Constantine’s Letters · 2019. 6. 21. · Constantine’s Letters ISSN 1337-8740 (print) ISSN...

Constantine’s LettersI S S N 1 3 3 7 - 8 7 4 0 ( p r i n t ) I S S N 2 4 5 3 - 7 6 7 5 ( o n l i n e ) E V 5 3 4 4 / 1 6

Ko

nšt

antí

no

ve l

isty

12/

1 (2

019)

Volume 12, Issue 1/2019

Constantine the Philosopher University in NitraFaculty of ArtsInstitute for Research of Constantine and Methodius’ Cultural Heritage

Medzinárodný vedecký časopis /International scientific journal

Konštantínove listy / Constantine ’s LettersVolume 12, Issue 1/2019

ISSN 1337 ‑8740 (print) ISSN 2453 ‑7675 (online)

Evidenčné číslo Ministerstva kultúry Slovenskej republiky / Registration number of the Ministry of Culture of the Slovak Republic EV 5344/16

Konštantínove listy sú indexované v databázach Scopus, Emergencing Sources Citation (Web of Science), International medieval bibliography, EBSCO a The Central European Journal of Social and Humanities.

The journal Constantine’s Letters is indexed in the following databases: Scopus, Emergencing Sources Citation (Web of Science), International Medieval Bibliography, EBSCO and The Central European Journal of Social and Humanities.

Šéfredaktor / Editor in Chiefdoc. PhDr. Peter Ivanič, PhD.

Redakčná rada / Editorial Boardprof. Dr. Maja Angelovska-Panova (Institute of National History, Skopje; Republic of Macedonia)prof. Dr. Dimo Češmedžiev, PhD. (Plovdiv University „Paisii Hilendarski“; Bulgaria)prof. ThDr. Viliam Judák, PhD. (Comenius University in Bratislava; Slovakia)prof. Dr. Abrahim Khan (University of Toronto; Canada)prof. ThDr. Ján Liguš, Ph.D. (Charles University in Prague; Czech Republic)prof. Konstantinos Nichoritis, PhD., DSc. (University of Macedonia, Thessaloniki; Greece)prof. PhDr. Alexander T. Ruttkay, DrSc. (Slovak Academy of Sciences in Nitra; Slovakia)prof. Dr. Ulrich Schweier (Ludwig Maximilian University of Munich; Germany)prof. Maja Jakimovska Tošič, PhD. (Ss. Cyril and Methodius University in Skopje; Republic of Macedonia)prof. Dr. Janez Vodičar SDB (University of Ljubljana; Slovenia)prof. Giorgio Ziffer (University of Udine; Italy)prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD. (Constantine the Philosopher University in Nitra; Slovakia)doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. (Constantine the Philosopher University in Nitra; Slovakia)dr. Đura Hardi (University of Novi Sad; Serbia)doc. PhDr. Martin Hetényi, PhD. (Constantine the Philosopher University in Nitra; Slovakia)dr hab. Marcin Hlebionek (Nicolaus Copernicus University in Toruń; Poland)doc. Mgr. Martin Hurbanič, PhD. (Comenius University in Bratislava; Slovakia)Doz.Dr. Mihailo Popovic (Austrian Academy of Sciences, Vienna; Austria)doc. PhDr. Zvonko Taneski, PhD. (Comenius University in Bratislava; Slovakia)doc. PhDr. Michal Valčo, PhD. (University of Prešov; Slovakia)doc. Mgr. Miroslav Vepřek, Ph.D. (Palacký University Olomouc; Czech Republic)Dr. Silviu Oţa (National Museum of Romanian History, Bucharest; Romania)PhDr. et Mgr. Jakub Zouhar, Ph.D. (University of Hradec Králové; Czech Republic)Mgr. Martina Bolom-Kotari, Ph.D. (University of Hradec Králové; Czech Republic)Mgr. Martin Husár, PhD. (Constantine the Philosopher University in Nitra; Slovakia)Mgr. Martina Lukáčová, PhD. (Constantine the Philosopher University in Nitra; Slovakia)

Adresa vydavateľa / Published byConstantine the Philosopher University in NitraFaculty of ArtsInstitute for Research of Constantine and Methodius ’ Cultural HeritageTr. Andreja Hlinku 1949 74 NitraSlovakiatel.: +421 37 6408 503, fax.: +421 37 6408 387e -mail: [email protected]

IČO vydavateľa: 00157 716

Technický redaktor / Sub ‑editorMgr. Patrik Petráš, PhD.doc. PhDr. Peter Ivanič, PhD.

Jazyková úprava / ProofreadingMgr. Martina Lukáčová, PhD.

Preklad do anglického jazyka (názvy článkov, abstrakty, kľúčové slová, zhrnutia, korektúra) / English translation (titles of articles, abstracts, keywords, summaries, proofreading)doc. PhDr. Mária Hricková, PhD.Mgr. Martin Husár, PhD.

Časopis uskutočňuje obojstranne anonymné recenzné konanie návrhov príspevkov.The journal carries out a double -blind peer review evaluation of drafts of contributions.

Periodicita vydávania: 2x ročne Periodicity: twice a year

Dátum vydania / Publication date30. júna 2019 / the 30th of June 2019

Náklad / Copies 200

Publikáciu podporilaKultúrna a edukačná grantová agentúra MŠVVaŠ SR (Projekt č. 004UKF-4/2018 s názvom Európsky stredovek interaktívne). Evropská kulturní stezka sv. Cyrila a Metoděje, z.s.p.o.

The publication was supported byThe Cultural and Educational Grant Agency of the Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovac Republic (the contract No. 004UKF-4/2018 – The Middle Ages in Europe interactively).European Cultural Route of Saints Cyril and Methodius, I.A.L.E.

Na obálke časopisu sa nachádza stránka z Macedónskeho triódu zo 14. storočia.The front cover of the journal contains a page from the Macedonian triod dated to the 14th century.

Pokyny na publikovanie článkov v Konštantínových listoch sú dostupné na webovej stránke: http://www.constantinesletters.ukf.sk/index.php/publication -guidelines

Publication Guidelines for Constantine’s Letters are available on the following website:http://www.constantinesletters.ukf.sk/index.php/publication -guidelines

OBSAH / TABLE OF CONTENTS

Články / Articles• KyriakosS.Stavrianos:TrinityDoctrineand Christologyof SaintAthanasius,

Archbishopof Alexandria,in HisLetterto Epictetus,Bishopof Corinth /3/

• JánZozuľak:Zdrojhodnôtv kultúrnomživoteSlovanov/ASourceofValuesin theCulturalLifeoftheSlavs /13/

• PeterLabanc:CorpusToponymicumSlovaciaeMedievalis(CTSM)–On-lineDatabaseof MedievalToponymicMaterialand itsApplicationin Onamasticand LinguisticResearch /22/

• David Papajík:ObrazUhrů a Uher v dílech církevních kronikářů z českýchzemíze14.století/An Imageof Hungaryand Hungariansin WorksbyChurchChroniclersfrom the CzechLandsin the14thCentury /39/

• VavrinecŽeňuch:ListpápežoviInocentoviX.z roku1652vo svetlefaktov/A Letterto PopeInnocentXof 1652in theLightof Facts /50/

• Mária Nemčeková: Pôsobenie Rádu sv. Kláry v Uhorsku a na Slovensku /The Orderof SaintClarein theKingdomof Hungaryand Slovakia /59/

• MichalValčo–MarekPetro–MáriaKardis–RozalinaV.Shagieva–MariaA. Kuznetsova – Nina I. Kryukova: Ecumenical Trinitarian Reflectionsand the ‘DeRégnonParadigm’:A ProbeintoRecoveringthe Social-TrinitarianEmphasesof the CappadocianFathers /76/

• Magdalena Jaworska-Wołoszyn: Pismo De differentiis i Plethona krytykaArystotelesowskiego Boga / The Writing of De Differentiis and Pletho’sCriticismof AristotelianGod /90/

• Stanislav Voloshchenko: Єрусалимський устав XV століття у колекціїНаціональногомузею у Львові іменіАндреяШептицького / JerusalemTypikonof the 15thCenturyfrom the Collectionof the AndreySheptytskyiNationalMuseumin Lviv /102/

• AndreasGamerith:DieKlosterbibliothekvonBroumov–EineikonologischeAnalyse/TheLibraryof the BroumovMonastery–An IkonologicalAnalysis /116/

• Konstantin Sharov: Сакрализация имен в богословских традицияхвосточной Европы второй половины XVII – начала XVIII веков /Sacralisationof Namesin EastEuropeanTheologicalTraditionsoftheSecondHalfofthe17thCenturyandtheEarly18thCentury /129/

• MartinHetényi:Cyrilo-metodský kult a religiozita na Slovensku v 19. – 21.storočí/The Cyrillo-MethodianCultand Religiosityin Slovakiafrom the 19thto the 21stCentury /141/

• ŠtefanTimko:Reflexia života a dielaCyrila a Metoda v televíznej, filmoveji internetovejtvorbeod osemdesiatychrokovminuléhostoročiapo súčasnosť /

Reflectionof the Lifeand Workof Cyriland Methodius in Television,Filmand InternetProductionfrom the 1980sto the Present /159/

Recenzie / Book Reviews• KučerkováMagda–KnapíkJán.Cestado Compostely.Legendy,história,

skúsenosti(ZuzanaCiváňová) /172/

• Kierkegaardand ClassicalGreekThought(BojanZalec–PatrikLenghart–CarsonWebb) /173/

KONŠTANTÍNOVE LISTY 12 / 1 (2019), pp. 3 – 12 ••• | 3 |

TRINITY DOCTRINE AND CHRISTOLOGY OF SAINT ATHANASIUS, ARCHBISHOP OF ALEXANDRIA, IN HIS LETTER

TO EPICTETUS, BISHOP OF CORINTH

Kyriakos S. Stavrianos

DOI:10.17846/CL.2019.12.1.3-12

Abstract: STAVRIANOS,KyriakosS. Trinity Doctrine and Christology of Saint Athanasius, Archbishop of Alexandria, in His Letter to Epictetus, Bishop of Corinth. The letter of saintAthanasiusof Alexandriato Epictetusof Corinthstandsin theplaceof the mostimportanttextof the doctrinaltextsof the ChristianliteratureaboutChristology.Itisrecognizesto bean important text not only at the Arian controversy, but even after the first EcumenicalCouncil. Athanasius wrote it to answer series of questions, which come from the viewsof Appolinarianists,Illusionistsand adherentsof earlyNestorianism.JesusChrististhe Wordof the God,whowasincarnated.The Wordof Godassumeda humannaturesothattherearetwonaturestrulydistinct.Hehasbecomea humanbeingto savethe mankind.Hetookthe humanfleshbyVirginMaryand Hewasalsoremainingco-substantialwith the GodFather.Logosdidnot sufferduring the PassionbutonlyHishumannature.There isnota temporaldifferencebetweenGodFatherand Wordof God.

Keywords: Epictetus of Corinth, Arian controversy, Incarnation, Substantial, homoousios, Jesus Christ, Holy Trinity, Human flesh, Word of God

Abstrakt:STAVRIANOS,KyriakosS.Trojičná dogma a kristológia svätého Atanáza, arcibis-kupa Alexandrie, v jeho liste Epiktétovi, biskupovi Korintu.Listsv.AtanázaAlexandrijskéhoEpiktétoviKorintskémupredstavujenajdôležitejšítextzdoktrinálnychpráckresťanskej li-teratúryzaoberajúcejsakristológiou.Dosiaholuznaniesvojejdôležitostinielenvovzťahuk ariánskemusporu,aledokoncaajkobdobiupoPrvomekumenickomkoncile.Atanázna-písaldanýlistakoodpoveďnasériuotázok,ktorévzišlizostanovískapollinaristov,iluzio-nistova stúpencovvčasnéhonestoriánstva.JežišKristusjeSlovovečnéhoBoha,ktorésavte-lilo.BožieSlovonadobudloľudskúprirodzenosť,a taksúv ňomobeprirodzenostiodsebaodlíšené.Stalsaľudskoubytosťou,abyzachránilľudstvo.PrijalľudskételoprostredníctvomPannyMáriea tiežostával jednejpodstatysosvojímBohomOtcom.Logosnetrpelpočasumučenia,aleibajehoľudskáprirodzenosť.NeexistujedočasnározdielnosťmedziBohomOtcoma BožímSlovom.

Kľúčové slová:Epiktétos Korintský, ariánsky spor, vtelenie, podstatný, jednej podstaty, Ježiš Kristus, Najsvätejšia Trojica, ľudské telo, Božie Slovo

SaintAthanasiuswrotethisletter,whichhesentto the Bishopof CorinthEpictetus,respondingto the viewsexpressedbythe Hierarchof the Corinth,whichwerepresentedto himconcerningthe natureand originof Christ.1The importanceof the letterto Epictetusisgreat,asitisrecordedbythe EcclesiasticalLiterature’sresearch;ithasthe reputeof aholycanonin theChristianfaith.

1 Τhequestionof whoChrist is, it preoccupies the talking leaders of the ChristianChurch in thefirstcenturies. It will be a main talking point from the 3rd century onwards about the Person of Christand the factof the Incarnationof the Wordof God.Cf.Tsigos2014,143.


| 4 | ••• KONŠTANTÍNOVE LISTY 12 / 1 (2019), pp. 3 – 12

Epiphanyof Cyprusin the2ndVolumeof the 3rdbookof hiswritingAgainstHeresies,and morespecifically in theChapteron the heresyof Demirites, isbasedon it in order to face this sectand thatof Appolinarism.HenamesDemiritesthosewhodidnotconfessto the perfectChrist’sIncarnation. Some of them claimed that the body of Christ was consubstantial to the deity.Othersrefusedto acceptthatChristassumedthe humansoul.Anotherpartof thissect,basedon the citation, the Word became flesh (John1,14), denied that JesusChrist received the fleshfrom the VirginMary.2SaintEpiphaniusconsiders-writingaboutthissect-itnecessaryto quotethe letterto St.Athanasius’Epictetus,asbearinggreatimportancefor the evidenceand supportof Orthodoxviews.3

When the controversy of the Cyril of Alexandria against John of Antioch ensued aboutthe existedobscurityof certainpointsof the Anathematic,the letterof Athanasiusto Epictetuswasconsideredalongwiththe Symbolof Nicaeathe basisfor the agreementof the twosides,whichrepresentedthe Alexandrianand the Antiochiantheologicalrespectively.Acaciusof Veriacarriedthe aboveproposalof reconcilementto Cyrilof Alexandria,whereuponthe agreementof the twopartswasachieved.The teachingof St.Athanasiusin Epictetus’letterwasincludedin mostof the textof theircommonconfessionnamedTextof Reconciliation(433).4St.Cyrilof Alexandria,in his40thLetterto Acaciusrespondingto theiracceptanceornotof the deposedproposals,mentionsthe falsificationof the contentof St.Athanasiusletterto Epictetusby the Nestorians.5The Bishopof EmesusPaul,whowasentrustedwiththe taskof reconciliation,askedSaint.Cyrilifheacceptedthe contentof the letter,whichhepresented to him.Cyril replied that ifhehad the authentictextin hishands,hewouldhavenoobjection.Aftercomparingthe contentsof the letters,itwasproved thatPaulhadoneof the contents thathadbeen falsifiedby the Nestorians.Cyril afterthe verificationacceptedthe authenticletterof Athanasius,to becomethe basisof the agreementof the twosidesand gaveitto the Bishopof Emesusto deliveritto Johnof Antioch.The FourthEcumenicalSynodincludedit in itsProceedingsasa genuineand excellentexpressionof faithfor JesusChrist.6

AnnickMartinin herdoctoralthesison Athanasiusof Alexandriaand the Churchof Egyptrepeats stereotypically and unbiased the views of Western theologians and philologists that“although his writings played an important role in the dogmatic controversies of the second half of the 4th century and particularly the letter to Epictetus, as the manuscripts evidenced, Athanasius

2 Epiphaniusof Cyprus,42,640B.3 Epiphaniusof Cyprus,42,644BD.4 Feidas2002,616-618.The concerneddogmaticdefinitionis:“We confess, therefore, our Lord Jesus Christ,

the Only Begotten Son of God, perfect God, and perfect Man of a reasonable soul and flesh consisting; begotten before the ages of the Father according to his Divinity, and in the last days, for us and for our salvation, of Mary the Virgin according to his humanity, of the same substance with his Father according to his Divinity, and of the same substance with us according to his humanity; for there, became a union of two natures. Wherefore we confess one Christ, one Son, one Lord. According to this understanding of this unmixed union, we confess the holy Virgin to be Mother of God; because God the Word was incarnate and became Man, and from this conception he united the temple taken from her with himself. For we know the theologians make some things of the Evangelical and Apostolic teaching about the Lord common as pertaining to the one person, and other things they divide as to the two natures, and attribute the worthy ones to God on account of the Divinity of Christ, and the lowly ones on account of his humanity”.Cf.Johnof Antioch,77,172CD.Cyrilof Alexandria,77,176D–177AB.

5 Cyrilof Alexandria,77,200CD;Bardy1938,33-34;Haleux1992,452,455.6 Moutsoulas1989,74.

Trinity Doctrine and Christology of Saint Athanasius, Archbishop of Alexandria, in His Letter to Epictetus, Bishop of Corinth


does not belong to the class of great theoretical theologians. He wrote every time, not to clarify internal doubts or to literary needs, but to answer urgent pressing questions from others”.7

Thewritingtimeof the letter isreportedto beeither3628or365,whenApollinaris’sviewsbeganto spreadmorewidelyin thedomainof Christianity9,whilesomeof themrankitalongwiththe lettersto Adelpiusand Maximusin thelasttextsof Athanasiusand afterthe condemnationof Auxentiusof Milan,whichAthanasiusrecallsin theletterasa recentevent,datingbetween370and 37210.Itisalsopreservedin twoLatin,twoancientArmenianpublications,oneof whichcomesfrom aGeorgiantranslationand aSyriantranslationfalsifiedbythe Monophysits.11The Armeniantextwasfoundin twomanuscriptsof the Byzantinesin Vienna.12In Migne’sPatrology,the letterwas issuedbyB.deMauntgaucon in the26thVolume.Scholars are skeptical about the criticaleditionson the groundsthatthesetwocriticalpublicationshaveincludedmanuscriptsthathavebeenalteredbythe heretics.13

Ecclesiastic and politic situation TheFirstEcumenicalCouncil in Nice (325) condemned the heresyof Arius,who taught thatthe Sonof Godisthe firstcreatureof God.Becauseof creatingotherscreaturestoo,ChristwascalledGod14.Thus,Ariusintroducesthe conceptof timeintothe relationshipof the ThreePersonsof the HolyTrinity,believingthatonlyGodbeinguncreated,isalsowhollyimmutable.The Sonand Wordof Godincarnatedhimselfbytakingthe placeof the soulintothe humannatureof Christ.The Council,in theformulationof itsSymbol,decidedthatthe Sonisconsubstantialto the GodFatherand preservedthe notionof the Trinityof God.15Athanasiusof Alexandriaevenpointedout in the 2thHomily against the Arians, that there isno timedifferencebetween the Fatherand the Sonin theHolyTrinity.16The letteriswrittenduringthe third(351–361)and fourthperiodof the Ariancontroversies(361–381).Itscharacteristicisthe prevalenceof EmperorConstantine,whoisassociatedwiththe supportersof AriusbishopsUrsakiusof Singidus(Belgrade)and Walisof Mourson.Theirnamesarementionedin theletterbyAthanasius.Atthe sametime,weobservethe trisectionof Arianismintothe Homoians,Anomoeansand Homoiousians.

TheHomoiousianscameimmediatelyafterthe FirstEcumenicalCouncil,and especiallyafterthe “in consecration”(in Encaeniis)Councilof Antiochin 341(onthe occasionof the consecrationof the emperorConstantinethe Great,GoldenChurch),wherethe secondsymbolof the Councilreferredto as“an indistinguishable image of the Son and Father”,asdidthe Makrostichos Ekthesis(“the Long Confession of faith”)from the Councilin thesamecityin 344withthe phrase“Father

7 Martin1996,10;Robertson1891,99;Cross1945,5.8 Tsiomesidis1975,13.9 Christou1987,512.10 Robertson1891,95;Moutsoulas1989,74;Martin1996,626;Papadopoulos2010,338 ;Gwynn2012,102.11 Tsiomesidis1975,13;Christou1987,512.12 Oneof themcomesfrom the Cod.629,ff66a-73bof the 19thcentury.Itwasa copyof an archetypein the

18thc.in Isfahanand Cod.648,ff102b-105bof the 14thc.SeealsoCasey1933,127.Caseystatesthathisversionisdifferentfrom thatof Tajezi,1899,324-343.

13 Masai1979,66;Thereisan editionin GreekbyLudwing1911.14 SeeArampatzis2014,110.15 The Byzantine theologians and the Fathers of the Church used Philosophy and philosophical terms

to expressthe Christiandoctrine,buttheygavea differentmeaningto the usedterms.In therereasoning,“there is a clear connection between science, philosophy and theology, despite the dominant position held by orthodox faith”.Cf.Zozulak2018,8-10.

16 Papadopoulos2010,297;Arampatzis2014,111.



substantial at all with Son”.17TheirleaderswerepromotedbyBasilof Ankaraand Georgeof Laodicea.Theybeganto usethe term“homoiousios”insteadof “substantial”.Theyheldthe beliefthatGodthe Sonwasof asimilar,butnotidentical,substanceto Godthe Father.This wasbecausethesegroupscouldnotunderstandthe differenceof substanceand hypostasis,fearingthatthe Orthodoxportionwouldaccepta person to GodasSavellianismwas teaching.On the otherhand, the Orthodoxbelievedthatthe referenceof the Homoiousiansto threehypostasescontinuedthe Mariansect.The Anomoeans,ledbythe ChristianSophistAetiusand the Eunomiusof Cappadocia,acceptedthatthe Sonisdissimilarin everythingthe Father.18

TheHomoianswouldcomelaterwhenthe firsttwoportionswilltryto finda commonplaceto meet their views.They taught that the Son is similar to the Father.The birthof the Son isa peculiar mystery, but it is contained in the Bible. These are the leaders of the Homoians,the above-mentionedUrsakiusof Signidon(Belgrade)and Walisof Mourses,aswellasAcaciusof Caesarea of Palestine.The double interpretation and acceptanceof the “similar”was eitherapproached by the Homoiousians or the Anomoeans according to their absolute or relativeresemblanceto the Sonwiththe Father.Thus,firstly,the wordshomoousiosand homoiousios seemto havenodifference,butthe secondworddegeneratesto havesimilarnotionto thatof Arianism.The Homoiousianswanted to satisfy, regarding the issue of this doctrine both the Homoiansand Anomoeans,sotheydid,on acase-by-casebasis,byreferringto the term“homoousios”ornot.The Councilsof AriminumatWestin 358and Seleuciain theEastwereconvenedbecauseof thesesects.The leadersof the firstCouncil,whileremainingin thesymbolof Nicaea,atfirstwerefinallyforcedto acceptthe positionsof the Homoians(theSonthe Godsimilarto Godthe Fatheraccordingto the Scriptures,whosebirthnobodyhaseverbeenacquaintedwithand the samewassignedbytheirdelegatesof thematthe Councilof Seleucia.19

TheOrthodoxbishopscamebackfrom theirexile,afterthe prevalenceof Julianthe Apostateand thanksto hispolicy.The Orthodoxsand the Homoiousianswereledto an agreement.Itbecameclearthatsubstanceand hypostasisarenotthe identicalmeanings.Sotheyusedthe phrase“one substance, three hypostases”.The Homoiousiansacceptedthe completeresemblanceof the essenceof the Son and the Father. After the Council of 362, which was convened in Alexandriaby M. Athanasius,the unionof the Orthodoxand the Homoiousianswasachievedbyacceptingthe term“homoousios”.20

The content of the letterG.Athanasius in thePrefaceof the letterand after the formalheartfeltgreeting to the Bishopof Corinthpointsoutthatdiscussionson issuesof faithaboutChristnothadonlybeenresolvedand endedafterthe decisionsof the EcumenicalCouncilof Nicaea,butalso,hadsofarcondemnedallthe hereticsectswhotriedto fakethe imageof GodLogosand Christ.Thenhewonderswhythereiscontinuityon the samesubject,whichhadbeensolvedin Nicaeaand allthosewhohadbeenstirring,defendingthe Arius’sdoctrines,hadbeencondemned21.Heessentiallywantsto stateagainst thosewhomheaddresses this response to the memorandumsent to himbyEpictetusof Corinth.Allof thesehereticalviewshasproceededeitherfrom supportersof Arius(“the Arians

17 Stefanidis1970,192;Anastasiou1983,269-270 ;Feidas2002,497-498.18 Stefanidis1970,193;Feidas2002,499-501.19 Stefanidis1970,194-197;Anastasiou1983,275-279 ;Feidas2002,501-507.20 Stefanidis1970,198-199;Anastasiou1983,280 ;Feidas2002,507-510.21 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1049A-1052A.



come”) or from those who, while claiming that they support the sound faith of the Fathers,with the Arius’teachingsand arguments,theydistortand destroythe soundfaith.22

Thequestionswhichheposeshereare the hereticalviews,ashehasencodedand classifiedthemfrom the writingsof Epictetus.Firstlyheusesa rhetoricalquestion,“where did he come out of?” thatmeans, “where do they derive from”,hewants to show thatheprimarilydefends faith,which,ashesays,stemsfrom the teachingof JesusChristand notfrom somewhereelse.Wepresentthesehereticalviews,asrecordedbythe Alexandrianhierarchin acomprehensivereport:

1. Thebodyof Christ,whichcamefrom the VirginMary,isconsubstantialwiththe divinityof the Word.

2. Therehasbeena changeof Logosin humanelements(bones,hair,flesh,body)3. Thebodyof Christwasillusoryand notreal.234. Thecircumcisiontookplacein thedivinenatureof Christ,whichwasconsubstantialwith

the Father,and itwasincomplete.5. Thedivinesubstancewascrucified,notthe humannature.6. Thesufferingsof the bodywerenotmadebyMary,buttransformedbythe Worditself.7. Wemustteachthe FourPersonsratherthanthe Trinityof deity.8. Thebodyreceivedfrom Marythe Wordisfrom the essenceof the HolyTrinity.9. Atthe sametimethe bodywiththe divinityof the Wordco-existed.10.Christisnotthe Sonof Godin substanceand natureand hisbodyisfrom thatof Mary11.Hewhoiscrucifiedisnotthe Saviorand Godand Sonof the Father.12.Separationof Christ from the Wordof God.They aredifferent from eachother. Some

of the hereticsseparatedthe Wordfrom the Sonof God.24

St.Athanasiusreconstructsthe hereticalviewswiththe followingarguments:

1.The teachingsof the hereticsthatthe humanbodyof Christwasco-substantialto Godhead.It opposesto whatthe Biblesaysand the decisionof the Fathersof Nicaeathatthe GodSonisco-substantialwiththe GodFather,comingfrom hisessence,and thatthe bodycomesfrom Mary.If,itwerewhatthe hereticsusedto say,wereto betruethe Logoswhoisco-substantialto the earthlybody and is in agreement with the Father, then, in a logical sequence and consequence,

22 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1052B-1052C.Therearethe followingviewson whichareallthesehereticsarebased:a)Illusionistsand AppollinarianistsSee:Christou1987,512.,b)teachingsrelatedto the Apollinarianismand othersnotnamedwhichdistinguishedthe divineand humannaturein Logos,Moutsoulas 1989, 74, et. c) for erroneousbeliefs related to Arianism,Apollinarianismand Docetism,PapadopoulosS.2010,338,d)onepartharshlysupportedthe ApollinarianisticChristologyand the otherthe separation between the Word and the Son of VirginMary, which is an earlyNestorianism,, twofactionswho,whileconfessingthe decisionof Nicaea,werein oppositionto itwithdangerouslyextremeviews.Itwason the onehandthe Apollinarianists,and onthe otherthosewhotheysaidthatthe Wordfellon Christas itwas in theProphets,DeTillemont1702,242,onegrouphasviewssimilarto thoseof the Eustathians‘dualism,whereChrist isdifferent from the Wordof Godand the othergrouphasa Apollinarianistic tendency (Roldanus 1977, 228-229).Hedoesnotnamewho theywere, but leavesa suspicionthateveryonecanbecalledArians(Lebon1935,748).

23 Docetismisa Gnostictendency, in whichthe Wordwasnotincarnated,butassuchhewaspresentedto human,hewasmeresemblancewithoutanytruereality.Theirdualisticperceptionof the worlddidnotallowthemto acceptthatGodwouldreceivethe passivefleshof man.Theyclaimedto havecrossedMarywithoutgettingflesh.SeeMatsoukas1996,228-232;Tsigos2014,146.

24 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1053A-1053C.



the Fatherisco-substantialto the humanbodyof Christ.In thisway,however,thereisagreementwith the Arius’sviewsthatthe Sonisa creatureand the Fatherco-substantialwiththe creatures.25

2.Ifwehadthe conversionof Wordintoa body,thenitwouldbeunnecessaryfor VirginMaryto mediate and the samewouldhappen if the body coexistedwith the Word forever.There isa substantialdowngradingand denialof the importantroleof VirginMary in theIncarnationof the Word through which the Word of God received by the human flesh. So the necessityfor the Annunciationand the gestationof Marydidnotexist.Apartthese,argumentsfrom textsof the NewTestamentarepresented,in whichthe wholeprogressof Christ’sbirthand development(circumcision, reception by Simeon, twelve years in the Temple) and the separation betweenthe deity and mankind of His nature is shown. He also points out that Archangel Gabrielin the Annunciation,byaddressingthe VirginMarytellsherthatthe Sonof Godwillbeborn“from you”and not“in you”26.

3.Athanasius,whenheismentioningto the Passion,saysthatChristwas“the sufferer and the not-sufferer.”Hewasthe suffererwithregardto the bodyand notsuffererwithregardto the deity.The passionless Word was brought by the passive body. The salvation of man was throughthe crucifixionof Christ,and in thiswaymangainednondecayand immortality,i.e.heavoidedeternaldeath.The deity remained, as in allHis earthlypresence, indivisible to humannature,unalterableand imperishable,reachingHades,to preachto thosewhowerethere.The factsaboutthe Passion and Resurrection of Christ, aswell as his brief physical presence on earth beforeAscension,provethatthiswasa bodythatcoexistedwiththe Word.27

4.The belief that Jesusonlyseemedto behuman,and thathishumanformwasan illusion isincorrect.The Incarnationtookplacebynaturenotbyplacement,i.e.itwasnota deceptivefactof humanimagination.Ifthiswerethe casethenthe salvationand resurrectionof the peoplewouldbeillusionary.ThisiswhatG.Athanasiussays,and Manichaeusalsosupported.Butthe salvationof manisrealand complete;itconcernsboththe souland the bodyand comesfrom the Wordof God.28

5.The wayof conceptionand the birthof Christare,from thatmoment,the beginningof a problemthatwillthenarisewiththe formulationof Nestorianhereticviews.M.Athanasiusclearlystatesthat the VirginMary is a humanbeing, coming from our forefatherAdam, likeallof us.HerparticularrolewasthatshebecameGod’selectionvesselin orderfor the Wordof Godto receiveflesh.29

6.The renamingof the HolyTrinityto Quartet,becauseof the additionof the bodyof Christ,showsthe perceptionthatthe personwasa separateentity.SothenTrinityhadto accepta newadditionand becomeTetras. In thisway, the creator is equatedwithcreation.Hereticsdonotunderstandthe specificityand purposeof the humanbodyof Christ.The Incarnationof the Wordof Godwasnotdoneto increasethe numberof personsin Trinity,butto raiseman.The addition

25 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1053C-1056B.26 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1056B-1057B.27 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1057C-1061A.28 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1062B.29 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1062B-1064B.



ismade to the body of “communion and union” of the Wordwith him.Thus, the mortal hasthe potentialto becomeimmortal,the mentalspiritualand the earthlyto ascendintoHeaven.30

7.The humanbodysufferedon the Cross,butremainedthe templeof the Word.Whilebeingnaturallymortal,goingbeyondthisnature,herosebecausehehadin himthe Wordof God,whoisaboveman31.

8.The viewthatthe Wordcameto Mary,aswasthe casewiththe Prophets,isconsideredto benon-existent.The Wordwasbornonly“from the Virgin in a Supernatural way.”Prophetsand saintsin anaturalway.Thatiswhyherefersto the Gospelof Johnbyrepeatingwhatheclaimedin hisThirdSpeechagainst the Arians that “the Word of Freedom became flesh”and not that “it was carried and born”.The Prophetsonce accepted the Word to prophesy, theydiedand werenotresurrected, likethe Wordof Godafterhisthree-dayburial32.Consistentwiththe AlexandrianReference“Word Flesh”,heusesthisfigureof speech.In theletterto Epictetus,however,heclarifiesthatthe “Logos became flesh”wasequivalentto “the Word of Man”.In thisway,hewantsto declarethat the WordwasGod, and in a certain timehebecameman, leavingno signof incompletehumanity,to preventanybodyfrom blaminghimfor Appolinarism.

ConclusionsThe letter to Epictetus is a dogmatic letter in which St. Athanasius summarizes the teachingof the Church,asformulatedtillthen,aboutthe natureand the personof Christ,butalsowhathehimselfhadthoroughlyand extensivelypresentedin hispreviousdoctrinaltexts.The contentof this letter would become the bedrock of the faith that it will be used in later theologicalcontroversiesaboutthe VirginMaryand aboutthe twonaturesof Christ.Athanasiusof Alexandria,boththroughthe contentof thisletterand hisoverallwritings,isestablishednotasan occasionalwriterof theologicalissues,butasthe specialistdoctrinaireof the Incarnationof the Wordof God.He don’t present an extensive and concrete treatise on a question, since he concentrateson a seriesof questions,whichcomefrom the viewsof Appolinarianists,Doketaí(“Illusionists”)and thoseof earlyNestorianism.Buttheyendupin everythingthatM.Athanasiusseekseverytime through his teaching, that is to say, to emphasize the Incarnation of the Word of Godand hisand HisconsubstantialitywithGodthe Father,timelessly,indivisiblyand inexpressibly.Apollinaris or his followers are not named in this letter, nor are the heretical views, whichwererebuilt, contain the basicAppolinarianisticpositionon whether the Word took the placeof the human soul intoChrist.This is not because it is considered as a cover for Apollinarisora latentapollinarianistic tendencybySt.Athanasius,butbecause it ismore interestingherefor the Alexandrianhierarchto showthatthe salvationof manisconnectedwiththe Incarnationof the Wordof God.

30 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1064B-1065B.31 AthanasiusArchbishopof Alexandria,26,1065B-1068A.32 Itmeansthe dynamicpresenceand callof Godto the Prophets(Jer1:2-14).Athanasiuspresentsa similar

teaching to hisworkLetter to the peopleof Antioch, 26, 804AB: “But since also certain seemed to be contending together concerning the fleshly Economy of the Saviour, we enquired of both parties. And what the one confessed, the others also agreed to, that the Word did not, as it came to the prophets, so dwell in a holy man at the consummation of the ages, but that the Word Himself was made flesh, and being in the Form of God, took the form of a servant , and from Mary after the flesh became man for us, and that thus in Him the human race is perfectly and wholly delivered from sin and quickened from the dead, and given access to the kingdom of the heavens”.



TheIncarnationincludesthe entiremanand thisisstatedin theargumentof G.Athanasiusclearly.Sotherewasnoneedfor furtherreferenceto thisteachingof Apollinaris.Thisrecruitmentof the entireman,souland bodyismadeto savemanasa whole,notunilaterally.Christwasnotan illusionarypersonbuta realperson.Itwasnota conversionof the Wordof God,nordidheco-existconsubstantiallyfrom the beginningof creationwithGodLogos.The meaningof the words“flesh” and “body” means the whole human being, it is perceived in the biblical perceptionand notin theancientGreekmeaning,whichiswhyitemphasizesthe biblicaloriginof these.Theroleof VirginMary is to give the flesh to GodLogos.Unitedwith it,Hecoexistswithoutthe twonaturesbecomingone.Wehavewhat later is called circumincessionof eachotherorcontradictionof the natureof Christ,the divine,and the humannature.

Finally,Crucifixionand Resurrectionareeventsin whichbothnaturesareinvolved.The humannaturesuffersand the divinenatureremainsnonsufferer.The samealsoappliesto the naturaland innocent passions.Christ as a humanbeing, grows, is hungry, is thirsty, eats, and sleeps,functionswhichbelongbynature to everyman.The existenceof the bodyof Christdoesnotrequire any change in theHolyTrinity. But the humanbody cannot be unitedwith the HolyTrinity.The createdelementwiththe uncreatedand spiritualonecannotcomposea newentity,i.e.the HolyTetras,for thenwewillhavean equationof the creatorand the creature.

REFERENCES Anastasiou Ioannis. 1983.ΕκκλησιαστικήΙστορία[EcclesiasticHistory],tom1.Thessaloniki.Arampatzis Christos. 2014.ΘέματαΕκκλησιαστικήςΓραμματολογίαςκαιΠατερικήςΕρμηνευτικής

[Themesof Patrologyand Interpretationof the Fathersof the Church].Thessaloniki.Athanasius Archbishop of Alexandria. Ad Epictetum Episcopum Corinthi contra haereticos

Epistola,MignePatrologiaGraeca26,1049-1069.Athanasius Archbishop of Alexandria. Tomus ad Antiochenos, Migne Patrologia Graeca 26,

796-810.Bardy Gustave. 1938. AcacedeBérèeetsonrôledanslacontroverse nestorienne.In Revuedes

SciencesReligieuses18,20-44.Casey Robert. 1933.An Armenianversionof the Athanasiusletterto Epictetus.In TheHarvard

TheologicalReview26,127-150.Christou Panagiotis. 1987.ΕλληνικήΠατρολογία[GreekPatrology],tom.3.Thessaloniki.Cross Frank Leslie. 1945. The studyof Athanasius.Oxford.Cyril of Alexandria.EpistolaXLadAcaciumMelitinemEpiscopum,MignePatrologiaGraeca77,

184-201.Cyril of Alexandria.EpistolaXXXIXad JohannemAntiochensisEpiscopum,MignePatrologia

Graeca77,173-181.De Tillemont Nain Louis Sébastian 1702.Mémoirespourserverdel’histoireecclésiastiquedessix

premièressiècles,t.8.Paris.Epiphanius of Cyprus.Panarion,MignePatrologiaGraeca42,9-888.Feidas Vlasios. 2002.ΕκκλησιαστικήΙστορία[EcclesiasticHistory],vol.1.Athens.Gwynn David. 2012.Athanasiusof Alexandria:bishop,Theologian,Ascetic,Father.Oxford.Halleux de André. 1992.LesdouzeschapitrescyrilliensauConciled’Éphèse(430-433).In Revue

théologiquedeLouvain23,425-458.John of Antioch.EpistolaXXXVIIIadCyrillum,MignePatrologiaGraeca77,169-173.Lebon Joseph. 1935. Altération doctrinal de la lettre à Epictète du saint Athanase. In Revue

d’histoireecclésiastique31,713-761.



Ludwing Georg. 1911.EpistulaadEpictetum,Iena.Martin Annick 1996. Athanase d’Alexandrie et l’Église d’ Égypte au Ive s. (328 – 373), École

FrançaisedeRome.Rome.Masai François. 1979.MoutsoulasE.,La lettred’Athanased’AlexandrieàEpictète in Bulletin

codicologique33,66.Matsoukas Nikolaos. 1996. Δογματική και ΣυμβολικήΘεολογία Β’ [Dogmatic and Symbolic

TheologyB’].Thessaloniki.Moutsoulas Elias. 1989.ΟΜέγαςΑθανάσιος[Athanasiusthe Great].Athens.Papadopoulos Stylianos. 2010.Μεγάλοισταθμοί τηςΘεολογίας [Big landmarks of Theology].

Athens.Robertson Archibald. 1891.Selectwritingsand lettersof Athanasiusbishopof Alexandria.Durham.Roldanus Johannes. 1977.LeChristetl’hommedanslathéologied’Athanased‘Alexandria.Leiden.Stefanidis Vasilios. 1970.ΕκκλησιαστικήΙστορία[EcclesiasticHistory].Athens.Tsigos Vasilis. 2014. Θέματα Δογματικής της Ορθοδόξου Εκκλησίας [Themes of Dogmatics

of the OrthodoxChurch].Thessaloniki.Tsiomesidis Nicetas. 1975.ΑθανασίουΑλεξανδρείαςτουΜεγάλου,Άπανταταέργα,ΔογματικάΓ’,

Εισαγωγή[Athanasiusof Alexandriathe Great,Completeworks,DogmaticsC’,Introduction].In GreekFathersof the Church4,9-14.

Zozulak, Jan. 2018. Interaction of Philosophy and Natural Sciences in Byzantine Empire.In Communications:ScientificLettersof the Universityof Zilina20/1A,8-15.

SUMMARY: TRINITY DOCTRINE AND CHRISTOLOGY OF SAINT ATHANASIUS,ARCHBISHOP OF ALEXANDRIA, IN HIS LETTER TO EPICTETUS, BISHOP OFCORINTH.The letterto Epictetusisa dogmaticletterin whichSt.Athanasiussummarizesthe teaching of the Church, as formulated till then, about the nature and the personof Christ,butalsowhathehimselfhadthoroughlyand extensivelypresentedin hispreviousdoctrinaltexts.The contentof this letterwillbethe bedrockof the faiththatwillbeusedin later theologicalcontroversiesabout the VirginMaryand about twonaturesof Christ.Athanasiusof Alexandria,boththroughthe contentof thisletterand in hisoverallwritings,isestablishednotasan occasionalwriterof theologicalissues,butasa specialistdoctrinaireof the Incarnationof the Wordof God.

Hedoesnot present an extensive and specific treatise on the question, but he ratherconcentrates on a series of questions, which come from the views of Appolinarianists,Doketaí(“Illusionists”)and adherentsof earlyNestorianism.Buttheyendupin everythingthat M. Athanasius seeks every time through his teaching, that is to say, to emphasizethe Incarnationof the Wordof Godand hisand HisconsubstantialitywithGodthe Father,timelessly,indivisiblyand inexpressibly.

Apollinaris and his followers are not named in this letter, and it did not containthe revised heretical views concerning the basic appolinarianistic position on whetherthe Wordtookthe placeof the humansoulintoChrist.Thisisnotbecauseitisconsideredasa coverfor Apollinarisora latentapollinarianistictendencybySt.Athanasius,butbecauseitismoreinterestingherefor the Alexandrianhierarchto showthatthe salvationof manisconnectedwiththe Incarnationof the Wordof God.

TheIncarnationincludesthe entiremanand thisisstatedin theargumentof G. Athanasiusclearly. So there was no need for further reference to this teaching of Apollinaris.Thisacceptanceof the entireman, the souland the bodyismadeto savemanasa whole,notunilaterally.Christwasnotan illusionarypersonbuta realperson.Itwasnota conversionof the Wordof God,nordidheco-existconsubstantiallyfrom the beginningof creationwithGodLogos.The meaningof the words„flesh”and “body”meansthe wholehumanbeingas it



isperceivedin thebiblicalperspectiveand notin theancientGreekmeaning,whichiswhyitemphasizesthe biblicaloriginof these.

Theroleof the VirginMaryisto givethe fleshto GodLogos.Unitedwithit,Hecoexistswithoutthe twonaturesbecomingone.Wehavewhatlateriscalledcircumincessionof eachotherorcontradictionof the natureof Christ,the divine,and the humannature.

Finally, Crucifixion and Resurrection are events in which both natures are involved.The humannaturesuffersand the divinenatureremainsnon-sufferer.The samealsoappliesto the naturaland innocentpassions.Christasa humanbeing,grows,ishungry,isthirsty,eats,and sleeps,functionswhichbelongbynatureto everyman.The existenceof the bodyof Christdoesnotrequireanychangein theHolyTrinity.Butthe humanbodycannotbeunitedwiththe HolyTrinity.The createdelementwiththe uncreatedand spiritualonecannotcomposea newentity,i.e.the HolyTetras,for thenwewillhavean equationof the creatorand the creature.

AssociateProfessorKyriakosS.Stavrianos,Ph.D.Universityof CreteDepartmentof PreschoolEducationUniversityCampus-Gallos74100RethymnoGreecestavrianos@edc.uoc.gr


ZDROJ HODNÔT V KULTÚRNOM ŽIVOTE SLOVANOV1

A Source of Values in the Cultural Life of the Slavs

Ján Zozuľak

DOI:10.17846/CL.2019.12.1.13-21

Abstract:ZOZUĽAK,Ján.A Source of Values in the Cultural Life of the Slavs.Slavicscriptand Slavonicliteraturebelongto the mostimportantculturalvaluesbroughtbyConstantine-Cyriland Methodiusto GreatMoravia.The sourceof thesevalueswasthe EasternRoman(Byzantine)Empireand itsculturewhichsignificantlyinfluencedthe historyof Slavicnationsand theirpositionwithinthe Europeanculturalspace.The studydiscussesthreehistoricaldocumentswhichdemonstratethe supremacyof the ByzantineEmpireasa culturalcentreviewed from the Slavs’ perspective and clarifies the process of reception of Byzantineculturaland spiritualvalues in Slaviccountries.Although the Cyrillo-Methodianmissionrequested by Rastislav, the Duke of Great Moravia, failed to include Great Moraviapermanentlyintothe countriesbelongingto the Byzantinesphereof influence,the creationof the Slavic alphabet, the origins of Slavonic literature and the use of a Slavic languagein liturgywerethe mostefficientmeansto promoteByzantineinfluenceon Slavicnations.Cultural legacy of the Cyrillo-Methodianmissionmoved to the South and Eastern SlavswhoacceptedChristianityof the Byzantine traditionand becamethe membersof a largeculturalcommunitywhichwasknownin thelanguageof Byzantiumasοἰκουμένη(world).Manyculturalelementswhich formedtheirvaluesystembecamea partof theirreligiousand everydaylife.

Keywords: Constantine-Cyril, Methodius, Great Moravia, Byzantine Empire, culture, values, Slavic script, Slavonic literature

Abstrakt:ZOZUĽAK,Ján.Zdroj hodnôt v kultúrnom živote Slovanov.Slovansképísmoa slo-vansképísomníctvopatriak najdôležitejšímkultúrnymhodnotám,ktoréna VeľkúMoravupriniesliKonštantínFilozof(Cyril)a Metod.ZdrojomtýchtohodnôtbolaVýchodorímska(Byzantská)ríša,ktorávýznamneovplyvnilasmerovanieslovanskýchnárodova ichposta-veniev európskomkultúrnompriestore.Na základetrochhistorickýchtextovpoukážemena uznanieprevahyByzancieakokultúrnehocentrazo stranySlovanova vysvetlímeprocesrecepcie byzantských kultúrnych a duchovných hodnôt v slovanských krajinách.Napriektomu,žecyrilo-metodskámisiavyžiadanákniežaťomRastislavomnedokázalatrvalozačle-niťVeľkúMoravudo okruhukrajínpatriacichdo sférybyzantskéhomocenskéhovplyvu,zostavenieslovanskejabecedy,vytvorenieslovanskéhopísomníctvaa zavedenieslovanskéhojazykado liturgievytvorilonajúčinnejšíprostriedokna presadzovaniebyzantskéhovplyvumedzi slovanskými národmi.Kultúrny odkaz cyrilo-metodskejmisie prevzali južní a vý-chodníSlovania,ktorísazačlenilido kresťanstvabyzantskejtradíciea stalisačlenmiveľké-hokultúrnehospoločenstva,v jazykuByzancieznámehopomenovanímοἰκουμένη(svet).Do ichcirkevnéhoa každodennéhoživotasav nezmenenej formezačaliprenášaťmnohékultúrneprvky,ktoréformovaliichhodnotovýsystém.

1 TátoprácabolapodporovanáAgentúrouna podporuvýskumua vývojana základeZmluvyč.APVV-16-0116a vzniklatiežv rámciprojektuKEGAč.004UKF-4/2018Európsky stredovek interaktívne.

Ján Zozuľak


Kľúčové slová: Konštantín-Cyril, Metod, Veľká Morava, Byzantská ríša, kultúra, hodnoty, slo-vanské písmo, slovanské písomníctvo

ÚvodVýchodorímska (Byzantská) ríša významne ovplyvnila smerovanie slovanských národov a ichpostavenie v európskom kultúrnom priestore. V tejto štúdii sa zamyslíme nad diachronickouhodnotouslovanskéhopísma,ktoréumožnilovytvoreniea rozvíjanieslovanskéhopísomníctva.Slovansképísmoa slovansképísomníctvopatriak najdôležitejšímkultúrnymhodnotám,ktoréna VeľkúMoravupriniesliKonštantínFilozof(Cyril)a Metod.Napriektomu,ževo vedeckýchkruhochsavo všeobecnejrovinepoukazujena kultúrnyodkazcyrilo-metodskejmisie,niejedo-statočneprebádanýrozsaha dôležitosťbyzantskýchkultúrnychhodnôt,prenášanýchdo kultúr-nehoprostrediaSlovanov.Tietohodnotyvýznamnýmspôsobomovplyvňovalismerovaniepre-dovšetkýmjužnýcha východnýchSlovanov,ktorísazačlenilido kresťanstvabyzantskejtradíciea stalisačlenmiveľkéhokultúrnehospoločenstva.Históriavšakukázala,žeprenášaniekultúrnychhodnôtz Byzanciedo slovanskéhoprostrediavôbecnebolojednoduchýmprocesom.

Kultúrna prevaha ByzancieUznanieprevahyByzancieakokultúrnehocentraA.Tachiaos(2006,24)odvodzujez trochhis-torickýchtextov,na základektorýchjepresvedčený,žena jednejstranesvedčiao nepopierateľ-nomdiachronickomuznanídominantnejhodnotyByzanciezo stranySlovanovakozdrojadu-chovnéhobohatstva,hodnôta právnychnoriem,ktorésav slovanskomprostredíbudúrozvíjaťv nasledujúcichstoročiach,a nadruhejstranevymedzujúvýchodiskovýbod,z ktoréhobymalozačaťnazeraniena procesrecepciebyzantskýchkultúrnycha duchovnýchhodnôtv slovanskýchkrajinách.

Prvým textom je 6. kapitola Života sv. Konštantína-Cyrila, v ktorom je zachytenáKonštantínovadiskusias Arabmiv roku851.TátodiskusiaopisujeKonštantínovrozhovorso zá-stupcamiintelektuálovarabskéhosvetav mesteSámarráv Bagdadskomkalifáte,s ktorýmidis-kutovalo témachnáboženskejvierya vedeckýchpoznatkov.Na otázky,ktorémukládliarabskímudrci,Konštantínpohotovoodpovedal,a onisahoprekvapeníopýtali:„Ako to všetko vieš?“(Životsv.Konštantína-Cyrila,kap.VI).Konštantínimpresvedčivoodpovedal:„Veď u nás vznikli všetky vedy.“(Životsv. Konštantína-Cyrila,kap.VI).J.Vašica(1966,216)k tomupodávatakétovysvetlenie:„Neskorší kalifovia sa zriekli puritánskej prostoty prvých Mohamedových nástupcov a vo svojich rozprávkovo krásnych sídlach pestovali umenie a vedu podľa gréckeho spôsobu, učili sa gréckej filozofii, matematike, prírodným vedám a medicíne, gréckymi vzormi sa riadili aj v staviteľ-stve, vojenstve a námorníctve. Gréci si boli vedomí svojej kultúrnej prevahy a ich zmýšľanie dobre vystihujú uvedené Konštantínove slová.“

Druhým textom je list veľkomoravského kniežaťa Rastislava byzantskému cisároviMichalovi III.z roku862,ktorýprostredníctvomsvojichvyslancovposlaldo Konštantínopola:„Náš ľud zavrhol pohanstvo a dodržiava kresťanské zákony, ale nemáme takého učiteľa, ktorý by nám naším jazykom vysvetlil pravú kresťanskú vieru. Pošli nám teda, pane, takého biskupa a uči-teľa, aby nás napodobnili aj iné krajiny, keď to uvidia. Lebo od vás sa do všetkých krajín šíri dobrý zákon.“(Životsv.Konštantína-Cyrila,kap.XIV).2CisárMichalIII.zareagovalna Rastislavovu

2 „Ljudemnašimpohaňstvasjaotvrhšimi pochristanesksjazakondržaščim,učiteljaneimamtakovaho,iže by ny v svoj jazyk istuju viru christiaňskuju skazal, da byša i iny strany toho zrjašče podobilisja

Zdroj hodnôt v kultúrnom živote Slovanov


žiadosť a poslalmu list, v ktoromnapísal: „Nuž prijmi dar väčší a vzácnejší ako všetko zlato a striebro i drahé kamene a pominuteľné bohatstvo“ (Život sv.Konštantína-Cyrila, kap.XIV).Týmito slovami deklaroval diachronickú hodnotu slovanského písma, ktoré sa bude rozvíjaťv ďalšomobdobí.Cisárvo svojomlisteďalejuvádza:„Boh, ktorý si želá, aby každý prišiel k po-znaniu pravdy a snažil sa o vyšší stupeň dokonalosti, videl tvoju vieru a snahu, preto zjavil písmo pre váš národ. Tým urobil..., aby ste aj vy boli pripočítaní k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojím jazykom. A poslali sme ti toho, ktorému ho Boh zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi učeného a filozofa“ (Životsv.Konštantína-Cyrila,kap.XIV).Slovansképísmo,takzvanúhlaholi-ku,vynašielKonštantín,akojezrejméz ďalšiehotextuŽivotasv.Konštantína-Cyrila:„Šiel teda filozof, a ako bolo jeho dávnym zvykom, oddal sa modlitbe spolu s ďalšími pomocníkmi. Čoskoro mu [ho] potom zjavil Boh, ktorý počuje modlitby svojich služobníkov, a ihneď zložil písmená a začal písať slová Evanjelia: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo k Bohu a Boh bol Slovo,3 a tak ďalej“(Životsv.Konštantína-Cyrila,kap.XIV).

Tretím textom je list moskovského panovníka Symeóna byzantskému cisárovi JánoviKantakuzenoviz roku1347,ktorýuznal,že„kráľovstvo Rimanov, ale aj najsvätejšia veľká Božia Cirkev ... je prameňom všetkej zbožnosti, učiteľom zákonodarstva a posväcovania“4 (Miklosich–Müller1862,263;Tachiaos2006,24).

Byzantsko-slovanské vzťahyPredtým,nežpristúpimek analýzeteoretickýchvýchodískabsorbovaniabyzantskýchkultúrnychhodnôtv slovanskýchkrajinách,stručnenačrtnemekontaktymedziByzancioua Slovanmi,kto-réjemožnésledovaťužv 7.storočí,keďsaslovanskékmenezačaliobjavovaťv blízkostihranícByzantskejríše.TrvaléusadeniesaSlovanovjužneod Dunaja,ktorýbolzároveňsevernouhrani-couByzantskejríše,jejspôsobovalovážneproblémy,pretožeodrážanieichútokovsastávaločorazťažšie.Tátorealitaviedlabyzantskýchcisárovk systematickejšiemuzaoberaniusabudúcnosťouvzťahovs nevítanýminájazdníkmi.

PreSlovanov,usadenýchpri Dunaji,stáleplatilazásada,žeoblasti,ktoréobsadili,mohlibyťpotenciálneznovudobytýmibyzantskýmiúzemiami,akojezrejmézo slovcisáraRomanav listebulharskémupanovníkoviSymeónovi(Tachiaos1990,15-19).TentopostojByzantíncovnapriektomu,žebolinakloneníchristianizáciiSlovanov,vylučovalvytvorenie špeciálnej abecedya pí-somného slovanskéhoprejavu, akokonštatujeA.Tachiaos (2006,24).K vytvoreniu slovanskejabecedypristúpilaByzanciaažvtedy,keďveľkomoravskékniežaRastislavpožiadalo učiteľa,ktorýby jeho ľud vyučoval kresťanskej viere v jazyku, ktorémuby ľud rozumel.V tejto súvislosti jedôležitésiuvedomiť,žeVeľkáMoravabolaslovanskýmštátnymútvarom,ktorýnebolvytvore-nýna dobytýchbyzantskýchúzemiach,pretopre Byzantskúríšunepredstavovalabezprostrednénebezpečenstvo.Na druhejstranepolitickéambícieFranskejríšea jejspojenectvos Bulharskouríšou,ktorá susedila s VeľkouMoravou,pravdepodobneviedliRastislavak rozhodnutiu získaťspojenectvos Byzancioua dosiahnuťcirkevnúa politickúsamostatnosť.

Nietpochýbo tom,žepolitickásituáciav strednejEurópev 9.storočíbolaveľmikompliko-vaná.Slovaniana VeľkejMoravesaocitliuprostredzáujmovByzantskeja Franskejríšea otázne

nam.To poslinam,vladyko,episkopai učiteljatakovaho.Otvasbona vsjastranyvsehdadobryjzakonischodit.“

3 Originálnygréckytext:„ἘνἀρχῇἦνὁΛόγος,καὶὁΛόγοςἦνπρὸςτὸνΘεόν,καὶΘεὸςἦνὁΛόγος“sado cirkevnoslovanskéhojazykaprekladátakto:„Въ начaлэ бЁ сл0во, и3 сл0во бЁ къ бGу, и3 бGъ бЁ сл0во.“

4 „Η βασιλεία των Ρωμαίων ένι, αλλά δη και η αγιωτάτη του Θεού μεγάλη εκκλησία ... πηγή πάσηςευσεβείας,διδάσκαλοςδενομοθεσίαςκαιαγιασμού.“

Ján Zozuľak


je,do akejmieryvplyvFranskejríšemoholvystriedaťvplyvVýchodorímskej(Byzantskej)ríše.Pokresťančovanie pohanských etník v tomto období (Ivanič 2016, 123-130) síce začalomeniťkultúrnya duchovnýcharakterobyvateľstvastrednejEurópy,alesúviseloto ajs presadzovanímpolitického,hospodárskehoi kultúrnehovplyvu,ktorýrozhodujúcimspôsobomformovalpoli-tickúa kultúrnuidentitutohtoregiónu.V. Gluchman(2017,69)vo svojejanalýzestredoeurópskejpolitikytohtoobdobiaa využívania,čilepšiepovedanézneužívaniakresťanstvafranskýmipanov-níkmivystiholpodstatumocensko-politickéhoriešeniaotázokna VeľkejMorave.

Prikritikefranskéhovplyvuna územístrednejEurópysastretávames názorom,žena dvoreKarolaVeľkéhovzniklaideajednotnejkresťanskejríšes cieľompokresťančiťpohanov,alev sku-točnostiišloo snahušíriťkresťanskúvierumedzipohanmikvôlimocenským,politickým,hos-podárskyma ideologickýmzáujmomFranskejríše(Gluchman2017,64-65).To byvšakzname-nalo,žefranskímisionárizneužívalikresťanstvoprimárnena ideologickéovládaniepodrobenýchkrajína nerešpektovaliskutočnéposlanieCirkvi(Vlasto1970,26).Princípyšíreniakresťanstvasúabsolútneodlišnéa tvrdenie, žekresťanstvopodporujevykorisťovanie, saprieči základnýmkresťanskýmhodnotám.Z tohovyplýva,žedekadenciuideologickychápanéhokresťanstva,ktoréšírilokresťanskúvierunásilnýmspôsobom,niejemožnézovšeobecňovať.Na tútoproblematikujenevyhnutnésapozeraťkomplexnejšie,alehlavnebez predsudkov,ktoré jecítiťvo viacerýchideologickyladenýchpublikáciách.

Napriektomu,žecyrilo-metodskámisiavyžiadanákniežaťomRastislavomnedokázalatrvalozačleniťVeľkúMoravudo okruhukrajínpatriacichdo sférybyzantskéhomocenskéhovplyvu,zo-stavenieslovanskejabecedy,vytvorenieslovanskéhopísomníctvaa zavedenieslovanskéhojazykado liturgievytvorilonajúčinnejšíprostriedokna presadzovaniebyzantskéhovplyvumedzislovan-skýminárodmi.Používanieslovanskéhojazykapri bohoslužbáchznamenaloodstránenielatinčiny,ktorúna VeľkejMoravepresadilonemeckéduchovenstvo.Tentosporsavyhrotila poMetodovejsmrtiv roku885vyústildo vyhnania jehožiakovz VeľkejMoravy,ktorá sa takdefinitívnedo-stalado rúkfranskejmoci.NásledkomtýchtoudalostíbolozničeniepráceKonštantínaFilozofaa Metodav tomtoregióne,ktorýsaďalejvyvíjalv duchovnejsfére latinskéhoZápadu.Kultúrnyodkazcyrilo-metodskejmisievšakprevzalijužnía východníSlovania(Zástěrová1996,18),ktorísazačlenilido kresťanstvabyzantskejtradíciea stalisačlenmiveľkéhokultúrnehospoločenstva,v jazykuByzancieznámehopomenovanímοἰκουμένη(svet).Do ichcirkevnéhoa každodennéhoživotasav nezmenenejformezačaliprenášaťmnohékultúrneprvky,ktoréformovaliichhodnoto-výsystém.Postupnesau nichzačalorozvíjaťajnárodnéa náboženskésebavedomie.

Prihodnotenífranskéhočibyzantskéhovplyvuna regiónstrednejEurópymusímemaťna zre-teli,že„nevedomosť a akákoľvek ideologická zaujatosť tak či onak sú najhoršími radcami v každom vedeckom výskume“ (Matsoúkas 1997, 114). Našim cieľom preto nie je zaoberanie sa kontro-verznýmiotázkami,ktorésatýkajúdominantnéhovplyvujednejčidruhejimperiálnejmocnostina politickýa hospodárskyrozvojkrajínstrednejEurópy,alehľadaniezdrojahodnôtv kultúrnomživoteSlovanov,ktorísapostupneformovalido štátnychútvarovv strednej,južneja východnejEurópe.

Slovanské písmo ako kultúrna hodnotaJednouz obvyklýchmetódbyzantskejdiplomaciebolasnahao pokresťančeniea skultúrneniená-rodovv blízkostibyzantskýchhraníca ichintegráciado sféryvplyvuByzantskejríše(Obolensky1963,45-61;Chrysos1992,25-39).MisiaKonštantínaFilozofaa Metodana VeľkejMoravev roku863bolapríkladombyzantskejdiplomacie,ktorázachovanímúctyk jazykua kultúreinýchnárodovprispelak rozkvetukultúrybez rasových,etnickýcha jazykovýchpredsudkov(Matsoúkas2010,



432).Tátovyspelábyzantskákultúrnapolitikaprostredníctvomcyrilo-metodskejmisieumožnilaSlovanomstaťsavyspelýmnárodoma rozvíjaťsvojuvlastnúkultúru,jazyka myslenie.

ByzantskýcisárMichalIII.ponúkolRastislavovia prostredníctvomnehocelémuslovanskémusvetunovépísmo(abecedu)akokultúrnuhodnotu.Slovaniadovtedynemalivlastnépísmo,pretoabecedabolapre nichneoceniteľnýmdarom,ktorýukrývalhlbšiusymboliku.Na jednejstranemorfologickynesúvisela so žiadnouznámouabecedouvtedajšiehosveta–a samozrejmeoveľamenejs gréckou–alena druhejstranejejpôvodbolčistobyzantský.Pre zostaveniehlaholskejabecedyKonštantínFilozofpoužilpísmenáa znakyz byzantskýchšifrovacíchabecieda z astro-nomických,alchymistickýcha inýchsymbolov,ktorésav Byzanciipoužívaliceléstáročia,a stretá-vamesas nimiužod dobypapyrusov.Pomocoutýchtoznakovbolavytvorenáúplnenová,umeláa neobvykláabeceda,ktorámalasymbolizovaťajnezávislosťa samostatnosťslovanskéhosveta.Abeceda bola nástrojom na zapísanie jazyka Slovanov, ktorý umožňoval zachytenie osobitýchhlásoka zavedeniepravopisu.KonštantínFilozofa Metodspolus abecedouodovzdaliSlovanomaj textyposvätnýchkníh,preloženýchz gréckehodo slovanského jazyka, čímsapre slovanskýsvet otvorilamožnosť prenášania gréckych slov a významov, ktoré im dovtedy neboli známe.Slovanskémuľudubolatakponúknutáveľmibohatáslovnázásobagréckychabstraktnýchpojmova zloženýchslov(Tachiaos2006,24-25).Nováslovnázásoba,ktorásazačalazavádzaťdo životaSlovanov,pochádzala z doslovnéhoprekladuposvätných textovz gréckehodo slovanského ja-zyka. Tento preklad prenášal slovanským adresátom nielen bohatstvo významových systémovgréčtiny,aleajštruktúrujazyka,novévyjadrovacieprostriedkya syntax.Navyše,„prostredníctvom prekladov byzantských teologických prác, bohoslužobných textov a vyučovania na Veľkomoravskej škole sa na naše územie dostali myšlienky byzantských filozofov a teológov, byzantská liturgická prax, bohoslužobné a patristické texty, vieroučné texty, ale aj byzantský občiansky (civilný) zákonník a Nómokánon“(Zozuľaková2016,150).

Na začiatku christianizácie Slovania prijali základné texty, ktoré slúžili pre bohoslužobnéúčelya prepotrebykatechézy.Z etymológieslovakatechéza(κατήχησις)od slovesakatechizovať(κατηχεῖν),ktoréznamenásilneznieť(ηχώδυνατά),vyplývazákladnývýznamcirkevnéhovýrazukatechézaa vyjadruje,žeBožieslovozniev ušiachčloveka,ktorémuprinášaodkazspásya voláho,abyhoprijaldo svojhosrdca.Výrazκατηχεῖνbolv cirkevnoslovanskomjazykunahradenýslovomоглашати,čoznamenániekohohlasites niečímoboznamovať,na niečoupozorňovať,informo-vať.Slovomkatechézasavyjadruje„priame učenie, ktoré sa opieralo o počúvanie, oboznamovanie, svedectvo, živé slovo“(Konkoúlis2000,37).

Významnúúlohu pri katechizácii zohrali grécki kňazi, ktorí boli zároveň prvými vodcamiSlovanovv novejviere.Gréckeduchovenstvo,ktoréprišlodo slovanskýchkrajínučiťnovejviere,sprevádzalimnísi, ikonopisci,architekti, remeselníci,a dokoncaajobchodníci,ktoríSlovanomz Byzanciedovážalipredmetyumeleckéhoremeslapoužívanépri bohoslužbách.Písomnépamiat-kybyzantskéhopôvodubolidoplnenéajo písomnéaleboústnepoznámkya týkalisaspôsobučítaniatextov,ichprednesuv chrámea pohybovaniasapočasbohoslužobnýchobradov.Zároveňsazačalivytváraťnovépravidláspoločenskéhosprávania,ktorémaličistobyzantskýpôvod.

Hlaholské a cyrilské písmoPozavedeníkresťanstvabulharskášľachtaneprijalahlaholsképísmoa trvalana zachovanígréčti-ny,ktorábolaprvýmoficiálnympísanýmjazykomprvéhobulharskéhoštátu.O používanígrécke-hojazykaBulharmipred ichpokresťančenímsvedčímnožstvoepigrafov,ktorétvoriadôležitýpra-meňbulharských,aleajbyzantskýchdejín(Tachiaos2006,43).KeďžeBulharitrvalina zachovaníposvätnejeleganciegréckejmajuskuly,začiatkom10.storočiabolov Bulharskuhlaholsképísmo

Ján Zozuľak


nahradenécyrilským,ktorévytvorilpreslavskýbiskupKonštantína venovalhosvojmuučiteľoviKonštantínoviCyrilovi (Dobrev1995,301-316).Cyrilsképísmo,ktoré saopieraloo byzantskúmajuskulu,bolovytvorenév dobe,keďsav Byzanciitotopísmonahradilominuskulou.Odvtedycyrilsképísmoprevládlou všetkýchSlovanov,ktoríprijalikultúruz Byzanciea zostali spojenís byzantskými hodnotami. Cyrilské písmo sa pre Slovanov stalo spojujúcim článkom a malopre nichveľkývýznam(Tachiaos1994,43-49),pretožeimumožnilokomunikáciuprostredníc-tvomspoločnéhojazyka,ktorýsapoužívalhlavnepri bohoslužbách.

V tomistomobdobív Bulharskuvzniklokrátke,alehodnotnédieloO písomníctve,za autoraktoréhobývapovažovanýistýtajomnýmníchChrabr(Kuev1967;Dzhambeluka-Kossova1980).Niektoríodbornícina základevýskumupod týmtomenom,odvodenýmod slovachrabrý –udat-ný, odhalili bulharského panovníka Symeóna, ktorýmal grécke vzdelanie. S touto hypotézouprvýkrátprišielbulharskýhistorikV.Zlatarski(1971,820-829).Uvedenédieloprezentujeprevahuslovanskéhopísmanad gréckyms odôvodnením,žegréckepísmo jevýtvorommnohýchosôbna základefenickéhopísmaa prešlorôznymietapamispracovania,zatiaľčoslovansképísmovďa-kaBožiemuosvieteniujednorázovozostavilibaCyrilšpeciálnepre Slovanov.Približnev tejistejdobepreslavskýbiskupKonštantínna základebyzantskejpredlohydvanásťslabičnejbásnezostavilprvéslovanskébásne,ktorýchprvékritickévydanierealizovalR.Nahtigal(1943,41-156).V jed-nejz básníautornazývaSlovanov„novýmnárodom“,čonaznačuje,žeSlovania,ktoríprijalikres-ťanstvo,vstúpilido dejínakonovorodenýnárods toľkýmiprávami,s koľkýmivstúpilipredtýmGrécia Rimania.Ideo prvé,ešteveľminejasnénáznakydialektikyvo vzťahutestátoraa dediča,darcua príjemcudaru,dialektiky,ktoráneskôrnadobudnekonkrétnejšiečrty(Tachiaos2006,30).Prostredníctvomtýchtotextovsana Bulharmiovládanýchúzemiachzačalprocesabsorbovaniabyzantskýchkultúrnychhodnôt.

Slovanské písomníctvo ako kultúrna hodnotaOkrem slovanského písma (abecedy) existovali aj ďalšie procesy, ktoré dopĺňali kumulovaniebyzantských prvkov v kultúrnom živote slovanských národov. Bolo to písomníctvo, ktoré sapre Slovanovstalozákladnouosoukultúrnehovývojas charakteristickourecepcioubyzantskýchkultúrnycha duchovnýchhodnôt(Zástěrová1996,18).Výskumv poslednýchdesaťročiachpotvr-dil,žeByzantskáríšavýrazneovplyvnilanielenslovanskú,aleajeurópskukultúru,avšak„proces prenikania a pôsobenia jednej kultúry na kultúru druhú je jav veľmi zložitý, pokiaľ ho nechápeme len ako určitý kontakt, dotyk, efemérne ovplyvnenie, ale vidíme v ňom jav dlhodobejšieho trvania a trvalejšieho zakomponovania určitých javov, prechádzajúcich z kultúry odovzdávajúcej do kultúry prijímajúcej“(Avenarius1992,11).

Prenášaniebyzantskýchhodnôtdo slovanskéhokultúrnehoprostrediaprostredníctvomprelo-ženýchgréckychpísomnýchpamiatokbolosilnýmkultúrnymfaktorom,ktorývýrazneformovalslovanskýsveta vytváralduchovnúidentituSlovanov.Procesprenášaniabyzantskejkultúrydo slo-vanskéhoprostredia,ktorýhistorikruskejliteratúrya kultúryD.S.Likhachov(1968,30-33)nazval„vštepovanie“,A.Tachiaos(2006,27)považujeza „absolútnevydarený“a uvádza,že„Byzancia, ktorá bola zdrojom kultúry na najvyššej úrovni vo svete, vštepila (preniesla) do slovanského sveta ne-vyčerpateľné bohatstvo poznania, vzdelania a právnych noriem. To, čo Byzancia získala na historickej ceste počas celých stáročí, a to, čo zdedila od starých gréckych, rímskych a iných východných kultúr, bola vyzvaná odovzdať Slovanom v časovo krátkom procese“(Tachiaos2006,30).

Vštepovanébyzantsképrvkysapostupneabsorbovalido životaa mysleniaSlovanov.Vo všte-povanívšakneexistujeprvokvplyvu,pretoževplyvpredpokladáexistenciuhomogénnych sys-témov,prijímajúcichnovéprvky,ktorésadostanúdo ichštruktúraleboichnejakýmspôsobom



ovplyvňujú,zatiaľčovštepovaniesauskutočňujena územíešteneúrodnom,nekultivovanom,a to,čosado nehovštepuje,aktivizujeskrytémožnostipre tvorivosťa produktivitu.Hlavnýmifaktor-mi,prostredníctvomktorýchfungovalobyzantskévštepovaniea následnejehovplyvna Slovanov,bolipreloženégrécketextydo slovanskéhojazyka.Išlopredovšetkýmo biblickéa liturgickétexty.Po týchtoprvýchprekladochsado slovanskéhosvetazačínazavádzanieširšiehookruhutextovso špecializovanejšímobsahom.Dalobysaočakávať,žeSlovaniasaprostredníctvomtýchtotex-tovmohlioboznámiť s vtedajšímduchovnýma intelektuálnymživotomByzancie, že samohlioboznámiťs filozofickými,teologickýmia vedeckýmidiskusiami,ktorézamestnávalibyzantskúintelektuálnuverejnosť,žemohlibyťinformovanío tom,aképrúdymysleniaa uvažovaniakolo-valiv hlavnommesteByzantskejríše,a všetkototomohlipreniesťdo svojichkrajín.Žiaľ,nestalosatak.

V tejtosúvislostiveľmikritickyvyznievajúslovágréckehohistorikaA.Tachiaosa(2006,31-32),ktorýtvrdí,žev Byzanciiod 9.do 12.storočiaprekvitalduchovnýživots významnýmiosob-nosťamia diskusiamio dôležitýchteologických,filozofickýcha vedeckýchotázkach,akoajpísanievýznamnýchdieltýkajúcichsatýchtotém,avšakslovanskýsvetničnetušil,čosatamdejea zostalna okrajivšetkýchtýchtoprocesov.Napriekkontaktomslovanskéhosvetas veľkýmibyzantskýmicentrami,kde sa realizovaloprepisovanie rukopisova vznikalivýznamnédiela,Slovania,ktoríprichádzali do významných centierByzancie, ako boliKonštantínopol s veľkýmimonastiermi(Studitskýa Evergetidos),neskôrajna SvätúHoruAtos,neprekladalidielasúdobýchbyzantskýchmysliteľov,alesústredilisana prekladytextovautorovranokresťanskéhoobdobia.

Zodpovednosť za toto vylúčenie Slovanov z byzantského kultúrneho dedičstva je možnéna jednej stranepripísaťgréckemuduchovenstvu,ktoré ichnaďalejviedlo,na druhej straneajsamotnýmSlovanom, ktorí vyberali a prekladali texty podľa vlastného výberu, pretože si bolivedomítoho,žeimchýbajúzákladnévedomosti,nevyhnutnépre pochopeniedielsúdobýchby-zantskýchintelektuálov.V Byzanciisaceléstáročiarozvíjalakultúraa kontinuálnepokračovalaantickágréckafilozofia(Tatákis1977,22).Slovaniasavšakzačalioboznamovať s kresťanskýmučením,pretood nichnemôžemeočakávať,abyhneďpo prijatíkresťanstvabolischopníštudovaťantickúgréckufilozofiua pochopiťmysleniePlatóna,AristotelačiPlotína.Boloprirodzené,ženajprvsamuselioboznámiťs textamiranokresťanskýchautorova pochopiťhlbokéteologickévý-znamymysleniaAtanázaAlexandrijského,VasilijaVeľkého,GregoraTeológa,GregoraNysskéhočiMaximaVyznávača.Prostredníctvomtextovtýchtovýznamnýchkresťanskýchmysliteľov,ktoríbolikonfrontovanís antickougréckoufilozofiou,sado slovanskéhokultúrnehopriestorupostup-neprenášaliteologickéa filozofickéinterpretáciesveta,človekai spoločnosti.

ZáverNapriektomu,ževedecképoznatkyv poslednýchrokochznačnepokročili,dodnesnebolzosta-venýkompletnýzoznambyzantskýchtextovpreloženýchdo starýchslovanskýchjazykov.Faktomvšakostáva,žeSlovaniasanikdydokonaleneoboznámiliso súdobýmmyslenímv Byzancii.Veľkýpokroknastalažv 14.storočí,keďdo slovanskéhojazykaboliprvýkrátpreloženétzv.Areopagitskéspisy,ktorésapohybovaliv novoplatónskychkategóriáchmysleniaa bolinevyhnutnýmpredpokla-dompre pochopenieveľkýchmystickýchbyzantskýchautorov(Tachiaos2006,32).Slovaniav tom-toobdobí,poznačenomisychastickými(hesychastickými)spormi,dostaliveľkýimpulzk teoretic-kémuuvažovaniu.Neskôrsaobjaviliruskíintelektuáli,ktoríKonštantínoviFilozofovia Metodovispätnevyčítalizodpovednosťza to,žemedziSlovanmiod začiatkunepresadiligréckyjazyk,abyimumožnilipriamokomunikovaťs duchomantickéhoGrécka(Florovskij1937,5-6).Tusavšakcelkomprehliadaskutočnosť,žeSlovaniana tonemalivytvorenýnevyhnutnýzáklad.

Ján Zozuľak


REFERENCESAvenarius, Alexander. 1992.Byzantskákultúrav slovanskomprostredív 6.až12.storočí.K prob-

lémurecepciea transformácie.Bratislava.Dobrev, Ivan. 1995. Кирилица [Cyrillic]. In Кирило-Методиевска енциклопедия [Cyrillo-

MethodianEncyclopedia],T.2.Sofia,301-316.Dzhambeluka-Kossova, Alda. 1980.ЧерноризецХрабър.Описменехь [ChernorizetsHrabar.

Aboutthe letters].Sofia.Florovskij, Georgij. 1937.Путирусскогобогословия[Тhеwaysof Russiantheology].Paris.Gluchman, Vasil. 2017.Kresťanstvoa morálkav stredoeurópskejpolitike9.storočia.[Christianity

and Morality in Central European Politics of the 9th Century]. In Konštantínove listy[Constantine’sLetters]10/2,62-74.

Havlík, Lubomír E. 1992.Kronikao VelkéMoravě.Brno.Chrysos, Evangelos. 1992. ByzantineDiplomacy,A.D. 300-800:Means and End. In Byzantine

Diplomacy. Papers from the Twenty-fourth Spring Symposium of Byzantine Studies.Cambridge,March1990,eds.JonathanShepardand SimonFrankling(Aldershot:Variorum),25-39.

Ivanič, Peter. 2016.The Originsof Christianity in theTerritoryof Czechand SlovakRepublicswithinthe Contextsof WrittenSources.In EuropeanJournalof Scienceand Theology12/6,123-130.

Konkoúlis, Ioánnis. 2000. Κατηχητική και χριστιανική παιδαγωγική [Catechistic and Christianpedagogy].Thessaloniki.

Kuev, Kuio. 1967.ЧерноризецХрабър[ChernorizetsHrabar].Sofia.Likhachov, Dmitriy Sergeyevich. 1968.Древнеславянскиелитературыкаксистема.Славянские

литературы:VIМеждународныйсъездславистов[OldSlavicliteratureasa system.Slavicliteratures:VIInternationalCongressof Slavists](Прага,авг.1968).Moscow,5-48.

Marečková, Dagmar. 1969.Moravsképoselstvído Cařihradujakořeckydokument.In Slovo,18-19,109-139.

Matsoúkas, Níkos. 1997. Δογματική και συμβολική θεολογία. Vol. 3. Ανακαιφαλαίωση καίΑγαθοτοποία.Έκθεσιςτουοικουμενικούχαρακτήρατηςχριστιανικήςδιδασκαλίας[Dogmaticand symbolic theology. Vol. 3. Remediation and GoodCondition. Exposing the universalcharacterof Christianteaching].Thessaloniki.

Matsoúkas, Níkos. 2010.ΙστορίατηςφιλοσοφίαςΑρχαίαςΕλληνικής,Βυζαντινής,Δυτικοευρωπαϊκής:Μεσύντομηεισαγωγήστηφιλοσοφία[Historyof AncientGreek,Byzantine,WesternEuropeanphilosophy:A briefintroductionto philosophy].Thessaloniki.

Miklosich, Franz – Müller, Joseph. 1862.ActaPatriarchatusConstantinopolitani,I.Vindobonnae.Nahtigal, Rajko. 1943.Rekonstrukcijatrehstarocerkvenoslovanskiizvirnihpesnitev.In Razprave

Akademijeznanostiin umetnostiv Ljubljani.Filozofsko-filološki-historičnirazred1,41–156.Obolensky, Dimitri. 1963.The Principlesand Methodsof ByzantineDiplomacy.In ActesduXIIe

CongrèsInternationaldesÉtudesByzantines,I.Belgrade,45-61.Tachiaos, Antónios-Aimílios. 1990.ΤοεφήμεροκράτοςτουΣαμουήλ(976–1018).Προβλήματα

καιερωτηματικά[Theephemeralstateof Samuel(976–1018).Problemsand questionmarks].Thessaloniki.

Tachiaos, Anton-Émil. 1994.Вечнотозначениенакирилицата[Eternalmeaningof the Cyrillicalphabet].In ГодишникнаСофийскияуниверситет„Св.КлиментОхридски“[Yearbookof the University„St.KlimentOhridski“in Sofia]87(6),43-49.



Tachiaos, Antónios-Aimílios. 2006. Βυζάντιο, Σλάβοι, Άγιον Όρος. Αναδρομή σε αμοιβαίεςσχέσειςκαιεπιδράσεις[Byzantium,Slavs,MountAthos.Reflectionon reciprocalrelationshipsand influences].Thessaloniki.

Tatákis, Vasíleios. 1977.ΗΒυζαντινήΦιλοσοφία[TheByzantinePhilosophy].Athens.Vašica, Josef. 1966.Literárnípamátkyepochyvelkomoravské863–885.Praha.Vavřínek, Vladimír. 2001. Velká Morava mezi Byzancí a latinským Západem. Velká Morava

meziVýchodema Západem,Sborníkpříspěvkůz mezinárodnívědeckékonference,UherskéHradiště,StaréMěsto28.9.–1.10.1999.Brno,413-419.

Vlasto, Alexis. 1970.The Entryof theSlavsin theChristendom.Cambridge.Zástěrová, Bohumila. a kol. 1996.DějinyByzance.Praha.Zlatarski, Vasil. 1971. История на Българската Държава през средните векове [History

of the BulgarianStateduringthe MiddleAges].ТомI.Sofia.Zozuľaková, Viera. 2016.Praktickáfilozofiav životeKonštantínaa Metoda[PracticalPhilosophy

in theLivesof Constantineand Methodius].In Konštantínovelisty[Constantine’sLetters]9/1,149-157.

SUMMARY:A SOURCEOFVALUESINTHECULTURALLIFEOFTHESLAVS.Slavicscriptand Slavonicliteraturebelongto the mostimportantculturalvaluesbroughtby Constantine-Cyril and Methodius to Great Moravia. The source of these values was the EasternRoman (Byzantine) Empire and its culture which significantly influenced the historyof Slavic nations and their positionwithin the European cultural space.Three historicaldocuments discussed in the paper clearly demonstrate the supremacy of the ByzantineEmpire as a cultural centre and they represent solid evidence for diachronic recognitionof the dominantvalueof Byzantineasa sourceof spiritualwealth,valuesand legalnormsfrom the Slavs’perspective.The firsttextisthe sixthchapterof The Lifeof Constantine-CyrilwhichcontainsConstantine’sdialoguewiththe Arabsin 851.The secondtextisan epistlesentfrom the GreatMoravianPrinceRastislavto the ByzantineEmperorMichaelIIIin 862and the thirdtextisan epistleof the Princeof MoscowSimeonaddressedto the ByzantineEmperorJohnKantakouzenosin 1347.The paperarguesthatthesetextsdefinethe startingpointfrom whichthe studyof receptionof Byzantineculturaland spiritualvaluesin Slaviccountries can be initiated.Although the Cyrillo-Methodianmission requested by PrinceRastislav failed to include Great Moravia permanently into the network of countriesbelongingto the Byzantinesphereof influence,the creationof the Slavicalphabet,the originsof Slavonicliteratureand the useof a Slaviclanguagein liturgywerethe mostefficientmeansto promoteByzantineinfluenceon Slavicnations.Culturallegacyof the Cyrillo-Methodianmissionmovedto the Southand EasternSlavswhoacceptedChristianityof the Byzantinetraditionand becamethe membersof a largeculturalcommunitycalled in theByzantinediscourse οἰκουμένη (the inhabited world). Many cultural elements which formed theirvaluesystembecamepartof theirreligiousand everydaylife.

prof.ThDr.JánZozuľak,PhD.Constantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof PhilosophyHodž[email protected]


CORPUS TOPONYMICUM SLOVACIAE MEDIEVALIS (CTSM) – ON-LINE DATABASE OF MEDIEVAL TOPONYMIC MATERIAL

AND ITS APPLICATION IN ONAMASTIC AND LINGUISTIC RESEARCH

Peter Labanc

DOI:10.17846/CL.2019.12.1.22-38

Abstract: LABANC,Peter.Corpus Toponymicum Slovaciae Medievalis (CTSM) – On-line database of medieval toponymic material and its application in onamastic and linguistic research. Identification of localities mentioned in historical sources is one of the basiccomponents of medieval historians’ daily work. Different types of publications can beexploitedin thispractice.Aboveall,specializedgazetteersand worksaimedatsettlementreconstructionbelong to them.However, theredoesnot exist a toolwhichwould coverthe whole territory of the medieval Hungarian kingdom and within it the territoryof the present day Slovakia. Furthermore, this group of publications lacks uniformityand unification.As a result, the effective localizationof the objects is difficult and slow.The paperpresentsthe basicprinciplesof the CTSMdatabase(toponymica.sk)functioningand itssystemof populating,becausethe CTSMhasthe ambitionto resolvethe outlinedfragmentationof gazetteers.The paperalsoshowsthe possibilitiesof itsapplicationin otherscientificdisciplines,especiallyin linguisticsand onomastics.

Keywords:Medieval Toponymy, on-line database; Gazetteer; Onomastics; Linguistics

Abstrakt: LABANC, Peter. Corpus Toponymicum Slovaciae Medievalis (CTSM) – elektro-nická databáza stredovekého toponymického materiálu a jej využitie v onomastickom a lin-gvistickom výskume. Jednouzo základnýchčinnostíhistorika-medievistupri každodennejpráci je identifikácia lokalít spomínanýchv študovanýchprameňoch.Pri tejtočinnosti sadajú využiť publikácie rôzneho charakteru. Patriamedzi ne predovšetkým špecializovanézemepisnéslovníkya prácezaoberajúcesarekonštrukciouosídlenia.NeexistujevšakžiadnynástrojpokrývajúciceléúzemiestredovekéhoUhorskéhokráľovstva,resp.územieSloven-ska.Navyše ani tie existujúcenie súunifikované.Tieto skutočnosti komplikujú efektívnuidentifikáciuterénnychnázvovv priestore.Predloženáštúdiapredstavujezákladnéprincípyfungovania a napĺňania databázyCTSM (toponymica.sk), ktorámá ambíciu vyriešiť roz-trieštenostihistoricko-zemepisnýchpríručiek.Na viacerýchkonkrétnychprípadochzároveňukazujemožnostijejvyužitiav ďalšíchvednýchdisciplínach,predovšetkýmv lingvistickýcha onomastickýchvýskumoch.

Kľúčové slová:stredoveká toponymia, on-line databáza, miestopisný slovník, onomastika, ja-zykoveda

One of the important elements of a more in-depth study of history, and the professionaltraining of an historian-to-be, is the sense of geography of historical processes.This primaryinterconnectionof historyand geographyismerelya foundationon whichpromisingresearchcanbebuilt.In anycase,nohistorianisableto avoidlocalisationof the investigatedevents.Itisa key

Corpus Toponymicum Slovaciae Medievalis (CTSM) – On-line database of medieval toponymic material and its application in onamastic and linguistic research


and irreplaceablepartof the heuristicphasewhichthe historiancarriesoutbymeansof sourceediting,followedbyarchivalresearch.Duringthesetasksitisnecessaryto selectsourcesaccordingto a certainkey,dependingon the chosensubject.Oneof themmaybea geographiccriterion,mainlyusedfor settlementresearchorspecific issuesexploredwithina narrowergeographicalscope. From the overall perspective, this type of selection is mostly used in the preparationand publicationof the nationalCodexDiplomaticusand Regesta,whichnotablyappearin the 19thcentury.1

Theconceptof the regional/territoriallybasedCodexDiplomaticuspresumespublishingallof the documentsconcerningdefinedterritory.2From the pointof viewof all the formerpartsof the Kingdomof Hungary (unifiedalsoby a personalunion), applying this criterionmeansperformingheuristics of archivalmaterialmainly in themost important archive for medievalHungaryMagyar Nemzeti Levéltárin Budapest.Heremorethan108000documentsand a similarnumberof photographiccopiesof documentsrelatingto the historyof the Kingdomof Hungaryare held in a separate collection Diplomatikai Fényképgyűjtemény (more than 94 000 items).Altogether,theseoriginalsourcesand photocopiescontainthe textof almost300000medievaldocumentsand letters(Rácz2010,423-425).

Beyondthe basictrainingof an historian,whichincludesthe abilityto handlesuchmaterial,the key point in the territorially defined heuristics is the ability to localise the geographicpropernamesfoundin specificdocuments.On a theoreticallevel,itcouldbebasedon a binaryresponsequestion:0–doesnotapplyto the territoryof Slovakia,1–doesapplyto the territoryof Slovakia.However,suchexactnessisnotknownto historicalresearch.Itisnotonlycomplicatedby the existenceof the documentswhosereference to Slovakia isonlyassumed,butespeciallyby cases where, without further research, it is impossible to determine whether it indeed isa localityon Slovakianterritory.

Fromthe sourceeditor’spointof view,the idealsituationwouldbeto entersuchheuristicsequippedwiththe toolthatwouldenableasmanyunambiguousanswersaspossiblein the 0 –1system,thusminimisingambiguousexamples.Ifwelookatthisissuethroughthe eyesof the designerof thishandbook, ideallyhewould liketo relyon the sourceeditionsthatsystematicallycoverwrittenmaterial.From thesedeliberationsonebasicstatementarises:thatthe sourceheuristics(oreditorialwork)and designingof the toolsfor localisinggeographicalnamesarecommunicatingvessels and cannot be separated. However, the localiser of the geographical names should bea few steps ahead. Ifwewere to peek into the workshopof Prof.V. Sedlák,perhaps the mostfamoushistorianin theonomasticscircles,therewewouldfindseverallaboriouslycreatedtoolsdesignedspecificallyfor identificationand classificationof geographicalnamesin themedievalwrittenmaterial.Wecanappreciatetheirfunctionality,and importance,whilebrowsingthroughVlastivedný slovník obcí na Slovensku(VSOI–III,1977–1978){Gazetteer of the Slovak Villages}.For this work, V. Sedlák produced a summary of historical names for each locality (I.1. partof the entry).In thepastfewdecades,the situationhaschangedonlypartially,and tothisday,thereisstillnocomprehensivehistoricalgazetteercoveringthe entireterritoryof medievalSlovakiaorthe Kingdomof Hungary.The historianmustthereforereachoutfor variousworks,whichdiffer

1 InSlovakiathe systematicworkin sourceeditingfor the earliestperiod(CDSlI 1971;CDSlII1987;RDSlI 1980;RDSlII1987)onlybeganin the1950s(Sedlák2003,9).To thisday,twovolumesof eachworkwerepublished,coveringsourcematerialrelatingto Slovakhistoryupto the year1260(CDSlI 1971;CDSlII1987)and years1301–1323(RDSlI 1980;RDSlII1987).Theybothareof an invaluablesignificancein theresearchof a particularperiodand setthe criteriafor scientificsourceeditingto a highlevel.

2 Inthe caseof Slovakiaitwasdefinedto territoryand inhabitantsof Slovakia(Marsina1957,300).

Peter Labanc


notonly in theirgeographicalrestrictions,butalso in theirchronologicalextent, the structureof entries,researchmethodologyand the breadthof heuristic.

Besidesearlierworks,D.Csánki’sintentionof creatinga historicaltopographyof the Kingdomof Hungary during the Hunyadi dynasty began to be realised.This, however, failed to covermainly the westernpartof today’s Slovakia:Bratislava,Nitra,Ostrihom,Tekov,Turiec,Orava,Liptov,Zvolen and Hont counties (Csánki –Fekete-Nagy 1890– 1941).3The gapsof Csánki’stopography were supposed to be filled in and bridged by the editorial work based on newfoundationsunder the guidanceof an importantHungarianmedievalistGy.Györffy.The firstvolumeof the HistoricalTopography of the Kingdom of Hungaryduring the Arpad dynastywaspublished in 1963,whichdespite itsnameprocessed the materialup to the 1330s.4Twomorevolumes followed in 1987,and the fourth, so far the lastpart,waspublished in 1998(Györffy1963 – 1998).5 The work is again structured on the basis of counties in alphabetical orderby theirHungariannames.In thefirstvolumeareincludedthe Slovakianregionsof Abov,Orava(Hun.Árva)and Tekov (Hun.Bars) counties; in the second it isOstrihom(Hun.Esztergom),Gemerand Ráb(Hun.Györ); in thethird it isHontand Komárnoand finally, in thefourth itisLiptov,Mošon,Novohradand Nitracounties.Eventhe combinationof Csánkiand Györffy’stopographydoesnotguaranteecoverageof the entireterritoryof Slovakiabecausetheydo notincludegazetteersof Bratislava,Turiecand Zvolencounties.In manycasesevenCsánki’sworkisnotsufficient.That iswhyhistorianshaveto reachoutf

Date post:	01-Feb-2021
Category:	Documents
Upload:	others
View:	2 times
Download:	0 times

Constantine’s Letters · 2019. 6. 21. · Constantine’s Letters ISSN 1337-8740 (print) ISSN...

Documents