Kultúrna evolúcia a ľudská sloboda

Kultuacuterna evoluacutecia a ľudskaacute sloboda

M I C H A L K U T Aacute Š

V tejto kapitole by som raacuted predstavil určityacute možnyacute pohľad na jeden aspekt slobody Nebudem riešiť otaacutezku platnosti tohto pohľadu pokuacutesim sa ho iba načrtnuacuteť Pri filozofovaniacute totiž často zisťujeme že pre každyacute pohľad existuju argumenty aj protiargumenty a preto myslenie ktoreacute sa snažiacute nebyť dogmashytickeacute musiacute prenechať posuacutedenie daneacuteho naacutezoru na potenciaacutelnom pnjemco- vi Takisto je pre naacutes ako filozofov potrebneacute aby sme poznali rocirczne pohlady na otaacutezky ktoryacutemi sa zaoberaacuteme Preto sa domnievam že maacute zmysel predshystaviť a popiacutesať jeden z nich Nebudem ho zastaacutevať ani popierať pocircjde mi leno čo najjasnejšiacute popis

Pohľad ktoryacute načrtnem bude vychaacutedzať z určityacutech vedeckyacutech poznatshykov o kultuacuternom prenose z niektoryacutech myšlienok D Dennetta (najma z jeho praacutece Freedom Evolves) a R Dawkinsa ale v menšej miere aj z myšlienok inyacutech autorov Ohľadne Dennettovho pohľadu na slobodu maacutem určite vy- hrady a pochybnosti tyacutemi sa však v tejto praacuteci zaoberať nebudem Vyhnem sa takisto otaacutezke zlučiteľnosti slobody s fyzikaacutelnym determinizmom a mde- terminizmom Obmedziacutem sa na popis spomiacutenaneacuteho pohľadu na danyacute aspekt slobody Pocircjde mi o otaacutezku priacutetomnosti ľudskej slobody v procese kulturnej evoluacutecie tak ako ju popisuje veda Suacutečasnaacute veda totiž popisuje nielen evoluacuteciu biologickuacute ale do určitej miery aj evoluacuteciu kultuacuternu Teoacuteria biologickej evoshyluacutecie je na mimoriadne vysokej uacuterovni zatiaľ čo teoacuteria kulturnej evoluacutecie nie je v takom pokročilom stave V suacutevislosti s kultuacuternou evoluacuteciou budem často použiacutevať pojem meacutem Pre označenie informaacutecie podmieňujuacutecej znak preda- vanyacute kultuacuternou cestou sa v suacutečasnosti použiacuteva najčastejšie3 Tento naacutezov zaviedol Richard Dawkins v roku 1976 vo svojej knihe Sebeckyacute gen Od slova bdquomeacutemldquo je odvodenyacute aj naacutezov pre discipliacutenu zaoberajuacutecu sa meacutemami - nazy-

173 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academ ia 2005 s 319

A C T A P H I L O S O P H I C A T Y R N A V I E N S I A

va sa memetika Aj keď všetky naacuteroky a všetky tvrdenia memetikov nemusia byť spraacutevne existujuacute určiteacute dobre overeneacute fakty ktoreacute sa často spomiacutenajuacute aj v učebniciach evolučnej bioloacutegie

Vedeckeacute praacutece dokladajuacute existenciu kultuacuterneho prenosu adaptiacutevnych znakov u mnohyacutech živočiacutechov Mňa bude v tejto praacuteci zaujiacutemať najmauml človek Predstaviacutem pohľad ktoryacute maacute okrem ineacuteho podľa mocircjho naacutezoru tuacute vlastnosť že - pokiaľ odhliadame od otaacutezky zlučiteľnosti slobody s fyzikaacutelnym determishynizmom a indeterminizmom - ľudskaacute sloboda je v ňom zlučiteľnaacute s popisom kultuacuternej evoluacutecie ako ju predkladaacute veda

Tento pohľad možno uviesť otaacutezkami ako napr nie je človek len nosishyteľom geacutenov a meacutemov ktoreacute ho využiacutevajuacute a riadia uacuteplne vo svoj prospech Ak je ich nositeľom a ak oba typy replikaacutetorov podmieňujuacute jeho znaky (napr vzorce spraacutevania) mocircže byť človek slobodnyacute Hlavnou myšlienkou spomiacuteshynaneacuteho pohľadu na tieto otaacutezky je možnaacute teacuteza do diskusie ktoraacute by sa dala vyjadriť takyacutemto spocircsobom ľudskeacute aktivity ktoreacute spadajuacute do raacutemca našich praacutevnych systeacutemov a v praxi použiteľnyacutech etickyacutech teoacuteriiacute ľudskeacute aktivity ktoshyreacute tieto systeacutemy a teoacuterie považujuacute v určityacutech priacutepadoch za aktivity slobodneacute ľudskeacute aktivity za ktoreacute sme podľa nich zodpovedniacute ľudskeacute aktivity za ktoreacute mocircžeme byť podľa nich vinniacute a potrestaniacute suacute priacutetomneacute v procese kultuacuternej evoluacutecie Inak povedaneacute v tomto procese je priacutetomnaacute ľudskaacute sloboda Kde a akyacutem spocircsobom Jednu možnuacute odpoveď na tuacuteto otaacutezku predstaviacutem v tejto kapitole

KU LTUacute RN A EVOLUacuteCIA

Jestvuje nielen biologickaacute evoluacutecia ale aj evoluacutecia kultuacuterna bdquoOrganizmy presnejšie povedaneacute živočiacutechy vykazujuacute aj rad uacutečelnyacutech vlastnostiacute či vzorshycov chovania ktoreacute nevznikli biologickou evoluacuteciou ale evoluacuteciou kultuacuternou Kultuacuterna evoluacutecia sa v mnohyacutech ohľadoch liacuteši od evoluacutecie biologickej takže aj znaky ktoreacute v je j priebehu vznikajuacute sa často svojiacutem charakterom podstatne liacutešia od znakov a vzorcov chovania vzniknutyacutech v priebehu evoluacutecie biologickejldquo174

Nebudem podrobne popisovať kultuacuternu evoluacuteciu bude však nevyhnutshyneacute v stručnosti vysvetliť aspoň niektoreacute zaacutekladneacute pojmy ako meacutem memofond a pod Blackmoreovaacute uvaacutedza vo svojej knihe Teoacuteria meacutemov označenie bdquomeacutemldquo na sceacutenu nasledovnyacutem spocircsobom bdquoKedykoľvek niekoho imitujeme čosi sa preshydaacuteva Ono bdquočosildquo potom mocircže byť predaneacute znovu a znovu a tak začať žiť sashymostatnyacutem životom Mocircžeme tuacute vec nazvať myšlienkou naacutevodom chovaniacutem

174 Tamže s 316

54 A C T A P H I L O S O P H I C A T Y R N A V I E N S I A

jednotkou informaacutecie ak sa ju však chystaacuteme preštudoval mali by sme pre ňu mať meno Takeacute meno našťastie existuje Je niacutem slovo mem Ako som už spomiacutenal zaviedol ho Richard Dawkins bdquoPriacuteklady meacutemov suacute naacutepevy idey znaacuteme fraacutezy moacutedy v obliekaniacute spocircsoby vyacuteroby džbaacutenov ci sposoby stavby obshyluacutekov Tak ako sa geacuteny šiacuteria v genofonde preskakovaniacutem z tela do tela pomocou spermie alebo vajiacutečka tak sa meacutemy šiacuteria v m e m o f o n d e preskakovaniacutem z mozgu do mozgu pomocou procesu ktoryacute možno v širšom zmysle nazvať imitaacuteciouČo je to meacutem možno vysvetliť aj analoacutegiou ku geacutenu bdquoVlastnosti a vzorce choshyvania vzniknuteacute biologickou evoluacuteciou suacute zapiacutesaneacute a predaacutevaneacute ako geny alebo skupiny geacutenov Analogicky bol pre informaacuteciu podmieňujuacutecu znak predavany kultuacuternou cestou zavedenyacute naacutezov m eacutem ldquotrade Oxfordskyacute slovniacutek definuje mem ako bdquozaacutekladnyacute prvok kultuacutery alebo spocircsob spraacutevania predavany odjedneho inshydiviacutedua k druheacutemu imitaacuteciou alebo inou negenetickou cestou 178

J Flegr uvaacutedza ako priacuteklady meacutemov napr znalosť ako oddelit zrno od piesku vhodeniacutem do vody určityacute miestne špecifickyacute naacutepev spevu pinshyky či vzorec E=mc2179 Nutnyacutem predpokladom existencie meacutemov je samoshyzrejme nejakyacute fyzickyacute nosič Ako poznamenaacuteva D Dennett- Meacutemy čo sa tyacuteka ich pretrvania zaacutevisia na tom či onom fyzickom meacutediu (nie su magickeacute) mocircžu však preskakovať z jedneacuteho meacutedia do d r u h eacute h o Medzi rocircznymi typshymi nosičov rozlišujeme tzv prirodzenyacute nosič bdquoZatial co prirodzenyacutem nosishyčom geacutenov je nukleovaacute kyselina (neprirodzenyacutem napriacuteklad harddisk P0 trade ) rsquo prirodzenyacutem nosičom meacutemov suacute pamaumlťoveacute stopy v mozgu živocichov a ako existujuacute varianty geacutenov existujuacute aj varianty meacutemov Podobne ako moze vzniknuacuteť pri prepise genetickej informaacutecie novyacute variant genu pomocou mushytaacutecie tak aj v priacutepade meacutemov mocircže nastať mutaacutecia nejakeacuteho memu ked pri prenose alebo počas existencie meacutemu v jeho nosiči nastane nejaka zmena tohto meacutemu Rocircznym variantom geacutenov aj meacutemov zodpovedaacute rocirczna schopshynosť šiacuteriť sa - v priacutepadne geacutenov v genofonde v priacutepade meacutemov v memoon- de Z toho docircvodu platiacute že bdquo niektoreacute meacutemy suacute v memofonde uspesnejsie nez

BLACKM OREOVAacute S Teoacuterie mernuacute Kultura a je jiacute evoluce Praha Portaacutel 1999

- DAW KINS R The Selfish Cene New York Oxford University Press Inc 2006 s 192

177 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 319178 Heslo bdquomerneldquo In Oxford Dictionaries Online [online] URL lthttpoxforddictiona-

rieseomvkwentrym_en_gb0510620m_en_gb0510620gt [cit 21 112010 2243 SEC]

179 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 320 _180 D EN NETT D C Freedom Evolves London Alien Lane The Penguiacuten res

FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 320

s 26-27

s 176181

A C T A Iacute H I L O S O P H I C A T Y R N A V I E N S I A 55

ineacute To je analoacutegia k prirodzeneacutemu vyacuteberuldquo182 Vidiacuteme teda že proces vzniku šiacuterenia a vyviacutejania sa meacutemov spĺňa zaacutekladneacute podmienky pre to aby bol evoshylučnyacutem procesom meacutemy sa mocircžu I) replikovať(v ďalšom mozgu mocircže vznikshynuacuteť ďalšia koacutepia meacutemu) majuacute istuacute II) premenlivosť variabilitu (mocircžu vznikať ich noveacute varianty) a existuje u nich III) dedičnosť (dceacuterske meacutemy zdieľajuacute mnoheacute vlastnosti materskyacutech meacutemov) Platiacute totiž ako hovoriacute R Dawkins že skutočnou jednotkou priacuterodneacuteho vyacuteberu je akyacutekoľvek replikaacutetor akaacutekoľshyvek jednotka ktoraacute je kopiacuterovanaacute s istyacutem vyacuteskytom kopiacuterovaciacutech chyacuteb a ktoraacute mocircže do nejakej miery ovplyvňovať pravdepodobnosť s akou je j koacutepie vznikashyjuacute Genetickyacute priacuterodnyacute vyacuteber v kťorom neodarwinizmus rozpoznal hnaciu silu evoluacutecie na tejto planeacutete je iba zvlaacuteštnym priacutepadom omnoho univerzaacutelnejšieho procesu ktoryacute som začal označovať za univerzaacutelny darwinizmusrsquoldquo183

Ak suacute splneneacute podmienky ktoreacute som uviedol - a tie suacute v priacutepade kulshytuacuternej evoluacutecie splneneacute - začne sa uplatňovať prirodzenyacute vyacuteber pretože nieshyktoreacute varianty suacute viac schopneacute sa šiacuteriť a udržiavať v memofonde než ineacute Tie postupom času vytlaacutečajuacute menej schopneacute varianty (memofond je obmedzenyacute) Ďalšiacutemi variaacuteciami vznikajuacute meacutemy čoraz lepšie čo sa tyacuteka ich schopnosti šiacuteriť sa a udržiavať v memofonde

ČLO V EK A KU LTUacute RNA EVOLUacuteCIA

Najprv potrebujem zdocircvodniť prečo budem v suacutevislosti s ľudskyacutemi bytosshyťami hovoriť o kultuacuternej evoluacutecii Kultuacuterna evoluacutecia a jej nutnyacute predpoklad- ne-genetickeacute dedenie adaptiacutevnych znakov (vlastnostiacute a vzorcov chovania ktoreacute suacute uacutečelneacute) - sa totiž vyskytujuacute aj u inyacutech biologickyacutech druhov bdquoNajznaacuteshymejšiacutemi znakmi spadajuacutecimi do tejto kategoacuterie suacute asi vtaacutečiacute spev a rocirczne loveckeacute naacutevyky a schopnosti dravcovldquo184 Ako vieme že tieto znaky boli dedeneacute inak než prostredniacutectvom geacutenov bdquoV mnohyacutech priacutepadoch genetickaacute priacutebuznosť populaacuteciiacute nekoreluje s podobnosťou vzorcov chovania predaacutevanyacutech v danej skushypine napodobovaniacutem Napriacuteklad u jednotlivyacutech skupiacuten populaacuteciiacute šimpanzov dlhodobo sledovanyacutech v ich prirodzenom prostrediacute bolo pozorovanyacutech mnoho vzorcov chovania ktoreacute boli špecifickeacute len pre populaacutecie vyskytujuacutece sa na určishytom uacutezemiacute Systematickaacute štuacutedia ukaacutezala že vďaka tyacutemto rozdielom vytvaacuterajuacute skupiny populaacuteciiacute šimpanzov akeacutesi kultuacuterne okruhy naacutepadne pripomiacutenajuacutece

182 DAW KINS R The Selfish Gene New York Oxford University Press Inc 2006 s 194183 DAW KINS R Pŕedmluva Richarda Dawkinse In BLACKM OREOVAacute S Teorie

memu Kultura a je j i evoluce Praha Portaacutel 1999 s 19184 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 316


ľudskeacute naacuterody Pritom podobnosť kultuacuter veľmi maacutelo suacutevisela s genetickou priacuteshybuznosťou ich nositeľov Obdobnyacute jav bol naacutesledne pozorovanyacute i u orangutashynov Je preto zrejmeacute že kultuacuterne znaky sa predaacutevajuacute do značnej miery nezaacutevisle na toku geacutenovldquo15

Avšak podiel znakov dedenyacutech kultuacuternou cestou nebyacuteva u biologickyacutech druhov veľkyacute Flegr spomiacutena že toto zrejme neplatiacute pre človeka186 Takisto Ernst Mayr hovoriacute o určitej vyacutenimočnosti človeka bdquoU vaumlčšiny živočiacutešnych drushyhov je však množstvo informaacuteciiacute ktoreacute sa mocircžu odovzdať pomocou systeacutemu ne- genetickeacuteho prenosu dosť obmedzeneacute Naopak u človeka sa prenos kultuacuternych informaacuteciiacute stal hlavnou naacuteplňou jeho životaldquotrade U človeka je podiel znakov predaacutevanyacutech kultuacuternou cestou neobyčajne vysokyacute Preto Dawkins hovoriacute bdquoJe to naacuteš vlastnyacute druh ktoryacute skutočne ukazuje čo dokaacuteže kultuacuterna evoluacutecialdquo188 Tento fakt je podmienenyacute štruktuacuterou a vlastnosťami naacutešho mozgu ktoryacute je značne odlišnyacute od našich najbližšiacutech priacutebuznyacutech bdquoNa rozdiel od šimpanzov maacute naacuteš mozog mimoriadnu schopnosť prispocircsobiť sa prostrediu v ktorom žijeshymeldquo189 Greenfieldovaacute dokladaacute tuacuteto mimoriadnu schopnosť prispocircsobenia sa faktom že bdquoľudskyacute mozog a jeho vnuacutetromaternicovyacute vyacutevin sa už tridsaťtisiacutec roshykov nemeniacute S mozgom dnešneacuteho novorodenca by sme boli vstupovali do života aj v obdobiacute prvyacutech cromagnonskyacutech ľudiacute Inak povedaneacute Mozog detiacute v ranom cromagnonskom obdobiacute mohol mat podobnuacute intelektuaacutelnu kapacitu a podobnyacute vzťah k počiacutetačom ako mnohiacute dnešniacute mladiacute ľudia vo vyvinutyacutech krajinaacutech 190 Naacuteš mozog je schopnyacute prispocircsobiť sa takyacutem rozdielnym spocircsobom života ako je na jednej strane spocircsob života cromagnonskyacutech ľudiacute a na druhej strane spocircsob života moderneacuteho človeka ktoryacute žije v značne zmenenom a z veľkej časti umelo vytvorenom prostrediacute

Ľudskeacute prispocircsobenie sa prostrediu je z veľkej časti kultuacuterne pretože inshyformaacutecie a vzorce spraacutevania ktoreacute sme prijali prispocircsobeniacutem sa počas života suacute kultuacuterneho nie genetickeacuteho druhu To samozrejme neznamenaacute že geneshyticky podmieneneacute znaky alebo dispoziacutecie nehrali pri ich prijiacutemaniacute docircležituacute či dokonca nevyhnutnuacute uacutelohu Flegr spomiacutena ako samozrejmyacute fakt že u vaumlčshyšiny znakov ziacuteskanyacutech kultuacuternou cestou sa v určitej miere uplatňujuacute aj geshynetickeacute predispoziacutecie191 Ako hovoriacute S Gaacutelikovaacute bdquonapriek tomu že evoluacutecia

185 Tamže s 316186 Tamže s 316187 MAYR E Čo je to evoluacutecia Bratislava Kalligram 2004 s 3251 8 8 DAW KINS R The Selfish Gene New York Oxford University Press Inc 2006 s 190189 GREENFIELDOVAacute S A Ľudskyacute mozog Bratislava Kalligram 2001 s 106

190 Tamže s 106191 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 316

A C T A P H I L O S O P H I C A T Y R N A V I E N S I A 57

kultuacutery nepochybne znamenaacute vznik novej dimenzie v evoluacutecii nedaacute sa vysvetliť mimo svojich biologickyacutech koreňovldquo192 Na druhej strane platiacute že bdquozdocircrazňoshyvanie genetickyacutech zaacutekladov spraacutevania človeka nijako nepopiera vplyv kultuacutery sociaacutelneho prostredia a učenia na spraacutevanieldquo193

Pre človeka je obsah kultuacuterne ziacuteskanyacutech znakov obzvlaacutešť docircležityacute Kultuacuteshyra ľudiacute do značnej miery determinuje Determinuje ich v oveľa vaumlčšej miere než ineacute biologickeacute druhy ich kultuacutera Preto možno u človeka nielen hovoriť o kultuacuternej evoluacutecii ale aj konštatovať že taacuteto je podstatnou zložkou jeho života Vysokaacute miera kultuacuternej determinaacutecie je špecifikom človeka

M EacuteMY A ĽUD SKAacute M YSEĽ

Najprv sa zameriam na otaacutezku či suacute všetky obsahy našej mysle meacutemami Meacutemy musia existovať vo svojom nosiči aspoň tak dlho aby sa stihli skopiacuteshyrovať do ineacuteho nosiča Aby boli informaacutecie meacutemami musia mať schopnosť opaumltovne (v priebehu dlhšieho obdobia) sa kopiacuterovať do inyacutech mysliacute Meacutemy suacute totiž informaacutecie podmieňujuacutece znak predaacutevanyacute kultuacuternou cestou - preto musia byť informaacuteciou ktoraacute maacute schopnosť byť predaacutevanaacute od jedneacuteho nosiča k druheacutemu Všetky obsahy našej mysle teda iste nie suacute meacutemami ale len tie ktoreacute suacute schopneacute sa replikovať do inyacutech mysliacute

Suacute meacutemami všetky obsahy ktoreacute vstupujuacute do pamaumlti a mocircžu z nej byť bdquovyvolaneacuteldquo Opaumlť platiacute že musia mať schopnosť byť predaacutevaneacute od jedneacuteho nosiča k druheacutemu Takyacutem priacutepadom suacute napriacuteklad znalosti Znalosti suacute inforshymaacutecie podmieňujuacutece nejakyacute znak (napr schopnosť vyriešiť nejakyacute probleacutem ktoruacute mocircžeme pozorovať v princiacutepe rovnako ako farbu očiacute) a zaacuterpveň mocircžu byť predaacutevaneacute od jedneacuteho nosiča k druheacutemu Jeden z najznaacutemejšiacutech priacuteklashydov kultuacuternej evoluacutecie je nasledovnyacute priacutepad adaptaacutecie anglickyacutech syacutekoriek bdquoNiekedy okolo roku 1921 sa syacutekorky belaseacute v oblasti Swaythling naučili roz- ďobaacutevať voskoveacute uzaacutevery fliaš s mliekom a vyzobaacutevaťz nich smotanu Zvyk sa postupne rozšiacuteril aj do ďalšiacutech oblastiacute Anglicka Jednotliviacute vtaacuteci pritom použiacutevali k otvaacuteraniu uzaacuteverov odlišnuacute techniku To ukazuje že kultuacuterne sa šiacuterila iba inshyformaacutecia o tom že otvoreniacutem flaacuteše je možneacute ziacuteskať smotanu a nie už technika ako je možneacute fľaše otvoriťldquo194

192 GAacuteLIKOVAacute S Psycheacute Od animaacutelnych duchov k neurotransmiterom Bratislava VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadeacutem ie vied 2007 s 50




Predaacutevanie meacutemov sa mocircže totiž šiacuteriť napodobovaniacutem ale aj inyacutemi spocircsobmi V spomiacutenanom priacutepade nešlo o napodobovanie ale o šiacuterenie inshyformaacutecie samotnej Nešlo ani o genetickyacute prenos tejto informaacutecie Pre kulshytuacuterne odovzdaacutevaneacute znaky je navyše typickeacute že sa mocircžu šiacuteriť nielen vertikaacutelne od rodičov k potomkom ale aj horizontaacutelne medzi nepriacutebuznymi jedincashymi195 V tomto priacutepade došlo dokonca k prenosu informaacutecie k inyacutem druhom živočiacutechov Otvaacuterať fľaše s mliekom sa od syacutekoriek postupne naučilo asi 10 rocircznych druhov vtaacutekov196 To dokazuje že meacutemy sa dokaacutežu šiacuteriť horizontaacutelnenielen v raacutemci jedneacuteho druhu ale aj medzidruhovo ^

Meacutemami možno nazyacutevať len takeacute obsahy našej pamaumlte ktoreacute sa mozu replikovať (skopiacuterovať do pamaumlte inyacutech nosičov) Mohli by sme povedat ze taacuteto požiadavka replikovateľnosti istyacutem spocircsobom v sebe nesie požiadavku deshydičnosti pretože ak novaacute replika meacutemu nemaacute dostatok spolocnyacutech vlastnosti s pocircvodnyacutem variantom nešlo vlastne vocircbec o repliku tohto meacutemu Aby išlo o repliku musiacute byť taacuteto rovnakaacute alebo aspoň veľmi podobnaacute originaacutelu to vsak znamenaacute praacuteve vlastnosť ktoruacute nazyacutevame dedičnosťou Požiadavka rePh^0Vfl teľnosti teda predpokladaacute dedičnosť v každom priacutepade Z evolucneho hladiska (ak sa majuacute meacutemy vyviacutejať) je samozrejme docircležitaacute vlastnosť ktoruacute sme nashyzvali premenlivosťou Fakt že nie každaacute replika je presnou kopiou umožňuje vznik novyacutech variantov a tyacutem aj novyacutech meacutemov (ak je rozdiel nakumulovany v priebehu času veľkyacute nebudem už hovoriť o novej variante memu ale o noshy

vom meacuteme) Pre nasledujuacuteci vyacuteklad bude podstatneacute že vznikanie novyacutech memov neshy

musiacute byť vždy zabezpečeneacute kumulaacuteciou malyacutech zmien Ide o isteacute špecifikum kultuacuternej evoluacutecie ktoreacute budem analyzovať nižšie Na druhej strane ak ma prebiehať evolučnyacute vyacutevoj meacutemy musia mať schopnosť tvoriť svoje rep iacuteky tj svoje varianty s malyacutemi zmenami priacutepadne svoje presneacute koacutepie Tuto ich schopnosť aj pozorujeme Možno to zhrnuacuteť nasledovne vznikanie novyacutech meacutemov nemusiacute byť vždy zabezpečeneacute kumulaacuteciou malyacutech zmien (co je špecishyfikom kultuacuternej evoluacutecie) ale na druhej strane - ak maacute iacutesť o evolučnyacute proces- musiacute byť takto zabezpečovaneacute aspoň v niektoryacutech priacutepadoch a to v dostashytočne veľkom počte priacutepadov Inak povedaneacute bdquoinfekčnosťldquo či bdquoreprodukčnaacute silaldquo meacutemov nesmie byť priacuteliš niacutezka pretože inak by neboli schopne pretrvat dostatočne dlho na to aby mohli tvoriť stupienky postupneacuteho vyacutevoja Jeden variant by zanikol ešte predtyacutem než by na jej zaacuteklade vznikol my variant a docircsledkom by bolo to že by nevznikli vysoko zložiteacute a vyspele varianty

195 Tamže s 304196 Tamže s 321


Konečnyacute produkt takeacutehoto procesu by mohol byť len tak bdquovysokoldquo na akejkoľshyvek pomyselnej škaacutele akyacute vysokyacute je najvyššiacute možnyacute jednorazovyacute skok na tejto škaacutele pretože by bolo potrebneacute začiacutenať staacutele odznova (novyacute variant by nestishyhol zdediť bdquovyacuteškuldquo nejakeacuteho predošleacuteho variantu)

Teda len tie obsahy našej pamaumlte ktoreacute suacute schopneacute replikaacutecie do pamaumlte inyacutech suacute meacutemami Medzi meacutemy patria mnoheacute takeacuteto obsahy od jednodushychyacutech až po zložiteacute Dawkins spomiacutena že bdquosa zdaacute že jazyky sa vyvinuli pomoshycou ne-genetickyacutech prostriedkovldquo197 tj pomocou kultuacuternej evoluacutecie Takisto je to s našimi vedeckyacutemi teoacuteriami bdquoAk vedec počuje alebo čiacuteta o dobrej myšshylienke predaacute ju svojim kolegom a študentom Spomenie ju vo svojich člaacutenkoch a vo svojich prednaacuteškach Ak sa myšlienka uchytiacute možno povedať že sa šiacuteri z mozgu do mozguldquo19B Niečo podobneacute možno povedať aj o naacuteboženskyacutech obshysahoch tvrdeniach a ideaacutech Dawkins cituje v Sebeckom geacutene svojho kolegu N K Humphreyho bdquo meacutemy by sme mali chaacutepať ako živeacute štruktuacutery nie len metaforicky ale technicky Keď zasadiacuteš do mojej mysle plodnyacute meacutem ten doslova parazituje na mojom mozgu ktoryacute sa staacuteva nosičom šiacuterenia meacutemu rovnakyacutem spocircsobom ako mocircže viacuterus parazitovať na genetickom mechanizme hostiteľskej bunky A nie je to len metafora - napr meacutem pre bdquovieru v život po smrtildquo je skutočne realizovanyacute fyzikaacutelne v milioacutenoch koacutepiiacute ako štruktuacutera v nervovom sysshyteacuteme individuaacutelnych ľudiacute po celom sveteldquo199

MEacuteMY A ICH PR O SPEŠN O SŤ A ŠKO D LIV O SŤ

Ešte predtyacutem ako pristuacutepim k uacutelohe ľudskeacuteho myslenia ľudskeacuteho rozhodoshyvania a od toho neoddeliteľnej uacutelohy ľudskej slobody musiacutem objasniť dva podstatneacute body Aby malo toto ľudskeacute myslenie a toto rozhodovanie zmysel musiacute platiť že jeho objekty a produkty majuacute určiteacute vlastnosti ktoreacute ich robia hodnyacutemi uprednostnenia pred inyacutemi takyacutemito objektmi Aby malo z hľadisshyka človeka zmysel modifikovať vytvaacuterať či šiacuteriť meacutemy musia byť toho (z jeho hľadiska) hodneacute To nastaacuteva napriacuteklad vtedy ak suacute prospešneacute ale tiež vtedy ak majuacute dostatočne vysokuacute pravdivostnuacute hodnotu

V tejto podkapitole chcem ukaacutezať že meacutemy mocircžu byť pre ich nositeshyľa ako prospešneacute tak aj škodliveacute ale aj neutraacutelne z hľadiska prospešnostiV nasledujuacutecej podkapitole sa budem zase venovať otaacutezke vzťahu meacutemov a pravdivosti

197 DAW KINS R The Selfish Gene New York Oxford University Press Inc 2006 s 189198 Tamže s 192199 Tamže s 192


Daniel Dennett zdocircrazňuje docircležityacute fakt meacutem mocircžeme chaacutepať akoparazita ktoryacute riadi organizmus v prospech svojej vlastnej replikaacutecie mali by sme si však pamaumltať že takyacutechto stopaacuterov či symbiontov možno klasifikovať do troch zaacutekladnyacutech kategoacuteriiacute paraziti ktoryacutech priacutetomnosť znižuje zdatnosť svojho hostiteľa spolustolovniacuteci ktoryacutech priacutetomnosť je neutraacutelna (hoci ako naacutem napovedaacute etymoloacutegia zdielaju s nami spoločnyacute stol) mutualisti ktoryacutech priacutetomnosť zvyšuje zdatnosť ako hostiteľa tak aj hosťa 200 Slovo bdquoparazit by pre naacutes teda v tomto kontexte nemalo automaticky znamenať niečo neshygatiacutevne Meacutemy mocircžu byť pre naacutes aj prospešneacute rovnako ako neprospešneacute či neutraacutelne To nie je v žiadnom rozpore s tyacutem že bdquov domeacutene meacutemov konečnyacute priacutejemca vyacutehod priacutejemca na ktoreacuteho sa musia vzťahovať definitiacutevne kalkulaacutecie straacutet a ziskov je meacutem saacutem nie jeho nositelialdquo201 To že meacutemu bdquozaacuteležiacute v koshynečnom docircsledku na jeho vlastnom prospechu ešte neimplikuje že nemocircže byť prospešnyacute aj pre svojho nositeľa Na to aby sme určili či je nejakyacute meacutem pre naacutes prospešnyacute alebo nie teda nestačiacute fakt ze je to mem Tento fakt sam osebe neznamenaacute nič pozitiacutevne ani negatiacutevne Az po uvaacuteženiacute konkreacutetneho priacutepadu mocircžeme vyniesť ortieľ o prospešnosti škodlivosti či neutralite dashyneacuteho meacutemu A praacuteve to že na určenie prospešnosti meacutemu nestačiacute fakt že je to meacutem implikuje docircležitosť ľudskej aktivity ktoraacute musiacute k rozhodnutiu tejto otaacutezky v každom konkreacutetnom priacutepade (ak sa nechceme rozhodnuacuteť naacutehodshyne alebo na zaacuteklade kriteacuteriiacute ktoreacute nemajuacute žiadny podstatnyacute suacutevis s otaacutezkou na ktoruacute sa pyacutetame) priacutesť pomocou uvažovania kalkulaacutecie posudzovania čo si vyžaduje uplatnenie rozhodovania tvorivosti a teda aj ľudskej slobody

MEacuteMY A PRAVDIVOSŤ

Snaacuteď si mocircžem dovoliť predložiť nasledujuacutecu myšlienku Podobne ako ohľadshyne prospešnosti meacutemov pre ich nositeľa meacutemy mocircžu byt prospešneacute neproshyspešneacute alebo neutraacutelne tak aj ohľadne ich pravdivostnej hodnoty mocircžu byť pravdiveacute nepravdiveacute alebo ani jedno (t j bez pravdivostnej hodnoty) Z toho že je niečo meacutemom nevyplyacuteva že je to pre jeho nositeľa škodliveacute ale nevyshyplyacuteva z toho ani že je to pre neho prospešneacute či neutraacutelne Analogicky v priacutepashyde pravdivosti nevyplyacuteva z toho že je niečo meacutemom že je to pravdiveacute ani že je to nepravdiveacute ani že to n e m aacute pravdivostnuacute hodnotu

Tak ako cieľom meacutemov nie je prospešnosť pre ich nositeľa tak ich cieľom nie je ani pravdivosť Hovorenie o pravdivosti meacutemov mocircže na prvyacute pohľad

200 D EN NETT D C Freedom Evolves London Allen Lane The Penguin Press s 177

201 Tamže s 177


vyzerať možno zvlaacuteštne ale nie je to nič v čom by bol obsiahnutyacute spor Nashypriek tomu že meacutem nemaacute za cieľ prospech pre svojho nositeľa mocircže napriek tomu v určityacutech priacutepadoch byť svojmu nositeľovi prospešnyacute Analogicky napriek tomu že cieľom meacutemov nie je pravdivosť mocircžu mať v niektoryacutech priacutepadoch pravdivostnuacute hodnotu Pravdivostnuacute hodnotu určite nebude mať nejakyacute naacutevod na konanie ako je napr spomiacutenaneacute oddeľovanie zrna od piesku vhodeniacutem do vody Na druhej strane viera či presvedčenie o posmrtnom žishyvote pravdivostnuacute hodnotu maacute (nech už je tou hodnotou bdquopravdaldquo alebo bdquoneshypravdaldquo) Je totiž zaacuteroveň vyacuterokom ktoryacute niečo tvrdiacute V tomto priacutepade to že človek nejakyacutem spocircsobom prežije svoju smrť U vedeckyacutech teoacuteriiacute je samoshyzrejme namieste hovoriť o ich pravdivosti Pritom suacute to takisto meacutemy - hoci nesmierne komplikovaneacute Prenaacutešajuacute sa totiž z jedneacuteho meacutedia do druheacuteho reprodukujuacute vyviacutejajuacute a šiacuteria

Zdaacute sa teda že mocircžeme povedať že niektoreacute meacutemy alebo ich zložky majuacute pravdivostnuacute hodnotu Ide o priacutepady ako presvedčenia viery teoacuterie ale aj priacutebehy myacutety atď Pravdivostnou hodnotou je totiž bdquopravdaldquo aj bdquonepravdaldquo Pravdivostnuacute hodnotu nemajuacute tie meacutemy ktoryacutem nemožno principiaacutelne prishyradiť ani pravdivosť ani nepravdivosť V priacutepade že meacutem nie je iba napr preshysvedčeniacutem ale presvedčenie obsahuje mocircžeme hovoriť že minimaacutelne taacuteto jeho časť maacute pravdivostnuacute hodnotu

Spolu s B Binkom však musiacutem poznamenať aj to že bdquokriteacuteriom pravshydivosti nie je a dokonca ani nemocircže byť uacutespešnosť Existujuacute nesmierne lsquouacutespešshyneacutersquo a pritom preukaacutezateľne nepravdiveacute tvrdenia a teoacuterieldquo202 Zo stotožňovashynia uacutespešnosti šiacuterenia sa určityacutech naacutezorov s pravdivosťou vyplyacutevajuacute zjavne nepravdiveacute zaacutevery bdquoZ tvrdenia že pravda je charakterizovanaacute uacutespešnosťou vyplyacuteva že vety teoacuterie či tvrdenia ktoreacute uspeli suacute nutne pravdiveacute a vety ktoreacute neuspeli museli byť nepravdiveacuteldquo203

Nie je však na škodu staacutele si pripomiacutenať že meacutemom vo všeobecnosti automaticky ide o ich vlastneacute prežitie a šiacuterenie (o produkciu ďalšiacutech svojich koacutepiiacute) nie o pravdivosť ani prospešnosť pre svojho nositeľa či skupinu nosishyteľov To je jeden bod kde musiacute vstuacutepiť do hry naše myslenie a hodnotenie- musiacuteme uvaacutežiť naše vlastneacute zaacuteujmy Musiacuteme uvaacutežiť v ktoryacutech priacutepadoch suacute naše vlastneacute zaacuteujmy v suacutelade so zaacuteujmami ako geacutenov tak aj meacutemov (v mnoshyhyacutech priacutepadoch suacutelad existuje v mnohyacutech nie)

t

202 BINKA B Sociobiologie jako veda In HAVLlK V N O SEK J (eds) Evoluce a veacuteda Nymburk OPS 2008 s 246

203 Tamže s 245-246


Takisto ohľadne pravdivosti musiacuteme my sami uvaacutežiť či suacute daneacute meacutemy pravdiveacute Musiacuteme si však uvedomiť docircležityacute fakt že naše uvažovanie o pravdishyvosti nejakeacuteho meacutemu je tiež suacutečasťou evolučneacuteho procesu kde sa už uplatňuje prirodzenyacute vyacuteber Saacutem organizovanyacute proces nazyacutevanyacute vedou je suacutečasťou evoshylučneacuteho procesu - a v ňom sa už z dlhodobeacuteho hľadiska uplatňuje prirodzenyacute vyacuteber Prostredie zabezpečujuacutece vedeckyacute vyacutevoj našich teoacuteriiacute musiacute ak maacute dlhoshydobo pretrvať podmieňovať znaky ktoreacute buduacute schopneacute zaručiť jeho pretrvanie jeho odolanie tlakom prirodzeneacuteho vyacuteberu Ak majuacute meacutemy s vysokou pravdivostnou hodnotou prežiť musia mať sameacute alebo aspoň v kombinaacutecii s inyacutemi ich podporujuacutecimi meacutemami zaacuteroveň aj vysokuacute schopnost prežit v memofonde

Toto suacute komplikovaneacute otaacutezky ktoreacute možno rozrieši až buduacutecnosť Teraz sa zameriam na uacutelohu ľudskeacuteho myslenia v procese kultuacuternej evoluacutecie Vyshyzdvihnem niekoľko docircležityacutech rysov tohto typu evoluacutecie ktoreacute zvyšujuacute docircleshyžitosť ľudskej aktivity myslenia rozhodovania a tyacutem aj slobody

UacuteLO H A ĽU D SK EacuteH O M YSLENIA V PR O C ESE KU LTUacute R N EJ EVOLUacuteCIE

Fakt že meacutemy mocircžu byť prospešneacute škodliveacute či neutraacutelne bude hrať pri riešeniacute našej otaacutezky založenom na tu opisovanom pohľade docircležituacute uacutelohu Rovnako aj fakt že mocircžu mať v niektoryacutech priacutepadoch pravdivostnuacute hodnotu Dostačushyjuacutece pre vyriešenie naacutešho probleacutemu su vsak az v spojeniacute s dalsou myšlienkou Dennett ju vyjadruje nasledovnyacutem spocircsobom bdquoJe hlbokyacutem a pretrvaacutevajuacutecim neporozumeniacutem Darwinistickeacutemu mysleniu ze kedykoľvek podaacuteme evolučneacute vysvetlenie ľudskeacuteho fenomeacutenu či už v pojmoch geacutenov alebo meacutemov musiacuteme popierať že ľudia myslia V niektoryacutech priacutepadoch ide o vedľajšiacute produkt karikashytuacutery genetickeacuteho determinizmu ktoreacuteho imaginaacuterni priacutevrženci hovoria lsquoĽudia nemyslia majuacute len množstvo nemysliacich inštinktov Možno ho však naacutejst aj v karikatuacutere teoretikov kultuacuternej evoluacutecie ktoriacute v podstate hovoria lsquoMoje meacutemy ma prinuacutetili urobiť torsquo - akoby meacutemy (povedzme memy počiacutetania ci kvantovej fyziky) mohli vykonať svoju pracuacute vo svojich ľudskyacutech nositeľoch bez toho aby ľudskeacute bytosti premyacutešľalildquo204

Tak ako geacuteny suacute testovaneacute prirodzenyacutem vyacuteberom prostredniacutectvom fenoshytypu čiže suacuteboru všetkyacutech znakov ich biologickeacuteho nositeľa205 tak aj meacutemy

204 D ENNETT D C Freedom Evolves London Allen Lane The Penguin Press s 186205 Mayr definuje fenotyp podrobnejšie ako bdquosuacutebor všetkyacutech viditeľnyacutech znakov vyviacutejajuacuteceho

sa alebo vyvinuteacuteho jedinca (vraacutetane jeho anatomickyacutech fyziologickyacutech biochemickyacutech aetologic- kyacutech znakov) Fenotyp je vyacutesledkom vzaacutejomneacuteho pocircsobenia medzi genotypom a prostrediacutem MAYR E Čo je to evoluacutecia Bratislava Kalligram 2004 s 361-362


musia prejsť istyacutem bdquotestomldquo Aby mohli byť skopiacuterovaneacute do ineacuteho mozgu musia sa nejako prejaviť Takisto musia nejakyacutem spocircsobom bdquoprinuacutetiťldquo noveacuteshyho nositeľa aby ich prijal podržal a šiacuteril Mocircžu na to použiť rocirczne spocircsoby Napriacuteklad k prenosu znalostiacute patriacute ich vyjadrenie priacutepadne aj preukaacutezanie ich užitočnosti spraacutevnosti atď Tieto veci si vyžadujuacute premyacutešľanie Ešte viac je myslenie potrebneacute pri prenose celyacutech teoacuteriiacute Takisto modifikaacutecie informaacuteciiacute či teoacuteriiacute vznikajuacute za podstatneacuteho prispenia myslenia Ako hovoriacute Dennett bdquoMeacutemy zaacutevisia na ľudskyacutech mozgoch ako na svojich dočasnyacutech priacutebytkoch ľudshyskeacute ľadviny alebo pľuacuteca by im ako alternatiacutevne priacutebytky nemohli sluacutežiť pretože meacutemy zaacutevisia na schopnosti premyacutešľať ktoruacute majuacute ich hostitelia Byť suacutečasťou procesu myslenia je spocircsob ako suacute meacutemy testovaneacute prirodzenyacutem vyacuteberom podobne ako suacute geacuteny testovaneacute tak že sa postupuje podľa ich naacutevodu na tvorbu bielkoviny a že produkt tohto naacutevodu reaacutelne vznikne Ak suacute meacutemy naacutestroje mysshylenia (a mnoheacute z najlepšiacutech spomedzi nich suacute praacuteve tyacutem) musia byť použiacutevaneacute aby sa ukaacutezali ich fenotypickeacute efekty Je potrebneacute aby ste myslelildquo206

Aby sa ukaacutezalo že nejakaacute teoacuteria je spraacutevna alebo stojiacute za to sa jej naučiť uchovať ju a šiacuteriť je potrebneacute aby sme o nej premyacutešľali ešte podstatnejšie však je aby sme premyacutešľali na jej zaacuteklade (pomocou nej) o veciach ktoreacute si naacuterokuje vysvetliť Takisto vyacutehody nejakej metoacutedy (myslenia poznaacutevashynia riešenia probleacutemov atď) sa ukaacutežu len vtedy keď sa ich pokuacutesime použiť na predmet vzhľadom na ktoryacute si naacuterokuje byť tou spraacutevnou metoacutedou Tu sa bez myslenia jednoducho nezaobiacutedeme Rola a aktivita ľudskej bytosti je teda nutnaacute ako to aj zodpovedaacute našim skuacutesenostiam Individuaacutelna aj kolektiacutevna ľudskaacute aktivita - premyacutešľanie rozhodovanie sa hodnotenie posudzovanie - je potrebnaacute aj pri modifikaacutecii teoacuteriiacute pri ich vylepšovaniacute aj pri ich tvorbe

Ešte predtyacutem než sa zamysliacuteme nad uacutelohou ľudskej slobody je potrebneacute vyzdvihnuacuteť jeden rozdiel medzi darwinovskyacutem modelom biologickej evoluacuteshycie a kultuacuternou evoluacuteciou bdquoCharakteristickyacutem znakom darwinovskeacuteho modeshylu biologickej evoluacutecie je že noveacute uacutečelneacute fenotypoveacute znaky presnejšie povedaneacute noveacute alely ktoreacute ich vytvaacuteranie podmieňujuacute vznikajuacute vyacutehradne naacutehodnou mushytaacuteciou Docircležityacutem rysom kultuacuternej evoluacutecie je naopak to že novyacute variant meacutemu mocircže vznikať aj v docircsledku cielenej t j uacutečelovo zameranej aktivity jedincaldquo207 Noveacute geacuteny vznikajuacute pomocou procesov ktoreacute suacute neuvedomeleacute Nie je tu žiadshyna racionaacutelna myseľ ktoraacute by mohla navrhnuacuteť novuacute variantu (ktoraacute by bola naacutesledne testovanaacute prirodzenyacutem vyacuteberom) Novinky vznikajuacute neuvedomele a bez akeacutehokolVek zaacutemeru Dizajn prebieha vďaka prirodzeneacutemu vyacuteberu Ten

206 D EN NETT D C Freedom Evolves London Allen Lane The Penguin Press s 186207 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 321


je priacutečinou toho že v dlhodobej perspektiacuteve pretrvajuacute tie geacuteny ktoreacute geneticky podmieňujuacute indiviacuteduaacute s dostatočnyacutem počtom adaptiacutevnych znakov tj indiviacuteshyduaacute dostatočne dobre prispocircsobeneacute prostrediu v ktorom žijuacute

Kultuacuterna evoluacutecia je však v tomto ohľade čiastočne inaacute pretože v tom bode v ktorom pri genetickej evoluacutecii vznikajuacute noveacute varianty je u nej možnyacute novyacute typ ich vznikania Okrem neuvedomelyacutech procesov (ktoreacute suacute staacutele možshyneacute a vo velkej miere priacutetomneacute) suacute v kultuacuternej evoluacutecii možneacute aj procesy viac alebo menej uvedomeleacute Dizajn vykonaacutevanyacute uvedomelyacutemi racionaacutelnymi byshytosťami ktoreacute majuacute zaacutemery mocircže vstuacutepiť do hry Tyacutem vstupuje do hry ľudskaacute aktivita myslenie tvorba posudzovanie atdrsquo a tyacutem aj sloboda

Inak povedaneacute variabilita meacutemov je zabezpečenaacute rocircznymi spocircsobmi Niektoreacute suacute neuvedomeleacute a bez zaacutemeru napr prostaacute nedokonalosť predaacutevashynia daneacuteho meacutemu či nedokonalosť našej pamaumlte atd Ineacute suacute v tej či onej miere uvedomeleacute a zaacutemerneacute Existencia tyacutechto spocircsobov vzniku novyacutech memov ma preto veľkyacute vyacuteznam pre otaacutezku ľudskej slobody Človek mocircže vytvoriť novyacute meacutem (znalosť presvedčenie teoacuteriu) aj vedome Mocircže vytvoriť novu značne modifikovanuacute verziu nejakej teoacuterie alebo uacuteplne novuacute teoacuteriu pomocou svojshyho intelektu uvažovania premyacutešľania Tento proces aj jetw) vyacutesledky možno v niektoryacutech priacutepadoch pokojne označiť slovom bdquogeniaacutelnyldquo Určite však ide v takyacutechto priacutepadoch o proces uvedomelyacute zaacutemernyacute mnohokraacutet aj viac alebomenej racionaacutelny

Možnosť priacutetomnosti cielenej zaacutemernej aktivity pri tvorbe novyacutech vashyriantov meacutemov či dokonca novyacutech meacutemov maacute docircsledky pre kultuacuternu evoluacuteshyciu Dennett cituje slovaacute Stevena Pinkera bdquoako zdocircraznil Steven Pinker (osobshynaacute komunikaacutecia) mnoheacute mutaacutecie ktoreacute sa udejuacute u meacutemov - akaacute veľkaacute časť to nie je jasneacute - suacute očividne cieleneacute mutaacutecie Meacutemy ako teoacuteria relativity nie su kumulatiacutevnym produktom milioacutenov naacutehodnyacutech (nedelenyacutech) mutaacuteciiacute nejakej pocircvodnej myšlienky ale každyacute mozog v reťazi ich produkcie pridal mnoho k vyacuteshysledneacutemu produktu nenaacutehodnyacutem spocircsobom ldquo208

Inyacutem spocircsobom mocircžeme tento podstatnyacute rozdiel medzi genetickou evoluacuteciou a kultuacuternou evoluacuteciou popiacutesať aj tak že v kultuacuternej evoluacutecii je možneacute aj prednostneacute vznikanie uacutečelnyacutech (adaptiacutevnych) meacutemov a prednostne dedenie praacuteve tyacutechto meacutemov209 Čo to znamenaacute Človek je schopnyacute vytvarat noveacute varianty meacutemov a dokonca aj noveacute meacutemy zaacutemerne cielene Už v m oshymente vzniku novyacutech meacutemov či novyacutech variantov meacutemov sa mocircže uplatmt

208 D EN NETT D C Darwinrsquos Dangerous Idea Evolution and the Meanings o f Life Lon-

don Alien Lane The Penguin Press 1995 s 355209 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 321


dizajn (nie je už teda priacutetomnyacute iba v dlhodobom procese prirodzeneacuteho vyacutebeshyru jednyacutech variantov pred druhyacutemi210) V takyacutechto priacutepadoch teda ide - ak si mocircžeme vypožičať tento vyacuteraz - o viac menej bdquointeligentnyacute dizajnldquo Ten vstushypuje do hry až v kultuacuternej evoluacutecii a nie už v biologickej ako sa domnievajuacute priacutevrženci tzv inteligentneacuteho dizajnu To je podstatnyacute rozdiel ktoryacute nesmieshyme stratiť zo zreteľa

Fakt že v kultuacuternej evoluacutecii mocircže nastuacutepiť dizajn aj pri tvorbe jednotshyliveacuteho noveacuteho meacutemu či jeho modifikaacutecii implikuje že v tomto type evoluacutecie maacute agent vytvaacuterajuacuteci alebo modifikujuacuteci meacutemy docircležituacute uacutelohu V procese tohto dizajnu sa už teda mocircže uplatniť aj sloboda daneacuteho agenta v našom priacutepade človeka

bdquoInteligentnyacute dizajnldquo pri tvorbe novyacutech meacutemov tj dizajn v ktorom je priacutetomnyacute inteligentnyacute agent je jednou zo spomiacutenanyacutech straacutenok odlišnosti kulshytuacuternej evoluacutecie od biologickej Druhou je prednostneacute dedenie uacutečelnyacutech znakov Tyacutem maacuteme na mysli že prijatie noveacuteho meacutemu potenciaacutelnym nositeľom mocircže byť determinovaneacute (aspoň sčasti) aj inteligentnou aktivitou tohto potenciaacutelshyneho nositeľa Inak povedaneacute to či novyacute meacutem vytvoriacute svoju repliku v mojom mozgu zaacutevisiacute aj od procesov ako je moje myslenie posudzovanie atď

Pri prijiacutemaniacute novyacutech meacutemov sa uplatňuje aj naša sloboda a to napr vo forme rozhodovania a posudzovania Pri tvorbe novyacutech meacutemov sa naša sloboda mohla uplatniť nielen vo forme rozhodovania a posudzovania ale aj vo forme tvorby noveacuteho ktoreacute ovplyvniacute buduacutecnosť Taacute bude inaacute ak objaviacuteme napr teoacuteriu relativity a ak ju neobjaviacuteme

N O V Yacute M A T E R IAacute L P R E P R IR O D Z E N Yacute V Yacute B E R

Ako som už spomiacutenal z dlhodobeacuteho hľadiska sa aj v kultuacuternej evoluacutecii musiacute uplatniť prirodzenyacute vyacuteber Teraz chcem predložiť myšlienku podľa ktorej mu ľudia mocircžu poskytnuacuteť materiaacutel ktoryacute by inak nemal Ako by mohlo byť niečo takeacute možneacute

Aby sme to pochopili musiacuteme sa zamyslieť nad tyacutem čo sa v evolučnej bioloacutegii označuje ako adaptiacutevna krajina Model adaptiacutevnej krajiny uviedol do evolučnej bioloacutegie americkyacute bioloacuteg Sewall Wright Ide o dva rozdielne m oshydely a to o abstraktnyacute model buď prostredia a jednotlivyacutech organizmov alebo prostredia a populaacuteciiacute Podstatu veci si mocircžeme ukaacutezať na prvom z tyacutechto

210 Aj prirodzenyacute vyacuteber dizajnuje organizm y - tj organizm y vďaka nem u ziacuteskavajuacute adap- tiacutevne znaky Avšak tento dizajn nie je inteligentnyacutem dizajnom pretože prirodzenyacute vyacuteber nie je inteligentnyacutem dizajneacuterom - nem aacute zaacutemery vedom ie ani ciele


modelov Majme trojrozmernyacute povrch tzv adaptiacutevnu krajinu kde suacuteradnice x a y danej suacuteradnicovej suacutestavy znaacutezorňujuacute nejakeacute dve vlastnosti biologicshykyacutech organizmov Suacuteradnica z danej plochy potom označuje zdatnosť orgashynizmu s vlastnosťami x a y Rocirczne kombinaacutecie vlastnostiacute x a y suacute z hľadiska prirodzeneacuteho vyacuteberu rocirczne vyacutehodneacute čo je v adaptiacutevnej krajine znaacutezorneneacute tyacutem že suacuteradniciam x a y zodpovedaacute rocirczne z (dana plocha ma pre rocirczne x a y rocircznu hodnotu z) Mutaacutecia meniacute vlastnosti x a y danyacutech organizmov a tak sa potomkovia mocircžu nachaacutedzať posunutiacute vzhľadom na x-oveacute a y-oveacute suacuteradnice svojich predkov Z dlhodobeacuteho hľadiska sa mocircžu prostredniacutectvom prirodzeshyneacuteho vyacuteberu diať len posuny smerom hore (na danej ploche) bdquoPrirodzenyacutem vyacuteberom mocircžu byť fixovaneacute len takeacute mutaacutecie ktoreacute posuacutevajuacute priemet organizshymu v rovine adaptiacutevnej krajiny po svahu nahor do miest s vaumlčšou suacuteradnishycou z Je zrejmeacute že za vhodnyacutech okolnostiacute sa organizmy vyšplhajuacute na vrcholy jednotlivyacutech kopcov Nikde pritom nie je povedaneacute že by mali obsadiť všetky vrcholy alebo že by sa mali vyšplhať praacuteve na vrcholy najvyššie Ak medzi dvoshyma vrcholmi existuje uacutedolie nedokaacutežu sa organizmy dostať z jedneacuteho vrcholu na druhyacute Ak sa mutant ocitne v menšej nadmorskej vyacuteške je buď prirodzenyacutem vyacuteberom eliminovanyacute alebo sa jeho potomkovia časom vyšplhajuacute (vplyvom ďalshyšiacutech mutaacuteciiacute) spaumlť na najbližšiacute vrchol Mocircže sa stať že v susedstve obsadeneacuteho vrcholu realizovanej niky existuje niekoľko vrcholov voľnyacutech snaacuteď aj vyššiacutech na ktoreacute sa organizmy nikdy nedostanuacute Znamenaacute to že evoluacutecia neoptimali- žuje k tomu by potrebovala prekonaacutevať uacutedolia v adaptiacutevnej krajine evoluacutecia iba vylepšujeldquo211

Podstatnou vlastnosťou biologickej evoluacutecie ktoraacute zamedzuje možnosshyti preskočiť uacutedolie v adaptiacutevnej krajine je to že noveacute varianty schopneacute mať potomkov alebo aspoň prežiť sa mocircžu liacutešiť od svojich predkov len maacutelo Ako vieme z predošlej analyacutezy niektoryacutech znakov kultuacuternej evoluacutecie toto pre ňu neplatiacute Niektoreacute varianty sa siacutece naozaj liacutešia len maacutelo nie však nevyhnutshyne všetky Preto je možneacute aby došlo k preskočeniu (aspoň niektoryacutech) uacutedoliacute v adaptiacutevnej krajine

A v tomto bode zohraacuteva znova docircležituacute uacutelohu ľudskaacute aktivita Jednyacutem zo spocircsobov ktoryacutem vznikajuacute veľmi odlišneacute varianty dokonca noveacute meacutemy je ľudskeacute myslenie Spomeňme si na priacutepad ktoryacute spomenul Steven Pinker v osobnej komunikaacutecii s D Dennettom Teoacuteria relativity nevznikla nejakou malou modifikaacuteciou Newtonovej teoacuterie Bol potrebnyacute mohutnyacute intelektuaacutelny vyacutekon (na ktorom sa určite podieľali - napr aj ako naacutestroje myslenia (bdquom noshyheacute z najlepšiacutech suacute praacuteve tyacutemldquo) - aj ineacute meacutemy) Teoacuteria relativity sa v mnohyacutech

211 FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005 s 54

A C T A P H I L O S O P H 1 C A T Y R N A V I E N S I A

aspektoch diametraacutelne liacuteši od Newtonovej koncepcie Takyacuteto skok by nebol u geacutenov možnyacute u meacutemov však možnyacute je A ľudskeacute myslenie a ineacute ľudskeacute akshytivity suacute nevyhnutnyacutem predpokladom takyacutechto skokov

Tyacutem sa ukazuje že v kultuacuternej evoluacutecii je možnaacute - aspoň v istej miere- aj optimalizaacutecia ktoraacute je v biologickej evoluacutecii nedostupnaacute A taacuteto optimalishyzaacutecia je zaacutevislaacute od intelektuaacutelnej aktivity ľudskyacutech bytostiacute Čiacutem vaumlčšiu vhodnuacute modifikaacuteciu nejakeacuteho meacutemu dokaacuteže človek vykonať tyacutem vaumlčšiacute je možnyacute skok ponad daneacute uacutedolie adaptiacutevnej krajiny Všetky skoky nebuduacute zrejme možneacute ale niektoreacute aacuteno

ZAacuteVER

Aby som skompletizoval predkladanyacute pohľad na otaacutezku priacutetomnosti ľudskej slobody v kultuacuternej evoluacutecii tak ako ju popisuje veda na zaacutever objasniacutem preshypojenie medzi ľudskou slobodou a ľudskyacutemi aktivitami ktoreacute sa podieľajuacute na kultuacuternej evoluacutecii Tieto ľudskeacute aktivity sa mohli uskutočňovať v dvoch bodoch 1) vytvaacuteranie novyacutech meacutemov alebo modifikaacutecia (často velkaacute) starshyšiacutech variaacutent meacutemov a 2) prijiacutemanie (bdquodedenieldquo) meacutemov

V procese tvorby novyacutech meacutemov sa aspoň v niektoryacutech priacutepadoch zuacutečastňuje ľudskeacute myslenie posudzovanie aj tvorivaacute aktivita čo mocircže viesť k veľkyacutem skokom v ich vyacutevoji skokom ktoreacute nie suacute v biologickej evoluacutecii možneacute - navyše tieto skoky suacute od tejto ľudskej aktivity zaacutevisleacute Pokiaľ ide o prijiacutemanie novyacutech meacutemov v mnohyacutech priacutepadoch (hoci nie vo všetkyacutech) sa v procese ich prijiacutemania tieto ľudskeacute aktivity uplatňujuacute tiež A uplatňovať tieto aktivity maacute zmysel pretože meacutemy mocircžu byť pre naacutes prospešneacute aj nepro- spešneacute a takisto mocircžu mať aj pravdivostnuacute hodnotu

Ak ma niekto učiacute teoacuterii relativity musiacute mi ju vysvetľovať Pri tomto proshycese sa zuacutečastňuje jeho myslenie ale aj posudzovanie (Ako to maacutem vysvetliť Maacutem použiť radšej tento priacuteklad Maacutem začať takto alebo takto atď) Takisshyto ja ako potenciaacutelny prijiacutemateľ musiacutem vynaložiť istuacute intelektuaacutelnu naacutemahu (v tomto priacutepade veľkuacute) na to aby som rozumel jednotlivyacutem veciam ktoreacute suacute mi predkladaneacute Musiacutem byť schopnyacute uvedomiť si isteacute suacutevislosti a docircsledky Ak je pre mňa docircležiteacute či je danaacute teoacuteria pravdivaacute alebo aspoň bližšia pravshyde než inaacute teoacuteria musiacutem vynaložiť mnoho naacutemahy na to aby som zistil či je konzistentnaacute či je v suacutelade s experimentmi (potrebujem napr pochopiť prečo ten a ten experiment vyvracia ineacute teoacuterie ale nie tuacuteto) atď V priacutepade že maacute danyacute meacutem nejakeacute eticky vyacuteznamneacute docircsledky (napr keby ma niekto preshysviedčal o nacistickej ideoloacutegii) musiacutem zapojiť nielen myslenie ale aj posushydzovanie v etickom zmysle slova Bude to tiež mojim rozhodnutiacutem (za ktoreacute


mocircžem za určityacutech okolnostiacute praacutevom niesť docircsledky) ak prijmem nejakyacute meacutem Toto rozhodovanie som vykonal ja a za určityacutech okolnostiacute maacute zmysel aby bol na mňa kladenyacute naacuterok zodpovednosti Praacutevne systeacutemy musia (ak majuacute sluacutežiť svojmu uacutečelu) definovať slobodneacute konanie zodpovednosť za konanie vinu aj trest A tieto praacutevne systeacutemy to v tej či onej miere aj dokaacutežu Suacutečasťou predkladaneacuteho pohľadu je teacuteza že pojmy zodpovednosti a slobody použiacutevaneacute v praacutevnych systeacutemoch a v praxi použiteľnyacutech etickyacutech teoacuteriaacutech suacute zmysluplneacute praacuteve vďaka tomu že suacute použiteľneacute v praxi Z toho naacutesledne vyplyacuteva že je pre naacutes docircležiteacute jedine to či pod tieto pojmy slobody a zodpovednosti spadajuacute tie ľudskeacute aktivity ktoreacute sme odhalili v kultuacuternej evoluacutecii Odpoveď je kladnaacute a tak možno v raacutemci tohto pohľadu na našu otaacutezku tvrdiť že ľudskeacute aktivishyty ktoreacute spadajuacute do raacutemca našich praacutevnych systeacutemov a v praxi použiteľnyacutech etickyacutech teoacuteriiacute ľudskeacute aktivity ktoreacute tieto systeacutemy a teoacuterie považujuacute v určityacutech priacutepadoch za aktivity slobodneacute ľudskeacute aktivity za ktoreacute sme podľa nich zodshypovedniacute ľudskeacute aktivity za ktoreacute mocircžeme byť podľa nich vinniacute a potrestaniacute suacute priacutetomneacute v procese kultuacuternej evoluacutecie Inak povedaneacute z hľadiska predkladashyneacuteho pohľadu na slobodu možno povedať že je v tomto procese je priacutetomnaacute a teda že procesy kultuacuternej evoluacutecie ako ju popisuje veda suacute zlučiteľneacute s takto chaacutepanou ľudskou slobodou

V predchaacutedzajuacutecom opise som sa snažil vyhnuacuteť otaacutezke zlučiteľnosti sloshybody s fyzikaacutelnym determinizmom a indeterminizmom Ak totiž prijmeme vyacutesledky vedy ohľadne fyzikaacutelnej determinovanosti a indeterminovanosti dejov prebiehajuacutecich v našich telaacutech otaacutezka našej slobody znova vstupuje do hry Mocircžeme sa pyacutetať či nie sme neslobodniacute aj napriek tomu že sa v kulshytuacuternej evoluacutecii zuacutečastňuje aj naše myslenie posudzovania a tvorivaacute aktivita Mocircžeme sa totiž pyacutetať či nie je čo sa tyacuteka slobody probleacutemom ak suacute tieto akshytivity opiacutesateľneacute na zaacutekladnej uacuterovni pomocou fyzikaacutelnych zaacutekonov tj redushykovateľneacute na fyzikaacutelne deje Tento probleacutem som však v tejto kapitole neriešil takže sa k nemu nebudem vyjadrovať

Na zaacutever mocircžem už len dodať že neduacutefam v nič viac než v to že naacutečrt spomiacutenaneacuteho pohľadu na otaacutezku priacutetomnosti slobody v kultuacuternej evoluacutecii tak ako ju popisuje veda bude inšpiratiacutevnym podnetom k filozofickeacutemu preshymyacutešľaniu nad touto a suacutevisiacimi otaacutezkami


L I T E R A T Uacute R A

BINKA B Sociobiologie jako veda In HAVLIacuteK V NOSEK J (eds) Evoluce a veda Nymburk OPS 2008 s 225-247

BLACKMOREOVAacute S Teoacuterie mernuacute Kultura a je jiacute evoluce Praha Portaacutel 1999

DAWKINS R Pŕedmluva Richarda Dawkinse In BLACKMOREOVAacute S Teoacuterie mernuacute Kultura a je jiacute evoluce Praha Portaacutel 1999 s 9-19

DAWKINS R The Selfish Gene New York Oxford University Press Inc 2006

DENNETT D C Darwins Dangerous Idea Evolution and the Meanings of Life London Allen Lane The Penguin Press 1995

DENNETT D C Freedom Evolves London Allen Lane The Penguin Press 2003

FLEGR J Evolučniacute biologie Praha Academia 2005GAacuteLIKOVAacute S Psycheacute Od animaacutelnych duchov k neurotransmiterom Bratishy

slava VEDA 2007GREENFIELDOVAacute S A Ľudskyacute mozog Bratislava Kalligram 2001MAYR E Čo je to evoluacutecia Bratislava Kalligram 2004Oxford Dictionaries Online [online] URL lthttpoxford- dictionariescom

viewentrym_en_gb0510620m_en_gb0510620gt[cit 21112010 2243]

CU LTU RA L EVO LUTIO N AND HUM AN FREED O M

In this study author tries to show one possible point of view on relation beshytween cultural evolution and human freedom This view is based on some scientific results from evolutionary biology and research of cultural transshymission on some ideas of philosopher Daniel Dennett and biologist Richard Dawkins but also on ideas of some other authors For an element of a culture or system of behavior passing from one individual to another by imitation or other non-genetic means author uses the term ldquomemerdquo because it is most commonly used The main question of this study is whether human freedom is compatible with scientific results about cultural evolution Author claims that at least if we abstract from the question of compatibility of freedom with determination and indetermination (because he - unlike for example D Denshynett - donrsquot agree with compatibility of free will with determinism) we can create a concept of human freedom which is compatible with what science tell us about cultural transmission in human species and tries to describe this


concept and how it is not in contradiction with what we know about cultural evolution from scientific research Author tries only to show certain point of view on relation between human freedom and cultural evolution in order to contribute to the philosophical discussion of this and related topics


va sa memetika Aj keď všetky naacuteroky a všetky tvrdenia memetikov nemusia byť spraacutevne existujuacute určiteacute dobre overeneacute fakty ktoreacute sa často spomiacutenajuacute aj v učebniciach evolučnej bioloacutegie

Vedeckeacute praacutece dokladajuacute existenciu kultuacuterneho prenosu adaptiacutevnych znakov u mnohyacutech živočiacutechov Mňa bude v tejto praacuteci zaujiacutemať najmauml človek Predstaviacutem pohľad ktoryacute maacute okrem ineacuteho podľa mocircjho naacutezoru tuacute vlastnosť že - pokiaľ odhliadame od otaacutezky zlučiteľnosti slobody s fyzikaacutelnym determishynizmom a indeterminizmom - ľudskaacute sloboda je v ňom zlučiteľnaacute s popisom kultuacuternej evoluacutecie ako ju predkladaacute veda

Tento pohľad možno uviesť otaacutezkami ako napr nie je človek len nosishyteľom geacutenov a meacutemov ktoreacute ho využiacutevajuacute a riadia uacuteplne vo svoj prospech Ak je ich nositeľom a ak oba typy replikaacutetorov podmieňujuacute jeho znaky (napr vzorce spraacutevania) mocircže byť človek slobodnyacute Hlavnou myšlienkou spomiacuteshynaneacuteho pohľadu na tieto otaacutezky je možnaacute teacuteza do diskusie ktoraacute by sa dala vyjadriť takyacutemto spocircsobom ľudskeacute aktivity ktoreacute spadajuacute do raacutemca našich praacutevnych systeacutemov a v praxi použiteľnyacutech etickyacutech teoacuteriiacute ľudskeacute aktivity ktoshyreacute tieto systeacutemy a teoacuterie považujuacute v určityacutech priacutepadoch za aktivity slobodneacute ľudskeacute aktivity za ktoreacute sme podľa nich zodpovedniacute ľudskeacute aktivity za ktoreacute mocircžeme byť podľa nich vinniacute a potrestaniacute suacute priacutetomneacute v procese kultuacuternej evoluacutecie Inak povedaneacute v tomto procese je priacutetomnaacute ľudskaacute sloboda Kde a akyacutem spocircsobom Jednu možnuacute odpoveď na tuacuteto otaacutezku predstaviacutem v tejto kapitole

KU LTUacute RN A EVOLUacuteCIA

Jestvuje nielen biologickaacute evoluacutecia ale aj evoluacutecia kultuacuterna bdquoOrganizmy presnejšie povedaneacute živočiacutechy vykazujuacute aj rad uacutečelnyacutech vlastnostiacute či vzorshycov chovania ktoreacute nevznikli biologickou evoluacuteciou ale evoluacuteciou kultuacuternou Kultuacuterna evoluacutecia sa v mnohyacutech ohľadoch liacuteši od evoluacutecie biologickej takže aj znaky ktoreacute v je j priebehu vznikajuacute sa často svojiacutem charakterom podstatne liacutešia od znakov a vzorcov chovania vzniknutyacutech v priebehu evoluacutecie biologickejldquo174

Nebudem podrobne popisovať kultuacuternu evoluacuteciu bude však nevyhnutshyneacute v stručnosti vysvetliť aspoň niektoreacute zaacutekladneacute pojmy ako meacutem memofond a pod Blackmoreovaacute uvaacutedza vo svojej knihe Teoacuteria meacutemov označenie bdquomeacutemldquo na sceacutenu nasledovnyacutem spocircsobom bdquoKedykoľvek niekoho imitujeme čosi sa preshydaacuteva Ono bdquočosildquo potom mocircže byť predaneacute znovu a znovu a tak začať žiť sashymostatnyacutem životom Mocircžeme tuacute vec nazvať myšlienkou naacutevodom chovaniacutem

174 Tamže s 316










s 26-27

s 176181










































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER
































s 26-27

s 176181










































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER
































































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER

























































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER



















































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER










































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER




































201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER





























201 Tamže s 177






t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER




























t


203 Tamže s 245-246







































ZAacuteVER





























































ZAacuteVER





















































ZAacuteVER
















































ZAacuteVER








































ZAacuteVER































ZAacuteVER


























ZAacuteVER




























































Date post:	27-Apr-2023
Category:	Documents
Upload:	independent
View:	0 times
Download:	0 times

Kultúrna evolúcia a ľudská sloboda

Documents