyński
Sexuálna agresivita ................................................................... 323
Eva Mamojková
Kriminologicko - penologická charakteristika deviantného
sexuálneho delikventa ............................................................... 336
Andrzej Lipczyński - Zbigniew Wróblewski
Sérioví vrahovia a vraţdy so sexuálnym motívom ...................... 366
7
Sexuality IV.
8
Sexuality IV.
SEXUÁLNE SPRÁVANIE A INFORMOVANOSŤ MLADÝCH ĽUDÍ NA
SLOVENSKU : REALITA GENERÁCIE BEZ KOMPLEXNEJ SEXUÁLNEJ
VÝCHOVY
Katarína Jirešová - Katarína Čavojská - Katarína Sokolová
Informácie o sexe (bezpeĉnejší sex, HIV / STI) ako aj samotné
sexuálne praktiky u mládeţe sú významným faktorom pre prevenciu HIV.
Pre efektívnu tvorbu preventívnych programov je dôleţité poznať mládeţ -
to, ĉo vedia a to, ĉo praktizujú.
OZ Odyseus1 od roku 2001 realizuje program SEX/DROGY, ktorý sa
zameriava na mladých ľudí v rekreaĉnom prostredí a venuje sa prioritne
dvom témam: bezpečnejšiemu sexu a bezpečnejšiemu užívaniu
drog. V roku 2009 za finanĉnej podpory Ministerstva školstva SR v rámci
Programov finanĉnej podpory aktivít detí a mládeţe ADAM (7.200,-€,
grant bol administrovaný Iuventou) sme zrealizovali výskumný projekt
„Mapovaním k lepšiemu poznaniu“.
Všeobecným cieľom projektu bolo lepšie porozumenie a poznanie
sexuálneho správania mladých ľudí v prostredí festivalov a taneĉno-
hudobných podujatí (v rekreaĉnom prostredí).
Špecifickými cieľmi projektu boli:
- Zmapovanie sexuálneho správania mladých ľudí v rekreaĉnom
prostredí.
- Získať informácie o potrebách mladých ľudí v rekreaĉnom prostredí
z oblasti prevencie sexuálne prenosných ochorení.
- Zistiť aké informácie z oblasti bezpeĉnejšieho sexuálneho správania
mladých ľudí v rekreaĉnom prostredí zaujímajú.
- Sprístupniť získané informácie odbornej i laickej verejnosti.
1POSLANÍM OZ Odyseus, ktoré vzniklo v roku 1997 je podieľať sa na zachovávaní
ľudských práv a skvalitņovaní ţivota ohrozených komunít a to najmä:
- osôb uţívajúcich drogy
- osôb pracujúcich v sex-biznise
- mladých ľudí s nedostatoĉným prístupom k sluţbám a informáciám
- ľudí ţijúcich s HIV
a tým prispievať k ich rovnocennému postaveniu v spoloĉnosti.
9
Sexuality IV.
Metóda zberu údajov bola kvantitatívna: anonymný, samostatne
vypĺņaný dotazník (n = 1,051, 55,5% muţov, 44,5% ţien), zameraný na:
zdroje informácií o bezpeĉnejšom sexe, vedomosti o bezpeĉnejšom sexe,
sexuálne skúsenosti / praktiky, pouţívanie kondómu, testovanie na
sexuálne prenosné choroby (STI), a iné. Respondenti/respondentky boli
vybraní/é náhodne. V prípade potreby bola respondentovi/respondentke
vţdy k dispozícii pracovníĉka projektu, ktorá mohla pomôcť s vyplnením
dotazníka. Samotný zder dát prebiehal takmer pol roka, a to v období od
júla do novembra 2009.
Prieskumnú vzorku tvorilo:
- 1.051 mladých ľudí:
- Vek: 13-30 rokov
- Najviac - 1/3 respondentov a respondentiek vo veku 20-22 r.,
najmenej – 4,1% pod 16 r.
- 55,5% muţov a 44,5% ţien
- Nerovnomerné zastúpenie krajov SR: Bratislavský (28,2%),
Trenĉiansky (21,7%), Trnavský (12,7%), Ţilinský (9,7%),
Banskobystrický (7,1%), Prešovský (6,6%), Košický (3,9%),
Nitriansky (3,7%)
- Študenti 63,9%, zamestnaní 24,7%, nezamestnaní 3,8%
Spracovanie údajov: Údaje boli spracované štatistickými
metódami programu SPSS for Windows. Všetky údaje uvedené v
tabuľkách a grafoch sú v percentách, pokiaľ nie je uvedené inak. Na
margo metodológie a konštrukcie vzorky prieskumu treba dodať, ţe tento
prieskum nie je reprezentatívny v zmysle definície, prezentované zistenia
nie je moţné zovšeobecņovať na celú populáciu mládeţe. Vypovedá len o
súbore mladých ľudí, ktorí sa v prostredí festivalov a klubov v období
zberu dát pohybovali.
10
Sexuality IV.
Zdroje informácií a informovanosť
Informácie o sexe (bezpeĉnejší sex, HIV / STI) ako aj samotné
sexuálne praktiky u mládeţe sú významným faktorom pre prevenciu HIV.
Pre efektívnu tvorbu preventívnych programov je dôleţité poznať mládeţ -
to, ĉo vedia a to, ĉo praktizujú.
Mladým ľuďom sme poloţili polootvorenú otázku: „Odkiaľ získavaš
informácie o bezpeĉnejšom sexe a sexuálne prenosných ochoreniach?―
Okrem predloţených oblastí, z ktorých mohli oznaĉiť ľubovoľný poĉet
(škola, internet, rádio, porno, rodina, príbuzní, kamaráti, ĉasopisy pre
mladých (napr. Bravo, IN a pod.), ĉasopisy o ţivotnom štýle, TV, bulvár,
erotické relácie a ĉasopisy) mohli aj sami doplniť také informaĉné zdroje,
ktoré v danej súvislosti vnímajú ako relevantné a významné.
Hlavným zdrojom informácií o bezpeĉnejšom sexe/STI je Internet
(67%), ktorý však zároveņ nemá významný vplyv na správnosť informácii.
11
Sexuality IV.
Druhým zdrojom sú priatelia (44%), ĉo môţe vytvoriť priestor pre vznik
rôznych mýtov a poloprávd. Na pomyselnej štvrtej prieĉke sa ocitla škola
a aţ na šiestej rodina.
Z hľadiska sociálno-demografických charakteristík respondentov,
internet je ako informaĉný zdroj ĉastejšie uvádzaný respondent(ka)mi vo
veku 23 – 25 rokov (78%) a respondent(ka)mi s vysokoškolským
vzdelaním (76%). Kamarátov/kamarátky ako informaĉný zdroj ĉastejšie
uvádzajú ţeny (55%) a respondenti/ky z Bratislavského (49%) a
Košického kraja (63%). Televízia je ĉastejšie uvádzaná ako informaĉný
zdroj medzi ţenami (41%), respondent(ka)mi vo veku 23 – 25 rokov
(42%), respondent(ka)mi z Bratislavského (42%) a Košického (51%)
kraja. Aj ĉasopisy o ţivotnom štýle opäť ĉastejšie uvádzajú ţeny (43%),
respondenti/ky vo veku 20 – 22 rokov (35%), respondenti/ky z
Bratislavského kraja (35%) a respondenti/ky s vysokoškolským vzdelaním
(37%). Muţi ĉastejšie oznaĉujú ako zdroj informácií erotické relácie,
ĉasopisy a porno (16%), porno je zároveņ ĉastejšie uvádzaným zdrojom
informácií medzi respondent(ka)mi so základným vzdelaním.
Ĉasopisy pre mladých sú ĉastejšie zdrojom informácií pre ţeny
(17%), respondentov/ky do 16 rokov (35%) a respondentov/ky zo
základným vzdelaním (23%). Na druhej strane rádio oznaĉili ako
informaĉný zdroj ĉastejšie starší/ie respondenti/ky vo veku 23 – 30 rokov
(13%). Rodina, príbuzní - v prípade tohto informaĉného zdroja sme
nezaznamenali štatisticky významné rozdiely medzi jednotlivými sociálno-
demografickými kategóriami.
Súĉasťou „informaĉného balíka― o sexe, bezpeĉnejšom sexe a
sexuálne prenosných ochoreniach sú aj rôzne preventívne programy.
Zaujímalo nás, akú veľkú ĉasť mladých, s ktorými pracujeme, uţ
„zasiahol― nejaký preventívny program, ako aj aký program alebo
programy to boli: „Existujú rôzne preventívne programy (projekty,
kampane), ktoré pracujú s mladými ľuďmi a sú zamerané na informovanie
o bezpeĉnejšom sexe a sexuálne prenosných chorobách. Zaznamenal/a si
nejaký (okrem nášho)?― Z oslovených takmer štvrtina (23%) takýto
12
Sexuality IV.
program zaznamenala. Na druhej strane viac ako tri štvrtiny (77%)
nezaznamenali ţiadny takýto program.
Vyšší podiel respondentov/tiek, ktorí/é deklarujú, ţe zaznamenali
nejaký preventívny program (23%) je medzi ţenami (27%),
respondent(ka)mi z Prešovského kraja (35%) a respondent(ka)mi s
vysokoškolským vzdelaním (28%). Vyšší podiel respondentov/tiek, ktorí/é
deklarujú, ţe nezaznamenali ţiadny preventívny program (75%) je medzi
muţmi (78%) a najmladšími respondent(ka)mi vo veku do 16 rokov
(91%).
Pre perspektívnu prácu s mladými ľuďmi v otázke informovania
o sexe, bezpeĉnejšom sexe a SPO je zaujímavé dozvedieť sa tieţ, aké
informácie by v preventívnom programe zaujali. Preto sme poloţili
polootvorenú otázku, a tak okrem predloţených tematických oblastí mohli
opäť uviesť , ĉo by ich ešte z danej oblasti zaujímalo.
13
Sexuality IV.
Z predloţených tematických oblastí najviac zaujali informácie o
príznakoch sexuálne prenosných ochorení – oznaĉili takmer dve tretiny
oslovených (65%). Viac ako polovicu respondentov/tiek (53%) by tieţ
zaujímalo, ako sa chrániť pred sexuálne prenosnými ochoreniami. Takmer
polovica respondentov/tiek by uvítala v takomto programe informácie o
tom, ako zníţiť riziko prenosu sexuálne prenosných ochorení (46%), ako
aj o lieĉbe a prenose sexuálne prenosných ochorení (46%). Viac ako
tretinu (38%) by oslovilo aj to, keby sa dozvedeli ĉo robiť, keď praskne
kondóm, informácie o tom, ĉo je bezpeĉnejší sex takmer tretinu (32%).
Pätinu respondentov/tiek (20%) by zaujalo aj to, keby sa dozvedeli ako sa
navlieka kondóm.
Zo spontánne menovaných tematických oblastí ţiadna síce
neprekroĉila zastúpenie 2%, napriek tomu je moţné tento odkaz
povaţovať za relevantný. Menovite sa medzi odpoveďami objavila
poţiadavka po informáciách o antikoncepcii (2%), o všetkom (1%), o
zlepšení kvality sexuálneho ţivota (1%) ale aj o etických otázkach (1%).
Vyšší podiel respondentov/tiek, ktorých by zaujímalo, aké sú
príznaky sexuálne prenosných ochorení, je medzi ţenami (65%),
respondent(ka)mi vo veku 23 – 25 rokov (71%), respondent(ka)mi z
Nitrianskeho (82%) a Banskobystrického (79%) kraja a medzi
respondent(ka)mi s vysokoškolským vzdelaním (71%). Vyšší podiel
respondentov/tiek, ktorých by zaujímalo, ako sa chrániť pred sexuálne
prenosnými ochoreniami, je medzi ţenami (60%), respondent(ka)mi vo
veku 23 – 25 rokov (61%) a medzi respondent(ka)mi s vysokoškolským
vzdelaním (61%).
Ako zníţiť riziko prenosu sexuálne prenosných ochorení (46%), vyšší
podiel respondentov/tiek, ktorých by zaujímali takéto informácie, je medzi
respondent(ka)mi s vysokoškolským vzdelaním (52%). Vyšší podiel
respondentov/tiek, ktorých by zaujímali informácie o lieĉbe a prenose
sexuálne prenosných ochorení (46%), je medzi ţenami (57%),
respondent(ka)mi vo veku 20 – 22 rokov (51%), respondent(ka)mi z
Banskobystrického kraja (60%) a medzi respondent(ka)mi s
14
Sexuality IV.
vysokoškolským vzdelaním (53%). Ĉo robiť, keď praskne kondóm (38%)
by vo vyššej miere zaujímalo najmladších/ie respondentov/ky vo veku do
16 rokov (54%). Ĉo je bezpeĉnejší sex, táto otázka vo väĉšej miere
zaujíma ţeny (36%) a respondentov/ky s vysokoškolským vzdelaním
(37%). V prípade záujmu o informácie, ako sa správne navliekajú
kondómy (20%) nie je štatisticky významný rozdiel medzi jednotlivými
sociálno-demografickými kategóriami.
Hodnotenie informovanosti
Úroveņ informovanosti sme zisťovali v niekoľkých stupņoch. Najskôr
pomocou dvoch otázok, a to otázky zameranej na hodnotenie subjektívnej
informovanosti a otázky zameranej na hodnotenie celkovej úrovne
informovanosti mladých ľudí. Dôvodom tohto „dvojstupņového―
hodnotenia bola potreba objektivizovať tvrdenie respondenta/ky ohľadom
subjektívnej informovanosti. V ďalšej ĉasti dotazníka (viď niţšie v texte)
bol respondentom/kám ešte predloţený súbor otázok pracovne nazvaný
„vedomostný test o bezpeĉnejšom sexe―, v ktorom mali respondenti/ky
z predloţených odpovedí na otázky vybrať tie správne. Aj takýmto
spôsobom sme sa usilovali získať vzhľadom na okolnosti ĉo moţno
najobjektívnejšie informácie o informovanosti mladých ľudí, s ktorými
pracujeme.
Tzv. subjektívne hodnotenie informovanosti sme zisťovali pomocou
otázky: „Myslíš si, ţe máš dostatok informácií o sexe, bezpeĉnejšom sexe
a sexuálne prenosných ochoreniach?― Prevaţná väĉšina (93%)
deklarovala, ţe osobne majú (rozhodne alebo skôr) dostatok informácií o
sexe, bezpeĉnejšom sexe a sexuálne prenosných ochoreniach. Naopak,
(rozhodne alebo skôr) nedostatok takýchto informácií pociťuje 7%
respondentov. V prípade hodnotenia subjektívnej informovanosti sme
nezaznamenali štatisticky významný rozdiel medzi jednotlivými sociálno-
demografickými kategóriami.
15
Sexuality IV.
Hodnotenie informovanosti mladých ľudí vo všeobecnosti sme
zisťovali pomocou otázky: „Myslíš, ţe celkovo mladí ľudia majú dostatok
informácií o sexe, bezpeĉnejšom sexe a sexuálne prenosných
ochoreniach?― V tomto prípade uţ výsledné hodnoty nie sú také
jednoznaĉné. Len o málo viac ako polovica respondentov/tiek (53%) si
myslí, ţe mladí ľudia celkovo majú (rozhodne alebo skôr) dostatok
takýchto informácií. Opaĉný názor, teda ţe mladí ľudia skôr alebo
rozhodne nemajú dostatok takýchto informácií, zastáva takmer polovica
respondentov/tiek (47%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí si rozhodne alebo skôr myslia, ţe
celkovo mladí ľudia majú dostatok informácií o sexe, bezpeĉnejšom sexe a
sexuálne prenosných ochoreniach je medzi muţmi (57%). Na druhej
strane vyšší podiel respondentov, ktorí rozhodne alebo skôr zastávajú
názor (47%), ţe mladí ľudia celkovo nemajú dostatok informácií o sexe,
bezpeĉnejšom sexe a sexuálne prenosných ochoreniach je medzi ţenami
16
Sexuality IV.
(52%), respondent(ka)mi vo veku do 16 rokov (65%) a respondent(ka)mi
z Nitrianskeho kraja (64%).
Vedomostný test o bezpečnejšom sexe
Ako sme uţ naznaĉili vyššie, súĉasťou tohto prieskumu bol aj tzv.
„vedomostný test― zameraný na otázky bezpeĉného sexu a sexuálne
prenosných ochorení. Respondentom/kám bol predloţený v podobe
otázok, ku ktorým boli uvedené vţdy viaceré správne a nesprávne
odpovede. Úlohou respondentov/tiek bolo oznaĉiť všetky, o ktorých si
mysleli, ţe sú správne. Pri kaţdej otázke sme následne hodnotili skóre
správnych odpovedí (poĉet respondentov/tiek, ktorí zodpovedali otázku
správne, teda oznaĉili len správne odpovede), zastúpenie správnych
a nesprávnych odpovedí, ako aj to, v akých sociálno-demografických
kategóriách sa významne ĉastejšie objavujú tie ktoré z nich.
Otázky do vedomostného testu boli zvolené na základe dlhodobej
praxe s mladými ľuďmi v rámci programu SEX/DROGY.
Kedy môže prasknúť kondóm
Zdá sa, ţe najpresnejšie informácie mali mladí ľudia práve v otázke
pouţitia kondómu, osobitne moţného rizika jeho prasknutia. Skóre
správnych odpovedí v tomto prípade predstavuje 23%. Zo správnych
odpovedí, viac ako dve tretiny (68%) oznaĉili moţnosť, ţe kondóm môţe
prasknúť, keď je po expirácii. Takmer dve tretiny (61%) uviedli, ţe
kondóm môţe prasknúť, keď sa obal otvára zubami, viac ako polovica
(56%) správne oznaĉila tvrdenie, ţe toto riziko hrozí vtedy, keď sa do
špiĉky kondómu dostane poĉas navliekania vzduch. Nesprávne odpovede
oznaĉila v tomto prípade pomerne malá ĉasť respondentov. 12%
respondentov spája riziko prasknutia kondómu s pouţitím lubrikantu na
vodnej báze a 7% respondentov oznaĉilo moţnosť, ţe kondóm je
zrolovaný aţ ku koreņu penisu.
17
Sexuality IV.
Z hľadiska rozdielov medzi sociálno-demografickými kategóriami zo
správnych odpovedí moţnosť prasknutia kondómu keď je po expirácii,
vyšší podiel respondentov/tiek, ktorí/é túto moţnosť uvádzali, je medzi
respondent(ka)mi vo veku 20 - 30 rokov (76%), respondent(ka)mi z
Bratislavského (78%) a Banskobystrického kraja (84%)
a respondent(ka)mi s vysokoškolským vzdelaním (83%). Odpoveď, ţe
kondóm môţe prasknúť, keď sa obal otvára zubami ĉastejšie uvádzali ţeny
(64%), respondenti vo veku 20 – 30 rokov (63%) a respondenti/ky s
vysokoškolským vzdelaním (67%). Odpoveď, keď sa do špiĉky kondómu
dostane poĉas navliekania vzduch, za riziko pretrhnutia kondómu
oznaĉovali ĉastejšie ţeny (60%), respondenti/ky z Banskobystrického
kraja (69%), respondenti/ky s vysokoškolským vzdelaním (62%).
Z nesprávnych odpovedí, moţnosť „keď sa pouţije lubrikant na
vodnej báze― (12%) uviedli štatisticky významne ĉastejšie respondenti/ky
vo veku 20 – 22 rokov (15%). „Keď je zrolovaný aţ ku koreņu penisu― –
18
Sexuality IV.
takúto odpoveď uvádzali štatisticky významne ĉastejšie respondenti/ky z
Trenĉianskeho kraja (11%)
Ako sa prenáša HIV
Druhé „najvyššie― skóre správnych odpovedí sme zaznamenali
v prípade otázky prenosu HIV, a to 7%. To znamená, ţe 7% v tomto
prípade dokázala oznaĉiť všetky správne odpovede. Najviac
respondentov/tiek, aţ 9 z 10 oslovených (90%), v tomto prípade správne
oznaĉilo, ţe vírus HIV sa prenáša nechráneným vaginálnym sexom.
Takmer dve tretiny (61%) správne uviedli ako rizikový aj nechránený
análny sex. Polovica (50%) oznaĉila za „nebezpeĉný― nechránený orálny
sex. Najmenej známe v tomto prípade je riziko prenosu HIV materským
mliekom. Správne ho oznaĉila ako riziko len necelá štvrtina (23%).
Pomerne vysoké je v tomto prípade zastúpenie nesprávnych
odpovedí – aţ takmer štvrtina respondentov/tiek (24%) uviedla, ţe vírus
HIV sa prenáša slinami, 17% si myslí, ţe HIV sa môţe prenášať aj
bodnutím nakazeným hmyzom.
19
Sexuality IV.
Správna odpoveď, ţe HIV sa prenáša nechráneným vaginálnym
sexom štatisticky významne ĉastejšie uvádzali respondenti/ky vo veku 20
– 30 rokov (95%), respondenti/ky zo Ţilinského (97%) a
Banskobystrického kraja (99%) a respondenti/ky s vysokoškolským
vzdelaním (97%). Moţnosť prenosu HIV nechráneným análnym sexom
ĉastejšie uvádzali respondenti/ky vo veku 20 – 30 rokov (70%),
respondenti/ky z Bratislavského (70%) a Banskobystrického kraja (79%),
respondenti/ky s vysokoškolským vzdelaním (76%). Prenos HIV
nechráneným orálnym sexom ĉastejšie správne oznaĉovali respondenti/ky
vo veku 20 – 30 rokov (52%), respondenti/ky s vysokoškolským
vzdelaním (55%). Ĉo sa týka prenosu HIV materským mliekom, v prípade
tejto odpovede medzi sledovanými kategóriami nebol zaznamenaný
štatisticky významný rozdiel.
Ĉo sa týka oboch predloţených nesprávnych odpovedí, teda ţe HIV
sa prenáša slinami alebo bodnutím nakazeným hmyzom, v oboch
prípadoch nebol zaznamenaný štatisticky významný rozdiel medzi
sledovanými kategóriami.
Čo poškodzuje latexové kondómy
V prípade otázky, ĉo poškodzuje latexové kondómy, predstavuje
skóre správnych odpovedí podobne ako v predchádzajúcom prípade 7%.
Zo správnych odpovedí, ako rizikové pre pouţitie latexových kondómov
oznaĉil 41% respondentov/tiek krémy, tretina (33%) oznaĉila oleje, 28%
oznaĉilo poslednú zo správnych moţností, lubrikanty na olejovej báze.
Pomerne vysoké je v tomto prípade zastúpenie nesprávnych
odpovedí. Latexové kondómy poškodzujú lubrikanty na silikónovej báze
podľa štvrtiny respondentov/tiek (25%), pätina (20%) oznaĉila lubrikanty
na vodnej báze.
20
Sexuality IV.
Porovnanie odpovedí medzi sledovanými sociálno-demografickými
kategóriami odhalilo nasledujúce rozdiely. Medzi správnymi odpoveďami
v prípade odpovede „krémy― neboli zaznamenané medzi jednotlivými
kategóriami významné rozdiely. Ĉo sa týka olejov, túto odpoveď
oznaĉovali významne ĉastejšie respondenti/ky vo veku 20 – 30 rokov
(36%), respondenti/ky z Bratislavského kraja (38%), respondenti/ky s
vysokoškolským vzdelaním (41%). Lubrikanty na olejovej báze (28%)
ĉastejšie správne oznaĉili ţeny (31%) a respondenti/ky s vysokoškolským
vzdelaním (36%).
Nesprávne odpovede – teda lubrikanty na silikónovej báze
významne ĉastejšie oznaĉovali respondenti/ky z Prešovského kraja (38%).
V prípade odpovede lubrikanty na vodnej báze medzi sledovanými
kategóriami nie sú významné rozdiely.
21
Sexuality IV.
Čo chráni pred sexuálne prenosnými ochoreniami
O nieĉo menej je takých respondentov/tiek, ktorí/é dokázali vybrať
všetky správne odpovede z predloţených moţností ochrany pred sexuálne
prenosnými ochoreniami. Skóre správnych odpovedí je 6%. Treba však
zároveņ dodať, ţe veľký podiel na pomerne nízkom skóre má zaradenie do
zoznamu správnych odpovedí aj moţnosť pouţitia tzv. ţenského kondómu
femidomu, ktorého znalosť ako aj dostupnosť je na Slovensku veľmi nízka.
Takmer všetci respondenti (97%) správne oznaĉili ako prostriedok
ochrany pred sexuálne prenosnými ochoreniami kondóm. Menej známu
moţnosť – femidom – dokázalo správne oznaĉiť 9% respondentov.
Na druhej strane zo skupiny nesprávnych odpovedí – aţ takmer
pätina respondentov (18%) oznaĉila ako prostriedok ochrany pred
sexuálne prenosnými ochoreniami pesar, 9% si myslí, ţe pred sexuálne
prenosnými ochoreniami chráni hormonálna antikoncepcia, 3% oslovených
povaţujú za ochranu ešte aj spermicídne gély.
Kondóm ako všeobecne „známu vec― medzi prostriedkami ochrany
pred sexuálne prenosnými ochoreniami ĉastejšie uvádzali ţeny (98%),
respondenti/ky vo veku 20 – 30 rokov (98%), respondenti/ky zo
22
Sexuality IV.
Ţilinského kraja (100%), respondenti/ky s vysokoškolským vzdelaním
(99%). Femidom (9%) výrazne ĉastejšie uvádzali hlavne respondenti/ky z
Banskobystrického kraja (16%).
V skupine nesprávnych odpovedí dominuje pesar, ktorý ĉastejšie
uvádzali respondenti/ky vo veku 20 – 30 rokov (19%) a respondenti/ky z
Bratislavského kraja (22%). Hormonálnu antikoncepciu ĉastejšie urĉovali
ako úĉinný prostriedok muţi (11%), respondenti/ky vo veku do 16 rokov
(23%), a vo veku 17 – 19 rokov (12%), respondenti/ky z Trnavského
(14%) a Trenĉianskeho kraja (13%), respondenti/ky so základným
vzdelaním (16%) a so stredoškolským vzdelaním bez maturity (16%).
Moţnosť „spermicídne gély― sme vzhľadom na nízky výskyt (oznaĉili 3%
respondentov) bliţšie neanalyzovali.
Ako znížiť riziko sexuálne prenosných ochorení pri ejakulácii
Ako veľmi nízka sa ukázala znalosť v prípade otázky, ako zníţiť riziko
sexuálne prenosných ochorení po ejakulácii. Skóre správnych odpovedí je
na úrovni necelého 1% respondentov/tiek, t.j. všetky správne odpovede
oznaĉilo len necelé 1% respondentov/tiek. Zdá sa, akoby neznalosť
správneho postupu v takejto situácii respondenti/ky kompenzovali snahou
„tipovať― správnu moţnosť, priĉom ako správne sa javí to
„sofistikovanejšie―.
23
Sexuality IV.
Zo správnych postupov, umytie vonkajších ĉastí vagíny vlaţnou
vodou oznaĉilo 12%, vytláĉanie semena sťahovaním svalov vagíny v
podrepe 10%. Na druhej strane takmer dve tretiny (64%) povaţujú v
takejto situácii za správny výplach vagíny špeciálnymi prípravkami, viac
ako pätina (22%) oznaĉila aj výplach vagíny ĉistou vodou, no a moţnosť
vyberania semena pomocou prstov oznaĉilo 5% oslovených.
Z hľadiska sociálno-demografických kategórií v prípade správnych
odpovedí moţnosť „umytie vonkajších ĉastí vagíny vlaţnou vodou― sa
ĉastejšie objavovali medzi respondent(ka)mi vo veku 17 – 19 rokov
(18%), respondent(ka)mi z Trenĉianskeho kraja (16%)
a respondent(ka)mi so základným vzdelaním (20%). Vytláĉanie semena
sťahovaním svalov vagíny v podrepe správne ĉastejšie oznaĉovali
respondenti/ky vo veku 17 – 19 rokov (16%)a respondenti/ky so
základným vzdelaním (18%).
Nesprávne odpovede - výplach vagíny špeciálnymi prípravkami
oznaĉovali ĉastejšie respondenti/ky vo veku 20 – 30 rokov (67%)
a respondenti/ky z Banskobystrického kraja (77%). V prípade výplachu
24
Sexuality IV.
vagíny ĉistou vodou nie je štatisticky významný rozdiel medzi
sledovanými kategóriami. Alternatívu „vyberaním semena pomocou
prstov― sme vzhľadom na nízku poĉetnosť odpovedí (oznaĉilo 5%) ďalej
neanalyzovali.
Sexuálne skúsenosti a praktiky
Celkovo je moţné zhrnúť, ţe prevaţná väĉšina respondentov (94%)
je sexuálne aktívna. Ţiadnu sexuálnu skúsenosť v dotazníku priznalo 6%
oslovených.
Prevaţná väĉšina (90%) má skúsenosť s vaginálnym sexom. Takmer
rovnako veľká je skupina respondentov/tiek (86%), ktorá má skúsenosť
s orálnym sexom. Análny sex praktikovalo 37% oslovených.
25
Sexuality IV.
Prvá skúsenosť s vaginálnym sexom sa objavuje najĉastejšie medzi
15 aţ 18 rokom veku. V tomto veku mali prvú sexuálnu skúsenosť
s vaginálnym sexom viac ako dve tretiny respondentov/tiek (69%).
Podobná situácia je aj pri orálnom sexe, takmer dve tretiny (64%) mali
prvú skúsenosť s orálnym sexom medzi 15 a 18 rokmi. Prvá skúsenosť
s análnym sexom prišla u respondentov/tiek o nieĉo neskoršie, ako
ostatné sexuálne skúsenosti, najĉastejšie medzi 17 a 20 rokom . V tomto
veku mala prvú skúsenosť s análnym sexom viac ako polovica (59%) tých,
ktorí takúto skúsenosť vo svojom ţivote mali.
Video pri sexe si nahrala viac ako pätina respondentov (22%), z toho
2% respondentov zároveņ deklarujú, ţe toto video bolo aj zverejnené
(poslané na web).
26
Sexuality IV.
Formy ochrany pri sexe
Pouţívanie kondómu
Aţ viac ako desatina respondentov (12%), z tých ĉo majú sexuálnu
skúsenosť, nepouţíva kondóm vôbec. Kondóm je pouţívaný najĉastejšie
pri vaginálnom sexe. Avšak vţdy ho pri tejto forme sexu pouţíva iba 35%
respondentov/tiek, ďalšia takmer polovica (47%) ho pouţíva niekedy.
16% kondóm pri vaginálnom sexe nepouţíva nikdy. Pri orálnom sexe
pouţíva kondóm pomerne malá ĉasť respondentov/tiek (15%), z toho
vţdy pouţíva kondóm 5% a 10% ho pouţíva niekedy. Naopak 80%
respondentov/tiek pri orálnom sexe nepouţíva kondóm nikdy. Pri
análnom sexom iba 24% pouţíva kondóm vţdy, ďalších 25% niekedy. Aţ
27
Sexuality IV.
takmer polovica týchto respondentov/tiek (45%) pri análnom sexe
kondóm nepouţívajú nikdy.
Skúsenosti s pretrhnutím kondómu
Najĉastejšie skúsenosti s pretrhnutým kondómom sa objavujú pri
vaginálnom sexe. Túto skúsenosť malo 21,% z tých ĉo sú sexuálne
aktívni. 1% respondentov/tiek malo skúsenosť s pretrhnutým kondómom
pri análnom a orálnom sexe. Takmer dve tretiny (63%) deklarujú, ţe
nemajú skúsenosť s pretrhnutým kondómom.
28
Sexuality IV.
Sex pod vplyvom drog a alkoholu
78% respondentov, ktorí sú sexuálne aktívni, malo sex pod vplyvom
drog, vrátane alkoholu. Aj v tomto prípade najĉastejšie praktikovaným je
vaginálny sex. Pouţívanie kondómu vo všeobecnosti sa vyskytuje
s podobnou frekvenciou ako „za beţných okolností― – teda keď nie sú „pod
vplyvom drog―. Sex pod vplyvom drog, vrátane alkoholu, je u oslovených
mladých ľudí skôr len výnimoĉnou záleţitosťou. Len 7% oslovených máva
sex pod vplyvom drog pravidelne. Viac ako tretina (37%) tak robí obĉas,
takmer polovica (42%) dokonca zriedka. Ďalších 13% respondentov
deklaruje, ţe sa tak stalo len raz.
29
Sexuality IV.
Testovanie na sexuálne prenosné ochorenia
Mladí ľudia sa testujú na sexom prenosné ochorenia minimálne. Aţ
70% neboli testovaní na ţiadne zo sledovaných sexuálne prenosných
ochorení a 6% nevie, ĉi niekedy boli testovaní na nejaké sexuálne
prenosné ochorenie. Zo sexuálne prenosných ochorení boli
respondenti/tky najĉastejšie vyšetrovaní na HIV – aj to iba 15%. Menej
ako desatina respondentov/tiek bola testovaná ešte aj na syfilis (9%)
a chlamýdie (9%). Na kvapavku aj na HPV sa dalo otestovať 6%
oslovených.
30
Sexuality IV.
Mladí ľudia odpovedali aj na otázku, ĉi bol niekedy na predloţené
sexuálne prenosné ochorenia testovaný ich súĉasný/á partner/ka. Viac
ako tretina respondentov/tiek (37%) nevie, ĉi ich partner/ partnerka
bol/a testovaný/á na niektoré z týchto ochorení. Takmer polovica
respondentov/tiek (47%) deklaruje, ţe ich súĉasný partner/ partnerka
testovaný/á nebol/a.
31
Sexuality IV.
Čo mladých ľudí zaujíma
Zaujímalo nás, o ĉom by mal preventívny program o bezpeĉnejšom
sexe informovať, aby bol pre mladých ľudí zaujímavý:
- Najviac by mladých zaujímali informácie o príznakoch sexuálne
prenosných ochorení – uviedli to takmer dve tretiny oslovených
(65%). Viac ako polovicu respondentov/tiek (53%) tieţ zaujíma, ako
sa chrániť pred sexuálne prenosnými ochoreniami.
- Takmer polovica respondentov/tiek by uvítala v takomto programe
informácie o tom, ako zníţiť riziko prenosu sexuálne prenosných
ochorení (46%), ako aj o lieĉbe a prenose sexuálne prenosných
ochorení (46%).
- 38% zaujíma, ĉo robiť, keď praskne kondóm. Informácie o tom, ĉo je
bezpeĉnejší sex by oslovili takmer tretinu (32%).
32
Sexuality IV.
- Pätinu (20%) by zaujalo aj to, keby sa dozvedeli ako sa navlieka
kondóm.
Závery
- Informovanosť mladých ľudí je extrémne nízka. Je potrebné
realizovať programy a aktivity smerujúce ku zvyšovaniu
informovanosti, priĉom je dôleţité, aby mladí ľudia participovali na
daných programoch (vrátane samotnej tvorby, organizovania,
realizáciu, aţ po monitorovanie a evalváciu).
- Mladých ľudí najviac zaujímajú informácie o sexuálne prenosných
ochoreniach (príznaky, prenos, lieĉba, ochrana).
- Internet zastáva významné miesto v získavaní informácii o sexe pre
mladých ľudí. Avšak nepreukázalo sa, ţe internet ako zdroj
informácií o bezpeĉnejšom sexe má vplyv na lepšiu informovanosť.
33
Sexuality IV.
- Prieskum nepreukázal významné rozdiely medzi vekom zaĉiatku
sexuálneho ţivota a informovanosťou o bezpeĉnejšom sexe,
pouţívaní kondómu, ĉi testovaní sa na ochorenia.
- Nepreukázalo sa, ţe by boli významné rozdiely medzi tými, ktorí
majú vyššiu mieru informovanosti a pouţívaním kondómu, ĉi
testovaním sa na ochorenia.
- Absentuje vplyv školy a rodiny ako zdroju informácii
o bezpeĉnejšom sexe.
- Odporúĉame, aby sa komplexná sexuálna výchova stala integrálnou
súĉasťou školského systému a vyuĉovania. Nepopierame tým
význam a zodpovednosť rodiny pri sexuálnej výchove, avšak faktom
ostáva, ţe dnešní/é ţiaci/ţiaĉky a študenti/ky sú budúcimi rodiĉmi.
34
Sexuality IV.
SEXUÁLNE ŢIVOTNÉ ŠTÝLY MLADÝCH ŢIEN A MUŢOV NA
SLOVENSKU2
Ivan Lukšík- Dagmar Marková
Úvod
Spochybnenie, ĉi rozpad veľkých právd a projektov ide ruka v ruke
s demokratizáciou západných spoloĉností a medziľudských vzťahov, ako
aj s úpadkom autority tradiĉných inštitúcií: štátu, rodiny, školy, cirkvi,
zamestnania a teda aj úpadku sociálnych autorít: rodiĉa, uĉiteľa/ky, kņaza
a pod. (voľne podľa Bauman, 1995). Opustenie týchto inštitúcií a
vymanenie sa z pod moci, ale aj z pod ochranných krídel autorít vedie
k hľadaniu iných sociálnych, ĉi kvázi-sociálnych alternatív, ktorými môţu
byť partie, iné náboţenstvá, internet a pod. Radikálne opustenie týchto
inštitúcií však predovšetkým znamená opustenie sociálnych rámcov ako
takých, individualizáciu a pluralizáciu v ţivote a v ţivotných štýloch.
Spoloĉnosť sotva ponúka návody na vytváranie vlastného ţivota,
ktoré pozostávajú z „má sa― predpisov, ale skôr „môţe sa― ponuky.
Namiesto vopred danej normy alebo sociálnych rolí je kaţdá nová situácia
medzi partnermi vyjednávaná. Niĉ nie je vopred dané a „štandardizovaná―
biografia sa mení na „volenú― biografiu (Beck, Beck-Gernsheim, 1995).
Podľa Sticha (2003) si dospievajúci/e musia v oveľa vyššej miere
ako doposiaľ vyberať svoju vlastnú biografiu a nemôţu sa viac „slepo―
spoliehať na vzor spoloĉensky predznaĉenej „normálnej― ţivotnej cesty
mladej ţeny, mladého muţa, ľúbostného páru a pod. Aj rozhodnutie
vybrať si tradiĉnú biografiu je rozhodnutím, ktoré musí byť zdôvodnené.
Sexuálny ţivotopis uţ nie je tradiĉne predpísaný, ale variabilný a otvorený.
2 Príspevok vznikol vďaka podpore grantov: VEGA ĉ. 1/0516/08: Sexuálne ţivotné štýly
mladých ľudí a ich socio-kultúrne kontexty; VEGA ĉ. 2/0179/09: Dynamika sociálnych
a morálnych noriem: Sociálno-psychologický výskum minoritných, marginalizovaných
a znevýhodnených skupín vo vzťahu k majorite.
35
Sexuality IV.
Otázky
V príspevku si kladieme otázky ako:
- Ĉo je to sexuálny ţivotný štýl?
- Aký koncept ţivotného štýlu moţno uplatniť na sexuálne ţivotné
štýly?
- Môţe byť v sexualite kaţdý kaţdým (postmoderné), alebo je
naviazaný na svoje sociokultúrne štrukturálne prostredie a systémy
(tradiĉné)?
Koncept ţivotného štýlu
Koncept ţivotného štýlu je pouţívaný v mnohých oblastiach a je
poznaĉený mnohoznaĉnosťou. Pouţíva sa v tradiĉných teóriách tried,
štrukturalistických teóriách aj postmoderných teóriách. Koncept ţivotného
štýlu sa spája s voľným ĉasom a s vytváraním identity.
Funkcia štýlu je podobná s totemom, ako to uvádza Durkheim, teda
ako nieĉo, ĉo poskytuje viditeľné vyjadrenie individuálneho významu
prináleţania ku skupine - prináleţanie k nieĉomu, ĉo kompenzuje
nedostatok „individuality―. Štýl umoţņuje skupine poznať sa a byť
poznanou (Gelder, Thornton, 1997). Štýl vyjadruje tieţ nejaký politický
zámer, napr. pohlavný, etnický, triedny a pod.
Ţivotný štýl ako individuálna voľba
V postmodernej dobe sa rýchlo mení kultúrne prostredie a základy,
z ktorých si ľudia môţu vytvárať svoje ţivotné štýly sú nestabilné a preto
aj samotné ţivotné štýly sú nestabilné.
Ţivotné štýly sú fragmenty, štylizované praktiky, ktoré sú
v konštantnom pohybe a nemusia nevyhnutne byť nejako usporiadané.
V postmodernom svete môţe byť kaţdý kaţdým (Featherstone, 1991).
36
Sexuality IV.
Ţivotný štýl je „slobodne vybraná hra― (Kellner, 1992), v ktorom
zvyĉajne nehrá veľkú úlohu sociálne pozadie (Bennett, 1999).
Ţivotné štýly medzi osobnou voľbou a prostredím
Ţivotné štýly sú utilitárne sociálne praktiky a spôsoby ţivota, ktoré
si osvojili jednotlivci a ktoré reflektujú ich osobné, skupinové
a socioekonomické identity (Giddens, 1991).
Ţivotný štýl sú jednotlivcom vybrané formy konzumu vrátane jedla,
obleĉenia, výzoru, bývania, automobilov, pracovných návykov, foriem
trávenia voľného ĉasu a iných typov statusovo - orientovaného správania
(Cockerham, Rutten, Abel, 1997).
Ţivotný štýl sa pouţíva na popis ľuďmi zdieľaných zvykov, vkusov,
hodnôt a aktivít, ktoré ich spájajú dokopy, systemizujú individuálne
ĉinnosti. Rovnako sú do istej miery aj vlastnými individuálnymi voľbami
a sú dôleţité pri vytváraní osobnej identity (In: Bjarnadóttir, 2004).
Ţivotný štýl podmienený prostredím
Ţivotný štýl jednotlivca je celok normatívnej orientácie a vzorcov
správania, ktoré sa vytvorili v procese socializácie. Tieto charakteristiky
spájajú jednotlivca s jeho sociálnym a fyzickým prostredím
a s materiálnymi a kultúrnymi zdrojmi, ktoré sú jednotlivcovi prístupné
(Wenzel, 1982).
Interakcionistický prístup
Idea ţivotného štýlu je pokusom pochopiť interakciu medzi
nastaveniami prostredia a /sociálnych/ systémov a jednotlivcom, jeho
psychosociálnym rozvojom (Bronfenbrenner, 1979).
Štýl je kombináciou oĉakávaného uspokojenia, rolových oĉakávaní
a situaĉných zdrojov (Kelly, 1975).
37
Sexuality IV.
Sexuálny ţivotný štýl
Empirický výskum, ktorý v minulosti koncipoval formy vzťahov ako
predmanţelské, manţelské, pomanţelské, resp. nemanţelské, skúma
v poslednom období aj nemanţelské partnerstvá ako samostatné ţivotné
štýly.
Rouseová (2002) definuje ţivotný štýl ako spôsob, ktorým ţijeme –
existujeme. Ako nekonvenĉné ţivotné formy sa oznaĉujú všetky ţivotné
formy, ktoré sú „vzhľadom na ich vznik a ich spoloĉenské ohodnotenie
historicky nové, nevyvinuli sa k dominantnému štandardnému modelu
a spoloĉensky nie sú zvýhodņované oproti iným, tradiĉným ţivotným
formám― (Schneider et al., 1998). Autori prichádzajú k záveru, ţe
v súĉasnosti existuje mnoho variácií konvenĉnej rodinnej formy, ale
napriek tomu naďalej prevláda vzorec dyadického partnerského vzťahu
(Schneider et al., 1998).
Najĉastejšie sa rozlišujú štyri sexuálne ţivotné štýly (Schmidt et al.,
2003(a), Schmidt et al., 2003(b), Dekker, Matthiesen, 2002):
1. single – ţiadny trvalý vzťah, sám/sama,
2. oddelené spoluţitie – trvalý vzťah, oddelené bývanie,
3. nezosobášené spoluţitie – trvalý vzťah, bývanie spolu,
4. manţelstvo – trvalý vzťah, zosobášení.
Sexuálny ţivotný štýl na rozdiel od všeobecne ponímaného
ţivotného štýlu je menej zrejmý, menej viditeľný. Sprostredkovane jednu
z typológií sexuálnych ţivotných štýlov dokladá aj naša faktorová analýza.
Výskum: metodológia
V rámci širšie koncipovaného výskumu, ktorý mapoval minoritné
a majoritné sexuálne ţivotné štýly heterosexuálnych muţov a ţien
mladšieho dospelého veku a ich socio-kultúrne kontexty sme vyuţili
viaceré metódy: dotazník, sémantický diferenciál, Sternbergova škála
lásky, Škála sexuálnej spokojnosti, modifikovanú zúţenú ĉasť Smittovej
38
Sexuality IV.
metodiky sebahodnotenia v oblasti sexuality, hĺbkové interview, písané
sexuálne príbehy, fókusové skupiny.
V príspevku uvádzame výsledky dotazníkového prieskumu
(analyzovaná otázka: aký ste v sexualite).
Výskumnú vzorku tvorilo:
- muţov - 28%, ţien - 72%;
- veriaci/e - 98%;
- priemerný vek - 22,08;
Výskum: výsledky
Pomocou faktorovej analýzy v analyzovanej otázke: „aký/á ste
v sexualite― sme vyextrahovali 5 faktorov.
39
Sexuality IV.
Tab. 1 Výsledky faktorovej analýzy – analyzovaná otázka „Aký/á
ste v sexualite“
Poloţky, ktoré sýtia daný faktor Pomenovanie
sexuálneho
ţivotného
štýlu
% var.
- neberúci do úvahy tradície
- liberálni/e
- povaţujúci sexualitu za veľmi dôleţitú
- slobodní/é
- presvedĉení/é, ţe nepotrebujeme externé
normy v oblasti sexuality
liberálny
sexuálny
ţivotný štýl
14,250
- majúci/e hlboký vzťah s jedným
partnerom/kou
- usilujúci/e sa o fungujúci partnerský vzťah
- monogamní/é
monogamný,
na vzťah
orientovaný
sexuálny
ţivotný štýl
11,194
- obyĉajní/é (ako opak výnimoĉní/é)
- mierni/e (ako opak divokí/é)
zdrţanlivý,
nevýrazný
sexuálny
ţivotný štýl
10,436
- prispôsobujúci/e sa potrebám, záujmom
partnera/ky
- usilujúci/e sa o sexuálne uspokojenie
partnera/ky
na
partnera/ku
orientovaný
sexuálny
ţivotný štýl
8,679
- prirodzení/é, nechávajúci/e voľný priebeh
svojim sexuálnym reakciám
- doţadujúci/a sa svojho (opak tolerantného)
na seba
zameraný
sexuálny
ţivotný štýl
7,912
Spolu: 52,472
V ďalšej analýze sme zisťovali, ĉím sa vyznaĉovali ţeny a muţi, ktorí
„spadali― do niektorého z príslušných faktorov. Zisťovali sme vplyv
40
Sexuality IV.
pohlavia, resp. rodu, vzdelania, charakteristiky bydliska, viery, socio-
ekonomického statusu a veku.
- 1. faktor:
- neberúci do úvahy tradície: charakteristické najmä pre muţov,
bez náboţenského zaloţenia, v súčasnosti patriaci k vyššej
vrstva, mladší
- liberálni/e: typické pre ľudí s vysokoškolským vzdelaním,
ktorí/é vyrastali v meste, ţijúci v súčasnosti v meste, mladší
- povaţujúci/e sexualitu za veľmi dôleţitú: pochádzajúci/e
s vyššej socio-ekonomickej vrstvy, v súčasnosti patriaci
k vyššej vrstve, mladší
- 2. faktor
- majúci/e hlboký vzťah s jedným partnerom: viac sú to ţeny,
v súčasnosti ţijúce na vidieku
- usilujúci/e sa o fungujúci partnerský vzťah: viac ţeny
- monogamní/é: viac ţeny vyrastajúce na vidieku
- 3. faktor
- obyĉajní/é (ako opak výnimoĉní/é): ich pôvod je niţšia vrstva,
v súčasnosti sa zaraďujú k niţšej vrstve, starší
- mierni/e (ako opak divokí/é): ich pôvod je niţšia vrstva, sú
starší
V 4. a 5. faktore sme nezistili ţiadne špecifiká respondentov
a respondentiek v sledovaných znakoch, okrem poloţky „doţadujúci/e sa
svojho (opak tolerantného)― v 5. faktore, ktorá bola typická pre ľudí
s vysokoškolským vzdelaním.
41
Sexuality IV.
Závery
Ţivotný štýl vyjadruje mieru voľnosti v rámci "kultúrnej ponuky" -
ĉlovek si môţe vyberať z ponuky tak, aby vyjadril svoj individualitu, ale
pritom sa príliš nevzdialil od svojich sociálnych identít.
Sexuálny ţivotný štýl, na rozdiel od toho všeobecného ţivotného
štýlu, je menej zrejmý, menej vidideľný. Ale jeho existenciu dokladajú
sprostredkovane aj výskedky faktorovej analýzy.
Faktorovou analýzou dát, ktoré sa týkali postojov a presvedĉení
v oblasti sexuality sme vyextrahovali 5 faktorov, ktoré sme nazvali:
1. liberálny sexuálny ţivotný štýl,
2. monogamný, na vzťah orientovaný sexuálny ţivotný štýl,
3. zdrţanlivý, nevýrazný sexuálny ţivotný štýl,
4. na partnera/ku orientovaný sexuálny ţivotný štýl a
5. na seba zameraný sexuálny ţivotný štýl.
Najviac variancie vysvetľuje prvý z nich, ostatné sa vyskytli pomerne
rovnocenné. Je to zrejme dané výberom našej vzorky. Sexuálne ţivotné
štýly v našej štúdii vysvetľujú len 52% variancie, nevieme ako je to
ohľadom sexuality u zvyšnej ĉasti vzorky, to podrobíme ešte ďalšej
analýze.
Na úvod sme si kládli otázku, ĉi môţe byť v sexualite kaţdý kaţdým
(postmoderné), alebo je naviazaný na svoje sociokultúrne štrukturálne
prostredie a systémy (tradiĉné). Naše výsledky naznaĉujú, ţe u niektorých
sexuálnych štýlov platí viac prvé a pri iných zase druhé. Silný štrukturálny
vplyv sme zistili v 2. a 3. faktore, ĉiastoĉný a nekonzistentný v 1., slabý
v 5. faktore a ţiadny v 4. faktore.
To podľa nás prináša argumenty pre vymedzenie sexuálnych
ţivotných štýlov ako formy, trvalejšieho výberu, preferencii ideí,
presvedĉení, správania sa a pod. v oblasti sexuality, ktoré nesú znaky
individuality, ako aj sociálnej identity vytvorených na základe "kultúrnych
ponúk".
42
Sexuality IV.
Pri tejto interpolácii treba však brať na zreteľ, ţe sexuálne ţivotné
štýly sme zatiaľ extrahovali len mimo sexuálneho správania sa. Ďalšia
analýza bude zameraná na zistenie toho, aké správanie je typické pre
zástupcov a zástupkyne uvedených faktorov.
43
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BAUMAN, Z. 1995. Úvahy o postmoderní době. Praha: Slon, 1995.
BECK, U. - BECK-GERNSHEIM, E. 1995. The Normal Chaos of Love.
Cambridge: Polity Press, 1995. ISBN 0-7456-1382-9.
BHATTACHARYYA, G. 2002. Sexuality and Society. London/New York:
Routledge, 2002.
BENNETT. A. 1999. Subsultures and Neo-tribes? Rethinking the
Relationship between Youth Style and Musical Taste. Sociology. 33, 3, pp.
599-617, 1999.
BRONFENBRENNER, U. 1979. The Ecology of Human Development.
Cambridge, MA: Harvard University Press, 1979.
COCKERHAM, W.C., RÜTTEN, A., ABEL, T. 1997. Conceptualizing
Contemporary Health Lifestyles: Moving beyond Weber. The Sociological
Quarterly, 38, 2, pp. 321-342, 1997.
DEKKER, A. – MATTHIESEN, S. 2002. Sexual lifestyles within three gene-
rations. Poster, presented at the 25th annual meeting of the International
Academy of Sex Research (IASR), June 19-22. 2002, Hamburg.
GIDDENS, A. 1991. Modernity and Self-Identity. Stanford, CA: Stanford
University Press, 1991.
FEATHERSTONE, M. 1991. Consumer Culture and Postmodernism.
London: Sage, 1991.
44
Sexuality IV.
KELLNER, D. 1992. Popular Culture and the Construction of Postmodern
Identities. In S. Lash and J. Friedman (eds.), Modernity and Identity.
Oxford: Blackwel, 1992.
KELLY, J.R. 1975. Life Styles and Leissure Choices. The Family
Coordinator, 24, 2, pp. 185-190, 1975.
ROUSE, L. P. 2002. Marital and Sexual Lifestyles in the United States :
Attitudes, Behaviors, and Relationship in Social Context. New York, London,
Oxford: The Haworth Press, 2002. ISBN 0-7890-1071-2.
SCHMIDT, G. – STARKE, K. – MATTHIESEN, S. – DEKKER, A. – STARKE, U.
2003(a). Beziehungsformen und Beziehungsverläufe im sozialen Wandel :
Eine empirische Studie an drei Generationen. In: Zeitschrift für Sexualfor-
schung, 2003, heft 03, vol.16, p. 195-231. ISSN 0932-8114.
SCHMIDT, G. – STARKE, K. – MATTHIESEN, S. – DEKKER, A. – STARKE, U.
2003(b). Beziehungsbiographien im sozialen Wandel : Ein Bericht über
erste Ergebnisse für die befragten Frauen und Männer. Februar 2003.
SCHNEIDER, N. – ROSENKRANZ, D. – LIMMER, R. 1998. Nicht-konventio-
nelle Lebensformen – Entstehung, Entwicklung, Konsequenzen (Fragen
der Gesellschaft). Opladen: Leske+Budrich, 1998. ISBN 3-8100-1950-X.
STICH, J. 2003. Annäherungen an Sexualität : Ein empirisches Forschung-
sprojekt mit Jugendlichen. In: Zeitschrift für Sexualforschung, 2003, heft
02, vol.16, p. 99-115. ISSN 0932-8114.
WENZEL, R. 1982. Health Promotion and Lifestyles. Perspectives of the
WHO Regional Office for Europe Health Education Programme. Paper
presented at the 11th International Conference on Health Education,
Hobart, Tasmania, 15-20 August, 1982.
45
Sexuality IV.
Kontakt na autora a autorku
Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.
Pedagogická fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
Raĉianska 59, 813 34 Bratislava
E-mail: [email protected]
PhDr. Dagmar Marková, PhD.
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky
Filozofická fakulta
Univerzita Konštantína Filozofa
Hodţova 1
949 74 Nitra
E-mail: [email protected]
46
Sexuality IV.
IDENTITA LESBICKÝCH ŢIEN V HOLANDSKU3
Linda Lörincová - Olga Pechová
Úvod
V rámci výskumného projektu „Coming out u lesbických ţien― sú
analyzované rozdiely medzi lesbickými ţenami v Ĉeskej republike a v
Holandsku. Cieľom výskumu, je zistiť ako odlišné sociálne a kultúrne
prostredie vplýva na dynamiku coming outu u lesbických ţien. Vzhľadom
na významne odlišné vývojové línie homosexuálnych hnutí v oboch
krajinách a odlišné ingroup a outgroup stereotypy, prijatie homosexuálnej
identity bude špecifické pre kaţdú z týchto krajín. Príspevok pojednáva o
prvej ĉasti výskumného projektu, ktorá bola realizovaná v Holandsku v
rozmedzí piatich mesiacov. Výskumné dáta boli získané prostredníctvom
kvalitatívnej metódy semištruktúrovaných rozhovorov s 12
respondentkami. Následné boli analyzované vyuţitím metódy trsov a
metódy zachytenia vzorcov. V texte bude venovaná pozornosť trom
okruhom, ktoré svojim obsahom prevýšili ostatné. Konkrétne sa zameriam
na tému rodiny, vzťahov v nej a jej postoje k lesbickým ţenám,
autostereotypy (ingroup) lesbických ţien a nakoniec i aspekty lesbickej
komunity a rolu homosexuálnych organizácií v nej.
1.Teoretická východiska
1. Coming out
Pojem coming out sa objavuje uţ medzi svetovými vojnami ako
oznaĉenie pre prvú návštevu gay prostredia.
Termín bol odvodený od tradície debutantiek a ich uvádzania do
spoloĉnosti. Odborný záujem o túto tému sa objavil uţ v sedemdesiatych
rokoch. V roku 1979 vytvorila vplyvný šesťstupņový model coming outu
3 Zpracování publikace bylo umoţněno díky úĉelové podpoře na specifický vysokoškolský
výzkum udělené roku 2010 Univerzitě Palackého v Olomouci Ministerstvem školství,
mládeţe a tělovýchovy ĈR.
47
Sexuality IV.
austrálska psychologiĉka Vivienne Cass a od tej doby vznikla rada ďalších
modelov coming outu. Tieto modely sú však znaĉným zjednodušením, ako
uţ tomu vo vývojovej psychológii býva. Skôr sa ukazuje, ţe proces coming
outu sa mení nielen v závislosti na osobných dispozíciách jednotlivcov, ale
tieţ pod vplyvom sociálnych a kultúrnych faktorov. (Cass, 1996; Clarke,
Ellis, Peel, Riggs, 2010; Coleman, 1990; Procházka, 2002)
Coming out sa dá rozdeliť na coming out vnútorný, kedy jedinec
objavuje a akceptuje svoju menšinovú sexuálnu orientáciu a coming out
vonkajší, kedy so svojou orientáciou zoznamuje svoje okolie. Úspešný
priebeh coming outu je dôleţitý pre vytváranie stabilnej identity
a sociálnych väzieb. Oba procesy sú však prepojené a navzájom sa
ovplyvņujú. Existuje mnoho ciest utvárania sexuálnej identity, priĉom
existujú veľké rozdiely nielen medzi gaymi a lesbami, ale tieţ medzi
rôznymi segmentmi lesbickej minority a sociálnych väzieb.(Cass, 1996;
Davies, 1996; Floyd, 2002) Pre tento vývoj je významná tieţ percepcia
menšinovej identity, ako v majoritnej spoloĉnosti, tak i v rámci minority.
Práve ingroup (autostereotypy) a outgroup stereotypy (heterostereotypy)
majú vplyv na priebeh coming outu a ďalší vývoj lesbickej identity.(Viss,
Burn, 1992)
V posledných dvoch desaťroĉiach bol pojem coming outu
spochybņovaný a pod veľkou kritikou sa ocitol i pojem homosexuálnej
identity (napr. Warner, 2004). Táto kritika je oprávnená v tom smere , ţe
nepochybne neexistuje nejaká univerzálna identita. Je však úplne scestné,
pokiaľ niekto naznaĉuje, ţe sociálne javy my mali byť uznávané za
existujúce iba vtedy, ak odpovedajú teoretickým konštruktom nejakej
filozofickej paradigmy. Domnievame sa , ţe je treba jasne povedať, ţe
existuje veľké mnoţstvo ľudí, ktorí sa identifikujú ako gayovia a lesby a to
je sociálny fakt, ktorý sa nedá poprieť filozofickou disputáciou. Je skôr
potrebné snaţiť sa získať empirické dáta, pretoţe ani k tejto pomerne
frekventovanej témy neexistuje dostatok terénnych dát. Okrem iného je
len málo zrovnávajúcich štúdií, ktoré by popisovali rozdiely v coming oute
48
Sexuality IV.
v závislosti na socio-kultúrnom prostredí. Práve o ĉiastoĉné zaplnenie tejto
medzery sa pokúša i súĉasný výskumný projekt.
1. 2. História sociálneho a právneho hodnotenia homosexuality
v Holandskom kráľovstve
Postoje holandskej spoloĉnosti k homosexuálne orientovaným
jedincom sa v priebehu 20. storoĉia markantne menili. V roku 1911 bola
holandskou vládou pridaná klauzula k Zákonu o nemravnosti, ktorou bolo
kaţdé homosexuálne chovanie pod 21 rokov vyhlásené za ilegálne.
Napriek tomu, ţe homosexuáli nemuseli ĉeliť prenasledovaniu, boli
morálne odsúdení holandskou majoritnou spoloĉnosťou. V reakcii na tento
vývoj bol zaloţený Holandský vedecko-humanitárny výbor, ktorý
spolupracoval s nemeckým hnutím za práva homosexuálnych ľudí. Po
druhej svetovej vojne vznikla v roku 1946 COC (Cultuur- en Ontspannings
Centrum, Kultúrne a voľnoĉasové centrum), ktorá je najstaršia stále
existujúca gay organizácia na svete. Ako i v ostatných západných
krajinách boli i v Holandsku ĉasto povaţovaní za psychiatrických pacientov
ĉi zvrhlíkov. V roku 1964 COC zaĉalo usilovať o diskusiu s majoritnou
spoloĉnosťou. V roku 1971 bol zrušený zákon obmedzujúci vek pre
konsenzuálny homosexuálny styk. V tej dobe tieţ vznikajú ďalšie gay
a lesbické organizácie s radikálnejším poţiadavkami. V dôsledku týchto
aktivít holandskej spoloĉnosti narastá tolerancia gayov a lesieb. V roku
1987 bol v Amsterdame na Westermarkte ako prvý na svete odhalený
prvý pomník homosexuálny ľuďom deportovaným do koncentraĉných
táborov. (Jaspers, Lubbers, Alwin, 2007; Tielman, 1987; Schuyf, 1987)
Navyše, rovnako ako ústavní ĉinitelia i celá spoloĉnosť je známa
svojou tradiĉnou pragmatickou toleranciou, ktorá je v holandskej
spoloĉnosti zakorenená uţ od stredoveku. S narastajúcou akceptáciou
tejto minoritnej skupiny v heterosexuálnej populácii, pribudlo i takmer
kompletné legislatívne zrovnoprávnenie pre homosexuálov.
(Kuypers, Vanwesenbeeck, 2009) V roku 2001 bolo homosexuálom
49
Sexuality IV.
umoţnené uzatvárať manţelstvá a poĉas úplne prvej hodiny, keď bol sa
stalo zákon platným, starosta Amsterdamu oddal 4 homosexuálne páre.
(Bruinsma, 2003) V roku 2007 získali lesbické ţeny rovnaké práva ako
mali heterosexuálne matky. V roku 2007 Keuzenkamp a Bos podali
vysvetlenie pre narastajúcu akceptáciu i poukázaním na rozpadajúcu sa
cirkev v 50. rokov, ktorá strácala nielen pôdu pod nohami ale i svojich
prívrţencov. Keďţe poĉet sekulárnych obyvateľov, s menšími námietkami
voĉi homosexualite narastal, cirkev sa rozhodla pre progresívnejší profil
vzhľadom k homosexualite. (Kuypers, Vanwesenbeeck, 2009)
I keď táto sexuálna menšina získala relatívne široký priestor vo
verejnom ţivote, v médiách ešte stále prevládajú skôr ich stereotypné
zobrazovania, s väĉšinovým zastúpením muţov gayov. Pozitívnym faktom
však je, ţe homosexuálom ich sexuálna orientácia nebráni v úspešnom
politickom angaţovaní. V predchádzajúcich vládach mala homosexuálna
menšina svoje zastúpenie vďaka ministrovi ekonomických záleţitostí
a lesbickej ministerke hospodárstva. (Kuypers, Vanwesenbeeck, 2009)
Azda najznámejším holandským politikom, ktorý sa netajil svojou
homosexualitou bol Pym Fortuyn. Tento kontroverzný politik, ktorý si
v rekordne krátkom ĉase získal sympatie väĉšiny Holanďanov, dokonca
i homonegatívnych voliĉov, bol 6.mája 2002, 9 dní pred voľbami
zavraţdený. Jeho sexuálna orientácia však podľa policajných vyšetrení
nebola príĉinou tejto politickej vraţdy, ktorá bola prvou vraţdou politika
po tristo rokoch. (Holsteyn, Irwin, 2003)
1.3. Výskumy zamerané na postoj holandskej spoločnosti k
homosexualite
Signifikantný nárast pozitívnych postojov majoritnej spoloĉnosti
k homosexuálnej komunite je preukázateľný aj zrovnaním obdobných
výskumov vykonaných v rozpätí pribliţne 40 rokov. (Jaspers, Lubbers,
Alwin, 2007). Za zmienku stojí napríklad výskum z roku 1969, kde jeho
autor Meitlof-Oonk prišiel s nasledujúcimi výsledkami: 62% respondentov
50
Sexuality IV.
z celého poĉtu dokázalo podať presný popis termínu homosexualita,29%
nevedelo, ale nieĉo o ņom vedeli a 10% nedokázalo vysvetliť význam
tohto slova. Z výskumu ďalej vyplývalo, ţe ľudia majú tendenciu si drţať
osobný odstup od homosexuálne orientovaných. 72% z nich cítilo, ţe
homosexuáli sú na vine, rovnaké percento povaţovalo homosexualitu za
desivú, 70% ľudí povaţovalo za dobré, nemať s homosexuálmi niĉ
spoloĉné. Pre 78% respondentov nebola homosexuality
pochopiteľná.(Sanders, 1980).
Ďalší výskum mapoval vývoj postojov holandskej spoloĉnosti
z hľadiska ĉasu a miesta a bol vedený Adolfsenom a Keuzekampom.
V šesťdesiatych rokoch 20. storoĉia sa 36% Holanďanov domnievalo, ţe
homosexuálom by nemalo byť povolené ţiť si svoj ţivot po svojom, v roku
2004 zdieľalo tento názor uţ iba 5%. Proti manţelstvu homosexuálov bolo
v roku 1998 43% populácie, toto percento sa zníţilo do roku 2005 na
22%. V roku 1980 nesúhlasilo s adopciou detí homosexuálnymi pármi aţ
dve tretiny obyvateľov, avšak v roku 2002 uţ len 33%.. V celosvetovom
meradle sú názory Holanďanov na homosexualitu medzi tými
najpozitívnejšími. To, ţe je Holandsko v medzinárodnom povedomí známe
svojím výnimoĉne tolerantným postojom k homosexualite, potvrdzuje
i štúdia Kelleyho z roku 2001. Komparatívna štúdia, ktorá porovnávala 29
vyspelých štátov dokázala, ţe holandská populácia nesporne najviac
schvaľuje homosexuálne vzťahy. (Jaspers, Lubbers, Alwin, 2007).
2. Pouţitá metóda
Výskumný projekt prebiehal za pomoci pološtruktúrovaných
rozhovorov s holandskými 12 lesbickými ţenami z okolia Utrechtu a
Amsterdamu. Tie boli zaznamenávané na diktafón a prebiehali v
anglickom jazyku, nakoľko holandská populácia disponuje vysokou
úrovņou angliĉtiny. Všetky rozhovory prebiehali bez akýchkoľvek
dorozumievacích komplikácii, ĉo respondentky potvrdili i v svojej ústnej
spätnej väzbe. Väĉšina z nich prebiehala v nerušenom prostredí môjho
51
Sexuality IV.
bytu, respondentky boli pohodlne usadené do kresla, s výhľadom na
jazero, za úĉelom navodenia pocitu bezpeĉia a dôvery. Ĉasť rozhovorov
nebolo moţné z ĉasovej zaneprázdnenosti respondentiek zrealizovať za
týchto podmienok, v takom prípade prebiehali rozhovory u nich doma.
Výnimoĉne sme však nahrávali rozhovory i na verejnosti, ĉi uţ v parku
alebo v kaviarni. V oboch prípadoch si miesta vybrali respondentky sami, s
tým ţe sa jednalo o miesta, kde sa cítili najpríjemnejšie. Prítomnosť
ostatných im nebránila v otvorenosti, práve naopak, pôsobili veľmi
prirodzene a sebaisto. Semištruktúrované interview pozostávalo zo 40
otázok, ktoré boli zadelené pod nasledovné okruhy: Rodina, Komunita,
Ingroup a outgroup stereotypy, Diskriminácia, Priatelia, Bilancovanie.
Nahrávky boli prepísané do textového editoru v anglickom jazyku a
následne preloţené do slovenĉiny, aby nedošlo k dezinterpretácii.
Transkripty získaných dát boli následne analyzované kvalitatívnou
metódou trsov a metódou zachytenia vzorcov. Skúsenosti boli rozĉlenené
do základných významových jednotiek s ohľadom na sociálne interakcie
špecifikované v pláne semištruktúrovaného interview.
3. Skúmaný súbor
V snahe o nadviazanie kontaktu s lesbickou komunitou v Utrechte
a v jeho okolí boli mailom oslovené administrátorky webových stránok
niekoľkých lesbických spolkov. V správe som struĉne vysvetlila cieľ môjho
výskumu a opodstatnila som potrebu jeho realizácie. Môj zámer však
v tomto smere nevyšiel, nakoľko na moju ţiadosť buď neodpovedali, alebo
ju odmietli rozposlať po ich mailingliste. Ďalším krokom bola registrácia na
niektorých internetových fórach pre lesbické ţeny a gay a muţov a taktieţ
na akademickej webovej stránke univerzít v Utrechte a v Amsterdame,
kde sa inzerovali experimenty. Na oboch typoch webových stránok som
uverejnila výzvy na môj výskum, priĉom jedna lesbická ţena zareagovala
na môj oznam v sekcii experimentov na www.proefbunny.nl. Priamy
kontakt sa však preukázal ako efektívnejší, ten som nadviazala
52
Sexuality IV.
v akademickom prostredí a prostredníctvom metódy snehovej gule som sa
skontaktovala z ostatnými respondentkami. Prevaţnú väĉšinu
respondentiek som získala z okruhu lesbického spolku Kringe,
prostredníctvom nich som sa oslovila ďalšie lesbické ţeny, ktoré sa
navzájom nepoznali. Všetky zúĉastnené boli holandskej národnosti a bielej
pleti. Vekové rozmedzie respondentiek bolo od 21 do 29 rokov,
s priemerným vekom 25,2 a smerodatnou odchylkou (s) 2,7. Napriek
tomu, ţe všetky lesbické ţeny sa usadili ĉi uţ pre osobné, študijne alebo
pracovné dôvody vo väĉších mestách, šesť z nich vyrastala na vidieku bez
vplyvu veľkomiest a teda kontaktu z gay komunitou. V dospelosti sa
všetkých dvanásť respondentiek presťahovalo do miest so silným
zastúpením gay komunity a lesbických spolkov. Ĉo sa týka náboţenského
presvedĉenia, kaţdá z respondentiek vylúĉila akékoľvek vierovyznanie,
jedna lesbická ţena však priznala, ţe bola v minulosti katolíĉkou. Úroveņ
vzdelania lesbických ţien bola nasledovná, osem ţien bolo študentkami
vysokej školy, dve ţeny uţ dosiahli vysokoškolské vzdelanie, jedna ţena
dosiahla stredoškolské vzdelanie a ďalšia ţena mala dokonĉené vyššie
odborné vzdelanie, všetky štyri ţeny uţ pracujú vo svojom obore.
4.Výsledky výskumu
Na základe zrealizovanej analýzy získaných dát, som zámerne
uprednostnila okruhy rodiny, komunity a ingroup a outgroup stereotypov.
Tie boli totiţ z môjho pohľadu na informácie bohatšie a svojim obsahom
tematicky atraktívnejšie. Okruh diskriminácie sa nevyznaĉoval
významnými informáciami, nakoľko výskyt diskriminácie nedosahoval
zmienenia hodné údaje. Posledné dva okruhy, týkajúce sa priateľov
a bilancovania sú v skutku zaujímavé, ale nie tak rozsiahle, ako prvé tri
okruhy.
53
Sexuality IV.
4.1. Rodina
Všetkých dvanásť holandských lesbických ţien uviedlo, ţe ich rodina
je oboznámená s ich sexuálnou orientáciou, priĉom v siedmich prípadoch
o tom vedela širšia rodina a v piatich iba nukleárna rodina. Osobne širšiu
rodinu informovalo 9 ţien, dve ţeny po dlhšiu dobu netušili, ţe ich širšia
rodina sa to uţ dozvedela prostredníctvom ich rodiĉov, ĉo u nich viedlo
prevaţne k negatívnym reakciám. Jedna z dvanástich ţien donútila
rodiĉov, aby sa otvorene konfrontovali s realitou aj pred ich známymi:
„Otec, mama, chcem aby ste to povedali ľuďom okolo seba, aby ste preţili
váš vlastný coming out, pretoţe teraz to pôsobí trochu tak, ako keby ste
to skrývali uţ dva roky pred vašou rodinou “. V rodinách dvoch ţien sa
vyskytovali lesbické ţeny a gayovia aj v staršej generácii a to vraj
napomohlo k lepšej všeobecnej akceptácii coming outu ich rodinou. Jedna
lesbická ţena, pochádzajúca s veľmi tradiĉne zaloţenej rodiny na vidieku,
sa o lesbickej orientácii svojej tety dozvedela aţ pri vlastnom coming oute
jej otcovi. Paradoxne, i napriek tomu, ţe o sebe vzájomne vedia, ostáva
táto téma pre ne tabu: „Mám veľmi blízky vzťah k mojej tete, hádam
čiastočne aj preto, ţe zdieľame ten istý záujem, ale nikdy v ţivote by sme
o tom neprehovorili.“
Reakcie rodiĉov na coming out boli v piatich prípadoch pozitívne
a v troch negatívne. Respondentka s negatívnou skúsenosťou, ktorej
mama umrela ešte predtým ako by jej to mohla povedať spomína na
reakciu otca : „Vedel som o tom, viem o tom uţ roky, len som čakal kedy
za mnou prídeš. Čo ale s vnúčatami, bolo mojím snom priviesť ťa k oltáru,
vidieť ťa vydávať sa.“ Ďalej dodáva, ţe jej otec odmieta vidieť lesbický
vzťah ako rovnocenný, plnohodnotný vzťah: „„Napríklad Iris je pre neho
len špeciálnou priateľkou ale nie partnerkou a akoby to akceptoval tým
spôsobom, ţe: „ona je moja dcéra, karieristka, nechce deti a svadbu
s muţom, takţe je to okej a môţe mať špeciálne priateľky““. Rodina
napokon zaujala akceptujúci postoj, ale naďalej sa s tým vyrovnávajú
s veľkými komplikáciami, nakoľko všetci pochádzajú z vidieckeho
54
Sexuality IV.
prostredia, kde stále uplatņujú tradiĉné hodnoty. Navyše vekový rozdiel
medzi jej súrodencami autenticky odráţa liberálnejší postoj mladšej
generácie a konzervatívny postoj staršej generácie súrodencov, „ktorí
pochádzajú z tej istej tradičnej komunity a ktorí radšej preferujú
nerozprávať sa o tom.“ Akceptujú, to iba preto, ţe je ich sestra. „Na
jednej strane, je to tak trochu smutné, pretoţe by som bola rada, keby si
uvedomili, ţe existuje svet, ktorého sa tak trochu boja a rada by som im
ten strach ukázala. “, takţe v rodine je téma uţ dlhé roky tabu.
Z tých kladných reakcií pokladám dve za v skutku pozoruhodné,
nakoľko v jednom prípade matka respondentky vedela o sexuálnej
orientácii dcéry Adelheyd ešte roky pred jej coming outom v 12 rokoch:
„Myslím, ţe mojej mame sa to veľmi páčilo, dokonca viac ako mne,
akokoľvek divne to vyznieva... bola z tej správy veľmi vzrušená .“(smiech)
Otec (vdovec) druhej respondentky Coby prijal správu veľmi kladne, ale
keď mu jeho 12-roĉná dcéra s eufóriou oznámila, ţe sa chystá priznať
pred celou triedou poĉas jej referátu, dal jej radu: „Je to v pohode ak to
chceš povedať, do toho! Povedz ale prosím, ţe si bisexuálka, pretoţe si
ešte veľmi mladá a deti v tvojom veku to ešte nepochopia, uľahči si to
a nechaj si všetky moţnosti otvorené a keď uţ budeš preč zo strednej
školy a budeš si tým veľmi istá, choď do toho a povedz to kaţdému.“
V štyroch rodinách došlo k zmiešaným reakciám rodiĉov, z toho
v troch prípadoch mali matky pozitívne reakcie, kým otcovia reagovali
veľmi emotívne a zaujali k tomu skôr ignorujúci postoj. Ĉoho príkladom je
aj skúsenosť Cathariny: „Normálne sa o tom nerozprávame a takto sme to
vyriešili. Môj otec a brat to nechápu, stále si myslia ţe zmením
rozhodnutie, myslím, ţe si myslia, ţe som učinila rozhodnutie stať sa
lesbičkou, ale pre mňa to nebola voľba samozrejme.“ V poslednom prípade
sa jednalo o negatívnu reakciu zo strany matky, ktorá bola ale
odôvodnená nesympatiou k dcérinej priateľke a emoĉne znepokojenou
reakciou otca, ktorý mal obavy pred diskrimináciou dcéry.
Prvou osobou, ktorej sa respondentky so svojou lesbickou orientáciu
zdôverili bola u štyroch z nich mama. Ako jedna z nich spomína: „Bola to
55
Sexuality IV.
moja matka, pol roka bola jediný človek, ktorý o tom vedel, len som to
potrebovala niekomu povedať, po tú dobu bola pre mňa postačujúce
oboznámiť s tým iba ju, potom to uţ bolo v pohode, ostala som pokojná
a s tým zosúladená.“ Ďalšia respondentka uviedla otca (matka umrela
v mladom veku). Dve respondentky sa najprv zdôverili jednému zo svojich
súrodencov a päť respondentiek uprednostnilo svojich priateľov.
V súvislosti s ich vzťahom k rodine, rodinný príslušník, s ktorým
vychádzajú najlepšie bol v piatich prípadoch jeden z rodiĉov, z toho iba
v jednom z nich to bol otec (vdovec). Respondentky to vo väĉšine
prípadov zdôvodņovali tým, ţe matky sú emotívnejšie a vedia si s nimi
lepšie pohovoriť o citových záleţitostiach. Zaujímavá je však skúsenosť
Carolien: „S mojou mamou mám skôr emotívnejšie konverzácie
o pocitoch, s mojim otcom vediem skôr praktickejšie alebo filozofické
diskusie. Keď mám problém s mojou partnerkou, mama si ma vypočuje,
ale ku podivu pretoţe mám vzťah so ţenou, môţem si o tom lepšie
pohovoriť s otcom.“ Zo zvyšných sedem respondentiek päť uviedlo, ţe sú
si všetci v rodine veľmi blízky a tak vychádzajú dobre s kaţdým. Dve
lesbické ţeny pokladajú za najbliţšiu osobu v rodine svojho súrodenca,
v oboch prípadoch to boli ţeny, ktorých coming out nebol kladne prijatý
ich rodiĉmi.
Najväĉšiu oporu poĉas ich vonkajšieho coming outu našli lesbické
ţeny v 5 prípadoch v ich vlastnej rodine, priĉom tri ţeny boli najviac
podporované jedným z rodiĉov, dve ţeny súrodencom. Jedna zo ţien,
Coby, poloviĉná sirota, ktorá sa uţ ako 12-roĉná hrdo vystatovala svojou
odlišnou orientáciou v škole, mala najväĉšiu oporu v otcovi aj poĉas svojej
puberty, keď sa chystala na svoje prvé slepé rande s dievĉaťom:
„Pamätám sa, ako mi otec pomáhal chystať oblečenie na rande a pýtal sa
ma, ako sa budem tváriť keď vystúpim z vlaku (smiech), ako pozdravím
a tak, takţe sme mali túto mini-párty pred mojim rande a bolo to od neho
super, vţdy bol pri mne keď som potrebovala podporiť.“ Päť ţien hľadalo
oporu u svojich priateľov a dve uviedli, ţe ţiadnu oporu nepotrebovali
a dokázali si poradiť samy. Jedná z nich bojovala svojou otvorenosťou:
56
Sexuality IV.
„Takţe to bolo iba mojou otvorenosťou, to bola moja stratégia po celý čas
a pretoţe som bola otvorená, nikto mi nemohol ublíţiť.“, dodáva Carolien.
Coming out mal pozitívny dopad na ich vzťahy s rodinou u štyroch
ţien a negatívny u dvoch ţien. V súvislosti s kladnou zmenou jedna z nich
uviedla: „Je to súčasť tvojej identity, takţe skrývať túto časť znamená
skrývať o mnoho viac, takţe keď sa ti konečne podarí cez to preraziť
a vyjdeš s tým von a začneš zdieľať túto časť tvojej identity, takisto sa
otvoríš. Takţe pre mňa a môjho otca to spôsobilo zlepšenie vzťahov,
pretoţe môţeme spolu komunikovať na inej úrovni.“ Naopak negatívny
dopad sa prejavil buď dlhodobou nechuťou komunikovať o tejto téme zo
strany otca, alebo sa rodina prvé roky po coming oute správala
homofóbne, ĉo sa ale v koneĉnom dôsledku upravilo a teraz vychádzajú
veľmi dobre. Pre ilustráciu, Klara popisuje istú situáciu s jej sestrou: „Moja
sestra sa v podstate homofóbne chovala, zvykla som chodievať do kúpeľne
keď bola ona v sprche a ona nechcela vychádzať zo sprchovacieho kúta,
pretoţe keď sa sklo zarosí, nedokáţeš vidieť telo, ale potom musela vţdy
vyjsť von a vziať si osušku, omotať sa ňou a ja som tam čakávala dokonca
i 20 minút, len aby som ju mohla takto provokovať, to sa ale skončilo po
takých troch rokoch.“ Šesť respondentiek sa zhodlo v tom, ţe coming out
nemal ţiaden zásadný dopad na vzťahy v rodine, ako jedna z nich
poznamenala: „nakoniec sa vzťah nezmení, pretoţe uţ bol dobrý
predtým.“
4.2. Komunita
Spôsoby akými sa lesbické ţeny dostali do komunity boli rôznorodé
a najmä sa odvíjali od extraverzie, ĉi viac introvertnejšej povahy alebo
dostupných prostriedkov. Štyri ţeny sa odhodlali pokúsiť sa o prvý kontakt
s komunitou priamo v gay bare, tri z nich tak uĉinili bez sprievodu.
Marianne si spomína na svoj prvý krok: „Ideš do gay baru a cítiš sa úplne
nesvoja, chceš sa pokúsiť o svoj prvý kontakt, ale ako to urobíš? Nakoniec
ty sama si v procese coming outu sama pred sebou, nieto ešte verejne,
57
Sexuality IV.
začínaš si uvedomovať, ţe môţeš byť homosexuálna a chceš to zistiť, ale
vieš...je to hrozivá komunita, takţe sa necítiš byť jej súčasťou, máš
vlastné predsudky o gay komunite, takţe je ťaţké niekoho osloviť.“Štyri
ţeny sa dostali do komunity vstupom do „talking groups― alebo Kringe
(Kruh)4, ĉomu v dvoch prípadoch predchádzalo skontaktovanie sa s
organizáciou pre homosexuálne menšiny v ich mestách. Heleen tak uĉinila
hneď v prvý týţdeņ svojho štúdia na vysokej škole: „Išla som do Pinkeltje,
oddelenie COC pre mladých ľudí a mala som rozhovor s chlapíkom
v kancelárii o „Introduction group“, kde sa rozpráva o homosexualite
a chodieva sa spoločne na rôzne miesta a párty...niečo ako zoznámenie sa
s gay komunitou“. Dve respondentky pokladali za vhodnejšiu formu
prvého kontaktu práve internetové fóra a informaĉné webové stránky pre
gayov. Náhodou sa dostala ku komunite prostredníctvom svojej novej
spolubývajúcej jedna respondentka a ďalšia bola v styku s komunitou
vďaka ţenskému futbalovému tímu, v ktorom hrala.
Prvý dojem z komunity, ktorý u lesbických ţien najviac zarezonoval
bol v 7 prípadoch výrazne negatívny. V reakciách respondentiek sa
vyskytovali prídavné mená ako „otrasný―, „odstrašujúci―, „nepriateľský― ĉi
„ zvláštny―. Podľa Adelheyd bol dojem „strašný, príšerný musím uznať,
veci sa majú tak, ţe ak prídete na párty alebo inú akciu, kaţdý je ešte
stále neistý a práve pre túto neistotu ľudia sa stavajú veľmi arogantnými
a vzdialenými. Ľudia nie sú veľmi prístupní normálnou cestou.“ Carolien sa
dokonca na gay scéne cíti ako „malý heterosexuál v homosexuálnom
svete, napriek tomu ţe som gay, zvláštne.“ Na Klaru zapôsobila
negatívne oĉividná averzia medzi mladšou generáciou „feminnejšou“ ,
v ktorej sa vzájomne spolu zabávali gayovia aj lesbiĉky a starou
„maskulinnou“ generáciou. Zmiešané pocity pri prvom dojme popisuje
Marianne, na ktorú to zapôsobilo ako podsvetie ĉi ilegálne miesto: „Keď
som vstúpila do baru, bolo to hrozivé ale zároveň zábavné, pretoţe to
4 Národná organizácia, ktorá má svoj výbor v kaţdom meste, pod jedným výborom
pôsobí 12-15 Kruhov. Kruh sa stretáva na mesaĉnej báze, ĉlenovia v ņom preberajú
rôzne témy, týkajúce sa ich homosexuálnej identity. V Utrechte existujú 4 Kruhy pre
dievĉatá, 4 pre ţeny a 12 pre muţov. V celom Holandsku je je ich pribliţný poĉet 200.
58
Sexuality IV.
vyznievalo ako niečo zakázané.“Veľmi pozitívny prvý dojem z komunity
uviedli štyri ţeny , priĉom tri z nich prišli do kontaktu s komunitou
prostredníctvom Kringe. „Môj prvý dojem bol veľmi pekný, myslím ţe som
mala nejaké predsudky, akoţe lesby sú takmer muţské, ale ani náhodou,
sú veľmi pekné.“, priznáva Anna.
Desať lesbických ţien pociťuje, ţe patrí do lesbickej komunity
a v drvivej väĉšine sa to zaĉali uvedomovať vďaka aktívnej úĉasti v
„talking groups― , Kringe alebo prostredníctvom väĉšej socializácie. Ale
i napriek tomu Christianne: „Ťaţko povedať, musela som chodiť von
častejšie, stotoţniť sa s jednotlivcami je jednoduchšie ako s celou
skupinou. Pretoţe niektorí ľudia vyzerali kompletne inak ako ja, nevedela
som sa zidentifikovať so všetkým týmto lesbickým stereotypizovaním.“
Zaujímavý postoj vyjadrila Coby, ktorá nevedela definovať ĉi do
komunity patrí alebo nie: „Myslím, ţe existujú dve stránky, nikdy nepatríš
do komunity a vţdy do nej patríš, pretoţe si homosexuálna a to ťa
automaticky robí jej súčasťou. Ale nikdy jej súčasťou nie si, pretoţe ona
nie je stabilná. Takţe lesbická komunita je tam skutočne len preto, aby
sme boli homosexuálni, mali bezpečnú domovskú základňu, ale
v skutočnosti nie sme prepojení.“
Carolien zaujala negatívny postoj: „Nie som homosexuálna svojím
ţivotným štýlom, milujem svoju priateľku, páčia sa mi ţeny, ale ešte pre
to nemusím chodiť na tieto špeciálne párty. Takţe sa cítim nepohodlne
a nijak s nimi spriaznená.“ Anna nepociťuje afiliáciu ku skupine vôbec
a ako dodáva: „Neznesiem keď cítim, ţe si ľudia myslia, ţe som lesba, ţe
som v skupine lesieb. Nemám rada takéto zmýšľanie, chcem byť
individuálna osoba a nie člen nejakej skupiny“. Jednoznaĉnú afiliáciu
nedokázala v sebe rozpoznať Adelheyd, ktorá na jednej strane cíti
afiliáciu, pretoţe ju s danými ţenami spája nieĉo, ĉo zdieľajú všetky,
napriek tomu sa nedokáţe celkom stotoţniť s prejavmi arogancie, ktoré sú
v lesbickej komunite ĉasté. Ostatných deväť ţien pocit afiliácie uznal.
Moţnosti na socializáciu v rámci lesbickej komunity sú viac menej
bohaté. Jedenásť respondentiek z dvanástich, ktoré povaţujú socializaĉné
59
Sexuality IV.
moţnosti za široké spomenuli okrem gay podnikov a diskoték napríklad
športové kluby (futbal, basketbal, bowling), taneĉné krúţky, ĉitateľské
krúţky, „eating clubs―. Ako Anna vysvetľuje: „večerajú spolu kaţdý
utorok, nie som členkou ale počula som o tom. Vţdy niekto iný varí večeru
a ostatní sa prídu navečerať, takţe je to milý spôsob, ako spoznať nových
ľudí.“ Ďalej sa respondentky spomenuli na spevácke zbory, rôzne festivaly
a taktieţ sieť pre profesionálov, ktorá ma za úĉel zdvihnúť profil
profesionálov na vysokej manaţérskej pozícii. Pre lepšie pochopenie
Marianne popisuje: „„Tu v Holandsku máme ľudí ktorí sa snaţia preraziť
„ruţový plafón“, ľudia na vysokých manaţérskych postoch, v bankách, vo
vláde...a schádzajú sa spolu, niečo ako nóbl spoločnosť.““
Vzťah lesbických ţien ku pride parade5 bol prevaţne pozitívny,
u troch ţien panovali zmiešané pocity, jedna ţena zaujala negatívny
postoj a zvyšných 8 ţien sa vyjadrovalo kladne. Podľa Klary je pride
parade podstatná aj preto, ţe konfrontuje spoloĉnosť : „ Kaţdý deň v roku
je hetoresexuálny deň, keď kráčaš dolu ulicou, kaţdá kampaň, kaţdá
značka je vţdy hetero hetero hetero, je to nasmerované na svet, celá
myšlienka muţa a ţeny ako páru. Takţe jeden deň za rok sa potrebuješ
cítiť normálne ako homosexuálna osoba.“ Ţeny sa zhodovali v tom, ţe
demonštrovať svetu , ţe byť homosexuálne orientovaným, je nieĉo na ĉo
môţe byť ĉlovek pyšný a môţe to v jeden deņ v roku osláviť. Medzi
kladným odpoveďami bola vyjadrená aj ľútosť a sklamanie nad médiami,
ktoré pri informovaní o pride parade prioritne publikujú len obnaţených
,výstredne pôsobiacich homosexuálov, ĉím podporujú negatívny stereotyp
homosexuálov v spoloĉnosti. „Keď vieš, ţe prebieha pride parade a pozrieš
sa do novín, vţdy len vidíš týchto koţených chlapíkov, vykláňajúcich sa
cez loď, to je akoţe jediný obrázok, ktorý môţeš vidieť, takţe to naozaj
vytvára imidţ toho, akí sú homosexuáli.“ vysvetľuje Viona.
5 Udalosť oslavujúca lesbickú, gay, bisexuálnu a transgender (LGBT) kultúru, niekedy
slúţi ako demonštrácia pre legálne práva manţelstiev rovnakého pohlavia. Väĉšina z nich
sa usporadúva v júni na pamiatku Stonewallských nepokojov, kľúĉového momentu v
hnutí LGBT práv. (U nás je udalosť známa ako Dúhový pochod)
60
Sexuality IV.
V ambivalentných vyjadreniach troch ţien zaznela aj kritika
segregácie, Adelheyd si napríklad myslí: „na druhej strane prehnaným
vystavovaním sa, môţeš naozaj len zdôrazňovať rozdiely, miesto snahy
o začlenenie sa do spoločnosti“. Naopak jedna zo ţien, pracujúca
v organizácii pre práva gayov má o ĉosi odlišný názor v tom, ţe
zdôrazņuje kľúĉovú úlohu viditeľnosti. Marianne vysvetľuje: „Nemôţeš
robiť zmeny v spoločnosti alebo zmeniť zákony pokiaľ nevytvoríš skupinu
a nie si viditeľný v spoločnosti.“ Zároveņ dopĺņa, ţe pride parade
v Holandsku uţ nie je viac vecou viditeľnosti : „Kaţdý o tom vie,
heterosexuáli to celkom akceptujú a myslia si, ţe je to sranda, ale to tak
trochu vytvára imidţ flámujúcej queer komunity, ktorý je celý len
o tancovaní, pití a sexe. Myslím si, ţe pride parade tu v Holandsku by
mohlo byť trochu zaujímavejšie, keby malo viac významu, takţe viac
politickej diskusie.“ Ako príklad udáva homosexuálny festival Pink
Saturday, ktorého súĉasťou je aj pride parade. Jej organizácia plánuje
panelovú diskusiu v divadle: „Bude tam debata o médiách ovplyvňujúcich
homofóbiu nielen tu v Holandsku ale i v Afrike.“
Organizovanosť a pôsobenie lesbických organizácii bolo pre
respondentky komplikovanejšie ohodnotiť nakoľko si neboli isté vôbec ich
existenciou a tak sa vyjadrovali všeobecne na adresu organizácii pre
homosexuálnu komunitu. Deväť ţien zdieľalo názor, ţe organizovanosť je
na veľmi dobrej úrovni. Väĉšina ţien sa zmienila o COC , jedna z nich,
Adelheyd priblíţila štruktúru organizovanosti: „Existuje COC, nevládna
organizácia, ktorá pôsobí na národnej úrovni a potom sú tu tie menšie
organizácie, ktoré pochádzajú z COC.“ Objavil sa však aj názor, ţe
spoloĉenské organizácie ako je COC, nemajú v súĉasnosti veľa financií
„Nedarí sa im veľmi dobre, aspoň tu v Utrechte, moţno je to pre to, ţe sa
to stáva čoraz viac akceptovaným a je to celkom OK. v Holandsku a ľudia
cítia, ţe uţ to nie je viac aţ tak dôleţité.“, vyjasņuje Janneke.
Negatívnejšie sa vyjadrila na adresu COC Marianne, podľa ktorej imidţ
COC nie je v súĉasnosti aţ taký pozitívny: „Myslím, ţe sú veľmi
profesionálni, existujú uţ veky a sú veľmi podstatní pre holandskú
61
Sexuality IV.
homosexuálnu komunitu, ale na druhej strane aţ tak veľmi nepriťahujú
mladých ľudí, v istom zmysle sú akosi staromódni.“ Poukazuje skôr na
veľký poĉet jedincov, ktorí sa priamo neangaţujú v gay organizácii aktívne
ale „s ich osobnou iniciatívou veľavýznamne prispievajú organizovaním
aktivít alebo otváraním kníhkupectiev pre lesby.“ Pravý opak o COC si
myslí Christianne, tá pokladala ich pôsobenie za efektívne: „Sú v správach
z času na čas, keď sa spácha násilie na homosexuáloch alebo v boji za
rodičovské práva. Myslím, ţe len byť v médiách a zotrvávať v upútavaní
pozornosti, je veľmi dôleţité“ Ďalej sa medzi lesbickými ţenami
s kladným ohodnotením vyskytli pripomienky týkajúce sa nedostatoĉnej
viditeľnosti gay organizácii, ich nedostatoĉného zamerania na lesbické
ţeny, ĉi ich centralizácie, ktorá je nevýhodou pre mladých ľudí na vidieku
ĉi v odľahlejších miestach od veľkomiest.
Zo zvyšných troch ţien sa jedna nezaujímala o organizácie vôbec,
druha bola nespokojná s absenciou lesbických organizácii a tretia sa
domnievala, ţe sú úplne neviditeľné v „normálnom ţivote“.
Aktívne ĉlenstvo v homosexuálnych organizáciách potvrdilo desať
ţien, dve z nich nie sú ĉlenkami ţiadnej organizácie. Ĉlenstvo sa prevaţne
týkalo organizácie Kringe a Pinkeltje, dcérskej organizácie COC, jedna
z nich Marianne je zamestnaná v Hivos.6
Ukázalo sa, ţe názory na feminizmus sa v lesbickej komunite
vyznaĉujú veľkou diverzitou, ĉo sa potvrdilo vo výpovediach desiatich
ţien. Tie sa zhodli v tom, ţe lesbická komunita je otvorená feminizmu, aţ
na pár individuálnych výnimiek. Podľa výpovedí respondentiek je
charakteristickým rysom ich prístupu k feminizmu nielen diverzita ale
i divízia lesbickej komunity. Ako to napríklad opisuje Marianne: „Staršia
generácia lesbičiek sú veľké feministky, ako stará škola druhej vlny
feministiek. Nie som si istá, ale myslím si ţe najmladšia generácia sa
vzdialila do feminizmu v tradičnom zmysle a vynára sa nová forma
6 The Humanist Institute for Development Cooperation. Sprostredkúva platformu pre
LGBT comunitu v Holandsku ale i v zahraniĉí,bojuje za práva homosexuálov a proti hate
crimes v Juţnej Amerike, Afrike a Ázii.
62
Sexuality IV.
feminizmu, ktorá sa nesústredí aţ tak na genderové muţi-ţeny rozdelenie
ako sa zvyklo, ale viac na ideály krásy a ako média vykresľujú dokonalú
ţenu a ako by sme mali proti tomu my bojovať.“ Diverzitu v názoroch na
feminizmus potvrdzuje aj Klara, ktorá však pociťuje nie príliš veľké
sympatie k feminizmu u väĉšiny ţien, jej blízke okolie je však veľmi
feministicky orientované: „V mojej okruhu priateľov mám veľmi
priamočiare lesbičky, jedna z nich je editorkou pre feministický magazín,
ďalšia pracuje v Európskom parlamente v strane, ktorá je veľmi naklonená
feminizmu a presadzuje tieto veci aj v rokovacom programe.“ Zaznel
i názor, ţe v súĉasnosti nejde len o feminizmus, ale ako sa Janneke
vyjadrila: „Ide o equalism(rovnosť?)vo všeobecnosti“.
Dve lesbické ţeny sa vyjadrili skôr negatívne k postoju k feminizmu
v komunite lesbických ţien. Dokonca Coby je presvedĉená, ţe feminizmus
ako spoloĉenské hnutie uţ medzi lesbiĉkami v skutoĉnosti nie je prítomný:
„Nie je tam, pretoţe my to s touto témou nemyslíme seriózne,
nebojujeme o rovné práva s muţmi, my bojujeme o rovné práva
s heterosexuálmi.“
V súvislosti s komerĉnosťou homosexuálnej komunity v Holandsku,
uviedlo päť ţien, ţe jej rozsah im neprekáţa a povaţujú ho za dostatoĉný.
V tejto oblasti si pochvaľuje ĉinnosť COC Coby, ktorá informuje:
„Propagujú a robia kampaň pre gayov a lesbičky medzi policajnými
dôstojníkmi, robia im reprezentáciu a to je dobré“ V náväznosti na
komerĉnejšie zameranie homosexuálnych organizácii Klara oceņuje ich
funkĉnejšie pôsobenie. „Myslím si, ţe tento krok, ktorý bol nasmerovaný
k tomu, ţe lesbičky sú ţiadané a ţe na nich zarábajú, bol dôleţitý. Je to
potrebné, lebo potom sa stávaš niekým, kto je ţiadaný, môţe to byť
vnímané ako niečo povrchné a ploché, ale môţe sa ti doslovne dostať
nejakej hodnoty.“ Narastajúci trend komerĉnosti reflektuje i Christianne:
„Myslím si, ţe je to vlastne dôleţitá cieľová skupina . Viac a viac ľudí
objavuje, ţe je to veľká skupina a môţu na ňu mieriť svoje kampane.“
Nedostatok komerĉnosti v komunite pociťuje šesť respondentiek
.Problém vidia napríklad v tom, ţe všetka komerĉnosť je mierená len
63
Sexuality IV.
v rámci ich komunity a treba ju cielene vyhľadávať, pokiaľ ĉlovek ešte
v komunite nie je, prístup získava ťaţšie. Ako Adeldeyd vysvetľuje: „Na
internete nájdeš jednoducho hocičo, čo potrebuješ, čo je dobré, ale okrem
toho, nie je to veľmi zkomerčnené , nie ja tam veľký trh, nie dosť
obchodov, kníhkupectiev, prejdi k televízii, vidíš tam nejakú reklamu, čo
by mala niečo spoločné s homosexuálnou identitou?“ Naproti tomu
Marianne uznáva komerĉnosť v komunite, kritizuje však jej neviditeľnosť
v heterosexuálnom prostredí. „Je tam veľa médií ako gay noviny,
magazíny pre lesbičky, webové stránky, zoznamka cez internet, veľa PR
komunikácie do vonkajšieho sveta, ale to uţ je zamerané na komunitu
samotnú.― , vysvetľuje Marianne
Podľa jednej respondentky je rozsah komerĉnosti v terajšej podobe
skôr kontraproduktívny, predovšetkým, ĉo sa týka podujatí ako je pride
parade. Carolien si totiţ zastáva názor, ţe “keď to zkomerčníš, potom to
naozaj mieriš pre ťaţkých homosexuálov, ktorí s tým vyšli von a hrdo
vrieskajú.“
Miera komercie v Pride parade je vítaná a opodstatnená u osem
lesbických ţien, štyrom sa javí ako prehnaná, alebo chybne zameraná.
Carolien pokraĉuje: „Myslím, ţe by to malo byť viac politicky angaţované,
mala by tam byť Marocká plť s pár Marokáncami alebo moslimami, ktorí
by tak mali svoj coming out.“
4.3. Ingroup a outgroup stereotypy
V rámci autostereotypov v lesbickej komunite respondentky
reflektovali, ĉi z ich pohľadu existuje „typická lesba―, súĉasne sa vo
väĉšine ich odpovedí venovali aj jej popisu. Vo všeobecnosti, kaţdá
lesbická ţena vedela promptne zareagovať popisom jej profilu, avšak len
tri potvrdili výskyt tzv.―typickej lesby― aj v súĉasnosti. Coby ma podobne
ako ďalšie respondentky informovala o existencii veľmi charakteristického
64
Sexuality IV.
delenia na „Butch7― a „Lipstick― lesieb a zároveņ dodala: „„Je tam prúd
lesieb, ktoré naozaj vyzerajú ako muţi a je to pre mňa v pohode, ale
myslím si, ak si zamilovaná do ţien, zostaň jednou. Lipstick lesby sa
prehnane snaţia byť feminnejšie ,ale v súčasnosti sa lesby cítia
pohodlnejšie s“niekde medzi“(in between).““
Deväť ţien sa domnievalo, ţe stereotyp „typickej lesby― je medzi
majoritnou spoloĉnosťou stále prítomný, v skutoĉnosti sa však lesby
vyznaĉujú veľkou fyzickou rôznorodosťou a vzhľad „typickej lesby― bol
v ich ponímaní skôr príznaĉný pre starú generáciu lesbických ţien.
Marianne, ktorá sa sama výrazne vymyká stereotypnej predstave lesbickej
ţeny dopĺņa svoj názor vlastným príkladom: „Veľa ľudí si nemyslí, ţe som
lesba. Ale pokladám to za dobré, napríklad ja a Iris sa prechádzame
ulicami a bozkávame sa na verejnosti, len aby sme ukázali, ţe my všetky
nemáme krátke vlasy“. Zároveņ prechádza ku kritike tzv. politického
lesbizmu, ktorý podľa nej stigmatizoval feminizmus a lesbizmu v oĉiach
verejnosti: „„lesbické feministky druhej vlny, boli ţenami, ktoré sa stali
politickými lesbičkami, ktoré neboli sexuálne priťahované ţenami, ale
začali byť, len aby mohli urobiť politické vyhlásenie a to je zvrátené. Je to
ako:“ My tak veľmi nenávidíme muţov, ţe budeme mať vzťahy zo ţenami,
aj napriek tomu, ţe k sebe necítime príťaţlivosť“. Dali pečať na feminizmus
i lesbizmus a to je čo si oko a myseľ verejnosti stále pamätá. A teraz
s celou generáciou lipstick lesieb a ţien, ktoré sa naozaj vedia vyobliekať,
dať si make-up a nosia lodičky na podpätkoch, to je nová generácia and
tej starej sa to nepáči, takţe je medzi nimi konflikt.““ Podobne to
s reakciami ľudí na svoj vzhľad vníma i Adelheyd: „„Keď idem do baru, je
tam kopa chlapov, ktorí ma balia a potom, musím povedať, ţe mi je ľúto,
ale som lesba a oni na to: „Nie, si príliš feminna na lesbu!“ Ako keby to
znamenalo, ţe len preto, ţe mám na sebe šaty, nemôţem byť lesba.“ Tá
7 Butch/Fem identity boli obzvlášť význaĉné v robotníckej triede lesbickej komunity v USA
v 50.-60. rokoch. Lesbické vzťahy mohli preţiť nepriateľskú anti-LGB klímu len
zrkadlením heterosexuálnych vzťahov.(Clarke, Ellis, Peel, Riggs, 2010, p.184) Špecifická
lesbická subkultúra, v rámci tejto polarity maskulinná a femininná orientácia odzrkadľuje
vzhľad a obliekanie, genderovú rolu vo vzťahu a taktieţ sexuálne chovanie(Rupp, 2002).
65
Sexuality IV.
však má však na maskulínne butch lesby z pred 20-30 rokov iný názor
ako Marianne: „Boli drsnejšie, ale myslím si, ţe to bolo vtedy potrebnejšie,
aby sa mohli identifikovať a zmeniť systém. Aby naozaj zdôraznili, ţe ja
som lesba a môţem sa obliekať ako chcem, môţem vyzerať ako chlap, a k
chcem vyzerať ako chlap a teraz si myslím, ţe akosi balansujeme, musím
povedať, ţe ja nemám gaydar8, takţe tam môţu byť lesby a ja by som
o tom dokonca ani nevedela“. Ďalšia z respondentiek, ktorá potvrdzuje, ţe
stereotyp „typickej lesby― je medzi verejnosťou stále prítomný, však
kritizuje povrchný a skresľujúci pohľad na výzor : „Nemyslím, si ţe
„typické lesby“ existujú, potom sa asi len sústredíš na jednu ale dve
záleţitosti, ak sa zameriavaš ba niekoho výzor, potom môţeš povedať, ţe
to je typická lesba, ale vo svojom vnútri môţe byť kompletne iná. Najmä
teraz ak sa pozrieš na populárny štýl, je zaujímavé vidieť, ţe čo bolo pre
mňa skôr lesbický štýl, sa stáva čoraz viac a viac hlavným prúdom, ako
„skinny“dţínsy, strapatý účes...čo je vlastne super.“
Lesbické ţeny sa na otázku ich pohľadu na vnímanie lesbickej
komunity heterosexuálnou majoritou v spoloĉnosti vyjadrili nasledovne.
U siedmich ţien dominoval prevaţne akceptujúci prístup, hlavne
v porovnaní so zvyškom sveta, ale ako Christianne dopĺņa: „Tieţ, keď to
porovnáš s homosexuálnou komunitou, gayovia bývajú bitý veľmi často,
ale nikdy nepočuť o zbitých ţenách.“ SU, ktorá povaţuje prístup verejnosti
za tieţ veľmi pozitívny, však upozorņuje na to, ţe prezradiť svoju
orientáciu na strednej škole nebolo vôbec bezpeĉné, z toho dôvodu sa
zaĉala angaţovať ako dobrovoľníĉka pre COC: „Chodievala som do škôl
a rozprávala o homosexualite, ale nekonalo sa to na kaţdej škole, takţe
v tomto by sa to dalo vylepšiť. Myslím, ţe to bolo veľmi dobré, pretoţe
videli, ţe sme normálni, vyrozprávali sme im naše osobné príbehy
a zanechalo to v nich veľký dojem, niekedy si dokonca videla ľudí meniť sa
počas jedného stretnutia.“
8 Spojenie slov gay-radar, termín sa pouţíva v LGB komunite na vyjadrenie intuitívnej
schopnosti identifikovať homosexuálnu orientáciu u ostatných ľudí.
66
Sexuality IV.
Nedostatky v akceptácii lesieb majoritnou spoloĉnosťou vnímali tri
ţeny. Z toho jedna, Marianne uviedla reakcie, s ktorými sa doposiaľ
stretla: „Mnoho ľudí, s ktorými som hovorila si myslia, ţe si sa rozhodla
stať sa lesbou, najmä muţi samozrejme, myslia si, ţe si mala nejaké
problémy v detstve s muţmi, ţe si bola sexuálne zneuţitá, máš
psychologické problémy, alebo si mala vzťahový problém s tvojou matkou,
ktorý spôsobil tvoju homosexualitu.“ Carolien vníma ako problematickú
zloţku majoritnej spoloĉnosti práve heterosexuálnych muţov, jednak pre
sexuálne poznámky typu: „Môţem sa pridať?“, „Nechýba ti vták?“, „Robíš
si to s hračkami?“. Na druhej strane dodáva: „Keď sa rozprávam
s chlapmi, najprv je tam napätie, pretoţe sa cítia byť odmietnutí, ale ako
náhle im vysvetlíš, ţe si na ich strane, pretoţe sa nám páči to isté,
môţeme obdivovať krásne ţeny spolu, potom zrazu zavládne medzi nami
spojenectvo. Takţe, čo sa týka priameho kontaktu s muţmi, vţdy sa to
snaţím prevrátiť a ukázať im, ţe stojíme na tej istej strane.“ Tretia ţena
sa domnieva ţe pohľad spoloĉnosti na lesbickú komunitu je veľmi
povrchný, pretoţe odmietajú vidieť diverzitu. Napriek tomu však má pre to
pochopenie: „Je to všetko pochopiteľné, nálepkujú to, pretoţe v tom nie
sú, nie je to pre nich prirodzené, takţe ich nie je začo veľmi viniť.“
Klesajúcu tendenciu akceptácie majoritnej spoloĉnosti zaznamenala
Coby a prisudzuje to negatívnemu vplyvu ĉoraz viac vzrastajúcej
imigrantskej minority na verejnú mienku. „Keď sa pozrieš na akceptáciu
homosexuality, Holandsko trpí pod imigráciou. Som absolútne pre
multikultúrnu spoločnosť, páči sa mi to a myslím, ţe sú doplnkom nášho
ţivota, ale Holanďania sú alebo boli viac zvyknutí na homosexuálov,
imigranti nie sú, pretoţe tu neţili tak dlho ako my a nepodstúpili celý
proces prijatia gayov, takţe keď sa na to pozrieš, akoby Holandsko urobilo
krok dozadu. Heterosexuáli to viac akceptovali, ale teraz je to znovu na
hrane, pretoţe my si musíme poradiť s imigrantmi tieţ a oni stimulujú
ostatných, čím klesajú ratingy akceptácie.“ Okrem toho však spomína
i markantný rozdiel v akceptovateľnosti medzi mestami a tieţ menej
tolerantný prístup kresťanov v spoloĉnosti.
67
Sexuality IV.
Vyskytol sa i názor, ţe holandská spoloĉnosť je rozdelená akoby na
dva tábory, prijímajúci a odmietajúci, priĉom intenzita oboch graduje:
„Myslím, ţe väčšinou ľudia akceptujú a rešpektujú gay komunitu, ale stále
sú tam i ľudia, ktorí ju neakceptujú. V poslednej dekáde existujú dve
strany, na jednej strane sú tí akceptujúci a na druhej tí s odmietavým
postojom a obe sa stávajú stále silnejšími.“
Reprezentácia lesbických ţien holandským médiami je z ich
perspektívy vo všeobecnosti marginalizovaná, pretoţe muţom gayom je
venovaná neúmerne väĉšia mediálna pozornosť. Navyše im prekáţa
stereotypné zobrazovanie lesbických ţien, ktoré v programovej štruktúre
holandských televízií jednoznaĉne dominuje.
Osem respondentiek pokladá pokrytie lesbickej komunity
holandskými médiami za veľmi nízke, zatiaľ ĉo homosexuálni muţi sa
objavujú v médiách neporovnateľne ĉastejšie. Na prvý pohľad moţno
zhodnotiť, ţe lesbiĉkám sa v mediálnom svete nevenuje dostatok
pozornosti, je však diskutabilné, ĉi je to zavinené médiami alebo pasivitou
lesbických ţien. Jedna zo ţien, ktoré sa zamýšľali nad moţnou príĉinou,
bola aj Klara: „Myslím si, ţe tam len nie je dostatok lesieb, ktoré by
propagovali tie názory, musíme byť viditeľné, myslím si, ţe je vecou ţien
byť viditeľnejšie, to pokladám za najväčší problém.“ Zástankyņou tohto
pohľadu je aj Marianne, ktorá ho dopĺņa i výsledkami z nedávnych štúdií
na lesbickú viditeľnosť: „Existujú dve organizácie, ktoré vznikli pred 3-4
rokmi konkrétne so zameraním na toto, všimli si, ţe keď príde na LGBT
záleţitosti, sú to vţdy muţi, ktorí sa prihlásia ku svojej homosexualite,
ktorí sa objavujú v médiách a sú aktívnejší v tomto zmysle.“ Zároveņ
vyjadruje svoju spokojnosť s existenciou takýchto organizácii, ktoré sa
snaţia na problém upozorniť médiá: „Ale musíš si to pritiahnuť sama, aby
si vytvorila pozornosť médií nie je to tak, ţe média sami skočia na
problematiku lesbičiek.“
Najmä negatívny stereotyp v mediálnej reprezentácii lesbických ţien
v Holandsku kritizovali dve ţeny. Podľa Carolien ide o heterosexuálnu
interpretáciu homosexuality (gayness): „Ako napríklad bolesť coming
68
Sexuality IV.
outu, alebo jedno nariekajúce dievča a druhé utečie späť do rúk muţa, to
je heterosexuálný spôsob nazerania na homosexuálne vzťahy.“
Pochvaľovala si však jeden televízny holandský seriál, kde po prvý krát
vystupovala doktorka s lesbickou orientáciou, ako jedna z hlavných
postáv: „neobjavila sa iba ako súčasť nejakej zápletky a bola znovu
heterosexuálna. Páčilo sa mi to, malo by to byť normálne, byť gay je len
súčasťou toho, kým si a nie nejaká téma v epizóde.“
Len dve respondentky zachytili stúpajúci záujem holandských médií
o lesbickú komunitu. Okrem stále trvajúcemu stereotypu v niektorých
seriáloch, zaĉali vysielať i seriály s výskytom lesbických párov, ktoré sa
viac pribliţujú realite. Ĉo však Janneke hodnotí najpozitívnejšie je nová
televízna reality show Coming: „Je to o mladých ľuďoch, ktorí prechádzajú
svojím coming outom za pomoci moderátora, sú zachytení počas ich
coming outu v rôznych skupinách, ako sú rodina, priatelia, športové tými.“
Prospešnosť vidí nielen v pozitívnej motivácii homosexuálnych ľudí pred
coming outom, ale i v pozitívnom vplyve médií na heterosexuálnu
spoloĉnosť, ĉím akoby legitimuje normálnosť tejto situácie. Najĉastejšie sa
medzi odpoveďami na otázku, akú zmenu by respondentky v tejto oblasti
privítali, vyskytovalo zvýšenie viditeľnosti lesbických ţien v televíznych
programoch, vo filmoch, v reklamách, v novinách a v neposlednom rade i
zastúpenie lesieb v celej ich diverzite.
Desať ţien pociťovalo potrebu zmeny v mediálnom pokrytí
holandskej lesbickej komunity. Zastúpenie atypických lesbiĉiek v TV
presadzovala Catharina: „Aby si ľudia uvedomili, ţe ľudia, vyzerajúci
heterosexuálne, ešte nemusia byť heterosexuáli, ţe dokonca i ich susedka
môţe byť homosexuálna.“ Na väĉší priestor lesbickej rôznorodosti
a zmenu programového formátu, by sa zamerala i Janneke: „Moţno by
som hľadala najväčšiu moţnú diverzitu, nielen normálne lesby v TV, ale
rozdielne skupiny v interakcii, veľa diverzity.“ Zmenu v reklamnej
štruktúre by bez pochyby ocenila Heleen: „Tak napríklad reklamy, malo by
tam byť viac gay párov, alebo napríklad nikdy neuvidíš moslimskú ţenu s
burkou, vţdy vidíš len beţnú ţenu a muţa.“ Proti stereotypu vystúpila
69
Sexuality IV.
i Carolien: „Myslím si, ţe tá najväčšia vec, čo by sa mohla stať v umení,
TV, filmoch a v knihách by bola, keď by sa objavil gay párik bez toho, aby
bol stigmatizovaný. Mal by to byť normálny imidţ a nie ten, čo vidíš na
pride parade. Takţe keď sa k tebe homosexualita (gayness) priblíţi, uţ sa
jej nemôţeš viac báť, byť ňou odpudený.“ Dokonca Carolien, ktorá reţíruje
divadelné hry, plánuje prispieť k zmene vlastnou iniciatívou: „Ja sa musím
napísať knihu o lesbickej láske, aby som to napravila.“ Veľmi podstatnú
vec zdôraznila i Adelheyd, ktorá upozorņuje na takmer absolútnu dlhovekú
neexistenciu ţenskej homosexuality nielen vo verejnom ţivote ale
i v knihách. Dôsledkom toho je, ţe lesbické ţeny nemajú svoju vlastnú
históriu, ku ktorej by sa mohli vzťahovať: „Pokiaľ nenastane zmena
v médiách, niektoré ţeny sa stále nebudú mať ku čomu vzťahovať. Nie je
to dobré len pre lesby, takţe by sa mohli afiliovať a asociovať s niečím na
obrazovke, ale aj pre non-gay komunitu, aby videla, čím musíme
prechádzať, všetky aspekty a témy a ťaţkosti, ktoré máme, ako téma detí,
obťaţovania a uráţok atď.“ Konkrétnejšie adresovala problém Marianne,
ktorá vidí zlepšenie situácie vo väĉšej angaţovanosti LGBT organizácií: „Čo
sa týka mediálneho a tlačového spravodajstva, muselo by sa tam niečo
konať, je to viac otázkou LGBT organizácii, viac sa zverejňovať, aby sa im
dostalo viac mediálneho pozornosti, pretoţe sa ti jej nedostaneš len
existenciou, neskočia na nič, pokiaľ to pre nich nezadefinuješ.“
Iný pohľad na danú problematiku uprednostņujú dve respondentky,
ktorým zmena v mediálnej reprezentácii lesieb nepríde práve nevyhnutná,
priĉom obidve poukazujú na ich minoritné zastúpenie v spoloĉnosti:
„Nemôţeme zaberať viac priestoru ako iné skupiny, ako napríklad etnické
minority alebo hocičo iné, dostane sa im toľko pozornosti ako lesbickým
ţenám, takţe si myslím, ţe sa na to treba pozerať z tejto perspektívy.“,
dodáva Christianne. Pri reflektovaní nedostatoĉného zastúpenia lesbických
ţien v TV seriáloch a komerĉných reklamách, si ďalšia z nich uvedomuje,
ţe v komerĉnom svete sa zameriava vţdy na tú najväĉšiu skupinu:
„Rozumiem, prečo ich tam nedávajú, pretoţe k reklamám sa musia ľudia
nejako vzťahovať a my sme len 20% z populácie...takţe ešte raz
70
Sexuality IV.
rozumiem, prečo to nemôţe byť inak, ale neviem, či to naozaj inak musí
byť, aj keď akceptácii by to asi pomohlo.“, vysvetľuje.
5. Diskusia
Výskum, ktorý som previedla v Holandsku, bol spracovaný
kvalitatívnou metódou semištruktúrovaných rozhovorov s holandskými
lesbickými ţenami. Jej zmyslom bolo skúmať vplyvy holandskej kultúry
na priebeh coming outu a na významy, ktoré respondentky spojovali so
svojou identitou. Napriek tomu, ţe výskumná vzorka nebola
reprezentatívna, nakoľko postihuje len lesbické ţeny so stredným alebo
vysokoškolským vzdelaním, podáva obraz o strednej vrstve holandských
lesbických ţien od 21 do 29 rokov, ktoré ţijú v Utrechte a v Amsterdame.
Polovica z 12 respondentiek sa však do týchto miest presťahovala
z vidieckeho a niekedy veľmi odľahlého prostredia. I keď väĉšina
respondentiek bola z väĉšej mieri získaná metódou snehovej gule, nie
všetky z nich sa medzi sebou poznali a jedna respondentka zareagovala
na internetový oznam. Zo získaných dát sú jasné niektoré špecifika
postavenia lesbických ţien v holandskej spoloĉnosti, avšak aţ druhá ĉasť
výskumu a porovnanie z dátami získanými v Ĉeskej republike umoţní ich
dôkladnú analýzu.
Závery
Výskum je zameraný na coming out, sociálne postavenie a vnímané
stereotypy u lesbických ţien v Holandsku. Prevedených bolo celkom 12
semištruktúrovaných rozhovorov s lesbickým ţenami vo veku 21 aţ 29.
Skúmané boli vzťahy s rodinou, vzťahy ku komunite a stereotypy
spojované s lesbickou identitou jak medzi majoritnou populáciou, tak
medzi príslušníĉkami lesbickej minority. U všetkých respondentiek bola
nukleárna rodina oboznámená s ich sexuálnou orientáciou a u zhruba
poloviny respondentiek o nej bola informovaná i širšia rodina. Väĉšinou
71
Sexuality IV.
boli reakcie rodinných príslušníkov pozitívne, pokiaľ sa objavovali reakcie
negatívne, tak najĉastejšie boli zo strany otcov. Vzťahy k lesbickej
komunite boli prevaţné pozitívne, ale u mnohých sa objavovali aj
ambivalentné pocity. Väĉšina ţien bola súĉasťou niektorej z lesbických
organizácií. Zaujímavé boli reflexie významu feminizmu pre lesbickú
komunitu, ktoré ukázali na veľkú diverzitu v postojoch k nemu.
V rozhovoroch venovaných stereotypom vyjadrila podstatná ĉasť
respondentiek odpor k tradiĉným stereotypom spojeným s lesbickými
ţenami, ktoré sú ale podľa nich v lesbickej komunite na ústupe. Postoje
majoritnej spoloĉnosti k lesbickej minorite hodnotili respondentky
prevaţne ako pozitívne, ale tieţ uvádzali, ţe stále prevláda stereotypné
hodnotenie lesbických ţien a je im venovaný len malý priestor v médiách.
72
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BRUINSMA, J.F. (2003). Dutch law in action. Nijmegen: Ars Aequi Libri.
ISBN 90-6916-496-5
CASS, V. C. (1996). Sexual orientation identity formation: a western
phenomenon. In Cabaj, R. P., Stein, T. S. (Eds.). Textbook of
homosexuality and mental health. Washington, American Psychiatric
Press. 227-251. ISBN 0-88048-716-X
CLARKE, V., ELLIS, S., PEEL, E., RIGGS, D. ( 2010). Lesbian, gay,
bisexual, trans &queer psychology. New York: Cambridge University Press.
ISBN 987-0-521-70018-4
COLEMAN, E. (1990). Toward a synthetic understanding of sexual
orientation. In McWhirter, D. P., Sanders, S. A., Reinisch, J.M. (Eds.)
Homosexuality/heterosexuality: concepts of sexual orientation. New York:
Oxford University Press. 267-276. ISBN 0-19-505205-6
DAVIES, D. (1996). Working with people coming out. In Davies, D., Neal,
C. (Eds.).Pink therapy: a guide for counselors and therapists working with
lesbian, gay and bisexual clients. Buckingham: Open University Press. 66-
85.
FLOYD, F. J. (2002). Sexual orientation identity formation among gay,
lesbian, and bisexual youth: multiple patterns of milestone experiences.
Journal of Research on Adolescence, 12(2), 167-191.
HOLSTEYN, J.,J. M.,V., IRWIN,G.,A. (2003). Never a dull moment: Pim
Fortuyn and the Dutch parliamentary election of 2002). West European
Politics, 26( 2), 41-66.
73
Sexuality IV.
JASPERS, E.., LUBBERS, M., ALWIN, D. "Attitudes around homosexuals:
contact effects from a life course perspective" Paper presented at the
annual meeting of the American Sociological Association, TBA, New York,
New York City, Aug 11, 2007. [Dostupné z databáze EBSCO, cit. 2010-09-
24].
KUYPER, L.,VANWESENBEECK, I.(2009). High Levels of Same-Sex
Experiences in the Netherlands: Prevalences of Same-Sex Experiences in
Historical and International Perspective. Journal of Homosexuality, 56 (8),
993 — 1010.
PROCHÁZKA, I. (2002). Coming out. Brno: STUD. ISBN 80-238-8850-1.
SANDERS, G. (1980). Homosexualities in the Netherlands.Alternative
lifestyles. Alternative lifestyles, 30(3), 278-311.
SCHUYF, J. (1987). Lesbian emancipation in the Netherlands. Journal of
Homosexuality, 13 (2/3), 19-27.
RUPP, L.(2001). Vytouţená minulost. Praha: One woman press. ISBN 80-
86356-11-6
TIELMANN, R. (1987). Dutch gay emancipation history (1911-1986).
Journal of Homosexuality, 13 (2/3), 9-17.
VIS, D. C., BURN, S. M. (1992). Divergent perceptions of lesbians:
Comparison of lesbian self-perception and heterosexual perception. The
Journal of Social Psychology, 132 (2), 169-177.
WARNER, D. N. (2009). Toward a queer research methodology.
Qualitative Research in Psychology, 1, 321-337.
74
Sexuality IV.
Kontakt na autorky
Linda Lörincová
Katedra psychologie FF UP,
Kříţkovského 10, 771 80,
Olomouc, Ĉeská republika,
00421905720912
PhDr. Olga Pechová, Ph.D.
Katedra psychologie FF UP,
Kříţkovského 10, 771 80,
Olomouc, Ĉeská republika,
+420 585 633 509
75
Sexuality IV.
ÚLOHA INTERNETU VO FORMOVANÍ VZŤAHOV A SEXUALITY
SÚČASNÝCH ADOLESCENTOV
Monika Gregussová - Jarmila Tomková - Mária Baláţová
Virtuálny svet nie je uţ pre generáciu dnešných tínedţerov
samostatným sociálnym prostredím, ale prirodzenou súĉasťou ich beţného
sveta. Internet tak vstupuje do všetkých oblastí ich ţivota - aj do oblasti
nadväzovania vzťahov a formovania sexuality. V našom výskume nás
zaujímalo, ako tieto témy reflektujú mladí, s ĉím sa stretávajú, ĉo sa
objavuje v diskurze medzi nimi.
Opis vzorky a pouţitých metodík
Našu vzorku tvorilo 303 ţiakov, 162 dievĉat a 141 chlapcov, zo
základných škôl v rámci celého Slovenska. Priemerný vek respondentov
bol 14,25 rokov.
Vo výskume sme pouţili autorský dotazník, ktorý bol administrovaný
prostredníctvom internetu. Dotazník pozostával zo 48 otázok, niektoré
z nich boli uzavreté s voľbou jednej alebo viacerých odpovedí, niektoré
otvorené. Súĉasťou dotazníka bola škála na meranie sebaúcty (Rosenberg
Self-esteem Scale).
Okrem dotazníka sme v niektorých školách realizovali fokusové
skupiny, v ktorých sme sledovali diskurz medzi dospievajúcimi
k jednotlivým témam, súvisiacim s internetom.
Samotný výskum prebehol v apríli – júni 2010, momentálne sa
venujeme postupnému spracovaniu a analýze dát.
Pre kvantitatívnu analýzu sme pouţili štatistický softvér SPSS for
Windows, pre výpoĉty analýzu rozptylu (Chí-kvadrát, ANOVA).
Kvalitatívne odpovede vo voľných otázkach sme zaraďovali do nami
vytvorených kategórií, ďalej sme sledovali poĉetnosť odpovedí
v jednotlivých kategóriách celkovo alebo vo vzťahu k pohlaviu. Pri
vyhodnocovaní voľných otázok sledujeme, ako ĉasto sa daná odpoveď
76
Sexuality IV.
objavila medzi odpoveďami na túto otázky, a nie jej frekvenciu v rámci
celej vzorky, keďţe nie všetci respondenti odpovedali. Z fokusových
skupín uvádzame výroky, ktoré sa objavili v diskurze medzi
dospievajúcimi.
Základné charakteristiky vo vzťahu k internetu
Takmer všetci respondenti z našej vzorky (99,7 % respondentov,
okrem 1 chlapca) sa aspoņ obĉas pripájajú k internetu, minimálne v škole.
Doma má pripojenie k internetu 84,5 % respondentov. Na internet sa
väĉšina dospievajúcich pripája viackrát denne (63,0 %). Pri jednom
pripojení strávia v priemere najĉastejšie 1-2 hodiny (31,8 %
respondentov) alebo 2-3 hodiny (24,8 % respondentov). V týchto
charakteristikách sa nelíšia dievĉatá od chlapcov.
Vo virtuálnom priestore sa venujú rozmanitým aktivitám. Ich
aktivity a ĉas, ktorý pri nich strávia následne ovplyvņujú to, s akými
fenoménmi sa na internete stretávajú a ako internet vnímajú. V aktivitách
sa uţ ukazujú medzipohlavné rozdiely. Najĉastejšou aktivitou dievĉat na
internete je ĉetovanie, za tým nasleduje sťahovanie hudby, filmov
a softvéru, pozeranie videí, napr. na Youtube a aktivita na sociálnych
sieťach, Facebooku. Chlapci najĉastejšie pozerajú videá, potom hrajú hry
alebo ĉetujú, sťahujú si hudbu, filmy, softvér.
77
Sexuality IV.
Tabuľka č. 1: Najčastejšie aktivity dospievajúcich na internete
podľa pohlavia
Aktivita Dievčatá Chlapci Signifikancia
(Asymp. Sig.
2-sided)
Chi-Square
Četovanie 87,0 % 66,0 % 0,000 19,047
Hranie hier 38,9 % 66,0 % 0,000 22,114
Pozeranie
videí –
Youtube
65,4 % 67,4 %
Sťahovanie
hudby,
filmov
a softvéru
66,0 % 61,0 %
Sociálne
siete,
60,5 % 41,8 % 0,001 10,502
Dievĉatá a chlapci sa tieţ líšia v ĉase, ktorý jednotlivým aktivitám
venujú. Rozdiely nachádzame predovšetkým v tom, koľko z nich zvolilo pri
týchto aktivitách moţnosť „viac ako hodinu denne“. Dievĉatá strávia
signifikantne viac ĉasu ĉetovaním (Sig. = 0,001, Chi-Square = 21,016)
a aktivitami na sociálnych sieťach (Sig. = 0,011, Chi-Square = 14,764),
chlapci pri hrách (Sig. = 0,000, Chi-Square = 76,435).
Identita a sebaprezentácia na sociálnych sieťach
Spomedzi všetkých vývinových období je adolescencia, a hlavne
skorá adolescencia, obdobím, kedy má ocenenie vlastného self okolím
najväĉší vplyv na sebahodnotenie jedinca (Harter, 1999). Sebapotvrdenie
od ostatných (approval) je v súĉasnej dobe moţné získavať aj aktivitami
na sociálnych sieťach (na Slovensku hlavne Facebook) prostredníctvom
78
Sexuality IV.
spätnej väzby na obsahy profilu. Všetci v zdieľanom priestore na ne môţu
reagovať prostredníctvom aplikácie Páči sa mi/Nepáči sa mi, alebo
vloţením ľubovoľného komentára. Tým, ţe spätná väzba zostáva verejná
pre okruh všetkých priateľov, sa profil stáva nielen vizitkou imidţu
adolescentov, ale aj sociálneho statusu, „popularity― a úĉinok spätnej
väzby sa znásobuje.
Vo fokusových skupinách adolescenti na otázku, „Kedy sa
v prostredí internetu cítiš najlepšie – tak, že máš zo seba radosť
a si so sebou spokojný, sám na seba hrdý?“ odpovedali spôsobom,
ktorý len potvrdzuje zistenie, ţe pozitívne reakcie na profil zvyšujú ich
sebaúctu a well-being a naopak, negatívne reakcie na profil majú opaĉný
efekt (Valkenburg a kol., 2006).
- D: Ma poteší, keď mi niekto ohodnotí fotku.
- CH: Som dostal svoj prvý koment, tak to pôjdem osláviť.
- D: Alebo na facebooku, keď si dáte status, a veľa ľudí vám dá, ţe sa
im to páči.
- D: Keď mi dajú prst hore na fotky, ktoré zverejním.
- CH: Keď dostanem nejaký dobrý koment.
Predpokladáme, ţe ich zvýšené verejné sebauvedomovanie
a zvýšená zaujatosť dojmom, ktorý vzbudzujú v rovesníkoch, je
jeden z motívov, preĉo mladí venujú svojim profilom takú pozornosť.
Sociálne siete ako Facebook poskytujú jednoduchú, bezpeĉnú a intenzívnu
cestu, ako získať od okolia potvrdenie vlastnej identity a hodnoty. 65,6 %
všetkých opýtaných tínedţerov trávi na Facebooku hodinu a viac denne.
Zhruba dvakrát viac chlapcov ako dievĉat sa mu vôbec nevenuje (na
otázku o trávení ĉasu odpovedá nikdy 9,4 % dievĉat a 18,8 % chlapcov)
a sú aj striedmejší v ĉase, ktorý Facebooku venujú. Aţ takmer tri štvrtiny
dievĉat trávia denne na Facebooku hodinu a viac. Vkladajú veľa ĉasu
a úsilia do kontrolovania reakcií na svoj profil, do jeho vylepšovania, ĉo im
zvyšuje pravdepodobnosť získavania pozitívnej spätnej väzby a
„priateľstiev―. Sami si tento fenomén uvedomujú a verbalizujú.
79
Sexuality IV.
Admin: Čo si myslíš - čím to je, ţe človek tam strávi toľko hodín?
- D: Ja tam proste len sedím, mám otvorených viacero stránok, ani
nič tam nerobím, často pozerám na ten Facebook, či mi náhodou
niekto nenapísal...
- D: Ja čakám niečo nové, ţe sa tam stane... Tie profily, čo sa píšu,
tie statusy alebo ţe niekto napíše proste.
M. L. Schwalbe a C. L. Staples (1991) zistili, ţe ţeny pripisujú väĉší
význam reflektovanému hodnoteniu okolia ako muţi a ţe sebaúcta muţov
v porovnaní so ţenami viac závisí na porovnávaní vlastných výkonov
s výkonmi ostatných. Laicky povedané, ţenám viac ako muţom záleţí na
mienke okolia a na tom, aký dojem vzbudzujú v ostatných a muţom zas
na tom, aby boli rovnako alebo viac úspešní v nieĉom, na ĉom im záleţí.
Myslíme si, ţe aj to môţe byť jeden z dôvodov, preĉo dievĉatá strávia
signifikantne viac ĉasu ĉetovaním a aktivitami na sociálnych sieťach a
chlapci pri hrách. Vo fokusových skupinách dievĉatá ĉastejšie ako chlapci
uvádzajú kontrolovanie spätnej väzby rovesníkov na vlastné zverejnené
obsahy.
Vo fokusových skupinách dospievajúci tieţ reflektujú dôleţitosť
výberu svojej profilovej fotografie.
- D: Tak nedám si tam nejakú trápnu fotku...
Selektívna sebaprezentácia vo virtuálnom prostredí umoţņuje
ľuďom jednoduchšie vystupovať pod svojím Ideálnym Ja. V situáciách
tvárou v tvár sa tínedţeri ĉasto nevedia zachovať tak, ako by si ţelali.
Chceli by na okolie pôsobiť sebaisto, vo vnútri sú v tomto období ĉasto plní
obáv. Prostredníctvom profilu sa môţu verejnosti prezentovať tak, ako
chcú, aby ich okolie vnímalo. V súvislosti s vyššie uvedeným bol v USA
robený zaujímavý experiment. A. L. Gonzales a j. T. Hancock (2010)
usudzovali, ţe osoby pri zvýšenom uvedomovaní si seba samých (self-
awareness) automaticky prehodnocujú a preţívajú vlastnú cenu.
Prezeranie si vlastného profilu na Facebooku povaţovali za taký moment,
a tak predpokladali, ţe to musí mať urĉitý dopad na sebaúctu, ĉi uţ
pozitívny alebo negatívny. Zistili, ţe pocit sebauvedomovania si vlastného
80
Sexuality IV.
imidţu poĉas prezerania a upravovania si vlastného facebookového profilu
sprevádza zvýšenie sebaúcty participantov. To potvrdzuje fakt, ţe
selektívna sebaprezentácia prostredníctvom digitálnych médií a opakované
prehliadanie svojho prezentovaného profilu ovplyvņuje postoje k sebe
samému a je pre mladých dôleţitým motívom pre takéto správanie.
Pravdepodobne v snahe zapôsobiť sú tínedţeri niekedy ochotní
okrem selektovania zverejnených obsahov aj trochu „prikrášliť
skutoĉnosť―. Samotní dospievajúci priznávajú, ţe uvádzajú vo svojich
profiloch niektoré nepravdivé informácie. Okrem veku, ktorý si okrem
snahy pôsobiť staršie, prispôsobujú hlavne kvôli prístupu na stránky
s vekovým obmedzením (nepravdivé informácie uviedlo niekedy 77,5 %
dievĉat a 80,0 % chlapcov z tých, ktorí odpovedali na túto otázku) , je
druhou najĉastejšou oblasťou, v ktorej si prispôsobia realitu, výzor (26,8
% dievĉat; 17,8 % chlapcov).
Atraktivita vo virtuálnom priestore
Ako si teda mladí myslia, ţe získajú pozitívnu spätnú väzbu? Ĉo si
myslia, ţe ostatných upúta a je atraktívne?
V predchádzajúcom období vo výskume dominoval predpoklad, ţe
pri posudzovaní atraktivity vo virtuálnom priestore zohrávajú významnú
úlohu iné faktory, a nie fyzický vzhľad. Internet bol vnímaný ako priestor,
v ktorom majú naopak moţnosť lepšie sa presadiť ľudia, ktorí sa ako
atraktívni nevnímajú. Náš výskum tieto predpoklady potvrdzuje iba
ĉiastoĉne. Moţno preto, ţe súĉasná internetová komunikácia uţ umoţņuje
aj veľmi jednoduché zverejņovanie fotografií. Úloha fyzického vzhľadu sa
na internete nestráca – jednou z významných súĉastí profilov, ktoré si
dospievajúci na internete vytvárajú, je práve fotografia, ako fyzický
dôkaz ich existencie vo virtuálnom svete.
Dôleţitú úlohu vo vnímaní popularity a atraktivity na sociálnych
sieťach (Facebooku) predstavuje teda vzhľad, fotografie, ale aj mnoţstvo
a polarita spätnej väzby na ne, ktorá sa v profile archivuje. Sami povaţujú
81
Sexuality IV.
tých, ktorí majú najviac „priateľov― a „priaznivých komentov―, za
obľúbených a zaujímavých v online sociálnom priestore.
Admin: Kto si myslíte, ţe je populárny, obľúbený na internete?
- D: Tak, často je vidno, keď má niekto veľa priateľov a veľa fotiek, na
ktorých je označený, ţe fakt ţe je obľúbený ...
- CH: Ten, kto robí nejaké škandály a má tam nejaké fotky.
- D: Podľa mňa takí, čo majú úplne také vyčačkané profily, veľmi
zaujímavé fotky, alebo také, čo veľa práce do toho dá...
V online dotazníku sme kládli aj otvorenú otázku, v ktorej sme sa
pýtali na túto tému: „Aký človek ťa na internete zaujme?“ Medzi
dievĉatami sa potvrdzuje význam komunikácie: „hlavne, s ktorým sa dá
dobre porozprávať“, „ktorý je zhovorčivý“ (34,1 % dievĉat; 8,5 %
chlapcov). Dievĉatá tieţ ĉastejšie v porovnaní s chlapcami zdôrazņujú
úprimnosť alebo pravdivosť (13,0% dievĉat; 1,9 % chlapcov) a to, ţe ten
druhý má byť zábavný, má mať zmysel pre humor (13,8 % dievĉat; 5,7 %
chlapcov). Ĉasť adolescentov zdôrazņuje význam fyzického vzhľadu: „musí
byť pekný“, „pozriem fotku a ak je sympatický“, „pekná baba“, „čo má
dobrú fotku“. U chlapcov bola táto odpoveď najĉastejšie zastúpená a u
dievĉat sa v ĉastosti umiestnila na druhom mieste (17,4 % dievĉat; 19,8
% chlapcov).
Dievĉatá aj vo fokusových skupinách zdôrazņujú, ţe ich osloví
fyzický vzhľad, ale takisto aj kvalita vzájomnej komunikácie a vzájomná
podobnosť.
Admin: Aký chlapec ťa zaujme?
- D: Musí byť sympatický. A aby sa s ním dalo dobre pokecať. Spoločné
záujmy.
Medzi chlapcami dominuje význam vzhľadu:
Admin: Aké dievča ťa zaujme?
- CH: Musí byť pekná.
Tínedţeri naznaĉujú, ţe fotografie okrem informácii o fyzickom
vzhľade poskytujú moţnosť sprostredkovať informáciu aj o osobnosti,
záujmoch.
82
Sexuality IV.
Admin: Ako sa snaţíte zaujať ľudí na internete?
- D: Moţno aj fotkami... Moţno aj tým je vidno, akí sme... Ja mám
napríklad strašne veľa fotiek takých, ţe s kamarátmi, vidno, ţe
chodím aj rada von s kamarátmi... Alebo z takých tých akcií našich
spoločenských... Čo ja viem, čo sme všetko mali... A niekto proste
má iba také fotky, jak je doma.
Admin: Aký dojem sa asi snaţí vytvoriť?
- CH: Ţe je strašne drsný. Drsňák, rebel.
V diskusiách sa tieţ objavuje téma toho, ĉo uţ nie je atraktívne, ale
naopak povaţované za trápne. Pri fotografiách (ĉi uţ vlastných – ako sa
prezentujem; alebo cudzích – ĉo si myslím o autorovi fotografie), ktorými
sa mladí prezentujú, vedie hranica medzi atraktivitou a trápnosťou, resp.
medzi tým, koľko prikrášlenia sa vníma ako zvýraznenie pozitív a koľko uţ
ako klamanie, vydávanie sa za niekoho iného (robenie sa niekým iným).
Na jednej strane môţe byť dobre urobená fotografia s erotickým
podtónom vnímaná ako príťaţlivá, na druhej strane sú odhalené fotografie
„hrozné“. Na jednej strane sú fotografie, na ktorých mladí prezentujú, ţe
sú zaujímaví, ĉo všetko robia, majú veľa kamarátov, sú populárni, na
druhej strane sú fotografie, ktoré sú hodnotené ako „predvádza sa“ alebo
„rieši si svoje komplexy“.
Chlapĉenské fotky posudzujú dievĉatá aj chlapci negatívne, ak sa
chlapci snaţia upútať svalmi.
- CH: Fotka šesť kociek na bruchu...
- D: To je nechutné, keď si chalani dávajú fotky pol tela nahí. Si
potrebujú niečo dokazovať alebo si riešiť nejaké svoje komplexy.
Podobne posudzujú chlapci aj dievĉatá aj prezentáciu dievĉat na
fotografiách. Negatívne vnímajú štylizáciu do erotických póz alebo
nadmerné odhaľovanie.
- D: Zasa niektoré baby sa tak fotia, ţe neviem, sú také... málo
oblečené...
- CH: Zdajú sa mi divné také fotky s tými našpúlenými perami a s
výstrihom – akoţe sa nevedia tváriť normálne alebo čo?
83
Sexuality IV.
Ojedinele sa stretávame aj s tým, ţe dievĉatá aj chlapci fotky
s erotickým nádychom ocenia:
- D: No mne sa osobne páčia. Myslím také tie profesionálne urobené.
Keď niekedy nie je nič vidno, ale proste to nahé telo a všetko je
zakryté, tak mne sa to strašne páči. Ale keď niečo vyzerá tak lacno,
ţe práve som sa odfotila v sprche, tak to mi uţ príde také...
Tieto postoje sú v súlade s tým, ĉo dospievajúci uvádzali v online
dotazníku. 11,1 % dievĉat a 7,8 % chlapcov priznáva, ţe na internete
zverejnili fotografie alebo videá, kde boli v sexi pózach; zverejnenie
vlastných fotografií, na ktorých sú v spodnej bielizni alebo
s odhalenými časťami tela priznáva 3,1% dievĉat a 6,4 % chlapcov.
Dospievajúci sú zruĉní aj v tvorbe fotografií a aj v pouţívaní softvéru
na ich úpravu. Hranica medzi tým, ako potom takéto fotografie posudzujú,
je individuálna, takéto prikrášľovanie reality vnímajú dospievajúci rôzne.
Upravená fotografia môţe byť posudzovaná ako trápna, ak si niekto
výrazne snaţí vylepšiť vzhľad, ale aj zaujímavá, ak sa jedná o jej
umelecké spracovanie.
- CH: Nepáčia sa mi také, ţe upravené vo Photoshope. Ako ţe nejaká
baba je úplne škaredá alebo niekto má na krku obrovský jebák a vo
Photoshope si tú fotku úplne upraví. Ale zase niektoré baby si robia
také špeciálne efekty, to je pekné. Keď je to iba trocha.
Kamarátske a romantické vzťahy na internete
Na otázku „Čo by ti najviac chýbalo, keby nebol internet?“
väĉšina opýtaných (33,9 %) odpovedala, ţe je to „komunikácia s
priateľmi“. Za tým nasledovala v menšej miere odpoveď „hry na internete“
(18,1 %).
Z diskurzu mladých vyplynulo, ţe mladí ľudia najĉastejšie
komunikujú na internete so svojimi kamarátmi z offline sveta, najĉastejšie
so spoluţiakmi so školy, rozvíjajú, prehlbujú uţ existujúce vzťahy.
84
Sexuality IV.
- D: No, tak, neviem, väčšinou sú takí, ktorých poznám... Nečetujem
s takými, ktorých nepoznám.
- D: No hej, lebo s ktorými nepoznám, tak si neviem, čo si mám
s nimi písať a nekecáme...
- CH: Ja si nepotrebujem písať s cudzími ľuďmi...
- D: Komunikujeme s priateľmi.
Sami tínedţeri k otázke „Aké výhody má internet?“ najĉastejšie
uvádzali, ţe je to „komunikácia s priateľmi“, resp. „komunikácia na diaľku“
(komunikácia s priateľmi alebo s rodinou ĉo ţije v zahraniĉí). Internet im
teda poskytuje moţnosť stretávať sa s ľuďmi, ktorých poznajú, ale kvôli
urĉitým obmedzujúcim okolnostiam (vzdialenosť) sa s nimi inak stretnúť
nemôţu.
- D: Podľa mňa je to super, lebo ja mám rodinu v zahraničí všade a by
som sa s nimi vôbec nevídavala, kebyţe nemám Facebook. A ľudí
nájdeš takých, čo si ich sto rokov nevidela a práve preto sa s nimi
stretneš, lebo si ich tam našla.
- CH: Napríklad, ţe keď sa nemôţeme stretnúť s tými priateľmi, tak si
môţeme s nimi písať.
Tým, ţe rastie poĉet ľudí, ktorí sa pripájajú na internet aj doma, sa
internet sa stáva médiom, ktoré facilituje nielen komunikáciu s tými,
ktorých mladí uţ poznajú, ale ponúka viac priestoru aj pre komunikáciu
s novými ľuďmi, ktorých v offline svete nepoznali. Kraut a kol. (2001, in
Greenfield, 2006) spája internet s rapídne rastúcou komunikáciou
s anonymnými neznámymi. Nám však vo výskume vyplynulo, ţe táto
oblasť pre tínedţerov nie je aţ tak dôleţitá ako pokraĉovanie
v komunikácii s tými, ktorých uţ poznajú. Ak sa tak deje, a spoznávajú
nových ľudí, reflektujú moţné riziká a cítia sa bezpeĉnejšie, keď majú na
týchto ľudí aj urĉitú overenú spätnú väzbu. Sami spomínajú nadväzovanie
nových kamarátstiev pomocou sociálnych sietí, na odporúĉanie svojich
kamarátov -„friends of friends―.
- D: Akoţe, nebolo to odporúčané, ale tak - ja by som sa nestretla
s úplne s takým človekom, ktorý... býva niekde v Banskej Bystrici
85
Sexuality IV.
a nikto ho nepozná. No, ale keď som videla, ţe je to spoluţiak tej
kamarátky, čiţe v pohode, potom som uţ nemala strach...
- D: No ja som to mala také, ţe ja som mala kamarátku, a ten človek
bol zase tej kamarátky kamarát, čiţe neviem, ona mi aj, no, proste
som vedela, ţe to nie je nejaký taký oné...
V odpovedi na otázku „Čo si myslíš o stretnutiach naživo s
kamarátmi, s ktorými sa poznáš iba z internetu?“ odpovedajú
dievĉatá ĉastejšie „chcel/a som, ale mal/a som z toho strach“ (10,0 %
dievĉat, 5,1 % chlapcov) a „stretol/stretla som sa, ale mal/a som z toho
strach“ (9,4 % dievĉat; 1,5 % chlapcov). Menej dievĉat ako chlapcov
odpovedá tieţ „nikdy ma to nelákalo“ (37,5 % dievĉat, 51,1 % chlapcov).
Rozdiely v týchto odpovediach sú štatisticky významné (Asymp. Sig. =
0,007, Chi-Square = 14,2).
Ako však môţeme z odpovedí sledovať, strach a obavy nie sú
prekáţkou – dievĉatá idú na stretnutie aj napriek tomu, ţe sa boja,
a chodia na ne dokonca ĉastejšie ako chlapci. Vo voľnej otázke „Ak si bol
na takomto stretnutí, aký si mal pocit? Bola realita iná ako tvoje
očakávania? V čom?“ opisuje takúto skúsenosť 44 dievĉat a 21
chlapcov. Dobrý pocit zo stretnutia si z týchto respondentov odnieslo
pribliţne rovnako veľa chlapcov ako dievĉat (68,2 % dievĉat; 71,4 %
chlapcov). Dievĉatá oveľa ĉastejšie ako chlapci spomínajú, ţe mali strach,
divný pocit, hanbili sa alebo zaţili, ţe stretnutie nedopadlo tak, ako
očakávali (27,3 % dievĉat; 14,3 % chlapcov). Zároveņ z výpovedí
mladých vyplýva, ţe dievĉatá sú opatrnejšie a majú väĉšiu potrebu pred
stretnutím overiť si dôveryhodnosť danej osoby.
Admin: A podľa čoho posúdiš, ţe či tým ľuďom môţeš dôverovať, ţe
si povedzme trúfneš ísť na tie stretnutia?
- D: No, ja by som si musela najprv dlhšie písať, proste spoznať ich aj
cez ten internet, nejaké volávanie a tak. A potom uţ aj tie stretnutia
a celkom dobre to dopadlo...
Romantické, resp. erotické vzťahy na internete sa môţu odvíjať od
flirtujúcich emailov alebo správ v ĉetovacích fórach. Zistili sme, ţe aţ 42,2
86
Sexuality IV.
% respondentov z našej vzorky uţ „párkrát“ flirtovalo s niekým cez
internet (pribliţne rovnako veľa chlapcov ako dievĉat), “veľakrát“ uţ
flirtovalo 12,7 % dievĉat a 14,0 % chlapcov. Asi tretina opýtaných (29,7
% dievĉat a 27,2 % chlapcov) neflirtovala cez internet nikdy. Zdá sa teda,
ţe flirtovanie na internete je celkom beţnou záleţitosťou. Výhodou
internetového flirtovania môţe byť najmä to, ţe sa deje v relatívne
bezpeĉnom prostredí (pokiaľ zostane len pri flirtovaní) v porovnaní s
fyzickým flirtovaním, ktoré môţe viesť k nebezpeĉnému správaniu,
napríklad k nechránenému pohlavnému styku (Subrahmanyam et al.,
2004).
Aj vzťahy na internete môţu prerásť do váţneho emocionálneho
záväzku jedného ĉloveka voĉi druhému. Aj podľa Greenovej (2009) medzi
priateľstvom na internete a romantickým vzťahom existujú dva základné
rozdiely. Prvým rozdielom je, ţe od priateľstva na internete sa neoĉakáva,
ţe bude nutne pokraĉovať aj v offline svete, zatiaľ ĉo od romantického
vzťahu sa oĉakáva, ţe prerastie aj do reálneho sveta – ţe bude
pokraĉovať nielen ako virtuálny vzťah (dôleţitý je aspekt zoznámenia sa
cez internet, potom uţ vzťah pokraĉuje v realite). Druhým významným
rozdielom sa javí dôleţitosť, resp. nedôleţitosť vzhľadu pri tých-ktorých
vzťahoch. Zdá sa, ţe vzhľad má dôleţitejšiu úlohu práve pri romantických
vzťahoch, viac ako pri kamarátstvach.
Viac ako tretina všetkých dievĉat (36,6 %) uvádza, ţe sa zaľúbilo
do niekoho cez internet. Uvádzajú tak signifikantne ĉastejšie (Asymp. Sig.
= 0,04, Chi-square = 4,22), ako chlapci (25,5 %). Jedným z vysvetlení
rodových rozdielov môţe byť aj to, ţe dievĉatá sú v tomto veku zvyĉajne
emocionálne vyspelejšie ako ich rovesníci opaĉného pohlavia. Tí hovoria
otvorenejšie o sexe a sexualite, ale menej sa angaţujú v romantických
vzťahoch. Dievĉatá celkovo viac otvárali témy vzťahov s chlapcami,
ĉastejšie hovorili o láske, porozumení, sympatiách.
Asi pätina (19,8 %) všetkých respondentov (chlapcov aj dievĉat)
zaĉala s niekým, koho spoznali na internete, aj chodiť. Potvrdzuje sa teda
predpoklad, ţe vzťahy mladých ľudí, ktoré vznikajú na internete,
87
Sexuality IV.
presahujú tento priestor a plynule prechádzajú do offline sveta. Napriek
tomu, ţe vzťahy dospievajúcich v tomto veku zvyĉajne nemávajú dlhú
trvácnosť, môţu slúţiť na experimentovanie v oblasti romantiky a na
zlepšovanie copingových stratégií v oblasti vzťahov a sexuality. Internet
okrem toho môţe slúţiť aj ako podpora existujúcich vzťahov tým, ţe si
partneri ĉastejšie volajú, píšu emaily, hrajú spolu hry (Wallace, 1999).
- „Pre mňa je zase najpraktickejšie, ţe keď večer telefonujem
s frajerom cez skype, ţe kebyţe mám normálne vyuţívať paušál, tak
by ma to stálo majland.“
Sexuálne obťaţovanie v prostredí internetu
Pod sexuálnym obťaţovaním rozumieme v našom výskume sexuálne
naráţky a komentáre (tieţ pod názvom sexting), posielanie materiálov so
sexuálnym obsahom, návrhy na sexuálne aktivity, poţiadavky na
odhalené fotografie, ponuky na sexuálne aktivity za peniaze a pod.
Dáta, ktoré sme získali v online dotazníku, poukazujú na to, ţe
s takýmito záţitkami sa stretli aj dievĉatá, aj chlapci, aj keď dievĉatá
signifikantne ĉastejšie.
Tabuľka č. 2: S ktorými nepríjemnými záţitkami si sa uţ ty osobne
na internete stretol?
Záţitok Dievčatá Chlapci Signifikancia
(Asymp. Sig.
2-sided)
Chi-
Square
Sexuálne naráţky a
komentáre
37,0 % 22,0 % 0,004 8,127
Vynucovanie si, aby
si poslal svoju
fotografiu, video
36,4 % 14,9 % 0,000 17,977
Sexuálne
obťaţovanie
25,9 % 16,3 % 0,042 4,135
88
Sexuality IV.
Bliţšie nám obraz o tejto problematike dokresľujú odpovede na
voľné otázky a fokusové skupiny. Dospievajúci oznaĉujú osoby, ktoré ich
sexuálne obťaţujú na internete ako „úchylov― alebo „úchylákov―, preto aj
my ďalej pouţívame tento pojem.
Vo voľnej otázke „Čo ti na internete najviac vadí?“ sa niektoré
odpovede vyskytujú v podobnej miere u chlapcov ako aj u dievĉat: napr.
technické problémy (25,5 % dievĉat; 21,9 % chlapcov), vznik
závislosti (4,8 dievĉat; 6,1 % chlapcov). Dievĉatá však na rozdiel od
chlapcov uvádzajú aj sexuálne obťažovanie: „Keď mi napíše niekto
úplne neznámy a má úchylné reči.― (13,1 % dievĉat; 0 % chlapcov),
dokonca vo vzťahu k obťažovaniu maloletých: „Keď dospelí píšu malým
dievčatám.“ Chlapci v porovnaní s dievĉatami ĉastejšie odpovedajú „nič“
alebo „neviem“ (25,5 % dievĉat; 34,2 % chlapcov).
Téma sexuálneho obťaţovania sa objavovala aj vo fokusových
skupinách. To, ĉo je dospievajúcimi vnímané ako sexuálne obťaţovanie na
internete, môţe mať viaceré roviny. Na jednej strane je to súĉasť
rovesníckej komunikácie, nadväzovania vzťahov, experimentovania na
poli sexuality, aj keď je to druhou stranou vnímané ako nepríjemné.
Druhú rovinu tvorí sexuálne obťaţovanie od dospelých a tieţ priame
ponuky na rôzne aktivity sexuálneho charakteru za peniaze (napr.
poslanie fotografie za kredit na mobil, sex cez webkameru za peniaze,
osobné platené stretnutia).
Dievĉatá hodnotia takéto skúsenosti ako beţné v prostredí
internetu:
- D: Mne často na pokeci chodia také RPečky, ţe chceš si zarobiť?
- D: Všetky baby to zaţívajú. Na pokeci je to úplne beţné. Ponuky
cez webku za 50 alebo pošli fotku.
Dievĉatá sa k tomu stavajú ĉasto tak, ţe pre nich je to
samozrejmosť, nieĉo, voĉi ĉomu sú imúnne, kým zraniteľné sú menšie
deti:
- D: Ja si myslím, ţe keď sa tam zaregistruje nejaké 10-ročné dieťa,
napríklad na pokec a začne mu tam písať nejaký pedofil a proste ono
89
Sexuality IV.
mu na to naletí...
Môţeme predpokladať, ţe vychádzajú aj zo svojich skúseností
z mladšieho veku:
- D: Zas u mňa to bol tak, ţe na internet som začala chodiť tak 11-12
ročná, keď to u nás začínalo, ţe chodí sa často... a ja som vtedy
začala chodiť do tých četov, a som tam popísala také blbosti, ja sa za
to úplne hanbím, ale ja som si s takými chlapmi písala...
To, ţe ich (alebo malé deti) kontaktujú starší muţi, uvádzajú
väĉšinou dievĉatá. Aj keď zriedkavo, ale aj chlapci uvádzajú skúsenosti, ţe
ich oslovila staršia ţena.
- CH: Raz mi písala taká ţena, ţe hľadá niekoho mladulinkého.
Chlapci sa tieţ stretávajú s ponukami od chlapcov alebo muţov.
V ich reakciách sa odráţa strach z toho, ţe by ich mohol niekto povaţovať
za homosexuálov, respektíve strach z vlastnej homosexuality.
- CH: No, ja som dostal ponuku aj od chlapca. To bolo hrozné.
Admin: Aké to bolo, pre teba?
- CH: Úplne „úţasné“.
Admin: Ako si zareagoval, teda? Ako si zareagoval, keď si dostal takú
ponuku?
- CH: Som mu začal hnusne nadávať. Mne vadia takí ľudia.
Niektorí dospievajúci vedia vyuţiť takéto sexuálne ponuky vo svoj
prospech, ako výhodnú zárobkovú ĉinnosť, ťaţiac z anonymity
internetového prostredia. V jednej fokusovej skupine sa k tomu priznali
chlapci:
- CH: Ja som to raz vyuţil, som si vytvoril babský profil a keď mi
napísal chlapík, aby som mu poslal video, tak som si stiahol nejaké z
internetu a on mi za to nabil zlatky v Traviane.
- CH: Alebo sme si tak nechávali nabiť kredit do mobilu. Sme poslali
nejaké fotky babské stiahnuté z internetu, a naozaj nám potom dobil
kredit.
S. Livingstone (2010) upozorņuje na to, ţe deti a dospievajúci nie sú
vo virtuálnom prostredí iba pasívnymi príjemcami, prípadne obeťami.
90
Sexuality IV.
Rovnako sú aj úĉastníkmi alebo aktérmi – a to v pozitívnom aj
negatívnom zmysle. Toto potvrdzujú aj naše vyššie zmienené zistenia.
Deti a dospievajúci môţu mať z podobných situácií finanĉný zisk, vnímať
ho ako zdroj zábavy. Vo virtuálnom prostredí sa pohrávajú s rizikom,
experimentujú – skúšajú, aké budú reakcie na ich správanie. Lákavé je
v tomto smere aj skúmanie „zakázaných oblastí―, akou je iná sexuálna
orientácia alebo experimentovanie s inou genderovou rolou. 22,5 %
dievĉat a 17,8 % chlapcov uvádza, ţe si vytvorili profil, v ktorom
vystupovali pod iným pohlavím alebo si vytvorili celú vymyslenú osobu.
- D: Noo, písal mi ako také sexuálne veci... a potom, ţe ty nie? Tak to
môţeme dať spolu prax... a také veci. Potom sme vymýšľali
s kamarátkou, ţe akú srandu si z neho spravíme a tak...
- CH: Som si vytvoril babský profil a išiel som potom do tej
miestnosti, čo sú lesbičky a som sa tam s nimi bavil.
- CH: Sú tam rôzni úchyláci a pedofili. Kde? Taká miestnosť, ţe
Pánsky klub. Tam je to samý pedofil. Raz som si s jedným zo
srandy písal. Sa ma pýtal, ţe akého ho mám, tak som si vymýšľal,
ţe 22 cm a také srandy. A ţe či sa nestretneme. Tak som mu
napísal, ţe jasné. Ale potom, keď chcel vedieť, ţe kedy a kde, tak
som mu uţ neodpísal.
Z výpovedí, ako je táto posledná, môţeme zároveņ aj sledovať, aké
majú dospievajúci predstavy o sexualite, vrátane skreslení a predsudkov –
v tomto prípade predsudok „homosexuál = pedofil“.
V nadväznosti na tému sexuálneho obťaţovania na internete
môţeme sledovať aj to, ţe dievĉatá vnímajú v porovnaní s chlapcami
internet ako nebezpeĉnejší. Na otázku „Aké najhoršie veci sa ti môţu na
internete prihodiť?“, uvádzajú dievĉatá výrazne viac rizík. Pre chlapcov je
najĉastejším vnímaným rizikom počítačový vírus (20,4 % chlapcov; 4,8
% dievĉat). Na ďalších prieĉkach sa u chlapcov umiestnili nabúranie sa
do profilu alebo krádež identity (14,2 % chlapcov; 14,5 % dievĉat)
a zneužitie osobných údajov alebo fotografií (14,2 % chlapcov; 29 %
dievĉat). Zneuţitia osobných údajov alebo fotografií sa dievĉatá obávajú
91
Sexuality IV.
oveľa viac neţ chlapci. Dievĉatá výrazne ĉastejšie uvádzajú aj ďalšie riziko
– ich najĉastejšou odpoveďou bola obava z úchylákov, zneužitia alebo
znásilnenia: „vypisovanie od starých úchylákov o nechutných veciach“,
„namotajú vás na stretávku a tam vás znásilnia“ (33,8 % dievĉat; 3,5 %
chlapcov). Chlapci tieţ ĉastejšie neţ dievĉatá odpovedajú „nič“ alebo
„neviem“ (15,2 % dievĉat; 19,5 % chlapcov).
Z týchto zistení sa ukazuje, ţe dievĉatá vnímajú internet (a aktivity
nadväzujúce naņ) ako rizikovejší neţ chlapci. Na jednej strane sa dievĉatá
signifikantne viac venujú aktivitám, kde sa s týmito rizikami môţu
stretnúť, a trávia pri nich viac ĉasu – pri ĉetovaní, komunikácii na
sociálnych sieťach. Z ich opisovaných záţitkov však vyplýva aj to, ţe
reálne sa s týmito rizikami stretávajú niekoľkonásobne ĉastejšie neţ by sa
dalo predpokladať iba na základe rozdielu v ĉase trávenom týmito
aktivitami. Nezabúdajme však, ţe platí, ţe deti a dospievajúci nie sú na
internete len obeťami, ale niekedy aj aktérmi. Slovami jednej z úĉastníĉok
fokusovej skupiny: „Tak ale najlepšie je, keď sa 10-ročné dieťa tvári, ţe je
napríklad 17-ročná a potom ten chlap ani... akoţe nechcem ho obhajovať,
ale on ani nevie, ţe si píše s 10-ročným deckom.“
Vyhľadávanie informácií o sexe a pornografia na internete
Ďalšou z tém, ktoré nás v súvislosti so sexualitou na internete
zaujímali, boli informácie o sexe a pornografia. Táto téma je pre
dospievajúcich citlivá, a preto sa nám nie vţdy podarilo k nej dostatoĉne
priblíţiť. Naše zistenia odráţajú iba ĉasť postojov a názorov dospievajúcich
– tých, ktorí mali odvahu rozprávať sa o takýchto skúsenostiach.
V online dotazníku uvádza 12,1% chlapcov a 1,9 % dievĉat, ţe
vyhľadávajú informácie o sexe na internete, pozeraniu porna sa
venuje 22,0 % chlapcov a 0,6 % dievĉat. Rozpor vidno v tom, ako
odpovedajú na ďalšie otázky – teda koľko ĉasu pri týchto aktivitách
strávia. Tu uţ sú poĉty o nieĉo vyššie. Na otázku „Ako často sa venuješ
týmto jednotlivým aktivitám na internete?“ pri vyhľadávaní informácií
92
Sexuality IV.
o sexe odpovedá „nikdy“ iba 89,2 % dievĉat a 63,7 % chlapcov; pri
pozeraní porna 94,3 % dievĉat a 58,8 % chlapcov. Rozdiely medzi
chlapcami a dievĉatami vo všetkých týchto otázkach sú signifikantné
(Asymp. Sig. = 0,000).
Vo voľných odpovediach na otázku o najĉastejšie navštevovaných
stránkach sa objavujú aj stránky s pornografiou. Pri otázke „Ak sa chceš
niečo dozvedieť o sexe, na ktorých konkrétnych stránkach vyhľadávaš
informácie?“ odpovedá väĉšina dievĉat a ĉasť chlapcov, ţe informácie
nevyhľadáva. Iní priznávajú, ţe táto téma ich zaujíma, ĉo je vzhľadom
na ich vek a vývinové obdobie prirodzené, aj keď nie vţdy povaţujú
internet za vhodný zdroj. Ako odpovedá jedno z dievĉat: „Na internete
nevyhľadávam takéto informácie, pretoţe to bude uloţené a bojím sa, ţe
by sa niekto išiel pozrieť, na aké stránky chodím.“ Ak pouţijú internet,
jedným zo zdrojov je voľné vyhľadanie cez google (13,1 % dievĉat;
17,1 % chlapcov), 19,5 % chlapcov a dokonca aj 4 % dievĉat uvádzajú
ako zdroj pornografické stránky. V odpovediach na tieto otázky
môţeme sledovať postoje dospievajúcich nielen k pornografii, ale aj
k sexualite ako takej. Kým ĉasť dospievajúcich sa povaţuje za vynikajúco
znalých problematiky: „nevyhľadávam, ja všetko viem“ (2,1 % dievĉat;
8,5 % chlapcov), ĉasť dospievajúcich prezentuje odmietavý postoj:
„Nezaujíma ma sex.“, „Nechcem sa o tom nič dozvedieť.“(20,2 % dievĉat;
3,7 % chlapcov).
Vyššie zmienená odpoveď („Na internete nevyhľadávam takéto
informácie, pretoţe to bude uloţené a bojím sa, ţe by sa niekto išiel
pozrieť, na aké stránky chodím.“) môţe naznaĉovať aj to, ţe dievĉatá sa
o sexualitu zaujímajú tieţ, ale majú väĉší strach, ţe ĉo by si o nich ostatní
pomysleli, keby to priznali, akoby záujem o sexualitu bol nieĉím, ĉo nie je
v súlade s ich identitou. V odpovediach chlapcov, ktoré súvisia s touto
témou, nachádzame menej negatívnych konotácií, zábran a postojov,
ktoré poukazujú na vplyv rodiĉov alebo náboţenské presvedĉenie –
výrazy, ktoré nebývajú beţnou súĉasťou diskurzu medzi mladými (príklad,
dievĉatá: „dostanem sa na necudnú stránku“; „píšu mi zvrátené veci“).
93
Sexuality IV.
Celkovo sa z našich výsledkov javí, ţe chlapci sú v téme sexuality
otvorenejší – ĉi uţ v jej objavovaní alebo v priznávaní sa k nej. Dokonca
tí, ktorí sa neboja o týchto skúsenostiach voľne rozprávať, majú priemerne
(aj keď nie signifikantne) vyššiu sebaúctu. Vysvetľujeme si to tak, ţe
takéto správanie svedĉí o voľnosti, o menšej miere závislosti od
vonkajšieho hodnotenia a oslobodenia sa od predsudkov, ĉo prispieva
k zdravej sebaúcte.
Ĉasť dospievajúcich uvádza porno na internete ako nepríjemnú
skúsenosť v prípade, ak sa jedná o také, ktoré si oni sami nevyhľadali
(11,7 % dievĉat; 19,1 % chlapcov): „Keď vyskakujú rôzne perverzné
stránky z ničoho nič.“, „Vadí mi, ţe je tam porno a nechutné informácie.“,
„Vadí mi, ţe kliknem na odkaz a dostanem sa na necudnú stránku.“, „Keď
idem napríklad na nejakú stránku, tak proste tá stránka, tak tam na boku,
tak tam sú také reklamy, a tam neviem, porno, kukni si to a tak. Tak je to
také... divné.“
V niektorých fokusových skupinách sa nám podarilo otvoriť tému
pornografie na internete. Chlapci sa vyjadrujú v tom zmysle, ţe všetci
pozerajú porno: „No jasné, to všetci chalani pozerajú. Neverím tomu, keď
niekto povie, ţe v ţivote nevidel porno.“ Aj jedno z dievĉat hovorilo o tom,
ţe si uţ porno pozrelo.
Dievĉatá vnímajú, ţe pre chlapcov je táto téma príťaţlivá: „Chalani
sa beţne rozprávajú o téme porno v triede. Teda také tie stránky
osemnásť +.“ Ich postoje k tomu sú však rozporuplné – hľadajú
rovnováhu medzi svojimi predstavami a oĉakávaniami a realitou, s ktorou
sa stretávajú:
- D: Všetci chalani pozerajú. Je to úplne beţné. Mne by to nevadilo,
keby môj priateľ pozeral, keby som o tom nevedela, keby ho nepozeral
predo mnou...
- D: Ja by som asi nechcela chlapca, ktorý by pozeral porno...
- CH: Tak to máš asi smolu, tak to asi ţiadneho nebudeš mať, lebo
všetci pozerajú porno.
Jeden z chlapcov vyjadril k tejto téme ojedinelý postoj:
94
Sexuality IV.
- CH: To je problém tých báb. Keď ho ona nevie uspokojiť, tak sa
nemôţe čudovať, ţe pozerá porno, nie?
Na otázku od kedy pozerajú porno, odpovedal jeden z chlapcov: „Asi
tak od desiatich rokov, keď začal byť internet dostupnejší, ináč by som aj
skôr.“
Z týchto odpovedí vidíme, ţe chlapci vnímajú pozeranie porna ako
nieĉo prirodzené. Niektorí hovoria otvorene aj o detailoch. Dokonca sa
z ich odpovedí dá predpokladať, ţe vedia do istej miery odlíšiť rozdiel
medzi sexualitou, zobrazovanou v porne a reálnym ţivotom.
- CH: Redtube. Aj online, aj si sťahujeme. Len je to niekedy ťaţie nájsť.
A niektoré stránky sú platené.
- CH: Amatérske porno je lepšie, to je také skutočnejšie, menej umelé.
Na základe týchto výrokov môţeme vidieť, ţe prirodzený sexuálny
vývin, ktorý sa prejavuje aj v záujme o pornografiu, si nájde cestu všade.
Rovnako sa však môţeme v postojoch k pornografii sledovať aj vplyv
rozmanitých subkultúr. Chlapci majú vštepené rôzne postoje k pornografii
a rôznym spôsobom sa s týmito postojmi a predsudkami vyrovnávajú.
- CH: No, ono je to hriech. Ale po tom sa vyspovedáš a potom je to v
pohode.
Admin: Akoţe hneď potom?
- CH: Nie, stačí tak raz za mesiac.
Záver
V našom výskume sa ukazuje, ţe virtuálny priestor je akýmsi
rozšírením sociálneho sveta. Je to iné médium pre mechanizmy
a dynamiku, ktorá sa deje aj v off-line priestore. Javy, ktoré sú typické
pre obdobie dospievania, majú v súĉasnosti moţnosť sa manifestovať
v offline ako aj v online priestore a mladí to pokladajú za prirodzené
rozšírenie ich moţností (a aj s tým súvisiacich rizík). Adolescenti sú neistí
v tom, ako pôsobia na okolie a tieţ vo svojich novoosvojovaných formách
správania. Preto vyhľadávajú spätnú väzbu z okolia, sebapotvrdenie,
95
Sexuality IV.
ocenenie, pochvalu, uznanie. Chcú sa zapáĉiť, chcú spoloĉensky uspieť,
byť populárni. To všetko zaţívali mladí od nepamäti, dnes majú moţnosť
toto sebapotvrdenie získavať okrem bezprostrednej komunikácie aj
v komunikácii online. Sociálne siete predstavujú preto jedineĉný priestor,
lebo umoţņujú selektívnu sebaprezentáciu a relatívne jednoznaĉnú a
„merateľnú― spätnú väzbu. To, ĉo je pre dospievajúcich jednoduché a
efektívne, to majú tendenciu v zvýšenej miere vyuţívať. Sociálne siete
priťahujú viac dievĉatá, do vylepšovania svojich profilov (prezentovaných
imidţov) a kontrolovania spätnej väzby na ne sú ochotné investovať viac
ĉasu ako chlapci. To, ţe dievĉatá viac ako chlapcov zaujíma, aký dojem
vzbudzujú v okolí a majú väĉšiu potrebu konformnosti, nie je ţiadny nový
jav, len spôsob uspokojenia tejto potreby nadobudol ďalšiu podobu.
Tak ako aj v offline svete, tak aj v tom online môţeme nájsť celú
varietu štádií vzťahov - od kamarátstiev, flirtovania, zaľúbenia sa aţ po
randenie. V tomto vekovom štádiu rovnako ako predtým, prevaţujú
kamarátstva nad experimentovaním. Aj z diskurzu mladých na tému
internet vyplynulo, ţe v online priestore komunikujú hlavne s tými,
ktorých poznajú a internet je len ďalším miestom, kde sa stretávajú - tak
ako sa kedysi stretávali výluĉne fyzicky (na ihrisku, pred domom, pred
školou). Tým, ţe má dnes väĉšina adolescentov internet doma, stretávať
sa online je pre nich pohodlnejšou verziou stretávania sa „vonku―. Okrem
toho im poskytuje moţnosť stretávať sa s tými, ktorých poznajú, ale kvôli
urĉitým obmedzujúcim okolnostiam (vzdialenosť) sa s nimi inak stretnúť
nemôţu.
Internet ponúka aj priestor pre to, ĉo je prirodzenou súĉasťou
vývinu sexuality – flirtovanie, pohrávanie sa s rozliĉným správaním,
rozhovory o sexe, skúšanie vlastnej príťaţlivosti a sexuality, objavovanie
pornografie.
Dospelí, predovšetkým rodiĉia a uĉitelia, sa obávajú toho, ţe
internet deti kazí alebo ich predĉasne sexualizuje. Z výsledkov výskumu
môţeme vidieť, ţe napriek tomu, ţe sa dospievajúci pohybujú v prostredí
internetu, naďalej sú medzi nimi takí, ktorí sú aktívnejší a otvorenejší a
96
Sexuality IV.
tieţ takí, ktorí sú rezervovanejší a tieto aktivity nevyhľadávajú. Nedá sa
teda potvrdiť, ţe ak deti a dospievajúci majú príleţitosť, automaticky to
znamená, ţe ju vyuţijú – ĉiţe sú pasívnymi obeťami nástrah internetu.
Naopak, vidíme to, ţe dospievajúci robia svoje vlastné rozhodnutia a voľby
v kaţdej z týchto situácií.
Zistenia z prostredia internetu tieţ potvrdzujú rodové rozdiely, ktoré
sú v tomto veku beţné. Dievĉatá sú o krok popredu pred chlapcami v
sociálnom a emocionálnom vývine, túţia po rozhovoroch, blízkosti a
nadväzovaní vzťahov. Chlapci sú v tomto veku otvorenejší v oblasti
sexuality (signifikantne ĉastejšie priznávajú, ţe sa zaujímajú o informácie
o sexe a porno).
Internet môţe byť v tomto nápomocný – spektrum príleţitostí aj
rizík, s ktorými sa dospievajúci stretnú, sa rozširuje. Ĉím majú bohatšie
skúsenosti, tým viac rozmanitejších spôsobov reagovania si môţu
vyskúšať, ĉo môţe prispievať k ich flexibilite a zlepšeniu copingových
stratégií.
97
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
GONZALES, A.L., HANCOCK, J. T. Mirror, mirror on my Facebook wall:
effects of exposure to Facebook on self-esteem. Cyberpsychology,
Behavior, and Social Networking. V tlaĉi. Cit. 2010-09-03. Dostupné z
www:http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20575709
GREEN, M. C. (2009): Trust and Social Interaction On The Internet,
Joinson, A. (Ed.): Oxford Handbook of Internet Psychology, p. 48-49
GREENFIELD, P. M., GROSS, E. F., SUBRAHMANYAM, K: Teens on the
Internet: Interpersonal connection, Identity, and Information. In: KRAUT,
R. (ED.): Information Technology at Home, Oxford University Press.
2006.
HARTER, S. The construction of the self: a developmental perspective.
New York, Guilford Press, 1999.
LIVINGSTONE, S. e-Youth: (Future) Policy Implications: Reflections on
online risk, harm and vulnerability. Originally presented at e-Youth:
Balancing between opportunities and risks, 27-28 May 2010, UCSIA &
MIOS University of Antwerp, Antwerp, Belgium. In LSE Research Online:
June 2010. Cit. 2010-09-03. Dostupné z www:
http://eprints.lse.ac.uk/27849/1/eYouth_%28future%29_policy_implicatio
ns_%28LSERO_version%29.pdf.
SCHWALBE, M. L., STAPLES, C. L. Gender Differences in Sources of Self-
Esteem. Social Psychology Quarterly, 54 (2). 1991. P. 158-168.
SUBRAHMANYAM, K., GREENFIELD, P. M., TYNES, B.: Constructing
sexuality and identity in an online teen chat room. Applied Developmental
Psychology, 25. 2004. P. 651-666.
98
Sexuality IV.
VALKENBURG, P. M., PETER, J., SCHOUTEN, A. P. Friend networking sites
and their relationship to adolescent's well-being and social self-esteem.
Cyberpsychology and behavior, 9 (5). 2006. P. 584-590.
WALLACE, P.: The Psychology of the Internet, The Cambridge University
Press, 1999, p. 138
Kontakt na autorky
PhDr. Mária Baláţová
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,
Trnavská cesta 112,
821 02 Bratislava, Slovenská republika,
02/ 4342 0973
Mgr. Monika Gregussová
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,
Trnavská cesta 112,
821 02 Bratislava, Slovenská republika,
02/ 4342 0973
PhDr. Jarmila Tomková
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,
Trnavská cesta 112,
821 02 Bratislava, Slovenská republika,
02/ 4342 0973
99
Sexuality IV.
NÁZORY RESPONDENTOV NA SEXUÁLNE A REPRODUKČNÉ
SPRÁVANIE ŢIEN A ICH INFORMOVANOSTI O SEXUÁLNOM
A REPRODUKČNOM ZDRAVÍ
Ľudovít Višňovský
Transformácia spoloĉnosti v ostatných rokoch priniesla so sebou
viaceré zmeny. Zatiaľ ĉo v minulosti, najmä pred rokom 1990
v spoloĉnosti boli viaceré podmienky pre rodinný ţivot zabezpeĉené
zákonmi – napr. kaţdý musel pracovať, ĉo automaticky znamenalo istý, aj
keď nie veľký a primeraný príjem po roku 1990 o zamestnanie,
zamestnanosť sa stará nielen štát, ale musí o tom aj rozhodovať ĉlovek
sám, svojimi predpokladmi, vzdelaním, pripravenosťou na urĉité pracovné
ĉinnosti, na ĉo mnohí nie sú pripravení.
Zatiaľ ĉo mladí ľudia v minulosti uzatvárali manţelstvo zodpovedne,
bolo menej rozvodov a aj vzťahy v rodine boli zaloţené na iných základoch
nie vţdy demokratických.
Slovenská rodina sa teraz ocitá v kríze výrazne stúpa rozvodovosť,
poĉet mladých ľudí ţijúcich spolu mimo manţelstva, klesá poĉet detí
v rodine. Stúpa vek kedy sa mladí ľudia rozhodujú pre manţelstvo –
ĉo povaţujeme za pozitívne aj keď príĉiny takéhoto rozhodovania sú
rôzne – strach pred moţnosťou zamestnať sa, kariéra alebo rodina bez
oficiálnych záväzkov, najskôr ekonomické zabezpeĉenie budúcej rodiny
a potom manţelstvo, deti a pod.
Pod vplyvom zmien spoloĉnosti, menia sa pohľady na rodinu, jej
fungovanie, menia sa aj názory mladých ľudí na partnerstvo, rodiĉovstvo,
manţelské i reprodukĉné zdravie. Problémy sledujeme dlhodobejšie.
V štúdii uvádzame ĉiastkové výsledky výskumu realizovaného
u respondentov na základných i stredných školách ktoré prinášajú urĉité
podnety pre skvalitnenie výchovy k manţelstvu a rodiĉovstvu, ale moţno
aj podnety pre masmédiá, decíznu sféru, politikov pri koncipovaní rodinnej
politiky.
100
Sexuality IV.
T1 Názory respondentov na najvhodnejší vek na uzavretie
manţelstva pre ţenu
Odpoveď
Študenti stredných škôl
1. roč. 4. roč. SPOLU
n % n % N %
18 - 24 rokov 13 37,14 14 36,84 27 36,98
25 - 35 rokov 19 54,28 21 55,26 40 54,79
Vek
nerozhoduje 0 0 2 5,26 2 2,73
Neviem 3 8,57 1 2,63 4 5,47
Spolu 35 100,00 38 100,00 73 100,00
T2 Názory respondentov na najvhodnejší vek pre uzavretie
manţelstva pre muţa
Odpoveď
Študenti stredných škôl
1. roč. 4. roč. SPOLU
n % n % N %
18 - 24 rokov 10 28,57 9 23,68 19 26,02
25 - 35 rokov 22 62,85 25 65,78 47 64,38
Vek
nerozhoduje 0 0 3 7,89 3 4,10
Neviem 3 8,57 1 2,63 4 5,47
Spolu 35 100,00 38 100,00 73 100,00
Uvedené empirické údaje dokumentujú, ţe podľa názorov
respondentov najvhodnejším vekom na uzavretie manţelstva pre ţenu je
vek 25 – 35 rokov, resp. 18 – 24 rokov. Pre muţa je to tieţ vek od 25 –
35 rokov.
Túto skutoĉnosť potvrdzujú aj názory vyslovené u respondentov vo
výskume názorov ţiakov ZŠ, kde aţ 71,29 percent respondentov uvádza,
ţe najvhodnejším vekom pre ţeny pre vstup do manţelstva je vek 25 – 35
101
Sexuality IV.
rokov. Aj keď 40 percent respondentov uvádza, ţe by to mal byť vek 25
rokov.
Pre muţov optimálny vek vstupu do manţelstva uvádzajú rozpätie
25 – 35 rokov aţ 88,12 percent priĉom aj tu optimálny vek pre muţov
uvádzajú 30 rokov. Tieto empirické údaje sú v súlade s trendom v Európe
i vo svete. Vek na uzavretie manţelstva sa zvyšuje, povaţujeme to za
správne. Za pozitívnu skutoĉnosť treba povaţovať to, ţe mladí ľudia na ZŠ
i SŠ si túto skutoĉnosť uvedomujú – lebo nie je to len o trende, ale je to aj
o zodpovednosti, pripravenosti mladých ľudí na uzavretie manţelstva,
vytvorenia optimálnych podmienok pre zaloţenie rodiny, zohľadņovanie
kariérneho postupu a pod.
T3 Za hlavné kritéria pri výbere partnera respondenti povaţujú
Kritériá Chlapci Dievčatá SPOLU
n % n % N %
Fyzický vzhľad 42 55,26 27 39,13 69 47,58
Spoloĉenské záľuby 15 19,74 9 28,99 24 16,55
Spoloĉenská hodnotová
orientácia 8 10,53 20 13,04 28 19,31
Vek 7 9,21 4 5,8 11 7,59
Vzdelanie 2 3,85 5 7,24 7 4,83
Výchova v pôvodnej
rodine 2 2,56 4 5,8 6 4,14
Spolu 76 100,00 69 100,00 145 100,00
Celkom prekvapujúco na prvom mieste respondenti uvádzajú
fyzický vzhľad a aţ potom sú uvádzané hodnoty ako hodnotová orientácia,
vek, vzdelanie, ĉi výchova v pôvodnej rodine.
102
Sexuality IV.
T4 Preferované vlastnosti u svojich partnerov
Vlastnosti Chlapci Dievčatá SPOLU
n % n % N %
Vernosť 38 23,31 32 24,62 70 23,89
Zmysel pre
humor 30 18,40 20 15,38 50 17,06
Úprimnosť 27 16,56 17 13,08 44 15,02
Spoľahlivosť 16 9,82 24 18,46 40 13,65
Múdrosť 22 13,50 15 11,54 37 12,63
Tolerancia 19 11,66 13 10,00 32 10,92
Spoloĉenskosť 11 6,75 9 6,92 20 6,83
Spolu 163 100,00 130 100,00 293 100,00
Z uvedených tabuliek vidieť, ţe respondenti do popredia kladú
fyzický vzhľad avšak si dostatoĉne neuvedomujú, ţe on zakrýva ĉi môţe
zakrývať mnohé charakterové povahové chyby, ĉasto odvádza pozornosť
od vnútorných povahových hodnôt. Na telesnej kráse vlastne nik nemá
vlastnú zásluhu. Ľahko ju dostal a ľahko ju môţe aj stratiť. Naopak
respondenti najmenšiu hodnotu pripisujú výchove v pôvodnej rodine. Prax
však potvrdzuje, ţe tá je minimálne dôleţitá. Rodina ako základný
socializaĉný, výchovný ĉiniteľ v závaţnej miere ovplyvņuje kvalitu
osobnosti mladých ľudí. Má významnú orientaĉnú funkciu, predstavuje
modely správania ukazuje modely realizácie role otca, matky. Empirické
výskumy i prax ukazujú, ţe harmonické, spokojné manţelstvo je
dôleţitým predpokladom spokojnosti i v manţelstve aj vlastných detí.
Súvisia s touto otázkou aj názory respondentov na najvhodnejší vek
pre narodenie prvého dieťaťa
103
Sexuality IV.
T5 Názory respondentov na najvhodnejší vek pre narodenie
prvého dieťaťa
Odpoveď
Študenti stredných škôl
1. roč. 4. roč. SPOLU
n % n % N %
17 - 19 rokov 1 2,85 2 5,26 3 4,10
20 - 24 rokov 15 42,85 17 44,73 32 43,83
25 - 29 rokov 19 54,28 19 50,00 38 52,05
30 a viac 0 0 0 0 0 0
Spolu 35 100,00 38 100,00 73 100,00
Názory respondentov sa v podstate zhodujú na 25 – 29 percent.
Pravda optimálny vek na narodenie dieťaťa je vo veku 22 – 26 rokov. Ale
názory posunu veku na narodenie dieťaťa do vyššieho veku sú
odôvodņované skutoĉnosťami, ktoré sme uţ uviedli. Skúmali sme aj
názory respondentov na optimálny poĉet detí v rodine.
T6 Názory respondentov na optimálny počet detí v rodine
Odpoveď
Študenti stredných škôl
1. roč. 4. roč. SPOLU
n % n % N %
Jedno 9 25,71 13 34,21 22 30,13
Dve 23 65,71 21 55,26 44 60,27
Tri a viac 0 0 1 2,63 1 1,36
Ţiadne 1 2,85 2 5,26 3 4,1
Neviem 2 5,71 0 0,00 2 2,73
Spolu 35 100,00 38 100,00 73 100,00
Ako vidieť respondenti za optimálny poĉet detí povaţujú 2 (60,27
percent). A na druhom mieste sa objavuje jedno dieťa (30,13 percent).
104
Sexuality IV.
Len nízky poĉet respondentov hovorí o troch a viac deťoch. Tento trend je
všeobecne známy známe sú aj podmieņujúce dôvody.
Jednou z oblastí sexuálneho a reprodukĉného zdravia je
pripravenosť mladých ľudí na zodpovedný sexuálny ţivot, cieľavedomá
výchova k manţelstvu a rodiĉovstvu. Dôleţitá informovanosť, dostatok
odborných informácií . Ukazuje sa, ţe v ostatných 15 – tich rokoch došlo
k výraznému zlepšeniu v informovanosti o závaţnejších otázkach
manţelského a predmanţelského ţivota napriek tomu, ţe mladí ľudia
zaĉínajú so sexuálnym ţivotom oveľa skôr a ĉasto aj nezodpovedne. Podľa
našich empirických výskumov realizovaných u stredoškolákov uvádzali
respondenti nasledovné údaje.
Do 17 rokov prvý pohlavný styk malo 26 percent respondentov. 18
– tich rokov 35,61 percent respondentov, sexuálny styk v danej vzorke
nemalo 38,35 percent respondentov.
Antikoncepciu pri prvom pohlavnom styku pouţilo 43,83 percent
respondentov, 6,84 percent nepouţilo a nepamätá si tieţ viac ako 7
percent respondentov. Z uvedených ĉísel moţno vidieť, ţe viac ako 65
percent ţiakov 1. roĉ. SŠ ešte nemalo pohlavný styk. U 4 roĉníka je to
však uţ len 21,5 percent, pritom antikoncepciu pouţilo aţ 43,83 percent.
Hodnotíme to ako pozitívnu informovanosť stredoškolákov o antikoncepcii
a jej pouţití, respondenti menia svoj pohľad na sexuálny ţivot, aj keď sa
zaĉína pomerne skoro u veľkého poĉtu respondentov. Obmedzené sú aj
znalosti o jednotlivých druhoch ĉi formách antikoncepcie. Aj keď 50
percent skúmaných uvádza spokojnosť s pouţívanou antikoncepciou a 33
percent skoro áno, uvádzajú však len nasledovné druhy antikoncepcie –
hormonálna, prerušovaný pohlavný styk, prezervatív, ţiaľ bez hlbšieho
zdôvodnenia ĉo je podnet pre tých ktorí pracujú s odporúĉaním urĉitej
formy antikoncepcie.
Vidieť to aj z výsledkov ďalšieho nášho empirického výskumu, ktoré
nie sú potešiteľné v tom, ţe napriek niekoľkoroĉnému úsiliu, aby mladí
ľudia dostávali informácie o dôleţitých intímnych otázkach od ľudí, ktorí sú
kompetentní podávať takéto informácie výsledky sú zaujímavé.
105
Sexuality IV.
T7 Poučenie o intímnych otázkach a vzťahoch medzi muţom
a ţenou mi poskytujú
Chlapci Dievčatá SPOLU
n % n % N %
Kamarát 25 39,68 12 23,53 37 32,46
Odborná
literatúra 19 30,16 21 41,18 40 35,09
Nikto ma
nepouĉuje 10 15,80 5 9,80 15 13,16
Matka 4 6,34 10 19,61 14 12,16
Uĉiteľ 2 3,17 1 1,96 3 2,63
Otec 2 3,17 1 1,96 3 2,63
Lekár 1 1,08 1 1,96 2 1,75
Spolu 63 100,00 51 100,00 114 100,00
Iste odborná literatúra je dobrým zdrojom, ale stále je tu otázka
preĉo nikto nepouĉí mladého ĉloveka, preĉo otec, matka, lekár ostávajú
na posledných miestach, preĉo uĉitelia, lekári, teda tí ktorí sú odborne
najkompetentnejší? Výzva pre prítomnosť i budúcnosť.
Skúmali sme aj aké sú názory respondentov, ak po nezodpovednom
pohlavnom styku dochádza k otehotneniu a dochádza k riešeniu ponechať
si dieťa, alebo umelé prerušenie tehotenstva. 54 percent respondentov
skúmanej vzorky uvádza, ţe ţena má právo rozhodovať o svojom
tehotenstve. 32 percent skôr áno, 2,73 percent uvádza, ţe nie alebo skôr
nie 4,10 percent.
Uvedené empirické výsledky potvrdzujú naše viacroĉné výskumy –
ţena má právo rozhodovať o svojom ţivote, i o tehotenstve. Osobitne
však respondenti zdôrazņujú, ţe je to najmä v prípadoch, keď je ohrozené
zdravie matky 84,93 percent respondentov, keď je ţena znásilnená 91,78
percent, keď je pravdepodobnosť, ţe dieťa sa narodí postihnuté 84,93
percent, alebo keď je tehotenstvo z akýchkoľvek dôvodov neţelané 60,27
percent. Ako dôvod na prerušenie tehotenstva uvádzajú aj dôvod keď je
106
Sexuality IV.
matka nie plnoletá 57,53 percent, keď ide o mimomanţelský vzťah 60,27
percent respondentov.
Vo všetkých uvedených empirických údajov získaných od
stredoškolákov sa zistilo, ţe stredoškoláci si uvedomujú dôsledky,
škodlivosť, uvedomujú si aj dôsledky svojho nezodpovedného správania,
ale aj potreby mať, získavať primerané informácie.
Podľa empirických údajov mladí ľudia nie vţdy dostávajú informácie,
ktoré sú dôveryhodné a primerané. Hlavný zdroj informácií totiţ uvádzajú
priateľov 50,50 percent respondentov potom rodiĉov 16,8 percent,
televíziu 14,8 percent a aţ potom nasledujú uĉitelia 6,9 percent, súrodenci
4,9 percent, odborná literatúra 2,9 percent. Moţno to vidieť aj
z nasledovných empirických údajov od 177 respondentov z toho 88
chlapcov a 89 dievĉat.
T8 Predpoklad šťastného rodinné ţivota
Chlapci Dievčatá SPOLU
n % n % N %
Láska 25 28,41 23 25,84 48 27,13
Zdravie 20 22,73 18 20,22 38 21,47
Deti 10 11,36 14 15,73 24 13,56
Zamestnanie 11 12,50 13 14,61 24 13,56
Peniaze 10 11,36 14 15,73 24 13,56
Priatelia 7 7,96 2 2,25 9 5,08
Humor 3 3,41 2 2,25 5 2,82
Iné 2 2,27 3 3,37 5 2,82
Spolu 88 100,00 89 100,00 177 100,00
Výsledky vedú aj k týmto konkrétnejším záverom:
- výchova k manţelstvu a rodiĉovstvu by mala byť samostatným
predmetom na základných a stredných školách, mali by ju realizovať
pedagógovia, sociálni pedagógovia, ľudia na to odborne pripravení,
107
Sexuality IV.
- potreba takejto výchovy je ţiaduca, treba ju realizovať na aktívnej
úĉasti mladých ľudí, vhodných metód a foriem práce, otvoreného
dialógu zaloţeného na dôvere všetkých zúĉastnených,
- primárnym zdrojom informácií o sexualite, vzťahoch muţa a ţeny,
v pestovaní zdravej sexuality by mali byť rodiĉia,
- rodina i spoloĉnosť by mala prekonať predsudky, ţe ak bude vĉas
a na primeranej úrovni realizovaná výchova k manţelstvu
a rodiĉovstvu, ţe to povedie k predĉasnej sexualite. Záujem o dieťa
informovanosť rodiĉov, uĉiteľov o dieťati, jeho problémoch môţe
indikovať správne a vĉasne pôsobenie na dieťa,
- je dlhodobo známe, ţe výchovu k manţelstvu a rodiĉovstvu treba
spojiť s cieľavedomou mravnou výchovou.
Záver
Uviedli sme v obmedzenom rozsahu výsledky empirického
výskumu, aj ony majú istú informaĉnú hodnotu, dávajú podnety kam
môţe smerovať naše pôsobenie ako skvalitņovať prácu v záujme mladých
ľudí a kvality ich vzťahov a v koneĉnom záujme slovenskej rodiny.
108
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BIELIK, P.: Plánované rodiĉovstvo. In: VIŠŅOVSKÝ, Ľ. a kol.: Základy
rodinnej výchovy. PF UMB Banská Bystrica: 2007, s. 96 – 119. ISBN 978-
80-8083-443-2
BUJNOVÁ, E.: Príprava na rodinný ţivot v rodinnom a školskom prostredí.
Nitra: 2005, ISBN 80-808050-841-7
GEŢOVÁ, K.: Rozvod, rozvodovosť, porozvodová adaptácia. In:
VIŠŅOVSKÝ, Ľ. a kol.: Základy rodinnej výchovy. PF UMB Banská
Bystrica: 2007, s. 119 – 138. ISBN 978-80-8083-443-2
KRYSTOŅ, M.: Rodina a voľný ĉas detí. In: VIŠŅOVSKÝ, Ľ. a kol.: Základy
rodinnej výchovy. PF UMB Banská Bystrica: 2007, s. 184 - 192, ISBN 978-
80-8083-443-2
NEMCOVÁ, L.: Výchova k manţelstvu a rodičovstvu v škole. PF UMB
Banská Bystrica: 2007, s. 100. ISBN 978-80-8083-569-9
VIŠŅOVSKÝ, Ľ. a kol.: Základy rodinnej výchovy. PF UMB Banská
Bystrica: 2007, s. 197, ISBN 978-80-8083-443-2
ZOLYOMIOVÁ, P.: Význam rodinnej výchovy. In: Základy rodinnej
výchovy. PF UMB Banská Bystrica: 2007, s. 15 - 49, ISBN 978-80-8083-
443-2
109
Sexuality IV.
Kontakt na autora
Prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc.
Pedagogická fakulta UMB,
Katedra pedagogiky
Ruţová 13,
Banská Bystrica 974 11
110
Sexuality IV.
SEXUÁLNE ZDRAVIE
Jana Topoliová
Dnes uţ nie je nijakou zvláštnosťou písať o sexualite. V novinách
a ĉasopisoch sa objavujú ĉlánky, vychádzajú kniţky, ktoré hovoria
o problémoch manţelstva alebo o sexuálnych poruchách a o ich
prekonávaní. Píše sa však aj o tom ako sa deti stávajú dospelými, aká
sexuálna aktivita sa pritom prejavuje, ako sa deti plodia, no aj ako sa
vyhnúť neţiadúcej ťarchavosti.
Sexualita je široký pojem. Oznaĉujeme ním pohlavný ţivot jedinca.
Neoddeliteľnou súĉasťou sexuality u ĉloveka je jeho vedomé správanie, t.
j. rozhodnutia, ktoré prijíma a spôsob, akým koná pri sexuálnej voľbe.
Pohlavný ţivot má pre dospelého ĉloveka veľký význam a nemoţno ho
preceņovať. Niektorí dospelí jedinci nemajú potrebu pohlavného styku,
v ich manţelstvách k nemu dochádza len zriedka alebo nikdy, a napriek
tomu pokladajú svoj partnerský vzťah za plne uspokojujúci. Iní zase
naopak povaţujú sex za jednu zo svojich dominantných potrieb a od jej
kaţdodenného uspokojovania závisí ich pocit spokojnosti v partnerskom
vzťahu. U mladých párov plní sex zvyĉajne významnú úlohu.
Sexuálny vzťah zaloţený na hlbokej vzájomnej láske pomáha
upevņovať partnerský vzťah, prehlbuje porozumenie, dôveru a spoluprácu
medzi partnermi, spája sa s ním pocit šťastia a spokojnosti, ako aj túţba
urobiť toho druhého šťastným.
Defínícia sexuálne zdravie a postoje k nej
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1974
sexuálne zdravie predstavuje taký súhrn telesných, rozumových a
spoloĉenských stránok ĉloveka ako sexuálnej bytosti, ktorý obohacuje
osobnosť, zlepšuje jej vzťahy k ľuďom a rozvíja schopnosť lásky.
Medzinárodná federácia pre plánované rodiĉovstvo definuje sexuálne
zdravie ako súĉasť reprodukĉného zdravia. Priĉom reprodukĉné zdravie
111
Sexuality IV.
predpokladá, ţe ľudia majú byť spôsobilí mať uspokojujúci a bezpeĉný
sexuálny ţivot a majú byť schopní reprodukovať sa, ako aj mať slobodu
rozhodnúť sa ĉi, kedy a ako tak chcú ĉiniť.
Muţi a ţeny majú právo byť informovaní a mať prístup k bezpeĉným,
úĉinným, cenovo prístupným a prijateľným metódam plánovania
rodiĉovstva podľa svojho výberu a mať prístup k iným metódam na
reguláciu plodnosti podľa svojho výberu, ktoré nie sú v rozpore so
zákonom, ako aj právo na prístup k zdravotníckym sluţbám v oblasti
pôrodníctva a poskytovanie optimálnej starostlivosti partnerom potrebnej
pre to, aby sa im narodilo zdravé dieťa (Supeková, 1999, s. 109 – 117).
Tak ako sa mení a vyvíja spoloĉnosť, menia sa aj jej postoje k sexualite.
Existuje na sexualitu veľa rôznych názorov a to nielen vo verejnosti ale aj
medzi odborníkmi. Dotýka sa to aj predmanţelských sexuálnych stykov.
Niektorí odborníci tvrdia, ţe predmanţelský pohlavný styk môţe za
predpokladu hlbokého vzájomného vzťahu, fyzickej, duševnej a sociálnej
zrelosti upevniť budúce manţelstvo. Iní zase upozorņujú na
nebezpeĉenstvo neţiaduceho otehotnenia a s ním súvisiacich sobášov.
Upozorņujú na riziko pohlavných chorôb, ĉasté striedanie sexuálnych
partnerov a s ním spojenú citovú otupenosť. Vzostupný trend
predmanţelských sexuálnych vzťahov zaznamenávajú takmer vo všetkých
krajinách, takisto ako vĉaššie zaĉínanie pohlavného ţivota mládeţe.
Napriek kresťanským tradíciám našej spoloĉnosti, ktoré nekompromisne
odmietajú predmanţelský sex, výskumy ukazujú, ţe väĉšina mladých ľudí
uzatvárajúcich prvé manţelstvo má uţ sexuálne skúsenosti. Mladých ľudí
ĉasto trápi otázka, ĉo je v sexuálnom spoluţití dovolené a ĉo nie, resp. ĉo
treba chápať ako normálne alebo nenormálne. Normálne sexuálne
spoluţitie by malo spĺņať urĉité podmienky ako napr. dostatoĉnú zrelosť
jedinca, sexualita nesmie fyzicky ani psychicky poškodzovať ţiadneho
z partnerov, má vyhovovať obidvom, prinášať im telesné a psychické
uspokojenie a nevzbudzovať verejné pohoršenie.
Nie je vhodné zaĉínať s pohlavným ţivotom zo zvedavosti, z nudy, ĉi
z trucu k rodiĉom. Ak sme si v osemnástich nenašli toho pravého ĉi pravú,
112
Sexuality IV.
nemusíme sa báť, ţe sme nieĉo zmeškali. Veď vrchol sexuálneho ţivota
ĉlovek dosahuje aţ po tridsiatke. Predĉasný pohlavný ţivot môţe priniesť
aj sklamanie, odpútať nás od iných záujmov, otupiť a viesť k nude alebo
k zníţenému sebavedomiu po nevydarených pokusoch (Britten, 1996, s.
27). Filmy a ĉasopisy sa snaţia mladých ľudí presvedĉiť, ţe skutoĉná láska
sa zaĉína sexom. Ak chlapec a dievĉa cítia vzájomnú príťaţlivosť, mali by
vraj zaĉať so sexom. Sex vraj ich lásku utvrdí. Pravdou však je, ţe sex
pred manţelstvom ozajstnej láske nepomohol. Biblia nám podáva krásny,
svätý obraz toho, ako manţelia nachádzajú radosť zo sexu. V jednej
z kníh, ktoré sa nachádzajú v Biblii, nazvanej Veľpieseň Šalamúnová ţena
hovorí svojmu muţovi: „Zľúbaj ma bozkami svojich úst, lebo tvoja láska je
lepšia ako víno. Môj milý je myrhovou kytičkou, ktorá mi spočíva na
ňadrách. Aký si krásny, miláčik môj, a aký spanilý. Aj naše lôţko je samá
zeleň. Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma.“
A manţel hovorí: „Tvoje pery rosia med, snúbenica. Med a mlieko je pod
tvojím jazykom. A vôňa tvojich šiat je ako vôňa Libanonu. Zavretou
záhradou je moja sestra, snúbenica, zavretou záhradou, zapečateným
prameňom. Tvoje výhonky tvoria granátovníkový sad s najvzácnejším
ovocím, hennou a nardom “ (Britten, 1996, s. 27).
Sexuálna výchova dieťaťa
Ĉasto sa medzi rodiĉmi rozoberá otázka: Starať sa o sexuálnu
výchovu v rodine, ĉi nie? V rodinnej výchove sa nedá vyhnúť sexuálnej
výchove a pouĉeniu o pohlavnom ţivote ĉloveka. Rodiĉia by sa ani nemali
snaţiť vyhnúť sa takýmto základným pouĉeniam. Prvé informácie
o sexualite by mali poskytnúť deťom práve rodiĉia, otec synovi a matka
dcére. Rodiĉom má najviac záleţať na tom, aby si ich dieťa raz vybudovalo
šťastný manţelský ţivot. Pohlavný pud je u ĉloveka veľmi silný a ani jeden
z rodiĉov ho nezmenší tým, ţe si bude pred prirodzenými problémami
dieťaťa zatvárať oĉi. Dieťaťu treba povedať pravdu, je však dôleţité, aby
vysvetlenie bolo formulované primerane veku. J. Boroš píše, ţe 4 aţ 5
113
Sexuality IV.
roĉné dieťa si uţ všíma pohlavné rozdiely a pýta sa, ako prichádzajú deti
na svet. Sedemroĉné deti uţ javia záujem o pôrod, 8 aţ 10-roĉné deti
chcú vedieť, ĉo je s dieťaťom pred pôrodom a ako sa dostane do tela
mamiĉky. 11 aţ 13-roĉné dieťa najĉastejšie zaujímajú otázky súvisiace
s pohlavným dospievaním. Otázky týkajúce sa pohlavného styku
prevládajú v 15. roku. Dievĉatá sa viac zaujímajú o priebeh tehotnosti
a pôrodu, chlapcov viac zaujíma, ako nastane oplodnenie. V 16. aţ 17.
roku sa otázky krútia okolo pohlavnej stránky lásky, pohlavných chorôb,
pohlavných úchyliek, antikoncepcie a pod. Otázky týkajúce sa manţelstva
a rodiĉovstva sa vyskytujú najmä okolo 17. aţ 19 roku. Na samom
zaĉiatku cieľavedomej sexuálnej výchovy má stáť výchova úcty voĉi
druhému pohlaviu a voĉi pohlavnosti vôbec. Aţ potom má nasledovať
poúĉanie o úlohe a ĉinnosti pohlavných orgánov, o oplodnení, ťarchavosti
a pôrode a o pohlavnej hygiene a na samom konci o pohlavných
chorobách a pohlavných úchylkách. Veľmi dôleţitú úlohy v pohlavnej
výchove má literatúra, umenie, televízia, film. Rodiĉia by nemali
zanedbávať vyuţívanie týchto prostriedkov pohlavnej výchovy. To však
súĉasne znamená aj spolupôsobiť pri výbere a podať náleţité vysvetlenie,
ak je nevyhnutné (neĉakať, aţ sa dieťa bude pýtať samo) (Rozinajová,
1990, s. 53 – 56 ).
Sexualita a jej občiansky rozmer
V dvadsiatom storoĉí nadobúda sexualita ĉoraz viac obĉiansky
rozmer. Vymaņuje sa postupne z období tabuizácie a hriechu a stáva sa
stále plnohodnotnejšou stránkou ľudského ţivota. V súĉasnosti sme
svedkami ustanovovania sa tzv. intímneho obĉianstva, ĉi sexuálneho
obĉianstva, ktoré sú vyjadrením uplatnenia sexuálnych práv ĉloveka vo
všetkých oblastiach ţivota, práv byť sexuálnou bytosťou vo všetkých
kontextoch – biologických, intímnych, partnerských, sociálnych,
kultúrnych atď.
114
Sexuality IV.
Sexuálne a reprodukĉné práva pred nedávnom zadefinovala
Medzinárodná federácia pre plánované rodiĉovstvo (IPPF) v ―Charte
sexuálnych a reprodukĉných práv‖. Táto charta sa opiera o medzinárodné
dokumenty o ľudských právach (Všeobecná deklarácia ľudských práv,
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,
Medzinárodný pakt o obĉianskych a politických právach, dohovor
o odstránení všetkých foriem diskriminácie ţien a Dohovor o právach
dieťaťa), ktoré ratifikovali mnohé krajiny (vrátane Slovenskej republiky).
Jednotlivé práva sú v Charte definované nasledujúco:
» Právo na ţivot.
» Právo na slobodu a osobnú bezpeĉnosť.
» Právo na rovnosť a ochranu proti všetkým formám diskriminácie.
» Právo na súkromie.
» Právo na slobodu myslenia.
» Právo na informácie a vzdelanie.
» Právo rozhodnúť sa, ĉi uzavrieť manţelstvo, zaloţiť si a plánovať rodinu.
» Právo rozhodnúť sa, ĉi mať deti a kedy ich mať.
» Právo na zdravotnú starostlivosť a ochranu zdravia.
» Právo vyuţívať poznatky vedeckého pokroku.
» Právo na slobodu zhromaţďovať sa a zúĉastņovať sa na politickom
ţivote.
» Právo na ochranu proti muĉeniu a zlému zaobchádzaniu. (Lenz, Ivanová,
1995, s. 23)
Rozdiely v sexuálnom preţívaní muţov a ţien
Ak chceme dosiahnuť harmonické spoluţitie, je veľmi dôleţité
uvedomiť si rozdiely v erotickom správaní a preţívaní muţov a ţien. Ţena
pohlavne dozrieva skôr ako muţ. To však neznamená, ţe skôr pociťuje aj
pohlavnú túţbu. Naopak, potreba sexuálneho styku a túţba po ņom sa
u ţeny nielenţe spravidla prebúdza neskôr, ale vyţaduje si aj
spolupôsobenie muţa jeho jemnosť, neţnosť, trpezlivosť, ktoré by mali byť
115
Sexuality IV.
súĉasťou dlhej ľúbostnej predohry. Ak povzbudzuje muţovu aktivitu, je to
predovšetkým z túţby po blízkosti a nehe, ĉo však muţi vzhľadom na
odlišné sexuálne preţívanie vedia len ťaţko pochopiť. U muţov vzniká
erotické vzrušenie ľahšie a rýchlejšie a po skonĉení pohlavného aktu aj
rýchlejšie odoznieva, zatiaľ ĉo ţena zvyĉajne aj po akte túţi po prejavoch
lásky a neţnosti. Tieto odlišnosti v erotickom preţívaní bývajú ĉastým
zdrojom nedorozumení, konfliktov a sklamaní. Ţeny vo všeobecnosti oveľa
menej reagujú na optické podnety. Pohľad na nahého muţa ich zďaleka
nevzrušuje tak, ako vzrušuje muţa pohľad na nahú ţenu. Aj vyvrcholenie
sexuálneho spojenia ţena preţíva zriedkavejšie ako muţ. Rozdielna je aj
frekvencia potreby pohlavného styku. Pokiaľ ide o mladé dvojice, vo
všeobecnosti majú väĉšie poţiadavky muţi, ktorým by vyhovoval
napríklad denný styk, zatiaľ ĉo partnerkám povedzme raz do týţdņa.
Pritom obidve poţiadavky sú v norme. Tieto rozdiely sa však môţu stať
zdrojom znaĉného napätia. Iba vzájomné pochopenie, trpezlivosť
a tolerancia umoţnia partnerom preniesť sa cez tieto úskalia.
V manţelstvách stredného a staršieho veku sa tieto rozdiely zvyĉajne
vyrovnávajú, pretoţe sexuálna túţba u ţien vekom pomaly stúpa, zatiaľ ĉo
u muţov sa mierne zniţuje. Ţeny sú vnímavejšie aj k prostrediu, ktoré
môţe na ich sexuálnu túţbu pôsobiť buď rušivo alebo podnetne.
Nepríjemné prostredie, strach z vyrušenia, náhlivosť a nedostatok ĉasu,
hluk ĉi cudzí hovor ich zvyĉajne úplne odrádzajú. Muţi sú zasa na rozdiel
od ţien citlivejší a zraniteľnejší v oblasti uznávania svojich sexuálnych
schopností. Psychický veľmi ťaţko znášajú zlyhanie pri pohlavnom styku
(ĉi uţ predĉasnú ejakuláciu alebo poruchu erektivity. Ţeny si však u muţa
väĉšmi cenia jeho lásku a porozumenie neţ sexuálnu výkonnosť. Poruchy
potencie bývajú veľa ráz iba doĉasné. Prispievajú k nim netaktné
partnerkine poznámky, ale aj najrozliĉnejšie ťaţkosti, stresy, fyzická
a psychická vyĉerpanosť, obavy a podobne. Niekedy sa upravia
spontánne, samy od seba, napríkladzmenou ţivotosprávy, inokedy je
vhodnejšie navštíviť odborného poradcu v centre poradensko-
116
Sexuality IV.
psychologických sluţieb alebo v sexuologickej poradni (Prevendárová,
Kubíĉková, 1995, s. 36 – 37).
117
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BRITTEN BRUCE a CAROL: Láska a manţelstvo. Bratislava : Slovenské
evanjelizaĉné stredisko pre masmédiá, 1996. ISBN 80-967202-8-7.
LENZ, L., IVANOVÁ, E.: Metodický material III k predmetu etická výchova.
Bratislava, Metodické centrum, 1995.
PREVENDÁROVÁ, J., KUBÍĈKOVÁ, G.: Základy rodinnej a sexuálnej
výchovy. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. ISBN
80-08-00062-7.
ROZINAJOVÁ, H.: O láske, sexe, manţelstve, rodičovste. Martin : Osveta,
1990. ISBN 80-217-0113-7.
SUPEKOVÁ, M., BIANCHI, G.: Teoretický náčrt prístupov k sexuálnej
výchove. Pedagogická review, 51, 2, 1999.
Kontakt na autorku
Mgr. Jana Topoliová
Spišská Kapitula 12
Teologická fakulta Spišské Podhradie
Slovensko
e-mail: [email protected]
0907 388 558
118
Sexuality IV.
SOCIÁLNA PODMIENENOSŤ DISKURZU O HIV
Lenka Drobková
Úvod
Na základe odbornej literatúry vieme posúdiť, ţe voĉi HIV
pozitívnym existuje veľa predsudkov, ţe sa konštituujú ako out-group, sú
im upierané základné ľudské práva. Isté sociálne skupiny ako
homosexuáli, narkomani ĉi pracovníĉky v sex biznise sú oznaĉovaní ako
nebezpeĉní jedinci, ĉi jediní prenášaĉi nákazy. V predstave spoloĉnosti o
spôsobe riešenia problému šírenia HIV/AIDS sú tieto skupiny ĉasto
vylúĉené zo spoloĉnosti, marginalizované. Potrebujeme vedieť, ako sa toto
vyluĉovanie zo spoloĉenstva zdôvodņuje.
1 Sociálny človek – človek v interakcii s inými
Problematika HIV/AIDS je spoloĉenským problémom, ktorý zasahuje
do ţivotov jednotlivcov i skupín tak na makroúrovni, ako mikroúrovni.
Ĉlovek nie je subjektom, ktorý by konal a myslel len na základe zákonov
príĉinnosti. Dôleţitú úlohu pri formovaní postojov a názorov na svet
zohráva interaktivita.
Jednotlivec nie je samostatne jednajúcim a konajúcim subjektom,
napriek tomu, ţe spoloĉnosť apeluje na slobodu myslenia, jednania i
myslenia, spolu s rozvíjajúcim sa kultom individualizmu. Spoloĉnosť je
súhrnom jednotlivcov, ktorí sú na sebe vzájomne závislí, v kaţdodennej
interakcii.
Vplyv skupiny je jednoznaĉne badateľný od poĉiatku existencie.
Najdôleţitejšiu ĉasť názorov jednotlivec prijíma uţ v detstve a dospievaní
prostredníctvom spoloĉenských inštitúcií. Tieto názory poĉas ţivota ďalej
formujú jeho postoj k tomu, ktorým situáciám, ĉi osobám prikladá
dôleţitosť a ktorým nie, ako sa postaví k niektorým závaţným ĉi menej
závaţným problémom a ĉo povaţuje za problém a ĉo nie. Jednotlivec je
119
Sexuality IV.
tak pod neustálym vplyvom spoloĉenských inštitúcií a súbeţne v interakcii
s nimi. Procesom socializácie a uĉenia prijíma jazyk, hodnoty, normy,
postoje i názory.
Podľa Meada, naše „JA― nie je atribútom, s ktorým by sme sa
narodili, ale získavame ho postupom ĉasu prostredníctvom interakcie s
inými. (Bauman, May, 2004, s. 32)
Pri mikrosiocálnom náhľade na tento proces ovplyvņovania sa
navzájom má veľký význam porozumenie v kaţdodennom ţivote. Ĉlovek
nie je individualita, ktorá je urĉená biologickým zrodom, sám sebou sa
stáva prostredníctvom druhých. Ţijeme vo vzťahoch s inými, ĉo znamená,
ţe sme sociálne bytosti schopné myslieť, tvoriť a meniť.
Spoloĉnosť pozostáva teda z jednotlivcov, vzájomne sa
ovplyvņujúcich v istom priestore komunikácie cez proces interakcie. V
procese interakcie má pre jednotlivcov vo vzájomnom pôsobení svoje
opodstatnené miesto význam vecí. Ľudské bytosti medzi sebou podniknú
úvahu, nasmerujú vlastnú aktivitu k ĉinom druhých, na základe významu,
ktorý pripisujú (alebo nepripisujú) pozorovanej veci. (Blummer, 1998, s.
2-21). Interakcia je tak priestor, do ktorého vstupuje ĉlovek a jeho
sociálny svet (svet iných jednotlivcov), ktorí sú v neustálom vzájomnom
pôsobení.
Jednotlivec vie, kým je, akonáhle svoju identitu zakotví v realite,
spôsobenej vplyvom skúseností. (Berger, Luckman, 1999, s. 101).
Utváranie formálnych i neformálnych skupín sa uskutoĉņuje
najĉastejšie na základe oĉakávaní, ktoré skupina vkladá do svojich ĉlenov,
ĉím sú vyluĉovaní tí, u ktorých sa predpokladá, ţe sú podmienky pre nich
nesplniteľné. Vyĉleņovanie jednotlivcov zo skupín priepasťou porozumenia
je ĉasto ovplyvnené stereotypnými domnienkami. Skupina, s ktorou sa
jednotlivec stotoţņuje, poskytuje istotu zaradenia a spolupatriĉnosti,
avšak ĉiastoĉne i obmedzuje slobodu, nakoľko zuţuje názorovú škálu, ĉím
bráni skúmať málo zmapované, nepredstavované skúsenosti, ktoré sú za
hranicami skupiny (Bauman, May, 2004).
120
Sexuality IV.
K vysvetleniu toho, aký je vzťah jednotlivca a spoloĉnosti, prispel
významne aj Durheim svojim pojmom kolektívne vedomie.
Charakterizoval ho ako to, ĉo je dané jednotlivcovi ako nieĉo, ĉo prjíma
(normy, jazyk, hodnoty). Kolektívne vedomie existuje pochopiteľne v
individuálnom vedomí, analyticky je však odlišné. Vyvíja sa podľa
vlastných zákonov, nie je teda len výrazom individuálnych vedomí.
Kolektívne vedomie sa odráţa v kolektívnych reprezentáciach, ktoré sú v
spoloĉnosti udrţiavané skrze kolektívne rituály spoloĉnosti. Pomocou
kolektívnych rituálov je tak pre spoloĉnosť jednoduchšie udrţiavať svoju
súdrţnosť a identitu. (Keller, 2004)
Dôleţité je uvedomiť si, ţe ĉokoľvek sa dostane do spoloĉenského
diskurzu, je v spoloĉnosti ukotvené aj prostredníctvom spomínaných
kolektívnych rituálov, ktoré sa v spoloĉnosti udrţiavajú a starostlivo
pestujú cez rôzne spoloĉenské inštitúcie.Rovnako dôleţité je podotknúť, ţe
spoloĉenský priestor je zaplavený mnoţstvom rôznych (ĉasto i
protireĉiacich) informácií.
Tok informácií v postmodernej spoloĉnosti naberá obrovskú rýchlosť.
Informaĉné technológie neustále napredujú. Všetky pozitíva, ktoré
informaĉná doba priniesla, skrývajú v sebe ale tieţ isté riziká. Viac
poznania a vedomostí môţe viesť k deformovanej kontrole (zo strany tak
autorít ako i prebraných foriem správania u „beţného obyvateľstva―).
Ulrich Beck vo svojej „Rizikovej spoloĉnosti― (Beck, 2004) opisuje,
ako pluralita názorov, ktorá je sprievodným javom postmodrenej
spoloĉnosti negatívne zasahuje do ţivotov jednoltivcov. Hlavným
nedostatkom je, ţe prílivom mnoţstva informácií sa stráca istota, ţe sme
sa rozhodli pre správny názor.
Znamená to, ţe sme tak podrobení zvaţovaniu a kritike informácií,
ktoré prijímame (ĉi uţ vedome alebo nevedome) zo strany masovej
spoloĉnosti. Je potrebné, aby sa ĉlovek ubránil tlaku, ktorý postmoderná
spoloĉnosť pred neho predkladá vo forme plurality názorov, dynamiĉnosti
a individualizácie. Domnievam sa, ţe východiskom z tohto kruhu toku
informácií je diskusia, priĉom podstatnú úlohu zohráva jazyk. Akákoľvek
121
Sexuality IV.
diskusia (vo verejnom ĉi súkromnom priestore) je sprostredkovaná pre
spoloĉnosť cez jazyk a cez jazyk dokáţe byť pochopená.
Pretoţe prirodzený svet - „svet pre nás všetkých― - je totoţný so
svetom, o ktorom moţno všeobecne hovoriť, kaţdá nová apercepcia vedie
apercepĉným prenášaním k bytostne novému typizovaniu sveta vôkol nás
a v styku s druhými k pomenovaniu, ktoré ĉoskoro zaĉne byť zahrnuté do
všeobecnej debaty. Svet je preto empiricky všeobecne (intersubjektívne)
a zároveņ jazykovo vyloţiteľným svetom. (Husserl, 1996, s. 233).
Úlohu jazyka dopĺņam i konštatovaním Baumana (Bauman, 2004, s.
33), ktorý tvrdí, ţe jazyk je médium, cez ktoré nielen rozprávame, ale aj
poĉujeme a na základe reakcií iných hodnotíme svoje ĉiny, názory.
Jednotlivec v spoloĉnosti tak zaujíma pozíciu subjektu, ktorý je
súhrnom vplyvu viacerých faktorov a diskurzov.
Slovami Foucaulta „...ĉlovek nie je autorom, neprodukuje
autonómne výpovede, len sa vymedzuje voĉi uţ existujúcim diskurzom.―
(Plichtová, Lášticová, Petrjánošová, 2009. s, 11). Neznamená to však
automaticky pasivitu zo strany subjektu. Fairclough (2002) ďalej rozvíja
myšlienku Foucalulta a dodáva, ţe sociálny subjekt má moţnosť
vzdorovať, oponovať dominantnému diskurzu (Plichtová, Lášticová,
Petrjánošová, 2009).
Je podľa môjho názoru otázne, do akej miery dokáţe byť jednotlivec
(a za akých podmienok) kritický k jednotlivým diskurzom, ktoré prijíma a
ďalej rozvíja.
1.1 Prístupy k analýze
K skúmaniu v kvalitatívnom výskume existuje pluralita názorov a
postojov. Pre ilustráciu a málo priestoru predkladám len niekoľko
sociologických a sociálno-.psychologických prístupov, ktoré súvisia s
úĉelom a cieľom predloţeného ĉlánku.
Dramaturgický prístup E. Goffmana (Goffman, 1999) prináša náhľad
na problematiku hrania rolí, ktoré je spojené so situovaním ĉloveka do
122
Sexuality IV.
istej pozície. Individuum je prezentované ako "úĉinkujúci", teda ako
niekto, kto dokáţe inscenovať rolu. Napriek nesmiernemu mnoţstvu rolí,
ktoré jednotlivec musí behom ţivot zastávať, je však nevyhnutné prekroĉiť
vlastnú rolu, odosobniť sa od konformity prostredníctvom „tímu―, v ktorom
je nutné spolupracovať formou otvorenej diskusie, bez strategickej voľby
manipulácie.
Podobným spôsobom do problematiky kaţdodenného ţivota nahliada
aj odvetvie sociológie, známe ako etnometológia, ktorej zakladateľom je
Harold Garfinkel (Bauman, May, 2004). Všíma si zvraty v konverzácii (ako
zaĉíname a konĉíme vety, aké vlastnosti pripisujeme jednotlivcom a na
základe ĉoho), vďaka ktorým jednotlivci cítia v jednaní s inými istotu,
nadobudnutú cez obraz „prirodzeného postoja―, ktorý vyluĉuje
spochybņovanie.
Na výzvy hlbšieho ponorenia sa do analýzy diskurzu (v spojení s
interaciou, úlohou jazyka a vplyvom spoloĉnosti na formovanie postojov
jednotlivcov) reaguje diskurzívna analýza.
Jedným z najdôleţitejších príspevkov sociálnych psychológov pre úĉel tejto
štúdie je prístup Pottera a Wetherellovej, zaloţenom na odhaľovaní
spôsobov, akými sociálne subjekty dotvárajú jednotlivé konštrukcie (resp.
verzie sveta) a sledovanie procesu konštituovania diskriminujúceho
diskurzu, ktorý sa na prvý pohľad javí ako „samozrejmá skutoĉnosť―
(Plichtová, Petrjánošová, Lášticová, 2009, s. 17).
Pri sledovaní deliberácie a spoloĉenského diskurzu je prínosom i
analýza typologickej konštrukcie vlastnej i cudzej skupiny, ktorú priniesli
Reisigl a Wodaková. Sledujú, aké rétorické figúry sa pouţívajú na
konštituovanie kolektívneho subjektu (rasy, národa, etnika). Dôsledky
týchto konštrukcií sú rôzne – potláĉajú diferencie medzi jednotlivcami,
anonymizujú, vytvárajú predpoklad spoloĉných vlastností a z jednotlivcov i
skupín uniformné a homogénne jednotky (Plichtová, Petrjánošová,
Lášticová, 2009, s. 21).
Cez pouţitie jazyka v praxi a analýzu pouţitia jazykových
prostriedkov v diskusii o rôznych dilemách a spoloĉenskej nerovnosti
123
Sexuality IV.
(pozri bliţšie: Wodak, 2000, Wodak, Fairclough, Graham, Lemke, 2004),
ako aj prepojenosť jazyka s mocou (Wodak, Martin, 2003) je moţné
popísať ľudsko-právnu ako i sociálnu povahu spoloĉenského diskurzu.
2 Diskurz o HIV/AIDS
Ochorenie AIDS je spojené so spoloĉenským priestorom, v ktorom
sa udrţiava (cielene i necielene) niekoľko, v istých momentoch i
protireĉivých diskurzov o problematike šírenia HIV, ochrany,
zodpovednosti jednotlivcov, ĉi pozície HIV pozitívnych. Vlády sú primárne
zodpovedné za elimináciu šírenia HIV medzi obyvateľstvom. Avšak nielen
vlády majú povinnosť ĉi právomoci zasiahnuť do spoloĉenského diskurzu.
Postmoderná spoloĉnosť je zaplavená mnoţstvom informácií, ktoré
jednotlivci ĉerpajú viacmenej „automaticky― v závislosti od pozície v
spoloĉenskom priestore, svojej angaţovanosti získavať pravdivé
informácie ĉi prístupu k informáciám. Rôzne inštitúcie, zaoberajúce sa
problematikou HIV/AIDS sú ochotné prispieť do diskurzu svojimi
skúsenosťami z empirického výskumu, ĉi interaktívnej praxe. Avšak, v
spoloĉnosti existuje stále podstatné percento obyvateľov, ktorí disponujú
nesprávnymi, nepravdivými informáciami, vedúcimi k diskriminácii, ĉi
exklúzii HIV pozitívnych ľudí, ĉo sa prejaví neskôr aj v predloţenej analýze
vlastných dát.
V nasledujúcich podkapitolách poukáţem najskôr na rozmanitosť v
diskurze vedenom vládami jednotlivých štátov sveta a vládou SR, ako aj
dôleţitosť prepojenia HIV s ľudskými právami.
2.1 Prevencia HIV a prístup k HIV pozitívnym v priestore
niektorých štátov sveta
Diskurz o HIV/AIDS prechádzal v jednotlivých krajinách sveta
rôznymi prístupmi k prevencii šírenia HIV a postojmi k HIV pozitívnym.
Dlhodobými diskusiami sa pretínala problematika efektivity dôrazu na
124
Sexuality IV.
zodpovednosť a vernosť s pouţívaním ochrany (prezervatívov). Ukázalo
sa, ţe dôraz na pouţívanie kondómov prinášal pozitívne výsledky, ale
nestaĉil. Naopak, rôzne náboţenské inštitúcie a spoloĉenstvá, ktoré kládli
dôraz na zdrţanlivosť a vernosť, priniesli taktieţ pozitívne výsledky v
niektorých krajinách a rizikových skupinách, avšak pozastavili sa na
kritickom bode neakceptovania ochrany, ĉo zabrzdilo do znaĉnej miery
prevenciu HIV/AIDS. Po úspešných i neúspešných krokoch z rôznych
oblastí sa vlády postupne zhodujú na spojení týchto troch smerov
prevencie, ktoré sú na sebe vzájomne závislé, avšak na ich realizácii sa
môţu podieľať viaceré inštitúcie.
O strategickom programe „ABC―, ktorý je zameraný na zdrţanlivosť
(odopieranie si), vernosť a pouţívanie kondómov, sa diskutuje najmä v
krajinách Afriky (Aguwa, 2010; Gusman, 2009). Vlády sa usilujú o
spojenie preventívnych opatrení s rôznymi spoloĉenskými organizáciami,
ktoré sú schopné pomôcť v problematike šírenia ochorenia medzi
populáciou.
Ďalším dôleţitým postrehom z politicko-spoloĉenského diskurzu
jednotlivých krajín je dôraz na zodpovednosť. Zodpovednosť sa v kontexte
diskusií neopiera len o ochranu,ale i spoloĉenskú a sociálnu stránku, ĉo
naznaĉujú uţ spomínané strategické programy. Juhoafrický svet sa svojim
heslom „Som zodpovedný―snaţí apelovať na osobnú zodpovednosť
kaţdého jednotlivca. Odkaz „Som zodpovedný― je adresovaný verejnosti,
ako morálna norma, ktorá môţe napomôcť k eliminácii šírenia HIV/AIDS.
V oblasti prevencie sa postupom ĉasu spravil i krok k rizikovým
skupinám. Jednotlivé vlády a organizácie pochopili, ţe v jednotlivých
štátoch je problém HIV/AIDS a jeho šírenia trošku odlišný a preventívne
programy je potrebné prispôsobovať tejto skutoĉnosti.
Kenya (Siringi, 2010) diskutuje o výzvach boja proti šíreniu HIV
medzi mládeţou vo vekovom rozmedzí 15-24 rokov. Riaditeľ Národného
programu AIDS/STD Mikulášovia Muraguri vyhlásil: "vysoká HIV prevaha
nadobúda rýchlosť obzvlášť medzi dievĉatami, ktoré zaĉínajú so
sexuálnym ţivotom v príliš skorom veku". Existuje mnoho prispievajúcich
125
Sexuality IV.
faktorov, ktoré môţu viesť mládeţ k prevádzkovaniu nebezpeĉného
pohlavného správania v období, kedy dospievajú. Niektorí mladí ľudia
experimentujú s drogami, ĉi alkoholom. Muraguri dodal: "..ak chudoba,
nezamestnanosť a mnohé iné aspekty kultúry povzbudia poddajnosť medzi
dievĉatami, znamená to závaţný problém".
O korelácii uţívania alkoholu (v súvislosti s rozširujúcim sa
turizmom) s nárastom poĉtu HIV pozitívnych ľudí sa zmienila i štúdia z
Karibiku (Padilla, Guilamo-Ramos, Bouris, Reyes, 2010).
V niektorých krajinách je potrebné rozvíjať informovanosť o ochorení
AIDS a spôsobe prenosu, šírenia a postoja k HIV-pozitívnym. Výskumná
štúdia z Iránu (Feizzadeh, Nedjat, Asghari, Keshtkar, 2010) poukázala na
chudobné vedomosti a informácie o HIV pozitívnych, injekĉných uţívateľov
drog a sexuálnom prenose HIV/AIDS. Pripravili plán, ktorý sa opieral o 11
hlavných stratégií, vrátane vzdelania a informácií, injekĉných uţívateľov
drog, redukcia ochorenia, prenos z matky na dieťa a lieĉenie.
Nielen v prípade mládeţe, ale i ďalších rizikových skupín ako sú
homosexuáli, injekĉní uţívatelia drog, väzni, sexuálne pracovníĉky, deti
HIV pozitívnych rodiĉov a pod., je dôleţité uvedomiť si dôleţitosť
špecifického prístupu. O nutnosti pouţitia špeciálnych preventívnych
programov pre špecifické rizikové skupiny hovorí niekoľko odborných
ĉlánkov z rôznych krajín.
O problematike zodpovedného sexuálneho správania u
homosexuálov diskutuje výskumná štúdia Thomasa Haiga (Haig, 2006),
ktorá poukazuje na spoloĉenský diskurz ľahostajnosti pouţívania ochrany
zo strany homosexuálov a ich zodpovednom prístupe. Viaceré štúdie,
ktoré zhrnul Haig vo svojom príspevku poukzaujú na skutoĉnosť, ţe nie
vţdy je tento diskurz zhodný s realitou. Je v praxi zauţívaných niekoľko
programov, napríklad v baroch Montrealu, kde sa týţdenne rozdá medzi
homosexuálmi 2000 kondómov. Apeluje viac na zlepšenie medziľudského
porozumenia a medziľudských vzťahov.
Pre poukázanie odlišnosti prístupu k riešeniu obmedzenia šírenia
vírusu HIV medzi homosexuálmi spomeniem štúdiu z Ugandy (Alsop,
126
Sexuality IV.
2010), ktorá hovorí o predloţenom zákone trestu smrti pre homosexuálov
a lesby. Homosexuáli v Ugande, krajine, pre ktorú je homosexualita v
predstavách vlády nelegálna, ţijú v strachu a úkryte. Zdravotínci sú
znepokojení predloţeným zákonom a domnievajú sa, ţe spomenutý zákon
by len bránil v prevencii HIV/AIDS. Dôkaz o tom, ţe ochorenie HIV/AIDS
nie je vyslovene problémom homosexuálov dokazuje aj štatistika zo
susednej Kenye, kde je evidovaných medzi HIV pozitívnymi len 15%
muţov, ktorí boli v sexuálnom styku s muţmi (Alsop, 2010). Je teda
nadmieru diskutabilné, preĉo je nutné pristúpiť k opatreniam
kriminalizácie homosexuality a s akými spoloĉenskými diskurzmi je tento
zákon spojený.
Špecifickou rizikovou skupinou homosexuálov sa zaoberá v USA
napríklad program MPOWERMENT (Nierengarten, 2010), ktorý je
zameraný na muţov, ktorí sa identifikujú ako homosexuálne orientovaní a
prichádzajú do krajiny ako prisťahovalci, ktorí sú izolovaní, v neistote a
strachu, vystavení xenofóbii.
Štúdia Nierengartenovej (Nierengarten, 2010), sa zaoberala
latinoamerickými komunitami, kde poukázala na štatistiku ohrozenia
týchto komunít vírusom HIV. Latinoameriĉania reprezentujú 13%
obyvateľstva a 18% je HIV pozitívnych. 17% nových HIV pozitívnych
pribúda kaţdým rokom. Rýchlosť, akou sa nakazí nový HIV pozitívny
ĉlovek je u Latinoameriĉanov-muţov je viac neţ dvojnásobná ako u
belochov, a u Latinoameriĉaniek skoro štyrikrát vyššia ako u bielych ţien.
Podľa Julio Dicent Taillapierre (Stredísk pre potláĉanie chorôb a prevenciu
[CDC], Atlanta, GA, USA), výzva cieľa HIV preventívnych programov pre
Latinoameriĉanov je rôzne zameraný. Napríklad, dáta ukazujú , ţe hlavná
príĉina nákazy vírusom HIV medzi muţmi narodenými v Mexiku, je
pohlavná cesta, zatiaľ ĉo u ľudí narodených v Portoriku je väĉšia
pravdepodobnosť nákazy prostredníctvom injekĉného uţívania drog. Je
nutné preto prispôsobenie strategických programov jednotlivým
oblastiam.
127
Sexuality IV.
Podobne štúdie realizované v Európe dokladujú špecifický prístup k
jednotlivým oblastiam tak skúmania HIV ako realizácie preventívnych
programov. Na základe uvedených štúdií je moţno vidieť dôleţitosť
medzinárodnej spolupráce a výskumu na medzinárodnej úrovni, ako aj
špecifický prístup k rôznym rizikovým oblastiam, v súvislosti so šírením
HIV.
Zmapovaním rizikového správania medzi mladými ľuďmi v
Chorvátsku sa zaoberala napríklad štúdia, ktorú prezentovali Štulhofer,
Graham, Boţiĉević, Kufrin a Ajduković (Štulhofer, Graham, Boţiĉević,
Kufrin a Ajduković, 2007).
Hlbší náhľad do problematiky preventívnych programov
predpôrodného screeningu, realizovaných v Európe, priniesli Deblonde,
Claeys a Temmerman (Deblonde, Claeys, Temmerman, 2007).
Diskusia prebieha aj v súvislosti so spoluprácou krajín EÚ v boji proti
šíreniu HIV. Výskumná štúdia, ktorú prezentovali Rowe a Rechel (Rowe,
Rechel, 2006), je kvalitatívnym prínosom v poukázaní na spoluprácu
severovýchodnej Európy v boji proti tuberkulóze a HIV.
Domnievam sa však, ţe diskusia vedená vládami ĉi výskumníkmi
však nestaĉí. Cieľom boja za zníţenie poĉtu HIV pozitívnych by mala byť
neustála diskusia a vzdelávanie širokého obyvateľstva prostredníctvom
sociálnej interakcie (Weiss, Dwonch-Schoen, Howard-Barr, Panella,
2010).
2.2 Prevencia HIV na území Slovenskej republiky
Slovenská republika má dlhú tradíciu v prevencii HIV/AIDS. Uţ v
roku 1988 bol prijatý prvý Program prevencie HIV/AIDS
v Ĉeskoslovenskej socialistickej republike a v roku 1994 bol prijatý prvý
Komplexný program prevencie nákazy vírusom HIV/AIDS v SR. Dņa 15.
10. 1994 Ministerstvo zdravotníctva SR zriadilo Národné referenĉné
centrum pre prevenciu HIV/AIDS. V júli 1996 bola zriadená národná
komisia ako koncepĉný a riadiaci orgán komplexnej prevencie HIV/AIDS
128
Sexuality IV.
v SR. Dņa 1. 12. 2003 bol vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SR
publikovaný Národný program prevencie HIV/AIDS v SR na roky 2004 –
2007. Dņa 1. decembra 2009 mládeţ Ĉerveného kríţa v 12 mestách v SR
organizovala centrálnu kampaņ „Svieĉkový pochod―. Kampaņ bola
sprevádzaná edukaĉnými prednáškami a výstavami výtvarných prác.
RÚVZ so sídlom v Košiciach plní úlohy ako asociovaný partner v
rámci projektu Európskej únie SUNFLOWER & No 2007305 – „Young and
HIV: European Network to Arrange an Innovative Prevention Campaign
and to Exchange Good Practices-Experiences in Europe― - „Mladí a HIV:
Európska sieť na vytvorenie a inovovanie preventívnej kampane výmenou
dobrých postupov a skúseností v Európe―. Známe sú i ďalšie aktivity na
území SR ako napríklad: ĉinnosť liniek pomoci AIDS , príprava tlaĉových
materiálov pre prevenciu HIV/AIDS, aktivity k Svetovému dņu boja proti
AIDS, prevencia HIV/AIDS u obyvateľov rómskej národnosti, zdravotná
výchova urĉená pre muţov majúcich sex s muţmi, injekĉných uţívateľov
drog, prevencia HIV/AIDS pre príslušníkov ozbrojených síl, priestoroch
väzníc ĉi lekárskych zariadení. Podstatnú edukaĉnú úlohu priniesli
programy zamerané na mládeţ, „Hrou proti AIDS―, rovesnícke programy
a iné edukaĉné aktivity, do ktorých sa zapojili RÚVZ so sídlom v Ţiari nad
Hronom, Dolnom Kubíne, Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Prievidzi, Banskej
Bystrici, Bratislave, Senici, Prešove, Komárne, Trebišove, Nových
Zámkoch, Trnave, Svidníku, Nitre, Dunajskej Strede, Galante, Trenĉíne,
Poprade, Roţņave, Bardejove, Ţiline a Povaţskej Bystrici.9
2.3 HIV a ľudské práva
Na základe výberu predchádzajúcich ĉlánkov by som chcela
poukázať na potrebu ľudského prístupu k prevencii šírenia HIV/AIDS a k
samotnému ochoreniu.
9 Pozri bliţšie internetový odkaz na: Správa o plnení Národného programu Prevencia v SR
za rok 2009
129
Sexuality IV.
Globálne prístupy k riešeniu problému HIV/AIDS v súĉasnosti
smerujú k ochrane ľudských práv ako základnej jednotke boja proti
epidémii. V roku 2010 je pripravovaný Svetový deņ AIDS s témou
„Universal Access and Human Rights― (univerzálny prístup a ľudské
práva), o ktorom dôkladne informuje WHO spolu s UNAIDS.10 Prioritou
programu je úsilie o univerzálny prístup k HIV a AIDS lieĉeniu, prevencii a
ošetrovaniu, ale i vnímanie práv HIV pozitívnych pacientov ako základných
ľudských práv.
Terminologická fráza "reprodukĉné zdravie" bola nahradená frázou
"pohlavné a reprodukĉné zdravie," a poţiadavky "pohlavného zdravia" a
"pohlavného práva" sa stále viac objavujú na pôde verejného zdravia a
ľudských práv (Higgins, Hirsch, 2007).
Na potrebu dôrazu na prevenciu HIV/AIDS prostredníctvom šírenia
ľudsko-právneho prístupu upozorņuje i Michaela Clayton (Magenya, 2009),
ktorá je riaditeľkou a spoluzakladateľkou AIDS and Rights Alliance of
Southern Africa (ARASA). ARASA je organizácia, ktorá bola medzinárodne
ocenená v roku 2009 za pôsobenie v oblasti HIV a ľudských práv.
Správa o plnení národného programu Prevencia v SR informuje, ţe
ľudia s HIV a s AIDS majú podľa platných právnych predpisov v SR
rovnaké ľudské práva a slobody ako ostatné osoby, s tým, ţe sú
informované ako postupovať, aby sa ich zdravotný stav nezhoršil a z ich
strany zamedzilo vedomému šíreniu HIV. Problém je ukotvený v
nerovnom postavení ĉloveka s HIV/AIDS a lekára, rozhodujúceho o
ošetrení. V prípade odmietnutia ošetrenia lekárom sa pacienti súdne môţu
domáhať svojich práv, ale vzhľadom na predsudky v našej spoloĉnosti sú
ich právne nároky z obavy zverejnenia ich diagnózy nevymáhateľné.11
Ochorenie AIDS je spoloĉenským problémom, ku ktorému je
potrebné pristupovať s rešpektovaním ľudských práv jednotlivcov a
10 Bliţšie pozri internetový odkaz na: WHO a UNAIDS 11 Pozri internetový odkaz na: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
(Správa o plnení Národného programu prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike za rok
2009)
130
Sexuality IV.
vzájomnou participáciou obĉanov na riešení tohto problému, vzdelávaní a
vlastnej zodpovednosti k sexuálnemu i morálnemu správaniu.
3 Deliberácia o HIV v malých skupinách vysokoškolských
študentov
Problém diskriminácie, ako aj sociálnej podmienenosti diskurzu je
zakotvený v sociálnej psychológii ako triviálny fakt.
Triviálnym poznatkom však nie je, ţe stereotypy, ktoré sú
udrţiavané v spoloĉnosti a spojené s problematikou HIV/AIDS, nepovaţujú
jednotlivci za nieĉo negatívne, so snahou skrývať ich a ospravedlņovať
(Plichtová, Hapalová, 2008). Touto ľudsko-právnou a sociálnou stránkou
problematiky stereotypov, diskriminácie a exklúzie HIV pozitívnych sa
venujú Plichtová a Hapalová (Plichtová, Hapalová, 2008) v štúdii, v ktorej
analyzujú korpus dát predloţený z diskusií v 18 skupinách. Štúdia je
porovnaním dát z rokov 1996 (6 skupín), 1998 (4 skupiny), 2002 (4
skupiny) a 2007 (4 skupiny). Analýza bola (okrem iného) zameraná na
pozíciu úĉastníkov v diskusii o HIV pozitívnych a kvalitu a formu riešení,
ktoré úĉastníci navrhovali.
Podľa výsledkov analýzy sa najĉastejšie úĉastníci identifikovali s
pozíciou vlády. Z tejto pozície sa vyjadrovali o verejnosti formou
nadradenosti (na jednej strane deklarácia povinnosti vlády starať sa o
„blaho ľudu―, na druhej strane právo vlády urĉovať, aké informácie sa
dostanú k jednotlivcom). Druhou kategóriou, s ktorou sa úĉastníci
stotoţņovali boli príslušníci väĉšiny („beţní― ľudia), ktorí boli v opozícii s
HIV pozitívnymi ako menšinou. V tomto kontexte sa objavilo stereotypné
vnímanie, ktoré sa nesnaţili úĉastníci diskusie skrývať, ani
ospravedlņovať. Posledným aktérom, ku ktorému úĉastníci referovali, boli
experti – niekto, kto disponuje potrebnými informáciami a kompetenciami
a na kom moţno ponechať bremeno premýšľania. Hoci zriedkavo (v 3 z 18
skupinách), ale predsa niektorí úĉastníci boli schopní prekroĉiť vlastnú
pozíciu a zároveņ hlbšie pochopiť problém a situovali sa do pozície HIV
131
Sexuality IV.
pozitívneho ĉloveka. Napovedá to i o fakte, ţe nie všetci študenti boli
konformní s prevládajúcou tendenciou väĉšinovej politiky a názorovej
homogenity. Riešenia, ktoré úĉastníci navrhovali v rámci riešenia
predloţeného problému, autorky zhrnuli do 3 skupín: riešenia
zohľadņujúce práva a záujmy menšín, riešenia uprednostņujúce práva
väĉšiny a riešenia v záujme vlády. (pozri bliţšie: Plichtová, Hapalová,
2008). Autorky priniesli hlbší pohľad na problematiku kvality deliberácie
budúcej elity, ktorá by mala byť schopná deliberácie a odmietnutia
potláĉania ľudských práv HIV pozitívnych.
4 Analýza zozbieraných empirických dát
Zber dát, ktorý bol realizovaný v novembri 2009 a januári 2010 pod
odborným vedením, nadviazal na predchádzajúce zistenia výskumu kvality
deliberácie budúcej elity a je doplnením poznatkov. Spojený je s cieľom
získania odpovedí na dve výskumné otázky:
1. Z pozície koho účastníci/účastníčky hovoria, keď diskutujú o šírení
HIV? S kým sa definujú a voči komu sa vymedzujú?
2. Aké riešenia navrhujú?
Postavili sme ich do roly poradcov ministra zdravotníctva, ktorí sú
zodpovední za zdravie obyvateľstva a ich úlohou je pokúsiť sa o
obmedzenie šírenia HIV v Slovenskej republike. Zostavili sme 5-6 ĉlenné
focusové skupiny, ktoré mali za úlohu diskutovať a spoloĉne hľadať
riešenia daného problému. Predkladám výsledky diskurzívnej analýzy
štyroch focusových skupín – 2 skupiny študentov psychológie a 2 skupiny
študentov ekonómie.
V prvej fáze sa pozrieme na to, z akej pozície úĉastníci hovoria o
problematike riešení šírenia HIV.
Z diskurzu prvej skupiny študentiek psychológie (5 úĉastníĉiek)
bolo moţné pozorovať silné zastávanie práv väĉšiny („beţné
obyvateľstvo―, „zdraví―), ktoré boli v opozícii s menšinou (rizikové
skupiny, za ktoré oznaĉili participantky homsexuálov, prostitútky a
132
Sexuality IV.
narkomanov). Pomerne ĉasto sa úĉastníĉky postavili do pozície lekára ako
autority, právne zabezpeĉenej, schopnej rozhodovať o ochrane
obyvateľstva. U dvoch úĉastníĉiek diskusie sa objavila pozícia „JA―, ktorá
sa prejavovala silným vnútorným presvedĉením o odlišnosti („...mņa sa to
netýka―, „..nestretávam sa s nimi―) od skupiny „ONI― (menšina, rizikové
skupiny). Skupina sa odvolávala aj na potrebu experta, ktorý by
disponoval kvalifikovanejšími informáciami a skúsenosťami pre riešenie
problému, ktorým sa úĉastníĉky zaoberali.
V druhej skupine študentiek psychológie (5 úĉastníĉiek) sa
participantky najĉastejšie identifikovali s kategóriou väĉšiny, ktorá bola
taktieţ v opozícii s menšinovou populáciou. Pozorovali sme i náznaky
stotoţnenia sa s pozíciou vlády, s ktorou sa spájali vyjadrenia smerom k
spoloĉnosti i k menšinám normatívnymi príkazmi a nariadeniami. V
jednom prípade bola zastávaná pozícia príslušníĉky menšiny.
Diskusia prvej skupiny študentov ekonómie (5 úĉastníkov)
zaĉala v úvode pozíciou lekára a stanovením jeho kompetencií v súvislosti
so zabezpeĉením „poriadku―. Znaky väĉšinovej a menšinovej populácie
boli podobné analýze predošlých diskusných skupín, priĉom pozícia
menšiny bola spätá s nadradenou pozíciou vlády, ktorá rozhodovala o
povinných právnych i zdravotných úkonoch menšiny. Menšina (HIV
pozitívni) bola taktieţ pre úĉastníkov akýmsi nástrojom pre dosiahnutie
zvýšenia prevencie u „beţného― obyvateľstva formou zviditeľnenia
menšiny.
Len v druhej skupine študentov ekonómie (6 úĉastníkov)
prevládalo veľmi výrazne situovanie do pozície menšiny a jej práv.
Participanti boli veľmi citliví voĉi ľudským právam kaţdého ĉloveka (bez
ĉlenenia na „MY― a „ONI―) a nanajvýš kritickí pri minimálnych
normatívnych návrhoch zo strany niektorých zo zúĉastnených. Z pozície
ministra sa objavil, avšak len mierny, náznak autoritatívneho prístupu.
133
Sexuality IV.
Po analýze pozícií, ktoré zastávali úĉastníci diskusie pri riešení problému
obmedzenia šírenia HIV na území Slovenskej republiky, moţno
sumarizovať niekoľko kategórií navrhovaných riešení.
Prvou kategóriou sú riešenia, ktoré zohľadņujú práva a ochranu
väĉšiny. Tie sú späté so stereotypizáciou delenia na „MY― a „ONI― a
uprednostņovaním verejného záujmu pred záujmom menšín. Riešenia
konkrétne priniesli osvetu formou informácií o vyhýbaní sa ohrozeným
osobách (...―aby populácia vedela, kde je najväĉšie riziko.―), zavedenie
povinných skupinových sedení pod dohľadom psychológa pre HIV
pozitívnych, povinného testovania pre rizikové skupiny, integrácia HIV
pozitívneho ĉloveka medzi zdravé obyvateľstvo s cieľom informovanosti
verejnosti (opomenula sa integrácia HIV pozitívneho za úĉelom jeho práv
a záujmov) a podobne. Nazeranie na problém HIV/AIDS ako na problém
menšín prinieslo zo strany úĉastníkov neochotu a neschopnosť vnímať
problém z pozície konfliktu väĉšiny a menšiny. Úĉastníci svojimi
stanoviskami opomenuli porušovanie práv menšín a z pozície „verejného
blaha― zastávali riešenia autoritatívneho zabezpeĉenia poriadku, ĉo pre
úĉastníkov znamenalo zodpovednosť zo strany HIV pozitívneho ĉloveka,
nie však zodpovedné správanie všetkých obyvateľov.
Druhá kategória riešení, ktoré presadzujú záujmy vlády a ministra,
bola zaujímavá najmä v otázke financovania preventívnych opatrení, kde
úĉastníci zvaţovali, nakoľko je nutné riešiť problém HIV s ohľadom na
„..nízke ĉísla HIV pozitívnych v porovnaní s africkými krajinami―. Taktieţ
verejný záujem upadol do pozadia pri diskusii o integrácii HIV pozitívnych
medzi „zdravé― obyvateľstvo, kde prevládol záujem vlády nad záujmom
menšiny a riešenie sa preukázalo ako populistické.
Treťou kategóriou riešení sú návrhy, ktoré smerujú k právam
menšinových a stigmatizovaných skupín. Práva zahŕņajú snahu odstrániť
diskrimináciu, zastávajú hájenie práv menšín a prihliadanie na rovanké
zaobchádzanie pre všetkých obĉanov, ĉi integráciu HIV pozitívnych do
verejného ţivota.
134
Sexuality IV.
Záver
Na základe uvedených výsledkov a zistení moţno konštatovať, ţe
napriek prevencii realizovanej v spoloĉenskom priestore, sú ľudsko-právne
ohlasy v súvislosti s právami HIV pozitívnych ľudí stále nedostatoĉne
napĺņané.
Výsledky analýzy 4 focusových diskusných skupín dokladujú
nasledovné zistenia:
1. V 3 zo 4 skupinách sa preukázala silná identifikácia s väĉšinovou
spoloĉnosťou, ktorá opomenula práva menšinového obyvateľstva. 2.
Úĉastníci sa vo veľkej miere postavili do pozície vlády, ministra, ĉi lekára
ako autority, ktorá má na jednej strane povinnosť zabezpeĉiť „blaho celej
spoloĉnosti―, ale na druhej strane právo rozhodnúť, akým spôsobom
prerozdelí prostriedky a ako zabezpeĉí „poriadok―. 3. V diskusii sa objavili
prvky bariér medzi „JA― a „ONI― formou dištancovania sa od problému,
ktorý sa osobnosti „JA― netýka, nakoľko neprichádza do styku s
ohrozenými osobami. 4. Len v prípade jednej skupiny sa prejavila
schopnosť empatie a citlivosti voĉi problému HIV/AIDS nazeraním cez
práva menšín.
Vzhľadom na konštatovanie, ţe poĉiatoĉné zistenia zozbieraných
údajov preukázali podobnosť s výskumom, ktorý bol realizovaný
Plichtovou a Hapalovou, je potrebné pokraĉovať vo výskume zbieraním
ďalších údajov a hlbšou analýzou diskurzu z hľadiska kritickej diskurzívnej
analýzy (podľa: Reisigl a Wodáková, Van Eemeren a Grootendorst)
s prepojením na teoretický koncept deliberatívnej demokracie.
135
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
AGUWA, JUDE: Religion and HIV/AIDS prevention in Nigeria. In: Cross
Currents. New Rochelle: Jun 2010. Vol. 60, Iss. 2; pg. 208, 17 pgs
ALSOP, ZOE: Ugandan bill could hinder progress on HIV/AIDS. In: The
Lancet. London: Dec 19, 2009-Jan 1, 2010. Vol. 374, Iss. 9707; pg. 2043,
2 pgs
BAUMAN, Z., MAY, T.: Myslet sociologicky. Praha: SLON, 2004, 239 s.,
ISBN 80-86429-28-8
BECK, ULRICH: Riziková spoleĉnost: na cestě k jiné moderně. Praha:
Sociologické nakladatelství, 2004, 431 s., ISBN 80-86429-32-6
BERGER, PETER; LUCKMAN, THOMAS: Sociální konstrukce reality. Brno:
Centrum pro studium demokracie a kultury, 1999, 214 s., ISBN 80-
85959-46-1
BLUMER, HERBERT: The metodological position of symbolic interactionism.
In: Symbolic interactionism: Perspective and method. Berkley: University
of California Press, 1998, s. 2-21
DEBLONDE, J., CLAEYS, P., TEMMERMAN, M.: Antenatal HIV screening in
Europe: a review of policies. In: European Journal of Public Health, 2007,
Vol. 17, No. 5, 414–418
FEIZZADEH, A.; NEDJAT, S.; ASGHARI, S.; KESHTKAR, A.; et al.:
Evidence-based approach to HIV/AIDS policy and research prioritization in
the Islamic Republic of Iran. In: Eastern Mediterranean Health Journal.
Alexandria: Mar 2010. Vol. 16, Iss. 3; pg. 259, 7 pgs)
136
Sexuality IV.
GOFFMAN, E.: Všichni hrajeme divadlo. Praha: Studia Ypsilon, 1999.
GUSMAN, ALESSANDRO: HIV/AIDS, Pentecostal Churches, and the
"Joseph Generation" in Uganda. In: Africa Today. Bloomington: Fall 2009.
Vol. 56, Iss. 1; pg. 66, 22 pgs
HAIG, THOMAS: Bareback Sex: Masculinity, Silence, and the Dilemmas of
Gay Health. In: Canadian Journal of Communication. Toronto: 2006. Vol.
31, Iss. 4; pg. 859, 19 pgs
HIGGINS, JENNY A.; HIRSCH, JENIFFER S.: The Pleasure Deficit:
Revisiting the "Sexuality Connection" In Reproductive Health. In:
Perspectives on Sexual and Reproductive Health. New York: Dec 2007.
Vol. 39, Iss. 4; pg. 240, 8 pgs
HUSSERL, EDMUND: Cesta k fenomenologické transcendentální filosofii z
psychológie. In: Krize evropských věd a transcendentální fenomenologie.
Praha: Academia, 1996, s. 214-247
KELLER, JAN: Dějiny klasické sociologie. Praha: Slon, 2004, 532s., ISBN
80-86429-34-2
MAGENYA, S.: Michaela Clayton stands for a human rights approach to
HIV and Aids. Sister Namibia, 2009, Vol. 21, Iss. 3; pg. 12, 2 pgs.
NIERENGARTEN, MARY BETH: HIV/AIDS programmes for Latino
communities in the USA. In: The Lancet Infectious Diseases. London: Feb
2010. Vol. 10, Iss. 2; pg. 76, 1 pgs
PADILLA, MAREK B.; GUILAMO-RAMOS, VINCENT; BOURIS, ALIDA;
REYES, ARMANDO MATIZ: HIV/AIDS and Tourism in the Caribbean: An
137
Sexuality IV.
Ecological Systems Perspective. In: American Journal of Public Health.
Washington: Jan 2010. Vol. 100, Iss. 1; pg. 70, 8 pgs)
PLICHTOVÁ, J., HAPALOVÁ, M.: Kvalita deliberácie budúcej elity. In: M.
Petrjánošová, R. Masaryk, B. Lášticová (Eds.), Kvalitatívny výskum vo
verejnom priestore (pp. 51 – 56), Bratislava: Kabinet výskumu sociálnej a
biologickej komunikácie SAV Bratislava, 2008.
PLICHTOVÁ, JANA; LÁŠTICOVÁ, BARBARA; PETRJÁNOŠOVÁ, MAGDA:
Konštruovanie Slovenskosti vo verejnom priestore. Bratislava: Kabinet
výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV, 2009,141 s., ISBN 978-
80-970234-0-9
ROWE, L., RECHEL, B.: Fighting tuberculosis and HIV/AIDS in Northeast
Europe: sustainable collaboration or political rhetoric? In: European
Journal of Public Health, 2006, Vol. 16, No. 6, 609–614
SIRINGI, SAMUEL: HIV/AIDS on the rise in young people in Kenya. In:
The Lancet Infectious Diseases. London: Mar 2010. Vol. 10, Iss. 3; pg.
149, 1 pgs
ŠTULHOFER, A., GRAHAM, C., BOŢIĈEVIĆ, I., KUFRIN, K., AJDUKOVIĆ,
D.: An Assessment of HIV/STI Vulnerability and Related Sexual Risk-
Taking in a Nationally Representative Sample of Young Croatian Adults.
In: Springer Science+Business Media, October 2007, pp. 209 – 225
WODAK, R.: Preface. In: Socictas Linguistica Europaca. Berlin: 2000, 8
pgs.
WODAK, R., MARTIN, J.R.: Critical and Functional Perspectives on Time
and Value. In: Applied Linguistics, June 2006, Vol. 27 (2): 331-335.
138
Sexuality IV.
WODAK, R., FAIRCLOUGH, N., GRAHAM, P., LEMKE, J.: Introduction. In:
Critical Discourse Studies Vol. 1, No. 1 April 2004, pp. 1–7
WEISS, JOSIE A.; DWONCH-SCHOEN, KATHY; HOWARD-BARR, ELISSA
M.; PANELLA, MICHAEL P.: Learning from a Community Action Plan to
Promote Safe Sexual Practices. In: Social Work. New York: Jan 2010. Vol.
55, Iss. 1; pg. 19, 8 pgs
Internetové odkazy
http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=92
4:sprava-o-plneni-narodneho-programu-prevencie-hivaids-v-slovenskej-
republike-na-roky-2009-2012-za-rok-
2009&catid=68:epidemiologia&Itemid=76
http://www.who.int/hiv/pub/2009progressreport/en/index.html
http://www.unaids.org/en/KnowledgeCentre/HIVData/GlobalReport/2008/
2008_Global_report.asp
Kontakt na autorku
Mgr. Lenka Drobková
Ul. Kpt. Rašu 15,
84101 Bratislava
pracovisko:
Univerzita Komenského v Bratislave,
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
mgr.drobkova@gmail
0904246301
139
Sexuality IV.
140
Sexuality IV.
INTIMITA – OD TRANSFORMÁCIE K TRANSMUTÁCII12
Gabriel Bianchi
Tento referát predstavuje rozšírenú anotáciu publikácie, ktorá
rámcovala tematické ĉíslo Intimacy and the Civic Arena ĉasopisu
Human Affairs ĉ. 1/2010. Hlavným poslaním prezentácie je stimulovať
diskusiu na témy „Ĉo je intimita?―, „Ako sa v súĉasnosti transformuje
intimita?― a „Ĉo znamená transmutácia intimity?―, ktorá je najnovším
dynamickým rozmerom v problematike ľudskej intimity?
Lynn Jamiesonová (1998, 1) definuje intimitu ako centrum
zmysluplného osobného ţivota v súĉasnej spoloĉnosti. Rozumie pod ņou
„veľmi špecifický druh poznania, lásky a bytia blízko druhej osoby."
Psychologiĉka Karen Pragerová operacionalizuje na ĉo je intimita dobrá
pre ĉloveka. Píše o pozitívnej funkcii intimity v našom ţivote: „Intimita je
dobrá pre ľudí. Intímne vzťahy zjavne podporujú well being ľudí― (Prager,
1995, str 1). Intímne vzťahy podľa nej „fungujú ako nárazník patogénnych
efektov a stresu.... a intímne vzťahy môţu byť v pozadí mnohých
zdravotných benefitov.― Ľudia, ktorí postrádajú intímne vzťahy sú
„vystavení riziku mnohých chorôb...― (tamţe, str 1-2).
Matthew Kelly vo svojej knihe Seven Levels of Intimacy (2007)
popisuje sedem úrovní psychologického napĺņania intímneho vzťahu pri
uspokojovaní potrieb – od telesných aţ po spirituálne.
Najniţšiu úroveņ intimity nazýva klišé – vzťah, v ktorom dominuje
klišé komunikácia. Klišé nie je ţiadnym prínosom pre kvalitu vzťahu ani
nezaruĉuje ţiaden rozvojový potenciál, je však uţitoĉné pri nadväzovaní
kontaktu. Tínejdţeri pouţívajú veľa klišé, lebo sa obávajú otvoriť sa zo
strachu pred kritikou.
Druhú úroveņ intimity nazýva úrovņou faktov – vzťah sa vyznaĉuje
komunikáciou o faktoch – poĉasí, športe, ĉo sme dnes robili – a platí preņ
metafora „Kto sa to skrýva za faktami?“
12 Príspevok vznikol s ĉiastoĉnou podporou grantu VEGA ĉíslo 2/0179/09.
141
Sexuality IV.
Na tretej úrovni intimity prebieha medzi partnermi výmena názorov,
racionálna a hodnotová argumentácia.
Štvrtá úroveņ intimity je podľa Kellyho charakteristická vzájomným
otváraním sa partnerov svojim nádejám a snom, ĉo im umoţņuje hovoriť
o spoloĉnej budúcnosti; diskusia o hodnotách sa tak posúva do polohy
diskusie o cieľoch.
Piata úroveņ intimity je o zdieľaní citov – ich prejavovaní a prijímaní
a o psychologických dimenziách, ktorí takúto komunikáciu sprevádzajú -
napríklad zraniteľnosť.
Šiesta úroveņ je súĉasne prvou úrovņou, na ktorej sa do intímnej
komunikácie programovo dostávajú negatívne aspekty nášho bytia -
chyby, strachy a zlyhania. Je to intimita otvorenia svedomia, vyrovnávania
sa s minulosťou a odpúšťania.
Napokon siedmu úroveņ nazýva M. Kelly oprávnené potreby
(legitimate needs). Na tejto úrovni sa spolubytie dvoch ľudí v intímnom
vzťahu stáva skutoĉnou dynamickou kolaboráciou. Oprávnené potreby
máme v kaţdej zo štyroch oblastí ţivota – telesnej, emoĉnej,
intelektuálnej a spirituálnej. Naša intímna komunikácia sa na tejto úrovni
týka vytvorenia takého ţivotného štýlu, ktorý umoţní uspokojovanie
potrieb oboch, resp. všetkých, ktorých sa tento vzťah týka, napr. deti,
rodiĉia, atď.
Erik H. Erikson (1968) pracuje s konceptom intimity v rámci vývoja
identity jednotlivca. Intimita je tmelom formujúcich sa identít. Intimita s
druhým ĉlovekom môţe mať podobu intimity s priateľom, intimity v
erotickom vzťahu, ĉi intimity vzájomnej duševnej inšpirácie. Mladí a
nezrelí ľudia, ktorí sú neistí svojou identitou, stránia sa interpersonálnej
intimity, alebo, naopak, vrhajú sa do intímneho správania, ktoré je
„promiskuitné―, postrádajúce pravosť spojenia a úprimné sebaotvorenie.
Intimita je teda pre Eriksona proces a štruktúra (ĉi stav), ktorý nie
je nevyhnutne viazaný na konkrétny obsah. Predstavuje urĉitú úroveņ
seba-identity, ktorá je charakteristická sebatvorením a autentickým
priblíţením sa buď k sebe samému alebo k druhým. A otvorenie sa voĉi
142
Sexuality IV.
sebe samému (intimitu so sebou samým) pokladá L. Jamiesonová
dokonca za podmienku intimity s druhými:
“We must seek intimacy with ourselves before we start seeking it
elsewhere. How difficult it is, is well illustrated by evidence from
empirical research indicating that if intimacy is sought purely as
a realization of the self through another then it is inherently
contradictory (self and other can never be totally one) and bound to
fail” (Jamieson 1998, 154).
Anthony Giddens (1992) nastolil pred takmer 20 rokmi tému
transformácie intimity, v ktorej pomenoval kľúĉové pojmy vyjadrujúce
túto transformáciu. Sú to „plastická sexualita― (rôznorodosť, akú
nadobúda ľudské sexuálne správanie od zaĉiatku sexuálnej revolúcie v 60.
rokoch 20. storoĉia), „zlievajúca sa láska― a „ĉisté vzťahy― (nevyhnutnosť
investovania do partnerského vzťahu zo strany kaţdého jeho úĉastníka;
intímne vzťahy ostávajú odkázané iba na to, ĉo sa do nich investuje
zvnútra – spoliehanie sa na „podrţanie― vzťahov tradiĉnými sociálnymi
inštitúciami rozšírenej rodiny a spoloĉenských konvencií stráca
opodstatnenie), „príbeh seba―, „potreba sebaexplorácie„ a "potreba
morálneho sebakonštruovania― (koncepty vyjadrujúce posadnutosť
individualizovanou a egocentrickou orientáciou a referenĉnou hodnotou
naratívnosti). Giddensova koncepcia smeruje k súbehu intímneho
a obĉianskeho – v polohe hodnotovej aj kvalifikáĉnej. Intimita sa
transformuje smerom k akejsi otvárajúcej sa intimite (disclosing
intimacy).
Prečo „transmutácia“ intimity?
Aj keď niektoré postuláty Anthony Giddensa vyvolávajú polemické
diskusie, transformácia intimity je zjavne nespochybniteľným atribútom
postmodernej doby. V ostatnej dobe sa však zdá oprávnené hovoriť aj
o inej podobe vývoja intimity, ktorá sa netýka formy, ale obsahu
intimity.
143
Sexuality IV.
Moja argumentácia sa opiera o: (1) Niklasa Luhmana, ktorý vo
svojej práci Love as passion: the codification of intimacy (1986) analyzuje
radikálnu zmenu vnímania intimity v západnej kultúre od post-feudálnych
ĉias po modernitu; (2) Richarda Sennetta a jeho prácu The fall of public
man (1986), v ktorej ukazuje na negatívne dôsledky tlaku na zdieľanú
identitu, z ktorého vzniká skupinová konformita a oĉakávanie
maximalizácie intimity a (3) Zygmunta. Baumana, keď opisuje (Bauman,
2003), ako sa vzťahy a oĉakávania od vzťahov, teda intimita, dostali do
schémy konzumnosti.
Ad 1: Niklas Luhman (1986) – kodifikácia intimity:
- Zaĉiatok kodifikácie intimity umiestņuje do 17.-18. storoĉia, keď
tlaĉené médiá a román dali vznik tomu, ĉo dnes nazývame intímnym
partnerstvom. Dovtedy takýto koncept absentoval v európskej
kultúre. Následne, v priebehu ďalšieho storoĉia, v dobe nástupu
modernizmu, sa rozvíjal a inštitucionalizoval „systém― intímneho
vzťahu.
- Nástup modernizmu však znamenal aj paralelný proces oslabovania
vplyvu cirkvi/náboţenstva v spoloĉnosti. Náboţenstvo, ktoré tvorilo
dovtedy most medzi jednotlivcom a spoloĉnosťou, dostalo
konkurenciu v inštitúte intimity. Kodifikácia intimity nenahradila
funkciu náboţenstva, ale zaĉala fungovať v rovnakom zmysle.
- Luhman nazýva intimitu „interpenetráciou― a jej funkciu klasifikuje
ako (vzájomné) porozumenie (ibid, str. 186).
- Intímne porozumenie je nepostrádateľné pre seba-portrétovanie
a poskytuje vnútorné nástroje potrebné na tento úĉel, do ĉoho patrí
aj dotváranie si objektu porozumenia. (Seba)Porozumenie v tomto
zmysle chápe Luhman ako ideálnu entitu, ku ktorej sa moţno len
pribliţovať prostriedkami aproximácie (v protiklade k Jamiesonovej,
ktorá, naopak, intimitu so sebou povaţuje za podmienku schopnosti
initmity s druhými).
144
Sexuality IV.
Ad 2: Sennett a ideológia intimity:
Richard Sennett (1986) nastavuje radikálnu optiku súĉasnému
obsahu intimity. Politicky interpretuje premeny, ktorými intimita prešla za
ostatných viac ako sto rokov. Sennett to priamo vyjadruje slovami, ţe
nastupuje ideológia intimity ktorá „transmutuje politické kategórie do
psychologických kategórií― (Sennett, 1986, str 259). Sennett identifikuje
tri vládnuce princípy súĉasnosti vo vzťahu ku konceptu intimity:
- presvedĉenie, ţe blízkosť medzi osobami predstavuje morálne
dobro;
- ašpiráciu na vývoj individuálnej osobnosti prostredníctvom
zaţívania blízkosti a tepla s druhými;
- mýtus, ţe pôvod všetkého zla v spoloĉnosti moţno lokalizovať do
impersonalizácie, odcudzenia a chladu v medziľudských vzťahoch.
Pozíciu Sennetta vystihuje nasledujúci citát:
„Zachovávanie komunity sa stáva cieľom samým o sebe; snaha
vypudiť tých, ktorí nepatria ozajstne do komunity je hlavnou úlohou
komunity. Odmietanie vyjednávať a kontinuálne vylučovanie
cudzincov sa zdôvodňuje humanitárnou túţbou eradikovať
neosobnosť v sociálnych vzťahoch. Úsilie dosahovania spoločných
záujmov je zničené hľadaním spoločnej identity.“ (Sennett, 1986,
str. 261)
Suma týchto troch princípov vytvára ideológiu intimity, v ktorej sa
stelesņuje politická transformácia spoloĉnosti: „Táto ideológia intimity
definuje humanitárneho ducha spoločnosti, ktorá je bez bohov: jej bohom
je teplo (warmth)“ (ibid, str. 259).
Ad 3: Bauman - intímne vzťahy a konzumná spoloĉnosť:
V úvahách Zygmunta Baumana o vývoji lásky v postmodernej dobe
(Bauman, 2003) nachádzame veľmi skeptický postoj:
„V dnešnom svete bezuzdného individualizmu sú vzťahy niečím
poţehnaným. Oscilujú medzi sladkými snami a nočnými morami
a nedá sa predvídať, kedy sa menia z jednej podoby do druhej.
145
Sexuality IV.
V časoch tekutej modernity sú vzťahy asi najbeţnejším,
najakútnejším, najhlbšie preţívaným a najproblematickejším
stelesnením ambivalentnosti.“ (Bauman, 2003, str. VIII)
... a naviac...
„V kontexte konzumnej spoločnosti, kde normami sú výrobky ihneď
pripravené na pouţitie, rýchle opravy, okamţité uspokojenie,
výsledky dosiahnuté bez pretrvávajúceho úsilia, recepty/návody
ktoré nemôţu zlyhať, poistenie všetkých rizík a záruka vrátenia
peňazí, sa ťaţko vytvárajú vzťahy. (Bauman, 2003, str. 7)
Tieto krátke argumentácie zaiste nestaĉia pre vyĉerpávajúcu
diskusiu o stave a trendoch vývoja intimity. Mohli by však prinajmenšom
obohatiť túto diskusiu v tom zmysle, aby sa jej fokus rozšíril z formálnych
aj na obsahové aspekty intimity – zjednodušene jej inštitucionalizáciu,
kodifikáciu, ideologizáciu a komercionalizáciu.
146
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BAUMAN, Z. (2003): Liquid Love. Oxford, Polity.
BIANCHI, G. (2003) Public Sexuality and the intimate public (Postmodern
reflections on sexuality). Human Affairs, 13, 59-75
Human Affairs 1/2010 (www.versita.com)
JAMIESON, L. (1998): Intimacy. Cambridge: Polity Press.
KELLY, M. (2007): The Seven Levels of Intimacy. The art of loving and the
joy of being loved. 2007, Fireside/Simon and Schuster, London.
LUHMAN, N.: (1986): Love as passion: the codification of intimacy.
Cambridge, Polity.
PRAGER, K. J.: (1995) (The Psychology of intimacy, London, Guilford
Press.
SENNETT, R. (1986) The Fall of Public Man. London: Faber and Faber.
Kontakt na autora
Doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.
Centrum excelentnosti pre výskum obĉianstva a participácie SAV
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Bratislava
147
Sexuality IV.
DISKURZIVNÍ (NE)MOŢNOST IDENTITY
Martin Fafejta
Úvod – pedofilie
V jednom publicistickém ĉlánku, jenţ se ĉásteĉně týkal kritiky
pojímání homosexuality jako deviace srovnatelné s pedofilií, jsem mimo
jiné napsal, ţe „homosexuál svou sexualitou mŧţe někomu škodit úplně
stejně jako heterosexuál, na rozdíl od pedofila.― (Fafejta 2010) Krátce
poté mi přišel e-mail s následujícím textem: „V podstatě bych Vás prosil o
jedinou věc - abyste rozlišoval pojmově mezi pedofilií jako sexuální
orientaci na děti a pohlavním zneuţíváním dětí, které není totoţné s
pojmem pedofilie.―
Ano, při obhajobě homosexuality jsem se dopustil jedné závaţné
chyby, sexuální orientaci jsem zaměnil se sexuálním chováním a na
základě toho odsoudil pedofilii jako zneuţívání dětí. Nevím, jestli by se mi
takové krátké spojení přihodilo i v odborném textu. Doufám, ţe ne, vţdyť
přeci vím, ţe mnozí pedofilové děti nezneuţívají a naopak mnohé děti
(statisticky většina – Weiss 2001) byly zneuţity jedinci, kteří klinicky
ţádnou sexuální deviací netrpí a dŧvody zneuţití byly jiné. Při psaní svého
polemického textu jsem se nechal unést hegemonním diskurzem, který
automaticky ztotoţņuje pedofilii se zneuţíváním dětí. Jak se mi to mohlo
stát? Obracel jsem se vŧĉi diskurzu, který všechny odlišnosti od
heteronormativní sexuality a priori odmítá a snad pro větší srozumitelnost
a přesvědĉivost svého textu jsem podlehl některým svodŧm tohoto
diskurzu.
Vytváříme diskurz, nebo jsme diskurzem vytvářeni? Jak ukazují jiţ
Berger s Luckmannem v Sociální konstrukci reality, platí obojí. V případě
mého lapsu je ovšem nutno dodat, ţe v kaţdém prostředí převaţují jiné
diskurzy a aĉ chce mluvĉí promlouvat diskurzy odlišnými, hegemonní
diskurzy jej mnohdy svedou na svou cestu a on je reprodukujeme, aniţ si
148
Sexuality IV.
to uvědomuje. A jen naše „marnivost― nám brání vidět, ţe tak docela
nejsme autory vlastních promluv (Lyotard, ĉ. 183).
Takto je pedofilie jiţ dopředu dána v podobě zneuţívání dětí bez
ohledu na ty pedofily, kteří nikdy nikomu neublíţili, bez ohledu na
argumenty sexuologŧ, kteří se pedofilií zabývají na klinické úrovni. A
tomu, kdo se s touto inklinací narodil, nezbývá neţ mlĉet. Prolomit mlĉení
lze jen velmi těţko, neboť ten, kdo by o sobě prohlásil, ţe je pedofil a chce
bojovat za práva pedofilŧ proti jejich škatulkování coby „zneuţivatelŧ
dětí―, dostal by se do neřešitelné lyotardovské „rozepře― s majoritním
diskurzem, neboť ten by jej viděl jako a priori nebezpeĉného, který nemá
ani právo bít se za svá práva. Pedofilovi tak nezbývá neţ mlĉet a takto
pasivně reprodukovat hegemonní diskurz, aĉ sám je nositelem
kontradiskurzu vŧĉi tomu hegemonnímu. A i kdyţ je moje pozice
jednodušší a mohl bych upozornit na nespravedlnosti v převaţujícím
diskurzu o pedofilii, aniţ bych riskoval, ţe budu oznaĉen nálepkou
potenciální zneuţivatel dětí, neuĉinil jsem tak, neboť i já sám, v momentě
kdy jsem to uĉinit mohl, nevědomky jsem reprodukoval diskurz majoritní.
Toto zjištěním je jedním z úhelných kamenŧ mé stati. Do jaké míry
diskurzy umoţņují a utvářejí naše identity? Do jaké míry je znemoţņují?
Mŧţe existovat identita mimo diskurz? Do jaké míry se jedinec mŧţe
spontánně identifikovat při tvorbě své identity s předem daným
diskurzem? Do jaké míry jsme při tvorbě své identity autonomní? Nakolik
se vŧbec touţíme při klasifikaci své identity vzpírat sjednocujícím
diskurzŧm?
To, ţe naše identita je sociálně konstruovaná, je dnes jiţ sociálně-
vědním truismem – není nutno se v tomto bodě obracet na
poststrukturalismus a sociální konstruktivismus, staĉí nahlédnout na
století staré argumenty W. Jamese, Ch. Cooleyho ĉi G. H. Meada. Identita
je spoluutvářena sociálně, bez tohoto faktu by ani nebyla moţná
socializace, zvláště ta primární. Je-li jednou z hlavních souĉástí naší
identity sexuální orientace, lze předpokládat, ţe i ta bude alespoņ do
urĉité míry sociálně konstruována a to minimálně z jednoho prostého
149
Sexuality IV.
dŧvodu. Jen ta podoba naší sexuální orientace, která je souĉástí nějakých
diskurzŧ, mŧţe být sociálně srozumitelná – jinak řeĉeno, naši sexuální
orientaci musíme dávat srozumitelně najevo, má-li být pochopena.
Srozumitelně znamená v souladu s urĉitými diskurzy. Na to poukazuje
Michel Foucault v prvním díle Dějin sexuality na příkladu diskurzivního
vzniku a postupné sociální akceptace urĉitých podob homosexuality.
Takto je podoba, ale i poĉet uznávaných sexuálních orientací a s nimi
spjatých genderových prezentací dán sociálními podmínkami. Dnes
mŧţeme sledovat pokusy o zmnoţování sexuálních orientací, to vše ve
jménu rozšiřování práva nejen na individuální sexualitu, ale
sebeprezentaci obecně. Podle některých autorŧ je tato situace pevně
spjata s postmoderní situací charakterizovanou pluralismem práv, hodnot
a identit, ale i konzumerismem. Coţ je další aspekt, kterému se chce tento
příspěvek věnovat.
Asexualita
Zaĉněme „podivnou sexuální orientací― (Sedláĉek), která vlastně
sexuální orientací vŧbec není. Je jí asexualita. Jak píše Sedláĉek:
„Asexuální ĉlověk je osoba, která nezaţívá sexuální přitaţlivost. Na rozdíl
od celibátu, který je volbou, asexualita je sexuální orientací.― Dále
dodává: „Tam, kde aktivismus touţí po nové sexuální orientaci ĉi identitě,
psychologie mluví o nemocích, dysfunkcích a poruchách.― To je jeden ze
základních problémŧ asexuality a její diskurzivní (ne)moţnosti coby
orientace. Pomiņme teď problém lingvistický – tedy mŧţe být nechuť
k sexualitě povaţována za sexuální orientaci? Berme to tak, ţe jde-li o
setrvalý stav, na základě kterého jedinec volí své sexuální preference (byť
v tomto případě je znakem volby fakt, ţe jedinec vlastně nevolí), pak lze o
sexuální orientaci mluvit.
Z pohledu evolucionistické sexuologie pociťuje sexuální pud kaţdý
jedinec. Pokud tomu tak není, je něco v nepořádku a je nutno to léĉit,
napravit. Buď tu jsou fyziologické problémy, jedinci sexualita zpŧsobuje
150
Sexuality IV.
bolest ĉi ji vŧbec není schopen (erektilní disfunkce apod.) a pak je na
místě tyto překáţky odstranit. Další moţností je, ţe jedinec má k sexualitě
odpor, protoţe ve spojení s ní proţil nějaký traumatický záţitek – i pak by
měla nastat léĉba. Sexuologie poĉítá i s tím, ţe se jedinec není schopen
vyrovnat se svou sexuální orientací (popř. parafilií) a neţ by dal najevo
svou homosexualitu (ĉi se svěřil se svou pedofilií apod.), raději se
prezentuje jako asexuál. I v tomto případě je na místě psychoterapie.
Sexuologie se nesnadno vyrovnává s tím, ţe s asexualitou by se
mohl dobrovolně ztotoţnit jedinec, který je schopen pohlavního styku, má
schopnost dosáhnout orgasmu, nemá se sexualitou spojené traumatické
záţitky z minulosti (zneuţívání apod.), ale o sexuální ţivot nejeví zájem a
není ji tedy nutno léĉit a napravovat. V tom je víceméně zajedno
s převládajícími diskurzy, podle kterých ĉlověk, který není příliš starý
a/nebo nemocný, má automaticky o sexualitu zájem – zvláště jedná-li se
o muţe. Nezabývejme se nyní strategiemi, na základě kterých asexuálové
dávají najevo svou asexualitu, respektive jak ji zakrývají, tedy tím, jak se
asexualita prezentuje v rámci stávajících hegemonních diskurzŧ (k tomu
viz Sedláĉek). Podívejme se na zajímavou věc, kterou Sedláĉek zjistil ve
druhé fázi svého výzkumu, kdy jiţ některé své výstupy zveřejnil, jak na
úrovni odborné, tak publicistické.
Od urĉitého momentu se příběhy asexuálŧ a popisy jejich proţívání
a uvaţování zaĉaly navzájem podobat. Ţe by byl výzkumný vzorek
nasycený? Ne, Sedláĉek zjistil, ţe jeho respondenti se v popisech vlastní
asexuality odvolávají na několik ĉlánkŧ v populárních periodicích, které
napsal on sám. Od tohoto momentu nezkoumal ani tak asexualitu jako to,
jak se s jeho popisem asexuality ztotoţņují lidé, kteří se k asexualitě hlásí.
Takto se Sedláĉek stal jedním ze spolutvŧrcŧ identity ĉeských asexuálŧ.
Podobnou zkušenost uĉinila Scherrer ve svém americkém výzkumu –
v tomto případě se skoro polovina jejích respondentŧ odvolávala při
popisu své identity na internetové stránky organizace AVEN (Asexuality
Visibility and Education Network). Příznaĉná byla odpověď na otázku, co je
151
Sexuality IV.
asexualita, od jedné šestadvacetileté respondentky: „Řídím se popisem
asexuality od Avenu.―
Je v tomto případě asexualita simulakrum, kopie bez originálu?
Kopírují nositelé této identity abstraktní vzory místo toho, aby byli
autentiĉtí? Pokud dáme na Sedláĉka a Scherrer, tak do urĉité míry ano.
Ale lze to jinak? Nedělají něco podobného i ti, kteří jsou nositeli dnes
mnohem srozumitelnějších a frekventovanějších identit? Podívejme se na
americké výzkumy Simona a Gagnona z přelomu 60. a 70. let 20. století
týkající se homosexuality.
Homosexualita
Simon a Gagnon (1973) ve svých výzkumech mimo jiné potvrdili
obecnou představu o hlavním rozdílu mezi sexualitou a vztahy gayŧ a
leseb. I na základě jejich zjištění lze u gayŧ mluvit o scénáři „nejdřív sex a
potom moţná vztah―, u leseb o scénáři opaĉném: „nejdřív vztah a potom i
sex―. Oba autoři se ovšem nespokojili s tímto zjištěním, nepodlehli
diskurzŧm, které vše vysvětlovaly biologicky (muţi jsou sexuálnější neţ
ţeny) a zajímali se, nakolik je tento fakt dán sociálně. A v rámci svých
rozhovorŧ s gayi a lesbami přišli na zajímavé zjištění.
Jejich respondenti byli povětšinou lidé, kteří se se svou sexuální
orientací zaĉali vypořádávat v době svých vysokoškolských studií.
Odstěhovali se od rodiĉŧ a ocitli se v novém prostředí. Zároveņ je nutno si
uvědomit, ţe aĉ zdánlivě v té době „zuřila― sexuální revoluce, v běţném
americkém městě panoval spíše prudérnější vztah k sexu a zvláště ţenská
sexualita nebyla běţně rozebíraným tématem, o ţenské homosexualitě
nemluvě. Zároveņ pro mladého muţ, který si uvědomil, ţe je gay, nebylo
těţké zjistit, kde jsou v jeho vysokoškolském městě gay bary, jejichţ
návštěvníky povaţoval za ty pravé homosexuály. Takto se mladému muţi
nabízel scénář, dle kterého je gay femininní svou vizuální prezentací, ale
v otázce sexuality by se spíše dalo mluvit o hypermaskulinitě
charakterizované rapidní sexualitou. Tento scénář zpovídaní gayové
152
Sexuality IV.
následovali, protoţe se jim nenabízelo nic jiného. Díky němu byli
srozumitelní i sami sobě. Simon s Gagnonem mluví o tzv. „homosexuální
kariéře―.
Zároveņ v rozhovorech se staršími gayi výzkumníci zjistili urĉitou
distanci vŧĉi gay barŧm. Tito respondenti se jiţ neidentifikovali s vnějšími
projevy muţské homosexuální scény; pokud ještě neměli stálého
partnera, chtěli si ho najít, neměli jiţ potřebu prezentovat se nějak
výrazně femininně a tak dávat najevo svou příslušnost ke gay komunitě.
Zjišťovali, ţe gay bary produkují ţivotní styl mladých gayŧ, který jiţ
neodpovídal jejich sociální situaci a emocionálním potřebám.
V případě homosexuálních ţen byla situace jiná. V širší populaci
tehdy neexistovalo ponětí o lesbické scéně, nebyly obecněji známé
lesbické sexuální scénáře. Dívky byly svým prostředím sexuálně
socializovány v představě, ţe jsou sexuálně pasivními stvořeními, ţe
jediná myslitelná sexualita je penetrující a jediný orgán, kterým lze
penetrovat, je penis. Vztah s ţenou, tím spíše pokud by byl sexuální,
nebyl z jejich pohledu jen nepředstavitelný, on byl z principu nemoţný.
Zároveņ hegemonní heteronormativní diskurzy daleko méně omezovaly
intimitu mezi ţenami. Zatímco pro muţe je dodnes nemyslitelné vést se
s jiným muţem veřejně za ruku (o polibcích ĉi hlazení nemluvě) a zároveņ
nezadat pochybnosti o své heterosexualitě, u ţen to neplatí. Jejich
heterosexualita se nijak nevyluĉuje s urĉitou vzájemnou intimní
emocionalitou, jak na veřejnosti, tak v soukromí. Simon s Gagnonem
popisují téměř „klasický― scénář, kdy se v prvním roce studia na univerzitě
spolu skamarádí několik dívek, které si postupně nacházejí své
heterosexuální lásky, aţ zbydou poslední dvě, pro které je jejich vzájemné
přátelství dŧleţitější neţ vztahy s chlapci. Aĉ spolu v té době bydlí a mají
vzájemně hluboký emocionální vztah, svou lesbickou sexualitu si zaĉínají
uvědomovat aţ po několika měsících souţití a svŧj vztah dlouho ani
nevnímají (natoţ aby ho tak nazývaly) jako lesbický (resp. milostný).
Je to dáno tím, ţe nevědí, jak dané věci pojmenovat, nedokáţí si
představit vzájemný sexuální ţivot. A jak lze provádět sociální interakce,
153
Sexuality IV.
pro které nemáme jména, která si ani nedokáţeme představit? I proto
byla zkoumaná muţská homosexualita mnohem sexuálnější neţ ta ţenská.
I v souĉasnosti se objevují identity, které jsou nepředstavitelné, nemáme
pro ně slov, respektive ta slova, která máme, jejich existenci zpochybņují
a/nebo je staví do špatného světla z hlediska převaţující morálky. Uveďme
si tři z nich: intersexuál, transgender, polyamorik.
Intersexualita
Ve francouzském dokumentu Svazující slova vystupují lidé, kteří na
genderově/pohlavní rovině radikálně vyboĉují z obecných představ o
normalitě. Název dokumentu příznaĉně vyjadřuje jejich dlouholetou
situaci, opakovaně na plátně mluví o vlastní zkušenosti, pro kterou neměli
dlouho slova. Být transgenderem ĉi intersexuálem je pomocí stávajících
obecně srozumitelných diskurzŧ nejen těţko sdělitelné, ale bylo to dlouho
těţko představitelné pro dotyĉné samotné, neznali slova jako transsexuál
ĉi intersexuál a koncepty s nimi spojené. Nevěděli, jak o sobě mluvit, tedy
ani jak o sobě přemýšlet. Nevěděli, ĉím jsou, věděli pouze, ĉím nejsou a
věděli, ţe něco je špatně. Ale co? Jak říká Butler (1993), některá těla se
staví hegemonním diskurzŧm, aniţ by o to jejich nositelé stáli. Být proti
nemusí být vědomým aktem odporu, ale mŧţe být dáno nemoţností
zapadat do převládajících diskurzŧ.
Pokud se podíváme do výzkumŧ zabývajících se intersexualitou, tak
mnozí intersexuálové popisují stav, kdy nevědí, jak sami sebe nazvat,
jako „traumatizující a ochromující― (Preves). Tito lidé se dostávají do
izolace, je na ně „uvalena samotka― (tamtéţ). A tak intersexuální lidé ţijí
„v tichosti a hanbě― (Turner). Jiţ v 19. století píše intersexuál (tehdejší
terminologií hermafrodit) Herculine Barbine ve svém deníku: ―Mé místo
nebylo vyznaĉeno v tomto světě, který se mne straní.‖ (cit. dle Butler
1990: 104)
Pokud se fyzický (anatomický, fyziologický) stav jedince vzpírá
diskurzŧm, nebývají to diskurzy, které musí být změněny, ale dotyĉní
154
Sexuality IV.
jedinci, kteří nezapadají. A tak jsou prováděny operace intersexuálŧ, aby
vzhledově zapadli do obecných představ o existenci dvou navzájem
dichotomních pohlavích. Jde vlastně o estetické operace, jejichţ nutnost je
zdŧvodņována představou o pohlavním dimorfismu. A jedním z dŧvodŧ,
kterým jsou operace tradiĉně zdŧvodņovány, je snaha umoţnit těmto
lidem normální sexualitu (Money dle Meyer-Bahlburg 2005). I kdyţ má
jedinec sexuálně funkĉní orgány, jsou mu přeoperovány, pokud
nezapadají do diskurzivních představ o normalitě. Normální tu není dáno
fyziologickou funkĉností, ale estetickými představami (Fausto-Sterling,
Hird 2000, Diamond – Sigmundson, Holmes). Morland to popisuje jako
snahu vytvořit „nostalgické genitálie: nekoneĉně velké penisy, nezměrně
objemné vagíny, nesmírně delikátní klitorisy―.
Jestliţe intersexuálové nejsou morálně odsuzováni, spíše litováni za
to, ţe neodpovídají hegemonním diskurzŧm, tak transgenderové jsou
přímo odmítáni. Jejich diskurzivní nepochopitelnost je chápána jako
morální poklesek.
Transgender
Slovem transgender jsou oznaĉováni jedinci, kteří se prezentují
v jiném genderu, neţ podle obecných představ náleţí jejich biologickému
pohlaví, přitom na rozdíl od transsexuálŧ nevolí úplné operativní změny
pohlaví. Buďto se vŧbec nenechávají přeoperovávat (i kdyţ vystupují
v jiném genderu, neţ by podle obecných představ odpovídal jejich
biologickému pohlaví), nebo volí pouze ĉásteĉné operativní úpravy těla.
Typickými představiteli jsou např. brazilští travestis, kteří si pomocí
silikonu feminizují svá těla, ovšem nechávají si penis (Kulick). Jedním
z dŧvodŧ je sexuální fungování tohoto orgánu. Opaĉným případem mohou
být biologické ţeny, které podstupují operace na zmenšení (resp.
odstranění ņader), ale tím jejich operativní přeměna konĉí. Prezentují se
maskulinně a jde vlastně o muţe s vagínami. Mŧţe existovat ţena
s penisem nebo muţ s vagínou? (McKenna - Kessler 2000).
155
Sexuality IV.
Na rovině biologického pohlaví těţko, genderově to je moţné.
Chápeme-li gender jakoţto genderovou prezentaci, pak takový jedinec
mŧţe sociálně existovat, a to z jednoho prostého dŧvodu: vzhledem
k tomu, ţe jej při běţných sociálních interakcích druzí nevidí nahého a
jeho femininní ĉi maskulinní sebeprezentace je přesvědĉivá, povaţují jej
za ţenu ĉi muţe. V tomto smyslu mohou existovat ţeny s penisy i muţi
s vagínami, i kdyţ je jejich existence diskurzivně nepřestavitelná. Takoví
jedinci mohou bez větších problémŧ existovat, kdyţ o podobě jejich těl
druzí nevědí. Jejich existence je tedy moţná, ale ne na diskurzivní rovině.
Pokud je jejich genderová sebeprezentace přesvědĉivá (coţ nemusí být
zas aţ tak sloţité, lidé jsou ochotni přehlíţet drobná narušení oĉekávané
sebeprezentace ze strany druhých – viz Kessler – McKenna, Goffman),
diskurzivně neexistují, neboť diskurzy s nimi nepoĉítají, a proto je lidé
nejsou schopni v běţných sociálních interakcích identifikovat, fakticky však
existují.
V tomto kontextu je zajímavá ještě jedna věc. Operace ņader u ţen
je dnes relativně běţnou záleţitostí. Nechá-li si je ţena zvětšit, je to
sociálně v pořádku – potvrzuje tím svou ţenskou identitu, neboť ņadra
jsou v naší kultuře znakem ţenství a ţenské atraktivity. Takto i operace,
skrze které například některé mediální hvězdy docilují aţ absurdní
velikosti ņader, jsou diskurzivně srozumitelné. Ovšem nechá-li si ţena
ņadra dobrovolně a kompletně odstranit, je to v nepořádku, popírá tím
svou ţenskou identitu – stává se nesrozumitelnou. Přitom fyziologicky je
stále ţenou, ani její schopnost kojit tím není nijak dotĉena, neboť nejsou
odstraněny mléĉné ţlázy, „pouze― tělesný tuk, resp. tkáņ tvořící ņadra.
Analogická operace – úprava ņader, je v jednom případě srozumitelná a
mnohdy sociálně vítaná, jindy nesrozumitelná a odmítaná jako něco
nenormální a nemorálního, jako něco, na co by jedinec neměl mít nárok,
jako na projev šílenství nebo alespoņ nezdravého rozumu. Přitom
kompletní operace, skrze kterou jedinec naprosto změní svou anatomii
z ţenské na muţskou (ĉi naopak) je akceptovatelnější, protoţe zapadá do
genderových diskurzŧ, i kdyţ se takto dotyĉný připravuje o funkĉní
156
Sexuality IV.
pohlavní a reprodukĉní orgány. Znovu, na prvním místě není fyziologické
fungování jedince, ale jeho diskurzivní představitelnost, schopnost
zapadnout do kulturních norem. Pokud by spoleĉnost striktně nelpěla na
dvojpohlavním rozdělení světa, kde kaţdý musí skrze svou genderovou
prezentaci dávat jasně najevo biologické pohlaví, pokud by existovalo více
moţností, jak prezentovat vlastní pohlaví a gender, asi by ne kaţdý
přistoupil k poměrně drastickým a nevratným medicínským zákrokŧm.
Takto ostatně transgendeři zdŧvodņují svá jakoby „poloviĉatá― rozhodnutí.
Jejich genderová identita neodpovídá biologickému pohlaví, ve kterém se
narodili. Existenci tohoto faktu dnešní medicína uznává a nabízí lidem
kompletní operaci. To ovšem tito lidé odmítají s tím, ţe nechtějí přijít o
své sexuální orgány (to je na obecně individuální rovině celkem
pochopitelný přístup – většina lidí si svých pohlavních orgánŧ a jejich
funkĉnosti celkem cení). Zároveņ jim jde o to, aby sociálně mohli být muţi
nebo ţenami, aby byli povaţováni za muţe nebo ţeny v běţných sociálních
interakcích.
Podle Hird (2002) je jejich hlavním problémem fakt, ţe většinová
spoleĉnost vidí jejich poĉínání jako neautentické. Jako něco, co nemá
pŧvod ve vnitřní potřebě. Spíš jde o performanci, snahu oklamat druhé,
výsměch nebo projev choré mysli. Ovšem, jak Hird upozorņuje, autenticita
je na sociologické rovině nesmysl - viz například Goffmanova
dramaturgická sociologie, podle které vlastně stále performujeme,
snaţíme se udělat na druhé dojem a takto je vlastně klameme. Všichni
jsme de facto neautentiĉtí, ovšem ne všem a ne o všech to tvrdí diskurzy.
Dalšími diskurzivně neautentickými jsou polyamorici.
Polyamorie
Polyamorie, tedy touha, schopnost a ochota plnohodnotně milovat a
mít emocionálně/erotické vztahy paralelně s více lidmi (neplést si se
skupinovou sexualitou, vŧĉi které se polyamorici povětšinou vymezují) je
vnímána jako projev nezralosti, chybné emocionální socializace,
157
Sexuality IV.
nezodpovědnosti apod. Z tohoto úhlu pohledu je situace polyamorikŧ
podobná jako situace výše popsaných transgenderŧ (s jedním rozdílem,
polyamorie není tak striktně odmítána, je sice vnímána jako morální
poklesek, ale spíše jako projev nezralosti neţ snahy druhé oklamat).
Podle Vitkové jsou otevřené polyamorické vztahy velmi ĉasto
nechápané a nepochopené, neboť vytvářejí diskurzivní mezeru.
Diskurzivně nejsou dány jen podoby přijatelných a nepřijatelných,
pochopitelných a nepochopitelných identit, diskurzivně je dán i jazyk
emocí. Náš jazyk obsahuje slova jako „ţárlivost―, podvádět― apod. a
usazuje je do urĉitého kontextu. Má-li ĉlověk více milostných vztahŧ neţ
jeden, hegemonní diskurz říká, ţe jednoho z milostných partnerŧ
(popřípadě oba dva) podvádí a pokud se to onen podváděný dozví, ţárlí.
Ţárlivost je legitimní emocí, podvádět je nelegitimní. Ţárlivost je sociálně
konstruována coby „přirozená― reakce na partnerovu nevěru. Jak ale na
přirozenost ţárlivosti lze také nahlíţet ukazují slova jednoho
z respondentŧ výzkumu Vitkové: „Ţiarliť sa podľa mņa len nauĉíme, v
telke to vidíš vlastne všade, vidíš nejakú romantickú komédiu a hneď tam
vidíš ako tam niekto ţiarli.― Jak upozorņují další respondenti výzkumu,
diskurz ţárlivosti je prostředkem sociální kontroly, neboť pokud neţárlí
někdo, kdo je „podváděn―, je vnímán jako pošetilec, hlupák atd. Nebo
dotyĉný toho, kdo „podvádí―, nemiluje. „V podstate v našej spoloĉnosti je
tá ţiarlivosť, dá sa povedať zakorenená. Ĉasto sa hovorí, ţe to vo vzťahu
nesmie chýbať, ţe bez ţiarlivosti neexistuje láska.― (jiný respondent)
Zastánci polyamorie se snaţí vytvářet nový diskurz, kde láska
nebude výhradní emocí, kde partnerství bude vnímáno jako forma
intimního přátelství (sexuálního i ne-sexuálního), neboť s přátelstvím je
asociovaná nevýluĉnost - je moţné mít víc přátel souĉasně. Polyamorici
svoji identitu chápou jako otevřenou budoucnosti, je to projekt, na kterém
pracují a takto vytvářejí nové koncepty, diskurzy: „Nie sú slová pre to, ĉo
robíme, ĉi to ako sa cítime, tak si ich musíme vymyslieť.― (Ritchie – Barker
2006, cit. dle Vitková). Bez moţnosti adekvátně popsat své pocity je těţké
je akceptovat a hlavně sdílet s ostatními. Bez diskurzu nevíme, ĉím a kým
158
Sexuality IV.
jsme a nevědí to ani ostatní. Zajímavé je, ţe mnozí respondenti
zmiņovaného výzkumu ĉerpali potvrzení své identity z knih a ĉlánkŧ, tedy
vlastně nehledali svou vlastní autentickou identitu, ale chtěli se
identifikovat s identitou jiţ popsanou v textech, jejichţ autory nebyli oni
sami – ĉímţ se obloukem dostáváme znovu k asexualitě.
Postmoderní identita
Někteří autoři za tímto bujením identit donedávna diskurzivně
neznámých a neuchopitelných vidí postmoderní situaci, jak ve smyslu
postmoderní plurality vyznaĉující se rozkvětem práva na pozitivní definici
vlastního já, tak ve smyslu konzumeristického bujení – v obou případech
ve stylu „anything goes―. Někteří autoři v tomto kontextu mluví o
supermarketu nekoneĉné volby identit (Storr).
Storr dává za příklad bisexualitu, kdy jedinec, nevázán pohlavím
partnera, zmnoţuje svou sexuální volbu, přiĉemţ není jasné, jestli ve
jménu rozšíření sexuálních nebo konzumních práv. Zároveņ mnohdy ani
bisexuálové nevědí, co to znamená být bisexuál, se zmnoţením volby je
spojena absence jasně daného diskurzu („příběhu―) o bisexualitě. Je
bisexualitu z principu polyamorická? Musí mít bisexuál partnery obou
pohlaví? Mŧţe být bisexualita monogamní?
Na druhou stranu je bisexualita odmítána ze strany (nejen) ĉeského
sexuologického diskurzu. V tomto ohledu je bisexualita vnímána podobně
jako asexualita, neboť i v ní sexuologický diskurz hledá něco jiného, neţ
co tvrdí sami bisexuálové. Asexuál dle tohoto diskurzu cosi zakrývá -
stejně tak bisexuál není navenek a/nebo k sobě upřímný. V případě
bisexuality je to údajná neochota bisexuálŧ přiznat si svou homosexualitu.
Otázkou je, jak k celé problematice přistupovat. Má smysl hledat danou
vědeckou (psychologickou) pravdu a dívat se na příběhy nositelŧ
donedávna nesrozumitelných a neexistujících identit s nedŧvěrou? Nebo
spíš pouţít diskurz spravedlnosti a uznat právo druhých na vlastní
sebedefinice a jejich realizaci (pokud tím neškodí druhým)? Postmoderní
159
Sexuality IV.
přístup by se klonil spíše k druhému, coţ neznamená, ţe nelze
k problematice přistupovat s urĉitou skepsí. „Anything goes― totiţ také
znamená, ţe ţádný pohled není dopředu odkázán k mlĉení (mohou-li tedy
pohledy mlĉet) – a to se týká i přístupu a pohledu skeptikova.
Podstatné je ovšem zjištění, ţe s biologizací, naturalizací identity
jakoţto něĉeho autentického, s ĉím se ĉlověk jiţ dopředu rodí, si
nevystaĉíme. Identity jsou sociálně (diskurzivně) utvářeny a tak mohou
být utvářeny všelijak. Zároveņ musíme brát v potaz jiţ zmíněnou tezi
Butler (1993), ţe urĉitá těla se diskurzŧm vzpírají, „přirozenost―,
„autenticita― některých těl usvědĉuje diskurzy z toho, ţe realitu nejen
vytvářejí, ale také omezují – viz případ intersexuality. A tak se dostáváme
do dvojaké pozice, musíme uznat jak diskurzivní povahu identity, tak její
přirozenost, lépe řeĉeno nemŧţeme jiţ lpět na binární opozici
přirozené/zkonstruované a hlavně na tom, ţe věci jsou buď přirozené,
nebo zkonstruované. Mohou být obojím. Subjekt je dán kulturními
podmínkami, neexistují-li diskurzy pro urĉité typy subjektivit, nemohou
tyto subjektivity sociálně existovat, jsou ĉasto nepochopitelné i pro jejich
nositele. Na druhou stranu, pokud nositelé konkrétních identit a subjektivit
nabývají přesvědĉení, ţe stávající diskurzy neodpovídají jejich
přirozenosti, musí tyto diskurzy měnit, jinak by jejich identita nebyla
srozumitelná. K tomu ale potřebují urĉitých diskurzivních ruptur, skulinek
v diskurzech, na základě kterých mohou podat zprávu o své jinakosti.
Hegemonní diskurzy musí být diskurzivně zpochybnitelné, aby mohla být
zpochybněna jejich pravda, otřesena jejich hegemonie.
Zároveņ je nutno brát v potaz, ţe i nově vznikající (kontra)diskurzy
mají tendenci stávat se hegemony. Mnozí autoři mluví například o
vznikajícím gay mainstreamu, který se stává novou „disciplinující,
normativní silou― (Seidman). Gay nachází sebe sama v diskurzu
subkultury gayŧ, ale jeho revolta proti heteronormativním diskurzŧm
nemusí být nic jiného neţ splynutí s jiným diskurzem, touha vytvořit
nového hegemona. Nejde tu tedy o rozšíření svobody, ale přijetí jiných
(diskurzivních) omezení. To ovšem není nutno vnímat a priori negativně.
160
Sexuality IV.
Jak jsem se snaţil ukázat, mimo diskurzy ţít nelze, chceme-li být souĉástí
spoleĉnosti. A i moţnost volit si své omezení (a nenechat si jej pouze
vnutit) je formou svobody. Patrně bude takový ĉlověk svobodnější, neţ
ten, s jehoţ existencí diskurz buď vŧbec napoĉítá, nebo jehoţ existenci
vykresluje automaticky negativně. Zároveņ nemá smysl hledat nějakou
„předdiskurzivní prozřetelnost― (Foucault 1991), přirozenou pravdu o
identitě ĉlověka, neboť ta tu nikdy neexistovala, (sociální i psychologická)
realita ĉlověka je vţdy jiţ „kontaminována― diskurzy (Butler 1990, Fafejta
2001). Diskurz je na jednu stranu „násilí, které pácháme na věcech―,
„praxe, kterou jim vnucujeme―, ale na druhou stranu před diskurzem
neexistovala nějaká neměnná pravda, kterou lze odhalit (Foucault 1991).
161
Sexuality IV.
Seznam literatury
BERGER, Peter - Luckmann, Thomas 1999. Sociální konstrukce reality.
Praha: CDK.
BUTLER, Judith 1990. Gender Trouble. New York: Routledge.
BUTLER, Judith 1993. Bodies That Matter. New York: Routledge.
DIAMOND, Milton – Sigmundson, Keith 1997. „Management of
Intersexuality: Guidelines for dealing with individuals with ambiguous
genitalia―. Pp. 1046–1050 in Archives of Pediatrics and Adolescent
Medicine 1997, r. 151, ĉ. 10. (Viz téţ Diamond, Milton – Sigmundson,
Keith. „Doporuĉené postupy v péĉi o jedince s nejednoznaĉnými
genitáliemi―. http://www.translide.cz/doporucene-postupy – prohlíţeno
16. 12. 2010)
FAFEJTA, Martin 2010. „Útoĉí Roman Joch na hodnoty západní
civilizace?―
http://fafejta.blog.respekt.ihned.cz/?m=d&article[id]=45936990&arti
cle[live_preview_sec]=dc02096af60e27cbec439003590eac7b
(prohlíţeno 16. 12. 2010)
FAFEJTA, Martin 2001. „Pohlaví, rod a feministická politika – pokus o
dekonstrukci pojmu přirozenost.― Pp. 805–818 in Filosofický ĉasopis 2001,
r. 49, ĉ. 5.
FAUSTO-STERLING, Anne 1999. Sexing the Body. New York: Basic Books.
Foucault, Michel 1991. „Rád diskurzu―. Pp. 35-41 in Gál, Egon –
MARCELLI, Miroslav (eds.). Za zrkadlom moderny. Bartislava: Archa.
162
Sexuality IV.
FOUCAULT, Michel 1999. Dějiny sexuality I.: Vůle k vědění. Praha:
Herrmann a synové.
GAGNON, John H. - SIMON, William (1973). Sexual conduct: The social
sources of human sexuality. Chicago: Aldine.
GOFFMAN, Erving 1990. The Presentation of Self in Everyday Life. London:
Penguin Books.
HIRD, Myra J. 2000. „Gender's nature: Intersexuality, transsexualism and
the ‗sex‘/‘gender‘ binary‖. Pp. 347–364 in Feminist Theory 2000, r. 1, ĉ. 3.
HIRD, Myra J. 2002. „For a Sociology of Transsexualism.― Pp 577–595 in
Sociology 2002, r. 36, ĉ. 3.
HOLMES, Morgan 2002. „Rethinking the Meaning and Management of
Intersexuality―. Pp. 159–180 in Sexualities 2002, r. 5, ĉ. 2.
KESSLER, Suzanne J. – MCKENNA, Wendy. 1985. Gender: An
Ethnometodological Approach. Chicago: The University of Chicago Press.
KULICK, Don 1998. Travesti: Sex, gender and culture and Brazilian
transgendered prostitutes. University of Chicago Press.
LYOTARD, J.-F. 1998. Rozepře. Praha: Filosofia.
MCKENNA, Wendy - Suzanne J. KESSLER 2000. „Retrospective Response―.
Pp. 66-72 in Feminism and Psychology r. 10, ĉ.1.
MEYER-BAHLBURG, HEINO F. L. 2005. „Gender Identity Outcome in
Female-Raised 46,XY Persons with Penile Agenesis, Cloacal Exstrophy of
163
Sexuality IV.
the Bladder, or Penile Ablation.― Pp. 423–438 in Archives of Sexual
Behavior 2005, r. 34, ĉ. 4.
MORLAND, Iain. 2001. „Feminism and Intersexuality―. Pp. 362–365 in
Feminist Theory 2001, r. 2, ĉ. 3.
PREVES, Sharon E. 2003. Intersex and Identity: The Contested Self . New
Brunswick: Rutgers University Press.
SEDLÁĈEK, Lukáš 2009. „Asexualita v kontextu genderových stereotypŧ a
oĉekávání―. Pp. 107-120 in Topinka, D. et al. (eds.) Vyprávění – identita –
diference. Kultura – media – komunikace Speciál ĉ. II., UP Olomouc.
SEIDMAN, Steven 1995. „Deconstructing queer theory or the under-
theorization of the social and the ethical―. Pp. 116-141 in Nicholson, Linda
- Seidman, Steven. Social postmodernism. Beyond identity politics..
Cambridge University Press.
SCHERRER, Kristin S. 2008. „Coming to an Asexual Identity: Negotiating
Identity, Negotiating Desire―. Pp. 621-641 in Sexualities ĉ. 5, r. 11.
STORR, Merl 1999. „Postmodern Bisexuality―. Pp. 309-325 in Sexualities
ĉ. 2, r. 11.
SVAZUJÍCÍ SLOVA (L‟ordre des mots, Binding Words). Scénář a reţie:
Cynthia Arra, Melissa Arra. Francie, 2007.
TURNER, Stephanie S. 1999. „Intersex Identities: Locating New
Intersection of Sex and Gender.― Pp. 457–479 in Gender and Society
1999, r. 13, ĉ. 4.
164
Sexuality IV.
VITKOVÁ, Mária 2010. Polyamoria – subjektívne preţívanie otvoreného
partnerského vzťahu v monogamnej spoločnosti. Bakalárska diplomová
práca, Masarykova Univerzita Fakulta sociálních studií, Katedra
psychologie.
WEISS, Petr 2001. „Viktimologické aspekty sexuální delikvence―. Pp. 302-
310 in Ĉeskoslovenská psychologie, ĉ. 4, r. 45.
Kontakt na autora
Martin Fafejta
Katedra sociologie a andragogiky
Filozofická fakulta Univerzity Palackého Olomouc
Ĉeská republika
165
Sexuality IV.
MASMEDIÁLNY STEREOTYP ŢIEN PRACUJÚCICH V SEX-BIZNISE:
ANALÝZA DÁT ZO SLOVENSKÝCH PRINTOVÝCH MÉDIÍ
Miroslava Ţilinská
Na Slovensku zatiaľ chýba výskum, ktorý by mapoval sex-biznis
v celej krajine. Sporadicky sa k tejto téme vyjadrujú obĉianske zdruţenia,
alebo študenti vo svojich diplomových prácach – tieto výskumné zistenia
sú však väĉšinou regionálne obmedzené, alebo sa zameriavajú iba na istú
ĉasť sex-biznisu (pouliĉnú scénu, kluby alebo porno priemysel).
Zahraniĉné výskumy sa zaoberajú uţ takými otázkami, ako je
deklarácia práv osôb pracujúcich v sex-biznise, priĉom samotnými
aktivistami sú osoby z tejto cieľovej skupiny. Ako je to na Slovensku?
Odkiaľ sa môţeme dozvedieť nieĉo viac o týchto ľuďoch? Nechýbajú u nás
primárne poznatky o osobách pracujúcich v sex-biznise?
Pre väĉšinovú skupinu obyvateľstva sú hlavným zdrojom informácií
o marginalizovaných skupinách práve masmédia. Z toho dôvodu sme sa
rozhodli realizovať analýzu mediálnych výstupov, ktoré sa týkajú sex-
biznisu. Primárne sme sa zamerali na obraz, stereotyp, ktorý mediálne
výstupy ponúkajú svojmu publiku a na spôsob, akým sex-biznis
predstavujú verejnosti.
Terminologické vymedzenie prostitúcie a sex-biznisu
Predaj sexuálnych sluţieb. Ide o sociálno-patologický jav alebo
prejav individuálnej vôle? Nie je ľahké odpovedať na otázky, ktorými sa
zaoberá mnoţstvo odborníkov, duchovných i laikov po mnohé roky.
Klasifikácia ĉi hodnotenie predaja sexuálnych sluţieb je komplikovaná
téma a rovnako aj jej terminologické vymedzenie je problematické. Medzi
najpouţívanejšie pojmy v odborných prácach patrí prostitúcia a sex-biznis.
Oba pojmy majú svojich prívrţencov a odporcov.
Všeobecne moţno prostitúciu definovať ako poskytovanie sexuálnych
sluţieb za úplatu (Giddnes, 1997). Okrem nejasnosti vymedzenia pojmu
166
Sexuality IV.
tu silne vstupuje rozvíjajúce sa hnutie za ochranu ľudí poskytujúcich
sexuálne platené sluţby. Pojem prostitúcia na seba viaţe nielen samotný
predaj sexu, ale zahŕņa v sebe aj isté morálne hodnotenie. Prostitútky sú
napríklad chápané ako sociálna kategória, ktorá sa správa nemorálne a ich
hodnota je nízka (Pembrey, 2009). Na Slovensku sa prostitúcia definuje
ako sociálno-patologický alebo spoloĉensko-neţiadúci jav (Ondrejkoviĉ et
al, 2009). Tento pojem posilņuje marginalizáciu a zraniteľnosť všetkých
ţien a muţov, ktorí poskytujú sexuálne sluţby. Anglický pojem „sex-work―
alebo jeho slovenský ekvivalent „sex-biznis― vznikol zo samotnej iniciatívy
ľudí, ktorí predávajú sexuálne sluţby. Po prvýkrát ho pouţila aktivistka
a ţena pracujúca v sex-biznise Carl Leigh v roku 1987 (Leigh, 1997).
Tento moment predefinoval komerĉný sex zo sociálnej kategórie na prácu
alebo poskytovanie sluţieb, v tomto prípade sexuálnych (Bindman,
Doezema 1997).
Na Slovensku sa zaĉal pouţívať termín sex-biznis aţ v roku 2002. Na
tento trend ako prvé na Slovensku zareagovalo obĉianske zdruţenie
Odyseus, ktoré poskytuje nízkoprahové sluţby ľuďom pracujúcim v sex-
biznise. Slovenské a ĉeské kľúĉové publikácie pouţívajú stále pojem
prostitúcia (pozri: Chmelík et al, 2003; Ondrejkoviĉ et al, 2009). Mak
(2004) uvádza, ţe pojmy prostitúcia a sex-biznis moţno pouţívať
paralelne.
Posledný významný rozdiel medzi pojmami je fakt, ţe pod
prostitúciu spadá aj nútená prostitúcia ĉi detská prostitúcia (Chmelík et al,
2003). Naopak Manifest osôb pracujúcich v sex-biznise v Európe, definuje
sex-biznis nasledovne: „Práca v sex-biznise je definovaná ako sex po
vzájomnej dohode. Ak jedna zo strán so sexom nesúhlasí, nejde o prácu;
ide o sexuálne násilie a otroctvo.― (International Comitee On The Rights Of
Sex Workers In Europe, 2005, s.2). Sex-biznis chápeme ako pojem, ktorí
nezahŕņa ľudí, ktorí sa stali obeťou obchodu s ľuďmi ani poskytovanie
sexuálne platených sluţieb deťmi a mladistvými.
V našom príspevku budeme prednostne pouţívať pojem sex-biznis.
167
Sexuality IV.
Analýza problematiky sex-biznisu v interdisciplinárnom kontexte
Ako sme vyššie uviedli, definovanie a pouţívanie pojmov súvisiacich
s predajom sexuálnych sluţieb je nejednotné a viacznaĉné. Preto je nutné
skúmať a sledovať fenomén sex-biznisu v interdisciplinárnom kontexte.
Výskumy sú najbohatšie zastúpené vo vedeckých ĉasopisoch z oblasti
sociálnej práce, feminizmu, kriminológie, verejného zdravia, medicíny,
sociológie a psychológie. V našom príspevku a výskume kladieme dôraz na
psychologické aspekty sex-biznisu. Zikmundová a Weiss (2004, s. 433)
vysvetľujú dôleţitosť psychologického výskumu a intervencie v oblasti sex-
biznisu: „hlbšie poznanie okolností prostitúcie môţe podstatne prispieť
k ochrane komerčných sexuálnych pracovníčok, ale aj k ochrane
spoločnosti pred šírením pohlavne prenosných ochorení.“ Tomura (2009)
vo svojej práci uviedol, ţe osoby pracujúce v sex-biznise
sú v psychologickom výskume zanedbané a ich subjektívna psychická
skúsenosť je prehliadaná. Téma predaja sexuálnych sluţieb je oproti iným
vedným disciplínam v psychologickom výskume zastúpená v menšom
pomere.
Z vyššie uvedených dôvodov sú ďalšie témy analýzou a integráciou
poznatkov psychologického výskumu a nepsychologických disciplín
(sociálna práca, medicína, sociológia...). Tak vytvárajú interdisciplinárny
pohľad na najviac frekventované témy a otázky psychológie.
Motívy práce v sex-biznise a osobnosť ţeny pracujúcej v sex-
biznise
Medzinárodné hnutie, ktoré bojuje proti sex-biznisu a povaţujú ho
za poniţujúci hovorí o sex-biznise nasledovne: „Prostitúcia je svet štyroch
nešťastí – ekonomického, emocionálneho, kultúrneho a sexuálneho.―
(International Abolitionist Federation in Hardman, 1997, s.19).
Keď sa pozrieme bliţšie na výrok proti-prostituĉného hnutia, vidíme,
ţe opisuje vlastne motívy a príĉiny takého javu, ako je sex-biznis.
168
Sexuality IV.
Ekonomické motívy, chudobu, alebo túţbu po finanĉnej nezávislosti
zdôrazņujú viacerí autori (Benson, Matthew, 1995; Hardman, 1997;
Legardinierová in Kolenĉík, 2000; Weatherall, 2001; Zikmundová, Weiss,
2004).
K ekonomickej výhodnosti sex-biznisu sa pridáva aj fakt, ţe sex-
biznis sa vyskytuje tam, kde je po ņom dopyt. Sex je nielen biologická, ale
i sociálna potreba (Weatherall, 2001).
Medzi ďalšie motívy práce v sex-biznise môţe byť uţívanie drog
(Back, et al 2003; Zikmundová, Weiss, 2004). Opozitum toho však
ukazuje štúdia z Ázie ukázala, ţe vyššie percento ţien pracuje v sex-
biznise, aby uţivilo rodinu neţ aby si zarobilo na drogy (Devine et al,
2010).
Výskumy ukázali aj ĉastú skúsenosť so sexuálnym zneuţívaním
v detstve (Legardinier in Kolenĉík, 2000; Dalla, Xia, Kennedy, 2003;
Zikmundová, Weiss, 2004; Ditmore, 2006; Vaddiparti et al, 2006) alebo
fyzickým a psychickým týraním (Surratt et al, 2004). Práve práca v sex-
biznise môţe podľa psychodynamických prístupov fungovať ako obranná
reakcia na skúsenosť so sexuálnym zneuţívaním v detstve
(Vanwesenbeeck, 2001).
Ekonomické, sociálne dôvody, osobnostné dispozície a ĉrty, závislosť
ĉi skúsenosti z detstva dopĺņa Malinová (2005) o ďalší motív – racionálne
rozhodnutie. Vyplýva z faktu, ţe sex môţe byť práca, poskytuje zárobok
a ĉlovek tak funguje vo flexibilnom a nezávislom zamestnaní.
V diagrame (pozri Diagram 1), ponúkame zhrnutie jednotlivých motívov
pre prácu v sex-biznise:
169
Sexuality IV.
Diagram 1: Motívy práce v sex-biznise
Osobnosť ţeny pracujúcej v sex-biznise
Hovoriť generalizovane o osobnosti ţeny pracujúcej v sex-biznise nie
je jednoduché. Dôvodov je niekoľko: musíme brať do úvahy
medzikulturálne rozdiely, vplyv štátnej legislatívy na sex-biznis (aj na
výskum o sex-biznise) a rôznorodosť sexuálneho priemyslu. Navyše, ako
uvádza Ditmore (2006), sociálne vedy väĉšinou jednostranne nazerajú na
sex-biznis ako na nieĉo patologické. Existuje tu tak riziko skreslenia
údajov.
Výskumy potvrdzujú, ţe ţeny pracujúce v sex-biznise vykazujú
ĉasté uţívanie alkoholu a iných drog alebo problémy so psychickým
zdravím (Back, 2003; Qing, Xiaoming, Bonita, 2010). Prítomné môţu byť i
suicidálne tendencie, ktoré v niektorých prípadoch korelujú s násilím
v partnerskom ţivote a v samotnom sex-biznise (Shahmanesh et al, 2009;
Hong, 2010).
Na druhej strane istá austrálska štúdia ukázala, ţe ţeny pracujúce
v sex-biznise sa v psychiatrickom obraze nijako neodlišujú od beţnej
populácie. Avšak sex-biznis je práca stigmatizovaná a ĉasto ilegálna a tým
sú osoby pracujúce v ņom zraniteľnejšie. Nachádzajú sa v sústavnom
psychologickom riziku. Ukázalo sa, ţe 48% ţien skúsilo alebo uţíva nejakú
ilegálnu drogu, ale zároveņ 90% vykazovalo zdravé sebavedomie
(Romans et al, 2001). Ani ĉeská literatúra napríklad nezaraďuje sex-biznis
Motívy práce v sex-biznise
Sociálne
motívy
Vnútorné
motívy
Ekonomic
ké
Sociálny
status
Chudoba Potreba
finanĉnej
nezávislosti
Osobnostn
é ĉrty
a dispozíci
e
Traumatic
ký záţitok
z detstva
Psychiatric
ká
porucha
Kultúrna
akceptácia
Racionálne
rozhodnutie
Psychick
é
týranie
Fyzick
é
týrani
e
Sexuálne
zneuţívani
e
Sex-biznis ako
sociálna
potreba
170
Sexuality IV.
medzi sexuálne deviácie (pozri: Weiss, 2002). Výskum realizovaný na
Slovensku zistil, ţe 60% ţien pracujúcich v sex-biznise poĉas svojho
ţivota nemalo skúsenosť s fyzickým alebo psychickým násilím (Mokrá,
2004).
Skutoĉnosť, ţe existuje spojitosť medzi nároĉnosťou práce v sex-
biznise a istými patologickými prejavmi v osobnostnom profile ţien
dokazuje aj Annie Sprinkle (1997). Ona sama pracovala v sex-biznise dlhé
roky. Uvádza, ţe táto profesia prináša riziko vyhorenia a medzi symptómy
patrí depresia, únava, problémy v osobných vzťahoch, zníţené
sebavedomie, beznádej a sebadeštruktívne správanie. Podľa autorky je
práca v sex-biznise nároĉná nielen z hľadiska vyššie spomínanej morálnej
a spoloĉenskej stigmy, ale je ĉasovo a fyzicky nároĉná. Tieto faktory môţu
prispievať potom k frustrácií, ktorá povedie k samotnému syndrómu
vyhorenia.
Carla De Meis (2002) zistila, ţe ţeny, ktoré samy seba zadefinovali
ako „sexuálne pracovníĉky― (namiesto prostitútok alebo ľahkých ţien) mali
vyššie sebavedomie, jasnejšie vymedzenú identitu a šírili informácie
o HIV/AIDS medzi ostatnými ţenami. Pozitívne vymedzenie samej seba
v rámci svojej práce viedlo k niţšiemu riziku psychických problémov.
V rámci osobnostných charakteristík dotazníkový výskum
O´Sullivana, profesora Zuckermana a Krafta (1996) ukázal, ţe ţeny
poskytujúce sexuálne sluţby dosahujú vysoké skóre v sensation seeking
(vyhľadávanie záţitkov) a agresívno-hostilnom správaní. Ťaţko však
usúdiť, ĉi ide o špecifické osobnostné dispozície, ktoré ťahajú ľudí do práce
v sex-biznise, ale to bol samotný sex-biznis, ktorý vyprofiloval takéto
osobnostné ĉrty, nakoľko poskytujú najoptimálnejšiu moţnosť preţitia
v tejto brandţi.
Ţeny pracujúce v sex-biznise v médiách
Ţeny pracujúce v sex-biznise tvrdia, ţe spoloĉnosť ich vníma ako zlé
a špinavé, ako osoby, ktoré sú hlavnými „prenášaĉkami― pohlavných
171
Sexuality IV.
chorôb (Fick, 2005). Priĉom hlas samotných ľudí pracujúcich v sex-biznise
sa k problematike masmédií vyjadruje jasne: „Naše názory a skúsenosti
sa často mediálne manipulujú. Len zriedka dostaneme právo odpovedať na
túto manipuláciu a naše sťaţnosti sú prehliadané. Vykreslenie osôb
pracujúcich v sex-biznise v masmédiách príliš často dokola opakuje
stereotypný obraz týchto osôb ako nedôstojných, ako obete a/alebo
hrozbu pre verejný a spoločenský poriadok.“ (International Comitee On
The Rights Of Sex Workers In Europe, 2005).
Zahraniĉné analýzy mediálnych výstupov ukazujú, ţe prevaţuje
negatívne zobrazovanie ţien pracujúcich v sex-biznise (Arohan, 2008)
alebo ich dokonca zobrazujú ako „prenášaĉky― vírusu HIV (King in Sacks,
1996). V takomto prípade ide o dezinformáciu. Napríklad len štatistiky zo
Slovenska ku dņu 30.9.2008 hovoria, ţe 60,3% prípadov tvoria
homosexuáli a 29,3% prípadov nakazených tvoria heterosexuáli. Šestinu
prípadov tvoria ţeny (Národné referenĉné centrum pre HIV, 2008).
Je dôleţité poznať tieto mediálne fenomény, výskumy dokazujú, ţe
hlboko zakorenená sociálna stigma negatívne ovplyvņuje ţivot osôb
pracujúcich v sex-biznise a ich emocionálne zdravie (Bradley, 2007;
Jackson, Bennett, Sowinski, 2007; Tomura, 2009). Navyše, Goffman
(2003) uvádza, ţe prirodzene veríme tomu, ţe stigmatizovaný ĉlovek má
niţšiu hodnotu a uţ ho nevnímame ako ľudskú bytosť.
Podľa Gunterovej (1999) v spoloĉnosti panuje obraz ţeny pracujúcej
v sex-biznise ako padlej ţeny, ktorá je vykorisťovaná pasákom a treba ju
zachrániť. Ich práca je vysvetľovaná cez psychoanalytické interpretaĉné
rámce (napr. zlý vzťah s matkou, zneuţívanie). Tieto obrazy sú silne
ritualizované a posilņované – nepredstavujú však obraz reálnej situácie,
ktorá je veľmi rôznorodá. Práve diskrepancia medzi stereotypom
a sociálnou realitou môţe znamenať pre ţenu pracujúcu v sex-biznise
záťaţovú situáciu, s ktorou sa musí vyrovnať.
Aj naša osobná skúsenosť v práci so ţenami, ktoré pracujú
v pouliĉnom sex-biznise je taká, ţe ţeny sa napríklad reportérov boja
a skrývajú sa pred nimi. Navyše ĉasto ĉelíme situácií, kedy vidíme, ţe
172
Sexuality IV.
ţena pracujúca v sex-biznise sa identifikuje s negatívnym obrazom, ktorý
jej spoloĉnosť vnucuje.
Ciele výskumu a výskumný súbor
Ako sme uviedli vyššie, média môţu predstavovať významný ĉiniteľ
v stigmatizácii ţien pracujúcich v sex-biznise. Z toho dôvodu sme sa
rozhodli zistiť, aký obraz o sexuálnych pracovníĉkach ponúkajú slovenské
médiá a aké témy súvisiace so sex-biznisom sa diskutujú. Zamerali sme
sa taktieţ na valenciu obsahu mediálnych výstupov, komparáciu
jednotlivých periodík.
Z hľadiska ĉasovej a materiálnej dostupnosti sme si vybrali printové
médiá. Periodiká, ktoré tvoria najväĉšie zastúpenie v našom výskume
patria medzi najpredávanejšie (Nový ĉas, Sme, Pravda, Plus sedem dní) a
tri z týchto najpredávanejších tlaĉovín patria do prvej desiatky
najsledovanejších internetových spravodajstiev (pozri:
http://medialne.etrend.sk/tlac-grafy-a-tabulky.html, 2010;
http://medialne.etrend.sk/internet-grafy-a-tabulky.html, 2010).
Pre výskumné potreby obsahovej analýzy sme vyuţili archív
Obĉianskeho zdruţenia Odyseus. Za obdobie 1998-2009 majú v databáze
160 tlaĉových výstupov. Vybrali sme si ĉlánky, na ktoré sme aplikovali
nami vytvorené kritéria pre výber ĉlánkov. Museli byť splnené všetky
nasledovné podmienky: 1. slovenské periodikum, 2. téma ţenského sex-
biznisu, 3. téma sex-biznisu na Slovensku alebo Sloveniek v zahraniĉí.
Tento výber mediálnych výstupov sme doplnili vyhľadávaním
ĉlánkov na internete. Pre vyhľadávanie sme pouţili nasledovné kľúĉové
slová: prostitútka, prostitúcia, sex-biznis, sex-work, šliapanie, pouliĉný
sex.
Naša výskumná vzorka obsahovala: 36 tlaĉových výstupov zo
serióznej ústrednej a regionálnej tlaĉe (za obdobie 1999 – 2009), 21
ĉlánkov pochádzalo z bulvárnej tlaĉe (za obdobie 2001 – 2009), 21
173
Sexuality IV.
ĉlánkov z tzv. lifestyle magazínov (za obdobie 1998 – 2009), spolu išlo
o 78.
Tabuľka 1: Prehľad analyzovaných periodík
Typ
periodika
Poĉet
ĉlánkov
Analyzované
obdobie
Najpredávanejšie tituly (prvá
štvorka) a ich percentuálne
zastúpenie v skupine13:
Ústredná
a regioná
lna tlaĉ
36 1999-2009 SME (50%), Pravda (16%)
Bulvárna
tlaĉ
21 2001 - 2009 Nový ĉas (76%), Plus1deņ
(24%)
Lifestyle
magazín
21 1998 - 2009 Plus 7 dní (33%), Ţivot (19%)
Spolu: 78
Priebeh a metódy výskumu
Výskumná ĉasť práce predstavuje kvalitatívny spôsob obsahovej
analýzy (pozri: Miovský, 2006) a je realizovaná v troch na seba
nadväzujúcich etapách:
I.) Prvá fáza výskumu práce zaĉína kvalitatívnou analýzou, ktorá nám
umoţní identifikovať tendencie, v ktorých je sex-biznis prezentovaný
v slovenských printových médiách. Spoĉíva v prehľadovej analýze 36
ĉlánkov pochádzajúcich zo serióznej ústrednej a regionálnej tlaĉe za
posledných 10 rokov.
Cieľom kvalitatívnej analýzy bolo zistiť, aké tendencie a tematické
roviny sa v médiách vyskytujú za obdobie posledných desiatich rokov.
II.) V druhej fáze výskumu sme sa zamerali na valenciu obsahu
a hodnotiace konotácie jednotlivých ĉlánkov. Komparáciu sme urobili za
13 Legenda: Zdroj: medialne.etrend.sk/tlac-grafy-a-tabulky.html, 2010
174
Sexuality IV.
ĉasové obdobie 2001 – 2009 u 61 ĉlánkov. Pre potreby výskumu sme
vytvorili 5-stupņovú Likertovu škálu (1=negatívne, 5=pozitívne,
3=neutrálne ladenie).
Cieľom analýzy bolo zistiť, ĉi sa jednotlivé periodika líšia vo valencii
obsahu a aké konotácie prevládajú.
III.) Treťou fázou výskumu bola detailnejšia analýza pojmov a výrazov,
ktoré sa týkali alebo opisovali ţenu pracujúcu v sex-biznise. Bliţšie sme sa
pozreli na frekvenciu daných pojmov a výrazov v rámci skúmaných
periodík. Pre potreby tejto fázy výskumu sme pouţili tendencie, ktoré sme
identifikovali v prvej fáze analýzy. Výrazy sme identifikovali a zatrieďovali
v rámci dvoch domén:
- valencia atribútov (pozitívne atribúty, negatívne atribúty, neutrálno –
informujúce atribúty)
- obsah a dimenzia atribútov (fyzické atribúty, psychické atribúty,
behaviorálne atribúty, sociálne atribúty)
Poĉas analýzy jednotlivých pojmov a výrazov v kontexte valencie a
obsahu sme robili taktieţ zber konkrétnych vyjadrení týkajúcich sa ţien
pracujúcich v sex-biznise. Jednotlivé príklady nám pomohli identifikovať,
akým spôsobom periodiká zobrazujú ţenu pracujúcu v sex-biznise a aký
obraz o nej vytvárajú. Pre koneĉný obraz sexuálnej pracovníĉky sme
vybrali príklady, ktoré mali v rámci domény najpoĉetnejšie percentuálne
zastúpenie medzi skúmanými periodikami.
Výsledky výskumu
Identifikácia základných tendencií v printových médiách za
obdobie 1999 – 2009
V prvej fáze výskumu sme zistili, ţe v ústredných a regionálnych
printových médiách moţno hovoriť o niekoľkých rovinách, ktorých sa témy
ĉlánkov dotýkajú:
175
Sexuality IV.
- verejno – spoloĉenská rovina – napr. legislatívne vymedzenia sex-
biznisu, história sex-biznisu, vyjadrenia obyvateľov, hľadanie riešenia
sex-biznisu, aktivity polície a trestná ĉinnosť spojená so sex-biznisom
- morálno – hodnotiaca rovina – išlo o vyjadrovanie morálneho
pohoršenia, pobúrenia, sekundárnu viktimizáciu, alebo naopak, podpory
- charakteristika ţien pracujúcich v sex-biznise – pomenovanie
vlastností ţien alebo všeobecné vyjadrenia vzťahujúce sa k ţenám,
ktoré pracujú v sex-biznise (pozitívne, negatívne a neutrálno-
informujúce vyjadrenia).
Z identifikovaných tendencií sme sa bliţšie zaoberali charakteristikou
ţien pracujúcich v sex-biznise. Taktieţ sme v ďalších ĉastiach výskumu
podrobnejšie analyzovali valenciu obsahu v jednotlivých mediálnych
výstupoch.
Porovnanie valencie obsahu mediálnych výstupov v jednotlivých
periodikách za obdobie 2001-2009
Zistili sme, ţe medzi skupinami periodík existuje štatisticky
významný rozdiel vo valencii obsahu mediálnych výstupov na tému sex-
biznisu na hladine významnosti 0,05, [K-W (2)=6,597; p= 0,037].
Pomocou Mann-Witney U-testu sme zisťovali rozdiel medzi jednotlivými
skupinami (bliţšie pozri Tabuľky 4, 5, 6). Pre jednotlivé U-testy sme
pouţili Bonferriniho korekciu (ĉím sa hladina významnosti 0,05 sprísnila na
0,017)
176
Sexuality IV.
Tabuľka 2: Testovanie distribúcie dát – valencia obsahu
(frekvencia)
Dimenzia (N = 61) Skupina Statistic df Sig.
Valencia obsahu -
frekvencia
Ústredná a
regionálna tlaĉ
0.849 27 0.001
Bulvárna tlaĉ 0.777 19 0.001
Life-style magazín 0.914 15 0.155
Tabuľka 3: Testovanie rozdielu vo valencii obsahu mediálnych
výstupov v periodikách
Skupina (N = 61) n Medián Priemerné
poradie
Kruskal-
Wallisov test Sig.
Ústredná
a regionálna tlaĉ
27 2.0 30.74
6.597 0.037 Bulvúrna tlaĉ 19 2.0 24.58
Lifestyle magazín 15 3.0 39.60
Tabuľka 4: Testovanie rozdielu vo valencii obsahu mediálnych
výstupov u skupín ústredná a regionálna tlač a bulvárna tlač
Skupina (N = 47) n Medián Priemerné
poradie Mann-Whitney U Sig.
Ústredná
a regionálna tlaĉ
27 2.0 25,48
203.0 0.20
4 Bulvúrna tlaĉ 19 2.0 20,68
177
Sexuality IV.
Tabuľka 5: Testovanie rozdielu vo valencii obsahu mediálnych
výstupov u skupín ústredná a regionálna tlač a lifestyle magazín
Skupina (N = 42) n Medián Priemerné
poradie
Mann-Whitney
U Sig.
Ústredná
a regionálna tlaĉ
27 2.0 19.26
142.00 0.09
9 Lifestyle magazín 15 3.0 25.53
Tabuľka 6: Testovanie rozdielu vo valencii obsahu mediálnych
výstupov u skupín bulvárna tlač a lifestyle magazín
Skupina (N = 34) n Medián Priemerné
poradie
Mann-Whitney
U Sig.
Lifestyle magazín 15 3.0 22.07 74,00 0.01
3 Bulvárna tlaĉ 19 2.0 13.89
Na podklade výsledkov Mann-Whitneyho U testu a Bonferrineho
korekcie sme zistili, ţe premenná valencia obsahu je štatisticky
signifikantne odlišná medzi skupinami bulvárna tlaĉ a lifestyle; U = 74.00,
p = 0.013. Grafické znázornenie valencie obsahu jednotlivých periodík
moţno podrobnejšie vidieť na Grafe 1.
Celková valencia obsahu
mediálnych výstupov na tému sex-biznisu
v jednotlivých typoch periodík
910
5
3
0
9
7
3
0 0
3
4
3
4
1
0
2
4
6
8
10
12
Negatívne Skôr
negatívne
Neutrálne Skôr
pozitívne
Pozitívne
Valencia obsahu
Fre
kv
en
cia
Ústredná a
regionálna
tlač
Bulvárna tlač
Lifestyle
magazín
Graf 1: Celková valencia obsahu mediálnych výstupov na tému
sex-biznis v jednotlivých typoch periodík
178
Sexuality IV.
V Grafe 1 vidíme, ţe zo 61 ĉlánkov, 21 (34,4 %) bolo negatívne
ladených, 21 (34,4 %) skôr negatívne ladených, 11 (18%) ĉlánkov
nemalo prevládajúce zobrazenie hodnotiace, 7 (11,5 %) ĉlánkov bolo skôr
pozitívnych a 1 (1,6%) ĉlánok bol pozitívny. Prevládajúce zobrazenie
v nami skúmaných mediálnych výstupoch bolo negatívne a skôr
negatívne.
Prezentovaný obraz ţeny pracujúcej v sex-biznise
V tretej analýze výskumu našou jednotkou analýzy bol kaţdý výraz
a pojem, opisujúci a týkajúci sa ţien pracujúcich v sex-biznise. Valenciu
atribútov mediálnych výstupov na tému sex-biznisu sme vyhodnocovali
v rámci celej skupiny periodík prevedením na percentuálne zobrazenie.
Z Grafu 2 môţeme vidieť, ţe prevládajúcou valenciou obsahu vo všetkých
typoch periodikách je negatívne zobrazenie ţeny, priĉom v kaţdom
periodiku je toto negatívne zobrazenie u viac ako polovice analyzovaných
výrazov.
V Grafoch 3 aţ 5 ponúkame detailnejší prehľad frekvencie atribútov,
ktoré boli identifikované prostredníctvom obsahu a dimenzie (fyzické
atribúty, psychické atribúty, behaviorálne atribúty, sociálne atribúty).
Valencia atribútov mediálnych výstupov na tému sex-
biznisu v jednotlivých typoch periodík
21,1115,44
24,04
64,82 66,66
60,58
13,0817,9
15,38
0
10
20
30
40
50
60
70
Ústredná tlač Bulvárna tlač Lifestyle
magazíny
Typ periodika
Perc
en
tuáln
e z
astú
pen
ie
Pozitívne
Negatívne
Neutrálno-
informujúce
Graf 2: Valencia atribútov mediálnych výstupov na tému sex-
biznisuv jednotlivých typoch periodík
179
Sexuality IV.
Zastúpenie pozitívnych atribútov v jednotlivých typoch
periodík
6,53 4,94
9,62
3,523,09
9,625,53
7,41
2,886,53
0
1,92
0
5
10
15
20
25
30
Ústredná tlač Bulvárna tlač Lifestyle
magazíny
Typ periodika
Perc
en
tuáln
e z
astú
pen
ie
Sociálne
Behaviorálne
Psychické
Fyzické
Graf 3: Zastúpenie pozitívnych atribútov v jednotlivých typoch
periodík
Zastúpenie negatívnych atribútov v jednotlivých typoch
periodík
7,54 10,4918,27
10,05
16,6710,58
12,02
32,66
17,28
19,71
22,22
14,57
0
10
20
30
40
50
60
70
Ústredná tlač Bulvárna tlač Lifestyle
magazíny
Typ periodika
Perc
en
tuáln
e z
astú
pen
ie
Sociálne
Behaviorálne
Psychické
Fyzické
Graf 4: Zastúpenie negatívnych atribútov v jednotlivých typoch
periodík
180
Sexuality IV.
Zastúpenie neutrálno-informujúcich atribútov v
jednotlivých typoch periodík
5,03
16,0512,98
0
0
3,02
1,85
5,03
0
0,960,48
0,96
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
Ústredná tlač Bulvárna tlač Lifestyle
magazíny
Typ periodika
Perc
en
tuáln
e z
astú
pen
ie
Sociálne
Behaviorálne
Psychické
Fyzické
Graf 5: Zastúpenie neutrálno-informujúcich atribútov
v jednotlivých typoch periodík
Na základe získaných dát sme prostredníctvom príkladov
z jednotlivých ĉlánkov vytvorili obraz ţeny, ktorý prezentujú slovenské
periodiká.
Obraz ţeny pracujúcej v sex-biznise v slovenských periodikách:
V tabuľkách 7 aţ 10 sú zhrnuté jednotlivé príklady z periodík, ktoré
vytvárajú obraz o ţene pracujúcej v sex-biznise.
Tabuľka 7: Obraz ţeny pracujúcej v sex-biznise v slovenských
periodikách – fyzické atribúty
Fyzické atribúty Konkrétne príklady:
Negatívne: - škaredé, staré, biedna,
narkomanka, nakazená HIV
Pozitívne: - krásna, mladá, príjemný
vzhľad, dokonalo formovaná,
pekná
Neutrálno-
informujúce:
- hnedovláska, blondýna, 26
roĉná, Rómka, má výrazné oĉi
181
Sexuality IV.
Tabuľka 8: Obraz ţeny pracujúcej v sex-biznise v slovenských
periodikách – psychické atribúty
Psychické atribúty Konkrétne príklady:
Negatívne: - padlá ţena, hriešnica, ľahká ţena,
hlupaņa
Pozitívne: - milé, nevtieravé, inteligentná ţena,
empatická, prirodzená, sebavedomie,
psychicky odolná, sú to normálni ľudia
Neutrálno-informujúce: (minimálne zastúpenie)
Tabuľka 9: Obraz ţeny pracujúcej v sex-biznise v slovenských
periodikách – behaviorálne atribúty
Behaviorálne
atribúty
Konkrétne príklady:
Negatívne: - šíri HIV, kradne, klame, ponúka telo pod cenu,
hlasno sa hádajú, zarába na drogy, šlape, prenáša
pohlavné choroby, neobáva sa pohlavných chorôb
Pozitívne: - pracuje dobrovoľne, chráni sa (pred pohlavne
prenosnými chorobami), má prácu ktorú miluje, ţiví
rodinu, zdieľajú trápenie so zákazníkmi, majú
pochopenie so zákazníkmi, chce sa zmeniť, lieĉi sa
zo závislosti, nedroguje
Neutrálno-
informujúce:
- poskytujú sexuálne sluţby, má rada sex
182
Sexuality IV.
Tabuľka 10: Obraz ţeny pracujúcej v sex-biznise v slovenských
periodikách – sociálne atribúty
Sociálne atribúty Konkrétne príklady:
Negatívne: - chudoba, násilie, prinútila ju k prostitúcií matka,
znásilnenie, neúctivé správanie okolia, verejné
pohoršenie, padlá morálka
Pozitívne: - má mnoţstvo priateľov, je to práca ako kaţdá iná,
ťarbaví milenci si posilnia sebavedomie
Neutrálno-
informujúce:
- prostitúcia nevymizne
Keď zhrnieme vyššie popísané výrazy, najĉastejšie je ţena pracujúca
v sex-biznise zobrazovaná nasledovne: Rómka, rôzneho veku,
hnedovláska, alebo blondínka, je hriešnica, padlá ţena, ktorá šíri HIV,
klame, kradne a droguje a ponúka sa pod cenu. (Obraz sme vytvorili z
domén, ktoré v rámci daného média mali najvyššie zastúpenie). Tento
obraz zároveņ predstavuje stereotyp, ktorý printové médiá o sexuálnych
pracovníĉkach vysielajú.
Radi by sme uviedli ešte príklady, ktoré síce nehovoria priamo
o ţene pracujúcej v sex-biznise, ale sú zaujímavým príkladom pre
komplexnejšie pochopenie prezentácie sex-biznisu v médiách:
„Polícia tu nie je preto, aby tieto ţeny chránila.“
„...svoje telo ponúka pod cenu...“
„...úmyselne šírila nákazu HIV.“
Vidíme, ţe takéto vyjadrenia vytvárajú stigmu o sexuálnej
pracovníĉke. Do popredia sa dáva negatívny postoj, problematické otázky,
priĉom sa sex-biznis nerieši komplexne.
Poĉas analýzy jednotlivých mediálnych výstupov sme boli tieţ
svedkami neetického správania médií, keď bol rozhovor so ţenou urobený
bez toho, aby vedela, ţe komunikuje s novinárom.
183
Sexuality IV.
Záver
Naše výskumné zistenia odhalili prevládajúcu tendenciu negatívneho
vyobrazenia ţien, ktoré nesie negatívne stigmatizujúci obraz. Ukázalo sa,
ţe slovenské médiá sú ladené „skôr negatívne― aţ „negatívne―, ĉo sa
pribliţuje k výsledkom, ktoré ukázal zahraniĉný výskum (Arohan, 2008).
Obraz, ktorý printové médiá o sex-biznise a ţene pracujúcej v sex-biznise
prinášajú, vytvára negatívny stereotyp. Keďţe spoloĉnosť ĉasto nemá
vlastnú skúsenosť s osobami pracujúcimi v sex-biznise, o to ĉastejšie bude
narábať s mediálnym stereotypom (Petranová, Plencner, 2008). Navyše je
tu riziko fenoménu sekundárnej viktimizácie. Je to napríklad v prípade, ţe
ţena pracujúca v sex-biznise je napadnutá a znásilnená a médiá túto
udalosť prezentujú spôsobom, ţe môţe za to sama, pretoţe ponúka
sexuálne sluţby na ulici.
Printové médiá navyše ĉasto spájajú sex-biznis s uţívaním drog.
Realita je však taká, ţe pouliĉná sex-biznisová scéna je pravdepodobne
viac prepojená s drogami ako tzv. indoor scéna. Takéto nekritické spájanie
vytvára priestor pre kriminalizáciu ţien, ktoré ponúkajú sexuálne sluţby –
a to v štáte, kde sex-biznis nie je trestnou ĉinnosťou.
Výskumné zistenia sú výzvou pre odborníkov, aby zvýšili spoluúĉasť
s médiami. Médiá nemusia byť nositeľmi stereotypného odkazu – môţu sa
stať priestorom pre diskusiu, vzdelávanie a informovanie verejnosti.
184
Sexuality IV.
Zoznam literatury
AROHAN, G. N. (2008). Beyond Vice and Victimhood. Maharasthta:
Sampada Gramin Mahila Sanstha.
[Vyhľadané dņa 1.2.2010 na
http://web.nswp.org/downloads/2008/20080709-CASAM-BeyondVice.pdf]
BACK, S. E.; SONNE, S. C.; KILLEEN, T.; DANSKY, B. S. BRADY, K. T.
(2003). Comparative Profiles of Women with PTSD and Comorbid Cocaine
or Alcohol Dependence. American Journal of Drug & Alcohol Abuse, 29, 1,
s. 169 – 189. ISSN: 0095-2990.
BASSERMANN, L. (1965). Nejstarší řemeslo. Kulturní dejiny prostituce.
Praha: Mladá fronta. ISBN 80-204-0363-9.
BIANCHI, G.; POPPER, M.; LUKŠÍK, I. (2007). Dopytová stránka
prostitúcie na Slovensku a v kontexte stredoeurópskeho regiónu.
Príspevok z konferencie O sexualite a lidských vztazích. Uherské Hradište,
20.-22.5.2007.
[Vyhľadané dņa 10.4.2010 na
http://sex.systemic.cz/archive/cze/textbook2007/Bianch-prostitucia.pdf,
http://sex.systemic.cz/archive/cze/textbook2007/Bianchi-tabulky.pdf]
BENSON, C., & MATTHEW, R. (1995). Street prostitution: Ten facts in
search of a policy. International Journal of the Sociology of Law, 23, 4,s.
395-415. ISSN 0194-6595.
BINDMAN, J.; DOEZEMA, J. (1997). Redefining Prostitution as Sex Work
on the International Agenda. Network of Sex Work Projects.
[Vyhľadané dņa 15.1.2010 na
http://www.walnet.org/csis/papers/redefining.html#1]
185
Sexuality IV.
BRADLEY, M. S. (2007).Girlfriends, wives and stippers: Managing stigma
in exotic dancer romantic relationship. Deviant Behavior, 28, s. 379 – 406.
ISSN: 1521-0456.
DALLA, R. L.; XIA, Y.; KENNEDY, H. (2003). "You Just Give them what
they Want and Pray they don't Kill You". Violence Against Women, 9, 11,
s. 1367-1394. ISSN: 1552-8448.
DE MEIS, C. (2002). House and Street: Narratives of Identity in a Liminal
Space among Prostitutes in Brazil. Journal of the Society for Psychological
Antropology, 30, 1-2, s. 3-24. ISSN 0091-2131.
DEVINE, A.; BOWEN, K.; DZUVICHU, B.; RUNGSUNG, R.; KERMODE, M.
(2010). Pathways to sex-work in Nagaland, India: implications for HIV
prevention and community mobilisation. AIDS Care, 22, 2, s. 228-237.
ISSN: 1360-0451.
DIMORE, M. H. (2006). Encyklopedia of prostitution and sexwork.
Westport: Greenwood Press. ISBN: 0-313-32968-0.
[Vyhľadané dņa 22.3.2010 na
http://books.google.com/books?id=fcYq72qYRTcC&printsec=frontcover&d
q=Encyklopedia+of+prostitution+and+sex+work&hl=sk&cd=1#v=onepag
e&q&f=false]
FICK, N. (2005). Coping With Stigma, Discrimination and Violence: Sex
Workers Talk About Their Experience. Cape Town: Sex Worker Education
and Advocacy Taskforce. ISBN: 0-620-35501-8.
[Vyhľadané dņa 14.1.2010 na www.sweat.org.za/docs/coping.pdf]
GIDDNES, A. (1997). Sociologie. Praha: Argo. ISBN: 80-7203-124-4.
186
Sexuality IV.
GOFFMAN, E. (2003). Stigma. Poznámky k problému zvládania narušenej
identity. Praha: Sociologické nakladatelství. ISBN: 80-86429-21-0.
GUNTEROVÁ, A. (1999). Ţeny, prostitúcia a etika. Aspekt, 2, s. 80-85.
ISSN 1336-099X.
HARDMAN, K. L. J. (1997). A social work group for prostituted women
with children. Social Work with Groups, 20, 1, 19-31., s. 19. ISSN : 1540-
9481.
HONG, Y. (2010). Self-Perceived Stigma, Depressive Symptoms, and
Suicidal Behaviors Among Female Sex Workers in China. Journal of
Transcultural Nursing, 21, 1, s. 29-34, ISSN: 1043-6596.
CHMELÍK, J. et al. (2003). Mravnost, pornografie a mravnostní kriminalita.
Praha: Portál. ISBN 8071787396.
CHOCHOLA, M.; WEISS, P. (2005). Pouhé obrazy mohou člověka dovést k
blaţenosti, nebo naopak ke dnu utrpení - pro a proti pornografii v českých
luzích a hájích. Príspevok z konferencie O sexualite a lidských vztazích.
Uherské Hradište, 20.-22.5.2007.
[Vyhľadané dņa 12.4.2010 na
http://sex.systemic.cz/archive/cze/textbook2007/Chochola.pdf]
INTERNATIONAL COMITEE ON THE RIGHTS OF SEX WORKERS IN EUROPE.
(2005). Manifest osob pracujúcich v sex-biznise v Európe. Amsterdam:
ICRSE. s 2, 6.
[Vyhľadané dņa 15.1.2010 na
http://www.sexworkeurope.org/icrse/images/phocadownload/manifesto_sl
ovak.pdf]
187
Sexuality IV.
JACKSON, L. A., BENNETT, C. G., SOWINSKI, B. A. (2007). Stress in the
sex trade and beyond: women working in the sex trade talk about the
emotional issues and stressors in their working and home lives. Critical
Public Health, 17, 3, s. 257-271. ISSN: 1469-3682.
KOLENĈÍK, M. (2000). Svet nepoznanej reality. Ţilina: L. A. X. media,
s.r.o. ISBN: 80 - 968 498 -6– 7.
LEIGH , C. (1997). Inventing Sex Work: J. Nagle. Whores And Other
Femenists. (s.223-231). New York, London: Routledge. ISBN-10:
0415918227.
MAK, R. (2004). Specific health services for sex workers: from theory to
practice. Gent: Academia Press Scientific Publishers Ghent.
[Vyhľadané dņa 10.4.2010 na http://lib.ugent.be/fulltxt/thesis/BIB-GTH-
028366_2010_0001_AC.pdf]
MALINOVÁ, H. (2005). Sociální práce s ţenami, ktoré poskytují placené
sexuální, sluţby. In: O. Matoušek, J. Koláĉková, P. Kodymová (Eds.).
Sociální práce v praxi. (s. 251 – 266). Praha: Portál. ISBN 807367002X
MIOVSKÝ, M.(2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém
výzkumu. Praha: Grada. ISBN 80 – 247 – 1362 – 4.
MOKRÁ, K. (2004). Prostitúcia ako spoločenský problém – andragogický
prístup riešenia (diplomová práca). Bratislava: Katedra andragogiky. FK
UK.
NÁRODNÉ REFERENĈNÉ CENTRUM PRE HIV. (2008). Výskyt HIV na
Slovensku v roku 2008.
[Vyhľadané dņa 12.4.2010 na http://www.hiv-aids.sk/pdf/V2008.pdf]
188
Sexuality IV.
O´SULLIVAN, D.; ZUCKERMAN, M.; KRAFT, M. (1996). The personality od
prostitutes. Personality and Individual Differences, 21, 3, s. 445-448.
ISSN 0191-8869.
ONDREJKOVIĈ et al. (2009). Sociálna patológia. Bratislava: Veda,
vydavateľstvo SAV. ISBN: 978-80-224-1074-8.
PETRANOVÁ, D.; PLENCNER, A. (2008). Stereotyp ako interpretaĉná
skratka. In: S. Magál, M. Mistrík, M. Sokolík (Eds.). Médiá, spoločnosť
a mediálna fikcia. Zborník príspevkov z konferencie Médiá, spoloĉnosť
a mediálna fikcia. Smolenice, 31.3.-1.4.2008. (s. 68 – 74). Trnava:
Fakulta masmediálnej komunikácie UCM. ISBN 978-80-8105-072-5.
PREMBREY, G. (2009). Why is „AIDS and prostitution‟ an issue?. Avert´s
charity work.
[Vyhľadané dņa 15.1.2010 na http://www.avert.org/aids-hiv-charity-
avert.htm]
QING L.; XIAOMING L.; BONITA S. (2010). Alcohol Use Among Female
Sex Workers and Male Clients: An Integrative Review of Global Literature.
Alcohol & Alcoholism 45, 2, s. 188-199. ISSN 0735-0414.
RINGDAL, J. N. (2005). Love for sale: A worl history of prostitution. New
York: Grove Press. ISBN: 0802141846.
[Vyhľadané dņa 10.4.2010 na
http://books.google.sk/books?id=Mg4crDiz1uEC&printsec=frontcover&dq
=Nils+Johan+Ringdal&cd=1#v=onepage&q=stituere&f=false ]
ROMANS, S. E.; POTTER, K.; MARTIN, J.; HERBISON, P. (2001). The
mental and physical health of female sex-workers: a komparative study.
Australian & New Zealand Journal Psychiatry, 35, 1, s.75-80. ISSN: 1440-
1614.
189
Sexuality IV.
SACKS, V. (1996). Women and AIDS: An analysis of media
misrepresentations. Social Science and Medicine, 42, 1, s. 59-73. ISSN:
0277-9536.
SHAHMANESH, M.; WAYAL, S.; COWAN,F.; MABEY, D.; COPAS, A.; PATEL,
V. (2009). Suicidal behavior among female sex workers in Goa, India: the
silent epidemic. The American Journal of Public Health, 99, 7, s. 1239-
1246. ISSN 1541-0048.
SPRINKLE, A. (1997). We´ve come A Long Way-And We´ve Are
Exhausted! In: J. Nagle. Whores And Other Femenists. (s. 66-69). New
York, London: Routledge. ISBN-10: 0415918227.
STEVENSON C, PETRAK J.(2007). Setting up a Clinical Psychology Service
for Commercial Sex Workers. International Journal of STD & AIDS, 18, s.
231–234. ISSN 1758-1052.
SURRATT, H.; INCIARDI, J. A.; KURTZ, S. P.; KILEY, M. C. (2004). Sex
Work and Drug Use in a Subculture of Violence. Crime and delinquency,
50, 1, s. 43-59. ISSN: 1552-731X.
VANWESENBEECK, I. (2001). Another decade of social scientific work on
sex work: A review of research 1990-2000. Annual Review of Sex
Research; 12, s. 242-287. ISSN: 1053-2528.
TOMURA, M. (2009). A Prostitute's Lived Experiences of Stigma. Journal of
Phenomenological Psychology, 40, 1, s. 51-84. ISSN: 1569-1624.
VADDIPARTI K, BOGETTO J, CALLAHAN C, ABDALLAH AB, SPITZNAGEL EL,
COTTLER LB. (2006). The effects of childhood trauma on sex trading in
substance using women. Archives of Sexual Behaviour, 35, 4, s. 451-459.
ISSN 0004-0002.
190
Sexuality IV.
WEATHERALL, A. (2001). A Feminist Discourse Analysis of Sex Work.
Feminism & Psychology 11, 3, s. 323-340. ISSN: 0959-3535.
WEISS, P. (2002). Sexuálni deviace. Praha: Portál. ISBN: 80-7178-634-9.
ZIKMUNDOVÁ, M.; WEISS, P. (2004). Motivace ţen k prostituci .
Československá psychologie, 48, 5, s. 433-437. ISSN: 0009-062X
Mediálne štatistiky
[Vyhľadané dņa 18.1.2010 na http://medialne.etrend.sk/tlac-grafy-a-
tabulky.html, http://medialne.etrend.sk/internet-grafy-a-tabulky.html,
2010]
Kontakt na autorku
Bc. Miroslava Ţilinská
OZ Odyseus
Ukrajinská 10
832 02 Bratislava, Slovenská republika
E-mail: [email protected], [email protected]
Tel.: 0944 223 668
191
Sexuality IV.
ETHICS OF SEXUALITY
Paweł Czarnecki
Sexual ethics is an exceptional field in the area of ethics, owing to
its close relation with extra-ethical concepts, mainly religious ones. This
fact distinguishes it from such ethical disciplines as: ethics of business or
eco-ethics. However you can speak about Christian and non-Christian (e.
g. utilitarian) concepts within those ethics, it is impossible to speak about
utilitarian sexual ethics – such ethics, as a separate field, simply does not
exist. Wanting therefore to formulate and justify values and principles
relating to sexual relations, one must on one side consider values and the
principles based upon them formulated by Christian ethics, and on the
other hand take into consideration arguments speaking for including the
sphere of sexuality into "lay" ethical reflexion. In other words, one must
ponder whether sexual drive and the behaviors that directly follow
therefrom should undergo ethical evaluation, or whether, as a sphere of
privacy, they should remain outside the interest of ethics.
Often one encounters the opinion that ethical evaluation
encompasses only those kinds of actions which exert influence over other
people. Of course not every action causing results which influence other
people is subject to ethical evaluation, although it would be hard to
unambiguously indicate such kinds of actions which do not, in any
circumstances, undergo ethical judgment. For example, a house built in a
city doubtlessly affects other people, as it changes the view and it can
hamper movement on a certain area, but these results do not undergo
ethical judgment. However the same house built in an area which is
touristically attractive can make the landscape ugly, at the same time
lowering income from tourism, therefore the results of its construction one
can judge as morally bad. This example shows that actions which in
themselves do not usually undergo ethical judgment can become subject
to such judgment, in so far far as their results limit freedom of other
people.
192
Sexuality IV.
An ethical theory treating sexual drive as an integral element of the
"structure" of man is for example catholic sexual ethics. However these
ethics do not maintain that sexual drive or instinct in themselves undergo
ethical evaluation, considering this drive as a part of man's natural
biological endowment. According to catholic ethics, all actions undertaken
under the influence of sexual drive, including love and having offspring, do
undergo ethical judgment.
Some of the thoughts on the principles of catholic sexual ethics were
undertaken by Karol Wojtyła. As a priest he thought the basic difficulty in
case of catholic sexual ethics is the justification for moral norms. Such
justification, according to Wojtyła, is not possible without calling at a
specific concept of man. Because catholic ethics brings about personalistic
concept of man, sexual ethics is also based on personalism.
The basis of personalism is the thesis saying that man is a person,
that is indivisible whole composed of body and soul. From the definition of
a person it follows that regardless of which aspect of man's existence we
consider, we should do it with regard of this indivisible whole. Also the
bases of sexual ethics should be considered and justified basing on
personalist vision of man, treating the sphere of sexuality as an indivisible
element of man as a person (not as a field connected exclusively with
biological or psychological plane of human activity).
Another central thesis of personalism is the view that it is the person
that is always the target of action and as such should not be treated as
means to satisfy needs or drives of any kind. Concerning sexual ethics,
Karol Wojtyła emphasizes that it is not only about the need to discharge
sexual tension, but also about needs of higher rank, like for example the
need for closeness, intimacy, or the need to be happy. The bond between
man and woman is a bond of two persons, and thus fragmentary
treatment of another person, seeing in him or her only a man or only a
woman, that is – a medium serving to justify biological and psychological
needs – is against personalist ethics.
193
Sexuality IV.
The basis of a bond of two persons should be love, that is a feeling
engaging the whole person, and not only his or her sexual drive. Not
every feeling, however, that would colloquially be called love can be a
justified basis to enter sexual relationship – that is why Wojtyła
differentiates between love in purely psychological sense from the love
between two persons. Love between persons is a realization of the
"personalist norm", that is the call for unconditional love of another
human being, that is why it always has an ethical dimension. The basis of
love in the personalist sense is the affirmation of another person as a
person, which should be differentiated from the affirmation of certain
values (that is: traits allowing for the satisfaction of one's own needs)
residing in the other person. The value of man as a person should be
particularly differentiated from "sexual value" whose vehicle can be either
man as a whole together with his personality (then we speak about love in
psychological sense) or only his body as a "tool" for satisfying sexual drive
(desire). Without this completion, a bond between two people would be
only a transaction boiling down to the giving of one's body to someone of
the opposite sex, who in return would give his or her body and
personality, thanks to which the two parties would experience intense
sensual sensations.
From the above remarks it does not follow, that love in psychological
sense is not important for a bond of two people. K. Wojtyła stresses
however, that love in psychological sense must be subordinated to love in
the ethical sense, because only then man is capable of controlling his or
her own sexual drive. Moreover, according to Wojtyła, love in ethical
sense is not only a kind of a controlling body, but also it is complementary
to love in psychological sense. Love which is an affirmation of the other
person, that is, in other words, treating the other person as a person,
Wojtyła calles integral love. The purpose of this love is not the body of
another man – in that case we would be speaking about desire – neither is
it man as representing the other sex, but man in all the aspects of his or
her existence – that is, a human person. Love so understood does contain
194
Sexuality IV.
an element of sensual love (eroticism), which however in no way is the
most important element and should be subordinated to other elements.
The above statements have important practical consequences,
because from the fact that love in personalist sense is the basis of a bond
of two people follows the rule commanding control over one's own drive.
Wojtyła points namely to the fact, that a drive as a force, which in some
way "drives", that is somehow directs our action, is in conflict with
freedom. At the same time, sexual drive is given to man, it constitutes a
part of his nature and although it does not directly influence his actions, it
causes something to "happen" to man. Exactly this difference between
something "happening" to man (or in man) and acting under the influence
of the drive is, in Wojtyła's opinion, a key one from the point of view of
personalist responsibility.
Wojtyła speaks also about "natural sequence of events", meaning
that sexual union is a consequence of "integral" love as well as of the
sacrament of marriage. In other words, what happens first is
psychological and spiritual union of two people, whose outer expression is
the sacrament of marriage, which in turn creates the frames for sexual
union. Only reciprocal love between man and woman as persons creates
the space for realization of sexual drive. The purpose of the bond between
man and women is not, however, mutual satisfaction of the need for
happiness and love, but having offspring, that is why a bond based on
personalist love involves a necessity of sacrifice.
The acceptance of the views presented above depends, of course,
first of all on the view of the world we purport. This personalist perception
of love is possible to be accepted entirely by believers, to who this
problem presents itself in a relatively simple way: sexual contacts are
acceptable only in marriage (Muszala, 2007, s. 15). Whereas all those,
who would indeed be inclined to accepts some of the basic theses of
personalism (like the principle of human dignity) do not have to accept at
the same time all the consequences which follow from those theses for the
personalist ethics of K. Wojtyła.
195
Sexuality IV.
Lay ethics, as I have mentioned, is reluctant to speak about the
sphere of sexuality, treating it as a sphere which is not subject to ethical
evaluation. Still, one can encounter attempts to settle some norms having
to do with human sexual behaviors understood from the stances which are
neutral from the point of view of opinion or religion.
One can also point to some ways of justifying the opinion, that
sexual activity should not be excluded from the realm of interest of ethics.
In relation to sexual relationships one can first of all assume, that the
possibility of formulating ethical evaluation depends not on the deed
alone, but on its results, which in turn can depend on circumstances which
are not directly connected to the sphere of sexuality. However such
treatment does not allow to include into ethical thought sexual relations as
such, it enables analyzing the results of this kind of relationship for the
persons involved and telling whether there is a need to formulate separate
ethical norms protecting from those negative results (e. g. principles
concerning betrayal, rape, prostitution etc.)
It is not, however, the only possible approach to sexual ethics free
of opinion. Sexual relations can also be treated as a realization of one of
the essential rights of all men, that is the right to satisfy sexual drive.
Assuming that the need of satisfying this drive belongs to basic human
needs, and its suppression can lead to serious negative consequences –
social as well as psychological – we are facing the necessity to answer two
questions: the question about acceptable forms of satisfying this drive and
about the limitations in its satisfactions (to the latter we are going to
come back later in the course of the hereby considerations).
The first question does not seem to pose greater difficulties: as
unacceptable we regard such sexual behaviors which in any way hurt the
other man. As an example of contacts which are impossible to accept
ethically one can mention rape or sexual contacts with people under age.
It is worth stressing that these actions are morally bad regardless whether
they they lead to objectively negative results for the victims: rape on a
person under the influence of intoxicants undergoes negative ethical
196
Sexuality IV.
evaluation regardless whether this person realizes that he or she was
raped. Negatively evaluated are also intentions of entering sexual contacts
(e. g. sex in exchange for material benefits).
Finally, it is possible to say that sexual ethics does not relate
exclusively to relations between two people. Sexual drive residing in the
individual is a drive directed towards other people, at the same time
however it can become a basis of certain attitudes or ways of living which
also can undergo ethical evaluation. A man consciously resigning from
getting involved into a lasting bond based on deep feelings takes a
definite stance towards life, which has influence not on him alone, but also
on his closer and further social environment. Resignation from a lasting
relationship usually means resignation from having offspring. The
influence of this kind of decision on the society is not felt as long as such
person constitute the margins, but the moment they become common
(and it seems that presently we are facing exactly such situation) their
effect on the future of the society becomes obvious. Often we can
encounter a popular opinion that this lifestyle is "selfish". This opinion
seems to be based on the conviction that if this lifestyle was embraced by
all, society would be in danger of annihilation.
Obviously one can answer here that in fact this conscious choice is
only an appearance covering emotional problems disabling one from
entering lasting relationships. Besides the very increase in the ratio of
people deciding to live a lonely life one can just as well consider the cause
of social crisis as its result. In the latter case one should rather speak
about objective processes occurring in society, and not about moral
responsibility.
It is also worth noticing that norms of sexual ethics can also serve
as justification for negative ethical evaluation of certain behaviors or
attitudes not immediately connected with sexual ethics, such as
contraception, AIDS, homosexualism or even abortion.
Relatively close to sexual ethics is the problem of ethical evaluation
of contraception. Using contraception is strongly rejected by personalist
197
Sexuality IV.
ethics, as this kind of ethics assumes that the sexual act is a purposeful
act, which however does not aim at satisfying the partners but at calling
into being a new life (Orzeszyna, 2007, s. 43). This point of view is
however impossible to accept by all those who evaluate the sexual act
exclusively with regard to its consequences or intentions. It is also worth
noticing that evaluation of contraception from the point of view of sexual
ethics to a certain extent overlaps with its evaluation from the point of
view of medical ethic (that is, sexual ethics is up to this extent an element
of medical ethics). The problem of both these ethics is e. g. the right of
patients to use contraceptives, including the contraceptives preventing
pregnancy up to 72 hours from sexual intercourse. Moreover the problem
of contraception belongs to the range of competence of medical ethics
because contraceptives are available mostly on prescription. Thence for
example during the discussion concerning the novelization of the Codex of
Medical Ethics in 2003 the proposition was refuted which proposed that
the doctors have the right to provide information about contraception only
to those patients who would ask about it themselves.
The problem of ethical acceptability of contraception gained special
importance in the face of AIDS epidemic. In many poorly developed
African countries, popularization of contraceptives might significantly
contribute to the decrease in the number of cases of HIV contamination.
According to the proponents of availability of using those measures,
maintaining the ban on contraceptives has important practical
consequences: the opposition of religious organizations, especially catholic
church, makes the distribution of contraceptives among poorly educated
inhabitants of poor countries difficult. The opponents of the availability of
contraception, however, point to the fact, that the same effect could be
achieved by abiding the rules of sexual ethics, that is simply by limiting
sexual contacts to one person. There is also a middle stance, according to
which using contraception is indeed evil, but a bigger evil is the spreading
of AIDS, and one should simply choose the lesser evil. From that point of
view using contraception still remains an "intrinsically bad" deed (John
198
Sexuality IV.
Paul II, 1993, s. 47) and it is possible to accept only under exceptional
conditions.
One should also mention the problems connected not so much with
sex, but with human sexuality, such as artificial procreation or abortion.
The prohibition of artificial procreation can follow not only from the fact
that such operation involves a risk to the life of human fetus, but also
from the conviction that the only worthy "place" for calling into being a
new man is marriage. On the other hand, the prohibition of using the
contraceptives which prevent the nesting of the inseminated egg in the
uterus can be justified as a special case of the ban on abortion.
The problem of ethical evaluation of homosexualism seems to
belong to sexual ethics, as it concerns broadly understood relationship of
two persons of the same sex, and not only sexual relationship. One can
namely imagine homosexual relationship in which sexual contacts do not
play dominant role (that is, they are not the chief goal of the relationship),
or even such relationships where these contacts do not occur. On the
other hand, sexual ethics does refer to the sphere of human sexuality, but
as I have mentioned, the only possible definition of sexuality for the use
of ethical discussion is the projecting definition. If we then consider
emotions towards the sexual partner an element of sexuality, it will be
justified to include into sexual ethics also the problem of homosexualism.
Thus the opponents of moral acceptability of relationship of people
of the same sex bring by the argument calling at the fact of humans being
endowed with gender. They point to the fact that because man has
features not possessed by woman and the other way round, then man and
woman in a way complement each other, complete each other. On this
basis it is possible to formulate the thesis, that as a sexual being, man in
a "natural" way turns to the other sex, strictly to some psychosomatic
features of individuals of opposite sex. This way, on the ground of sexual
ethics, it is possible to differentiate natural and unnatural sexual drive,
accepting as morally acceptable only the first kind of sexual drive.
199
Sexuality IV.
A separate ethical problem is the evaluation of behaviors usually
viewed as pathology, such as zoophilia, fetishism, masochism and the like.
A proponent of liberalism in sexual ethics would simply say that such
behaviors are not subject to negative ethical evaluation under the
condition that they do not involve suffering of any living being. Such a
simple answer does not seem to be satisfying for two reasons. First,
pathological behavior seem to be objectively harmful for the persons who
undertake them and even if they do not cause suffering of people or
animals, in the long run they can lead to psychological suffering of the
interested party themselves. Sexual activity is doubtless a condition of a
satisfactory relation of two people, starting a happy family, having
offspring etc. All the "substitute" forms of satisfying the sexual drive can
become the reason for which those goals shall not be reached, which to
some individuals can become a reason for loneliness, lack of fulfillment,
and general sense of there being no meaning to life.
Another cause, for which pathological sexual behaviors can be
judged as morally bad is the lack of social acceptance to most, if not to all
their forms. However it is possible to argue that if the society does not
accept certain behaviors which have no influence on the third party, one
should rather blame the society for lack of tolerance and undertake
attempts leading to changes in attitude and not identify social lack of
acceptance with negative moral evaluation. There is doubtlessly a lot of
sense in such a statement, however in the case of sexual behaviors we
deal with reaction based on deeply rooted sexual drive, due to which it is
not certain to what extent such a change of social attitudes is possible at
all. A certain hint here is the change of social reaction to homosexualism,
still it is hard to hope on that basis that society would be able with equal
ease to accept e. g. zoophilic tendencies. This lack of acceptance puts the
persons showing this kind of tendency under the threat of rejection or
even active aggression, it can therefore become a cause of those people
being harmed.
200
Sexuality IV.
For the above reasons it seems that the society has a moral
obligation to give help to those people who wish either to change the
direction of their sexual drive either through psychotherapy, or to diminish
their drive by the use of medicine. Namely, the social health service
should finance help for those people, and the society should accept the
fact of carrying certain costs concerning that matter.
A separate problem is the moral right to enter sexual relationship.
Usually it is assumed that this right is one to which every individual is
entitled, whereas depriving anybody of this right is a morally wrong deed.
It is obvious, however, that this right is not limitless and in some situation
an individual can be deprived of the possibility to satisfy his or her sexual
drive. An example can be the celibate of priests or the rules binding for
example monks in a Buddhist monastery. The proponents of the view that
having a sexual life is a necessary condition of psychological health speak
sometimes about "forcing" celibate on priests, monks or nuns, it seems
though that the very possibility of living a celibate life for years testifies to
the opposite.
The possibility of living in celibate without any perceptible
consequences for the psyche does not of course testify to the fact that it
would be lawful to deprive anybody the right of sexual activity. Moreover,
celibate is always a result of conscious decision, free choice, not force. We
have no right to deprive anyone of the possibility to satisfy hunger or the
possibility to move for the sole reason that those people are on diet or
they lead life within the walls of a cloister. Also the example of people
convicted to prison does not really broaden our view, because in the case
of prisoners the lack of possibility to satisfy sexual drive is a result of their
being deprived of the right to freedom. It is because practically the
deprivation of freedom ordained by the court means the taking away from
the individual certain number of particular rights, such as the right of free
movement, the right to use the mass media, the right to work etc. The
right to satisfy sexual drive belongs, in other words, to the group of rights
whose deprivation is defined as the deprivation of freedom.
201
Sexuality IV.
Still, one can indicate circumstances in which depriving someone of
the right to satisfy their sexual drive not involving depriving them of other
rights seems ethically acceptable. We deal with such situation first of all in
the case of people mentally disabled. Some of such people feel sexual
drive with the same force as the fully mentally able people do, and at the
same time are not capable of realizing the consequences of sexual
contacts. There is thus the necessity to settle, whether the wardens of
such people have a moral right to deprive them of the possibility of having
those contacts.
The rule of full intellectual and emotional maturity seems impossible
to use here, since abiding by that rule would force us to prohibit sexual
contacts to teenagers, who also have not reached full emotional maturity
and are not always able to fully realize the consequences of their own
actions. Besides, there are different degrees of disability, and thus it is
impossible to formulate a norm which in the same degree would work with
all persons suffering from intellectual disability. The most reasonable
solution seems to be for the wardens to decide individually in relation to
each of their wards, possibly after consulting the doctor and the
psychologist.
An interesting notion of group fault in the case of rape has been
proposed by American ethicists, L. May and R. Strikwerda. This idea
merits special treatment here, as it touches upon one of the key problems
of sexual ethics, namely the responsibility of men and women for the
unethical deeds resulting from sexual drive. However the thoughts
presented by May and Strikwerda concern rape only, one can felicitously
refer them also to other deeds, such as betrayal. L. May and R. Strikwerda
argue that, just as the responsibility for mass murders belongs to all
societies, not only to the immediate executors, so in the case of rape the
fault falls not only on the raper, but on the whole group of men. They
conclude therefrom, that men should actively counteract rape and sexual
violence.
202
Sexuality IV.
In justification of their view, those authors differentiate four ways of
understanding responsibility for rape: direct responsibility of the
wrongdoer; lack of responsibility resulting from the fact of his following
biological instinct; the co-created social environment characterized by
brutality and violence, co-created by men and women; the responsibility
of "patriarchal" social structure (May, Strikwerda, 2000, s. 43).
The first ways of understanding responsibility for rape are regarded
by the authors as wrong. Assuming the thesis of exclusively individual
responsibility would mean the necessity to say that the group of men
remains outside the scope of responsibility, which in the opinion of the
authors stands in contradiction to the empirical data, which indicate that
men turn out to be more prone to rape when they are in a group (e. g.
the example of rapes committed by soldiers in the time of war). Empirical
data undermine also the thesis of rape being biologically conditioned
(more strictly, conditioned by the differences in attitudes towards sex
shown by men and women, formed in result of natural selection). If this
hypothesis was right, then the level of rape in different societies around
the world would be more or less the same, whereas in fact there are
societies where rapes practically do not occur. As concerns the idea that
the whole society, thus also women, participate in transmitting patterns of
behavior which are full of violence, the authors are inclined to find only
partially right. They think that although indeed some women have some
influence on the transmission of attitudes fostering rape and violence, it is
a mistake to ascribe equal responsibility for rape to men and women.
The aptest thesis, according to the authors, is the fourth thesis,
according to which men have "non-distributive responsibility" for rape.
This kind of responsibility means that although an individual man does not
carry responsibility for rape, as this, individually, is carried only by the
agent of the rape, he does carry some responsibility as a member of the
group of men. Within the whole of social life, the authors identify a set of
norms, attitudes and behaviors obtaining only to men, defining this set by
the name "male culture". This culture is absorbed by men in the course of
203
Sexuality IV.
socialization. This of course opens a field for actions aiming at changing
male attitudes. The authors do not charge every individual man with the
responsibility for each rape, they do think however, that the very
participation in this culture and the acceptance of it puts on men some
kind of responsibility and commitment regarding the phenomenon of rape
as such. "We think rather," the authors say, "that in western societies
rape is deeply rooted in the broader culture of male socialization. Those
who are the most involved in maintaining this culture must also realize
that they are responsible for its harmful aspects"(May. Strikwerda, 2000,
s. 63). Towards the views referred above one can propose a range of
critical remarks. The basic mistake seems to be treating rape and sexual
violence as a phenomenon caused by one factor only. What seems
particularly unconvincing are the arguments against the thesis of
biological background of this kind of violence. The authors repeatedly
point to rapes on Bosnian Muslim women during the war in former
Yugoslavia as a crowning piece of evidence that in proper conditions
nearly all men are capable of rape. The example of rapes committed
during wars, especially mass rapes, committed on women belonging to
the nation perceived as enemy does not seem to be a telling one as there
is no possibility of deciding whether rape is here a manifestation of "pure"
violence or rather is a part of a broader campaign of violence, aiming at
physical extermination of the enemy. Besides, the war itself is a
"socialization" process, in result of which men and women lose the mental
barriers disabling them to perform acts of violence in the time of peace.
During the war there may be at play some additional factors triggering
rape which can not be rightfully compared to phenomena proper to
societies in time of peace.
Also the argument of cultural variability of attitudes of men towards
sexual violence and rape does not seem convincing, as it does not contain
any explanation of the reasons for those cultural differences. The
knowledge of cultures remote from the European culture is sometimes
superficial, and first of all it concerns the state in which those cultures are
204
Sexuality IV.
now. That is why it is impossible to ascertain that in those cultures there
are no mechanisms preventing rape, which are hard to accept in the
western culture (e. g. cruel punishment of the agents of rape by male
relatives of the victim), thanks to which the biological drive inclining some
men to rape has been successfully suppressed.
Also treating men as a uniform group is a vast simplification (not
only by the above mentioned authors but first of all by feminist
philosophy). Probably not every man is in equal measure capable of rape,
and this inclination may depend in equal degree on socialization, biological
inclinations of all men, and hereditary and non-hereditary individual
features. There are also differences in the number of rapes committed by
representants of different social groups, that is why speaking of the
responsibility of men as a uniform group seems to be a serious
oversimplification. In western societies one can probably indicate groups
of men in which violence and rape not only does not meet approval, but
also is universally condemned.
Also "female culture", with which we deal in closed societies of
women (e. g. in prisons) does not seem fully free from sexual violence.
Because women prove capable of this kind of violence, one should think of
reasons why most of the cases are committed by men. One of possible
explanation is the thesis that within female culture there are factors which
inhibit violence with sexual background, passed from generation to
generation in the same process of socialization which makes all men
potential rapers and causes women to be obedient creatures, victims of
male domination.
Finally, the very concept of socialization should be considered
unclear in ethical context. Socialization is a process in which a child learns
the rules of social life, wanting therefore to find an answer to the question
of the connection between socialization in "male culture" with the
phenomenon of rape one ought to indicate the rules and ways of
evaluation causing men to be inclined to rape. The view that what is at
stake in that case is the image of woman as a potential victim of rape is
205
Sexuality IV.
hard to justify, if only for the reason that the number of rapes in urban
societies, where the changes in social awareness are the deepest and
occur the fastest, is not decreasing at all. Equally justified we can consider
the view that it is the lack of unambiguous patterns caused exactly by the
speed of social changes which is responsible for the high level of sexual
violence (and violence in general) in those societies.
For the fact that socialization is not capable of triggering or
suppressing behaviors based mainly on a biologically conditioned drive
speaks also the fact that in every society there is a certain percentage of
people in which sexual drive concerns the same sex and that this
percentage is probably stable regardless of repressional attitude of
particular cultures towards homosexualism. It is also impossible to explain
other kinds of sexual behaviors involving harm to persons, towards whom
they are directed, e. g. pedophilia also cannot be explained by "collective
non-distributive responsibility".
The above remarks do not mean of course that there is no specific
pattern of "male culture", encompassing violence towards women. Such a
pattern probably exists, and because it is passed in the course of
socialization, it can probably be corrected. The existence of such pattern
however cannot form a basis to burden men as a social group with moral
responsibility, because it is not the only cause of acts of violence towards
women and men. At most one can justify the theses of co-responsibility of
men, although this thesis seems trivial: it is obvious that women as well
as men learn in the process of socialization a whole range of norms and
attitudes on which ground in western societies there happen innumerable
unethical deeds.
Whereas the view according to which the responsibility of women
and men in the case of sexual violence is not equal seems to mean only
that men and women commit different number of unethical deeds, while
women (accepting the existence of "collective non-distributive
responsibility") as a group also would carry responsibility for crime and
other unethical deeds of sexual background committed by women.
206
Sexuality IV.
The thesis of collective male responsibility for rape seems to be
exaggerated, still the above thoughts prove the importance of sexual
education. Generally it is thought that sexual ethics deal mainly with the
evaluation of contents included within the school subject often called
"preparation for life in the family". If we assume that schools are obliged
to teach youths certain knowledge about human sexuality, the question
springs up about the scope of that knowledge, the way of passing it and
about who should transfer that knowledge. Even the most "objective"
knowledge about adolescence or contraception is often to some extent
entangled in a specific philosophy of man and it assumes certain truths
about the nature of human sexuality. Because parents and teachers
assuming a personalist point of view speak for almost entire "cleaning" of
this subject of contents concerning sexual life, and the rest would wish for
preparing the adolescent youth to undertaking sexual activity, it seems
impossible to reach compromise in that matter, which in that case would
mean choosing subject matter impossible to be accepted by everyone.
In Poland nearly nobody devotes attention to the problem of
relations between sexes and the stereotypes connected with sex
functioning in our society. Settling a common stance would not be in this
area so difficult as in questions immediately concerning sexual behaviors.
If then sexual ethics would be able to formulate postulates concerning
sexual contacts which would be possible to use in the scale of the whole
society, the postulate to include in education materials, thanks to which a
change would occur in the way women and men are perceived and how
their roles in society are seen, seems to be fully justified.
207
Sexuality IV.
Bibliography
MUSZALA, A.(2007): Encyklopedia bioetyki. Personalizm chrześcijański.
Radom, Polskie Wydawnictwo Encyklopedyczne.
ORZESZYNA, J.(2007): Antykoncepcja. In: A. Muszala: Encyklopedia
bioetyki. Personalizm chrześcijański. Radom, Polskie Wydawnictwo
Encyklopedyczne.
JOHN PAUL II. (1993): Encyclical Regarding Certain Fundamental
Questions of the Church's Moral Teaching. Vatican, L'Osservatore Romano.
MAY, L. STRIKWERDA, R.(2000): Mężczyźni w grupach: zbiorowa
odpowiedzialność za gwałt. In: J. Hołowka, Warszawa, Aletheia.
Contact
Prof. Assoc. Dr. Paweł Czarnecki, PhD.
University of Economy and Innovation
Fakulty of Psychology and Pedagogics
Warsaw-Lublin Poland
208
Sexuality IV.
PROČ NENÍ VENKOVSKÝ UČITEL PŘELOMOVÝ V TEMATIZACI
HOMOSEXUALITY V DĚJINÁCH ČESKÉHO FILMU ANEB
VENKOVSKÝ UČITEL REVIDIVUS
Lukáš Motyčka
1.-11. dubna 2009 se konala v Praze výstava Homosexualita
a umění 1800 – 2000, která se posléze objevila v několika dalších
městech v Ĉechách, na Moravě, ve Slezsku ale i na Slovensku. Byla
výsledkem práce tria mladých vědcŧ: historika Ladislava
Zikmunda, historiĉky umění Jany Teichmanové a genderové
specialistky Kristýny Ciprové. Právě tato výstava, resp. informace,
které při ní byly prezentovány široké veřejnosti, byly impulsem pro
následující opoţděné kritické zastavení.
Texty poskytovaly nezasvěcenému návštěvníkovi změť
rŧzných dat, soudŧ a povšechných tvrzení: jedno takové mohl
zájemce ĉíst v sekci filmu. Autorka textu v kusém výĉtu snímkŧ,
které v ĉeském prostředí tematizují muţsko-muţskou intimitu,
zmínila, ţe film Bohdana Slámy Venkovský učitel (2008) patří
k přelomovým v zobrazování homosexuality v ĉeském filmovém
umění. A tak jsem se tedy na zmíněný snímek podíval znovu…
Na samém poĉátku si dovolím kratiĉkou osobní vzpomínku:
při úvodní scéně filmu se mi totiţ vybavila slova, která kdysi pravil
mŧj známý, povoláním hudební vědec, ke konci naší zanícené
debaty. Řekl: podle prvních taktŧ, podle úvodní fráze, úvodního
gesta lze při troše zkušenosti poznat, jaká je celá skladba. Ze své
zkušenosti literárního vědce vím, ţe onen bonmot lze mutatis
mutandis uplatnit i na literaturu; při troše zkušenosti lze po prvních
pár větách, někdy uţ po větě první, poznat, jaká je celá kniha…
Proĉ bychom jej nemohli tedy aplikovat i na text filmový?
Jaká je tedy první scéna Venkovského učitele? Pavel Liška
coby uĉitel přichází v neznámé vesnici k budově svého nového
pracoviště. Ale nepřichází k ní tak, jak by to uĉinil kaţdý ‚slušný‗ a
209
Sexuality IV.
‚normální‗ ĉlověk, tedy po cestě, i kdyţ se dá předpokládat, ţe
škola, přesto ţe se nachází na venkově, má vstup, ke kterému
vede obyĉejná solidní přístupová cesta. Venkovský uĉitel přichází
coby sociální neurvalec přímo přes střed fotbalového hřiště, kamera
jej v nasládlém obrazu zabírá přes síťoví brány – v ĉemţ si
dovoluji, snad nikoliv špatně, spatřovat jistou symboliku – a ještě
před tím, neţ se uĉitel zakřiknutého a senzitivního vzezření
rozběhne do mírného srázu, aby se koneĉně mohl ohlásit řediteli,
ohne se v naivním a ĉistém rozkochání nad ĉímsi, co zahlédl
v trávě a co v následující scéně filmu prezentuje dětem jako nikoliv
šneka a také nikoliv jako hlemýţdě, nýbrţ jako mrtvou ulitu. Téměř
se mě zmocnilo v tomto okamţiku psychoanalytické pokušení
zŧstat u vstupní scény a nejít dále. Ale jako slušný ĉlověk jsem je
překonal… Jaká je tedy vstupní scéna Venkovského učitele? Je
vskutku předzvěstí celého filmu: násilně přemotivovaná a obsahuje
jiţ in nuce celý konflikt i jeho vyústění.
Diváckou obcí byl film přijat vesměs pozitivně. Také většina
recenzí v denících byla vstřícná. Dle Jaroslava Sedláĉka lze např.
na film „klást absolutní měřítka― (SEDLÁĈEK, 2008), recenzentka
MF Dnes oznaĉila Venkovského učitele naprosto váţně za „zralý[]
film[]― (SPÁĈILOVÁ, Venkovský uĉitel. Prostě dobrý film, 2008),
recenzentka Lidových novin oslavovala film jako „mimořádný―
(KŘIVÁNKOVÁ, Odlišnost je past, ale i dar, 2008). Výjimeĉně se
našly ovšem i kritické hlasy. Vskutku je tento film bohuţel také
vědci zabývajícími se tématem stejnopohlavní intimity v umění –
odkazuji na zmíněnou výstavu – přijímán s nadšením, i kdyţ je
všechno ostatní neţ přelomový. Zmiņme na tomto místě jako
příklad kritického analytického pohledu studii Adama Geberta
K příběhu pederasta. Aniţ bych se ztotoţņoval s tímto textem ve
všech soudech a premisách, lze s jádrem Gebertovy kritiky
souhlasit, a proto zde na něj budu odkazovat. To, o co se pokusím,
nebude kritická analýza filmového textu Venkovského učitele
210
Sexuality IV.
pohledem filmového vědce, nýbrţ pohledem analytika uměleckého
diskurzu o muţsko-muţské intimitě, jak je tento zkoumán
v soudobé zahraniĉní odborné literatuře.
Na úvod se nabízí následující otázka: Jak si radí umělecká
média příbuzná filmu (divadlo, opera, opereta), ale i sám film ve
své relativně krátké historii, při tematizování tradiĉně
tabuizovaného obsahu, jakým je intimita mezi muţi (náklonnost,
erotika, sexualita)? Nemohu zde suplovat historické pojednání,
zmíním pouze centrální tendenci: dějiny nejen těchto druhŧ umění
vykazují jasnou tendenci k pohybu od nepřímého (rŧzně
kamuflujícího) zobrazování aţ po (dnes obvyklé) zobrazení přímé a
vice versa. Tyto přechody jsou graduální a komplikované a přímost
zobrazení v mém chápání nespoĉívá ani tak s faktem, ţe jsou např.
zachyceni dva muţi při koitu a tento moment není formou
aposiopeze přeskoĉen, nýbrţ v tom, ţe tato scéna není
konceptuálně/ideologicky deformována. Při pozvolném přechodu od
přímého k nepřímému zobrazování a tedy při pozvolné spoleĉenské
‚normalizaci‗ těchto obsahŧ lze sledovat několik typizovaných
perspektiv, které byly v aktuální vědě moţná nejpřesvědĉivěji
ilustrovány na (stereo)typizované postavě homosexuála na jevišti,
ve filmu, popř. v seriálu. Tyto stereotypizované ‚obrazy
homosexuála‗ slouţí – sociologicky viděno – většinové spoleĉnosti,
ale také politickému systému k tomu, aby se vyrovnávaly
s tradiĉním tabu, s fenoménem, jenţ byl v dějinách lidstva vţdy
povaţován za skuteĉnost se silným subverzivním nábojem – slouţí
tedy k odbourávání strachu a udrţování moci. Jmenujme jenom ty
nejzákladnější podoby stereotypizovaného zobrazování:
homosexuál jako zloĉinec, homosexuál jako patologický jedinec,
homosexuál jako tragické individuum (motiv sebevraţdy,
melodramaticky tragických vztahŧ, motiv lítosti s homosexuálem),
homosexuál jako výjimeĉná postava (heroizace, exkluzivita
homosexuality), homosexuál jako komická figurka a ke konci také
211
Sexuality IV.
ideál homosexuála jako naprosto obyĉejného, normálního jedince.
Na dlouhé řadě snímkŧ ze světové kinematografie lze tento vývoj
typologického zobrazování tzv. homosexuála sledovat.
Moment, na němţ se rozpaluje Gebertova kritika do běla, má
být fakt, „ţe Sláma neukazuje deviaci jako deviaci, nýbrţ právě
jako něco, co se holt někdy stává. […]― (GEBERT, K příběhu
pederasta, 2008, 232), nebo ţe „Sláma uĉitelŧv poklesek (jehoţ
zvrhlost je provokující) umenšuje, aby se jevil co nejpřijatelněji.
Pomáhá si tím, ţe zcela úĉelově odvádí pozornost
k melodramatickým emocím, které mají v divákovi probudit soucit―
(ibid.). Kritika v jistém smyslu oprávněně dráţdí, ţe „samotný
uĉitelŧv sexuální delikt je ukázán jen jako odpustitelné škobrtnutí,
které k nároĉnému individuaĉnímu procesu stydlivého pederasta
prostě patří― (ibid.). Moţná by se mohl ĉlověk pozastavit nad
terminologií, která ĉerpá z temného 19. století (deviace, pederast,
zvrhlost apod.); dŧleţitější se mi ale zdá věnovat problematiĉnosti
námětu a scénáře, jiţ Gebert tematizuje. Nabízí se otázka, proĉ při
onom zcela jasném záměru emancipovat a moralizovat,
nevycházeli tvŧrci námětu a scénáře ze zápletky, která by
tematizovala tabuizovaný obsah jiným, tj. nediskriminujícím
zpŧsobem?
Neuralgickým momentem filmu Venkovský učitel je
přemotivovaný konflikt. Noĉní scéna, při níţ ubytuje uĉitel opilého
chlapce u sebe, není schopen vzrušením usnout a nakonec se
chlapce dotýká v intimních oblastech, mŧţe pŧsobit svou chtěností
nejen směšně ale i v závadně. Pavel Liška, snad v souladu s intencí
reţiséra, se zde proměņuje v typus zvrhlíka, ovládaného svými
nízkými pudy (Liškŧv obliĉej je v momentě, kdy sleduje polonahého
spícího chlapce z lŧţka na zemi, téměř groteskně komický).
Z prototypu nevyrovnaného, frustrovaného, trpícího homosexuála
nastupujeme, alespoņ pro okamţik, do stereotypu homosexuála
coby nízkého, nedisciplinovaného a proto nebezpeĉného animala.
212
Sexuality IV.
Slovo, jakým sám uĉitel své jednání pojmenuje při konfrontaci
s chlapcovou matkou, jenom ilustruje tuto – autory urĉitě
nereflektovanou, z dějin umění ovšem velmi dobře známou –
tendenci diabolizovat tabuizované obsahy. „Znásilnil jsem ho!―
obviņuje uĉitel sám sebe. Inkviziĉní aktivitu převzal od okolí, tedy
politických ĉi morálních institucí, sám dotyĉný ‚pervert‗ a zaĉíná se
zmítat v síti sebeobviņování. Jak rafinovaná forma homofobie:
delegování restriktivního partu na homosexuála samotného. Ale
vypíchnout je nutné moment, který celou fabuli dělá tak výbušnou:
je jím věk postavy Chlapce. Ani recenzenti nemají jasno, je-li této
postavě 15, 16 ĉi dokonce 17 rokŧ. Pro drama, v němţ se
střetávají a míjejí homosexuální a heterosexuální touhy, by snad
staĉilo mnohem méně. Sláma ovšem – trochu furiantsky a là
Thomas Mann ĉi a là Visconti přibírá mladíka na hranici dospělosti,
do něhoţ se frustrovaný uĉitel zamiluje a navíc jej sexuálně
obtěţuje. Moţná se těţko shodneme na tom, jak bez emocí uĉitelŧv
kon nazvat: mladíkovi je pravda něco mezi 14 a 17 lety (coţ je de
jure zásadní rozdíl), k sexuálnímu kontaktu nedal svolení, neboť
spal (coţ lze per definitionem chápat jako znásilnění). Na druhou
stranu je explicitně znázorněn jako jedinec zcela uvědomělý a
vyvinutý in sexualis. To, co zde Geberta šokuje a pobuřuje, je
nikoli homosexuální, nýbrţ efebofilní ĉi dokonce tušený pedofilní
rozměr této touhy. Stejně tak jako není Mannova novela Smrt
v Benátkách líĉením vpravdě homosexuální ţádosti, tak málo je
centrální zápletka ve Venkovském učiteli zápletkou vpravdě
‚homosexuální‗. A zde se láme hŧl nad autory námětu a scénáře.
Neboť jak kritici, tak obecenstvo cementovali děj jako příběh
„homosexuálního pedagoga― (ŠŤASTNÁ, Venkovský uĉitel, 2008),
ĉlověka, který se musí srovnávat „se svou homosexuální jinakostí―
(FISCHER, Venkovský uĉitel zjevuje dobro příliš násilně, 2008).
K jakémukoli diferencovanějšímu pohledu na věc jiţ v kritické
reflexi filmu bohuţel nedošlo.
213
Sexuality IV.
Gebert oprávněně poznamenává, ţe nutně musí dojít
k sentimentalizovanému rozuzlení: V naprostém souladu
s mechanikou ‚příběhŧ o vině‗ musí nyní viník pykat, i kdyţ si
v dnešní ‚liberální‗ a lidské době mŧţe formu pykání stanovit sám.
Jaký rozkošný alibismus: trest musí být, ať si o něm ale rozhodne
sám hříšník. A tak tedy Pavel Liška kope na dně studny do skály
(ĉinnost, za níţ by se nemuseli stydět ani středověcí světci), aţ z ní
vytryskne pramen ĉisté vody (jeden z nejkýĉovitějších momentŧ
filmu). A toto rozuzlení je tím chabější, ĉím více spoléhá na
manipulaci emocí.
To, co ĉiní film dle mého názoru závadným, je myšlenka
námětu. Je pochybená. Celý námět a jeho rozpracování ve scénáři
je nevědomě homofobní. Herecké výkony na této suspektnosti nic
nezmění, sentimentalizace jenom popudí vnímavého kritika. Námět
filmu je totiţ prezentován bez jakékoliv kontextualizace (jak to ĉiní
např. Almódovar ve své Špatné výchově ĉi Bill Condon v Bozích a
monstrech). Proĉ volil autor námětu právě tuto konstelaci:
dospívající kluk a pedagog? Ţe by uţ obyĉejná homosexualita byla
nevzrušujícím a vyĉerpaným tématem, všechny myslitelné dvoj-,
troj- ĉi jiné konstelace jiţ obehrané? A má jít v umění o téma ĉi o
zpŧsob zpracování, které tématu dává přidanou hodnotu? A chtěl
dělat Sláma umění, nebo jen vyrobit jeden z řady typických
ĉeských melancholických filmŧ v osvícenské tradici? Pokud chtěl to
naposledy zmíněné, je výsledek jeho snaţení více neţ nepovedený:
sexuální obtěţování nezletilého je trestný ĉin, sentimentalizovat jej
je nepřípustné. Pokud chtěl Sláma ovšem přece jenom natoĉit
umělecký snímek – tedy vytvořit dílo, které svou snahou o kritický
přístup k ideologiím, se těmto ideologiím snaţí vymanit a zobrazit
ryzí lidství: pak se mu to znovu zásadně nepovedlo, neboť autoru
námětu a scénáře chyběla jakákoliv hlubší reflexe.
Námět sebevědomě přeskakuje tabu méně třaskavá, jako
např. vztah dvou dospělých muţŧ ĉi menage a trois (srov.
214
Sexuality IV.
Bertolluciho Snílky), aniţ by tato tabu byla v ĉeské kinematografii
jiţ tzv. ‚skousnuta‗, pouští se nereflektovaně do tématu výsostně
brizantního, sugeruje efébofílii jako homosexualitu a vrhá stín
perverzity na všechny, kdo se cítí emocionálně a sexuálně
přitahováni jedinci svého vlastního pohlaví. Vedle této nebezpeĉné
nediferencovanosti námět ovšem zcela hloupým, o to
nebezpeĉnějším zpŧsobem, internalizuje mnohá klišé, stereotypy a
předsudky o homosexuálech, které zaĉal produkovat kriminologický
diskurz v 18. století, které rozpracoval s infernální perverzitou
lékařský diskurz 19. a 20. století. Aniţ by se film jakkoli zabýval
historickými politicko-spoleĉenskými příĉinami pro vznik sloţitých
lidských údělŧ, spoléhají jeho autoři na laciný trik ţdímání emocí na
úkor etického kreditu.
Dalo by se shrnout: Slámŧv film je neetický, umělecky
přinejmenším nevyrovnaný (jak příkladuje Gebert ve svém ĉlánku
v souvislosti s postavou Sibylly) a ideologicky do té míry závadný,
ţe jej lze oznaĉit za neuvědoměle homofobní.
215
Sexuality IV.
Seznam literatury
FISCHER, Petr: Venkovský uĉitel zjevuje dobro příliš násilně. In:
Hospodářské noviny, 19. 3. 2008 (http://ihned.cz/3-23410560-
%5C%5C%22venkovsk%FD+u%E8itel%5C%5C%22-000000_d-f8,
9. září 2010).
GEBERT, Adam: K příběhu pederasta. In: Revolver Revue 2008/71,
S. 230-234.
KŘIVÁNKOVÁ, Darina: Odlišnost je past, ale i dar. In: Lidové
noviny, 20. března 2008 (http://www.lidovky.cz/odlisnost-je-past-
ale-i-dar-d0d-/ln_noviny.asp?c=A080320_000146_ln
_noviny_sko&klic=224529&mes=080320_0, 9. září 2010).
SEDLÁĈEK, Jaroslav: Venkovský uĉitel. In: Cinema 03/2008.
(http://www.cinemamagazine.
cz/recenze/18884/venkovsky-ucitel, 9. září 2010).
SPÁĈILOVÁ, Mirka: Venkovský uĉitel. Prostě dobrý film. MF Dnes,
15. března 2008.
(http://kultura.idnes.cz/filmvideo.asp?c=A080315_935127_filmvid
eo_kot, 9. září 2010).
ŠŤASTNÁ, Barbora: Venkovský uĉitel. (In:
http://premiere.maxim.cz/film/57662/
venkovsky_ucitel.html, 9. září 2010).
http://www.004.cz/vystava-homosexualita-a-umeni-1800-2000, 9.
září 2010.
216
Sexuality IV.
http://www.homosexualita.obrazar.com/ob-homosexualita, 9. září
2010.
Kontakt na autora
Mgr. Lukáš Motyčka, Ph.D.
Katedra germanistiky
Filozofická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci
Kříţkovského 10, Olomouc
CZ-793 00
217
Sexuality IV.
ROZVOD A NEROZLUČNOSŤ MANŢELSTVA : OTÁZKY TEOLÓGIE
A POLITIKY
Peter Ďurkovský
Úvod
Aj ateista, ktorý myslí vedecky, bude súhlasiť, ţe zákony fyziky
a chémie sú nemenné. Známa veta „Ĉo teda Boh spojil, nech ĉlovek
nerozluĉuje―14 túto myšlienku dopĺņa. Ak ignorujeme veĉné zákony,
negatívne dôsledky skôr ĉi neskôr prídu. Sväté Písmo vkladá do úst
spomínaný výrok Jeţiša v súvislosti s manţelstvom, ktorým sa aţ dodnes
myslí manţelstvo uzavreté pred duchovným Katolíckej cirkvi.. Nie je
mojou úlohou polemizovať alebo dokazovať, ĉi Jeţiš skutoĉne ţil a konal,
ako to spomína Písmo. Nepochybne je perfektnou personifikáciou Boţích
zákonov. Pri veľkom poĉte prípadov domáceho násilia, týrania,
zneuţívania a zanedbávania detí v školách a v rodinách, pri veľkom poĉte
uzatvárania manţelstiev sobášnymi podvodníkmi a podvodníĉkami
(populárno - náučným výrazom „zlatokopkami“) – pri tomto všetkom to
sociálneho pracovníka, a v koneĉnom dôsledku aj sexuológa, inšpiruje
pátrať po príĉinách vety, ktorá mnohým ľuďom niĉí ţivoty.
Rozvod a nerozlučiteľnosť manţelstva
Barbara de Angelis hovorí o desiatich typoch vzťahov, ktoré nemôţu
fungovať15, o osudových chybách16, o ĉasovaných bombách zluĉiteľnosti17
a o šiestich vlastnostiach, ktoré sa majú hľadať u partnera18. Ide
o poznatky, ktoré sa, hoci v inom pomenovaní, názorne spomínajú aj
v Svätom Písme. Nie sú pre kresťanstvo, ani pre celé ľudstvo niĉ nové.
14 Mk 10 15 Angelis, B.d.: Tajemství partnerství. Praha: 1995, s.179-217. 16 tamtieţ, s.218-286. 17 tamtieţ, s. 287-338. 18 tamtieţ, s. 339-359.
218
Sexuality IV.
Avšak podľa stavu veľkej ĉasti partnerstiev a manţelstiev, a v koneĉnom
dôsledku podľa kvality ich sexuality, to pôsobí inak.
Podľa E. Fromma „láska nie je výsledkom primeraného pohlavného
uspokojenia, ale sexuálne šťastie – aj poznanie takzvanej sexuálnej
techniky – je výsledkom lásky. Takýto dôkaz nám okrem kaţdodenného
pozorovania poskytuje aj rozsiahly materiál z psychoanalytických
údajov.―19 Podľa uţ spomínanej Barbary de Angelis je jedným zo zlých
dôvodov na zamilovanosť nátlak20. Keď Jeţiš Nazaretský našiel v chráme
kupcov, vyhnal ich. „Peņazomencom poprevracal stoly a predavaĉom
holubov stolice a povedal im: „Napísané je: Môj dom sa bude volať
chrámom modlitby. A vy z neho robíte lotrovský pelech.―21 Ťaţko si teda
predstaviť, ţe by Syn Boţí a Pôvodca všetkých fenoménov išli tak ďaleko,
ţe by konali proti Boţím prikázaniam a potom aj v duchu práva Slovenskej
republiky napĺņali skutkovú podstatu trestného ĉinu hrubého
nátlaku22alebo vydierania23 a takto nútil uzavrieť manţelstvo pre niektorý
zo zlých dôvodov. Ešte ťaţšie je uveriť, ţe by pre Stvoriteľa takéto
manţelstvo, ktoré v koneĉnom dôsledku je plné patológií, bolo dobré, ako
napríklad bolo dobré, keď povedal: „Buď svetlo!―24
Podľa E. Fromma „potreba jednoty a zakorenenosti môţe byť
uspokojená solidaritou, bratskou láskou a mystickými záţitkami – ale tieţ
opilstvom, závislosťou na drogách alebo odosobnením.―25 Pokiaľ ide
o manţelstvo, ktoré vzniklo z nesprávnych dôvodov, v ktorom je osoba
s osudovou chybou, v ktorom tiká alebo uţ vybuchla ĉasovaná bomba
zluĉiteľnosti – uvedená potreba jednoty sa môţe uspokojovať len
realizáciou patologických sklonov26. Odohráva sa to nielen medzi
19 Fromm, E. : Umenie milovať. Bratislava: 1966, s.81 -82. 20 Angelis, B.d.: Tajemství partnerství. Praha: 1995, s. 104-108. Ide o vekový nátlak a
nátlak zo strany rodiny a priateľov (tamtieţ). 21 Mt 21-12, 13 22 zákon ĉ. 300/20005 Z .z. v znení zákona ĉ. 650/20005 Z. z.: Trestný zákon, §190, §
191. 23 tamtieţ, § 189. 24 Fattori, A. : Príbehy Starého zákona. Bratislava: 1991, s. 5. 25 Fromm, E.: Anatomie lidské destruktivity. Praha: 1997, s. 69. 26 Ide o mechanizmy úniku, ktorými sú: „1. autoritatívnosť, 2. deštruktivita, 3. automat
konformity.― (Fromm, E.: Strach ze svobody. Praha: 1993, s. 77-110.)
219
Sexuality IV.
manţelmi, medzi ktorými sa sexualita buď degraduje na nieĉo nízke alebo
sa nerealizuje vôbec; ale v koneĉnom dôsledku to vytvára syndróm
týraného, zneuţívaného a zanedbávaného dieťaťa. Podľa odborníka na jav
šikanovania M. Kolářa „obete pokroĉilých stupņov šikanovania majú
tendenciu od všetkého uniknúť, všetko vzdať a skryť sa.―27 Pokiaľ ide
o šikanované deti v patologickej rodine, navonok v rámci naĉrtnutého
mechanizmu môţu pôsobiť ako hypoaktívne ĉi hyperaktívne, (čo je
zároveň dôkazom, ţe ich mozog funguje perfektne, lebo adekvátne
reaguje na situáciu), ĉasto sú záškolákmi, stávajú sa z nich toxikomani,
mávajú predĉasné sexuálne skúsenosti, prípadne unikajú do
samovraţedného správania. Aj podľa Z. Dytrycha „nie sú pochybnosti
o tom, ţe najrôznejšie psychické ochorenia a psychické anomálie, ktorými
trpia buď rodiĉia, alebo ĉlenovia širšej rodiny, ale tieţ vychovávatelia, ĉi
iné osoby, ktoré prichádzajú s dieťaťom ĉasto do styku, môţu mať
nepriaznivý vplyv na vývoj jeho osobnosti a stať sa potenciálnym zdrojom
týrania, zanedbávania alebo zneuţívania dieťaťa.―28
Keď dvaja ľudia stratia vôľu spolu ţiť, ak túto vôľu stratí ĉo i len
jeden z nich, prípadne takáto vôľa v skutoĉnosti v manţelstve nikdy
nebola, má to deštruktívny vplyv na dieťa. Podľa § 22 zákona o rodine „k
zrušeniu manţelstva rozvodom moţno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.―29 Tento paragraf na základe predchádzajúcich úvah pôsobí ako
dôsledok stároĉnej politiky Cirkvi, ktorá ako keby sa snaţila spoloĉnosť
najefektívnejšie ovládať cez veľmi úĉinné ovládanie rodiny.
Otázka teológie a politiky
V antickom Ríme bolo manţelstvo uţ monogamné. Pri prechode
formy rodiny od konzorcia cez patriarchálnu veľkorodinu, cez agnátsku
(pozn.: rodinu na mocenskom princípe) antickú rodinu smerom ku
27 Kolář, M.: Skrytý svět šikanování ve školách. Praha: 1997, s. 69. 28 Dunovský, J. – Dytrych, Z. – Matejĉek, Z.: Týrané, zneţívané a zanedbávané dítě.
Praha: 1995. In: Ondrejkoviĉ, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: 2000, s. 113. 29 Zákon ĉ. 36/2005 Z. z.: Zákon o rodine v platnom znení, § 22.
220
Sexuality IV.
dnešnému kognátskemu (pokrvnému) charakteru príbuzenstva nemoţno
však toto antické rímske manţelstvo povaţovať za manţelstvo v súĉasnom
zmysle slova. „Rímske manţelstvo (matrimonium) nebolo právnou
zmluvou, ale jednoduchou spoloĉenskou skutoĉnosťou, na ktorú sa viazali
dôleţité právne úĉinky.―30 Na základe tohto ani rozvod v antickom Ríme
nebol viazaný na toľko prekáţok ako dnes. „Rímsky rozvod nebol právnym
úkonom alebo súdnym výrokom; rozvod sa uskutoĉnil jednoducho tým, ţe
manţel stratil náklonnosť alebo vôľu (affectio maritalis) ţiť v manţelskom
spoloĉenstve.―31 Rímska agnátska rodina bola rodinou na mocenskom
princípe, kde otec rodiny bol jediný plnoprávny, ĉiţe spomínaný rozvod
v rodine, v ktorej sa ţena podriadila moci otca rodiny (cum manu)
nemohol prebiehať vyhnaním muţa. Neodkladný úpadok agnátstva
v prospech pokrvnej rodiny a voľnosť rozvodov aj zo strany ţien chcel
cisár Augustus pribrzdiť, keď sa „pokúsil ozdraviť rodinu a tým aj rímsku
spoloĉnosť predovšetkým dvoma zákonmi (lex Iulia de maritamdis
ordinibus z roku 18 pred našim letopočtom a lex Papia Poppea z roku 9
nášho letopočtu), ktoré uţ klasickí rímski právnici chápali ako jednotný
celok pod názvom Lex Iulia et Papia Poppaea alebo Leges Iulia et Papia
Poppaea.―32 Išlo o zákazy manţelstva medzi niektorými stavmi (senátorov
s prepustenkami), o zákazy ingenuiov a senátorov so ţenami, ktoré
z dôvodu povolania trpeli neĉestnosťou (infamiou), ak boli napríklad
kupliarky, prostitútky, hereĉky. Popritom tieto dva zákony „prikazovali
vstúpiť do manţelstva muţom od 25. do 60. roku a ţenám od 20. do 50.
roku veku s výnimkou, ţe uţ porodili alebo splodili aspoņ tri deti (ius trium
iberorum).―33 S poukázaním na vtedajšie i súĉasné nebezpeĉenstvo
patologických javov za obdobných podmienok je dôvodný predpoklad, ţe
okrem mnohých podvodov tieto zákony spôsobili i veľa domáceho násilia,
ku ktorému by inak nebolo došlo. Obdobným nebezpeĉenstvom pre
30 Bartošek, M.: Dejiny římskeho práva ve třech fázích jeho vývoje. Praha : 1988, s.
164. 31 Rebro, K.: Rímske právo súkromné. Bratislava: 1980, s.83. 32 Bartošek, M.: Dejiny římskeho práva ve třech fázích jeho vývoje. Praha: 1988, s. 171-
172. 33 Rebro, K.: Rímske právo súkromné. Bratislava: 1980, s.83.
221
Sexuality IV.
súĉasnosť sú niektoré právne normy, ktoré finanĉne zvýhodņujú pôrody
bez zohľadnenia ďalších faktorov, ĉo sa napríklad v praxi prejavuje
vysokou pôrodnosťou rómskeho etnika ako špekulaĉného efektu v oblasti
vyplácania rodinných prídavkov a pôrodných príspevkov. Výsledkom je
akurát nárast kriminality, týrania, zneuţívania a zanedbávania detí
a ďalších patológií. Spomínané „priamoĉiare Augustove opatrenia narazili
na najtvrdší odpor najvyšších spoloĉenských kruhov, ktorých sa najviac
týkali; ĉasom sa však prispôsobili a obratne ich obchádzali.―34 Dejiny teda
hovoria o zachovaní a niekedy o náraste patologických javov, ktoré sa
vládna moc snaţí potlaĉiť iba zákazmi.
Pokiaľ ďalej ide o antický Rím a kresťanov, „keďţe tvorili trochu
odlišnú skupinu obyvateľstva, bolo ľahké a výhodné zvaliť vinu na nich za
hociĉo.―35 Po desaťroĉiach krutého prenasledovania sa aj vďaka veľmi
prijateľnej ideológii roku 313 Milánskym ediktom stalo „kresťanstvo
rovnoprávnym a tradiĉným rímskym náboţenstvom.―36 Potom dokonca
„väĉšinovým náboţenstvom a od roku 380 bolo kresťanstvo vyzdvihnuté
na úroveņ štátneho náboţenstva.―37 Podľa D. Demjanĉukovej na otázku
pôvodu náboţenstva pri analýze historických pokusov do 19. storoĉia
„vedy k tomuto obdobiu nazhromaţdili obrovský arzenál informácií
a údajov o náboţenstve. Z tohto materiálu celkom jednoznaĉne vyplývalo,
ţe náboţenstvo je javom historickým, ţe sa utvára a vyvíja za urĉitých
podmienok, rovnako ako ľudská kultúra, ktorej neoddeliteľným
fenoménom náboţenstvo je.―38Na základe všetkého uvedeného to ukazuje
na šikovné, aţ ľstivé prenesenie neúspešne uplatņovaných zákonov
obmedzujúcich voľnosť rozvodov do štátneho náboţenstva, ktoré okrem
iného je aj v postmodernej dobe perfektným psychoterapeutickým
systémom. Keby sme kresťanské uĉenie porovnávali s takzvanými
pohanskými uĉeniami, nájdeme mnoho obdobných, podobných a aj
34 Bartošek, M.: Dejiny římskeho práva ve třech fázích jeho vývoje. Praha: 1988, s. 170. 35 Zamarovský, V.: Dejiny písané Rímom. Bratislava: 1988, s. 356. 36 tamtieţ, s. 360. 37 Cibuľka: Ľ.: Vybrané kapitoly z dejín a občianskej náuky. Bratislava: 1999, s. 24. 38 Demjanĉuková, D.: Teorie a dejiny náboţenství. Dobrá Voda: 2003, s. 35.
222
Sexuality IV.
rovnakých myšlienok. Nerozluĉiteľnosť manţelstva uzavretého pred
orgánom Cirkvi sa však dosť vymyká z týchto porovnávaní.
Záujmom maloletých detí nikdy nemôţe byť disharmonické
manţelstvo rodiĉov. „Láska matky k ţivotu je rovnako nákazlivá ako jej
úzkosť. Obidvoje má na dieťa hlboký vplyv a formuje jeho osobnosť.―39 Aj
pokiaľ ide o civilné rozvodové konanie, ponechanie voľnosti súdu uváţiť,
ĉi manţelstvo rozviesť alebo nie, podľa spomínaného § 22 zákona o
rodine40 pôsobí ako zvyšok otrokárskeho systému.. Sociálna práca
v skutoĉnom slova zmysle v našich podmienkach ešte nie je celkom
humánne orientovaná. Sudca je popritom právnik. Ako amatérsky sociálny
pracovník to môţe myslieť aj dobre, ak v záujme detí manţelstvo
nerozvedie, no v koneĉnom dôsledku koná proti ich záujmu. Hoci
materiálne môţu byť pri zachovaní manţelstva na tom lepšie.
Záver
M. S. Peck hovorí v knihe „Dále nevyšlapanou cestou“ o mýtoch
Biblie. Ide o doslovné a nekritické vykladanie veršov Svätého písma.
Tento omyl demonštruje na mladom muţovi, „ktorý si vylúpil jedno oko,
lebo Jeţiš povedal: Ak ťa pohoršuje tvoje oko, vylúpni ho.―41 Takýto
prístup k Písmu kritizuje aj úspešný slovenský sociálny pracovník
a duchovný Anton Srholec, podľa ktorého vzdelaní ľudia v kostole sú
„poslušné deti, tam si všetko všedné odloţia, poĉúvajú a súhlasia so
všetkým bez akýchkoľvek kritických pripomienok a nárokov.―42
C. G. Jung charakterizuje komplex ako „zhluk asociácií - akýsi druh
obrazu viac alebo menej zloţitej psychologickej povahy – niekedy má
traumatický charakter, niekedy jednoducho bolestivý a veľmi citovo
zafarbený charakter. Všetko, ĉo je vysoko citovo zafarbené, sa ťaţko
39 Fromm, E.: Umenie milovať. Bratislava: 1997, s. 140. 40 Zákon ĉ. 36/2005 Z. z.: Zákon o rodine v platnom znení, § 22. 41 Peck, M. S.: Dále nevyšlapanou cestou. Olomouc: 1994, s.96. 42 Getting, P. Veĉný rebel. In PLUS 7 DNÍ. číslo 24. Bratislava: 10.jún 2010, s.33.
223
Sexuality IV.
ovláda.―43 Múdre konštatovanie „Ĉo teda Boh spojil, nech ĉlovek
nerozluĉuje―44 sa v súvislosti s manţelstvom v úĉelovej interpretácii
duchovného stáva pre silne veriaceho namierenou nabitou zbraņou. Boh
ako Pôvodca fenoménov komunikuje s ĉlovekom aj prostredníctvom
spomínaných zafarbených obsahov v nevedomí. Niekedy ich vnímame len
v snoch, niekedy aj v bdelom stave v urĉitom rozpoloţení. Oni nám taktne
a vytrvalo naznaĉujú, ĉo vlastne Boh spojil45. Podľa C. G. Junga ďalej „
keďţe komplexy majú urĉitú voľnú silu, urĉitý druh ja, zisťujeme, ţe pri
schizofrénii sa uvoľņujú z vedomej kontroly do tej miery, ţe sa stávajú
viditeľnými a poĉuteľnými. Objavujú sa ako vízie, hovoria hlasmi, ktoré sú
hlasy urĉitých ľudí.―46 Potlaĉená alebo zdegradovaná sexualita vďaka
doslovnému ponímaniu nerozluĉiteľnosti manţelstva môţe viesť aţ
k takýmto stavom.
43 Jung, C. G.: Analytická psychologie. Jeji teorie a praxe. Praha: 1992, s. 83. 44 Mk 10 45 V duchu psychológie Barbary de Angelis môţe ísť o „1. šesť vlastnosti, ktoré by sme
mali hľadať u partnera, 2. o sexuálnu chémiu, 3. o zlúĉiteľnosť― (Angelis, B.d.: Tajemství
parnertsví. Praha: 1995, s.339 – 420). V duchu psychologie C. G. Junga zas o Anima
a Animu. „Anima je vnútorný ĉlovek, priĉom u muţa je ním ţena a u ţeny muţ (tzv.
Animus) (Puškárová, M.: Múdry starec. Bratislava: 1997, s. 43.) 46 Jung, C. G.: Analytická psychologie. Jeji teorie a praxe. Praha: 1992, s. 84.
224
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
ANGELIS, B.d.: Tajemství partnerství. Praha: TALPRESS, 1995. ISBN 80-
85609-63-0
BARTOŠEK, M.: Dejiny římskeho práva ve třech fázích jeho vývoje. Praha:
1988.
CIBULKA, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a občianskej náuky.
Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty univerzity
Komenského, 1999. ISBN 80-7160-122-5
DEMJANĈUKOVÁ, D.: Teorie a dějiny náboţenství. Dobrá Voda
u Pelhřimova.: Aleš Ĉeněk, 2003. ISBN 80-86473-43-0
DUNOVSKÝ, J. – Dytrych, Z. – Matejĉek, Z.: Týrané, zneuţívané
a zanedbávané dítě. Praha: 1995, In: Ondrejkoviĉ, P. a kol.: Sociálna
patológia. Bratislava: 2000. ISBN 80-244-0616-3
ĎURKOVSKÝ, P.: Kulty a sekty - pokrok a regres. Písomná ĉasť
k dizertaĉnej skúške v odbore doktorandského štúdia 3.1.14 Sociálna
práca. Ruţomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity, 2009.
ĎURKOVSKÝ, P.: Pater familias a právne postavenie manţelky a detí
v rímskej rodine. Diplomová práca. Banská Bystrica: Právnická fakulta
Univerzity Mateja Bela, 2008.
ĎURKOVSKÝ, P:: Práva dieťaťa, ich uplatňovanie a moţnosti zlepšenia
súčasnej situácie legislatívou. Banská Bystrica: Právnická fakulta
Univerzity Mateja Bela, 2009.
225
Sexuality IV.
ĎURKOVSKÝ, P.: Pôsobenie kultov a siekt v súčasnej spoločnosti a jeho
dopad na sociálnu prácu. Rigorózna práca. Ruţomberok: Pedagogická
fakulta Katolíckej univerzity, 2008.
ĎURKOVSKÝ, P.: Výskyt sociálnopatologických javov u detí a mládeţe ako
dôsledok týrania, zanedbávania a zneuţívania v rodine. Diplomová práca.
Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007.
FATTORI, A.: Príbehy Starého zákona. Bratislava: Ikar, ISBN 80-7118-
016-5
FROMM, E.: Anatomie lidské destruktivity. Praha: 1997. ISBN 80-7106-
232-4
FROMM, E.: Strach ze svobody. Praha: NAŠE VOJSKO, 1993. ISBN 80-
206-25-9
FROMM, E.: Umenie milovať. Bratislava: Obzor, 1966. 65 – 062 – 66
GETTING, P.: Veĉný rebel. In: PLUS 7 DNÍ. Ĉíslo 24. Bratislava:
SPOLOĈNOSŤ 7 PLUS, 10. jún 2010. ISSN 1210-2040 EV 255/08
JUNG, C. G.: Analytická psychológie. Její teórie a praxe. Praha: Academia,
1992. ISBN 80-200-0418-1
PECK, M. S.: Dále nevyšlapanou cestou. Olomouc: Votobia, 1994. ISBN
80-85885-12-3
PUŠKÁROVÁ, M.: Múdry starec. Bratislava: SOFA, 1997. ISBN 80-85752-
31-X
REBRO, K.: Rímske právo súkromné. Bratislava: Obzor, 1980.
226
Sexuality IV.
Sväté písmo Nového zákona podľa vydania Slovenského ústavu svätého
Cyrila a Metóda v Ríme, 1995
ZAMAROVSKÝ, V.: Dejiny písané Rímom. Bratislava: Mladé letá, 1988.
066-140-88
zákon ĉ. 36/2005 Z. z. :zákon o rodine v platnom znení
zákon ĉ. 300/2005 Z. z. v znení zákona ĉ. 650/2005 Z. z.: trestný zákon
v platnom znení
Kontakt na autora
PhDr. Peter Ďurkovský
Predmestská 62
010 01 Ţilina, Slovenská republika
+421 918 448 623
227
Sexuality IV.
228
Sexuality IV.
SEXUÁLNA VÝCHOVA V KONTEXTE REFORMY ŠKOLSTVA : DOBRÉ
PRAXE ZO ZAHRANIČIA
Oľga Pietruchová
Prehľad o sexuálnej výchove v európskych krajinách
- široká škála metód a politík;
- napriek sociálnym, kultúrnym, politickým a ekonomickým rozdielom
medzi krajinami existujú urĉité podobnosti v riešeniach i
prekáţkach;
- kaţdá krajina je jedineĉnou a prispieva nieĉím do diskusie;
- z porovnania krajín a ich kultúrnych charakteristík, z formy
a spôsobu poskytovania SV - cenné skúsenosti pre stratégie.
Prehľad o sexuálnej výchove v európskych krajinách
- široká škála metód a politík;
- napriek sociálnym, kultúrnym, politickým a ekonomickým rozdielom
medzi krajinami existujú urĉité podobnosti v riešeniach i
prekáţkach;
- kaţdá krajina je jedineĉnou a prispieva nieĉím do diskusie;
- z porovnania krajín a ich kultúrnych charakteristík, z formy
a spôsobu poskytovania SV - cenné skúsenosti pre stratégie.
Pierezová SV
- Optimum - SV integrovaná vo všetkých vyuĉovacích predmetoch a
vo všetkých triedach ;
- Zriedkavé pre SV v Európe i vo svete ;
- Portugalsko – SV vyuĉujú uĉitelia biológie, náboţenstva, zemepisu a
filozofie.
229
Sexuality IV.
Predmety
- Dôraz na biologickú stránku SV;
– Belgicko - biologické aspekty – hodiny biológie, morálne a
etické aspekty v náboţenstve a morálnej filozofii;
– Dánsko – tzv. dánske lekcie;
– Estónsko - Human Studies ;
– Francúzsko - Výchova k zdraviu a sĉasti Obĉianska výchova.
Vzťahy
- Prieskum - mládeţ víta venovanie sa vzťahom;
- Zriedka sa v SV kladie dôraz na vzťahy;
- Výnimky:
– Belgicko: „Vzťahy a sexuálna výchova―
– Cyprus: „Vzťahová a sexuálna výchova―
- Potreba väĉšieho dôrazu na emocionálnu a sociálnu dimenziu
sexuálnych vzťahov.
Metódy
- Klasická SV na školách poskytovaná pedagógmi;
- Peer-educators – mladí ľudia, MVO;
- Zdravotnícky personál – lekárky, sestriĉky atď.;
- Mimovládne organizácie - kampane;
- Návštevy detí v zdravotníckych zariadeniach;
- Internet a médiá.
Ideológia
- Konzervatívne krajiny – dôraz na „výchovu k manţelstvu a
rodiĉovstvu― (SK, PL, HU) ;
230
Sexuality IV.
- Reflektovanie sociálnych štruktúr;
- Liberálnejšie krajiny:
– Belgicko – rodový rozmer (gender) ;
- Trendy vo vývoji:
– Portugalsko (vplyv HIV/AIDS): „Program zdravotnej výchovy―.
Ľudsko-právny rozmer
Uznanie, ochrana, podpora a výchova k ĽP detí:
- Právo na objektívne a neskreslené informácie;
- Právo na prístup k sluţbám reprodukĉného zdravia;
- Právo dieťaťa na zvolenie si vierovyznania;
- Orientácia na rodovú rovnosť, akceptáciu rozmanitosti a proti
zneuţívaniu a násiliu
– Holandsko: RAP prístup.
A B C
Tab. 1 Tradičný ABC verzus holandský ABC model
• Abstinencia • Akceptovanie sexuality
mladých
• Buď verný/á • Byť realistický
• C- Kondómy • Choices/Moţnosť voľby
R A P
Rights – práva:
- Byť sebou – Poznať - Chrániť sa a byť chránený/á - Mať zdravotnú
starostlivosť;
Akceptácia:
- Mladých ľudí ako sexuálnych bytostí - Sexuálnej orientácie - Rodovej
rovnosti - Rozprávania sa o sexualite;
231
Sexuality IV.
Participácia:
- Mladých ľudí na všetkých úrovniach a v celom procese.
ĽP východiská
- Mladí ľudia sú „aktéri―, nie iba „príjemcovia― posolstiev;
- Ponuka alternatív namiesto modelov správania;
- Pozitívny prístup namiesto orientácie iba na problémy;
- Zvyšovanie povedomia o právach ;
- Vstupuje do platnosti, keď sú porušované práva.
- Posúvať hranice aj do oblastí, v ktorých sa dotýkame sexuality
ako pôţitku;
- Mať jasnú filozofiu;
- Uznávať sexuálne práva;
- Uznávať silu mladých ľudí;
- Rešpektovať sociálny kontext;
- Poskytovať aj také zruĉnosti, ktoré vedú nad rámec „riešenia
problémov―.
Výzva pre Slovensko?
- Zaĉlenenie SV v kontexte reformy školstva;
- Širší rozmer SV;
- Odolanie konzervatívnemu tlaku;
- Uznanie ľudsko-právnych prístupov;
- Aktívna participácia mladých ľudí;
- Zapájanie rodiĉov vs. obmedzovanie práva na informácie.
IPPF Projekt SAFE II
Zlepšenie politiky v oblasti prístupu k SV
Vyuţitie dobrej praxe zo zahraniĉia
232
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
www.rodicovstvo.sk
www.sexualnavychova.sk
233
Sexuality IV.
VPLYV PROGRAMU SEXUÁLNEJ VÝCHOVY NA ŠTÝLY IDENTITY
ADOLESCENTOV/ADOLESCENTIEK
Jana Vernarcová
Úvod
Vymedzenie pojmu identita osobnosti ako uvedomovanie si seba
samého, svojej jedineĉnosti, neopakovateľnosti a autenticity nie je medzi
odborníkmi jednotné a naznaĉuje tak jeho zloţitosť a variabilitu.
K vedomému stotoţnenie sa so sebou samým, prijatiu seba a slobodnému
rozhodovaniu o vlastnom konaní ĉlovek prichádza postupne. Práve
obdobie adolescencie je sprevádzané úlohou konštrukcie personálnej
i sociálnej identity. Napriek nejednotnosti v prístupoch k identite,
spoloĉným vodítkom je zistenie, ţe vývin identity je podmienený
sociálnym a kultúrnym prostredím, v ktorom daný jedinec existuje.
S rozlišovaním stavov, štruktúry, vývinu identity sa stretávame
u viacerých autorov zaoberajúcich sa danou problematikou. M. D.
Berzonsky (2002) klasifikuje štýly identity v rámci troch kategórií –
informaĉný štýl identity, normatívny štýl identity a difúzny štýl identity.
Informaĉný štýl identity prislúcha jedincovi, ktorý aktívne hľadá seba
samého, svoju osobnosť, je otvorený voĉi skúsenostiam, má aktívny
prístup k riešeniu problémov. Je typický pre jedincov, ktorí sa zameriavajú
na vyhľadávanie relevantných informácií, aktívne ich skúmajú a hodnotia,
majú potrebu sa zaoberať poznávaním, sú otvorení novým skúsenostiam.
Pokiaľ sa objavia nové informácie, sú ochotní prehodnotiť a pozmeniť
svoju štruktúru identity. Vo svojich úsudkoch a jednaní sú závislí menej
na druhých, vyznaĉujú sa menšou mierou konformity. Normatívny štýl
identity je štýl, v ktorom jedinec pri sebadefinovaní pasívne preberá
vzory autorít (rodiĉa, uĉiteľa), jedinci sa vyznaĉujú svedomitosťou,
zameranosťou na cieľ, prispôsobovaním sa normám a oĉakávaniam iných.
Je typický pre jedincov, ktorí sú skôr konvenĉní, väĉšinou sú prísni
v dodrţiavaní daných pravidiel, podriaďujú sa oĉakávaniam a predpisom
234
Sexuality IV.
referenĉnej skupiny. Sú konformní voĉi hodnotám a oĉakávaniam, ktoré
im boli predané inými ľuďmi, väĉšinou rodiĉmi alebo inými významnými
autoritami. Hodnoty a presvedĉenia automaticky zvnútorņujú bez
výraznejšieho zapojenia vlastného úsudku, sú zvýšene netolerantní
k odlišným hodnotám a presvedĉeniu, voĉi novým informáciám, ktoré by
mohli ohroziť ich tvoriacu sa štruktúru identity. Normatívny štýl identity je
sprevádzaný svedomitosťou a prosociálnym správaním. Tretia kategória -
difúzny štýl identity znamená, ţe jedinec odmieta problémy, odsúva
definovanie seba samého, pouţíva maladaptívne stratégie, dosahuje vyšší
neuroticizmus, vyššiu depresívnu reaktivitu. Títo jedinci ľahko podliehajú
vonkajším vplyvom, podriaďujú sa okoliu, spoliehajú sa na to, ţe
podmienky prostredia urĉia smer ich ĉinnosti, orientujú sa na situaĉnú
odmenu a príjemnú prítomnosť.
P.Macek (2003) sa prikláņa k pouţívaniu pojmu štýl
sebadefinovania, namiesto štýl identity, naproti tomu B. Šramová (2006)
preferuje pôvodný výraz - štýl identity.
Identita osobnosti sa povaţuje za kategóriu viacvrstvovú
a procesuálnu. Jej formovanie je viazané na špecifické sociálne
a kultúrne podmienky. Dôleţitú úlohu v procese vývinu identity jednotlivca
má výchovné pôsobenie. Viaceré výskumy ( bliţšie In Šramová, B., 2006)
poukazujú na vplyv rodinnej výchovy na formovanie štýlov identity. Štýl
identity adolescentov je úzko spojený s rodiĉovským vzorcom správania.
Sexuálna výchova a jej zaĉlenenie do výchovno-vzdelávacieho
procesu na školách je aj politickou témou (Marková, 2007(b). Ozývajú sa
proti nej predovšetkým konzervatívne hlasy, ktoré argumentujú
neúĉinnosťou sexuálnej výchovy a jej zodpovednosťou za skoršiu
a ĉastejšiu sexuálnu angaţovanosť dospievajúcich. Domáca aj zahraniĉná
literatúra uţ niekoľko rokov potvrdzuje pozitívny vplyv sexuálnej výchovy
na úroveņ vedomostí, postoje i správanie v oblasti sexuality. Prehľad
celosvetových programov sexuálnej výchovy a výchovy k zdraviu ( Sexual
and Health Education) podávajú A. Grunseit a S.Kippax (1997, url 1). Táto
správa poskytuje prehľad empirickej literatúry o úĉinkoch HIV / AIDS
235
Sexuality IV.
programoch a sexuálnej a zdravotnej výchovy na sexuálne správanie
adolescentov. Táto práca zahŕņa 53 štúdií, ktoré hodnotia špecifické
zásahy v skúmanej oblasti. Overovanie efektívnosti programov je
prínosom nielen pre samotných úĉastníkov a pre vedúceho, ale významnú
úlohu zohráva aj pri tvorbe nových modulov a môţe tieţ prispieť k riešeniu
problémových oblastí . Zo štúdie vyberáme niekoľko programov:
Bellingham & Gillies 1993, USA- diskusia a rolové hry zamerané na
témy HIV, bezpeĉný sex, hodnoty, postoje k ľuďom s HIV, trvanie 2
týţdne, Levy et al. 1995, USA- 15 stretnutí v 8.a9.roĉ., prevencia
HIV/STD, tehotenstvo, vyjednávacie stratégie, prednáška, diskusia,
video, Main et al. 1994, USA - 15 stretnutí za 1 semester HIV prevencia
s pouţitím socio-kognitívne teórie zameranej na normy rizikového
správania, vedomosti a rozvoj zruĉností, Smith 1994, USA - 8 stretnutí
zahŕņajúc STD komunikáciu, tvorba rozhodnutí a sexualita cez workshopy
a stretnutia pouţívajúce rolové hry pre zruĉnosti a nácvik odmietania,
Walter&Vaughan 1993, USA - 6x1stretnutie za 2 dni, prevencia AIDS,
socio-kognitívny model zahŕņajúci nácvik vyjednávania pouţívania
prezervatívu, odmietanie pohlavného styku, Yarber&Anno 1981, USA -
16x90min. 2xtýţd.kurz ľudskej sexuality zaloţený na kognitívnych
základoch sexuality, prednášky a malé diskusné skupiny, hodnoty
a postoje, Blanchard et al. 1993, Švajčiarsko -verejná kampaņ "Stop
AIDS" v školách, mládeţníckych centrách a sociálnych a športových
podujatiach poĉas 5 rokov, Herlitz 1993, Švédsko - národná kampaņ
AIDS od 1986-1989, Nafsted 1992, Nórsko - kampaņ v r.1988-1990,
zahŕņajúca zdravotnú starostlivosť pre adolescentov, vzdelávanie v
školách a mládeţníckych kluboch v oblasti antikoncepcie a mnohé iné.
Sumarizácia porovnávaní jednotlivých programov priniesla
nasledovné zistenia:
1) vzdelávanie v oblasti sexuálneho zdravia a / alebo HIV / AIDS
nepodporuje zvýšenie sexuálnej aktivity,
236
Sexuality IV.
2) kvalitné programy pomáhajú oddialiť prvý pohlavný styk a poskytovať
prostriedky na ochranu mladistvých pred HIV, pohlavne prenosnými
chorobami a nechceným tehotenstvom,
3) adolescenti sa môţu nauĉiť zodpovednému a bezpeĉnému /
bezpeĉnejšiemu sexuálnemu správaniu,
4) sexuálna výchova by mala zaĉať pred zaĉatím sexuálnej aktivity,
5) vzdelávanie by sa malo niesť v duchu rodovo citlivej sexuálnej výchovy
pre obe pohlavia,
6) mladiství sa dozvedajú o otázkach sexuálneho zdravia z viacerých
zdrojov,
7) adolescenti sú rôznorodá skupina a mali by byť zasahovaní niekoľkými
odlišnými stratégiami.
Výskumné štúdie, ktoré sa na tomto poli uskutoĉņujú, sa však stále
ĉastejšie dotýkajú aj otázok vývinu a moţného formovania identity
mladých ľudí. Napr. podľa Markovej (2007(c) sexuálna výchova ponúka
moţnosti porozumenia sociálnych a individuálnych konštrukcií sexuality
a vplýva na vytváranie individuálnych sexuálnych biografií. Táto špecifická
sociálna interakcia môţe ovplyvņovať vytváranie jedineĉných
individuálnych konštruktov sexuality ako aj sexuálnych biografií
jednotlivých zúĉastnených chlapcov/muţov a dievĉat/ţien.
So zámerom zmapovania vyššie spomínanej oblasti sme postavili
cieľ nášho programu a následný výskum overenia jeho vplyvu na
spomínané oblasti.
Cieľ práce
Náš výskumný projekt sa zameriaval na zisťovanie vplyvu nami
vytvoreného programu sexuálnej výchovy na štýly identity
adolescentov/adolescentiek.
Na identifikáciu štýlu identity adolescentov/adolescentiek sme zvolili
Dotazník štýlu identity ( ISI3, M.D.Berzonsky, 2002, slovenská verzia ).
Pouţitý dotazník pozostáva zo 40 poloţiek, mieru súhlasu s jednotlivými
237
Sexuality IV.
poloţkami vyjadrujú respondenti na škále od 1 do 5 bodov. Pre analýzu
pouţívame súĉtové skóre sociálno-kognitívnych štýlov identity, ktoré sú
zamerané na riešenie, zvládanie osobnostných problémov, utváranie
výslednej osobnostnej identity: informaĉný štýl identity (11 poloţiek),
difúzny štýl identity (10 poloţiek), normatívny štýl identity (9 poloţiek).
Zber dát bol realizovaný na 3 základných a 1 strednej škole v
priebehu rokov 2004, 2006 a 2007 vţdy v priebehu septembra pred
realizáciou programu (pretest) a následne v júni v tom istom školskom
roku po ukonĉení programu (posttest). Výskumný súbor tvorilo 127
adolescentov a adolescentiek základných a stredných škôl rozdelených do
4 experimentálnych (ES) a 4 kontrolných skupín (KS). Študenti/tky
v experimentálnej skupine prešli poĉas školského roka programom
sexuálnej výchovy, študenti/tky kontrolnej skupiny neabsolvovali ţiaden
program poĉas trvania nami realizovaného programu, teda v období od
vstupného testovania pred zaĉiatkom realizácie programu po výstupné
merania po jeho ukonĉení u experimentálnej skupiny. Vek adolescentov
bol v rozmedzí od 14-17 rokov, s priemerným vekom 14,89 rokov.
Rozdelenie respondentov a respondentiek do skupín uvádza tab. 1.
Tab.1 Rozdelenie respondentov podľa školy, pohlavia a skupiny.
Experimentálna skupina Kontrolná skupina
chlapci dievĉatá ∑
chlapci dievĉatá ∑
N % N % N % N %
ZŠ Levická ul. NR 10 66,67 5 33,33 15 8 53,33 7 46,67 15
ZŠ Beethovenova
ul. NR 0 0,00 15 100,00 15 5 35,71 9 64,29 14
ZŠ Nové Zámky 11 73,33 4 26,67 15 7 43,75 9 56,25 16
SŠ zdravotnícka
NR 12 54,55 10 45,45 22 9 60,00 6 40,00 15
∑ 33 49,25 34 50,75 67 29 48,33 31 51,67 60
238
Sexuality IV.
Získané výsledky sme podrobili štatistickej analýze (aritmetické
priemery, smerodajné odchýlky, zisťovanie významnosti rozdielov
priemerov ). Údaje boli spracované pomocou štatistického programu SPSS
ver.8.0 for Windows.
Výsledky
1. Nastanú štatisticky významné rozdiely v štýle identity vplyvom
realizácie programu VMR/SV (v experimentálnej skupine) v smere
zvýšenej hodnoty informačného štýlu identity po realizácii programu
SV?
Štatistickým testovaním sme pri výskumných otázkach sme zistili,
ţe po realizácii programu SV nastali v experimentálnej skupine
(konkrétne vo všetkých skupinách ES1, ES2, ES3, ES4) štatisticky
významné rozdiely v štýle identity v smere zvýšeného výskytu
informaĉného štýlu identity u adolescentov/adolescentiek. Tieto zmeny
boli súĉasne štatisticky významne rozdielne v porovnaní s kontrolnou
skupinou pri meraní v posttestoch. Opäť vo všetkých porovnávaniach
(ES1 oproti KS1, ES2 oproti KS2, ES3 oproti KS3, ES4 oproti KS4)
zisťujeme, ţe po realizácii programu nastali vo všetkých
experimentálnych skupinách štatisticky významné zmeny v smere
zvýšenia informaĉného štýlu identity u adolescentov/adolescentiek.
Testovaním experimentálnej a kontrolnej skupiny ako celku sme
zistili, ţe informaĉný štýl sa štatisticky významne zvýšil iba
v experimentálnej skupine ( KS_pred =34,802, KS_po = 35,775,
ES_pred = 34,769, ES_po =40,973, F= 232,665, P= 0,000, graf 1).
239
Sexuality IV.
Graf 1 Graf neskreslených odhadov priemerov pre informačný štýl
identity (is) pre experimentálnu a kontrolnú skupinu
Môţeme teda konštatovať, ţe vplyvom realizácie programu SV
nastali štatisticky významné rozdiely v štýle identity adolescentov /
adolescentiek medzi experimentálnou skupinou a kontrolnou skupinou
v smere zvýšenej hodnoty informačného štýlu identity
v experimentálnej skupine oproti kontrolnej skupine po realizácii
programu SV.
V kontexte SV uvedené zmeny môţeme vnímať ako pozitívne
v tom smere, ţe informaĉný štýl identity prislúcha jedincovi, ktorý
aktívne hľadá seba samého, svoju osobnosť, je otvorený voĉi
skúsenostiam, má aktívny prístup k riešeniu problémov. V skúmanej
oblasti to vnímame ako snahu adolescentov/adolescentiek
o dôkladnejšie spoznávanie seba samých, svojich potrieb, porozumenie
svojim pocitom a emóciám. Súĉasne ide o snahu o získavanie
relevantných informácií, ich aktívne skúmanie a hodnotenie. Osoby
s vyšším skóre informaĉného štýlu identity majú potrebu sa zaoberať
poznávaním, sú otvorení novým skúsenostiam. Z našich diskusií
240
Sexuality IV.
s úĉastníkmi programu nám vyplynulo, ţe mladí ľudia boli ochotní
prehodnotiť informácie, boli v myslení a konaní menej závislí na
druhých. Problémy vnímali ako výzvy a nadobudli aktívny prístup k ich
riešeniu. Súĉasne sú však otvorení novým skúsenostiam, ĉo v oblasti
sexuality môţe viesť k vyššej pravdepodobnosti experimentovania a s
tým spojeným rizikom sexuálneho správania. Bolo by zaujímavým
a istotne vyuţiteľným poznanie vzťahu medzi informaĉným štýlom
identity a sexuálnym správaním (resp. vnímaním rizika)
adolescentov/adolescentiek.
2. Nastanú štatisticky významné rozdiely v štýle identity vplyvom
realizácie programu VMR/SV (v experimentálnej skupine) v smere
zvýšenej hodnoty normatívneho štýlu identity po realizácii programu
SV?
Pre oblasť normatívneho štýlu identity sme dospeli k výsledkom, ţe
po realizácii programu SV nenastali v experimentálnej skupine (v ţiadnej
zo skupín ES2, ES3, ES4) štatisticky významné rozdiely v štýle identity
v smere zvýšeného výskytu normatívneho štýlu identity
u adolescentov/adolescentiek. Štatisticky významná zmena v smere
zvýšeného výskytu normatívneho štýlu identity
u adolescentov/adolescentiek nastala iba v ES1 (Z=-2,555, p=0,011).
Pri porovnávaní experimentálnych a kontrolných skupín (ES oproti
KS) k významnému zvýšeniu normatívneho štýlu prišlo v oboch skupinách
(v experimentálnej i kontrolnej), nárast v experimentálnej skupine však
nebol významne vyšší. ( KS_pred =31,495, KS_po = 31,741, ES_pred =
31,983, ES_po =32,447, F= 0,955, P= 0,330, graf 2).
241
Sexuality IV.
Graf 2 Graf neskreslených odhadov priemerov pre normatívny štýl
identity (ns) pre experimentálnu a kontrolnú skupinu
Na základe zistených meraní konštatujeme, ţe vplyvom realizácie
programu SV nenastali štatisticky významné rozdiely v štýle identity
adolescentov / adolescentiek medzi experimentálnou skupinou
a kontrolnou skupinou v smere zvýšenej hodnoty normatívneho štýlu
identity v experimentálnej skupine oproti kontrolnej skupine po
realizácii programu SV.
Normatívny štýl je charakterizovaný pasívnym preberaním vzorov
autorít, súĉasne sprevádzaný svedomitosťou a prosociálnym správaním.
Naším programom sa nám nepodarilo významnejšie zmeniť hodnotu
normatívneho štýlu. Charakteristická svedomitosť je síce pozitívom
v oblasti sexuality, avšak z pohľadu ochrannej funkcie SV ( napr.
v oblasti zneuţívania, prenosu pohlavných chorôb, nechceného
a neplánovaného otehotnenia) vnímame pasívne prispôsobovanie sa
normám a oĉakávaniam iných, podriaďovanie sa oĉakávaniam
a predpisom referenĉnej skupiny skôr za neţiaduce. Jedinci s vyšším
skóre normatívneho štýlu sú zvýšene netolerantní k odlišným hodnotám
242
Sexuality IV.
a presvedĉeniu, voĉi novým informáciám, ktoré by mohli ohroziť ich
tvoriacu sa štruktúru identity. Keďţe v našom programe sme sa snaţili
naopak o formovania autonómnosti osobnosti
adolescentov/adolescentiek a vytváranie ich vlastného úsudku a názory
na okolité dianie ako i na samých seba, je naše výskumné zistenie
pozitívne.
3. Nastanú štatisticky významné rozdiely v štýle identity vplyvom
realizácie programu VMR/SV (v experimentálnej skupine) v smere
zníţenej hodnoty difúzneho štýlu identity po realizácii programu SV?
V otázke difúzneho štýlu identity sme dospeli k výsledkom, ktoré
vyjadrujú, ţe po realizácii programu SV nastali v experimentálnej
skupine (vo všetkých ES1, ES2, ES3, ES4) štatisticky významné rozdiely
v štýle identity v smere zníţenej hodnoty difúzneho štýlu identity
u adolescentov/adolescentiek. Avšak pri porovnávaniach
experimentálnych a kontrolných skupín (ES1 oproti KS1, ES2 oproti
KS2, ES3 oproti KS3, ES4 oproti KS4) zisťujeme, ţe po realizácii
programu nastal štatisticky významný rozdiel v štýle identity
adolescentov / adolescentiek medzi experimentálnou skupinou ES2
a kontrolnou skupinou KS2 v smere zníţeného výskytu difúzneho štýlu
identity v experimentálnej skupine oproti kontrolnej skupine ( U=32,5,
p=0,001) a medzi experimentálnou skupinou ES3 a kontrolnou
skupinou KS3 ( U=70,5, p=0,049). Pri porovnávacom meraní skupín
ES1 a KS1, ES4 a KS4 nenastal štatisticky významný rozdiel v štýle
identity adolescentov / adolescentiek v smere zníţeného výskytu
difúzneho štýlu identity v experimentálnej skupine oproti kontrolnej
skupine.
K významnému zníţeniu difúzneho štýlu prišlo iba
v experimentálnej skupine (KS_pred =28,507, KS_po = 28,126,
ES_pred = 28,798, ES_po =24,577, F= 183,686, P= 0,000, graf 3).
243
Sexuality IV.
Graf 3 Graf neskreslených odhadov priemerov pre difúzny štýl identity
(ds) pre experimentálnu a kontrolnú skupinu
Pri porovnávaní experimentálnych a kontrolných skupín (ES oproti
KS) zisťujeme, ţe vplyvom realizácie programu VMR/SV nastali štatisticky
významné rozdiely v štýle identity adolescentov / adolescentiek medzi
experimentálnou skupinou a kontrolnou skupinou v smere zníţenej
hodnoty difúzneho štýlu identity v experimentálnej skupine oproti
kontrolnej skupine po realizácii programu SV.
Jedinec s prevládajúcim difúznym štýlom identity odmieta problémy,
odsúva definovanie seba samého, pouţíva maladaptívne stratégie,
dosahuje vyšší neuroticizmus, vyššiu depresívnu reaktivitu. Títo jedinci
ľahko podliehajú vonkajším vplyvom, podriaďujú sa okoliu, spoliehajú sa
na to, ţe podmienky prostredia urĉia smer ich ĉinnosti, orientujú sa na
situaĉnú odmenu a príjemnú prítomnosť. V oblasti sexuality vnímame
prítomnosť tohto štýlu identity skôr ako neţiaduci. Prináša so sebou
nechuť aţ odmietanie zaoberať sa samým sebou, vyhýbanie sa neistotám,
konfliktom a rozhodovaniu. V oblasti sexuality je naopak potrebné
244
Sexuality IV.
zaoberať sa samým sebou, svojimi pocitmi, rozumieť svojmu správaniu,
vedieť prezentovať svoje potreby, problémy riešiť spolu
s partnerom/partnerkou, neodsúvať ich a nevyhýbať sa im. Rovnako
dôleţité je nepodliehať slepo vonkajším vplyvom (napr. tlaku rovesníckej
skupiny).
Záver
Sexuálna výchova predstavuje ucelenú ĉinnosť, jej ciele i obsah
vychádzajú zo špecificky individuálnych zvláštností detí, zo psycho-socio-
kultúrnych faktorov a právom si zasluhuje dôstojné miesto vo výchove
a vzdelávaní. Hoci dodnes existuje na Slovensku i vo svete pojmová
neujasnenosť v tejto oblasti, patríme medzi krajiny, kde má sexuálna
výchova svoju históriu a vedecké i inštitucionálne miesto. Marková
(2007) zdôrazņuje poţiadavku teoretického poznania ľudských sexualít vo
vzťahovom rámci socio-kultúrnom, psychologickom a pedagogickom spolu
s podporou reflektovania rodovostí a sexualít, ktorú povaţuje za náleţitú
nielen na úrovni materských, základných a stredných škôl, ale aj vo VŠ
vzdelávaní - v príprave na pôsobenie v pomáhajúcich profesiách.
Identita osobnosti je unidimenzionálna kategória, štruktúrovaná
a viacvrstvová, nepovaţuje sa za ukonĉenú, ale procesuálnu. Formovanie
identity je spojené so špecifikami sociálnych, rodinných a kultúrnych
vplyvov, s ktorými je osobnosť konfrontovaná.
Z uvedených výsledkov sa nám ponúka konštatovanie, ţe realizácia
nami vytvoreného programu sexuálnej výchovy ovplyvnila väĉšinu zo
sledovaných oblastí. Štatisticky významné zmeny po realizácii programu
nastali v experimentálnych skupinách v oblasti štýlu identity ( zvýšenie
úrovne informaĉného štýlu identity, zníţenie úrovne difúzneho štýlu
identity), v rodovej identite, v úrovni vedomostí ( zvýšenie úrovne
vedomostí ) i vo vybraných postojoch ( zníţenie úrovne liberálneho
postoja). Nezabúdame však spomenúť, ţe výsledky našich meraní je
potrebné v budúcnosti podrobiť opakovaniam a vzájomným porovnaniam
245
Sexuality IV.
pri podobne realizovaných projektoch. Uvedomujeme si, ţe naše výsledky
môţu byť ovplyvnené aj ďalšími determinantami, ako sú vplyv
prirodzeného zrenia, procesy uĉenia, vplyv médií, vplyv rodinnej výchovy
ĉi vplyv sociálnych skupín, do ktorých sa respondenti/-ky dostávali, ako
aj samotný výber a charakter vzorky (experimentálnej a kontrolnej
skupiny).
246
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BERZONSKY, M., D. 2002. Identity Style and Well-Being-Does
Commitment Matte? Identity: An International Journal of Theory and
Research. 2003, 3, 1,p. 131-142.
MACEK, P. 2003. Adolescence. Praha: Portál, 2003. 2. vyd. 144 s . ISBN
80-7178-747-7.
MARKOVÁ, D. 2007. Predmanţelská sexualita v kontextoch sexuálnej
diverzity a variability. Bratislava: Regent, 2007, p. 246. ISBN 978-80-
88904-59-5.
MARKOVÁ, D. 2007(b). Rodová a sexuálna výchova vo vzdelávaní
komunitných sociálnych pracovníkov a pracovníĉok. In: POPELKOVÁ, M. –
ZAŤKOVÁ, M. (Ed.). Retrospektívy a perspektívy komunitnej práce :
Zborník z odborného seminára. Nitra: Katedra psychologických vied FSVaZ
UKF, 2007, p. 43-49. ISBN 978-80-8094-077-5.
MARKOVÁ, D. 2007(c). Aplikaĉné oblasti sexuálnej výchovy v sociálnej práci.
In: HROZENSKÁ, M. (Ed.). Nové prístupy k teórii a praxi sociálnej práce
z perspektívy jej multidisciplinarity. Nitra: Katedra sociálnej práce
a sociálnych vied FSVaZ UKF v Nitre, 2007, p. 1-9. ISBN 978-80-8094-
189-5.
ŠRAMOVÁ, B. 2006. Štýly identity adolescentov a výchovný štýl v rodine.
In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 2006, roĉ.41, ĉ. 1, s.3-14
URL 1 : GRUNSEIT, A. – KIPPAX, S. : Impact of HIV and sexual health
education on the sexual behaviour of young people: a review update.
http://data.unaids.org/Publications/IRC-pub01/JC010-
ImpactYoungPeople_en.pdf
247
Sexuality IV.
Kontakt na autorku
PhDr. Jana Vernarcová, PhD.
Katedra pedagogickej a školskej psychológie PF UKF Nitra,
Dráţovská 2
949 74 Nitra, Slovenská republika
e-mail: [email protected]
248
Sexuality IV.
VÝCHOVA K MANŢELSTVU A RODIČOVSTVU (VMR) V
KONTEXTE ŠKOLSKEJ REFORMY
Lenka Rovňanová
Reforma školy – východiská a súvislosti
Súĉasná spoloĉnosť sa rýchlo globalizuje,
internacionalizuje a mení. Nie sú to len moderné, rýchlo sa
vyvíjajúce, informaĉno-komunikaĉné technológie (IKT),
prinášajúce zmeny, ale podľa I. Tureka (2010, s. 41 – 49)
existujú tzv. „megatrendy vývoja spoloĉnosti― ovplyvņujúce
charakter vzdelávania na našich školách uţ dnes, ale hlavne
v budúcnosti: intenzívny konkurenĉný boj na svetových trhoch,
informaĉná explózia a rýchly rozvoj IKT, prudký rozvoj vedy
a techniky, demografické zmeny, migrácia obyvateľstva
a medzinárodná mobilita, potreba rozvíjania globálnej kultúrnej
gramotnosti atď.
Reformne naštartované slovenské školstvo ešte stále
naráţa na rozdielnosť potrieb spoloĉnosti, jej oĉakávaní od škôl
a reality v nich. Reformami školstva ţijú prakticky všetky
krajiny sveta a tlak na školu nie je len v oblasti didaktickej, ale
hlavne výchovnej, kde dlhodobo konštatujeme devalváciu
ľudských hodnôt a nedostatky v správaní, ktoré sú v rozpore so
všeobecne uznávanými normami, povaţujeme za ĉosi
samozrejmé. Uvedené pripomína nám všetkým, participujúcim
na premene súĉasnej školy, aby sme si uvedomovali nielen jej
obsahové, didaktické, ale i výchovné aspekty, lebo spoloĉnosť,
v ktorej ţijeme prináša rôzne sociálne patológie ako napr. rôzne
druhy závislostí, komercionalizáciu ţivota i sexuality, fetišizmus
peņazí a bohatstva (E. Petlák, 2008, s. 2 - 9). M. Zelina svojho
ĉasu vyjadril myšlienku, ţe „výchova je dôleţitejšia ako
vzdelávanie― (1996, s. 8), ale nenegoval vzdelávanie (obsah,
249
Sexuality IV.
informácie), len poukázal na potrebu redukcie zbytoĉného
a neefektívneho v ņom. Vo výchove vidí obrovský nedocenený
a nedostatoĉne vyuţitý potenciál, ktorý si mnohí ani
neuvedomujeme. Poukazuje na nevyhnutnosť posilņovať metódy
výchovy, viac pozornosti venovať preţívaniu, rozvíjaniu
hodnotových systémov, motivácie, citov a tvorivosti detí.
V pojme „rozvíjanie― je podľa M. Zelinu (1996, s. 12)
obsiahnutý axiologický rozmer výchovy – rozvíjanie pozitívnych
ĉŕt, funkcií, vlastností osobnosti a dodávam, ţe i postojov
a kritického myslenia. Ĉasto a dlhodobo sme svedkami faktu, ţe
aj rodina zlyháva a nedokáţe plniť samozrejmé výchovné úlohy.
Parafrázujúc názor amerického psychológa J. R. Andersona
o tom, ţe všetko zlo, demoralizácia a výchovné patológie medzi
mladými ľuďmi dosahujú len také rozmery a dynamiku, aké im
dovoľuje spoloĉnosť dospelých, poukazujeme v zhode s ideami
autorov Milénia (2002) na nevyhnutnosť významne doceniť
myšlienku o dôleţitosti výchovy (aj sexuálnej) v reformne
naštarovanom slovenskom školstve a v ţivote celej spoloĉnosti
v záujme perspektív jej ďalšieho vývoja a „zdravia―. Sexuálna
výchova (SXV) v ņom má, výstiţnejšie by bolo „mala by mať―,
v kontexte uvedeného, svoje významné, a nie len formálne,
postavenie.
Veľmi významnú úlohu plní SXV v súĉasnosti aj v prevencii
sexuálneho zneuţívania, obchodovania s ľuďmi, zneuţívania detí
na prostitúciu a pornografiu, osvojovania si pravidiel
bezpeĉného správania sa na sociálnych sieťach a v práci
s internetom, podporuje kritické vnímanie a hodnotenie
informácií v médiách. Cieľavedomá komerĉná podoba sexuality,
to nie je len prostitúcia ĉi pornografia, ale, ako uvádza G.
Bianchi (2003, s 93), „najmä sexualita ako nevinná súĉasť
kaţdodenného verejného ţivota, ako rozhodujúca zloţka
reklamy (hoci aj na ĉokoládu), ĉi ako súĉasť predpovede
250
Sexuality IV.
poĉasia.― A tak konštatujeme, ţe všadeprítomná sexualita
pôsobí na kaţdého (aj na naše maloleté deti sledujúce televízne
vysielanie alebo „ĉetujúce na nete―) a len málokto dokáţe
všadeprítomný sex v rôznych podobách filtrovať (deti to bez
komunikácie s dospelými nedokáţu). Ľudia na to reagujú rôzne:
niektorí sa tešia, pretoţe na tom zarábajú, iní to vychutnávajú,
ďalší ignorujú, a sú aj takí, ktorí proti tomu bojujú (G. Bianchi,
2003, s. 94). Do akej kategórie zaradíme našich ţiakov/ĉky?
Zaujíma nás to vôbec? Ak to s výchovou našich detí a mládeţe
myslíme váţne, mali by sme hľadať odpovede a pokúsiť sa
ponúknuť im ich v kvalitnej SXV.
Zhodne s E. Poliakovou (2003, s. 19) konštatujeme, ţe to,
ĉo sa od nás, uĉiteľov/liek v praxi, oĉakáva, je pripravenosť,
otvorený prístup, pomoc a podpora, optimálne profesijné
i ľudské kompetencie a vôľa chcieť pomôcť deťom a mladým
ľuďom zakomponovať sexualitu do svojej biograf ie ako hodnotu
s výrazným etickým rozmerom.
Sexuálna výchova - minulosť a súčasnosť
V minulosti sa sexualita vnímala ako pud, prevládalo jej
naturalistické vnímanie ako základnej potreby v prirodzenej
výbave ĉloveka slúţiacej na rozmnoţovanie. V súĉasnosti viac
akcentuje vnímanie sexuality ako sociálno-kultúrneho
konštruktu a existencia rôznych definícií sexuality v jej uţšom
a širšom vymedzení poukazuje na odlišné spôsoby jej vnímania
(D. Marková, 2007, s. 11). Uţšie vymedzenia ju povaţujú za
biologickú dimenziu ĉloveka spojenú s reprodukciou a býva
reštriktívna (I. Lukšík - M. Supeková, 2003, s. 45 ) a v širšom
vymedzení: „Sexualita je v tom ĉo robíme, aj v tom, ĉím sme.
Je to naša identifikácia so sebou, sú to naše aktivity, biologické
aj emocionálne procesy, výzor a vyjadrenia seba samého.
251
Sexuality IV.
Sexualita je základnou ĉasťou našej identity. Zahŕņa naše
postoje, hodnoty, pocity, presvedĉenia (o muţskosti
a ţenskosti). Sexualita je dôleţitým faktorom všetkých
osobných vzťahov, kaţdého ľudského úsilia od obchodu aţ po
politiku.― (E. J. Roberts, In: I. Lukšík - M. Supeková, 2003, s.
46). Sexualita v tomto širšom vnímaní má osobnú aj sociálnu
dimenziu – je emocionálna, fyzická, kognitívna, duchovná,
zaloţená na hodnotách a nespája sa len s láskou, intímnosťou
a romantikou, ale aj s mocou, konfliktami a násilím a, ĉo je
veľmi dôleţité, prejavuje sa po celý ţivot ĉloveka vo svojej
variabilite a rôznorodosti pozorovateľnej v našom reálnom
svete, lebo je v interakcii s mnohými biologickými,
psychologickými a sociálnymi faktormi (tamtieţ, s. 47).
Uvádzame tieto fakty ako východisko pre porovnanie,
vymedzenie sexuálnej výchovy v Koncepcii výchovy
k manţelstvu a rodiĉovstvu (MŠ SR, 1998) a pre vyhľadanie
priestoru na konceptualizáciu vlastnej sexuality aj vo výchovno -
vzdelávacom procese v kontexte novej školskej reformy,
pretoţe ani dnes to so SXV nie je jednoznaĉné.
V historickom kontexte môţeme podľa L. Nemcovej (2007,
s. 33) za zaĉiatok systematickejšej pozornosti venovanej SXV
povaţovať osemdesiate roky 20. storoĉia, kedy sa zaĉali viac
diferencovať názory na ņu, vyšli metodické materiály,
publikovali sa nové pohľady, koncepcie, východiská, ale zároveņ
boli zaĉiatkom sporu o jej miesto vo výchovno-vzdelávacom
procese. Autorka ďalej uvádza (2007, s.29), ţe „napriek
všetkým historickým a politickým zmenám, ktorými prešli
postoje spoloĉnosti v oblasti sexuálneho správania do polovice
minulého storoĉia, ešte stále prevládajú u Slovákov myšlienky
konzervatívnej kresťanskej morálky o širokom dodrţiavaní
tradiĉných hodnôt a noriem―. V tejto súvislosti zdôrazņuje
dôleţitosť prístupu mladých ľudí ku kvalitným a plnohodnotným
252
Sexuality IV.
informáciám z oblasti partnerských a manţelských vzťahov
a výchovy k manţelstvu a rodiĉovstvu (VMR) a etike intímnych
vzťahov ešte predtým, neţ sú konfrontovaní s konkrétnymi
ţivotnými situáciami, neţ zaĉnú budovať svoju vlastnú sexuálnu
biografiu, ktorá môţe byť podľa D. Markovej vytvorená ako
„opis sexuálneho ţivota― (2008, s.158) a je povaţovaná za „
konštrukty toho, na ĉo sa muţi a ţeny v spomienkach,
postojoch a pocitoch, vo vzťahu k svojmu sexuálnemu ţivotu
pamätajú, ako si ich v kontexte svojej ţivotnej situácie (teda
individuálnych, sociálnych, vývinovo a pohlavne špecifických
rámcových podmienok a významových vzorcoch) interpretujú―.
Mladí ľud ia v súĉasnosti majú oveľa slobodnejší priestor pre
realizáciu sexuálnych vzťahov a o tom, kedy a ako do nich
vstúpia, sa rozhodujú sami, bez konzultácií s autoritami.
Mnohoznaĉnosť a nekoneĉná variabilita sexuality prispievajú
k tomu, ţe má pre rôznych ľudí rôznu hodnotu - nielen
inštrumentálnu, ale aj autonómnu. Podľa výsledkov výskumu
sexuálnych biografií ľudí mladšieho dospelého veku D. Marková
uvádza, ţe v postmodernej spoloĉnosti je priestor pre všetky
variácie partnerských a sexuálnych biografií a neprehľadnosť
v oblasti sexuality síce ponúka muţom a ţenám nové moţnosti,
šance a slobody, ale zároveņ aj rôzne druhy záťaţí. Sexuálne
biografie prestávajú byť tradiĉne predpísané, stávajú sa
variabilnejšími a otvorenejšími, ale aj neistejšími, nestabilnými.
Sú rôznorodé a nekonvenĉné, sexualita nie je limitovaná
inštitúciou manţelstva. V kontexte výskumných zistení autorka
podporuje opodstatnenosť realizácie efektívnej sexuálnej
výchovy akceptujúcej komplexný pohľad na ľudskú sexualitu a
realizujúcej sa cez výchovno-vzdelávacie stratégie
predpokladajúce rôznorodosť a variabilitu ľudskej sexuality.
Takýto prístup môţe podľa autorky priniesť aj „sofistikovanejší
prístup k propagácii sexuálneho zdravia― (2008, s 163).
253
Sexuality IV.
Vo svojom príspevku neposkytujeme výskumné výsledky,
ale krátky pohľad na genézu názvu VMR, analýzu školských
dokumentov, legislatívnych noriem a reality vo vzťahu
k realizácii resp. nerealizácii VMR v kontexte transformujúcej sa
školy v období od 1. septembra 2008.
Učiteľ/ka a sexuálna výchova
Uĉitelia/ky ZŠ a SŠ to nemajú ani v súĉasnosti
jednoduché. Oĉakávania spoloĉnosti od nich nielen vo vzťahu
k prevencii vzniku patologických javov a rizikového správania
sú neprimerane vysoké a je takmer nemoţné, aby škola
a uĉitelia/ky v nich dokázal i, bez adekvátnej odbornej prípravy,
zvládnuť všetky nároĉné poţiadavky, ktoré na nich kladie
spoloĉnosť. Pre ilustráciu uvádzam kaţdoroĉne aktualizované
Pedagogicko-organizačné pokyny (POP), vydávané MŠ SR,
obsahujúce záväzné a odporúĉané všeobecné informácie
a pokyny pre školy a školské zariadenia. V tých posledných na
školský rok 2010/2011 (MŠ SR, 2010, s. 8 – 22) sa okrem iného
nachádzajú úlohy a odporúĉania pre: rozvíjanie finanĉnej
a ĉitateľskej gramotnosti; implementáciu environmentálnej
výchovy do obsahu jednotlivých predmetov; v prípade mediálnej
výchovy aj odporúĉanie pre jej zaradenie ako samostatného
predmetu do školského vzdelávacieho programu (ŠkVP); školiť
deti o dentálnej hygiene; robiť prevenciu obezity; realizovať
aktivity zamerané na multikultúrnu výchovu a výchovu proti
predsudkom do jednotlivých tematických plánov vyuĉovacích
predmetov zapracovať úlohy súvisiace s výchovou v duchu
humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, práv
dieťaťa, predchádzania všetkých foriem diskriminácie ,
xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie a rasizmu; hodnotiť
sociálnu klímu a atmosféru v triedach; vyuţívať úĉinné nástroje
254
Sexuality IV.
na predchádzane, resp. riešenie prejavov problémového
správania, záškoláctva, šikanovania, fyzického alebo
psychického týrania, del ikvencie, zneuţívania návykových látok,
sexuálneho zneuţívania, prejavov extrémizmu a pod.; prevenciu
drogových závislostí realizovať ako integrálnu súĉasť výchovno -
vzdelávacieho procesu; venovať pozornosť témam starších ľudí
s cieľom zvyšovania úcty ţiakov/ĉok voĉi nim; v zmysle úloh
Národného programu prevencie HIV/AIDS na roky 2008 -2011
realizovať prevenciu v súlade so schválenými uĉebnými
osnovami (neuvádzajú ktorými, predpokladám, ţe ide o uĉebné
osnovy výchovy k manţelstvu a rodiĉovstvu); realizovať
projekty a aktivity prevencie a eliminácie rizikového správania,
delikvencie a kriminality, záškoláctva, bezpeĉného pouţívania
internetu, ako aj na podporu morálneho a právneho vedomia;
aktivity zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi; v zmysle
Národného programu duševného zdravia sa odporúĉa realizovať
aktivity o rizikách dospievania a o podpore duševného zdravia;
v súlade s odporúĉaním Rady Európy ĉ. 16/2001 o ochrane detí
pred sexuálnym zneuţívaním sa odporúĉa uskutoĉņovať
primerané opatrenia na ochranu a prevenciu pred sexuálnym
zneuţívaním detí aţ po kontrolnú ĉinnosť riaditeľov/liek škôl vo
výchovno-vzdelávacom procese zameranú na rozvíjanie
kľúčových kompetencií ţiakov. Konkrétne odporúĉanie pre
realizáciu úloh vyplývajúcich z koncepcie VMR nie sú, na rozdiel
od minulých rokov, uvedené v aktuálnych POP vôbec.
V súvislosti s kľúĉovými kompetenciami je namieste otázka
úrovne zvládnutia uvedenej problematiky uĉiteľmi/kami pre ich
následné rozvíjanie u ţiakov/ĉok ako cieľových poţiadaviek.
Nezanedbateľné je vymedzenie a identifikácia špecifických
kompetencií v zmysle spôsobilostí a zruĉností nielen vedieť, ale
aj konať vo vzťahu k vyššie uvedeným „povinnostiam―
uĉiteľov/liek a vedení škôl. Zodpovedať na mnoţstvo otázok
255
Sexuality IV.
v súvislosti s tým nie je cieľom príspevku. Snaţíme sa poukázať
na rozpor medzi automaticky oĉakávanou „multifunkĉnosťou―
a odbornou pripravenosťou uĉiteľa/ky vo vzťahu k zvyšujúcim sa
poţiadavkám spoloĉnosti a ich limitovanou kapacitou a kondíciu.
A zároveņ na potrebu vytvoriť dostupné podmienky pre
rozvíjanie špecifických profesijných kompetencií potrebných pre
úspešné zvládnutie vyššie uvedených poţiadaviek spolu s tými,
kvôli ktorým prioritne prichádzajú do práce – byť dobrými
uĉiteľmi/kami, úspešne reaktívne i proaktívne fungovať
v kontexte pedagogických situácií a štartovať procesy uĉenia sa
im zverených ţiakov/ĉok v predpísaných obsahoch predmetov
(stále sa obsahy predmetov vnímajú tradiĉne dominantne ako
ciele, nie ako prostriedky rozvíjania osobností ţiakov/ĉok
a v tom duchu pripravujú vysoké školy naďalej predmetárov/ky
a nie uĉiteľov/ky), vytvárajúc primerané podmienky pre
rozvíjanie ich osobností v celej štruktúre.
Reforma školstva nemôţe existovať bez aktívnej
spoluúĉasti uĉiteľov/liek a ich stotoţnenia sa so zmenami
a s nimi súvisiacimi novými poţiadavkami na ich profesijnú
pr ípravu a výkon. V kontexte uvedených vybraných trendov sa
priebeţná inovácia obsahu výchovy a vzdelávania, hľadanie
optimálnych podmienok, postupov výberu a spracovania uĉiva,
uplatņovanie moderných metód vyuĉovania, foriem
a technických prostriedkov podporujúcich zvyšovanie
didaktickej úĉinnosti edukaĉného procesu, odstránenie
formálnych vzťahov medzi uĉiteľmi/kami a ţiakmi/ĉkami vo
všetkých formách výchovy a vzdelávania sta l i nevyhnutnosťou.
V oblasti SXV súhlasíme s názorom E. Poliakovej (2003, s. 17),
ţe neexistencia systematických teoretických základov sexuálnej
výchovy sa odráţa v nepresnom a mnohovýznamovom pouţívaní
pojmov a termínov, ţe problémy v metodologickej oblasti
komplikujú precizovanie teoretických východísk. Autorkine
256
Sexuality IV.
konštatovanie v roku 2003 o tom, ţe školská prax predbehla
pedagogickú teóriu v rovine riadiacej i praktickej realizácie
SXV, platí aj dnes. Kaţdý uĉiteľ/ka, bez rozdielu aprobácie, je
denno-denne konfrontovaný aj niekoľkokrát s problémami
súvisiacimi so sexualitou, a nie je na adekvátne reakcie a
proaktívne aktivity systematicky pripravovaný.
Úsilie slovenských odborníkov o premenu tradiĉného
školstva na moderné tvorivo-humanistické a poznatkovo-
hodnotné školstvo s dôrazom na rozvíjanie slobodnej
a zodpovednej osobnosti vyvrcholilo prijatím Zákona ĉ. 245 /
2008 Z. z., o výchove a vzdelávaní (školský zákon), podľa
ktorého sú v súĉasnosti organizované základné a stredné školy
a Zákona ĉ. 317 / 2009 Z. z. o pedagogických a odborných
zamestnancoch, predmetom ktorého sú okrem práv, povinností
a predpokladov na výkon pedagogickej ĉinnosti a na výkon
odborných ĉinností aj ďalšie skutoĉnosti, ktoré majú
bezprostredný vplyv na výkon a sociálne postavenie
pedagogických a odborných zamestnancov. Zákon sa vzťahuje
aj na pedagogických zamestnancov organizácií zabezpeĉujúcich
kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných
zamestnancov (nie na vysokoškolských uĉiteľov).
Na základe vyššie uvedeného a vlastných dlhoroĉných
skúseností s vyuĉovaním sexuálnej výchovy v rámci etickej
výchovy a výchovy k manţelstvu, rodiĉovstvu a etike intímnych
vzťahov (VMR) ako samostatných predmetov, sme si v roku
2008 uvedomili, ţe procesy prípravy školskej reformy sú
vhodnou príleţitosťou pre zamyslenie sa nad postavením SXV
v rámci VMR v systéme transformujúcej sa školy – v Štátnom
vzdelávacom programe (ŠVP), pre aktualizáciu uĉebných osnov
(UO) i pre hľadanie moţností škôl jej zaradenia do školských
vzdelávacích programov (ŠkVP) a vytvorenie vhodného modelu
vzdelávania v rámci pregraduálnej prípravy (všetkých budúcich
257
Sexuality IV.
uĉiteľov/ky) a postgraduálneho kontinuálneho vzdelávania
uĉiteľov/liek v uvedenej výchovnej problematike.
Kľúčové kompetencie – nové ciele výchovy a vzdelávania
V oblasti vzdelávania sa predstavitelia krajín na rôznych
celosvetových stretnutiach v 90. rokoch 20. storoĉia zhodli na
vyššie uvedených významných trendoch, ktoré zásadne
ovplyvnili a stále ovplyvņujú tvorbu štátneho obsahu
vzdelávania s evidentným odklonom od presne vymedzeného
obsahu vzdelávania ku vzdelávaniu podľa kompetencií
(competency-based-education) tak, aby štátne obsahy
vzdelávania boli kompatibilné s cieľmi krajín EÚ i OECD
v oblasti vzdelávacej politiky. Mnohí autori sa zhodujú, ţe
výrazným prelomom v tomto zmysle bola správa medzinárodnej
komisie UNESCO, definujúca štyri kompetencie ako piliere
výchovy a vzdelávania pre 21. storoĉie (podľa J. Delorsa,
1997), ktoré sú aj všeobecnými cieľmi na všetkých úrovniach
vzdelávania, vrátane celoţivotného vzdelávania: učiť sa
poznávať, konať, ţiť spoločne a byť. V roku 1996 expertná
skupina Rady Európy pod vedením J. F. Perreta spracovala tzv.
kurikulum pre Európu (M. Odehnal, 2000), podľa ktorého sa za
najdôleţitejšie kľúĉové kompetencie pre EURÓPSKU
VZDELANOSŤ povaţovalo osem oblastí kompetencií, ktoré by
mal jedinec zvládnuť, ak nemá byť len príjemcom zvonku
prichádzajúcich vecí, ale skôr preaktívne a kooperatívne
konajúcim ĉlovekom: uĉenie, objavovanie, myslenie
a uvaţovanie, komunikácia, aktívne poĉúvať, kooperácia, práca
a adaptácia.
Neskôr, na základe výzvy summitu EÚ z roku 2000
v Lisabone, navrhla pracovná skupina EÚ (Odporúĉanie
Európskeho parlamentu a Rady, 2006) pre kľúĉové kompetencie
258
Sexuality IV.
tzv. európsky referenĉný rámec pri rozvíjaní kľúĉových
kompetencií pre celoţivotné vzdelávanie v ôsmich oblastiach,
ktoré sa stali základom pre definovanie kompetencií ako
cieľových výstupov vzdelávania v štátnych obsahoch výchovy a
vzdelávania ĉlenských krajín EÚ, vrátane SR na všetkých typoch
a stupņoch škôl.
V tomto kontexte sa zaĉína viac zdôrazņovať urĉovanie
cieľov vyuĉovacieho procesu a tvorba študijných programov
zaloţená na kompetenciách (competence-based curriculum)
a tieţ poţiadavky na uĉiteľov/ky sa viac orientujú na rozvíjanie
reálnych spôsobilostí – kompetencií viazaných na konkrétny
kontext pedagogických situácií. Za kompetentného v urĉitej
oblasti môţeme povaţovať ĉloveka so schopnosťami,
motiváciou, zruĉnosťami a vedomosťami vykonávať všetky
poţadované ĉinnosti tak, aby boli v súlade s oĉakávanou
kvalitou i výkonom v príslušnej oblasti. Keďţe školy pripravujú
kaţdého ţiaka/ĉku, študenta/ku na riešenie ţivotných situácií,
vnímame kompetenciu ako vlastnosť ĉloveka, ako súbor
vedomostí, zruĉností, skúseností a vlastností podporujúci
dosahovanie cieľov.
J. Veteška a M. Tureckiová (2008, s. 27) definujú
kompetencie ako „jedineĉnú schopnosť ĉloveka úspešne konať
a ďalej rozvíjať svoj potenciál na základe integrovaného súboru
vlastných zdrojov, a to v konkrétnom kontexte rôznych úloh
a ţivotných situácií, spojenú s moţnosťou a ochotou
(motiváciou) rozhodovať a niesť za svoje rozhodnutia
zodpovednosť.―
Zákonom ĉ. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon, § 2, písmeno t) je pojem kompetencia
definovaný ako „preukázaná schopnosť vyuţívať vedomosti,
zruĉnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na
predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov
259
Sexuality IV.
v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri
jeho aktívnom zapojení sa do spoloĉnosti, v budúcom uplatnení
sa v pracovnom a mimopracovnom ţivote a pre jeho ďalšie
vzdelávanie.―
Kľúčové kompetencie a slovenské školstvo
Kľúčové kompetencie sa povaţujú v mnoţine
kompetencií za najdôleţitejšie (to predpokladá aj existenciu
ďalších kompetencií). V súĉasnosti jednostranne zamerané
kompetenc ie pre celoţivotné povolania ustupujú, rýchle
zastarávajú, strácajú svoju uţitoĉnosť. To bol dôvod pre
identifikáciu, definovanie a potrebu rozvíjania kompetencií
vyuţiteľných vo väĉšine povolaní a umoţņujúcich ĉloveku
fungovať vo viacerých pracovných pozíciách a funkciách, riešiť
mnoţstvo nepredvídateľných problémov a úspešne sa vyrovnať
s rýchlymi zmenami v pracovnom, osobnom i spoloĉenskom
ţivote.
Kľúĉové kompetencie sa podľa Štátneho vzdelávacieho
programu (ŠVP) ISCED1 – ISCED3 sa rozvíjajú primerane veku
na všetkých stupņoch vzdelávania (reflektujúc zameranie
vzdelávania v príslušnom stupni), sú na nich zaloţené
vzdelanostné modely ich absolventov. Formujú sa na základe
osobnej praktickej ĉinnosti a skúsenosti a zároveņ sú
uplatniteľné v ţivotnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia
svoju kvalitu a hodnotu poĉas celého ţivota. Nezastarávajú ako
vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať,
ale iba v ĉinnosti. Sú rozvíjateľné v ktoromkoľvek predmete (aj
v SXV), ich osvojovanie sa spája s procesuálnou stránkou uĉiva,
s metódami, organizaĉnými formami a koncepciami vyuĉovania.
Nie sú len cieľovým oĉakávaným výstupom procesu vzdelávania,
ale sú aj prostriedkom na dosiahnutie cieľov. Povaţujú sa za
260
Sexuality IV.
kombináciu vedomostí, zruĉností, schopností, postojov, ktoré si
ţiaci a študenti rozvíjajú a dokáţu ich správne v prípade
potreby pouţiť. Zmyslom a cieľom vzdelávania podľa
kompetencií je vybaviť ţiakov súborom kľúĉových kompetencií
na úrovni, ktorá je pre nich dosiahnuteľná a pripraviť ich tak na
ďalšie vzdelávanie a uplatnenie v ţivote v spoloĉnosti. K ich
utváraniu a rozvíjaniu musí smerovať a prispievať vzdelávací
obsah a všetky aktivity, ĉinnosti prebiehajúce v škole.
Dodávame, ţe aj obsah a procesy v SXV.
Na Slovensku sa usilujeme uţ tretí rok realizovať školskú
reformu regionálneho školstva charakterizovanú dvojúrovņovým
participatívnym modelom riadenia a tvorby štátneho
vzdelávacieho obsahu (štátne a školské vzdelávacie programy)
s dôrazom na rozvíjanie uvedených kľúĉových kompetencií ,
nepriamo identifikovateľných v cieľoch výchovy a vzdelávania
podľa Školského zákona (§ 4), v ktorom sa za všeobecné ciele
výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách v SR
povaţujú: umoţniť ţiakovi:
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti
komunikaĉných schopností, ústnych a písomných
spôsobilostí, vyuţívania IKT, komunikácie v štátnom jazyku,
materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej
gramotnosti a kompetencie v oblasti technických
a prírodných vied a technológií, k celoţivotnému uĉeniu,
sociálne kompetencie a obĉianske kompetencie,
podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
c) ovládať aspoņ dva cudzie jazyky a vedieť ich
pouţívať,
d) nauĉiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy
a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
261
Sexuality IV.
e) rozvíjať manuálne zruĉnosti, tvorivé, umelecké
psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať
s nimi na praktických cviĉeniach v oblastiach súvisiacich
s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi
poţiadavkami na trhu práce,
f) posilņovať úctu k rodiĉom a ostatným osobám, ku
kultúrnam a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého
je obĉanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku
a k svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilņovať úctu k ľudským právam
a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
h) pripraviť sa na zodpovedný ţivot v slobodnej
spoloĉnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti
muţa a ţeny, priateľstva medzi národmi, národnostnými
a etnickými skupinami a náboţenskej tolerancie,
i) nauĉiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť
a celoţivotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať
na seba zodpovednosť,
j) nauĉiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie,
starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výţivy
a ţivotné prostredie a rešpektovať všeľudské etické
hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa
a spôsobilosť na ich uplatņovanie.
V našom ŠVP sa pôvodne osem oblastí kľúĉových
kompetencií rozšírilo o jednu na deväť: matematická
kompetencia a kompetencie vedy a techniky sa uvádzajú
samostatne:
Kľúčové kompetencie
1. Komunikácia v materinskom jazyku
2. Komunikácia v cudzom jazyku
262
Sexuality IV.
3. Matematická kompetencia
4. Kompetencie v oblasti vedy a techniky
5. Digitálna kompetencia – pouţívanie IKT
6. Kompetencia nauĉiť sa uĉiť ( learning to learn)
7. Spoloĉenské a obĉianske kompetencie
8. Iniciatívnosť a podnikavosť ( entrepreneurship)
9. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie (cultural
awareness).
Kľúĉové kompetencie sa vzájomne prelínajú a majú
nadpredmetový programový charakter a pre jednotlivé stupne
vzdelávania sa vymedzujú samostatne a sú taxatívne
vymenované a charakterizované v jednotlivých ŠVP. Zároveņ sú
východiskom pre vyĉlenenie obsahu do vzdelávacích oblastí:
Vzdelávacie oblasti
1. Jazyk a komunikácia
2. Matematika a práca s info
3. Ĉlovek a príroda
4. Ĉlovek a spoloĉnosť
5. Ĉlovek a hodnoty
6. Umenie a kultúra
7. Zdravie a pohyb
Vzdelávacie oblasti sú podľa Školského zákona (§ 9, odst.
3) spolu so zoznamom nepovinných a voliteľných vyuĉovacích
predmetov súĉasťou rámcových učebných plánov
obsahujúcich presne vymedzený najmenší poĉet vyuĉovacích
hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho
ucelenej ĉasti. Pre jednotlivé vyuĉovacie predmety sú v ŠVP
vypracované a v elektronickej podobe dostupné aj uĉebné
osnovy so vzdelávacími štandardami: s uvedením rozsahu
jednotlivých tém uĉiva, poţadovaných vedomostí a zruĉností -
obsahový štandard (ĉo sa má ţiak nauĉiť) a k nim sú priradené
výkonové štandardy (ĉo má ţiak vedieť), urĉujúce kritériá
263
Sexuality IV.
úrovne zvládnutia vedomostí, zruĉností a schopností (§ 9, odst.
2). Sú vymenované aj kľúĉové kompetencie, ktoré by sa mali
pri vymedzených témach rozvíjať, ale bez uvedenia vzdelávacích
štandardov pre ne. VMR sa v uvedených oblastiach nenachádza,
nie je totiţ povinným predmetom zaradeným do uĉebného
plánu.
Nadpredmetový charakter kľúĉových kompetencií umoţņuje
ich rozvíjanie nielen v rámci predmetov v jednotlivých
vzdelávacích oblastiach podľa uĉebného plánu, ale aj
prostredníctvom tzv. prierezových tém podľa ŠVP pre
jednotlivé stupne škôl, kde vidíme priestor pre realizáciu
obsahu i cieľov VMR (1, 3, 4, 5 a 6):
1. Osobnostný a sociálny rozvoj
2. Environmentálna výchova
3. Mediálna výchova
4. Multikultúrna výchova
5. Ochrana ţivota a zdravia
6. Tvorba projektov a prezentaĉné zruĉnosti
7. Dopravná výchova (len pre ISCED1-2)
V tejto súvislosti uvádzame, v zhode s I. Turekom (2010),
ţe vyuĉovanie orientované na kompetencie v našich školských
podmienkach nie je okamţite aplikovateľné aj vzhľadom na
svoju didaktickú neprepracovanosť a nesystematické zaveden ie
problematiky do praxe (jej zavedeniu nepredchádzalo
vyškolenie uĉiteľov/liek!).
Základné pedagogické dokumenty podľa Školského zákona
a VMR v nich
Pre transformujúce sa slovenské školstvo je najvyššou
záväznou legislatívnou normou Zákon ĉ. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní (školský zákon), v jeho dikcii vytvárané
264
Sexuality IV.
vzdelávacie a výchovné programy, vyhlášky a nariadenia
a ďalšie dokumenty schvaľované MŠ SR.
V súĉasnosti je v SR zavedený dvojúrovņový participatívny
model riadenia škôl, reprezentovaný hierarchicky nadradeným
štátnym vzdelávacím programom (ŠVP), záväzným
a východiskovým dokumentom pre následnú tvorbu
individuálnych školských vzdelávacích programov (ŠkVP). Pre
lepšie pochopenie uvádzame struĉnú charakteristiku obidvoch
dokumentov v hierarchickom poradí:
Štátny vzdelávací program
- Hierarchicky najvyšší cieľovoprogramový projekt
vzdelávania.
- Predstavuje prvú, rámcovú úroveņ modelu riadenia škôl.
- Vyjadruje hlavné princípy a ciele vzdelanostnej politiky
štátu.
- Vymedzuje všeobecné ciele škôl v podobe kľúĉových
kompetencií a zavádza prierezové témy.
- Vymedzuje rámcový obsah vzdelania (70 %).
- Je záväzným dokumentom pre tvorbu individuálneho
školského vzdelávacieho programu školy (30 %).
- Vydáva a zverejņuje ich pre jednotlivé stupne a typy
škôl (ISCED) MŠ SR.
Školský vzdelávací program
- Základný dokument školy, podľa ktorého sa uskutoĉņuje
výchova a vzdelávanie v školách.
- Vydáva ho riaditeľ/ka školy po prerokovaní v PR, RŠ a
po písomnom súhlase zriaďovateľa školy.
- Musí byť vypracovaný podľa školského zákona a v súlade
s príslušným ŠVP a zásadami jeho tvorby.
- Dáva priestor škole na tvorbu obsahu (30 %) – voľné
disponibilné hodiny – špecifické regionálne a lokálne
podmienky i poţiadavky.
265
Sexuality IV.
Školy nimi môţu posilņovať existujúce vyuĉovacie
predmety alebo vytvoriť a zaviesť nové vyuĉovacie
predmety, pre ktoré sú povinní vypracovať a schváliť
uĉebné osnovy.
Práve pri tvorbe ŠkVP je priestor pre zavedenie
samostatného predmetu v konkrétnom roĉníku s názvom
sexuálna výchova, alebo výchova k manţelstvu a rodiĉovstvu
prípadne pod iným vlastným, zainteresovanými akceptovaným,
názvom s minimálnou ĉasovou dotáciou 0,5 hodiny týţdenne, ĉo
predstavuje plánovaných 16 hodín poĉas celého školského roka,
resp. 33 hodín pri dvojnásobnej dotácii. A to uţ stojí za to
zabojovať a presvedĉiť rodiĉov, kolegov a vedenie školy
o opodstatnenosti zaradenia SXV do jej vzdelávacieho
programu.
Od učebných osnov sexuálnej výchovy k učebným
osnovám výchovy k manţelstvu a rodičovstvu a ich
inováciám
Za systémový a kvalitatívny krok vpred v problematike
SXV môţeme povaţovať rok 1994. Vtedy Ministerstvo školstva
SR schválilo UO SXV pre 1. a 2. stupeņ základnej školy (ZŠ)
a pre stredné školy (SŠ) s platnosťou od 1. 9. 1994 dņa
26.7.1994 pod ĉ. 4028/94-212 a aţ do roku 1998 sa oficiá lne
pouţíval termín „sexuálna výchova― na pomenovanie danej
oblasti výchovy a podľa nich bola SXV ako súĉasť výchovy
k manţelstvu a rodiĉovstvu zacielená na „utváranie základných
vedomostí a správnych postojov v oblasti heterosexuálneho
správania a reprodukcie― (s.2). Garantkou ich zrodu bola E.
Poliaková, ktorá sexuálnu výchovu definovala ako „nepretrţitý
vplyv pôsobiaci poĉas celého obdobia výchovy a vzdelávania
jedinca na vývin ľudskej sexuality, kde sexuálne postoje
266
Sexuality IV.
a spôsoby správania stoja v centre výchovno-vzdelávacích
záujmov― (2002, s. 7). Pedagogický slovník SXV definuje ako
výchovu „smerujúcu k získaniu návykov, zruĉností, vedomostí,
hodnôt, noriem a postojov v oblasti sexuálnych vzťahov medzi
muţom a ţenou― (2008, s.211) vo všetkých vydaniach od roku
1995 s poznámkou, ţe o stratégiách jej optimálnej realizácie sa
dodnes vedú diskusie. Pouţívanie slovného spojenia „sexuálna
výchova― sa stalo spoloĉensky diskutovaným problémom a na
základe pripomienok niektorých pedagógov, rodiĉov,
spoloĉenských organizácií, ale hlavne predstaviteľov cirkví, sa
v roku 1996 utvorila pri MŠ SR pracovná skupina, ktorej ĉlenmi
boli predstavitelia rôznych názorových skupín na obsah
vyuĉovania SXV, jeho zaradenia do jednotlivých roĉníkov
a vyuĉovacích predmetov (odmietali jej zaradenie ako
samostatného predmetu do uĉebného plánu školy)
a polemizovali o „nevhodnosti― názvu „sexuálna výchova―
a ţiadali jeho zmenu. Pracovná skupina dala podnet MŠ SR na
dôkladné prerokovanie „problematických― otázok SXV
(plánované rodiĉovstvo a antikoncepcia, sexuálna orientácia a
LGBT, rodové stereotypy, sexuálne a reprodukĉné práva)
a inováciu UO tak, aby boli akceptovateľné všetkými názorovými
skupinami. Táto úloha vyplývala pre MŠ SR aj z uznesenia vlády
SR ĉ. 390 zo 4. júna 1996 v materiá loch Rozpracovanie
komplexného programu prevencie nákazy HIV/AIDS v rezorte
školstva a tieţ Národného programu podpory zdravia
schváleného uznesením vlády SR ĉ. 659 v novembri 1991.
Nutnosť a dôleţitosť SXV (ale s novým názvom) deklarovala
prijatými dokumentmi aj vláda SR, schváliac 4. júna 1996
uznesením ĉ. 389 Koncepciu štátnej rodinnej politiky, kde
v ĉasti Základné princípy štátnej rodinnej politiky v bode C boli
zahrnuté aj princípy uţ nie SXV, ale výchovy k manţelstvu
a rodiĉovstvu. Následne z poveren ia MŠ SR bol v marci 1997 v
267
Sexuality IV.
Štátnom pedagogickom ústave (ŠPÚ) vypracovaný návrh
aktualizácie UO SXV , priĉom názov „sexuálna výchova― bol
nahradený novým názvom, platným do súĉasnosti, „výchova
k manţelstvu a rodiĉovstvu― (VMR). Definitívny návrh UO VMR
rešpektoval všetky pripomienky rôznych názorových skupín
a bol súĉasťou návrhu Koncepcie VMR, obsahujúcej problémové
východiská, ciele a princípy VMR, inštitucionálne zabezpeĉenie
cieľov a ďalšie úlohy a opatrenia pre priebeţné skvalitņovanie
VMR v ZŠ a SŠ a platiacej dodnes. S platnosťou od 1.
septembra 1998 schválilo MŠ SR dņa 29. júna 1998 UO VMR pod
ĉíslom 2493 / 1998 – 41.
Aké pozadie mala transformácia názvu? Ako uvádza E.
Poliaková (2003, s. 18), jedným zo základných dôvodov mal byť
fakt, ţe „vývojovo najstaršími cieľovými kategóriami tejto
výchovy sú manţelstvo a rodiĉovstvo―. Prikláņam sa skôr
k autorkinmu názoru, ţe zmena názvu bola vyvolaná hodnotovo
odlišnými názorovými, ideologickými i politickými tlakmi
a rozhodne nebola výsledkom pedagogického zvaţovania
výchovných cieľov v SXV.
Podľa Koncepcie VMR je jej cieľom v škole vychovávať
sociálne, morálne a emocionálne zrelé osobnosti, schopné konať
a správať sa v súlade s etickými normami a hodnotami
uznávanými danou spoloĉnosťou vo svojom sexuálnom,
manţelskom a rodinnom ţivote. Podľa UO VMR (s. 2 a 14) je
zacielená na 1. stupni ZŠ a SŠ na „utváranie základných
vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských
vzťahov a rodiĉovstva v súlade s vedeckými poznatkami
a etickými normami― a ciele na 2. stupni ZŠ sú zamerané tak,
„aby prispievali k výchove celej osobnosti dospievajúceho
dievĉaťa a chlapca, aby boli schopní poznávať a chápať mravné,
sociálne, psychologické a fyziologické zvláštnosti ľudských
jedincov podľa pohlavia, a tak vytvoriť optimálne medziľudské
268
Sexuality IV.
vzťahy s ľuďmi svojho a opaĉného pohlavia― (s. 8). Zároveņ sú
ďalej formulované ĉiastkové ciele pre jednotlivé stupne
vzdelávania, tematicky vymedzený obsah a proces. Má výrazne
nadpredmetový (nie je samostatným predmetom v uĉebnom
pláne), interdisciplinárny charakter, pretoţe sa dotýka všetkých
oblastí a etáp ľudského ţivota. Integruje v sebe pedagogické,
biologické, psychologické i sociologické poznatky a aspekty
o dospievaní, sexualite, sociálnych vzťahoch a ich hodnote
v ľudskom ţivote. Na vyuĉovaní sa prezentuje vo vyuĉovaní
viacerých uĉebných predmetov, priĉom je v kompetencii
kaţdého/ej uĉiteľa/ky v akom predmete, kedy, v akom rozsahu
a ako bude realizovať úlohy a ciele VMR. Škola realizuje VMR
v úzkej spolupráci s rodiĉmi na všetkých stupņoch vzdelávania:
„Uĉiteľ/ka informuje rodiĉov o cieľoch, obsahu a metódach
výchovy k manţelstvu a rodiĉovstvu, o zaradení uĉiva do
roĉníkov, uĉebných predmetov. Pri zohľadnení mentálnej úrovne
ţiakov a materiálnych podmienok školy uĉiteľ zostaví vlastný
tematický plán a tento po prerokovaní s rodiĉmi ţiakov a po
zváţení ich pripomienok a prerokovaní v metodickom zdruţení
predloţí na schválenie riaditeľovi školy― (UO/VMR, 1998, s.5).
Uvedené platí dodnes aj v aktuálnych inováciách vo VMR.
Poznamenávame, ţe k vypracovaniu tematických plánov
v ostatných uĉebných predmetoch podľa uĉebných plánov
postupujú uĉitelia/ky podobne, ale nesnímajú názory
a pripomienky rodiĉov k obsahu a metódam svojich predmetov
(napr. ĉi v biológii vychádzať z Darwinovej teórie, pripúšťajúc
pritom existenciu váţnych výhrad niektorých rodiĉov). Na
vyuĉovaní sa VMR prezentovala na 1. stupni ZŠ s kľúĉovým
postavením v povinne voliteľnej (voliteľnosť predmetu znamená,
ţe je predmet urĉený len tým , ktorí si ho zvolia; nie je pre
všetkých povinný) etickej a náboţenskej výchove, prvouke,
prírodovede a slovenskom jazyku a l iteratúre; na 2. stupni ZŠ
269
Sexuality IV.
v povinne voliteľnej etickej a náboţenskej výchove, prírodopise,
obĉianskej náuke, slovenskom jazyku a l iteratúre a telesnej
výchove a na SŠ tieţ v povinne voliteľnej etickej a náboţenskej
výchove, v náuke o spoloĉnosti, biológii, voliteľných
predmetoch (psychológia, základy rodinnej výchovy, výchova
a ekonomika...) a mimovyuĉovacích aktivitách triednych
uĉiteľov/liek so ţiakmi/ĉkami. Ak školy disponovali
kvalifikovanými uĉiteľmi/kami v oblasti VMR, ponúkali svojim
ţiakom/ĉkám vyuĉovanie VMR ako samostatného predmetu,
ktorý si zvolili:
- v rozširujúcich hodinách podľa UP pre 1. – 9. roĉník ZŠ ĉ.
520 / 2003 – 41, variant 2 v rámci riadneho vyuĉovania
so zaradením do rozvrhu hodín;
- v rámci nepovinných predmetov – v popoludņajších
hodinách
- v rámci záujmového vzdelávania – na vzdelávacie
poukazy v popoludņajších hodinách vo forme „krúţku―.
Vyuĉovanie VMR ako súĉasť povinne voliteľného predmetu
etická výchova sa vyuĉuje podľa platných UO etickej výchovy:
- UO etickej výchovy pre 1. stupeņ ZŠ schválené MŠ SR 13.
4. 2004 ĉ. CD-2004-5691/11376–1:096 s platnosťou od
1. 9. 2004
- UO etickej výchovy pre 5.– 9. roĉník ZŠ schválené MŠ
SR 3. 4. 1997 ĉ. 1640/97-151 s platnosťou od 1. 9. 1997
- UO etickej výchovy pre gymnáziá, SOŠ a SOU schválené
MŠ SR 24. 2. 1997 ĉ. 1252/96-15 s platnosťou od 1. 9.
1997
V UO pre SŠ sa uvádza: „Podľa Ústavy SR
a medzinárodných konvencií rodiĉia majú právo na výchovu detí
v súlade so svojimi názormi a svedomím. Preto škola, resp.
uĉitelia etickej výchovy sú povinní informovať rodiĉov o cieľoch,
270
Sexuality IV.
obsahu a metódach etickej výchovy. Týka sa to najmä otázok
sexuálnej výchovy― (s. 4).
V rámci procesu prípravy spustenia školskej reformy podľa
nového školského zákona od 1. 9. 2008 vznikol návrh (I.
Lukšík, E. Poliaková, L. Rovņanová et al), aktualizovaných
uĉebných osnov pre predmet s názvom „Výchova k manţelstvu
a rodiĉovstvu a etike intímnych vzťahov" zohľadņujúci výsledky
výskumov zameraných na poznatky ţiakov/ĉok, uĉiteľov/liek
v oblasti sexuálneho a reprodukĉného zdravia a práv (I. Lukšík,
Ľ. Lukšíková, 2005) v rámci prípravy Metodického materiálu
(metodická príruĉka a pracovné listy) pre sexuálnu výchovu
v rámci VMR pre 2. stupeņ ZŠ (L. Rovņanová, I. Lukšík, Ľ.
Lukšíková a kol., 2007) a bol predloţený Štátnemu
pedagogickému ústavu (ŠPÚ) s ambíciou zaradiť problematiku
VMR v novokoncipovanom ŠVP do prierezových tém. Nestalo sa
tak a návrh sa ocitol v uvedenom dokumente ako voliteľný
predmet vo vzorových školských vzdelávacích programoch. Celý
dokument je v súĉasnosti dostupný len na stránke ŠPÚ vo
vzorových školských vzdelávacích programoch:
- ISCED1: str. 58
http://www.statpedu.sk/documents//16/vzdelavacie_pro
gramy/statny_vzdelavaci_program/skvp/vzor1.pdf
- ISCED2: str. 100
http://www.statpedu.sk/documents//16/vzdelavacie_pro
gramy/statny_vzdelavaci_program/skvp/vzor2.pdf
- ISCED3: str. 116
http://www.statpedu.sk/documents//16/vzdelavacie_pro
gramy/statny_vzdelavaci_program/skvp/vzor3.pdf
Opäť, podobne ako s pokusom o akreditáciu vyššie
spomínaného metodického materiálu pre sexuálnu výchovu,
nebola „politická― vôľa vyuţiť aktuálne spracovaný dokument
v novokoncipovaných dokumentoch transformujúcej sa školy.
271
Sexuality IV.
V snahe dohľadať ho na webovej stránke ŠPÚ sme museli
poţiadať o pomoc kompetentné zamestnankyne ústavu o radu.
Neúspešným bol aj pokus ponúknuť spracovaný dokument
uvedenej išntitúcii pre prípadné aktualizácie Koncepcie a UO
VMR, ktoré by sa po ich trinástich rokoch ich existencie dali
oĉakávať. Natíska sa nám otázka, ĉi uvedené dokumenty
dostatoĉne reflektujú súĉasné zmeny v spoloĉnosti a
v školstve.
Posledná inovácia UO VMR pochádza z roku 2010 a boli
schválené MŠ SR 15. marca 2010 pod ĉíslom 4560/2010 -916
s platnosťou od 1.septembra 2010. Na stránke ŠPÚ boli
vyvesené aţ v júli 2010, ale je veľmi problematické sa k nim
dostať. Ani v ĉase prípravy tohto príspevku nie sú na uvedenej
stránke dostupné, hoci existujú, vraj kvôli technickým
problémom s webovou stránkou ústavu. Podnetom pre ich
poslednú aktualizáciu bolo uznesenie Vlády SR ĉ. 192 z 26.
marca 2008, ktorým Vláda SR schválila Národný program
starostlivosti o deti a dorast v SR na roky 2008 – 2015. Podľa
bodu B.1. tohto programu uloţila podpredsedovi vlády a
ministrovi školstva zabezpeĉiť jeho realizáciu do roku 2015.
Predmetný národný program v ĉasti 4. Úrazy a násilie stanovil
rezortu školstva úlohu ĉ. 15 v znení Zaradiť problematiku
komerčeného sexuálneho zneužívania detí do sexuálnej
výchovy v ZŠ a v ĉasti 6. Dorastový vek úlohu ĉ. 3 Inovovať UO
VMR a navrhnúť zmenu všeobecne záväzných právnych
predpisov na podporu výchovy k sexuálnemu a reprodukčnému
zdraviu, plánovanému rodičovstvu, prevencii SPI (pouţívanie
kondómov), sexuálnemu zneuţívaniu detí a mládeţe a to aj s
dopadom na ţiakov 1. stupňa ZŠ.
Uvedené bolo zohľadnené a UO VMR aktualizované.
272
Sexuality IV.
Moţnosti VMR v súčasnosti – zhrnutie
Koncepcia VMR je stále aktuálna a platí aj s inovovanými
UO v súĉasnosti. Tie sú platné pre všetky roĉníky a stupne
vzdelávania (nielen reformné). VMR sa môţe realizovať ako:
- Nepovinný alebo voliteľný predmet v nereformných
roĉníkoch.
- Záujmový krúţok v rámci záujmového vzdelávania cez
vzdelávacie poukazy (je to pre školy výhodnejšie;
vzdelávacie poukazy sú finanĉne kryté – školy z týchto
prostriedkov hradia náklady spojené so zabezpeĉením
záujmového vzdelávania a jedným z nich je aj finanĉná
odmena pre uĉiteľa/ku, ktorý/á záujmový krúţok vedie.
- Samostatný predmet v rámci uĉebného plánu v ŠkVP s
minimálnou dotáciou 0,5 hodín/týţdeņ = 16 vyuĉovacích
hodín roĉne v rámci disponibilných voľných hodín zo
ŠVP, ak uvedená problematika patrí medzi priority
výchovno-vzdelávacej stratégie školy.
- Ako súĉasť triednických hodín.
- V rámci etickej a náboţenskej výchovy.
- V rámci prierezových tém podľa potrieb a moţností
školy.
- V rámci ĉinnosti odborných zamestnancov školy
(psychoetické výcviky, kurzy.......atď.) v spolupráci so
širšou odbornou komunitou.
Je len na konkrétnej škole, jej vedení, ţiakoch/ĉkách, ich
rodiĉoch a uĉiteľoch/ľkách, odborných zamestnancoch/kyniach a
cieľoch vychádzajúcich zo štátneho a školského vzdelávacieho
obsahu, rámec ktorého vymedzujú otázky – aj vo vzťahu k VMR:
- čo? – obsah
- koho? – cieľové skupiny
- prečo ? – zmysel, hodnoty, ciele
273
Sexuality IV.
- ako? – stratégie a metódy
- kedy? – vek a dĺţka vzdelávania
- za akých podmienok ?– organizácia, legislatívny
rámec, riadenie...,
- s akým efektom vzdelávať?,
aby sme sa postupne pribliţovali k „ideálnemu― cieľu
vzdelávania.
Vychádzajúc zo skúseností v pedagogickej praxi, štúdia
rôznych zdrojov a deklarovaných výziev európskych a štátnych
inštitúcií volajúcich po zmenách v školských systémoch výchovy
a vzdelávania budúcich generácií, by sme za hlavný všeobecný
cieľ výchovy a vzdelávania podľa kompetencií (comptence-
based-education) mohli povaţovať moţnosť jednotlivca rozvíjať
svoju osobnosť pre neho najprijateľnejším spôsobom
(uplatņovať individuálnu vzťahovú normu), priĉom by získal
také vzdelanie a kompetencie, aby dokázal riadiť svoj vlastný
ţivot, plniť svoje pracovné úlohy v kooperácii s inými; aby bol
slobodnou a zodpovednou osobnosťou, dostatočne silnou
preţiť plnohodnotný ţ ivot ako dobrý, múdry, aktívny,
šťastný a zodpovedný človek. Sme presvedĉení, ţe k tomuto
ideálu môţe svojím dielom prispieť aj dobrá sexuálna výchova.
Namiesto záveru
Dobrou bude SXV vtedy, ak naplní potreby detí a mladých
ľudí dôslednou, citlivou, primeranou cestou s pouţitím
efektívnych interaktívnych aktivizujúcich metód a záţi tkového
uĉenia, s dodrţaním princípov a zásad a v spolupráci s rodiĉmi.
Uvedené metódy sú zaloţené na sociálnom uĉení a aktivizácii
ţiakov/ĉok a ich spoloĉným menovateľom je, ţe nielen
informujú, ale poskytujú skúsenosť, podporujú procesy ich
vlastného uvaţovania, tvorivosť, umoţņujú v spoloĉných
274
Sexuality IV.
interakciách rozvíjať sociálno-komunikaĉné zruĉnosti,
v konfrontácii s ostatnými vyjasņovať a formovať vlastné
názory, uĉiť sa rešpektovať názory a postoje iných. Umoţņujú
vytvárať si úsudok na danú tému z vlastného preţívania
a záţitkov, ktoré potom prirodzeným spôsobom ovplyvņujú ich
vlastné postoje a správanie. (L. Rovņanová, 2001, s. 12). Aj to
je cesta, na ktorej môţeme deti a mládeţ nielen pouĉiť
o telesnom a duševnom ţivote muţa a ţeny, ale hlavne
vychovávať k hodnotám, úcte k ţivotu a zároveņ ovplyvniť ich
správanie smerom k väĉšej zodpovednosti k vlastnému
sexuálnemu zdraviu i bezpeĉnému sexuálnemu správaniu
a oddialeniu partnerských sexuálnych aktivít, v ktorých dokáţu
na kultúrnej a kultivovanej úrovni napĺņať svoje sexuálne
potreby.
Všeobecne vo vzťahu k sexualite, ako uvádza D. Marková
(2007, s.206), „je ţiaduce tematizovať rozmanitosť ľudských
sexualít, a to bez toho, aby boli akékoľvek rozdiely a odlišnosti
podrobené morálnemu hodnoteniu a súĉasne podnecovať
k takému prístupu k sexualitám, ktorý namiesto oznaĉovania na
základe kategorizácie „dobré – zlé―, „správne – nesprávne―,
„normálne – abnormálne― atď., ponúka moţnosť nazerať na
sexuálne záţitky a skúsenosti v ich kontinuite, individualite
a mnohorakosti, a tým prispieva aj k podpore autonómnej,
bohatej a akceptovanej sexuality.―
Úplne na koniec si dovoľujeme vysloviť myšlienku, ţe
súĉasná premena nášho školstva je natoľko závaţnou prioritou
pre ďa lší vývoj spoloĉnosti, ţe by sa nemala stať hraĉkou
v rukách politikov. Ak sa nám nepodarí do jeho premeny
investovať dostatok spoloĉného ús i lia, umu a peņazí, naše
zaostávanie za svetom a vývojom vpred sa ešte viac prehĺbi.
V moderných humanistických prístupoch by mali prevládať
riadenie ľudských zdrojov, starostlivosť vedenia školy
275
Sexuality IV.
o uĉiteľov/ky a ďalších zamestnancov/kyne, uĉiteľa/ky o rozvoj
osobnosti ţiaka/ĉky, najmä s dôrazom na ich motiváciu,
hodnotový a etický systém, na ich tvorivosť, prípravu na ţivot.
Pretoţe sa veci okolo nás dynamicky menia, výrazne sa menia
i ţiaci/ĉky, ich rodiĉia a nároky na školu sa zvyšujú. A tak
zmena ĉaká aj tých uĉiteľov/ky, ktorí zotrvávajú v koľajach
filozofie tradiĉnej transmisívnej školy. Je na kaţdom z nás, ĉi sa
nám progresívne myšlienky novej reformy podarí rozvinúť.
Najťaţšie je zaĉať!
„Prehrabať treba kopu hlúpostí pre jedno zrnko múdrosti.“
(Jozef Billy)
276
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BELEŠOVÁ, J. – KRAJĈÍR, Z. – TÓTHOVÁ, J. 2010. Prakt ická
pr íručka učiteľa. 1. vyd. Brat is lava : MPC, 2010. 144 s. ISBN
97880–8052–347–3.
BIANCHI, G.2003. Sexual i ta ako pol i t ikum, sexual i ta
a obĉianstvo. In BIANCHI, G. (Ed.). Upgrade pre sexuálnu
výchovu . Brat is lava: VEDA-KVSBK SAV, 2003. ISBN 80–224–
0783–6, s.93 – 100.
DELORS, J. (ed.). 1997. Učení je skryté bohatství . Zpráva
mezinárodní komise UNESCO „vzdělávání pro 21. sto let í .―
Praha: Ústav pro informace ve vzdělávání, 1997.
LUKŚÍK, I . – SUPEKOVÁ, M. 2003. Sexual ita a rodovosť
v sociá lnych a výchovných súvis lost iach. Brat is lava:
Humanitas, 2003. 204 s. ISBN 80–89124–01–1
LUKŚÍK, I . – LUKŠÍKOVÁ, Ľ. 2005. Vedomostná úroveň
v oblast i sexuálneho a reprodukčného zdravia na základných
školách na Slovensku. Kval i tat ívna a kvantitat ívna analýza.
Brat is lava: SPR, 2005.
MARKOVÁ, D. 2008. Re - formulovanie konceptu sexuálnej
výchovy –pr íprava na var iabi l i tu sexual í t . In Pedagogická
revue, ĉ. 1 – 2, roĉ. 60, 2008, s. 157 – 169. ISSN 1335–
1982
MARKOVÁ, D. 2007. Predmanţelská sexual i ta v kontextoch
sexuálnej diverz ity a var iabi l i ty.Brat is lava: Regent, 2007.
246 s. ISBN 978–80–88904–59–5
277
Sexuality IV.
MŠ SR. MILÉNIUM: Národný program výchovy a vzdelávania
v SR na najbl iţš ích 15 -20 rokov . Prešov: Metodicko -
pedagogické centrum, 2002. 66 s. ISBN 80 -8045-268-7.
Národný program starost l ivost i o det i a dorast v SR na roky
2008 – 2015. dostupné na internete:
http://www2.health.gov.sk/redsys/rs i .nsf/0/ea2d7629a0d96
9a9c12573d000441f96/$FILE/2008_001.pdf
NEMCOVÁ, L. 2007. Výchova k manţelstvu a rodičovstvu
v škole. Banská Bystr ica: PF UMB, 2007. 100 s. ISBN 978–
80-8083-569-9
ODEHNAL, M. 2000. Proĉ měnit názor na kval i tu ve
vzdělávání? In Učite lské l isty, roĉ. 8 , 2000, ĉ. 3, s.2.
ODPORÚĈANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 18.
decembra 2006 o kľúĉových kompetenciách pre ce loţ ivotné
vzdelávanie. In Úradný vestník Európskej únie ,
2006/962/ES.
PETLÁK, E. 2008. Reforma školy a súvis lost i . In Pedagogické
spektrum , ĉ.2, roĉ. XVII, 2008, s. 1 – 9. ISSN 1335 – 5589
Pedagogicko-organizaĉné pokyny. 2010. MŠ SR: Brat is lava,
2010.67 s.
POLIAKOVÁ, E.2002.Výchova k manţelstvu, rodičovstvu
a int ímnym vzťahom. Brat is lava: 2002. ISBN 80–80413–92–
4.
POLIAKOVÁ, E. 2003. Vývoj sexuálnej výchovy na Slovensku.
In BIANCHI, G. (Ed.): Upgrade pre sexuálnu výchovu.
278
Sexuality IV.
Brat is lava: VEDA - KVSBK SAV, 2003. ISBN 80–224–0783–
6, s. 11 – 20.
PRŦCHA, J. – WALTEROVÁ, E. – MAREŠ, J. 2009.
Pedagogický s lovník. Praha: Portál , 2009. 400 s. ISBN 978 -
80-7367-647-6.
PRŦCHA, J.: Moderní pedagogika . Praha: Portál, 1997. 496
s. ISBN 80-7178-170-3.
ROVŅANOVÁ, L.: Rodinná výchova a partnerské vzťahy.
Banská Bystr ica: Metodické centrum, 2001. 63 s. ISBN 80–
8041–368–1
ROVŅANOVÁ, L. – LUKŠÍK, I . - LUKŠÍKOVÁ, Ľ.2007.
Metodická pr íručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni
ZŠ. 1. vyd. Brat is lava : Okat Plus pre SPR, 2007. 154 s.
ISBN 978–80–88720–10–2.
ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM ISCED1 -3. MŠ SR, 2008.
http://www.statpedu.sk/sk/sect ions/view/statne-vzdelavacie
programy/statny-vzdelavaci-program
TUREK, I. 2003. Kľúčové kompetencie. Úvod do
problematiky. Banská Bystr ica: Metodicko -pedagogické
centrum, 2003. 32 s. ISBN 80-8041-446-7.
TUREK, I. 2010. Didakt ika . Brat is lava: Iura Edit ion, 2010.
595 s. ISBN 978–80–8078–322–8.
279
Sexuality IV.
Uĉebné osnovy et ickej výchovy pre 1. stupeņ ZŠ schválené
MŠ SR 13. 4. 2004 ĉ. CD-2004-5691/11376–1:096 s platnosťou
od 1. 9. 2004
Uĉebné osnovy etickej výchovy pre 5.– 9. roĉník ZŠ schválené
MŠ SR 3. 4. 1997 ĉ. 1640/97-151 s platnosťou od 1. 9. 1997
Uĉebné osnovy etickej výchovy pre gymnáziá, SOŠ a SOU
schválené MŠ SR 24. 2. 1997 ĉ. 1252/96-15 s platnosťou od 1.
9. 1997
Uĉebné osnovy Sexuálna výchova. Brat is lava: MŠ SR pod
ĉ ís lom4028 / 94–212, 1994. 15 s. ISBN 80–85454–12–2.
Uĉebné osnovy Výchova k manţelstvu a rodiĉovstvu.
Brat is lava: MŠ SR pod ĉ ís lom 2493 / 1998 – 41, 1998. 17 s.
ISBN 80–967734–9–6.
Uĉebné osnovy Výchova k manţelstvu a rodiĉovstvu.
Brat is lava: MŠ SR pod ĉ ís lom 4560 / 2010–916.14 s.
UNESCO : Task Force on Educat ion for the Twenty -f irst
Century . 1999 [on l ine]. http://www.unesco.org/delors/ .
VETEŠKA, J. – TURECKIOVÁ, M. 2008. Kompetence ve
vzdělávání. Praha: Grada Publ ishing, 2008.160 s. ISBN 978–
80–247–1770–8.
ZÁKON ĉ. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon).
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2008/200805
29_NRSR_skolsky_zakon.pdf
280
Sexuality IV.
ZÁKON ĉ.317/2009Z.z.o pedagogickýcha odborných
zamestnancoch.
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/Legis lativa/Zakony/3
17_2009.pdf
ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnost i
d ieťaťa. Brat is lava: IRIS, 1996, 234 s. ISBN 80–967013–4–
7.
Kontakt na autorku
Mgr. Lenka Rovňanová
Katedra pedagogiky,
Pedagogická fakulta UMB,
Ruţová 13,
974 11 Banská Bystr ica,
Slovenská republ ika,
+421 48 446 4755
281
Sexuality IV.
SEXUÁLNE SPRÁVANIE STREDOŠKOLÁKOV
Lívia Nemcová
Rizikové sexuálne správanie je jednou z diskutovaných a skúmaných
tém. K jej aktuálnosti prispieva aj fakt, ţe v súĉasnosti predstavuje jednu
z dôleţitých oblastí, na ktorú je zamerané preventívne pôsobenie, priĉom
v súvislosti s prevenciou HIV/AIDS je nutné hovoriť nielen o predchádzaní
rizikového sexuálneho správania, ale aj o podpore celkového duševného
zdravia, nakoľko o sexuálnom zdraví môţeme uvaţovať ako o integrálnej
súĉasti duševného zdravia.47
Riziko a rizikové správanie je nebezpeĉenstvo, ktorému sú deti
vystavené. Je to nieĉo ĉo môţe, ale tieţ nemusí byť uskutoĉnené. Riziku
sa môţu aktívne vyhnúť, ale tieţ ho môţu aktívne provokovať, privolávať
a podstúpiť. A to svojím rizikovým správaním. Je to správanie, ktoré vedie
mladého ĉloveka k závislosti, ku kriminalite, k sexuálnej promiskuite,
k sexu „bez lásky― a následne k potratom ĉi dokonca k AIDS a k iným
nedbalým spoloĉenským javom našej súĉasnosti. K syndrómu rizikového
správania dospievajúcich patria 3 okruhy: 48
- zneuţívanie návykových látok a závislosť na nich,
- negatívne javy v psychosociálnej oblasti
- rizikové správanie v oblasti sexuálneho správania.
S prejavmi rizikového sexuálneho správania sa v súĉasnosti moţno
stretnúť v kaţdodennom ţivote. Dostupnosť rôznych ĉasopisov,
televíznych kanálov, internetových stránok dáva pestrú ponuku a „uĉí―
deti a mládeţ ako byť „in―. Nie všetko, ĉo podávajú masmédiá ako
normálne, je však vhodné pre správny vývin osobnosti dieťaťa ĉi mladého
ĉloveka. Aj preto je dôleţitá prevencia a výchova v tejto oblasti.
Rizikové sexuálne správanie pramení v jednom zo štyroch faktorov
47 MARKOVÁ, D: Sexuálne správanie a jeho rizikové aspekty. In: Riziková mládeţ
v současné spoločnosti. Zborník z konference s medzinárodní účastí. Hradec Králové :
2006. s. 155. 48 NEMCOVÁ, L.: Edukaĉné programy zamerané na prevenciu rizikového sexuálneho
správania. In: Acta univerzitatis Matthaei Belii. Zborník vedeckovýskumných prác č.
10. Banská Bystrica : 2006, s. 117.
282
Sexuality IV.
a to: 49
- Veľmi nízka sociálne–emoĉná kvalita domáceho prostredia jedinca
v detstve – ide o veľmi chladnú citovú atmosféru v rodine, bez prejavov
lásky a s neprimeranými trestami. Dieťa z takejto rodiny túţi po láske
a v období puberty ju zaĉína vyhľadávať medzi rovesníkmi. Keďţe sa
nenauĉilo ako si vzťah vytvoriť a udrţať, vyberá si ĉasto nie veľmi
vhodnú cestu. Kupuje si svojou sexuálnou príťaţlivosťou pozornosť
a náruţivosť partnera. Vzťah rýchlo vytvorený kvôli sexuálnemu
uspokojeniu sa aj rýchlo rozpadá. A tak nasleduje hľadanie nového
partnera.
- Sklamanie po rozchode s veľkou láskou – neviazaný sexuálny ţivot
najmä u dievĉat, môţe vyvolať aj úplne opaĉná výchova. Keď je dieťa
vychovávané do láskyplného sveta. Do vzťahu vstupuje s nereálnymi
oĉakávaniami. Ĉasto po rozpade vzťahu je jedným z vyrovnávacích
mechanizmov vyhľadávanie povrchných sexuálnych vzťahov.
- Priamy aj nepriamy nátlak medzi rovesníkmi k uskutoĉneniu
sexuálneho styku – nepriamy nátlak sa zaĉína prejavovať, keď mladí
sexuálne neskúsení ľudia, preţívajú pocit menejcennosti, ak v ich partii
kolujú historky alebo sa vedú diskusie o sexuálnej aktivite ostatných
ĉlenov skupiny. V snahe zapadnúť do kolektívu, ĉasto hľadajú aj
jednorazový sexuálny styk. K priamemu nátlaku dochádza skôr v uţ
vytvorených partnerských vzťahoch. Zaloţený je najmä na citovom
vydieraní.
- Povaţovanie sériovej monogamie za prijateľný a málo rizikový ţivotný
štýl – mnohé krátke po sebe nasledujúce vzťahy. Aj krátky vzťah dáva
v období zaľúbenosti ĉloveku pocit bezpeĉia, tak vzniká riziko
nakazenia pohlavne prenosnými chorobami.
L. Vanţurová50 povaţuje za najdôleţitejšie faktory ovplyvņujúce
rizikové správanie mládeţe rovesnícku skupinu, rodinu a konzumnú
49 POPPER, M. – BIANCHI, G. – LUKŠÍK, I: Sociálne ospravedlnenie rizikového sexuálneho
správania. Dostupné na internete :
http://www.lfhk.cuni.cz/mares/sp/casopis/98/clanky/popperaj.htm, 21.11.2009, 16.10
hod.
283
Sexuality IV.
spoloĉnosť. Podľa autorky to, do akej miery sa nechá mladý ĉlovek
ovplyvniť partiou a ostatnými vplyvmi spoloĉnosti záleţí vo veľkej miere
na jeho výchove a rodine, z ktorej pochádza.
Ďalším a veľmi významným faktorom ovplyvņujúcim rizikové
správanie detí a mládeţe sú uţ spomínané masmédiá. Televízia, ĉasopisy,
internet sú ĉasto presýtené násilím, pornografiou ĉi inými vzorcami
rizikového sexuálneho správania. Podľa nášho názoru je v tejto oblasti
v súĉasnosti najnebezpeĉnejším masmédiom internet. Anonymita, ktorú
zaruĉuje neosobný kontakt, poskytuje mladým ľuďom priestor pre
nadväzovanie vzťahov. Ĉasto posielajú svoje fotografie, osobné údaje
a ani nevedia komu. Nezanedbateľný faktor ovplyvņujúci rizikové sexuálne
správanie je alkohol a drogy. Nedá sa ignorovať fakt, ţe deti a mládeţ
povzbudené ĉi uţ legálnymi, alebo nelegálnymi drogami, nevedia ovládať
svoje správanie. Vo všeobecnosti za rizikové správanie povaţujeme: 51
- sériovú monogamiu,
- náhodný (príleţitostný) sexuálny styk,
- nedostatoĉnú ochranu pred pohlavne prenosnými chorobami a
nechceným tehotenstvom,
- skorý zaĉiatok sexuálneho ţivota (pred 16 rokom),
- viac sexuálnych partnerov,
- nedostatoĉnú dĺţku doby vzájomného poznávania
- aplikované techniky sexuálneho styku (análny a orálny sexuálny styk).
Keď uţ sexualita nie je kontrolovaná rodinnými alebo spoloĉenskými
zákazmi, musia mladí ľudia sami prevziať zodpovednosť za svoje
správanie. Inak by mala sexualita mládeţe katastrofické následky ako
nechcené tehotenstvá, vysoký výskyt pohlavných chorôb a iné.52 Choroby
prenosné sexuálnou cestou uţ naozaj nepoznajú ţiadne hranice a sú vo
50 VANŢUROVÁ, L.: Příĉiny krizového chování mladé generace. In: In: Riziková mládeţ
v současné spoločnosti. Zborník z konference s medzinárodní účastí. Hradec Králové :
2006. s. 82. 51 Vírus HPV bude ţeny zabíjať viac ako HIV. Dostupné na internete:
http://ozene.zoznam.sk/cl/10161/142013/VirusHPV-bude-zeny-zabijat-viac- ako-HIV,
21.11. 2009, 17.00 hod 52 MARKOVÁ, D: Predmanţelská sexualita v kontextoch sexuálnej diverzity a variability.
Bratislava : 2007. s. 68.
284
Sexuality IV.
svete najrozšírenejšími nákazlivými chorobami. Práve promiskuitné
a ĉasto krát nezodpovedné správanie má za následok ich rýchle šírenie.53
Vplyvom rizikového sexuálneho správania je však poškodzované nie len
fyzické zdravie – rôzne sexuálne prenosné infekcie, napr. AIDS, kvapavka,
chlamýdiové infekcie, papiloma vírus, herpes,... ale tieţ psychické zdravie
detí a mládeţe prejavujúce sa rôznymi depresiami, neurózami, agresivitou
a inými poruchami.
Výskumná časť
Súĉasťou nášho príspevku sú aj ĉiastoĉné výsledky výskumu, ktorý
sme realizovali na stredných školách v Banskej Bystrici. Cieľom výskumu
bolo zistiť rizikové sexuálne správanie u ţiakov stredných škôl v Banskej
Bystrici. Ťaţiskovou metódou, ktorú sme vyuţili na získanie empirických
údajov, bola metóda dotazníka. Výskumnú vzorku tvorilo 145 ţiakov
štyroch stredných škôl. Charakteristiku výskumnej vzorky uvádzame
v tabuľke T1.
T1 – Zloţenie výskumnej vzorky
Vek Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
16 29 20 5 3,5 34 23,5
17 19 13,1 28 19,3 47 32,4
18 20 13,8 18 12,4 38 26,2
19 6 4,1 2 1,4 8 5,5
20 8 5,5 10 6,9 18 12,4
Spolu 82 56,5 63 43,5 145 100,0
V prvej ĉasti dotazníka sme zisťovali názory respondentov na oblasť
sexuality a partnerské vzťahy. Tabuľka 2 uvádza názory na sexualitu.
53 Sex bez následkov. Dostupné na internete:
http.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=31, 23.11.2009, 20,05 hod.
285
Sexuality IV.
T2 – Názory na sexualitu
Sexualita je
súčasťou ...
Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
celého ţivota 60 73,2 25 39,7 85 58,6
dospelosti 22 26,8 38 60,3 60 41,4
staroby 0 0,0 0 0,0 0 0,0
detstva 0 0,0 0 0,0 0 0,0
Spolu 82 100,0 63 100,0 145 100,0
Aţ 58,6% respondentov uviedlo, ţe sexualita je súĉasťou celého
ţivota. Prekvapivým je zistenie, ţe väĉšinovo dievĉatá skôr uvádzali
moţnosť „dospelosti―. Predpokladáme, ţe mladí ľudia vnímajú sexualitu
hlavne cez sexuálne aktivity, ktoré súvisia len s obdobím dospelosti.
Moţnosť staroby a detstva neuviedol ţiadny respondent.
T3 Názory na predmanţelskú sexualitu
Sex je súčasťou ... Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
kaţdého partnerského
vzťahu
52 63,4 50 79,4 102 70,4
náhodného vzťahu 17 20,8 5 7,9 22 15,1
trvalého partnerského
vzťahu
11 13,4 7 11,1 18 12,4
je neprípustný 2 2,4 1 1,6 3 2,1
Spolu 82 100 63 100 145 100
Ako moţno vidieť z tabuľky 3, aţ 63,4 % chlapcov a 79,4 % dievĉat
uvádzalo, ţe sex je súĉasťou kaţdého partnerského vzťahu. Zistené
skutoĉnosti poukazujú na tendenciu respondentov správať sa rizikovo
v oblasti partnerských vzťahov, najmä náhodných. Konštatujeme, ţe ide
o príliš vysoký poĉet dospievajúcich (70,4), ktorý túto skutoĉnosť uviedli.
286
Sexuality IV.
V oblasti názorov na sexualitu sme sa pýtali sa sexuálne aktivity –
necking, petting, pohlavný styk. Výsledky uvádzame v T4.
T4 Názory na sexuálne aktivity
Sexuálne aktivity sú súčasťou
...
Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
partnerského vzťahu ľudí, ktorí
plánujú spoloĉnú budúcnosť 33 40,2 38 60,3 71 49
partnerského vzťahu ľudí, ktorí
spolu chodia ale neplánujú
spoloĉnú budúcnosť
18 22 21 33,3 39 26,9
náhodného partnerského vzťahu 31 37,8 4 6,4 35 24,1
Spolu 82 100 63 100 145 100
Výsledky ukázali, ţe iba necelá polovica respondentov (49,0%) sa
priklonila k najmenej rizikovej moţnosti, ĉiţe povaţujú sexuálne aktivity
za súĉasť partnerského vzťahu ľudí, ktorí plánujú spoloĉnú budúcnosť.
Sme si vedomí, ţe tu by bolo vhodné zisťovať podrobnejšie ĉlenené názory
na sexuálne aktivity bez sexuálneho styku a so sexuálnym stykom
Ďalej sme sa pýtali priamo, ĉo si myslia o príleţitostnom sexe na
jednu noc. Výsledky uvádzame v G 1.
G1 Názory na príleţitostný sex
29,3 63,4 7,3
14,3 47,6 38,1
0% 20% 40% 60% 80% 100%
Chlapci
Dievčatá
nemám problém také niečo realizovať
myslím si, že je prípustný
je neprípustný
287
Sexuality IV.
Väĉšina opýtaných (63,4% chlapcov a 47,6% dievĉat) príleţitostný
sex akceptuje, schvaľuje. Mohli by sme povedať, ţe ho povaţuje za
normálnu a prirodzenú súĉasť ţivota. V tomto zmysle sú rizikovejší
chlapci.
V ďalšej otázke sme názory na výrok „človek by mal vyskúšať čo
najviac sexuálnych partnerov za ţivot“ . Výsledky uvádzame v T5.
T5 Názory na mnoţstvo sexuálnych partnerov v ţivote
S výrokom súhlasilo 45,1% chlapcov a 25,4 % dievĉat. Tento názor
však bohuţiaľ, je vnímaný aj cez média, ktoré dennodenne prinášajú
skúseností známych ľudí s viacerými partnerkami/partnermi. Takéto
spoloĉnosťou vnímané partnerstvá môţu vplývať na mladých ľudí v tom,
ţe veľmi skoro a neuváţene vstupujú do vzťahov a aj veľmi ĉasto z nich
odchádzajú. Najhoršou variantou je fakt, keď ide uţ o zosobášené
manţelstvá, ktoré konĉia práve pre neveru rozvodom. A nevera, je
v súĉasnosti druhou najĉastejšou príĉinou zvyšujúcej sa rozvodovosti.
Väĉšina respondentov sa priklonila k druhej moţnosti, ĉo povaţujeme za
pozitívne zistenie.
V nasledujúcej ĉasti sme sa pýtali na názory na rôzne oblasti
sexuality. Výsledky uvádzame v T6.
Moţnosti Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
nie, nemyslím
si to
45 54,9 47 74,6 92 63,4
áno, je to
pravda
37 45,1 16 25,4 53 36,6
Spolu 82 100 63 100 145 100
288
Sexuality IV.
T6 Názory na antikoncepciu
Antikoncepcia je ... Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
vhodná, ale vybraný typ 41 50,0 29 46,0 70 48,3
nevyhnutná 29 35,4 28 44,5 57 39,3
škodlivá 10 12,2 6 9,5 16 11,0
úplne neprípustná 2 2,4 0 0,0 2 1,4
Spolu 82 100 63 100 145 100
Ako vidieť z T6 výrazné rozdiely v názoroch podľa pohlavia nie sú.
Najĉastejšie uvádzali respondenti prvú moţnosť. Respondenti najĉastejšie
uvádzali kondóm, alebo hormonálnu antikoncepciu. Avšak skutoĉnosť, ţe
sa spoliehajú len na jeden typ antikoncepcie predpokladá, ţe sa nemusia
chrániť pred pohlavne prenosnými ochoreniami. Takmer 60 respondentov
(39,3%) uviedlo antikoncepciu ako nevyhnutnú – tento názor vnímame
ako zodpovedný prístup k ţivotu.
Našu pozornosť sme vo výskume zamerali aj na osobné skúsenosti
respondentov v sexuálnej oblasti. Keďţe ide o stredoškolákov,
predpokladali sme, ţe väĉšina z nich uţ bude mať prvú sexuálnu
skúsenosť za sebou. Pýtali sme sa ich na názor: Keď sa chce môj partner/-
ka milovať, musím to urobiť, aby som ho nestratil/-a? Výsledky uvádzame
v T8.
T8 Vyjadrenie súhlasu s výrokom
Moţnosti Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
nie je to
pravda 60 73,2 57 90,5 117 80,7
je to pravda 13 15,9 1 1,6 14 9,7
iné 9 11,0 5 7,9 14 9,7
Spolu 82 100 63 100 145 100
289
Sexuality IV.
Z výsledkov vyplýva, ţe väĉšina respondentov s týmto výrokom
nesúhlasila. Moţnosť iné – najĉastejšie uvádzali milujú sa preto, lebo to
chcú obaja. V prípade moţnosti „je to pravda― môţeme predpokladať, ţe
respondenti mali podobnú osobnú skúsenosť. Aj keď platí, ţe ĉím je ĉlovek
mladší tým skôr uprednostņuje emocionálnu lásku a emócie vo vzťahu
bolo by vhodné, aby vo všetkých vzťahoch prechádzala emocionálna láska
v racionálnu lásku práve vtedy, keď mladí ľudia uvaţujú o spoloĉnom
sexe.
V ďalšej ĉasti dotazníka sme sa pýtali, koľko partnerských vzťahov
(so sexuálnou skúsenosťou) mali respondenti za posledný rok. Výsledky
uvádzame v T 9.
T9 Počet partnerských vzťahov za posledný kalendárny rok
Počet vzťahov Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
jeden 28 34,1 40 63,4 68 46,9
ţiaden 29 35,4 10 15,9 39 27,0
dva 15 18,3 10 15,9 25 17,2
tri a viac 10 12,2 3 4,8 13 8,9
Spolu 82 100 63 100 145 100
Ako moţno vidieť z T9 jeden partnerský vzťah uviedlo celkovo 68
respondentov. Dva a viac vzťahov celkovo uviedlo 38 respondentov. Ak by
sme výsledky analyzovali podľa pohlavia respondentov sú tam tieţ isté
rozdiely.
Ďalej sme sa opýtali na všetky sexuálne skúsenosti respondentov.
Výsledky uvádzame v G2.
290
Sexuality IV.
G2 Sexuálne skúsenosti respondentov
52,4
30,5
17,1
63,5
14,3
22,2
0
10
20
30
40
50
60
70
viac ako jedna
skúsenosť
bez skúsenosti jedna skúsenosť
Chlapci Dievčatá
Sexuálnu skúsenosť má za sebou 57 chlapcov a 54 dievĉat
(57,2%). Zaujímavým zistením je pomer chlapcov a dievĉat bez
skúseností. Jednu skúsenosť má za sebou 19,4% všetkých respondentov.
Táto skutoĉnosť poukazuje na nestálosť vo vzťahoch, sklon k rizikovému
sexuálnemu správaniu a promiskuite. V nadväznosti na skúsenosti sme sa
opýtali na poĉet sexuálnych partnerov. Výsledky uvádzame v T10 podľa
veku respondentov.
291
Sexuality IV.
T10 Počet sexuálnych partnerov podľa veku a pohlavia
Vek 1 partner 2 partneri 3 a viac neuviedli
N % n % n % n % n %
16
C
H 4 7,0 6 10,5 2 3,5 2 3,5 14 24,6
D 2 3,7 0 0,0 1 1,9 0 0,0 3 5,6
17
C
H 2 3,5 2 3,5 9 15,8 1 1,8 14 24,6
D 7 13,0 3 5,6 9 16,7 5 9,3 24 44,4
18
C
H 1 1,8 4 7,0 10 17,5 2 3,5 17 29,8
D 5 9,3 2 3,7 8 14,8 1 1,9 16 29,6
19
C
H 0 0,0 0 0,0 4 7,0 2 3,5 6 10,5
D 0 0,0 0 0,0 1 1,9 0 0,0 1 1,9
20
C
H 1 1,8 1 1,8 1 1,8 3 5,3 6 10,5
D 1 1,9 2 3,7 4 7,4 3 5,6 10 18,5
Spol
u
C
H 8 14,1 13 22,8 26 45,6 10 17,6 57
100,
0
D 15 27,9 7 13,0 23 42,7 9 16,8 54 100,
0
Ĉím niţší vek, tým menej partnerov a naopak. Respondenti vo veku
17 a 18 rokov najĉastejšie uvádzali 3 a viac sexuálnych partnerov (u
oboch pohlaví). To naznaĉuje vysoké riziko promiskuitného správania
vzhľadom na vek respondentov. Sklon k rizikovosti majú aj šestnásťroĉní
respondenti, z ktorých aţ 10,5% uviedlo dvoch sexuálnych partnerov.
17,6 % respondentov neuviedlo poĉet sexuálnych partnerov, aj keď
uvádzali, ţe majú sexuálne skúsenosti. Prekvapujúca bola skutoĉnosť, ţe
sú respondenti, ktorí ešte nedosiahli vek 18 rokov so skúsenosťami s 3
292
Sexuality IV.
a viac partnermi, celkovo ich bolo 49 respondentov z celkového poĉtu 111
respondentov, ktorí uţ mali pohlavný styk.
V ďalšej otázke súvisiacej so sexuálnymi skúsenosťami sme zisťovali
vek prvého pohlavného styku. Výsledky uvádza graf G3.
G3 Prvý pohlavný styk podľa veku a pohlavia respondentov (v %-
tách)
40,4
73,5
22,8
15,8
10,5
1,9
11,1
25,9
27,8
22,2
11,1
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
14
rokov
15
rokov
16
rokov
17
rokov
18
rokov
nechceli
uviesť
chlapci
dievčatá
Najĉastejšie uvádzali vek u oboch pohlaví 15 rokov. Z celkového
poĉtu 111 respondentov, ktorí majú za sebou sexuálne skúsenosti, aţ
63,2% chlapcov a 38,9% dievĉat malo prvý pohlavný styk pred 16 rokom
ţivota. Tu by sa dalo povedať, ţe rizikovejší v tejto oblasti sú chlapci.
Takmer 35% respondentov uviedlo vek 14 rokov, ĉo je pod hranicou
zákona.
V súvislosti s prvým pohlavným stykom sme sa opýtali na typ
antikoncepĉnej metódy, ktorú respondenti vyuţili. Odpovede uvádzame
v T11.
293
Sexuality IV.
T 11 Ochrana pri prvom pohlavnom styku
Typ ochrany Chlapci Dievčatá Spolu
n % n % N %
ţiadna 32 56,1 25 46,3 57 51,4
kondóm 20 35,1 26 48,2 46 41,4
hormonálna
antikoncepcia 5 8,8 3 5,5 8 7,2
Spolu 57 100 54 100 111 100
Najĉastejšie bola uvádzaná moţnosť ţiadna ochrana (51,4%). Zistili
sme, ţe pri prvom pohlavnom styku viac ako polovica respondentov
nepouţila ţiadnu ochranu, ĉiţe majú za sebou sexuálnu skúsenosť
s rizikovým faktorom. Opäť konštatujeme, ţe je potrebné sa v ďalších
výskumoch orientovať na zistenie faktu, preĉo mladí ľudia takto hazardujú
so svojim ţivotom a správajú sa nezodpovedne.
V ďalšej ĉasti dotazníka mali respondenti odpovedať na výroky
svojim súhlasným, resp. nesúhlasným stanoviskom. Respondenti
odpovedali na rôzne výroky, ktoré boli z odborného hľadiska aj nesprávne.
Výsledky uvádzame v T12.
T 12 Vedomosti respondentov na otázky týkajúce sa sexuality
Výroky Áno Nie
n % n %
pri prvom styku môţem otehotnieť 103 71 42 29
petting je láskanie sa partnerov bez
pohlavného styku 118 81,4 27 18,6
vírusom HIV sa môţem infikovať aj inak ako
pri pohlavnom styku 119 82,1 26 17,9
syfilis je pohlavne prenosné ochorenie
výlučne muţov 60 41,4 85 58,6
homosexualita je sexuálna choroba 75 51,7 70 48,3
antikoncepcia je len na predpis 93 64,1 52 35,9
294
Sexuality IV.
Ako vidieť z tabuľky, väĉšina respondentov odpovedala na výroky
správne, avšak aj z týchto málo údajov je moţné vidieť nepresnosti
a nesprávnosti, ako aj stereotypne ponímané informácie, napr. týkajúce
sa homosexuality.
V nasledujúcej ĉasti budeme prezentovať získané informácie
zamerané na prevenciu rizikového sexuálneho správania na skúmaných
stredných školách. Odpovede na otázku, kto realizuje na škole prevenciu
v oblasti rizikového sexuálneho správania uvádzame v tabuľke T13.
T13 Realizácia prevencie rizikového sexuálneho správania
Moţnosti n %
nerobia sa preventívne aktivity 45 31,0
odborníci z praxe ( gynekológ, psychológ,..) 37 25,5
hociktorý učiteľ, okrajovo na hodine 31 21,4
predmet rodinná výchova a pod. 30 20,7
koordinátor prevencie 2 1,4
Spolu 145 100
Najviac respondentov uviedlo, ţe preventívne aktivity zamerané na
rizikové sexuálne správanie sa nerealizujú. Druhou najĉastejšou
moţnosťou bola „chodia ku nám odborníci realizovať prednášky― (31,0%).
Ku moţnosti realizácie prostredníctvom prednášok s odborníkmi by sme
mohli priradiť aj 1,4% respondentov, ktorí uviedli, ţe prevenciu realizuje
koordinátor. V otázke ĉi boli u respondentov v triede / v škole realizované
preventívne aktivity súvisiace s rizikovým sexuálnym správaním uviedlo
88 všetkých respondentov (60,7%) odpoveď áno, priĉom uvádzali
väĉšinou, ţe šlo o jednorazové aktivity, prednášky, besedy, pozeranie
filmu. Zvyšných 39,3% respondentov uviedlo, ţe takéto aktivity
realizované neboli.
V rámci prevencie rizikového sexuálneho správania sme tieţ skúmali
formu prevencie, ktorú by respondenti uprednostnili. Odpovede
uvádzame v tabuľke T14.
295
Sexuality IV.
T14 Formy prevencie
Forma n %
prednášky 50 34,5
samostatný vyučovací predmet 49 33,8
besedy 43 29,7
na kaţdom predmete okrajovo 9 6,2
záujmové krúţky 5 3,5
Najviac respondentov (34,5%) by uprednostnilo formu prednášky.
Prekvapivým je zistenie, ţe aţ 33,8% respondentov uviedlo, ţe by im
vyhovoval samostatný vyuĉovací predmet venovaný tejto problematike.
Predpokladáme, ţe túto moţnosť mohli uviesť aj respondenti, ktorí tento
predmet majú a tieţ tí, ktorých táto problematika zaujíma. Osobne
musíme povedať, ţe akákoľvek snaha (aj záujmový krúţok) by mala byť
ponímaná vysoko pozitívne.
T15 Témy, o ktoré majú respondenti záujem
Témy n %
HIV a iné sexuálne prenosné ochorenia 59 40,4
nič, nemám záujem o problematiku 37 25,5
antikoncepcia 32 22,1
sexuálne aktivity 24 16,6
tehotenstvo 8 5,5
Najĉastejšie uvádzanými témami bola HIV a iné pohlavne prenosné
infekcie, antikoncepcia. Prekvapujúce bolo zistenie, ţe 25,5%
respondentov vôbec nejavilo záujem o témy týkajúce sa sexuality.
V ďalšej ĉasti výskumu sme sa zamerali na koordinátorov prevencie,
kde sme metódou pološtruktúrovaného rozhovoru zisťovali realizáciu
preventívnych aktivít v školskom prostredí. Prevencia rizikového
sexuálneho správania sa realizuje na troch školách zo štyroch. Prevenciu
rizikového sexuálneho správania realizujú formou etickej výchovy (alebo
296
Sexuality IV.
obĉianskej výchovy). Jeden koordinátor uviedol, ţe mali na škole predmet
rodinná výchova, ale uţ ho zrušili. Traja koordinátori uviedli, ţe je škola
zapojená do projektu „S tebou o tebe―. Ĉo sa týka metodických
materiálov, traja zo štyroch sú s materiálmi dostupnými v oblasti
prevencie celkom spokojní. Nespokojný koordinátor by uvítal viac
ucelených metodík s praktickými aktivitami pre ţiakov. Koordinátorov sme
sa pýtali, ĉi by priali školenia ohľadom prevencie rizikového sexuálneho
správania. Okrem jedného, by ho prijali všetci. Na otázku ĉi sa stretli
v praxi s prípadom rizikového sexuálneho správania na škole, uviedli len
dvaja odhalenie tohto javu a obaja ho riešili len rozhovorom so ţiakom.
Prezentované výsledky nepodávajú ucelený obraz problematiky
rizikového sexuálneho správania, ale naznaĉujú moţné rizikové správanie
mladých dospievajúcich ľudí i moţnosti pôsobenia sociálnych pedagógov,
koordinátorov prevencie v školskom prostredí, taktieţ naznaĉujú ako ďalej
posunúť výskum, ktorý by poukázal na ďalšie ešte neodhalené
skutoĉnosti..
Záver
Prevencia rizikového sexuálneho správania je dôleţitou súĉasťou
výchovy ĉloveka. Našou snahou bolo poukázať na dôleţitosť výchovy
v oblasti sexuálneho ţivota a partnerských vzťahov ako významného
faktora prevencie rizikového správania. Mladí ľudia nielen ţijú rizikovo, ale
veľakrát aj premýšľajú rizikovo. Jednou z najzákladnejších foriem výchovy
v tejto oblasti je výchova v školskom prostredí. Tým, ţe dajú školy zelenú
výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuality a partnerských vzťahov,
môţeme zachrániť veľa zniĉených mladých ţivotov a toto je tieţ miesto
pre realizáciu preventívnych aktivít zameraných na oblasť sexuálnej
výchovy. Toto by mohla byť cesta ako zvýšiť sobášnosť a pôrodnosť
a ako zníţiť rozvodovosť. Výchovou moţno chrániť naše deti pred rizikami,
ktoré spoloĉnosť ponúkala, ponúka a bude ponúkať.
297
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
MARKOVÁ, D: Sexuálne správanie a jeho rizikové aspekty. In: Riziková
mládeţ v současné společnosti. Sborník z konference s mezinárodní
účastí. Hradec Králové : 2006. s. 155.
MARKOVÁ, D: Predmanţelská sexualita v kontextoch sexuálnej diverzity
a variability. Bratislava : 2007. s. 68.
NEMCOVÁ, L.: Edukaĉné programy zamerané na prevenciu rizikového
sexuálneho správania. In: Acta univerzitatis Matthaei Belii. Zborník
vedeckovýskumných prác č. 10. Banská Bystrica : 2006, s. 117.
OĈENÁŠOVÁ, M.: Prevencia rizikového sexuálneho správania ny
vybraných stredných školách v Banskej Bystrici. Diplomová práca. Banská
Bystrica : 2010.
POPPER, M. – BIANCHI, G. – LUKŠÍK, I: Sociálne ospravedlnenie
rizikového sexuálneho správania. Dostupné na internete :
http://www.lfhk.cuni.cz/mares/sp/casopis/98/clanky/popperaj.htm,
21.11.2009, 16.10 hod
VANŢUROVÁ, L.: Příĉiny krizového chování mladé generace. In: In:
Riziková mládeţ v současné společnosti. Sborník z konference
s mezinárodní účastí. Hradec Králové : 2006. s. 82.
Vírus HPV bude ţeny zabíjať viac ako HIV. Dostupné na internete:
http://ozene.zoznam.sk/cl/10161/142013/Virus-HPV-bude-zeny-zabijat-
viac- ako-HIV, 21.11. 2009, 17.00 hod
298
Sexuality IV.
Sex bez následkov. Dostupné na internete:
http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=31, 23.11.2009, 20.05
hod.
Poznámka: Príspevok je jedným z priebeţných výstupov výskumnej úlohy
VEGA č. 1/0257/08 pod názvom „Dôsledky transformačných procesov
v Slovenskej republike na rodiny v Banskobystrickom kraji.“
Kontakt na autorku
Mgr. Lívia Nemcová, PhD.
Katedra pedagogiky, UMB
Ruţová 13
974 01 Banská Bystrica
e-mail: [email protected]
tel. ĉíslo: 048 / 436 4755
299
Sexuality IV.
300
Sexuality IV.
E.M.B.U. AKO KLINICKÝ NÁSTROJ NA URČOVANIE MODELOV
SEXUÁLNEJ VÝCHOVY V RODINÁCH NA SLOVENSKU A V ČECHÁCH
Gabriela Rozvadský Gugová - Andrej Kovalev
Úvod
V príspevku prezentujeme výsledky našej štúdie s E.M.B.U. Pouţili
sme skrátenú verziu dotazníka zameraného na zapamätané rodiĉovské
správanie (s-E.M.B.U.), ktorého výskumný potenciál v zisťovaní súĉasných
modelových vzorcov výchovy na Slovensku a v Ĉechách je
nepopierateľný. Skúsenosti s blízkymi vzťahovými osobami majú nielen
genetický význam pri formovaní osobnosti, ale aj obrovský vplyv na
vytváranie urĉitých vzorcov následného rodiĉovského správania. Vzťahová
ţivotná skúsenosť má formujúci vplyv na neurobiologickú reguláciu i na
pouţívanie modelových vzorcov obranných mechanizmov. Viac informácií
o zapamätanom rodiĉovskom správaní nám umoţní cielenejšie poznávať
proces utvárania modelov sexuálnej výchovy. Výchovné praktiky v
detstve, vzťah rodiĉ a dieťa nás presviedĉajú o ich dôleţitosti ako
determinantov osobnostných charakteristík a prípadnej dispozícií pre
neskoršie duševné poruchy. s-E.M.B.U. pozostáva z 23 otázok
zoskupených do 3 subškál – Odmietanie, Emoĉná vrelosť
a Hyperprotektivita. Na otázky sa odpovedá zvlášť pre otca a zvlášť pre
matku na 4-bodovej Likertovej škále. E.M.B.U. je švédsky akronym pre
Egna Minnen Beträffande Uppfostran (My memories of upbringing; Moje
spomienky, ako ma vychovávali). s E.M.B.U. je skrátená verzia pôvodného
81-poloţkového dotazníka E.M.B.U. s 15 subškálami a s doplņujúcimi
dvomi otázkami týkajúcimi sa konzistencie a striktnosti výchovného
rodiĉovského správania. Pre lepšiu orientáciu uvádzame pôvodné subškály
(Tab.1) a skórovací kľúĉ skrátenej verzie (Tab.2).
301
Sexuality IV.
Tabuľka 1. Priemerné skóre a rozdiely medzi otcami a matkami
v jednotlivých subškálach
Subškály správania Otcovia
x s
Matky
x s
Rozdiely
x s
P
Hrubé, zle
zaobchádzajúce
7,85
0,15
7,76
0,13
0,09
0,15
n.s.
Deprivujúce 8,55
0,18
8,76
0,16
-0,24
0,14
n.s.
Trestajúce 8,28
0,22
7,69
0,19
0,59
0,20
<
0,05
Zahanbujúce 7,32
0,20
7,89
0,19
-0,57
0,21
<
0,05
Odmietajúce 11,11
0,21
11,78
0,18
-0,66
0,19
<
0,05
Hyperprotektívne 10,70
0,19
11,70
0,16
-0,99
0,20
<
0,05
Nadmerne
zaangaţované
9,28
0,24
11,15
0,24
-1,87
0,26
<
0,05
Tolerantné 11,40
0,20
11,91
0,15
-0,51
0,19
<
0,05
Citlivé 12,26
0,30
13,80
0,26
-1,55
0,27
<
0,05
Orientované na
správanie
11,03
0,28
11,47
0,26
-0,44
0,24
n.s.
Vyvolávajúce vinu 7,84
0,20
9,11
0,23
-1,27
0,23
<
0,05
Stimulujúce 12,27
0,31
12,99
0,28
-0,72
0,27
<
0,05
Uprednostņujúce
súrodenca
5,93
0,21
6,27
0,22
-0,34
0,15
<
0,05
Uprednostņujúce
subjekt
6,11
0,22
6,30
0,22
-0,19
0,17
n.s.
Nešpecifikované 20,01
0,37
21,47
0,33
-1,47
0,36
<
0,05
Perris et al.: Development of a new inventory for assessing memories of
parental rearing behaviour. Acta psychiatr. Scand., 1980, 61, 256-274
302
Sexuality IV.
Tabuľka 2. Skórovací kľúč s-E.M.B.U
Poĉet poloţiek
Odmietanie 1, 4, 7, 13, 15, 16, 21 7
Emoĉná vrelosť 2, 6, 12, 14, 19, 23 6
Hyperprotektivita 3, 5, 8, 10, 11, 17*, 18, 20, 22 9
* Prepólované skórovanie 1-4, 2-3, 3-2, 4-1
Arrindell et al.: The development of a short form of the EMBU: Its
appraisal with students in Greece, Guatemela, Hungary and Italy.
Personality and Individual Differencies, 1999, 27, 613-628
E.M.B.U a posttraumatický stres u obetí znásilnenia
Z pôvodnej Perrisovej verzie sa v skrátenej forme abstrahovali tri
dôleţité modely správania. Za relevantné elementy sa pokladali pre
Odmietanie - trestanie, zahanbovanie, uprednostņovanie súrodencov pred
probandom, odmietnutie cez kritiku, odmietnutie probanda ako indivídua
a uráţanie; pre Emočnú vrelosť - láskyplnosť, podnecovanie a chválenie;
pre Hyperprotektivitu - obavy a úzkosť o probandovu bezpeĉnosť,
intruzívnosť, hyperangaţovanosť. Pri sledovaní týchto kritérií bolo
vybraných 7, 6 a 9 poloţiek pre Odmietanie, Emoĉnú vrelosť
a Hyperprotektivitu, ĉím sa pôvodná 81 poloţková forma skrátila na 23
poloţkovú. Pre potreby nášho výskumu sme vychádzali z Ruchkin et al
(1998), ktorí posudzovali úroveņ posttraumatického stresu u mladistvých
kriminálnikov, ktorí sa stali obeťami znásilnenia a dovtedy neboli
psychiatricky lieĉení, emoĉná vrelosť rodiĉov priaznivo ovplyvņovala
celkovú úroveņ posttraumatickej stresovej reakcie, zatiaľ ĉo odmietanie
rodiĉmi pôsobilo veľmi negatívne. Súvis nedostatku emoĉnej vrelosti
a psychopatológie je zjavný a nemáme zato, dokazovať jeho platnosť.
Takisto zahanbovanie v rannom detstve, vyššia miera kontroly zo strany
rodiĉov a uprednostņovanie súrodenca, trestanie, najmä pouţívanie
telesných trestov sa u psychiatrických pacientov vyskytuje ĉastejšie ako
303
Sexuality IV.
u beţnej populácie. Castro et al (1999) zistili, ţe najväĉší vplyv na rozvoj
správania typu A má odmietanie rodiĉmi a uprednostņovanie jednotlivca
pred súrodencami, najmä u muţov.
Nám sa rovnako ako Jacobsonovi et al (1980) potvrdil vzťah medzi
trestajúcim správaním matiek a potrebou závislosti. Všetci rovnako bez
rozdielu vzdelanostnej úrovne a pohlavia reprodukujeme tie iste vzorce
a modely správania, ktoré nám boli nanominované v detstve, ktoré máme
reálne zaţité, ĉiţe sa opierajú o praktickú nacviĉenú skúsenosť. Dôleţité je
poznamenať, ţe nie je ani tak podstatné ako prebiehal reálne samotný
model výchovy v ĉase, ale to, ako ho jedinec vnímal a ako si ho
mentalizoval. To znamená, ţe ak matka reálne netrestala, ale syn bol
nastavený narcisticky a vnímal model ako trestanie, bude ho pouţívať na
trestanie okolia.
My sme pri spracovávaní výstupov z výskumu vychádzali z
Ruchkinovej štúdie (1998), kde bolo pätnásť osôb (priemerný vek 16
rokov) prijatých do nápravného tábora pre mladistvých zloĉincov v
Archangeľsku, Rusko. Ruchkin konštatoval úroveņ post-traumatického
stresu, vo väĉšine prípadov strednú aţ vysokú, v závislosti od
temperamentu a tendencie vyhýbania sa. Ĉo sa týka zapamätaného
rodiĉovského správania, celková úroveņ post-traumatického stresu
a následná reakcia vykazovala negatívnu koreláciu s otcovskou emoĉnou
vrelosťou a pozitívnu koreláciu s odmietaním zo strany otca.
Ruchkin, Eisemann, o Hägglöf, a Cloninger (1998) robili vo svojej štúdii
porovnanie medzi 192 muţmi (dospievajúcimi kriminálnikmi) a 121
kontrolnými probandmi zo Severného Ruska pomocou Temperament and
Charakter Inventory (TCI) a (E.M.B.U) dotazníka na zapamätané
rodiĉovské správanie, výstupy opäť ukázali významné rozdiely.
Kriminálna skupina mala vyššiu úroveņ vyhýbania sa, sebapoškodzovania
a sebanadradenosti, a tieţ skórovala niţšie v poloţke sebakontroly. U
delikventov, ktorí sa dopustili nenásilných trestných ĉinov (krádeţe), sa
objavila vyššia úroveņ sebapoškodzovania v porovnaní s tými, ktorí sa
dopustili násilných trestných ĉinov ako boli (výtrţníctvo, lúpeţe,
304
Sexuality IV.
znásilnenia a vraţdy). Ĉo sa týka zapamätaného rodiĉovského správania,
delikventi mali viac skúseností s odmietaním a hyperprotektivitou. Väĉšina
osobnostných aspektov vysoko korelovala s úrovņou rodiĉovskej emoĉnej
vrelosti. Autori taktieţ uvádzajú, ţe ako temperamentové ĉrty, tak aj
rodiĉovská výchova predurĉujú vývoj charakteru jedinca a ich výstupy je
potrebné brať so zreteľom na vzťahy rodiĉ-dieťa, ktoré sa vyvýjajú.
Keďţe ide o výskum robený v Rusku a zatiaľ nie sú dostupné
štatistiky, koľko prebehlo znásilnení v muţských väzniciach, môţeme sa
len oprieť o ĉísla z USA, kde niektoré štatistiky uvádzajú okolo 14%väzņov
sa stalo obeťami sexuálneho znásilnenia. Ako uvádzajú viacerí autori, v
niektorých prípadoch znásilnenia muţa muţom nemusia nutne znamenať
homosexuálnu orientáciu páchateľa. Okrem toho, vo väzení sexuálne akty
medzi muţmi, ktorí sú všeobecne povaţovaní za heterosexuálov, sú nielen
ĉasté, ale sú tieţ povaţované za normatívny jav z hľadiska väzenskej
spoloĉnosti, v dôsledku toho je sexuálne napadnutie aktom pomsty,
výrazom sily, a potvrdenie násilníka z pozície moci a muţnosti.
Existuje niekoľko dôvodov pre existenciu sexuálneho zneuţívania vo
väzení, sú to najmä potrestanie pedofilného jedinca, ako prostriedok
potrestania v nelegálnom obchode (s drogami), ako nedostatok iného
sexuálneho vyţitia, ako ventil nahromadeného napätia a stresu, i ako
potvrdenie hierarchického modelu moci a prestíţe.
Títo jedinci, z hľadiska nimi nauĉenými, ĉasto uţ v rannom detstve
získanými vzorcami správania, ďalej reprodukujú len zaţité modely a nimi
sú najmä hnev, telesné tresty, strapņovanie, kritika, pocit viny, ĉierna
ovca rodiny, poníţenie sexom, demonštrácia dominancie.
V nasledujúcom odseku uvádzame ĉiastoĉné výstupy z výskumu
zamerané na uţ uvedené vzorce správania u beţnej populácie za úĉelom
vytipovania rizikovej skupiny, potencionálnych obetí resp. agresorov,
moţných úĉastníkov násilného konania.
305
Sexuality IV.
Konštrukcia subškál, analýza a čiastkové výstupy
V nasledujúcich riadkoch sme sa zamerali na analýzu otca a matky u
respondentov s prihliadnutím na to, ţe správanie matiek ako aj otcov má
veľký vplyv na osobnostné charakteristiky. Tolerantné a láskyplné
správanie rodiĉov podporuje neneurotickú dominanciu a sociabilitu, na
druhej strane negatívne koreluje s neurotickou priebojnosťou a agresívnou
nekonformitou. Na slabej priebojnosti a pasívnej závislosti sa podieľa
kontrolujúce správanie matiek, ich orientácia na výkon, vyvolávanie viny a
uprednostņovanie (ĉi uţ subjektu alebo jeho súrodencov). Na rozvoj
sociability má vplyv aj hyperprotektívne správanie matiek. Odmietanie zo
strany rodiĉov sa javí ako signifikatný faktor ovplyvņujúci agresivitu.
Emoĉne vrelý výchovný štýl môţe pomôcť pri utváraní sociálnej
citlivosti u chlapcov, a naopak odmietajúci výchovný štýl môţe
znevýhodņovať jedinca pri úspešnej kontrole impulzívneho správania a pri
dodrţiavaní sociálnych pravidiel. Na základe zvolených štatistických metód
(t test, frekvenĉná analýza a faktorová analýza) sme dospeli k výstupom,
ktoré interpretujeme pomocou tabuliek.
Faktorová analýza a T-Test
Vo výskume bolo celkovo 770 respondentov, z toho 370 muţov a
400 ţien vo vekovom rozpätí od 18 do 64 rokov, so stredoškolským
vzdelaním s maturitou, ĉeskej a slovenskej národnosti. Dané výstupy sa
nám vyprofilovali pomocou metódy výberu - analýza hlavných
komponentov (faktorová analýza) a metódou rotácie - Varimax s
normalizáciou Kaizera. Porovnávanie stredných hodnôt dvoch nezávislých
výberov údajov bol realizovaný vyuţitím metódy Independent-Samples T-
test. Subškálu odmietanie otcom sme vyprofilovali zo siedmich poloţiek
(Tab.ĉ.3a) z dotazníka. Signifikatné rozdiely v odpovediach muţov a ţien
boli v poloţkách ĉ. 3 túţba po nezávislosti od otca a ĉ. 4 telesné tresty od
otca. (Tab.ĉ.3b). Subškálu odmietanie matkou sme vyprofilovali z ôsmych
306
Sexuality IV.
poloţiek (Tab.ĉ.4a) z dotazníka. Signifikatné rozdiely v odpovediach
muţov a ţien boli v poloţkách ĉ. 1 hnev matky a ĉ. 15 matka
uprednostņuje súrodenca. (Tab.ĉ.4b). Subškálu emočná vrelosť otca sme
vyprofilovali zo siedmich poloţiek (Tab.ĉ.5a) z dotazníka. Signifikatné
rozdiely v odpovediach muţov a ţien boli len v poloţke ĉ. 9 podnety zo
strany otca. (Tab.ĉ.5b). Subškálu emočná vrelosť matky sme vyprofilovali
zo siedmich poloţiek (Tab.ĉ.6a) z dotazníka. Signifikatné rozdiely v
odpovediach muţov a ţien neboli v ţiadnej poloţke (Tab.ĉ.6b). Subškálu
hyperprotektivita otca sme vyprofilovali zo siedmich poloţiek (Tab.ĉ.7a) z
dotazníka. Signifikatné rozdiely v odpovediach muţov a ţien boli v
poloţkách ĉ. 17 otec mi nedáva prílišnú slobodu a ĉ. 22 vplyv otca na
obleĉenie a výzor (Tab.ĉ.7b). Subškálu hyperprotektivita matky sme
vyprofilovali z ôsmych poloţiek (Tab.ĉ.8a) z dotazníka. Signifikatné
rozdiely v odpovediach muţov a ţien boli len v poloţke ĉ. 22 vplyv matky
na obleĉenie a výzor (Tab.ĉ.8b).
Tabuľka 3a ODMIETANIE OTCOM (opisná štatistika)
Group Statistics
Pohlavi
e N Mean Std. Deviation
1. Hnev otca muţ 370 1,90 ,675
ţena 400 1,93 ,792
3. Nezavislosť od otca muţ 370 2,08 ,877
ţena 400 1,95 ,894
4. Telesne tresty otca muţ 370 1,45 ,736
ţena 400 1,34 ,766
13. "Ĉierná ovca" a
"obetný baránok" u otca
muţ 370 1,33 ,750
ţena 400 1,38 ,820
15. Otec uprednostņuje
súrodenca
muţ 370 1,58 ,911
ţena 400 1,59 ,969
16. Strapņovanie otcom muţ 370 1,32 ,691
ţena 400 1,35 ,713
18. Zásahy otca muţ 370 1,85 ,749
ţena 400 1,87 ,869
307
Sexuality IV.
Tabuľka 3b ODMIETANIE OTCOM
Independent Samples Test
Levene's
Test for
Equality of
Variances t-test for Equality of Means
F Sig. t df
Sig.
(2-
tailed
)
Mean
Differenc
e
Std.
Error
Differenc
e
95%
Confidence
Interval of
the
Difference
Lowe
r
Uppe
r
1. Hnev otca Equal
variance
s
assumed
3,45
6 ,063 -,614 768 ,539 -,033 ,053 -,137 ,072
Equal
variance
s not
assumed
-,618 763,00
7 ,537 -,033 ,053 -,137 ,071
3.
Nezavislosť
od otca
Equal
variance
s
assumed
,029 ,86
5
2,05
2 768 ,041 ,131 ,064 ,006 ,257
Equal
variance
s not
assumed
2,05
3
765,39
9 ,040 ,131 ,064 ,006 ,256
4. Telesne
tresty otca
Equal
variance
s
assumed
1,54
7
,21
4
2,00
8 768 ,045 ,109 ,054 ,002 ,215
Equal
variance
s not
assumed
2,01
1
766,91
9 ,045 ,109 ,054 ,003 ,215
13. "Ĉierná
ovca" a
"obetný
baránok" u
otca
Equal
variance
s
assumed
4,14
0 ,042 -,933 768 ,351 -,053 ,057 -,164 ,058
Equal
variance
s not
assumed
-,936 767,90
0 ,349 -,053 ,057 -,164 ,058
15. Otec
uprednostņuj
e súrodenca
Equal
variance
s
assumed
1,15
5 ,283 -,248 768 ,804 -,017 ,068 -,150 ,117
Equal
variance
s not
assumed
-,248 767,78
7 ,804 -,017 ,068 -,150 ,116
308
Sexuality IV.
16.
Strapņovanie
otcom
Equal
variance
s
assumed
2,15
2 ,143 -,618 768 ,537 -,031 ,051 -,131 ,068
Equal
variance
s not
assumed
-,618 766,33
9 ,536 -,031 ,051 -,131 ,068
18. Zásahy
otca
Equal
variance
s
assumed
4,50
6 ,034 -,318 768 ,751 -,019 ,059 -,134 ,097
Equal
variance
s not
assumed
-,320 764,20
1 ,749 -,019 ,058 -,133 ,096
Tabuľka 4a ODMIETANIE MATKOU (opisná štatistika)
Group Statistics
Pohlavie N Mean
Std.
Deviation
Std. Error
Mean
1. Hnev matky muţ 370 1,88 ,632 ,033
ţena 400 2,06 ,751 ,038
4. Telesne tresty matky muţ 370 1,42 ,726 ,038
ţena 400 1,42 ,731 ,037
7. Kritika matkou muţ 370 1,50 ,755 ,039
ţena 400 1,68 ,851 ,043
10. Pocit viny pred matkou muţ 370 2,42 ,804 ,042
ţena 400 2,33 ,801 ,040
13. "Ĉierná ovca" a "obetný baránok" u
matky
muţ 370 1,28 ,653 ,034
ţena 400 1,47 ,825 ,041
15. Matka uprednostņuje súrodenca muţ 369 1,60 ,921 ,048
ţena 400 1,80 1,005 ,050
16. Strapņovanie matkou muţ 370 1,31 ,621 ,032
ţena 400 1,44 ,698 ,035
21. Tvrde potrestanie matkou muţ 370 1,40 ,677 ,035
ţena 400 1,41 ,737 ,037
309
Sexuality IV.
Tabuľka 4b ODMIETANIE MATKOU
Independent Samples Test
Levene's
Test for
Equality of
Variances t-test for Equality of Means
F Sig. t df
Sig.
(2-
tailed
)
Mean
Differenc
e
Std.
Error
Differenc
e
95%
Confidence
Interval of
the
Difference
Lowe
r
Uppe
r
1. Hnev
matky
Equal
variance
s
assumed
3,554 ,06
0
-
3,51
7
768 ,000 -,177 ,050 -,275 -,078
Equal
variance
s not
assumed
-
3,54
0
761,44
9 ,000 -,177 ,050 -,275 -,079
4. Telesne
tresty matky
Equal
variance
s
assumed
,028 ,866 ,078 768 ,937 ,004 ,053 -,099 ,107
Equal
variance
s not
assumed
,078 764,21
4 ,937 ,004 ,053 -,099 ,107
7. Kritika
matkou
Equal
variance
s
assumed
7,040 ,008
-
3,09
4
768 ,002 -,180 ,058 -,294 -,066
Equal
variance
s not
assumed
-
3,10
9
766,69
4 ,002 -,180 ,058 -,294 -,066
10. Pocit viny
pred matkou
Equal
variance
s
assumed
,575 ,448 1,67
3 768 ,095 ,097 ,058 -,017 ,210
Equal
variance
s not
assumed
1,67
3
762,95
5 ,095 ,097 ,058 -,017 ,210
13. "Ĉierná
ovca" a
"obetný
baránok" u
Equal
variance
s
assumed
32,18
6 ,000
-
3,45
5
768 ,001 -,186 ,054 -,292 -,080
310
Sexuality IV.
matky Equal
variance
s not
assumed
-
3,48
6
750,20
5 ,001 -,186 ,053 -,291 -,081
15. Matka
uprednostņuj
e súrodenca
Equal
variance
s
assumed
2,802 ,09
5
-
2,84
2
767 ,005 -,198 ,070 -,335 -,061
Equal
variance
s not
assumed
-
2,85
2
766,96
4 ,004 -,198 ,069 -,335 -,062
16.
Strapņovanie
matkou
Equal
variance
s
assumed
17,12
2 ,000
-
2,81
7
768 ,005 -,135 ,048 -,228 -,041
Equal
variance
s not
assumed
-
2,83
0
766,86
4 ,005 -,135 ,048 -,228 -,041
21. Tvrde
potrestanie
matkou
Equal
variance
s
assumed
,679 ,410 -,143 768 ,887 -,007 ,051 -,108 ,093
Equal
variance
s not
assumed
-,143 767,95
9 ,886 -,007 ,051 -,107 ,093
Tabuľka 5a EMOCNA VRELOST OTCA (opisná štatistika)
Group Statistics
Pohlavi
e N Mean Std. Deviation
Std. Error
Mean
2. Ocenenie, chvala otca muţ 370 2,35 ,758 ,039
ţena 400 2,38 ,926 ,046
7. Kritika otcom muţ 370 2,46 1,015 ,053
ţena 400 2,33 1,127 ,056
9. Podnety od otca muţ 370 2,25 ,961 ,050
ţena 400 2,07 1,000 ,050
12. Uspokojenie,
povzbudenie otca
muţ 370 2,57 ,994 ,052
ţena 400 2,50 1,057 ,053
14. Otec ma má rád muţ 370 2,55 ,931 ,048
ţena 400 2,53 1,030 ,052
19. Neha a vrelosť otca muţ 370 2,65 ,941 ,049
ţena 400 2,60 1,088 ,054
23. Hrdosť otca, keď mam
úspech
muţ 370 3,03 ,938 ,049
ţena 400 3,04 1,086 ,054
311
Sexuality IV.
Tabuľka 5b EMOCNA VRELOST OTCA
Independent Samples Test
Levene's
Test for
Equality of
Variances t-test for Equality of Means
F Sig. t df
Sig.
(2-
tailed
)
Mean
Differenc
e
Std. Error
Differenc
e
95%
Confidence
Interval of
the
Difference
Lowe
r
Uppe
r
2.
Ocenenie,
chvala otca
Equal
variance
s
assumed
13,45
4 ,000 -,471 768 ,638 -,029 ,061 -,149 ,091
Equal
variance
s not
assumed
-,475 756,98
3 ,635 -,029 ,061 -,148 ,090
7. Kritika
otcom
Equal
variance
s
assumed
5,001 ,026 1,63
6 768 ,102 ,127 ,077 -,025 ,279
Equal
variance
s not
assumed
1,64
3
767,45
4 ,101 ,127 ,077 -,025 ,278
9. Podnety
od otca
Equal
variance
s
assumed
,012 ,91
4
2,52
1 768 ,012 ,178 ,071 ,039 ,317
Equal
variance
s not
assumed
2,52
5
766,90
2 ,012 ,178 ,071 ,040 ,317
12.
Uspokojenie
,
povzbudeni
e otca
Equal
variance
s
assumed
1,916 ,167 ,881 768 ,379 ,065 ,074 -,080 ,211
Equal
variance
s not
assumed
,883 767,79
1 ,378 ,065 ,074 -,080 ,210
14. Otec ma
má rád
Equal
variance
s
assumed
5,220 ,023 ,228 768 ,820 ,016 ,071 -,123 ,155
312
Sexuality IV.
Equal
variance
s not
assumed
,228 767,57
2 ,819 ,016 ,071 -,123 ,155
19. Neha a
vrelosť otca
Equal
variance
s
assumed
13,71
1 ,000 ,692 768 ,489 ,051 ,074 -,093 ,195
Equal
variance
s not
assumed
,696 764,56
5 ,486 ,051 ,073 -,093 ,195
23. Hrdosť
otca, keď
mam
úspech
Equal
variance
s
assumed
11,25
9 ,001 -,174 768 ,862 -,013 ,073 -,157 ,131
Equal
variance
s not
assumed
-,175 764,48
9 ,861 -,013 ,073 -,156 ,130
Tabuľka 6a EMOCNA VRELOST MATKY (opisná štatistika)
Group Statistics
Pohlavi
e N Mean Std. Deviation
Std. Error
Mean
2. Ocenenie, chvala
matky
muţ 370 2,71 ,713 ,037
ţena 400 2,62 ,808 ,040
6. Stimulácia matkou muţ 370 2,72 ,928 ,048
ţena 400 2,62 1,058 ,053
9. Podnety od matky muţ 370 2,38 ,912 ,047
ţena 400 2,28 ,954 ,048
12. Uspokojenie,
povzbudenie matky
muţ 370 3,01 ,838 ,044
ţena 400 2,92 ,961 ,048
14. Matka ma má ráda muţ 370 3,12 ,790 ,041
ţena 400 2,82 ,983 ,049
19. Neha a vrelosť matky muţ 370 3,04 ,817 ,042
ţena 400 2,94 1,092 ,055
23. Hrdosť matky, keď
mam úspech
muţ 370 3,25 ,816 ,042
ţena 400 3,29 ,870 ,043
313
Sexuality IV.
Tabuľka 6b EMOCNA VRELOST MATKY
Independent Samples Test
Levene's
Test for
Equality of
Variances t-test for Equality of Means
F Sig. t df
Sig.
(2-
tailed
)
Mean
Differenc
e
Std. Error
Differenc
e
95%
Confidence
Interval of
the
Difference
Lowe
r
Uppe
r
2.
Ocenenie,
chvala
matky
Equal
variance
s
assumed
11,74
1
,00
1
1,74
3 768 ,082 ,096 ,055 -,012 ,204
Equal
variance
s not
assumed
1,75
1
766,32
8 ,080 ,096 ,055 -,012 ,204
6.
Stimulácia
matkou
Equal
variance
s
assumed
17,53
4
,00
0
1,48
5 768 ,138 ,107 ,072 -,034 ,248
Equal
variance
s not
assumed
1,49
2
765,88
8 ,136 ,107 ,072 -,034 ,247
9. Podnety
od matky
Equal
variance
s
assumed
1,029 ,31
1
1,38
3 768 ,167 ,093 ,067 -,039 ,225
Equal
variance
s not
assumed
1,38
6
767,16
9 ,166 ,093 ,067 -,039 ,225
12.
Uspokojenie
,
povzbudeni
e matky
Equal
variance
s
assumed
15,12
8
,00
0
1,47
3 768 ,141 ,096 ,065 -,032 ,224
Equal
variance
s not
assumed
1,48
1
765,35
9 ,139 ,096 ,065 -,031 ,223
14. Matka
ma má ráda
Equal
variance
s
assumed
36,31
1
,00
0
4,50
9 768 ,000 ,291 ,065 ,164 ,418
314
Sexuality IV.
Equal
variance
s not
assumed
4,54
7
753,32
0 ,000 ,291 ,064 ,165 ,417
19. Neha a
vrelosť
matky
Equal
variance
s
assumed
13,65
1
,00
0
1,47
4 768 ,141 ,103 ,070 -,034 ,240
Equal
variance
s not
assumed
1,49
0
736,56
9 ,137 ,103 ,069 -,033 ,239
23. Hrdosť
matky, keď
mam
úspech
Equal
variance
s
assumed
3,865 ,05
0 -,594 768 ,553 -,036 ,061 -,156 ,083
Equal
variance
s not
assumed
-,595 767,85
1 ,552 -,036 ,061 -,155 ,083
Tabuľka 7a HYPERPROTEKTIVITA OTCA (opisná štatistika)
Group Statistics
Pohlavi
e N Mean Std. Deviation
Std. Error
Mean
8. Zakazy otca muţ 370 2,02 ,798 ,041
ţena 400 2,16 ,943 ,047
10. Pocit viny pred otcom muţ 370 2,09 ,813 ,042
ţena 400 1,97 ,924 ,046
11. Obáva otca o mņa muţ 370 2,00 ,857 ,045
ţena 400 1,98 ,936 ,047
17. Otec mi nedavá
prilišnu slobodu
muţ 370 2,25 ,915 ,048
ţena 400 1,96 1,003 ,050
20. Limity otca muţ 370 2,12 ,889 ,046
ţena 400 2,05 ,989 ,049
21. Tvrde potrestanie
otcom
muţ 370 1,39 ,710 ,037
ţena 400 1,30 ,738 ,037
22. Vplyv otca na
obleĉenie a výzor
muţ 370 1,67 ,799 ,042
ţena 400 1,43 ,772 ,039
315
Sexuality IV.
Tabuľka 7b HYPERPROTEKTIVITA OTCA
Independent Samples Test
Levene's
Test for
Equality of
Variances t-test for Equality of Means
F Sig. t df
Sig.
(2-
tailed
)
Mean
Differenc
e
Std. Error
Differenc
e
95%
Confidence
Interval of
the
Difference
Lowe
r
Uppe
r
8. Zakazy
otca
Equal
variance
s
assumed
17,37
4 ,000
-
2,10
7
768 ,035 -,133 ,063 -,257 -,009
Equal
variance
s not
assumed
-
2,12
0
761,95
4 ,034 -,133 ,063 -,256 -,010
10. Pocit
viny pred
otcom
Equal
variance
s
assumed
7,189 ,007 1,85
4 768 ,064 ,117 ,063 -,007 ,240
Equal
variance
s not
assumed
1,86
3
766,12
5 ,063 ,117 ,063 -,006 ,240
11. Obáva
otca o
mņa
Equal
variance
s
assumed
7,732 ,006 ,267 768 ,790 ,017 ,065 -,110 ,145
Equal
variance
s not
assumed
,268 767,91
5 ,789 ,017 ,065 -,110 ,144
17. Otec
mi nedavá
prilišnu
slobodu
Equal
variance
s
assumed
,707 ,40
1
4,16
1 768 ,000 ,289 ,069 ,152 ,425
Equal
variance
s not
assumed
4,17
5
767,86
2 ,000 ,289 ,069 ,153 ,424
20. Limity
otca
Equal
variance
s
assumed
2,955 ,086 1,01
7 768 ,309 ,069 ,068 -,064 ,202
316
Sexuality IV.
Equal
variance
s not
assumed
1,02
2
767,39
1 ,307 ,069 ,068 -,064 ,202
21. Tvrde
potrestani
e otcom
Equal
variance
s
assumed
1,826 ,177 1,75
4 768 ,080 ,092 ,052 -,011 ,194
Equal
variance
s not
assumed
1,75
6
766,85
8 ,079 ,092 ,052 -,011 ,194
22. Vplyv
otca na
obleĉenie
a výzor
Equal
variance
s
assumed
3,595 ,05
8
4,24
1 768 ,000 ,240 ,057 ,129 ,351
Equal
variance
s not
assumed
4,23
5
758,43
6 ,000 ,240 ,057 ,129 ,352
Tabuľka 8a HYPERPROTEKTIVITA MATKY (opisná štatistika)
Group Statistics
Pohlavi
e N Mean Std. Deviation
Std. Error
Mean
3. Nezavislosť od matky muţ 370 2,26 ,851 ,044
ţena 400 2,17 ,840 ,042
5. Skladať úĉty,
vystetľovať matke
muţ 370 2,48 ,762 ,040
ţena 400 2,50 ,898 ,045
8. Zakazy matky muţ 370 2,48 ,769 ,040
ţena 400 2,51 ,867 ,043
11. Obáva matky o mņa muţ 370 2,49 ,862 ,045
ţena 400 2,44 ,951 ,048
17. Matka mi nedavá
prilišnu slobodu
muţ 370 2,16 ,796 ,041
ţena 400 1,89 ,890 ,045
18. Zásahy matky muţ 370 2,17 ,690 ,036
ţena 400 2,26 ,814 ,041
20. Lim
ity matky
muţ 370 2,25 ,827 ,043
ţena 400 2,32 ,952 ,048
22. Vplyv matky na
obleĉenie a výzor
muţ 370 2,26 ,814 ,042
ţena 400 1,94 ,922 ,046
317
Sexuality IV.
Tabuľka 8b HYPERPROTEKTIVITA MATKY
Independent Samples Test
Levene's
Test for
Equality of
Variances t-test for Equality of Means
F Sig. t df
Sig.
(2-
tailed
)
Mean
Differenc
e
Std. Error
Differenc
e
95%
Confidence
Interval of
the
Difference
Lowe
r
Uppe
r
3.
Nezavislos
ť od matky
Equal
variance
s
assumed
1,730 ,189 1,50
8 768 ,132 ,092 ,061 -,028 ,212
Equal
variance
s not
assumed
1,50
7
761,77
6 ,132 ,092 ,061 -,028 ,212
5. Skladať
úĉty,
vystetľova
ť matke
Equal
variance
s
assumed
15,81
7 ,000 -,355 768 ,722 -,021 ,060 -,140 ,097
Equal
variance
s not
assumed
-,358 762,39
9 ,721 -,021 ,060 -,139 ,096
8. Zakazy
matky
Equal
variance
s
assumed
7,549 ,006 -,442 768 ,658 -,026 ,059 -,143 ,090
Equal
variance
s not
assumed
-,444 766,68
7 ,657 -,026 ,059 -,142 ,090
11. Obáva
matky o
mņa
Equal
variance
s
assumed
5,782 ,016 ,832 768 ,405 ,055 ,066 -,074 ,183
Equal
variance
s not
assumed
,836 767,71
7 ,404 ,055 ,065 -,074 ,183
17. Matka
mi nedavá
prilišnu
slobodu
Equal
variance
s
assumed
4,944 ,026 4,37
4 768 ,000 ,267 ,061 ,147 ,387
318
Sexuality IV.
Equal
variance
s not
assumed
4,39
3
767,09
0 ,000 ,267 ,061 ,148 ,386
18.
Zásahy
matky
Equal
variance
s
assumed
15,25
5 ,000
-
1,64
7
768 ,100 -,090 ,055 -,197 ,017
Equal
variance
s not
assumed
-
1,65
8
762,22
9 ,098 -,090 ,054 -,196 ,017
20. Limity
matky
Equal
variance
s
assumed
15,45
0 ,000
-
1,18
7
768 ,236 -,077 ,064 -,203 ,050
Equal
variance
s not
assumed
-
1,19
3
765,09
4 ,233 -,077 ,064 -,202 ,049
22. Vplyv
matky na
obleĉenie
a výzor
Equal
variance
s
assumed
2,210 ,13
8
5,07
6 768 ,000 ,319 ,063 ,196 ,443
Equal
variance
s not
assumed
5,10
0
766,34
2 ,000 ,319 ,063 ,196 ,442
Frekvenčná analýza
Z frekvenĉnej analýzy poloţiek vyplynulo, ţe skupina ohrozených
respondentov, potencionálnych obetí resp. agresorov poĉíta od 13 do 19
jedincov, vychádzali sme pri výbere poloţiek ako z faktorovej analýzy, kde
nám nami zvolené poloţky sýtili subškálu odmietanie, ĉo aj u Ruchkina
(1998) korelovalo s vyrovnávaním sa s posttraumatickým stresom, tak aj
zo skúseností terapeutov, ţe trestajúci, zahanbujúci a hnev vyvolávajúci
model je ďalej kopírovaný obeťou, pretoţe iný nepozná. Tento model
koreluje s manipulatívnym správaním, ktoré takisto pracuje s tromi
základnými zloţkami hlúposť, vina, hanba. Frekvenĉná analýza obsahuje
poloţky ĉ.1 hnev otca a hnev matky, ĉ.4 telesné tresty otca a telesné
tresty matky a ĉ.16 strapňovanie otcom a strapňovanie matkou..
319
Sexuality IV.
Tabuľka 9a 1. Hnev otca
Frequency Percent Valid Percent Cumulative Percent
Valid 0 16 2,1 2,1 2,1
nie nikdy 183 23,8 23,8 25,8
ano, ale málokedy 436 56,6 56,6 82,5
ano, ĉasto 121 15,7 15,7 98,2
ano väĉšinou 14 1,8 1,8 100,0
Total 770 100,0 100,0
Tabuľka 9b 1. Hnev matky
Frequency Percent Valid Percent Cumulative Percent
Valid 0 2 ,3 ,3 ,3
nie nikdy 178 23,1 23,1 23,4
ano, ale málokedy 448 58,2 58,2 81,6
ano ĉasto 125 16,2 16,2 97,8
ano väĉšinou 17 2,2 2,2 100,0
Total 770 100,0 100,0
Tabuľka 10a 4. Telesne tresty otca
Frequency Percent Valid Percent Cumulative Percent
Valid 0 15 1,9 1,9 1,9
nie nikdy 528 68,6 68,6 70,5
ano, ale málokedy 154 20,0 20,0 90,5
ano, ĉasto 54 7,0 7,0 97,5
ano väĉšinou 19 2,5 2,5 100,0
Total 770 100,0 100,0
Tabuľka 10b 4. Telesne tresty matky
Frequency Percent Valid Percent Cumulative Percent
Valid nie nikdy 538 69,9 69,9 69,9
ano, ale málokedy 160 20,8 20,8 90,6
ano, ĉasto 53 6,9 6,9 97,5
ano väĉšinou 19 2,5 2,5 100,0
Total 770 100,0 100,0
320
Sexuality IV.
Tabuľka 11a 16. Strapňovanie otcom
Frequency Percent Valid Percent Cumulative Percent
Valid 0 16 2,1 2,1 2,1
nie nikdy 555 72,1 72,1 74,2
ano, ale málokedy 141 18,3 18,3 92,5
ano, ĉasto 43 5,6 5,6 98,1
ano väĉšinou 15 1,9 1,9 100,0
Total 770 100,0 100,0
Tabuľka 11b 16. Strapňovanie matkou
Frequency Percent Valid Percent Cumulative Percent
Valid 0 1 ,1 ,1 ,1
nie nikdy 545 70,8 70,8 70,9
ano, ale málokedy 171 22,2 22,2 93,1
ano, ĉasto 40 5,2 5,2 98,3
ano väĉšinou 13 1,7 1,7 100,0
Total 770 100,0 100,0
Ĉiastkové výstupy nášho výskumu naznaĉujú urĉitú zhodu s
kultúrnymi stereotypmi a vzorcami správania v stredoeurópskom
ponímaní, v tom zmysle, ţe matky boli hodnotené ako viac citlivé a
hyperprotektívne, zatiaľ ĉo otcovia boli hodnotení ako viac vzdialení,
menej citliví. Celkovo sa výchovný model javí viac emoĉne vrelý,
hyperprotektívny ako v švédskej štúdii, priemerné hodnoty dosiahnuté
našimi respondentmi sú vyššie ako v Perrisovej štúdii (Tab.ĉ.1) Kde len
hyperprotektivita matiek je mean =11,70 a SD=0,16 a u našich matiek
bola hodnota mean=18,55 u synov a mean=18,03 u dcér,
hyperprotektivitu otcov uvádza Perris (Tab.ĉ.1) mean=10,70 a SD 0,19
a u našich otcov bola hyperprotektivita mean=13,54 u synov
a mean=12,85 u dcér.
Na základe frekvenĉnej analýzy sme stanovili skupinu 13 aţ 19
ohrozených jedincov z našej vzorky 770 respondentov, pre úĉely
porovnávacej analýzy by bolo ţiaduce doplniť náš výskum o respondentov
z väzenského prostredia, a tým získať ďalšie dôkazy na podporu našich
tvrdení.
321
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
ARRINDELL W.A. et al.: The development of a short form of the EMBU: Its
appraisal with students in Greece, Guatemela, Hungary and Italy.
Personality and Individual Differencies, 1999, 27, 613-628
CASTRO, J.; DE PABLO J.; TORO, J.; VALDÉS, M.: Parenting style in
relation to pathogenic and protective factors of type A behaviou pattern.
Soc Psychiatry Psychiatr Epidemiol (1999) 34: 383-390.
JACOBSSON, L.; LINDSTRÖM, H.; VON KNORRING, L.; PERRIS, C.;
PERRIS, H.: Perceived Parental Behaviour and Psychogenic Needs. Arch,
Psychiat. Nervenkr. 228, 21-30 (1980).
PERRIS C.; JACOBSON, L.; LINDSTRÕM, H.; VON KNORRING, L.; PERRIS,
H.: Development of a new inventory for assessing memories of parental
rearing behaviour.Acta psychiat. Scand. (1980) 61, 265-274
POLIAKOVA M., MOJŢIŠOVA V., HAŠTO J.: Skrátený dotazník
zapamätaného rodiĉovského správania ako výskumný a klinický nástroj s-
E.M.B.U. *Shortened inventory for memories of parental rearing behaviour
as a research and clinical instrument s-E.M.B.U. Psychiatria Psychoterapia
Psychosomatika,14,2007, c.2- 3,
RUCHKIN, V. V.; EISEMANN, M.; HÄGGLÖF, B.: Juvenile male rape
victims: Is the level of post-traumatic stress related to personality and
parenting? Child Abuse & Neglect, Vol. 22, No. 9, pp. 889-899, 1998.
322
Sexuality IV.
Kontakt na autorov
Mgr. Gabriela Rozvadský Gugová,PhD.
Ing. Andrej Kovalev, PhD.
Študentská 3,
911 50 Trenĉín, SR,
+421327400414
323
Sexuality IV.
SEXUÁLNA AGRESIVITA54
Andrzej Lipczyński
Uţ od pradávna povaţujeme sexuálne násilie za zlo, ktoré
špecifickým spôsob vstupuje do tých najintímnejších sfér ľudskej
existencie. Ĉiny spojené so sexuálnym násilím vţdy boli a aj naďalej budú
odsúdenia a trestu hodné. V súĉasnosti sme svedkami stúpajúcej
tendencie previnení spojených so sexuálnym násilím, a hoci sú tieto
skutky aj naďalej poburujúce, zaĉali sme sa na páchateľov týchto zloĉinov
dívať trochu inak. Zaĉali sme si na ĉinoch týchto osôb všímať mnoho
rozporuplností, nešťastia, vzbury a mnohých, navzájom na sebe
nezávislých okolností. To neznamená liberálny alebo súhlasný postoj. Pre
súĉasnosť je výzvou odlišné pochopenie a prejavenie špeciálnej pomoci
spomenutým páchateľom.
Tento prístup predpokladá hľadanie zodpovedajúcich riešení, metód
a resocializaĉných stratégií bez ohľadu na miesto, na ktorom by sa mali
uskutoĉniť.
V našom príspevku sa budeme opierať o klasifikáciu Wiliama H.
Reida,55 ktorý za základný moment povaţoval násilné vtrhnutie do
intímnej sféry. V súvislosti s tým máme do ĉinenia s intruzívnym
a neintruzívnym vtrhnutím. Intruzívne vtrhnutie je také, ktoré narušuje
telesnú nedotknuteľnosť. Vtedy hovoríme o sexuálnom trestnom ĉine,
ktorý je bezprostredne namierený voĉi ĉloveku.
Anton Kępiński sa domnieva, ţe rôznorodé sexuálne trestné ĉiny sú
následkom agresivity na spôsob habituálnych charakteristík, a iba
duchovný rozvoj ĉloveka umoţņuje zaviesť do sexuálnej oblasti indivídua
iný rozmer pociťovania.56
54 Z poľského originálu A. Lipczyński, Agresja seksualna, do slovenĉiny preloţil Pavol
Sucharek. 55 W.H Reid.(1979).Sexual and gender identity disorders. [w:] W.H. Reid, G.U.Balis,
B.J.Sutton ( red.),The treatment of psychiatric disorders. Bristol:Brunner/Mazel. 56 Za: K. Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s. 11.
324
Sexuality IV.
Psychoanalýza, behavoiorálny prístup a kognitivistický model sa
snaţia o interpretáciu tohto patologického sexuálneho správania.
Sexualita v psychoanalýze a neopsychoanalýze
Psychoanalýza nás jednoznaĉne upozorņuje na súvislosť medzi
agresivitou a sexuálnym správaním, špeciálne na súvislosť medzi
agresivitou a sexuálnym násilím. Všetko to, ĉo môţeme preskúmať, má
svoje vnútorne podmienené predpoklady.57
Fenomén neurózy, ktorý predstavuje kľúĉový problém
psychoanalýzy, sa rodí z potlaĉenia, perverzity a je vedomým
a realizovaným sexuálnym záujmom.58 Nekróza perverzity, ktorú chápeme
ako saturáciu patologického strachu a perverzných sexuálnych dispozícií,
v koneĉnom dôsledku tlmí negatívne správanie.59
Freud povaţoval fenomén sadizmu a masochizmu v podstate za
jeden a ten istý zdroj, rozdiel vidí len v nasmerovaní správania. Keď má
niekto potešenie z bolesti druhej osoby, je z tohto istého dôvodu
pripravený bolesť aj prijať. Freud tvrdil, ţe sadista je vţdy aj
masochistom.60 Sexuálne zneuţívané deti majú v neskoršom štádiu vývinu
tendenciu správať sa rovnako.
Problematika sexuálneho násilia sa objavuje aj v oblasti
neopsychoanalýzy. Fromm neobchádza dôleţitosť agresivity pre ľudský
ţivot, ale jednoznaĉne rozlišuje medzi tzv. „asertívnou― agresivitou, ktorá
predstavuje hnaciu silu rozvoja ĉloveka a „deštruktívnou― agresivitou,
ktorá má niĉivý vplyv a niekedy sa prejavuje ako sadizmus. Fromm
usudzuje, ţe práve to je hlavnou príĉinou deštruktívneho a zloĉinného
sexuálneho správania. Osoby dopúšťajúce sa sexuálnej agresivity sa
57 I.,G.Sarason, B.,R Sarason ( 1984).Abnormal psychology. The problem of maladaptive
behavior .Englewood Cliffs, Prentice-Hall. s.S53. 58 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s. 16. 59 Ibidem. s.16. 60 Z., Freud ( 1999). Trzy rozprawy z teorii seksualnej. [w:] Życie seksualne. Warszawa:
Wydawnictwo K R. s. 54.
325
Sexuality IV.
obyĉajne vyznaĉujú urĉitým emocionálnym deficitom, ktorý je veľkou
prekáţkou pre emocionálne zblíţenie sa s druhým ĉlovekom. Fromm sa
domnieva, ţe tu niekde treba hľadať pôvod potreby moci nad druhým
ĉlovekom jeho ovládania.61
Asertívna agresivita je pozitívnou agresivitou, ktorá nám umoţņuje
realizovať pozitívne ciele, a je konštruktívna. Charakteristickou
vlastnosťou asertívnej agresivity je to, ţe po realizácii uberá na intenzite
a postupne zaniká. Z psychologického hľadiska je dôleţité, ţe psychický
stav, ktorý táto agresivita navodzuje, do znaĉnej miery odbúrava sexuálny
pud.
Druhý typ agresivity – ktorý Fromm nazýva deštruktívnym,
sadistickým –, sa vyznaĉuje tým, ţe uskutoĉnená agresivita nijako
nezniţuje napätie, ale toto napätie naopak intenzifikuje. Fromm to
oznaĉuje výrazom „ĉím viac jeme, tým viac rastie apetít―. Deštruktívna
(sadistická) agresivita má za následok, ţe podráţdenie iba stupņuje
sexuálnu ţiadostivosť. O viac neţ sexuálne uspokojenie tu ide
predovšetkým o pokorenie, ovládnutie a nadvládu nad druhou osobou. 62
Odvolávajúc sa na Freudovu koncepciu troch vrstiev ľudskej
osobnosti, mohli by sme vymedziť Id ako potrebu byť, pretrvať.63
Superego potom predstavuje cenzora ľudského správania. V istom zmysle
ide o hlas svedomia. Ego alebo Ja napokon vyrovnáva to, ĉo vychádza z Id
a Superego.
Pre mnohých súĉasných psychoanalytikov vyplýva správanie
nasýtené sexuálnou agresivitou z kumulovania tých najnegatívnejších
reakcií vo vzťahu k iným ľuďom. V tomto zmysle sa odvolávajú na
mechanizmus identifikácie s najbliţšími osobami. Agresivita, ktorá sa
objavuje poĉas psychického vývoja vyvoláva pocity viny, ktoré prekáţajú
Egu (Ja) natoľko, ţe sa snaţí o psychické uvoľnenie, vytvárajúc pritom iné,
falošné Ego (Ja). Toto falošné Ego (Ja) umoţņuje indivíduu akceptovať
61 E., Fromm ( 1998) Anatomia Ludzkiej destrukcyjności. Poznań: Rebis. s. 214. 62 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.17-18. 63 Ibidem. s. 18.
326
Sexuality IV.
vlastné agresívne správanie a odbúrať pocity viny. To však pre skutoĉné
Ego (Ja) predstavuje váţnu hrozbu, pretoţe práve v ņom treba hľadať
zdroj deštrukcie vo vzťahu k iným ako aj auto deštrukcie. 64
Odlišné vysvetlenie vyššie spomínaného štiepenia osobnosti
predstavuje upriamenie pozornosti na oblasť psychosociálneho vývoja,
v ktorom môţe nastúpiť „porucha pociťovania vlastného tela―.65 Poruchy
tohto druhu sa obzvlášť vyskytujú v období dospievania (adolescencii).66
Treba zdôrazniť fakt, ţe sexuálne znásilnenie nemoţno spájať so ţiadnym
pôţitkom, ţe je to naopak pseudosexuálny ĉin, ktorého hnaciu silu
predstavuje nepriateľstvo, vynucovanie podriadenosti a kontroly nad
obeťou a perverzná rozkoš z utrpenia obete. 67,68
Behaviorálna koncepcia sexuálneho správania
Behaviorálny prístup sa v podstate opiera o funkcie vnútorných
ĉiniteľov (odmena a trest) a psychologické myslenie tieto funkcie
hierarchizuje podľa troch základných druhov podmienenosti. Hovoríme
o podmienenosti klasickej, inštrumentálnej a sociálnej.69 Deviantné
sexuálne správanie je by malo spĺņať uvedené kritériá.
Klasická podmienenosť vysvetľuje, akým spôsobom sa neutrálne
sexuálne podnety môţu transformovať na sexuálny signál. To umoţņuje
64D.,W.,Winnicott ( 1964). Ego distortion In term of true and false self. [w:] Maturational
processes and the facilitating environment: studies in the theory of emotional
development. New York: International Universities Press. 65 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.19. 66 Tento proces bol veľmi podrobne opísaný v publikácii M., Laufer, E., Laufer ( 1984).
Adolescence and the development breakdown. A psychoanalytic view. New Haven: Yale
University Press. 67 A.,N.,Groth, H.,J., Birnbaum ( 1980) . The rapist. Motivation for sexual violence. [w:]
S.,L., McCombie ( red.), The Rape Crisis intervention handbook: a quide for victim care.
New York: Plenum Press. s.21. 68 A.N Groth, & H.J Birnbaum (1978). Adult sexual orientation and attraction to underage
persons. Archives of Sexual Behavior, 7 (3), s.175-181. 69 Podmienenosť: klasická – nepodmienený stimul v spojení s neutrálnym stimulom dáva
neutrálnemu stimulu vedieť o svojej sile – vytvára sa podmienený stimul.
Inštrumentálna– je tu nevyhnutná spontánna aktivita, ktorá prebieha na vyšej úrovni, v
ktorej sa stáva podmienenou reakcia a nie iný stimul.
Sociálna (zastupujúca) – kedy sa odmena alebo trest bezprostredne nedotýkajú
pozorovateľa ale len pozorovanej osoby, z ktorou sa pozorovateľ identifikuje.
327
Sexuality IV.
vytvorenie veľkého poĉtu erotických pocitov – od tých najsubtílnejších aţ
po tie najbrutálnejšie. inštrumentálna podmienenosť umoţņuje pochopiť,
akým spôsobom vznikajú rôzne fantázie, ktoré majú neskôr zásadný vplyv
na reálnu sexuálnu skúsenosť.70
Erotické scény, ktoré sa odohrávajú v našej predstavivosti, nás
ovplyvņujú zásadným spôsobom; môţu sa odohrať reálne, ĉoho
výsledkom je neodbytné udrţiavanie deviantných foriem sexuálneho
správania.
Sociálna (zastupujúca) podmienenosť je najevidentnejšia
v pornografii, ktorá – tým, ţe ukazuje neţiaduci model sexuálneho
uspokojenia – obsahuje veľmi nebezpeĉné prvky. Osoby, ktoré ĉasto
pozerajú pornografické materiály, sa oveľa ĉastejšie dopúšťajú sexuálnych
trestných ĉinov.71
Kognitívna koncepcia sexuálneho správania
Kognitívna koncepcia sa odvoláva na spoloĉensky hlboko
zakorenené stereotypy sexuálneho správania, priĉom si všíma
predovšetkým deštruktívne vlastnosti. Rovnako sa odvoláva na model – a
z toho vyplývajúce roly – muţa a ţeny, ktoré ovplyvņujú spoloĉenskú
mentalitu. Dominantný muţ – aktívny, ţena naopak – submisívna a
poddajná. V niektorých kultúrach sa ţena povaţuje za nieĉo, kto má byť
ozdobou muţa.
Z výskumov M. Choruży vyplýva, ţe osoby vyznaĉujúce sa vysokou
úrovņou seba akceptácie si vytvárajú rozhodne niţší a menej uţitoĉný
obraz svojej obete.72
70 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.22. 71 D.,L.,Carter, R.,A.,Knight i in. ( 1987). Use of pornography in the criminal and
developmental histories of sex offenders. Journal of Interpersonal Violence ,2, s. 196-
211. 72 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.24.
328
Sexuality IV.
Model sexuálnej agresivity
V oblasti psychológie a resocializácie existuje veľa teórií, ktoré sa
usilujú nájsť vysvetlenie vzniku sexuálnej agresivity v oblasti
spoloĉenského ţivota. Zaujímavé riešenie ponúka Gordonova koncepcia
štyroch faktorov, ktoré navzájom so sebou súvisia a sú na sebe závislé.
Významným prvkom Gordonovho modelu sexuálnej agresivity73 je
vzájomnosť vzťahov uvedených faktorov, ktoré Gordon oznaĉuje ako:
fyziologické faktory sexuálneho vzrušenia, deformácia hodnotenia
(myslenia), absencia emocionálnej kontroly a problémy späté s rozvojom
osobnosti.
Tieto faktory umoţņujú rozlišovať medzi štyrmi typmi sexuálnej
agresivity: fyziologickou, kognitívnou, afektívnou a tzv. nezrelou.74
Osoby vyznaĉujúce sa fyziologickou agresivitou nepreukazujú
ţiadnu mieru empatie vo vzťahu k svojej obeti. Agresivitu orientujú na
ţeny, deti a nemajú zábrany ani vo vzťahu k vlastnému pohlaviu.
Zriedkavo vyuţívajú nesexuálne formy agresivity.
Kognitívna forma je formou skrývanej agresivity – tá je plánovitá a
hlboko ukrytá. Je veľmi ťaţko trestne stíhateľná.
Afektívna agresivita spoĉíva v rozohrávaní celej škály zvodcovského
typu správania, ale sa vyznaĉuje tieţ krutosťou, bez pocitu ľútosti vo
vzťahu k obeti. Afektívnosť páchateľa je spôsobuje nepredvídateľnosť v
oblasti sexuálneho správania, ktorou je potom nasýtené nesexuálne
správanie.
Forma nezrelého rozvoja osobnosti je charakteristická všeobecnou
infantilnosťou správania, a to nie len sexuálneho. Absencia sociálnych
kompetencií spôsobuje vynucovanie sexuálnej podriadenosti hrubou silou.
Charakteristickou vlastnosťou tejto formy – špeciálne vo vzťahu k deťom –
73 Quadripartitute Model of Sexual Aggression. G.,C., Hall, R., Hieschman, L.,E., Beutler
(1991). Introduction to the special section: Theories of sexual aggression. Journal of
Consulting and Clinical Psychology, 59,s. 619-621. 74 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.25.
329
Sexuality IV.
je neschopnosť uvedomiť si vekový rozdiel medzi sebou a dieťaťom
(obeťou).75
Uvedený model nám umoţņuje rozvinúť ďalšie úvahy týkajúce sa
agresívneho sexuálneho správania. Na zaĉiatku treba zdôrazniť, ţe
znásilnenie nie je medicínskou (psychiatrickou) alebo psychologickou
kategóriou. Je to právna kategória.76
Keď sa v sexuálnom ţivote objaví fenomén agresivity, hovoríme, ţe
sa stretávame so znásilnením v zmysle trestného ĉinu. Ak má mať
znásilnenie trestný charakter, potom sa musí sexuálny styk udiať bez
súhlasu dotknutej osoby (obete). V tomto zmysle moţno hovoriť o dvoch
aspektoch znásilnenia: jedným je samotný sexuálny styk, druhým vôľa
obete, ĉi skôr jej absencia.77
Iným problémom je klasifikácia sexuálnych zloĉincov. Nemoţno
hovoriť o tom, ţe by táto skupina predstavovala nejaký typologický
monolit. V tejto oblasti panuje rôznorodosť, pre psychológov však majú
zvláštny význam vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre osoby, ktoré sa
dopustili toho istého trestného ĉinu. Páchateľov klasifikujeme vzhľadom na
subjekt (osobu), voĉi ktorému sa dopustili trestného ĉinu. Ide o to, ĉi je
trestný ĉin orientovaný na ţenu, dieťa, osobu toho istého pohlavia, na
cudzie alebo známe osoby.
V oblasti súdnej psychológie sa objavila typológia páchateľov, ktorú
navrhujú Nicholas Groth, Ann Burgess a Lyndy Holmstrom.78 Táto
75 Ibidem, s 26. 76 Americká psychiatrická spoloĉnosť v diagnostickej klasifikácii DSM IV (Diagnostic and
Statistical Manual) naspomína znásilnenie. Uvádza skôr témy sexuálneho obťaţovania
detí a dospelých a navrhuje termín paraphlic coercive disorder, t.j. poruchy spoĉívajúcej
vo vynucovaí sexuálnej podrobenosti. 77 V,.Sadock ( 1995). Physical and sexual abuse of adult. [w:] H.,I., Kaplan, V., Sadock
(red.), Comprehensive testbook of psychiatry:Baltimore: Wiliams& Witkins.
Znásilnenie – sexuálny styk musí nastúpiť, hoci by išlo ĉo i len o ĉiastoĉnú penetráciu
sexuálnych orgánov.
Vôľa obete – áno alebo nie. Samozrejme, ide predovšetkým o moţnosť vyjadrenia vôle. V
literatúre sa stretávame s výrazom statutory rape, kedy je obeť pod právnou kuratelou,
bez ohľadu na to, ĉi vyjadrila súhlas alebo nie. 78 A.,N., Groth, A., Burgass, L.,Hollstrom ( 1977). Rape: power, anger and sexuality.
Journal of Psychiatry, 134, s. 1239-1243.
330
Sexuality IV.
typológia je zaloţená na troch základných ĉiniteľoch: na hneve, dominancii
a sadizme.
Podstatou znásilnenia vykonaného v hneve (anger rape) je fyzická
brutalita a poniţovanie obete slovami, ktoré sa vo všeobecnosti povaţujú
za uráţlivé. Znásilnenie tohto typu je ĉasto neplánované, a je dôsledkom
podráţdeného stavu mysle páchateľa. Cieľom páchateľa je jedine sexuálne
uspokojenie, ktoré však nie je vţdy finalizované vzhľadom na absenciu
erekcie a ĉasto krát ani nedochádza k penetrácii. Spomínaní autori
usudzujú, ţe tento druh znásilnenia môţe mať charakter odvety alebo
pomsty za krivdy a poniţovanie, ktorých sa páchateľovi dostalo zo strany
ţien – matku nevynímajúc. Po ukonĉení násilného aktu sa páchateľ cíti
emocionálne vyĉerpaný, a to pomerne dlhú dobu.
Za najmenej brutálne povaţujeme znásilnenie panovaĉného typu
páchateľa (power rape), ktorého cieľom je získanie prevahy nad obeťou a
je výsledkom predtým stratenej sebadôvery, pocitu beznádeje a nízkeho
seba hodonotenia.79 Tento typ páchateľa plánuje svoj ĉin dopredu, priĉom
hlavnú rolu predstavuje fantázia. Ĉas, v ktorom sa má znásilnenie
odohrať, mu však nie je známy. Vo všeobecnosti je tento ĉin ventilovanou
reakciou na emocionálne napätie. Toto napätie spôsobuje, ţe sexuálny
styk páchateľa neuspokojuje, ĉo v koneĉnom dôsledku vedie k
intenzifikácii predstavivosti a takzvanému bludnému kruhu. Páchateľ sa
poĉas znásilnenia usiluje nadvizať s obeťou verbálny kontakt tým, ţe
vydáva rozkazy. V súvislosti so skutoĉnosťou, ţe motívom znásilnenia je
dominancia a prevaha nad obeťou, potenciálny súhlas obete so sexuálnym
aktom – vzhľadom na vlastnú bezpeĉnosť – páchateľovi paradoxne
odoberá pocit moci a dominancie. Nenastupuje uspokojivé vyriešenie
dilemy kompenzaĉných foriem vo vzťahu k pocitu nízkeho seba
hodnotenia.80
79 Ibidem, s.217. 80 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.31.
331
Sexuality IV.
Sadistické znásilnenie nevyplýva zo sexuálnej potreby, ale je formou
vyjadrenia agresivity.81 Páchateľ si vyberá obeť vzhľadom na jej
podobnosť osobe alebo osobám, ktorá (ktoré) ho v minulosti hlboko
psychicky traumatizovali. Odlišným variantom je situácia, v ktorej sa
sexuálne vzrušenie objavuje v okamihu, keď utrpenie vyvoláva páchteľ.
Sadistické znásilnenie má však ešte jeden rozmer: ide o cieľavedomé
predlţovanie utrpenia, v ktorom páchateľ uskutoĉņuje rafinované metódy
sexuálneho uspokojenia, priĉom pouţíva rôzne predmety k penetrácii
pohlavného orgánu. Niekedy pritom dochádza k tzv. vraţde zo
zmyselnosti.82
Pre tieto typy znásilnení zaviedol Robert R. Hazelwood dva podtypy:
konkrétne tzv. príleţitostné (opportunistic) znásilnenia a skupinové
znásilnenia (gang rape).83 V skupinovom znásilnení sa vţdy objavuje
osoba, ktorá iniciuje ĉin. V prípade, ţe sú páchatelia viac ako traja, stáva
sa jeden z nich ochrancom obete alebo vykazuje na rozdiel od ostatných
znaĉne menšiu úĉasť na ĉine.84 Ten istý autor hovorí aj o iných typoch
znásilnení v závislosti od psychických vlastností páchateľov, ktoré
zahrnujú sociálne kompetencie (social competence), sexuálne fantázie,
sadizmus, poruchy myslenia (cognitive disortion), potrebu dominancie a
poruchy vyplývajúce zo závisosti alebo choroby.85
To, ĉo môţe odlišovať násilníkov od tých, ktorý sa tohto skutku
nedopustili, je kontrola stimulov sexuálnej prirodzenosti, a to: kontrola
spôsobov sexuálnej reakcie a kontrola sexuálnych stimulov.
Pri kontrole spôsobov sexuálnej reakcie spoĉíva odlišnosť v tom, ţe
páchatelia sexuálne vzrušenie potláĉajú oveľa menej, ako aj skutoĉnosť,
81 D., Mosher ( 1991). Macho men, machismo and sexuality. Annual Review of Sex
Research, 2, s. 201. 82 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.32. 83 R.,R., Hazelwood , R.,K., Ressler i in ( 1995). Criminal investigative analysis: an
overview. [w:] R.R. Hazelwood , A .,W., Burgess (red.)., Practical aspects of rape
investigation a multidisciplinary approach. –Boca Raton: CRC Press. 84 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.33. 85R.,A., Knight, R.,A., Prentky (1991). The development, reliability and validity of an
inventory multidimensional assessment of sex aggression. Criminal Justic and Behavior.
21,s.71-94.
332
Sexuality IV.
ţe agresivita a sexuálne vzrušenie sa tu vzájomne dopĺņajú, priĉom u
tých, ktorí sa tohto trestného nedopúšťajú, sa agresivita a sexuálne
vzrušenie vyluĉujú.86
V oblasti kontroly sexuálnych stimulov spoĉíva odlišnosť v pôsobení
stimulu. Pre násilníka môţe vyvolať sexuálnu potrebu aj detail, napríklad
pohyb tela obete. Násilník tu na sexuálny podnet reaguje impulzívne. Sme
svedkami absencie akéhokoľvek potlaĉenia alebo váhania.87
Na záver si dovolíme poznamenať, ţe poznanie ĉŕt spáchaných
znásilnení nám dovoľuje nielen vymedziť všeobecný fakt škodlivosti
znásilnenia, ale rovnako umoţņuje poznanie špecifických vlastnstí
páchateľov, ĉím nám spätne umoţņuje konštruovať programy pomoci a
resocializácie.
86 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe
PWN. s.35. 87 Tamże, s.35.
333
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
CARTER D. L. KNIGHT R. A., i in. (1987). Use of pornography in the
criminal and developmental histories of sex offenders. Journal of
Interpersonal Violence ,2, s. 196-211.
FREUD Z., (1999). Trzy rozprawy z teorii seksualnej. [in:] Życie
seksualne. Warszawa: Wydawnictwo K R.
FROMM E., ( 1998) Anatomia Ludzkiej destrukcyjności.. Poznań: Rebis.1
K., Pospiszyl (2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo
Naukowe PWN. s.17-18.
GROTH A. N., BURGASSA., HOLLSTROML., (1977). Rape: power, anger
and sexuality. Journal of Psychiatry, 134.
GROTH, A. N & BIRNBAUM H.,J. (1978). Adult sexual orientation and
attraction to underage persons. Archives of Sexual Behavior, 7 ,3, s.175-
181.
GROTH, A. N & BIRNBAUM H.,J. (1980) . The rapist. Motivation for sexual
violence. [w:] S.,L., McCombie (red.), The Rape Crisis intervention
handbook: a guide for victim care. New York: Plenum Press.
HALL G.C., HIESCHMAN R., BEUTLER L.,E., (1991). Introduction to the
special section: Theories of sexual aggression. Journal of Consulting and
Clinical Psychology, 59.
HAZELWOOD, R. R.; RESSLER, R. K. i in (1995). Criminal investigative
analysis: an overview. [in:] R.R. Hazelwood, A. W., Burgess (red.).,
Practical aspects of rape investigation a multidisciplinary approach. – Boca
Raton: CRC Press.
334
Sexuality IV.
KNIGHT, R.,A., PRENTKY, R.,A., (1991). The development, reliability and
validity of an inventory multidimensional assessment of sex aggression.
Criminal Justic and Behavior. 21.
LAUFER, M.; LAUFER E., (1984). Adolescence and the development
breakdown .A psychoanalytic view. New Haven: Yale University Press.
Mosher D., (1991). Macho men, machismo and sexuality. Annual Review
of Sex Research, 2.
POSPISZYL K. (2009). Przestępstwa seksualne. Warszawa: Wydawnictwo
Naukowe PWN.
REID W. H. (1979). Sexual and gender identity disorders. [in:] W.H. Reid,
G.U. Balis, B.J. Sutton (red.),The treatment of psychiatric disorders.
Bristol: Brunner/Mazel.
SADOCK V., (1995). Physical and sexual abuse of adult. [in:] H. I. Kaplan;
V. Sadock (red.), Comprehensive testbook of psychiatry:Baltimore:
Wiliams& Witkins.
SARASON I.G.; SARASON B. R. (1984).Abnormal psychology. The problem
of maladaptive behavior .Englewood Cliffs, Prentice-Hall
WINNICOTT D. W. (1964). Ego distortion In term of true and false self.
[in:] Maturational processes and the facilitating environment: studies in
the theory of emotional development. New York: International Universities
Press.
335
Sexuality IV.
Kontakt na autora
Andrzej Lipczyński
Vysoká škola medzinárodných vzťahov a Sociálnej komunikácie,
Chełm,
Poľská republika.
336
Sexuality IV.
KRIMINOLOGICKO - PENOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA
DEVIANTNÉHO SEXUÁLNEHO DELIKVENTA
Eva Mamojková
V kontexte novšieho chápania kriminológie ako vedy o kriminalite,
o jej páchateľoch a obetiach, jej nevyhnutnej kontrole a na základe
skutoĉnosti, ţe páchatelia násilia sa relevantným spôsobom odlišujú, sme
sa zamerali sme na vytvorenie charakteristiky typického páchateľa
sexuálneho trestného ĉinu, teda páchateľa, ktorý bol odhalený, odsúdený
a ktorému súd uloţil poĉas výkonu trestu odņatia slobody ochranné
sexuologické lieĉenie.
Príspevok zachytáva fenomenológiu problematiky sexuologického
ochranného lieĉenia poĉas výkonu trestu odņatia slobody v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odņatia slobody v Košiciach
v sledovanom období od 1.1. 2010 do 31.05.2010 so zameraním na
odsúdených muţov tak, ako ho poskytol Úsek ochranných lieĉení
zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odņatia slobody v Košiciach, na základe povolenia Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justiĉnej stráţe.
Vychádzajúc z moţných interpretácií Occamovej britvy, ţe ak pre
nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej
komplikované, pouţívame podloţené argumenty v zmysle, ţe
najpravdepodobnejšie zo všetkých riešení je to najjednoduchšie.88
V súlade s vyššie uvedeným upresņujeme princíp jednoduchosti a zásadu
nerozširovania pojmov nad mieru bezpodmieneĉne nutnú na riešenie
problému kriminologicko-penologickej charakteristiky odsúdeného,
ktorému súd uloţil ochranné sexuologické lieĉenie. Pri analýze získaných
informácií vychádzame z jednoduchej premisy, ţe najĉastejšie
sa opakujúci výskyt vlastnosti odsúdeného bude jeho
88 William z Ockhamu (1285-1349) stredoveký anglický filozof a františkánsky mních,
hlavný predstaviteľ neskorého stredovekého nominalizmu. Occamova britva rieši problém
nekoneĉnej rozmanitosti teórií, ktoré vedú k rovnakým výsledkom, je princípom vedeckej
úspornosti a ekonomickosti myslenia.
337
Sexuality IV.
najpravdepodobnejším typickým znakom a bude tvoriť charakteristický rys
typického páchateľa.
Uvedomujeme si, ţe poĉet ústavne i ambulantne lieĉených
odsúdených, ktorým súd uloţil ochranné sexuologické lieĉenie nie je práve
jediným správnym a spoľahlivým ukazovateľom (nakoľko
pravdepodobnejšie ako jeho prevalenciu (Šaling, 2003, s. 1012) odráţa
skôr nutnú ĉi zákonnú povinnosť odsúdených lieĉiť sa), uvádzame
spracované výsledky poskytnuté Generálnym riaditeľstvom Zboru
väzenskej a justiĉnej stráţe, odbor zdravotnej starostlivosti v Bratislave,
„Údaje o odsúdených z rôznych hľadísk“ v sledovanom období od
1.1.2000 aţ k 31.5.2010 so zameraním na celkový poĉet odsúdených,
ktorým súd uloţil ochranné sexuologické lieĉenie (Tabuľka 1, Graf 1) a na
ostatné kriminologické údaje 1 – 17 doplnené o údaje penologické 18 –
21.
Kriminologické údaje boli rozdelené do troch základných okruhov,
oznaĉených K. I. (prvý) okruh obsahuje informácie viaţuce sa
k demografickým znakom odsúdeného 1 – 7 (diagnóza, vek, trvalý pobyt,
výchovné prostredie odsúdeného, vzdelanie, stav a informácia s kým
odsúdený býva). K II. (druhý) okruh u odsúdených zachytáva informácie
súvisiace s trestnou ĉinnosťou odsúdeného 8 – 13 (vzťah k obeti, miesto t.
ĉ., trestný ĉin spáchaný pod vplyvom, t. ĉ. spáchaný pomocou zbrane,
kriminálna kariéra odsúdeného a trestno-právna kvalifikácia trestného
ĉinu, ktorého sa odsúdený dopustil). K III. (tretí) okruh obsahuje
nemenej významné informácie 14 – 17 týkajúce sa zamestnania,
štatisticky významnej skupiny, národnosti a štátnej príslušnosti
sledovaných odsúdených.
Penologické údaje, oznaĉené P, obsahujú informácie 18 – 21 viaţuce
sa k dĺţke trestu odsúdeného, k umiestneniu do ústavu podľa stupņa
stráţenia, k problematike uloţenia kombinovaného ochranného lieĉenia
a k forme lieĉby (ústavnej, resp. ambulatnej), s ktorou odsúdení
odchádzali z oddelenia.
338
Sexuality IV.
Celkový počet odsúdených, ktorým súd uloţil ochranné
sexuologické liečenie v období rokov 2000-2010 v Slovenskej
republike
Mapovali sme ambulantne a ústavne lieĉených odsúdených
vykonávajúcich súdom nariadené ochranné sexuologické lieĉenie na Úseku
ochranných lieĉení zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon väzby a
Ústavu na výkon trestu odņatia slobody v Košiciach, v celkovom poĉte 269
muţov na území Slovenskej republiky (SR) v sledovanom období
od 1.1.2000 do 31.5.2010. Z dôvodu komplexného pohľadu na danú
problematiku uvádzame tabuľkové i grafické spracovanie získaných
relevantných informácií (Tabuľka 1, Graf 1, Graf 2).
Tabuľka 1 Počet sledovaných odsúdených v období 2000 - 2010
v SR
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Počet
odsúdených 30 21 21 25 28 29 20 35 28 24 8
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
V sledovanom období od 1.1.2000 do 31.5.2010, teda v priebehu
desiatich rokov celkový poĉet odsúdených, ktorí sa podrobili
sexuologickému ochrannému lieĉeniu v danom zariadení bol 269
odsúdených. V danom období sa pohyboval poĉet odsúdených v rozmedzí
30 odsúdených v prvom roku sledovaného obdobia v roku 2000 aţ po
poĉet 8 odsúdených v poslednom roku sledovaného obdobia, teda
k 31.5.2010. Na jednej strane zaznamenávame lokálne maximum, t. j.
najväĉší poĉet osôb, 35 odsúdených, ktorým súd nariadil ochrannú
sexuologickú lieĉbu v roku 2007, na strane druhej strane aj lokálne
minimum, t. j. najmenší poĉet osôb, 8 sledovaných odsúdených v roku
2010.
339
Sexuality IV.
Graf 1 Vývoj počtu sledovaných odsúdených v období rokov 2000-
2010 v SR
0
5
10
15
20
25
30
35
40
počet odsúdených
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
Kvôli zjednodušeniu a lepšej vizuálnej orientácii sme zvolili na
vyjadrenie dynamiky stavu sledovaných odsúdených plnú ĉiaru. Z jej
priebehu moţno vyvodiť niekoľko zaujímavých zistení. Ak stanovíme rok
2006 za prelomový89, potom obdobie piatich rokov pred ním (2001 –
2005) zreteľne naznaĉuje postupný nárast poĉtu odsúdených, ktorým súd
urĉil ochrannú sexuologickú lieĉbu90. Obdobie ďalších piatich rokov, ktoré
je ohraniĉené obdobím rokov 2006 aţ ku 31. 05. 2010 je vykazuje
kolísavú tendenciu. Od roku 2006 dochádza ku stúpaniu poĉtu
odsúdených, ktorým súd nariadil ochranné sexuologické lieĉenie a
vývojová krivka kulminuje v roku 2007. Od uvedeného roku vykazuje
vývojová krivka postupnú klesajúcu tendenciu.
Vychádzajúc z vývoja poĉtu sledovaných odsúdených za obdobie od
1.1. 2000 do 31. 5. 2010, teda z obdobia desiatich rokov, pokúsime sa
naĉrtnúť prognózu trendu vývoja poĉtu sledovaných odsúdených do roku
2012 v Slovenskej republike. Sledované obdobie bolo ukonĉené dņom 31.
5. 2010 poĉtom 8 odsúdených. Predpoklaný poĉet odsúdených do konca
89 Trestný zákon ĉ. 300/2005 Z. z. úĉinný od 1.1.2006. 90 Trestný zákon ĉ. 140/1961 Zb.
340
Sexuality IV.
roku 2010 by mal byť 19 odsúdených. Vypoĉítaná hodnota je z poĉtu
odsúdených za prvých päť mesiacov roku 2010 (8/5.12=19).
Povaţujeme za potrebné zdôrazniť, ţe trend vývoja poĉtu
odsúdených na obdobie rokov 2011 a 2012 môţe v skutoĉnosti len
naĉrtnúť budúcnosť, ktorá môţe byť ovplyvnená mnohými okolnosťami
a faktormi v pozitívnom, ale aj v negatívnom smere. Pokúsime sa naĉrtnúť
tri modely trendu vývoja, lineárny, polynomický trend vývoja 2. stupņa
a polynomický trend vývoja 3. stupņa.
Graf 2Lineárny model trendu vývoja počtu sledovaných
odsúdených do roku 2012 v SR
Lineárny model trendu vývoja počtu odsúdených do roku 2012
0
10
20
30
40
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
počet odsúdených Lineárny (počet odsúdených )
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
Trend vývoja poĉtu odsúdených do roku 2012 za predpokladu
lineárnej závislosti zaznamenáva veľmi mierny pokles. Predpokladaný
poĉet odsúdených, ktorým súd popri treste odņatia slobody nariadi aj
sexuologické ochranné lieĉenie by bol asi 25 odsúdených.
341
Sexuality IV.
Graf 3 Polynomický model trendu 2. stupňa vývoja počtu
sledovaných odsúdených do roku 2012 v SR
Polynomický model 2. st. vývoja počtu odsúdených do roku 2012
y = -0,1469x2 + 1,6713x + 22,182
R2 = 0,0774
0
10
20
30
40
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
počet odsúdených Polynomický (počet odsúdených )
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
Trend vývoja poĉtu odsúdených za predpokladu polynomickej
závislosti 2. stupņa predpokladá poĉet 21 odsúdených v roku 2011 a 19
odsúdených v roku 2012.
Graf 4 Polynomický model trendu 3. stupňa vývoja počtu
sledovaných odsúdených do roku 2012 v SR
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
Trend vývoja poĉtu odsúdených za predpokladu polynomickej
závislosti 3. stupņa predpokladá prudký pokles poĉtu odsúdených do roku
2012. Domnievame sa, ţe trendová ĉiara polynomická 3. stupņa je
nepravdepodobná, nakoľko veľmi presne kopíruje hodnoty v daných
Polynomický model 3. st. vývoja počtu odsúdených do roku 2012
y = -0,1204x3 + 2,021x2 - 9,1919x + 35,333
R2 = 0,43480
10
20
30
40
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
počet odsúdených Polynomický (počet odsúdených )
342
Sexuality IV.
rokoch (najmä v roku 2010), ĉo spôsobuje, ţe pokles poĉtu odsúdených
je veľmi prudký.
Záverom môţeme konštatovať, ţe pri naĉrtnutí prognózy trendu
vývoja poĉtu odsúdených na obdobie rokov 2011 aţ 2012 uvedenými
tromi modelmi, povaţujeme za najvhodnejší lineárny model trendu
vývoja, nakoľko popisuje podľa nášho názoru „najpravdepodobnejšie―
trend vývoja poĉtu odsúdených, ktorým súd nariadil ochranné
sexuologické lieĉenie popri treste odņatia slobody.
Spracovanie ostatných kriminologických údajov K 1 – 20
Mapovali sme ústavne lieĉených odsúdených, ktorým súd nariadil
ochrannú sexuologickú lieĉbu v celkovom poĉte 269 muţov, na území
Slovenskej republiky (SR) v sledovanom období od 01.01.2000 do 31.05.
2010. V tejto ĉasti príspevku ponúkame informácie demografického
charakteru.
1. Diagnóza
Pri hodnotení uvedeného údaju sme vychádzali zo skutoĉnosti, ţe
kaţdý odsúdený, ktorému súd uloţil popri treste odņatiu slobody aj
sexuologické ochranné lieĉenie nastupuje na jeho výkon s urĉitou
diagnózou, resp. urĉenými diagnózami s príslušným kódovým oznaĉením.
Z hľadiska spracovania práce je pre nás relevantná Medzinárodná
klasifikácia chorôb (MKCH-10), najmä jej V. kapitola, ktorá zahŕņa
Duševné poruchy a poruchy správania oznaĉené kódmi F00 – F99.
V sledovanom období rokov 2000 aţ 31. 5. 2010, teda v priebehu
desiatich rokov celkový poĉet odsúdených, ktorí sa podrobili
sexuologickému ochrannému lieĉeniu v danom zariadení bol 269
odsúdených. Z uvedeného poĉtu respondentov sa v 83 prípadoch
vyskytovala diagnóza F65 Poruchy voľby sexuálneho objektu. Diagnóza
F66, ktorá zahŕņa poruchy psychiky a správania zdruţené so sexuálnym
vývinom a orientáciou sa ukazuje v 63 prípadoch.
343
Sexuality IV.
Pre presnejšie rozlišovanie sa v ĉíselnom oznaĉení diagnózy pridáva
tretia ĉíslica, napr. F 65.4 pedofília sa vyskytla u sledovanej skupiny v 57
prípadoch, ĉo je tretí najĉastejší výskyt. Nasleduje diagnóza F66.8
zahrņujúca iné poruchy psychosexuálneho vývinu v 32 prípadoch a
diagnóza F65.8 zahrņujúca iné poruchy sexuálnej preferencie, ktorá
je reprezentovaná s 21 prípadmi. F 65.2 exhibicionizmus, ktorý sa objavil
v 19 prípadoch. F60 Špecifické poruchy osobnosti v 6 prípadoch, 4 prípady
vykazujú poruchy psychiky a správania zapríĉinené uţívaním alkoholu, 2
prípady poruchy psychiky a správania spôsobené uţitím alkoholu. Ďalej
nasledujú 3 prípady sadomasochizmu a 3 prípady s diagnózou F70.0,
ľahkej duševnej zaostalosti. Po jednom prípade vyskytuje šesť diagnóz:
F65.9 porucha sexuálnej preferencie, F 70.1 (stredný stupeņ duševnej
zaostalosti), syndrómy závislosti vzniknuté uţívaním (prchavých látok)
F18.2, ďalej uţívaním viacerých drog F 19.22, nasleduje F60.2 (osobnosť
s poruchou sociability) a F 60.3 (emoĉne nestabilná osobnosť). Viac ako
polovicu (54%) všetkých diagnóz sledovaných odsúdených tvoria dve
diagnózy, diagnóza F 65 a diagnóza F66. V prípade 11 % sledovaných
odsúdených sa objavuje kombinácia viacerých diagnóz, to znamená dvoch
aţ troch diagnóz.
344
Sexuality IV.
Tab. 2 MKCH -10, V. kapitola Duševné poruchy a poruchy
správania (F00 – F99)91
KKód Názov poruchy Počet
ods.
Poruchy osobnosti a správania dospelých F60 - F69
F60 Špecifické poruchy osobnosti 6
F60.2 Osobnosť s poruchou sociability (dissociálna osobnosť) 1
F60.3 Emoĉne nestabilná osobnosť 1
Poruchy voľby sexuálneho objektu F 65 - Parafílie
F65 Poruchy voľby sexuálneho objektu 83
F65.2 Exhibicionizmus 19
F65.4 Pedofília 57
F65.5 Sadomasochizmus 3
F65.8 Iné poruchy sexuálnej preferencie (frotérstvo, nekrofílie) 21
F65.9 Porucha sexuálnej preferencie NS 1
Poruchy psychiky a správania zdruţené so sexuálnym vývinom
a orientáciou F 66
F66 Poruchy psychiky a správania zdruţené so sexuálnym vývinom
a orientáciou
63
F66.8 Iné poruchy psychosexuálneho vývinu 32
Poruchy psychiky a správania zapríčinené uţitím, resp. uţívaním
psychoaktívnych látok, F10 - F1992
F10.0 Poruchy psychiky a správania zapríĉinené uţitím alkoholu 2
F10.2 Poruchy psychiky a správania zapríĉinené uţívaním alkoholu 4
F18.2 Poruchy psychiky a správania zapríĉinené uţívaním prchavých
látok
1
F19.2 Poruchy psychiky a správania zapríĉinené uţívaním viacerých
drog a iných psychotropných látok
1
Duševná zaostalosť – mentálna retardácia F 70-F 79
F70.0 Ľahká duševná zaostalosť (IQ 50-69) 3
F71 Stredný stupeņ duševnej zaostalosti (IQ – 35-49) 1
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
91 Medzinárodná klasifikácia chorôb (oficiálny a úplný názov - Medzinárodná štatistická
klasifikácia chorôb a príbuzných zdravotných problémov; zauţívaná skratka MKCH alebo
MKCH-10, medzinárodne ICD alebo ICD-10) je systém poloţiek, ktorými sa oznaĉujú
jednotlivé choroby a ich varianty podľa dohodnutých a stanovených kritérií. Obsahuje v
danej revízii celé rozpätie v danom ĉase známych chorobných jednotiek. 92 V medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH – 10) sa pre kategórie F10 - F19 sa pouţíva
nasledujúce štvorĉíslicové podrozdelenie: 0 - akútna intoxikácia, 1 - zneuţívanie (spôsob
uţívania psychoaktívnych látok, ktoré škodia zdraviu), 2 – syndróm závislosti (chronický
alkoholizmus, drogová závislosť), 3 – abstinenĉný syndróm, 4 – abstinenĉný syndróm
s delíriom, 5 – psychotické poruchy.
345
Sexuality IV.
2. Vek
Tabuľka 3 Počet sledovaných odsúdených vzhľadom na ich vek
v období rokov 2000 – 2010 v SR
Vek do
18
19-
21
22-
30
31-
40
41-
50
51-
60
nad
60
Počet
odsúdenýc
h 3 18 64 92 64 16 12
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Veková kategória 31 – 40 roĉných odsúdených Takmer 34 %
sledovaných odsúdených je z vekovej kategórie 31 aţ 40 roĉných.
Rovnaké zastúpenie takmer 24 % majú dve vekové skupiny sledovaných
odsúdených a to 41 aţ 50 roĉní a 22 aţ 30 roĉní, to znamená, ţe polovicu
sledovaných odsúdených tvoria muţi vo veku 22 aţ 30 rokov alebo vo
veku 41 aţ 50 rokov. Takmer 7% tvoria mladí odsúdení vo veku 18 aţ 21
rokov. Veková kategória 51 aţ 60 roĉných je tvorená poĉtom 16
respondentov. Registrujeme aj 12 prípadov viac ako 60 roĉných
sledovaných odsúdených a 2 prípady z radov mládeţe, teda vo veku do 18
rokov.
Graf 5 Veková skladba sledovaných odsúdených v období rokov
2000-2010 v SR.
0
20
40
60
80
100
do 18 19-21 22-30 31-40 41-50 51-60 nad 60
odsúdení
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
346
Sexuality IV.
Graf 6 Veková skladba sledovaných odsúdených v období rokov
2000-2010 v SR.
0
20
40
60
80
100
do 18 19-21 22-30 31-40 41-50 51-60 nad 60
počet odsúdených
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Vzťah medzi dvomi premennými, poĉtom odsúdených, ktorým súd
nariadil popri výkone trestu odņatia slobody ochranné sexuologické
lieĉenie a vekom odsúdených je znázornený Gaussovou krivkou, ktorá má
tvar zvona a reprezentuje symetrické rozdelenie pravdepodobnosti
sledovaného vzťahu.
Z grafického záznamu je zrejmé, ţe najkritickejším vekom
sledovaných odsúdených je vek medzi 31 aţ 40 rokmi. Uvedená veková
kategória tvorí vrchol Gaussovej krivky. Od kulminujúceho bodu dochádza
symetricky ku klesaniu poĉtu odsúdených v závislosti od vekovej kategórie
na obidve strany. Normálne rozdelenie sledovaného vzťahu predstavuje
jednu z empiricky verifikovaných právd všeobecnej povahy reality.
Ukazuje sa, ţe sledované sexuálne deviácie nerešpektujú vek a prejavujú
sa v najväĉšej miere v období medzi 21. aţ 50. rokom, kedy dochádza
k najvyššiemu poĉtu spáchaný trestných ĉinov páchateľmi (delikventnými
sexuálnymi deviantmi), teda v období, keď má jedinec najviac ţivotnej
energie, ale aj sexuálnej výkonnosti.
347
Sexuality IV.
3. Trvalý pobyt
Tabuľka 4 Trvalý pobyt sledovaných odsúdených v období rokov
2000-2010 podľa územného členenia Sk.
Názov kraju BA TT TN NR BB ZI KE PO
Počet odsúdených 48 26 18 33 49 31 32 27
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Vychádzajú z územného ĉlenenia Slovenskej republiky na 8
samosprávnych krajov môţeme konštatovať, ţe sledovaní odsúdení
pochádzali v najväĉšom poĉte z Banskobystrického kraja (BB) konkrétne
49 muţov, nasleduje Bratislavský kraj (BA)s 48 odsúdenými, 33
odsúdených malo trvalý pobyt v Nitrianskom kraji (NR), 32 odsúdených
v Košickom kraji (KE), ďalej nasleduje Ţilinský kraj (ZI) s poĉtom 31
odsúdených, Trnavský kraj (TT) s 21 odsúdenými, Prešovský kraj (PO)
reprezentuje 27 odsúdených a najmenej sledovaných odsúdených v poĉte
18 bolo z Trenĉianskeho kraja (TN).
Takmer 2 % z celkového poĉtu 269 odsúdených, ktorým súd nariadil
sexuologické ochranné lieĉenie tvoria cudzinci v poĉte 5 odsúdených
a majú trvalý pobyt mimo územia SR, konkrétne 4 odsúdení v ĈR a 1 vo
Francúzskej republike.
4. Výchovné prostredie
Tabuľka 5 Počet sledovaných odsúdených podľa výchovného
prostredia v období rokov 2000-2010 v SR.
VVýchovné prostredie Počet odsúdených
robotnícke 123
roľnícke 73
málo podnetné prostredie 33
inteligencia 18
adoptívna rodina 11
detský domov 7
podnikateľ 4
348
Sexuality IV.
Sledovaní odsúdení beţne pochádzali z robotníckeho výchovného
prostredia (takmer 46 %) a z roľníckeho výchovného prostredia (27 %), t.
j. kaţdý druhý sledovaný odsúdený bol vychovávaný v robotníckom
výchovnom prostredí a kaţdý štvrtý pochádzal z roľníckeho výchovného
prostredia. Málo podnetné výchovné prostredie udáva 33 sledovaných
odsúdených. Takmer 6 % odsúdených bolo vychovávaných inteligenciou
(spoloĉenská vrstva duševne pracujúcich ľudí), nasledujú adoptívna rodina
(11 odsúdených), detský domov (7 odsúdených) a 4 odsúdení, ktorým
výchovné prostredie zabezpeĉoval podnikateľ.
5. Vzdelanie
Tabuľka 6 Počet sledovaných odsúdených podľa dosiahnutého
vzdelania v období rokov 2000-2010 v SR.
Vzdelanie SOU ZŠ SŠ
OŠ SOŠ
neuk.
ZŠ
neuk.
SŠ
neuk
VŠ VŠ
Počet
odsúdených 84 60 41 25 24 22 9 3 1
Zdroj. ÚVV a ÚVTOS
V sledovanej skupine 269 odsúdených sme zisťovali dosiahnuté
vzdelanie. Získané informácie sme usporiadali v Tabuľke 5 zostupne, t. j.
od najväĉšieho poĉtu sledovaných odsúdených aţ po najmenší poĉet.
Menej ako tretina odsúdených ukonĉila stredné odborné uĉilište (SOU),
22% dokonĉilo základnú školu (ZŠ), takmer 15 % zvládlo strednú školu
(SŠ). 24 odsúdených ukonĉilo dosiahlo vzdelanie osobitné s vyuĉením
(SOŠ). Osobitnú školu absolvovalo 25 sledovaných odsúdených, ĉo je 9%
zo sledovanej skupiny. 22 sledovaných odsúdených neukonĉilo základnú
školu (neuk. ZŠ), 9 neukonĉilo strednú školu (neuk. SŠ) a 3 sledovaní
odsúdení neukonĉili vysokú školu (neuk. VŠ). Vysokoškolské vzdelanie
získal jeden odsúdený.
349
Sexuality IV.
6. Stav
Tabuľka 7 Počet sledovaných odsúdených podľa stavu v období
rokov 2000-2010 v SR.
Stav slobodní ţenatí rozvedení vdovci ţijúci
s druţkou
Počet
odsúdených 176 41 38 7 7
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Z celkového poĉtu 269 sledovaných odsúdených sú dve tretiny
odsúdených sú slobodní, 15 % sledovanej skupiny tvoria ţenatí, 14 %
rozvedení, 3 % vdovci a 3% odsúdených ţije so svojou druţkou.
7. S kým ţije v spoloĉnej domácnosti
Tabuľka 8 Počet odsúdených podľa toho, s kým ţije v spoločnej
domácnosti v období rokov 2000-2010 v SR.
Ţije s matkou rodičmi sám manţelkou druţkou bezdomovec priateľkou
Počet ods. 72 66 46 33 18 13 4
Ţije s bratom otcom adopt. rodičmi
sestrou dcérou tetou starou mamou
Počet ods. 4 3 3 3 2 1 1
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS
Sledovaní odsúdení ţijú v spoloĉnej domácnosti najĉastejšie
s matkou (72 prípadov), s rodiĉmi (66 prípadov), sami (46 prípadov). V
spoloĉnej domácnosti s manţelkou ţije 33 odsúdených a 18 s druţkou. V
13 prípadoch je sledovaný odsúdený bezdomovec. Štyria odsúdení ţijú
s priateľkou a rovnako štyria odsúdení s bratom. S otcom ţijú traja
odsúdení, 3 v adoptívnej rodine, 3 so sestrou, 2 s dcérou, 1 s tetou a 1 so
starou mamou.
350
Sexuality IV.
8. Vzťah k obeti
Tabuľka 9 Počet sledovaných odsúdených podľa vzťahu k obeti
v období rokov 2000-2010 v SR.
Vzťah k obeti matka manţelka druţka dcéra maloletá dcéra
sestra vnučka cudzie dieťa
Počet ods. 4 1 6 20 2 8 3 90
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Sledované prípady potvrdili nepriamy vzťah páchateľa k obeti. Jeho
najĉastejšou obeťou bolo cudzie dieťa, teda páchateľ svoju obeť nepoznal
v 90 prípadoch, ĉo predstavuje 67 % obetí. Takmer v 43 sledovaných
prípadoch je obeťou osoba, ktorú páchateľ poznal a je v priamom
príbuzenskom vzťahu k páchateľovi. Ďalšie obete spája spoloĉné ţenské
pohlavie a môţu to byť dcéry (20 prípadov, ale registrujeme aj 2 prípady
maloletých dcér), sestry (8 prípadov), druţky (6 prípadov),matky
(4 prípady), vnuĉky (3 prípady). V jednom prípade sa stala obeťou
manţelka. V ţiadnom prípade sa nestali obeťou páchateľa syn, ale ani
ţiadna iná osoba muţského pohlavia.
9. Miesto trestného ĉinu (t. ĉ.)
Tabuľka 10 Počet sledovaných odsúdených podľa miesta trestného
činu v období rokov 2000-2010 v SR.
Miesto činu Počet odsúdených
Miesto činu Počet odsúdených
Miesto činu
Počet odsúdených
byt, dom 78 kultúrny dom
2 vlak 1
vchod do domu
6 detský domov
2 auto 3
výťah 9 maringotka 1 ulica 45
toaleta 7 kostol 1 park, les 31
stanica 7 budova PZ 1 pri rieke 18
štadión 8 nemocnica 1 dvor 2
základná škola
4 internát 1 lúka 8
hotel 5 obchod 1 priekopa 7
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
351
Sexuality IV.
Miesta, na ktorých sledovaní odsúdení spáchali trestný ĉin, resp.
trestnéĉiny moţno rozdeliť podľa miery zachovania urĉitého stupņa
intimity na tri základné kategórie, a to miesta s urĉitou mierou intimity
(110 prípadov), verejné miesta (97 prípadov) a iné, bliţšie
nešpecifikované miesta ĉinu (25 prípadov). Beţným miestom s urĉitým
zachovaným stupņom intimity, kde sledovaní odsúdení spáchali trestný
ĉin, sú byt alebo dom (spolu 78 prípadov), nasleduje výťah, toaleta
a vchod do obytného bloku. Nebezpeĉné sú aj verejné objekty ako štadión
(8 prípadov), autobusová alebo ţelezniĉná stanica so 7 prípadmi, hotel (5
prípadov), resp. škola ako vzdelávacia inštitúcia (4 prípady). Z verejných
priestranstiev môţeme spomenúť ulicu (45 prípadov), park, les (31
prípadov) a miesto pri rieke (18 prípadov).
10. Trestný ĉin spáchaný pod vplyvom
Tabuľka 11 Počet sledovaných odsúdených, ktorí spáchali TČ pod
vplyvom látky
Pod vplyvom alkoholu inej návykovej látky Bez vplyvu alkoholu,
inej návykovej látky
Počet
odsúdených 193 30 91
ZDROJ: ÚVV a ÚVTOS Košice
Jednej tretine sledovaných odsúdených (91 prípadov, 34 %) neboli
zistené pri spáchaní trestného ĉinu alkohol ani ţiadna iná návyková látka
a teda svoj trestný ĉin spáchali bez ich vplyvu. Zostáva 178 sledovaných
odsúdených, ktorí spáchali trestný ĉin pod vplyvom alkoholu alebo inej
návykovej látky. Zo získaných údajov vyplýva, ţe trestný ĉin spáchali pod
vplyvom alkoholu 193 prípadov (71% odsúdených) a pod vplyvom inej
návykovej látky len 30 odsúdených (11% odsúdených), spolu 223
prípadov. To znamená, ţe v 45 prípadoch môţeme hovoriť o kombinácii
alkoholu a inej návykovej látky, ĉo predstavuje takmer 17% sledovaných
odsúdených. Z uvedeného sme dospeli k uzáveru, ţe spúšťaĉom trestnej
ĉinnosti u sledovaných odsúdených nie je ich sexuálna deviácia v pravom
352
Sexuality IV.
slova zmysle, ale ako skôr uţitie, resp. uţívanie alkoholu, inej návykovej
látky, prípadne ich vzájomná kombinácia.
11. Trestný ĉin spáchaný pomocou zbrane
Tabuľka 12 Počet sledovaných odsúdených podľa pouţitia
prostriedku spáchania TČ páchateľom v období rokov 2000-2010
v SR.
PProstriedok
spáchania TČ
Počet
odsúdených
PProstriedok
spáchania TČ
Počet
odsúdených
fyzické
násilie 146
povraz 14
verbálna
hrozba 62
pornofilm 14
bodná zbraň 31
palica,
konár 3
strelná zbraň 13
fľaša 2
drôt 20
lieky
(rohypnol) 2
exhibície 27 iné 16
paralyzátor 16
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Najfrekventovanejším spôsobom demonštrácie sily na donútenie
obete k „poslušnosti― pri páchaní trestného ĉinu bolo fyzické násilie, ktoré
sledovaní odsúdení pouţili 146-krát, ďalej nasledovala verbálna hrozba
(62 prípadov) a bodné zbrane (v 31 prípadoch), drôt (v 20 prípadoch),
paralyzátor (16 prípadoch), povraz v 14 prípadoch, strelné zbrane
v 13 prípadoch, palica (3 prípady) a fľaša (2 prípady). Strelná zbraņ je aţ
deviatou najĉastejšie pouţívanou zbraņou, páchateľ ĉastejšie pouţil
paralyzátor ĉi povraz. Bolo zaznamenaných aj 27 poĉet prípadov exhibície
(vystupovanie charakteristické nápadnými vonkajšími prejavmi, ktoré má
vzbudiť pozornosť verejnosti) a 14 prípadov pouţitia pornofilmu. Medzi
prostriedkami, pomocou ktorých páchateľ spáchal trestný ĉin sa vyskytujú
aj 2 prípady pouţitia lieku, rohypnolu. Okrem uvedených prostriedkov bolo
uvedených aj 16 bliţšie nešpecifikovaných prostriedkov. Na základe
353
Sexuality IV.
uvedeného môţeme konštatovať, ţe asi 26% odsúdených pouţilo viac
prostriedkov k spáchaniu svojho trestného ĉinu.
12. Kriminálna kariéra
Tabuľka 13 Počet sledovaných odsúdených podľa kriminálnej
kariéry v období rokov 2000 – 2010 v SR.
Kriminálna
kariéra
Prvopáchateľ
sexuálneho
TČ
Opakované
spáchanie sex.
TČ
Prvopáchateľ
iného TČ
Opakované
spáchanie
iného TČ
Počet
odsúdených 54 215 29 122
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
Ak hovoríme o kriminálnej kariére, máme na mysli existenciu
opakovanej sexuálnej trestnej ĉinnosti, a následného odsúdenia, ĉiţe
recidívu. Z celkového poĉtu 269 sledovaných odsúdených, 215
respondentov opakovane spáchali sexuálny trestný ĉin, ĉo z pohľadu
recidívy tvorí 79 % sledovanej skupiny. V skupine sledovaných
respondentov je 54 prvopáchateľov, ĉo predstavuje len 20% sledovanej
skupiny, ĉo znamená, ţe takmer kaţdý piaty sledovaný odsúdený je
prvopáchateľ sexuálneho trestného ĉinu.
Ĉo sa týka kriminálnej kariéry 269 odsúdených, ktorým súd nariadil
popri výkone trestu odņatia slobody sexuologické ochranné lieĉenie,
musíme konštatovať, ţe uvedení odsúdení spáchali nielen sexuálne trestné
ĉiny, ale aj iné trestné ĉiny v poĉte 151 prípadov, v ktorých v 29
prípadoch boli prvopáchatelia, v122 prípadoch sa ich dopustili opakovane.
Ak vychádzame zo záveru, ţe sledovaná skupina odsúdených spáchala
420 trestných ĉinov, z ĉoho je 269 sexuálne trestných ĉinov, môţeme
konštatovať, ţe 151 prípadov predstavuje tie, ktoré odsúdení za sexuálne
trestné ĉiny spáchali v kombinácii s inými trestnými ĉinmi.
13. Trestno-právna kvalifikácia (TPK) trestného ĉinu
Sledovaní odsúdení spáchali v období rokov 2000 aţ I. polrok 2010
(teda k 31. 05. 2010) spolu 449 trestných ĉinov podľa trestného zákona
354
Sexuality IV.
úĉinného v ĉase spáchania ĉinu (podľa TZ ĉ.140/1961 Zb., alebo TZ
ĉ.300/2005 Z.z). Najväĉší poĉet sledovaných odsúdených spáchali trestný
ĉin sexuálneho zneuţívania (v 124 prípadoch) a znásilnenia (87 prípadov).
Potom nasledujú trestné ĉiny výtrţníctva (vykonávanie exhibicionizmu na
verejne prístupnom mieste) v 35 prípadoch, vraţda so sexuálnym
motívom (15 prípadov) a súloţ medzi príbuznými (14 prípadov).
Povaţujeme za potrebné upozorniť, ţe mnohé trestné ĉiny spáchané
sledovanými odsúdenými boli súdom hodnotené ako veľmi závaţné, preto
im bol uloţený trest ako obzvlášť závaţnému recidivistovi (v 77 prípadoch)
a výnimoĉný trest (na 15 aţ 25 rokov a trest odņatia slobody na doţivotie)
v 2 prípadoch. Je potrebné uviesť aj skutoĉnosť, ţe 21 prípadov bolo
porušenie trestného zákona hodnotné ako pokus o trestný ĉin.
Tabuľka 14 Počet TČ spáchaných odsúdenými podľa trestno-
právnej kvalifikácie
Trestno-právna kvalifikácia trestného činu podľa trestného zákona účinného
v čase spáchania činu
Trestný čin TZ
č.140/161
Zb.
Počet
ods.
TZ
č.300/2005Z.z.
Počet
ods. Spolu
Znásilnenie § 241 80 § 199 7 87
Sexuálne násilie § 241a § 200 8 8
Sexuálne zneuţívanie § 242 109 § 202 15 124
Súloţ medzi
príbuznými § 245 14 § 203 14
Výroba, rozširovanie
a prechovávanie
detského
pornografického
diela
§ 205 b, c,
d 7
§§ 368, 369,
370 1 8
Ohrozovanie
mravnosti § 205 7 §371 §372 7
Ohrozovanie mravnej
výchovy mládeţe § 217 10 § 211 10
Vraţda so sexuálnym
motívom § 219 15 § 144, 145 15
355
Sexuality IV.
Výtrţníctvo
(vykonávaním exhibi
-cionizmu na verejne
prístupom mieste)
§ 202 24 § 364 11 36
Lúpeţ § 247 4 § 212 4
Krádeţ § 234 7 § 188 7
Obmedzovanie
osobnej slobody § 231 8 § 183 3 11
Porušovanie domovej
slobody § 238 13 13
Vydieranie § 235 12 12
Úţera § 235 13 13
Marenie úradného
rozhodnutia § 171 1 § 348 1 2
Vyhráţanie sa
usmrtením a ťaţkou
ujmou na zdraví
§ 197 1 1
Útlak § 237 4 4
Ublíţenie na zdraví § 221 11 11
Pokus o trestný čin § 8 16 § 14 5 21
Zhabanie veci § 73 1 1
Neoprávnené
uţívanie cudzej veci § 249 3 3
Ohrozenie dôvernej
skutočnosti
a vyhradenej
skutočnosti
§ 353 1 1
Nedovolená výroba
omamných
a psychotropných.
látok, jedov alebo ich
prekurzorov, ich
drţanie
a obchodovanie s
nimi
§ 171 1 1
Ukladanie trestu
obzvlášť závaţnému
recidivistovi
§ 41, 42 77 77
Výnimočný trest (na
15-25 rokov a trest
odňatia slobody na
doţivotie)
§ 29 2 2
Zdroj: ÚVV a ÚVTOS Košice
356
Sexuality IV.
14. Zamestnanie
Tabuľka 15 Počet sledovaných odsúdených podľa zamestnania
v období rokov 2000-2010 v SR
ZZamestnanie Počet
odsúdených
zamestnaný 133
nezamestnaný 123
invalidný dôchodca 7
podnikateľ 6
Zdroj: GR ZVJS
Zaujímavým zistením je skutoĉnosť existencie takmer rovnomerného
rozloţenia poĉtu sledovaných odsúdených z hľadiska ich zamestnanosti.
V ĉase spáchania trestného ĉinu bolo 51 % sledovaných odsúdených
zamestnaných a 49 % odsúdených nezamestnaných.
15. Štatisticky významná skupina
Tabuľka 16 Počet sledovaných odsúdených z hľadiska štatisticky
významnej skupiny v období rokov 2000-2010 v SR.
ŠŠtatisticky významná skupina Počet
odsúdených
majorita 225
rómska osoba 40
bezdomovec 4
Imigrant 0
ZDROJ: ÚVV a ÚVTS Košice
Z 269 sledovaných odsúdených, ktorým súd nariadil ochranné
sexuologické lieĉenie poĉas výkonu trestu odņatia slobody sme
v štatisticky významnej skupine evidovali 225 osôb majoritnej spoloĉnosti
(tvorili 84 % skupiny), 40 rómskych osôb (15 %) a 4 osoby boli
bezdomovci (1,5 %). V sledovanej skupine odsúdených nebol ani jeden
odsúdený imigrant.
357
Sexuality IV.
16. Národnosť
Väĉšina sledovaných odsúdených t. j. 95 % je slovenskej národnosti
(256 prípadov), 4 % maďarskej národnosti (12 prípadov)a jeden
odsúdený udáva inú národnosť (francúzsku).
17. Štátna príslušnosť
V sledovanom období od 01.01.2000 do 31.05. 2010 všetci
sledovaní odsúdení, ktorým súd nariadil ochranné sexuologické lieĉenie
majú štátnu príslušnosť Slovenskej republiky, aţ na jedného odsúdeného,
ktorý má štátnu príslušnosť Francúzskej republiky.
Údaje penologické (P18 – 21)
18. Dĺţka trestu
Sledovaní odsúdení boli právoplatne odsúdení a dĺţka trestu sa
pohybovala od 6 mesiacov aţ do 25 rokov odņatia slobody. Trest
vykonávajú v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odņatia
slobody v Košiciach (ústav). Ústav má moderne vybavené a zariadené
zdravotnícke zariadenie, súĉasťou ktorého je aj psychiatrické oddelenie
(oddelenie), jediné na Slovensku, v ktorom vykonávajú trest odņatia
slobody všetci odsúdení sexuálni devianti s prihliadnutím na vonkajšiu
diferenciáciu odsúdených (umiestnenie do ústavu s rôznym stupņom
stráţenia) a to aj v kombinácii s inou lieĉbou závislosti. Lieĉbu
zabezpeĉuje špecializovaný odborný tím, ktorí tvoria psychiater, klinickí
psychológovia, lieĉebný pedagóg, sestra pre sociálnu sluţbu a sestry.
358
Sexuality IV.
19. Ústav podľa stupņa stráţenia
Tabuľka 17 Počet sledovaných odsúdených umiestnených do
ústavu podľa stupňa stráţenia
SStupeň stráţenia Počet
odsúdených
minimálny 120
stredný 98
maximálny 51
ZDROJ: ÚVV a ÚVTS Košice
Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupņa stráţenia a riadi
sa zásadou, ţe ĉím je vyšší stupeņ stráţenia, tým väĉší je rozsah
obmedzení pre odsúdeného. Z celkového poĉtu 269 sledovaných
odsúdených boli z hľadiska vonkajšej diferenciácie umiestnení do ústavu
s minimálnym stupņom stráţenia 120 odsúdení, ĉo je takmer 45 %
sledovanej skupiny, 98 odsúdených, ĉo je 36% bolo zaradených do ústavu
so stredným stupņom stráţenia a ostatní 19% do ústavu s maximálnym
stupņom stráţenia.93
20. Súĉasné uloţenie kombinovaného ochranného lieĉenia
Tabuľka 18 Počet odsúdených, ktorým bol uloţený určitý druh
ochranného liečenia (OL)
Druh ochranného liečenia
sexuologické ústavné.
sexuologické ambulantné psychiatrické
proti- alkoholické
proti- toxikomanické
Počet odsúdených 202 67 47 42 3
ZDROJ: ÚVV a ÚVTS Košice
V sledovanej skupine odsúdených, ktorí mali poĉas sledovaného
obdobia súdom nariadené ochranné sexuologické lieĉenie, dominuje
lieĉenie ústavnou formou (v 202 prípadoch). Ambulantnou formou sa
93 Dôraz je kladený na zabezpeĉenie potrebných bezpeĉnostných opatrení, priĉom sa
zároveņ sleduje zabezpeĉenie úĉelu výkonu trestu diferencovane pre odsúdených s
rôznym stupņom kriminálneho a sociálneho narušenia, aby spôsob uskutoĉņovania
jednotlivých resocializaĉných aktivít bol efektívny a neeliminoval snahu menej
narušených odsúdených napraviť sa.
359
Sexuality IV.
lieĉilo 67 sledovaných odsúdených. Súĉasne boli uloţené aj iné ochranné
lieĉenia napr. psychiatrické (v 47 prípadoch), protialkoholické
(42 prípadov) a protitoxikomanické ochranné lieĉenie (v 3 prípadoch).
Nebol evidovaný ţiadny odsúdený, ktorému by bolo uloţené ďalšie
ochranné lieĉenie pre diagnózu F 63.0 patologického hráĉstva.94
21. Nebezpeĉnosť páchateľa pre spoloĉnosť po prepustení
z výkonu trestu odņatia slobody
Tabuľka 19 Počet odsúdených predstavujúci nebezpečnosť pre
spoločnosť po prepustení z VTOS v období rokov 2000-2010 v SR
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Počet
odsúdených 1 1 1 2 3 5 1 6 4 7 4
ZDROJ: ÚVV a ÚVTS Košice
V sledovanom období desiatich rokov od 1. 01.2000 do 31.05.2010
môţeme konštatovať, ţe zo sledovaného poĉtu 269 odsúdených, ktorým
súd nariadil výkon sexuologického ochranného lieĉenia, 35 odsúdených,
ĉiţe 13% predstavujú po prepustení z výkonu trestu odņatia slobody
s prihliadnutím na spáchanú trestnú ĉinnosť nebezpeĉnosť pre spoleĉnost,
a mali by byť, resp. mohli by byť umiestnení v detenĉnom ústave. Ak sa
tvrdí, ţe páchateľ je pre spoloĉnosť nebezpeĉný, máme na mysli, ţe
v prípade páchateľ existuje vysoká pravdepodobnosť opätovné spáchania
trestného ĉinu. Úĉelom umiestnenia páchateľa v detenĉnom ústave je
osobitným lieĉebným reţimom a dôslednou izoláciou od spoloĉnosti
zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných ĉinov a ĉinov inak
trestných.
Z predloţenej štatistiky vyplýva, ţe takmer kaţdý ôsmy páchateľ
trestného ĉinu so sexuálnym motívom, ktorému súd nariadil sexuologické
ochranné lieĉenie je pre spoloĉnosť nebezpeĉný. Uvedený poĉet
nebezpeĉných páchateľov nám odôvodņuje nevyhnutne potrebnosť
94 F63.0 – Patologické hráĉstvo, porucha sa skladá z ĉastých opakovaných epizód
hazardného hrania, ktoré ovláda ţivot postihnutého na škodu sociálnych,
profesionálnych, materiálnych a rodinných hodnôt a záväzkov.
360
Sexuality IV.
zriadenia zatiaľ neexitujúceho detenĉného ústavu v Slovenskej republike.
Preĉo by sa mali sexuálni sadisti, agresori a obdobní páchatelia zloĉinu
spáchaného zo sexuálneho motívu voľne po vykonaní uloţeného trestu
odņatia slobody a absolvovaní ochranného sexuologického lieĉenia
slobodne pohybovať medzi niĉ netušiacimi obĉanmi našej spoloĉnosti?
Zriadenie detenĉného ústavu vnímame ako výzvu pre kompetentné
inštitúcie, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré by sa mali
podieľať na jeho zriadení ako aj na prevádzke.
Kaţdý odsúdený, ktorý na oddelení vykonával ochrannú
sexuologickú lieĉbu, bol po prijatí na oddelenie zaradený do komplexnej
lieĉby, ktorá pozostávala z individuálnej a skupinovej terapie, relaxaĉných
techník, arteterapie95, ergoterapie96, muzikoterapie97 a pohybových
aktivít. Súĉasťou lieĉby je aj individuálne indikovaná farmakoterapia
a diagnostické PPG vyšetrenie.98
95 Pojem arteterapia vychádza zo spojenia dvoch starovekých: z latinského slova ars, ĉo
znamená umenie, zruĉnosť, obratnosť a z gréckeho slova therapeia, teda sluţba,
lieĉenie.lieĉebné a výchovné pôsobenie výtvarným umením (Hotár, 2000, s.43-45). 96 Ergoterapia (z gréckych slov ergon = práca a terapia = lieĉenie) je terapeutický
postup, ktorý vyuţíva špecifické diagnostické a lieĉebné metódy, postupy pri terapii
jedincov kaţdého veku s rôznym typom postihnutia, ktorí sú trvalo alebo doĉasne
fyzicky, psychicky, zmyslovo alebo mentálne postihnutí. Jej cieľom je dosiahnuť
maximálnu samostatnosť a nezávislosť klientov, zvýšenie kvality ich ţivota. Je súĉasťou
denného programu v ústavoch (Hotár, 2000, s. 353) 97 Muzikoterapia (z gréĉtiny - moisika - hudba, therapeineio - lieĉiť) je špeciálna
psychoterapeutická metóda, pri ktorej je hudba vyuţívaná aktívnym, alebo pasívnym
(receptívnym) spôsobom, lieĉba hudbou (Hotár, 2000, s. 276). 98 Falopletyzmografia je pomocná vyšetrovacia metóda, ktorá spoĉíva v prístrojovej
registrácii objemových zmien penisu, najmä po vizuálnej alebo auditívnej sexuálnej
stimulácii. Spravidla sa pouţívajú nahé akty, avšak nie erotické fotografie. Cieľom totiţ
nie je erekcia, ale tzv. tumescencia penisu (teda len jeho mierne zväĉšenie).
Porovnávaním penilných reakcií klienta na deviantné a nedeviantné stimuly poskytuje
údaje o jeho sexuálnej preferencii. Pouţíva sa predovšetkým pri neistote v sexuálnej
orientácii, pri podozrení na sexuálnu deviáciu – pedofíliu a sadomasochizmus, prípadne
pri odlíšení porúch pohlavnej identity a homosexuálnej orientácie. (Weiss, 2002, s.185)
361
Sexuality IV.
Graf 7 Grafické znázornenie najrozšírenejších znakov sledovaných
odsúdených v období rokov 2000-2010
83 9
2
49
48
72
12
3
84
17
6
90
78
19
3
14
6
21
5
12
4 13
3
22
5
12
0
22
0 23
4
0
50
100
150
200
250
F65
31-4
0BB
BA
s m
atko
u
robotn
ícke
SOU
slobodný
cudzi
e die
ťa
byt-d
om
vply
v al
koholu
fyzick
é nás
ilie
opakova
ný se
x.TČ
§ 24
1 - §
201
zam
estn
aný
maj
orita
Min
SS
sexu
ologic
ké O
L
nie je
neb
ezpeč
ný
ZDROJ: ÚVV a ÚVTS Košice
Typický páchateľ sexuálneho trestného činu
Typický páchateľ sexuálneho trestného ĉinu je muţ, s diagnózou F
6599, 31 aţ 40 roĉný, ktorý najĉastejšie pochádza z Banskobystrického
kraja ĉi Bratislavského kraja. V spoloĉnej domácnosti ţije s matkou. Ako
dieťa vyrastal v robotníckom výchovnom prostredí. Má ukonĉené stredné
odborné uĉilište, je slobodný, slovenskej národnosti, obĉan Slovenskej
republiky. Trestnú ĉinnosť pácha pod vplyvom alkoholu. Miestom
spáchania trestného ĉinu sú najĉastejšie byt alebo dom, ĉiţe miesto
s dostatoĉnou mierou intimity. Obeťou trestného ĉinu je cudzie dieťa.
Najfrekventovanejším spôsobom demonštrácie sily na donútenie obete
k „poslušnosti― pri páchaní trestného ĉinu je fyzické násilie. V prípade
trestnoprávnej kvalifikácie ide najĉastejšie o trestný ĉin sexuálneho
zneuţívania. Je veľká Pravdepodobnosť opakovaného spáchania
99 F 65 Poruchy voľby sexuálneho objektu.
362
Sexuality IV.
sexuálneho trestného ĉinu je vysoká, ĉiţe recidíva je vysoko
pravdepodobná. Dĺţka trestu sa môţe pohybovať skôr na spodnej hranici
trestnej sadzby (od 6 mesiacov aţ do 25 rokov odņatia slobody)
v závislosti od závaţnosti porušenia Trestného zákona a súd
najpravdepodobnejšie uloţí ochranné sexuologické lieĉenie. Odsúdený
vykonáva trest v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odņatia
slobody v Košiciach, konkrétne na psychiatrickom oddelení a to aj v
kombinácii s inou moţnou lieĉbou závislosti. Po prijatí na oddelenie je
zaradený do komplexnej lieĉby, ktorá pozostávala z individuálnej
a skupinovej terapie, relaxaĉných techník, arteterapie, ergoterapie,
muzikoterapie a pohybových aktivít. Súĉasťou lieĉby je aj individuálne
indikovaná farmakoterapia a diagnostické PPG vyšetrenie. Z hľadiska
vonkajšej diferenciácie je najĉastejšie umiestnený do ústavu
s minimálnym stupņom stráţenia.
Pri hodnotení nebezpeĉnosti páchateľa pre spoloĉnosť môţeme
predpokladať, ţe nie je nebezpeĉný pre spoloĉnosť. Predpokladáme, ţe po
absolvovaní sexuologickej ochrannej lieĉby a prepustení na slobodu
z výkonu trestu odņatia slobody, by sa typický páchateľ sexuálneho
trestného ĉinu mal úspešne zaĉleniť do obĉianskej spoloĉnosti
za predpokladu dodrţiavania urĉitých zásad.
V príspevku sme sa zamerali najmä na sexuálne deviantného
páchateľa vykonávajúceho sexuologické ochranné lieĉenie poĉas výkonu
trestu odņatia slobody na psychiatrickom oddelení v Ústave na výkon
trestu odņatia slobody a ústave na výkon väzby v Košiciach. Údaje
o páchateľovi boli poskytnuté Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej
a justiĉnej stráţe, odboru zdravotnej starostlivosti v Bratislave pod
názvom „Údaje o odsúdených z rôznych hľadísk“ v sledovanom
období od 1.1.2000 aţ 31. 5 2010. Pri spracovávaní poskytnutého
materiálu sme vychádzali z celkového poĉtu odsúdených, ktorým súd
uloţil ochranné sexuologické lieĉenie poĉas výkonu trestu odņatia slobody
v sledovanom období. Na tomto základe bola vytvorená typológia
363
Sexuality IV.
odsúdeného páchateľa sexuálneho trestného ĉinu vykonávajúceho
sexuologické ochranné lieĉenie poĉas výkonu trestu odņatia slobody.
364
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
HOTÁR, V. et al. Výchova a vzdelávanie dospelých. Andragogika.
Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN, 2000. 547 s. ISBN
80-08–02814-9.
SPRACOVANÝ MATERIÁL poskytnutý Generálnym riaditeľstvom Zboru
väzenskej a justiĉnej stráţe, odbor zdravotnej starostlivosti v Bratislave
„Údaje o odsúdených z rôznych hľadísk“ v sledovanom období od 1.1.2000
aţ 31.7.2008 so zameraním na celkový poĉet odsúdených, ktorým súd
uloţil ochranné sexuologické lieĉenie poĉas výkonu trestu odņatia slobody.
MAMOJKOVÁ, E., HORVÁTHOVÁ, A.: Sexuologické ochranné liečenie počas
VTOS – kriminologicko-penologická charakteristika odsúdeného. s 261 –
277. In : MARKOVÁ, D., SEXUALITY II. zborník z medzinárodnej
konferencie konanej v dņoch 30. sept. – 1. októbra 2008 v Nitre. Nitra :
UKF, 2009. 477 s. ISBN 978-80-8094-555-8.
ŠALING, S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Veľký slovník
cudzích slov. 3. vydanie, Prešov : Vydavateľstvo SAMO, 2003. ISBN 80-
89123-02-3. 1376 s.
WEISS, P. Sexuální deviace. Klasifikace. Diagnostika. Léčba. Vyd. 1, Praha
: Portál, 2002. 360 s. ISBN 80- 7178-634-9.
Právne normy
Zákon ĉ. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Zákon ĉ. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
365
Sexuality IV.
Zákon ĉ. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odņatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona ĉ 368/2008 Z. z.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ĉ. 368/2008 Z.
z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odņatia slobody.
Kontakt na autorku
PaedDr. Eva Mamojková
Katedra kriminológie, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská
1, Bratislava
Slovenská republika
mobil: 0904 478219
tel. ĉíslo:09610 57294
366
Sexuality IV.
SÉRIOVÍ VRAHOVIA A VRAŢDY SO SEXUÁLNYM MOTÍVOM
Andrzej Lipczyński - Zbigniew Wróblewski
1. Sexuálne trestné činy
Nech by sme sa orientovali na akékoľvek obdobie v dejinách ľudstva,
ukáţe sa nám, ţe kaţdý skutok sexuálneho charakteru ku ktorému
dochádza bez zhody jednej zo zainteresovaných strán je povaţovaný za
zloĉin najhrubšieho zrna. Vţdy bol a je odsudzovaný spoloĉnosťou a
trestaný všetkými právnymi systémami.
Aj napriek veľkému záujmu o zakázané, sexuálne motivované
správanie a konanie je ťaţké jednoznaĉne vedecky systematizovať a je
tieţ ťaţké vyjasniť osobnostné vlastnosti páchateľov. Problémy, s akými sa
môţeme stretávať pri skúmaní tohto javu sú spôsobené
neopakovateľnosťou kaţdého trestného ĉinu, charakterom kaţdého
páchateľa a tieţ zriedkavosti týchto javov. Problémom pre tých, ktorí
skúmaju páchateľov pramenia tieţ z toho, ţe všeobecne ide o páchateľov,
ktorí si uvedomujú právne konzekvencie svojich ĉinov. Z tohto dôvodu je
rovnako ťaţké vyjasniť osobnostné vlastnosti a to, ĉo pôsobilo a
zapôsobilo v tempore criminis. Súĉasná forézna psychológia a
kriminalistika, opierajúc sa o najnovšie metódy skúmania a analýzy
dostupných materiálov, môţu vytvoriť psychologický profil páchateľa, jeho
správania a môţu odpovedať na mnoţstvo otázok týkajúcich sa páchateľa
a tieţ okolností ĉinu.
Pri analýze zloĉinu je nevyhnutné urĉiť stupeņ prípravy pre jeho
spáchanie. Stupeņ pripravenosti sa vyhodnocuje na základe urĉitej
pedantnosti v spáchaní zloĉinu- môţme dokonca hovoriť o urĉitej
rituálnosti, alebo jej absencii.100 101 102
100 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 37. 101 A., Lipczyński. Przemoc seksualna. (w druku) 102 A., Lipczyński. Przemoc seksualna. (w druku)
367
Sexuality IV.
Najdlhšie zo štyroch fáz trvá fáza predkriminálna. Obrazom tejto
fázy sú snové túţby, fantázie dotýkajúce sa najneobvyklejšich spôsobov
uspokojovania sexuálnych potrieb, také, ktoré neakceptuje právo a ani
normy súĉasného spoloĉenského správania. K. Pospiszyl tvrdí, ţe tieto
fantázie a túţby sa odzrkadľujú v ritualizácii a „tvorbe scény‖ sexuálnej
vraţdy. Tak dospievame k fáze, v ktorej si páchateľ vyberá obete, miesto
a spôsob uskutoĉnenia sexuálnej vraţdy. Daná fáza nemusí byť
komplementárna s prvou fázou. Vrah si vyberá a dopúšťa sa trestného
ĉinu na podobných miestach, podľa urĉeného rituálu rôznej zloţitosti.
Treťou fázou je upratanie miesta ĉinu, teda pozbavenie sa tela obete
a zahladenie moţných usvedĉujúcich dôkazov. U vrahov postupujúcich
organizovane je badateľná pedantnosť, ktorá odzrkadľuje predkriminálne
štádium. Štvrtá fáza- postkriminálna- v sebe obsahuje obdobie psychickej
modifikácie zloĉinu, ĉi záujem o priebeh vyšetrovania. V tejto fáze
dochádza k integrácii jeho reálneho konania do sveta predstáv a snových
túţob.103 104 Sériovosť, ĉi opakovanosť sexuálnej vraţdy sa zakladá na
úspechu a nepotrestaní prvej vraţdy. Páchateľ tak získava oporu pre
ďalšie zloĉiny tohto typu. Spomínaný autor si všíma, ţe sa tak zniţuje
miera selektívnosti pri výbere obete a spôsobu spáchania zloĉinu.105 To, ĉo
bolo do týchto chvíľ povedané, má význam pre diagnostiku psychického
stavu a osobnosti páchateľa v tempore criminis. To, akým spôsobom bol
daný trestný ĉin zorganizovaný, predstavuje pre orgány ĉinné v trestnom
konaní výborný diagnostický materiál. Delením vrahov na
„zorganizovaných― a „nezorganizovaných― môţe predpokladať rôzne
osobnostné charakteristiky a ţivotné skúsenosti106.
„Nezorganizovaní― sérioví vrahovia sú charakteristickí veľkým
mnoţstvom komplexov. Ich správanie je odpoveďou na reálne i domnelé
103 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 38-39. 104 A., Lipczyński (2007).Psychologia sądowa. Warszawa: Difin. 105K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 38-39. 106 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 38-39.
368
Sexuality IV.
krivdy, ktoré sa im dostali od spoloĉnosti. V tejto skupine sa nachádzajú
osoby tak s intelektuálnymi , ako aj telesnými poruchami. To, ĉo je pre
nich charakteristické sa týka zvládania odvetných reakcií a agresivity.
Prostredie, v ktorom vyrastali je moţné oznaĉiť za deštruktívne
(alkoholizmus, psychické choroby, násilie v rodine). Všeobecne ide o ľudí
vychovávaných len jedným z rodiĉov, obzvlášť matkou.
„Zorganizovaní― sérioví vrahovia sú vo všeobecnosti vychovávaní
v usporiadaných rodinách, v ktorých dominujúcou postavou bola matka
a otec bol prítomný jedine fyzicky, bez emocionálneho kontaktu s budúcim
vrahom. Absencia internalizácie pravidiel, ktoré vo všeobecnosti urĉuje
otec. Ich správanie nemá podozrivé ĉrty, vynikajúco zvládajú
interpersonálne kontakty, vzbudzujú dôveru a sympatie okolia. Budúci
sériový vrah je majstrom maskovania svojej nevraţivosti a potupy, ktoré
ventiluje násilnou sexuálnou ţiadostivosťou. Je si však potrebné uvedomiť,
ţe na takomto základe nie je moţné prejudikovať, kto bude páchateľom
sexuálnych vráţd. Ako to býva všeobecne uznávané, musí byť prítomných
ešte veľa ĉiniteľov107 108. Ronald Holmes 109 vo svojej klasifikácii pouţil
rozdelenie podľa druhu motívov sexuálnych vráţd. Menovite vymedzuje
sexuálnych vrahov ţiadostivých (lust killers) a tieţ tých, ktorí si takto
zabezpeĉujú silné vzrušenie (thrill killers). V rámci týchto dvoch dosť
všeobecných typológií je moţné vyĉleniť typy osobností. Typ vizionársky
(visionary type) pácha vraţdy na príkaz, ktorý najĉastejšie prichádza od
vyššej sily. Môţeme ich povaţovať za psychicky chorých. Posolský, ĉi
misionársky typ (mission type). Osoby tohto typu vraţdia podľa vybraného
kľúĉa, vybranej profesie, alebo ĉinnosti110, ktoré sú hriešne a morálne
kazia spoloĉnosť. Hedonistický typ (hedonistic type). Tu patria hore
uvedené typy a tieţ typ, ktorý si zabezpeĉuje pohodlie, úţitok (comfort
killers). Panovaĉný typ (power control type) zabíja osoby, ktoré mu stoja
107 Tamże, s. 57-80. 108 A., Lipczyński (2007).Psychologia sądowa. Warszawa: Difin. 109 R.,Holmes( 1989). Inside the mind of the serial murderer. American Journal of
Criminal Justice. 13,s.102-118. 110 Napríklad prostitúcia
369
Sexuality IV.
v ceste kariérneho rastu, alebo tie, ktoré sa nechcú podriadiť jeho
vôli111112.
Štyri modely vlastností sériových sexuálnych vrahov podľa
Holmesa113
1. Motívy vráţd majú dva zdroje: vnútorné a vonkajšie. Vonkajšie motívy
pramenia z príkazov niekoho dôleţitejšieho neţ páchateľ, ktorému sa musí
podriadiť. Vo všeobecnosti ide o akúsi vyššiu silu. Páchateľ plní misijné
zadanie.
Aj v rámci vnútorných motívov vidíme plnenie vôle. Ide o podriadenie sa
vôli vyššiemu princípu, o ktorom je páchateľ presvedĉený.
2. Ciele vraţdy môţu mať charakter inštrumentálny alebo expresívny.
V prípade inštrumentálneho cieľa máme doĉinenia s vraţdou hedonisticky
motivovanou, teda motivovanou ziskom alebo pôţitkom. Tieţ odstránenie
osoby, ktorá prekáţa na ceste k postupu. Inštrumentálny charakter s
expresívnymi prvkami majú vraţdy s cieľom získania kontroly nad inými.
Významné postavenie tu zohráva emocionálna expresívnosť. Iným
motívom vraţdy je túţba po silných dojmoch. V takom prípade venuje
páchateľ veľký priestor demonštrácii svojej sily, inteligencie a nápaditosti
pri týraní obete. Zároveņ však vraţdou nedáva obeti šancu potvrdiť jeho
prednosti114.
3. Výber obete. Na jednej strane, uskutoĉņuje páchateľ veľmi precízny
výber obete podľa presne stanoveného kritéria. Na strane druhej, vraţdí
náhodne, neurĉujúc si vopred kritériá.
4. Vzťah (postoj) k spáchanej vraţde. Tento moment má zásadný význam
pri urĉovaní, s akým druhom vraţdy máme doĉinenia. Ĉi ide o sexuálne
111 R.,Holmes( 1989). Inside the mind of the serial murderer. American Journal of
Criminal Justice. 13,s.102-118. 112 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 42. 113 R.,Holmes( 1989). Inside the mind of the serial murderer. American Journal of
Criminal Justice. 13,s.102-118. 114 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 49.
370
Sexuality IV.
motivovanú vraţdu alebo nie. Páchateľ môţe byť orientovaný priamo na
akt zabíjania (act focused) alebo na samotné spáchanie tohto trestného
ĉinu (process focused). Sexuálne orientované vraţdy sú orientované na
proces (process focused), teda za najdôleţitejší je povaţovaný proces
zabíjania a moţnosť sexuálnych záţitkov. Ten istý autor si všíma, ţe
sexuálni vrahovia sú vo všeobecnosti orientovaní na proces, a nie na
samotný fakt zabíjania pre potrebu senzácie. Druh vraţdy je závislý- ako
tvrdí autor – od osobnostných vlastností, presnejšie od sexuálnej
aberácie. Pre vraha, ktorý je hnaný sexuálnou túţbou má nesmierny
význam podmanenie si obete. Pohlavný styk sa vo všeobecnosti odohráva
tesne po zavraţdení obete. U niektorých dochádza k sexuálnemu
uspokojeniu aţ vtedy, keď je jasné úmrtie obete. Z psychických vlastností,
ako prvé na povrch vychádza neuspokojenie sexuálnych potrieb
vo zvyĉajných podmienkach alebo vedením normálneho sexuálneho
ţivota, ktoré sú silno zafarbené chorobnou fantáziou.
Iný druh správania sexuálnych vrahov má charakter ĉistého
sexuálneho uspokojenia (lust killer). Ide iba o sexuálne uspokojenie, ktoré
sprevádzajú siné pocity. Páchateľ si vyberá atraktívne obete a pácha
sexuálne násilie ĉo moţno najatraktívnejšie pre seba. Poĉas toho vymýšľa
najrôznejšie spôsoby poníţenia obete. Niekedy páchateľ pouţíva rôzne
predmety, muĉenia, ktoré majú slúţiť beštiálnym praktikám. Nie je tu
prítomná nekrofília, ĉo predstavuje zásadný rozdiel medzi oboma
spomínanými typmi. Oba tieto typy sexuálnych vrahov sa diferencujú
podľa miesta spáchanie sexuálnej vraţdy. Vrahovia poháņaní sexuálnou
túţbou vyhľadávajú obete v blízkosti svojho bydliska. Naopak vrahovia
hľadajúci silné dojmy, páchajú trestné ĉiny na miestach vzdialených od ich
bydliska115 116.
115 Tamże, s. 102-118. 116 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 44.
371
Sexuality IV.
Na základe pozorovania geografie trestnej ĉinnosti bola vytvorená
teória. Vypracovali ju Brantinghamovci117, ktorí tvrdia, ţe obete a miesto
ĉinu nie sú náhodné. Sú to pre zloĉincov povedomé miesta (awareness
zones). Ide o priestor medzi miestom bydliska, práce a miestami
odpoĉinku. Vo všeobecnosti sú to pre páchateľa bezpeĉné miesta, málo
viditeľné, so symbolickým významom.
Mechanizmus vzniku zločinného sexuálneho správania
a zločinného správania iného charakteru
Koncepcia Carlisla sa neorientuje len na zloĉiny a deviácie
sexuálneho charakteru. Moţno ju aplikovať na kaţdé iné zloĉinné
správanie. Autor úplne odmieta moţnosť dať medzi sériového sexuálneho
vraha a psychopata znak rovnosti. Uţ len pre to , ţe sérioví sexuálni
vrahovia pociťujú výĉitky svedomia a svoj ĉin povaţujú za hanebný. Vo
svojom konaní však neprestávajú, lebo sa u nich vyskytuje rozdvojenosť
osobnosti v oveľa väĉšom rozsahu, neţ to býva u normálnych osôb118 119.
Autor vo svojej teórii vyuţíva koncepcie Z. Freuda, Bauera, Junga
i Hilgarda, ktorá hovorí o dvojitom vedomí. Kaţdý má v sebe „ukrytého
pozorovateľa― (hidden observer), tvoriaceho mechanizmus disociácie
túţob a kompartmentácie konania. Ide o dve ĉinnosti zodpovedajúce za
vznik zloĉinného správania. Hlavným hnacím motorom sa stáva fantázia,
predovšetkým tie jej produkty, ktoré posilņujú správanie a robia ho
neprirodzeným, stávajú sa imperatívnymi, lámu zákazy. Ĉlovek sa tomu
poddá natoľko, ţe koná akoby automaticky, len aby uspokojil svoje túţby
a sexuálnu ţiadostivosť. Všetko sa to odohráva podľa scenára, ktorý
vznikol poĉas snových túţob alebo v skutoĉnosti120. U zloĉinca narastá
vnútorný nátlak pristúpiť k zakázanému sexuálnemu správaniu. Po
117P.,J., Brantingham, P.,L.,Brantingham (1981). Environmental criminology. Beverly
Hills: SAGE Publications. 118 A.,C.,Carlisle ( 1993). Divided self. American Journal of Criminal Justice.7, s. 273-289. 119 A.,C.,Carlisle (1991)Dissociation and violent criminal behavior. Journal of
Conemporary Criminal Justice,7(2) s.23-45. 120 Tamże , s.23-45.
372
Sexuality IV.
spáchaní ĉinu sa neaktivuje spúšťací mechanizmus, neprináša záţitok,
potešenie a preto sa objavuje imperatív, ktorý vedie k opakovaniu tejto
ĉinnosti ďalej121. Ĉasto dochádza k nasýteniu takýmto konaním. Vtedy sa
u vraha ozýva svedomie, bezmocnosť a obracia sa hľadať pomoc, aby
nedopustil ďalšie sexuálne vraţdy. Tento fakt môţe potvrdiť názor, ţe nie
všetci sérioví sexuálni vrahovia sú psychopati122. Pospiszyl tvrdí, ţe
výĉitky svedomia sú produktom raneného narcizmu, ktorý býva u týchto
osôb veľmi veľký123. Vrahovia po spáchaní prvej sexuálnej vraţdy páchajú
ďalšie, rafinovanejšie a v krátkych ĉasových intervaloch.
Heinz Kohut sa pokúsil objasniť ohavnosť ĉinov sériových sexuálnych
vrahov na základe teórie narcistického poškodenia Ja. Narcistické Ja sa
kreuje v dôsledku chybného socializaĉného procesu a kopiacej sa
frustrácie, obzvlášť takej, ktorá by viedla k harmónii s ideálnym obrazom
Ja. Prejavuje sa to nasmerovaním agresívneho správania, „narcistickej
zloby― na urĉitú skupinu ľudí. Tieto osoby nie sú schopné ovládať sa124.
Rober Hale125 sa na základe svojich výskumov dopracoval
k presvedĉeniu, ţe kaţdá osoba, ktorá pácha sériové sexuálne vraţdy
okúsila v minulosti veľa bolestivých potupení zo strany milovanej osoby,
predovšetkým matky. Táto osoba bola odvrhnutá matkou a ponechaná
s nenávideným otcom. Ten odišiel k inej partnerke. Ako dôsledok sa
objavuje potreba odplaty na tých, ktorí sa najväĉšmi ponášajú na osoby
z tohto obdobia. Našťastie len malý poĉet ľudí kvôli tomu vraţdí126.
Podľa Haleho u týchto osôb nastupuje skôr blokáda vzchopenia sa
a tá následne blokuje ďalšie kreatívne osobnostné procesy. Objavuje sa
121 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 46. 122 A.,C.,Carlisle (1991)Dissociation and violent criminal behavior. Journal of
Conemporary Criminal Justice,7(2) s.23-45. 123 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 47. 124 H., Kohut (1982). How dose psychoanalysis cure? Chicago: University of Chicago
Press. 125 R.Hale (1993). The application of learning theory to serial murder.American Journal of
Criminal Justice. 17,2. s.37-46. 126 K., Pospiszyl ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie, resocjalizacja oraz
zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, s. 49.
373
Sexuality IV.
kompulzívna zatrpknutosť, ktorá spoĉíva v opakovanej eliminácii ľudí
podobných tým, ktoré danú osobu poniţovali127.
David Luckenbilla128 hľadal odpoveď na otázku týkajúcu sa sériových
vráţd so sexuálnym motívom. Ako vyjasnenie tvrdí, ţe pre kompenzáciu
mnohonásobného poniţovania nestaĉí jedna vraţda. Ak sa poniţovanie
udialo pri svedkoch alebo verejne, jedna vraţda neposlúţi ako odveta.
Nedokáţe zlikvidovať pocit krivdy, pretoţe obete nepreţívajú túto odvetu
a dané krivdy nemôţu verejne zlikvidovať. Teórie, ktoré sa snaţia
zdôvodņovať výskyt sériových vráţd so sexuálnymi motívmi v znaĉnej
miere prispievajú k úĉinnému odhaľovaniu páchateľov týchto trestných
ĉinov a tieţ vypracovaniu resocializaĉných programov uţ odsúdených
páchateľov.
127 R.Hale (1993). The application of learning theory to serial murder.American Journal of
Criminal Justice. 17,2. s.37-46 128 D., Luckenbill ( 1977). Criminal homicide as situated transactions. Social Problems,
25, s. 176-187.
374
Sexuality IV.
Zoznam literatúry
BRANTINGHAM P.,J.,BRANTINGHAM P.,L (1981). Environmental
criminology. Beverly Hills: SAGE Publications.
CARLISLE A.,C., (1991)Dissociation and violent criminal behavior. Journal
of Conemporary Criminal Justice,7(2) s.23-45.
CARLISLE A.,C., ( 1993). Divided self. American Journal of Criminal
Justice.7, s. 273-289.
HALE R., (1993). The application of learning theory to serial
murder.American Journal of Criminal Justice. 17,2. s.37-46.
HOLMES R., ( 1989). Inside the mind of the serial murderer. American
Journal of Criminal Justice. 13,s.102-118.
POSPISZYL K., ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie,
resocjalizacja oraz zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa:
Wydawnictwo Naukowe PWN,
KOHUT H., (1982). How dose psychoanalysis cure? Chicago: University of
Chicago Press.
LUCKENBILL D., ( 1977). Criminal homicide as situated transactions.
Social Problems, 25, s. 176-187.
LIPCZYŃSKI A., (2007).Psychologia sądowa. Warszawa: Difin.
Lipczyński A., Przemoc seksualna ( w druku)
375
Sexuality IV.
POSPISZYL K., ( 2009). Przestępstwa seksualne. Geneza, postacie,
resocjalizacja oraz zabezpieczenie przed powrotnością. Warszawa:
Wydawnictwo Naukowe PWN,
RESSLER K.,R., ( 1992). Whoever fight monster. Lexington: Lexington
Book.
Kontakt na autorov
Andrzej Lipczyński
Zbigniew Wróblewski
Vysoká škola medzinárodných vzťahov a Sociálnej komunikácie,
Chełm,
Poľská republika.
376
Sexuality IV.
377
Sexuality IV.
Publikácia vznikla vďaka podpore grantu VEGA 1/0516/08:
Sexuálne životné štýly mladých ľudí a ich socio-kultúrne
kontexty.
Názov: Sexuality IV. : Zborník vedeckých príspevkov
Editorka: Dagmar Marková
Grafická úprava: Attila Mondočko
Vydala: Univerzita Komenského v Bratislave, 2010
Rozsah: 377 strán
Náklad: 300 ks
Vydanie: prvé
ISBN 978-80-223-2960-6
